Rokovanie NR SR 22. 2. 2024 – 9. schôdza NR SR – legislatívne návrhy a zahraničnopolitické rezolúcie

[08:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štrnásty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Jaroslav Baška, Richard Dubovický, Jozef Habánik, Marek Lackovič, František Majerský, Roman Malatinec, Jaroslav Mego, Ján Podmanický, Jozef Pročko, Michal Sabo, Marián Saloň, Peter Sokol, Ivan Štefunko, Anna Záborská. A o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci: František Mikloško a Jana Vaľová. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 171, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 168. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 171. ) [09:01] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi najprv v úvodnom slove krátko. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Cieľom návrhu zákona je vrátiť výšku správnych poplatkov na úseku dopravy na úroveň pred účinnosťou novely publikovanej pod č. 530/2023 Z. z. Išlo o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tzv. lex konsolidácia. Tento návrh zákona predkladá alebo predpokladá mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Tie pohľady sú dva. Ku dnešnému stavu to nemá vplyv na, na verejné financie, ale ku tomu schválenému stavu v lex konsolidácia platnému, ktorý bude platný od 1. 4., voči tomu to má teda mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Každopádne tento návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, má aj pozitívne sociálne vplyvy a takisto má pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko, toľko na úvod a hlásim sa takisto do rozpravy ako prvý, kde teda poviem bližšie. Ďakujem pekne. [09:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči. [09:03] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [09:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, ale mám pocit, že pán navrhovateľ mal pred... chuť ešte nám k tomu niečo povedať. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [09:05] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poviem teda bližšie k tomuto návrhu zákona. No v prvom rade, teda čo sa stalo. Lex konsolidácia, koalícia schválila zvýšene približne tisíc rôznych poplatkov v rôznych oblastiach. Čo sa týka toho celého zvýšenia, ja som tu ten, kto veľmi často hovorí, že, samozrejme, treba rešpektovať infláciu. Hovorím to aj na jednej strane, aj na strane druhej, preto veľa z tých poplatkov, ktoré boli zvýšené, tam treba súhlasiť, pretože boli, neboli zvyšované dlhé roky, a teda inflácia, samozrejme, postupuje, takže tam sa dá pri iných druhoch poplatkov súhlasiť, že okej, pokiaľ boli zvýšené v súlade s infláciou, dá sa s tým žiť. Zároveň ale boli zvýšené aj poplatky v oblasti dopravy a to sú tie poplatky, ktorým sa venuje môj návrh zákona, ktorý práve predkladám, a tam je ten zámer, alebo teda cieľ zákona to, že poplatky v oblasti dopravy, ktoré tiež boli v tom jednom veľkom balíku s ostatnými poplatkami zvýšené, vraciam na pôvodnú úroveň pred zvýšením. Reálne, aby sme tomu úplne rozumeli, lex konsolidácia tieto poplatky v oblasti dopravy zvyšuje od 1. 4. 2024, to znamená, ešte zvýšené neboli. Môj návrh ich vracia naspäť od 1. 6. 2024, čiže, bohužiaľ, ak teda by získal návrh zákona dostatočnú podporu, tak bude tam dvojmesačné obdobie, kedy budú zvýšené, proste nedá sa to legislatívne urobiť tak, aby sa to stihlo, aby zvýšené neboli. No. A teraz, prečo teda práve dopravné poplatky? Prvá vec je tá, že na rozdiel od iných poplatkov práve tieto dopravné poplatky boli priebežne viackrát zvyšované, a teda to odôvodnenie, že veď máme infláciu, tak ich treba zvyšovať, tuto neplatí, preto ich vraciam naspäť. To je teda jeden pohľad. Ďalší pohľad, samozrejme, je, že jednoducho doprava zohráva významnú úlohu v každodennom, či už v súkromnom, alebo v pracovnom, živote občanov, takisto aj firiem, a treba si jasne uvedomiť, že motoristi sú významnou skupinou prispievateľov do štátneho rozpočtu cez celú škálu rôznych daní, poplatkov a ďalších, ďalších platieb. Motoristi platia dépeháčku pri nákupe pohonných hmôt, mazív, všetkých servisných služieb, samozrejme, aj pri samotnom vozidle. Motoristi platia – a nie malé – spotrebné dane, zasa či už palív, mazív, motoristi platia... a zoberme si, estekáčku, emisnú kontrolu. Firmy platia dokonca ešte aj cestnú daň, čo sú teda ďalšie, ďalšie platby, ďalšie dane. Platí sa diaľničná nálepka. Takisto bola ešte zvýšená, len pre zaujímavosť, naša diaľničná nálepka je drahšia ako napríklad švajčiarska. Neporovnávajme rozsah diaľničnej siete. Platia – a stále viac – za parkovanie. Jednoducho motoristi... A ešte, aby som nezabudol, samozrejme, platia rôzne ďalšie poplatky či už spojených s dovozom vozidla, kúpou vozidla, ďalším predajom vozidla, s vydaním vodičského preukazu, s akoukoľvek zmenou v technickom preukaze, jednoducho motoristi sú dojnou kravou pre štát. Proste tak ako nás tu sedí úplne málo, tak presne opačne, to, o čom sa teraz bavíme, sa týka vyše 3,3 mil. občanov. To je množstvo motoristov, množstvo ľudí, ktorí vlastnia vodičské preukazy, majú, majú vozidlo alebo vozidlá. Čiže skutočne, myslím si, že tá hranica tej bolesti dávno bola dosiahnutá, preto by bolo veľmi fajn, ak by sme práve motoristov nezaťažovali už viacej, aby sme im nezvyšovali všetky tieto ďalšie poplatky. Ja som presvedčený, že štát už dostatočne profituje a profitoval vlastne na či už teda inflácii a vôbec na, na motoristoch. Platíme drahšie, stúpli, stúpli ceny palív, samozrejme, z toho je aj väčšia porcia DPH, takže štát má aj, aj vyšší príjem z DPH, takisto z rôznych ďalších, veď rastú, rastú ceny servisných služieb, rastú ceny samotných vozidiel, všetci si pamätáme, že keby ste sa pozreli na cenníky vozidiel pred piatimi rokmi, sú výrazne nižšie. Z toho všetkého má, má štát proste vyššie a vyššie príjmy, takže tuto by sme skutočne mali tým motoristom spraviť akoby ústretový krok. Hovorím ale ústretový krok, že nezvyšovať im, hej, takže ten rozsah tých platieb štátu, ktorý mal, by sa v podstate neznížil, len, hovorím, aby sa už ďalej nezvyšoval. Zasa, toto nie je politická vec, motoristi nie sú že saskári alebo péeskári, alebo smeráci, alebo hlasáci, motoristi sú občania, všetci, takže v tomto by sme im ozaj mohli pomôcť. To už nehovorím o ďalších veciach, že už teda keď sa platí tá diaľničná nálepka, tie financie, a teraz sa už nebavme ani, aká veľká časť ide na mýto, vôbec na tú správu a prevádzku, a kde tie financie končia, to je ešte iný príbeh, ale ani ten zvyšok nejde do skvalitnenia alebo do rekonštrukcií, alebo do teda budovania nových dopravných infraštruktúr, proste jednoducho, a zopakujem to ešte raz, motoristi sú čistou dojnou kravou a ja som presvedčený, že stačilo. No a zoberme si súčasťou alebo v podstate hlavnou súčasťou týchto poplatkov sú, sú práve poplatky za vydanie evidenčného čísla vozidla. No, a to je zasa ďalší dôvod, prečo práve v tejto oblasti by sa nemali zvyšovať, pretože, ešte za teda predchádzajúcej vlády sa podarilo vyriešiť vydávanie alebo tú samotne, teda výrobu evidenčných čísiel vozidla tak, že náklady na ne klesli. Jednoducho ukončila sa zmluva s predchádzajúcim dodávateľom, štát normálne že nakúpil vybavenie, nakúpil stroje, nakúpil materiál a dneska štát vo svojej réžii vydáva, ale hlavne aj vyrába tieto, tieto tabuľky evidenčných čísel vozidla. To znamená, že realita je, že náklady štátu súvisiace s touto oblasťou dokonca klesli oproti minulosti. Čiže ešte raz, nie je tu tá, ten materiálny dôvod, aby sme práve tieto poplatky zvyšovali. Zároveň by som, by som teda na tomto chcel poukázať, že ako to zvýšenie vyzerá. Zoberme si základný set značiek, dnes sa platí teda 33 euro za, za značky, potom, samozrejme, aj za, za samotné prihlásenie. To zvýšenie je na 50, hej? Takisto, takisto je to, myslím, 42 %, ak si to dobre pamätám. Takisto napríklad tie individuálne značky, kde si teda môžete napísať svoju kombináciu slov, písmen, čísel, čohokoľvek, tam to bolo za dve značky 331 euro, zvyšuje sa to na 500 euro. Potom ďalší poplatok, za, keď stratíte značku alebo za, za znovuvydanie evidenčného čísla vozidla, to bolo doteraz 66 euro, zvyšuje sa to na 100. Avšak starý dizajn sa už urobiť nedá, takže vlastne keď stratíte jednu značku, potrebujete v podstate dve nové, takže to je vlastne z pôvodných 66 euro na 200, hej, to sa už bavíme o navýšeniach asi 100-150 % cca. Takže toto všetko sú dôvody, prečo nemá zmysel, a je to jednoducho fakt zdieranie motoristov, toto zvyšovať. No a ďalšia vec je, a to by som chcel ukázať, že ako je dobré vlastne fungovať, a teda ako by sa fungovať nemalo. Možno si pamätáme, bola o tom dosť veľká debata, predchádzajúcom volebnom období sa mi podarilo vlastne urobiť, no nazvime to, že revolučnú zmenu v týchto evidenčných číslach vozidiel, a to je teda to, že je ponechateľné, prenositeľné, a teda tieto veci, a, samozrejme, proste potom sa urobil ešte dizajn tých, tých individuálnych značiek tak, že zrušili sme vlastne tie okresné, okresné označenia, tým pádom teda celých sedem znakov vie byť individuálnych. Čiže toto všetko sa zmenilo. A čo to spôsobilo? Spôsobilo to to, a takto nejak by mal štát fungovať. Tá základná služba má byť relatívne za rozumnú cenu, hej, považujem, že tých 33 euro, ktorých štát chce za vydanie bežných značiek bez špeciálnej logiky, to považujem za férové. Je to výrazne nad náklady štátu, čiže je to okej. No a teraz, tým, že sa urobila vlastne tá logika tých individuálnych značiek až na sedem znakov, tak sa to stalo ďaleko zaujímavejšie pre... firmy si tak označujú svoje vozidlá alebo aj ľudia si ich označujú, pretože si tú značku môžu ponechať, hej. Keď mali dať 331 euro za značku, ktorú, za tri roky ju musia zošrotovať, nebolo to dobré. Teraz si ju môžu ponechať dlhšie, koľko chcú. Čiže štát urobil to, že urobil to zaujímavejšie, aby si ľudia viacej kupovali napríklad tieto značky s tou individuálnou logikou, ak teda na do toho chcú investovať. To sa podarilo. Teraz aktuálne čísla sú, že množstvo týchto špeciálnych značiek vydaných je štvornásobné. Stúplo fakt o 400 %, následne, samozrejme, stúpli aj príjmy štátu. Čiže toto je fajn, že štát má mať ponuku, a ak má o ňu motorista záujem, nech si ju kúpi. Ale všetko má mať nejakú tú zdravú cenu. Zvyšovať to z tých 331 pri nákladoch štátu, ktoré sú na úrovni možno 20 euro, hej, pri tejto špeciálnej, je už extrém. A, a keď už to bude tých 500 euro, tak ja som presvedčený, zas už si niekto povie, a ne, ne, ne, to už je moc drahé . Čiže jednoducho netreba zvyšovať vlastne tú cenu takto. Treba zvyšovať ponuku štátu, to je to, čo sa podarilo, a proste zaujímavosť ponuky štátu pre občana, ktorý si to kúpi, to sa teda podarilo mne v predchádzajúcom volebnom období, a to považujem za správny postup, ale teraz už tú ponuku, ju zasa robiť menej zaujímavú, lebo bude drahšia, a výrazne drahšia, už považujem za krok zlým smerom, takže preto je tu tento návrh, ktorý popri tých asi 80 rôznych poplatkoch vlastne vracia na pôvodnú úroveň aj tieto poplatky za vydanie evidenčných čísel vozidla, ako som spomínal. Toľko, toľko asi odo mňa k tomuto. Ešte raz by som možno chcel poprosiť všetkých kolegov, opozičných, koaličných, všetkých, toto, si myslím, že nie je politika. Toto je o tom, že môžeme všetci spoločne urobiť život motoristov o niečo jednoduchším. Hovorím, motoristi volia, takto jak tu sedíme krížom, všetkých. A nie je dôvod, aby sme im tuná fakt alebo aby im koalícia proste takto zvyšovala. Skúsme nájsť tú vôľu a skúsme nájsť tú cestu, a ja som presvedčený, že to motoristi ocenia a štát bude naďalej profitovať z toho, že tie príjmy budú vyššie preto, pretože je zaujímavé pre motoristov mať tam tú svoju značku so svojím menom alebo s názvom firmy a číslom vozidla, aby tá ponuka bola stále zaujímavá. Ešte raz poviem, tie, ktoré si kupuje motorista za 331 euro oproti minulosti po tej zmene, teda ktorú sme urobili v minulom volebnom období, štvornásobne viacej sa takých značiek kupuje alebo predáva, pohľad štátu, alebo teda občana, a z toho štát profituje. Čiže takto nejak to môže byť, takto je to v pohode. Prosím, nekazme to, čo funguje. Niekedy je fakt najlepšie, keď sa nechajú veci, ktoré fungujú, ktoré dávajú zmysel, bezo zmeny. Ocenia to motoristi, ľudia, všetci vaši voliči, naši voliči a myslím si, že tuto by sme mohli nájsť skutočne tú spoločnú vôľu. