Rokovanie NR SR 28. 2. 2024 – Schválenie doplnku Trestného zákona a zamietnutie pozmeňujúcich návrho

[08:55] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 17. rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Majerský, Truban, Turčanová. O ospravedlnenie z dôvodu PN poslanci Mikloško, Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Peter Pellegrini. Podľa ohlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 204. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 204a. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 204 .) [09:01] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby v prípade trestných činov podľa prvej hlavy, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, t. j. trestných činov proti životu a zdraviu, trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činov proti rodine a mládeži a trestných činov proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. marca, t. j. k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť zákona schváleného 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Formálnoprávne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, resp. zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna. Pokiaľ ide o samotné premlčanie, vychádzajúc z teórie trestného práva a komentára k Trestnému zákonu, premlčanie trestného stíhania vychádza, a to citujem komentár k Trestnému zákonu, z premisy, že uplynutím kvalifikovaného časového obdobia zaniká potreba štátu represívne reagovať na trestnoprávne správanie páchateľa, pričom od momentu spáchania trestného činu sa do sporu dostávajú dva záujmy spoločnosti. Jedným záujmom je záujem štátu na potrestaní páchateľa trestného činu a druhým záujmom je záujem na spravodlivom trestnom konaní, ktorý vyplýva aj z článku 6 Dohovoru, kde v zásade klesá aj tá možnosť, možnosť obhajoby a dokazovania v rámci, v rámci trestného konania. Samotná, samotný inštitút premlčania má dva znaky. Jeden materiálny, jeden procesný. Ten materiálny je ten, ktorý som spomínal, že uplynutím tejto doby v zásade sa má za to, že ten páchateľ sa osvedčil. Na druhej strane sú tu procesné, procesné aspekty premlčania, ktoré hovoria o tom, že po uplynutí určitej doby je už problematické zabezpečiť dôkazy a v zásade objektívne objasniť tento trestný čin a potrestať, potrestať páchateľa. Čiže toľko z úvodu, ešte možno k včerajšej rozprave, kde pán poslanec Dostál upozorňoval na nejaké možné rozpory aplikačné z hľadiska interpretácie a aplikácie tohto ustanovenia, ktorý je v návrhu tohto zákona odseku 6 v porovnaní s odsekom 5. Tu jednoznačne môžem povedať, že z hľadiska aplikačného odsek 5 je špeciálnym ustanovením k celému odseku premlčania, ktorý sa týka osôb mladistvých, a teda ako lex specialis sa bude uplatňovať samostatne a nedôjde ku konfliktu s odsekom 6, ktorý reaguje na určitú osobitnú úpravu vo vzťahu k odseku 1. Čiže z tohto pohľadu v aplikačnej praxi nevzniknú žiadne problémy. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:01] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávnemu výboru poslancovi Tiborovi Gašparovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [09:05] Tibor Gašpar – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Spoločná správa neobsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 204a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 28. februára 2024. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. A výbor určil poslancov Miroslava Čelára, Richarda Eliáša, Richarda Glücka, Zuzanu Plevíkovú, Štefana Gašparoviča a Romana Michelka za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu. [09:05] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, otváram rozpravu, v ktorej budeme postupovať podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku. Podľa tabule, aj keď to nemám písomne, ak dovolíte, len si to skontrolujem s písomnými prihláškami zvonku, dobre? Lebo mi to ešte nepriniesli. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [09:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom vystúpení v rámci druhého čítania k návrhu novely Trestného zákona, ktoré sa týka premlčacích dôb, venovať trom okruhom problémov. Ten prvý je ten, o ktorom som hovoril už v rámci včerajšieho vystúpenia v prvom čítaní, a týka sa teda vzťahu § 5 a §... alebo odseku 5 a odseku 6 v § 87 Trestného zákona, teda špeciálnych ustanovení k tej všeobecnej premlčacej dobe. Druhá téma, o ktorej by som chcel povedať pár slov, sa týka toho, ktoré trestné činy alebo ktoré kategórie trestných činov boli vybrané, že má byť podľa názoru vlády pri nich zachovaná doterajšia premlčacia doba, teda sa nemá sťahovať, skracovať premlčacia doba tak ako pri ostatných trestných činov podľa § 87 ods. 1 písm. b) a d), čo bolo schválené v tej predchádzajúcej novele. A v treťom bode by som sa chcel dotknúť procesu, teda toho skracovania rozpravy, ktoré sme zažili aj pri novele Trestného zákona, ktorá už bola schválená a zažívame ho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, len technická úprava. Technik ma upozornil, čas vám zastaví, len urobí úpravu na tabuli kvôli rozprave. Je tam § 29a, takže akonáhle nabehnú vystupujúci, môžte, pán poslanec, pokračovať. To je ten dôvod, čo ja som si neuvedomil, že nie, že je vlastne skrátená. Takže môžte, pán poslanec. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Ďakujem. No a teda tretí okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, sa týka práve toho procesu skracovania, vracanie toho skracovania, ktorého sme súčasťou, ale, samozrejme, že nielen. Ja som včera na, v rámci rozpravy v prvom čítaní vzniesol otázku, či § 87, súčasný ods. 5 a navrhovaný ods. 6 sa nebudú navzájom, navzájom biť ako špeciálne ustanovenia vo vzťahu k tej všeobecnej úprave premlčacej doby, ktorá je stanovená v § 87 odsek 1. Ten rozdiel, rozdiel je v tom, že kým ods. 5 dnes rieši premlčaciu dobu vo vzťahu, vo vzťahu k maloletým a k vymedzeným trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie a trestného činu výroby detskej pornografie, a teda špecificky mladistvých a stanovuje tam špeciálnu premlčaciu dobu, ktorá začne plynúť až dovŕšením osemnásteho roku veku a uplynie pätnástym rokom od dovŕšenia osemnásteho roku veku, a tou osobitnou úpravou, ktorá sa teraz zavádza novým odsekom 6 v § 87, ktorá sa týka trestných činov podľa prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám. Obe predstavujú, obe úpravy, teda aj tá existujúca podľa odseku 5, aj tá navrhovaná podľa odseku, odseku 6 predstavuje lex specialis, teda špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k lex generalis, teda všeobecnej úprave premlčacích dôb, ktorá je, ktorá je v ods. 1 § 87. A, samozrejme, samozrejme, môže nastať kolízia aj medzi týmito dvoma úpravami § 5 a § 6, pričom teda tá úprava, úprava v § alebo, pardon, v ods. 5 je špeciálnejšia, teda týka sa, týka sa, týka sa konkrétnych trestných činov a týka sa konkrétnej skupiny obetí trestných činov, kým tá úprava v navrhovanom ods. 6 sa týka kategórií trestných činov podľa hláv osobitnej časti Trestného zákona, čiže je všeobecnejšia, ale je, je špeciálna vo vzťahu k odseku, k odseku 1. A teda podľa toho, čo pán minister hovoril včera aj v prvom čítaní a dnes to zopakoval na ústavnoprávnom výbore, aj, aj teda povedal to vo svojom úvodnom, úvodnom vstupe, ak by nastala kolízia, tak má prednosť úprava v § 87 ods. 5, ktorá chráni maloletých pred príliš skorým uplynutím premlčacej doby z hľadiska, z hľadiska postavenia maloletých vo vzťahu špeciálne k týmto, k týmto trestným, trestným činom. Čiže tam je im poskytnutá zvýšená, zvýšená ochrana a nemala by sa uplatňovať výkladová zásada, podľa ktorej neskoršia právna úprava má prednosť pred skoršou. Lebo v tomto prípade tá úprava v ods. 5 je špecifickejšia v porovnaní s, s úpravou v odseku, v odseku 6 z hľadiska svojho obsahu, a teda ako na zasadnutí ústavnoprávneho výboru povedal aj pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Hodás, tak ústavne konformný výklad káže vykladať možný konflikt týchto ustanovení spôsobom, ktorý je ústavne konformný a ktorý je teda konformný aj voči našim medzinárodným záväzkom, ktoré prikazujú poskytnúť zvýšenú ochranu práve maloletým pred trestnou činnosťou. Takže dúfam, že teda moje včerajšie obavy sa, sa nenaplnia, a teda nebude, ak by nastala taká situácia, že, že pre páchateľa alebo, alebo podozrivého z trestnej činnosti by bol priaznivejší výklad podľa navrhovaného ods. 6, teda že by tam bola kratšia premlčacia doba, čo sa môže stať, ako som včera poukázal napríklad na trestnom čine sexuálneho zneužívania, tak sa uplatní ods. 5, ktorý je priaznivejší z hľadiska ochrany, ochrany maloletých. Považoval som to za potrebné spomenúť, aj keď sme teda o tom hovorili včera, ale je dôležité aj to, akým spôsobom je, je návrh zákona, zákona myslený, čo je jeho účelom a aký, aký, aké očakávania majú jeho, jeho prekladatelia. Samozrejme, že by to bolo lepšie, keby to bolo takto rozobrané v dôvodovej správe, ale aspoň, aspoň takýto náhradný doplnkový zdroj, zdroj výkladu považujem za dôležitý. A neodpustím si ešte teda malú poznámku, že asi by bolo lepšie, keby, keď už sa teda vláda rozhodla, že budú pre rôzne hlavy osobitnej časti Trestného zákona odlišne nastavené premlčacie doby, tak aby, aby povedzme to riešenie, ktoré je v navrhovanom ods. 6, nebolo riešením, ktoré má charakter špeciálnej úpravy, ale, ale boli by to proste všeobecné úpravy, jedna vo vzťahu k niektorým kategóriám trestných činov podľa hláv a druhá vo vzťahu k iným kategóriám trestných činov opäť podľa hláv. A všetky potom tie ostatné špeciálne úpravy by boli zjavne špeciálne úpravy, či už voči jednej, alebo, alebo voči, voči druhej kategórii. To by sa dalo urobiť, ak by sa povedzme k tomuto pristupovalo v riadnom legislatívnom procese, keby nebol toho dôsledok, že v skrátenom legislatívnom konaní bola schválená veľká novela Trestného zákona. A teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní je schvaľovaná novela, ktorá má napraviť jeden z negatívnych dôsledkov tejto, tejto novely. Takže uvedomujem si, že, že v tom stave, v ktorom sa dnes Národná rada nachádza, tak nemôže prijať asi celkom systémové, systémové riešenia, v podstate len pláta a dáva záplatu na tú dieru, ktorá sa vytvorila tou veľkou novelou Trestného zákona, ktorú už Národná rada schválila. Chcem sa vrátiť aj k druhej veci, ktorú som včera otvoril a v prvom čítaní, a kde tá odpoveď, ktorú som dostal, ma teda menej uspokojila ako odpoveď na moju pochybnosť, aký bude vzťah medzi ods. 5 a ods. 6 § 87, o ktorom som hovoril doteraz. A to je teda otázka, že prečo boli na zachovanie premlčacích dôb tak v súlade s teda, s doterajším, s doterajšou dĺžkou premlčacích dôb vybrané práve prvá hlava, druhá hlava, tretia hlava a deviata hlava. Lebo osobitná časť Trestného zákona má dvanásť hláv, pri štyroch majú byť zachované lehoty, premlčacie doby a pri ôsmich sa majú zmeniť, respektíve dvanásta hlava čiastočne je pokrytá § 88, ktorú, ktorý pri, pri teda tejto kategórii trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, trestných činov terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových stanovuje, že teda nie je, nie je tam premlčacia doba, že sú nepremlčateľné s výnimkou opäť niektorých kategórií, najmä teda trestných činov extrémizmu, kde, kde to premlčanie takisto nastáva. Na toto som, na toto som nedostal uspokojivú odpoveď ani v dôvodovej správe, ani v úvodnom slove v jednotlivých fázach legislatívneho procesu. Ale ani, ani vo vystúpeniach a odpovediach pána ministra Suska, že prečo práve tieto, tieto trestné činy majú mať inú premlčaciu dobu, respektíve veľká novela Trestného zákona sa zameriavala na trestné činy majetkové, trestné činy hospodárske, korupčné trestné činy, tak tam bola sústredená, sústredená pozornosť. Ale existuje aj kategória trestných činov, ktoré, ktoré neboli priamo postihnuté z hľadiska trestných sadzieb tou, tou prvou novelou a aj po schválení tejto novely opravnej ostane tam skrátenie premlčacích, premlčacích dôb. Pýtal som sa na to na ústavnoprávnom výbore, a teda jediné vysvetlenie, že prečo majú byť iné premlčacie doby, ktoré som tam dostal v takej konkrétnej forme, nie z hľadiska nejakej všeobecnej, všeobecnej teórie, ale z hľadiska, z hľadiska možného postihovania napríklad trestných činov bolo, že ja neviem, že účtovníctvo je povinnosť uchovávať desať rokov, ale teda nie všetky kategórie trestných činov, ktoré spadajú do majetkovej alebo hospodárskej kriminality, alebo korupčnej kriminality sú predsa postihnuteľné a odhaliteľné nejakými účtovnými dokladmi. No a keď už nejaký podnikateľ alebo organizácia nemá tie účtovné doklady, tak, tak nebudeme vedieť túto trestnú činnosť vôbec odhaliť a postihnúť. Čiže z môjho pohľadu to nedáva, nedáva veľký zmysel, takýmto spôsobom rozdeliť, rozdeliť trestnú činnosť. Chápem, že dnes je špeciálna úprava vo vzťahu k maloletým, lebo vo vzťahu k maloletým a tým vymedzeným trestným činom, ktoré sú v už spomínanom odseku 5 § 87, je úplne legitímne a správne, že je dlhšia premlčacia doba, môžeme sa dokonca baviť o tom, že či by nemala byť ešte dlhšia. Je v poriadku, že existuje kategória trestných činov vymedzená v § 88, kde sú trestné činy, ktoré sú nepremlčateľné. A opäť môžeme sa baviť, že či existuje nejaká ďalšia skupina trestných činov, ktoré by mali byť nepremlčateľné, alebo kde by tie premlčacie doby mali byť nastavené dlhšie. Ale to rozlíšenie medzi, medzi teda trestnými činmi na jednej strane proti zdraviu, majetku, slobode, dôstojnosti, rodine, mládeži a iným právam, kde sa majú zachovať premlčacie lehoty a inými trestnými činmi špeciálne proti majetku, hospodárskymi trestnými činmi, korupčnými trestnými činmi a ďalšími trestnými činmi, kde má dôjsť k skráteniu v tých dvoch skupinách trestných činov z hľadiska, z hľadiska trestných sadzieb, to naozaj nerozumiem, nerozumiem tej, tej logike. A opäť by som zacitoval z toho, ako to vláda odôvodňuje, kde hovorí, že dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život, zdravie, ľudská dôstojnosť by mala byť dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom. Majetok, a tuto pravdepodobne sme sa s pánom ministrom včera nerozumeli, lebo ja som teda netvrdil, že, že nemá Trestný zákon rozlišovať medzi tým, aký je ten chránený, chránený záujem, ale, samozrejme, že aj trestné sadzby sú nastavené z hľadiska toho, akým, do akej miery je ten trestný záujem, záujem porušený a spochybnený. Či je, či je ten zásah veľký alebo menší, keď proste dôjde k ublíženiu na zdraví v rámci nejakej krčmovej bitky, ktorá nemá trvalejšie následky, ani dlhodobé následky, a keď príde ku krádeži v hodnote milión eur, tak, samozrejme, že myslia na to aj trestné sadzby. A hoci v jednom prípade je chráneným verejným záujmom alebo chráneným záujmom zdravie a v druhom majetok, neznamená to automaticky, že vždy akýkoľvek trestný čin, ktorého objektom je, je zdravie, bude postihovaný prísnejšie, a teda aj premlčacia doba musí byť dlhšia ako pri trestnom čine, kde chráneným záujmom je napríklad ochrana, ochrana majetku. Ale predovšetkým čo chcem povedať, je, že ak považujeme niektorý záujem za viac hodný ochrany ako iný záujem, tak sa to má premietnuť predovšetkým do výšky trestných sadzieb a do, do trestov, ktoré sú, ktoré sú ukladané. A od tých trestov sa má potom odvíjať, odvíjať aj premlčacia, premlčacia doba. Lebo to zdôvodnenie, že premietne sa to do výšky trestu a ešte zároveň to zdupľujeme tými premlčacími dobami, z môjho hľadiska nemá žiadnu logiku. A je to teda čisto účelové, aby sa ešte viac zvýhodnila a chránila tá skupina páchateľov, na ktorej vládnej koalícii najviac záleží, ako sme videli v tej predchádzajúcej novele Trestného zákona. Lebo táto skupina bude zvýhodnená už samotnou zmenou výšky škody a hraníc škody, kde, samozrejme, že rovnaké konania po tejto zmene budú posudzované miernejšie, lebo že sa môžu prehupnúť do kategórií, keď, keď je to považované ako za, za menej závažné konanie vzhľadom na to, že sa zvýši príslušná hranica výšky škody. Zároveň je tá skupina chránená znížením trestných sadzieb, keď to isté konanie bude, aj keď, aj keď sa nezmení výška škody, alebo nemá vplyv na to, do ktorej, do ktorého napríklad odseku trestného činu spadne rovnaké konanie, no tak aj tak sa ešte znížia, znížia tresty. A navyše ešte okrem toho, že sa znížia tresty, tak sa ešte skrátia premlčacie doby, pričom už aj to zníženie trestov má vplyv na dĺžku premlčacej doby, čiže vlastne páchatelia korupčnej, majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti sú tu akoby trojnásobne zvýhodnení a trojnásobne sa im vychádza v ústrety. Jednak tým, že sa zvyšuje hranica výšky škody v jednotlivých kategóriách, v tých vyšších dramaticky a výrazne nadpriemerne, tým, že sa znižujú trestné sadzby za práve tieto trestné činy majetkové, hospodárske a korupčné, po tretie práve tým, že sa skracujú premlčacie doby. To je ešte taká čerešnička na torte, ktorá v kombinácii týchto troch môže mnohým de facto zabezpečiť beztrestnosť a zabezpečiť to, že tá trestná činnosť nebude vôbec, vôbec potrestaná, lebo bude, bude premlčaná. Posledná tretia vec, o ktorej by som chcel povedať pár slov, je ten proces a je to naozaj nezvyklé, akým spôsobom sa v súčasnom volebnom období v Národnej rade nadužíva skracovanie normálnej diskusie a deje sa to tak vo všetkých fázach, pokiaľ ide konkrétne o zmeny v Trestnom zákone. Dovolím si teda malú rekapituláciu vo vzťahu k tomu, čo sa, čo sa udialo aj pri tej veľkej novele, aj pri tejto malej opravnej novele. Aj jedna, aj druhá sú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní. Pri tej prvej neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale vláda a vládna koalícia aspoň predstierala, že tie dôvody existujú a snažila sa to nejako, nejako argumentovať. Pri tejto malej novele, naopak, dôvody pre skrátené legislatívne konanie existujú, len nejdú nejako vládnej koalícii z úst, lebo by si musela priznať, že tie mimoriadne okolnosti spočívajú práve v jej postupe, práve v tom, akým spôsobom schválila tú predchádzajúcu novelu. A že to, ako schválila tú predchádzajúcu novelu a jej obsah, môžu ohrozovať práva obetí trestných činov, lebo to by bol a to je legitímny dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Ale keby to bolo len to skrátené legislatívne konanie, ale nie je to len to skrátené legislatívne konanie. Pri novele Trestného zákona, tej väčšej, ktorá je už schválená, bolo úplne vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, hoci dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov sú zhodné s dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie a keďže neexistovali tie, neexistovali ani dôvody pre vynechanie medzirezortného pripomienkového konania. Aj v rámci dôvodov, že sa neuskutoční pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke, tak podľa legislatívnych pravidiel vlády je možné uskutočniť aspoň skrátené pripomienkové konanie v kratšej lehote. Ani to sa neudialo. Opäť sa domnievam, že došlo k skráteniu priestoru pre diskusiu a aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, a aj že boli interpretované spôsobom, ktorý bol reštriktívny voči možnosti diskusie. Nebol vypracovaný legislatívny zámer, hoci pri tak rozsiahlej novele by sa legislatívny zámer z hľadiska legislatívnych pravidiel vlády vyžadoval. Nebola zverejnená predbežná informácia, hoci predbežná informácia mala byť, mala byť v prípade takejto veľkej novely, novely zverejnená a nie je tam žiadna výnimka, ktorú by predpokladal, či už zákon o tvorbe právnych predpisov, alebo, alebo legislatívne pravidlá vlády. Ten materiál, ktorý šiel na vládu, nebol zverejnený vopred, ako predpokladá smernica, ktorá upravuje zverejňovanie materiálov, zverejňovanie materiálov, ktoré idú na vládu. Nebol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Keď prišiel do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie, tak bola umelo prerušená diskusia, respektíve rozprava na ústavnoprávnom výbore a nebolo umožnené vystúpiť všetkým poslancom, ktorí mali záujem vystúpiť. Rozprava v prvom čítaní, rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu bola obmedzovaná alebo skracovaná tým, že, že sa najprv natiahol ten denný čas, keď sa rokuje v porovnaní s bežným rokovacím, rokovacím časom Národnej rady a dorazené to bolo tým, že sa, že sa odhlasovalo, odhlasovalo nočné rokovanie, respektíve rokovanie až do, do prerokovania. Jediným, úplne jediným štádiom, keď nedošlo k nejakému zásahu alebo obmedzeniu, obmedzeniu času diskusie a času rozpravy bolo rokovanie vo výboroch v druhom čítaní o tom, o tom návrhu zákona, aj tam však došlo k obmedzovaniu, povedal by som, informácií relevantných pre, pre prijímanie kvalitnej legislatívy a pre korektný legislatívny proces. Nebolo vypracované stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré je pri všetkých návrhoch zákonov dôležitým zdrojom informácií pre poslancov o kvalite toho, toho návrhu zákona, ktoré sa, samozrejme, nevypracováva, keď ide o návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale vzhľadom na priebeh tej diskusie čas medzi tým, kedy bol návrh zákona doručený do Národnej rady a kedy sa o ňom rokovalo vo výboroch v druhom čítaní, tak tam nepochybne bol čas a priestor pre to, aby také stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva bolo vypracované. Neudialo sa tak, rovnako, rovnako boli pred poslancami predsedom Národnej rady zatajené pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý zaslal svoje pripomienky predsedovi Národnej rady, zrejme v očakávaní, že, že teda ich poskytne poslancom. Pán predseda tak neurobil a boli zverejnené až neskôr po schválení zákona, keď si, aj ja som si ich vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo naozaj nie je štandardný spôsob, akým by mali poslanci sa dostávať k informáciám, ktoré sú doručené Národnej rade. Pozmeňujúce návrhy, či už vo výbore, alebo potom aj, aj v druhom čítaní v pléne, myslím tie koaličné, boli predkladané na poslednú chvíľu. V ústavnoprávnom výbore sme pozmeňujúci návrh pána spravodajcu Gašpara dostali večer pred, čo nebolo v rozpore s pravidlami, s pravidlami rokovania výboru, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale opäť ten čas pred rokovaním výboru bol dostatočne rozsiahly na to, aby, aby povedzme mohli byť pozmeňujúce návrhy vypracované skôr a poslanci ich dostali v čase, keď sa s nimi mali šancu oboznámiť vo väčšom časovom rozsahu ako v noci pred rokovaním výboru. V prvom čítaní bola, bola rozprava obmedzená na smiešnych dvadsať, dvadsať hodín, čo de facto bolo nejakých deväť hodín reálne, keďže koaliční poslanci nevystupovali vôbec. A v druhom čítaní síce tá časová dotácia bola väčšia, ale takisto došlo k obmedzeniu rozpravy tým, že sa vopred obmedzila, a teda nemohli vystúpiť všetci poslanci, ktorí mali záujem vystúpiť. A nakoniec v treťom čítaní bola obmedzená tým, že sa najprv odhlasovalo, že sa bude rokovať aj, aj v noci, teda nonstop a potom bola skončená podľa § 35 ods. 7, teda na návrh predsedu Národnej rady. Čiže nielen skrátené legislatívne konanie, ale vo všetkých fázach legislatívneho procesu obmedzovanie rozpravy a v niektorých prípadoch aj za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Ako napríklad to v tom treťom čítaní, keď nebolo umožnené poslancom odovzdať ich písomné prejavy obsahujúce pozmeňujúce návrhy, a tým pádom sa ani nemohlo hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch. A na moje prekvapenie sa niečo podobné deje aj teraz pri prerokovaní tejto novely Trestného zákona, ktorá, ako sa ukazuje, až na to sporné odôvodnenie skráteného legislatívneho konania nie je sporná a nie je ani nejaký predpoklad, že by rozprava trvala neúmerne dlho, že by niektorá z parlamentných politických strán mala záujem pristúpiť k obštrukcii. Napriek tomu po vystúpení poverených zástupcov poslaneckých klubov bola včera na návrh predsedu Národnej rady rozprava uzavretá podľa § 35 ods. 7 a vo vzťahu k prvému a druhému čítaniu bola vopred obmedzená na dvanásť hodín, teda na najkratší možný čas, ktorý zákon o rokovacom poriadku pripúšťa. A nie je to dôsledok toho, že vládna koalícia reaguje na obštrukciu zo strany opozície, že niekoľko dní alebo nebodaj týždňov sa tu čítajú telefónne zoznamy. Nie je to dôsledok ani toho, že musí to byť schválené dnes, nemôže to byť schválené zajtra. Žiadny legitímny verejný záujem neexistuje na tom, aby sa urýchľovalo schválenie tohto zákona, nie o týždne, chápal by som, keby hrozilo, že nebude tento zákon účinný v čase, keď má byť účinný, ale o hodiny. Lebo tá rozprava, ak by nebola umelo obmedzená, tak pravdepodobne by trvala trochu dlhšie, ale možno o niekoľko hodín. Možnože by sme nehlasovali dnes poobede, ale hlasovali by sme zajtra doobeda. Takže dôvod toho skracovania v tomto prípade, v tejto novele, nie je v tom, že by existoval akýkoľvek legitímny verejný záujem rozpravu skrátiť. Ani neexistuje dôvod v podobe podnetu na obmedzenie rozpravy, teda obštrukcia alebo hroziaca obštrukcia zo strany opozície. Tie dôvody sú len dva. Jeden dôvod je, že pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini potrebuje pokoj a potrebuje už viesť prezidentskú kampaň a nechce sa zaťažovať rokovaním parlamentu. A ten druhý dôvod je, že sú jarné prázdniny a asi je problém pre vládnu koalíciu udržať tu poslancov v potrebnom počte dlhšie ako dva dni, tak aby mohli ísť koaliční poslanci na jarné prázdniny a aby pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini mohol viesť prezidentskú kampaň, tak sa využijú mimoriadne prostriedky, ktoré sú v zákone o rokovacom poriadku a vo všetkých troch štádiách v rokovaní o skrátení legislatívneho konania v prvom čítaní, aj v druhom čítaní sa obmedzí rozprava, obmedzí sa možnosť opozícii vystúpiť. Považujem to za neštandardné a nesprávne. Ďakujem. [09:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [09:45] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, poslanec