Rokovanie NR SR 23. 2. 2024 – Rokovanie NR SR – protikorupčné uznesenie, výdavkové limity a daňový b

[08:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram pätnásty rokovací deň deviatej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali nasledovní poslanci. Jaroslav Baška, Miroslav Čellár, Martin Dubéci, Richard Dubovický, Jozef Habánik, Jana Hanuliaková, Martina Holečková, Viera Kalmárová, Marek Lackovič, Vladimír Ledecký, František Majerský, Milan Majerský, Roman Malatinec, Jaroslav Mego, Zuzana Mesterová, Roman Mikulec, Ján Podmanický, Jozef Pročko, Peter Sokol, Ivan Štefunko a podpredseda Národnej rady Andrej Danko. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci František Mikloško a Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ján Mažgút. Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát prijatému dňa 17. januára 2024. Návrh má tlač 186. Dávam slovo poslankyni Beate Jurík, aby za skupinu poslancov návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát (2023/3021(RSP)) prijatému dňa 17. januára 2024 , tlač 186.) [09:01] Beáta Jurík Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr stručne predstaviť naše uznesenie a potom by som sa tiež rada ako prvá prihlásila do rozpravy. Navrhuje sa prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu zo dňa 17. januára 2024. Predložené uznesenie Národnej rady je reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, ktoré Európsky parlament prijal 17. januára. Vo svojom uznesení Európsky parlament podobne ako Európska komisia a Európska prokuratúra vyjadril svoje znepokojenie nad situáciou právneho štátu na Slovensku a tiež nad spôsobom, akým sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať zmeny Trestného zákona, ktoré budú mať negatívne dopady okrem bežných ľudí na Slovensku aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie. V uznesení, ktoré predkladáme, Národná rada Slovenskej republiky pripomína princípy a hodnoty, na ktorých je Európska únia založená a žiada vládu, aby nevystavovala Slovenskú republiku riziku, že z dôvodu porušenia týchto hodnôt a princípov príde o európske peniaze. Toľko v skratke k návrhu a, pán predsedajúci, ako som hovorila, ako navrhovateľka sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem. [09:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti poslanca Jána Hargaša, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [09:03] Ján Hargaš Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 185 z 30. januára 2024 pridelil tlač 186 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti s tým, že výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 40 zo 7. februára 2024 odporučil Národnej rade tlač 186 neschváliť. Výbor pre európske záležitosti rokoval o tlači 186 15. februára 2024, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. K návrhu spoločnej správy o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bola zvolaná trinásta schôdza výboru pre európske záležitosti dňa 15. februára 2024. Výbor pre európske záležitosti o predmetnom návrhu rokoval, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia k spoločnej správe nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Predseda výboru pre európske záležitosti ma poveril plniť úlohu spravodajcu a predložiť na schôdzi Národnej rady návrh uznesenia, ktorý predložím podľa výsledku rozpravy. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tlači č. 186. Ďakujem. [09:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale o slovo požiadala pani navrhovateľka, takže nech sa páči, máte slovo. [09:05] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Teraz by som rada bod po bode odôvodnila naše uznesenie, ktoré je vlastne akýmsi kontrauznesením toho uznesenia prijatého zahraničným výborom, o ktorom sme diskutovali aj včera, a ktoré obviňuje opozičných europoslancov z protislovenských aktivít. Prvý bod: Národná rada Slovenskej republiky by mala zobrať na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom Európsky parlament vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad plánovaným rušením kľúčových protikorupčných štruktúr vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry. V prvom rade by som rada pripomenula, kto toto uznesenie Európskeho parlamentu inicioval. Medzi menami, ktoré nájdete na prvej strane uznesenia Európskeho parlamentu nenájdete ani europoslanca Hojsíka, ani europoslanca Wiezika, ktorým však vláda a koalícia vyčítajú nejaké protislovenské aktivity v Európskom parlamente. Nepredložili pritom žiadny dôkaz o tom, že by zrovna títo dvaja europoslanci Progresívneho Slovenska akýmkoľvek spôsobom pretláčali toto uznesenie alebo nejak ovplyvňovali či už teda zvyšných 494 europoslancov a europoslankýň, alebo celú Európsku komisiu, v ktorej, mimochodom, sedí aj istý pán Šefčovič, a dokonca Európsku prokuratúru. Toto uznesenie prijaté Európskym parlamentom je výsledkom diskusie, ktorá sa na pôde Európskeho parlamentu odohrala ešte v decembri minulého roka. Vystúpilo vtedy niekoľko europoslancov a europoslankýň a väčšinou všetci vyjadrovali svoje znepokojenie nad tým, čo sa deje na Slovensku. Veľa z nich si veľmi dobre pamätá aj všetky tie porušenia právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku, a aj preto si myslím, že tentokrát sa rozhodli skutočne promptne a striktne reagovať na situáciu na Slovensku. Jediný, kto sa vtedy zastal navrhovaných zmien, boli zo Slovenska, samozrejme, europoslankyne Smeru, a to priam až nevhodným spôsobom, a ďalej europoslanci Radačovský a Uhrík, ktorí boli do Európskeho parlamentu zvolení za krajnú pravicu. Ďalej europoslanec opäť z krajnej pravice zo strany Marine Le Pen z Francúzska alebo europoslanci maďarského Fideszu, čiže strany Viktora Orbána. Myslím si, že už toto by malo spustiť akýsi alarm u našich vraj sociálnych demokratov, pretože keď sa vás zastáva len krajná pravica, niečo asi nebude dobré. Pozrieme sa však aj na to, kto ako hlasoval. Áno, z liberálnej frakcie Renew Europe, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, ktoré je tu neustále obviňované z vlastizrady a z protislovenských aktivít, boli skutočne proti členovia strany ANO Andreja Babiša. Ja by som to ani nekomentovala, ale rozprávali sme sa o tom aj včera, ak vás bráni Andrej Babiš, tak opäť asi niečo robíte zle, obzvlášť, keď sa jedná o korupciu. A to, že my sme s nimi v jednej frakcii, no je nám to svojím spôsobom aj ľúto, a možno sa to po tých európskych voľbách aj nejakým spôsobom vyrieši. Ďalej tu bolo spomínané aj hlasovanie kolegov z KDH, ktoré nejak zvláštne je interpretované ako akási podpora SMER-u. Vraj kvôli tomu, že KDH nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament takýmto spôsobom zasahoval do výlučných kompetencií členských štátov a že Európsky parlament nemá výlučnú kompetenciu riešiť takéto veci. Čo sa týka tých kompetencií, rozdelení kompetencií a o tom, že princípy rozdelenia kompetencií sa aplikujú výlučne pri prijímaní legislatívnych aktov Európskej únie, čo, samozrejme, toto uznesenie nie je. O tom sme sa už bavili aj včera, avšak len to dokazuje tú absolútnu neznalosť alebo teda manipuláciu európskeho práva. Avšak keď sa pozrieme teda na to, že ako hlasovali, tak europoslanec pán Štefanec hlasoval za a pani europoslankyňa Miriam Lexmann nebola na hlasovaní. Avšak a myslím si, že toto je potrebné povedať, KDH stojí bok po boku pri strane SaS a pri strane Progresívne Slovensko na protestoch proti tomuto vládnemu balíku, a to si myslím, že jasne dokazuje, na ktorej strane toho stretu dvoch svetov sa dnes KDH nachádza. Na strane demokracie a právneho štátu. A aj z tohto miesta im za to ďakujem. Bod č. 2 pripomína svoje znepokojenie nad iniciovanými zmenami a spôsobom, akým majú byť prijaté tieto zmeny, ktoré predtým vyjadrila svojím listom zo 6. decembra aj Európska komisia a stanoviskom z 18. decembra tiež Európska prokuratúra, ktorá po dôkladnej analýze upozornila na možné porušenie povinnosti lojálnej spolupráce čl. 4 ods. 3 zmlúv o Európskej únii a tiež povinnosti chrániť rozpočet únie čl. 325 zmlúv o fungovaní Európskej únie. No Európsky parlament skutočne nie je prvým orgánom Európskej únie, ktorý by sa k navrhovaným zmenám vyjadril, a ktorý by teda vyjadril svoje hlboké znepokojenie. Veď samotný Robert Fico išiel na konci novembra na stretnutie s eurokomisárom Reyndersom, aby mu predstavil navrhované zmeny. Avšak nejakým spôsobom sa stalo, že to, čo mu predstavil, vlastne nie je to, čo sa dostalo ku nám po rokovaní vlády. Pretože očividne v tom, o čom hovoril s Európskou komisiou, sa nehovorilo o žiadnom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ale iba o akejsi reorganizácii. Napriek tomu, že teda sa na toto stretnutie dostavil spoločne s ministrom spravodlivosti a ministrom obrany, tak Európsku komisiu očividne nepresvedčil. Pretože 6. decembra prišiel ten prvý varovný list, v ktorom Európska komisia hovorila o možnom porušení práva Európskej únie, a kritizovala aj spôsob, akým sa vláda rozhodla tieto zmeny, veľmi dôležité zmeny v trestných kódexoch presadiť. Zároveň teda následne prišlo aj stanovisko Európskej prokuratúry z 18. decembra, ktorá po dôkladnej analýze toho, čo sme skutočne v decembri mali na stole, a teda čo vládna koalícia aj 8. februára schválila po pár zmenách, taktiež kritizovala tento tento balík, či už z dôvodu jeho formy, alebo, samozrejme, jeho obsahu. A toto je veľmi dôležité pripomenúť, a opäť sa k tomu vrátim, v týchto listov obidve inštitúcie či už teda Európska komisia, alebo aj Európska prokuratúra nehovoria o žiadnych snahách slovenských europoslancov alebo o nejakom žalovaní a tak ďalej. Dávajú jasné stanovisko po dôkladnej analýze toho, čo v tomto balíku porušuje právo Európskej únie, čo môže byť teda v rozpore s právom Európskej únie a čo nás môže stáť európske peniaze. Či už teda kvôli tomu, že by Európska komisia mohla iniciovať tzv. konanie o porušení, alebo infringement proceeding, alebo by mohla zastaviť napríklad prisľúbené peniaze z plánu obnovy alebo aktivovať tzv. mechanizmus o podmienenosti. Napriek tomu vláda dokonca v tom materiáli, ktorý sme mali k návrhu týchto zmien v trestných kódexoch, hovorila, že teda odôvodňovala ho tým, že nám práve ak tieto zmeny neprijmeme, hrozia sankcie z Európskej únie. No to bolo nielen paradoxálne, ale hlavná veľká lož, pretože práve Európska komisia hovorila, zastavte ten mafiánsky balík, zastavte váš valec. Očividne tu teda niekto klamal, buď to bol Robert Fico alebo Európska komisia. A myslím si, že všetkým nám je jasné, koho z tejto dvojice si máme vybrať. Tretí bod vyjadruje hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať zmeny Trestného zákona, ktoré budú mať dopad okrem iného aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie, v dôsledku čoho Európska únia pozorne sleduje nielen obsah návrhu, ale aj spôsob, akým majú byť navrhované zmeny prijaté. Už som sa toho čiastočne dotkla, nie je to o žalovaní slovenských opozičných europoslancov ani kohokoľvek iného. Je to o tom, že Európska únia sa jednoducho zaujíma o to, ako bude naložené s európskymi peniazmi, a tiež o to, aký systém ochrany pred korupciou na Slovensku máme. Čo je absolútne normálne, je to v jej kompetencii a robí to takisto aj v iných členských štátoch. Európska komisia aj Európska prokuratúra preto vyzvali k zastaveniu tohto valca, skrátenému legislatívnemu konaniu a aj ku konzultáciám Benátskej komisie. A toto je niečo, na čo sme my tu počas tej mesačnej obštrukcie apelovali neustále, diskusia na európskej aj národnej úrovni. Nikto nerozporuje, že tu máme demokraticky zvolenú vládu. Ak niekto spochybňoval voľby, tak to boli práve tí ľudia, ktorí momentálne sedia vo vláde a v koalícii. My sme nijakým spôsobom nikdy nepovedali, že vláda Roberta Fica nebola demokraticky zvolená. Nikto nerozporuje ani to, že táto demokraticky zvolená vláda, nehovorím demokratická vláda, ale demokraticky zvolená, má právo prijať zmeny v trestných kódexoch. Čo rozporujeme, je spôsob, akým to robí v skrátenom legislatívnom konaní, a toto hovorí aj Európska komisia, aj Európska prokuratúra, aj Benátska komisia, takéto zmeny sa jednoducho musia diať po riadnej diskusii. Mal tu prebehnúť riadny legislatívny proces aj s medzirezortným pripomienkovým konaním, tak aby sa do tejto diskusie mohli zapojiť všetci relevantní stakeholdri, všetci potrební aktéri či už teda na tej národnej národnej, alebo európskej úrovni, a to preto, že tieto zmeny sú obzvlášť citlivé, tieto zmeny v oblasti Trestného práva. Prečo? A prečo sa aj tá Európska komisia a celkovo Európska únia o to zaujíma? Pretože kriminalita nepozná hranice a Slovensko sa nemôže stať ostrovom kriminality, alebo tým, čo teda povedala aj samotná Európska prokuratúra, akýmsi miestom, kde je amnestia na kriminalitu. Aj preto vo viacerých európskych dokumentoch sa hovorí, že korupcia a neprimerané a neodstrašujúce tresty poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. To znamená, že pokiaľ nemáte nastavený vo vašom vnútroštátnom práve dostatočný systém na ochranu proti korupcii, to znamená aj primeranými a odstrašujúcimi trestami, tak sa v tom, v tom štáte môže konať, alebo teda môže tam dochádzať k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie. My tu totižto nežijeme v izolácii, aspoň teda zatiaľ, dúfam, my tu máme spoločný systém, spoločný systém, na čele ktorého je napríklad aj Európska prokuratúra, máme tu smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ, smernicu PIF, Nariadenie o podmienenosti právneho štátu a teraz aj Nariadenie o pláne obnovy alebo teda recovery and resilience . Je úplne bežné, že pri takýchto zmenách, pokiaľ chce niektorý členský štát takéto zmeny vykonať, tak vopred, to prízvukujem, vopred a riadne diskutuje aj s európskymi orgánmi. Je to absolútne bežná prax, koniec koncov aj samotná Európska prokuratúra na to poukázala, akonáhle nejaký štát chcel takéto zmeny vykonávať, tak jednoducho diskutovali. U nás táto diskusia neprebehla, nielenže neprebehla vopred, ale prebiehala počas obštrukcie opozície, ktorú navyše koalícia nazývala zbytočnou, obviňovala nás z toho, že tu čítame zoznamy, to myslím telefónne zoznamy, to myslím, hovoril minister vnútra, že tu citujeme pesničky a podobne. No ja osobne som viac ako mesiac kládla otázky, dávala do pléna kritiku ohľadom, práve ohľadom európskeho práva. Pýtala som sa, ako bude celý tento systém reorganizovaný, nedostala som žiadnu odpoveď. Prosím nenazývajme toto diskusiou, tu bol monológ opozície, na ktorý koalícia neodpovedala, niekedy aj nevedela odpovedať. Chýbal nám teda ten, chýbala nám diskusia na národnej úrovni, neviem či teda nejaké diskusie v taxíkoch, alebo v obchodoch, ktoré tu boli spomínané včera, považuje táto koalícia za dostatočné. Európska únia teda rozhodne nie a uvidíme, čo si o tom bude myslieť aj Ústavný súd. Avšak to, že je tu nejaký problém, pritom v podstate implicitne potvrdila aj samotná vláda, pretože tú komunikáciu s Európskou komisiou predsa len začala. Avšak ako som už povedala, bolo to počas tej obštrukcie, následne prišli z Európskej komisie ďalšie dva listy, konkrétne 25. januára a 8. februára, čiže ešte aj v deň hlasovania Európska komisia poslednýkrát varovala vládu a koalíciu, aby tento balík takýmto spôsobom a s týmto obsahom neprijímala. Ako som už hovorila, vláda si očividne uvedomovala, že je tu problém, a že skutočne hrozí touto jej činnosťou, nie žiadnou protislovenskou činnosťou slovenských opozičných europoslancov, jej vlastnou činnosťou, a týmto balíkom nám hrozí risk, že prídeme o európske peniaze. Európske peniaze, ktoré sme tu na Slovensku mohli využiť na zdravotníctvo, ktoré máme v katastrofálnom stave, na školstvo, o tom sa ani nemusíme baviť a na tie diaľnice, ktoré tu už desiatky rokov chceme postaviť. O toto všetko nás môže pripraviť beztrestnosť niektorých ľudí. Do Bruselu dokonca vláda vyslala aj špeciálne dezignovanú vyslankyňu, poradkyňu ministra Suska pani Pirošíkovú. Neviem teda, že či tam išla iba tak periodicky, alebo tam bola po celý ten čas, a ja teda som sa s pani Pirošíkovou o tom aj rozprávala. A toto nie je miesto momentálne na to, aby som rozporovala jej skúsenosti alebo odbornosť, avšak ja som sa jej pýtala na to, akú má špeciálne odbornosť a skúsenosti s ochranou finančných záujmov EÚ. Pretože to nie sú len nejaké administratívne záležitosti, kde sa odkontrolujú tabuľky, že či boli tie, alebo tie dotácie dané v súlade s takým alebo takým článkom. Nie ochrana finančných záujmov EÚ je skutočne odbornou témou, ktorá vyžaduje na správnu kontrolu aj nejaké skúsenosti. Odhliadnuc od toho, že táto nominácia pani Pirošíkovej urážala dlhoročných profesionálnych diplomatov a diplomatky, ktoré pôsobia na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. Ak tam vláda musela poslať túto špeciálnu vyslankyňu s tímom, možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, že či bol problém skutočne v tom, kto mal prezentovať tieto zmeny, pretože to mohlo robiť Stále zastúpenie, a teda profesionálni diplomati a diplomatky. Alebo či skôr nie je chyba v tom samotnom mafiánskom balíku. A teda v tom, čo je potrebné obhájiť. Pretože táto novela je neobhájiteľná a myslím si, že čoskoro nám to Európska únia pripomenie. Toľko k forme, ktorá, ktorá taktiež vzbudila znepokojenie zo strany Európskej únie. Čo sa týka obsahu. Výhrady a skutočne odborné výhrady zaslala Európska prokuratúra Slovenskej vláde už v tom liste z 18. decembra alebo v tej analýze. Hovorila o tom, že novela minimalizuje odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, že narúša funkčné línie komunikácie či už medzi Európskou prokuratúrou a oddelením Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj s ďalšími orgánmi. A ja som sa na to tiež v tých faktických poznámkach pýtala, čo bude s komunikačnými linkami medzi Európskom prokuratúrou a tými prokurátormi, ktorí pôsobia na Úrade špeciálnej prokuratúry napríklad v oblasti terorizmu. Čo bude s funkčnými linkami medzi OLAF-om, ktorý taktiež chráni finančné záujmy EÚ a NAKA-ou? Čo bude s tými linkami medzi napríklad EUROJUST-om, ktorý pôsobí v oblasti terorizmu? Mysleli autori tohto mafiánskeho balíka na všetky tieto dopady na právo Európskej únie? Nuž, očividne nie. Európska prokuratúra tiež hovorila o tom, že tento balík vyníma Európsku prokuratúru od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez toho, že by poskytoval nejakú primeranú náhradu. Nuž keby vtedy Európska prokuratúra vedela to, čo nám včera na hodine otázok potvrdil minister vnútra, a síce že NAKA sa ide veľmi jednoducho len zrušiť, tak si myslím, že by tie výhrady boli ešte prísnejšie. Poslednou takou výhradou bolo, že novela presmerúva väčšinu prípadov EPPO Európskej prokuratúry zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy s malými odbornými znalosťami v oblasti trestných činov v kompetencii Európskej prokuratúry. Čiže opäť problémom je zníženie ochrany finančných záujmov EÚ. Prečo je, zhrniem, toto všetko problémom pre Európsku úniu. Nie preto, že slovenskí opoziční europoslanci niekde žalujú, toto je vyslovene trápne a lacné ako všetky tie výhovorky, ktoré sme tu za ten čas počuli. Neprimerané, neprimerane nízke tresty a drakonické znižovanie premlčacích dôb jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ. Zabraňujú dostatočnej ochrane toho, aby európske peniaze, ktoré by nám Európska únia posielala, a ktoré ani tak nie sú z našich vrecák, pretože my sme malým štátom, my viac čerpáme ako dávame, ale ktoré sú v prvom rade z vrecák daňových poplatníkov veľkých štátov ako je Nemecko, Francúzsko a ďalšie. Tak jednoducho Európska únia nechce, aby tieto peniaze končili vo vreckách korupčníkov a kriminálnikov, a aby toto následne nebolo ani vyšetrené. A to sa tu bude diať po prijatí, teda potom, čo vstúpi do účinnosti tento balík. Odpoveď na všetky tieto výhrady, ktoré sa tu však koalícia a vláda tvária, že vlastne nie sú, dokonca som počula o tom, že tieto listy sú hoaxom, to povedal konkrétne minister MIRRI Richard Raši. Nuž očividne takým hoaxom neboli, keďže vláda na ne predsa len reagovala, a síce v pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara. Ako na ne reagovala? No boli prijaté určité zmeny, ktoré odpovedali čiastočne na to, čo vláde vyčítala Európska prokuratúra. Avšak keď som si to podrobne zanalyzovala, tak mám stále pocit, že napriek týmto zmenám, ktoré by sa mohli zdať kozmetické, tak sa tu aj naďalej porušuje právo EÚ. Pretože práve tie neprimerané tresty a premlčacie doby nie sú dostatočne odradzujúce a nezamedzujú podvodom poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie alebo teda európske peniaze. Prečo si to myslím? Pretože my tu máme čl. 325 zmlúv o Európskej únii, ktorý hovorí, že únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom. Čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach účinnú ochranu. To sa po prijatí tohto balíka nebude diať. Členské štáty tiež majú prijímať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy. Nuž u nás sa podvodom zamedzovať nebude po prijatí tejto novely. Už včera som spomínala dva rozsudky Súdneho dvora EÚ, a síce rozsudok Taricco z 2015 a rozsudok M.A.S., M.B. z 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozsudku Taricco a nechám asi na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na to, čo sa prijalo na Slovensku. Čiže najskôr rozsudok Taricco. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky. A teraz to dôležité, môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325 ods. 1 a 2 zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie. Vidíte, je to jasné, pokiaľ tu nebudeme mať odstrašujúci a účinný systém, tak jednoducho sme v rozpore s čl. 325. Ďalej rozsudok M.A.S., M.B., pokiaľ právo únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325. Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušovanie trestá. Táto novela však garantuje presný opak, beztrestnosť. Prečo je toto všetko dôležité v systéme, ktorý máme v Európskej únii? No pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. A ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy únie by v jednom štáte bol napríklad tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Nemôžme zabudnúť ani na to, že ak jeden členský štát porušuje princípy právneho štátu, tak tie ostatné členské štáty mu viac nedôverujú. To sa týka potom aj súdnych rozhodnutí a ďalších vecí, čiže má to dopady na celé fungovanie Európskej únie. Budem teraz pokračovať bodom č. 4 nášho uznesenia. Konštatuje, že Európska únia je založená na hodnotách úcty, ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, to je veľmi dôležité pripomenúť, a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 zmluvy o Európskej únii, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. My sme do Európskej únie vstúpili slobodne, my sme tam chceli ísť. A Európska únia nie je žiadna dojná krava, z ktorej my môžme brať európske peniaze a na druhej strane porušovať princípy, na ktorých je založená vrátane teda toho, že sa chceme stať nejakým ostrovom kriminality a porušiť tak nielen teda právo EÚ, ale aj nejako ohroziť naše vzťahy s inými členskými krajinami okrem Maďarska, samozrejme. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto hodnôt čl. 7 zmluvy o Európskej únii dáva európskym inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu možnosť iniciovať konanie na posúdenie rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 niektorým členským štátom. V tejto súvislosti zásahy do ochrany právneho štátu v členskej krajine EÚ podliehajú podľa týchto zmlúv kontrole európskych inštitúcií, ktoré majú monitorovať, vyhodnocovať a konštatovať prípadné riziko jeho porušenia. A toto je presne to, čo Európska komisia momentálne robí. Ona musí chrániť finančné záujmy EÚ, peniaze daňových poplatníkov Európskej únie, všetky tie peniaze na zdravotníctvo, školstvo, diaľnice a tak ďalej, peniaze pre samosprávy, o ktorých veľmi často vraj sociálni demokrati hovoria. A prečo to robí momentálne takto promptne? No lebo tu máme za sebou viac ako desať rokov porušovania princípov právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku. A v Maďarsku a v Poľsku to bol aj Európsky parlament, čiastočne aj Európska komisia, mali sme aj nejaké konania o porušení práva EÚ, teda tých infringement proceedings voči Maďarsku aj Poľsku, avšak Európska komisia nikdy nekonala dostatočne. A v Poľsku aj v Maďarsku vlády PiS a Fidesz rozkrádali právny štát, demolovali demokraciu svojimi zmenami v justícii, volebnom systéme, v oblasti ľudských práv ale aj v tom, ako znižovali ochranu právneho štátu a finančných záujmov EÚ. A často sa hovorí o tom, teda často sa hovorí, hovorí to koalícia a vláda, že my v Progresívnom Slovensku sme akýmisi posluhovačmi Bruselu. No my sme dlhodobo Európsku komisiu za jej nečinnosť voči Maďarsku aj voči Poľsku kritizovali práve kvôli tomu, že máme za to, že keď dochádza k nejakým porušeniam týchto základných hodnôt a princípov, na ktorých je Európska únia založená, tak jednoducho je povinnosťou Európskej únie, tak ako to stanovujú tie zmluvy, ktorými sme viazaní, konať. Žiaľ, Európska únia mala v týchto dvoch prípadoch priam až taký laxný prístup a myslím si, že aj preto sa rozhodla, že tentokrát Slovensko vystríha v dostatočnom predstihu a skutočne bude reagovať na tie pripravované zmeny ešte predtým, než budú prijaté. Európska komisia však nakoniec v prípade týchto dvoch štátov pristúpila k niečomu, na čo väčšinou nedemokratické, autoritatívne vlády, ktoré sa hlásia k tzv. iliberálnej demokracii, počúvajú najčastejšie, a síce na štrnganie peňazí. A preto zmrazila v týchto dvoch krajinách eurofondy. A dnes opäť počúvam z ľavej strany o tom, že zrazu v Poľsku máme novú vládu, vládu slniečkárov, liberálov, a tak Európska komisia si povedala, že ideme to zmraziť. No nie. Nová vláda v Poľsku jednoducho iniciovala reformy, ktoré majú Poľsko vrátiť späť na cestu demokracie, a poprosím vás, prihláste sa s faktickou, ak k tomu máte niečo, veľmi sa poteším diskusii, (rečníčka sa prihovorila niekomu v pléne), a Donald Tusk teda hovoril už o týchto pripravovaných zmenách práve kvôli tomu, aby sa v Poľsku opäť začal uplatňovať princíp právneho štátu. Žiaľ, tieto vlády počúvajú iba na to a očividne vláda Roberta Fica aj počuje to štrnganie peňazí, lebo nejaké zmeny boli prijaté, ale zároveň sa rozhodla, že beztrestnosť našich ľudí je predsa len dôležitejšia a treba im garantovať amnestiu aspoň na ten jeden alebo viac dní. Budem pokračovať bodom č. 5. Apeluje na vládu Slovenskej republiky, aby rešpektovala, že aj keď je úprava Trestného zákona a tiež zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, je bežnou praxou a dokonca povinnosťou členských štátov diskutovať o pripravovaných zmenách s Európskou úniou, nakoľko tieto zmeny majú dopad na ochranu finančných záujmov Európskej únie a tiež na spoluprácu s orgánmi ako Európska prokuratúra, Eurojust alebo OLAF. Nebudem sa k tomu vracať, už som túto časť analyzovala aj predtým, pretože to má všetko so sebou súvis, avšak pripomeniem, opakovali sme to niekoľkokrát, tá diskusia mala prebehnúť, mala prebehnúť vopred a mala vyústiť do zmien, ktoré, žiaľ, ani pozmeňovacie návrhy Tibora Gašpara nepriniesli. Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby stiahla novelu Trestného zákona, a aby ho zaradila na program ďalšej schôdze v riadnom legislatívnom konaní. Tento bod sme na výbore pre európske záležitosti pozmeňovacím návrhom z uznesenia odstránili, pretože pri podávaní návrhu tohto uznesenia bol aktuálny, avšak čas beží a už stratil svoje opodstatnenie. Bod č. 7. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevystavovala Slovenskú republiku riziku porušenia práva Európskej únie, ktoré by mohlo mať za následok prerušenie čerpania európskych fondov a ďalších peňazí. Opakujem, je to práve vláda Roberta Fica a tento promafiánsky balík, ktorý ohrozuje európske peniaze. To, že to je žalovanie slovenských opozičných europoslancov, ktorí sa dopúšťajú vlastizrady, nie je absolútne pravda. Ja som to dokázala tu na vecných, odborných argumentoch a faktoch, ktoré mi doposiaľ nikto nevyvrátil. A keď ich nechcete vyvrátiť mne, však dobre, ja sa s tým naučím nejako žiť, ale uvidíme, čo si o tom všetkom bude myslieť Európska komisia. Pretože tie porušenia tu skutočne sú, vy znižujete ochranu tých finančných záujmov EÚ, dopúšťate sa toho, že všetko to znižovanie trestov za korupčnú trestnú činnosť, ale aj drakonické znižovanie premlčacích dôb spôsobí, že sa u nás jednoducho takéto prípady a kauzy nebudú vyšetrovať, nebudú sa dať vyšetrovať, a toto vadí Európskej únii, nie žiadni europoslanci. A, prosím vás, už prestaňte ľuďom hovoriť, že až dvom ľuďom, konkrétne Hojsíkovi a Wiezikovi sa podarilo zmanipulovať stovky, to bude cez päťsto, lebo však europoslancov a europoslankýň hlasovalo za uznesenie 496, mínus 2, 494, plus všetci tí ľudia v Európskej komisii, plus všetci tí ľudia na Európskej prokuratúre. Však tomu snáď neveríte ani vy sami. Európska komisia toto, čo hovorím tu, potvrdzuje aj v listoch z 25. januára a 8. februára, ktoré jeden minister považuje za hoaxy, druhý minister hovorí, že skutočne existujú a že na ne odpovedajú. Nuž v týchto listoch Európska komisia opakuje svoje znepokojenie nad novelou a žiada vládu, aby pozastavila valec, hovorí o nebezpečenstve nenapraviteľných škôd, špeciálne pre finančné záujmy EÚ, ak táto novela vstúpi do platnosti. A komisia varuje ešte aj 8. februára, v deň, keď ste túto novelu schválili, že musí chrániť finančné záujmy EÚ, a to aj, ak sa preto rozhodne, tou infringement proceeding alebo ďalšími procedúrami v rámci nariadenia o kondicionalite podmienenosti, alebo nariadenia recovery and resilience facility. Včera na hodine otázok sa minister spravodlivosti Boris Susko vyhol odpovedi, či posledný pozmeňovák Tibora Gašpara odpovedal na všetky výčitky Európskej komisie, a či nám teda nehrozí strata európskych peňazí. Zdá sa, pretože tá hrozba je skutočne reálna a myslím si, že aj na základe tých rozsudkov, o ktorých som vám hovorila, aj článku 325 je skutočne jasné, kto aj prečo, vieme, ohrozuje čerpanie európskych peňazí. Minulý týždeň sme tiež informovali o tom, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie štvrtej platby, nie platbu samotnú, hodnotenie štvrtej platby. A bolo to koalíciou interpretované tak, že to je vlastne bežná prax. Nuž nie. Je to bežná prax v prípade, že sú nejaké problémy a že Európska únia sa pýta na nejaké dovysvetlenia. Je to prvý varovný signál o tom, že nám môžu byť zastavené peniaze, ktoré momentálne čerpáme z plánu obnovy. Jedná sa o zhruba 920 miliónov eur. Tu však nejde len o mafiánsky balík, hoci teda Európska komisia o ňom hovorí, ale aj o porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu aj udržateľnosti našich verejných financií. A opakujem, Európska komisia skutočne nechce posielať na Slovensko miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda si jednoducho neplní svoje záväzky, tak ako jej vyplývajú zo zmlúv, ku ktorým sme sa slobodne prihlásili. Európska komisia tiež poukázala na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali. A aj preto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom štvrtej platby. Jedným z problémov, ktoré, na ktoré teda apeluje, je aj to, že je to práve ÚŠP, ktoré sa chystáte zrušiť bez primeranej náhrady, ktorý je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané. Myslím si, že som za tých 37 minút dostatočne objasnila to, prečo sa Európska únia a aj špeciálne Európsky parlament zaujíma o to, čo sa deje na Slovensku. Hovoriť, že Európsky parlament nemá na to kompetencie, je opäť len jednou z veľmi lacných výhovoriek. Európsky parlament sa môže vyjadrovať k akejkoľvek situácii a obzvlášť k prípadným porušeniam právneho štátu v jednom z členských štátov Európskej únie. Európsky parlament nevyzýval v tomto uznesení Komisiu, aby zastavila peniaze, ani aby akokoľvek poškodila Slovensko. Práve naopak, vyzýval vládu Slovenskej republiky tak ako aj my v tomto uznesení, aby sa konečne začala správať zodpovedne k občanom a k občiankam Slovenskej republiky a neohrozovala našu budúcnosť aj tým, že prídeme o európske peniaze. A verte mi, táto vláda v momentálnom, v momentálnej finančnej situácii európske peniaze skutočne potrebuje. Ďakujem za pozornosť a budem rada konštruktívnej diskusii. Ďakujem. [09:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem sedem faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Marián Čaučík, nech sa páči. [09:44] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani kolegyňa Jurík, dotkli ste sa aj hlasovania KDH k predmetnému uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát. Chcem k tomu tri krátke veci povedať. Naši, naši europoslanci sa zúčastnili aktívne na diskusii k tejto téme v Európskom parlamente, no neskôr, keď malo uznesenie ísť na hlasovanie, sme ako vedenie zaujali stanovisko, že nie sme za to, aby sa prijímalo v čase prijímania novely Trestného zákona a nášho spoločného boja proti nej. Nielen, ale aj preto, aby to nebola voda na mlyn pre Roberta Fica a jeho rétoriku proti opozícii europoslancov pred slovenským publikom. A náš postoj ku prijímaniu novely Trestného zákona, ktorú sme nazvali hanebnou, náš postoj ku obsahu aj procesu bol, myslím, veľmi jasný. Ďakujem. [09:44] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Martin Šmilňák. [09:45] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani kolegyňa. Kresťansko-demokratické hnutie má v zásade problém s rezolúciami Európskeho parlamentu preto, že často sa k nim prilepujú veci, sa trošku odíde od merita veci a prilepujú sa tam ďalšie veci, kde Európsky parlament nemá právomoci. Preto vo všeobecnosti sme proti takýmto rezolúciám aj keď obsahom tejto rezolúcie bola vážna vec, a to bola taká nehorázna zmena Trestného zákona na Slovensku, že v tomto prípade došlo k ohrozeniu európskych zdrojov, peňazí európskych daňových poplatníkov. Preto Európska únia zdvihla hlas a momentálne je nastavená situácia tak, že pri sprenevere alebo korupcii alebo inej závažnej trestnej činnosti ekonomického charakteru povedzme do 250-tisíc, tam je premlčacia doba tri roky. Ak nejaký činiteľ, nejaký úradník, alebo niekto spreneverí povedzme aj európske peniaze v takejto výške a dokáže to tri roky zakryť, tak potom sa skutok nestal, nebude sa ani vyšetrovať a došlo k strate a k sprenevere povedzme európskych peňazí a nielen tých. Tá trestná novela veľmi posunula tú rovnováhu medzi páchateľom a poškodeným smerom k páchateľom a v mnohých prípadoch sa poškodení nedomôžu svojich práv. Preto Európska únia namieta, že táto novela zasahuje do spravodlivosti, zasahuje do, do ďalších vecí, ktoré súvisia s právnym štátom. Preto tá filozofia vaša je z tohto pohľadu správna, aj keď vo všeobecnosti postoj KDH je, že pozor na rezolúcie v prípadoch, kde nie je presne vymedzená, alebo kde sa odkloňujeme od právomocí jednotlivých inštitúcií Európskej únie. V tomto prípade nás napríklad napomenula európska vyšetrovateľka, tak v tomto prípade to bolo okej. [09:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Tomáš Valášek. [09:47] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pani poslankyňa, za tú skvelú prezentáciu dnes a, mimochodom, aj včera obdobná prezentácia k tej istej téme. Priznám sa, že som sa pousmial, keď si povedala, že budeš vďačná a rada za konštruktívnu diskusiu, pretože, samozrejme, ono to, bohužiaľ, drvivá väčšina týchto debát na tému toho, čo sa deje v Bruseli, najmä v podaní vládnej koalície, bola všetko, len nie konštruktívna. Ono by to bolo vlastne komické, keby to nebolo tak smrteľne vážne a keby tu nešlo o slovenskú reputáciu, eurofondy a iné. Veď keď sa nad tým zamyslíte, vládna koalícia, ktorá pripravila nielen hanobnú, ale aj zbabranú novelu Trestného zákona, ktorú museli zatiaľ, koľko, trikrát novelizovať? Predtým, než vstúpila do platnosti? A štvrtá novela nás čaká v utorok, ak sa nemýlim, budúceho týždňa. Vláda, ktorá tým tak rozhasila slovenskú reputáciu v Bruseli, že dostáva pomaly týždenne listy a varovania od nezávislých inštitúcií, či je to prokurátor, či je to Komisia, a vláda, o ktorej sa dnes píše v zahraničných médiách ako o proruskej, ohrozeniu demokracie a ohrozenie demokracie, ohrozenie fungovania Európskej únie. Táto vláda obviňuje opozíciu a obviňuje slovenských europoslancov z poškodzovania dobrého mena Slovenska vo svete. Veď to je ekvivalent toho, ako keby ste sa pozreli do zrkadla a nadávali zrkadlu, že ste pribrali. No tak čia že je to chyba? Toho zrkadla alebo vaša, vládna koalícia? [09:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [09:48] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jedna vec je tá hanebná novela Trestného zákona, ale druhá vec je to, čo sa deje po schválení tejto hanebnej zmeny Trestného zákona. Dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu, predseda Národnej rady a predseda vlády robia špinavú handru z Ústavného súdu, odkedy tá novela bola schválená v Národnej rade. A toto už nie je žiadna obštrukcia, toto je sabotáž právneho štátu. Ak má byť Slovenská republika demokratický a právny štát, ale reálne, nielen na papieri v ústave, tak je nemysliteľné, aby dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov pohŕdali Ústavným súdom a bránili tomu, aby Ústavný súd mohol včas preskúmať túto hanebnú novelu Trestného zákona. Čoho sa títo zbabelí politici boja? Boja sa, že nestihnú doručiť svojim ľuďom beztrestnosť? Takáto sabotáž Ústavného súdu je ich priznaním v priamom prenose, priznaním, že ľudia obvinení a obžalovaní z korupcie by sa bez tejto novely Trestného zákona nedokázali pred súdom obhájiť. A je to aj priznaním, že táto amnestia je pre Roberta Fica a Petra Pellegriniho priorita č. 1 za akúkoľvek cenu, aj za cenu, že Ústavný súd niekedy neskôr po funuse, keď už to všetko bude platiť, povie, že to bolo v rozpore s ústavou. Opäť vyzývam predsedu Národnej rady a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal pohŕdať Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov, aby Ústavný súd mohol konať. [09:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Juraj Krúpa. [09:50] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa, trefné, výstižné, trafili ste vlastne klinček po hlavičke. To, čo je smutné, je, že ako keby sa história znova opakovala, hej, že máme tu znova tie 90. roky, pripomeniem 1993, kedy Kováč odmietol menovať Lexu za ministra privatizácie, tak z neho spravil Mečiar štátneho tajomníka s kompetenciami ministra. Niečo podobné teraz a čo podobné, rovnaké sa ide diať v podstate v SIS-ke s Gašparom. Ale čo je najhoršie, je, že tá Európska únia už s nami tie skúsenosti má, áno, reaguje veľmi rýchlo, aj bude reagovať rýchlo, pretože si povedia jedno, a to je, že oni v tých 90. rokoch, to bola, to boli tí, ktorí boli tzv. tí ožrani, hej? Tí, ktorí boli že furt opití a potom vytriezveli, mali nejakú abstinenciu a pozrite sa, znova sú ožratí, hej? Asi