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [09:17] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, áno, máš pravdu, motoristi platia veľké poplatky a tých poplatkov je strašne veľa. Nespomenul si tam napríklad servisy. Každý motorista vlastne musí ísť do servisu, a vieme, že tie servisy zamestnávajú ix ľudí, tá ekonomika, samozrejme, sa nabaľuje, ale motoristi musia chodiť aj kvôli tomu do servisov, lebo máme strašne nekvalitné cesty, nekvalitnú infraštruktúru. Vieme dobre, že teraz po zimnom období si motoristi, dá sa povedať, dennodenne možno aj stovky motoristov si zničí svoje motorové vozidlo na týchto našich cestách a štát sa o tieto cesty nestará tak, ako by sa mal starať. Môžem spomenúť Strečno. Niekoľko rokov sa to nerieši. Keď idete popod Strečno, tak sa doslova musíte modliť, že či vás trafí nejaká skala, alebo vás netrafí. Tu nie je žiadna bezpečnosť. Ďalej. Keby nám fungovala napríklad integrovaná doprava, to znamená, že napojenie vlakových spojov na autobusových dopravcov, tak tých motoristov by toľko nemuselo jazdiť po našich cestách, ale keďže toto nám nefunguje, lebo vieme, že vlaky meškajú, a nemeškajú pár minút, ale niekoľko hodín, takže to je tiež veľký problém. Ďalej nespomenul si poistky, zákonné poistky, havarijné poistky, to sú znova obrovské sumy, a takto by sme dlho ešte mohli rozprávať a prišli by sme na ix poplatkov, ktoré motoristi musia zaplatiť, aby mohli svoje dopravné vozidlá využívať na svoju činnosť podnikateľskú, ale nielen na podnikateľskú, ale na rôzne činnosti, ktoré vlastne súvisia s tým, lebo tie motorové vozidlá, to nie je, že len ten podnikateľ robí pre seba, ale robia aj pre našu spoločnosť, či prepravcovia, neviem, zdravotného materiálu, krvi alebo tak ďalej, záchranárske vozidlá. Ďakujem. [09:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gábor Grendel. [09:17] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Viskupič, chcel by som reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si na záver vyzval aj opozíciu, aj koalíciu, aby tento návrh podporili, pretože nejde o taký, by som povedal, typický ideologický návrh, ale skôr taký všeobecný, ktorý by ocenili motoristi bez ohľadu na to, či volia jednu stranu barikády, alebo tú druhú. Tak, samozrejme, zázraky sa niekedy dejú, aj v minulom volebnom období, si spomínam, že boli schválené niektoré opozičné návrhy v tomto pléne s podporou časti koalície, čiže môže sa to stať. A v tom prípade by ma zaujímalo, ešte som to neskontroloval, že ako máš nastavenú účinnosť vo svojom návrhu, pretože ťa chcem upozorniť na to, že môže sa aj tebe stať, že aj keby tým zázrakom bol tento návrh schválený v prvom, druhom, treťom čítaní, tak potom predseda parlamentu sa rozhodne, že si to odloží do šuflíka, a tri týždne ho neodošle na ministerstvo spravodlivosti, aby ten návrh mohol byť zverejnený v Zbierke zákonov. Čiže či s tým počíta tvoj návrh pri nastavení účinnosti. A keď už o tom hovorím, tak aj dnes by som chcel vyzvať predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby sa takto nesprával, aby si nerobil handru z Ústavného súdu a novelu Trestného zákona odoslal na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov. [09:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Marián Viskupič. [09:19] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Začnem od konca. Kolega Gábor Grendel, no, samozrejme, môj návrh má účinnosť od 1. 6., to znamená, ráta s tým štandardným postupom. Táto schôdza, aprílová schôdza a dostatok času v štandardných termínoch na všetky ďalšie teda kroky, ako napr. zverejnenie v Zbierke zákonov. Samozrejme, a teda takisto by som apeloval, že doteraz to fungovalo skutočne tak, že v piatok prijímame zákon, najneskôr v pondelok je v Zbierke zákonov, bolo by dobré zachovávať veci, ktoré fungujú, a nerobiť z toho politiku. Ozaj toto sú, toto sú štandardné veci fungovania štátu. No, toľko asi. Čo sa týka kolega, kolegu Janckulíka, v prvom rade poviem ešte jednu vec, návrh zákona, samozrejme, posúdil, posúdilo aj ministerstvo hospodárstva a jasne napísalo, že je to zákon, ktorý má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čiže len potvrdzujem slová kolegu, ako, ako spomínal, ako veľmi je to dôležité, a áno, tých, tých poplatkov, a keby sme sa zamýšľali, tak ich nájdeme ešte, ešte kopu ďalších, pretože fakt tí motoristi sú, sú tou dojnou kravou, poviem to ešte raz. A na... mrzuté je na tom to, že neslúži to na zlepšovanie vôbec teda tej cestnej infraštruktúry. Tie peniaze sa od motoristov vyzberajú a skončia všade inde, len nie v doprave. Taký pocit má častokrát bežný motorista. A možno je tam dobrý príklad, zasa sú ešte aj tie poistky, čo boli spomínané, či už havarijné, alebo, alebo teda pézetpéčka. Tam takisto aktuálna koalícia v minulosti vyrobila 8 % dodatočnú daň, ktorá zase len spôsobuje ďalšie a ďalšie škody, pretože odchádzajú poisťovne zo Slovenska, idú, sú akože za... pobočka zahraničnej poisťovne, tým pádom ani štát tie peniaze nedostane, navyše to celé proste má vplyv na konkurenciu, zasa tie ceny stúpajú, čiže to bolo zasa jedno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:19] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Takže týmto uzatváram a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce pán spravodajca? Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 172. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 169. Dávam slovo pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 172.) [09:19] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, takže pokračujem ďalším zákonom. Takisto v úvodnom slove len všeobecne. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Marián Viskupič, Vladimír Ledecký a Vladimíra Ledecká. Cieľom... Pardon, Vladimíra Marcinková. (Povedané so smiechom.) Prepáč, Vlaďka. (Povedané so smiechom.) Cieľom predloženého návrhu zákona je explicitne zakotviť, že stravné poukážky, tzv. gastrolístky, a tiež finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú za mesiac pozadu, a zamedziť tak možnosti v súčasnosti uplatňovaného výkladu, že stravné poukážky sa poskytujú zamestnancovi vopred, spravidla na začiatku mesiaca s odôvodnením, že to vyplýva z ich názvu, z povahy ich určenia a inak sa zamestnanci nebudú mať za čo stravovať. Dôvodom takejto navrhnutej zmeny je od... navrhnutej zmeny je odstránenie viacerých aplikačných problémov, ktoré, o ktorých budem hovoriť neskôr. Zamestnanec takouto formou, samozrejme, nič nestratí, stravné poukážky dostane, len teda ich bude mať akoby s posunom v čase. Zamestnávateľom na druhej strane ubudne značná administratívna záťaž spôsobená komplikovanosťou systému a spojená s viacerými aplikačnými nejasnosťami. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľ... no, má pozitívny, pardon, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a takisto je, samozrejme, v súlade s právom Európskej únie. Toľko na úvod, bližšie poviem v rozprave, aby sa teda prípadne dalo reagovať, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:21] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Anežke Škopovej, nech sa páči. [09:24] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 169 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ale o slovo požiadal pán navrhovateľ, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič. [09:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, takže skúsim bližšie vysvetliť, o čo ide v tomto návrhu zákona, ktorý predkladám spoločne s mojimi kolegami. Najprv úplne všeobecne. Ideme sa baviť o či už gastrolístkoch, alebo ich finančnej náhrade ako teda formy, ktorou slovenský Zákonník práce určuje povinnosť zabezpečiť zamestnancovi či už stravovanie, alebo teda jeho náhradu. Tak. Toto je, toto je to, o čom sa budeme baviť. A teraz pozrime sa na to, že prečo to chceme dať. Dnešný stav je, že to treba urobiť dopredu, a my to teda chceme posunúť, aby to bolo teda až po tom povedzme odpracovanom mesiaci. No pozrime sa najprv všeobecne. Ako fungujú všetky ostatné platové náležitosti, teda okrem stravného. To znamená samotná hodinová mzda, všetky príplatky, všetky, ja neviem, preplatenie čohokoľvek ďalšieho. Toto všetko funguje tak, že teda zamestnanec to obdobie, mesiac pracuje, následne teda zamestnávateľ účtovníci všetko zrátajú a do termín, do... alebo vo výplatnom termíne je teda zamestnancovi vyplatené všetka jeho mzda a všetky ďalšie jej zložky, nárokovateľné, dobrovoľné, proste všetky. Ono to má jednu jedinú výnimku a je to stravné. To treba robiť nie pozadu ako všetky ostatné platové náležitosti, ale popredu, pred začiatkom mesiaca. Už len, už len z tohto je to vlastne zaujímavé, že prečo to tak je, a teda asi je každému jasné, že to spôsobuje zbytočnú administratívu, pretože tento predkladaný zákon má presne toto za úlohu, aby sme tentokrát pomohli účtovníkom, a teda, samozrejme, prenesene firmám zjednodušiť ich život, aby sa im ušetrila nejaká byrokracia, aby sa im ušetrili nejaké náklady a túto energiu mohli venovať, samozrejme, do niečoho iného zmysluplnejšieho, do skutočnej tvorby hodnôt. Takže tuto ani nič nepridáme zamestnancom, ale ani im nič nezoberieme, akurát teda zabezpečíme to, že ten systém bude fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s menším množstvom byrokracie. Čiže o tomto, o tomto to celé je. A ja si myslím, že, zasa, tak ako nás tu sedí možno dvadsať, zasa sa nejdeme baviť o nejakom politickom ideovom zákone, ideme sa baviť o niečom, čo ide pomáhať, pomáhať ekonomike, zlepšovať podnikateľské prostredie a bude sa takisto týkať v podstate každého jedného zamestnaného človeka plus teda, samozrejme, aj, aj, aj