Grendel. [09:53] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to možno taká filozofická polemika, ale ja som presvedčený o tom, že nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Pretože nenastala podľa mňa žiadna nová mimoriadna okolnosť. To, že tie, to skrátenie premlčacích lehôt sa dotkne aj násilných trestných činov, na to upozornila pani poslankyňa Števulová ministra spravodlivosti včas, ešte pred záverečným hlasovaním. A mám za to, že podľa zákona o rokovacom poriadku, minister alebo koaliční poslanci mali možnosť, ako opätovne otvoriť rozpravu, ako sa vrátiť do druhého čítania, a ako zmeniť tie premlčacie lehoty. Čiže mali tú vedomosť, mali možnosť to zmeniť a neurobili to. A odhlasovali si novelu Trestného zákona 8. februára v tom znení, v akom teda vieme, že ho odsúhlasili. Čiže oproti tomu podľa mňa už odvtedy nevznikla žiadna nová mimoriadna okolnosť, o ktorej by nevedeli pred záverečným hlasovaním 8. februára, ktorá by sa vtedy nedala zmeniť. Čiže toľko môj komentár k dôvodom na skrátené legislatívne konanie. [09:53] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou pán poslanec Dostál. [09:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakciu, pán poslanec Grendel. Áno je to na takú filozofickú debatu, že čo je mimoriadna okolnosť a z hľadiska konania vládnej koalície, to určite žiadna mimoriadna okolnosť nie je, lebo je to vec, ktorú, o ktorej vedeli, ktorú mohli predvídať. Ale tak povedzme, že z pohľadu zvonka sa domnievam, že schválenie tej mafiánskej novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a všetky okolnosti, ktoré to sprevádzali, aj ten neštandardný proces, aj jej neštandardný obsah sú mimoriadnou okolnosťou. Takže ja si to takto, takto viem zdôvodniť, že tá mimoriadna okolnosť je práve konanie vládnej koalície, samozrejme, že vláda a vládna koalícia toto môže ťažko priznať. Ďakujem. [09:53] Andrej Danko Pani poslankyňa Holečková. [09:53] Martina Holečková Ďakujem pekne. Za posledný rok zažilo na Slovensku nejakú formu násilia až 12 % žien a za celý život zažije nejakú formu násilia každá tretia žena. Musíme si naozaj prestať zakrývať oči pred týmto problémom a naozaj začať konať. Spoločne môžeme a mali by sme pracovať na vytvorení sveta, kde ženy nebudú žiť v strachu pred násilím, kde budú mať možnosť slobodne rozhodovať o svojom živote, a kde bude nulová tolerancia voči akémukoľvek druhu násilia. Až potom môžeme dosiahnuť skutočnú spravodlivosť a rovnosť pre všetky ženy bez ohľadu na ich pôvod, etnicitu alebo sociálny status. V tomto kontexte je kľúčové, aby sme sa neobracali od tejto naozaj temnej skutočnosti a aktívne pracovali na vytváraní bezpečných priestorov a podporovali obete násilia. Je hlboko znepokojujúce, že viac ako 20 % žien zažilo fyzické násilie, čím sa nám ukazuje, že to naozaj nie je len nejaký abstraktný problém, o ktorom len hovoríme, ale je to nebezpečná realita a dotýka sa mnohých ľudí. Ešte viac alarmujúce je, že viac ako 7 % žien sa stalo obeťou sexuálneho násilia, čo poukazuje naozaj na ďalšiu vrstvu nespravodlivosti, utrpenia a mnoho zranených životov. Vrátenie premlčacej doby pri znásilnení na pôvodnú úroveň má zásadný význam z hľadiska spravodlivosti, ochrany obetí, zvýšenia účinnosti trestnoprávneho systému, a preto je potrebné, na čo sme my aj od začiatku vyzývali, aby nedochádzalo k skracovaniu premlčacích lehôt, a preto sme aj hovorili v našej aktivite, že nás nepremlčíte. Dovolím si povedať niekoľko vecí, prečo je vrátenie premlčacích lehôt dôležité. Jednak je to ochrana obetí, predĺžená premlčacia doba pri trestných činoch ako znásilnenie poskytuje obetiam viac času na to, aby sa odhodlali oznámiť trestný čin a vyhľadali spravodlivosť. Znásilnenie je často traumatickým a zneužívajúcim zážitkom, ktorý môže obetiam trvať dlho a kým sa rozhodnú o tom hovoriť, pretože je to naozaj trauma, ktorú si mnohé obete nesú celé roky. Vrátenie premlčacej doby na pôvodnú úroveň poskytne obetiam viac flexibility a podpory pri hľadaní pomoci a spravodlivosti. Je to zároveň aj zvýšenie možností trestného stíhania, tým, že predĺžená premlčacia doba umožňuje vyšetrenie a stíhanie trestných činov, ktoré by inak mohli zostať neodhalené alebo bez náležitého trestného stíhania kvôli premlčaniu. To znamená, že páchateľov znásilnenia možno bude, budú môcť efektívnejšie identifikovať, stíhať a potrestať, čo prispieva aj k odstráneniu bezpečnostných hrozieb spoločnosti. Veď nedávno sme boli svedkami prípadu, ktorý sa stal v Košiciach, keď po desiatich rokoch sa našiel páchateľ znásilnenia, ktorý bol zatknutý len vďaka tomu, že, že teda spáchal nejakú ďalšiu trestnú činnosť a boli mu odobraté vzorky. Posilnenie dôvery verejnosti v spravodlivosť, vrátenie premlčacej doby na pôvodnú úroveň môže posilniť dôveru verejnosti v právny systém tým, že ukazuje, že spoločnosť berie vážne závažnosť trestných činov ako je znásilnenie a nechce, aby páchateľov takýchto zločinov opustila trestná zodpovednosť kvôli technickým hraniciam premlčania. Podpora kultúry nulovej tolerancie voči sexuálnemu násiliu. Predĺžená premlčacia doba môže poslať jasný signál o nulovej tolerancii voči sexuálnemu násiliu a znásilneniu. Ukazuje, že spoločnosť považuje sexuálne násilie za vážny zločin a bude podnikať kroky na zabezpečenie toho, aby boli páchatelia potrestaní bez ohľadu na to, ako dlho trvalo, ako veľa času prebehlo od spáchania zločinov. Vrátenie premlčacej doby pri znásilnení na pôvodnú úroveň je dôležitým krokom v boji proti sexuálnemu násiliu a zabezpečení spravodlivosti pre obete. My tento krok vítame, ale naozaj sme znepokojení z toho, že sa to deje až teraz, a že sa to neurobilo vtedy, keď sme na to upozorňovali v rozprave. Keď to bol pôvodný návrh a niekoľkokrát sa teda upravoval, čiže mohla ho aj vládna koalícia počas návrhov, ktoré predkladal pán Gašpar, upraviť. Žiaľ, stalo sa tak až po tlaku, ktorý, ktorý teda vyvolala celospoločenská diskusia a naše aktivity. Za čo som na jednej strane rada, že sa spoločnosť ozvala, na druhej ma mrzí, že sme to nevedeli urobiť oveľa skôr a vôbec sa tejto téme nemuseli toľko venovať. Chcem sa ešte vrátiť k tomu, čo od začiatku hovoríme, že keď sa niečo robí v skrátenom legislatívnom procese, tak často potom to dopadne tak ako teraz, že opravujeme to, čo ešte ani nenadobudlo svoju platnosť, či účinnosť a jednoducho to nie je dobré pre spoločnosť, preto vyzývame aj túto vládnu koalíciu, aby predkladala návrhy a prechádzala riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a nie takto. Keďže došlo k tomu, že si koaliční poslanci, vláda nejakým spôsobom uvedomila, že v tejto veci nekonala správne, tak naozaj čakám aj to, že páni poslanci, ktorí tu obhajovali skrátenie premlčacích lehôt celkom nevhodnými výrokmi, by sa mali naozaj za toto ospravedlniť a som zvedavá, či napríklad teraz budú hlasovať za tento návrh. Ale pravdepodobne budú musieť, lebo inak by nebol možno schválený. Ale chcem povedať, že cynickosť, ktorá sa, ktorú tu predviedli najmä mladí poslanci zo strany SMER voči obetiam násilia bola naozajstným dnom a očakávala by som, aby v budúcnosti sme ako politici zvážili svoje slová, lebo to nebolo prvýkrát, keď sme sa dotkli veľmi nevhodne nejakej skupiny. Ďakujem veľmi pekne. [09:53] Andrej Danko Na vystúpenie pani poslankyne žiadna faktická poznámka. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Matovič, pripraví sa pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči, pán Matovič. [09:53] Igor Matovič Dobré ráno, kolegovia, keď môžem reagovať aj na pani Holečkovú, chcel som dať faktickú, len som sa zarozprával. Téma domáceho násilia alebo veľmi zjednodušene, áno, stáva sa to aj niekedy chlapom, že sú bití ženami, ale dramatická väčšina je, že chlapi bijú ženy. A, bohužiaľ, aj v tejto sále sa nachádzajú takí ľudia, ktorí svoje bývalé partnerky alebo manželky, prepáčte, ale neviem teraz, kto vás vyrušuje, takže to teraz hovorím priamo pani Holečkovej. Takže v tejto sále sa nachádzajú takí chlapi, ktorí bez hanby svoje ženy bili, potom kvôli tomu sa rozviedli. Dnes majú už mladé partnerky, nechcem povedať pipky, lebo to včera vyvolalo nejaký ohlas, ale je to obrovská hanba, že takíto ľudia sa nachádzajú, bohužiaľ, aj vo vedení Národnej rady Slovenskej republiky. Takže čo sa týka tejto novely, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, a tak ako som aj včera avizoval, ten pozmeňujúci návrh v podstate vám dáva priestor, poslancom koalície, aby ste si trochu vyžehlili svedomie a pomohli v prezidentskej kampani vášmu kandidátovi Petrovi Pellegrinimu. Lebo tým, čo ste urobili v prípade trestných činov voči životu, alebo jak to tuším nazýva sa zjednodušene, a teda v prípade premlčacích dôb hlavne za vraždy, znásilnenia, zneužívanie detí si myslím, že ste vstúpili do niečoho, kde ste v podstate ani príliš nechceli byť. A zrazu aj tykadlá vašich voličov, ktorí sú dosť otrlí, mnohí a udržujete ich v takom stave, že teda keď náhodou by im tykadlá povedali, že niečo sa nemilé deje, tak vyšlete Fica, aby postrašil nejakou, nejakými našimi vojakmi na Ukrajine a už znova tykadlá sú dole a vlastne stále si myslia, že vlastne vy tu budujete demokraciu. Ale po tom zápase pri novele Trestného zákona, keď ste vytiahli tento kaliber, že vlastne chcete znížiť dramatickým spôsobom premlčacie doby za vraždy, znásilnenia, za zneužívanie, sexuálne zneužívanie detí, tak aj mnohým vašim voličom a najmä voličkám a po tom primitívnom výroku poslanca Glücka, ktorý mu vlastne odobril tu prítomný spravodajca Gašpar, kedy teda povedal, že však žena, keď je znásilnená, tak si to teda asi všimne, tak nech uteká na policajnú stanicu a nech podá trestné oznámenie. Tak po tomto primitívnom výroku si myslím, že mnohé aj vaše také viac empatické voličky si povedali, že hops, počkať, koho som to volila, kto ma to teraz v tom pléne zastupuje. Určite vám to nepomohlo a určite to nepomohlo ani prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu. A preto ešte raz hovorím, chcem vám podať, nechcem povedať že pomocnú ruku, ale možnosť na to, aby ste pomohli vášmu prezidentskému kandidátovi, zo seba nejako zmyli vinu, že vlastne vy za toho debilného Glücka nemôžete a že ono sa to tam dostalo nejako trošku ako nedopatrením a nechali ste sa uniesť. Ale v skutočnosti vám ide o to, aby týmto vagabundom, ktorí niekoho zavraždia, ktorí znásilňujú deti, alebo ich sexuálne obťažujú, alebo teda znásilňujú spoza kríčkov slovenské devy. Ináč ozaj, to ste tuším strašili pred rokom a niečo, že teda tí Američania, keď podpíšeme zmluvu obrannú, tak že budú tu hromadne znásilňovať naše Slovenky. Nejak som nepostrehol. Nestrašili ste náhodou touto témou? A ozaj, to ste vlastne aj pre tých Američanov teda, s ktorými sme popísali tú obrannú dohodu, teda im ste znížili tie tresty alebo premlčacie doby, aby teda náhodou sa im nič nestalo? To len vsuvka medzi to. Čiže ponúkam vám možnosť, aby ste ukázali, že presný opak vy vlastne sledujete. Že keď raz niekto niekoho zavraždí, tak do smrti, keď poslednýkrát vydýchne, si nemôže byť istý, že mu niekto na to príde a bude za to spravodlivo potrestaný. Že keď niekto niekoho, chrapúň, poviem, zrejme teda najviac najčastejšie chlap znásilní ženu, tak takisto že do smrti nebude vedieť, že kedy tá žena bude proti nemu svedčiť. Alebo jednoducho z nejakých vzoriek, ktoré sa možno dávno zabezpečili a sa potom novou technológiou dokážu získať dôkazy, možno technológiou, o ktorej sa nám dnes nesníva, tak takisto bude potrestaný za to znásilnenie. Alebo teda keď primitív obťažuje sexuálne deti a, bohužiaľ, aj v tejto, opäť hovorím, že v tejto sále sa taký človek nachádza, ktorý rád, rád, má veľmi rád takých 15, 16-ročných chlapcov. Tak keď voči takémuto človeku sa raz rozhodne niekto svedčiť a bude to aj po 30, 40 rokoch, ale jednoducho dôkazy voči nemu budú, aby ten primitív, či už vrah, alebo násilník alebo teda sexuálny predátor voči neplnoletým deťom, aby bol spravodlivo potrestaný. Čiže ponúkame vám možnosť, aby ste hlasovali za pozmeňujúci návrh, ktorý úplne ruší premlčacie doby pri vraždách, znásilneniach a sexuálnym činom voči maloletým deťom. Keď si hovoríte a veľakrát aj ústami vašich predstaviteľov, že ako vzhliadate k Maďarsku, ako teda dobrou cestou Maďarsko ide, tak vedzte že presne takúto, takéto pravidlo má Maďarsko v svojom Trestnom zákone. Takéto pravidlo má Veľká Británia v Trestnom zákone, čiže nie je to atómovka Matovičova , že by sme teraz vymýšľali niečo, čo ešte na svete nikde nie je. Áno, civilizované, mnohé civilizované krajiny práve idú touto cestou, že premlčaciu dobu pri týchto násilných trestných činoch a sexuálnych trestných činoch úplne rušia. Ako sa ukazuje aj z praxe, práve aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu takýchto trestných činov až po uplynutí terajšej premlčacej doby. Preto veľa obetí zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia a páchatelia zostávajú nepotrestaní a pokračujú v páchaní trestnej činnosti. Čiže skúste, prosím vás, nielen sa opraviť a vrátiť to do stavu, v akom to bolo, ale ukážte gesto voči slovenským ženám a možno ako gesto ospravedlnenia, že nie že tu bude pôvodná 20-ročná doba na premlčanie týchto trestných činov, týchto obludných trestných činov, ale že nebude žiadna. Že ich jednoducho chcete chrániť, že nesúhlasíte s primitívom Glückom a s jeho vyjadrením, ktoré mu odobril priamo Gašpar, človek, ktorý vedenie Policajného zboru zveril do rúk mafie, lebo Norbert Bödör je mafia, aj keď jeho rodina. Čiže je to možnosť pre vás, aby ste sa ospravedlnili ženám. Keď nedokážete sem prísť a povedať, ospravedlňujem sa, jedno slovíčko, tak môžete zahlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ktorý sám osebe tým ospravedlnením bude. Zároveň ukážete, že nebudete kryť žiadneho úchyla vo svojich radoch, ktorý teda má rád tých 15 a 16-ročných chlapcov a je to verejné tajomstvo medzi vami. A tam v tej fajčiarskej miestnosti o tom aj sami hovoríte. A mnohí si ako keby že primitívne z toho robíte srandu. To nie je sranda. Obťažovať 15, 16-ročných chlapcov a kryť takýto zločin z vlastných radov, a ešte takémuto človeku dávať, alebo znižovať dobu na premlčanie takéhoto zverstva, je svinstvo. Takže bol by som veľmi rád, aby ste ukázali gesto, že nebudete kryť úchylov vo vlastných radoch, že nebudete kryť úchylov za akýmkoľvek kríčkom, ktorý chce znásilňovať ženy a myslí si, že mu to nejako prejde a sa vlastne už 2,5 týždňa teší, že vlastne teraz mu bude stačiť kratšia doba na to, aby sa takéto svinstvo nejako odpustilo a prepieklo bez akéhokoľvek trestu. Tým, čo ste schválili v novele Trestného zákona, ste napľuli, doslova napľuli do očí obetiam trestných činov. A v prípade vrážd pozostalým po týchto obetiach. Skúste sa niekto z vás, ak má ešte 0,4 % alebo promile empatie v sebe, vžiť do pozície rodičov Daniela Tupého, študenta Daniela Tupého. Keď ste sa zrazu dozvedeli, že v jeho zákonodarnom zbore, v najvyššej inštitúcii, ktorá prijíma zákony, zrazu sú ľudia a je tam väčšina, ako v parlamentnej demokracii musí byť, ktorá hovorí, že síce spravodlivosť už má na ruke alebo na zlatom podnose vraha a ten súdny proces prebieha. A zrejme teda, aj keď síce skoro po 20 rokoch ten vrah bude odsúdený za zločin, ktorý spáchal, ale zrazu sa v pléne našlo v parlamente dostatok ľudí, ktorí hovoria, že nie, nie, toho vraha treba ochrániť, treba ho zmyť, treba, aby vlastne z tých pút momentom účinnosti tejto právnej normy mohol sa vyšmyknúť a žiť na ulici ako počestný to občan, ktorý, na ktorého z pohľadu trestného práva musíme pozerať ako na bezúhonného. Len preto, lebo sa premlčal trestný čin vraždy. Nikomu z vás to neprajem, ale si predstavte, že vám by sa to stalo, že vašu dcéru alebo syna nejaký feťák niekde zavraždí, po x rokoch, kedy túžite po tom, aby sa ten vagabund našiel, nie z pomsty, ale z pocitu alebo zo žiadosti po spravodlivosti a zrazu ten vrah sa v tej spravodlivosti vyšmykne. Vy nemáte vašu dcéru, vy nemáte vášho syna, a zároveň viete, že ešte vy si ani nemôžete dovoliť osloviť toho vraha, o ktorom všetky indície nasvedčujú, že vrahom je. Len sa na poslednú chvíľu vyšmykol, lebo niekto prijal takúto novelu Trestného zákona, sa vyšmykol spravodlivosti a vy mu ani nemôžete povedať, že je vrah. Vy ani nemôžete napľuť, lebo on vás zažaluje, že čo tam na bezúhonného občana vy pľujete. Aký zmysel má premlčanie vraždy sa pýtam. Čo horšie môže niekto spáchať? Áno, je veľmi zlé, keď niekto kradne, tak ako vy, jak po nebohom a rozkrádate naše spoločné peniaze. Áno, aj kvôli tomu zomierajú ľudia, lebo vy nemáte hanbu rozkrádať aj zdravotníctvo, alebo peniaze určené pre liečbu chorých ľudí. Čiže áno, aj na základe toho zomierajú ľudia. Ale individuálny premyslený čin úkladnej vraždy. Niekto sa na to chystá, nie v amoku, ale jednoducho spácha to cielene, lebo chce niekoho zabiť. A hovorím, ak si to neviete predstaviť, predstavujte si to na samých sebe, aj keď vám to nikdy neprajem, aby sa vám to stalo. Aký zmysel, aký to je spravodlivý štát, ktorý hovorí, že uplynie doba, vybavené, koniec. Nie, vrah je čistý pred zákonom. Žiadne obvinenie voči nemu už nemôže byť vznesené a, božechráň, ho nazvať na ulici vrah, aj keď všetky dôkazy zrazu máte. Lebo buď teda sa našli svedkovia, alebo technika postúpila tak, že zrazu tie dôkazy, čo sme nevedeli vtedy vyskúmať, tak už technicky ich vieme. Najlepšie si je predstaviť stopy DNA, ktoré niekedy teda neboli možné analyzovať a dnes už sú. Ale do budúcna sa nám možno ani nesníva, čo všetko bude možné analyzovať a čo sa bude dať z dôkazov, ktoré sú zabezpečené, nájsť, aké iné teda technickými postupmi dôkazy, ktoré jednoznačne preukážu vinu nejakému vrahovi. Takže chcem vás poprosiť, skúste nájsť v sebe empatiu, cit a zároveň ale hovorím, máte to dve v jednom. Môžete výrazným spôsobom pomôcť Petrovi Pellegrinimu v prezidentskej kampani, lebo zrazu sa na Slovensku bude hovoriť, nie Slovensko sa vydalo cestou, ktorá je správna. Zrušilo premlčacie doby pre úchylov, ktorí zneužívajú neplnoleté deti, zrušilo premlčacie doby pre násilníkov, ktorí zneužívajú, alebo znásilňujú ženy a zrušilo premlčacie doby pre vrahov. A to, čo ste robili zlé meno tou novelou a najmä touto zmenou medzi najmä teda obeťami a pozostalými po týchto trestných činoch, tak zrazu si urobíte to meno dobré. Čiže naozaj si myslím, že by ste nebanovali, ledaže by ste naozaj chceli kryť človeka, napríklad toho, ktorý zavraždil Jána a Martinu. Predseda SMER-u pozná objednávateľa vraždy, verejne to povedal na námestí v Nitre v máji 2022 a tým pádom je dosť možné, že na mieru pre tohto objednávateľa vraždy bola urobená tá novela Trestného zákona, ktorú ste tu schválili. A teraz tým pádom vy nemôžete si dovoliť, lebo váš predseda strany si vyslovene praje, aby objednávateľ vraždy bol čochvíľa vlastne slobodný. A keď to vypočítame, že mali by ste vládnuť do roku 2027, keď vražda bola spáchaná v roku 2018 a keď si trúfate, že vyhráte ďalšie voľby, tak vlastne on v roku 2028 mal byť podľa vás voľný. Čiže Fico by dovtedy ani nepovedal, kto bol objednávateľom a bez problémov by ste mu zabezpečili beztrestnosť za vraždu. Čiže ešte raz hovorím, ak máte čisté svedomie a bola to chyba, čo ste spravili, a zároveň ste trošku politickí marketéri a chcete Pellegrinimu v kampani pomôcť, tak pozmeňovák, ktorý prečítam, schválite. Lebo je to presne to, čo by ste v tejto situácii na tú ubolenú slovenskú dušu mali použiť a ukázať, že nie že ste chceli skracovať premlčacie doby, ale vy ich chcete zrušiť úplne, lebo nech tí úchyláci a vrahovia, jednoducho nech sú potrestaní spravodlivo. Ale ešte raz hovorím, leda by ste chceli kryť konkrétneho vraha, konkrétneho úchyla, ktorý znásilňoval ženy a konkrétneho úchyla, ktorý sa vyžíva v tom, jako obťažuje 15 a 16-ročných chlapcov. Môže byť aj to, môže byť aj toto váš skutočný cieľ. Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ČPT 204. Doterajší text čl. I sa nahrádza textom, ktorý znie: 1. V § 87 odsek 5 znie: "(5) Ak ide o zločin, na ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije. Ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov; ustanovenie odseku 1 písm. d) sa nepoužije.” . 2. § 88 znie: "§ 88 (1) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144, trestného činu vraždy podľa § 145 a trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424. (2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 157 ods. 2, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu znásilnenia podľa § 199, trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200, trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 a trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368, ak bol spáchaný na osobe mladšej ako osemnásť rokov.". Ďakujem, skončil som. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Jurík, pripraví sa poslanec Kaliňák. [10:12] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Kalivoda si povzdychol. (Povedané s pobavením.) Že zase, no. Ja sa už nebudem vracať k tomu, prečo tu dnes sme, ani ku všetkým tým výhovorkám a odôvodneniam, prehadzovaniu zodpovednosti, ani k tomu, že ste to skrátené legislatívne konanie neodôvodnili porušovaním ľudských práv, ako často a radi robíte, ale akousi spoločenskou objednávkou. Budem sa snažiť byť vecná a odborná. Koniec koncov, tak ako s kolegyňami Plavákovou a Števulovou sme vždy v tejto rozprave, v tejto téme boli. A špeciálne sa budem venovať premlčacím dobám pri znásilnení a tiež odôvodneniu toho ich skrátenia. Vraj, aby to ženy nahlasovali. Lebo vy tu aj naďalej tvrdíte, že zmena, ktorú ste 8. februára schválili, je vlastne správna. Nuž nie je. A dôkazom je aj to, že tu dnes sme, a že sa toto bude meniť. Ale začnem možno tak trochu netypicky. Ja vždy, keď vidím starorímsku bohyňu spravodlivosti Justíciu, možno ju tiež máte pred očami, ktorá býva často zobrazená ako žena, ktorá drží váhy, a ktorá má prelepené oči, tak veľmi mi to pripomína práve všetky tie obete a preživšie sexuálneho násilia a nielen, ale aj znásilnenia. Je spravodlivosť slepá? No minimálne voči všetkým tým obetiam a preživším je dozaista. Sexuálne a sexualizované násilie sú v našej spoločnosti všade prítomné a predsa sa jedná o najmenej nahlasované trestné činy. Aj preto sú málo riešené a vyriešené. A napríklad v krajinách, kde majú skutočné dáta, sa hovorí, že sa jedná o najviac podhodnotený a zavrhovaný trestný čin, ktorý je teda absolútne nenahlasovaný a tiež neriešený. Inak povedané a asi si to ani neuvedomujeme, aká je skutočne tá jeho sila, resp. koľko až prípadov sexuálneho násilia a špeciálne znásilnenia v našej spoločnosti existuje, a to bez toho, aby sme o tom vedeli. Priznám sa, aj ja som si to uvedomila skutočne až pred tými dvomi týždňami po tej nechutnej rozprave, keď sa mi ozvali nielen ženy z môjho skutočne najbližšieho okolia, ale aj desiatky, možno stovky takých, ktoré mi písali na sociálnych sieťach alebo na mail. A hovorili mi to, že sa o tom nikdy nikomu nezverili, a že, samozrejme, to ani nenahlásili. A ja mám pocit, odvtedy som teda nadobudla ten pocit, že už pomaly nepoznám ženu, ktorá by tomuto ohavnému činu nebola vystavená. Ako som už povedala, znásilnenie je podľa dát zo zahraničia, pretože my také dáta nemáme, najnenahlasovanejším trestným činom vôbec. Teraz zopár dát. FRA v roku 2014 uskutočnila prieskum v Európe, ktorý hovorí o tom, že každá dvadsiata žena sa priznala, že bola znásilnená. Každá dvadsiata žena sa priznala. To znamená, že opäť v skutočnosti je ich oveľa viac, pretože nie každá sa s týmto skutkom chcela aj v tom dotazníku, ktorý bol vypracovaný, priznať, alebo teda zveriť. Každá tretia zažila nejakú formu fyzického a, alebo sexuálneho útoku od dovŕšenia veku 15 rokov. Spomedzi žien v prieskume, ktoré uvádzajú, že boli znásilnené súčasným partnerom, približne 1/3 konštatuje, že ich partner znásilnil šesť alebo viackrát. Znásilnenie v manželstve alebo v akomkoľvek partnerskom a obdobnom vzťahu je realita pre mnohé ženy a veľký počet z nich zažilo viacero incidentov, že nejedná sa o jeden izolovaný čin. Zo žien, ktoré zažili sexuálne násilie zo strany inej osoby ako partnera, takmer desatina uvádza, že na najvážnejšom incidente sa dokonca podieľal viac ako jeden páchateľ. My však máme aj štatistiky kriminality zo Slovenska a konkrétne od ministerstva vnútra a z nich vyplýva, že polícia Slovenskej republiky za rok 2020 evidovala 93 prípadov znásilnenia. Od roku 2015 sa tieto počty prípadov pohybujú ročne medzi osemdesiatimi a stami prípadmi. Avšak podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života viac ako 100-tisíc žien vo veku 18 až 70 rokov. Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia: znásilnenie; pokus o znásilnenie; súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasili; nútené dotyky na intímnych miestach a iné. Napríklad aj nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. A ako som už hovorila v rozprave, tieto čísla sú však v skutočnosti oveľa, oveľa vyššie. Pretože väčšina tých obetí a preživších sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikdy nikomu nezverí. V skratke, čo sú tie hlavné faktory mlčania? Je to strach. Či už teda z osoby, ktorá čin spáchala, alebo z reakcií tých najbližších ľudí. Je tam aj spoločenská stigma. A, samozrejme, obete a preživšie majú veľmi nízku dôveru v kompetentné orgány, pretože ich nádej dovolať sa spravodlivosti aj u nás na Slovensku, je hlavne kvôli súčasnej legislatíve, ten § 199 a § 200 Trestného zákona, veľmi nízka, priam mizivá. A navyše sa, samozrejme, stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom, či už zo strany orgánov činných v trestnom konaní, alebo ďalších profesií, ktoré prichádzajú do styku s týmito osobami. Toto sú v skratke dôvody a ja ich teraz tak trochu rozvediem. Prečo teda obete a preživšie znásilnenia svoju skúsenosť nikdy nenahlásia? Nie je to preto, že by na nahlásenie mali príliš veľa času a síce 20 rokov, tak ako to bolo doteraz. Nie je to ani preto, že by si to znásilnenie nevšimli, a tiež nie preto, že im chýba motivácia čin nahlásiť. Nechýba im ani sila alebo odvaha. Pretože aj to sme tu počuli. Pretože aj vyrovnanie sa s týmto činom bez toho, že by sa človek o tom komukoľvek zveril, alebo že by vyhľadal odbornú alebo inú pomoc, chce silu a odvahu. V odpovedi na túto otázku teda budem kombinovať, či už zistenia od odbornej verejnosti a špeciálne orgánov, ale aj organizácií, ktoré sa téme rodovo podmieneného násilia a pomoci osobám, ktoré ho zažili, venujú roky, a plus aj vlastné skúsenosti z práce s obeťami a preživšími násilia a špeciálne znásilnenia. Viete napríklad, že podľa viktimologických štúdií je priemerná doba, ktorú človek potrebuje, aby sa zveril čo i len kamarátovi a nieto ešte polícii 8 až 15 rokov a vy ste navrhovali skrátiť ju na 10, aby ste vraj motivovali k znásilneniu, k nahláseniu znásilnenia. Zároveň je pri týchto činoch nezanedbateľná miera recidivizmu. Najmä v prípadoch, keď sa znásilnenia alebo iného sexuálneho násilia dopustia ľudia, ktorým sú zverené deti, ako sú vlastne učitelia, tréneri alebo kňazi. Práve v týchto prípadoch je potrebné vôbec nemať premlčacie doby, alebo mať aspoň dostatočnú premlčaciu dobu, pretože tieto prípady sa ľahšie riešia s odstupom času. A možno to znie tak paradoxne, ale práve tá psychologická reakcia u detí je taká, že keď zažijú traumatizujúcu udalosť, tak spomienky vytesnia. A nie sú absolútne schopné o tom, čo sa stalo, hovoriť. Aj preto je tam veľmi potrebné, aby tá premlčacia doba existovala, aby bola dostatočne dlhá. Teraz by som sa, by som sa rada zverila s takou osobnou skúsenosťou, keď som pracovala v centre pre obete a preživšie násilia. Pretože raz k nám prišla taká mladá žena, vysokoškoláčka a bola to vlastne moja prvá skúsenosť ako právnej poradkyne s obeťou preživšou znásilnenia. A priznám sa, vtedy ma to totálne vyplo. Pretože ona opisovala svoju skúsenosť, akú má veľké množstvo mladých žien, a síce, že bola na večierku, vysokoškolskom večierku so svojimi spolužiakmi, bolo to u spolužiačky na byte a aj si trochu vypila. A potom sa začala s jedným spolužiakom bozkávať. Potom išli do izby, ale, samozrejme, že stalo sa to, čo ona nechcela a hlavne k čomu nedala súhlas. Dokonca sa aj bránila, ale bránila sa len slovne, pretože vedela, že je silnejší, a že akýkoľvek fyzický odpor by jej aj tak nepomohol. Zároveň sa pri tom veľmi hanbila a nechcela, aby ostatní spolužiaci vedeli, že čo sa v tej izbe deje. Takže bránila sa v podstate, ako mohla, resp. ako v tom momente jej to prišlo vhodné, a ako si myslela, že to možno zastaví. Keď nás navštívila, tak bola piatačka, už vlastne končila vysokú školu a toto všetko sa stalo v prvom ročníku. Nasledovali však roky, počas ktorých trpela nespavosťou, depresiou, dokonca mala anorexiu, pretože toto všetko, tá traumatizujúca udalosť vlastne jej spôsobila takéto ďalšie psychické problémy. A keď sme sa aj pýtali, že prečo to nenahlásila, tak povedala, že ona vlastne nevedela, že či by mohla, pretože aj jej okolie a konkrétne jej kamošky ju zneisťovali v tom, že či sa skutočne jednalo o znásilnenie, pretože tam nebol vlastne použitý žiadny fyzický nátlak zo strany toho spolužiaka. A že vlastne je to čiastočne aj jej vina, pretože sa s ním nemala bozkávať a pretože s ním nemala ísť do tej izby. A toto všetko ju natoľko zneistilo, že napriek všetkým tým psychickým traumám, ktoré následne mala, tak jednoducho to nešla nahlásiť a vyhľadala odbornú pomoc až, ale môžme povedať zároveň, že už po štyroch rokoch. Pretože tie štyri roky sú skutočne v podstate pomerne krátka doba. A celkovo znásilnenie je tak obrovský útok na intimitu človeka a vyvoláva taký pocit hanby a taký pocit strachu v tej obeti, že jednoducho tá obeť nemá žiadnu potrebu, alebo nemá vôľu zažívať to druhýkrát, keď to bude niekomu rozprávať. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo to obete a preživšie nenahlasujú. Ďalším je, samozrejme, to, že často poznajú páchateľa a je tam veľký strach a nevôľa ublížiť mu. Toto sa deje najmä v partnerských alebo manželských a iných obdobných vzťahoch, a aj preto majú dlhé premlčacie doby v prípade znásilnení svoje opodstatnenie. Mnohé ženy majú skutočne vážne dôvody na to, aby znásilnenie nenahlásili hneď. Môže to byť napr. aj preto, že žijú stále s tým násilníkom v jednej domácnosti alebo teda vo vzťahu. Majú napríklad deti. A je bezpečnejšie pre ne vôbec o tom nehovoriť a už vôbec nie vyhľadať pomoc a, samozrejme, ísť na políciu. Toto sú príklady napr. tých manželiek alebo partneriek. Špeciálne v domácnostiach s deťmi, kde napr. sa muž vyhráža, že zobudí deti, ktoré spia vo vedľajšej miestnosti, pokiaľ nedojde k pohlavnému styku, ktorý, ktorý on vyžaduje. Zároveň sa tieto osoby veľmi často boja, že to násilie sa bude ešte stupňovať, a že napr. zasiahne aj tie deti. Zároveň, samozrejme, majú pocit, že špeciálne v týchto rodinných, manželských, iných vzťahoch, by im aj tak nikto neveril. A že aj to, čo by sa inokedy považovalo za znásilnenie, tak napr. v manželstve je to tzv. manželská povinnosť. Ďalším dôvodom je, samozrejme, nedôvera voči orgánom činným v trestnom konaní, neefektívnosť súdneho procesu, druhotná viktimizácia počas toho procesu a, samozrejme, naša zastaralá legislatíva. Ale k tomu sa ešte vrátim. Zároveň vás chcem poprosiť, čo sa týka týchto dôvodov, že prečo vlastne ženy nenahlasujú znásilnenie, aby ste si prečítali článok, ktorý vyšiel v SME 15. februára a ktorého názov je 19 svedectiev o sexuálnom násilí , namiesto pomoci nám poslanci napľuli do tváre . Tento článok vydala Barbora Plavalová a devätnásť žien v ňom opisuje svoje konkrétne skúsenosti, ktoré len potvrdzujú všetky tieto rôzne dôvody a uvidíte, že z tých 19 svedectiev len veľmi, veľmi málo sa obrátilo na políciu. A určite vám to odporúčam, dávam vám do pozornosti tento článok. No mne pri ňom tiekli slzy a myslím si, že by to mohlo nejaké emócie možno vyvolať aj vo vás. Nová štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Katarína Roskoványi vyhlásila, že schvaľovanie trestných kódexov sprevádza nie odborná, ale výsostne politická diskusia, v rámci ktorej sa narába predovšetkým s emóciami na úkor faktov. Nuž, mohla by som opäť pripomenúť, že my sme práve po tej odbornej diskusii volali. To sa, žiaľ, nestalo. A že keby vláda išla do týchto veľmi dôležitých zmien v Trestnom zákone cez riadne legislatívne konanie s medzirezortným pripomienkovým konaním, tak že by práve tam bol vytvorený priestor na tú odbornú diskusiu. To sa, žiaľ, nestalo. A ja sa nechcem venovať tomu, že pred tým pani Roskoványi pôsobila na generálnej prokuratúre a že Marián Kočner o nej písal v Threeme, že ju tam má na 100 % podchytenú, a teda neviem, aké sú jej odborné skúsenosti z tejto konkrétne oblasti, z oblasti násilia, avšak rovnako ako všetci jej kolegovia z ministerstva, z vlády tvrdí, že na diskusiu o tejto novele bol dostatočný priestor. Vraj veď návrh bol schválený vládou 6. decembra 2023 a následne prerokovaný a schválený Národnou radou 8. februára, čo sú vyše dva mesiace, počas ktorých mohla opozícia predkladať zmysluplné pozmeňujúce návrhy k tejto problematike. Konkrétne mala, samozrejme, na mysli skrátenie premlčacích dôb pri znásilnení. Nuž, možno keby sme o tom vedeli, že plánujete aj takúto zmenu, tak sme sa o nej mohli baviť. Avšak to sa nestalo a žiadna diskusia k tomuto neprebehla a budem sa opakovať, ale keď si to naša kolegyňa poslankyňa Števulová všimla, tak ešte stále bol dostatočný priestor na to, aby ste to opravili. Ale o žiadnej diskusii sa v tomto prípade hovoriť nedá. Nebudem teda opakovať ani to, koho to bola zodpovednosť, a či a ako sa o tejto téme diskutovalo. No nediskutovalo. Pani štátna tajomníčka tiež dodala, že samotná premlčacia lehota nemá vplyv na objasnenie trestného činu a odhalenie páchateľa. Najdôležitejšie je, aby obete nahlasovali takúto trestnú činnosť čo najskôr. Nuž toto tvrdenie za mňa len potvrdzuje to, čo som pred chvíľou povedala, a síce, že pani štátna tajomníčka očividne nemá potrebné skúsenosti a odbornosť práve v téme sexuálneho a sexualizovaného násilia alebo vôbec rodovo podmieneného násilia. Pretože toto je opäť len výhovorka, navyše ničím nepodložená. A ešte sa k tomu dostanem, že čo má skutočný vplyv na objasňovanie týchto trestných činov. Vy ste vaše tvrdenie, vtedy keď ste zavádzali túto, túto zmenu, alebo chceli ste ju odôvodniť, podložili tabuľkou, ktorá bola zverejnená na sociálnych sieťach strany SMER, kde sa vlastne porovnávali iné krajiny alebo teda tie premlčacie doby v iných krajinách. A s kolegyňami Števulovou a Plavákovou sme si dali tú prácu a všetky tie doby sme si vyhľadali v zákonoch, v ich originálnom znení. Či už teda v nemeckom, rakúskom, maďarskom, alebo v ďalších trestných zákonoch a čuduj sa svete, tie čísla z tej tabuľky absolútne nesedeli. Napríklad ak v Česku páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia, či inej ťažkej ujmy donúti obeť k pohlavnému styku, hrozí mu 6 mesiacov až 5 rokov väzenia a premlčacia doba je 10 rokov. Pohlavný styk však podľa českého zákona v tomto prípade nezahrňuje súlož. A práve súlož je to, na čom stavia definíciu znásilnenia náš Trestný zákon. Čiže porovnávame neporovnateľné. Ak páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia s obeťou súloží, a to je teda tá istá definícia, tá istá skutková podstata, ako tá, ktorú obsahuje náš Trestný zákon, alebo je obeťou dieťa, alebo pri tom použije zbraň, maximálna trestná sadzba je 10 rokov, nie 5 a navyšuje sa aj premlčacia doba. A teda za to, čo náš Trestný zákon považuje za znásilnenie, teda súlož, je v Českej republike premlčacia doba 15 a nie 10 rokov, ako uvádzala tá vaša tabuľka, ako ste navrhovali. V Česku navyše pred pár dňami schválili novelu Trestného zákona, ktorá sprísňuje definíciu znásilnenia a tiež upravuje doby, či už teda premlčacie, alebo, alebo aj trestnú sadzbu. A hlavne Česká republika sa začína približovať k tej modernej európskej definícii znásilnenia, ktorá by mala byť založená práve na absencii súhlasu. Budem ale pokračovať v tej tabuľke. Nemecko. Podľa tabuľky, ktorú SMER zverejnil na sociálnych sieťach, je v Nemecku premlčacia doba 10 rokov. To však platí len pri menej závažných prípadoch sexuálneho násilia. Pri znásilnení, tak ako je definované u nás, je premlčacia doba 20 rokov. Premlčacie doby sa podľa § 78 Trestného zákonníka odvíjajú od trestnej sadzby. A v prípade zločinov, za ktoré hrozí od 5 do 10 rokov, je premlčacia doba 10 rokov a za zločiny s maximálnou sadzbou viac ako 10 rokov je premlčacia doba 20 rokov. Maximálna doba odňatia slobody na dobu určitú je v Nemecku 15 rokov, pri niektorých trestných činoch súdy môžu udeliť aj doživotie. A teda premlčacia doba v prípadoch sexuálneho násilia navyše začína plynúť až po tom, čo obeť dovŕši 30 rokov, bez ohľadu na jej vek v čase spáchania trestného činu. A ak bola osoba znásilnená, keď mala 20 rokov, tak skutok bude premlčaný až vtedy, keď bude mať 50 rokov. Ak obeť na následky znásilnenia zomrie, aj nedopatrením, tak premlčacia doba je 30 rokov a trestná sadzba minimálne 10 rokov až doživotie. Tak ja by som sa teda rada opýtala, že ako ste to vtedy porovnávali, keď ste sa snažili toto skrátenie premlčacej doby odôvodniť. Pretože my nemôžme robiť komparáciu a nemôžme sa akože inšpirovať v iných krajinách tak, že si vezmem názov trestného činu, v tomto prípade znásilnenie a pozriem si v prvom odseku výšku trestnej sadzby a potom odôvodním premlčacie doby. To sa tak jednoducho nerobí. Treba to urobiť tak, že prihliadame na príslušné trestnoprávne normy v tom ktorom štáte a, samozrejme, aj ich vývoj a hlavne teda trestné sadzby, ktoré konkrétne sa viažu na dané skutkové podstaty. Napríklad tu už spomínané Nemecko nemá zastaralú definíciu znásilnenia tak ako my. U nich je definícia znásilnenia založená na absencii vôle. A to, ako znásilnenie chápe náš právny poriadok, je v tom nemeckom až v šiestom odseku z deviatich, a teda ide o tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu. Keď je použité násilie alebo hrozba násilia. No a teda tento príklad z Nemecka, ktorý teda vôbec nesedí v tej tabuľke SMER-u je len jedným z prípadov a mohla by som ešte ďalej čítať teda aj Maďarsko, Rakúsko a ďalej. Avšak budem šetriť čas aj, aj pre kolegyne. Samozrejme, tie rozdiely v zákonoch členských krajín začínajú už pri samotnej definícii znásilnenia. A ako tu bolo včera povedané aj pánom ministrom spravodlivosti, tie premlčacie doby v podstate nieže nie sú až tak dôležité, ale nie sú to najdôležitejšie, o čom by sme sa mali baviť. Tak áno, bavme sa o redefinícii znásilnenia. My konkrétne v Progresívnom Slovensku sa snažíme o nej baviť už od roku 2021, keď sme predložili prvý návrh, vtedy prostredníctvom nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka, na redefiníciu znásilnenia na základe absencie súhlasu. A už som vám tu spomínala, ako vtedy veľmi nechutne prebiehala tá rozprava, avšak teraz v tomto novom zložení sme možno mali väčšiu nádej, že by sme sa opäť mohli o tejto téme baviť a priblížiť sa tým európskym štandardom, o ktorých tak veľmi radi hovoríte. Aj preto sme predložili pozmeňovací návrh k novele Trestného zákona, ktorý ste, samozrejme, zamietli. Bol tu však aj návrh pani poslankyne Kolíkovej, ktorá túto redefiníciu predstavovala ešte ako ministerka spravodlivosti, ale teda podala ju aj teraz opäť ako poslanecký návrh. A o ňom sme hlasovali včera, k tomu sa ešte vrátim. Ale ja v podstate chápem, že nechcete hlasovať za naše návrhy, pretože taká je vaša dohoda, že sa zdržujete pri všetkom a nič z opozície nepodporíte, hoci sú to najsamlepšie návrhy. Ale tak by som vás chcela aspoň poprosiť, že keď už za ne nehlasujete, tak ich aspoň preberte. Pretože vráti sa k tomu určite kolegyňa Plaváková, my sme vám v oblasti rodovo podmieneného násilia predstavili hneď niekoľko pozmeňovacích návrhov. Taktiež sme mali aj náš legislatívny návrh o domácom násilí. Keď už nechcete za ne hlasovať, tak skutočne stačí ich skopírovať. Sú to veci, ktoré boli diskutované aj s odbornou verejnosťou, a teda hlavne s entitami, ktoré sa dlhodobo venujú práve rodovo podmienenému násiliu a môžme ich okamžite implementovať. A vravím, nebudeme vám to mať za zlé, ak ich iba skopírujete, však v tom niektorí ľudia v tomto pléne majú celkom dobré skúsenosti. Čo sa týka tej definície znásilnenia. V legislatíve členských krajín Európskej únie je teda v niektorých štátoch ešte stále založené na predpoklade násilia, vyhrážok, alebo nemožnosti obetí znásilnenia ubrániť sa. A pritom je už teraz vedecky dokázané, sú na to dáta, sú proste nové vedecké poznatky o tom, že ako obete v prípade znásilnenia reagujú. A práve na základe týchto vedeckých poznatkov už mnohé štáty pristúpili k redefinícii znásilnenia. Pretože zakladať túto definíciu iba na tom, že bolo použité násilie alebo hrozba násilia, je skutočne nedostatočné. A zaujímavé je, že táto zastaralá definícia znásilnenia prevláda v krajinách, ktoré doposiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor. Vrátane teda Slovenska. Podobne je to ešte v Bulharsku, vravím, Česká republika sa pomaly začína hýbať tým správnym smerom, samozrejme, Maďarsko, Lotyšsko, Litva. A potom sú aj také krajiny, ktoré síce Istanbulský dohovor prijali, avšak zatiaľ neupravili svoju definíciu. Je medzi nimi napríklad Estónsko, Taliansko alebo Poľsko. Nedávno však Európsky parlament a Rada sa dohodli na texte novej smernice o prevencii a boji s násilím na ženách a špeciálne domácim násilím a v tejto smernici sa uvádza, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na stanovenie premlčacej lehoty pre trestné činy uvedené v článku 5 v trvaní najmenej 20 rokov od spáchania trestného činu. Ten článok 5, na ktorý toto odkazuje, sa týka aj znásilnenia. Veľa sa tu hovorilo o tom, alebo bola to teda za mňa skôr výhovorka, že musíme motivovať ženy k tomu, aby tento čin čo najskôr ohlásili, pretože vtedy je najväčšia pravdepodobnosť, že sa ten čin objasní. Nuž to vôbec nie je o tom, že či sa to nahlási vtedy, alebo sa to nahlási o niekoľko rokov, niekoľko desiatok rokov po. Dôležité je, ako to znásilnenie definujeme. A práve tá naša zastaralá definícia znásilnenia spôsobuje, že v obrovskom množstve prípadov jednoducho nedôjde k objasneniu. Hovorím, to nemá nič s premlčacou dobou. Pretože tie dôkazy sú často minimálne, či už deň po, alebo 10 rokov po. Tam skutočne nejde o to. Tam ide hlavne o to, ako máme definované to znásilnenie. A vravím, od roku 2021 sme prišli, a teda prichádzame aj naďalej s tým návrhom na redefiníciu znásilnenia, pretože toto je práve to, čo by pomohlo obetiam a preživším znásilnenia, a čo by pomohlo aj orgánom činným v trestnom konaní práve, čo sa týka toho objasnenia. A povedzte mi, ako ste včera hlasovali? SNS zdržalo, SMER sa zdržal, HLAS sa taktiež zdržal. Je to veľmi smutné, pretože práve takýmto návrhom sme sa mohli pohnúť smerom k tým európskym štandardom, na ktoré sa často odvolávate. Povedala som to včera, poviem to aj dnes. Nepremlčali ste nás. Pretože schválenie tejto úpravy dnes považujem za naše víťazstvo, pretože od začiatku sme vás k tomu vyzývali a dnes vrátime tie premlčacie doby aspoň na takú úroveň, na akej boli pred zmenou, ktorou ste schválili 8. februára. A keď hovorím naše víťazstvo, tak nemyslím iba nás tri s kolegyňou Števulovou a Plavákovou, ale hlavne víťazstvo všetkých žien, obetí a preživších tohto ohavného činu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:40] Andrej Danko vymazať rámček [10:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ak dovolíte, dám trojminútovú prestávku. 10.43 h pokračujeme. (Prestávka.) [10:43] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pokračujeme. Poslankyňa Holečková. Faktické sa stratili, no, skúsite nám ich..., takže deväť faktických. Poslankyňa Števulová. [10:43] Andrej Danko Pán poslanec Lackovič. [10:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a som veľmi rada, že kolegyňa Jurík tu veľmi presne popísala tie dôvody, pre ktoré je potrebné, aby sme ako štát a spoločnosť jednak pristúpili k redefinícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, ale aby sme, a budem sa tomu aj ja venovať vo svojej rozprave, v skutočnosti tento krok, kedy v podstate len opravujeme to, čo vláda pokazila a vraciame sa k status quo pri premlčaní znásilnenia a ostatných dotknutých trestných činov, mohli považovať len za veľmi malé víťazstvo, pretože v podstate na prospech obetí by v skutočnosti bolo ešte oveľa dlhšie predĺženie týchto premlčacích dôb, resp. ich úplné zrušenie. Aby znásilnenie, sexuálne obťažovanie a iné sexuálne motivované trestné činy vôbec nemali premlčaciu dobu. Pretože je reálne v súlade s poznatkami modernej vedy to, že jednak tá absencia súhlasu je dôležitá preto, lebo väčšina preživších znásilnení, ale aj iných sexuálne motivovaných trestných činov reálne psychicky zareaguje tak, že zmrzne, preto sa v podstate nemôže hovoriť jednak o tom, že sa obeť bránila, alebo mala brániť, alebo že tam mala byť nejaká hrozba násilia. Ale to zmrznutie naozaj zodpovedá tomu, aby sme mali modernú definíciu znásilnenia, a aby sme tam mali absenciu súhlasu. A keď teda niekto tvrdí, že takéto trestné činy sa potom nebudú dať vyšetrovať, podľa mňa ide o zlyhanie orgánov činných v trestnom konaní, o ich neochotu a ignoráciu toho, aké všetky dôkazné prostriedky sa dajú v tomto konaní použiť. A ja verím tomu, že už ani na pôde Národnej rady sa tieto argumenty nebudú vyskytovať. Takže ešte raz ďakujem, Bea, za tvoj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:45] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, znásilnenie je aj podľa tvojich svedectiev, pani poslankyňa, naozaj tak obrovská rana do intimity a osobnej integrity každej jednej ženy, že je pre mňa maximálne bizarné, že sa tu chcú niektorí vôbec baviť o tom, či by tá doba premlčania mala byť desať rokov, alebo dvadsať rokov. Správna lehota je, že nikdy. Nieže desať rokov, alebo dvadsať rokov, ale že nikdy. Ďakujem pekne. [10:45] Andrej Danko Pán poslanec Prostredník. [10:46] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Bea, ďakujem veľmi pekne za to, že si dôkladne poukázala svojím vystúpením na to, aká obrovská chyba sa vlastne stala v tej násilím pretláčanej novele Trestného zákona, v tejto jednej konkrétnej veci. Chyba alebo zámer, nevieme vlastne doteraz, o čo tam išlo. Ja chcem nadviazať na jednu vec, ktorej si sa ty dotkla a spomenula si to slovné spojenie "manželské povinnosti". Ja o tom často hovorím v súvislosti s touto témou. Je to akýsi hlboko zažitý kultúrny stereotyp, vzťahový, ktorý, ktorý máme u nás a je potrebné pracovať naozaj aj v tejto oblasti, a to je čosi, čo môžeme urobiť len dôkladnou, modernou, včasnou sexuálnou a vzťahovou výchovou. A tá nám naozaj chýba. Je veľmi smutné, že v celom tomto komplexe, keď hovoríme o znásilneniach, o súhlase, o redefinícii znásilnenia, že v celom tomto komplexe sa stretávame stále s hlasmi, ktoré spochybňujú potrebu včasnej, modernej, sexuálnej a vzťahovej výchovy. Kdekoľvek sa táto téma otvorí, narážame na rôzne pochybné, hlúpe protiargumenty o sexualizácii detí. Pritom všetky okolité štáty sa skutočne usilujú o to, aby mali zavedenú modernú, vzťahovú a sexuálnu výchovu. Máme aj u nás veľa dobrých iniciatív, ktoré pripravujú podklady pre to a mali by sme byť otvorení aj tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:46] Andrej Danko Pani poslankyňa Kalmárová. [10:48] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Jurík spomenula prístup Českej republiky k novelizácii trestného práva z tých posledných dôb. A tento prístup reprezentuje úplne inú civilizačnú úroveň, než k akej sa dopracúvame u nás, a nielen týmto zákonom. Mohla by som hovoriť o včerajšej tlačovke premiérov V4, ale pôjdem k veci. Keď český minister spravodlivosti Pavel Blažek predkladal novelu Trestného zákona v Snemovni, zaželal sám sebe, aby nemohla, a to je citát: "aby nemohla byť opisovaná tak, ako je to na Slovensku. Teda že sa robí v prospech niekoho.". Koniec citátu. A kontrast so Slovenskom ani nemohol byť väčší. Blažkov návrh, ktorý rozširuje definíciu znásilnenia, poslala po niekoľkoročnej odbornej diskusii česká dolná komora do druhého čítania a koalícia a opozícia hlasovali úplne jednomyseľne. Návrh zavádza zásadu: nie, znamená nie. Trestné budú aj prípady, keď obeť stuhne v strese alebo v strachu a páchateľ ju zneužije, zneužije aj proti jej badateľnej vôli. Naozaj dve krajiny, ktoré kedysi tvorili jeden štát, tvoria hodnotovo dve odlišné entity dnes. A priznám sa, že mi je to ľúto a hanbím sa za to, že kam sme to vôbec dopracovali. Odporúčam všetkým prečítať si knihu antropológa Juraja Buzalku, Postsedliaci, lebo táto kultúra nás definuje aj prístupom k tejto téme. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko Poslanec Dostál. [10:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, no veci mávajú niekedy úplne nezamýšľané dôsledky a vidíme to aj v tomto prípade. Vládna koalícia presadila novelu Trestného zákona v úmysle pomôcť zlodejom, podvodníkom a korupčníkom a takým nezamýšľaným dôsledkom, verím tomu, že nezamýšľaným dôsledkom bolo, že sa skrátili premlčacie doby aj pre násilníkov, vrátane páchateľov znásilnení a iného sexuálneho násilia. Teda chcem veriť, že to nebol, nebol vedomý zámer, ale nejako im to ušlo ako nezamýšľaný dôsledok. Ak bude schválená novela, ktorú máme práve na programe, tak sa podarí odstrániť tento nezamýšľaný následok. Ale ostane nezamýšľaným následkom aj to, že téme sexuálneho násilia, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia sa na pôde Národnej rady a teda aj vo verejnej diskusii dostalo pozornosti ako predtým len málokedy. A akej by sa nedostalo tejto téme iba napríklad pri rokovaní o opozičných návrhoch zákonov, kde my si tu v rámci opozícii niečo, niečo povieme. Ale nie je tu ani pán minister spravodlivosti a koaliční poslanci sledujú tú debatu len tak zpovzdálí. Takže je to paradoxné, ale je teda dobré, že sa o tejto téme hovorí, že sa nehovorí iba o premlčacích dobách, že sa hovorí o tom, ako redefinovať trestný čin znásilnenia v Trestnom zákone, a ako vytvoriť podmienky preto, aby ženy boli čo najlepšie chránené. Tak nevravím, že je to dobré, ale tak ako nezamýšľaný dôsledok, je to malé plus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:50] Andrej Danko Poslankyňa Nash. [10:52] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Bea Jurík, ďakujem ti, že si priniesla mnoho odborných argumentov a dát k téme domáceho násilia a násilia na ženách. Som rada aj tomu, že koalícia v tejto téme ustúpila nášmu a verejnému tlaku a priniesla sem tento návrh, ktorý iba vracia lehoty na súčasné. Nie je to žiadna sláva, ale aspoň, že si uznali svoju chybu, čo sa týka témy násilia na ženách. Opravujú iba to, čo sami pokazili. Ďakujem tebe, Zuzane Števulovej a Lucii Plavákovej za to, že ste im svojim návrhom pomohli si túto chybu si uznať a tým, že toto sem prinášajú, tak sa ju pokúšajú aj napraviť. Ďakujem ti veľmi pekne, že prinášaš aj ďalšie návrhy, ktoré by v tejto oblasti mohli našu legislatívu ešte viac vylepšiť. Napríklad redefiníciou znásilnenia, či ratifikáciou Istanbulského dohovoru. Tiež veľmi silno odporúčam, aby strana SMER šetrila na karafiátoch a naozaj začala pomáhať ženám. Ďakujem. [10:52] Andrej Danko Poslanec Vančo. [10:53] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ďakujem, Bea, za tvoj príspevok a aj teda za opätovné odhalenie nekorektných porovnaní s inými krajinami alebo s inými legislatívami. Mňa to už aj mrzí, že vlastne stále odhaľujeme tieto falošné argumenty, navyše v situácii, keď to nie je, keď to nie je nutné. A naozaj tomu nerozumiem, že prečo, prečo musí vláda alebo ministerstvo spravodlivosti, alebo minister spravodlivosti ponúkať takéto, takéto argumenty. A naozaj mali by sme mať, samozrejme, že treba, treba čo najskôr vrátiť naspäť tie premlčacie doby, premlčacie doby tam, kde boli pred novelou schválenou 8. februára. Na druhej strane vyzývam týmto ministra spravodlivosti, aby sme, aby teda sa snažili urobiť novelu, ktorá, ktorá bude moderná, ktorá bude obsahovať viaceré veci, o čo sa snažila aj ministerka Kolíková svojho času. O čo sa snažia moje kolegyne svojimi návrhmi. Či už je to redefinícia znásilnenia, ale teda aj premlčacích dôb. Naozaj si to zaslúži MPK všetko, pretože to nemôže byť na základe pozmeňujúcich návrhov alebo, alebo poslaneckých návrhov. Tuná aby sa menili takýmto spôsobom zásadné veci, ako sú premlčacie doby. Ja s tým principiálne nesúhlasím, aby sa to robilo takýmto spôsobom. Treba to robiť naozaj, naozaj poriadne, aby sa neurobili pri tom ešte väčšie chyby alebo škody, ako je teraz. Ďakujem. [10:53] Andrej Danko Poslanec Ledecký. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Sabo. [10:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať za odbornú rozpravu, ktorú tu viedla pani poslankyňa Jurík a končila tým, že to nie je víťazstvo PS alebo opozície, ale že to je víťazstvo všetkých žien na Slovensku. Ja si myslím, že je to víťazstvo celej spoločnosti Slovenska, lebo každá žena má aj otca a má aj brata a má aj iných súrodencov, ktorí určite každú traumu, čo v tej rodine zažijú, tak sa prenáša aj na ostatných. Čiže áno, mali by sme robiť všetko pre to, aby, aby tie zákony, ktoré tuná prijímali, boli v prospech ľudí na Slovensku. Ale nedeje sa to tak a táto koalícia si valcuje ďalej. Včera sme schvaľovali 40, 40 zákonov a všetky boli opozičné a nula opozičných zákonov bolo schválených. A ja neverím a ja neverím, že tam nebol jeden, ktorý, ktorý bol, ktorý by bolo dobré podporiť. A, práve naopak, ja keď vidím, ako opravujete túto novelu, čo, ktorú ste pred týždňom pokazili, a to agresívne správanie poslanca Glücka, ktorý to obhajoval argumentami, za ktoré sa určite už teraz hanbí a potom si posadíte tuná poslanca Glücka za spravodajcu, keď zase idete opravovať niečo, čo on agresívne presadzoval. A teraz to idete meniť a tu ho vystavíte, aby sa vyškieral na nás všetkých. Tak ja naozaj neverím, že veci, ktoré robíte, myslíte vážne a že len hráte tie svoje hry a oslobodzujete tých svojich kumpánov. Aj toto, aj toto, čo teraz robíte, verím, že to má nejaký iný zmysel, ako, ako verejne o tom hovoríte. Ďakujem. [11:01] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Bea, pri tvojom príspevku som si spomenul na tú diskusiu v tomto pléne, keď PS cez Tomáša Valáška v minulom období, veď si to aj spomínala, predkladalo návrh definície znásilnenia na základe súhlasu. A bolo to naozaj vtedy hrozné počúvať, keď niektorí poslanci tu hovorili o povinnosti podpísania notárskeho overeného súhlasu, či o tom, že budú falošné obvinenia. Tí poslanci, ktorí tu vtedy vykríkali, tu našťastie už nie sú, ale, bohužiaľ, úroveň diskusie sa s novým zložením tohto pléna nijako nezmenila a ani nepostúpila na dôstojnejšiu úroveň, ktorá by bola hodná členskej krajiny Európskej únie. Veď si nemusíme pripomínať tie hlúpe viktimizujúce a stigmatizujúce reči a aj tieto iba zbytočne prehlbujú problém, že obete a preživšie aj naďalej v tomto hostilnom prostredí sa boja ozvať, že incidenty nenahlasujú, pretože ich prípady nespadajú do legislatívnej definície, neveria polícii, majú nedôveru voči inštitúciám, majú obavu zo stereotypov, a to všetko má nedozerné následky aj na duševnom zdraví okrem mnohých iných vecí, na ktoré vplývajú tie ich hrozné skúsenosti. A toto plénum v tomto novom zložení svojím jazykom ešte prihoršilo situácii. Namiesto toho, aby sme sa rozprávali o zvyšovaní osvety, o zvyšovaní prevencie, o vytváraní bezpečnejšieho prostredia, o spomínanej zmene definície násilia, tak nie, o tom tu vôbec nie je reč. Namiesto toho tu musíme brániť status quo a čo je ešte horšie, tak za tie hlúpe mačistické reči, ktoré tu odzneli, nikto nie je ani len schopný sa postaviť a ospravedlniť sa, a povedať, prepáčte, čo by bolo na mieste. A to je naozaj poľutovaniahodné. [11:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Jurík. [11:01] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyniam za všetky faktické. Pán minister, ja vás len chcem ubezpečiť, že keď pán Dostál povedal, že tu nie ste, tak nemyslel tento moment. Ale keď hovoríme o tých ostatných návrhoch, ktoré sú poslanecké návrhy a vy tu vtedy, samozrejme, nesedíte a chcela by som sa zároveň teda pripojiť k tej výzve, ktorú môj kolega Vančo formuloval, aby ste na ministerstve spravodlivosti sa teraz zamerali práve na túto tému, na túto oblasť a konkrétne, aby sme konečne vyšli skutočne k tým európskym štandardom, čo znamená, že bavme sa o redefinícii znásilnenia, bavme sa o tom odborne v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a tak ďalej s ľuďmi, ktorí sa skutočne tejto téme venujú roky. A možno ani nepoďme tak cestou tých našich susedov, lebo na jednej strane je to akýsi pokrok, samozrejme, v Českej republike, ale predsa len to nie je ideál, pretože oni idú tou cestou, že nie znamená nie, ale redefinícia znásilnenia na báze súhlasu by mala byť práve to, len áno znamená áno. Tak ja verím, že ako minister budete iniciovať takúto zmenu, aby sme sa skutočne priblížili tým prodemokratickým západným krajinám, ktoré už takúto zmenu zaviedli. A ako sme aj minule tu s pani kolegyňou Kolíkovou mali takú debatu spoločne s poslankyňou z vládnej koalície, tak čo sa týka tých dôkazov, tam nebude o nič ťažšie, ani o nič ľahšie dokazovať, že len áno znamená áno, než napríklad v tej situáciu, ako máme dnes, ako sa dokazuje napríklad hrozba násilia. Alebo akékoľvek iné trestné činy, pri ktorých nie je takéto materiálne dokazovanie možné. A zároveň keď už teda budeme vykračovať k tým ideálom, tak sa zamyslime aj nad zrušením premlčacích dôb. [11:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Kaliňák, ktorý nie je v sále. Prepadá mu poradie. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [11:01] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem veľmi pekne, som si vypočula veľmi podnetné faktické poznámky a veľmi pekne ďakujem. Veľmi ma mrzí, že som tu nemohla byť od rána súčasťou celej tejto debaty, ale niekedy rodinná situácia je zložitejšia, takže to je jediné, čo, čo mi tu troška bránilo byť počas tejto debaty, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá. A ja si dovolím možno teraz, možno bude prekvapený aj pán minister spravodlivosti, ale skúsim tak pozitívnejšie mať tento môj príspevok. A veľmi si vážim, pán minister, naozaj, že tu ste. Po prvé, ja si naozaj myslím, že naprieč, naprieč celým týmto plénom tu Národnej rady je absolútna zhoda, že chceme, aby objasňované trestné činy znásilnenia boli. Ja som o tom presvedčená, že to tak je. Ja som presvedčená, že si to myslí aj pán poslanec Glück. Ale je to skôr jeho nevedomosť, neskúsenosť, odborná neznalosť. A myslím si, že to s týmto sa vysporiadate aj s jeho príspevkom v rámci poslaneckého klubu SMER-u. Myslím si. Že to bolo proste naozaj veľmi nevhodné jeho vystúpenie. A to, že ste sem prišli, ja dám bokom teraz, čo ste si priznali, nepriznali, ale že ste sem prišli, tak proste chcete dať šancu tomu, aby boli objasňované trestné činy znásilnenia. Ja som o tom presvedčená, že na tom absolútna zhoda je. A dokonca v niečom vnímam za pozitívne, že sme sa tu teraz takto stretli a toľko tej téme venujeme. Vám je to, samozrejme, nepríjemné, lebo si musíte priznať chybu, aj keď sa vám nechce. Nám je to nepríjemné, že k tomu vôbec došlo a nie sme spokojní vôbec s tým návrhom zákona, ktorý ste 8. februára presadili, takže, samozrejme, ani táto zmena nás nijako neuspokojí. Ale to myslím, že v rámci toho, čo sme si tu už povedali, to vieme. Ale to, čo považujem naozaj nakoniec za veľmi dôležité, je, že jednoducho téme sexuálneho násilia a znásilnenia venujeme naozaj oveľa viac času, ako sme očakávali práve teraz venovať v parlamente. A to považujem za naozaj veľký prínos pre krajinu. Veľký prínos pre, pre ženy, pre dievčatá, ktoré sú najčastejšími obeťami sexuálneho násilia. Ale považujem to za dôležité aj pre chlapcov, pre mužov, ktorí sú tiež obeťou sexuálneho násilia. A považujem za dôležité vlastne rozprávať sa o tej téme preto, aby sme si vlastne vzájomne ujasnili, že to, čo tu teraz riešime, premlčacie doby, vôbec nie je proste to, čo je dostačujúce pre objasňovania trestných činov, ktoré súvisia so sexuálnym násilím. Je to len jeden z krokov a v tom vlastne ja v niečom vnímam aj vaše pripomienky, že to, že predĺžime tú dobu, samo o sebe predsa nestačí. A to je pravda. A to je absolútna pravda. Pozrieť sa teraz na štatistiky, koľko je prípadov, ktoré sú po 10 rokoch, je však naozaj klamlivé a zavádzajúce. Keď vlastne vieme vzájomne, a to ste nakoniec priznali aj vy, pán minister, že tie podmienky v krajine nastavené pre obete nie sú tak, aby oni naozaj sa cítili v tom, akoby som to povedala, dostatočne silné včas oznámiť takýto trestný čin. Že tá krajina jednoducho k tomu tie podmienky nevytvára. Takže áno, máme absolútnu zhodu v tom, že to, že predĺžime tú lehotu neklamme sa, neklamme sa, že toto tu všetko vyrieši. Nie, nevyrieši. Ako v tom je absolútna zhoda. Takže ale my sme toto ani netvrdili, že toto je naozaj tým jediným riešením. To tu podľa mňa nikto z nás nepovedal. Ale osobitne s ohľadom na to, akú vlastne tu máme v krajine tie podmienky vytvorené, aká je tu atmosféra pre tieto obete. Tak je veľmi dôležité, aby ten dostatočný časový priestor na to tu bol, osobitne pre tie najtraumatizujúce zážitky, ktoré tá obeť má. Aby sme jej dali šancu, že keď na to bude zrelá a dostatočne silná, aby to jednoducho oznámila. A preto je dôležité mať ten čas dostatočne dlhý. A keď nám to pomôže odhaliť jedného páchateľa, tak ja si myslím, že to za to stálo. Že to odsúdenie toho jedného páchateľa zabráni predsa, že tu nebudú ďalšie obete. Prinajmenšom na ten čas, ak napríklad ten páchateľ bude odsúdený odňatím slobody. Že hádam to si asi nebudeme hovoriť, že, že stojí nám za to, aj ak len jedna predsa obeť bude zachránená. Určite nám to za to stojí. Ak by to bola práve vaša dcéra alebo vnučka. Alebo váš vnuk, ak sa budeme baviť aj o tom, že ako to vlastne nastaviť, aby bol chránený. Ja si myslím, že v tomto nie sme cynickí. Ja si myslím, že v tomto naozaj máme zhodu. To, v čom sa vzájomne nezhodneme, je asi, ja by som povedala, že, samozrejme, aj to, ako o tom rozprávame, tak my sme, máme nejakú inú momentálne zodpovednosť, my to priznávame, samozrejme. Máme v niečom oveľa väčšiu voľnosť priamo pomenovať veci ako vy, ktorí tu zodpovednosť nesiete, aj pri akýchkoľvek zmenách. Ale o to je viac, by som povedala, osožnejšie, že teraz vzájomne k tej výmene dochádza. A v tej súvislosti mi je súčasne smutno, že prečo ste museli tú debatu uťať. Ja osobitne som chcela viackrát vystúpiť a chcela som na vás, pán minister, reagovať aj včera. A nerozumiem, prečo som nemohla. No nemohla som preto, lebo ste takto uťali debatu, že v rámci nášho poslaneckého klubu sa chceli vyjadriť viacerí a ja som jednoducho na vás nemohla reagovať ani faktickou poznámkou. A to ja si myslím, že sa nedá nijak proste ospravedlniť. To sa, to sa nedá ani nijak pochopiť, prečo vlastne takto ste museli sa zachovať. Veď aj podľa včerajšieho hlasovania bolo zrejmé, že 133 prítomných poslancov zahlasovalo za. My sa tu jednoducho naozaj bavíme k téme. My sa tu bavíme k téme. Prečo ste museli proste aj tu ukázať jednoducho tú, tú silu a v tomto naozaj aroganciu moci? Veď my sa tu bavíme proste o tom, na čom nám spoločne záleží. Tak ja ako naozaj, toto ma naozaj zamrzelo, že, že tu jednoducho nebol žiadny cit a taký nejaký základný. Proste odišiel. To napätie v spoločnosti zjavne aj tu je také veľké, že ani tu potom pri tejto téme, o ktorej sa bavíme a ku ktorej sme ako keby k sebe predsa len našli cestu, tak proste nie je tu rešpekt ani k tej parlamentnej demokracii. A keby tu bola obštrukcia, dobre. Ale naozaj uťať tú debatu po prvých vystúpeniach, a ešte v skrátenom legislatívnom konaní a potom hneď proste stanoviť takto prísne tie časy. Ako to si myslím, že je naozaj za hranicou toho, čo akokoľvek sa dá akceptovať v demokratickej spoločnosti. Ale opakovane hovorím, teším sa z toho, že sa tu môžme rozprávať. Teší ma, že máme zhodu a nakoniec k tej výmene, pán minister, aj došlo. Máme zhodu, že musíme osobitne vytvoriť podmienky pre obete, že máme zhodu, ja si myslím, že vzájomne v tom, že to nie je o tom, že budeme hovoriť, choďte to čo najskôr ohlásiť, o to skôr sa to vyšetrí. To nestačí. To si myslím, že už tiež sme vzájomne uznali. Musíme vytvoriť proste centrá osobitné pre tieto obete, aby sme im pomohli, proste maximálne, ako sa dá. Aj či už psychologickým poradenstvom, právnym poradenstvom so všetkým, čo k tomu treba. Zabezpečiť tie dôkazy na začiatku, ak sa tá obeť rozhodne, že chce zadokumentovať takéto dôkazy, ale nemusí chcieť hneď rozbehnúť trestné stíhanie. Toto všetko sme si povedali. Dám bokom teraz to, že tu ani neprebehla žiadna debata, aké tie premlčacie doby sú vlastne dobré. Na to ste vlastne dali tiež žiadny priestor. Vraciame sa vlastne k statusu quo, ktorý sme mali, ale mohli sme využiť vzájomne aspoň nejaký ten čas a priestor, aby sme si povedali napríklad, či nenastaviť nejak tie premlčacie lehoty pre tých maloletých. Tak teda inšpirovať sa potom z tých iných krajín. Či predsa len inak nenastaviť tie lehoty aj pre tie dospelé osoby. A ja si myslím, že máme čo robiť naozaj tu spoločne všetci, aj v rámci opozície. Vystupujeme tu niektorí, ktorí majú vo veľa veciach zhodu. Ale ani v rámci opozície nemáme zhodu na tom, čo treba urobiť pre to, aby sa objasňovali takéto trestné činy. A to sa nakoniec ukázalo aj v rámci prvého čítania pri redefinícii znásilnenia. Ja musím povedať, že som bola naozaj veľmi smutná, keď som zistila, že za tento návrh hlasovalo len 39 poslancov. To znamená, že ani celá opozícia nedokázala zahlasovať za opozičný návrh, ktorý tu je pre obete sexuálneho násilia, pre mužov, pre chlapcov, pre ženy, pre dievčatá. Či už je to opozičný klub SLOVENSKO, opozičný klub KDH, naozaj mi je z toho veľmi smutno. Naozaj mi je veľmi smutno. Pretože nakoniec na základe výskumov sa ukazuje, že tuto nie je rozdiel liberálna alebo konzervatívna časť spoločnosti. Tu je zhoda naprieč, naprieč. Že sa nedá akceptovať sex s inou osobou bez súhlasu. To je bez ľudskej dôstojnosti, bez rešpektu. V niečom rozumiem, že môže byť zložité urobiť takúto zmenu, lebo to je zmena. Tak ako keď sme prijali zmenu a zrušili sme otroctvo. Tak ako sme prijali zmenu a dali sme možnosť ženám, aby hlasovali. Aby sa, aby mali možnosť sa zúčastniť aj volieb. Ako trvalo to spoločnosti, kým uznala, že treba urobiť nejakú zmenu. Zjavne asi treba urobiť nejakú zmenu, aby sme uznali, že mať sex s niekým, by bolo rešpektujúce, ak aj tá druhá osoba ho chce mať s nami. Nestačí, ak ja chcem mať sex. Proste aj tá druhá osoba je na mieste v tej spoločnosti, ktorá je plná rešpektu a dôstojnosti, že proste na tom je naozaj zhoda a súhlas. Ale aj v tomto v niečom ako keby tu bolo nepochopenie, že to je vlastne úplne kľúčové, o čom sa tu treba rozprávať. Takže nie, nie je to len o premlčacích dobách. A nie je to len o tom, aby sme robili výčitky koalícii. Je to aj výčitky, ktoré treba robiť na mieste aj v rámci nás, aj v rámci opozície. Ja si dovolím zopár slov aj k samotnej redefinícii, lebo si myslím, že máme zhodu, ako to dopadne s týmito premlčacími dobami. A som presvedčená, že ak naozaj, ak naozaj chceme urobiť krok k tomu, aby sme vedeli odstíhať páchateľov sexuálneho násilia, musíme zmeniť právnu úpravu znásilnenia. Napríklad teraz sa ani nepozeráme na potrebu súhlasu a už vôbec nie vlastne máme zadefinované aj znásilnenie, ktoré by sa týkali iných osôb ako žien. Tak máme nastavenú právnu úpravu. Je na mieste naozaj ju zmeniť tak, aby či je to chlapec, alebo dievča, alebo žena, alebo muž, bol tu potrebný súhlas pre akúkoľvek sexuálnu aktivitu. Je to tak citlivá vec, ktorá sa týka našej ľudskej dôstojnosti. A musíme k tomu urobiť vážny krok. Urobilo ho už 16 krajín v rámci Európy. Musím povedať, že aj ja ako ministerka spravodlivosti, keď som pripravovala tú veľkú novelu Trestného zákona, aj pre mňa bolo nové, keď ku mne prišiel podnet, aby som urobila redefiníciu znásilnenia a takto z nej urobila súčasť veľkej novely Trestného zákona. Naozaj to pre mňa bolo nové. A musím povedať, pán minister, že tiež som sa oboznamovala bližšie, čo všetko to bude znamenať aj v rámci dôkaznej situácie. Ale po bližšom oboznámení sa a chce to, samozrejme, aj ochotu a vôľu sa, sa oboznámiť viac s touto témou aj s problematikou, som dospela k presvedčeniu, že je nevyhnutné tú zmenu spraviť. A preto sa na vás znovu obraciam, pán minister, aby ste si popri iných veciach, ktoré máte, popri iných cieľoch naozaj našli čas. Naozaj našli čas. A obrátili sa na tých v rámci štátnej správy, ktorí už s tou témou niečo robia. Pretože určite prídete k záveru, ja som o tom presvedčená, keď sa naozaj opýtate aj ľudí na sekcii trestného práva, my sme spolu prešli veľkou vážnou výmenou, veľmi odbornou so všetkým, čo s tým súvisí. Aj s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú práve obeťami sexuálneho násilia v rámci štátnej správy. Presvedčeniu, dospeli sme spoločne k presvedčeniu, že toto je jediná cesta, že to musíme spraviť. Ja si dovolím povedať ešte zopár slov aj k dôkazom. Naozaj veľmi smiešne sa často hovorí o tom, že keď bude takáto redefinícia, tak to aby sme išli k notárovi. No len tu je asi vážne nepochopenie, že ak by sme to naozaj takto urobili, že musíte mať súhlas od notára, no tak počas tých sexuálnych aktivít môže dôjsť k tomu, že už ten súhlas neplatí, lebo tá druhá osoba chce nejakú aktivitu, ku ktorej súhlas nedala. Takže jednoducho ono to tak je. Však to zo života ja si myslím, že poznáme. Že ten sexuálny život je pestrý. Na začiatku môže byť zhoda a neskôr môže byť nezhoda. To znamená v tomto celom, samozrejme, musíme mať k sebe rešpekt a dôstojnosť. A nie je to, nebude to ľahké pri preukazovaní, keď takú definíciu spravíme, ale určite sa spolu zhodneme, že tak to jednoducho má byť. Čiže ten súhlas musí byť od začiatku do konca so všetkým, čo k tomu patrí. Ináč môže dôjsť k znásilneniu. A bude to znamenať v konečnom dôsledku naozaj obrat aj pri samotnom dokazovaní. Lebo potom obeť nebude dostávať otázky, či sa dostatočne bránila, ale páchateľ bude dostávať otázky, prečo ste si mysleli, že máte súhlas? Na základe čoho ste boli presvedčený, že vám dala druhá osoba súhlas. Tá zmena bude naozaj úplne kľúčová. A tak by to aj malo byť počas trestného konania. Otázky v prvom rade na základe trestného oznámenia majú byť predsa potom kladené domnelému páchateľovi. Ale teraz práve tak, ako máme aj právnu úpravu, je to, bohužiaľ, skôr naopak. Takže ja si dovolím uzavrieť aj tento môj vstup s tým, že nie je to len výzva voči koalícii, ale je to výzva voči celej spoločnosti a aj voči opozícii. Aby sme tu otvorili svoju myseľ a urobili naozaj krok k tomu, aby sme objasňovali trestné činy sexuálneho násilia, lebo nestačí, aby sme predĺžili premlčaciu dobu. Je to krok, ale je to veľmi malý krok, aby sme sa vzájomne neklamali a v tomto buďme k sebe úprimní. Musíme urobiť zmenu nastavenia mysle celej spoločnosti, že si vážime jeden druhého a máme k sebe rešpekt. A to sa prejaví aj v tom, že potom prijmeme takúto zmenu právnej úpravy. Pretože určite to tak nie je. Ak za takýto návrh zahlasovalo len 39 poslancov a ani nie celá opozícia. Takže v tomto, pán minister, vám len chcem povedať, že tak, ako sú moje výčitky smerované k vám, tak sú smerované výčitky aj voči časti opozície a v tomto chcem byť spravodlivá. Pretože ak by sme skončili túto debatu len na tom, že predĺžením premlčacích dôb sme vyriešili všetko, tak je to jednoducho klamstvo. A ja nechcem, aby sme v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:01] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [11:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Šmilňák. [11:22] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani kolegyňa. Spomenuli ste KDH, tak vás chcem ubezpečiť, že my sme proti akémukoľvek násiliu a odsudzujeme ho. Rozumiem aj tomu princípu consentu alebo súhlasu a, alebo respektíve nesúhlasu. A vtedy proste tam je tá hranica, kedy je to násilie sexuálne a kedy je to so súhlasom. A tam nebol problém v tom, že by sme to násilie neodsudzovali. Skôr bol problém v detailoch, v slovíčkach a tam sa musíme rozprávať. Ako vravíte, ani 39 hlasov nie je dosť na to, aby sme niečo zmenili. Budeme sa musieť rozprávať jednak naprieč opozíciou, ale tak isto naprieč koalíciou, lebo bez ich hlasov sa to nepodarí. Takže nemyslím, že tu je vinník nejaké KDH alebo nejaká časť SLOVENSKA, alebo v predchádzajúcom názve OĽANO, ale skôr je to, je to problém detailov a tu sme otvorení, sa budeme rozprávať. Každý z nás bol, každý z nás, čo tu sedíme, bol obeťou nejakého násilia v živote. Každý z nás. A čím to násilie bolo väčšie, tak tým tá stopa bola hlbšia a oveľa ťažšie je ju liečiť a, a dosiahnuť nejaké zadosťučinenie. My sme za to, aby sa dosiahlo zadosťučinenie, samozrejme. Dokonca aj ten návrh časti opozície SLOVENSKO alebo tie tri pozmeňováky, že, že zrušme úplne premlčacie doby v tomto prípade, ak to pomôže len jednej dcére, jednej vnučke, aj to som si všimol, čo ste tam v rozprave povedali, aj, aj v tomto veľmi súhlasíme. A ešte, ešte možno v krátkosti poviem, že k čomu sa vládna koalícia priznáva, k čomu sa nepriznáva. Asi by bolo dobre priznať farbu, lebo vy ste išli do skráteného legislatívneho konania, pán minister, bez toho, aby ste to nejako podložili. Tam nie sú tie tri dôvody, len sa o ste sa odvolali na spoločenskú objednávku, čo nie je celkom fér a tu môžte naraziť zase na kameň na Ústavný súd. Ďakujem pekne. [11:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová. [11:22] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Kolíková povedala, že samotné predĺženie času, teda mala na mysli doby premlčania, samo o sebe nič neznamená, lebo to nemusí riešiť to podstatné. A tým podstatným je samotný prístup k téme sexuálneho násilia. To je pravda. A naozaj platí, že žena rovnako môže mlčať aj 10 a môže mlčať aj 20 rokov. Rovnako aj prístup k téme, teda to, čo sa považuje za znásilnenie, môže byť v krajine rovnaký aj 10 aj 20 rokov. A prístup k obetiam môže byť rovnaký celých 10 rokov alebo aj celých 20 rokov. Je však veľká pravdepodobnosť, že v čase sa veci budú určite meniť. A čím viac času, tým pravdepodobne nastane viac užitočných zmien, ktoré pomôžu obetiam násilia. Viete, faktor času je veľmi dôležitý. Aj pani prezidentka podpísala zákon a zároveň ho poslala na Ústavný súd, lebo si logicky uvedomuje, aký dôležitý je faktor času. Teda časový priestor, ktorý chce poskytnúť Ústavnému súdu na jeho rozhodovanie vo veci pozastavenia účinnosti zákona. Tiež možno nie je isté, ako súd rozhodne, ale potrebuje čas. A rovnako nie je isté, ako sa rozhodnú obete sexuálneho násilia. Ale ak budú mať dvojnásobok času, tak by sa určite rozhodnúť mohli. A oveľa lepšie, ako keď ten čas bude polovičný. [11:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šipoš, ktorý utiekol zo sály. Takže mu prepadáva poradie. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [11:22] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, vážené kolegyne, druhý deň tu diskutujeme o návrhu novely, nevyhlásenej novely Trestného zákona, teda pokiaľ mám aktuálne informácie a nebola stále vyhlásená. Pán minister možno by nám mohol dať aspoň vedieť, že či už doputovala na ministerstvo spravodlivosti od predsedu parlamentu a kedy potom plánuje vyhlásenie tejto novely Trestného zákona v Zbierke zákonov tak, aby bol dostatočný priestor pre rozhodnutie Ústavného súdu. Vláda niečo pokazila, preto sme tu. Tak je potrebné napraviť jej chybu. Konkrétne teda pokazila ochranu preživších znásilnenia a iných násilných trestných činov. A opravujeme teda dĺžku premlčacích dôb, teda snažíme sa zachovať tú pôvodnú pred promafiánskou novelou, aby bolo aspoň zachované status quo. Ale už to tu odznelo, že s týmto sa nemôžeme uspokojiť. To je naozaj len oprava chyby. Nestačí, že zachraňujeme túto situáciu, mali by sme sa namiesto toho konečne pohnúť vpred v boji proti rodovo podmienenému násiliu. Ale keďže sa už teda veľmi vpred nehýbeme, tak využijem tento priestor aspoň na to, aby sme sa porozprávali o tom, ako by sme sa vpred pohnúť mohli. Teda dúfam, že to nebude úplne len môj monológ. Už tu v predchádzajúcich príspevkoch odznelo pomerne dosť o redefinícii znásilnenia. Áno, myslím, že by sme sa všetci mali jednoznačne zhodnúť na tom, že akákoľvek sexuálna aktivita bez súhlasu je jednoducho neakceptovateľná. A je úplne na mieste, aby to presne takto definoval a postihoval Trestný zákon. V tomto kontexte by som aj na margo kolegu z KDH chcela poznamenať, že by sme sa potom o tých jednotlivých slovíčkach mohli radšej baviť v druhom čítaní, lebo teraz vlastne šesť mesiacov nebudeme môcť o tomto návrhu zákona tu v pléne diskutovať, tak možno len do budúcna, keby sme skúsili tak k tomu pristupovať. Ďalšou dôležitou témou v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu je téma sexuálneho obťažovania. My sme presvedčení v Progresívnom Slovensku, že Trestný zákon by mal rovnako obsahovať aj trestný čin, konkrétne prečin sexuálneho obťažovania, a to v koalícii zvyknete sexuálne obťažovanie často spomínať vo vzťahu k vyšetrovateľke Santusovej. Tak ja verím, že to nepoužívate len ako takú argumentačnú floskulu, ale že vám na odstraňovaní a postihovaní sexuálneho obťažovania skutočne záleží. Ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme práve k sexuálnemu obťažovaniu dávali, ste síce nepodporili, ale možno teda v budúcnosti sa zachováte inak, keď už o tejto téme, v tomto kontexte hovoríte. Objektom takéhoto trestného činu je ochrana slobody, ľudskej dôstojnosti pred správaním sexuálneho charakteru, ktoré vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie. Toto môže zahŕňať napríklad nútenie k obnažovaniu, k sebaukájaniu, vynucovanie si sexu alebo iných sexuálnych aktivít, vystavovanie osoby pornografickému alebo inému hrubému a urážlivému materiálu proti jej vôli, sexuálne gestá a ďalšie podobné aktivity. To naozaj zažíva dennodenne množstvo ľudí na Slovensku, najmä žien, ale nielen žien a je tiež dôležité sa tejto téme poctivo venovať. A mali by sme spraviť aj v tomto pléne niečo pre to, aby sme v boji proti sexuálnemu obťažovaniu sa pohli vpred. V Európe dlhodobo pozorujeme pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia jednak právnu definíciu znásilnenia, tak aby bola založená na súhlase a zároveň do svojich právnych poriadkov zahŕňajú prečin sexuálneho obťažovania. Tak ako to odporúča aj Istanbulský dohovor. Ten, ktorý aj viacerí poslanci a poslankyne, ktorí v aktuálnom parlamente sedia, odmietli s tým, že ho vlastne nepotrebujeme, lebo si to vieme implementovať aj sami. S týmito argumentmi odmietol parlament Istanbulský dohovor v roku 2019, takmer 5 rokov uplynulo. A nič. Tieto slová zostali prázdnymi floskulami, nejako sme to nedokázali implementovať napriek tomu, že sa to používalo ako argumentácia. Ďalším problémom, ktorý súvisí s rodovo podmieneným násilím, je domáce násilie. Trestný zákon dnes neupravujú, neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď aj nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv. Áno, aj toto je porušovanie ľudských práv, aj o tom radi v koalícii hovoríte, tak skúsme nájsť nejakú spoločnú reč aj v tejto téme. Trestný zákon by podľa nás mal byť preto rozšírený o nový trestný čin zaradený medzi trestné činy proti rodine a mládeži za trestný čin týrania blízkej osoby. My sme takýto návrh predložili ako novelu Trestného zákona, kde sme navrhovali aj kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, ak pri spáchaní tohto činu sú prítomné maloleté osoby, teda deti, čo je, žiaľ, častý jav. Ďalšou oblasťou, ktorú sme tu sa snažili otvoriť v tomto pléne ešte pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona je týranie blízkej osoby. Kde si myslíme, že by bolo vhodné do znenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby doplniť kontrolu alebo monitorovanie každodenných aktivít. Element kontroly je totižto jedným z kľúčových indikátorov násilia voči blízkej osobe. Myslíme si tiež, žeby bolo vhodné skutkovú podstatu rozšíriť aj o obmedzovanie slobody, dnes tam je len formulácia o bezpečnosti v súčasnom znení. A práve to obmedzovanie slobody je častým prvkom týchto skutkov. Všetky tieto návrhy, ktoré som práve pomenovala, sme už v tomto pléne predkladali, či už vo forme pozmeňujúcich návrhov, alebo ako samostatnú novelu Trestného zákona. Ani jeden ste, žiaľ, v koalícii nepodporili a ja chcem teda naivne veriť, že len preto, že išlo o opozičný návrh. Hoci aj to mi príde smutné, pretože by sme podľa môjho názoru mali návrhy posudzovať, rozhodovať sa podľa toho, čo je najlepšie pre spoločnosť a čo je najlepšie pre ľudí, ktorí v našej krajine žijú. To mi príde vlastenecké. My budeme, samozrejme, ďalej predkladať aj tieto, aj ďalšie návrhy týkajúce sa rodovo podmieneného násilia, pretože nám na tejto téme nesmierne záleží a záleží nám na tom, aby sme pomohli ľuďom, ktorí takéto násilie zažívajú a je ich mnoho. Budeme ich predkladať aj v kontexte napríklad smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktorá sa intenzívne venuje napríklad kybernásiliu. A ja by som chcela naozaj veriť, že v týchto témach dospejeme raz, snáď čoskoro, čím skôr v tomto pléne k zhode. A pomôžeme tak, aby niektoré ženy, deti, ale aj muži sexuálne násilie, alebo obťažovanie nikdy nezažili. Ak ho už aj zažijú, aby páchatelia boli naozaj riadne potrestaní. Ďakujem [11:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [11:31] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dámy a páni, to, čo si dovoľuje koalícia Fico-Pellegrini-Danko vo vzťahu k Národnej rade, to tu ešte nikdy nebolo. Prepisujete históriu, panie poslankyne a páni poslanci vládnej koalície, a prepisovaním histórie nastavujete štandard, ktorý sa vám môže v budúcnosti vypomstiť. Aby som vysvetlil, v čom prepisuje táto vládna koalícia históriu, vrátim sa v tomto prejave do histórie. Aby ste pochopili, čo robíte. 17. jún 2011 nazval vtedajší opozičný podpredseda parlamentu Robert Fico za čierny deň v histórii Národnej rady. Citujem: "Je to deň, ktorý môžeme porovnať s Nocou dlhých nožov z 3. na 4. novembra 1994,“ povedal o rokovaní parlamentu 17. júna 2011 Robert Fico. A čo bola Noc dlhých nožov v roku 1994? Pre krátke vysvetlenie si teraz pomôžem článkom redaktora Tomáša KYSELA z portálu Aktuality.sk: " V noci z 29. na 30. júna 1934 nechal Adolf Hitler zavraždiť šéfa tzv. úderných oddielov nacistickej strany známych pod skratkou SA, bývalého nemeckého kancelára, ministra obrany a desiatky ďalších nepohodlných ľudí. Čistky, ktoré zasiahli celé Nemecko, vošli do dejín ako "Noc dlhých nožov“. O šesťdesiat rokov neskôr sa tento pojem udomácnil aj u nás. Nevraždilo sa, no tiež sa vybavovali účty s politickými oponentmi a zastrašovala sa opozícia. V noci z 3. na 4. novembra 1994 zasadila koalícia zložená z HZDS, SNS a Združenie robotníkov ťažký úder parlamentnej demokracii na Slovensku. Počas schôdze, ktorá trvala nepretržite takmer 23 hodín, vládna väčšina odvolala niekoľko desiatok verejných funkcionárov a nahradila ich vlastnými ľuďmi, porátala sa s opozičnými poslancami a ukázala, ako budú vyzerať nasledujúce štyri roky." Toľko k vysvetleniu, čo bola Noc dlhých nožov v roku 1994 v slovenskom parlamente. K tejto udalosti z roku 1994 prirovnal Robert Fico 17. jún 2011. A čo sa dialo 17. júna 2011 v parlamente? Poslanci volili generálneho prokurátora a po viacerých obštrukciách vtedajšej opozície sa predseda Národnej rady Richard Sulík raz rozhodol skrátiť rozpravu na 12 hodín. Raz. Stranícky kolega Roberta Fica, vtedajší predseda poslaneckého klubu strany Smer Pavol Paška hovoril o bezprecedentnom pohŕdaní ústavou, princípmi politického systému a demokracie, citujem: "A niet lepšieho dôkazu ako to, akým brutálnym a hulvátskym spôsobom ste nám zobrali slovo,“ koniec citátu. Symbolom onej skrátenej rozpravy sa stali staré televízory, ktoré boli inštalované v rokovacej sále. Práve na týchto obrazovkách sa vtedy zobrazoval čas, ktorý mali jednotlivé poslanecké kluby v rámci skrátenej rozpravy k dispozícii. Opäť citujem Pavla Pašku: "A viete, je v tom, je v tom kus symboliky, keď som zbadal, ako pracovníci kancelárie začali inštalovať tieto predpotopné staré televízory na meranie času, začali mi behať zimomriavky po chrbte, pretože som si uvedomil, že v parlamente Slovenskej republiky zavial duch starých časov. Dámy a páni, viete, kedy tu boli tie televízory? Len raz za 20 rokov. Keď sa rokovalo o Lexovi. Len raz za 20 rokov tu boli tieto televízory. O čom nám to tu idete rozprávať?“ Toľko slová predstaviteľov strany SMER z roku 2011 na jedinú skrátenú rozpravu parlamentu počas vlády Ivety Radičovej a za jedinú skrátenú rozpravu po 20 rokoch, kedy sa rokovalo v parlamente o vydaní Ivana Lexu na trestné stíhanie. Túto jedinú skrátenú rozpravu vyčítali politici SMER-u Richardovi Sulíkovi ešte 10 rokov. Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás, dámy a páni zo SMER-u, Noc dlhých nožov, ako by ste nazvali to, čo robíte vy? Za prvé 4 mesiace vášho vládnutia ste päťkrát skrátili rozpravu a trikrát ste ju surovo zarezali. Aby to bolo pre budúcnosť niekde zaznamenané, tak ich aj konkrétne vymenujem: Rokovanie o štátnom rozpočte – ZRUŠENÁ ROZPRAVA Kompetenčný zákon – SKRÁTENÁ ROZPRAVA Trestný zákon, 1. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA Trestný zákon, 2. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA Trestný zákon, 3. čítanie – ZRUŠENÁ ROZPRAVA Skrátené leg. konanie k novele novely Trestného zákona – ZRUŠENÁ ROZPRAVA Novela novely Trestného zákona, 1. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA Novela novely Trestného zákona, 2. čítanie – SKRÁTENÁ ROZPRAVA Takže ak jedna skrátená rozprava v roku 2011 bola pre vás Noc dlhých nožov, ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy? Rok dlhých nožov? Ak jedna skrátená rozprava bola pre vás "bezprecedentné pohŕdanie ústavou, princípmi politického systému a demokracie a brutálne a hulvátske odobratie slova,“ ako by ste nazvali päť skrátených rozpráv a tri zrušené rozpravy? Dámy a páni z koalície Fico-Pellgerini-Danko, vy už to beriete ako rutinu. Z obmedzovania práv opozície spravila koalícia Fico-Pellegrini-Danko rutinu. A nie je medzi vami rozdiel, či ste z jednej, druhej alebo tretej koaličnej strany. Prekonali ste Noc dlhých nožov, prekonali ste Mečiara. A prechádza vám to s úplnou ľahkosťou. Keby sa toto dialo vám, robili ste, robili by ste oveľa, oveľa väčší rozruch, ako robí súčasná opozícia. Prekonali ste Noc dlhých nožov. Prekonali ste Mečiara. Blahoželám vám. [11:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Poslanec Krátky. [11:39] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Gábor, presne tak, staré časy sú nielenže späť, ale majú novú silu a nový šat. Keď si len uvedomíme, že pokiaľ ide o silu argumentu a hľadanie naozaj správnej veci, keby sme si len tak spomenuli na tie dôvody, ktoré sprevádzali to, že potrebujeme to rokovať v skrátenom legislatívnom procese, už to samo osebe bolo absurdné, a už to samo osebe vyrušuje človeka, ktorý má rád demokraciu a ktorý chce nájsť to najlepšie riešenie. A nie ešte to, že sa obmedzí právo opozície sa vyjadriť, a to teraz nehovoríme len o akože nejakých takých zákonoch, pretože tu treba urýchliť procesy, to boli úplne kľúčové momenty a úplne kľúčové zákony. Pretože v takomto rozsahu novelizovať Trestný zákon, však to je, to je debata, ktorá má bežať nie týždne, to má bežať mesiace, ak nie väčšinu roka. A to nechcem preháňať a teraz sa spomeňme si na rozpočet, hovorí sa mu zákon roka a my sme proste sa nemohli mnohí vyjadriť a vystúpiť k tomu. Takže staré časy sú späť a to, keď si hovoril, že prekonali Mečiara, tak si vôbec nepreháňal, myslím si, že si trafil klinček po hlavičke. [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [11:43] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Grendel, aj za ten exkurz do minulosti, tiež ma to popchlo k tomu, aby som pripomenul ďalšiu časť, v ktorom sa táto koalícia snaží dobehnúť a predbehnúť časy Mečiara, a to je menovanie šéfa SIS. Pretože v minulosti tiež máme precedens o tom, ako prezident Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za šéfa SIS. Čo vtedy spravila vtedajšia koalícia pod vedením Mečiara, je, že ho vymenovala za štátneho tajomníka ministerstva, ktorý nemal v skutočnosti mini..., ktoré nemalo v skutočnosti ministra, čiže de facto za ministra. No veľmi podobne mi to znie k tomu, čo sa deje v SIS dnes, kde teda koalícia sa už zastrája vymenovať námestníka, ktorý potom v skutočnosti nebude iba námestníkom, ale aj, aj šéfom SIS. Takže tých paralel, paralel je tu viac a ďakujem za to, že ste na ne pripomenuli, obávam sa, že nás čaká niekoľko mesiacov a rokov, keď budeme na tieto paralely opakovane, opakovane upozorňovať a pripomínať ich. Ďakujem. [11:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sulík, podľa rokovacieho poriadku by ste sa mali prihlásiť s faktickou poznámkou počas vystúpenia rečníka. Aj keby som bol zhovievavý a dal by som vám priestor na faktickú poznámku, váš klub si už vyčerpal čas, čiže nemôžem vám dať priestor vystúpiť s faktickou poznámkou. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Grendel. [11:43] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky, aj za tie, ktoré kvôli tomu, že táto vládna koalícia skrátila rozpravu, aké symbolické, že poslanec, ktorý chce vystúpiť s faktickou poznámkou, nemôže vystúpiť, lebo koalícia skrátila rozpravu a jeho poslanecký klub už vyčerpal svoj časový limit. Naozaj nič lepšie nevystihuje túto rozpravu, ako aj táto situácia s neprednesenou faktickou poznámkou. Chcel som len doplniť na tieto faktické poznámky jedinú vec, že tá idea, že staré časy sú preč, obávam sa, že je mylná. Toto sú staré časy, ktoré teraz zažívame, budú, už sme prepísali históriu, táto vládna koalícia prepísala históriu, a to, čo teraz zažívame, toto budú staré časy odteraz, na ktoré sa bude spomínať. Nie Noc dlhých nožov, nie Vladimír Mečiar a vonkoncom nie voľba generálneho prokurátora z roku 2011. Toto budú staré časy. To, akým hulvátskym spôsobom tento parlament prijíma novelu Trestného zákona, aby doručil tento parlament a táto koalícia beztrestnosť vybraným vplyvným ľuďom. Toto budú staré časy, na toto sa bude spomínať. [11:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. [11:43] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Dnešná situácia, kedy ideme teda opraviť to skrátenie premlčacích lehôt z 10 späť na 20 rokov je podľa mňa veľmi malé, ale, ale stále dôležité víťazstvo všetkých žien žijúcich na Slovensku, ktoré vlastne tejto vládnej koalícii odkázali, že si nenechajú šliapať po svojich právach. A preto by som sa v tejto rozprave už nechcela venovať, rovnako ako moje kolegyne z poslaneckého klubu PS Lucka Plaváková a Beáta Jurík, tomu, čo sa stalo, ale práve tomu, čo je v tejto krajine potrebné spraviť ďalej a čo potrebujeme spraviť ako Národná rada Slovenskej republiky a vláda viac, aby sme reálne a účinne pomohli osobám, ktoré zažívajú sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie a obťažovanie, znásilnenie, domáce násilie a iné formy násilia na ženách. Myslím si, že v tejto snemovni je veľmi dôležité pripomenúť, čo to vlastne násilie na ženách je, pretože tu opakovane síce spomíname pojmy, či už násilie na ženách, alebo rodovo podmienené násilie, mám však pocit, že vzhľadom na tie poznámky a komentáre, ktoré sa tu opakovane vyskytujú, je vhodné pripomenúť, že násilie na ženách je rodovo podmienené násilie nasmerované proti žene, pretože je ženou a ženy neúmerne postihuje. Zahŕňa všetky činy rodovo motivovaného násilia, ktoré majú, alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi. Patria k nemu trestné činy ako sexuálne násilie vrátane znásilnenia, ale aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvo, nútené umelé prerušenie tehotenstva a násilná sterilizácia, vieme, že s tým sme mali problém aj na Slovensku a dodnes nie sú odškodnené obete, obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, čo tiež nie je problém len v zahraničí, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, femicída, nenávistné prejavy a veľmi dôležité trestné činy na základe pohlavia, rôzne formy online násilia, to tzv. kybernetické násilie, vrátane zdieľania intímneho materiálu alebo manipulácie s ním bez predchádzajúceho súhlasu, kybernetické nebezpečné prenasledovanie a kybernetické obťažovanie, o ktorom pred chvíľou hovorila aj moja kolegyňa Lucia Plaváková. Takéto násilie vychádza z rodovej nerovnosti, ktorá je prejavom štrukturálnej diskriminácie žien. Takisto domáce násilie je formou násilia na ženách, keďže neúmerne postihuje ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby, buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi rodičmi a deťmi. Ženy sú neúmerne zastúpené medzi obeťami oboch foriem násilia v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto násilia však môže byť každý, ako nám tu správne pripomína bývalá ministerka spravodlivosti pani Kolíková, pretože to môže byť napríklad aj muž, mladší alebo starší človek, deti a takisto LGBTIQIA osoby, pričom na tieto kategórie osôb pri dnešnej definícii znásilnenia vôbec nemyslíme. Násilie na ženách a domáce násilie sú vecou trestného práva, sú porušovaním ľudských práv a formou diskriminácie, to je veľmi dôležité si uvedomiť. Čo je dôležité uvedomiť si, je tiež to, že boj proti nim je súčasťou ochrany základných hodnôt nielen Slovenska, ale celej Európskej únie, ako aj zabezpečovania hodnôt, ktoré sú vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ľudských právach, pričom oboma týmito dokumentami je Slovenská republika viazaná. Ako už povedala aj Beáta Jurík vo svojom príspevku, násilie na ženách je všadeprítomné v celej Európskej únii, odhaduje sa, že sa týka každej tretej ženy. My tu máme v súčasnosti viac ako 30 poslankýň, myslím Národnej rady, čiže si môžete vyrátať podľa štatistík Európskej únie, koľko z nás nejakej forme rodovo podmieneného násilia bolo asi vystavených. Podľa prieskumu FRA bola v roku 2014 jedna z desiatich žien obeťou sexuálneho násilia a jedna z dvadsiatich znásilnená. Pokiaľ ide o kybernetické násilie, to sa vyskytuje rovnako často. V roku, podľa prieskumu v roku 2020 zažila každá druhá mladá žena rodovo motivované kybernetické násilie. Každá druhá mladá žena v roku 2020. Predpokladám, že situácia dnes v roku 2024 by bola veľmi, veľmi podobná. Na ženy sa systematicky zameriavajú aj online násilné pravicové extrémistické a teroristické skupiny, ktorých cieľom je šíriť nenávisť voči ženám. Napríklad tzv. hnutie incel, nedobrovoľný celibát podnecuje násilie na ženách online a propaguje ho dokonca ako hrdinské činy. Kybernetické násilie postihuje najmä ženy pôsobiace vo verejnom živote ako napríklad političky, novinárky, obhajkyne ľudských práv. Môže mať za následok umlčiavanie žien, bránenie ich účasti na spoločenskom živote a podkopávanie zásady demokracie. Ženy takisto zažívajú násilie na pracovisku, podľa štatistík približne tretina žien v Európskej únii zažila sexuálne obťažovanie práve na pracovisku. Toto sú rôzne formy rodovo podmieneného násilia na ženách, s ktorými sa ženy na Slovensku, ale aj v Európskej únii stretávajú a vo vzťahu ku ktorému Slovenská republika robí žalostne málo. Čo by sme teda ako základ mali spraviť v súčasnosti? Predovšetkým je to to, čo už moje kolegyne Lucia Plaváková a Beáta Jurík, ale aj Mária Kolíková tejto snemovni neustále pripomínajú, a to je téma redefinície znásilnenia, pretože to je práve kľúčová téma, ktorú by sme mali momentálne riešiť, ak by sme sa nemuseli zaoberať skracovaním premlčacích lehôt znásilnenia. Pretože naším cieľom by malo byť pomoc všetkým osobám v intímnych vzťahoch a prevencia toho, aby vôbec k znásilneniu ako trestnému činu dochádzalo, a zároveň v prípade, ak k nemu už dochádza, naším cieľom by predsa malo byť to, aby to znásilnenie bolo trestne postihované v tej forme, v akej k nemu v realite, v skutočnosti dochádza. To znamená, že ide o trestný čin, ktorý zahŕňa absenciu súhlasu pri intímnom styku, pretože len ten podľa najnovších poznatkov odbornej verejnosti zahŕňa vlastne celú tú šírku a rozsah toho trestného činu, ku ktorému v prípade znásilnenia dochádza vo vzťahu aj k jeho priebehu, aj k najtypickejšej reakcii preživších znásilnenia, ktorou je práve to zmrznutie. Preto tu dookola opakujeme, že len redefiníciou súhlas... redefiníciou znásilnenia na základe absencie súhlasu naozaj štát vo svojej skutočnej podstate zabezpečí to, aby všetky trestné činy znásilnenia, ktoré sa nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii dejú, ale teda vo vzťahu vlastne k pôsobnosti nás ako zákonodarcov, tak len prijatím tejto redefinície znásilnenia naozaj zabezpečíme to, aby všetky preživšie a obete tohto trestného činu sa mohli domáhať pozitívneho záväzku, ktorý Slovenská republika má a vyplýva z článku 3 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a z Charty základných slobôd, a to je práve záväzok efektívne stíhať a odhaľovať tieto trestné činy, ktoré sú trestnými činmi znásilnenia. Zároveň súčasťou vlastne toho by mala byť aj zodpovedná sexuálna a vzťahová výchova, založená na poznatkoch modernej vedy, pretože tá je jedinou cestou na to, aby sme zabezpečili, aby sme žili v rešpektujúcich, zdravých a intímnych vzťahoch, ktoré nebudú poznačené emocionálnym, sexuálnym a iným fyzickým násilím. To, že redefinícia znásilnenia už prešla v prípade pani ministerky Kolíkovej medzirezortným pripomienkovým konaním, preukazuje to, že na tomto, že by sme teda túto redefiníciu mali prijať, už existuje široká odborná zhoda. A preto my by sme sa tu dnes v roku 2024 nemali vôbec baviť o tom, že či ideme skracovať a následne opravovať premlčanie znásilnenia, ale práveže by sme sa mali baviť práve o tej redefinícii a o jej zavedení. Toto podľa môjho názoru musíme spraviť, ak nám ako spoločnosti záleží na tom, aby sme ochránili všetky, naozaj všetky obete tohto trestného činu v tej podstate, akej sa tento trestný čin deje. To však nestačí, v skutočnosti ideálny stav, do ktorého by sme sa mali dostať, je nie diskusia o tom, že ideme opravovať skrátenie premlčacích dôb znásilnenia, ale to, že či 20 rokov, resp. 15 rokov od dosiahnutia osemnástin je v skutočnosti aj na základe výsledkov modernej vedy dostatočná doba na, premlčacia doba na to, aby bolo poskytnuté preživším znásilnenia a sexuálneho obťažovania a iných sexuálne motivovaných trestných činov dostatočný čas na to, aby mohli tieto trestné činy nahlásiť a aby sa mohlo začať trestné stíhanie a mohla byť podaná obžaloba. Takúto diskusiu by sme si mali želať, aby sa viedla namiesto týchto týždňov, kde sme počúvali tie absurdné argumenty o motivácii žien a podobne. Pretože ak by sme takúto diskusiu vyvolali a viedla by sa odborne, nadrezortne, nadstranícky, so zapojením všetkých partnerov, ktorí k tejto téme majú naozaj odborne čo povedať, mohli by sme sa dopracovať k zisteniu, že aj tých 20 rokov, resp. 15 rokov v prípade maloletých obetí po dosiahnutí plnoletosti, možno nie je dosť a zjavne potrebujeme túto diskusiu o tom, že či má byť premlčanie znásilnenia a sexuálneho obťažovania oveľa dlhšie, alebo aj bez stanovenia hornej hranice práve tou diskusiou, ktorú by sme mali práve teraz otvoriť a hovoriť o nej, pretože to by v skutočnosti naozaj pomohlo preživším znásilnenia. My v Progresívnom Slovensku sa budeme snažiť o iniciovanie takejto odbornej diskusie a zároveň apelujeme na vás, pán minister spravodlivosti, aby ste aj v súlade s tým, čo sa už na pôde ministerstva spravodlivosti v minulosti odohralo, čo hovorí odborná verejnosť, aby ste naozaj nielen redefiníciu znásilnenia, ale aj diskusiu o predĺžení premlčacích dôb vo vzťahu k týmto trestným činom otvorili a viedli odborným spôsobom. Myslíme si, že to je jeden, že to sú minimálne veci, ktoré my ako štát a ako spoločnosť môžeme spraviť v prospech preživších týchto trestných činov. To však stále nie je všetko. Z článku 3 Európskeho dohovoru pre ľudské práva, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že naša krajina má pozitívny záväzok zabezpečiť účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, a to bez ohľadu na to, kedy vlastne obeť tento trestný čin nahlási. Ak tvrdíme, že tieto trestné činy nemôžme a nedokážeme vyšetrovať, keď ich ženy alebo v prípade, ak by prešla redefinícia znásilnenia, nahlásia až s veľkým časovým odstupom alebo v prípade, ak by sme pristúpili k redefinícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, tak takéto tvrdenie musíme odmietnuť. Pretože z môjho pohľadu ide naozaj o nepochopenie záväzku, ktorý štát vo vzťahu ku všetkým preživším má. Štát je totiž povinný zabezpečiť účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, pretože má zodpovednosť k obeti, ako aj zodpovednosť k verejnosti, ktorá nechce, aby boli páchatelia týchto trestných činov nepotrestaní a aby žili v prostredí, ktoré ich podporuje v beztrestnom páchaní týchto trestných činov. Pretože práve v takejto spoločnosti, ktorá v súčasnosti sa prikláňa skôr k beztrestnosti páchateľa a nevytvára podmienky pre spravodlivé konanie vo vzťahu k obetiam, práve v takejto spoločnosti dnes žijeme. Prispieva k tomu jednak už spomínaná nedostatočná definícia znásilnenia, pomerne krátke premlčacie doby, predsudky a stereotypy naprieč spoločnosťou, ktoré sa prejavujú aj v trestných konaniach, neefektívne a neúčinné trestné konanie a odškodňovanie preživších, nedostatočná pomoc obetiam a zle nastavená legislatíva. V skutočnosti, ak používame argument, že nevieme preukázať, že došlo k páchaniu znásilnenia, čím väčší je časový odstup od tohto trestného činu alebo k spáchaniu sexuálneho zneužívania, poukazuje to skôr nie na nemožnosť vyšetriť tieto trestné činy, ale na pohodlnosť, neschopnosť a ignoráciu a neochotu na strane orgánov činných v trestnom konaní, ale aj súdov tieto trestné činy spôsobom zodpovedajúcim modernej vede, vyšetrovať a oslobodiť sa od predsudkov. A toto nie je teda objektívna nemožnosť vyšetrovať tieto trestné činy, ale je to skutočnosť, s ktorou sa dá pri troche snahy a ochoty veľmi veľa urobiť. Táto snaha a ochota by mala zahŕňať intenzívne školenia orgánov činných v trestnom konaní, ale aj odstraňovanie predsudkov vo verejnosti a jasné odmietnutie všetkých foriem násilia na ženách, sexuálnu a vzťahovú výchovu, ktorá smeruje k bezpečnému intímnemu prostrediu pre všetkých, výraznú podporu organizácií, ktoré poskytujú pomoc a podporu obetiam týchto trestných činov, odrádzanie mužov od páchania násilia vrátane odrádzania od rôznych zosmiešňujúcich poznámok, ale napríklad aj výchove a podpore vo vzťahu k predchádzaniu kybernetickému násiliu, ktoré sa dostáva do popredia ako výrazná forma rodovo podmieneného násilia, ktorým žena, ktorým ženy čelia a s ktorým neriešime, s ktorým nerobíme v súčasnosti vôbec nič, ani na tej praktickej, ani na legislatívnej úrovni. A, samozrejme, zabezpečiť efektívne vyšetrovanie a súdne konanie vo vzťahu k týmto prípadom. To, že práve vo fáze vyšetrovania a súdneho konania pri preživších trestných činov sexuálneho zneužívania a znásilnenia zlyhávame, máme v poslednom období čoraz viac dôkazov. Chcela by som napríklad poukázať, že takto pred rokom 1. júna v roku 2023 vyšiel článok v denníku SME, ktorý skúmal, aká je úspešnosť pri nahlasovaní trestných činov znásilnenia. Analyzovali vlastne to, že keď preživšia podá, ohlási tento trestný čin, v koľkých percentách prípadov sa vôbec obvodné oddelenie dostane k tomu, aby bola, aby bol prípad vyšetrený, aby bola vznesená obžaloba. Zistili napríklad, že ak obeť znásilnenia príde podať trestné oznámenie na policajnú stanicu v bratislavskom Starom Meste, šanca, že sa prípad úspešne vyšetrí, je významne nižšia, ako keby trestné oznámenie podala napríklad v Karlovej Vsi alebo v Dúbravke. Len každé desiate trestné oznámenie, ktoré podali od roku 2013 obete trestných činov sexuálneho násilia v bratislavskom Starom Meste, sa premenilo do návrhu na obžalobu. Na druhej strane, v Karlovej Vsi a v Dúbravke dokázali až dve z piatich trestných oznámení úspešne vyšetriť a podať návrh na obžalobu. Ešte lepšie vyhliadky mali obete trestných činov sexuálneho násilia v Kežmarku. Policajti z tamojšieho okresného riaditeľstva dokázali úspešne vyšetriť každé druhé podané trestné oznámenie. Ak dokážeme takýmto spôsobom vyhodnotiť postup polície pri vyšetrovaní a vidíme, že v takomto postupe dochádza k absolútne neodôvodneným rozdielom, tak diametrálnym, že teda obeť alebo preživšia sexuálne motivovaného trestného činu má väčšiu nádej na úspech na jednom obvodnom oddelení ako na druhom a môžeme to vlastne analyticky zdokumentovať. Mali by sme sa naozaj zodpovedne pozrieť na to, kde máme problém už v týchto prvotných fázach vyšetrovania týchto trestných činov. Preživšie totiž opisujú zaobchádzanie, ktorému sú na polícii často vystavované, a to je napríklad spochybňovanie ich výpovede, opakované znalecké posudky, nedôvera, bagatelizovanie, niekedy oveľa väčší tlak je vyvíjaný na obeť ako na páchateľa, opakované výsluchy a z toho vyplývajúca retraumatizácia alebo aj nezabezpečenie dostatočného oddelenia obete a páchateľa, alebo sa sťažujú na prílišnú dĺžku vyšetrovania a podobne. To všetko dnes vedie k tomu, že preživšie dnes žijú v situácii, kedy skôr preferujú tieto trestné činy nenahlasovať, aby sa nevystavili príliš dlho trvajúcej traume, absencie pomoci a ochrany pred páchateľom a spoločenskej hanbe, ktorú stále tieto preživšie, či už znásilnenia, alebo iných trestných činov, sexuálne motivovaných u nás zažívajú. A netýka sa to len dospelých preživších, ale aj tých, ktoré zažili sexuálne zneužívanie ako deti. Chcela by som poukázať na to, že 7. júna v roku 2021 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález 4ÚS9/2021, kde sa, kde vyslovil a vyjadril sa k zákazu ponižujúceho zaobchádzania a k sekundárnej viktimizácii v dôsledku postupu všeobecných súdov. Ústavný súd tu skúmal sťažnosť sťažovateľky, ktorá ako maloleté dieťa zažila sexuálne zneužívanie zo strany jej trénera. Mala vtedy dvanásť rokov. Trestné konanie sa začalo až so značným časovým odstupom, keďže ona bola vtedy stále maloletá, tak trestné oznámenie podala jej matka v apríli 2008. 