takto nejak to bude vnímané. Keď to porovnávame napríklad s Poľskom, tak to, čo vlastne sa tu deje, je, že oni v podstate chcú kompletne obsadiť všetky inštitúcie štátu, tak ako to bolo v Poľsku. A teraz to, čo je v Poľsku a vidíme, a na čo oni upozorňujú, aj táto koalícia, je, že keď oni potrebujú niečo presadiť, tak majú problém, pretože tie inštitúcie sú kompletne obsadené ľuďmi bývalej garnitúry, či je to prokuratúra, či je to, či sú to súdy a tak ďalej. A to je tá uzurpácia moci, to je tá deštrukcia demokracie, ktorá tu príde, a to si Európska únia všíma a, samozrejme, aj v Európskom parlamente. A to, že dvaja poslanci dokážu presvedčiť celý parlament s Európskou úniou, no tak väčšina týchto ľudí verí v konšpirácie a sprisahanie, že niekoľko ľudí riadi svet. Tak potom aj Wiezik s Hojsíkom môžu riadiť Európsku úniu. [09:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ivan Hazucha. [09:52] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vykreslili ste nám Európsku úniu vo veľmi ružových farbách ako ideálne fungujúcu organizáciu s nestranným a odborným názorom. Ja to v poslednej dobe vnímam práve opačne, rozhoduje príliš jednostranne zamerane a politicky podfarbene. Musím však zdôrazniť, že som nikdy nespochybňoval naše členstvo v Európskej únii ani jeho výhodnosť. Avšak posledné roky zrejme stoja nad zamýšľaním sa o výhodnosti do budúcna, až bude Európska únia pokračovať spôsobom ostatných rokov. Spomenuli ste bezpečnosť v Európskej únii. No výbuchy, streľby na uliciach, terorizmus, situácia spred pár rokov v Paríži, kde Paríž niekoľko mesiacov horel, my sme určite bezpečnejšia krajina ako mnohé iné krajiny EÚ. Takže v tomto nám nemusí byť veľmi vzorom. Európska únia, stále sa podsúva to, že ako nám dáva množstvo finančných prostriedkov, a koľko je to v čistom vyjadrení. Členstvo a fungovanie celej inštitúcie nás stojí mnoho prostriedkov a keď k tomu pripočítame naše príspevky do Európskej únie, tak za každé jedno euro, ktoré sme dostali, sme zaplatili 70 centov. To nie sú moje výpočty, boli niekoľkokrát medializované. A to ešte nepočítam použiteľnosť alebo vhodnosť použitia tých prostriedkov. Mnohokrát by sme ich nemíňali tam, kde ich míňame pri úplne slobodnom rozhodovaní. A Európska únia chráni svoje peniaze a tým sa tu poukazuje. Dobrým, možno najznámejším terajším prípadom poukazujúcim na ideálnu transparentnosť pri financovaní Európskej únie, sú nákupy vakcín pre Európsku úniu prostredníctvom zmlúv, ktoré boli podpísané vysoko postavenou funkcionárkou Európskej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:52] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Plevíková. [09:54] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pre informáciu vás všetkých, ktorá vám možno ušla. Včera europoslanci zasadali na výbore pre kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente a bolo to stretnutie s Komisiou. Teda bola vypočúvaná a rozprávala sa o stave právneho štátu a danej legislatíve. Nevie sa síce, kto ju vyvolal, ale môžeme si teda domyslieť, že kto, ale aj tak dobre. Traja ľudia z Európskej komisie, ktorí boli tohto výboru súčasťou, hovorili o veľmi dobrej spolupráci s vládou Slovenskej republiky a inštitúciami. A teda povedali, že návrhy, ktoré mali a rozporovali, boli aj zapracované prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Ale europoslanci ako Mihál, pán Mihál a spol. sa zaujímali iba o to, kedy nám zastavia fondy. Toto je tá opozičná politika vašich europoslancov, ktorí sa výboru zúčastnili. Vaši europoslanci sa doslovne riadia heslom, čím horšie, tým lepšie. Predsa len sa blížia eurovoľby, však? No hanba, čo dokazujete. Ďakujem. [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Beáta Jurík. [09:55] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, aj za vaše faktické poznámky, kolegovia, kolegyne. Kolegovia z KDH len potvrdili moje slová, KDH dnes stojí na strane právneho štátu, čiže ešte raz im za to ďakujeme. Kolega Šmilňák dal jednoduchý príklad toho, prečo táto novela zaujíma EÚ. Ak dôjde ku korupcii, ku sprenevere peňazí EÚ, tak nič, beztrestnosť. A to nepôsobí odstrašujúco, to nechráni peniaze EÚ, a to je v rozpore s článkom 325. Pán Grendel, úplne súhlasím, ja som teda veľmi zvedavá, že čo aj Európska únia bude hovoriť na to, ako sa momentálne vláda správa k tomuto balíku, pretože len potvrdzuje to, o čo jej celý čas šlo. Ale predsa len má aj tento tlak aj z Európskej únie, ale aj z protestov tlak opozície zmysel, pretože stiahli z SLK aj návrh zákona o oznamovateľoch. A toto bol tiež jeden z návrhov, ktorý, na ktorý Európska únia apelovala, pretože sa jedná o transpozíciu jednej zo smerníc. Tomáš, máš pravdu, vláda Slovenskej republiky poškodzuje dobré meno Slovenska v zahraničí. A ja dodám, že nikdy som sa nehanbila, ani sa nebudem za Slovensko. Ja Slovensko milujem, a preto mu neškodím tak ako táto vláda, ale hanbím sa za túto vládu. Dnes to musím povedať, skutočne sa za to hanbím, čo sa tu deje. Pán poslanec Hazucha, nuž nie, Európska únia nefunguje ideálne, ale to, aby sme to zmenili, tak na to potrebujeme byť v tej Európskej únii. A potrebujeme sa tam správať ako suverénny štát a nie sa utiekať niekde do kúta s Viktorom Orbánom a kopať tam nôžkami. Na to skutočne potrebujeme silný politický hlas a nemyslím si, že vaši, vaše europoslankyne a europoslanec takým hlasom sú. A očividne nie ani Maroš Šefčovič, ak teda tá Európska komisia koná takto proti Slovensku, ako koná, a pritom tam on sám je. A to, že Slovensko dáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Navrhovateľka ešte raz, nech sa páči. [09:58] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ja len v skratke dopoviem teda, Európska únia nám skutočne dáva oveľa viac, ako jej dávame my. A to, ako sa tie peniaze následne míňajú, však za to je zodpovedná práve vláda. A trom vládam Roberta Fica, aby sme teda mohli vystaviť veľmi nelichotivé vysvedčenie za to, ako sa tie eurofondy míňali. To, to sa dúfam zhodneme. No asi nie s ľavou stranou, ale myslím si, že, že to je jasné. A pani poslankyňa Plevíková tu už nie je, ale ja by som jej len chcela povedať, že pán Mihál nie je europoslanec Progresívneho Slovenska a neviem, aké aktivity vyvíja na pôde Európskeho parlamentu. Áno, je súčasťou frakcie Renew Europe, do ktorej patríme aj my, ale však vy tiež máte vo vašej frakcii aj iných členov, členky. A to, čo sa stalo včera na pôde Európskeho parlamentu, však to je niečo veľmi klasické, ja sama som pracovala vo výbore kontroly rozpočtu a takéto stretnutia s Európskou komisiou sa berú, sa dejú bežne. Veď to je tá práca, že Európska komisia, Európsky parlament spolu komunikujú, analyzujú dianie v členských štátoch a je to úplne normálne. Obzvlášť, keď sa jedná teda o ochranu finančných záujmov EÚ. Tak jednoducho ten výbor má na to kompetenciu a je normálne, že europoslanci sa pýtajú, je normálne, že sa pýtajú aj na to, že či to ohrozenie, ktoré tu existovalo a ktoré Európska komisia niekoľkokrát pripomenula, že či je stále reálne. Veď a ak nie je, aj ja som sa vás to pýtala, že či, pýtala som sa to včera ministra Suska, že či už teda podľa neho aj zo správ z diskusií z európskej, s Európskou komisiou vyplýva, že všetko nebezpečenstvo straty eurofondov je zažehnané. Ak to tak je, však o to lepšie. My sa budeme tešiť s vami, skutočne. Ak Európska komisia povie, že žiadne európske peniaze nie sú ohrozené, veď to je len dobre na to, pre našu krajinu. Veď na tom sa zhodneme naprieč politickým spektrom. Opakujem, opozícia skutočne nechce, obzvlášť teda hovorím, samozrejme, za, za moje hnutie, my nechceme, aby Slovensko prišlo o európske peniaze. Veď to sú peniaze pre ľudí, pre bežných ľudí na Slovensku, pre naše zdravotníctvo, pre všetky sektory, ktorí ich tak veľmi potrebujú. Ak ich niečo ohrozilo, tak to boli práve kroky tejto vlády. A preto sme celý čas hovorili, zastavte to. Nie preto, že by sme chceli poškodzovať dobré meno. Čo by sme z toho mali? Veď to je, to je proste nezmysel. Ďakujem pekne. [09:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka, asi už nie. Pán spravodajca takisto nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k rokovaniu limitu verejných výdavkov na roky 2024 až 2027. Materiál je uverejnený ako tlač 118 a dávam slovo predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánovi Tóthovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o limite verejných výdavkov na roky 2024 - 2027 , tlač 118.) [10:01] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by som sa rád poďakoval za možnosť vystúpiť v tomto pléne a za možnosť uviesť na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky limit verejných výdavkov na roky 2024 až ´27. Verejné financie Slovenskej republiky sa aktuálne nachádzajú v nepriaznivom stave, ktorý charakterizuje jeden z najvyšších deficitov v EÚ. Ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh sa zvýši nad 60 % HDP a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už o jednu dekádu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa preto nachádza v pásme vysokého rizika. V tomto duchu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť víta, že vláda v programovom vyhlásení deklarovala snahu konsolidovať a ozdravovať verejné financie. Národný rámec pravidiel, ktorý bol schválený parlamentom, predpokladá, že predložené výdavkové limity sú práve tým základným nástrojom, ktorý Slovensku výrazne dopomôže k postupnému ozdravovaniu verejných financií bez toho, aby to ohrozilo ekonomický rast na Slovensku. Výdavkové limity boli Národnou radou schválené v marci 2022 novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ide teda o hlavný operatívny nástroj riadenia rozpočtu, ktorý dopĺňa existujúce ústavné pravidlá limitu na dlh. Výdavkové limity podporujú modernú, zodpovednú, tzv. proticyklickú rozpočtovú politiku, zjednodušene, vyžadujú šetrenie v dobrých ekonomických časoch, aby, naopak, bolo možné pomáhať ekonomike a domácnostiam v krízových rokoch. Sú tak ideálnym nástrojom ozdravovania verejných financií s najmenším negatívnym vplyvom na ekonomiku krajiny a jej obyvateľov. Aktuálne nepriaznivé vyhliadky verejných financií sú do veľkej miery dôsledkom dlhodobej absencie tohto nástroja. Zavedením výdavkových limitov sa tak po vyše desaťročí zároveň odstránil protiústavný stav, nakoľko ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 7 predpokladá existenciu limitu verejných výdavkov, pričom ako som už spomínal, ide podľa zákona o hlavný rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobého zdravia našich verejných financií. Samotná hodnota dlhodobej udržateľnosti ako aj s tým súvisiaca transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov navyše bola zavedením čl. 55a ústavy z 9. decembra 2020 potvrdená ako ústavná hodnota. Slovenská republika, to znamená všetky jej orgány, respektíve verejná moc ako taká, má chrániť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia krajiny, pretože v prípade, ak hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, môže nastať situácia, že štát nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať ochranu práv občanov, a to predovšetkým tých, ktoré sú od verejných financií závislé. Zlý stav verejných financií môže priamo ohroziť základy sociálnych garancií, na aké sme v súčasnosti zvyknutí a tento stav by sa mohol negatívne prejaviť v budúcnosti napríklad na úrovni dôchodkov, kvalite zdravotnej starostlivosti, školstva, či na úrovni sociálnych dávok, a to aj napriek ich súčasným zákonným úpravám. Je v priamej kompetencii vlády a parlamentu, akými príjmovými či výdavkovými politikami bude realizovať svoje predstavy. Avšak schopnosť zabezpečiť dlhodobo zdravé verejné financie by mala byť zjednocujúcim faktorom pre všetky vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet dňa 25. januára neprijal uznesenie k predloženým limitom verejných výdavkov na roky 2024 až ´27, zohľadňujúc stanovisko, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa v tomto stanovisku vyskytlo niekoľko nesprávnych informácií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej ponúka ministerstvu financií maximálnu možnú súčinnosť pri procese zavádzania limitu verejných výdavkov do rozpočtu, tak ako tomu bolo doteraz. Primárnym cieľom rady je, aby sa napĺňali ustanovenia vyplývajúce z Ústavného zákona, ktorými sú dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, posilnenie transparentnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov a snaha podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Schválený rozpočet na roky ´24 až ´26 mierne zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií bez toho, aby k jeho zhoršeniu prispievali nové krízy, alebo kroky nevyhnutné na odvrátenie hospodárskych a ekonomických škôd. Práve limity výdavkov v tomto poskytujú jasné mantinely, ktoré by mali byť dodržiavané, a ktoré, naopak, zabezpečia, zabezpečia ozdravovanie verejných financií tempom 0,5 % HDP. Pripravované nové európske fiškálne pravidlá, na ktorých očakávanú platnosť sa ministerstvo financií odkázalo vo svojom vyhlásení a vyslovilo sa za to, aby sa limit verejných výdavkov vypočítal len na základe nich. Budú spoločné vyžadované európske minimum a sústreďujú sa na strednodobé obdobie. Slovensko však bude čeliť prudkej demografickej zmene, nemá dlhodobo najvyšší rating v Európskej únii, je tak malou krajinou s obmedzenou dôverou investorov, na ktorú vonkajšie krízy zväčša dopadávajú tvrdšie. Už v súčasnosti bez jasnej konsolidačnej stratégie je naša riziková prirážka na finančných trhoch druhá najvyššia v eurozóne po Taliansku. Pred schválením nedávnej dôchodkovej reformy Slovensko bolo podľa Európskej komisie dlhodobej udržateľnosti jednou z najhorších krajín. Aj keď dôchodková reforma prijatá ako míľnik plánu obnovy postavenie Slovenska zlepšila, stále však budeme podľa našich odhadov v hornej štvrtine krajín s najväčším problémom s dlhodobou udržateľnosťou v rámci EÚ. Národné fiškálne pravidlá vedia najlepšie zohľadniť národné špecifiká verejných financií, a toto platí aj pre ostatné európske krajiny, v ktorých v nejakej podobe jestvujú výdavkové limity. Predložený limit výdavkov tak plne napĺňa podmienku zamerania sa na dlhodobú udržateľnosť, ako to vyžaduje platný ústavný zákon. Prvé limity verejných výdavkov boli Národnou radou schválené dňa 1. februára 2023 uznesením č. 1964. V zmysle únikovej doložky definovanej v § 30aa ods. 22, ktorá je naviazaná na neuplatňovanie fiškálnych pravidiel Európskej únii kvôli dozvuku kríz, nemusela vláda v roku 2023 zosúladiť rozpočet verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. V tomto roku sa už ekonomická situácia stabilizovala, a preto sa začali opätovne uplatňovať fiškálne pravidlá EÚ, vláda je teda povinná v zmysle zákona zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov. Predošlá vláda teda formálne zaviedla limit verejných výdavkov, čo Rada vnímala ako pozitívny prínos pre ochranu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Avšak jej následné kroky, kedy rozpočet nemusel byť zosúladený s limitom na základe dodatočne schválenej únikovej doložky, neprispievali v dostatočnej miere k ich, k ich efektívnemu zavedeniu do praxe. Nedošlo síce k protizákonnému stavu, avšak na druhej strane dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa pod ťarchou legislatívnych opatrení v minulom roku naďalej zhoršovala, čo nie je stav, ktorý možno označiť za vyhovujúci. Žiaľ, teraz už musí rada skonštatovať, že v procese prijímania aktuálneho rozpočtu došlo aj k rozporu so zákonom. Úniková doložka sa už na rok 2024 nevzťahuje, a preto v zmysle § 4 ods. 2 zákona má byť súčasťou rozpočtu verejnej správy aj limit verejných výdavkov. Rozpočet verejnej správy sa tak má zostaviť a realizovať v súlade s limitov verejných výdavkov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa uvedených zákonných ustanovení vypočítala a predložila limit verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pri výpočte postupovala v zmysle platnej metodiky výpočtu limitov verejných výdavkov, ktorá bola vypracovaná po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky zo dňa 22. decembra 2022. Rada limity predložila Národnej rade dňa 15. decembra 2023, čo bolo výrazne skôr, ako ich určovala 60-dňová lehota v zákone. A to z dôvodu, aby sa mohol zosúladiť rozpočet verejnej správy s výdavkovými limitmi. Ten však nebol zostavený v súlade s nimi aj napriek tomu, že Rada preukázateľne prejavila ochotu poskytnúť súčinnosť ministerstvu financií pri procese zosúlaďovania rozpočtu s limitom. Už dňa 8. novembra 2023 bol zaslaný ministrovi financií list, v ktorom Rada ponúkla ministerstvu financií maximálnu súčinnosť pri procese výpočtu limitu verejných výdavkov a ich zapracovaniu do návrhu rozpočtu. A navrhla v ňom stretnutie, na ktorom by mohol byť, na ktorom by sa mohol prediskutovať harmonogram jednotlivých krokov, vzájomné poskytovanie údajov a súčinnosti a iné procesné otázky tak, aby sa proces prípravy, limitovanosť počtu napriek objektívneho časovému stresu zvládol. Ministerstvo financií však opakovane termín stretnutia odkladalo a k stretnutiu na úrovni štátneho tajomníka došlo o mesiac neskôr 8. decembra 2023, to jest tesne pred predložením návrhu rozpočtu na zasadnutie hospodárskej a sociálnej rady. Súčinnosť ministerstva financií je pre proces výpočtu limitov kľúčová, nakoľko vypočítané limity je potrebné implementovať do rozpočtu. Predkladaný limit verejných výdavkov vychádza zo stavu verejných financií k dátumu prijatia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde Slovenskej republiky dňa 21. novembra 2023. Ide teda o východiskový stav, ktorý teda ešte nezohľadňuje opatrenia prijaté Národnou radou po tomto termíne. Presne takto sa prvé limity pre novú vládu musia podľa zákona počítať. Musia férovo zohľadniť zdedený stav verejných financií, ktorý stará vláda zanecháva novej, a následne môže okamžite na požiadanie vlády dôjsť k ich aktualizácii, kde sa už premietne aj schválená legislatíva novej vlády. Limity sa teda po schválení v Národnej rade aktualizujú o tie opatrenia, ktoré ovplyvňujú príjmy alebo dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Do limitu by sa tak premietla v aktualizácii tá časť celkového objemu opatrení tzv. konsolidačného balíčka, ktorá trvalo zvyšuje príjmy verejnej správy a zlepšuje dlhodobú udržateľnosť. V prípade dočasných opatrení nemôže Rada v zmysle metodiky zahrnúť ich plný vplyv, avšak iba ich vplyv na dlhodobú udržateľnosť, nakoľko plne neprispievajú k trvalému ozdravovaniu verejných financií. Schválenie tohto predloženého východiskového limitu je tak len nevyhnutným krokom pred tým, ako sa limit zaktualizuje o vplyvy schválených opatrení. Aktualizáciu limitov schvaľujú uznesením už len výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Aktualizovaný limit výdavkov bude potom vhodný na konečné vyhodnotenie súladu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Súčasný predložený limit zvyšuje priestor pre výdavky o takmer 2,8 miliardy eur v tomto roku a takmer tri miliardy eur v budúcom roku voči platnému limitu z februára 2023. Týmto navýšením sa stanovuje férový východiskový limit pre novú vládu. Prijatie dnešného limitu tak spraví dôležitý krok k úspešnej implementácii výdavkových limitov, tak ako to predpokladá ústavný zákon prijatý pred vyše dvanástimi rokmi. To zašle občanom jasný signál, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, a teda aj priamo garantuje plnenie legislatívne ukotveného sociálneho štandardu aj do budúcnosti. Neexistuje presvedčivejší dôvod na efektívne zavedenie výdavkových limitov do praxe, ako je samotný výhľad vývoja našich verejných financií v ďalších rokoch. Ďakujem. [10:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec. [10:14] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Zároveň mi dovoľte, aby som, pardon (rečník si išiel vziať okuliare), zároveň mi dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027. Návrh limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 119 zo dňa 18. decembra 2023 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 29. januára 2024. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore. Výbor prerokoval návrh limitu verejných výdavkov na roky 2024 - 2027 a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zo strany výboru neboli predložené žiadne stanoviská. Návrh správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 11. schôdzi dňa 31. januára 2024. Stanovisko gestorského výboru ani návrhy správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet určil poslanca Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a plnil úlohy spravodajcu podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie. Pán predseda, ďakujem za slovo, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:14] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal tri písomné prihlášky. Ako prvý vystúpi pán poslanec Viskupič za klub SaS. [10:17] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ctené kolegyne, kolegovia. Práve sa venujeme limitu verejných výdavkov, ale táto téma je zásadne dôležitejšia, ako len stanovenie štyroch čísel ako súm výdavkov na každý rok vládnutia aktuálnej vlády, tak ako ich vidíme v návrhu uznesenia. Preto si dovolím pozrieť sa na aktuálnu tému širšie. Negatívny postoj vlády ku limitu verejných výdavkov je totiž súčasťou celkového, pre Slovensko veľmi poškodzujúceho postoja a konania štvrtej vlády Roberta Fica. V posledných týždňoch, no možno už aj mesiacoch žije Slovensko zmenou Trestného zákona a zrušením Špeciálnej prokuratúry. V tieni týchto udalostí však rastie aj ďalší zásadný problém pre Slovensko, minister financií sa v podstate rovnako rozhodol ignorovať pravidlá Európskej únie a ide si veľmi nebezpečnú sólo jazdu gréckym smerom. Možno ani tak nie svoju sólo jazdu, ale jazdu, na ktorú ho populisticky nasmeroval predseda vlády Robert Fico. Ladislav Kamenický slepo poslúcha svojho šéfa a pravdepodobne si však neuvedomuje, že práve on bude prvou obeťou, pretože práve slovenské verejné financie môžu byť, a pravdepodobne budú najviac zasiahnuté pravdepodobnou reakciou Európskej únie. Zmeny v trestnom práve, demontáž právneho štátu, nerešpektovanie finančných pravidiel EÚ, nerešpektovanie výdavkových limitov vytvorili veľmi nebezpečný kokteil. Tento kokteil môže mať, alebo bude mať následne zásadný dosah aj na samotnú ekonomiku. Silná ekonomika sa totiž vylučuje s nevymožiteľnosťou práva, respektíve v podstate s podporou hospodárskej politiky, a takisto sa vylučuje s rozvrátenými verejnými financiami. No a možný výsledok pozastavenie preplácania eurofondov, či pozastavenie preplácania plánu obnovy bude navyše znamenať ďalšie obrovské problémy rozpočtu verejných financií s dosahom na celú spoločnosť. Poďme konkrétne jednotlivé body. Minister financií oklamal Európsku úniu i občanov Slovenska, že prijatý rozpočet 2024 je konsolidačný. Vidíme, že neobsahuje výdavkové limity a nie je ani konsolidačný, nie je ani z jedného zo štyroch možných hľadísk, ako by sme mohli konsolidáciu akoby posudzovať, môžme to posudzovať podľa zmeny deficitu, je to najjednoduchšia interpretácia konsolidácie, často vie byť veľmi nesprávna. Presne túto interpretáciu použil minister financií, keď deklaroval, že tohtoročný deficit rozpočtu bude o pol percenta hrubého domáceho produktu nižší ako vlaňajší, tie čísla boli vtedy že zo 6,5 % na 6 % a teda konsolidácia je na úrovni pol percenta. Samozrejme, aj toto by bolo lepšie ako nič, keby to aspoň bola pravda. Ministerstvo financií použilo, nazvime to že kreatívne účtovníctvo, nesprávne zaúčtovalo napríklad energetickú pomoc plus ďalšie faktory, výsledok je, práve naopak, že tohtoročný deficit bude vyšší ako vlaňajší. Podľa rôznych odhadov bude tohtoročný deficit teda vyšší ako vlaňajší a napríklad rozpočtová rada hovorí o zhoršení o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Zasa upozorňujem, nemáme a v rozpočte nie sú výdavkové limity zapracované. Mohli by sme sa na konsolidáciu pozerať aj zmenou štrukturálneho deficitu. Pod touto definíciou sa rozumie trvalé znižovanie deficitu, preto sa tu bavíme o deficite očistenom o jednorazové opatrenia a vplyvy hospodárskeho cyklu na príjmy a výdavky verejných financií. Pri tomto pohľade už samotný schválený rozpočet hovorí o zhoršení štrukturálneho deficitu v roku 2024 o približne 1 % hrubého domáceho produktu. Zasa keď nám tu sedí pán predseda RRZ, ich aktuálne čísla hovoria o zhoršení až ku 1,6 % hrubého domáceho produktu. Každopádne o štruktúrnej konsolidácii v aktuálnom roku nie je ani debata. Ešte existujú ďalšie dve možné hľadiská nazerania na konsolidáciu, a to veľkosť opatrení, kde sa nerozlišuje ich trvácnosť a potom komplexné konsolidačné úsilie. Každopádne podľa týchto presnejších kritérií takisto aktuálny rozpočet nekonsoliduje, práve naopak, situáciu ešte zhoršuje a aj podľa aktuálneho vývoja si dovolím povedať, že je to dekonsolidačný rozpočet. V stave, kedy nečelíme žiadnej novej kríze, v čase, kedy nečelíme žiadnym mimoriadnym udalostiam a v čase, keď celá vyspelá Európa konsoliduje svoje rozpočty, a tak ich pomaly začína pripravovať na budúce krízy, ktoré, samozrejme, iste prídu. No poďme naspäť k výdavkovým limitom. Minister financií absolútne ignoruje výdavkové limity. Schválený rozpočet ich nerešpektuje, videli sme samotné rokovanie na výbore pre financie a rozpočet, limity verejných výdavkov predložené rozpočtovou radou, ktoré teda podľa pravidiel mali byť schválené Národnou radou ešte pred prijímaním samotného rozpočtu a počuli sme aj pána predsedu, že aj on robil všetko pre to, aby to bolo možné stihnúť. Áno, toho času tam nebolo veľa, ale dalo sa to stihnúť, vedelo to fungovať. Každopádne dodnes neboli prijaté, aj keď som na minulej schôdzi ešte pred samotným prerokovaním rozpočtu navrhoval, aby bol tento bod, ktorý dnes prerokovávame, zaradený na minulú schôdzu na rokovanie, už vtedy bol predložený ako, ako teda tlač do Národnej rady, čiže nič tomu nebránilo. Samozrejme, okrem, okrem vôle alebo nevôle vládnej koalície. Ako som už spomínal, postoj koalície ukázalo už rokovanie na výbore pre financie a rozpočet a uvidíme, ako teda dopadneme pri prerokovaní v pléne. Treba jasne povedať, že schválenie a dodržiavanie výdavkových limitov je jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. A ignorácia výdavkových limitov nie je nič iné, než zvrátenie míľnika a takmer isto bude mať konzekvencie. Myslím si, že už samotné aktuálne pozastavenie hodnotenia štvrtej platby je zdvihnutý varovný prst z Európskej únie, a teda pravdepodobne čakajú aj na to, čo, ako bude, ako bude hlasovanie budúci týždeň, a teda ako sa to zapracuje prípadne do rozpočtu, ak sa prijmú. Ďalšia z vecí, ktorá sa už stala, minister financií nepočkal na hodnotenie rozpočtu Európskou úniou pred jeho schválením. Samozrejme, nebol by to až taký problém, keby teda to hodnotenie následne potvrdilo, že rozpočet spĺňa pravidlá, že je všetko v poriadku a vlastne by mu teda aspoň ex post dalo pečiatku, že okej. Bohužiaľ, nie. Európska komisia mala zásadné výhrady ku koalíciou prijatému rozpočtu a ja som presvedčený, že toto bol zámer vlády, že jednoducho poslali rozpočet do Európskej komisie na kontrolu tak neskoro a následne išli rýchlo do prerokovania v Národnej rade, že jednoducho nebola šanca, aby za teda daných, vytvorených podmienok Európska komisia vydala stanovisko pred prijatím rozpočtu. Samozrejme, má na to 30 dní, a to nie je dokument, ktorý sa dá vyhodnotiť za 3 dni. Jednoducho vláda vedomá si nezrovnalostí v rozpočte, urobila všetko pre to, aby prijala rozpočet ešte pred samotným stanoviskom Európskej komisie. Len poviem v rýchlosti, prečo. Podľa hodnotenia Európskej komisie sa bude deficit rozpočtu verejnej správy tento rok zvyšovať, zároveň bude vyšší ako predpokladá rozpočet, a teda tým hlavným dôvodom je nesprávne zaznamenané prefinancovanie energopomoci. Európska únia alebo Európska komisia negatívne hodnotí aj samotnú plošnú energopomoc v tomto roku, jednoducho už pominuli dôvody na to, aby vláda míňala takmer 1 mld. eur na dotácie energií v tomto roku, pričom si tie peniaze, samozrejme, musíme požičiavať. Keby sme boli ropný emirát, ktorý ich má a rozhodne sa pomôcť svojim občanom, okej, ale my si ich musíme požičiavať. Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo prispieva, alebo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému, keďže to znamená vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ani Európska komisia takéto opatrenie nezahŕňa do čistého vplyvu opatrení na konsolidáciu, ale máme to aj my v zákone. Proste jednoducho nie, oslabovanie druhého piliera nie je konsolidácia verejných financií, pretože dnes pomáha, ale zároveň vytvára zásadný problém do budúcnosti. Záverom teda Európska komisia konštatovala, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním rady, alebo že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie. Ďalším zdvihnutým varovným prstom v oblasti ekonomiky a verejných financií tentokrát z Európskej centrálnej banky je stanovisko, že zavádzanie dodatočného zdanenia bánk môže mať negatívne hospodárske účinky, pretože obmedzí schopnosť bánk poskytovať úvery. Inými slovami, môže viacej poškodiť krajine a jej hospodárstvu ako ten krátkodobý vplyv vybratia ďalších financií do štátneho rozpočtu. Európska centrálna banka tiež pripomenula našej vláde, že už v minulosti jej odporučila a odporúčala jasné oddelenie výnosov z osobitných odvodov bánk od všeobecných zdrojov štátneho rozpočtu. Aby sa jednoducho vyhla ich použitiu na účely všeobecnej fiškálnej konsolidácie. Ja sa však zároveň obávam, že naplánované znižovanie osobitného odvodu bánk, tak ako bolo schválené, že teda postupne v ďalších rokoch bude toto dodatočné zaťaženie klesať, bude zrušené, a takto vláda vlastne zaradí ďalšiu, bohužiaľ, veľmi škodlivú formu vládnej konsolidácie. A navyše ak sa pozrieme na to, čo chcela urobiť vláda v Čechách a ako sa efektívne dokázali banky prispôsobiť, tak som presvedčený, že sa stane to isté aj tu na Slovensku, že jednoducho vláda aj tak tie peniaze do štátneho rozpočtu nezíska, bude to mať negatívny vplyv za prvé, teda na samotnú ziskovosť bánk, na schopnosť poskytovať úvery, čo má, samozrejme, ďalší vplyv na ich zdražovanie. Jednoducho bude to veľmi škodlivé. Len veľmi rýchla odbočka, ak sa pozrieme, čo sa stalo, ak vláda pod vedením toho istého pána premiéra, čo teraz, dala dodatočnú daň na poistenie, čo to spravilo s poistným trhom, obávam sa, že sa stane rovnaká zlá vec aj v tomto. No každopádne pán minister financií v žiadnom rozhovore nezabudne povedať, že Európska komisia, alebo Európska únia sa mýli, že a ja to poviem expresívne, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť klame, že Európska centrálna banka nepozná slovenské reálie a nevníma správne vlastne, čo tu Slovensko prijalo. Z môjho pohľadu to vyzerá, že celá pravda sa koncentruje len a len na ministerstve financií. Som však presvedčený, že na ministerstve financií sa zlými rozhodnutiami koncentrujú a zväčšujú problémy, toto je viac realita. Myslím si, že aj pán predseda dosť v svojom úvodnom slove hovoril na výhrady ministerstva financií a vyvracal ich. Takže možno, veď o tom bude ďalej debata. Každopádne týmto konaním vlády resp. ministerstva financií považujem riziko pozastavenia platieb eurofondov, a takisto platieb z plánu obnovy a odolnosti za veľmi reálne, pričom dôsledky pre naše verejné financie, ekonomiku i hospodársky rast by boli zásadné. A poďme naspäť k výdavkovým limitom. Úplne na rovinu, realitou je, že v podstate žiadna vláda sa nechce vo výdavkoch obmedzovať. Každá vláda má tendenciu vytvárať deficit, to ukazuje, ukazujú slovenské reálie, bohužiaľ, nielen slovenské reálie, ale v podstate celosvetové. A, bohužiaľ, smutné je aj to, že miera populizmu s plynúcim časom rastie, dokonca výrazne rastie. Poďme si pozrieť tú slovenskú realitu, ako to vlastne bolo. Čiže samotný zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý v roku 2011 za Radičovej vlády. Myslím si, že v tej dobe treba jasne povedať a poďakovať vtedajšej vláde za toto prijatie zákona. V tej dobe to skutočne bol veľký krok dopredu. Áno, bolo to nastavené tak, aby to v danom momente nehrýzlo, preto sa to, aj preto to získalo, fakt že myslím dôveru takmer všetkých, možno všetkých prítomných poslancov, ktorí vtedy za to hlasovali. Ale teda nehrýzli ani samotné dlhové limity a výdavkové limity tie boli v samotnom zákone len spomenuté, že teda áno, sú dôležité na riadenie, na kvalitu verejných financií, ale bola tam iba poznámka, že budú prijaté niekedy v budúcnosti. Čiže v tom roku 2011 výdavkové limity prijaté neboli. Čiže ani vtedy nebola vôľa vlády obmedzovať sa vo výdavkoch. Posuňme sa do, to bola vlastne druhá vláda Roberta Fica, rok 2012 - 2016. Boli ekonomicky dobré časy. Vtedy by skutočne boli výdavkové limity veľmi užitočné, hlavne teda s plynúcim časom, pretože by skutočne chystali verejné financie na ďalšie krízy v budúcnosti. Veľmi jednoducho, nenašla sa vôľa, aby sa vôbec rokovalo o doplnení Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o výdavkové limity. Ďalšia vláda Roberta Fica 2016 - 2020, detto. Skutočne to boli týchto, veľa z týchto ôsmich rokov boli ekonomicky dobré časy, ktoré keby vtedy boli prijaté, bolo prijaté doplnenie výdavkových limitov, možno náš dlh, s ktorým by sme vstupovali vlastne do ďalšej krízy, teda ktorá začala v dvadsiatom roku, možno až o 10 percentuálnych bodov nižší a ten stav vôbec tých verejných financií a všetko by bol úplne iný. No každopádne tiež to boli prejedené dobré časy, ktoré nijak nepripravili verejné financie na ďalšiu budúcnosť. Stačí porovnať s Českom, keď porovnáme vývoj v týchto rokoch medzi Českom, ktoré fakt znižovalo deficity, alebo porovnajme s ostatnými krajinami Európskej únie, vtedy bolo Slovensko jedna z minima krajín, ktoré nemali v žiadnom roku rozpočtový prebytok. Boli krajiny, ktoré mali viacero rokov po sebe rozpočtové prebytky a jasne a viditeľne znižovali mieru svojho zadlženia, bohužiaľ, dobre. Poďme rok 2020, 2023, áno, počas tohto obdobia bola deklarovaná výrazná snaha prijať výdavkové limity, skutočne sa o tom rokovalo, viem, bol som toho súčasťou. Výdavkové limity sa dokonca následne dostali ako míľnik do plánu obnovy a odolnosti. Nakoniec teda buďme aj trošku pozitívni, podarilo sa výdavkové limity v nejakej forme prijať, a síce nie ako, ako v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ale teda boli prijaté v zákone o rozpočtových pravidlách ako v obyčajnom zákone. No ale, bohužiaľ, tá politická realita bola opäť raz smutná, vtedajší minister financií Igor Matovič jednoducho ich odmietol zahrnúť do rozpočtu. Odmietol. Už vtedy bol ten stav, že teda bol to míľnik, tak sme mali ťažké debaty a po či už tlaku SaS, ale aj po jasnom a výraznom tlaku Európskej únie sa nakoniec teda do rozpočtu zaradili. Časťou ako pozmeňovákom tuná v pléne, časťou ako rozhodnutím vlády, každopádne, áno, do rozpočtu 2023 sa konečne dostali výdavkové limity, nuž ale ako povedal aj pán predseda, zároveň sa tam dostalo aj to, že keďže aj Európska únia má vypnuté svoje fiškálne mechanizmy, no tak sa vlastne v tom roku 2023 nebudú uplatňovať. Ale teda míľnik sa formálne splnil, výdavkové limity boli zapracované do rozpočtu 2023, tak poloprázdny pohár, poloplný, volajme ho poloplný. No ale tá realita, a to ešte poviem, teda bola zasa raz rovnaká, populizmus vyhral, politici nechceli konsolidovať a alebo to poviem úplne ľudsky, proste šetriť sa nechcelo. Pokračujme, rok 2023, zmenila sa vláda, úradnícka vláda a ja to zasa poviem úplne na rovinu, v oblasti verejných financií bola aj úradnícka vláda pre mňa veľkým sklamaním. Mali možnosť reálne začať konsolidovať, mali možnosť reálne začať robiť konkrétne opatrenia, možno aspoň krátkodobé, práve preto, že to bola úradnícka vláda, nemuseli pozerať na blížiace sa voľby, mohli nám všetkým politikom tu ukázať, ako to vie vyzerať, keď sa vlády alebo ministerstva financií, chytia odborníci. Bohužiaľ, v podstate sa nič neudialo, lego kocky na papieri pripravené pre budúcu vládu, fakt považujem za premrhanú príležitosť. Fajn, že bol taký materiál pripravený, ale je to premrhaná príležitosť, mohli urobiť viacej. Ale, okej, zasa aby som teda pohár videl aspoň poloplný, ok, úradnícka vláda išla podľa schváleného rozpočtu, a teda situáciu nezhoršovala, ale v situácii Slovenska, nezhoršovať situáciu je málo. My potrebujeme tú situáciu zlepšovať. No a sme naspäť pri aktuálnej vláde, pri pohľade a teraz teda, ale stále ešte v roku 2023 na konci. Pri pohľade na vývoj výdavkov v novembri a v decembri bola vidieť zásadná zmena, výška výdavkov v tých posledných dvoch mesiacoch neskutočne akcelerovala. Áno, vláda to zabalila do plnenia predvolebných sľubov, ale v skratke bolo to vytvorenie ďalších bohapustých výdavkov a nezmyselného ďalšieho plošného rozdávania peňazí. Na ktoré, bez ohľadu na to, že napr. starodôchodcovia sa majú ťažko, ale jednoducho je to plošné rozdávanie peňazí, na ktoré nemáme, alebo ktoré nemáme a Slovensko si ich musí požičať a požičiavame si ich stále drahšie. Len ešte upresním, áno, každý december a december, keď si porovnáte vždy v rozpočte, tam tie výdavky sú vyššie, ale tá zmena vlády bola okamžite vidieť už teda aj v novembri, tam bol brutálny nárast a aj na konci októbra, aj tam už by sa dali nájsť akože zmena kormidla, hej? Takže tak. No a k rozpočtu na roky 2024 až 2026, ktorý bol prijatý, a teda k vyvíjajúcej sa realite tohto roku, môžem len zopakovať, že populizmus opäť raz kvitne. Áno, aj preto, že nemáme prijaté, nemáme do rozpočtu zapracované výdavkové limity. Vláda síce kritizuje predchádzajúcu vládu, aké klasické, ale výsledok je, že fiškálna politika aktuálnej vlády je ešte nezodpovednejšia, deficit je ešte vyšší a som presvedčený, a berte ma za slovo, že bude vyšší ako vlaňajšieho rozpočtu. Zadlženie akceleruje, požičiavame si stále ťažšie, ale hlavne požičiavame si stále za vyšší úrok, aktuálna emisia, ktorá bola, myslím tento pondelok, bola plus, mínus okolo 3,3 až 3,5 %. A tu zasa to preložím do tej ľudskej reči, asi každý, kto má hypotéku a mal ju teraz za tých 0,6 % a teraz to nahradí 3,5. Ale, samozrejme, nenahradí to 3,5, lebo viacej, lebo aj výška hypoték sa odvíja od výšky úročenia štátnych dlhopisov, tak povedzme, že 4, jednoducho každý občan vníma, čo to s tým jeho rozpočtom urobí, ako tá splátka narastie. No a, samozrejme, ale to sa presne týka aj štátu, hej? Dlhová služba je stále drahšia, tento rok to bude podľa schváleného rozpočtu už takmer 2 mld. eur. A no proste jednoducho toto všetko musíme platiť, toto všetko sa musia ľudia na to skladať. Vláda pre schopnosť požičiavania si hovorí o konsolidácii. Áno, pán minister ide, porozpráva pre Bloomberg, povie, že vláda bude opäť konsolidovať, proste urobí tie povinné kroky, ktoré chce počuť, alebo chcú počuť investori od ministra financií. Ale tá realita je, že tá