samostatne zárobkovo činných osôb, no proste jednoducho všetkých, ktorí fungujú v tomto systéme stravného, takže bavíme sa zasa o miliónoch občanov Slovenska. No už vôbec samotný systém tých stravných poukážok, alebo teda jeho finančnej náhrady, čo tiež sa podarilo zrovnoprávniť, zhodou okolností tiež som sa venoval v predchádzajúcom období tejto téme, je tak trošku slovenským špecifikom a sú teda priamym finančným benefitom zamestnanca, ktorý sa teda ale nezapočítava, nezapočítava do, do výplaty, a jednoducho ono to do nejakej miery skresľuje skutočný slovenský príjem alebo príjem slovenského zamestnanca pri nejakých medzinárodných platových porovnaniach, a teda prináša to teda ďalšie nejaké negatívne efekty, ako som ich... ako som už o nich spomínal. Môžme sa ešte baviť o tom ďalej, že čo teda spôsobuje, ak ten zamestnávateľ tie či už poukážky, alebo finančnú náhradu dáva dopredu, a tá debata možno, možno bude fakt o tom a to chcem vykresliť, že ako absolútne jednoduchá vec, jasné, je zhoda v spoločnosti, že teda zamestnanec má nárok na to, aby mu nejakú časť toho stravného zamestnávateľ zaplatil, tak namiesto toho, aby to bolo jednoduché, jasné, zároveň teda s ďalšími platovými náležitosťami, tak proste skutočne systém tohto stravného je extrémne zložitý, rôzne vysvetľovaný, pretože keď sa spýtate účtovníkov, tí vám povedia, že aj dnes súčasné znenie zákona v podstate umožňuje to celé urobiť, urobiť vlastne ex post, to znamená po mesiaci, ale tá realita je, že, samozrejme, je nejaké usmernenie finančnej správy, ktoré ten zákon vykladá svojím teda usmernením nejak, a teda sa má za to, že to znenie sa, to znenie sa používa za správne. Jednoducho ak by sa nám podarilo zasa nájsť spoločnú vôľu, samozrejme, aj s koaličnými kolegami, tak by sa tento systém výrazne, výrazne zjednodušil a fakt ten, ten život účtovníčok by bol, by bol oveľa jednoduchší. To, keď sa bavíme o zamestnancovi, ktorý je v práci, a to gro, samozrejme, ľudí je v tomto momente v pracovnom procese, im je ale úplne jedno, že ako tie poukážky alebo, alebo tú finančnú náhradu dostávajú. Oni ani netušia vlastne, že to dostávajú za mesiac dopredu, a teda, lebo aj tak im to vo finále proste je nejak, nejak poslané a potom zúčtované vo výplate. Proste týmto zamestnancom, dnes ktorí sú v práci, to znamená gro ľudí, sa absolútne nezmení nič. Rovnako budú mať či už gastráče, alebo, alebo na účte stravné, len to účtovníčka nebude robiť dvakrát, pretože najprv im to dá ako zálohu za mesiac dopredu, a potom mesiaci, samozrejme, zistí, koľko bol človek v práci, či mal nejaké péenky, či mal nejaké služobné cesty, alebo zahraničné služobné cesty, kde je, samozrejme, preplácanie stravného zasa inak, toto musí zúradovať, porovnať s poskytnutým preddavkom a celé to zúčtovať. Čiže pre tých, ktorí sú v zamestnaní, sa nestane absolútne nič. Môže tu byť, samozrejme, debata o tom, keď ide človek do nového zamestnania, áno, lebo ono sa to hovorí, že okej, dostanete tie gastráče, alebo, teda alebo finančný príspevok pred začiatkom zamestnania, a teda hovorí sa, že aby človek teda povedzme že neumrel od hladu, hej. Ale uvedomme si, že, že za prvé to nie je stravovanie celé, on ten gastráč asi človeku nezabezpečí to stravovanie, zároveň svet, vždy fungujeme tak, že sa najprv pracuje, a teda potom, potom je za to výplata. Čiže áno, je tu, je tu tá debata, že vlastne ten človek, ktorý ide do práce, tak nebude mať, nebude mať to stravné dopredu. No, v tom momente musí mesiac počkať a ďalej zasa je to už celé v poriadku. Zároveň zasa ten pohľad zamestnávateľa, viete, práve také tie manuálne, manuálne činnosti, alebo teda nižšie kvalifikovaná pracovná sila, často sa stáva, že zamestnanec si musí splniť zákonnú povinnosť, dá 20 gastráčov zamestnancovi, no a ten po treťom dni ho už v práci nenájdete a vlastne k tomu, že má zamestnávateľ problém, že musí hľadať ďalšieho zamestnanca, no tak ten predchádzajúci mu odišiel aj so sedemnástimi gastráčmi, na ktoré de iure nemal nárok, ale teda de facto je ich od neho vymôcť veľmi náročné. Čiže aj toto je zasa fakt na druhú stranu vlastne k tomu pri tom zamestnávaní, že aj takéto sa zamestnávateľom stáva, potom, samozrejme, hľadajú cestu, že čo budú mu dávať každý deň jeden, byrokracia, dajú mu na týždeň, čokoľvek alebo riskujú toto, že nebudú dodržiavať ten zákon a dajú mu to aj tak až ex post. Ak sa nám túto zmenu podarí prijať, aj táto zbytočná byrokracia spôsobujúca problémy vlastne zmizne, takže takto, takto, by som povedal, vlastne aj z tohto pohľadu, že nebol by s tým alebo nie je s tým problém. No, samozrejme, treba vnímať, že Slovensko je zložitý systém, a vôbec celý, celý tento systém stravného komplikuje ešte to, že nie všetci zamestnanci fungujú podľa Zákonníka práce, to znamená, preto v tomto návrhu zákona, aby zasa bola, bolo v tomto vyhovené všetkým, tak, samozrejme, neriešime tú zmenu len v Zákonníku práce, ale, samozrejme, aj v ďalších osobitných právnych predpisov týkajúcich sa napríklad štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a finančnej správy, ktorých stravné je upravené rôznymi spôsobmi. V niektorých je to, že sa to odvoláva na Zákonník práce, niektorí to majú napísané v tom svojom vykonávacom zákone špeciálne, takže všetko toto sme pripravili tak, aby boli zachytené a rovnako spracované aj všetky tieto špeciálne kategórie zamestnancov a aby teda nikto nebol znevýhodnený, resp. fungoval v režime, ktorý nie je nastavený podľa toho nového zmysluplného spôsobu. Ešte poviem možno pár takých už tých konkrétnych detailov. Súčasťou teda návrhu zákona bude to, že, že navrhujeme úpravu samotného legislatívneho znenia týchto ustanovení Zákonníka práce tak, aby v zákone vlastne vypadla zmienka o účelovej viazanosti finančného príspevku na stravovanie. Vypustenie tejto zmienky o účelovej viazanosti je nevyhnutné z dôvodu, že teda podľa navrhnutej úpravy sa finančný príspevok na stravovanie bude poskytovať spätne za predchádzajúci kalendárny mesiac, teda už kedy bude známe, koľko a aký nárok má ten samotný zamestnanec. Ide o to, že teraz teda je to viazané akože stále že špeciálne a na, na, na stravu, a do toho sa potom viaže, ešte tam sú debaty o tom, že ak to je na stravu a nie je to vyplatené pred pred tou stravou samotnou, tak vlastne potom sa na to už zasa vzťahuje zákonná daňová povinnosť, čiže ono je to fakt neskutočne komplikované a to práve preto, že peniaze, ktoré nemajú mašličky, hej, a vy môžte ktorékoľvek euro z vašej výplaty použiť na stravovanie, tak o nejakom konkrétnom množstve financií sa určuje, že tieto sú účelovo viazané len na stravovanie. Toto je tiež zbytočnosť, ktorá, ktorá celý ten systém komplikuje. Jednoducho ideme to zmeniť tak, že bude naprosto jasné, že zamestnanec má nárok na preplatenie stravovania. Bodka. Zamestnávateľ má povinnosť poslať mu zákonnú sumu, ktorú, samozrejme, určuje zákon, a je jedno, teda kedy to bude, a nebude to účelovo viazané. Nemôžte sa pozrieť na vašu výplatu a povedať, že týchto konkrétnych 50 euro môžte použiť len na stravovanie. To je, to je nezmysel, takže toto tiež odstraňujeme. Takisto podľa aktuálnej úpravy Zákonníka práce je poskytovanie stravných poukážok podmnožinou spoločného pojmu zabezpečenie stravovania, no ale zabezpečenie stravovania sa teda v súčasnosti deje dvoma spôsobmi. Jedným je teda poskytnutím jedného teplého jedla, konkrétne stravovanie, alebo teda poskytnutím stravovacej poukážky. Poskytovanie stravovacích poukážok je teda dnes zaobalené do formulácie, že ide o zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. No, zasa je to komplikované. Túto zaobalenú informáciu nahrádzame priamym slovným spojením poskytovanie stravnej poukážky a toto priame pomenovanie už neobsahuje v sebe prvky toho, že stravovacie poukážky sú zabezpečením stravovania, lebo potom toto je tou príčinou výkladu, čo som spomínal, že musia byť poskytované na začiatku mesiaca, resp. pred skonzumovaním stravy v daný deň, a teda aj stravovacia poukážka bude tak iba spätnou paušálnou refundáciou stravy, ktorú si zamestnanec zaplatil sám, a táto teda refundácia buď bude v peniazoch, alebo nebude v peniazoch, ale teda nebude to viazané na nákup ďalšieho jedla v budúcnosti, proste zasa to bude jednoduchšie. A takisto teda, a to už v podstate len zopakujem, teda explicitne zakotvujeme, že či už stravné poukážky, alebo finančný príspevok na stravovanie sa poskytujú dozadu, nemajú teda zabezpečovací charakter, že štát už nebude hovoriť, že týmito 10 eurami si, iba tieto môžte kúpiť na jedlo, ale teda budú mať refundačný. To znamená zamestnanec, samozrejme, musí sa stravovať, alebo teda potrebuje jesť, veď keďže je človek, a štát mu na základe pravidiel refunduje túto, túto hodnotu. Skutočne, bežne zamestnaný človek to nijako nepocíti, pretože každý mesiac dostane zhruba rovnaký počet či už tých poukážok, alebo, alebo financií, a ešte raz, ja to zopakujem, že neobstojí ten argument, že pri spätnej refundácii si zamestnanci nebudú mať za čo v predchádzajúcom mesiaci či už kúpiť stravu. Ešte raz, ani mzdu človek nedostáva dopredu, proste vždy to funguje tak, že najprv sa pracuje, potom má človek mzdu, aj teraz potom bude mať náhradu stravného a jednoducho proste z toho, z toho si vie potom zabezpečovať to stravné. A ešte raz teda zopakujem, aby aj to padlo, máme to ošetrené, aby sa to týkalo všetkých ostatných špeciálnych kategórií zamestnancov, či už štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov, finančnej správy... A koho som ešte zabudol? No proste všetkých, takže takto, o tomto to je, nikto o nič nepríde, celý systém sa zjednoduší, bude to jednoduchšie pre účtovníkov, pre firmy a z tohto zasa vo finále bude len a len nejaký profit a ten, ten, to, prečo by to mohli podporiť aj koaliční kolegovia, je to, že jednoducho tá firma bude mať zasa o niečo málo viacej času na produktívnu činnosť, na vytváranie hodnôt, ktoré sú, samozrejme, všetky zdanené a vo finále zasa o niečo viacej financií vie prísť do štátneho rozpočtu. Áno, je to drobnosť, samozrejme, len ten svet nefunguje tak, že aj minister financií povie, tu nie je jedno zázračné riešenie, ktoré spravíte, a zrazu bude zo Slovenska do zajtra Rakúsko a do pozajtra Švajčiarsko. Vždy je to o množstve takýchto rôznych maličkých krokov pozitívnym smerom, ktoré jednoducho, keď sa nasčítajú, tak potom zrazu zistíme, že v nejakom tom prieskume, v ktorom je slovenský podnikateľ, násobne množstvo hodín venuje rôznym byrokratickým povinnostiam oproti podnikateľovi v nejakej inej krajine, že vlastne zrazu budeme bližšie a bližšie k tým vyspelým krajinám, a to bude znamenať silnejšie, efektívnejšie, konkurencieschopnejšie hospodárstvo a viac peňazí do tej spoločnej, verejnej kasy, takže ešte raz, vôbec nie politický návrh zákona, zákon, ktorý teda pomôže, pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže hospodárstvu. Poprosím všetkých o podporu, ak by to bolo možné. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:35] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči. [09:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja naozaj chcem tento návrh podporiť, je to presne taká novela, ako si predstavujem od poslaneckého návrhu, malá, jednoduchá, čo zlepší podnikateľské prostredie, treba si uvedomiť, že my máme tak prebyrokratizované celé prostredie, bol som aj konateľom obecnej firmy, sociálneho podniku, normálnej firmy, starosta, ako pri, pri najlepšej vôli dodržiavať všetky pravidlá a zákony, vždycky človek niečo prehliadne, niečo mu ujde, lebo to prebyrokratizované prostredie, ktoré máme a ktoré ešte viacej vytvárame, proste to nedovolí. Som veľmi rád, že presne takáto novela odstraňuje jednu byrokratickú prekážku a pomáha účtovníkom a môžu sa venovať nejakej inej činnosti, čo naozaj zlepší podnikateľské prostredie, takže ja dúfam, že takáto maličkosť nebude tu mať nejaký zásadný problém, zásadný problém prejsť, a naozaj to pomôže a nikto o nič nepríde. A ešte jednu podstatnú vec, dovolím si tvrdiť, že napriek tomu, že sme dostali dosť veľa reakcií od pracovníkov, ktorí to konajú, ktorí nám dopredu ďakujú, že s takým nápadom sme prišli, napriek tomu si myslím, že toto opatrenie väčšina firiem nerobí tak, ako by mala, lebo práve preto, že keď si zamestná zamestnanca a mu dá dopredu všetky benefity, a ten zamestnanec odíde, tak potom zase o tie benefity musí bojovať, aby sa vrátili, tak radšej sa to ani nedodržuje, takže, myslím si, že pomôže to všetkým. Ďakujem. [09:45] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ján Richter. [09:47] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec, na prvý pohľad toto riešenie, ktoré navrhujete, alebo vôbec problém, ktorý pomenovávate, ja osobne ani nevnímam ako problém a nakoniec bol by som veľmi rád, ak by mal byť toto najväčší problém, aby sme sa priblížili k tým najvyspelejším krajinám, no bolo by so Slovenskom už dobre. Ja som osobne presvedčený, že tá cesta bude ďaleko, ďaleko väčšia ako len riešenie takéhoto pseudoproblému. Viete čo, pripadá mi na myseľ jedno také slovenské príslovie, ktoré hovorí, že Zabi bobra, zachráň strom! Ideme pomôcť účtovníčkam, dobre, ale ideme ublížiť zamestnancom. To znamená, či chceme, alebo nechceme, on je to ideologický problém, to je zamestnanec verzus zamestnávateľ. A pýtam sa, je potrebný v takomto prípade? V takomto riešení? No, prečo, veď tá strava je jeden z prostriedkov, aby ten zamestnanec dosiahol ten cieľ, cieľ pre toho zamestnávateľa, aby mu vyrobil, prípadne dal službu, ktorú od neho očakáva. To usmernenie finančnej správy smeruje k naplneniu tohto cieľa. To znamená, v konečnej miere v prospech toho zamestnávateľa, jednoducho záloha na náklady súvisiace s naplnením cieľa pre toho zamestnávateľa. No a tu treba uviesť aj jednu vec, pán poslanec, sú ľudia, ktorí ani na ten prvý mesiac dopredu nemajú tie prostriedky. To znamená, čo budú žiť z nejakého rohlíka, studenej strave, to má vplyv na zdravie ľudí a pre samotného zamestnávateľa to prináša riziko, že ten zamestnanec nenaplní ten cieľ, lebo nemá istú výbavu osobnú, predpoklady pre to, aby mohol, pokiaľ je to napr. ťažká fyzická práca, ten cieľ jednoducho dosiahnuť. Pripomínam, štvorčlenná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:47] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Andrea Turčanová. [09:49] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Je to naozaj jednoduchá zmena, ale myslím si, že výrazne pomôže hlavne všetkým zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Ten zamestnanec, si myslím, že nepostrehne, že či tie stravné lístky dostal dopredu, alebo pozadu, ale hlavné je, že ak bude mať nejaké péenky, alebo odíde z práce, alebo si zoberie neplatené voľno, tak ďaleko sa zjednoduší systém vyplácania a sledovania a nebude toľko malých pochybení, koľko sa vo firmách deje. Sama som mala možnosť riešiť tieto veci a naozaj je to zjednodušenie. Ďakujem veľmi pekne. [09:49] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ. Pán poslanec Viskupič, máte slovo. [09:50] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už budem, samozrejme, reagovať len na faktické, ale keďže sa aj prihlásil pán poslanec Richter, a som veľmi rád, že sa prihlásil, takže skúsim trošku vo väčšom časovom rozsahu, aby som mu vedel lepšie odargumentovať, než, než v tých pár sekundách. Ale začnem najprv kolegom, kolegom Vladimírom Ledeckým, ktorý, verím, že ma počúva už na káve niekde v bufete. (Povedané so smiechom.) Jednoznačne. A som rád, že to úplne takto na rovinu povedal. Ten dnešný, aktuálny stav je, je tak byrokratický, a tak je to škrabanie sa s ľavou rukou za pravým uchom, že veľká väčšina firiem dnes ten zákon jednoducho nedodržiava a robí to fakt že pozadu, robí to tak, ako to robí so mzdou, tak, ako to dáva zmysel, a tak, ako to vo finále chráni aj tú firmu pri tých špecifických prípadoch, pred, pred proste nejakými stratami. Takže dnes, dnešný stav je taký, že núti firmy robiť veci byrokraticky alebo ich núti proste do nejakej miery nedodržiavať zákon, a ak to zmeníme, tak vo finále, pre skutočne že veľa, veľa firiem sa nič nezmení ani pre zamestnancov sa nič nezmení, ale budú jednoducho v súlade so zákonom a budeme ich menej nútiť zákon nedodržiavať. Kolegyni Turčanovej ďakujem, úplne súhlasím, proste jednoznačne malá zmena, a už sa, teda ale, ale teda potrebná a zmysluplná. Ale už sa posuniem k pánovi poslancovi Richterovi. No, pán kolega, samozrejme, veď ja som to povedal, táto zmena z nás neurobí ani to Rakúsko a už vôbec nie do zajtra a už vôbec nie ani to Švajčiarsko. Samozrejme, je to jedna drobná, malá zmena z tisícich, z tisíc zmien, ktorých Slovensko, samozrejme, potrebuje, ktoré potrebuje naša ekonomika, naše hospodárstvo, aby sme fungovali lepšie. To, to je samozrejmé a ani ja si nemyslím, že teda toto je úplne že najzásadnejšia zmena. Nie je. Ale podľa mňa práve vaše slová tieto, hovoria, že treba ju urobiť, veď, veď ako ja som to povedal, veľa malých krokov vie pomôcť. Alebo ono je to opačne, proste jednoducho jedna mucha vola proste nezlikviduje, ale keď proste ho bude štípať tisíce a tisíce tých malých múch, tých nezmysluplných povinností byrokratických, tak jednoducho to udolá aj toho vola. A proste veľa tej byrokracie spoločne udolá a udoláva, bohužiaľ, tie naše firmy, a potom, potom proste to Slovensko stráda, takže po tejto stránke, a práve za to, že je to malá zmena, by mohla byť, mohla byť podporená aj koaličnou väčšinou, veď, veď je to zmena správnym smerom, to v podstate viac-menej potvrdil aj pán Richter. Ale teda poďme, lebo gro jeho príspevku bolo o inom, bolo teda o tých zamestnancoch. Čiže ešte raz, v prvom rade, každý jeden zamestnaný človek, a teraz máme teda tú zamestnanosť relatívne hodne vysokú, resp. nezamestnanosť nízku, nepocíti absolútne žiadnu zmenu. Ešte raz, bežný zamestnanec ani netuší, že mu to tá účtovníčka robí na dvakrát, hej, netuší. Čiže tam nepríde k ničomu. Vy keď ste zamestnaný, dnes je vám úplne jedno, či to máte popredu, alebo pozadu. Pre vás je ten stav úplne rovnaký, v nejakom momente dostanete či už finančnú náhradu, alebo stravný lístok a proste môžte si za to ísť kúpiť jedenie. No a teraz, áno, bavíme sa o tom a to som inak tiež v tej mojej rozprave povedal, že tá určitá zmena nastane len pri tom nástupe do zamestnania, hej. A teraz sa bavme, že zasa, samozrejme, však určité množstvo ľudí v každom momente prechádza zo zamestnania do zamestnania, ale zasa, veď ten, kto z toho zamestnania nejakého, prechádza a ide ďalej, tak zas asi, pán Richter, nie sú ľudia takí, že teraz nemajú vlastne ani len na tú stravu, veď v nejakom tom zamestnávaní v podstate teda pracovali, ex post mu príde výplata, takže vlastne nejaké financie takisto ešte má, a teda tam je ten dosah takisto v postate minimálny. A dobre, môžme sa baviť teraz o študentovi, ktorý teda ide prvýkrát do zamestnania, ale tak predpokladá sa, že keď doštudoval, musel aj niečo jesť, tak asi tiež nejaké financie na to jedenie mal a nemám za to, že teraz zrovna ten mesiac, ako skončil školu a začal študovať, umrie od hladu, keď to teda takto poviem, takže ani tam nie je problém. A potom, samozrejme, je určite skupina zamestnancov, kde záleží na každom eure, kde ten problém môže byť, ale veď dobre, ak to bude, veď nikto nezakázal dať firme takejto, ktorá chce zamestnávať presne takýchto ľudí, že to urobí nejakou zálohou. Dokonca môže byť aj záloha na mzdu, hej, nielen na stravu. A keď to budú mať dobrovoľné, veď urobme im z toho výhodu. Možno tá firma nejaká betonárska, ktorá fakt pracuje teda s jednoduchými zamestnancami aj s problémom, že teda prídu do práce a po týždni zistia, že teda fú, to je ťažké a málo platené, že dajme im to ako možnosť, nie ako povinnosť, takže tu nie je povedané, že teraz, keď takýto zamestnanec je, že sa nemôže dohodnúť so zamestnávateľom. Takže v tomto, proste, to je úplne okej. Ale tá najlepšia odpoveď na obavu alebo otázku pána kolegu Richtera je, že veď, ešte raz, všetky ďalšie mzdové náležitosti sú ex post. Vy idete do práce, aj do tej manuálnej, nikto vám nedá výplatu dopredu. Veď musíte ten mesiac odrobiť a potom dostanete výplatu. To isté pri akýchkoľvek ďalších náležitostiach. Nič z toho nemáte dopredu. Vždy sa má za to, že proste musíte to nejaké obdobie odpracovať a následne je do nejakého termínu, samozrejme, zákonom určeného, povinnosťou zamestnávateľa vám tú mzdu a všetky ďalšie náležitosti vyplatiť, až na jednu jedinú výnimku, ktorým je stravné. Ale to je zasa, aby to bolo jasné, to je len časť stravného, pri bežnej, bežnej pracovnej dobe osem hodín denne sa bavíme, neviem teraz, je to koľko, osem euro alebo koľko. To nie je niečo, čo zabezpečí tomu človeku že teraz sa stravovanie vlastne na celý mesiac, hej. To je len počas tej práce, takže zase neabsolutizujme to, že teraz, že všetky účtovníčky pre milióny zamestnancov na Slovensku musia robiť dvojitú prácu, pretože nejaké malé množstvo zamestnancov práve teda ide do prvého alebo nejakého zamestnania po nejakej dlhej dobe nezamestnanosti a teraz by mohli, mohli umrieť akoby od hladu. Tieto veci dajme ako možnosť a všetkým ostatným, ich zbavme nezmysluplných a proste zbytočne drahých povinností. Ďakujem pekne. [09:50] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ján Richter, nech sa páči. [09:57] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nechcem polemizovať. Ešte raz, vidím problém, ktorý pre mňa nie je problémom, ale v podstate vy jak ste reagoval, po prvé pripustil ste, že v nejakom momente tie prostriedky dostane. Áno, dostane ten zamestnanec, firma môže dať zálohu. V podstate akceptujete tie moje pripomienky, že niekde je to dôležité, aby tie prostriedky na tú stravu ten zamestnanec mal. Forma, to už nie je v tomto prípade to, to najdôležitejšie. No len znova pripomínam, mzda je výsledok konkrétnej práce, ale prostriedky na stravu je prostriedok, ako dosiahnuť ten výsledok. Nič viacej, len v tomto smere sa líšime. A to, čo som vám povedal, že relatívne takých ľudí môže byť