16. apríla 2009 bolo, na obvineného bola podaná obžaloba na Okresnom súde v Trnave a trestné konanie trvalo ešte aj v roku 2021, kedy bola podaná sťažnosť zo strany tejto poškodenej na Ústavný súd. Teda trinásť rokov trvalo konanie na okresnom a krajskom súde. Ústavný súd uviedol, rozhodol v prospech tejto sťažovateľky aj s ohľadom na tú neprimeranú dĺžku toho konania, ktorá, žiaľ, nie je žiadnou výnimkou na našich súdoch, a ja považujem za dôležité, aby sme si vypočuli, čo Ústavný súd vlastne povedal. Pripomínam, že toto trestné konanie na súde ešte nie je stále skončené, myslím, a že v tom čase, keď Ústavný súd rozhodol, trvalo trinásť rokov, nebolo ukončené, páchateľ nebol odsúdený a obeť, ktorá v čase spáchania tohto sexuálneho zneužívania mala iba dvanásť rokov, stále čakala na dosiahnutie spravodlivosti, pričom sama už medzičasom dospela a mala aj dieťa. Ústavný súd povedal: "Sťažovateľka bola negatívne dotknutá dĺžkou trestného konania, ako psychologicky zraniteľná osoba v dôsledku sexuálneho zneužívania bola ponechaná v stave neistoty príliš dlho. Hoci sa neskôr prijali opatrenia na minimalizovanie jej druhotnej viktimizácie, už samotná skutočnosť, že po takmer desiatich rokoch od podania trestného oznámenia sa musela opakovane dostaviť na súd a prednášať svoju verziu skutkov, svedčí o zarážajúcom nedostatku efektívnosti súdneho konania. Takýto postup súdov nielenže vystavuje obete trestných činov proti ľudskej dôstojnosti sekundárnej viktimizácii, ale navyše znižuje nielen ich dôveru v súdny systém. Ak ani trinásť rokov od podania trestného oznámenia a dvanásť rokov od podania obžaloby nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu o skutkoch týkajúcich sa sťažovateľky, nemôže to Ústavný súd považovať za ústavne akceptovateľné a zlučiteľné s procesnou požiadavkou rýchlosti konania, ako je tradične chápaná v zmysle práva na prejednanie záležitostí pri primeranej lehote. Ústavný súd vzhľadom na priebeh napadnutého konania poznamenáva, že práve zmeny v osobe zákonného sudcu najviac ovplyvnili predĺženie konania. Čiastočne k tomu prispel aj obvinený využitím procesného práva namietať zmenu zloženia senátu. Je zodpovednosťou štátu, aby svoj justičný systém zorganizoval takým spôsobom, aby súdom bolo umožnené postupovať v súlade s požiadavkami dohovoru." A ja sa pýtam, ak sme tu predchádzajúce štyri mesiace diskutovali o zásadnej novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá bola odôvodnená niekoľkými rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali porušenia práva na spravodlivý súdny proces a inými údajnými porušeniami ľudských práv, nie je aj tento nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o trinásť rokov trvajúcom trestnom konaní vrátane súdneho konania, kde teda pochybili najmä súdy v prípade poškodenej, ktorá bola v čase spáchania skutku dvanásťročným dieťaťom, dôvodom na to, aby sme sa na ministerstve spravodlivosti zaoberali tým, akým spôsobom zefektívniť súdne konanie a trestné konania vo vzťahu k preživším sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia a znásilnenia? Nie sú toto práve dôvody, to, že nám tu Ústavný súd hovorí, že máme vážne problémy pri efektívnosti trestného stíhania a trestného konania vo vzťahu k týmto trestným činom, dôvodom, aby sme s tým začali niečo robiť? Ja si myslím, že to jednoznačne dôvodom je a pýtam sa, že prečo tak nerobíme. Prečo okamžite tu nemáme na stole novelu Trestného zákona, ktorá by podporovala právo obetí na účinné vyšetrovanie týchto trestných činov, ešte viac podporovala ich postavenia ako obetí a poškodených aj vo vzťahu k dosiahnutiu odškodnenia a aby sme okamžite začali riešiť aj podporu mimovládnych organizácií, ktoré preživším a iným obetiam týchto trestných činov poskytujú pomoc a podporu. Namiesto toho sme v novele Trestného zákona, ktorá bola schválená 8. februára, schválili napríklad aj tú neslávne známu zásadu, na ktorú som už niekoľkokrát poukazovala, a to, že bude možné použiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného. A ja sa pýtam, ako toto napríklad zasiahne práve trestné konania, ktoré sa týkajú obetí a preživších znásilnenia a sexuálneho zneužívania. Pretože, ak by sme sa pozreli do toho, akým spôsobom sa vedie odborná diskusia o používaní napríklad nezákonne získaných nahrávok v trestnom konaní, tak by sme zistili, že väčšina právnej vedy práve poukazuje na to, že takéto dôkazy by mali byť použité práve v prospech slabšej strany, obete, napríklad ženy, ktorá si pri útoku manžela nahrá tento útok, alebo si nahrá nejaké iné jeho prejavy, ktoré môžu neskôr preukázať práve to správanie násilné, ktoré zažívala, či už emocionálne, alebo fyzické, alebo psychické. Lenže my ideme pristúpiť k tomu, že umožníme používať takýto nezákonne získaný dôkaz nie v prospech obete, ale v prospech páchateľa. Pýtam sa prečo? Na koho prospech? Keď som sa to spýtala na ľudskoprávnom výbore, štátny tajomník Pavol Gašpar mi opísal situáciu, že to bude vtedy, keď proti obvinenému svedčia spolupracujúci, spolupracujúci obvinení a že teda existuje nejaká nahrávka, ktorá ho vyviňuje z toho, že bol na mieste trestného, nebol na mieste, kde bol spáchaný trestný čin. Čiže znova máme tu v tej schválenej novele Trestného zákona zakotvenú novú zásadu, na ktorej nie je ani odborná zhoda, ktorá, ktorú skritizoval dokonca aj koaličný kandidát na člena Súdnej rady, profesor trestného práva pán Klátik, keď sme ho v pondelok vypočúvali na ústavnoprávnom výbore, a ktorého som sa špeciálne spýtala, či si myslí, či táto zásada má byť v našom Trestnom poriadku a on to skritizoval. Aj preto, že trestný, trestné konanie bude zamorené, môže byť zamorené vlastne nezákonne získavanými dôkazmi. Tak napriek tomu sa to teda schválilo pre nejaký úzky záujem a možno by sme sa mohli začať pozerať na to, že či takéto niečo nebude môcť byť zneužívané v trestnom konaní aj v neprospech obetí sexuálnych, sexuálne motivovaných trestných činov. Myslím si, že v skutočnosti aj s ohľadom na to, že o chvíľu tu budeme mať 8. marec, Deň žien, aj s ohľadom na to, akú diskusiu sme len za posledné štyri týždne absolvovali v tomto parlamente vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, že by sme si mohli povedať, že vieme a chceme urobiť viac. My ženy v tejto spoločnosti podľa mňa už máme plné zuby toho, že neustále čelíme sexuálnym útokom. Či už v realite, alebo online, ale aj v téme kybernetického násilia. My tu riešime premlčanie znásilnenia a jeho skracovanie, keď by sme sa mali baviť o tom, že moderná technika už umožňuje páchanie násilia na ženách celkom novým spôsobom. Preto chceme, aby sa násilím na ženách spoločnosť, ale najmä štátne orgány, a tí, ktorí aktuálne vykonávajú moc, teda táto vládna koalícia, začala zaoberať reálne a účinne. Dúfam, že si na tento Deň žien, ktorý nás čaká tento rok, nebudeme môcť povedať len to, že sme si vydýchli, že nám vládna koalícia teda nejde skrátiť to premlčanie znásilnenia z 20 rokov na 10, ale pretože to je príliš málo. My v skutočnosti dnes v roku 2024, ako ženy žijúce v tejto krajine, chceme od tejto vlády a od tejto vládnej koalície, aby vo vzťahu k násiliu páchanom na ženách a k systémovej diskriminácii, ktorej ženy neustále čelia, spravila viac. A nedáme vám pokoj, kým vašu aktivitu v tomto smere nedosiahneme. Ďakujem. (Potlesk.) [12:18] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Plaváková. [12:18] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za tvoj veľmi cenný príspevok. Hovorila si veľa o tom aj, aké aktivity je potrebné robiť. Aké zmeny je potrebné prijať a priniesť v oblasti rodovo podmieneného násilia a nie je toho málo. A ja úplne rozumiem tomu, že sa to nedá robiť hneď, ale možno by sme mohli začať aspoň diskusiou. A mňa v tomto kontexte naozaj mrzí, že opakovane sa stáva, že keď prinášame rôzne témy vrátane tejto na ľudskoprávny výbor, tak koalícia ten výbor sabotuje. A chcela by som, aby to odznelo aj v tomto pléne, že to naozaj nepovažujem za správne. Skúsme začať aspoň tou diskusiou, veď hádam sa nebojíte s nami diskutovať, pán minister spravodlivosti. Je to naozaj smutný obraz. My sa snažíme vždy vecne a konštruktívne vnášať rôzne témy. Dnes sme chceli diskutovať o zrušenej výzve na ochranu ľudských práv, ktorá sa týka aj rodovo podmieneného násilia, aj takéto projekty tam spadali. A opäť to vyzerá tak, že záhadne majú všetci poslanci a poslankyne z koalície, ktorí sú v tomto výbore, iné pracovné povinnosti. Pritom to začína o 45 minút a niektorých tu aj vidím. Tak skúsme naozaj k tomu pristupovať tak, že sa snažme spolu aspoň diskutovať a hľadať tie riešenia. Veď my nič iné nechceme. Naozaj vás k tomu vyzývam a prosím, lebo sa to opakuje dookola. Ďakujem. [12:18] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažovičová. [12:18] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem pekne pani kolegyni Števulovej, že za náš klub Progresívne Slovensko tiež predniesla naozaj vecný príspevok, v ktorom išla aj nad rámec tej situácie, kde sme teraz. Lebo momentálne naozaj sme v situácii, kde sa iba opravuje niečo, čo sa objavilo, či už ako chyba, alebo ako zámer a nakoniec vlastne si... sme vo fáze, že si vydýchneme len za to, že teda zostáva status quo. Že nejdeme teda ešte nižšie s tou ochranou obetí, a že teda neprepadávame sa teda ešte viac pri ochrane obetí sexuálneho násilia. Aspoň sa zachováva status quo. A áno, aj včera sme za to hlasovali, bola to výnimočná situácia, že celé plénum sa na tom zhodlo, že teda aspoň ideme opraviť tú chybu. Ale pritom táto krajina potrebuje o toľko viac a obzvlášť ženy v tejto krajine potrebujú o toľko viac ochrany. A naozaj, keď si vezmem ten príklad, ktorý tu kolegyňa Števulová spomínala, kde nielenže väčšina tých trestov... tých činov sa teda najprv nenahlásia, lebo sa tie ženy boja. Potom sa nevyšetria a keď sa to aj dostane na súd, tak že 13 rokov sa napríklad v tomto konkrétnom prípade naťahuje konanie, ktoré musí byť nepredstaviteľne retraumatizujúce pre tú obeť a do toho fakt toho, že je, že je zle nastavená vôbec definícia znásilnenia v Trestnom zákone. A priniesla tu už aj opozícia viacero naozaj konštruktívnych návrhov, ako tú ochranu žien a obetí zlepšovať. Tak naozaj by som si priala, aby sme nezostali s tou latkou tak nízko, že sme radi, že vôbec zachovávame status quo, ale že snáď táto koalícia prinesie aj niečo na zlepšenie tej ochrany obetí. Ďakujem pekne. [12:18] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Števulová. [12:18] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie a v súlade s tým, čo aj pani Plaváková povedala, ja sa tiež pripájam k jej výzve. Pán minister, ak vám naozaj záleží na tom, aby násilie na ženách sme ako spoločnosť postupne znižovali a bojovali s jeho príčinami, začnite robiť viac. Zriaďte pracovnú skupinu a poďme diskutovať o redefinícii znásilnenia, o kybernetickom online násilí, o tom, čo môžeme spraviť na súdoch, aby tie konania netrvali 13, 12, 11 rokov, aby sa dodržiavalo to, čo máme v zákonoch. Veď my máme v zákone, že tá obeť nemá byť retraumatizovaná opakovanými výsluchmi a nedeje sa to. Tak poďme sa o tom baviť. Povedzme si, že redefiníciu znásilnenia môžme do parlamentu predložiť o pol roka. Dovtedy je čas pripraviť tieto opatrenia. Poďme to robiť. Ja vás tiež na to vyzývam. Určite aj ostatní partneri a partnerky z opozície sa radi zapoja a máme pár mesiacov na to, aby sme sa zhodli, aby sme dosiahli tú širokú spoločenskú zhodu. Lebo vy sám vidíte, že potom, čo sa strhlo po tom skrátení premlčacích lehôt, je tu spoločenská objednávka na to, aby sme sa ako štát, ako táto spoločnosť postavili za ženy a pomohli, aby sa tu táto situácia zlepšila. Tak poďte to s nami spraviť. [12:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Škopová. [12:18] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, včera som mala tú možnosť vystúpiť v prvom čítaní vládneho zákona, žiaľ, mnoho poslancov túto možnosť nemalo, nakoľko vládna koalícia opäť obmedzila rozpravu. Myslím si, že je to obrovská škoda, pretože v parlamente máme mnoho šikovných poslancov a poslankýň, a najmä poslankyne, pretože obzvlášť tie by mali mať možnosť vyjadriť sa k tak závažnej veci, akými sú znásilnenia. Ale pri vás sme si už zvykli, že sa snažíte opozíciu umlčať. Som však rada, že z toho obmedzeného času vyšlo aj na mňa a preto si dovolím opäť sa vyjadriť k novelizácii Trestné... novely Trestného zákona, ktorá ešte ani nie je v platnosti. Hovoríme tu o opravovaní chýb, či bolo zámerné, alebo nie, to je na diskusiu. Avšak z toho, čo tu zaznieva z koalície mám pocit, že ide o tú prvú možnosť. Ale napriek tomu najlepší možný scenár by bol ten, že vaša zmena Trestného zákona ani len nenadobudne účinnosť. Pretože my ešte ani len nevieme všetky dôsledky a všetky problémy, ktoré novela prinesie. A neviete to ani vy vo vládnej koalícii, ale je vám to jedno, pretože jediné, čo vás zaujíma, je, aby ste sa vyhli spravodlivosti. Nikto, opakujem nikto, nemôže obetiam sexuálneho násilia hovoriť, ako a kedy sa majú so svojou traumou vyrovnať. A žiadne skrátenie premlčacej doby nebude ženy motivovať k tomu, aby išli trestný čin nahlásiť. Pretože znásilnenie nie je len fyzickým násilím, ale aj brutálnym útokom na psychiku obete. Hoci zodpovednosť za znásilnenie vždy nesie páchateľ, pocity viny a hanby sú u obeti sexuálneho násilia bežné. Tie pocity im sťažujú komunikáciu o tom, čo prežili a bránia im v uzdravení. Myslíte si, že je spravodlivé, aby ten človek vyviazol bez trestu len preto, lebo od zločinu ubehlo toľko času? Trauma môže obeť sprevádzať po celý jej život, pretože trauma premlčacie doby nepozná. Preto som presvedčená, že za taký závažný trestný čin ako znásilnenie by nemala existovať žiadna premlčacia doba. A to obzvlášť v dobe, kedy dochádza k nárastu sexuálneho násilia na ženách. Dovolím si preto predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým sa rušia premlčacie lehoty za vybrané tresty spáchané na osobe mladšej ako 18 rokov, trestný čin vraždy a úkladnej vraždy a trestný čin znásilnenia a sexuálneho násilia. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anežky Škopovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Doterajší text, text čI. 1 sa nachádza textom... sa nahrádza textom, ktorý znie: "V § 87 ods. 5 znie: „(5) Ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije. Ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a v deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov; ustanovenie odseku 1 písm. d) sa nepoužije.". 2. § 88 znie: "§ 88 (1) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144, trestného činu vraždy podľa § 145, trestného činu znásilnenia podľa § 199, trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 a trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424. (2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 a trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368, ak bol spáchaný na osobe mladšej ako 18 rokov.". Ďakujem. [12:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [12:25] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [12:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. [12:25] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, v prvom rade chcem doceniť, že predkladatelia trestnej reformy vypočuli naše volanie po korekcii premlčacích lehôt a aktuálne predkladanou novelou aspoň niektoré z nich prinavracajú do pôvodného, teda ešte zatiaľ stále účinného znenia Trestného zákona. Nechcem ani ja teraz vyznieť nejak, nejak vyrývačne a vracať sa k tomu, ako ten proces má vyzerať, ako vyzerá a, a čo v ňom bolo zlé. Možno použijem iba slová klasika, ak teda vezmem na zreteľ, že, že akým spôsobom sa teda trestná reforma tvorila, ako sa mení, a ešte raz a potom trikrát koriguje, a to celé prv, než teda nadobudla účinnosť, no tak teda, áno, takto sa to nerobí, do psej matere, hej? Najzásadnejšia reforma trestného práva sa naozaj nerobí štýlom, že odvolávam, čo som odvolal, sľubujem, čo som sľúbil. To sme tu dospelí ľudia, snáď tomu úplne všetci rozumieme. Dovoľte mi však teda ilustrovať, ako veľmi vážne je, ak zákonodarca ide hýbať premlčacími lehotami, zároveň teda hýbe aj trestnými sadzbami, nevraviac teda, že ešte aj mení pravidlá, akými sa teda budú po novom ukladať sankcie, k tomu sa iba v krátkosti dostanem v závere. Aký to má dopad a budem to aj ilustrovať na úplne trochu inej téme, úplne inom type kriminality, než zaznelo teda z úst mojich kolegýň. Jednak, aby sme sa neopakovali, ale jednak aj preto, aby som zdôraznila, že tie lehoty, ako sú teda dnes v súčasnej verzii schválené, sa nedotýkajú iba, iba znásilnenia a neublížia teda iba preživším znásilnenie. Ale tam presne, ako to je teda aj v tom súčasnom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, zmienené, len sa to týka prvej hlavy, druhej hlavy, je tam deviata hlava, ktorú som zabudla? Tretia hlava, čiže tam sú naozaj násilné, násilné delikty a budem to ilustrovať na konkrétnej vražde Daniela Tupého. Nie preto, že by som teda chcela vyťažiť z toho, že to je relatívne teda známa a ešte v pamäti mnohých zachovaná teda udalosť, ale preto, lebo to výnimočne dokonale ilustruje komplikovanosť situácie, ak sa hráme s premlčacími lehotami a neuvedomíme si, že tým, že ich zmeníme, nemeníme ten status len do budúcna, že ak teraz teda máme schválenú nejakú, nejakú dobu premlčacej lehoty, tak od teraz tá trestnosť skutku zaniká po vytýčenej dobe. Ono to má totižto vplyv aj do istej miery aj do minulosti, lebo môže to mať vplyv na posudzovanie priaznivosti tej, ktorej verzie časovej Trestného zákona. A toto je práve ten prípad, ktorý vám teda skúsim vysvetliť na, na vražde Daniela Tupého. Tento prípad teda, ak by sme teda ostali v tom režime, že máme schválenú tú verziu Trestného zákona, ktorá by teda mala nastúpiť s účinnosťou 15. marca, tak by sa vlastne premietol dokonca až cez tri časové verzie zákona. A práve v tej poslednej, teda tá, ktorá by mala nastúpiť 15. marca, ak by sme nemali dnes túto rozpravu a neschvaľovali túto úpravu, tak by bola vražda Daniela Tupého premlčaná. A teraz vás skúsim previesť tou časovou líniou, aby ste videli tie, tie naozaj závažné efekty, aké môžu hrátky s premlčacími lehotami spôsobiť. Vražda Daniela Tupého sa stala v novembri v roku 2005. V tom čase už bol teda pripravený zákon, ktorý dnes platí, budem ho volať teraz že aktuálny, to je ten 300/2005, ale on ešte nebol účinný. Začal byť účinný až od roku 2006. To znamená, že v okamihu, kedy sa stala vražda Daniela Tupého, vzťahoval sa naňho ten zákon, ktorý platil v okamihu spáchania skutku. To bol zákon 140/1961. A teraz si povedzme, že čo znamenal tento zákon pre páchateľa. Z hľadiska premlčateľnosti dosť zásadnú vec. Pretože tento zákon mal vraždu zaradenú medzi nepremlčateľnými trestnými činmi. Ak tu teda dnes už párkrát zaznelo, že to volanie po, po nepremlčateľnosti niektorého typu delikvencie, tak progresívni sme už boli, hej? My sme to tu už naozaj raz mali. V 1961 naozaj existovala kategória nepremlčateľných trestných činov. Zároveň však tento Trestný zákon teraz z toho 1961 pre páchateľa vraždy znamenal, že by mu hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Toto skúsme na chvíľku udržať v pamäti, lebo je to náročné. O pár mesiacov neskôr, teda od januára 2006 začal byť účinný teda novo-pripravený komplet rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý máme teda dodnes, to je ten 300/2005. A povedzme si, čo ten znamenal pre páchateľa? Pre páchateľa znamenal kratšiu premlčaciu dobu, skrátil ju teda na 20 rokov, už to nebola vražda, nepremlčateľný trestný čin, ale zároveň ustanovil dlhšiu trestnú sadzbu, hej? Bolo to, teda spodná hranica bola 15 až, až 20 rokov. A teraz my ako zákonodarcovia by sme mali mať "dunstu" o tom, aká priaznivá úprava, hej, je pri takýchto dvoch zákonoch, ktorá by sa mala použiť na vraždu Daniela Tupého. Vie to tu niekto? Nie je to ľahké a nepýtam sa to ako kvízovú otázku. Hej? Ani nedajbože s úmyslom tu niekoho skúšať, lebo naozaj to je to, to, to je, to je to, hej, to sú tie zrady Trestného práva, ak robíme novely Trestného zákona na kolene a šijeme horúcou ihlou. Že my musíme myslieť presne aj na to, čo bude znamenať priaznivejšia úprava pre páchateľa. No tak, aby som nebola dlžná tú odpoveď v tomto prípade teda, ak by sme rozhodovali medzi dvomi zákonmi zo ´61 a 2005, by sa vražda Daniela Tupého ku dnešnému dňu spravovala a spravuje starým Trestným zákonom. A viete prečo? Pretože pokiaľ ide o premlčateľnosť, tam nezískava páchateľ žiaden benefit. Podľa súčasného by tá premlčateľnosť, keď som spomenula, že trvá 20 rokov, uplynula až v roku 2025. Spomenula som, že bo zavraždený v roku 2005, plus päť rokov teda premlčacia lehota podľa súčasného Trestného zákona, takže vyprší v roku 2025. Zároveň podľa zákona zo ´61 je krytý teda tento trestný čin nepremlčateľnosťou. Čiže tu nezískava páchateľ žiaden benefit. Kde ale získava, je trestná sadzba. Starý Trestný zákon totiž dával 10 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Súčasný dáva prísnejší 15 až 20. Preto by sa šlo podľa starej trestnej úpravy, až teda ku dnešnému dňu. Zvlášť teda, ak to budeme vzťahovať na aktuálne obvineného Puškára, ktorý ak sa nemýlim, je obvinený od roku 2023. No teraz si povedzme, čo sa stalo a čo by sa stalo, ak by sme teda pristúpili na to, že od marca začne platiť to znenie Trestného zákona, v akom bolo schválené bez tejto novely, ktorú teda dnes prejednávame. Viete, čo by sa stalo? Páchateľ, ktorý bol eš... ktorý je ešte dnes, hej, v režime trestného práva, ktorý ho vlastne teda môže potrestať trestnom odňatia slobody minimálne na 15 rokov, je v režime zákona, ktorý nepremlčuje trestnú sadzbu, teda nepremlčuje trest, nepremlčuje vraždu, sa o dva týždne stane štyri roky premlčaný trestný čin a páchateľ bez trestu. Rozumiete tej akože diskrepancii, tomu rozdielu, ktorý nastal akože takýmto pu... takýmto úplne že lusknutím prstom, že streľme tam takúto premlčaciu dobu. Hej, že to má takýto katastrofálny dôsledok. Dnes to je nepremlčateľná vražda, teda pre konkrétneho páchateľa Puškára alebo teda obvineného, aby som bola korektná, s hrozbou minimálne 10 rokov trestu odňatia slobody. V marci sa z takéhoto proste ponímania jeho skutku stane takmer štyri roky premlčaný, teda závažný, závažný, násilný delikt a páchateľ bude potrestaný presne nula, hej, teda akýmkoľvek vôbec žiadnym trestným, žiadnou trestnou sankciou. Hej, že to len by sme si teda povedali, že, že ako veľmi dôležité je a s akou chirurgickou presnosťou musíme narábať s takýmito inštitútmi. Platí to pre trestné sadzby, platí to pre premlčanie a platí, platí to aj pre pravidlá ukladania druhu sankcií. Ak si to teda zhrnieme, viete, tak ten starý trestný zákon z toho 1961 umožňoval síce kratší trest odňatia slobody, ale zároveň teda garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Súčasný Trestný zákon 300/2005 síce teda mal kratšiu premlčaciu lehotu, ale zas mal prísnejší trest. A čo vám v tomto smere prináša teda tá schválená, schválená reforma? Že sa v prípade teda ekonomických trestných činov zníži sadzba, všeobecne sa teda znižujú premlčacie lehoty a je tam veľmi sofistikovaný prvok, ktorý si treba všímať