konsolidácia nie je, tá, čo bola, bola okamžite nahradená ďalšími výdavkami. Navyše konsolidačné opatrenia majú dočasný charakter, bohužiaľ, výdavky, ktoré sa tam dali, sú trvalé. No proste stále horšie. No a vláda, samozrejme, a to vlastne je len obrazom toho celého, ignoruje a nechce mať v rozpočte zapracované žiadne výdavkové limity. A teda ešte raz, ale ja chcem byť optimista, pár nás je prihlásených do rozpravy a ja verím, že bude mať kto vystúpiť aj za vládnu koalíciu. A keď nie, tak stále verím, že teda v utorok budeme hlasovať a že možno nakoniec vládni poslanci dajú tie hlasy a výdavkové limity budú prijaté. Chcem veriť a chcem aj poprosiť ako pre, ozaj že pre občanov tejto krajiny, proste správajme, správajte, ale ideálne správajme sa všetci, ako sme tu, rozpočtovo zodpovedne. No, samozrejme, som zvedavý, ako sa následne vláda vysporiada so zvrátením míľnika plánu obnovy a odolnosti, ak teda by tie výdavkové limity neboli prijaté, pretože ten dôsledok tam môže byť jasný, a to sú proste stovky miliónov eur. V prvom rade nám môžu pozastaviť preplatenie ďalších, ale keďže je to zvrátenie schváleného a už odtiknutého a zaplateného míľnika, čisto teoreticky môžu chcieť po nás aj nejaké peniaze naspäť. Ale už aj samotné pozastavenie, a to môže byť v stovkách miliónov, môže byť veľký, alebo bude veľký problém. No toto všetko, keď to zasa úplne jednoducho pre ľudí poviem. Aktuálna vláda prejedá našu budúcnosť. Prejedá budúcnosť našich detí a naše dnešné problémy prekladá z našich pliec, pretože my tie problémy máme, my sme sme ich spôsobili, my by sme im mali čeliť, nie, prekladá ich na plecia našich detí, ktoré sa k tomu, samozrejme, dnes nevedia brániť. Strana SaS sme rozpočtovo zodpovedná strana. Našou predstavou je štíhly a efektívne fungujúci štát, ktorý následne nemá problém s dodržiavaním výdavkových limitov. Našou predstavou je štát mysliaci na budúcnosť našich detí, chceme Slovensko, ktoré bude pre nich v budúcnosti zmysluplným a fungujúcim domovom, Slovensko, ktoré následne bude profitovať z ich práce a schopností, pretože nám neodídu do zahraničia a oni zasa budú profitovať z príjemného a fungujúceho miesta na život. Výdavkové limity sú jeden z dôležitých faktorov, možno práve aj najdôležitejší faktor, ktoré majú, ktorý má schopnosť disciplinovať vládu v populizme, samozrejme, ak ich politici rešpektujú. Výdavkové limity majú schopnosť zabezpečiť jednoduchšiu budúcnosť Slovenska. Preto strana SaS budeme hlasovať za prijatie predložených výdavkových limitov. Ďakujem pekne za pozornosť a tak isto ďakujem pánovi predsedovi za veľmi podrobné a presné uvedenie materiálu. Ďakujem pekne. [10:52] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [10:52] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Jakab. [10:52] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Troška upravím fakty alebo teda tvrdenia, ktoré si hovoril, pán poslanec Viskupič. Strana SMER schválila zákon o výdavkových limitoch a potom ich počas dvoch svojich vlád nedokázala a nechcela implementovať. S výdavkovými limitmi počas našich vlád mal problém iný koaličný partner, nie Igor Matovič, ako si hovoril a mrzí ma, že tak hovoríš, lebo to určite vieš. Aj keď ste vládu nakoniec povalili a zaradili sa do opozície, tak vláda v ťažkej kríze tie výdavkové limity prijala a aj ich splnila, aj keď nemusela. Čiže historicky prijaté výdavkové limity v najťažšom období, ktoré Slovensko prežívalo a aj keď nemuseli, tak boli sľúbené. Čiže toto je pravda, nie nejaké husté reči a prijímanie zákona o výdavkových limitoch. A nakoniec ich ani nedokázali implementovať počas dvoch svojich vlád. Ale to, že niekto v ťažkej kríze ich prijal a aj ich splnil, keď nemusel. Ďakujem. [10:52] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kalivoda. [10:52] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Viskupič, mal si veľmi kultivovaný prejav, aj keď teda s mnohými vecami v ňom nesúhlasím, skúsim vypichnúť aspoň niektoré. Kritizoval si neskoré schválenie alebo neskoré poslanie rozpočtu na Európsku komisiu. A neboli ste to práve vy, a teraz nemyslím konkrétne na teba osobne a ani možno nie úplne celkom globálne na tvoju politickú stranu, kto tu úplne primitívne obštruoval celý proces prijímania rozpočtu? Keď tu opozícia čítala niekoľkohodinové pozmeňujúce nezmyselné návrhy spomalenou rečou, že som si tu pripadal naozaj ako v cirkuse. Takže skúsme sa možno aj nad týmto zamyslieť. A potom taký druhý bod ma zaujal v tvojom prejave. No vy ste boli súčasťou tej vládnej koalície prevažnú väčšinu času jej fungovania. Vy ste sa mohli zdvihnúť po roku, po dvoch a povedať, tak takto katastrofálne hospodárenie s financiami, aké bolo za tejto vlády, proste my nebudeme podporovať. A ja si myslím, že horšie šafárenie s rozpočtom ako za vlády Igora Matoviča etc. nebolo za histórie Slovenskej republiky. A som zvedavý, či ma niekto presvedčí o opaku. A čo sa týka k analýzam rôznych finančných inštitúcií, poradných orgánov vlády, ja si ich veľmi vážim, ja rozumiem, rozumiem ich pohľadu na vec, ale ja musím povedať, že pre mňa vždy budú dôležité potreby ľudí, potreby krajiny, potreby regiónov. A stokrát mi môže povedať akýkoľvek poradný orgán, že je nevýhodné postaviť diaľnicu, ja neviem, niekde na východ. Keď si myslím, že tá diaľnica prinesie ekonomickú prosperitu tomu regiónu, tak ju budem podporovať aj napriek akýmkoľvek prognózam akýchkoľvek poradných, akokoľvek odborne edukovaných orgánov. Takže myslím si, že ak by sme sa tohto držali, tak by táto krajina prosperovala veľmi dobre. Ďakujem pekne. [10:52] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [10:52] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, pomerne slušne si zhodnotil tú dobu, odkedy boli, výdavkové limity mali byť prijaté, pretože zahlasovali za to. Vtedy bola, sme boli opozícia, keby sme neboli za ne zahlasovali, neboli by v roku... za pani Radičovej prijaté. Viac ma mrzí, že hovoríme o rozvrate verejných financií tu stále, že tie verejné financie, tak ako ste ich nechali v tejto vláde, nikdy v histórii Slovenskej republiky neboli. Nehovoriac o tom, že ešte ste brzdili, aby boli predčasné voľby. Pretože keby už nebola bývalá, to, čo si povedal, Ódorova vláda, ktorá nespravila dohromady nič, ešte zadlžovala, ešte sa prijímali zákony, ktoré som ja navrhoval a navrhujem, aby boli všetky zrušené. A ponavrhoval som aj to, aby bol prijatý, aby sme išli na provizórny rozpočet. Som zvedavý, čo by si bol potom hovoril. Pretože jednoducho to, čo ste tu nechali, my keď sme, keď končila vláda Petra Pellegriniho, tak prakticky rozpočet bol skoro vyrovnaný. Za tie tri roky ste zadĺžili tak, ako a stále sa vyhovárate. Mohli ste vystúpiť, keď padol Matovič. Mohli ste vystúpiť, keď padla vláda a boli by sme mali rok času na prípravy seriózneho rozpočtu. Nie 30. september voľby, mesiac na to, nehovoriac o tom, že rozpočet bol konzultovaný v Bruseli a ja som presvedčený, že k rozpočtu sa táto vláda vráti, nieže sa vráti, bude sa musieť vrátiť. A ja som presvedčený, že ten rozpočet aj výdavky budú prijaté. Otázka kedy, nie tak ako, pretože za dva mesiace sa nedalo nič robiť. Dneska každý sme chytrý. Ale mali ste byť chytrí tri roky a nemuseli sme sa dneska nachádzať tam, kde sa dneska nachádzame. [10:52] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Viskupič. [10:52] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda a ďakujem všetkým kolegom za to, že teda počúvali môj, moje vystúpenie a reagovali. Kolega Julo Jakab, takto. Zákon bol pripravený za vlády Ivety Radičovej, áno, následne už bol prijatý až po, novou vládou. Ale proste bola tam jednoducho zhoda, dohoda a proste malo to veľa hlasov a bolo to, v tej dobe to bolo niečo, čo posunulo veci dopredu. To akože toto som chcel pochváliť. A bola to ukážka toho, že skutočne tie verejné financie máme len jedny a dokázalo sa vtedy celé plénum dohodnúť. No čo sa týka tejto ďalšej pripomienky, Julo, jasné, ja chápem, chápem tú citlivosť a áno, nespomenul som, tým skutočným, kto blokoval tie výdavkové limity a áno, bola Sme rodina, takže tam, tam ten problém bol. Ale to, že proste Igor Matovič ich tiež odmietol zapracovať a že sme sa tu potom doťahovali a nakoniec sa to zapracovalo, je jasný fakt, hej, takže to áno. Kolega Kalivoda, no čo sa týka rozpočtu, tak ja si to pamätám presne. V rozprave k rozpočtu som za SaS-ku stihol vystúpiť len ja a som presvedčený, že keď si spolu prejdeme ten môj vtedajší prejav, tak bol komplet celý odborný a k veci. Jasné, že bol kritický, samozrejme, ale bol odborný a k veci. Takže a nakoniec si to povedal, v tomto skutočne strana SaS nerobila obštrukcie pri prijímaní rozpočtu, práve naopak, ja si myslím, že som mal síce kritické, ale konštruktívne vystúpenie. Kolega Muňko, áno, súhlasím v tom, že vláda bude musieť tohtoročný rozpočet otvárať. No ak by bola pravda, že teda prijme výdavkové limity, to by bolo super. Ale teda verím, že ho budú otvárať nie z dôvodu, že bude sa ešte navyšovať deficit, ale teda, práve naopak, že by sa otvoril z dôvodu, aby sa zapracovali výdavkové limity a aby sme sa dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:52] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave pán poslanec Hajko. Nech sa páči, máte slovo. [10:52] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda rozpočtovej rady, vyjadrím sa za klub KDH aj ja k návrhu výdavkových limitov. Kolega Viskupič tu dosť podrobne opísal, ako to bolo za tie predchádzajúce roky. Ja sa vrátim do roku 2011, predsa len sa vrátim. V tom roku bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhová brzda ako sa bežne hovorí. A bolo to v časoch, keď nad nami visela tá grécka kríza, takže bolo to opodstatnené. A ja len poviem, presne zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za tento zákon 146. To znamená fakticky celý parlament a boli to aj členovia strán, súčasných vládnych strán, ktoré vtedy alebo poslanci vládnych strán, ktoré vtedy hlasovali za tento rozpočet, za tento zákon. Skočím do roku 2022. Vtedy sme schválili, alebo parlament schválil výdavkové limity a opäť vidíme, že to bola ústavná väčšina, bolo to 95 hlasov. Takže vychádzam odtiaľto, že v tomto je zhoda, aspoň bola zhoda. Čo je veľmi dôležité, pretože nám tu teraz ide o zdravie celého štátu a ide nám o všetkých občanov, ktorí sú tu, bez ohľadu na to koho volili. Výdavkové alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti v podstate hovorí o tom, že by sme sa mali vrátiť k tým našim Maastrichtským kritériám, ktoré nám hovoria o tom, že dlh Slovenska nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu. Ale výdavkové limity sú dôležité z mnohých ďalších dôvodov. Ja spomeniem, spomeniem len jeden, a to je, už sa to tu dnes spomínalo, je to plán obnovy, kde sa vláda, pri ktorom sa vláda zaviazala sama, že tieto výdavkové limity prijme do svojej legislatívy. Aj to tak spravila a nejde, nejde len, nejde o nejaké bezvýznamné opatrenie. Ja to ilustrujem na príklade, že práve pre neprijatie výdavkových limitov v štátnom rozpočte nám hrozí, že prídeme o peniaze z plánu obnovy. Ja pri tomto chcem zdôrazniť, že často sa hovorí, že prídeme o peniaze. Chcem pri tomto zdôrazniť, že tu nejde iba o to, že prídeme o peniaze. My možno tie peniaze zaplatíme, hoci ich neminieme. A poviem prečo. Lebo bolo to vlastne po prvý raz v histórii Európskej únie, keď komisia si požičala, Európska komisia si požičala peniaze, aby ich mohla dať členským štátom na financovanie plánu obnovy. A Európska komisia bude musieť tie peniaze vrátiť. Stále nie je jasné, ako bude tie peniaze vracať, možno že to bude zo zvýšených členských príspevkov, možno že to bude z nejakej novej únijnej dane, to zatiaľ nevieme. Ale v každom prípade sa na tom budeme podieľať aj my, aj naši daňovníci, aj naši občania. A je celkom možné, že tie peniaze nevyčerpáme a budeme za ne platiť. Toto treba pripomínať. To znamená, nielen prepadnú tie peniaze, ale aj dlh za to, čo neminieme. Platenie dlhu za to, čo neminieme. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne, je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií. Je to apolitická inštitúcia, je to jej psou povinnosťou, aby nás upozorňovala, či sme z tej strany, alebo hentej strany, či taká, alebo hentaká vláda. V akom stave sú verejné financie a čo nám hrozí. Vláda pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že potrebujeme konsolidovať tempom 0,5 % HDP, odporúča až trištvrte % HDP. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nerobí preto, že by sa si robila vlastnú politiku. Opakujem, je to inštitúcia, ktorú sme si schválili takmer všetkými hlasmi poslancov. Takže na to tu je. Veľa sa tu hovorilo o tom, že kto za to môže, že sme v takom stave, v akom sme. My sme vo vláde neboli 8 rokov, ani v parlamente, takže nám sa teraz hovorí ľahko. Ale predsa len pár, a preto skúsim, skúsim pár slovami aspoň povedať, že čo nás doviedlo do tohto stavu. Určite musíme načrieť aj do obdobia rokov pred rokom 2020. Ja sa na to veľmi dobre pamätám, v roku 2019 keď Národná rada schvaľovala rozpočet verejnej správy na rok 2020, na volebný rok, tak vtedy sám minister financií, ktorý bol ten istý, čo je dnes, tak neveril v podstate sám svojmu rozpočtu. Ony tie plány boli, že ten rozpočet bude vyrovnaný a v tom štvorročnom cykle, funkčnom období vlády. Napokon bol, bol ten deficit tam bol a sám minister financií neveril, že ten deficit bude taký nízky, že bude vyšší. A skutočne ten deficit bol potom vyšší. A spomeňme si na obdobie vo februári 2020, keď vtedajší vládni poslanci si schválili v podstate to, čo máme dnes na stole, teda 13. dôchodok a vtedy sa na deficit už vôbec nemyslelo. Spomeňme si tiež na to, že v dobrých časoch vláda napríklad znižovala daň z pridanej hodnoty, čo je najvýznamnejšia, jedna z najvýznamnejších daní pri výbere, znižovala daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny, základné potraviny v čase, keď to nebolo nutné. To všetko ovplyvňuje, samozrejme, hospodárenie verejných financií. Nasledujúce vlády, ktoré prišli, či to už bola "Matovičova" alebo "Hegerova" vláda, dostali poriadne šoky, aby vedeli spravovať verejné financie. Však všetci vieme, že tu bola pandémia, všetci vieme, že tu bola ukrajinská vojna, všetci vieme o tom, že prišla energetická kríza, nemali to jednoduché. Tým ich nechcem ospravedlňovať. Boli tu skutočne prípady, keď sa zbytočne plytvalo verejnými financiami. Spomeňte si na očkovaciu lotériu, dodnes nie je poriadne vyhodnotená, či vlastne mala nejaký efekt, vyhodilo sa desiatky miliónov eur. Ja som tu upozorňoval, keď sa schvaľoval, keď sa diskutovalo o rozpočte verejnej správy na tento rok, že aby sme vychádzali z realistických predpokladov. Pamätám sa, tuto sedel vedľa pán Muňko a vtedy mi aj prikyvoval. Hovoril som o tom, že zvažujme, čo bude, ako sa bude vyvíjať naša ekonomika. A vtedy som upozorňoval, že no tak, však nie je to, nie je to, nie je to žiadna novota, vieme o tom, že my dosť kopírujeme vývoj v Nemecku a vtedy som upozorňoval, pozor, aký bude vývoj v Nemecku. Nemecko je v recesii, Nemecko je vo vážnej recesii. Do Nemecka vyvážame 22 % nášho vývozu a keď do toho zarátame štáty, ktoré sú naviazané na nemeckú ekonomiku, ako sú Rakúsko, Česko, Poľsko, tak môžem, dovolím si povedať, že polovica vývozu je ovplyvnená spotrebou v Nemecku. A to je veľmi vážna vec. A štatistické čísla skutočne hovoria, že situácia je vážna. Posledné číslo, ktoré som našiel, je november 2023. Po stálom raste vývozu Slovenska, medziročnom, keď hovorím o mesiacoch, v novembri poklesol vývoz. Poklesol oproti novembru 2022, to sú veľmi vážne signály. Čo to znamená, ak sa nebude dariť motoru Európy, ako sa dakedy nazývalo Nemecko, ktoré už dnes mnohí nazývajú chorým mužom Európy, ak sa nebude dariť Nemecku, nebude sa dariť ani Slovensku. Tým pádom sa nebude napĺňať štátna pokladnica a keď budem vyrátavať pomerné ukazovatele z hrubého domáceho produktu, tak sa nám to všetko bude zhoršovať, pochopiteľne. Musíme to brať do úvahy. Ďalšia vec, ktorú spomeniem a tiež som na ňu upozorňoval pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2024, sú opatrenia, ktoré zväzujú podnikateľom ruky. Teraz, samozrejme, že nebudem hovoriť len o daniach, zvýšených daniach, o zvýšených odvodoch a ďalších opatreniach, ktoré podnikateľom komplikujú život. Ja s podnikateľmi komunikujem roky. A pre podnikateľov je najdôležitejšie, úplne najdôležitejšie, stabilita a predvídateľnosť. Prišli náhle zmeny, ktoré ich zneistili. Podnikatelia robia svoje rozhodnutie na základe analýz, ak nevedia, čo majú očakávať, tak jednoducho zneistejú. A zneistenie znamená menej investovania, no proste to je, a menej investovania znamená menej zisku a tak ďalej. Menej výberu daní. Takže upozorňoval som na to a je to skutočne vážna vec, že podnikateľov neberieme do úvahy. To nie sú tí zlí ľudia, ktorí len napĺňajú mešec. Niekedy mám taký pocit, ako keby sme len, len pozerali, že napĺňajú mešec, z ktorého sa financujú sociálne výdavky, a to sú skutočne, to sú skutočne inštitúcie, ľudia, firmy sú tí, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí im dávajú peniaze, aby tí zamestnanci mohli platiť dane, odvody, aby mohli nakupovať a platiť DPH. A skutočne tá situácia Slovenska sa v posledných mesiacoch, už to môžme povedať, zhoršuje. Jedna ratingová agentúra nám znížila rating. A spomínal tu kolega Viskupič, ako požičiavanie peňazí nám stále dražie. Už skutočne sme dávno, dávno za Gréckom, čo sa týka úrokových sadzieb a tá prirážka je vysoká. A ako to povedal tu aj pán Tóth, takže pred nami asi už je len Taliansko, čo sa týka výšky. Ja upozorním ešte na jednu vec, kým dakedy bol o slovenské dlhopisy veľký záujem, že dopyt prevyšoval aj troj-, štvor-, päťnásobne ponuku. No ak si všimnete posledné, posledné emisie dlhopisov, tak ledva, ledva niečo nad, ten záujem je, ja neviem, 20, 30 % na to, čo Slovensko ponúka. Skutočne sa môžeme obávať, to nie je strašenie, že raz to klesne pod tých 100 % a ten dopyt po slovenských cenných papieroch bude nižší ako bude ponuka vlády. A to sú vážne veci, lebo to priamo súvisí s úrokovými sadzbami a ako tu už povedal aj kolega Viskupič, od týchto úrokových sadzieb závisia nielen hypotéky, ale ja poviem, že závisia aj úvery pre firmy. A opäť sa vrátim k tým firmám. Firmy potrebujú financovanie svojich investícií, ak nám úroky vzrastú, tak budú investovať menej. A až nebudem opisovať tú reťaz, už som ju spomínal, že čo to koniec koncov spôsobí. Mňa najviac mrzí, najviac ma mrzí vlastne, to chcem povedať, čo sa deje v tejto republike, že sa dehonestuje práca inštitúcií. Skutočne ma to mimoriadne mrzí. A dehonestuje sa práca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ako sa môžu ministri vadiť s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a stavať ich ako do politického boja. A to nie je len Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pozrime sa, ako sa staviame k Ústavnému súdu, ako s ním nakladáme. Skutočne mi potrebujeme úctu k inštitúciám. Jedna štúdia Inštitútu finančnej politiky, keď sa zaoberala tým, že prečo sa Slovensku hospodársky málo darí, tak zistila tá štúdia, v tej štúdii zistili, že nám nefungujú inštitúcie. Ak my si nebudeme vážiť inštitúcie, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Ústavný súd, tak ako si môžeme vážiť aj tie inštitúcie na nižšom stupni, ako budú pracovať? Skutočne ma mimoriadne zaráža, keď minister financií hovorí dehonestujúco o práci Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a neberie, neberie jej čísla do úvahy. Zaráža ma, keď minister práce Erik Tomáš hovorí o tom, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má zlé čísla a vyhlasuje do sveta také bludy, akože tým, že umožníme čerpať ľuďom 13. dôchodok, tak sa nám to vlastne do ekonomiky vráti, pretože títo ľudia budú míňať viac. To čo má za perpetuum mobile? To je dehonestovanie práce takejto dôležitej inštitúcie, ktoré musíme brať ozaj do úvahy. Aby som nebol len, aby som len nekritizoval, snažím sa vidieť aj ja nejaké východisko z tohto stavu a východisko vidím, že táto snemovňa zoberie do úvahy, to, čo nám predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A druhá vec čo poviem, čo má v rukách vláda, ešte stále to má v rukách, môže začať robiť to, čo vlastne potrebujeme. Tak ako to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to je úplne jasné. Ak má tento štát, táto vláda konsolidovať verejné financie, môže to robiť na príjmoch alebo na výdavkoch. Čo sa týka výdavkov, skutočne voláme po tom, aby tie výdavky boli adresné, neboli plošné. Úplne opačný príklad ako postupuje vláda, je energetická pomoc domácnostiam v tomto roku. Viac ako miliarda eur vyhodená by som povedal, len preto, aby sa plnil nejaký predvolebný sľub. A, žiaľ, týmto sľubom zaváňa aj návrh zákona, návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý mal prísť s 13. dôchodkom. Druhá vec a posledná, ktorú poviem, je, že nemáme inú cestu ako rozprúdiť ekonomickú aktivitu na Slovensku. Spomínal som Nemecko, spomínal som tú náladu, ktorá tu je v tomto priestore. Ale my musíme, jednoducho musíme nejakým spôsobom podnietiť u nás, aby sa podnikateľom ľahšie dýchalo. Ak sa im bude ľahšie dýchať, tak tým pádom budú viac investovať, budú platiť viac daní, tak isto ich zamestnanci budú platiť dane, odvody a vlastne aj na strane príjmov urobíme opatrenia, aby sme sa dostali do takého stavu, aby nám nehrozila grécka cesta. Aby sám minister financií tu ako stál minulý rok, aby nepotvrdzoval, že skutočne také niečo nám hrozí. Ako nežartujme, pretože grécka cesta znamená, keď už poviem len úplne poslednú vec, grécku cestu si pripomínajme napríklad tým, že nezodpovedné zvyšovanie dôchodkov v Grécku viedlo k tomu, že tie dôchodky potom razom, razom klesli o jednu tretinu. Ďakujem za pozornosť. [11:09] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [11:09] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Jozef, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a zhrnutie celej situácie. Spomenul si tu aj viacero vecí, napríklad eurofondy. No keby sme prišli o eurofondy, tak bolo by to veľmi zlé pre Slovensko a hlavne pre regióny. Lebo my potrebujeme znižovať regionálne rozdiely a doslova tieto regióny sú odkázané na eurofondoch. A spomenul si tu taktiež aj podnikateľov, a hlavne povedal si, že podnikatelia musia vedieť, čo ich čaká a predvídavosť a čo budú robiť za mesiac, za rok, že proste tí podnikatelia si vôbec nevedia ten svoj biznis plán naplánovať a veľmi ťažko sa takýmto podnikateľom potom podniká. Samozrejme, potom je aj výpadok v daniach, lebo keď podnikateľom sa nedarí, tak nebude sa dariť ani štátu. Ďalej si tu spomenul, že dehonestuje sa práce medzi inštitúciami. To aj vo svojom vystúpení povedal pán Tóth, že ministerstvo financií nespolupracuje s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, a to podľa mňa je veľmi zlé. Tu by sa mala hľadať spolupráca a hľadať riešenie pre Slovensko. A poslednú vec, čo si spomenul, adresná, adresné výdavky. Žiaľ, na Slovensku fungujeme tak, že vlastne všetkým dávame rovnako a tá adresná pomoc by mala byť pre tých ľudí, čo sú najviac zranení. My to aj v KDH stále tvrdíme, že adresná pomoc pomôže ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, ale pomôžeme aj štátu, lebo nebudeme míňať peniaze a rozhadzovať, keď to tak jednoducho poviem, doslova lopatou pre všetkých. Ďakujem. [11:09] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Štefan Kišš. Nech sa páči, máte slovo. [11:09] Štefan Kišš Dobrý deň prajem všetkým. Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, dnes sa už asi všetci zhodneme na tom, že máme verejné financie v zlom stave. Hovorí to koniec koncov teda v princípe každý, s kým tuná diskutujeme, vrátane ministra financií, ktorý prirovnal slovenské verejné financie k Titanicu. Takže dovolím si teda konštatovať, že tento fakt je nesporný. Otázka je, ako ho budeme riešiť, a teda jednak sa nezhoduje v tej diagnóze, že kto tento stav spôsobil. Ale aj keby sme teda prijali taký úzus, že teda obrátime list, nebudeme sa sporiť, kto za to môže, ale budeme hľadať riešenia. Skúsim, čo sa týka teda dnešného bodu výdavkových limitov a vôbec rozpočtovej zodpovednosti, v ktorej teda výdavkové limity nieže bytostne dotýkajú, ale sú ako keby v centre tejto agendy. A tak tento príbeh sa začal v roku 2011, keď poviem takto, drvivá väčšina, respektíve skoro všetci poslanci a poslankyne Národnej rady schválili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Bol to návrh poslancov Petra Kažimíra za stranu SMER, Jozefa Kollára za stranu SaS, Anton Marcinčin - KDH, Ondrej Matej - SDKÚ, Ján Mikolaj - SNS a Ivan Švejna - Most-Híd. Inými slovami, jeden zástupca z každej koalič..., z každej parlamentnej strany, nielen koaličnej aj opozičnej a za tento návrh hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov a poslankýň. Inými slovami skoro všetci boli v robote a okrem jednej pani poslankyne, všetci hlasovali za. Za hlasovali aj takí poslanci ako Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, aj mnohí dnešní poslancovia, poslanci, Dušan Muňko, Marián Saloň, teda minister Richard Raši, Vladimír Faič. Čo sa týka strany SMER, takisto všetci poslanci, ktorí boli vtedy poslancami a poslankyňami za, za ostatné politické strany. Zdržala sa len jedna poslankyňa, to je skôr taká pikoška a bola to poslankyňa za stranu SNS Anna Belousovová. No a pointou tohto ústavného zákona bola rozpočtová zodpovednosť, tak ako, tak ako sa aj nazýva, áno. Stojí na takých štyroch pilieroch. Prvým je dlhová brzda. Každý, kto teda sedí posledné roky v parlamente alebo, alebo sa venuje veciam verejným, tým rozpočtovým, tak sa s ňou stretol. Potom transparentnosť, ktorej súčasťou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nám prináša viac svetla do verejných financií tým, že zverejňuje dáta a svoje, svoje analýzy. Tretí bod sú pravidlá pre samosprávy a ich hospodárenie. A štvrtý, dnes prerokovávané výdavkové limity. No a prečo tieto výdavkové limity vlastne potrebujeme. Oni sú dnes v princípe synonymom rozpočtovej zodpovednosti, ergo rozpočtovej konsolidácie, ktorú teda vzhľadom na to, kde sa s verejnými financiami nachádzame, sú v princípe nevyhnutné. A tie dôvody, ktoré zaznievajú, by som asi tak rozdelil na také tri veci. Od tých, nazvime to menej podstatných, akože formálna povinnosť, že je to zákon. Potrebujeme dodržiavať zákony v našej krajine ešte stále. Druhý bod je, že keď porušíme výdavkové limity, hrozí, hrozí nám, že nedostaneme peniaze z Bruselu, keďže sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy. A tretí dôvod a ten máte v koalícii v strane SMER najradšej, a to sú sociálne istoty. Veľa, veľa, veľa ich sľubujete na, na svojich bilbordoch, v kampaniach. Ak nebudeme konsolidovať verejné financie, nebudeme dosahovať sociálne istoty, ktoré našim občanom sľubujete. A ten dôvod je ten, že vzhľadom na tú situáciu, kde sa nachádzame, a teda neúmerne sa naše verejné financie zadlžujú, dnes platíme na splátky dlhu 1,2 mld. eur, vypočítala, mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A v horizonte štyroch rokov budeme platiť viac ako dvojnásobok, 2,5 mld. eur len na splátky dlhu, kvôli rastúcemu dlhu a kvôli tomu, že prirážka na dlh sa z objektívnych, teda globálnych dôvodov zvyšuje, ale zvyšuje sa aj, aj kvôli tomu, že sme vnímaní, poviem to takto, ako rizikovejšia krajina z toho pohľadu udržateľnosti verejných financií. Čiže investori, ktorí nám chcú požičať, si takpovediac nechajú za túto pôžičku zaplatiť. A z toho dôvodu budeme o štyri roky, v roku 2027 v predvolebnom roku, ak vydržíte, platiť 2,5 mld. za splátky dlhu. Trináste dôchodky, ktoré ste schválili minulý týždeň, nás stoja tie, tie plnohodnotné, 800 mil. To znamená, ak sa budeme zadlžovať tak, ako plánuje vláda vo svojom vlastnom rozpočte, nie, nielen teda v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo nejakej našej, v oficiálnom vládnom dokumente vláda predpokladá, že bude platiť 2,5 mld. eur o štyri roky na splátky dlhu. Nebudete mať na trináste dôchodky, ani polovičku dvanástych, ak teda urobím túto paralelu s tým navyšovaním dlhu. Alebo nebude na niečo iné. Možno teda, môžeme asi predpokladať, že vašou prioritou budú trináste dôchodky, ktoré, ktoré ste sľubovali a dôchodcovia si ich, samozrejme, zaslúžia, ale potom nebudeme mať na niečo iné. Tak budeme sa musieť rozhodnúť, že čo to, čo bude, kde, kde tú 1,3 mld. škrtnete. A možno sa rozhodnete, že nebudete dodržiavať tieto zákony, alebo teda si ich zmeníte a narastie nám deficit a dlh. Tak to znamená, že zoberiete našim deťom a vnúčatám, pretože budeme mať väčší dlh. A aj keby to bolo tak, tak ešte stále táto situácia môže byť nejakým spôsobom povedzme politicky prijateľná. Ale čo nám tuto hrozí v dnešnej situácii neúmerného dlhu, malej otvorenej ekonomiky ako je Slovensko, že ten dlh bude natoľko neúnosný, že nám investori neuveria. A potom nám hrozí tá grécka cesta, ktorou, ktorú teda mnohí tuto spomíname, čo znamená dvojnásobné dane, dôchodky o tretinu nižšie a mnohé ďalšie škrty a uťahovanie opaskov, ktoré si teda neviem predstaviť, ako chcete politicky rozchodiť, ak, ak takáto situácia nastane. To je, čo sa týka sociálnych istôt, a teda druhý a tretí dôvod je teda, že je to zákonná povinnosť. Ministerstvo financií porušilo svoj vlastný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tým, že nepredložilo výdavkové limity v termíne teda pred, pred rokovaním o, o rozpočte a zazneli tu rôzne argumenty, málo času a tak ďalej. Možno sa nemusíme, teda nechcem sa týmto nejako zásadnejšie zaoberať. Sme tam, kde sme. Možno existuje aj nejaká formálna, formálny spôsob nápravy, ale, ale na to potrebujeme vidieť, vidieť niečo z ministerstva financií, nejaký návrh alebo nejaký krok, alebo proste nejakú aktivitu, ktorá teda by tento stav mala napraviť. No a ten, ten tretí dôvod, čo som spomínal, je plán obnovy. My sme pred dvoma týždňami, Progresívne Slovensko, priniesli tú tému, že nám Brusel vyčíta, že nám zastaví 900-miliónovú štvrtú platbu z plánu obnovy. A tam bolo veľa dôvodov, prečo sa tak Brusel rozhodol. Veľa sme posledné týždne hovorili, samozrejme, o právnom štáte a o tom hanebnom promafiánskom balíčku, ktorý ste si tu schválili. Ale medzi tými dôvodmi a dokonca by som povedal, že, že najdôležitejší z hľadiska plánu obnovy boli práve tieto výdavkové limity, ktoré sú jednou z reforiem plánu obnovy, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali pred dvoma rokmi. A dnes sa vláda ich rozhodla nedodržať, a tým pádom spätne vlastne porušila túto, túto reformu, ku ktorej sme sa zaviazali. A toto je ten dôvod hlavný, prečo nám dnes v Bruseli 900 mil. stojí, a teda vláda, podpredseda vlády Kmec a ďalší, pán Raši, hovoria, že to je vlastne štandardná procedúra, nič sa nedeje. No tak štandardná je v tom, že Európska komisia ide podľa svojich pravidiel. Aktivovala článok, na základe ktorého pozastavila túto platbu, ale je určite neštandardný v tom, v tom vecnom merite, ktorý, ktorý v tom liste uviedla, a teda, že slovenskému rozpočtu na tento rok chýba 1,7 mld. približne, ktoré, ktoré potrebuje skonsolidovať na to, aby sa zmestila do týchto výdavkových limitov. Formálne ale týmto aj zabezpečila tieto sociálne istoty, ktoré som spomínal. No a keď to poviem na takej, na takej metafore šoférskej, tak dlhová brzda je taká analógia ručnej brzdy, ktorú máme možnosť zatiahnuť v aute, keď teda je zle, tak potrebujeme dať taký akože tvrdý stop. A výdavkové limity sú tempomat, kedy si môžme postupne pribrzdiť podľa toho, aby sme jazdili teda bezpečne. No a keďže viac ako 10 rokov sme výdavkové limity neprijali od toho ústavného zákona, ktorý predpokladal výdavkové limity schváliť štandardným zákonom, tak sme nemali ten tempomat, nemohli sme si pribrzdiť. Jediné, čo sme mali, je tú ručnú brzdu. Ktorá aj chvíľu fungovala, kým sme ešte jazdili takpovediac ešte ako-tak primeranej rýchlosti, ona obsahuje sankčné pásma. Napríklad dáva povinnosť vláde poslať parlamentu list, ako chce vláda konsolidovať verejné financie, pri, pri istej výške, tuším 55 % HDP ako výške dlhu. Alebo zmrazuje platy ústavným činiteľom pri, v tom, v tom ďalšom sankčnom pásme, kedy teda tieto platy ústavných činiteľov máme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti zmrazené. No tak tuto viete čo urobila vláda pred, pred dvoma týždňami, keďže ústavný zákon si nezmení, tak si zvýšila paušálne náhrady, a takto si zvýšila platy. To bolo celkom kúzelný spôsob, ako, ako obísť ústavný zákon. No a, ale dnes sa teda nachádzame v situácii, kedy sa rútime plnou rýchlosťou v tom, v tom Titanicu. Tá ručná brzda nám už vlastne nefunguje, alebo aj keby sme ju zatiahli, tak asi sa celá nejakým spôsobom roztrhne, rozpadne a smerujeme smerom k tej, k tej stene alebo k tomu ľadovcu. A vláda odmieta pribrzdiť, spomaliť, znížiť dlh a deficit. No a tá, a to som už do istej miery spomínal, ale tá dlhová brzda nám niekoľko rokov fungovala, hej? Že tie, tie sankcie, ktoré predpokladala, sa do istej miery ukázali ako účinné, hej? Spomínal som zmrazenie platov, tá, tá informácia od vlády smerom k parlamentu. Mimochodom, tým, tým najväčším, tým posledným pásmom je, alebo tou hranicou je hlasovanie o dôvere vláde, ak prekročí ten, ten, ten horný limit. To sú všetko veci, ktoré teda tvorcovia, ktorých som spomínal, a teda všetci prítomní tuto v sále vtedy v roku 2011 predpokladali, že by mohli fungovať. No len čo sa stalo? Zhrnul by som to do takýchto dvoch bodov. Prvé je, že chýbal nám ten tempomat, výdavkové limity, ktoré neumož..., alebo neprikázali vláde, aby, aby išla len takou rýchlosťou, ako, ako si môže, môže dovoliť, aby jazdila bezpečne, za prvé. A za druhé, a to je podľa mňa najsmutnejšia správa o našom stave republiky, je to, že už neplatia pravidlá, ktoré platili v roku 2011. Sami sme to videli. To, akým, akým spôsobom pretláčate veci, akým spôsobom si meníte pravidlá. Koniec koncov aj tie platy. Veď je legitímna debata, koľko by mali zarábať členovia vlády, avšak vy odmietate ísť podľa existujúcich pravidiel a hľadáte, hľadáte okľuky, ako, ako proste, ako obísť všetko, čo, čo vám nevyhovuje a zariadiť si, zariadiť si tak, ako to potrebujete. No a to isté sa týka aj, aj verejných financií. Opäť, vláda odmieta konsolidovať vo svojom vlastnom rozpočte, síce tvrdí, že konsoliduje, ale jediný dôvod, prečo im na papieri tá konsolidácia vychádza, sú, je, je zaúčtovanie energopomoci, ktorú teda ministerstvo financií započítava ináč ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré, ktoré poznáme, či už je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie, ktoré sa venujú, venujú našim verejným financiám, Národná banka Slovenska je tretia, ktorá mi chvíľku vypadla. Všetky ostatné inštitúcie ako ministerstvo financií hovoria, že to je takto, ministerstvo financií hovorí, že to je ináč. Dobre, aj keď bude mať ministerstvo financií pravdu, čo si v tejto chvíli neviem úplne predstaviť, ale, ale, ale nech to tak je, tak stále, stále tá konsolidácia je minimálna a podľa týchto čísel, s tou, takto zarátanou energopomocou, nám to vychádza, že za tú splátku dlho budeme platiť 2,5 mld., ako som hovoril. Hej? To je za predpokladu týchto čísel. To je ešte, teda vo verejných financiách to voláme defaultný scenár alebo teda nejaký východiskový, za, za nezmenených iných, iných okolností. No a okrem toho teda, že nekonsoliduje, takto hazarduje s dôverou a, a teda plnou rýchlosťou ide po tom útese gréckej cesty alebo teda smerom k ľadovcu, ako povedal minister financií aj tuto v pléne. Okrem toho ohrozuje 900 mil. z plánu obnovy a takisto nám teda avizovala nejakú právnu analýzu, teda konkrétne ministerstvo financií, podľa ktorej sa opäť vraj všetci mýlime, lebo, lebo ten výklad legislatívy je teda odlišný. No ale v každom prípade, ja by som si želal, aby sme našli to spoločné riešenie, kľudne aj stoštyridsiatimi šiestimi poslancami a poslankyňami, ktoré, ktoré odhlasujú to správne riešenie, ale na to potrebujeme, aby ste s niečím prišli, aby sa vôbec diala nejaká diskusia. A nie, my tuná budeme debatovať opoziční poslanci s nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a bez ministerstva financií, mimochodom, a bez nejakej aktivity. Takže skúsim to zhrnúť takto, že čo potrebujeme na to, aby, aby sme sa pohli z tohto miesta. Tak prvé je tá, prvá vec je, že by som chcel vidieť tú právnu analýzu, ktorú teda nejakú ministerstvo financií má. Pán minister financií, teda tak trochu v afekte, mi na výbore povedal, že si mám vyrobiť vlastnú, keď som sa ho opýtal, že teda, či nám ju, či nám ju ponúkne. Tak verím, že to bola len slabosť momentu. A môžme sa o nej baviť. Ale teda ja by som ju rád videl. To je prvá vec. Druhá, potrebujeme novelu zákona o rozpočte. Čím skôr. Na to, aby sme sa vybrali cestou zdravých verejných financií, nie tou gréckou, potrebujeme konať, konať čo najskôr. Spôsob, ako to urobiť, je, v apríli v Programe stability predstaviť konsolidačný plán na, na ďalšie roky a v parlamente predstaviť novelu zákona o rozpočte, ktorá zasiahne už do tohto rozpočtu tak, aby sme, aby sme mohli dostať verejné financie čo najskôr pod kontrolu. A tretia vec a tá je mimoriadna v týchto časoch v tom, že teda balansujeme na hrane tej dôvery finančných trhov a tou je stratégia financovania nášho dlhu. Tú formálne ministerstvo financií už päť rokov nemá, žiadnu, aspoň nie verejnú. O nejakých sa teda sem tam diskutuje na pracovných poradách, ale, ale verejnosť, legislatívci v parlamente a inde, ani finančné trhy nepoznajú tú stratégiu. A je to jeden z bodov, ako, ako by sa dala posilniť dôvera finančných trhov a investorov, na ktorých sú, bohužiaľ, naše verejné financie takpovediac odkázané. Toľko k tejto, k tejto rozprave a rád by som ešte len veľmi krátko využil tento svoj priestor a zareagoval. V predchádzajúcej diskusii pán poslanec Kalivoda hovoril, že teda on si myslí, že by všade na Slovensku mala byť diaľnica a hovoril o nejakých, o nejakých úradoch, ktoré, ktoré tej diaľnici bránia, tak by som chcel povedať, že poznám jeden, jeden úrad, ktorý hovorí, že potrebujeme na Slovensku čím skôr dostavať diaľničnú sieť na celom Slovensku. To obnáša dokončenie D1, napríklad aj Turany Hubová, D3 na Kysuciach, ale aj dokončenie D1 smerom na ukrajinskú hranicu. A takéto úrady vznikli, alebo sú tu na to, aby prinášali dáta a argumenty do rozhodovania, aby tvorcovia hospodárskej politiky nemuseli rozhodovať podľa toho, čo si myslia, že je správne, tak ako povedal pán Kalivoda. Lebo on si myslí, že toto by tak malo byť. Tak môj odkaz je, že na základe dát a argumentov sa môžme presvedčiť, či nejaké rozhodnutie je správne a vyhodnotiť tú hodnotu za peniaze akéhokoľvek verejného rozhodnutia, vrátane ciest a diaľníc, ktoré, mimochodom, na Slovensku staviame vyše 50 rokov a nevieme ich postaviť práve preto, že takéto inštitúcie na Slovensku nefungovali, a preto, že politici, političky sľubujú aj nemožné. V každej dedine sľubujú všetko, ale keď je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. A teda ja by som si želal, aby sme mali všade, kde potrebujeme cesty a ešte viac by som si želal, aby sme mali funkčné nemocnice, školy, infraštruktúru, ktorú potrebujeme na náš rozvoj. Ďakujem pekne. [11:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť ešte v rozprave, aby na vás mohli reagovať a ani po rozprave? Nie, dobre. Takže uzatváram rozpravu. A ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nechcú vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Juraja Krúpu na odvolanie poslanca Tibora Gašpara z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Návrh má tlač 129, ale pán poslanec Krúpa nie je prítomný, takže prepadáva bod. Pokračujeme rokovaním o návrhu skupiny poslancov na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Návrh má parlamentnú tlač 184. Pán poslanec Jaroslav Baška, dobre vidím, nie je prítomný. Takže tak isto prepadáva bod. Takže skúsime pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov, ja sa rovno pozriem, či tu máme pána predkladateľa, pána Romana Michelka. Nie je? To by bol návrh skupiny poslancov o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Tak nie je. Prepadáva aj tento bod. Budeme pokračovať prvým čítaním, skúsime, pani Simona Petrík tu je? Nám to nejako prepadáva. Takže ide o návrh poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej. (Reakcia z pléna.) No ale takúto možnosť sme nedali ani pánovi Michelkovi, takže mrzí ma to, ale keby sme to robili takto selektívne. (Reakcie z pléna.) A vo vašom prípade ide o návrh, pani kolegyňa, ktorý by bol už definitívne aj skončil, alebo by iba prepadol? (Reakcia z pléna.) Už bol raz prepadnutý. (Ruch v sále.) Nie, nie kolegovia, je to tak, že, že nemôžeme byť selektívni. Ani pri pánovi Michelkovi sme to nespravili, nemôžem to spraviť ani teraz. Takže mrzí ma to. (Poslanec Michelko práve prišiel do sály.) Pán Michelko, presne mu teraz vysvetľujem, že, že nie je to možné. To znamená, že nie je to možné ani pri pani Petrík. Takže prepadáva bod definitívne. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 63. Je tu pán Mikulec? Aha, bude, pán predkladateľ bude, pán Grendel. Takže návrh na jeho pridelenie na prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 61. Dávam slovo pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 63.) [11:32] Gábor Grendel Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní. Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363 Trestného poriadku. Toľko v rámci úvodného slova a do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem. [11:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči. [11:34] Ondrej Dostál Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia za gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle už spomínaného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [11:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale hlási sa o slovo pán navrhovateľ, pán Gágor Grendel. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [11:35] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, opäť. Takže, kolegyne, kolegovia, aj v minulom volebnom období sme podobný návrh podávali opakovane a ide o minimalistickú verziu riešenia § 363 tak, ako bol zavedený tento inštitút do Trestného poriadku v roku 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006. Súčasný návrh zákona vychádza z verejného prísľubu z 10. septembra 2023, v ktorom sme sa zaviazali zmeniť § 363 Trestného poriadku. Tento paragraf je súčasťou trestných kódexov od jeho prijatia v roku 2005, resp. účinnosti od 1. januára 2006. V tom čase bolo znenie § 363 Trestného poriadku nasledovné, citujem: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." V roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu druhej vety z toho pôvodného ustanovenia, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch, nazvime to, obyčajného porušenia zákona. Podľa dôvodovej správy sa malo dosiahnuť to, aby každé porušenie bolo možné napraviť cestou § 363. Ten však má byť mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorému má zodpovedať aj právna úprava. Práve z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona. Cieľom našej novely je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo tomu pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní. Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363. Pôvodným zmyslom mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Za také rozhodnutia nemožno považovať napr. uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie § 363. Deje sa tak dokonca aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu. Verejnosť veľmi citlivo vníma nadmerné využívanie § 363, najmä ak je využívaný pri exponovaných osobách, čo sa v poslednej dobe stáva naozaj často a osobitne v situáciách, keď to nezodpovedá zmyslu použitia tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Neraz je to umocnené nedostatočným a nejasným zdôvodnením použitia tohto paragrafu zo strany Generálnej prokuratúry. To má následne negatívny dopad na dôveryhodnosť nielen prokuratúry, ale aj na dôveryhodnosť celkovo Slovenska ako právneho štátu. A je to o to viac, keď aj Ústavný súd konštatoval, že použitie § 363 bolo v konkrétnej veci v rozpore s právnym poriadkom. (Reakcia z pléna.) Ďakujem za upozornenie, pán poslanec. Takže v stručnosti, toto sú motívy, pre ktoré opätovne predkladáme túto novelu Trestného poriadku a je vôbec otázne, že či po schválení v podstate rekodifikácie Trestného zákona budú vôbec ešte vplyvní ľudia na Slovensku potrebovať § 363. Keď za korupciu, majetkové trestné činy, ekonomické trestné činy budú hroziť už len symbolické tresty. Aj ten § 363 sa stáva v podstate bezpredmetným, bezcenným paragrafom. Takže tentokrát je situácia iná ako v minulosti, keď sme tento návrh predkladali my alebo kolegovia z iných, v súčasnosti opozičných strán, pretože dnes by mohla aj vládna koalícia uznať, že tento paragraf je už prežitok, že tu máme nové v podstate symbolické tresty, takže § 363 potom, ako novela Trestného zákona od ministra spravodlivosti Borisa Suska nadobudne účinnosť, v podstate § 363 už nikto na Slovensku viac nebude potrebovať. Takže o to viac chcem vyzvať nielen kolegov z opozície, ale aj z vládnej koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem. [11:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Michal Šipoš, nech sa páči. [11:42] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Grendelovi, že s týmto zákonom prišiel a že ho predstavil. Ja som zaregistroval, ako hovoril, že cieľom návrhu zákona je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia práve toho problematického § 363 Trestného poriadku, tak aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní. Zároveň si spomínal, že by sa ten paragraf mal používať v dôvodných prípadoch a nemal by byť zneužívaný. A my vieme veľmi dobre, že hlavne teraz, keď je aktuálny generálny prokurátor pán Žilinka vo svojej pozícii, tak veľakrát ten paragraf bol podaný, alebo veľakrát je to kontroverzné, akým osobám, akým ľuďom. Nie vždy to bolo v súlade s tým, čo hovoril či už zákon, alebo aj v minulosti generálny prokurátor. Ja si pamätám veľmi dobre, ako bol na vypočúvaní, keď sa chcel stať generálnym prokurátorom. A vtedy hovoril, že s ním treba urobiť poriadky, s tým paragrafom, a že robí šarapatu a určite ho treba upraviť. No ale akonáhle sa stal generálnym prokurátorom, tak zrazu ho začal využívať a veľmi kontroverzným ľuďom ho začal podávať. A toto je podľa mňa veľký problém, čiže som veľmi rád, že s tým zákonom prichádzaš, pán poslanec, a dúfam, že bude potom aj zaujímavá diskusia tuná v tomto pléne. Aj keď je piatok, obed, je to veľmi dôležitá téma. Ďakujem za predloženie. [11:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karol Janas. [11:44] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Určite vás, pán predkladateľ, neprekvapí, že môj názor je diametrálne odlišný a ja si, práve naopak, myslím, že § 363 je nevyhnutnou súčasťou nášho právneho systému, najmä potom, ako sme zažili tri a pol roka podozrení z vážnych nezákonností, ktoré orgány činné v trestnom konaní, alebo ktorých sa dopúšťali práve v prípravnom konaní. A keďže § 363 má slúžiť na odstraňovanie nezákonností, tak má nezastupiteľné miesto v tom, aby to bola taká kvázi posledná možnosť, ako sa ako sa chrániť pred nezákonným konaním OČTK. Najmä v prípade, ak dneska sa veľmi často prezentuje o špeciálnej prokuratúre, ktorá sama sebe je aj odvolacím orgánom alebo kontrolným orgánom, ktorú nikto iný nekontroluje, tak § 363 je práve jedinou možnosťou, ako sa možno voči prípadnej nezákonnosti chrániť. A odkaz pre OČTK je veľmi jednoduchý, všetko robte zákonne, neporušujte zákon, neporušujte práva ľudí, ktorí sú prípadne v obžalovaní, alebo teda ktorí sú obvinení, pardon, pretože obžaloba už je iný spôsob, tam sa jedná o obvinenie. Takže neporušujte práva tých, ktorých vyšetrujete a § 363 nebude nikto používať, to je jednoduché. Ďakujem. [11:44] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [11:45] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za predstavenie zákona poslancom Gáborom Grendelom. § 363 je súčasťou kódexu Trestného poriadku a bol prijatý v roku 2005. A hovorí, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A práve to je to, čo akoby tento predkladaný zákon rieši alebo tá úprava, že podpora dôvery v právny štát je fakt podstatná a hlavne aj po období, kedy bol § 363 použitý podľa generálnej prokuratúry v dôvodných prípadoch, ale podľa množstva stanovísk či právnikov, advokátov, alebo aj iných prokurátorov to nebolo dôvodné. A preto aj obyvatelia strácajú dôveru v inštitúcie štátne a v to, že či sa môžu na niečo spoľahnúť a či to slúži občanom, alebo to slúži len iným. Ja si pamätám pána generálneho prokurátora, že on sám kedysi kritizoval § 363, teraz ho nekritizuje, ale podľa mňa aj kvôli takej obnove, to, čo si spomínal, obnove dôvery, ale aj takej zodpovednosti voči občanom bolo by treba tento proces vyčistiť, tak aby bolo úplne zrejmé, kedy je tento spôsob odôvodnený, neodôvodnený. A ako teda generálny prokurátor môže v daných prípadoch postupovať, bez toho, aby to budilo akékoľvek pochybnosti. Ďakujem. [11:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Samuel Migaľ. [11:47] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja vnímam túto diskusiu o tri-šesť-trojke možno z takého širšieho pohľadu. Pán Grendel, vy ste sedeli tu v tomto parlamente, keď ste mali ústavnú väčšinu a mohli ste s týmto § 363 niečo urobiť. Tak ja sa pýtam, kde ste boli to minulé obdobie, že sa vám nepodarilo tento strašiak, ktorým vy označujete tri-šesť-trojku, nejakým spôsobom zmeniť alebo zrušiť. Čo sa týka pána kolegu Šipoša, ktorý tu hovoril o generálnom prokurátorovi, vy ste si zvolili, vy ste si zvolili pána gen... (Reakcie z pléna.) Môžete ma nechať dohovoriť, pán Šipoš? Môžete ma nechať dohovoriť, prosím vás, ja som vám do reči neskákal. Prosím vás, nevykrikujte tu. [11:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Prosím o pokoj v rokovacej sále. Prosím, neokrikujte sa vzájomne. Vráťte pánovi poslancovi, poprosím vás, 15 sekúnd, ktoré, o ktoré prišiel a môžte pokračovať, pán poslanec. [11:47] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ono to totižto súvisí s tým, že pána generálneho prokurátora ste zvolili do funkcie vy a vy si nesiete za tú, za to vašu zodpovednosť. A to všetko čo tu teraz robíte, tak je len klopanie a vyplakávanie, klopanie na otvorené dvere. A keď sa pozrieme na to, čo sa momentálne ukazuje, ako prebiehali všetky tie trestné konania, ako boli futrovaní informáciami kajúcnici, ktorí mali vypovedať, tak ako si tí kovboji z NAKY predstavovali, tak viete čo? Ja by som na vašom mieste radšej tento návrh stiahol, pretože možno v budúcnosti budú títo vaši elitní policajti práve takúto tri-šesť-trojku aj potrebovať. Ďakujem pekne. [11:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči. [11:49] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a ďakujem za všetky faktické poznámky. Áno, to kľúčové slovo je tá šarapata, ktorú spomínal potom neskôr zvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka. Pretože inak hovoril o tomto paragrafe, keď bol kandidátom na generálneho prokurátora a inak už keď bol zvolený. Čiže my týmto návrhom v podstate plníme program kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Aj preto by ste to mohli, kolegovia z vládnej koalície, podporiť. Pán poslanec Janas, povedali ste, že skúsenosti ukazujú, že treba tento paragraf. No treba ho v prípade, súhlasím, treba ho v prípade, keď sú podstatné pochybenia v tom prípravnom konaní. Áno, a tak to my navrhujeme. Vtedy je to oprávnené. No a pán poslanec Migaľ, k vašej faktickej poznámke. My sme ho zvolili, no keď si pozriete počet hlasov, tak vy ste vtedy neboli v Národnej rade, ale je zjavné, že aj vaši kolegovia ho volili. Takže nedá sa povedať, že len vtedajšia koalícia volila pána generálneho prokurátora. Žiaľ, možnože aj to mal byť aj taký prvý signál, že niečo sa tu pečie. No a máte pravdu. Mali sme ústavnú väčšinu a nepodarilo sa nám zrušenie tohto paragrafu, alebo zmenu tohto paragrafu sa nám nepodarilo presadiť, ale viete, to keď ste v koalícii, tak sa naučíte, že nie všetko sa vám podarí presadiť. Aj vy ste chceli lacnejšie potraviny a nepodarilo sa vám to presadiť. Chceli ste lacnejšie energie a nepodarilo sa vám to presadiť. Navrhovali ste plný 13. dôchodok, ani to sa vám nepodarilo presadiť. Proste v koalícii to tak je. [11:49] Ľuboš Blaha Takže teraz sa pýtam, či sa niekto prihlásil do rozpravy ústne. Pán poslanec Michal Šipoš, pán poslanec Ľubomír Galko a pán poslanec Július Jakab. Takže nech sa páči, ako prvý pán poslanec Michal Šipoš. [11:52] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Na úvod by som chcel, predtým, ako poviem podrobnejšie k tomuto návrhu zákona, by som chcel niektoré veci upraviť a dať ich na pravú mieru. Čo sa týka § 363, sporného § 363, pretože keby nebol zneužívaný, keby nebol veľakrát používaný, tak ako nemá byť, tak by tuná sme nestáli a nerozprávali by sme sa o tom a nepredkladali by sme tento zákon niekoľkokrát aj v minulom volebnom období. A áno, je pravda, že ja som si tiež osobne myslel, že tento § 363, keď sme videli, že bol zneužívaný a hlavne, keď sme počuli priamo z úst generálneho prokurátora Maroša Žilinku pri vypočúvaní, keď sa chcel stať generálnym prokurátorom a počuli sme úplne napriamo, ako hovoril o tom, že je ten § 363 sporný, robí šarapatu a treba ho buď zrušiť, alebo upraviť. Tak vtedy sme mali všetci poslanci dôveru, že Maroš Žilinka si za svojimi slovami bude stáť. Preto sme mu dali aj naše hlasy, a preto ste mu dali aj vy vaše hlasy, aj keď niektorí poslanci tu nie sú, predpokladám, že asi všetci aj z vládnej koalície ste tu noví okrem pána predsedajúceho. Tak dôverovali sme pánovi generálnemu prokurátorovi, že si bude za svojimi slovami stáť a urobí to, čo hovoril. No, bohužiaľ, tak ako hovoríme aj pri ostatných zákonoch, zákonoch, skutek utek. No a teraz sme v situácii, kedy mnohé vplyvné osoby, či už sú to podnikatelia vplyvní, či už sú to politici vplyvní, zrazu dostávajú ako taký darček či už od generálneho prokurátora priamo, alebo od námestníkov generálnej prokuratúry, že proste príde ten zázračný "Simsalabim" s tým prútikom a použije § 363 a zastaví tieto konania, ktoré, o ktorých by mal v konečnom dôsledku rozhodovať súd. Si ctíme súdnictvo na Slovensku a veríme, že súdy rozhodujú spravodlivo, tak mali by sme to ponechať na súdy a nemali by sme robiť takéto harakiri veľakrát, ktorej hlavne verejnosť vôbec nerozumie mnohokrát. Ľudia očakávajú, že bude brať sa rovnaký meter na všetkých a obzvlášť na významných politikov, obzvlášť na vplyvných a bohatých podnikateľov, o ktorých vieme, že majú média poskupované, majú obrovskú moc peňazí, vyskytujú sa v rôznych spisoch zverejnených. Napríklad Gorila, kde sa evidentne hovorilo o tom, ako sa kupovali podiely, ako štát nevýhodne predával svoje štátne podniky, podiely v štátnych podnikoch. Ako sa jednoducho robil obrovský biznis s týmito podnikateľmi. A zrazu títo vplyvní podnikatelia z ničoho nič dostanú ako darček od generálneho prokurátora alebo od námestníkov § 363 a ľudia sa už len dozvedia, že konanie voči nim bolo zastavené. Práve preto je tu aj ten návrh zákona, pretože všetky tieto nitky sa zbiehajú k tým vplyvným ľudom, vplyvným podnikateľom, vplyvným biznismenom, vplyvným politikom. Ak chceme zabrániť, aby nikto nemohol hovoriť, že je tu niekto zvýhodňovaný, že niekto tu má nejakú kratšiu cestu ku generálnemu prokurátorovi, že niekto si vie vybaviť § 363, tak vtedy by sme mali sa seriózne nad tým zamyslieť. A mali by sme byť rovní ku všetkým, či sú to obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia, bežní, čo žijú bežný život, alebo sú to bohatí, vplyvní podnikatelia alebo vplyvní politici. O ktorých sa potom dozvedáme zase z rôznych nahrávok, napríklad teraz ma napadá nahrávka zo známej poľovníckej chaty pána Bodora. Myslím, že to bol nejaký jeho revír, alebo tam sa jednoducho stretávali politici konkrétne Smeru. A hovorili o tom a konkrétne toto povedal Robert Fico priamo na kamere, že Maroš Žilinka, tam je to všetko v poriadku, že nechal odkázať cez nejakých východniarskych poslancov, že sa stretol v nejakom hoteli Dukla v Prešove. A že nechal odkázať, že všetko je v poriadku, že tam sa nemusíme obávať. No a potom je na nás, aby sme sa minimálne pokúsili o to, a teraz odpovedám pánovi Migaľovi, lebo ja som tiež nebol nadšený z toho, že poslanci SME RODINA za to nehlasovali. A potom sme prišli na to, prečo nehlasovali. Lebo bol priamo do toho zapojený aj pán šéf, bývalý šéf SIS pán Pčolinský a potom jednoducho sa začalo ukazovať, prečo oni blokujú prijatie § 363. Takže tam treba hľadať odpovede, pán Migaľ, ale vy ste nový poslanec, vy chcete ukázať ľuďom na Slovensku, aspoň tak ste to pred voľbami rozprávali a Peter Pellegrini, keď bol zvolený za predsedu parlamentu, že rovnaký meter pre všetkých, tak teraz je tu ďalšia šanca. My sme očakávali, pán Migaľ, že prídete s tým návrhom vy. No, vy ste riešili dôležitejšie veci, znižovali ste trestné sadzby pre korupčníkov, zlodejov, mafiánov. Vy ste potrebovali okamžite rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, tak sme prišli s tým zákonom my. No a teraz sa ukáže opäť na pri hlasovaní, ako sa zachováte pri tomto zákone. Či vám ide o to, aby § 363 nebol zneužívaný, alebo ste na tej istej lodi a na tej istej vlne ako tí starí politici SMER-u, HLAS-u a SNS. Takže ja hlavne apelujem na nových poslancov, ktorí sú teraz v prvom volebnom období. Verím, že nebudete robiť všetko to, čo vám nakáže Robert Fico, ale že máte aj nejaké vlastné svedomie. Máte aj nejaký vlastný postoj, že niekedy si aj vy viete možno povedať svoj názor. Tak toto budem očakávať teraz a my všetci, ktorí budeme za ten zákon hlasovať, budeme tu očakávať hlavne od nových poslancov, ktorí tu teraz niektorí sedia. Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, šiestich, siedmich z vládnej koalície, ktorí sú noví. Pán poslanec Tittel v minulom období síce nebol, ale predtým bol za SNS. Dobre, hovorím? No, tak pán Tittel už nejaké tie skúsenosti má, ale budeme radi, keď sa pridá. A tiež by ma zaujímalo, keby ste aj vy, kolegovia, možno, keď tu sedíte, nesedeli možno ticho a dali aj faktickú a povedali, aký vy máte názor na sporný § 363. To by ma veľmi zaujímalo, ako noví poslanci, ktorí ste sa dostali do parlamentu, povedzte, či súhlasíte s tým, aby niektorí politici, vplyvní biznismeni, vplyvní podnikatelia mali takúto možnosť, kedy im pán generálny prokurátor vyčaruje z ničoho nič § 363 a zbaví a pozastaví obvinenia, alebo by sme s tým mali niečo robiť? Budem veľmi pozorne počúvať vaše názory a máme šancu tento zákon posunúť do druhého čítania, a potom ak prídete s nejakým dobrým návrhom, rozumným návrhom, môžme sa baviť o pozmeňujúcich návrhoch. A môžme ten zákon prijať tak, aby aj vy ste niečo presadili v tomto parlamente, aby to nebolo len o tom, že príde Fico, buchne po stole a vy tu len prídete stláčať knoflíčky. Veľakrát ani toho veľa nenahovoríte. Takže na to sa teším, na tú diskusiu, lebo podľa mňa toto je veľmi dôležitá vec. A teraz možno to beriete tak, že ste vo vláde. Teraz to beriete tak, že Maroš Žilinka, generálny prokurátor je na vašej strane a pomáha možno okoliu vášmu. Ale raz možno nebudete vo vládnej koalícii, možno budete v opozícii, možno budete bežnými občanmi a skúste sa na to pozrieť aj očami obyčajného bežného človeka. Či je dobré, aby niekto mal takúto výnimku, alebo či by to malo byť férové, transparentné pre všetkých a nielen pre nejakých vybraných, vplyvných, bohatých, exkluzívnych politikov. Takže ja chcem poďakovať pánovi predkladateľovi Gáborovi Grendelovi, že s tým prišiel, aj chcem poďakovať mojim kolegom, ktorí vystúpia v rozprave a možno viacej zdôvodnia, alebo priblížia konkrétnosti. A žiadam ctené plénum, všetkých poslancov, aj tí, ktorí ste tu v piatok, 12.02 h ešte stále v pléne, aby ste vyjadrili svoj názor, povedali, ako to vidíte, čo sa vám páči, čo sa vám nepáči. A poďme o tom diskutovať. O tom je Národná rada, o tom je tento bod. Takže som zvedavý na vaše názory. Ďakujem veľmi pekne. [11:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenia, pán poslanec, evidujem päť faktických, šesť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Karol Janas. Nech sa páči. [12:02] Karol Janas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vážený pán poslanec, trošku odbočím na začiatok. Nie je moc korektné, rátať poslancov koalície, lebo ja som rýchlo prerátal poslancov opozície a z opozície je tu poslancov sedem. Takže moc si nemáme čo vyčítať, či tu niekto je, alebo nie je. Ale poďme k meritu veci, lebo ja si myslím, že tiež som nový poslanec. Nie som zaťažený tými minulými rokmi, ktoré tu boli. A verte, že som aj dostatočne sebavedomý na to, aby som nepočúval žiadne príkazy, ale vždycky počúvam argumenty a fakty. A to, čo sme si tu na začiatku povedali, alebo, čo ste aj vy povedali, tak je podľa mňa meritom. Takým základným faktom je, či je trestné stíhanie alebo trestné konanie zákonné alebo nezákonné. Ja sám som nikdy nemal takúto skúsenosť. Verím, že ani mať nebudem, takže nie som zatiaľ nijako ani zainteresovaný. Ale nemôžem sa stotožniť nikdy s tým, že súd má definitívne rozhodnúť o tom, či je všetko v poriadku, alebo nie. Ak sa vedie voči niekomu nezákonné trestné stíhanie, ak sa vedie proti nemu nezákonné konanie, ak je vznesené nezákonné obvinenie, a prípadne náhodou takýto človek strávi aj niekoľko mesiacov, a už sa stalo, že aj viac ako rok, v nezákonnej väzbe, tak to už nikto nikdy nedokáže vrátiť naspäť. Nikto nikdy nedokáže vrátiť naspäť ani tých ľudí, ktorí zomreli v nezákonnej väzbe, tí, ktorí tam definitívne prišli o svoje zdravie, a preto si myslím, že § 363 má svoje opodstatnenie. Dokonca ja by som skôr išiel po tom, aby sme dali prokuratúre časový limit na to, aby od vznesenia obvinenia rozhodla tak, aby sa nestávalo to, čo v súčasnosti, že obžalobu dávajú s rozhodnutím o vznesení obvinenia, tak aby 363 nebola, alebo nemohla byť použitá. Ale skúsme o tom sa baviť korektne, bez emócií, ja vravím, ja som tu nesedel. Nemám k tomu žiadne emócie, nemám k tomu žiadny vzťah, som ochotný počúvať fakty. [12:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ivan Hazucha. [12:04] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán Šipoš poslúchol som vašu výzvu. Takže len pár slov. Ja to vnímam tak, že sa vám môžem poďakovať za vašu dôveru v tom, že, že veríte, že prípadné vyšetrovanie za našej vlády bude sa viesť vždy korektne, a preto máte dojem, že nie je potrebná 363-ka. Ja si ale prajem, aby ste mali možnosť byť chránený nielen, nemyslím vás osobne, ale všetkých. Byť chránený pred nezákonnými praktikami pri vyšetrovaní v prípade, že možno niekedy v budúcnosti by ste boli napríklad obvinený nejakým aktívnym kajúcnikom. Takže doprajem aj vám, aby ste mali takú poistku v 363, aká bola použitá aj v prípadoch, ktoré radi spomínate. Takže nebudem zato rušiť tento inštitút, ja vám ho doprajem. Ďakujem pekne. [12:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [12:06] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Šipoš. Tento návrh vlastne neruší inštitút § 363, ale vylepšuje tento inštitút. A ja to stále dávam do kontextu s tou novelou Trestného zákona, ktorá 15. marca začne naplno fungovať. A keďže od tohto dátumu a zjavne začne, lebo v tomto štáte robia vysokí ústavní činitelia všetko pre to, aby Ústavný súd nemohol tento zákon včas, túto novelu Trestného zákona včas posúdiť. Čo mám za to, že 15. marca zjavne začnú platiť nové pravidlá v rámci Trestného zákona, Trestného poriadku. Začnú platiť symbolické tresty. Čiže neviem, kto už potom bude chcieť vôbec využívať § 363, keď všetci dostanú, niektoré veci ani nebudú trestnými činmi po novom. Potom za to, za čo dnes hrozí ľuďom za korupčné a ekonomické trestné činy trest odňatia slobody natvrdo vo väzení, tak už budú hroziť len symbolické tresty, domáce väzenie, podmienečné tresty, takže neviem, komu na čo vôbec bude § 363 v tomto štáte. A tie nové tresty určite začnú platiť od 15. marca, takže § 363 sa stáva zbytočným. A tým pádom naozaj môže vládna koalícia s pokojným svedomím, ak majú pokojné svedomie, že tá novela Trestného zákona, ktorú presadili, je v súlade s ústavou, tak môžu s pokojným svedomím zrušiť aj § 363, alebo teda ho zmeniť, lebo už ho v skutočnosti nikto nebude potrebovať. [12:06] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľubomír Galko. [12:08] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie. Ja by som sa chcel dotknúť dvoch častí. Prvá vec, hovoril o nej Michal Šipoš a v podstate viackrát to tu zaznelo. Aby teda sme rozumeli, že čo vlastne prerokúvame. Toto nie je zrušenie § 363, ale, práve naopak, to je, povedal by som, takpovediac vylepšenie a vrátenie toho pôvodného zmyslu, ktorý, ktorý ten § 363 mal, keď ho vlastne zákonodarca v tom roku 2005 uvádzal do života. Tam ten, tam ten rozdiel je úplne jasný, hej? Proste, keď sa to nejakým spôsobom vymyslelo a sa to odsúhlasilo v tom 2005, tak ten pôvodný úmysel bol, aby generálny prokurátor alebo teda Generálna prokuratúra, generálny prokurátor vedeli zasiahnuť v nejakých extrémnych, mimoriadnych prípadoch, keď, keď príde k podstatnému pochybeniu zo strany vyšetrujúceho orgánu a vyšetrovateľa. A toto jednoducho v tom 2015, však aj o tom potom budem bližšie hovoriť aj v rozprave, vypadlo. No a dnes sa ukázalo, že to nie je dobre, že to odtiaľ vypadlo. To znamená, že to nie je hanba si povedať teraz znova po niekoľkých rokoch, že no tak nefunguje nám to, tak ako, ako sme asi chceli. Tak ako vlastne ten zákonodarca to mal v úmysle, keď to zavádzal, no tak poďme to vrátiť naspäť. A, a preto aj odmietam také niečo, však ste to mali urobiť minulé tri roky, no tak ja som tu napríklad ani nebol minulé tri roky. Ale aj keby som tu bol, veď iks zákonov sa tu prijme až po určitom období, keď je na to politická vôľa. Čiže tento argument by som dal úplne, úplne bokom. [12:08] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Samuel Migaľ. [12:10] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, aj vy milí, zmätení kolegovia zo sekty, ktorá ukradla názov nášmu krásnemu Slovensku. Pán Šipoš, viete, aký by bol krásny svet, keby ste aspoň občas rozumeli veciam, o ktorých rozprávate? Robíte z 363 magický nástroj, ktorého účel je, aby bol zneužívaný. A ak to tak je, prečo oňho požiadali aj kovboji, prečo aj oň by požiadali kovboji zo strany Čurillovcov. Vy namiesto toho, aby ste menili 363-ku, ste odkazovali poslancom, aby šúchali nohami. Ale späť k realite. Povedzme si, na čo slúži 363-ka. Je to nástroj, ktorým prokurátor jasne povie, že proces je nezákonný. Oprava, nie je to na zrušenie 363-ky. Opravou je to, aby bolo všetko v poriadku a nie protizákonné, navyše OČTK majú vždy právo opravy. Čo sa týka pána Žilinku, tak v tomto prípade by som chcel povedať len jedno. Že pán Žilinka tu nemá niekomu pomáhať, ale pán Žilinka generálny prokurátor má dohliadať na to, aby zákonný proces vo vyšetrovaní bol dohliadaný a aby bol zaručený správne. A ja si myslím, ja som presvedčený o tom, že tak to vždy bolo a tak to vždy bude. Tak, prosím, nestrašte tu hlúposťami a trošku si možno doštudujte niektoré veci, kým nás tu začnete poučovať. Ďakujem. [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [12:16] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujeme za vystúpenie. Ja som to aj načal v predchádzajúcej faktickej poznámke, že podľa mňa, tak ako aj hovoril, myslím, že kolega Juhás, tak však ide nám o dobrú vec, nepotrebujeme sa pri tom nejakým spôsobom ostrakizovať, zamýšľame sa nad tým spoločne teraz aj s koalíciou, že ako slúži § 363. A to, čo som hovoril v tom predchádzajúcom príspevku, bolo, ako bol prijatý v roku 2005, a teda s tou poslednou vetou, že sa uplatňuje pri porušení zákona, pri ktorom bolo podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A potom v roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu tejto vety, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch obyčajného porušenia zákona. A vlastne toto rieši takú nápravu, aby keď sa bavíme o mimoriadnom prostriedku a teraz však tie prípady, ktoré boli rozoberané, vyjadrovali sa k nim právnici a prokurátori, ako bol ten § používaný. Tak aby to naozaj bol mimoriadny prostriedok, mimoriadnej opravy, keď sú podstatné pochybenia a nie, aby to bol vlastne akoby taký prostriedok na všeobecné odvolanie každého, dúfajúc, že bude použitý v obyčajných prípadoch, hej? Čiže podľa mňa dobre sa bavíme, dobre skúmame, ale to je akoby aj úmysel toho návrhu zákona, že spraviť z mimoriadneho prostriedku naozaj mimoriadny prostriedok, ktorý bude aj medzi verejnosťou vzbudzovať dôveru v inštitúciu generálnej prokuratúry a zbytočne sa vyvarujeme nejakých útokov a nejakých mediálnych atakov. [12:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Šipoš. [12:16] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie kolegom. Chcem oceniť prístup pána Hazuchu, pána poslanca Hazuchu a pána poslanca Janasa, ktorí sa normálne a slušne vyjadrili. (Reakcia z pléna.) Aha, tak pán Jakab myslel pána Hazuchu, no na rozdiel od pána Migaľa, takže čo sa týka pánov, pána poslanca Hazuchu, my ten § nerušíme, ale vylepšujeme ho. Dávame ho na ten stav, ako to bolo predtým, aby fakt ten nebolo to zneužívané hocikedy pri akejkoľvek veci, ale keď to je vážne, odôvodnené a je to veľmi, veľmi závažné, tak vtedy. Čo sa týka pána poslanca Janasa, som rád, že budete počúvať, chcete počuť argumenty, verím, že to myslíte úprimne a ja som presvedčený, že tie argumenty vám na stôl dáme. No a ešte skúsim, aj keď nerád, ale musím zareagovať na pána poslanca Migaľa. Takže vy si, prosím, označujte vašu stranu, ako chcete. A nemiešajte sa do nášho hnutia, lebo my sa potom budeme venovať, samozrejme ak chcete a budeme aj my vás nejako označovať. Čo sa týka ukradnutia názvu. Takže teraz, keď ja mám pocit, že slovo hlas je tak pekné slovo, že jednoducho si nemyslím, že by mala byť nejaká politická strana, nemala by mať taký názov, tak ja vám mám teraz hovoriť o tom, ako ste ukradli slovo hlas? Lebo to slovo hlas je pre mňa veľmi dôležité a myslím si, že hlas každého voliča, hlas každého človeka je taký, že by sa nemal ukradnúť. To je také isté prirovnanie, ako hovoríte vy. No a ja očakávam, pán Migaľ, že sa ospravedlníte konečne manželke Igora Matoviča a Igorovi Matovičovi za to, čo ste urobili pred voľbami. Deň pred moratóriom ste ich obvinili, oklamali ste celé Slovensko, že prišli k nejakým majetkom, čo vôbec nie je pravda. Takže čakám, že sa ospravedlníte, pán Migaľ. [12:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ľubomír Galko. [12:16] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja skúsim trošku vôbec tej histórie, že ako to celé prebiehalo okolo toho § 363 a prečo vlastne chceme mu vrátiť to jeho pôvodné poslanie. Neviem, že či to celé stihnem, ale však uvidíme, čo stihnem. Zrušenie tých právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené zákonom č. 301/2005 Z. z., to je Trestný poriadok, a to za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa vtedajšej dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz pôvodne výslovne neuvádzal napr. uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. V čl. 7 ods. 2 a 3 príkazu sa uvádzalo, že právoplatným rozhodnutím sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo: a) podľa § 29 ods. 2 Trestného poriadku o výške náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa, b) podľa § 50 ods. 4 Trestného poriadku o zaistení nároku poškodeného, c) podľa § 64 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o žiadosti obvineného o navrátenie lehoty, d) podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku o uložení poriadkovej pokuty, e) podľa § 97 a § 98 Trestného poriadku o vrátení veci, f) podľa § 142 ods. 1 a § 147 ods. 1 Trestného poriadku o znaleckej činnosti, g) podľa § 156 Trestného poriadku o prehliadke a pitve mŕtvoly a o jej exhumácii, h) podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci, i) podľa § 215 ods. 1 až 3 Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania, ak bolo vznesené obvinenie, j) podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania, k) podľa § 217 ods. 1 alebo podľa § 219 ods. 1 Trestného poriadku o osvedčení sa obvineného alebo o tom, že sa v trestnom stíhaní pokračuje, l) podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, m) podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku o schválení zmieru, n) podľa § 227 ods. 2 Trestného poriadku o odovzdaní peňažnej sumy štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona. V prípade iného uznesenia, ako je uvedené v písmenách a) až o), oprávnenie možno použiť len na pokyn generálneho prokurátora alebo ním určeného prokurátora. Odhliadnuc od toho, že by bolo vhodnejšie, ak by priamo zákon výslovne uvádzal, ktoré právoplatné rozhodnutia podliehajú preskúmaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného poriadku, príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky z roku 2006 bol zmenený novým príkazom č. 3/2012 generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod por. č. 4/2006 z 31. januára 2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, na základe ktorého sa do zoznamu právoplatných rozhodnutí doplnilo aj uznesenie podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia. Zároveň sa zaviedlo pravidlo, že v čase konania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele II. hlavy druhej časti Trestného poriadku, ani podať obžalobu, čo už bolo prekonané nedávnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Doplnenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia do zoznamu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor Slovenskej republiky napadnúť podľa § 363 Trestného poriadku bolo bezprostrednou reakciou na zavedenie zákazov vydávania negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej, keďže takáto legislatívna úprava zamedzoval "zametaniu trestných káuz pod koberec". Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prostredníctvom zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého tak v roku 2012 urobila napriek tomu, že neuspela so svojím podaním napádajúcim zákaz negatívnych pokynov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý v náleze ÚS 105/2011 uvádza, že: „Napadnutá právna úprava nevytvára stav, v rámci ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora – táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie, alebo vykonať niektoré úkony, postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností. Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, nie však každému nadriadenému prokurátorovi, zachováva právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanovených zákonom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.“. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení konštatoval, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky preskúmal na základe návrhu obvineného postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal. Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúceho Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých náprava už nemôže byť zabezpečená inými prostriedkami. Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363 Trestnému poriadku ( zákon č. 300/2005 Z. z.), v ktorej sa uvádza a potom je tu presne rozpísané, že aké sú tam vlastne dôvody. V tej druhej časti som chcel, lebo toto bolo vystúpenie pripravené do písomnej rozpravy, prejsť celú tú anabázu, čo sa potom dialo v rokoch 2015 – 2018, a prečo vlastne chceme takpovediac vrátiť ten stav do roku 2005. Ale nemám už na to čas, čiže ak niekto z vás budete mať záujem, tak vám to písomne poskytnem alebo potom v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť. [12:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku, dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Michal Šipoš. [12:32] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Galko, aj keď to vystúpenie tentokrát bolo také faktické, faktografické a v jednotlivých bodoch si ozrejmil, o čo vlastne v tomto zákone ide. Ja by som chcel upriamiť aj tú pozornosť na to, čo sme sa vlastne bavili aj predtým, súvisí to s tým, čo si hovoril, že keď generálny prokurátor Maroš Žilinka odkedy bol zvolený, tak vždy on a jeho podriadení využívali § 363 v prípadoch špeciálnej prokuratúry. Takmer vždy pomohli aktérom politicky citlivých káuz, či Robert Fico, či Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Vladimír Pčolinský, Jaroslav Haščák či Norbert Bödör. Známi politici, vplyvní štátni funkcionári či oligarchovia veľmi dobre poznajú jednu konkrétnu pasáž Trestného poriadku, § 363 im zásadne pomohol, keď boli obvinení a vyšetrovaní. O tomto to je, na toto ľudia sú citliví, toto sa ľuďom nedá vysvetliť, obyčajným ľuďom, ktorí pozerajú, že niektorí vplyvní, silní, bohatí či už oligarchovia, alebo politici majú jednoducho možnosť, a keby bola len tá možnosť, lenže ono sa to reálne využíva a reálne sa to zneužíva. Takže tých prípadov, koľkokrát bol ten paragraf vo veľmi citlivých, politicky citlivých kauzách použitý pánom Marošom Žilinkom, generálnym prokurátorom, je 29, ktoré sú zmapované. Ja vám potom môžem, ak budete mať záujem, dodať, aké, o aké kauzy išlo, lebo tu by som to za tie dve minúty nestihol prečítať. Ale je evidentné, že pán generálny prokurátor Maroš Žilinka oveľa, oveľa častejšie využíva ten § 363 ako ostatní generálni prokurátori. [12:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [12:32] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za vystúpenie, Ľubo, vďaka za, za tú analýzu, ktorú si uviedol. Ja som si povedal, že teraz som sa rozhodol, že vlastne budem v nej trocha pokračovať vo svojej rozprave, takže možno to aj uvediem úplne všetko to, čo si chcel ty sám povedať. A potom, potom ešte môžem zareagovať aj ostatnými vecami, zatiaľ, zatiaľ ďakujem. [12:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ľubomír Galko. [12:32] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za tie pripomienky, mňa mrzí, že som to nestihol celé prečítať, ale snáď možno kolega Julo Jakab niečo z tej druhej časti vám ešte odcituje a aký to malo potom celé ďalší vývoj. A potom sa vám možno bude zdať zrozumiteľnejšia tá naša snaha takpovediac vrátiť ten stav do tej situácie, ktorá bola. Ale ja ešte jednu vec chcem aj v reakcii na to, čo tu zaznieva, povedať, že keď ste si všimli, tak ja pri tejto téme, ja tu nejak nespomínam ani, ani generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ani, ani proste nejakých ďalších ľudí, lebo podľa mňa ten správny pohľad, ktorý by sme mali uplatňovať, je ten, že sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré. A keď sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré, tak jednoducho sme tu na to, aby sme ho skúsili napraviť, bez ohľadu na to, že sme to mohli urobiť pred rokom, pred tromi, pred piatimi. Čo sa týka tých persón generálnej prokuratúry, veď ja som všelikoho prežil. Ja som tu štvrté volebné obdobie s prestávkou, ja som prežil aj toho Trnku, ktorý behal pomedzi novinárov a vykrikoval, že, že ide, ide Galka zavrieť do basy a dnes je Trnka tam a ja som tu. A prežil som aj Kováčika, ktorý tu sa mi vysmieval spoza tej ohrádky a nazýval ma tu morálnou ikonou, keď som si dovolil namietať, že čo to tam stvára a prečo sa neodsúdil, alebo teda nestíhal tých ľudí, čo trebárs hokejistu Šatana obrali o pozemky v tom obrovskom škandále v Báči. A Kováčik je tam a ja som stále tu. To znamená, že preto sa k tomuto tak staviam, že my neriešme to, že kto momentálne sedí na tej generálnej prokuratúre, ale riešme to, že sa ukázalo, že to pravidlo, tá 363 jednoducho nie je dobrá. [12:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Július Jakab, nech sa páči, máte slovo. [12:32] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia a kolegyňa, počúval som vystúpenie Ľuba Galka, ktorý nestihol dočítať niektoré časti, takže som si od neho požičal tento text v malej miere, aby bol zrejmý celý ten zámer, že, že prečo takúto úpravu predkladáme. Čiže je potrebné aj uviesť podobnú úpravu využitia inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku v Českej republike, keď podľa § 174a Trestního řádu zákona č. 141 v znení neskorších predpisov môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o nestíhaní podozrivého, o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky si po uvedených rozhodnutiach Ústavného súdu, ktoré čítal pán poslanec Galko, uvedomila, že na kvázi zametanie káuz pod koberec nebude stačiť obchádzať zákaz negatívnych pokynov vydaním príkazu generálneho prokurátora, ale je potrebné novelizovať Trestný poriadok, tak aby rozhodovanie o tom, ktoré rozhodnutia môže napadnúť generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného zákona, boli založené výlučne na jeho výklade prostredníctvom internej normy alebo teda príkazu. Preto bola v roku 2015 novelou Trestného poriadku v podobe zákona č. 401/2015 Z. z. odstránená druhá veta z ustanovenia § 363 ods. 1 a dôvodová správa k tomuto kroku v tom čase uviedla, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie, procesné alebo meritórne, prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Teda odôvodnenie, ktoré je v rozpore so zmyslom zavedenia mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku do slovenského systému trestného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky sa však touto zmenou legislatívy nedal pomýliť a naďalej vo svojej judikatúre zotrváva na svojom názore vo vzťahu k použitiu § 363 Trestného poriadku. Nelogickosť svojich krokov v súvislosti s § 363 Trestného poriadku si v roku 2018 uvedomila aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predložené Národnej rade Slovenskej republiky konštatuje: "Opätovne boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu, alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku a z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku." Je preto namieste, aby sa platná právna úprava, ktorá nezodpovedá pôvodnému zmyslu ustanovenia § 363 Trestného poriadku, ani judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, či pochybnostiam samotnej Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zmenila a to minimálne do stavu, v akom bola zavedená v roku 2005 pri schválení Trestného poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky. Zároveň sú relevantné tiež úvahy, či by nebolo vhodnejšie výslovne v Trestnom poriadku ustanoviť, voči ktorým právoplatným rozhodnutiam policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní môže generálny prokurátor využiť mimoriadny opravný prostriedok v podobe § 363, či by takéto jeho rozhodnutie nemalo byť preskúmané súdom, resp. či by z preskúmania generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 nemali byť vyňaté tie rozhodnutia, o ktorých už rozhodoval súd, napríklad o väzbe. V minulom volebnom období sme tento návrh podávali opakovane, ide o taký minimalistický návrh riešenia, tak ako bol zavedený § 363 ako mimoriadny opravný prostriedok v roku 2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006. A teda to je to, čo som hovoril aj vo svojich faktických poznámkach, že v roku 2005 znel § 363 tak, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal, bol porušený zákon. A potom tam bola taká jedna veta, ktorá hovorí, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A v roku 2015, tak ako som hovoril pred chvíľou, novelou Trestného poriadku došlo k vypusteniu tejto druhej vety, čiže sa odvtedy používa § 363 aj na obyčajné prípady. A tak ako som aj hovoril pred chvíľou, samotná Generálna prokuratúra v roku 2018 potvrdila, že sa § 363 nadužíva a že obvinení a ich obhajcovia sa naň akoby príliš odvolávajú, pretože tento § 363 môže byť použitý aj v takých „obyčajných", obyčajných prípadoch. Preto cieľom tohto návrhu zákona, a preto vás žiadam o podporu, nielen opozičných, ale aj všetkých koaličných, ktorým záleží na dôvere v inštitúcie našich obyvateľov, aby sme, aby sme to podporili. Však pokojne sa bavme, v druhom čítaní môžme niečo upraviť, ak, ak by sme v diskusii prišli na nejaký lepší nápad, ale práve toto vrátenie do roku 2005, kedy samotná aj prax hovorila, že bol uplatňovaný lepšie, aj Generálna prokuratúra hovorila, že bol uplatňovaný lepšie § 363, a teda aj môžme obyvateľom povedať, že, že sa snažíme obnoviť dôveru v štát. Takže prosím o podporu a ďakujem veľmi pekne. [12:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Veronika Remišová, nech sa páči. [12:39] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Chcela by som tu podotknúť, že ten návrh na zmenu § 363 my sme, my sme predkladali už dávno, ale problémom v skutočnosti nie je ani tak samotný § 363, ktorý tu máme už veľmi dlho. Ale problémom v skutočnosti je človek, generálny prokurátor, pretože žiadny generálny prokurátor pred Marošom Žilinkom tak bezbreho, bez zábran, v zásade bez hanby neaplikoval tento atómový kufrík, ktorý Generálna prokuratúra má k dispozícii, v rozsiahlych korupčných kauzách. Až pán Žilinka z tohto paragrafu urobil synonymum obchádzania súdov, obchádzania skutočnej spravodlivosti a nástroj na omilosťovanie ľudí, ktorí sú podozriví, prípadne obvinení z korupcie. Úprava paragrafu, ktorý riešime v tomto návrhu zákona, je naozaj len minimalistická verzia, mali, máme aj alternatívy viac radikálne, ale práve táto, toto je kompromisný návrh, na ktorý by sa mohla zhodnúť dokonca aj koalícia. Takže myslím si, že žiadny človek nemá mať v rukách takú moc, aby obchádzal súdy, aby obchádzal spravodlivý proces. A špeciálne ak tento § 363 je v rukách generálne prokurátora, ktorý ho veľmi často, až podozrivo často, myslím si, používal práve pri korupčných kauzách alebo pri ľuďoch obvinených z korupcie, ktorí boli nejakým spôsobom spojení so stranou SMER alebo HLAS. Ďakujem. [12:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Samuel Migaľ. [12:41] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ale aj poslanci z hnutia, ktoré sa tak hanbilo za svoj politický výkon, až sa muselo premenovať. Pán Jakab, ďakujeme, že ste dočítali príspevok pána Galka. Tajne som dúfal, že to bude mať aj pointu, ale, bohužiaľ, to nemalo. Naprieč vašimi argumentami sa vinie naratív, že 363 by mal tento paragraf fungovať iba v prípade závažných pochybení, no vy hovoríte, že bežné pochybenia sú v poriadku. Rozmýšľal som, či to myslíte vážne, resp. ako vám niečo také mohlo napadnúť, že malý nezákonný postup v prípravnom konaní je vlastne v poriadku. Ale už asi viem. Aj váš predseda je povestný tým, že považuje malé porušenia zákona za zábavu a legitímny spôsob výkonu politiky. Keď mu napríklad príde v poriadku obviniť človeka za to, že pracoval pre tajnú službu. A malé porušenia zákona považuje za zábavu. Vážení kolegovia, kolegyne, problém je inde. My v strane HLAS hovoríme, že stíhania musia byť zákonné a nie sú prípustné ani malé nezákonnosti. Od prvého dňa hovoríme, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Preto ešte raz zdôrazňujem, ak aj generálny prokurátor uplatní tri-šesť-trojku, znamená to jediné, že odstráni nezákonnosť, ktorú vidí. Ale to neznamená, že daný človek je nevinný. Znamená to iba to, že v ďalšom pokuse si musia svoju prácu urobiť policajti alebo prokurátor poriadne a zákonne. Ja viem, že bývalým OĽANO sa nepáči, resp. páči to, že Daniel Lipšic a jeho ľudia na NAKA či špeciálnej prokuratúre išli ako križiaci, pre nás je to však neprípustné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Július Jakab. [12:43] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za príspevky. Pani poslankyňa Remišová, ja som tu vlastne hovoril dneska o tom, že z pohľadu budúcnosti, ale aj akože minulosti viem, že mnoho mien je medializovaných, kto komu všetko pomohol. Ale keď chcem akoby, môj, môj úmysel je pomôcť ľuďom, aby viac dôverovali inštitúciám aj generálnej prokuratúre bez ohľadu na to, kto na nej v súčasnosti sedí, alebo teda kto je generálnym prokurátorom. A, pán Migaľ, no tak budem reagovať na to, čo ste hovorili k môjmu vystúpeniu. Mám pocit, že to bolo jasné. Ak nie, tak to ešte raz vysvetlím. Ja som hlavne hovoril o tom, ako to majú v Českej republike, akú majú oni právnu úpravu, ako sa s ňou vysporiadavajú. Nezľahčoval som obyčajnosť nejakých pochybení, ktoré sa dejú. Keď sa dejú pochybenia, tak to majú svoje opravné prostriedky a mimoriadny opravný prostriedok by mal slúžiť na mimoriadne pochybenia. A zároveň som hovoril o tom, že sama Generálna prokuratúra v roku 2018, čo si pamätám, že v roku 2018 vládol SMER, tak Generálna prokuratúra povedala, že, a teda aj HLAS, však pán Pellegrini bol, bol predseda vlády, tak Generálna prokuratúra povedala sama, že tento § 363 je nadužívaný. Čiže ja som hovoril iba faktografické veci a ja nie som nejaký typ človeka, ktorý by útočil, ani osobne, ani nič, skôr sa naozaj zameriavam na fakty a fakt je ten, že aj strana HLAS zobrala "sociálna demokracia" z názvu strane SMER a potom strana SMER sa premenovala na slovenskú sociálnu demokraciu, takže ja by som možno s tými názvami ako prestal, lebo to nikam nevedie. Ďakujem pekne. [12:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, stručne. [12:45] Gábor Grendel – Vystúpenie Mikrofón, áno, ďakujem pekne. Ďakujem za slovo. Len veľmi krátko, čiže ešte raz na záver, nejde o zrušenie § 363, ale o vrátenie tohto paragrafu do stavu, v ktorom bol zavedený do Trestného poriadku v roku 2005 s účinnosťou od januára 2006. V tomto stave to fungovalo až do roku 2015 a nikto nežiadal, nikto neprotestoval, nikto neriešil, že je ten paragraf nejako zneužívaný alebo nadužívaný. Stalo sa to až potom, keď tento paragraf bol rozšírený po roku 2015, teda v čase, kedy SMER vládol sám bez koaličného partnera a mohol si v Národnej rade presadiť zmeny zákonov, aké si len táto strana želala. Takže ešte raz, je to úprava paragrafu a vrátenie do pôvodného stavu. Preto vás na záver opäť žiadam o podporu tejto novely. Ďakujem pekne. [12:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 71, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 64. A dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 71.) [12:47] Igor Matovič – Vystúpenie Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi povedať iba možno dve-tri vety a potom hneď sa hlásim do rozpravy ako prvý, aby ste prípadne mohli aj reagovať. Predkladáme návrh zákona, ktorý tu predložený a schválený mal byť veľmi dávno. Najmä slovenskí politici a najmä tie politické strany, ktoré majú za svojím názvom sociálna demokracia, sa tu roky tvária, že im na matkách, na ženách záleží, najmä v čase, ktorý sa blíži, v čase MDŽ, ale v skutočnosti nepredložili ani raz jeden jediný zákon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom ženám-matkám s deťmi pomohol. Preto tento návrh zákona predkladáme. Je to o zavedení daňového bonusu na matku, a teda ako som povedal, hlásim sa prvý do rozpravy, aby som o tom povedal viac. [12:47] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Júliusovi Jakabovi. Nech sa páči, pán poslanec. [12:48] Július Jakab – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [12:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sme dostali štyri alebo päť prihlášok, ale ako prvý sa prihlásil navrhovateľ. Pán poslanec Igor Matovič, nech sa páči, máte slovo. [12:50] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý má zadosťučiniť spravodlivosti voči ženám, ktoré sa rozhodli stať matkami. Ono je vidieť teraz krásne, že tu nie je žiaden de facto poslanec strany SMER alebo strany HLAS, tí, ktorí tu roky rokúce počas ich vládnutia, aj teda v čase, keď nevládnu, si organizujú počas MDŽ stretnutia najmä s dôchodkyňami, kde im rozdávajú ružičky, karafiáty a líškajú sa im veľakrát aj rôznymi oplzlými sexistickými vtipmi a tvária sa, že im na týchto ženách a veľakrát a väčšinou matkách záleží. Ale keď začnete listovať tými rokmi, ktoré v politike pôsobia, keď začnete listovať tými dvanástimi rokmi, ktoré na Slovensku vládli, tak nenájdete nič, čo by pre ženy-matky reálne urobili. Ani jednu jedinú materiálnu alebo nemateriálnu pomoc, ktorú by ženám-matkám politici týchto strán, či Pellegrini, Fico a podobní, venovali. A mňa to veľmi mrzí, lebo na jednej strane sa líškať voličkám, dávať im kvetinky a keď majú možnosť, urobiť niečo pre ne, tak peniaze, ktoré by mohli dať ženám-matkám, radšej rozkradnú, tak to je pokrytecké, farizejské, podlé a naozaj veľmi voči ženám neúctivé. Ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, alebo ktoré sa rozhodli stať matkami, sú znevýhodňované, áno, povedzme si to, na celom svete. Teraz, keď hovorím o znevýhodňovaní najmä po finančnej stránke, čo sa týka ich platov, alebo čo sa týka v budúcnosti, keď budú na dôchodku, čo sa týka ich dôchodkov. Jednoducho, veľmi jednodu..., keď si predstavíme jednoduchý príklad, že sú dvaja spolužiaci, možno na strednej, možno na vysokej škole a jeden je chlapec a druhý je dievča, po tej škole začnú si každý budovať kariéru v tom svojom obore. Ak dievča odíde na materskú a či už tam je na jednej materskej, dvoch, troch alebo viacerých, každopádne počas toho času nie je v práci, nebuduje si kariéru, nestúpa na kariérnom rebríčku, tak ako v tom istom čase stúpa jej chlapský kolega zo školy alebo spolužiak zo školy, ktorý medzičasom pracuje možno aj v tej istej firme. A keď sa matka potom po či troch, šiestich, deviatich, dvanástich rokoch do tej práce dostane, zrazu vidí svojho spolužiaka, ktorý je už možno vedúcim, možno majstrom, možno riaditeľom, ale ona je v podstate na začiatku. Lebo čas, ktorý on strávil v práci budovaním kariéry, ona strávila doma výchovou svojich detí. My to ešte na Slovensku tak trochu podlo nazývame, že to je vlastne materská dovolenka, ako keby tie matky mali vtedy voľno a užívali si, pomaly chodili niekam na pláže a na kúpaliská a bol to len obyčajný veget. Mrzí ma, že teraz, keď dobre pozerám, tak tu sedí len jedna jediná poslankyňa, pardon, dve, ktoré možno, v jednom prípade viem určite, v druhom neviem, ktoré už matkami sú. A ktoré teda vedia, že aké sú to povinnosti a nech sa tvárime akokoľvek, v priemere či slovenský, alebo európsky, alebo aj inde, chlap určite sa toľko nevenuje výchove svojich detí, ako sa im venujú matky. Aj preto hoci je možnosť, aby aj na Slovensku chodili chlapi na materskú dovolenku, sprepytujem, tak je to výrazne, výrazne menší počet chlapov, ktorí trávia čas výchovou svojich detí na materskej, ako je to počet žien, ktoré takto ten svoj čas venujú deťom. Možno si niekto povie, že však čo sa sťažujú, majú zaplatené za to, že na tej materskej sú, predtým, alebo teda na začiatku majú materskú iks mesiacov, približne trištvrte roka, potom prechádzajú na rodičovský. Mnohí a všimol som si, že najmä takí cynici, ktorí sa snažia zmeniť rétoriku a pohľad na materstvo a nazývajú matky veľakrát rodič jedna, otca rodič dva. Tak tí sa pozerajú na to, že však vlastne tá matka, čo, to je jej slobodná vôľa, má za to zaplatené, ona sa tak rozhodla. A ak by sa tak nerozhodla, tak by vlastne v tej situácii nebola. Ale ako by sme dopadli ako spoločnosť, ak by sme takto pristupovali k ženám. Aby sme ich motivovali k tomu, aby pristupovali k materstvu chladnokrvne, aby si povedali, že v prvom rade sebecky treba uprednostniť vždy seba. A rodina, to je niečo len také, čo sa prilepí náhodou, sa stane náhodou nejaká nehoda, keď teda nefungovala antikoncepcia, alebo teda už sa jej nechcelo ísť na nejakú ďalšiu interrupciu. Nie, vážme si ženy-matky, bez nich ako spoločnosť nemáme šancu, a ja pevne verím, že aj teda do budúcna to tak zostane, že rodina bude otec, mama, rodina bude, budú títo dvaja ľudia, ktorí na konci vytvoria hniezdo a prostredie pre to, aby sa do tej rodiny mohlo narodiť dieťa. Pevne verím, že naveky zostane mamou mama alebo žena. Otcom bude muž a nepôjdeme cestou rôznych chorých, doslova chorých konštrukcií, ktoré hovoria, že vlastne každý z nás sa môže rozhodnúť, že či je chlapom alebo ženou. Nie, chlap bude naveky chlapom, žena bude naveky ženou, nech akékoľvek choré progresívne, alebo akékoľvek, akokoľvek to nazveme, ideológie by tu chcel niekto zavádzať, prirodzenosť nepoprieme. Samozrejme, že budú ľudia, ktorí si, chlapi, ktorí si o sebe budú myslieť, že sú ženy, budú sa tak prezliekať, budú sa tak správať, lebo sa im to nejako páči. Budú takí, čo si budú myslieť, že sú luster, budú takí, čo si budú myslieť, že sú auto a, a Andrej Danko, že je lietadlo. Jednoducho to sa chlapom stáva, ale netvárme sa, že to je norma. Netvárme sa, že robiť z chorého normu, alebo štandard je niečo spravodlivé alebo nejaké božechráň základné ľudské právo. Takže matky, pevne verím, že zostanú ženami. Ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti, že budú matkami a my týmto návrhom zákona chceme priniesť nielen pocit, nielen kytičku a falošný pocit alebo prejav úcty voči týmto, týmto ženám, ale chceme im dať reálny pocit toho, že nám na nich záleží. A keď raz vieme, že žena, ktorá sa rozhodne stať matkou, kvôli tomu finančne stráda, lebo jednoducho má nižší plat ako jej kolega, ktorý nemusel venovať čas svojim deťom na materskej, tak predkladáme návrh zákona, ktorý sa snaží tento hendikep dorovnať. Ten rozdiel je na Slovensku približne okolo, posledný prieskum hovorí, že ženy v porovnateľných pozíciách zarábajú menej o 16,6 % ako muži. No keďže niektoré ženy matkami nie sú, niektoré teda matkami sú, ale v priemere to je 16,6 %, môžeme matematicky z toho dedukovať, že znevýhodnenie žien matiek je ešte výraznejšie, lebo tie ženy, ktoré sú, si budujú kariérny rast rovnako dlho ako ich mužskí kolegovia, tam aj iné zákony diskriminačné ich chránia, alebo antidiskriminačné ich chránia, aby mali nejaké znevýhodnenie za svoju prácu. Takže keď v priemere ženy zarábajú o skoro 17 % menej, s čistým svedomím môžeme hovoriť, že ženy matky na Slovensku zarábajú určite niekde okolo 20 % menej na rovnakej pozícii ako ich mužskí, rovnako starí kolegovia. Áno, ešte raz priznávam, že ten zárobok je nižší preto, lebo ak jeden a druhý, povedzme si, po strednej škole strávia desať rokov v práci, ale to dievča, tí dvaja spolužiaci, to dievča možno bolo za sebou na troch materských dovolenkách, strávilo vlastne výchovou detí deväť rokov a ten chalan si desať rokov budoval kariéru, tak logicky že v tom kariérnom rebríčku sú už niekde inde. Ale potom si naozaj dávajme otázku, či to je fér, či teda sa správame fér voči ženám, matkám, keď im, keď ich takýmto spôsobom de facto potrestáme alebo inak povedané, keď sa im nesnažíme ten hendikep nejakým spôsobom nahradiť. My sme v predošlom volebnom období niekedy z jari prišli s návrhom, aby ženy, matky, ktoré majú dieťa, aspoň jedno dieťa do 15 rokov, nemuseli platiť, do približne 2 000 eur hrubého, nemuseli platiť daň z príjmu. Ak by zarábali viac ako 2 000 v hrubom, z toho už by daň z príjmu platili, ale z tých prvých 2 000 eur by daň neplatili. To bol jeden koncept, ktorý, áno, viac motivoval, alebo viac odmeňoval ženy, matky, ktoré zarábali trošku viac. Tie, ktoré zarábali ale nízko, niekde pri úrovni minimálnej mzdy, vzhľadom na existenciu nezdaniteľného minima to zvýhodnenie pri takomto koncepte by mali výrazne menšie. Preto sme došli aj s, alebo prišli s alternatívnym návrhom, ktorý je výrazne solidárnejší a môžeme povedať, mám pocit, že aj spravodlivejší, lebo motivuje aj tie ženy, matky, ktoré, ktorých podstatnú časť ich príjmu "akoby zožralo" nezdaniteľné minimum. To znamená, že v podstate oni pri tom veľmi nízkom plate neplatia žiadnu daň, alebo platia naozaj úplne minimálnu daň. Čiže koncept, ak by sme týmto ženám odpustili daň, by bol, by bol menej spravodlivý ako teda tie, ktoré by zarábali viac. Preto hovorím, že prichádzame s návrhom, ktorý je fér voči všetkým ženám, matkám. A tak ako máme zavedený daňový bonus na dieťa, kvôli ktorému liberáli z SaS za pomoci progresívcov alebo teda mali tu vtedy jedného zástupcu, povalili vládu Eduarda Hegera, lebo sme si dovolili podporiť rodiny s deťmi a prijať koncept 200 eur na dieťa. Tak, tak ako máme tých, ten daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur alebo teda do 140 eur do 18 rokov, závisí, samozrejme, teda od výšky príjmu, tak v podstate rovnaký koncept by sme zaviedli daňového bonusu aj pre ženu, matku. Podmienky by boli veľmi jednoduché, každá žena, matka, ktorá má, alebo teda žije v spoločnej domácnosti s aspoň s jedným dieťaťom do 15 rokov alebo teda vo veku do 15 rokov, by mala vďaka daňovému bonusu 100 eur mesačne, o 100 eur mesačne čistý alebo teda vyšší svoj čistý príjem. Ono, keď sa to prepočíta približne pri priemernej mzde žien alebo teda žien, matiek, ktoré, ktoré už zarábajú, tak náhrada tých 100 eur mesačne by približne vyrovnávala ten hendikep, ktorý dnes ženy, matky majú a takýmto spôsobom by podstatná časť toho hendikepu alebo tej krivdy, ktorá sa voči nim pácha, by sa dala krásne odčiniť. Možno si kladiete otázku, dobre, z čoho to zaplatiť. Môžme sa pozrieť napríklad na ceny energií, ktoré prudkým spôsobom klesajú a dnes môžme povedať, že už je po energetickej kríze. O to viac by som sa tu chcel prihovoriť neexistujúcim poslancom SaS, ktorý tu ani jeden nie je alebo poslancom Progresívneho Slovenska, ktorý tu ani jeden nie je, že teda načo bolo dobré povaliť... (Reakcia z pléna.) w au, jeden tu je čestný, ktorý tu musí byť, že načo bolo dobré povaliť Hegerovu vládu s argumentom, že nebojuje proti korupcii a proti mafii a ustlať doslova na ružiach návratu mafii k moci. Teda pýtam sa tých neexistujúcich, alebo teda aj toho jedného existujúceho, veľmi rád by som to počul, lebo na predsedníctve Progresívneho Slovenska rozhodovali o tom, že teda, že či spolu s mafiou z HLAS-u, SMER-u, s fašistami z REPUBLIKY a ĽSNS, či spolu s nimi ruka v ruke teda povalia na návrh SaS a HLAS-u Pellegriniho, či povalia Hegerovu vládu. Ešte raz hovorím, s argumentom, ktorý teda povedali na tlačovej konferencii z úst predsedu SaS Richarda Sulíka, že Hegerova vláda nebojuje proti mafii a proti korupcii. Sa pýtam, že naozaj, že či to za to stálo. Či to naozaj tak ste strašne nenávideli tie rodiny, a tak strašne ste nenávideli ten status ženy, matky, že jej hovoríme, že teda matka by mala byť žena, alebo žena by mala byť matkou. A že vážime si rodinu a ideme robiť všetko pre to a robili sme všetko pre to, aby sme rodinám pomohli. A tak strašne vám to oči klalo, lebo to nespadalo do vašeho liberálneho progresívneho sveta, že ste kvôli pomoci rodinám povalili Hegerovu vládu, lebo o tom to bolo. Keď začal na začiatku júla 2022 vydierať Richard Sulík, tak povedal, že Matovič musí padnúť ako minister financií, lebo presadil 200 eur pomoc rodinám, pomoc, alebo na dieťa s pomocou fašistov v parlamente. Ale aj dnešný prezidentský kandidát Ivan Korčok sedel na tej vláde a vedel, že dohoda v koalícii, respektíve ponuka zo strany SaS aj verejne na vláde zaznela. My vám to nepodporíme, a ak si nájdete v parlamente na to podporu v opozícii, nebudeme robiť z toho vedu, nebudeme to považovať za porušenie koaličnej zmluvy. A ak sme si tú podporu v parlamente našli a áno, tú prorodinnú politiku tu boli ochotní podporiť z opozície len poslanci za ĽSNS. A ja poviem, chvalabohu, že ju boli ochotní podporiť a tie rodiny to celý minulý rok krásne cítili a cítia to aj teraz a celý tento rok to cítiť budú. Tak sa pýtam, že či naozaj to bolo tak strašné bremeno, tak strašná krivda, že sme si proti vôli pani prezidentky, proti vôli zvrhlíkov, ktorí nazývajú chlapov ženami a ženy chlapmi, proti vôli ľudí, ktorí, pre ktorých matka nepredstavuje hodnotu. Proti vôli ľudí, ktorí, pre ktorých rodina nepredstavuje hodnotu, sme si dovolili vládnuť a pomôcť rodinám. A dupľom pomôcť v čase krízy, v čase núdze a ukázať, že naozaj nám na tej rodine záleží. To naozaj bola taká strašná krivda, že to stálo za to s mafiou sa spolčiť a povaliť vládu, pán Šimečka, keď už mi sedíte za chrbtom? Túto otázku by ste mali ľuďom na Slovensku zodpovedať, lebo vy ste pridali, aj keď jeden, ale akokoľvek sa bude snažiť zmyť zo seba vinu, ale po rozhodnutí predsedníctva ste dali odporúčanie, aby váš jediný poslanec pán Valášek zahlasoval za pád Hegerovej vlády s argumentom, že nebojuje proti mafii a korupcii. A dôsledky tu dnes vidíme. Kovaná mafia nám tu vládne, ktorá nepozná nič iné, len nejakú korupciu, ako rozkrádať verejné financie. Pred chvíľkou sa ma vonku pýtali novinári, teda že čo hovorím na to, že vymysleli fintu, ako podviesť pani prezidentku v situácii v SIS. A čo sa iné dalo čakať? Ja som nebol ten, ktorý tu volal si do prezidentského paláca pomaly asi na pravidelný mesačný obed Petra Pellegriniho a bielil som ho tri roky v Save a robil z neho budúceho kovaného to demokrata, ktorý sa v tej kritickej chvíli postaví určite mafii a on s tým Ficom určite nepôjde. Ja som bol ten, ktorý som hovoril, že Pellegrini svoje mafiánske DNA v sebe nezaprie. Len tuto ľudia z SaS, Progresívneho Slovenska, bohužiaľ, aj v KDH sa príliš nezahanbili, sa tvárili, že nie, že Pellegrini je prijateľný partner. Tým legitimizovali absolútne zlo v očiach mnohých ľudí, a tým ste si sami sebe prehrali voľby. A tým ste demokratickému Slovensku prehrali voľby. A to, že tomu napomáhala pani prezidentka svojimi podlými útokmi voči vláde, ktorá vládla počas veľmi ťažkých kríz, že tomu napomáhala tým, že legitimizovala neustále Pellegriniho. Že s premiérom počas kovidu sa bola ochotná stretnúť dvakrát a nebola ochotná ísť ani na tlačovku a vyzvať ľudí, aby sa správali zodpovedne počas Vianoc, kedy nám zomieralo 100 ľudí denne. Ale s Pellegrinim mala čas sa stretať mesiac čo mesiac, tak to na konci vytvorilo atmosféru, v ktorej ľudia vo veľkom, aj naši bývalí voliči absolútne zlo menom Peter Pellegrini volili a dostali ho k moci. A vy ste tomu napomáhali po každej jednej stránke. Ale aby som sa teda vrátil späť, tá prapríčina, prečo Sulík povalil vládu, Hegerovu vládu, bola tá, že sme si dovolili presadiť 200 eur na dieťa s fašistami v parlamente. Alebo teda že sme si dovolili splniť to, na čo nás vlastne vyzval, že nájdite si hlasy na podporu 200 eur na dieťa v opozícii a keď sa to, keď to spravíte, my z toho nebudeme robiť vedu, nebude to porušenie koaličnej zmluvy. Že si s prepáčením nasral do huby a potom to zrazu bol pre neho obrovský problém, a kvôli tomu chcel a povalil nakoniec s mafiou vládu, tak to je až pitoreskné, či ako sa to hovorí, že to je tak smiešne, až to je do plaču. Chudák, ktorý komunikoval priamo s mafiánom Haščákom v čase, keď bol podpredseda vlády a dohadoval si s ním inštrukcie, ako majú bojovať proti pomoci štátnemu podniku s menom Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorý dohadoval si vlastne lobing v prospech aktéra, hlavného aktéra kauzy Gorila, ktorý, o ktorom máme dôkazy, 39 hodín nahrávok, jak rozkrádal s mafiánmi, politikmi verejné zdroje. Tak s takýmto človekom Sulík komunikuje, to je v pohode, v liberálnych a progresívnych médiách to je bez problémov, to patrí k politike, ale ak Matovič alebo naše hnutie presadíme 200 eur na dieťa, a teda ešte zahlasujú nám za to poslanci ĽSNS, tak to je strašný teda hriech, kvôli ktorému treba povaliť rituálne Hegerovu vládu. Dnes som celkom zaujímavý článok čítal o, na Denníku N, v ktorom sa krásne preriekla manželka pána Valáška. Myslím, že sa volá Kobzová, nie som si úplne istý. Ona pracuje v kancelárii pani prezidentky, a to bola vlastne taká, taký spomienkový článok, že čo sa vtedy dialo, keď vypukla vojna na Ukrajine, čiže bavíme sa o februári 2022. A pani Kobzová, manželka poslanca, vtedy jediného poslanca za Progresívne Slovensko hovorí, že no vtedy je, veľmi parafrázujem, nájdite si to, možno to odtiaľ aj vyberem z toho článku a dám to na Facebook, lebo myslím, že história by si takéto momenty mala pamätať. Vtedy sme s pani prezidentkou riešili, že by, že by sa mala zmeniť vládna moc, ale potom sme to odložili bokom a tá vojna na Ukrajine všetkých spojila. Krásne tam hovorí, že už vo februári ´22 kuli pikle, ktoré potom dokuli ďalej a na konci v decembri ´22 povalili vládu. Ale priamo jej poradkyňa sa v tom článku priznáva, že už vo februári ´22 s prezidentkou sa bavili o tom, ako teda by sa mala zmeniť vládna moc. Presne to, čo dokonali za trištvrte roka. Krásne priznanie a ja som za neho veľmi vďačný, lebo to sú také milé momenty, kedy sa ukazuje, že asi to bolo aj trošku inak. A že naozaj ten prezidentský palác tu zahral veľmi dôležitú rolu pritom, jako povalili Hegerovu vládu. Podľa nich vraj tú, ktorá nebojovala proti mafii a korupcii. Natiahli červený koberec mafii a korupcii a dnes ju tu máme v takom štádiu, že myslím si, že vláda Fico 1, Fico 2 a Fico 3 môže len trpieť závisťou voči tej arogancii moci, ktorou momentálne vládne vláda Fico 4. Takže ďakujem poslancom, teda ktorí tu nie sú, alebo teda pardon už aj za Progresívne Slovensko jeden poslanec prišiel, poslancom SaS a Progresívneho Slovenska, že povalili teda Hegerovu vládu, "ďakujem". A že teda takýmto spôsobom natiahli červený koberec mafii, ktorá nám vládne. Mafii, ktorá, keď sa zase znova vraciam k téme, ktorú predkladám, ktorá chce zrušiť rodinám s deťmi daňový bonus. Ktorá 140 eur zruší, s výhovorkou, že nie sú peniaze, hocičo si vymyslia a ešte teda už dopredu viem, ako budú hlasovať aj poslanci, alebo ako nebudú podporovať predĺženie daňového bonusu tí poslanci tých dvoch politických strán, ktorí kvôli pomoci rodinám povalili protikorupčnú Hegerovu vládu. Sme dlžní ako parlament, ako spoločnosť a keď teraz nebudem hovoriť o ostatných krajinách, lebo tento problém s finančným postihom žien - matiek za ich materstvo, priznajme si, funguje, alebo panuje na celom svete. Viac či menej tie rozdiely sú menšie alebo väčšie, samozrejme, záleží, niektoré krajiny sú menej ústretové voči matkám, materská alebo rodičovský trvá výrazne kratšiu dobu. Vtedy ten kariérny rast je zrejme menej postihnutý, tie rozdiely platov sú tam vtedy aj menšie. V tých krajinách, v ktorých, áno, materská, rodičák trvajú dlhšie, rozdiely platov sú aj teda vyššie. Ale to, že to existuje, tento problém všade na svete, neznamená, že my by sme sa ho nemohli pokúsiť riešiť a ukázať, áno, v tomto prípade opäť unikátne riešenie a ukázať aj ostatným krajinám cestu, ktorou by sme sa mali vydať. Áno, progresívci tvrdia, že akékoľvek zvýhodňovanie niekoho za to, že je žena, nie je fér. Akékoľvek zvýhodňovanie niekoho za to, že je chlap, nie je fér, voči všetkým musíme byť rovnako tvrdí a žiadne takéto nejaké kroky typu, že ženy odchádzajú skôr do dôchodku za to, že mali deti, jednoducho nie sú spravodlivé. Lebo každý z nás sa môže rozhodnúť, či bude ženou alebo chlapom. Jednoducho koniny a konina je aj to, že teda hovoria, že ženy by nemali byť, alebo spoločnosť by nemala dávať pomocnú ruku ženám a ženy za to, že sú ženami - matkami, zvýhodňovať. My sme o tom hlboko presvedčení, že to je správne, preto tento návrh zákona predkladáme a bol by som veľmi rád, aby ste ho dokázali podporiť. Vážiť si rodinu. Ustlať rodinám, nechcem povedať na ružiach, lebo by sme to preháňali, tých 100 eur neustelie rodinám na ružiach, ale tak ako je postavený tento návrh zákona, čím rodina chudobnejšia, tým viac tú pomoc bude cítiť. Ja som presne takto pred dvomi týždňami v piatok skončil v osade Lomnička. Mal som také stretnutie v Kežmarku a potom som si o pol desiatej večer povedal, keďže tá Lomnička tam je asi pätnásť kilometrov odtiaľ alebo pätnásť minút. Tak že idem pozrieť sa teda do Lomničky, čo je najviac rómska dedina na Slovensku, lebo z 3 300 ľudí alebo občanov, obyvateľov tejto dediny sú len dvaja nerómovia, čiže je tam, no, 99,9 % Rómov. Neexistuje viac rómska dedina ako je obec Lomnička. Prišiel som tam, desať hodín, 22.05 h, v strede dediny som zaparkoval a bol som teda zvedavý na to, čo teda sa tu snažili mafián Haščák vo svojich médiách po voľbách prezentovať, alebo takí tí skorumpovaní politici zo SMER-u či z HLAS-u, že Rómovia si pýtajú od Matoviča 500 eur, že ich podviedol o 500 eur. Tak som osobne išiel do tej osady a takto v noci sám a do tej najviac rómskej osady, aby som mal alebo dediny, aby som teda na vlastnej koži pocítil, ako teda ma budú lynčovať za 500 eur. Za dve hodiny, ktoré som tam do polnoci strávil, nebol ani jeden jediný človek, ktorý by si odo mňa pýtal 500 eur. Ale tí ľudia z tých 100 asi dospelých, ktorí tam potom postupne aj prišli ku mne a asi sto mládežníkov, možno desať detí, tak dobrých 50 otvorilo tému, že ďakujeme veľmi pekne za obrovskú pomoc rodinám, ktorú sme od vás dostali. Ak by sem prišiel Fico či Pellegrini, hodíme ich do potoka. Celé roky na nás kašlali a iba si hlasy chodili kupovať a pred Lomničkou, medzi Podolíncom a Lomničkou, že vždy tam zostalo auto pred voľbami, tam správneho človeka nafutrovali peniazmi, cigaretami a za päť euri si kupovali hlasy. A vy ste jediní, ktorí ste nám reálne pomohli. A to som chcel povedať tým, že tí najchudobnejší z chudobných, lebo z celej tej dediny pracuje asi osem ľudí, podľa toho, čo hovorili v zime, že v lete je to o pár desiatok navyše. Ale zároveň teda podotýkam, že sa mi prihovorili dvaja, ktorí hovoria, že my sme si teraz odrobili 22 dní na stavbe a na konci, keď všetkým vyplácal peniaze, tak nám povedal, že vy vypadnite a buďte radi, že na vás nezavolám policajtov, lebo ste tu robili načierno a došli by ste o sociálne dávky. V takejto situácii sa tí ľudia nachádzajú. Čiže absolútna chudoba, to, čo si myslíte a možno sa vytvára obraz, že tuto každý mobil v osade a podobne, choďte do tej Lomničky. Naberte tam tú odvahu, choďte tam cez deň, dobre? Nehovorte radšej, že ste zo SMER-u, aby teda sa vám niečo nestalo, choďte a povedzte, že ste od nás, vtedy sa vám nič nestane, choďte tam cez deň a skúste si zistiť, koľko je tam mobilov. Skúste si zistiť, koľko tam ľudí má internet. Naozaj to je absolútna chudoba Slovenska a títo ľudia si najviac vážili prídavky na deti, kde vy ste za osem rokov, čo ste vládli od roku 2012 počas žiadnej krízy, kedy ste mali osem hojných rokov, kde ste zvýšili prídavky, myslím, že to bolo o nejaké euro päťdesiat. My sme ich zvýšili o 35 eur na 60 eur, a to som chcel povedať, že čím chudobnejšia rodina, tak takúto pomoc omnoho viacej cíti. A napríklad v tej Lomničke tí ľudia boli mimoriadne vďační za to, aj za to málo, za tých 35 eur, lebo oni na daňový bonus nesiahnu, oni nemajú 200 eur na dieťa. Oni majú svoj prídavok 60 eur, keďže nepracujú, tak daňový bonus nemajú, ale výrazným spôsobom to cítia a o to viac si to vážia. A to som chcel povedať, že pomôcť matke, tu je podmienka, samozrejme, je to daňový bonus, pracujúcej matke alebo teda tej rodine, kde pracujúca matka je, ktorá má dieťa do pätnásť rokov, tým, že im dáme 100 eur mesačne. A keď to je naozaj strádajúca rodina, to môže byť rodina, v ktorej nieže má bratislavský dvetisíc-eurový plat, ale že nemá ani minimálnu mzdu, že má možno polovičný úväzok za minimálnu mzdu, čiže má 375 eur, 300 eur v čistom povedzme. Takáto rodina alebo takáto matka, možno vychovávajúca jedno, dve deti a možno aj sama žijúca, ale pracujúca, tých sto eur je pre ňu paradigmatická zmena. Samozrejme, pre bratislavskú matku s nadštandardným príjmom sto eur nenásobí, nedelí. Nie je na to odkázaná, lebo má ešte aj možno dobre zarábajúceho muža. Ale práve tie chudobné rodiny, ale ešte raz hovorím, keďže tu je koncept daňového bonusu, to znamená pracujúca matka, keď dostane tých sto eur, tak zásadným spôsobom práve chudobná pracujúca matka takúto pomoc ocení. Ale zároveň hovorím, platí to pre všetky matky, či chudobná, rozvedená, slobodná, vdova, s vysokým platom, nízkym platom, s majetkom, bez majetku, voči všetkým jedno jednoduché kritérium. Ak žije v spoločnej domácnosti, kde aspoň jedno dieťa je do pätnásť rokov, to znamená, vychováva takéto dieťa, tak v tom prípade ten daňový bonus by, na ten daňový bonus by mala nárok. Myslím si, že zatiaľ by mohlo stačiť moje vystúpenie, keď bude reakcia z vašej strany, veľmi rád sa potom zapojím znova do rozpravy. Ďakujem pekne. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Krátky. [13:22] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Igor, áno, presne tak, ako si spomínal, od začiatku odkedy je toto hnutie v politike, tak prináša návrhy a politiky, ktoré zlepšujú postavenie rodinám, ktoré zlepšujú postavenie rodičom, tým, ktorí chcú a majú deti. My sme v tom čase, keď sme mali vládu, priniesli, ja mám zoznam 42 návrhov pre zlepšenie postavenia týchto rodín. A aby sa im dýchalo, aby mali v peňaženke viac, aby sa im dýchalo ľahšie, my sme zrealizovali revolúciu rodinnú. My sme priniesli také veci, o ktorých sa tu hovorilo dlho, teraz mám na mysli to, že ľudia pozreli do Rakúska na to, ako je tam podporovaná rodina, my sme urobili ešte omnoho viacej. Spravili sme zo Slovenska lídra. Toho, kto ide vzorom v Európe, ako sa majú podporovať rodiny a deti. Spomeniem napríklad tých 42 opatrení, ešte aj to, že sme napríklad schválili 830 euro. Čiže zaviedli sme príspevok pri narodení aj štvrtého dieťaťa, ktorý dovtedy vôbec nebol, čiže alebo respektíve bol omnoho nižší. Čiže toto bolo tiež jedno z významných opatrení, ktorým sme motivovali a chceli sme ukázať, že nám záleží aj na tých, ktorí majú štvrté a ďalšie dieťa. Priniesli sme napríklad otcovskú dovolenku, čiže možnosť čerpať pre otcov dva týždne po pôrode a tak ďalej. Potom sme napríklad priniesli tehotenský príspevok, to bol hneď jeden z prvých krokov, ktoré sme urobili, o ktorom ešte dúfam, bude reč a ešte vám o ňom poviem viacej, keďže už mi končí čas. Takže my prinášame ďalší návrh z našej dielne, ktorý zlepšuje postavenie, teraz osobitne matiek, ktoré to veľmi potrebujú. [13:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásil spravodajca pán poslanec Jakab. Nech sa páči. [13:24] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, nebudem dlho. Pani poslankyňa Remišová, viem, že som predbehol. Ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti, tak spoločnosť momentálne za tie roky venované výchove detí odmení tým, že majú výrazne nižšie mzdy ako muži a aj ako ženy bez detí. Je to normálny fakt, s ktorým sa stretávame aj vo svojich domácnostiach alebo tých, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. A jedným zo zásadných dôvodov, prečo majú tieto ženy nižšie mzdy ako muži je, že ženy častejšie prerušia kariéru kvôli starostlivosti o rodinu a potom aj starostlivosti o rodinu venujú pomerne veľa rokov, pokiaľ ešte majú aj viacero detí, tak dobre viete, že sa to kumuluje. A ženy vo všeobecnosti tak ako trávia viac času starostlivosťou o rodinu, tak následne potom pracujú na skrátené úväzky, čo ma negatívny vplyv znovu na ich kariéru a tieto skutočnosti môžu negatívne ovplyvniť už aj tak zlú demografickú situáciu. Podľa posledných údajov majú ženy v Slovenskej republike o 16,6 % nižšie mzdy ako muži, pričom priemerný rozdiel v Európskej únii je 12,7 %, hej? Čiže u nás 16,6, Európska únia 12,7 a Slovenská republika je v tejto štatistike na chvoste krajín Európskej únie, čiže celkovo sme na 23. mieste. Tento návrh zákona hovorí o tom, že matky detí do 15 rokov budú zo svojej mzdy platiť nižšiu daň z príjmu vďaka daňovému bonusu na matku v sume 100 eur mesačne. A tento nárok bude mať matka, teda len matka, nie otec, nezaopatreného, vyživovaného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti do dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa a ktorá dosiahla zdaniteľné príjmy podľa § 5 príjem zo závislej činnosti, alebo § 6 ods.1 a 2 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Čiže sú to reálne pracujúce, pracujúce matky a ktorej základ dane, čiastkový základ dane je najmenej vo výške jednej polovice základu dane vypočítaného zo sumy minimálnej mzdy, určenej na príslušný kalendárny rok. Toto sú podmienky, ktoré sú uvedené vlastne aj v tomto zákone a taký konkrétny príklad vám dám. Žena normálne vyštudovala vysokú školu, následne má, aj sa zamestnala, išla na materskú a v nejakom súbehu mala po sebe dve deti, čiže tam na rodičovskej dovolenke, ako to sa u nás nazýva, strávila niekoľko rokov. Následne po tejto, po tomto čase, nastupuje do zamestnania na polovičný úväzok. Polovičný úväzok pri súčasnej priemernej mzde, ktorá teda bola zverejnená, nejakých 1304 eur za rok 2022. Tak keď táto žena nastúpi na polovičný úväzok, dajme tomu za 1200 eur, keby pracovala na plný, čiže to je nejakých 600 na polovičnom. Pretože potrebuje tie deti ráno odviezť do škôlky, potom potrebuje po ne ísť, atď., často tieto ženy idú na skrátený úväzok, často je to polovičný úväzok, tak za vykonávanie svojej práce takáto žena, jej príde na účet 400 eur mesačne. Niekedy 370, niekedy 400. Videl som, videl som tie konkrétne prípady vyplácania týchto miezd a nehovoriac o tom, že okrem toho, že teda tá matka sa stará o tie deti, vychováva ich, má ich na starosti, preto si aj vybrala polovičný úväzok a snaží sa pritom zdokonaľovať, tak dopláca na niektoré veci. Napríklad pri polovičnom úväzku nie je nárok na stravnú jednotku, čiže nedostáva stravné lístky, čiže ide za tých 400 eur v čistom pracovať, ale tie obedy si hradí, cestovné si hradí, atď., a zároveň sa častokrát nepočítajú takejto žene roky praxe pri danej profesii, ktorá, kedy bola na tej rodičovskej dovolenke. Konkrétny príklad je ten, čo vám hovorím, je, ide o právničku, ktorá sa potom aj zamestnala ako právnička na polovičný úväzok v jednej časti Slovenska, presne takto dostáva 400 eur v čistom na účet, stará sa o dve deti popritom a nie je jej priznaný akoby príplatok za prax. Lebo proste tak sa k tomu stavia častokrát aj súčasná legislatíva, že bola si na rodičovskej dovolenke, takže si nevykonávala tú danú prax. V niektorých zamestnaniach to je inak, napr. viem, že pri lekárskych povolaniach tá prax sa započítava, aj keď je žena na rodičovskej dovolenke, ale častokrát to tak proste nie je. Preto 100 eur keby sa vlastne navýšila čistá mzda takejto žene, ktorá sa snaží chodiť do roboty, pracuje na sebe, má nevýhodu voči kolegom, lebo stará sa o dve deti, aj vlastne akoby zveľaďuje našu krajinu týmto spôsobom, lebo zvyšuje demografickú krivku a dopláca na to, že ani nemá prax, aj nemá stravnú jednotku, naozaj že sú to pomerne nízke zárobky. Ale častokrát sa vlastne stretávame s tým, tí, ktorí viete, že naozaj tie ženy chcú pracovať. Aj po tej rodičovskej dovolenke chcú prinášať aj hodnoty v kolektíve, chcú profesionálne napredovať, majú tú túžbu. A preto, keď by sa vlastne zvýšila takýmto ženám mzda o 100 eur v čistom, tak keď má teraz 400, mala by 500, veľmi pekné, plus 25 %. A to je aj to, čo robila predchádzajúca vláda, keď bol Igor Matovič premiér a potom minister financií, že naozaj sme boli zameraní na pomoc, pomoc rodinám a pomohli sme rodinám preklenúť veľmi, on mal také ťažké obdobie pre rodiny, čo bola inflačná kríza a s ním spojený nárast cien. A k tomu vám chcem uviesť len takú krátku štúdiu, ktorú uverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri minulého roka a môžete ju nájsť na ich stránke, je síce po anglicky, ale však verím, že dokážeme to všetci prečítať a na str. 25 je taký veľmi dobrý graf. Ono sa to celé, táto štúdia venuje tomu, ako, aké boli dopady inflačnej krízy na obyvateľstvo a na str. 25 sa konkrétne táto štúdia venuje rodinám, a tomu, ako príspevok 200 eur na dieťa, teda 60 eur je dávka a 140 eur daňový bonus, ako týchto 200 eur na dieťa pomohlo počas roku 2023 čeliť inflácii v jednotlivých príkladoch rodín. Tak ja by som vám to rád povedal. Tak pri jednočlennej alebo teda jednému rodičovi s jedným dieťaťom, čiže dajme tomu slobodná matka s jedným dieťaťom, napriek inflačnej kríze sa zvýšila kúpna sila o 16 %. Čiže aj keď bola pomerne vysoká inflácia, súvisela s energiami, s tým, ako bola vojna na Ukrajine, atď., však všetci tú históriu poznáme. Tak aj napriek tej vysokej inflácii, slobodná matka s jedným dieťaťom, sa jej zvýšila kúpna sila o 16 %, čiže ju v podstate nezasiahla tá inflácia, pretože ešte viac mohla nakupovať o 16 %, napriek inflácii. Slobodná matka s dvomi deťmi, hej, alebo jeden rodič s dvomi deťmi v domácnosti, tak napriek inflácii sa aj tak zvýšila takejto rodine kúpna sila o 22 %. O 22 % mohli kupovať viac ako kedykoľvek predtým aj napriek tomu, že bola inflácia. Slobodná matka alebo proste jeden rodič, môže byť aj otec, s tromi a viac deťmi, tak vďaka 200 eur na dieťa sa mu zvýšila kúpna sila napriek inflácii o 28 %, čiže o takmer 30 % vedel takýto typ rodiny aj napriek brutálnej inflácii toho kúpiť viac, toho zaobstarať viac aj pre tie deti. No a potom máme rodiny, ktoré sú s dvomi rodičmi, tak dvaja rodičia s jedným dieťaťom sa im zvýšila kúpna sila o 12 %, dvaja rodičia s dvomi deťmi o 19 % a dvaja rodičia s tromi a viac deťmi, tak ich kúpna sila napriek inflácii sa zvýšila o 24 %. Samozrejme, z každého druhu rodiny je iné podielové zastúpenie v našej krajine, takže preto poviem sumár. Sumár je, že rodiny s deťmi, nech boli akékoľvek veľké alebo či bol jeden rodič, dvaja rodičia, tak v priemere napriek inflácii a napriek tomu, čo sa dialo v rámci celej Európy, tak slovenské rodiny vďaka 200 eur na dieťa, sa im zvýšila kúpna sila o 10 %, o 10 % vedeli nakupovať viac, vedeli pre tie deti vybaviť viac. Vedeli ich možno zobrať na nejaký výlet navyše, na ktorom nikdy predtým neboli. Opakujem napriek tej inflácii vysokej tie rodiny veľmi pocítili príspevok 140 eur, ten daňový bonus. A to je to, čo vlastne hovoril aj Igor Matovič, však vláda už schválila, že zo 140 eur sa pôjde na 100 a nebude to vyplácané do 18, ale do 15, a potom nad 15 bude už iba 50 eur. Čiže niektoré rodiny na tom stratia, ak majú dve deti, dajme tomu 15-ročné a 17-ročné, tak na takomto rozhodnutí stratia 180 eur čistých peňazí mesačne, a toto je škoda. Je to škoda, pretože tým rodinám by sme mali pomáhať. A vrátim sa aj k tomu príkladu ženy, ktorá sa stará o dve deti a zarába tých 400 eur, aj keď sa veľmi snaží a dokonca je vyštudovaná právnička, že nemali by sme prestať v pomáhaní rodinám, pretože tie sú podstatné pre fungovanie štátu a tie sú podstatné pre to, ako sa Slovensko vyvíja. Všetky krajiny s tým zápasia, s demografiou, koľko majú detí, koľko nemajú detí. Ja som dokonca teraz čítal, že aj v Rusku je nejaká kampaň, že na to, aby Rusko akože naďalej existovalo, potrebujú mať aspoň dve deti a najlepšie je, aby mali tri deti. Však je to štandardná demografická krivka, potrebujete mať, aby populácia rástla, aspoň tri deti v rodinách. Tak ich podporme, podporme tie ženy. Podporme ženy, ktoré, ktoré nechávajú roky na rodičovskej dovolenke, podporme ženy, ktoré často tým sú ukrátené o roky praxe, o tú výhodu oproti kolegom, ktorí sa rozhodli nemať deti. O to naozaj že dennodenné, nechcem povedať, že trápenie, ale to je radosť mať rodinu a mať deti, ale vyžaduje si to čas, hej? Čiže vyžaduje si čas ísť ráno s deťmi do škôlky, potom ich vyzdvihnúť, naozaj sa starať o nich. A potom, keď ochorejú, tak byť s nimi doma. Čiže toto sú naozaj veci, ktoré sa tých žien týkajú a v ktorých by sme ich mohli podporiť. Čiže chcem vás poprosiť aj o podporu tohto návrhu, pretože je dobrý nielen pre ženy, ale aj pre našu krajinu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [13:25] Michal Šimečka Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. [13:38] Igor Matovič – Vstup predsedajúceho Som veľmi rád, Julo, že si povedal tie dáta, lebo aj keď si dobre pamätám, na Facebooku máš takú stránku, že Július Jakab, dáta, fakty, neviem čo a páči sa mi, že takýmto štýlom vlastne vždy na dátach a faktoch odhaľuješ postupne pravú tvár tej mafii, ktorá nám tu vládne. Ten ťah, ktorý si spravil vtedy pri 500 poplatkoch, či jak to bolo? Ficovepoplatky.sk, či 900, 900 poplatkoch, ktoré nielen teda Fico, však ono by sa patrilo, aby tam bolo napísané aj Pellegrini, lebo ja zase hovorím, že žiadne zlo, ktoré táto vláda pácha, bez Pellegriniho by páchať nemohli, lebo k nemu vzhliadala pani prezidentka, k nemu vzhliadali PS-kári, SaS-ka, KDH. Že však vlastne ten Pellegrini, on bude tým novým Kováčom Mečiarovým a on sa od toho Fica trhne. Čiže super ťah s Ficovými poplatkami, super ťah s Ficovými amnestiami, no a teraz treba dokola o tom hovoriť, Jasné, že progresívcom v médiách a už vôbec nie v médiách, ktoré ovláda mafián Haščák, nevoňajú informácie o tom jako sa v podstate, môžem povedať, že prudko, lebo v čase krízy, keď sa zvýši životná úroveň rodín s deťmi o 10 %, tak to je prudké zvýšenie životnej úrovne. Takéto informácie tam určite nenájdeme, nebudú spievať hosana, možno niekde malinký šuch, niekde, aby si zadosťučinili akože ich svedomiu, ale to svedomie je špinavé, lebo tu štvali tri roky progresívci v médiách proti vláde. V jednom šíku s fašistami, v jednom šíku s dezolátmi, s Ficom a priviedli mafiu k moci. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, za to, že si povedal, ako sme výrazne pomáhali rodinám. (Potlesk.) [13:38] Michal Šimečka Teraz vystúpi za klub OĽANO pani poslankyňa Remišová, pardon, SLOVENSKO, ospravedlňujem sa, za klub SLOVENSKO pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči. [13:40] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi venovať tento príspevok rodinnej politike vo všeobecnosti. Prečo rodinnej politike? Rodinná politika pre nás a pre našu vládu bola dôležitým komponentom vládnutia. Jeden z dôvodov prečo, prečo sme videli zmysel v politike, tak bolo to, že pomoc rodinám. A dovolím si povedať, že žiadna iná vláda v histórii Slovenskej republiky pre rodiny neurobila toľko veľa ako práve vláda, ktorá bola v rokoch 2020 až 2023. Na úvod len by som povedala teda taký zoznam, súhrnný zoznam opatrení, ktoré sme urobili. Bolo to 1 800 eur pre mamy, tzv. tehotenský príspevok v priemere 300 eur mesačne od štvrtého mesiaca tehotenstva. To znamená, že mamička, budúca mamička v podstate dostala peniaze, za ktoré si mohla kúpiť to prvé vybavenie, napríklad kočík. 473 eur mesačný rodičovský príspevok pre rodiča, ktorý poberal materské plus 103 eur za našej vlády. 345 eur mesačne rodičovský príspevok pre rodiča, ktorý nepoberal materské plus 75 eur za našej vlády. 200 eur na dieťa mesačne, prídavok na dieťa 60 eur plus daňový bonus do výšky až 140 eur. 830 eur príspevok v plnej výške aj pri štvrtom pôrode. 330 eur príspevok rodinám, tým najchudobnejším v hmotnej núdzi. 100 eur príspevok v rokoch 2022 až 2023 na každé nezaopatrené dieťa, dva týždne platenej otcovskej dovolenky, bezplatné lieky pre deti do 6 rokov a zdravotne ťažko postihnutých a potom 3 000 eur štipendium pre 1000 najlepších študentov vysokých škôl. A, samozrejme, rodičovský dôchodok, ale to už je skôr dávka pre dôchodcov, takže jej sa nebudem venovať. Takže k rodinnej politike, že z čoho vlastne pri tej tvorbe politík aj pri tomto návrhu zákona, ktorý predkladá Igor Matovič, z akých filozofických východísk vychádzame. V prvom rade rodinu považujeme za princíp, považujeme ju za absolútne, absolútny zdroj ekonomického a spoločenského potenciálu pre štát a zároveň rodina je kľúčovým faktorom rozdelenia zdrojov medzi jednotlivcami a generáciami. Považujeme ju za miesto ochrany a zabezpečenia pred chudobou. Nič iné, žiadny sociálny štát, to, o čom tu Robert Fico rozpráva, nedokáže ochrániť človeka pred chudobou lepšie ako práve fungujúca rodina. Práve preto aj počas našej vlády sme oddeľovali rodinnú politiku od sociálnej. Sociálna politika má pomoc v núdzi, ale rodinná politika má pomoc rodinám, špecifickú pomoc rodinám. A našim cieľom vždy bolo podporovať rodiny a subsidiaritu rodinného spoločenstva a právo rodičov na výchovu detí. Vieme veľmi dobre, že rodiny hlavne vo vyspelých krajinách sa menia, sú vystavené mnohým výzvam a jedna z najväčších výziev pre spoločnosť aj pre štáty je, že sa znižuje pôrodnosť a zároveň sa zvyšuje dĺžka života. A v mnohých krajinách je v súčasnosti viac starých rodičov a menej detí. Napríklad minulý rok bolo, zomrelo o takmer dvetisíc ľudí viac, ako sa narodilo detí, čo pre každý štát a pre rozvoj štátu je veľkým problémom. Mnohé rodiny žijú v netradičnom usporiadaní. Ľudia vstupujú do manželstva v staršom veku, stúpa rozvodovosť, opätovný vstup do manželstva, deti majú menej súrodencov, často žijú len s jedným rodičom. A tak isto sa menia aj ašpirácie žien, ašpirácie žien sa presúvajú z materstva do profesionálneho života a muži aj ženy hľadajú príležitosť ako skombinovať, skombinovať rodinný život a kariéru. Počas našej vlády, ale to isté chceme pokračovať aj teraz, keď sme v opozícii, tak sme hlavne riešili štyri problémy. Riešili sme demografiu. Napríklad tehotenský príspevok bol jeden zo spôsobov, ako podporiť demografiu. Riešili sme prehlbujúcu sa chudobu mnohodetných rodín. Dovolím si povedať, že žiadna vláda neurobila pre mnohodetné rodiny toľko ako naša vláda. A aj z toho dôvodu, že vždycky sa zaštiťovali tie predchádzajúce vlády tým, že nebudeme pomáhať predsa Rómom, však Rómovia sú príživníci, nemôžeme podporiť mnohodetné rodiny, lebo náhodou by sme podporili aj tie rómske. Začnem najprv s demografiou. Pokiaľ ide, pokiaľ ide o Slovensko, tak sme nastúpili na trend krajín ako Japonsko alebo niektoré iné vyspelé krajiny. Priemerná úroveň plodnosti, ktorá hovorí o tom, koľko detí má v priemere jedna žena na Slovensku však za posledné roky stúpala, čomu sme veľmi radi. Svoje dno sme dosiahli v roku 2002. Vtedy sa rodilo 1,2 dieťaťa na ženu. Na to, aby sa udržala veľkosť populácie, je potrebné dosahovať úroveň aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. V posledných rokoch začala pôrodnosť výraznejšie rásť, dokonca v roku 2021 to bolo 1,64 dieťaťa na ženu a v rokoch 2023 1,7 dieťaťa na ženu, čo je však stále pod potrebnou úrovňou zachovania populácie. Práve preto si myslím, že v rodinnej politike, nehovorím v sociálnej politike, ale v rodinnej politike treba pokračovať. Príčina týchto klesajúcich trendov aj na Slovensku je rôzna. Sú to, zahŕňajú to rôzne sociálne normy alebo postoje. Tak isto aj zmena ašpirácií súčasnej spoločnosti, ale aj náklady na výchovu dieťaťa. Jedným z takých určujúcich faktorov, ktorý má vplyv na zakladanie rodín a na demografický vývoj je aj odkladanie materstva. Kým pred, v šesťdesiatych rokov sme videli, že priemerný vek ženy, ktorá mala prvé dieťa, bol niekde okolo 24 rokov, tak v súčasnosti je až 29 rokov. Mnoho rodín zároveň má menej detí, ako by chceli mať. Toto je veľmi zaujímavý, veľmi zaujímavý fakt. Keď sa robil eurobarometer v celej Európskej únii, tak z toho vyplynulo, že rodičia by chceli mať viac detí, ako majú, takzvaný child gap. Príčiny toho sú rôzne, ale jedným z nich teda ako som hovorila, sú aj teda priame a nepriame náklady a nárast týchto nákladov, hlavne sme to videli v čase inflácie, na dieťa. Tie priame náklady, však to všetci poznáme, bývanie, jedlo, predškolské zariadenie, vzdelanie, doprava, oblečenie a náklady na prvé dieťa sú často väčšie ako potom na tie ostatné deti. Nová izba, kočík, tie prvé, prvé veci pre dieťa a čo je ale veľmi nedocenené, je práve tie nepriame náklady pre ženu. Treba si povedať, že žena, ktorá vychováva deti, tak šetrí náklady, ktoré by musel na výchovu vynakladať štát, jasle. Zároveň vychováva budúceho daňového poplatníka. Čiže vychováva človeka, ktorý ten štát bude živiť a bude platiť dane. A nepriame náklady pre ženu sa dajú zmerať napríklad znížením príjmu v dôsledku zníženia pracovného úväzku, pozastavenia práce alebo dlhodobému dopadu na kariérny postup alebo kariéru vo všeobecnosti. Vieme veľmi dobre, že na Slovensku je stále pomerne veľký rozdiel medzi platom žien a mužov, ale keďže je to zväčša matka, ktorá ostáva doma. Ale viaceré štúdie sa venovali aj problematike rozdielu príjmov medzi matkami a nematkami. Napríklad odhaduje sa, že príjmy matiek s dvoma už väčšími deťmi v Nemecku a v Holandsku dosahujú len 46 % príjmu, čo zarábajú na podobných pozíciách ženy, ktoré nemajú deti. Čiže tento takzvaný family gap menší je v škandinávskych krajinách, kde matky zarábajú až 89 % z toho, čo ženy nematky. Ale v iných krajinách je tento priepastný rozdiel medzi platom ženy, ktorá nemá deti a platom ženy, ktorá má deti, tak je obrovský. Práve preto tento návrh zákona, to znamená, že všetky, všetky mamy, všetky ženy matky detí do 15 rokov by mali mať daňový bonus 100 eur, tak priamo rieši túto nespravodlivosť, to znamená nepriame náklady, ktoré ženy majú práve s výchovou, s výchovou detí. Čo je ešte, čo chcem ešte povedať pri tejto príležitosti je aj pomoc rodinám, to bola jedna tak isto z našich priorít, pri infraštruktúre, infraštruktúre rodinnej, rodinnej infraštruktúre. Investovali sme hlavne z eurofondov, to boli že desiatky miliónov eur na predškolské zariadenia. Len počas našej vlády sme vytvorili 11-tisíc nových miest v škôlkach. Takže toto je hlavne dôležité pre zamestnané ženy, alebo kde sú obaja rodičia zamestnaní, tak aby mohli lepšie zladiť svoj pracovný, pracovný a súkromný život. Umiestnenie dieťaťa do predškolského zariadenia je dôležité hlavne aj pre tie chudobnejšie domácnosti. Keď sme videli, že často, keď nedostanú miesto vo verejnej škôlke, tak ho museli dávať, dieťa, do súkromného zariadenia, čo malo enormné dopady na rodinný rozpočet. Takže to bola jedna z priorít, právo na škôlku pre každé dieťa a naozaj sme vytvorili, to boli z európskych prostriedkov, 11-tisíc nových miest pre deti v škôlkach. A v tomto trende ale treba pokračovať s tým, aby každé jedno dieťa, ktoré do škôlky chodiť chce, aby do tej škôlky ho mohli rodičia dať. Veľmi dôležitá vec, ktorú hovoril kolega Jakab. Vďaka, keď bola, keď sme teraz mali veľkú krízu, infláciu, tak ekonómovia konštatovali, že kúpyschopnosť rodín ostala v zásade nezmenená, alebo jednoducho že tie, tie rodinné príspevky 200 eur na dieťa, rodinná revolúcia mali veľmi pozitívny dopad, dopad na rodiny. Čo ešte by som chcela povedať k tomuto návrhu zákona je chudoba viacdetných rodín. K tomu by som sa ešte chcela chvíľku venovať. Chudoba a ekonomická zraniteľnosť viacdetných rodín, ktoré, dokonca tieto rodiny trpia väčšou chudobou ako napríklad dôchodcovia a často to súvisí buď s nezamestnanosťou, výpadkom jedného príjmu v dôsledky starostlivosti o dieťa, alebo nemožnosťou práve zladiť pracovný a súkromný život. A najzraniteľnejšie rodiny vždy boli tie, o tom nám hovoria aj štatistiky aj správy o chudobe, kde buď obaja rodičia sú bez práce, alebo jeden z rodičov je bez práce. A to, to riziko chudoby rodín s viacerými deťmi je neproporcionálne, neproporcionálne vysoké oproti ostatným skupinám obyvateľstva. Riziko chudoby v prípade ak jeden rodič nepracuje, je 18 %, ak obaja rodičia nepracujú je až 66 %. A hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je to riziko chudoby najväčšie, keďže jeden z rodičov prestane pracovať. Aj preto viaceré opatrenia z rodinnej revolúcie boli zamerané práve na ten ranný vek dieťaťa, tak aby rodičia sa mohli venovať bez obáv, bez obáv z toho, čo budú žiť, z čoho budú žiť, aby sa mohli venovať výchove dieťaťa. Ja by som bola veľmi rada, keby súčasná vláda v tých opatreniach, ktoré sme zaviedli a ktoré sme pripravili a nastavili, keby aj táto vláda, ktorá si hovorí že sociálna vláda, v nich pokračovala. Hoci skúsenosti nám hovoria, že vláda, či už bol pri moci Robert Fico, alebo bol premiérom Peter Pellegrini, tak na rodiny s deťmi kašlali, pretože rodiny s deťmi nikdy neboli ich cieľovou skupinou ani voličskou skupinou. Tak, hovorím, na rodiny s deťmi vždy kašľali. Keď hovoríme o rodinných prídavkoch, tak všetci veľmi dobre vieme, že za dvanásť rokov, keď bol pri vláde SMER, tak zvýšili rodinné prídavky o pár centov, čo bola obrovská hanba. Teraz tak isto som očakávala, že jedno z prvých opatrení v rodinnej politike, keď hovoríme teda že koľko sľubov dala, dal Peter Pellegrinni a Robert Fico ľudom, tak som očakávala, že jedno z prvých opatrení bude, že zvýšia kvalitu života, zvýšia práve rodinám, táto vláda. Nestalo sa, jediné, čo si zvýšili bolo, že si zvýšili na dvojnásobok platy ministrov, nie o tisíc euro, ale hneď o pár tisíc eur a rodinám sa nedostal ani cent. Čiže na rodiny absolútne aj počas už prvých 100 dní prešlo, na rodiny sa úplne kašlalo. Ak nebudeme pomáhať rodinám, ak nebudeme pomáhať, pomáhať mamám, ak nebudeme pomáhať rodičom, aby vychovávali deti, tak na Slovensku nikdy nebude dobre. Pretože bez toho, aby sme mali zdravé rodiny, tak ako je zdravá rodina, tak je zdravý aj celý štát. Tak ako sa majú dobre rodiny, tak sa dobre žije aj v krajine. Ak nebudeme pomáhať rodinám, tak, tak Slovensko dobrá budúcnosť nečaká. Aj to je príznačné, že jeden, toto sú vlastne prvé zákony, ktoré máme možnosť predložiť, pretože od novembra namiesto toho, aby sme sa zaoberali riešeniami pre ľudí, tak sme sa museli zaoberať novelou Trestného zákona, kde, ktorá nepomáha ľuďom, ktorá ohrozuje dokonca bezpečnosť ľudí na Slovensku, ktorá pomáha len pár vyvoleným. A namiesto toho, aby sme sa venovali pomoci rodinám, tak sme sa museli venovať pomoci pre pár trestne stíhaných ľudí z okolia SMER-u alebo HLAS-u, ktorým bolo treba pomôcť, aby ich činy boli premlčané, alebo aby sa vyhli spravodlivosti. U nás naopak, jeden, keď ste sledovali naše zákony, ktoré predkladáme tak, ktoré sa dostávajú na rad teraz, pretože to sú odložené zákony z predchádzajúcej schôdze, tak vidíte, že tie prvé, jedny z prvých zákonov, ktoré predkladáme, sa týkajú práve rodiny, týkajú sa detí, týkajú sa mamičiek, týkajú sa pomoci rodinám. Mali sme tu uznesenia, kde žiadame vládu, aby znížila ceny potravín, aby znížila ceny energií, aby reálne pomohla rodinám v čase, keď máme ešte jednu z najvyšších inflácií z okolitých krajín. Dovoľte mi ešte z dôvodovej správy uviesť, že v súčasnosti chce, že ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, spoločnosť za roky venované výchove detí odmení tým, že budú mať výrazne nižšie mzdy. Čiže toto je jeden návrh, ktorým chceme vzdať úctu ženám, chceme vzdať úctu matkám, aby, aby naozaj ten takzvaný child gap, ktorý je medzi matkami a nematkami, aby takýmto spôsobom, takýmto spôsobom dobehli. Čo sa týka Medzinárodného dňa žien, ktorý budeme mať za pár dní, áno, ja si myslím, že ženy by sme, ženy by sme si mali uctiť a ináč, ako len rozprávaním sprostých vtipov počas veľkých zhromaždení na MDŽ. To dokonca považujem za veľmi neúctivé alebo ako predložením novely Trestného zákona, kde hovoríme, že však čo, skrátime premlčacie lehoty pre ženy a tuto poslanci SMER-u vyprávajú, že žena si predsa musí všimnúť, keď je znásilnená. A ja, naopak, si myslím, že žena v spoločnosti, ktorá vychováva deti, matky, hrajú veľmi dôležitú úlohu a mali by sme si ich uctiť práve napríklad takýmito opatreniami ako je daňový bonus 100 eur pre deti. Ak to táto vláda myslí so svojimi sľubmi a s pomocou ľuďom naozaj vážne, tak som presvedčená, že za tento zákon by vládna koalícia zahlasovať mala. A myslím si, že nebudeme im mať za zlé, keď, keď teda nemôžu zahlasovať za náš zákon, keď si tento zákon osvoja a keď tento zákon presadia, keď už zaň nemôžu zahlasovať. Ale pre nás je mimoriadne dôležité, aby tie dobré veci, ktoré navrhujeme, aby sa v praxi aj zrealizovali. Už som to hovorila predtým ešte za 2016, ´20 sme navrhli napríklad zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, samozrejme, vládna koalícia vtedy za to nezahlasovala, ale návrh si zobrala, odkopírovala ho a potom v rámci sociálneho balíčka ho predložila. V poriadku, hlavne, že príplatky za nočnú prácu sa zvýšili. To isté platí aj teraz pri tomto rodinnom balíčku, pri týchto rodinných opatreniach, pre nás je dôležité, aby, aby sa zrealizovali. Keď ešte hovoríme o opatreniach pre rodinu, tak, a hovorili sme o rodinnej infraštruktúre a vidíme napríklad v škandinávskych krajinách, že rodinná infraštruktúra pomáha, mimoriadne pomáha aj pri zakladaní rodín, aj pri rozhodnutí mať dieťa, ak je dobre vybudovaná, ak máme predškolské zariadenia alebo jasle. A teraz práve čítame, čítame v médiách, že vláda, súčasná vláda nestihne, tak ako sme mali nastavené v pláne obnovy, mali sme ďalších 9-tisíc miest v predškolských zariadeniach, súčasná vláda hovorí, že to nestihne. Ja sa pýtam, prečo, však prečo teda nepracujete na tom. Jediné, čo v pláne obnovy hovoríte, je, že treba ho prehodnotiť, vykašlať sa na miesta v škôlkach, lebo vy to nestihnete. Nečudujem sa, že to nestihnete, keď celú svoju energiu a celý svoj čas venujete tomu, aby ste tu presadzovali zvrátenosti v novele Trestného zákona. Že keď som hovorila, že nám za tri roky sa podarilo vytvoriť viac miest v škôlkach ako vládam SMER-u za celých 12 rokov, 11-tisíc nových miest v škôlkach, v pláne obnovy sme mali naplánovaných ďalších 9-tisíc a vy teraz hovoríte, že radšej budete rokovať s Európskou komisiou, aby tieto ciele znížila, pretože to nedokážete urobiť. No tak aj z toho je zrejmé, ako veľmi, ako veľmi vám vám na rodine záleží. Bytová politika, ešte spomeniem jeden faktor, bytová politika pri rodinnej politike z eurofondov, my sme previedli takmer 100 miliónov do fondu, Štátneho fondu rozvoja bývania a aktívne sme podporovali samosprávy v budovaní nájomných bytov pre mladé rodiny. Čo niektoré samosprávy aj robili, keď sme chodili výjazdy po regiónoch. Veľmi pozitívne príklady v chudobnejších regiónoch, kde primátor investoval do rodinnej infraštruktúry, do výstavby nájomných bytov a pritiahol desiatky mladých rodín, ktoré, ktoré tam prichádzali bývať. A na toto sme špeciálne dedikovali peniaze práve zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Niektoré byty sa začali stavať a ja verím, že aj v tejto politike budete pokračovať, pretože bývanie je jeden z dôležitých faktorov, faktorov pre mladé, mladé rodiny. Budeme my veľmi pozorne sledovať, ako napĺňate ciele rodinnej politiky, budeme vás konfrontovať s tým, či to, čo ste sľúbili ľuďom, keď ste sa chceli dostať k moci, či tieto sľuby aj plníte a budeme na to upozorňovať. Pretože rodina, bez toho, aby sa nemala dobre rodina, tak ani štát nebude prosperovať. Ďakujem vám veľmi pekne a verím teda, že tento zákon bez nejakého zbytočného politikárčenia podporíte, lebo je to zákon pre dobro ľudí. Ďakujem. (Potlesk.) [14:03] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie 5 faktických poznámok. A ako prvý pán poslanec Krátky. [14:05] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Veronika, veľmi pekne si vysvetlila, že pokiaľ ide o boj s chudobou a o to, ako si vieme vytvoriť dobrú spoločenskú, aj ekonomicky priaznivú klímu pre tých, ktorí to práve vtedy potrebujú, pre tých, ktorí sú častokrát aj odkázaní, alebo potrebujú pomoc v ťažkej životnej situácii, tak rodina je to prvé najdôležitejšie, aj najsilnejšie miesto pomoci. Čo keď funguje a je rodina zdravá, fungujú vzťahy, funguje táto klíma, tak to ľuďom v ich individuálnych situáciách pomôže, pretože práve tam to zafunguje. A práve preto aj my podporujeme rodinu, chceme pre ňu vytvoriť dobrú klímu. Jeden z faktorov, ktorý tu ešte nezaznel, je faktor, ktorý sa týka mladých ľudí. Mladí ľudia, vidíme to z čísiel, dlhodobo sa nám zvyšuje ten vek, kedy sa rozhodnú mať páry prvé dieťa. A presne toto chceme, ak môžem byť aj odvážny a nepoviem len že brzdiť, alebo zastabilizovať tento vek, tak ho chceme aj motivovať ľudí aby mali proste prvé dieťa skôr, alebo aby mali viac detičiek. Práve preto napríklad aj tento návrh, ktorým matkám s detičkami do 15 rokov prinášame v daňovom bonuse 100 euro mesačne a považujeme to za veľmi dobrý návrh aj preto, pretože opäť ešte raz poviem, že nielenže mladých ľudí to motivuje, alebo respektíve ich to ubezpečuje, že štátu záleží na rodine, záleží na ich vzťahoch, záleží na ich budúcnosti už od toho prvého momentu kariéry a osamostatnenia sa, ale aj nielen mladým ľuďom, aj celkovo ako rodine, ako takej. Takže ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Prosím aj ja o podporu tohto návrhu. [14:05] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič. [14:08] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Takže ja by som zosumarizoval, že čo teda tá škaredá vláda, ktorá nebojovala proti mafii a korupcii podľa SaS a Progresívneho Slovenska, kvôli ktorému povalili vládu Eduarda Hegera, čo táto škaredá vláda teda ako bojovala, alebo teda nebojovala proti mafii, korupcii. Inak povedané, ako strašne pomáhala rodinám, a čo bol teda hlavný problém v očiach Richarda Sulíka, Cigánikovej a podobných, kvôli čomu jednoducho oni tú vládu povaliť museli. Takže dva týždne my sme zaviedli rodičovskú, nie, pardon, rodičovskú, otcovskú dovolenku. To predtým vôbec nebolo. Zvýšili sme prídavky na dieťa zo smiešnych 25 eur Ficových, ktoré on zvyšoval za osem rokov o euro päťdesiat, my sme ich zvýšili skokom na 60 eur, čiže o 35 eur. Smiešnych 23 eur daňový bonus sme zvýšili na 140 eur. Dokopy to tvorilo 200 eur na dieťa, čím sme sa stali v podstate z lúzra Európy v prorodinnej politike po finančnej stránke, zrazu sme posunuli Slovensko na piedestál a číslo jedna v porovnaní s priemernou mzdou. Zvýšili sme rodičovský príspevok o viac jako 100 eur, tak isto skokovo. Zaviedli sme 830 eur ako príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa, čo predtým vôbec nebolo. Zaviedli sme úplne nový unikátny, nenájdete nikde inde v Európe ani na svete krajinu, ktorá by mala zavedený tehotenský príspevok, ktorá by už počas tehotenstva ukazovala ženám, matkám, budúcim matkám, že si ich spoločnosť váži a že im pomáha. Čiže nielen to teda, že normálne jak matka nastúpi na materskú. My sme zaviedli od 4 mesiaca tehotenstva tehotenský príspevok v dvakrát vyššej výške, ako sme sľubovali pred voľbami a dokopy to je 1 800 eur ešte pred narodením... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:08] Michal Šimečka Pán poslanec Kalivoda. [14:08] Peter Kalivoda Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Remišová, vy ste spomínali vo svojom príspevku prepadnuté eurofondy. Nuž ja vám poviem jeden príklad prepadnutých eurofondov za vášho, vášho vládnutia, za čias pána ministra Budaja, kedy nebol schopný vyčerpať viac ako 400 mil. euro, ktoré boli určené na odstraňovanie environmentálnych záťaží na Chemko Strážske, Vrakuňu, a práve tie miesta, ktoré vážne poškodzujú zdravie a životy našich ľudí. Tieto peniaze, ešte raz zopakujem, je to 400 mil. eur, koncom roka 2023 prepadli. Takže ak kritizujete nečerpanie eurofondov touto vládou, tak skúste sa pozrieť možno aj do tej vašej vlastnej, ktorej ste vy boli pevnou súčasťou. (Reakcia z pléna.) [14:08] Michal Šimečka Nechajte dokončiť pána poslanca a môžte, pani poslankyňa, veď potom reagovať na faktické. A koniec. Tak, pán poslanec Šipoš. [14:09] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa Remišová, za tvoje vystúpenie, za to, ako si zhrnula vlastne tú pomoc. Len za tri a pol roka, keď sme boli vo vláde, len za tri a pol roka obrovská pomoc pre rodiny, obrovská pomoc pre tehotné mamičky, obrovská pomoc pre každú jednu rodinu, ktorá vie, čo je to vychovávať deti, živiť celú rodinu. A ak tu niekto bude spomínať, že neurobili sme hento, neurobili sme tamto, mohli sme urobiť, áno, oveľa viac. Ale potom nech sa ten človek pozrie do vlastného zrkadla, čo oni tu urobili za 12 rokov, keď tu vládli napríklad poslanci SMER-u alebo HLAS-u. Takže ja si myslím, že za tri a pol roka je to veľmi dobrý výkon a obzvlášť keď vieme, aké obrovské krízy prišli celosvetové na Slovensku. Či to je covid, či to bola energetická kríza, či to bola hospodárska kríza, vojna na Ukrajine. Tých kríz bolo brutálne veľa a zasiahli Slovensko enormne. Ale my napriek tomu sme držali tú vlajku rodinnej politiky a toto je pokračovanie prorodinnej politiky hnutia SLOVENSKO. Každý z nás má mamu, každý z nás vie, keď teda ešte mu žije a má možnosť so svojimi rodičmi byť. Vie, čo to je vychovávať dieťa, vie, aký to je zásah do života tej ženy a každý z nás veľakrát hovorí na MDŽ, že mamám, matkám treba pomáhať a píšu si rôzne, poslanci, statusy a rozdávajú kytičky. Ale tu pri tomto zákone môžu ukázať svojím hlasovaním, či im skutočne záleží na matkách, na mamách, či chcú, aby mali ten aspoň 100-eurový daňový bonus za jeden mesiac, keďže vychovajú tie deti. [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Jakab. [14:15] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne, aj za to zhrnutie pomoci, ktorá vlastne bola dodaná počas vlád Igora Matoviča 2020 - ´23, že naozaj to boli činy, hej? Že boli to skutky, že tie rodiny to vnímali a nielen teraz, že rodičia, ktorí zrazu mohli dopriať viac svojim deťom a ktoré mohli prežiť inflačnú krízu vďaka tomu a dokonca ich to posunulo ešte ďalej, že sa im zvýšila kvalita života a tým pádom aj kvalita zdravia. Dobre vieme, že pokiaľ máte v rodinách viac prostriedkov, viete zabezpečiť lepšiu stravu, viete zabezpečiť lepšie vzdelávanie, viete zabezpečiť väčšiu rodinnú, rodinnú pohodu, a to sa počíta. A nie je to len o rodinách akoby mama, otec, dieťa alebo deti, ale je to aj o starších. Tá pomoc dôchodcom bola bezprecedentná za, za tieto roky vlád, kedy bol Igor Matovič buď premiér, alebo minister financií a len v roku 2023 to bolo 1,1 mld. do, teraz hovorím do volieb, ktorý naozaj že dôchodcovia cítili. Aj to, že matky mohli ísť skôr do dôchodku na základe toho, že vychovali svoje deti. Alebo že keď naozaj pracovali 40 rokov a častokrát sa zodreli v tých zamestnaniach, že mohli odísť na predčasný dôchodok a nestratili nejak veľmi akoby nejaký budget v tej rodine. To je, to sú všetko jasné podpory rodiny, ktoré ale neposúvajú len rodiny, ale posúvajú dopredu aj našu krajinu. Takže ďakujem veľmi pekne za to. [14:15] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, pani poslankyňa Remišová, prosím. [14:15] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky a budem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Kalivodu, ktorý hovoril o prepadnutých eurofondoch. Ja som nehovorila o prepadnutých eurofondoch, ale o pláne obnovy, ale keď už sme pri tých eurofondoch, tak poviem, že čo sme z nich v regiónoch pre rodiny urobili. 11 353 nových miest pre deti v 390 škôlkach prvýkrát vôbec v histórii Slovenska aj v Bratislave. 615 nových miest v jasliach. Kvalitná, moderná príprava na stredných odborných školách, viac ako 155 podporených škôl, moderná výučba na základných školách, 1 563 lepšie vybavených odborných učební a 202 knižníc. A čo sa týka prepadnutých eurofondov, to je úplný hoax, pretože my sme v Bruseli zabezpečili zmenu európskej legislatívy, to znamená, že eurofondy, ktoré v roku 2020 nám odovzdala vláda pána Pellegriniho v absolútne katastrofálnom stave, sa mohli investovať do energetickej pomoci pre domácnosti. To znamená, že to sú peniaze, ktoré sa následne vrátia do štátneho rozpočtu a zo štátneho rozpočtu ich môže štát použiť na čokoľvek, pre rodiny, pre regióny, na cesty, na čo-koľ-vek. To znamená, že to je absolútne plus vôbec pre Slovensko. Takže zabezpečili sme, aby ani euro neprepadlo. Keď nejaké euro prepadne, tak to si bude musieť spytovať svedomie táto vláda, pretože dve zmeny európskej legislatívy sme zabezpečili tak, aby sa mohli použiť na energokrízu, vrátili sa do štátneho rozpočtu a štátny rozpočet ich môže použiť na čokoľvek. [14:15] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A ďalší vystúpi písomne prihlásený, ďalší vystúpi pán poslanec Galko. Nech sa páči. [14:15] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Dobre teda, no, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím sa vám priznať, že nie som dostatočne pripravený na toto vystúpenie, lebo pôvodne som očakával, že tento návrh zákona, ku ktorému som sa chcel a chcem sa k nemu vyjadriť, príde na pretras až v utorok, ale viete, keď všelijakí michelkovia a podobní konšpirátorskí exoti nechodia do roboty a prepadajú im body, tak potom sa to tu trošku zrýchlilo, a tým pádom som si rýchlo urobil niekoľko poznámok. A budem sa snažiť teda aj na mojom osobnom živote a na veciach, ktoré som prežil, a na mojich skúsenostiach alebo našich skúsenostiach našej rodiny, povedať, že prečo napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála a ekonomického liberála, tak prečo si myslím, že toto je dobrý návrh zákona a prečo si myslím, že rodiny treba podporovať. Už to tu viacerí rečníci spomínali, alebo predrečníci spomínali, ono je to objektívny fakt, že ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, ktoré vychovávajú svoje deti, lebo my si tu môžme rozprávať, čo chceme o nejakej emancipácii, máme veľmi veľa šikovných žien, máme veľmi veľa alebo mnoho mužov, ktorí pomáhajú, ktorí sú dokonca na materských dovolenkách, ale v zásade je stále tá situácia taká, že je to gro tej práce alebo gro toho poslania pri výchove detí, malých detí, je na pleciach žien, na pleciach matiek. A je to proste objektívny fakt, že podstatnú časť svojho života, alebo dlhú časť svojho života strávia doma s deťmi a že ich pracovná kariéra a aj potom to finančné ohodnotenie je týmto, samozrejme, poznačené. A niekto tu už spomínal 16,6, alebo 17 % priemerne zarábajú, zarábajú menej a je to objektívny fakt. Tých prístupov k tomu z hľadiska štátu je, samozrejme, viacero. My by sme mohli ísť možno cez nejaké kvóty, alebo, alebo nejakým zákonom tu prikazovať zamestnávateľom, aby dávali za rovnakú prácu, však to hádam aj platí, za rovnakú prácu rovnaké peniaze ženám a mužom, ale vieme dobre, ako to proste v praxi funguje, hej? Funguje to tak, že to nefunguje. A kvóty by tiež nefungovali, ak by sme ich mali. Viete, ono je to tak, že ja zastupujem platformu umiernených liberálov v hnutí OĽANO, ale to neznamená, že som nejaký, nejaký, nejaká chodiaca kalkulačka alebo nejaký sociálny cynický netvor a aj pri tej rovnej dani, ktorú teda ja osobne preferujem, aj pri tom mojom postoji osobnom, že čo najmenej výnimiek v daňovom systéme, je zrovna toto vec, za ktorú kedykoľvek bez problémov dvihnem ruku bez akéhokoľvek rozmýšľania a kedykoľvek sa za ňu postavím. Ja by som len chcel teraz povedať niečo o mojom osobnom prípade, o našom osobnom prípade, ako sme my vyrastali, z akej rodiny pochádzam, ono je to nie zasa až také známe, niektorí to vedia. Ja pochádzam zo siedmich detí a veľmi ťažko sme žili. Veľmi ťažko, lebo v podstate jedno dieťa nasledovalo za druhým, hej, prvých šesť detí bolo vždy pekne po dvoch rokoch, moja mama mala ešte taký úraz, keď bola mladá. Samozrejme, otec sa snažil, hej, zarobiť, zarobiť na rodinu, ale nebolo to teda nijak jednoduché, my sme žili v dvojizbovom dome bez, bez vody a bez ústredného kúrenia a ja neviem, bez plynu a bez čoho všetkého. Ale tu sme a mama nás, myslím si, že veľmi poctivo vychovala. A preto hovorím, že mama nás poctivo vychovala, lebo otec nám zomrel, keď sme boli všetci ešte školopovinní. Ten najmladší brat, ktorý vlastne bol jediný, ktorý nebol po dvoch rokoch, on bol po desiatich, po deviatich rokoch, o deväť rokov je mladší odo mňa, ostatní všetci boli po dvoch rokoch, tak on vlastne mal dva roky, keď, keď sa mama musela začať starať o nás sama. A dnes, keď to rozprávam či svojim dcéram alebo proste nejakým ľuďom, mladším, tak na mňa pozerajú, že či vlastne toto mohlo fungovať a jak to fungovalo, ale fungovalo to a fungovalo to len preto, lebo tá naša mama bola mimoriadne, mimoriadne obetavá. A keď sme sa teda presťahovali už potom do Bratislavy sem, tak ona je krásny príklad aj pre tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, lebo fungovalo to tak, že ona ráno vstala, pekne nám urobila raňajky, obriadila si nás, odviedla nás do školy, starší sa odviedli sami, mladších odviedla ona a už potom, samozrejme, pracovala, hej? Keď aj ten mladší, jednak, jednak časť úseku medzi tým najmladším bratom a medzi mnou a potom, keď vlastne už ten mladší brat dovŕšil tie dva-tri alebo koľko rokov, tak začala pracovať, aby sme mali z čoho žiť. Tak ona ráno vyriešila tie raňajky, potom išla pracovať, ona robila na plavárni, kde robila všetko možné, lebo však pri tých deťoch nevyštudovala, predávala v bufete, alebo tam robila tie masáže podvodné, alebo upratovala tam. Kde bola do nejakej štvrtej, piatej alebo dokedy a potom sa vrátila domov, kde sme sa teda my všetci zbehli, ona nám friško navarila, dala nám večeru a potom išla do druhej práce. Išla upratovať, si vybavila buď od siedmej do deviatej, alebo od ôsmej do desiatej chodila upratovať do školy alebo do jedného úradu. A toto robila imrvére dlhé-dlhé roky tak, aby proste sme nejakým spôsobom dokázali vyjsť. Ak by vtedy jej za to, vtedy boli ešte koruny, ak by jej vtedy za to dal niekto sto korún mesačne navyše, tak nám by to strašne pomohlo. Strašne by to ohodnotilo, ohodnotilo tú obetu, ktorú ona vlastne pre našu rodinu priniesla počas svojho života a dnes, keď teda už aj tu nie je medzi, tak vám môžem povedať, že my ako rodina veľmi držíme spolu. Veľmi držíme spolu, všetci súrodenci. A aj to je jeden z dôvodov týchto mojich postojov, ktoré napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála, sa možno nekryjú s tými úplne že klasickými, takými ekonomickými, čiste kalkulačkovými liberálmi. To, čo som len chcel povedať, aby ste trošku to nejakým spôsobom pochopili, lebo ja som presvedčený, že aj dnes sú také mamy, hej? Možno o nich nevieme, ale určite sú na Slovensku takéto matky, ktoré, ktoré by proste ocenili, keby sme im niečo ako spoločnosť dali. Pracujúce matky, ktoré tiež možno chodia do dvoch robôt a veľmi ťažko žijú. Ja osobne si myslím, že aj v podstate z toho takého nejakého morálneho hľadiska v tejto dobe, keď, keď koniec koncov ministri si nadelili veľké peniaze. Ja neviem presne, koľko to je, o koľko, o koľko tisíc si zvýšili. Ja som sa to na to pýtal, ale nevedeli sme presne. Zvýšili si to v čistom, paušálne náhrady. Tak, tak obzvlášť aj v dnešnej dobe, ja som to nejak až nekritizoval, nešiel som vyslovene po tom, ale aj v dnešnej dobe, keď oni si takýmto obrovským spôsobom pridali, tak pridať tým, tým matkám, ktoré takto pracujú 100 eur mesačne, si myslím, že, že z toho morálneho hľadiska to, to priam naša povinnosť by mala byť alebo teda povinnosť ľudí, ktorí, ktorí môžu o tom rozhodnúť. Chcem popritom všetkom spomenúť ešte aj ekonomický pohľad alebo taký ekonomický efekt. Lebo čo spravia tí ministri s tými dve, tri alebo ja neviem, koľko tisíc dostanú mesačne navyše? No čo myslíte, čo urobia? Tak ja neviem, kúpia si v nejakej nemeckej alebo rakúskej cestovke zájazd, dovolenku kdesi na Mauríciuse alebo, alebo na Bali a tie peniaze vyvezú von, tam ich minú a Slovensko z toho nebude mať vôbec nič. Čo spraví tá matka, tá žena s tými 100 eurami? No ona ich minie na deti. V 99 % ich minie na deti. Buď ich minie na jedlo, hej, že si doprajú viacej jedla, alebo ich minie na školské potreby pre deti. Vieme dobre, jak, jak to šialene letí všetko hore. Však to koniec koncov niekto tu o tom z mojich predrečníkov aj hovoril. Alebo deťom kúpi častejšie nové topánky, alebo ja neviem, úbor na cvičenie. Čiže ona tá matka všetky tieto peniaze minie doma, tu na Slovensku, a takže tam bude aj pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, lebo tie peniaze sa vlastne budú točiť ďalej tu na Slovensku. Druhá vec, o ktorej som presvedčený, že toto opatrenie by prinieslo, to je sociálno-psychologický efekt. Ono 100 eur nie je veľa pre ministrov, hej, alebo pre poslancov. Možnože aj pre niektoré dobre zarábajúce manažérky, ženy nie je veľa 100 eur, ale určite pre niektoré a pre mnohé je to dosť veľa peňazí. Ale zároveň, keď odhliadneme, dáme nabok tú hodnotu tých peňazí, tak je tu ten efekt, ten pocit toho mladého dievčaťa, ktoré sa rozhoduje, že si založí rodinu, že bude mať deti a ono si povie, že aha, tak ten štát na mňa myslí, nevykašlal sa na mňa, poskytol mi niečo naviacej, podporil ma, chce ma podporiť za to, že mám tie deti, alebo budem mať tie deti, za to, že chcem žiť v rodine, zakladám si tú rodinu, za to, že sa tým deťom mojim venujem. A oni raz budú tvoriť tie hodnoty, ktoré táto spoločnosť potrebuje na to, aby bolo na dôchodky a podobne. Oplatí sa mi ísť do toho. Nie je to veľa peňazí, ale ten štát, tá spoločnosť ma takýmto spôsobom podporuje. Toto, samozrejme, by malo nespochybniteľne pozitívny vplyv aj na demografickú situáciu. Ale aby som teraz nehovoril len o svojej mame a o našej rodine, ja viem napríklad, že aj tu v tomto pléne, aj teraz tu sedia medzi nami dvaja poslanci, jeden koaličný a jeden opozičný, ktorí majú veľa detí, hej? Jeden má štyri deti, druhý má šesť detí a to je úžasné. A chcem povedať, že to je proste úžasné v dnešnej dobe, takýto počet detí mať a vychovávať ich a venovať sa im, to je, to je niečo krásne a určite na Slovensku je veľa takýchto rodín. A nie všetci alebo drvivá väčšina z nich nemá také, také mzdy a také platy ako vy dvaja. To znamená, že žijú z oveľa, oveľa menších peňazí. Čiže podporte ich. Aj ten poslanec z tej koalície, podporte ich, tie matky a tie rodiny. Určite na Slovensku je viacej takých rodín, veľa rodín. Ja som o tom už hovoril, že zastupujem tu platformu umiernených liberálov, ale podpora rodín je vec, za ktorú sa proste postavím vždy. Vždy sú veci, na ktorých sa ja nezhodnem s mojimi priateľmi a kolegami konzervatívnymi v klube SLOVENSKO, ale toto je téma, kde proste sa, sa zhodneme vždy a ja akýkoľvek takýto návrh podporím. A ja som presvedčený, že nie je to hanba ani pre mňa ako pre umierneného liberála povedať, že je super žiť 34 rokov s tou istou ženou, vychovávať svoje dve deti v láske, tak aby oni potom vychovávali ďalšie generácie. A kedykoľvek aj ako umiernený liberál, budem tieto rodiny podporovať, aj ženy budem podporovať, matky. Ak mám možnosť im cez nejaký návrh zákona dať 100 eur na daniach, tak proste za to vždy zdvihnem ruku, aj za 200 eur by som zdvihol ruku, nebudem váhať proste ani minútu. Chcem ešte zopár argumentov použiť tiež opäť zo života, zo svojho okolia, s ktorými som sa stretol, či už priamo my, alebo, alebo členovia našej rodiny, alebo priatelia, známi. Zoberte si, jak strašne šialene sú drahé dnes súkromné škôlky. U nás v Stupave nie je jednoduché dostať dieťa do štátnej škôlky, to tam dostanete možno ten posledný rok, ale tie matky, ktoré vlastne idú pracovať po druhom, treťom roku, alebo kedy proste idú pracovať, tak oni potrebujú niekde tie deti umiestniť a tie súkromné škôlky to sú, to tú šialené peniaze. Ja nechcem teraz hovoriť tú, tú sumu, aby som nepovedal zle, ale to sú obrovské peniaze, obrovské peniaze. Tak aj na toto by mohli tie matky tých sto eur, keby dostali, by mohli použiť. Aby proste jednoducho si dokázali zaplatiť tú súkromnú škôlku, keď už do tej štátnej nevedia to svoje dieťa dostať. Hypotéky, však to všetci vieme, kto má dnes hypotéky. No hypotéky majú predovšetkým mladé rodiny, tie úroky letia hore, však sme tu koniec koncov čosi aj prejednávali, aj schválili, podľa mňa to je slabé, ten návrh zákona, hlavne to nebude fungovať, a hlavne to za chvíľu skončí. To znamená, že aj na vykrytie, veď pre niektorých je to aj niekoľko 100 eur mesačne, ten nárast. A to opäť vlastne by týchto sto eur im významne pomohlo, tým mladým rodinám na to, aby si trošku uľahčili tú svoju životnú situáciu. Tretí argument, hovoril som už aj, hovoril som o tých škôlkach, sú cestovné náklady. Tí, ktorí chodia, však my sa, veľa z nás sa vozíme autami, ale ľudia bežne chodia ešte stále do roboty mestskou hromadnou dopravou, aj medzimestskou hromadnou dopravou. A veľmi dobre vieme, akým spôsobom stále sú, proste zdražie, všetko zdražie a opäť tie matky častokrát chodia tými dopravnými prostriedkami a tiež by z toho mohli vykryť tieto zvýšené náklady na cestu do práce a na cestu z práce. Štvrtá vec, dane z nehnuteľností, lokálne dane. Však tí, ktorí máme vlastné bývanie a však všetci asi máme, alebo väčšina má, tak vieme dobre, akým spôsobom tie dane z nehnuteľností každú chvíľu sú zvyšované. To je tak isto náklad, ktorý v prvom rade, v prvom rade postihuje mladé rodiny. Lebo keď si zoberiete, že koľko, keď mladá rodina má malý príjem a jej dvihnú daň z nehnuteľností, ja neviem, o 50 % alebo o koľko %, tak, a potom ju porovnáte s niekým iným, kto má ďaleko vyšší príjem, ďaleko viacej zarába a percentuálne spočítate tie náklady, tak je to obrovský nárast pre tú mladú rodinu, ktorá musí zrazu platiť tie vyššie dane z nehnuteľností. Rôzne množstvo poplatkov. Však kolega Jakab v podstate tu mal veľmi kvalitný príspevok, keď sme ten návrh zákona prejednávali, pri ktorom táto vláda dramatickým spôsobom navýšila obrovské množstvo poplatkov. To sú tiež financie, ktoré významným spôsobom zasiahli do rodinných rozpočtov mladých ľudí, do rodinných rozpočtov rodín, a tak isto to zvýšenie o tých 100 eur by im pomohlo nejakým spôsobom aspoň čiastočne zmierniť tento rast tých poplatkov. Zdravotníctvo napríklad, hej? Vieme, že veľké množstvo liekov sa dopláca, aj pre deti sa doplácajú lieky. Veľké množstvo zákrokov sa dnes nejakým spôsobom hradí. Aká je situácia, častokrát matky radšej ten liek nekúpia, alebo to nejako, nejaký lacnejší kúpia, menej kvalitný, alebo ja neviem čo, len preto, lebo si nemôžu to dovoliť. Tak aj toto je vec, že čo sa týka toho zdravotníctva a toho zdravotného stavu obyvateľstva a detí a mladých rodín, tak tam by to tak isto malo významný pozitívny efekt, že tie matky by si možno mohli dovoliť častejšie, keď už nie lieky, tak možno nejaké vitamíny alebo nejaké ďalšie veci, o ktorých dnes mnohé ani len nerozmýšľajú. Lebo nemajú na základné potreby, alebo vychádzajú naozaj z výplaty do výplaty horko-ťažko, tak aby zaplatili nájomné a náklady spojené s bývaním a so stravou a na nejaké vitamíny alebo zdravé potraviny, alebo niečo také im jednoducho už financie nezostávajú. Čiže je iks vecí, iks ďalších vecí, kde by mladé rodiny a kde by naozaj matky, ktoré proste vychovávajú deti, vedeli veľmi rozumne naložiť s týmito financiami, ak by teda sme sa na to dali a ak by sme tento krok, podľa mňa dobrý krok, urobili a keď by sme tento návrh schválili. Ja by som bol rád, ak by sa tento návrh schválil, pretože je to dobrý návrh zákona. Rozpočet, štátny rozpočet to utiahne a o tých efektoch na, na rôzne spoločenské oblasti nášho života som už hovoril v rámci svojho vystúpenia v rámci tejto rozpravy. Myslím si, že toto je téma, kde naozaj by sa mohli nejakým spôsobom odložiť stranícke tričká a kde naozaj ak by sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne ten návrh v sebe obnáša, tak by sme si možno uvedomili, alebo celkom iste uvedomili, že je to to najmenej, čo môžeme pre matky, ktoré vychovávajú svoje deti, urobiť. Takže vás chcem poprosiť o podporu tomuto návrhu. Ďakujem pekne. [14:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Krátky. Nech sa páči. [14:35] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nuž pán poslanec Galko, tak ja to poviem na plné ústa, že ty si to nechcel povedať, aby si sa nepomýlil, chcel by si byť korektný v číslach, ale neni, neni vôbec žiadna výnimka v tom, keď mladé rodiny dostanú za súkromnú škôlku sumu, ktorú napríklad zaplatia, 400 euro, a to nehovorím tú najvyššiu, ktorá je a nájdete na trhu aj drahšie. Čiže toto je náklad a keď majú dve deti, tak pri niekom by sa dalo povedať, že je výplata fuč celá. Čiže jeden rodič zarába len na to, aby si mohol dať deti do škôlky a keď je tam druhý, tak ten zarába na to, aby mali z čoho žiť. A práve pre takéto, pre takéto rodiny, pre takýchto manželov a páry je výborné, keď im doručíme ďalšiu pomoc. Veľmi oceňujem tvoju otvorenosť aj v tom, že si hovoril o tom svojom vlastnom príklade a v tej svojej vlastnej životnej skúsenosti si ukázal, aké je to vzácne, keď matka viacpočetnej rodiny sa príkladne s veľkou snahou stará o, o detičky. A teraz chcem povedať jednu vec, že toto je to, že kde keď sa zlepší prostredie a vytvorí perfektná klíma. Hovorím perfektná, ja viem, že môžem povedať aj dobrá, ale naozaj tuto by mala byť vzorová klíma v štáte vytvorená, pretože od nej sa odvíja kopec ďalších vecí. Tak potom si zaslúžia ústavní činitelia aj vyšší plat. Ty si znovu nechcel povedať presne konkrétne, lebo si si to chcel nájsť ešte dodatočne, že o koľko si zvýšil napríklad premiér výplatu. Tak zo 4895 euro išiel na 9572. 96 % hore. Keby tí učitelia aspoň išli hore, alebo nejaká reforma by prišla. Ale učiteľom zvýšili o 0 %, nič, ani euro a premiér išiel hore o 96 %. Toto je ten problém, toto je to hrozné. [14:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Šipoš. [14:37] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Galko, za tvoje vystúpenie, za fakty, za tvoj životný príbeh, za to, ako ste, v akých podmienkach ste vyrastali, a ty si v akom, v akých podmienkach si vyrastal. Je to obdivuhodné, ako sa tvoja mama dokázala postarať o vašu rodinu, o deti. Mnohopočetné rodiny na Slovensku, nemáme ich veľa, ale tá úloha matky v rodine, kde jednoducho má nezastupiteľné miesto, kde sa dennodenne venuje deťom, kde obetuje v podstate celú svoju kariéru len preto, aby vychovala slušných, čestných ľudí, ktorí budú prinášať hodnoty tomuto štátu a v podstate celej spoločnosti, je momentálne neodmenené. Momentálne jednoducho tá mama trpí tým, že venuje všetku svoju energiu, čas tomu, aby vychovala tie deti. Ale je to jedno, že či pri jednom dieťati alebo pri viacerých, ale pri tých viacerých je to ešte oveľa, oveľa ťažšie. A to, že doteraz tu nebol zákon, ktorý by aspoň nejakým spôsobom pomohol vykompenzovať tú námahu, tú energiu, to je podľa mňa smutné a ja som veľmi rád, že s týmto zákonom prichádzame do parlamentu. A opäť sa bude môcť ukázať, ako to myslia poslanci tohoto pléna úprimne s pomocou pre matky, ako si vážia ženy, ako si vážia to, že tie mamy vychovávajú tie deti a som veľmi zvedavý na to hlasovanie, ako dopadne. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie a som rád, že si priniesol fakty. [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič. [14:40] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ľubo, taký nejaký ostych si mal trošku pri tom zvyšovaní platov, teda že nevieme sa dopátrať úplne presne, o koľko si zvýšili. 96 %. Na chrapúňa, Fico a všetci ministri si zvýšili platy. Fico 96, ostatní 83, v priemere v pohode môžme hovoriť, že o 90% alebo veľmi zjednodušene zdvojnásobili si sebe platy. Ale ver tomu, že keď v utorok sa bude hlasovať o tomto zákone, na chrapúňa tým matkám nedajú tých 100 eur. Sebe 5-tisíc dajú, ale matkám 100 eur? Božechráň, čo by to, čo tam vlastne oni, oni nie sú štát. Oni sú predsa štát, oni si môžu zo svojho nadeľovať, lebo to vlastne patrí im, ale matkám stovečku nedajú. A takto to v utorok dopadne. Ja už som stratil ilúzie. Prosíkať sa týmto ľuďom, že aby mali svedomie, oni svedomie nemajú. Ak by svedomie mali, v živote by nespáchali zločin voči spravodlivosti pri novele Trestného zákona. To sú zločinci, ktorí nemajú iný cieľ, len v politike okrádať svojich vlastných voličov, predtým, samozrejme, podlo si ich kupovať ružičkami na MDŽ a spol. A potom, keď môžu dostať sa k moci a zabezpečiť si beztrestnosť, tak ako teraz. Mne to až pripadá pomaly smiešne, v jakej panike si tú beztrestnosť zabezpečujú. Jak teraz Pellegrini, chcel by byť prezident, naťahuje podpísanie novely Trestného zákona, len aby náhodou sa im to nevymklo z rúk, aby náhodou ho nemohol niekto ešte niekedy vyšetrovať za to, jak zobral úplatok. Iba v jednej veci, 150-tisíc a potom zabezpečil, aby sa nakúpil softvér za 15,4 milióna, ktorý bol hodný 28-tisíc eur. Toto sú oni, vraj sociálni demokrati. Skorumpovaní zločinci to sú a nemajú žiadne svedomie. Ešte raz, sebe si zvýšili platy o 100%... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko s reakciou na faktické. [14:44] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky alebo faktické pripomienky. Ja som použil ten osobný prípad alebo prípad našej rodiny, lebo, z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že som chcel vlastne vylíčiť nielen teda tuto poslancom, ktorí tu sedia, takto v piatok už poobede ich je tu naozaj poskromne. Ale v podstate celej slovenskej verejnosti, lebo nič si nenahovárajme, veľmi veľa ľudí toto rokovanie aj pozerá, že, že o kom vlastne my tu hovoríme, hej? Že o akom návrhu zákona a hlavne pre koho tento návrh zákona my sme do Národnej rady Slovenskej republiky priniesli a komu tým chceme pomôcť. Lebo ja som naozaj presvedčený, že aj v dnešnej dobre napriek tomu, že tá doba je už úplne niekde inde a úplne posunutá, existuje ešte tak isto veľa podobných rodín, ako bola tá naša, jednoducho tá obetavá matka robí všetko pre to, aby to, ten nespočetný kŕdeľ tých svojich detí vychovala a dá nabok úplne všetko. Dá nabok kariéru, nechodí na žiadne školenia, nespraví si ani vysokú školu, lebo jednoducho tá rodina a tie deti sú pre ňu na prvom mieste. A potom áno, povedzme si to otvorene, samozrejme, potom pre ňu zostane tá menej lukratívna práca, povedzme tá, tá jednoduchšia práca. Ale to neznamená, že ten, tá žena, že je niečo menej, práve naopak. My by sme mali dať jasne najavo, že takéto ženy, ktoré vychovávajú svoje deti a seba vlastne obetujú, podstúpia tú obetu, tak že sú pre nás niečo viac. A to že je tu ten apel, no však uvidíme, ako sa ten utorok zachovajú. Ďakujem. [14:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi tiež písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Šipoš. Nech sa páči. [14:44] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, chcel by som pozdraviť, na balkóne máme nejakú návštevu, predpokladám, že študentov, mladých ľudí, takže ich pozdravujem spred tohto pultu, vitajte. Síce je už piatok poobede, vidíte, koľko tu je poslancov v piatok poobede. Ale keď budete mať čas a možno si ma vypočujete, tak vám poviem niečo o zákone, ktorý predkladáme v parlamente a hlavným predkladateľom je Igor Matovič. A tak na začiatok to chcem zarámovať, aby ste možno vedeli, o čom idem hovoriť. Tak naše hnutie SLOVENSKO sa dlhodobo snaží presadzovať na jednej strane protikorupčné veci, aby sa nerozkrádal tento štát a spoločné všetky peniaze daňových poplatníkov. A na druhej strane taký druhý pilier nášho hnutia je prorodinné hnutie, pomáhať rodinám, aby sa mal, malo zmysel na Slovensku v podstate žiť, aby tu boli zdravé rodiny s deťmi a aby hlavne mamy, ktoré vychovávajú deti, boli nejakým spôsobom odmenené. Lebo tak ako aj vy, čo ste na balkóne, máte svojich rodičov, svoju mamu. Aj tuná poslanci v pléne, aj ľudia, ktorí to pozerajú, každý z nás vie, a keď mal tú možnosť a mal to šťastie, že mal vlastnú mamu, tak vie, čo tá mama musela obetovať pre to, aby nás dobre vychovala. No a mnoho politikov, hlavne keď je Medzinárodný deň žien alebo keď je nejaký sviatok, tak kde sa spomínajú ženy, alebo majú sviatok nejaké ženy alebo Deň matiek, tak mnoho politikov sa snaží priživiť na tejto téme. To znamená, dávajú si facebookové statusy, píšu krásne, krásne statusy o tom, ako si ženy treba vážim, ako si matky treba vážiť a dávajú si fotky a hovoria o tom, ako im záleží na mamách, ako im záleží na ženách. No ale potom, keď reálne môžu niečo spraviť pre tie mamy, napríklad aj teraz, keď je v parlamente zákon, ktorý by mohol zabezpečiť to, aby mamy, ktoré vychovávajú deti vo veku do 15 rokov, tak za každé jedno dieťa by mali daňový bonus 100 euro mesačne. To znamená, že by aspoň nejako boli vykompenzované tie ich, tá ich námaha, tá ich obeta pri vychovávaní detí. A je to spravodlivá, je to spravodlivá vec, pretože mamy a ženy, ktoré sa rozhodli byť mamami, tak mnohokrát to materstvo ide na úkor ich kariéry, mnohokrát ide na úkor toho, že by mohli mať nejakú lepšiu vysokú školu, nejaké lepšie vzdelanie, mohli by mať nejakú lepšiu prácu, nejakú lepšiu kariéru, a tým pádom by mohli mať lepšie príjmy a následne, keď budú na dôchodku, tak by mohli mať aj vyšší dôchodok. Tak oni sa rozhodli byť mamami, mať v podstate to najkrajšie povolanie a prídu o tie benefity, prídu o to, aby mohli mať to vzdelanie, ten vyšší plat, následne vyšší dôchodok. A my takýmto zákonom chceme vyrovnať ten nepomer medzi tým, keď niekto nemá deti, alebo mnohokrát sa porovnáva na Slovensku, že muži majú vyššie platy alebo vyššie príjmy ako ženy, tak takto by sme chceli vyrovnať tú nespravodlivosť a zabezpečiť, aby mamy mali aspoň tých 100 euro mesačne daňový bonus. Je to v podstate taký istý mechanizmus, ako sme zaviedli za vlády Igora Matoviča a ja som mal tú česť predkladať jeden z tých návrhov prorodinných riešení, a to bol tehotenský príspevok. Ale počas vlády Igora Matoviča sme presadili daňový bonus na dieťa a v podstate je to obrovská pomoc pre rodiny s deťmi, ktoré majú deti a môžu mať konečne reálny príspevok na výchovu tých detí. Ten príspevok 200 euro sa skladá z dvoch častí, jeden je 60 eur, to je ten prídavok na dieťa, ktorý má v podstate každý, kto má deti a tých 140 eur z tých 200 je daňový bonus, ktorý si môžu pracujúci rodičia uplatniť, a tým pádom majú väčší príjem do rodiny a môžu tie peniaze minúť, v podstate ich míňajú na tie deti. Na výchovu, na základné veci, ktoré tie deti potrebujú. A tak je to správne. Preto som veľmi hrdý, že som súčasťou nášho hnutia SLOVENSKO a môžem aj tuná vystúpiť a povedať o tomto dôležitom a správnom zákone. Ja by som ešte chcel možno v úvode povedať o pár zákonoch, ktoré sme presadili, keď sme boli vo vláde. V rámci tej rodinnej revolúcie, kde sme prinášali nielen ten tehotenský príspevok, nielen daňový bonus na dieťa, ale v rámci rodiny to bol aj mesačný rodičovský príspevok pre rodiča, ktorý nepoberal materské. Je to 345 eur. Rodičovský príspevok pre rodiča, ktorý poberal materské, tiež išiel hore, čiže 473 eur. To sú dnes v podstate mamičky, ktoré sú už po materskej a sú na rodičovskom príspevku, alebo môžu to byť, samozrejme, aj otcovia. Čo sa týka pre tých tehot...,čo sa týka toho zákona, ktorý som predkladal v parlamente, tehotenský príspevok, ktorý je jedinečný v rámci Európy a v rámci sveta a v podstate pomáha tehotným ženám už sa pripraviť na to materstvo a už mať nejaké financie na to, aby si mohli kúpiť nejaké základné veci, alebo zabezpečiť si to zázemie tak, aby to dieťatko mohlo prísť do dobrého prostredia, do pripravenej rodiny, tak tam je tá suma tehotenského príspevku vo výške 1 800 eur, mesačne je to v priemere okolo 300 eur. Ale do toho narodenia, keďže je to od štvrtého mesiaca tehotenstva, tak do tohto narodenia to je1 800 eur pre to dieťa. Ďalší príspevok, ktorý som spomínal, to je to 200 euro mesačne na dieťa. Potom ďalší príspevok, ktorý sme presadili, je 830 eur. Je to príspevok pri narodení aj štvrtého dieťaťa, pretože dovtedy to bolo, len keď sa narodilo prvé, druhé a tretie dieťa, ale pri štvrtom sa už na to nemyslelo. Takže aj to sme presadili, že keď sa v rodine narodí aj to štvrté dieťa, tak dostane tá rodina alebo tá mama 830 eur príspevok. Ďalší príspevok 330 eur bol pre rodiny v hmotnej núdzi. 100 euro príspevok sme presadili v roku 2022 a 2023 na každé nezaopatrené dieťa, a taktiež sme presadili dva týždne platenej otcovskej dovolenky. K tomu bezplatné lieky pre deti do šesť rokov, aj pre ťažko zdravotne postihnutých, a taktiež sme mysleli aj na najlepších študentov vysokých škôl, kde sme presadili 3 000 eur štipendium pre 1 000 najlepších študentov vysokých škôl počas troch rokov štúdia. Toto sú konkrétne návrhy zákonov pre pomoc rodinám, a to sme presadili za tri a pol roka najťažších kríz, ktoré tu na Slovensku boli. Boli to veľmi ťažké časy covidu, kedy sme nevedeli, ako sa tá situácia bude vyvíjať, kedy sme museli obmedzovať jednoducho pohyb ľudí, pretože ten vírus bol tak zákerný, a tak silný, že museli sme urobiť radikálne riešenia, aby sa ďalej nešíril, aby ďalej neumieralo stovky ľudí. A ja som veľmi rád, že aj napriek tým ťažkým časom, ktoré sme prežili, či to bola potom následne vojna na Ukrajine, obrovská inflácia, energetická kríza, tak sme aj počas týchto ťažkých tri a pol roka presadili tieto prorodinné riešenia a dnes už konkrétne rodiny s deťmi, mamy, otcovia, tie deti, tú pomoc majú. A na to som veľmi hrdý a podarilo sa to fakt za len tri a pol roka. Keby sme možno boli vo vláde plných štyri roky alebo boli ešte ďalšie volebné obdobie, tak tých riešení by bolo omnoho omnoho viac. Ale nevadí. My teraz tieto zákony prinášame do parlamentu, aj keď máme menšinu, aj keď sa nám veľakrát vládni poslanci vysmievajú a tvária sa, že naše zákony neprejdú, ale to dobro, ktoré ide z nášho hnutia v rámci rodín, to nezastavia. Lebo tie zákony presadíme, či teraz v opozícii, alebo do budúcna po ďalšom volebnom období. Ja som o tom presvedčený. Pretože ľudia, ktorí vidia tieto skutky, rodiny, ktoré zažili a zažívajú tú pomoc, aj mladí ľudia, aj rodičia, dôchodcovia, babky, dedkovia, ktorí to vidia, čo sme priniesli tým rodinám, aj zvýšené dôchodky v konečnom dôsledku, tak to podľa mňa zanechá stopu a ľudia nebudú mať problém nám uveriť. Keď sme presadili tieto veci, o ktorých som teraz hovoril, tak určite nebude problém veriť, že presadíme aj tie ďalšie veci a presadíme aj ten príspevok, tzv. 100 eur pre mamy mesačne v jednoduchosti povedané, aj či už budeme v opozícii, alebo vo vláde. Teraz je taký zaujímavý, teraz je taký zaujímavý moment tohto zákona, pretože onedlho budú prezidentské voľby. A dnes v pléne tu sedia traja prezidentskí kandidáti, ktorí budú sa musieť vysporiadavať s hlasovaním pri tomto bode, ktorý pomáha mamám. Skutočne pomáha mamám, nie je to len karafiát na MDŽ a odfotenie sa na Facebooku alebo nejaký krásny status, ako milujem svoju mamu alebo nejaké pekné videjko, ale toto je konkrétny, konkrétny zákon, ktorý, môže ten poslanec pomôcť tej mame alebo nepomôcť. Ja som veľmi zvedavý, ako sa zachová prezidentský kandidát Andrej Danko pri tomto zákone, ktorý v minulosti párkrát už aj povedal, že a dokonca sa snažil nejakým spôsobom zabrzdiť to šialenstvo, ktoré chcel priniesť minister práce a chceli zobrať rodičom rodičovský dôchodok. Tak povedal, že mama by ho zbila, alebo vyfackala, nejakým takým spôsobom sa vtedy vyjadril. Tak som veľmi zvedavý, ako sa zachová pri hlasovaní o tomto zákone. No a potom tu máme ďalšieho prezidentského kandidáta, favorita volieb, ktorý sa tam už vidí, už si dáva tie krásne bilbordy, kde sa pozerá do tej svojej budúcnosti a je presvedčený, že bude prezidentom, a to je, povedzme si na rovinu, Ficova podržtaška Peter Pellegrini, ktorý bude mať tiež veľmi veľkú dilemu, ako bude hlasovať v utorok, keď budeme o tomto zákone hlasovať. Tak som veľmi zvedavý, ako sa Peter Pellegrini, ktorý sa tiež tak rád prezentuje, ako on si váži ženy a chodí mame vešať záclony, dáva si to na Facebook a chváli sa, aký on je šikovný synáčik. Tak som veľmi zvedavý, ako on sa zachová pri tomto hlasovaní, ktoré môže konkrétne pomôcť, ale nie jeho mame, ale všetkým mamám na Slovensku. Pretože zákony by sme nemali robiť pre kamarátov, pre nejakú skupinku v tej politickej strane alebo pre len svojich nejakých známych, rodinných príslušníkov. Zákony by sme mali robiť pre všetkých ľudí na Slovensku, tých, ktorých si zaslúžia pomoc. A ja som presvedčený, že každá jedna mama, ktorá sa rozhodla byť mamou, ktorá sa rozhodla ísť do toho ťažkého povolania, ktoré sa volá materstvo, vychovávať to dieťa, dávať mu lásku, dennodennú opateru, či tí poslanci, ktorých tu je 150, či zahlasujú za konkrétnu pomoc týmto mamám. A je to len 100 euro mesačne, daňový bonus. Nie sú to žiadne milióny, miliardy, neviem, aké neskutočné peniaze. Tých 100 eur pre každú mamu na Slovensku sa podľa mňa musí nájsť. A my tie peniaze, ak ich neschválite teraz, kolegovia, vládni poslanci, my tie peniaze nájdeme a keď budeme my mať možnosť byť vo vláde a ľudia nám dajú dôveru, tak my ich presadíme. Čiže je to len otázka času. Je na vás, či to prejde teraz a budete môcť ukázať, že aj vám záleží na mamách, alebo to presadíme potom bez vás a tým mamám pomôžeme neskôr. Takže toto by bolo asi tak na úvod z mojej strany. Ešte mám nejakých šesť minút. Tak by som chcel vám ešte možno spomenúť niektoré dôležité veci, ktoré sa nám podarilo presadiť, keď sme boli, keď sme boli vo vláde, a to je napríklad dlho spomínaná téma seniorov, lebo máme tu jednu politickú stranu, ktorá sa volá Smer. Potom sa tak rozdelila. Už máme aj Smer, aj Hlas, ale v podstate sú to, je to tá istá partia ľudí, len zmenili si názov, polovička z nich a oni sa tak dlho bili do hrude a dávali na bilbordy, že oni chcú trináste dôchodky pre dôchodcov, a to mali tak dlho tému. Ja si pamätám bilbordy ešte s pani Tomanovou niekedy v 2010-tom. Tak Fico vtedy hovoril, že bude diaľnica do roku 2010 do Košíc z Bratislavy, to nemáme doteraz. Ale oni tak veľmi ľúbivo sa prihovárali dôchodcom, pretože dôchodcov na Slovensku je veľmi veľa a majú taký veľmi pozitívny vzťah, keď sú voľby, tak chodia voliť poctivo a vedia, že tých dôchodcov veľakrát vedia opiť rožkom. Veľakrát ich vedia oklamať doslova, takí šmejdi, viete, čo volajú tým dôchodcom a hovoria, že by im dali teraz peniaze, lebo sa stala nejaká havária ich synovi alebo ich vnúčikovi, a takto oni v podstate veľakrát tých dôchodcov nejakým spôsobom oblbli a dlho sa im darilo klamať dôchodcov, že presadia trinásty dôchodok. No a tak to sľubovali každé voľby a potom to už bolo tak trápne, že tri dni pred voľbami v 2020 roku, čiže 10 rokov po tých sľuboch, nevedeli, čo majú robiť, lebo videli, že percentá im veľmi padajú pred tými voľbami, tak sa rozhodli, že v parlamente schvália konečne ten trinásty dôchodok. No najväčšia sranda bola, že už v podstate nemali na to ani žiadne krytie v rámci rozpočtu. Veľa ľudí im to už neuverilo, ale potom sa začali do hrude biť, že oni presadili ten trinásty dôchodok. No zaujímavé je, že nikdy za ich vlád ten trinásty dôchodok nevyplatili tým ľuďom. Až prišlo naše hnutie do vlády v roku 2020 a vtedy sme reálne začali vyplácať dôchodcom peniaze, či už to boli trináste dôchodky, či to bol rodičovský dôchodok, valorizovali sme dôchodky. Očkovací bonus sme dávali dôchodcom, aby sme mali lepšiu zaočkovanosť, aby nezomierali dôchodcovia na kovid. Tak to len rýchlo zhrniem, aby to bolo zaznamenané, aby ste to aj vy počuli. 308 miliónov eur - trinásty dôchodok v roku 2023, 273 miliónov eur - rodičovský dôchodok 2023, 530 miliónov eur - valorizácia dôchodkov 2023, 308 miliónov eur - trinásty dôchodok 2022, 260 miliónov eur - očkovací bonus 2022, 198 miliónov eur - štrnásty dôchodok 2022, tam sme dokonca dali nielen trinásty, ale ešte aj štrnásty dôchodok. 308 miliónov eur sme vyplatili ako trinásty dôchodok v roku 2021 a 308 miliónov trinásty dôchodok v roku 2020. Tie dôchodky sme nastavili tak, aby tí dôchodcovia, ktorí majú nižší dôchodok reálny, mali ten trinásty vyšší a tí dôchodcovia, ktorí majú bežný dôchodok vyšší, tak tí mali ten trinásty dôchodok trošku nižší, aby to bolo spravodlivé, aby to bolo hlavne sociálne. No a toto sú len peniaze a milióny eur, ktoré sme vyčlenili pre dôchodcov, keď sme boli my pri, boli sme vo vláde a mali sme možnosť napriek tým obrovským krízam tieto dôchodky vyplácať. A toto už v podstate nikto nášmu hnutiu nezoberie. Ja som veľmi rád, že sme presadili aj ďalšie prorodinné riešenia a veľmi sa teším na hlasovanie o tomto zákone, o ktorom teraz rokujeme, a to je 100 eur pre mamy mesačne a takzvaný daňový bonus pre mamy s deťmi do 15-tich rokov. Takže uvidím, akú výhovorku si nájdu prezidentskí kandidáti, pán Danko a pán Pellegrini. Ako sa k tomuto zákonu zachovajú. Či sa budú vyhovárať na to, že sa im nepáči, lebo že to predložil Matovič, alebo budú hovoriť, že na to teraz nemajú peniaze, alebo budú sa tváriť, že tu nie sú. Alebo sa budú snažiť to nejakým spôsobom zakamuflovať, že vlastne prekryjú tu nejakou ďalšou témou, aby sa o tom náhodou nehovorilo. Takže na to som veľmi zvedavý, akú taktiku využijú, ale to hlasovanie v ten utorok o 11-tej o tomto zákone už bude navždy zapísané, ako zahlasoval daný poslanec. Tu sa môže, môžem aj vyzvať a som veľmi zvedavý a chcem osloviť nových poslancov v Národnej rade, ktorí sú prvýkrát poslancami, niektorí tu ešte sedia, že ako oni sa zachovajú. Či budú počúvať toho svojho straníckeho šéfa, ktorý im povie teraz napríklad Peter Pellegrini, že nemôžeš hlasovať, lebo to, to je z opozície, za toto nemôžeš hlasovať. Toto nie, toto nie je pekné. Alebo im povedia, páni poslanci, máte voľnú ruku, môžte hlasovať slobodne. To som veľmi zvedavý. Že pán Migeľ sa tu veľmi vysmieva a veľmi sa teší z toho, tak predpokladám, že on bude slobodný, lebo on je taký, on je taký, že vlastne nebude počúvať toho svojho Pellegriniho. On má podľa mňa taký svojský názor. Takže som veľmi zvedavý, pán Migaľ, ako budete hlasovať v utorok. Nič iné neočakávam, asi len to, že nakoniec sklopíte opätky, zrazíte opätky, zasalutujete a urobíte to, čo vám Pellegrini povie. Ale máme tu mladú generáciu, pán Bartek, uvidíme ako on sa zachová. Takže teším sa kolegovia, ako budete v utorok hlasovať. 