v úvodných častiach Trestného zákona vo všeobecnej časti, navyše je to tak dobre roztrúsené, že sa v tom ani andel nevyzná, a to sú tie pravidlá ukladania trestov, ktoré zaväzujú sudcu k tomu, aby v tých ktorých prípadoch preferenčne zvážil uložiť miernejší trest. Čiže my sme zmiešali všetky proste ingrediencie, ktoré na konci dňa majú pomôcť páchateľovi. Ja takto teda osobne účel trestného práva, prepáčte, nechápem, nerozumiem. Ono sa často hovorí, alebo argumentuje tým, že veď čo už vyšetríme, hej, po 15 rokoch, ako keby sme, pre lásku božiu, stále mali k dispozícii iba policajných psov a boli sme odkázaní na to teda, či budú držať čuchovú stopu. Hej? Práve aj vražda Daniela Tupého je výborným ilustrátorom aj toho, že sa môžu po toľkých rokoch teda objaviť ľudia, lebo aj ten samotný obvinený Puškár tvrdí, že on ešte teda, hej, vie o iných ľuďoch, ktorí sú do toho zapletení a ktorí môžu byť teda skutočnými páchateľmi. Ktorí teda môžu vtiahnuť osoby podozrivé alebo teda povedzme aj, hej, keď bude mať OČTK za to, aj obvinené, ktoré by neboli vtiahnuté po toľkých rokoch do prípadu, nebyť toho, že stále plynie tá premlčacia doba na 20 rokov, kedy teda sa podarilo polícií v rámci tejto lehoty obviniť konkrétneho páchateľa a on môže pomôcť odokryť celý ten rozsah trestnej činnosti. K tomu by sme sa nikdy nedostali. Inak toto je veľmi časté aj v tých prípadoch znásilnenia, keď sa mnohí teda rozčarúvajú nad tým, že no čo už teda tu akože na 10 rokov budeme čo skúmať, čo hľadať, čo detekovať. Ono je to totižto často tak, že sa žena proste povedzme, počúvala som konkrétne taký podcast, zverí s tým čo, čo zažila teda v minulosti a následne to posmelí iné ženy, ktoré povedzme s daným učiteľom, lekárom mali tú istú skúsenosť. A vy máte po desiatich rokoch dokonale vyskladaný prípad, ktorý vám proste potvrdzuje trinásť svedeckých výpovedí. Čiže naozaj tu nerobme, hej, z toho, z toho, z tej procesnej stránky premlčateľnosti prekážku, lebo toto tam nehrá rolu. To koniec koncov myslím, že tu mám, by som aj vytiahla nejaký citát pána docenta Pelca z Karlovej univerzity, ktorý presne hovorí, že procesné aspekty premlčania sú nakoniec úplne sekundárne. O tie tam fakt nejde. To sú teda tie vyšetrovacie, ak to mám tak ľudovejšie povedať. Spomenula som teda, že, že ten galimatiáš spôsobujú aj premlčacie doby, premlčacie lehoty, ak s nimi takto všelijako šibrinkujeme, ale, samozrejme, rovnakú rolu, kardinálnu rolu hrajú trestné sadzby. Ako som povedala, teda ten vzťah medzi starým a novým Trestným zákonom bol aspoň natoľko vyvážený, že jeden bol teda, hej, prísnejší čo do trestov, mal kratšiu premlčaciu dobu, iný bol, teda vo vzťahu k vražde dal kratší trest, ale zase garantoval nepremlčateľnosť vraždy. Tento to celé proste preklápa v prospech, v prospech páchateľa. Lenže a k tomu sa dostávam k tej tretej ingrediencii, a to je to ukladanie druhu trestov, ktorý teda tento súčasne schválený, od 15. marca účinný zákon prinesie, a to bez ohľadu na túto novelu, ktorú dneska schválime, je, že viete, poviem to tak hyperbolicky, že aj keby sme mali ustanovené, že premlčacia doba uplynie, alebo bude trvať na veky vekov a trest odňatia slobody bude sto rokov, ak máte vo všeobecných ustanoveniach napísané, že v prípade, že horná hranica sto rokov, súd musí preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, no tak mi povedzte, čo je to za spravodlivosť. Tak, tak je to úplne jedno, čo tam máte v tých sadzbách a je úplne jedno, ako máte seknutú premlčaciu lehotu, lebo vás v úvodných častiach Trestný zákon, konkrétne teda súdnu moc, nabáda, nechcem použiť rovno slovo povinnosť, ale teda hej, ustanovuje vám tie mantinely, že máte pri trestných činoch, konkrétne teda, aby som to z tej hyperbolizovanej roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny, hovorí teda súčasne schválený platný, ešte nie účinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak, snáď sa pán minister, neviem, je tu(?), neurazí, budem to teda nazývať, že, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak... som počula, že niekto na mňa hovorí. (Rečníčka komunikovala s publikom.) Tak tam sa proste, hej, v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov, hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je, hej, sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody. Lenže, dámy a páni, horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni, že, ja neviem, hej, niekto robil neplechu na, ja neviem, lyžiarskom zájazde. To sú povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon, tam je desať rokov. Ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto, ak ide o ublíženie na zdraví, dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca, aha aj pri tých ekonomických, hej, že asi neviem, či si to uvedomili, lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť, hej, obligatórne uložený trest odňatia slobody. A čo je ešte väčšia, teda akože, hej, na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodič, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok, na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa? (Rečníčka sa spýtala publika.) Aj dôchodcu, samozrejme, pravdaže, pravdaže, a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je, hej? Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú, hej, úkladnú vraždu napríklad, o tom, ako je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa, dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale, a čo má byť účelom trestného práva, pre Krista Pána, hej? Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálni pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo, hej? My nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno, rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne to nikto doteraz nerieši, ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak, hej? Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného, a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom, tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus, áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin, zodpovednosť, áno? Toto je tá rola, ktorú tu štát plní, alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti, a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že sa budú báť to páchať, hej? Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta, ako im v tom, ako im v tom brániť. A nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest, a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame, hej, už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom, alebo sankciou zo strany štátu, hej, alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to, vyriešili sme síce a, chvalabohu, chvalabohu, za to, vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu, nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci, a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty, chvatnej, málo platnej, že to nebol zlý úmysel. Všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch, aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti, zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť, hej? Čiže tam, kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne, teda už keď nie, hej, vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože, veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme, hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia, hej, a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré, áno, hej, zvlášť teda z marginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to, hej, trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element. A ak ho teda niekto spácha, ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť, a to teda ani ten samotný zákon, tobôž táto samotná novela, bohužiaľ, neprináša. Ďakujem. (Potlesk.) [12:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Štefunko. [12:53] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti veľmi pekne, Irena, za tvoj veľmi dobrý prejav. Musím sa priznať, že ja ako neprávnik tieto otázky a odpovede sledujem skôr tak ako keby že z príbehov môjho života a treba povedať, že kauza Daniel Tupý, alebo vražda Daniela Tupého je, podľa mňa nebudem zavádzať, keď poviem trošku taká generačná trauma mojej vekovej kategórie, špeciálne ľudí, ktorí to v tom obdobie teda zažili a ja som ešte špeciálne v tom období pracoval v mimovládnych organizáciách, ktoré sa tým zaoberali, a teda bojom proti rasizmu a proti extrémizmu. A ty, ako si to vysvetľovala, tieto trestné sadzby a proste nezrovnalosti a celý ten mišung medzi proste rôznymi potenciálnymi konfliktami z tých premlčacích dôb do minulosti a tak ďalej, vlastne ma napadlo, že v zásade sú to dvaja trestní právnici, výborní trestní právnici, docent Fico a pani Bihariová, ktorá, ktorí majú ako keby že dosť dobrý, dosť dobrý vhľad do toho a si myslím, že v tejto oblasti ste úplne vyrovnaní a vyznáte sa minimálne tak do toho trestného práva ako, ako, ako keby rovnako, lebo ten, ten jeden už to dlho nerobí a ty sa tomu stále venuješ. A teda obidvaja máte podobný vhľad, ale jeden je veľký cynik a druhá je idealistka, a to ma vlastne núti povedať, že mám pocit, že ten docent Fico, a teda celá partia, ktorá ide toto zahlasovať, má jeden konkrétny úmysel, a to je zahladiť niektoré trestné činy. A tomuto sa naozaj, veľmi som smutný a myslím si, že vás, myslím si, že vás to bude mnohých do budúcnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [12:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Bihariová. [12:53] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem, Ivo, za tvoju reflexiu. Nie si prvý, ani posledný, čo ma teda zrovnáva s pánom premiérom, neviem, či to mám brať kompliment, alebo mám byť ostražitá. Ja to teda skôr berem s pokorou, lebo, lebo som naozaj začiatočníčka a jeho pri všetkom tom, čo mu kriticky vyčítam, beriem naozaj ako jedného z najskúsenejších politikov na scéne. Čiže, čiže nedovolila by som si osobne toto prirovnanie, už len teda z rešpektu k dĺžke jeho funkcií. Ale čo chcem povedať, že v istom zmysle som sa aj ja naučila byť pri tomto zachraňovaní trestných kódexov pragmatička a mne by, vieš čo, mne by ani vôbec nevadilo, že nech si to už teda, tých tridsať stromov zoberú, ale nech nevykácu celý les. Lebo sú len dve možnosti, že buď pôjdu, tak bude tridsať stromov, alebo pôjde tridsať stromov s celým lesom. A tá možnosť na to, ako, hej, zachrániť ten les, tu je a ja si myslím, že už aj tá spoločnosť by radšej oželela tých tridsať stromov a ja si myslím, že by sme tu viacerí dali dokopy tie právne rozumy dokopy na to, aby sme teda nechali vlka sýteho o tú cenu, ak by to nemohlo byť inak, len za cenu straty celého lesa. Myslím, že na toto sme tu už všetci dostatočne, hej, spragmatičteli, ak to tak mám povedať, aby sme, aby sme teda zachránili, hej, celý ten systém pred totálnym rozpadom, akému čelí v dôsledku pripravenej novely. Ďakujem. [12:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pročko. Nie je v sále, prepadá mu poradie. Nasleduje pán poslanec Kaliňák, nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Šipoš neuteká zo sály, ide vystupovať. (Predsedajúci odpovedá na otázku poslanca Šipoša.) Pretože ste pred, pred chvíľou utekali zo sály, keď ste sa dostali na poradie. Už idete, už idete s tým, že už vám raz prepadlo poradie. [12:53] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Tak na úvod, keďže pán predsedajúci hovorí o tom, že som utekal zo sály, tak len chcem povedať plénu, že prečo som si nechal prepadnúť vystúpenie, pretože som očakával, že pôjde vystúpiť prihlásený pán poslanec Kaliňák a chcel som naňho reagovať, chcel som si ho vypočuť, lebo s vami sa veľmi ťažko diskutuje. Chceli viacerí opoziční kolegovia, tu dávajú argumenty, pýtajú sa, chcú reagovať, ale vládni poslanci sú len ticho a čakajú, kedy už ten čas uplynie a kedy už si to odhlasujú, skončí sa schôdza, neprerokuje sa dvadsať zákonov, ktoré sú ešte v programe a budete mať pokoj, bude mať Peter Pellegrini, mať šancu robiť prezidentskú kampaň a už mať pokoj. Takže chcel som reagovať na pána Kaliňáka, ale pán Kaliňák zjavne ušiel, lebo keby neušiel, tak by bol tu a vystupoval by. Takže chcem poďakovať všetkým kolegom z opozície, ktorí vystúpili, tým, ktorí mohli vystúpiť a mali na to čas, pretože opäť, tak ako ste to robili pri zákonoch, či už kompetenčný, či už štátny rozpočet, alebo Trestný zákon, skrátené konanie, prvé, druhé čítanie a zarezali ste rozpravu, obmedzili ste nám čas. Tak ako hovoril Gábor Grendel, nie všetci poslanci majú možnosť vystúpiť, nie všetci poslanci majú možnosť dávať faktické, ako sme tu párkrát videli, kedy chcel dať poslanec opozičný faktickú poznámku, ale, bohužiaľ, nedovolili ste mu to, lebo ste nám zobrali čas. A ešte ste takí hrdinovia, že keď vy máte vystúpiť, a vy ten čas máte, tak arogantne nás odignorujete, odignorujete ľudí, ktorí chcú počuť odpovede na otázky, ktoré vám dávame a tých pár otázok zazneje aj v mojom prejave. Čo sa týka tohto zákona a tejto chyby, ktorú idete opravovať a snažíte sa aspoň pri premlčacích dobách pri znásilnení vrátiť narýchlo a zbesilo tie premlčacie doby z 10 na 20 rokov, tak je fakt, že tie premlčacie doby, podľa nášho názoru a názoru nášho hnutia, by pri násilných trestných činoch na deťoch, na ženách, pri úkladných vraždách, pri trestných činoch, kedy sa zabíjajú ľudia, kedy sa znásilňujú ženy, kedy sa ohrozené skupiny obyvateľstva takto násilne, v podstate sa ničia tí ľudia, zabíjajú sa, ničí sa ich život, ktorý mali doteraz, tak my sme v našom hnutí presvedčení, že premlčacie doby by pri týchto trestných činoch nemali byť. Tak ako je to napr. vo Veľkej Británii alebo vo Švajčiarsku a my sme sa spolu s kolegami v našom hnutí rozhodli, že vám dáme šancu zahlasovať za naše pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy sú tri, aby ste nemohli sa vyhovárať, že jeden pozmeňujúci návrh nemal to, čo by ste vy chceli a druhý možno už má to, čo ešte by ste, to čo nie ste ochotní pristúpiť, na ktorú vec nie ste ochotní pristúpiť, tak sme sa rozhodli, že podáme tri pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh podám ja a je o tom, aby sme išli aspoň maďarskou cestou. To znamená, že pri násilí na deťoch, pri trestných činoch na deťoch, kedy môžu byť zneužívané, kedy môže byť trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby na týchto deťoch, kedy tam môže byť trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin výroby detskej pornografie spáchaný na osobe mladšej ako 18 rokov, tak aby sme aspoň pri tých deťoch nemali premlčacie lehoty. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám ja, na konci môjho vystúpenia ho prečítam. Dúfam, že aspoň pri tých deťoch sa prebudí vo vás svedomie a nebudete pozerať na to, že to predkladá opozičný poslanec, lebo keď to predloží opozičný poslanec, tak to nie je dobré, pretože to by, to sa nerobí. Ale my sme veľakrát vo vláde podporili aj opozičné návrhy, keď boli dobré. Veľakrát sme to urobili, tak som zvedavý, že či sa aspoň tu preberie svedomie a zahlasujete za tento pozmeňujúci návrh. Potom je tu druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá, alebo predložil už v rozprave Igor Matovič, a to je, aby sa premlčacie doby pri, páchané na deťoch, teda do 18 rokov, ako som spomínal, neboli premlčacie doby, a takisto v tom pozmeňujúcom návrhu je, aj aby trestné činy, vraždy a úkladnej vraždy neboli nikdy premlčané. No a tretí pozmeňujúci návrh predložila moja kolegyňa, pani poslankyňa Škopová, ktorá vo svojom pozmeňujúcom návrhu hovorí, že nebudú premlčacie doby na znásilnenia a trestné činy na deťoch, úkladné vraždy a takisto znásilnenia na ženách a na ohrozených skupinách obyvateľstva, aby pri znásilneniach neboli premlčacie doby. Toto je návrh, ktorý predkladá moja kolegyňa, poslankyňa Škopová, samozrejme, že keď máme trošku citu v sebe, keď máme trošku svedomia v sebe a uvidíme, koľkí poslanci v tejto snemovni to svedomie nájdu, tak by sme mali zahlasovať za pozmeňujúci návrh mojej kolegyne, pani poslankyne Škopovej, kde je to aj pri deťoch, aj pri trestných činoch vraždy, úkladnej vraždy, a takisto pri znásilneniach žien a ohrozených skupín obyvateľstva. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Ž iga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, keďže avizujete, že ešte idete podávať pozmeňujúci návrh, predpokladám, že neskončíte v krátkej dobe. Prerušujem rokovanie kvôli obedňajšej prestávke, tak ako sme si to včera schválili a vidíme sa tu o 14.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 12.53 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [12:55] Peter Žiga vymazať rámček [13:55] Ľuboš Blaha Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní sedemnásteho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, tlač 204. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby zaujal miesto urečené pre navrhovateľov a spravodajcu takisto máme na mieste, pána poslanca. Takže dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie v rozprave poslanec Michal Šipoš, ktorému teraz odovzdávam slovo. Pripraví sa poslanec Jozef Pročko ako posledný prihlásený rečník. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 204.) [14:06] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Na úvod svojho vystúpenia som hovoril o tom, aký predkladáme spolu s kolegami pozmeňujúci návrh, resp. tri pozmeňujúce návrhy. Ten jeden, aby som to ešte zhrnul, hovorí o tom, že chceme, aby premlčacie doby pri trestných činoch na deťoch, teda do veku 18 rokov, aby neboli premlčané, aby tam neboli žiadne premlčacie lehoty po vzore Maďarska. Samozrejme, sú aj krajiny ako Švajčiarsko a Veľká Británia, kde nemajú premlčacie doby aj na ďalšie trestné činy znásilnenia a na trestné činy vraždy. My sme si pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla moja kolegyňa, pani poslankyňa Škopová, a taktiež poslanecký kolega Igor Matovič. A ten ďalší pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že okrem toho, že by neboli premlčacie doby na trestné činy pri deťoch, tak kolega Matovič predkladá ešte, aby neboli premlčacie doby na vraždy a úkladné vraždy a kolegyňa Škopová predkladá návrh, kde zahŕňa, aby premlčacie doby na násilných trestných činoch neboli pri deťoch, neboli pri úkladných vraždách a neboli pri znásilneniach žien a ohrozených skupín. Takže týmto chcem apelovať na vládnych poslancov, keďže oni majú väčšinu v tomto pléne a mám už avíza od kolegov z opozície, že sa chystajú podporiť tieto pozmeňujúce návrhy, takže je to len v rukách vládnych poslancov, či si vedia predstaviť, a či sú ochotní podporiť takýto pozmeňujúci návrh. Že by pri páchaní trestných činov ako je obchodovanie s ľuďmi, ako je trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ako je trestný čin výroby detskej pornografie spáchaný na osobe mladšej ako 18 rokov, aby tieto trestné činy neboli nikdy premlčané. Pri tomto hlasovaní sa ukáže, ako vládni poslanci myslia svoje slová o tom, že majú svedomie, že počúvajú, že uvedomujú si, o aké vážne veci ide, tu ukážu, či sú samostatní, slobodní, či sa vedia zachovať správne pri takýchto vážnych deliktoch. Alebo je im to úplne jedno a potrebujú to už len teraz odhlasovať a vôbec nebudú pozerať na vecnosť týchto pozmeňujúcich návrhov. Chcem ešte povedať, že včera, keď vystúpil minister Susko a hovorili sme o tom, o tých premlčacích dobách, že si nemyslíme, aby pri takýchto závažných trestných činoch, či už na deťoch, na ženách, pri úkladných vraždách, historicky máme aj takéto prípady na Slovensku, vieme, že aj teraz sa podobný prípad rieši v Českej republike, čo sa týka znásilnenia žien, ktoré zneužíval lekár, psychiater, a takto zneužíval pacientky. A teraz sa objavujú dôkazy, teraz začínajú tie ženy hovoriť, ale už je v podstate po premlčacích dobách. Tak toto sú reálne situácie, ktoré sa nielen diali, ale určite aj budú diať na Slovensku. A tu si treba uvedomiť, že ak nezahlasujeme za tieto pozmeňujúce návrhy a nezrušíme tieto premlčacie doby, tak dá sa povedať, že poslanci, ktorí nebudú za to hlasovať, potom to budú mať na svedomí, keď sa takéto prípady stanú a tie obete sa už nebudú môcť domôcť spravodlivosti. Nebudú môcť zažiť to, aby bol spravodlivý proces a ten tyran, ten násilník, ten vrah, aby bol odsúdený. Takže apelujem ešte raz na kolegov z vládnej koalície a verím, že majú aspoň trochu svedomia v sebe a nebudú politikárčiť, a nebudú pozerať na to, kto to predkladá. Samozrejme, bol by som rád, keby prišli s tým sami. No videli sme pri hlasovaní 8. februára, že keď sme ich upozorňovali na to, že znižujú premlčacie doby hlavne pri znásilneniach žien, tak vtedy absolútne nepočúvali. Tak tu je reparát, kedy to môžte spraviť. No a chcem ešte zareagovať na ministra Suska, ktorý včera hovoril, že vlastne tie premlčacie doby pri znásilneniach nie sú podstatné, že tam to nie je podstatné, aká tá výška bude. No ale potom ja sa pýtam, pán minister, že keď to nie je podstatné, tak prečo to teraz predkladáte. Prečo ste s tým prišli do parlamentu, keď je to úplne jedno, keď to nie je podstatné. Načo sa tu o tom bavíme? O čom je táto debata? To, že si robíte v Národnej rade, čo chcete, skracujete rozpravu, obmedzujete vystupovanie opozície, rušíte rozpravy, nedodržujete rokovací poriadok. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predniesli pri zákonoch, kde ste zrušili rozpravu, ste ich ani neprečítali, tak ako je to v rokovacom poriadku. Spravodajca ich mal prečítať, mali byť riadne rozdané všetkým poslancom. Vy ste to jednoducho nerobili a je vám to úplne jedno. Kolegovia, mnohí moji kolegovia z opozície nemôžu dávať faktické poznámky, pretože ste im tak obmedzili čas, že ani nemôžu zareagovať na predrečníka. Toto sa tu ešte nedialo, nikdy sa to tu nedialo. Ja si pamätám počas našej vlády, v živote sme si nedovolili, aby nejaký poslanec mal obmedzené slovo, aby nemohol povedať svoj názor, aby nemohol vystúpiť. Mnohí poslanci, najmä pán Susko, kritizoval skrátené legislatívne konanie. Ja si to pamätám. Akonáhle mohol sa chytiť jednej smietky, jednej odrobinky, tak otváral rokovací poriadok a citoval, že skrátené legislatívne konanie nie je správne. Teraz, odkedy vládnete vy, mám pocit, že väčšina zákonov ide v skrátenom legislatívnom konaní a pri všetkých dôležitých zákonoch nám zatvárate ústa. Beriete nám možnosť, aby sa vyjadrili všetci naši poslanci. A to všetko, čo robíte, je vaša vizitka. Toto všetko ľudia vidia, z toho všetkého si robia svoj názor a úsudok. A vyplýva z toho jedna jediná vec, že vy nie ste v skutočnosti demokrati. Vám nejde o to, aby, aby tu bola nejaká elementárna spravodlivosť. A o tom, čo hovoril Peter Pellegrini napríklad, keď bol zvolený za predsedu parlamentu, že všetci budú mať rovnaký priestor, že už tu nebudú skrátené legislatívne konania, že tu bude nová politická kultúra, parlament bude fungovať ako hodinky švajčiarske. Toto demokrati nerobia. Moji kolegovia sa tu snažili vám hovoriť o znásilnení. O tom, ako by to trebalo redefinovať, akoby sme sa mali viacej zamerať na trestné činy, ktoré sú reálne páchané, a ako to máme v našich zákonoch. Ja som presvedčený o tom, že keby ste nezbabrali ten Trestný zákon, keby ste celému Slovensku ukázali, že vám je jedno, či sa budú nejaké premlčacie doby znižovať a teraz to narýchlo chcete opraviť, nikdy v živote by táto debata tu nebola, o znásilneniach, nikdy v živote. Mám pocit, že vám to je úplne ukradnuté a je vám to jedno. Ale uvidíme pri hlasovaní a najmä pri tých pozmeňujúcich návrhoch, že či ste stroje, alebo máte v sebe aj nejakú ľudskosť. Takže dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh. Teraz ho prečítam. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ČPT 204. Doterajší text čl. I sa nahrádza textom, ktorý znie: "V § 87 odsek 5 znie: "(5) Ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je dvadsať rokov; ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije. Ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v prvej hlave, druhej hlave, tretej hlave a deviatej hlave osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov; ustanovenie odseku 1 písm. d) sa nepoužije.” 2. § 88 znie: "Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie podľa § 159 ods. 2, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu znásilnenia podľa § 199, trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200, trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, ak bol tento trestný čin spáchaný na osobe pred dovŕšením osemnásteho roku jej veku. Uplynutím premlčacej doby nezaniká ani trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistického materiálu podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.". Ďakujem veľmi pekne. [14:10] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [14:18] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy, som presvedčený o tom, že spĺňajú náležitosti zákona o rokovacom poriadku, čiže malo by sa o nich hlasovať. A môžme sa tu rozprávať o približovaní sa k tomu, aké sú trendy v Európe a vo svete, alebo čo sa vzďaľuje tým trendom a tak ďalej. Ale tieto konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli v tejto skrátenej rozprave, sú hlavne ľudské. A to hlasovanie, ktoré, som presvedčený o tom, že by malo o týchto pozmeňujúcich návrhoch prebehnúť, ukáže mieru ľudskosti tých ľudí, ktorí o týchto návrhoch budú hlasovať. [14:18] Ľuboš Blaha Pán poslanec Pavel Ľupták, nech sa páči. [14:19] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega z hnutia OĽANO, pán Šipoš, len krátka faktická poznámka. Pätnásť minút vášho vystúpenia ste venovali útočenie do opozície, do koalície, pardon, že nie sme ani demokrati a tak ďalej. A potom ste dve minúty predkladali pozmeňovací návrh. To, že bola obmedzená rozprava, na základe ktorej ste povedali, že nie sme demokrati, však to všetci vedia, aj verejnosť to vie, že to bolo kvôli vašej nezmyselnej obštrukcii. A ani neviete, že koľko bodov ste stratili u bežných ľudí, keď sa tam riešili veci ako niekoľkohodinové nejaké diskusné príspevky s čítaním bodiek, čiarok a úvodzoviek. Takže brzdenie parlamentu, brzdenie legislatívy, toto je vaše nejaké nóvum v tomto parlamente v deviatom volebnom období. A hovorím teda verejnosti, ktorá náhodou pozerá toto, že veď to je kvôli vám. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem. [14:19] Ľuboš Blaha Pán poslanec Jozef Pročko. [14:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Michal, hovoril si presne o tom, o tom, že demokracia je lámaná a mal si veľkú pravdu. Vieš, niektorí ti budú rozprávať určite, že to bolo kvôli našej obštrukcii, čo sme tu robili, že sme čítali bodky a čiarky, ale to vôbec nie je pravda. Každý poslanec, Michal, má právo, má právo vystúpiť v tej rozprave, akokoľvek to je. No lenže oni to potrebovali schváliť veľmi rýchle, oni to potrebovali schváliť naozaj promptne, pretože Gašpar, Lindtner, Para a ďalší, potrebovali zabezpečiť si tú beztrestnosť. To znamená, že ak teraz toto pozerajú ľudia a pozerajú to, tak verím, že si urobia úsudok z toho, že vládna koalícia tu už päťkrát, päťkrát zobrala právo poslancom vystupovať v rozprave. A to im nevadí. Oni ti budú rozprávať, že viete, robili ste tu obštrukcie. A toto je aká obštrukcia, čo spravili päťkrát, to ani obštrukcia nie je, Michal, to je odporné, nechutné, antidemokratické, odporné svinstvo, čo urobili. Pretože keby toto spravila naša koalícia v minulom volebnom období, tak Susko vyskočí z kože. To by si videl, ako taký, ako Ľupták by sa tu hádzali vtedy, keby tu boli, o zem a rozprávali o tom, že čo je toto, čo vy si to dovoľujete, veď my chceme rozprávať. No my nemôžme, my sme nemohli rozprávať ani dnes. Zobrali nám faktické poznámky, nemohli sme sa vyjadrovať, nemohli sme mať vystúpenia v rozprave. A toto je to, čo si oni obhajujú spôsobom im bežným. Vy ste tu robili obštrukcie! Aká obštrukcia je vystúpenie v rozprave? Aká obštrukcia je povedať si svoj názor? Ja sa tomu bude ešte venovať vo svojej rozprave hlbšie. Ďakujem. [14:20] Ľuboš Blaha Pán poslanec Peter Pollák. [14:22] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a úprimne ďakujem za slovo, že mi je umožnené ešte vlastne reagovať na môjho kolegu Michala Šipoša, keďže táto rozprava je obmedzená a nie všetci poslanci opoziční sa môžu vyjadriť k tejto rozprave, teda tak zodpovedne, aby mohli aj pred kecpultom povedať svoj názor, svoje myšlienky. Je dobré, že podávame tieto pozmeňujúce návrhy, aj ty Michal, že si podal tento pozmeňujúci návrh. A je na škodu naozaj, že vládna koalícia viac ako 80 % predkladaných návrhov podáva v zrýchlenom, teda v skrátenom legislatívnom procese, a toto je výsledok toho, že sa vraciame k tejto novele ešte raz. Zle sformulovaný zákon, ktorý otvoril tak isto tému znásilňovania, a teda premlčacích dôb. Koalícia si uvedomuje, že touto témou riadne ublížila ženám, a že teraz sa chce odčiniť. Ja by som bol veľmi rád a prial by som si, aby koalícia chcela odčiniť a napraviť to, čo vlastne spôsobila, aby zahlasovali za naše pozmeňujúce návrhy, ktoré neudeľuje žiadnu premlčaciu dobu. Jednoducho žiadne číslo, ktoré by malo obmedzovať premlčaciu dobu. Ak teda naozaj beriete vážne túto tému, tak zahlasujete za naše pozmeňujúce návrhy, ktoré tak isto predkladal môj predrečník Michal Šipoš. Ďakujem. [14:22] Ľuboš Blaha Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Michal Šipoš, nech sa páči. [14:24] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za podporu. Ja budem reagovať len na pána poslanca Ľuptáka, ktorý ako jeden z mála sa odvážil vystúpiť vo faktickej a niečo povedať. Pán Ľupták, to, že som hovoril o tom, čo robíte a vy to beriete za útok, tak je to smutné. Ja som len poukazoval na fakty. Nemusí sa vám páčiť, čo hovoríme, ako to hovoríme, ale my máme mať právo vystúpiť a môžme povedať čokoľvek, aj keď sa vám to nepáči a s tým nesúhlasíte, aj keď sa vám nepáči obsah alebo forma. Ale toto sme si za našej vlády nikdy nedovolili, zobrať opozícii slovo. A veľakrát Robert Fico so svojimi kolegami obštruoval, naťahoval čas, chcel, aby tá rozprava bola dlhšie, ale nikdy sme to slovo nezobrali opozičným kolegom. A pán poslanec, demokrat a keď ste demokrat, tak nechá vystúpiť kolegu z opozície v rozprave. Demokrat nechá kolegu z opozície vystúpiť vo faktickej poznámke. Demokrat sa nebojí zverejniť svoj zákon v Zbierke zákonov. Demokrat nepohŕda Ústavným súdom, pán kolega. Nad tým sa zamyslite. Lebo keď niekto schváli nejaký zákon a vy ste ho schválili a ste presvedčení o tom, že je ten zákon správny, prečo sa bojíte ho zverejniť v Zbierke zákonov? Prečo to obštruuje prezidentský kandidát Pellegrini a minister Susko? Keby si za tým stáli, tak sa neboja a povedia, áno, nech to rozhodne o tom Ústavný súd, či je to zákonné, či je to nezákonné. Vtedy by ste boli demokrati. Lenže toto je zbabelstvo. Bohužiaľ, pán poslanec Ľupták, mrzí ma to, ale je to zbabelstvo. [14:25] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [14:27] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Na záver nechám dve minúty Gáborovi Grendelovi, môjmu kolegovi, aby s faktickou poznámkou skončil toto vaše trápenie, pretože verím, že si pán Susko veľmi rád vypočuje Gábora Grendela. Takže nechám mu dve minúty. Začnem tým, čo sa tu naozaj deje. A to je to, že nám beriete naše právo. Beriete nám naše právo vystupovať. Lámete to, robíte naozaj obštrukcie také, ktoré nikto nikdy tu nerobil. Ja si pamätám, keď sme odvolávali Fica, keď pri odvolávaní Fica dostali poslanci koalície papier, ktorý tu všetci čítali, dokonca aj Galis vtedy čítal, všetci, všetci. Nikto, kto nevystupoval dovtedy, všetci tu sedeli a čítali. Tiež sme ich mohli zrušiť, tiež sme im mohli spraviť to, čo spravili oni nám. Zrušiť im rozpravu. Veď preboha, odvolávanie Fica, čo sa majú čo vykecávať a robili si tu, robili si tu populistickú reklamu, tak ako to robia na hodine otázok. A ja by som vás chcel poprosiť, kolegovia, zvážte, či budete na hodine otázok dávať nejakú otázku Ficovi. Pretože aby vám urážal vaše rodiny, aby tu Fico predviedol to, čo predviedol pri Peťovi Pollákovi, keď mu dal normálnu otázku a s odporným, odporným spôsobom tento klamár začal klamať o podplácaní. On, ktorý tam mal svojich ľudí v rómskych osadách, ktorí naozaj robili strašné veci. Takže viete, dáte mu otázku a on štyri a pol minúty nakladá, nakladá opozičným politikom a potom minútu akože odpovedá. Najhoršie je na tom, nielenže nám berú slovo, ale nám aj skáču. Keď my začneme takto vykrikovať, tak nás upozornia. Myslíte, že ich teraz niekto upozorní? Myslíte, že ich niekto upozorní, že vykrikujú? Nikto. Pravda je. Na zdravie. (Reakcia na kýchnutie v sále.) Toto sú oni. Toto sú oni. Zoberú vám slovo, zoberú vám slovo a keď dostanete to slovo, tak vás ešte, ešte valcujú, ešte vás aj valcujú. Tieto manipulácie, čo oni robia a tento zákon je vlastne o tom, čo tu celý čas robili. Prečo Fico svoju nenávisť nerieši iným spôsobom, ale takto cez tento zákon? No pretože špeciálna prokuratúra mu išla po krku. Naozaj sa konečne tu začali vyšetrovať zločiny Ficovej vlády. Obvinení, 130 obvinených nochsledov je super vec. Z toho odsúdených štyridsať, štyridsať. No a čo Ficovi začalo najviac vadiť? Začali mu najviac vadiť tí, ktorí začali rozprávať. Pretože kradli a dali im možnosť. Počúvaj, máš možnosť, povedz pravdu a my ti znížime trest. Je to normálne. A tí ľudia začali rozprávať. A toho sa Fico a odsúdení a obvinení, ktorí písali tento zákon, tento zákon písali obvinení ľudia. A toto je také odporné, nechutné, že to nemá obdobu. Tento zákon nepísali odborníci na právo, ale písali to obvinení zločinci. Veď toto je, toto je nechutné! A títo obvinení zločinci tlačia, tlačia, tlačia, poďme, musíme to rýchle zmeniť. Ale nerobia len toto, robia iné svinstvá. Urobia o vás video, pošlú Migaľa natočiť video niekde ku kaštieľu, klamstvo, klamstvo a toto klamstvo im prejde bez toho, že by sa tu, že by sa tu niečo udialo. Ale tí istí, čo tieto videá natáčajú, potom berú kovidové, kovidové dotácie a tie kovidové dotácie používajú napríklad na videoklip svojej dcéry. Verím, že to ten Kotlár, čo vyšetruje tú kovidovú, kovidovú pandémiu, o ktorej tvrdil, že kovid neexistuje, tak si pozri aj na Migaľa a na jeho dotácie, ktoré zneužil. Verím, že to spraví. Viete, rozprávajú o nás, že sme daňoví podvodníci, rozprávajú o nás rôzne klebety. Nikdy to nedo... viete, nedokážu to, ale budú o vás toto svinstvo šíriť. A prečo to svinstvo šíria? Pretože musia prekryť a zakryť svoje zločiny. A toto im vyhovuje. Toto im naozaj vyhovuje. Skrátenie naozaj premlčacej doby, podľa mňa to bol ich zámer. Oni potrebovali urobiť nejakú fintu. To nebol podľa mňa omyl. Oni to urobili naschvál. Potrebovali urobiť niečo, aby mohli povedať: " Pozrite, akí sme my veľkí, toto my vám vrátime." Špeciálnu prokuratúru zrušia, Špeciálny súd zrušia, NAKA-u zrušia, všetko zrušia a Gašpar, Para, Žiga a ďalší dostanú amnestie. A nielen to. Tu v tejto republike sa bude môcť beztrestne kradnúť. Bude sa môcť beztrestne kradnúť! Samozrejme, že slušní ľudia nebudú kradnúť, keď nekradli doteraz, ale zločinci tu budú kradnúť. A si predstavte, že nejaký politik uchmatne 80 mil., tak čo dostane? Podmienku. Robo Fico to zariadil. Fico je kráľ. Fico je neskutočný kráľ. On sa tu za 12 rokov naučil veľkým ťahom z Prahy. Ale toto, čo predvádza teraz, už nemá obdobu ani s diktatúrou na Kube ani v Severnej Kórei. Fico je arogantný človek. Ficovi je už všetko jedno. Keď som videl tie zábery z Prahy, čo mu tam odkazovali, ako mu tam nakladali ľudia, ktorí žijú, ktorých Fico vyhnal do zahraničia a mladí ľudia, tak som si uvedomil, že viete koľko ľudí odišlo kvôli Robovi Ficovi do zahraničia? Koľko ľudí, koľko ľudí Fico vyhnal preč, mladých, slušných ľudí, kvôli jeho politike? Strašné. Viete, vy klamete o všetkom. Klamete tu o deficite, klamete tu o inflácii, klamete tu o všetkom. Za všetko je zod... sú zodpovedné predchádzajúce vlády. To, že Horalka stála za našej vlády 37 centov a teraz to zvyšujete a povedali ste, že potraviny budú lacnejšie. V predvolebných sľuboch ste klamali a rozprávali ste, že potraviny budú lacnejšie. Kde sú lacnejšie potraviny? Prezidentský kandidát Pellegrini nám sľuboval lacnejšie potraviny. Čo ste si splnili? Sami ste si dali pre seba. Zvýšili ste si platy na ministerstvách. Vaši predstavitelia budú mať veľké platy. Rozprávali o nás, ako my, ako my sme to tu zdevastovali. A ja vám to zopakujem. My, keď sme prišli, my, keď sme prišli do vládnutia, tak tam v tej pokladnici boli 1,5 mld. Jeden a pol miliardy počas vašej vlády. Jeden a pol miliardy. My sme tam nechali 8,5 mld. Tak aké vládnutie? Všetky ratingové agentúry rozprávali, že sme naozaj, naozaj sa správali veľmi zodpovedne. Ako sa správate vy? Idete kúpiť, idete kúpiť Východoslovenské železiarne. Super! Nie je z čoho, ale Taraba povie takúto populistický, populistický žvást, lebo je to pekné. Lebo je to výborné. Naozaj ste, ste ľudia bez kože na tvári. Rozprávate a dávate si také statusy o sociálnom cítení, o sociálnom cítení a dôchodcom Fico za 12 rokov vlády pridal pár centíkov, pár centíkov. V čom ste vy zodpovední? V čom? Viete, v čom ste zodpovední? V držaní pusy a v hlasovacích automatoch. Fico vám prikáže, ako máte hlasovať a hlasujete. Nechodíte do práce, nie ste tu. Teraz sa tu zhromažďujete, lebo o chvíľočku budeme hlasovať, ale keď je tu rozprava, tak tu nikto z vás nie je. Sú tu dvaja, traja. Dvaja, traja. Nechodíte do práce, prípadne sa vyberiete do Dubaja, keď máte predsedať parlamentu a tam si užívate svoje radovánky. Je to choré, je to tak. Ktorý slovenský občan, keď má prácu, sa môže ísť vybrať do Dubaja na dovolenku? Ktorý? (Ruch v sále.) Prihláste sa do rozpravy. Viete, veď on vás neupozorní, ale nevykrikujte. Prihláste sa do rozpravy. Toto ste vy hrdinovia, toto ste vy hrdin... zbabelci, ktorí vykrikujete tam spoza lavíc. Jasné, že vás predsedajúci neupozorní. Hučíte tu a, a vykrikujete. Ste zbabelci. A ako povedal Mečiar, gágaji, prďúsi a táraji ste. Tárate v každej jednej rozprave. Jednoducho ste skupinka zločinecká, ktorá podporuje svojho mafiánskeho šéfa Fica a ja si ešte nechám na záver reakciu vo faktickej. Takže hanba, ste hanba Slovenska. Nič iné. [14:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je osem faktických poznámok, ale vzhľadom na obmedzený čas už asi zrejme stihneme maximálne jedného, dvoch. Takže skúsime pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [14:38] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja len v stručnosti zopakujem, ako reagovali politici SMER-u, keď predseda parlamentu Richard Sulík jeden jedinýkrát vo volebnom období 2010 - 2012 skrátil rozpravu pri voľbe generálneho prokurátora. Robert Fico to nazval čiernym dňom demokracie, Pavol Paška hovoril o bezprecedentnom pohŕdaní ústavnými princípmi a o brutálnom a hulvátskom odobratí slova. A to sa stalo jedinýkrát. Zato táto vládna koalícia zrušila rozpravu úplne. Nie skrátila, zrušila trikrát a päťkrát skrátila. Takže takí sú to demokrati. [14:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Šipoš. (Reakcie z pléna.) V poriadku. Tým pádom pán poslanec Erik Kaliňák, nech sa páči. [14:38] Erik Kaliňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Pročko, dneska to bolo slabé, to vám otvorene hovorím. Dneska ste sa ma nedotkli. Ale ako filozof sa na sekundu zamyslím, že hovoríte, že nevystupujeme a potom ste povedali, že tárame, keď vystupujeme, tak jedno z toho môže iba platiť. A zaujala ma vaša veta, že od vlastne schválenia tejto trestnej novely sa na Slovensku môže beztrestne kradnúť. Takže vás chcem vyzvať, ak aspoň vy veríte tomu, čo hovoríte, lebo my tomu neveríme, ale ak vy teda tomu veríte, tak vás poprosím, 16. marca choďte, niečo ukradnite a ukážte celému Slovensku, ako sa tu dá kradnúť. Ďakujem. [14:40] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Tibor Gašpar. [14:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na filozofa Kaliňáka, ktorý dostal od strýka byt z peňazí, ktoré nadobudli spôsobom, akým nadobudli, nebudem reagovať. A, Tibor, osem rokov ste mohli Matoviča odsúdiť, ale vy používate len jednu tú banálnu záležitosť, že je daňový podvodník. Keď bol daňový podvodník, čo ste ho neodsúdili? A kde sa stratili, z akej polície, Tibor, tie dokumenty Ficovho brata, daňového podvodníka? Tibor, kde sa to stratilo? Milý Tibor, to sa stratilo, keď ty si tam bol, milý Tibor. A tu rozprávaš o tom, že, že ja vám tu rozprávam, že je mafián. Veď Počiatek o vás, milý Tibor, rozprával, že Fico ukradol dve miliardy. Fico ukradol dve miliardy. Aj so Slotom. Tak čo vám mám rozprávať, že ste čo, úžasní, fantastickí kamoši, alebo že ste zlodeji, keď váš šéf kradol. A vieš a čo mám iné rozprávať? Ty tu rozprávaš o nás veci, ale dať si vlastného syna, ktorý absolútne nemá, nemá schopnosť na to riadiť SIS, dať si ho po tom, ako sa ten chlapec vyhrážal vo videách smrťou a zabitím. Odchádzaš, milý Tibor, nevypočuješ si to, milý Tibor? Takže to je to, čo mne vadí na vás, že naozaj vy sa, vy, ktorí ste si písali, obvinení, tento zákon, vy sa takto kryjete. Vy sa takto kryjete. Takže nerozprávaj mi ty, milý Tibor, o tom, čo ja rozprávam, pretože vy ste dávno mohli Matoviča zatvoriť za osem rokov, ale vytvárate len bludy a klamete a šírite, šírite naozaj klamstvá. To je to, čo robíte. No a teraz ste si udelili amnestiu. Veď sa nechaj vyšetriť, milý Tibor, súdmi. Prečo sa, Tiborko, nedáš vyšetriť normálnymi súdmi, prečo vám ten Žilinka dáva 363-ky, milý Tibor? No preto, lebo ste posratí až za ušami, milý Tibor. [14:40] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Milý spolužiak Jožko, tvoje vystúpenie na záver symbolizuje skutočne niekoľko týždňov toho, čo sa tu v parlamente deje. (Potlesk.) Žiadna slušnosť, žiadna nejaká... štatút toho poslanca, ktorý by sa tu žiadal, aby si vystupoval tak, ako sa má. Budem len dávať do opozície tvoje slová, ktoré si tu používal. Ste skupinka zločinecká na čele so svojím mafiánom Ficom. Ako by sa ti lúbilo, keby som povedal, že vy ste skupinka mafiánska na čele s vašim daňovým podvodníkom Matovičom? Ďalej si tu povedal: " Dôkazy neexistujú. Šírite o nás klamstvá, svinstvá, aby ste prekryli svoje svinstvá." No, Jožko, ja si myslím, že vy šírite tie svinstvá a klamstvá, aby ste prekryli to, čo napáchal ten váš šéf, o ktorom dôkazy sú. Je uznesenie o tom, že je daňový podvodník, ale len kvôli premlčaniu, ktoré sme tu riešili niekoľko dní, nebol za to odstíhaný. To je konštatácia orgánu činného v trestnom konaní. Kajúcnici prišli a povedali o vás a vy ich teraz chcete negovať. No kajúcnici prišli a orgány činné v trestnom konaní im nadiktovali, čo majú povedať. Tak to je a fungoval svet spravodlivosti pod ministrom Mikulcom a jeho šéfom, premiérom Matovičom, ktorý má v trezore časti živých spisov z polície. Toto je obraz vašej morálky, vašej zákonnosti, milý Jožko. Ďakujem. (Potlesk.) [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Je tomu tak. Takže, pán minister, nech sa páči, máte slovo. [14:42] Boris Susko Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pozorne som počúval celú túto rozpravu a musím povedať, že len málo z príspevkov sa týkalo návrhu zákona, ktorý dnes v druhom čítaní prerokovávame. A ja by som sa chcel naozaj vrátiť k tomuto návrhu zákona aj dôvodom, pre ktorý bol predložený, resp. k objasneniu vôbec podstaty a účelu premlčacej doby ako takej. Na úvod mi dovoľte ešte predtým, ako sa vrátim k tomu, skonštatovať, že niektorí poslanci opozície, osobitne zo strany SLOVENSKO, pán poslanec Grendel a ďalší vo svojich vystúpeniach bohapusto klamú. Pretože opakovane tu odznelo, že teda jediný prípad, ktorý bol a kedy bol, kedy sa skrátila rozprava, alebo zrušila rozprava, že oni to nikdy neurobili. Tak ja vám chcem len, pán poslanec Grendel, (Reakcia z pléna.) hej, ste povedali, že za vašej, že za vašej vlády nebola nikdy zrušená ani skrátená rozprava. (Reakcia z pléna.) Tak pardon, tak sa ospravedlňujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán poslanec Grendel, prosím, skúste reagovať vo faktickej, ak to je možné. Nedá sa? Čiže tým pádom ste si to vyčerpali. Ale počkajte, počkajte, pán minister má právo hovoriť bez vášho prerušovania. Buďte taký láskavý a dodržujte rokovací poriadok. Ďakujem pekne. Susko Boris, minister spravodlivosti SR Ak ste to nepovedali vy, pán poslanec, tak pán poslanec Šipoš, tak sa vám ospravedlňujem. A nie je to pravda, lebo len čo si ja spomínam, tak pri zmluve, obrannej zmluve so Spojenými štátmi, bola zrušená rozprava. Takže, takže neklamte o tom, že nebola za vašej vlády nikdy obmedzená alebo zrušená rozprava, pretože to tak nebolo. No a vráťme sa teda naspäť k tomu, čo tu dnes prerokovávame, a to je, to sú premlčacie, premlčacie doby. Počuli sme tu veľa vystúpení, ktoré mali, by som povedal, taký pocitový charakter a ja by som sa chcel vrátiť k nejakej podstate toho, že čo vlastne sú premlčacie doby. Lebo to tu nikto nepovedal za, za celý deň vystúpení ani včera, ani dnes. A dovolil by som si zacitovať z učebnice Trestného práva hmotného od pána profesora Jaroslava Ivora a kolektívu, kde sa hovorí, že čo sú vlastne materiálne a procesné dôvody premlčania: " Materiálny dôvod premlčania vyplýva aj zo základných zásad ukladania sankcií, pretože účel trestu možno dosiahnuť len jeho skorým uložením a výkonom. Ak však od spáchania trestného činu už uplynul dlhší čas a páchateľ v tomto čase spáchal nový trestný čin, pardon, nespáchal nový trestný čin, možno predpokladať, že prestal byť pre spoločnosť nebezpečný, alebo že sa jeho nebezpečnosť podstatne znížila, a preto netreba proti nemu viesť trestné stíhanie a uložiť mu trest. V priamej úmere od závažnosti spáchaného trestného činu sa plynutím času oslabuje aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa. K tomu pristupujú aj procesné dôvody, pretože časom sa zoslabuje sila dôkazných prostriedkov, prípadne časom aj priamo zaniknú." A to je to, o čom som hovoril v úvode, keď som predstavoval tento návrh, že áno, týmto návrhom vraciame naspäť premlčacie doby na súčasne platnú úroveň napriek tomu, že to nerieši podstatu problému pri trestnom čine znásilnenia, pretože tá podstata problému, a to súhlasím s pani poslankyňou Kolíkovou, ktorá tu hovorila, že, že nie je to otázka samotnej premlčacej doby, ale je to otázka, ako nastavíme podmienky pre ženy na to, aby mohli tieto, tieto skutky včas nahlasovať. A to včas znamená aj podľa vyjadrenia, ako som spomínal už včera, odborníkov, sudcov, ktorí súdia tieto prípady a vedia, že čím neskôr sa to oznámi, tým tá objasnenosť a možnosť odsúdiť spravodlivo páchateľa klesá, pretože nie je možné zabezpečiť dôkazy. A teda ráta sa to na dni a nie roky a už vôbec nie na desaťročia. Z tohto dôvodu, áno, som za to, aby sme nastavili a budem sa o to aj usilovať ako minister, aby sme nastavili podmienky pre ženy také, aby mohli bez zásadnejšej traumy nahlasovať tieto otrasné skutky, aby sa v náležite a v primerane krátkej dobe vyšetrili a páchatelia aj potrestali. A to, čo som hovoril k tým, k tej dĺžke premlčacej doby, vyplýva aj z článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý hovorí jednoznačne, že každý má mať právo, aby jeho vec bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná. Tá primeraná lehota sa určite nedá rátať v desaťročiach. Čiže z tohto pohľadu treba sa pozerať aj, aj na tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené, aj na tento návrh zákona, ktorý, ktorý sme predložili, ktorý sme preložili teraz my. Pokiaľ ide o to, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková a potom ďalšie kolegyne, myslím pani poslankyňa Števulová ohľadom samotného, samotnej redefinície trestného činu znásilnenia, tak ja si nemyslím, že samotná redefinícia tej skutkovej podstaty trestného činu vyrieši tento problém. Ešte raz, ako som povedal, ten problém vyrieši len to, že nastavíme podmienky pre obete týchto trestných činov, aby to mohli bez zásadnejšej traumy, pretože tá trauma tam je vždy určite, ale aby to mohli aj bez ďalšej sekundárnej viktimizácie nahlasovať. A súhlasím s tým, že aj tie súdne konania sú dlhé a musia sa opakovať jednotlivé výpovede, čomu sa tiež môžme, môžme venovať. Ale určite to nie je otázka redefinície, pretože to, či tam bude terajšie znenie, ktoré hovorí o hrozbe násilia, a to môže byť tak fyzické násilie ako aj psychické násilie, alebo tam bude súhlas, nerieši tento, tento problém. No a pokiaľ ide to ešte a s tým teda musím zásadne nesúhlasiť, o čom hovorila, ak som to správne pochopil, pani poslankyňa Kolíková, z hľadiska pozitívneho resp. negatívneho dokazovania, stále máme princíp v trestnom práve, že páchateľovi treba dokázať vinu. A ja nesúhlasím s tým, aby sme menili ten systém tak, že páchateľ sa vám má vyviňovať. Že ho niekto obviní a on musí preukazovať svoju nevinu. Čiže ak som správne pochopil, toto bol návrh pani poslankyne, ak som to nesprávne pochopil, tak, tak sa ospravedlňujem, ale vyjadrujem ten názor, že, že stále by sme mali zostať v tom princípe trestného práva, že treba dokázať vinu. Takže toľko z mojej strany a verím, že podporíte tento, tento návrh, tak ako ste to žiadali aj, aj v jednotlivých rozpravách. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [14:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A hlasovanie by sme dali na 15.30. Ďakujem pekne. (Prestávka.) (Pokračovanie rokovania o 15.30 hodine.) [15:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní ako tlač 204. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Tiborovi Gašparovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 204.) Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvanásti poslanci a pozmeňujúce návrhy podali poslanci Matovič, Škopová a Šipoš. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil poslanec Matovič. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) Čo? (Hlasovanie.) 138 prítomných, za hlasovalo 23, proti 2, zdržali sa 113. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Škopovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Škopovej. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 23 za, 0 proti, 115 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Šipoša. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šipoša. (Hlasovanie.) 138 prítomných, za 22, 0 proti, zdržalo sa 114, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme návrh neschválili. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, keďže návrh zákona prerokuvávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram týmto, pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v rámci tohto čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 136 za. Konštatujem, že sme návrh zákona schválili. Pán spravodajca, myslím, že toto sme skončili. Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Júliusa Jakaba, aby uviedol hlasovanie o bode 39 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, ktorú máme uvedenú ako tlač 71. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 71.) Jakab, Július, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 23 za, 1 proti, 112 sa zdržali. Konštatujem, že sme návrh neschválili, teda nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Panie poslankyne, páni poslanci, podávam návrh uznesenia, aby Národná rada podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku určila ako deň skončenia 9. schôdze Národnej rady 28. február 2024 o 15.36 h s tým, že neprerokované body programu tejto schôdze sa zaradia do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 16. apríla 2024. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Keďže nie je všeobecný súhlas, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 129 prítomných, 76 za, 22 proti, 31 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Končím schôdzu, 9. schôdzu Národnej rady. Uvidíme sa pravdepodobne 16. apríla. Všetko dobré. (Rokovanie 9. schôdze sa skončilo o 15.37 hodine.)