100 eur pre mamy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:44] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [15:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sa prihlásilo päť poslancov s faktickými poznámkami. Ako prvý pán Muňko, ale nevidím ho v sále. Takže potom, pán Matovič. [15:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Bartek. [15:05] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Mišo, že si to opätovne zhrnul. Ja som sa tešil na pána Muňka, ale teraz mi tu zase pribudol a zase odbudol. Že povie nejakú múdrosť, ale tak možno nejaký iný kolega, pán Bartek, to je tá omladina, si povedal. Tak uvidíme, ako si váži ženy, matky, že ako povie teda sebakriticky, že keď teda ten Fico si sám sebe zvýšil aj so všetkými ministrami plat na dvojnásobok, tak o 5-tisíc eur mesačne, tak, samozrejme, že my tým ženám, matkám dáme tú stovečku. Aj keď je to päťdesiatkrát menej, jasné, že im to dáme. Alebo tu teraz povie nejaké taľafatky, drísty o tom, jak teda to sa nepatrí ženám, matkám pridať 100 eur, to iba ministri si zaslúžia sami sebe, keď si nadelia 5-tisíc eur mesačne. Takže uvidím. Sám som zvedavý. [15:05] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na rozdiel od svojho predrečníka budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Šipoša v rozprave, tak, pán predsedajúci, prosím, dávajte pozor naozaj, aby aj s faktickými reagovali, tak ako majú. Pán Šipoš, nepočul som síce vaše celé vyjadrenie, ale naozaj ma trošku zaskočilo to o tých trinástych dôchodoch a ja fakt neviem, že či už tam máte nejakú schizofréniu, pretože veď to bola práve vaša vláda, ktorá tie trináste dôchodky zrušila, a práve počas vášho bačovania sa najviac slovenských seniorov dostalo pod hranicu chudoby. To sú fakty, to som si nevymyslel. Nikto mi to nenapísal. To sú jednoducho dostupné fakty, ktoré si kedykoľvek chcete, dohľadáte. No a viete, opäť ste si neodpustili. Nazývate nás tu pejoratívne šmejdami, tak ja si myslím, že keď by si mal každý najskôr poupratovať pred vlastným prahom, a hlavne po tých cigánskych osadách povedať, kedy im už tých 500 euro konečne vyplatíte. Ďakujem. [15:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Škripek. [15:06] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja ďakujem za tento návrh, ale aj vaše vystúpenia, kolegovia, k tomuto, lebo je treba zdôrazniť, že je to taká historická nespravodlivosť nás, našej spoločnosti tu na Slovensku, že sa nechováme spravodlivo k ženám, ktoré starajú o rodiny. Že my to oceniť nevieme. Naše ženy, tie zodpovedné, dobré, tie, ktoré sa starajú o rodiny, predsa odvádzajú za celý život množstvo nezaplatenej práce, ktorú nijak nevieme zohľadniť. A ani sa nad tým nerozmýšľa za tie dlhé roky, keď len našej samostatnosti tejto novodobej, že ako im naozaj prejaviť úctu a poďakovanie za to množstvo hodín odsedených pri chorých rodinných príslušníkoch, za to množstvo hodín, za obrovské, nesmierne množstvo práce, starostlivosti o všetko, čím rodina má žiť, existovať. A oni to robia nezištne, obetavo a koľkokrát, keď kvôli tomu nemajú prácu, ešte im je aj ukrátené na dôchodku a ako staré ženy veľakrát strádajú alebo proste nemôžu žiť dôstojným spôsobom života. Hoci vytvorili pre spoločnosť obrovské hodnoty. A je zarážajúce, že to za celé roky v tejto sále sme nedokázali lepšie vymyslieť, a tak ja dúfam, že a pretože za posledných pár rokov je tu niekoľko takých iniciatív zmeniť to, tak dúfam, že sa to podarí nejakým spôsobom. Ďakujem aj za tieto návrhy, ktoré teraz sú a možno bude treba ešte pár vecí dobre dopracovať, ale predovšetkým zdôrazniť na Slovensku tento druh myslenia, že je potrebné oceňovať ženy, ktoré sa nezištne starajú obrovským spôsobom o rodiny, o naše zázemie a aj o dobro a úspech mužov, ktorí jednoducho omnoho viac sa venujú svojej práci ako profesii. [15:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec Jakab. [15:08] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, ďakujem za vystúpenie. Hovoril si o rôznych podporách. Ja som, keď som bol v rozprave, som hovoril dáta, ktoré vlastne zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa týka pomoci jednotlivcom v čase inflačnej krízy a aký mala na nich dopad. A hovoril som aj o koľko percent aj napriek inflácii sa v jednotlivých rodinách zvýšila kúpyschopnosť. To znamená, že napriek inflácii ju dokázali spracovať na základe týchto príspevkov, ktoré si hovoril tak, že sa ich nedotkla, dokonca sa im zvýšila kúpyschopnosť, a to sú čísla. Aj som hovoril príklad, nadväzujem na jednotlivé dávky, ktoré si, ktoré si hovoril, že napríklad žena, ktorá je na rodičovskej "dovolenke", a teda dostáva zo sociálnej poisťovne 370 eur, pretože bola predtým pracujúca, tak častokrát tieto matky, keď sa idú dostať do pracovného života, tak aby sa vedeli aj o tie trojročné deti postarať a vodiť ich do škôlky a brať ich zo škôlky atď., tak idú na polovičný úväzok. Čo polovičný úväzok pri plnom úväzku v hodnote 1 200 eur, teda polovičný v hodnote 600 eur v hrubom im vychádza cca 400 eur. A to je 400 eur bez nároku na stravné, pretože to je polovičný úväzok, neprekračuje štyri hodiny pracovného času denne. A to je v podstate, že prišla z tej rodičovskej "dovolenky", hej, snaží sa zapojiť do pracovného života a stále to vychádza tak, že vlastne ako keby nič nezarobí oproti tomu, ako keď bola doma a starala sa o dieťa. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Šipoš z reakciou na faktické. [15:13] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky kolegom všetkým, ktorí vystúpili, tak keď sa odvážil pán poslanec Bartek, tak by som chcel zareagovať na jeho vystúpenie. Mrzí ma, že ani jedno slovo o pomoci mamám, ani jedno slovo o podpore tohto zákona, ale cigániť, to viete, toto je pravda. Takže fakty sú také, pán Bartek, že vy ste zo 75 euro, respektíve, neviem, či vy ste boli v tom SMER-e alebo vy už len v tom HLAS-e, ale v tom SMER-e klamali o tom trinástom dôchodku, bol 75 eur, potom ste to v panike zvyšovali na 150 eur a my sme to o 100% zvýšili na 300 eur. Tri dni pred voľbami v panike, čo každý videl, že ani v rozpočte na to nie sú peniaze, nemáte šancu to vyplatiť, len Fico to potvrdil po voľbách, že aby vám nepadli percentá. No a potom bonbónik a teraz prejdeme k tým šmejdom. Pred voľbami sľubovať 640 eur každému dôchodcovi, už Vianoce, ktoré budú po voľbách. Čiže tie, čo boli. To hovoril váš Pellegrini, vaši kolegovia, to ste sľubovali, 640 eur každému. Realita? Od 350 do 600. Čiže ste okradli o 200 miliónov eur dôchodcov, tak potom čo to je, keď nie šmejdi? Jedno sľubovať a druhé robiť. Lebo keby ste boli pravdiví a stáli si za svojimi slovami na čele s vašim šéfom Petrom Pellegrinim, tak ste mali tým dôchodcom dať 640 eur, už tieto Vianoce čo boli. A vtedy by som vám nehovoril, že ste ani šmejdi, ani že ste oklamali ľudí, ani že ste oblbovali dôchodcov. Vtedy by som vám to uznal, áno, sľubovali ste 640, dali ste 640. Takže toto sú, bohužiaľ, fakty, pán Bartek. [15:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A ako posledný písomne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [15:13] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže tu máme jednu kolegyňu, tak kolegyňa, kolegovia, dovoľte mne pár slovami vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Podľa štatistického úradu v prvom štvrťroku roku 2023 sa v Slovenskej republike narodilo 11 887 živých detí a za tento istý štvrťrok zomrelo 14 000 osôb. Prirodzený úbytok obyvateľstva tak predstavoval 2 113 osôb za štvrťrok. Podľa správy OSN z roku 2015, trošku staršia, ale myslím, že to je stále veľmi aktuálne, bude mať Slovensko v roku 2100 len 3,7 milióna obyvateľov vrátane imigrácie. Toto sú veľmi znepokojivé čísla, ktoré však nemôžu prekvapovať. Slovensko má totiž dlhodobo nižšiu pôrodnosť, ako je tzv. záchovnosť národa. Slovensko nám vymiera, nezamestnanosť klesá, nedostatok pracovnej sily začína byť vážny problém pri získavaní investícií na Slovensku. Viac a viac žien nechce mať deti. Odborníci v Spojených štátoch skúmali 400 žien z generácie miléniálov, to sú narodení v rokoch 1981-1996 a snažili sa preskúmať dôvody takéhoto ich postoja. 33 % z týchto žien uviedlo, že starostlivosť o psa alebo mačku im pripadá vďačnejšia než predstava výchovy dieťaťa. Podľa tohto prieskumu 70 % žien, ktoré sa rozhodli nemať potomka, vníma svojho psa či mačku ako svoje dieťa. Takmer polovica z nich verí, že ľudia s deťmi sú viac vystresovaní, než bezdetní. 4 z 10 uvádzajú, že nechcú vychovávať dieťa v súčasných podmienkach, ktoré na svete panujú. Len o niečo menej, čiže 38 % týchto žien má pocit, že vychovávať dieťa vyžaduje príliš veľa energie a času. 33 % si myslí, že by vychovávanie dieťaťa narušilo ich slobodu a 32 % uvádza, že dávajú prednosť kariére alebo vzdelaniu. A teraz jeden z najdôležitejších faktorov, 43% žien, ktoré sa rozhodli nemať deti, uvádza, že výchova potomka je príliš nákladná. Ekonomické dôvody sú aj najčastejšími dôvodmi, pre ktoré sa ženy rozhodli podstúpiť umelý potrat. Toto všetko a ešte výraznejšie zažívajú aj slovenské ženy. Ekonomické dôvody sú často tie najdôležitejšie, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie žien a párov mať dieťa. Index starnutia sa exponenciálne zvyšuje od 60,2 v roku 2001 až po vyše 107 v roku 2022, čo znamená, že ľudí v poproduktívnom veku je viac ako v predproduktívnom. Zvyšuje sa počet seniorov nad 65 rokov. Politici by sa preto mali intenzívne zaoberať hroziacim kolapsom dôchodkového a zdravotného systému, hľadať v záujme zachovania produktivity krajiny všetky cesty a spôsoby ako zlepšiť demografiu na Slovensku v prospech jej budúcnosti. Je úplne evidentné, že predchádzajúce vlády, ktoré tu boli za posledné tri roky, tak aj robili. A teraz poďme si trošku pozrieť, čo sa chystá urobiť táto vláda. Portál tvnoviny.sk. informoval, že už v roku 2025 sa suma daňového bonusu z maximálnych 140 eur na jedno dieťa zníži na 100 eur, a aj to len pre deti do 15 rokov. Takže idú zobrať to, čo predchádzajúce vlády sa snažili zaviesť, zaviedli a ľudia to vážne oceňujú. Na staršie deti budú dostávať rodičia daňový bonus už iba maximálne 50 eur. Nová vláda sa tento krok rozhodne, alebo rozhoduje robiť v súvislosti s konsolidáciou verejných financií a avizuje, že ešte to nemusí byť definitívne rozhodnutie. No ja, samozrejme, sledujem trošičku viac našu pani ministerku zdravotníctva. Vláda, samozrejme, na jej podnet od začiatku naliala do zdravotníctva stovky miliónov navyše, zvýšila nám všetkým zdravotné odvody, no a aká je situácia? V súčasnosti už takmer u všetkých ambulantných lekárov si pacienti musia platiť de facto ilegálne poplatky a vyššiu kvalitu v zdravotníctve sme si nevšimli. A viete, čo ešte som zachytil? Že pani ministerka zdravotníctva ide zrušiť benefity zdravotných poisťovní . Benefity zdravotných poisťovní, je to veľmi dobrá vec pre ľudí, ktorí sa chcú starať o svoje zdravie. Tieto benefity sme za našej vlády zaviedli aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a jeho princíp je veľmi jednoduchý. Pokiaľ pacient absolvuje preventívne prehliadky, na ktoré má zo zákona nárok, majú byť teda bezplatné, žiaľ, u mnohých gynekológov a inde nie sú bezplatné, lebo, lebo ženy si musia platiť všelijaké ročné poplatky, ktoré absolútne nemajú nič v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, takže tieto bariéry tu stále sú. Ale tieto preventívne prehliadky sú bezplatné a je teda v záujme každého jedného pacienta, aby ich absolvoval práve kvôli tomu, aby si zachoval čo najvyššiu nádej na kvalitný a zdravý život aj do budúcna. Tieto preventívne prehliadky dokážu v zárodku zachytiť naše zdravotné problémy, komplikácie a, samozrejme, ide najmä o záchyt, včasný záchyt rakoviny, ktorá v takom prípade zachráni pacientovi život. Samozrejme, preventívne prehliadky týmto spôsobom nám začali veľmi pekne stúpať. Slováci si začínajú uvedomovať, že je to výhodné, absolvovať túto preventívnu prehliadku aj z krátkodobého hľadiska, pretože následne získava tento poistenec nárok na bonus. A je to minimálne 100 eur ročne. Za týchto 100 eur napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa prepláca, teraz budem hovoriť len pre deti, lieky pre deti, ktoré si rodičia musia zaplatiť, pretože ich nedostanú bezplatne, dobrovoľné očkovanie, pre ktoré sa rodičia rozhodnú, zubné ošetrenia, zubné strojčeky, ktoré sú u detí veľmi časté, okuliare a mohli by sme pokračovať. Takže, prosím pekne, pani ministerka, ide rodinám, a teda matkám, ktoré majú deti, tento benefit zobrať. Údajne od 1.7. prestanú platiť. Lebo ide tie peniaze použiť nejako ináč. To je z môjho pohľadu neuveriteľné babráctvo a do neba volajúca hlúposť. Veľmi dobre vieme, že takisto ako zdravotný systém, tak aj sociálny systém je pri tej demografii, o ktorej som hovoril, do budúcnosti neudržateľný. Politici musia rozmýšľať nad tým, ako zvrátiť tieto negatívne trendy. Keď sa pozeráme na zdravotný systém, je nám úplne jasné, že čím ďalej ľudia žijú dlhšie, čím ďalej viac chronických ochorení je liečiteľných, čím ďalej, tým viac bude tým pádom zdravotníctvo potrebovať viac peňazí. A tieto peniaze generuje kto? Ľudia v produktívnom veku, aktívni poistenci, ktorí zo svojich financií platia zdravotné odvody, z ktorých sa potom realizuje v drvivej väčšine zdravotná starostlivosť práve pre starších a chorých ľudí. Takže keď zruší pani ministerka tieto benefity, tak všetci jej môžme poďakovať, že ľudia nebudú tak chodiť na preventívne prehliadky, pretože tá motivácia bezprostredná, aby aspoň tento bonus mali a si ako-tak pomohli a pomohli svojim rodinám, tu už nebude. Tým pádom sa, samozrejme, ďalej bude zhoršovať zdravotný stav obyvateľstva, a tak či tak neodvrátiteľný systém bude mať ešte menej financií, pretože budeme musieť viac investovať do liečby ochorení, ktorým sme mohli predchádzať prevenciou. Takéto hlúposti sa idú diať, takto sa idú rodinám, matkám, ktoré sa starajú o svoje deti a mali možnosť si čerpať tento benefit 100 eur na rok. Ale zoberte si, keď tá matka má tri deti, alebo tá rodina má tri deti, je to 300 euro. Všeobecná zdravotná to má tak, že tieto peniaze si dokonca v balíčku môže posúvať, takže jedno dieťa keď mala horšie, potrebovalo viac pomôcok, liekov, vyšetrení, tak tie zdravšie deti z toho svojho balíčku mohli prispievať tomu horšiemu súrodencovi. Toto sa ide teraz brať. Takže v tomto svetle tento náš návrh ako ďalší z prorodinných návrhov, ktorými chceme podporiť to, aby sa rodiny nebáli mať deti a eventuálne mali odvahu mať aj viac detí ako len dve, keďže Slovensko to nevyhnutne potrebuje, tu prichádza, a je potrebný ako soľ. Keď sa pozrieme na ženy, ženy nielenže majú nižšie mzdy v porovnaní s mužmi. Ženy sa, žiaľ, vedia aj oveľa ťažšie zamestnať. Hoci by to žiadny zamestnávateľ otvorene nepriznal, je faktom, že niektorí z nich pri výbere zamestnanca naozaj uprednostnia muža pred ženou vo veku, v ktorom by mohla chcieť založiť rodinu alebo vo veku, keď pravdepodobne žena by ešte rada mala mať, alebo chcela mať ďalšie deti. A to povedala pre Forbes produktová špecialistka portálu Kariera.sk Eva Sulovcová. Zamestnávatelia tak robia, aby sa v blízkom období vyhli "problémom“, akými sú preplácanie materskej dovolenky, nárast nákladov na náhradu za matku a v neposlednom rade kolotoč nových pohovorov, radšej jednoducho prijmú muža. Ako politici sme preto povinní zaviesť mechanizmy pozitívnej diskriminácie voči ženám, aby sme ich na trhu práce zvýhodnili a aj odmenili za roky, ktoré venovali výchove detí. Naopak, opatrenia, ktoré kvôli rastu ekonomiky a plátaniu nedostatku pracovných síl motivujú matky odkladať deti do jaslí pred tretím rokom života, spôsobia skôr poškodzovanie budúcich generácií. Zdravá osobnosť dieťaťa sa vyvíja po vytvorení vzťahovej väzby s matkou do tretieho roku veku. Takže ak matka kvôli tomu zostane doma, kariérne roky jej utekajú len preto, že chce zdravú osobnosť pre svoje dieťa. Ak uteká od dieťaťa do práce kvôli financiám, dieťa je citovo deprimované a odráža sa to na zneistených osobnostiach mladých. Preto urobme všetko pre to, aby matky chceli deti a chceli vychovávať zdravé deti. Vážení kolegovia, obraciam sa, verím, že najmä na vás z koalície, vašim hlasovaním môžete ukázať matkám, ako si ich vážite, ich obetavosť, ich mnohokrát neviditeľnú prácu v domácnosti, ich nočné bdenia pri deťoch. Daňový bonus, ktorý navrhujeme, je pre ne omnoho viac ako kvet na MDŽ. Ďakujem. [15:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. [15:26] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Presne ako si, Marek, nakoniec povedal, daňový bonus pre matky s deťmi je pre ne omnoho viac jako kvet na MDŽ. Ale o tom je celý úspech tých strán, ktoré si hovoria sociálna demokracia a dvanásť rokov mali možnosť vládnuť. Dvanásť rokov tým ženám dávali iba kvety na MDŽ. Kašlali na ne. Či už daňový bonus na dieťa, to tiež končí v rozpočte rodiny. Nič. Žiadne zvyšovanie, ešte tri roky boli tak, že ani chlp nepridali. Rodinné prídavky detto. O tri eurá päťdesiat za osem rokov zvýšili podporu na dieťa, o tri eurá päťdesiat. Na hanbu. Štyridsať, tuším, štyri eur na necelých štyridsaťosem eur. My skokovo o ďalších stopäťdesiat. Len preto, že sme nekradli jak oni. Oni to, čo patrilo rodinám, to, čo patrilo deťom, rodičom, starým rodičom rozkradli, potom jasne, že nedali tým rodinám. A dnes sa tvária, že znova tou istou výhovorkou zoberú rodinám s deťmi daňové bonusy. Trinásty dôchodok? Desať rokov ho sľubovali, dvanásť rokov ho sľubovali. Do roku 2018 vyplácali almužnu 75 eur na hlavu. V panike pred voľbami 2020, pred Vianocami 2019 rýchlo zvýšili na 150 eur. Rýchlo, rýchlo, lebo však teda aby si, aby dôchodcov nejako si obhájili, keďže videli náladu po vražde Jána a Martiny, ktorú oni spôsobili, za ktorú sú zodpovední, priamo, nie nepriamo, priamo zodpovední. A Fico priamo ešte aj pozná vraha a o tom aj verejne hovoril. Potom tri dni pred voľbami podlo tu sa zišli a rýchlo zvyšovať zo 150 na 600, na štvornásobok a nedali ani euro do rozpočtu. Logicky to platiť nemohlo a my sme napriek ťažkým krízam 13. dôchodok zvýšili na dvojnásobok, o ďalších 100 %. [15:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí s reakciou. [15:28] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Igor, máš úplnú pravdu a je to veľká hanba, že najmä tie vlády, ktoré boli pred rokom 2020, tak krátkozrako fungovali. Ale my vieme prečo, pretože ony, tie financie, ktorých v tom čase bolo v štátnej pokladnici naozaj dostatok a nedá sa to vôbec porovnať s tým, čo potom prišlo neskôr, ony potrebovali využívať na úplne iné účely. Nie na to, aby dopredu mysleli, ako tento národ zachovať, ako zvýšiť natalitu, ako pomôcť ženám, matkám mať viac detí, ony tie financie, veľmi dobre vieme, ako využívali, a teraz sme svedkami toho, ako celú tú bandu, ktorá im v tom pomáhala a tie biznisy s nimi robila, omilosťujú v obrovskom strese a robia všetko preto, aby Ústavný súd nemohol tú zvrátenú novelu Trestného zákona náhodou pozastaviť. Ďakujem. [15:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov do rozpravy, a preto sa pýtam, či sa niekto chce ešte prihlásiť ústne. Dobre, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ako prvý pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [15:30] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán navrhovateľ, kolegovia, kolegyne, tak vás takto pred záverečnou srdečne pozdravujem. Veľmi dôležitá téma, matky, podpora matiek, ocenenie pracujúcich matiek, pretože hovoríme o pracujúcich matkách, tie, ktoré pracujú, ktoré nastúpili do práce po tom, ako mali, vychovali deti a ktoré odvádzajú dane do štátneho rozpočtu, inak by sme nemohli hovoriť o daňovom bonuse. A ja sa musím priznať, že ja nie som socialista a myslím si, že sa tu niekedy pletú tieto veci, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Pre vládu v minulom volebnom období bola typická rodinná politika alebo prorodinná politika, nie sociálna a už vôbec nie socialistická politika. Medzi sociálnymi opatreniami a prorodinnými opatreniami je rozdiel. Sociálne opatrenia sú primárne zamerané na chudobných, teda na tých, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť určitú úroveň príjmov pre svoju rodinu, pre seba samých, ale prorodinné opatrenia sú zamerané na podporu rodín, rodín s deťmi. Jeden známy tak povedal veľmi peknú vetu, keď sme sa o tomto bavili, že čo polievaš, to rastie. Keď polievame iba, selektívne iba tých, ktorí sú v nejakej hmotnej núdzi, ktorí sú, nazvime to ľudovo, chudobní, no tak tým podporujeme ich, to je dobré, samozrejme, to nie je zlé. Ale je chyba, že nepodporujeme aj tých, ktorí majú rodiny, majú deti, majú aj dostatok detí, majú aj viac detí ako je obligátnych jedno-dve, ale zároveň sú schopní si slušne zarobiť a platia preto aj slušné dane. My si myslíme, že treba podporovať rodiny, že netreba robiť len sociálnu politiku, ale treba robiť aj prorodinnú politiku. Sociálna a prorodinná politika nie sú to isté. A myslím si, že veľmi vhodným nástrojom je práve daňový bonus. Ja spomeniem teda daňový bonus, ktorý je na rodiny s deťmi, ktoré sme zaviedli za našej vlády a páči sa mi to, lebo časť daní, ktoré niekto odvedie, časť peňazí, ktoré si zarobí, ktoré vyprodukuje, tak sa mu vracajú späť do jeho rodiny s deťmi. Nie je to pre bohatých, ale je to pre tých, ktorí sú zodpovední, pracovití, usilovní, úspešní a majú deti, chcú mať deti, majú ich, vychovávajú ich a určite investujú tie peniaze z toho daňového bonusu, teda ich peniaze, ktoré im nezoberieme, do, do svojej rodiny, do svojich detí pre ich vyššiu vzdelanostnú úroveň. Keď sme sa vtedy o tom rozprávali, tak sme rozmýšľali, akým spôsobom to urobiť, bolo v hre aj akési krúžkovné, ako to bolo ľudovo nazvané. Prečo, lebo to sme chceli, aby, aby toto sa dialo, aby tie deti mohli chodiť na rôzne krúžky, či už športové, či už kultúrne, prírodovedecké a tak ďalej. Nakoniec sa to uskutočnilo formou takého komplexného, že sú detské prídavky, tie sú pre všetkých a daňový bonus, ktorý je pre tých, ktorí odvádzajú dane a vlastne z tohto môžu podporovať aj tie krúžky. Teraz hovoríme o daňovom bonuse, ktorý je pre matky, ktoré vychovali deti. Znova, je to vec, ktorá je veľmi taká, taká dôležitá nielen z hľadiska peňazí, z hľadiska financií, z hľadiska zákona o daniach, ale z hľadiska celej spoločnosti. Ocenenie nielen matiek ako takých, ale vôbec ich práce, ich činnosti, to znamená, že vykonávajú veľmi záslužnú prácu nielen pre svoje deti, to je skoro samozrejmé, aj keď nie vždy alebo nie automaticky, ale vykonávajú veľmi záslužnú činnosť aj pre celú spoločnosť. Mať deti a mať dobre vychované deti je veľký bonus, veľké plus pre spoločnosť, preto si myslím, že to je len to minimum, čo môžme urobiť, že naozaj týmto matkám, ktoré pracovali, ale neboli nejak tým ocenené alebo len veľmi málo, a naopak obetovali veľkú časť svojej kariéry, takže im to vrátime vo forme daňového bonusu. A ďalší taký príklad ešte, aby som to zasadil do kontextu, je vlastne taký rodičovský bonus, ktorý je popri dôchodkoch, na ktorý som tiež veľmi hrdý, resp. veľmi ho oceňujem, som veľmi rád, že funguje. Pretože áno, dôchodcov chceme podporovať, hovorili sme o trinástych dôchodkoch a tak ďalej, ale myslím, že je veľmi dobré brať do úvahy to, že tí, ktorí mali deti, vychovávali tie deti, sú na Slovensku, pracujú tu, platia dane, že čosi z toho tí rodičia majú. To, čo si odopreli, tak niečo z toho sa im vráti. A znova, nejde len o nejaké tie eurá, desiatky, možno stovky eur v ktoromkoľvek z týchto prípadov, ale aj o to ocenenie. Vážime si ľudí, ktorí prijmú deti, ktorí ich vychovávajú, ktorí popritom sú zodpovední, usilovní, pracovití, starajú sa, že sa im to nejakým spôsobom vráti. Tým matkám pri nástupe do práce, keď skončí to obdobie, ako to tu bolo vysvetlené, tej tzv. materskej dovolenky a toho rodičovského príspevku a znova začínajú pracovať a nejakým spôsobom dobiehajú ten hendikep. Konkrétny príklad z našej rodiny, predtým ako som sa stal poslancom, 15 rokov som bol učiteľom a z tých 15 rokov moja manželka bola 12 rokov na materskej alebo na rodičovskom, teda bola doma s deťmi. Takže z tých 15 rokov ona pracovala tri roky ako učiteľka, tiež je učiteľka a ja 15. To je úplne jasné, hej? To znamená, že tým, že ona zostala doma s deťmi, zvyčajne do toho veku aspoň troch rokov, tak v podstate už len, už len kvôli bežným tabuľkám, ktoré platia pre učiteľov, tak mala dvanásťročné meškanie za moju, za mojím príplatkom na základe praxe. Samozrejme, my ako rodina sme sa pre to rozhodli, snažili sme sa, aby sme vedeli s tým ekonomicky vyjsť, ale v každom prípade si viem predstaviť, že by sme prijali to, keď manželka nastúpila znova do práce, tak že tento hendikep, ktorý vznikol práve tým, že bola doma taký dlhý čas, tak že by bol vyrovnaný. Takže tento, tento návrh zákona nie je, nie je socialistický, nie je sociálny, ako by sme niekomu chceli dať nejakú almužnu, ale je to prorodinný, promaterský zákon, ktorý podporuje rodiny, ktorý podporuje ženy, ktorý oceňuje ženy - matky a ktorý vyrovnáva určitú nespravodlivosť. Zákon má byť spravodlivý, predovšetkým spravodlivý, a toto naozaj si myslím, že je spravodlivosť. Veľmi často sa hovorí o tom, že ženy sú diskriminované a pravdepodobne áno, v niektorých oblastiach aj sú a myslím si, že riešenie pomocou nejakých umelých kvót alebo iných riešení, ktoré, ktoré sú také, asi najlepšie slovo je, umelé, tak nie, tieto, tieto riešenia nefungujú. Ale toto je prirodzený spôsob, ktorý umožňuje ženám, ktoré nechcú niekomu visieť na krku, ale, ale naopak sú pracovité, idú do práce, tak dostávajú potom ten bonus, ktorý im môže vyrovnať ten ich hendikep. Takže v každom prípade vás chcem požiadať nie kvôli ekonomike alebo kvôli predkladateľom zákona, ale kvôli matkám, kvôli ženám, kvôli Slovensku, kvôli deťom, aby ste tento zákon podporili. Samozrejme, že v druhom čítaní sa dá baviť o tom, že či tá okrúhla suma 100 eur je veľa, málo, či by mala byť nejak stanovená, naviazaná na nejakú priemernú alebo minimálnu mzdu, to sú všetko technické detaily, o ktorých sa dá rozprávať. Ale skutočne, keď budeme v utorok o tomto zákone hlasovať, tak myslím si, že sa budú mnohí pozorne, budú to mnohí pozorne sledovať a urobia si na základe toho názor. A keď príde nielen Medzinárodný deň žien, ale najmä Deň matiek v máji, tak že si povedia, okej, to je pekné všetko, pekné je dostať kvietky, pekné je potriasť rukou, ale takéto ocenenie, to spoločenské ocenenie, by mohlo byť napríklad formou takéhoto zákona. Ak máte lepšie riešenie, nech sa páči, sem s ním, my ho radi podporíme, ale toto je podľa mňa výborné riešenie, a zatiaľ žiadne iné nevidím, nepočujem. Takže poprosím vás o podporu tohto zákona a všetkým tým, ktorí ho vypracovali, presadzujú ho a budú zaňho hlasovať, chcem poďakovať aj za moju manželku, aj za našu maminu, za to, že si ich vážime, že ich vieme oceniť. Ďakujem. [15:30] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie budú reagovať piati poslanci s faktickou poznámkou a ako prvý pán poslanec Krajčí. [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho vymazať rámček [15:40] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, Richard, aj tebe za vystúpenie, a myslím, že veľmi správne si podotkol, že tu ide v podstate o princíp, ktorý nezoberie ženám-matkám, ktoré majú oveľa horšie uplatnenie v praxi, v zamestnaní, sme to tu dokazovali opakovane, a v podstate štát im nezoberie to, čo si zarobili, hej? Daňový bonus je v podstate o tom, že to, čo si zarobím, tak štát mi nezdaní. A ja osobne to tiež považujem za veľmi dobrý mechanizmus, ako na jednej strane znížiť naozaj tú určitú diskrimináciu, ktorá tu je a pozitívne diskriminovať ženy tak, aby mohli zarábať viac v čistom, samozrejme, a teda byť odmenené za to, že to uplatnenie v praxi, v kariére je naozaj horšie ako u mužov. Takže veľmi dobre si teda na to poukázal. Ja som to tiež hovoril vo svojom, vo svojom vystúpení. Myslím si, že takáto pozitívna diskriminácia je do veľkej miery aj motivujúca a je úplne správna a je to veľmi dobrý mechanizmus štátu, ktorý sa môže takýmto spôsobom uplatniť. A osobne by som bol hrdý a rád, keby na Slovensku mohol byť zavedený. Takže vďaka za tvoje vystúpenie a verím teda aj ja, že vládni poslanci pochopia, že toto je správna cesta a nebudú krátkozrako pozerať na nejaké blízke záujmy, ale budú viac vedieť hľadať to, čo je v prospech tohto národa aj ďalších generácií, nakoľko vieme, že tá demografia je veľmi vážna. Ďakujem. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakab. [15:50] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Richardovi Vašečkovi za vystúpenie. Rišo, ty si hovoril o ženách, že sú častokrát znevýhodňované aj pri tom, keď sa uchádzajú o zamestnanie. Áno, sú, stáva sa to. Stáva sa to pomerne často, pretože aj keď zamestnávateľ by sa na to nemal pýtať, v akom rodinnom stave je žena a že či napríklad plánuje mať deti, alebo má deti. Tak častokrát sa to ten zamestnávateľ pýta, pretože ho zaujíma logicky, že či mu žena odíde na materskú, neodíde na materskú. A keď už má deti, tak či bude čerpať očerku, lebo deti, keď už nastúpia do škôlky, tak bývajú choré, tie choroby si tam vlastne medzi sebou prenášajú, je to normálny cyklus života, že tie deti budujú obranyschopnosť. No a tie ženy, samozrejme, sú ako matky, sprevádzajú deti životom, chodia s nimi do škôlok, či ich tam zaviesť, alebo odtiaľ zobrať. A potom to končí tak, že ženy, aby boli aj nablízku rodine, aby to všetko stíhali, tak idú pracovať na polovičný úväzok, majú malé deti, chodia do škôlok a ženy pracujú na polovičný úväzok. A častokrát pri tom polovičnom úväzku dajme tomu, keby sme sa odvíjali od priemernej mzdy, tak keď je žena na takomto polovičnom úväzku, no tak si teda technicky takmer vôbec neprilepší oproti tomu, aký mala príjem, keď bola s deťmi doma. A myslím si, že tento návrh je v tomto dobrý, pretože takýmto ženám by pridal aj 20-25 % čistej mzdy ku platu a myslím si, že je to správne, aby sme vedeli ženy za ich materstvo ohodnotiť. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Šipoš. [15:50] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, veľmi dobre si hovoril o tom, že matky si právom zaslúžia od spoločnosti úctu. A tak ako si pomenoval, ako si hovoril o tom, ako sa rozhodli mať deti, priviesť na svet ich, potom ich vychovávať a všetko je to aj za cenu pomalšieho kariérneho rastu, teda nižších platov, následne nižších dôchodkov. A tak by sme mali im v spoločnosti vynahradiť aspoň časť ich úsilia, aspoň časť ich obety, aspoň časť toho, že sa rozhodli byť mamami a rozhodli sa pomôcť štátu v podstate. Lebo keby sme tu nemali deti, keby sme si všetci povedali, že budeme mať len psíčkov a mačičky a zvieratká nám stačia, však deti sú oštara, myslím, že vo vyspelých krajinách, v bohatých krajinách majú s tým ešte väčší problém. Že jednoducho dnes už je to, dnes už je to starosť vychovávať dieťa. A práve preto je veľmi dôležité, aby sme tým mamám ukázali, že na nich myslíme, že nám to nie je jedno a určite im ani tých 100 euro mesačne nevynahradí to úsilie, tú snahu, tú obetu, ktorú vyvíjajú pri vychovávaní dieťaťa. Takže toto je aspoň taký symbol, že na tie mamy myslíme, že to nie je len o facebookových statusoch, videjkách a raz za čas im dať nejaký karafiát v športovej hale a potom hodiť nejaký oplzlý vtip. Toto je, toto je ukážka štátu, ukážka spoločnosti, ukážka tohto pléna, ako si vážime mamy. A v utorok o jedenástej o tom budeme hlasovať, páni kolegovia, hlavne páni kolegovia z koalície. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Galko. [15:50] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Áno, povedzme si to otvorene, že my vlastne ani nedokážeme nejakým spôsobom refundovať, alebo kompenzovať matkám - ženám tie straty, tie finančné straty, ktoré ony utrpia počas toho svojho života, počas splnenia toho svojho poslania, lebo to sa ani nedá. Ja som veľmi rád, Richard, že si spomenul ten svoj prípad, lebo to je úplne že krásny prípad, dvaja učitelia (Povedané s pobavením.), jeden, obidvaja pätnásť rokov, hej, a jeden z toho dvanásť rokov je na materskej, manželka, ty si pätnásť rokov pracoval, no kde sa ti ona môže vyrovnať platom tabuľkovo? A to ani tých 100 eur jej nenahradí. To jej nenahradí, aj keby, aj keď to schválime, to nenahradí ten rozdiel, a to si ešte zober, že keď máš manželský pár, ktorý robí niekde v nejakej súkromnej firme na nejakom, hoc aj len na nejakom strednom manažérskom poste a tá, tá žena je dvanásť rokov doma a ten muž pätnásť rokov robí, ona tri roky robí. Však on za tých dvanásť rokov sa tak výrazne posunie, keď absolvuje všetky tie školenia a proste bude napredovať ďalej a ďalej, že on jej utečie, tej manželke, tej matke ich detí niekde úplne do nedohľadna. To žiadnych 100 eur nenahradí. A prečo to hovorím? Lebo podľa mňa aj symboly sú dôležité. A práve schválenie tohto návrhu zákona ja chápem ako taký veľmi dôležitý symbol, hej, tohto parlamentu, že sme tu, že si vážime matky a ženy, ktoré vychovávajú deti. A že proste chceme takýmto spôsobom im dať najavo svoju úctu a takto symbolicky im ukázať, že si to, čo robia, vážime. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka s reakciou na faktické. [15:50] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len krátko, kolegovia, keďže ste v podstate vyjadrili poďakovanie a súhlas, myslím, že máme všetci takéto nastavenie a je dôležité naozaj mať takéto odvážne myšlienky. A ďakujem Igorovi, že vlastne prišiel s takou myšlienkou, že nerozmýšľal o tom, že niekde dáme 3,50 a tak. Však 3,50 je tiež fajn, ale tým nerobíme nič zásadného jednak ani v ekonomickej pomoci, ale už vôbec nie v tom, v tom zmenení zmýšľania, zmeniť zmýšľanie. Viete, máme teraz pôstne obdobie a mottom pôstneho obdobia je pokánie. A pokánie doslovne, to slovo v gréckom origináli znamená zmenu zmýšľania. A myslím, že pri tomto zákone ide o zmenu zmýšľania, že sa začneme inak pozerať na matky, na rodiny s deťmi, že to nie je len o nejakých tabuľkách, nie je to o nejakom socializme, ale naozaj o takých úplne základných prirodzených hodnotách. A to je úcta k matke, úcta k materstvu a ich ocenenie, hoci ako zaznelo u viacerých kolegov, to nie je niečo, čo sa dá vyčísliť peniazmi a určite 100 eur nenahradí tie rôzne obety, odrieknutia, znevýhodnenia, ktoré žena, ktorá sa rozhodne byť matkou, prijať deti, na seba berie. Samozrejme, verím tomu, že absolútna väčšina žien to ani tak ekonomicky, alebo číselne neberie a že tá veľká radosť z detí, z nového života, z toho, že môžu byť matkami, tak prevýši akékoľvek ekonomické straty. Ale my máme túto lásku, túto materinskú lásku ohodnotiť, oceniť, poďakovať sa aj tým, že ukážeme tým matkám, že okej, ale to, čo vám môžeme nahradiť, to urobíme. Nemôžme urobiť všetko, ale neviem, ako vysvetlíme, že neurobíme nič. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Záborská. A to zrejme, pozerajúc sa na hodiny bude asi aj posledný príspevok pred víkendom. Pani poslankyňa, nech sa páči. [15:50] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda, pán predkladateľ, vo svojom príspevku, nie veľmi dlhom, by som chcela dnes vyjadriť uznanie matkám, ktoré neúnavne pracujú v domácnosti, za ich neoceniteľný prínos. Ale rovnako by som chcela poďakovať aj predkladateľovi, pretože tak ako v minulom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období ukazuje, že mu záleží na mamách, záleží mu na rodinách, záleží mu na deťoch. Dovoľte mi na začiatok taký krátky príbeh z môjho života. Veľmi dobre sa poznám s rodinou jedného nemeckého novinára, ktorý je vysokoškolák, jeho manželka je vysokoškoláčka a majú dvanásť detí, všetky deti sú dospelé a veľmi dobre umiestnené na pracovnom trhu. Ako s novinárom jeho manželka chodievala na recepcie a keď povedala, že je doma a že je matkou dvanástich detí, tak odrazu zistila, že je sama, že na tej recepcii sa nemal kto s ňou rozprávať. No a raz teda tak porozmýšľala a povedala, tak toto si nenechám. Prišla na jednu recepciu a keď sa jej opýtali, čo robí, tak povedala, že je manažérkou štrnásťčlennej firmy, že zabezpečuje celý chod firmy, zabezpečuje stravovanie, manažment, financovanie, dopravu a vymenovala všetky veci. Povedala, že toľko obdivu, koľko ona zažila v tej spoločnosti, tak že to, že to ani nečakala. Nielen to, že neoceníme ženy - matky finančne. Tu sa čím ďalej, tým viacej rozvíja hrozivá mentalita, že ich nedokážeme oceniť ani, ani verbálne, že sa nedokážeme s nimi ani porozprávať, lebo ony sú len mamy a ony sú len v domácnosti. A pritom sú to matky, ktoré sú srdcom a dušou domova. Matky s láskou a oddanosťou vykonávajú, ako som povedala, ako táto Nemka, množstvo, množstvo úloh. Sú to ony, ktoré vytvárajú láskyplné prostredie a ktoré majú veľký podiel na tom, čo raz budú robiť ich deti. A sú to práve ony, ktoré aj týmto deťom vštepujú morálne a etické hodnoty a ukazujú im príklad, ako sa treba obetovať pre dobro druhých. Podľa štatistík Eurostatu, podľa štatistík Európskeho parlamentu ženy vykonávajú v priemere viac hodín neplatenej práce, ako je napríklad starostlivosť o deti alebo práca v domácnosti a muži viac hodín platenej práce. Podľa údajov z roku 2022 iba 8 % mužov v EÚ pracuje na čiastočný úväzok, zatiaľ čo v prípade žien je to tretina, až 28 %. Ak zrátame neplatenú a platenú prácu, ženy odpracujú týždenne viac hodín ako muži. Zase ako obyčajne, niektoré politické smery vymyslia veľmi jednoduchý, jednoduchý nápad a povedia, však nech polovicu práce doma robia muži a nech polovicu práce robia ženy a všetko bude vyriešené. Ale je to niečo podobné, ako s nespravodlivou a diskriminačnou odmeňova... odmeňovaním žien. V rímskych zmluvách v päťdesiatych rokoch je napísané, že za rovnakú prácu, alebo prácu rovnakej hodnoty musia ženy a muži dostávať rovnakú odmenu. Koľko je to od tých päťdesiatych rokov? A ešte stále je to rozdiel. V niektorých krajinách až do 20 %, u nás na Slovensku 16. Čiže kým by sme došli tam, že tí muži budú robiť polovicu toho, čo robia ženy, no tak asi by sme sa k tomu nedostali. Keď EUROSTAT, štatistický úrad Európskej únie robil štatistiku o hodinovej mzde pracovníkov v domácnosti, v Európskej únii v roku 2019 bola približne 10 až 15 eur za hodinu. Pri 40 hodinovom pracovnom týždni by pri mzde 10 eur na hodinu predstavovala ročná mzda matky v domácnosti viac ako 20 000 eur. Íri už v minulosti robili štatistiku, ale teraz znovu im vyšlo, že práca rodiča v domácnosti má hodnotu takmer 55 000 eur ročne. Z výpočtov vyplynulo, že ročné náklady na zamestnanie osoby, ktorá vykonávala domáce práce, ktoré zvyčajne vykonáva rodič v domácnosti, boli 53 479 eur. Jednému z predchádzajúcich ministrov práce sociálnych vecí a rodiny som povedala, že keď už nechcú oceniť tú neviditeľnú prácu žien, tak aspoň nech im dajú štatisticky vyhodnotené, koľko práca v domácnosti prispieva k navýšeniu HDP. Samozrejme, že to neurobili. Často sa hovorí, že diskriminácia. Diskriminácia, podľa mňa je to, je to aj v tomto parlamente jedno z najčastejšie opakovaných slov. Ale ja si myslím, že kto je najviac diskriminovaný v tejto spoločnosti, sú ženy ale aj muži, ktorí sa angažujú v solidarite medzi generáciami. Toto je práca, či je to už práca na začiatku života s deťmi, alebo na konci života so starými ľuďmi. Naj, najdiskriminovanejšia vôbec vo všetkých štatistikách. Vo svete, kde sa úspech často meria profesionálnymi úspechmi a materiálnym bohatstvom, je dôležité pamätať na túto nevyčísliteľnú hodnotu práce, ktorú vykonávajú matky v domácnosti. A to sa do toho neráta obetavosť, láska a nočné vstávanie a, a ja neviem, aké city a emócie, ktoré tieto matky svojim členom domácnosti dávajú. Podporením tohto návrhu máme ako spoločnosť príležitosť poďakovať sa matkám za ich neoceniteľnú prácu a aspoň v malej miere dorovnať rozdiel v mzdách v porovnaní s mužmi a ženami bez detí, ženami bez detí. Nie je to iba otázkou elementárnej spravodlivosti, posilnila by sa tým aj ekonomika. Štúdie ukazujú, že zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov o jeden percentuálny bod by viedlo k zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,1 %. Zvýšením kúpnej sily žien by sa následne zvýšili aj daňové príjmy štátov a odľahčilo by sa zaťaženie systémov sociálneho zabezpečenia. Prioritou politiky Kresťanskej únie je podpora rodín a matiek. Preto spolu s kolegom Vašečkom určite tento zákon podporíme, ale nielen preto, podporíme to hlavne preto, že je to spravodlivé. Každý robotník je hodný svojej mzdy, prečo nie matky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:59] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [15:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ešte stihneme faktickú pána Vašečku, prosím. [15:59] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. O minútku máme 16.00 h, končí nám šichta, a to špeciálne teraz tak apel na nás chlapov, že mnohým našim ženám, mnohým matkám šichta nekončí. Takže ja by som chcel využiť tie, túto poslednú minútu na to, ak chcete, ja vás tak povzbudzujem, teraz nie kvôli zákonu, nie kvôli rečníkom vystupujúcim, skúsme trochu zatlieskať teraz na záver šichty našim ženám a matkám. Ak chcete, pridajte sa. (Potlesk.) Ďakujem a prajem pekný víkend. [15:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem teda rokovanie a budeme pokračovať vystúpením pána Šipoša v utorok 27. februára o deviatej hodine ráno. Prajem všetkým pekný víkend.