dosť, nedokončil som, štvorčlenná rodina, dve deti, dvaja dospelí, jeden nastúpi za minimálnu mzdu. To sa veľakrát týka, pán Pollák, hlavne oných marginalizovaných skupín. Mne sa celkom darilo zamestnávať aj ľudí z osád. Oni bolo ochotní, keď tam bol rozdiel medzi minimálnou mzdou a len sociálnymi dávkami, ktoré dostával. On nemá tie prostriedky. Ja nechcem, aby ostal na jednom rohlíku a na jednom pive, nech má normálne teplú stravu a nech ten výsledok pre toho zamestnávateľa dosiahne. Ďakujem. [09:57] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Reagovať bude Marián Viskupič. Nech sa páči, pán poslanec. [09:58] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak už poslednýkrát k tomuto návrhu. Takto, pán Richter, veď myslím si, že v podstate sa zhodneme na veľa veciach, len, ešte raz, že ak je nejaká malá skupina zamestnancov povedzme z vylúčených komunít, alebo teda týchto rôznym spôsobom znevýhodnených, veď v poriadku. Veď ešte raz, to je dobré dať ako možnosť. Nikto nezakazuje zamestnávateľovi v špecifických podmienkach sa dohodnúť nielen na poskytnutí stravného dopredu, ale hovorím ešte raz, aj na, na poskytnutí zálohy za, za výplatu, proste to všetko vie fungovať, toto sa nič nestane, tam, kde je to potrebné, ale tú povinnosť proste, ktorá sa týka fakt malilinkého percenta zamestnancov, prenášame na všetkých ostatných. To je, to je úplne že zbytočné a tie negatíva, ktoré to spôsobuje pre všetkých ostatných, kde to nemá absolútne žiadny význam okrem toho, že je to veľká byrokracia, vysoko prevažujú niektoré prípady, kde teda môže byť, samozrejme, takáto nejaká potreba. Toľko k tomu. Myslím, že asi už sme povedali takmer všetko. Veľmi pekne ďakujem. [09:58] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že navrhovateľ už nechce vystúpiť a pani spravodajkyňa takisto nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 173, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 170. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 173.) [10:00] Marián Viskupič – Vystúpenie Pán predsedajúci, takže opäť ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, teší ma, že postupne sa nás tu zbiera viac a viac, a zasa v úvodnom slove veľmi rýchlo a potom v rozprave trošku bližšie. Takže predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predložený návrh zákona si kladie za cieľ zrušiť odpisovú skupinu číslo 6, v rámci ktorej sa odpisuje majetok 40 rokov, a položky z doterajšej 6. odpisovej skupiny presunúť do odpisovej skupiny 5, na ktorú sa vzťahuje 25-ročná doba odpisovania. Ide teda o skrátenie doby odpisovania pre majetok z doterajšej 6. odpisovej skupiny zo 40 rokov na 20 rokov. Ďalšou zmenou, ktorú prináša tento zákon, je zvýšenie hranice, nad ktorú sa hmotný majetok, nehmotný majetok a technické zhodnotenie rôznych druhov majetku považuje na účely zákona za majetok, ktorý je odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov, a to z doterajších 1 700 eur, resp. 2 400 eur na spoločnú sumu 3 000 eur; suma 1 700 euro nebola zvyšovaná už vyše dekádu, a teda ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50-tisíc eur ešte v roku 2004, keď nadobudol tento zákon účinnosť. Ide teda o reakciu na inflačné posuny za toto obdobie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, takisto potvrdený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Krátkodobo bude mať negatívny vplyv na verejné financie, ale len krátkodobo, pretože tam ide len o časové odlíšenie, štát tie peniaze dostane všetky, len ich dostane neskôr a nebude mať, nebude mať negatívny sociálny vplyv, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. A, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a všetkými ďalšími záväznými právnymi predpismi, takisto aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako, samozrejme, aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod a viac a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Pán predsedajúci, ďakujem pekne. [10:00] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Janckulíkovi. Nech sa páči, pán poslanec. [10:03] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:03] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. A pán navrhovateľ sa chce prihlásiť v rámci rozpravy, nech sa páči. [10:05] Marián Viskupič Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže posledný návrh zákona odo mňa dneska, takže zákon, venujeme sa teda zákonu o dani z príjmov a ten návrh je zrušiť 6. odpisovú skupinu, v ktorej sa nachádzajú teda hlavne budovy, teda nehnuteľný majetok, ktorý sa dnes odpisuje 40 rokov. Ten návrh je tuto urobiť túto zmenu tak, aby to bolo 20 rokov, tým pádom vlastne najjednoduchšia, a pretože zrušenie 6. odpisovej skupiny, pretože to znamená presunutie týchto, týchto vecí do 5. odpisovej skupiny. Toto skrátenie doby odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov je krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia. Takisto, a myslím, že to som už spomínal, ministerstvo hospodárstva potvrdilo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tohto zákona. Môže to spôsobiť zvýšenie investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v prípade teda budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie a myslím si, že vnímame to asi viacerí alebo podnikateľský svet vníma, že v prípade mnohých budov, ktoré sú používané na podnikateľské účely, sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu, a teda naštartovanie investícií do budov bude mať, samozrejme, následne pozitívny vplyv na stavebný sektor. No a zasa, a to sa už obraciam aj na koaličných kolegov, naštartovanie stavebného sektora, samozrejme, možno očakávať následne aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Čiže zasa raz zákon, kde sa nemusíme pozerať, aké tričká máme, či koaličné, alebo opozičné. Je to zákon, ktorý sa teda týka firiem malých, veľkých, slovenských aj so zahraničným kapitálom, proste všetkých. A cieľom je, aby to naše podnikateľské prostredie bolo lepšie, zmysluplnejšie, výkonnejšie, a áno, aby aj štát následne pri rovnakých sadzbách mal jedného dňa z toho viac finančných prostriedkov. Jasne tu musím povedať, že aj teda tento bod a potom aj ďalší, o ktorom budem hovoriť, má v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na verejné financie. Jednoznačne áno, pretože ono je to vlastne časové posunutie príjmov. Ale vo finále z toho dlhodobého hľadiska, koniec koncov aj pre ministra financií to najdôležitejšie hľadisko nie je pozeranie len na tohtoročný štátny rozpočet, ale na dlhodobé verejné financie. No a z dlhodobého pohľadu tam proste nie je, nie je negatívny vplyv. Som presvedčený, práve naopak, že tam bude pozitívny vplyv, pretože keďže to bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, vo finále v nejakom tom časovom horizonte to vie mať, bude mať isto pozitívny vplyv. Samozrejme, uchádzam sa o podporu. Je to jediná cesta, ako, ako, aby tento zákon prešiel, to znamená uchádzam sa aj v tomto momente o podporu od koaličných poslancov a aj hneď v tomto momente hovorím, že áno, môžme, samozrejme, debatovať o možnostiach verejného rozpočtu a môžme sa prípadne baviť o tom, že teda, že či si vieme dovoliť zo 40 na 20, alebo sa dá baviť o 25 rokoch. Jednoducho vidím, vnímam a ponúkam priestor na diskusiu a na prípadné úpravy tak, aby sme tam teda dali aj ten krátkodobejší pohľad verejných financií. Určite, určite áno. Toľko k tomuto. A druhý, druhým bodom alebo ďalšími bodmi tohto návrhu zákona je zvýšenie hranice, teda nad ktorú sa či už hmotný majetok, alebo nehmotný majetok, alebo teda aj, aj zhodnotenie bude odpisovať. Dnešný stav je taký, že pre hmotný majetok sa odpisuje od 1 700 euro, pre nehmotný majetok je to 2 400 euro a myslím si, že 1 700 euro je tam aj pri technickom zhodnotení. Tieto sumy, ako som už spomínal, desať rokov alebo vyše desať rokov neboli zvyšované, ale aj tá suma tých 1 700 euro pochádza vlastne plus-mínus zo sumy 50-tisíc eur, ktorá teda bola v našom zákone o dani z príjmu od... odjakživa, to znamená od roku 2004, kedy tento návrh zákona vznikol. Už som tu viackrát spomínal, keď sa pozrieme na silu eura, alebo teda peňazí v roku 2004 po rok 2024, čo teda je dvadsať rokov, tak, samozrejme, je to úplne inde. A aj dnes ráno som tu povedal, že áno, akceptujem poplatky, ktoré neboli roky zvyšované, že sa teda zvýšili o infláciu v rôznych oblastiach, hej. A takisto štát, a to je dobre, dokázal to stravné, o ktorom sme sa tu bavili pred chvíľkou, trikrát do roka zvýšiť, lebo inflácia, trikrát do roka, hej. A to teda z toho pohľadu zamestnávateľa je to zvýšenie jeho nákladu, preto sa ja teraz uchádzam, že by teda sme vnímali všetci, hlavne koaliční poslanci, že tú infláciu treba rešpektovať aj z tej druhej, z tej druhej strany, kde to teda do zapracovanie inflácie bude výhodnejšie pre, pre podnikateľa alebo jednoduchšie pre podnikateľa, a teda časovo nevýhodnejšie pre štát. To znamená, sumu, ktorá je tam 20 rokov nezmenená, jednoznačne treba upraviť o infláciu. Čiže ja tu ani nehovorím o nejakom zvyšovaní alebo čom, proste je to zapracovanie, zapracovanie inflácie. A takisto ako ďalší ten bonus pre podnikateľov je zníženie byrokracie. Zoberte si, voľakedy, ja neviem, dnes keď si zoberieme počítač, hej, od 1 700 euro, dneska poriadny počítač, ho pomaly ani nekúpite za tú sumu, ak ho teda chcete denne používať fakt na nejaké podnikateľské účely, ak sa bavíme o nejakých architektoch alebo o grafických staniciach, samozrejme, tie sú úplne iné sumy. A ale jednoducho tá suma proste je tak nízka, že aj bežné, ktoré vám ani nevydržia štyri roky, musíte zaradiť do systému odpisovanie so všetkou tou byrokraciou, že to v tom účtovníctve musíte riešiť proste. Ak sa to posunie na tú sumu 3-tisíc euro, veľa vecí z toho vypadne, bude sa to dať odpísať okamžite a bude to zasa aj byrokraticky jednoduchšie pre daného podnikateľa. Toľko, toľko asi k tomuto. Skutočne buďme féroví, buďte, kolegovia koaliční, féroví. Keď už tú infláciu používame a obhajovala sa s ňou, teda v tom prípade úplne nezmyselne, aj pri Trestnom zákone, hej, kde sa napríklad hranice škôd zvyšovali o 1 400 %, alebo o 1 200 %, tak to je, samozrejme, extrém, hej, ale, ale okej, argumentujete infláciou aj pri lex, lex konsolidácia, pri tých poplatkoch, hovorím, beriem, tak, prosím, všetci spoločne v dobrom argumentujme tou infláciou aj napríklad pri tejto hranice, hranici odpisov, kde teda takisto tá inflácia má presne rovnaký vplyv ako, ako tam, kde to teda sami obhajujete tou infláciou. To zvýšenie, dneska tie hranice teda boli 1 700 a 2 400 euro, a teda bolo to rôzne, či je to hmotný, nehmotný alebo technické zhodnotenie. Dávam tam jednu sumu 3-tisíc euro a zasa je to určité zjednodušenie. Proste načo mať rôzne, rôzne parametre, keď to vie postihnúť jedna suma, jedna hranica. Fakt, že tuto s každým tým zákonom, ktorý prijímame, by sme vždy mali hľadieť na to, že nerobme z dvoch strán štyri, nerobme z troch parametrov šesť. Práve opačne, robme to, čo robil Steve Jobs. Proste pozrel sa na vec a rozmýšľal, ako ju spraviť jednoduchšie, efektívnejšie fungujúcu a proste praktickejšiu. Toto by mala byť taká tá naša snaha alebo jedným z cieľov nášho konania a tento zákon, aj tento zákon je, je niečo, čo presne k tomuto smeruje. Robí to veci jednoduchšími, zmysluplnejšími a blízkymi dnešnej dobe, takže ešte raz by som chcel veľmi poprosiť všetkých – aj opozičných kolegov, aj koaličných kolegov – o podporu. Nie je to politika, je to ekonomika. A tú máme len jednu, či sme v takom tričku, alebo v inom tričku. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:05] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [10:14] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Marián, aj za tvoje vystúpenie. Určite tento návrh zákona pomohol by veľmi podnikateľom znížiť tú byrokraciu, o ktorej sa tu stále rozprávame a bavíme. A fakt, 1 700 euro, v dnešnej dobe to je strašne nízka suma, lebo vtedy, si pamätám, ako keď sme to prerátavali, krát 30,126, bolo to 50-tisíc slovenských korún, malo to nejakú hodnotu. Teraz, ako si aj povedal, obyčajný notebook lepší stojí viac ako 1 700 euro. Teraz zoberme si napríklad kamery, hej, niekto sa bav... svoju činnosť vykonáva, že robí záznamy rôzne na kameru, to znamená, že takisto za 1 700 euro vlastne nekúpi dobrú kameru, alebo, ja neviem, geodeti, ktorí dennodenne robia merania, a možnože on dva-tri prístroje zničí za jeden rok, ale musí ich držať a musí ich odpisovať. Servisy, si zoberme napríklad, tí majú tiež zariadenia na rôzne merania a takisto ich musia odpisovať a dennodenne s tým robí, to zariadenie mu nevydrží. No a čo sa týka aj odpisovania zo 40 rokov na 20 rokov, určite súhlasím, lebo si zoberieme tých podnikateľov, podnikateľ keď je úspešný a darí sa mu, tak väčšinou už má nejaký ten svoj vek, tak on sa, chudák, ani nedožije odpisovanie toho svojho majetku, lebo 40 rokov podľa mňa je určite veľmi dlhá doba. A potom vieme, že tie firmy buď idú do konkurzu, alebo nevieme, ani ako skončia, takže podporuje určite tento návrh. Ďakujem. [10:14] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Viskupič bude ešte reagovať faktickou poznámkou, nech sa páči. [10:16] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne kolegovi za, za faktickú, absolútne súhlasím. Ja len možno k tým 40 rokom ešte dopoviem, že, presne tak, niekedy sa toho nedožije, ale ďalšia vec je tá, že ten zmysel, že teda tú investíciu si dokáže odpísať, sa vlastne stráca, pretože za tých 40 rokov tá hodnota peňazí výrazne klesá, a keď to preženieme cez tú časovú hodnotu peňazí, tak za tých 40 rokov vlastne ten podnikateľ si reálne odpíše len 57 približne, 57 % hodnoty tej, tej vtedajšej investície, čiže aj takto vlastne bol akoby ukrátený, takže aj toto je ešte ďalší dôvod pre, pre to skrátenie. No a jednoznačne proste, tak ako bolo spomínané, áno, ja som hovoril notebook, kolega hovoril o kope ďalších vecí. Jasné, ten svet sa zrýchľuje proste a veľakrát sa presne to stáva, že áno, je to či už hneď aj len na štyri roky odpisovanie. Už dávno ten, ten... proste tá súčiastka, ten stroj, tá meracia stanica nefunguje, ale musí to tam stále mať, lebo to odpisuje proste. Toto by, to zvýšenie hranice vlastne uľahčí pre tieto bežné veci, ktoré normálne z titulu tej doby a z titul posunu hodnoty peňazí nevedia vôbec tie štyri roky vydržať byť funkčné a byť používané. Takže ešte raz ďakujem pekne za, za pozornosť a poprosím o podporu. Ďakujem pekne. [10:16] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nechcú už ďalej sa vyjadriť v rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Navrhovateľom je pán poslanec Július Jakab, ale nevidím ho tu, to znamená, že tento bod prepadá. Nasleduje rokovanie o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii. Navrhovateľ je pán poslanec Rastislav Krátky. Je tu? Takisto nie, takže takisto tento bod prepadá. A prechádzame k návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Návrh je pod tlačou 68. A dávam slovo poslancovi Petrovi Pollákovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o n ávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami , tlač 68.) [10:19] Peter Pollák – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, predkladám návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, tlač č. 68. Toto uznesenie ďalej odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [10:19] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Teraz by som poprosil povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Ondreja Prostredníka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči. [10:20] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ako poverený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám informáciu výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, tlač 68. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 71 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o predmetnej tlači rokoval dňa 6. decembra 2023 na svojej 5. schôdzi a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť navrhovateľom návrh uznesenia na dopracovanie. Výbor ma zároveň v uznesení poveril ako spravodajcu k podaniu informácie o výsledku rokovania výboru. Prílohou tejto informácie je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som. [10:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Anežky Škopovej, ale ešte predtým požiadal o slovo pán navrhovateľ, pán poslanec Peter Pollák. Nech sa páči, máte slovo. [10:20] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku. Medzi tie najznámejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v čl. 1 definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Takisto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa čl. 2 je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Takisto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa čl. 14: „Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“ Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa čl. 2: „Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“ Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v čl. 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa v čl. 2 píše: „Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“ Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa čl. 4: „Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“ O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného... Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali. Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti, a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská. Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku. Ďakujem vám veľmi pekne. [10:20] Ľuboš Blaha Do rozpravy sa ako ďalšia prihlásila pani poslankyňa Anežka Škopová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [10:20] Anežka Škopová – Uvádzajúci uvádza bod Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dnes by som chcela vystúpiť pred vami s cieľom priblížiť vám problémy, ktorým musia dennodenne desiatky tisíc rómskych občanov čeliť v tejto republike. Tými problémami sú rasizmus a diskriminácia. Nemôžeme si pred týmito problémami zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo sa v našej spoločnosti nedeje. Rómovia sú rovnakou súčasťou Slovenska ako všetky iné etniká a národnosti, a preto si zaslúžia rovnaké príležitosti. A zaslúžia si, aby sa konečne riešili aj problémy, ktorým musia čeliť. Segregované školy, ktoré navštevujú len rómske deti, či segregované triedy a oddelené miesta v jedálni určené pre Rómov. Nehovoriac o tom, že mnoho rómskych detí sú neprávom zaraďované do špeciálnych škôl. Až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov na Slovensku navštevuje školy, v ktorých všetci alebo väčšina žiakov sú Rómovia. Kvôli tejto segregácii čelí Slovenská republike žalobe zo strany Európskej komisie, čo môže vyústiť až do obrovských pokút. Diskriminácia sa však netýka len vzdelania, ale aj mnohých iných oblastí života, ako napríklad zdravotníctva. V správe Európskeho centra pre práva Rómov sa napríklad uvádza, že bolo zaznamenaných viacero prípadov, keď Rómovia z osady volali záchranku, avšak po opätovných výzvach zdravotnícka pomoc neprišla. Mnohokrát to boli naliehavé prípady a stalo sa, že chorý po takomto odmietnutí, v takejto odmietnutí pomoci zomrel. V nemocniciach sa segregácia praktizuje oddelenými rómskymi izbami, čo často ide o pôrodnice, kde sa rómske ženy systematicky umiestňujú do tzv. rómskych izieb. Predstavte si, že ste tehotná rómska žena a prichádzate do pôrodnice a namiesto toho, aby ste sa dočkali rovného prístupu, ste odvedená do segregovanej izby určenej len pre Rómov. Rómovia sa taktiež často stretávajú s nerovným prístupom pri vyšetreniach u lekára a sú im poskytované horšie služby ako ostatným pacientom. Z vlastnej skúsenosti viem, aké ťažké je čeliť rasizmu a diskriminácii. Vyrastala som vo vylúčenej komunite, z ktorej sa len málokomu podarí vymaniť. „Je hanbou Slovenska a hanbou Európy, že niektorí Rómovia prežívajú v stredovekých podmienkach,“ povedal Younous Omarjee, vedúci delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj po návšteve rómskych osád na Slovensku. Takýchto vylúčených komunít na Slovensku je veľa, pričom približne 27 % osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v príbytkoch bez tečúcej vody. To, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, je pre mnohých Rómov len vzdialeným snom. Život bez tečúcej vody prináša so sebou mnoho ťažkostí a obmedzení. Znamená to dennodenné trápenie s obstarávaním pitnej a úžitkovej vody, zhoršené hygienické podmienky a s tým súvisiace zdravotné riziká. Život sociálne vylúčených Rómov v osadách má hlboké historické korene. Nie je to spôsob života, ktorý si Rómovia vybrali, ale dôsledok dlhodobého útlaku a diskriminácie, ktorá ich odsunula na okraj spoločnosti. Generačná chudoba, ktorá panuje v osadách, je priamym dôsledkom tejto marginalizácie. Rómovia v osadách nemajú rovnaké príležitosti, ako majoritná populácia v oblasti vzdelávania, zamestnania, bývania a prístup ku základným službám. Táto nerovnosť vedie k začarovanému kruhu chudoby a sociálneho vylúčenia, z ktorého je ťažké uniknúť. Za to, že sa z tohto vylúčenia a chudoby podarilo uniknúť mne, vďačím svojej matke, ktorá napriek mnohým prekážkam a výzvam usilovne bojovala, až dokým sa jej nepodarilo zabezpečiť nám družstevný byt mimo vylúčenej komunity, čo vôbec nebolo jednoduché, mesto nám totiž nechcelo poskytnúť, pretože sme sa nenarodili so správnou pleťou, so správnou farbou pleti. Áno, možno to znie tvrdo, ale je to krutá realita, ktorej musia Rómovia na Slovensku čeliť. V každodennom živote sa tak môžu Rómovia stretnúť s rôznymi prejavmi rasizmu či diskriminácie. Diskrimináciu som si na vlastnej koži zažila aj ja, keď mňa a mojich kolegov odmietli obslúžiť v kaviarni. Nechceli sme nič iné, len dať si kávu, pohár vody. Namiesto toho sme sa však dočkali uvedomia, krutého uvedomenia, že v 21. storočí musia Rómovia bojovať za svoje základné ľudské práva, ako je právo na rovnaké zaobchádzanie a prístup k službám. V spoločnosti sa tiež Rómovia stretávajú s predsudkami, že nechcú pracovať. Podobne sa nedávno vyjadril aj premiér pán Robert Fico. Pravdou však je, že nezamestnaní Rómovia čelia enormným prekážkam a ich šance na pracovný pohovor sú o polovicu nižšie v porovnaní s rovnako kvalifikovanými kandidátmi s tou správnou farbou pleti. To preukázal experiment Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií. Experiment spočíval v zasielaní žiadostí o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi. Na pohovor bolo pozvaných 40 % nerómskych uchádzačov, avšak iba 17 % rómskych uchádzačov, taktiež 69 % nerómskych uchádzačov obdržalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, zatiaľ čo len 37 % rómskych uchádzačov malo rovnakú skúsenosť. Osobnú skúsenosť má aj Rómka z Galanty, ktorá prejavila záujem o pracovnú pozíciu v miestnej fabrike. Rozhodla sa preto do firmy zavolať a dohodnúť si pohovor. Dovolala sa pánovi na personálnom oddelení, avšak, citujem: „Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nariadených príkaz Rómov neprijímať. Keď som sa priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal.“ Takže, vážená vláda, Rómovia chcú pracovať, Rómovia chcú sa vzdelávať, žijú však v podmienkach, ktoré hraničia s extrémnou chudobou, a k tomu všetkému musia čeliť takýmto rasistickým prejavom. Skúste v sebe nájsť štipku empatie a solidarity. Prijatie uznesenia, ktoré predkladáme, vyšle Rómom jasný signál, že štátu na právach ľudí záleží, pretože práva Rómov sú v skutočnosti práva ľudí, lebo Rómovia sú tiež ľudia. A ľudia si zaslúžia dôstojný život bez diskriminácie a s rovnakými príležitosťami ako všetci ostatní. Na záver by som sa rada s vami podelila o príhodu, ktorá sa mi stala začiatkom roka. Tak ako po každé, keď odchádzam z parlamentu, odchádzam na východ vlakom a do môjho rodného mesta som sa odviezla potom zo stanice taxíkom. V taxíku sedel Róm. Šoféroval ten taxík. Po krátkom rozhovore s ním vo mne rezonovali slová. Viete, čo mi povedal? Povedal mi, že v ich firme pracuje viacej takýchto šikovných, usilovných Rómov. Zarezonovalo to vo mne, pretože práve toto sú príklady, ktoré dokazujú, že Rómovia chcú pracovať, chcú byť súčasťou spoločnosti, chcú byť príležitosťou, a nie príťažou. Stačí jediné, dať im šancu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [10:30] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som nesmierne rada, že v parlamente zaznieva rómsky hlas, a obom vám za to veľmi pekne ďakujem. Je treba si uvedomiť, že to, o čom ste hovorili, a ďakujem za tie osobné príbehy, ktoré ste tu prezentovali, tak toto všetko netrvá pár desiatok rokov. Treba si uvedomiť, že táto situácia na území celej Európy trvá od roku približne 1427, keď parížsky arcibiskup exkomunikoval Rómov z cirkvi a začalo sa naozaj prenasledovanie a dokonca vešanie, sťatie s mečom, ktoré bolo povolené generálnym patentom napríklad v roku 1721 v Čechách, a mrzačenie a vraždenie dokonca detí. Výsledkom je, že momentálne je 80 % ľudí na Slovensku v roku 2022 presvedčených o tom, že Rómovia majú zväčša negatívne vlastnosti, a 51 % ľudí na Slovensku je dokonca presvedčených o tom, že Rómovia predstavujú národnú hrozbu a ohrozujú slovenskú národnú identitu. A ďakujem vám aj za to, že ste spomenuli nedávne výroky pána premiéra v Davose, ale spomínam si aj ja sama na jeho výroky o tom, že Rómovia zneužívajú sociálny systém a alebo že robia deti, pretože potrebujú sociálne dávky, a chcem prízvukovať, každý z vás, ktorí tu sedíte, politici a političky, a ste tu takí, ktorí sa na tomto priživovaní tejto nenávisti voči Rómom aj priživujete a hľadáte si svojich obetných baránkov a vyťahujete rómsku kartu, kedy sa vám to páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Viera Kalmárová. [10:42] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja nepatrím k rómskej komunite, ale napriek tomu viem, aké to Rómovia majú u nás ťažké. A s odmietaním väčšinovou spoločnosťou sa stretávajú aj deti, ktorých jediným hriechom je to, že sa narodili v rómskej osade. To, samozrejme, predurčuje ich ďalší život. Vždy myslím na to, keď som teda sa stretla s takýmito deťmi, ako by sa vyvíjal môj život, keby som sa narodila nie tam, kde som sa narodila, ale v rómskej osade. A teraz k tomu návrhu. Ja osobne nie som vyznávačom a priateľom uznesenia a rezolúcií, som skôr priateľom reálnych riešení, ktoré ale v našom prípade, v prípade našej krajiny prichádzajú neskoro – v tom lepšom prípade – alebo neprichádzajú vôbec. Ale v tomto prípade toto uznesenie vnímam ako nejaký výraz zúfalstva, že žijeme v krajine, kde sa veci neriešia alebo sa riešia pomaly, a preto si myslím, že by sme to uznesenie mohli a mali podporiť. Ďakujem. [10:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Viera Kalmárová? Nech sa páči. Alebo? To je ešte v rámci, v rámci faktickej. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. (Správne: „Anežka Škopová“, pozn. red.) [10:43] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem poďakovať kolegyniam, ktoré zareagovali na môj prejav. A naozaj, keď si predstavím celú tú genézu histórie Rómov, ako im bolo ubližované, tak neviem teraz posúdiť, že či mi je lepšie byť teraz v súčasnosti, alebo zažívať to, čo zažívali predtým, ale jedno viem, je dôležité postaviť sa tomu a začať riešiť tieto problémy, ktoré sú v tejto spoločnosti, pretože jedine tak môže sa pohnúť všetko vpred a v prospech Rómov, a myslím si, že na Slovensku je mnoho Rómov, ktorí, ktorí si zaslúžia dostať tú šancu a ktorí mnohí radi ukážu, že sú tou príležitosťou pre našu spoločnosť, a nie záťažou, takže ako som povedala v závere, stačí im dať šancu. Ďakujem. [10:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho A na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Anežka Škopová. (Reakcie z pléna.) Pardon, takže týmto pádom ešte sa musím naučiť tie vaše mená, ešte ich celkom nemám naučené. (Povedané so smiechom.) Takže teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú... A predsa, takže pán poslanec Lukáš Bužo a pán poslanec Viliam Tankó. Ako prvý, pán poslanec Lukáš Bužo, nech sa páči. [10:45] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Prajem všetkým dobrý deň. Chcel by som sa vyjadriť vlastne k tomuto uzneseniu a možno nemám pripravenú nejakú špeciálnu rozpravu, ale tak ľudsky vás chcem osloviť a chcem byť slušný, chcem byť vecný, ale na začiatok mi to nedá povedať, že práve na tomto mieste, kde tu sedíme, kde, kde vlastne tvoríme zákon, tvoríme to, čo potom ostatní ľudia musia dodržiavať alebo musia, musia sa tým riadiť, tak máme veľkú zodpovednosť v tom, aby sa spoločnosť na Slovensku nerozdeľovala, aby sa neprehlbovali medzi menšinami a majoritou tie rozdiely. Je to práve naša zodpovednosť za to, ako vyzerá Slovensko, ako sa tu ľudia znášajú. Presne to, čo pani poslankyňa Kosová hovorila, že tá mienka o Rómoch nie je iba tým, ako sa Rómovia chovajú. Áno, priznávam, aj medzi Rómami sú ľudia, za ktorých by som... Jak to poviem? Za ktorých sa hanbím aj ja. Ale aj medzi Slovákmi, aj medzi Rusínmi, aj medzi Maďarmi máme ľudí, za ktorých sa hanbíme, lebo sme rôzni, nie každý je rovnaký, nie každý má intelekt, nie každý má predpoklady k tomu, aby, aby bol slušný. Prestaňme hádzať všetkých do jedného vreca. Prestaňme ukazovať na ľudí, ktorí mnohokrát nemôžu za svoju situáciu. Nie je to ospravedlnenie, ale chcem na začiatku podotknúť, že práve my máme tú moc tu v parlamente, páve možno vy, koaliční poslanci, máte tú moc nastoliť na Slovensku jednak poriadok, tak ako pán premiér na svojich bilbordoch v kampani sľuboval, že urobí poriadok. Možno to nedal až tak expresívne ako ĽNS, Kotleba a ostatní, ĽSNS, ktorí hovorili, že urobia poriadok na cigánskych osadách. Ale neprehlbujte nenávisť, neprehlbujte diskrimináciu. Včera ľudia na námestí SNP kričali, že sa im to nepáči, to rozdelenie, ktoré tu prichádza, tie rozdiely, ktoré, ktoré zasievate jednak zákonmi, ktoré, ktoré prijímate, a jednak svojimi vyhláseniami, svojím postojom. Tento návrh je taká, taká malá vec, ale myslím si, že to veľmi zarezonuje v spoločnosti, keď sa spoločne uznesieme nad tým, že odsudzujeme takéto činy. Nás môžte ponižovať, na nás môžte útočiť a nejde tu ani o to, že nás v lete neobslúžili v kaviarni, či mňa, Peťa Polláka, Viliama Tankóa, Anežku Škopovú, o to vôbec nejde. Ale keď sa stala tá situácia, tak sa strhla vlna, vlna, koľko ľudí nám písalo, že toto isté zažili či jednak v reštaurácii, či u lekára, či na úrade, v obchode. Už iba to, že sa objavíme v nejakom obchode, minule sa mne stalo, že za mnou chodil SBS-kár, a som sa spýtal, či mám niečo vzadu alebo som zašpinený alebo čo. Nie, nie, nie, to len tak. Hovorím, ja, ja som neprišiel kradnúť, ja si to zaplatím. Ale to poníženie, to, že sa ja niekde objavím a niekto za mnou chodí, nechcem vám to dopriať ani len, je to ponižujúce, je to, je to hanba, aby sme zasievali roky do ľudí tento, tento mechanizmus, to nazvem, že automaticky, keď vidia niekoho iného, tak hneď naskočí obraz v hlave, že to je zlodej, to je ten, ktorý kradne, ten, ktorý urobí zle. Tak ako som povedal na začiatku, aj medzi nami sú ľudia, za ktorých by som ruku do ohňa nedal v našej komunite, ale to isté je aj v každej jednej komunite a to neznamená, že teraz všetkých budeme hádzať do jedného mecha, že všetkých odsúdime na to, lebo jeden alebo pár ľudí z našej komunity sa správa zle. Práve naopak, aj my tvrdíme a je to naše také krédo, že ani Rómovia na Slovensku si nič nezaslúžia zadarmo. A toto hovoríme v našej komunite, toto hovoríme vám, toto hovoríme všetkým. My sme tu neprišli na to, aby sme sa bili do pŕs, že a teraz potrebujeme pre našu komunitu zadarmo byty, zadarmo toto, zadarmo toto. Nie. Prečo? Ale som presvedčený o tom, že ak štát bude vytvárať, bude vytvárať podmienky a bude vytvárať to správne nastavenie pre týchto ľudí, nielen pre našu komunitu, ale pre všetky menšiny na Slovensku, tak tie menšiny budú, jednak kvalit... budú mať kvalitnejší život, budú viac prispievať a budú naozaj sa cítiť dobre na Slovensku a budú tu chcieť žiť. Minule som bol na návšteve v Londýne a roky som sa pýtal, že prečo Rómovia utekajú do Anglicka alebo do, do, do štátov, kde je, kde je angličtina. Nevedel som to pochopiť, iba som to počúval, že ako sa im tam dobre žije, niektorí hovoria, že chodia tam iba využívať, iní hovoria, že úplne, a nevedel som to sám v sebe ako rozčleniť, a keď som tam bol pred mesiacom, tak som pochopil, prečo sú tam. Viete, tam je, tam nie je diskriminácia, tam ideš po chodníku a nikto na teba nezazerá. Ja mám priateľku, poviem tak, jak sa u nás hovorí, gadžovku, a keď ideme niekde spolu, tak všetci na ňu ukazujú aj na mňa. Nemôžu pochopiť, že ona je so mnou, s Rómom. My keď sme chodili po Londýne, nikto na nás nezazeral. Už iba taká, taká maličkosť, že nikto na teba nezazerá, je tak oslobodzujúca vec! Neviem, či ste to zažili, ale je to veľmi zlý pocit. Veľmi zlý pocit. Ja som v prvom rade človek, potom som Róm, potom som Slovák, ale som v prvom rade človek a všetci ľudia na Slovensku sú v prvom rade ľudia. Prosím, prestaňme selektovať ľudí na Slovensku podľa toho, ako vyzerajú, akým jazykom rozprávajú, ako sa chovajú. Ak budeme mať toto nastavenie, že najprv vidíme človeka, čo v konečnom dôsledku sa tvárime v parlamente, že o to nám ide pri mnohých zákonoch, že chceme vidieť najprv človeka, nehodnotím ostatné veci, čo sa deje potom, tých, tých návrhov zákona, to už nech každý podľa svojho svedomia, ale keď toto urobíme, a máme na to možnosť, máme tú moc v rukách, máme tú právomoc to urobiť, jasne ukázať, aký je náš postoj voči menšinám, voči iným ľuďom. Kedy môžme ukázať, že sú tu rozdiely, sú tu aj tie negatívne, aj pozitívne veci a my ako Národná rada chceme ukázať, že my sme za to, aby porušovanie ľudských práv aj v tejto oblasti nebolo podporované a že jasne ukazujeme, že odsudzujeme toto správanie niektorých ľudí. Možno niektorých podnikateľov. Ešte sa na chvíľu vrátim k tomu, k tomu Anglicku. Ľudia tam pracujú, napredujú a nechcú sa vrátiť na Slovensko. Ak by sme toto dokázali na Slovensku, verte, tí ľudia pracujú tu, napredujú a sú súčasťou Slovenska a budujú hodnoty, ktoré potrebujeme na Slovensku. Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že toto uznesenie dostane podporu naprieč celým politickým spektrom a že budeme môcť tak ukázať naozaj svoj postoj, že vidíme najprv človeka, až potom jeho skutky, jeho pleť, jeho rasu, jeho presvedčenie, možno náboženstvo, jeho ideológiu, ale v prvom rade vidíme toho človeka. (Potlesk.) [10:50] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá, pani poslankyňa Ingrid Kosová, nech sa páči. [10:55] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Lukáš, bol to naozaj veľmi pekný prejav, veľmi úprimný, srdečný, milý, taký, ako si ty dobrý človek, a ja ti za to ďakujem. Možno len jednu takú malú individuálnu pripomienku. Ja sa teda vôbec nehanbím za Rómov, pretože oni sa narodili v začarovanom kruhu chudoby, a tento štát im nevytvoril dostatočné podmienky na to, aby mali možnosť sa z tohto začarovaného kruhu chudoby dostať. Posudzujem ľudí individuálne na základe toho, či sú dobrí, zlí, či sú agresívni, rešpektujúci, či sú solidárni, alebo sú sebeckí, a tak ich hodnotím. A hanbím sa za ľudí, ktorí mali tie podmienky dostatočné na to, aby mohli zmeniť túto krajinu, a neurobili to. Hanbím sa za politikov a političky, ktorí zneužívajú rómsku kartu, vulgarizmy a kydajú oplzlosti do verejného priestoru len preto, aby mali čo najviac hlasov. Hanbím sa aj za tých politikov niektorých, ktorí momentálne sedia v tejto Národnej rade a ktorí šíria nenávistné prejavy voči Rómom a ešte viac polarizujú spoločnosť, pretože keď takíto ľudia, ktorí majú moc, takto rozprávajú o akýchkoľvek menšinách, nielen o Rómoch, tak tento spoločenský nenávistný diskurz iba legitimizujú, až sa stáva úplne normálnym a neuvedomujú si, že sú vzory pre mnohých ľudí, ktorí tieto názory od nich preberajú. A to je to nebezpečné, s tým by ste mali prestať. Ďakujem. (Potlesk.) [10:55] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Peter Pollák. [10:57] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja ďakujem pekne aj Lukášovi za jeho rozpravu. Hovoril si o tom, ako si bol svojou gadžovkou v Londýne, a hovoril si tam o tých príležitostiach, ktoré tam dostávajú Rómovia. Ja by som rád podotkol v tejto situácii a v tomto momente, že my máme jasné príklady toho, keď deti, ktoré... rómske deti, ktoré boli tu zaradené na Slovensku v špeciálnej základnej škole, tak v Anglicku vlastne dnes študujú na univerzitách, robia v banke a neovládajú doteraz slovenčinu. A toto bol dôvod, prečo vlastne oni boli zaradené tu na Slovensku do špeciálnych základných škôl, lebo prichádzali do toho prostredia s tým, že ovládajú iba materinský jazyk, ktorým bol dovtedy ten rómsky. Následne, keď prišli do Anglicka, bol tam individuálny prístup učiteľa a dnes tie deti naozaj dosahujú tie najväčšie úspechy, čo sa týka vzdelávania. Ja sa takisto nehanbím za Rómov a ja si nemyslím, že, Lukáš, ty sa hanbíš za Rómov. My vychádzame zo skúseností, ktoré tu dnes už máme. Ja som rád za tie momenty, ktoré sú v spoločnosti aj z radu Rómov, ktorí dnes vedia povedať, áno, že títo sú nezodpovední, že neberte nás tak, že nechceme byť posudzovaní podľa nich, a toto je moment, kedy ja si myslím, že rómsku komunitu takéto momenty majú posúvať dopredu. Aj posúvajú. Toto uznesenie nepodávame hlavne kvôli nám, čo sa nám stalo, ale presne tak, ako si ty spomenul, že tá vlna sa zdvihla hneď potom, keď sme zverejnili, že vlastne čo sa deje. Dodnes sme svedkami toho, že sú tu pracovné inzeráty, kde hneď v tom inzeráte je napísané, aby Rómovia nereagovali, že Rómov neprijímajú do práce. Najväčším problémom Slovenska je to, neviem, kto to tu spomenul, ale keď sa ten človek už narodí ako Róm, už len termín rómsky problém znamená, že naozaj Rómovia sú problém pre túto krajinu. Opak. [10:57] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Juraj Krúpa. [10:59] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi Bužovi za jeho úprimný prejav. To, čo my tu na Slovensku už máme od nepamäti ako problém, je jednoducho neschopnosť sa vysporiadať s niektorými takými tými tradičnými naratívmi, ktoré, ktoré nás sprevádzajú po generácie, a jedným z nich je aj náš postoj k rómskej komunite, ktorá tu s nami žije. Bohužiaľ, je to smutné, pretože to je vlastne zlyhávanie štátu ako takého, pretože nie je schopný využiť potenciál týchto ľudí, a to sú desaťtisíce, státisíce ľudí, ktorých my nevyužívame, a v podstate ich stále vytláčame na okraj spoločnosti, marginalizujeme ich a potom na nich ukazujeme prstom. Áno, ten problém je, samozrejme, aj obojstranný, ale ono ťažko niekoho viniť z toho, že sa narodil v nevýhodnej situácii životnej, teda v totálnej chudobe, a veľmi dobre vieme, že ako sa je ťažké vymaniť z totálnej chudoby. Každopádne treba to vnímať tak, že naozaj je to zlyhanie štátu ako takého, je to zlyhanie našej spoločnosti, a tá sa, samozrejme, prejavuje vo, vo viacerých sférach. Bohužiaľ, tmárstvo, spiatočníctvo, zadubenosť, falošné dušpastierstvo sú tými dogmami, ktoré ako keby viedli našu spoločnosť, a, samozrejme, potom majú tú, tú výhodu v tom, že ľahko sa ovláda, je polarizovaná a, samozrejme, žije aj v určitých predstavách a predsudkoch a poverách. A tohto zbaviť sa, samozrejme, je veľmi ťažké, ale ja pevne verím, že tvrdou prácou sa jedného dňa k tomu dopracujeme. Ďakujem. [10:59] Peter Pellegrini S reakciou na faktické pán poslanec Bužo. [11:01] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické. Na začiatok chcem povedať, že ani ja sa nehanbím za to, že som Róm, práve naopak, som hrdý na to, že som Róm. Aj keď tak ako predrečníci hovorili, že nie je jednoduché sa narodiť ako Róm, ale mne to vyhovuje. Ten boj, ten, to, že... že to mám ťažšie a môžem bojovať. Ďakujem Bohu, že ma tak stvoril, a budem bojovať celý svoj život za, za práva Rómov, za práva menšín, za ľudské práva a možno aj za to, aby som prežil ako Róm. Presne tak, ako, Peťo, si spomínal vo svojej faktickej, že je, že vlastne tá príležitosť tým deťom v zahraničí, keď sa dá, tak u nás by boli v špeciálnych zariadeniach, v špeciálnych školách. A presne tieto deti, keď sa presťahovali so svojimi rodinami do zahraničia, tak v súčasnosti sú úspešní či manažéri, úspešní pracujúci, ale aj... proste darí sa im. Ten, ten systém ich tam naozaj podporil a z ich vyrástli ľudia, ktorí sú teraz plnohodnotní a ktorí môžu naozaj žiť v slobode a rozvíjať sa naďalej. Presne, pán Krúpa, je to zlyhanie štátu – a ešte chcem dodať – aj zlyhanie cirkvi, čo povedal sám pápež František, keď tu bol na Slovensku, že vlastne cirkev zlyhala v tejto oblasti , a vyhlásil, že Rómovia patria do srdca cirkvi. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí budú pracovať na tom, aby toto zlyhanie sme odbúravali, aby sme odstraňovali, stačí sa zahryznúť a pracovať a mať naozaj dobré úmysly a verím, že sa to dá. [11:01] Peter Pellegrini Ďalším v rozprave ako spravodajca je prihlásený pán poslanec Prostredník. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [11:04] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. V úlohe spravodajcu by som sa chcel v prvom rade poďakovať navrhovateľom za to, že otvárajú túto tému. Zaznelo tu mnoho veľmi vážnych príkladov a protirómsky rasizmus je skutočne veľmi veľkou škvrnou na tvári, na tele Slovenskej republiky, našej spoločnosti, a preto je naozaj dôležité, aby sme o tejto téme hovorili a aby sme s tým niečo robili. Ja chcem však pripomenúť niečo z toho, čo zaznelo na zasadnutí výboru, čítal som ten návrh v mene výboru, že by sme si priali, aby toto uznesenie sa dopracovalo. A tým ja osobne nechcem nijako spochybňovať to, čo v tom uznesení je, ale... alebo v tom návrhu uznesenia, ale chcem navrhovateľov požiadať o to, aby, a nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Bužo, keď hovoril o ostatných menšinách, aby sme v tomto uznesení naozaj rozšírili ten pohľad a aby sme ako Národná rada Slovenskej republiky v uznesení, ktoré hovorí o porušovaní ľudských práv, naozaj zobrali do úvahy celé to široké spektrum porušovania ľudských práv v Slovenskej republike. Popri tých veľmi vážnych príkladoch, ktoré tu zazneli a ktoré sú otrasné, aby sme hovorili aj o nenávisti voči cudzincom, aby sme hovorili o tom, čo sa deje ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou. Ja sám mám skúsenosti, kontakty s mnohými ľuďmi napr. aj z rómskej komunity, ktorí zažívajú viacnásobnú diskrimináciu, pretože sú Rómovia a zároveň sa hlásia k menšine LGBTI. Čiže toto je to, čo ako niektorí členovia vo výbore sme mali pocit a čo, sa mi zdá, že by bolo dobré v tejto rozprave zohľadniť, aby sme v tomto návrhu uznesenia rozšírili ten záber, aby sme hovorili aj o porušovaní práv iných menšín. Ďakujem. [11:04] Peter Pellegrini Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Pollák. [11:04] Peter Pollák Ďakujem pekne. Pán spravodajca, rozumiem vašim výčitkám. My sme vychádzali v tomto prípade z konkrétnej situácie a z vlny, ktorá sa dvihla počas leta, a chceli sme na ňu primerane aj zareagovať, rozumieme tomu, že asi takým tým najlepším spôsobom bude návrh nejakej novely alebo zákona v tom, aby sme pomohli týmto ľuďom, aby sa niečo podobné nestávalo, aj keď vieme, možno v tomto momente, možno v tomto momente sa deje niečo podobné niekde v nejakom kúte Slovenska, že niektorý Róm príde do kontaktu s nejakou diskrimináciou, rasizmom, aj preto sme čisto vyčlenili vlastne toto uznesenie smerom k Rómom a k prístupu možno v službách, alebo teda všetkým tým nerestiam, ktoré sú opísané v tomto uznesení. Ja budem rád, keď prídete vy s nejakým uznesením, kde chcete vlastne zahrnúť konkrétne komunity, osoby znevýhodňované, určite vám za to zahlasujeme, lebo tak ako bojujeme za práva Rómov, tak bojujeme, samozrejme, aj za práva ostatných menšín, ktoré sú na Slovensku diskriminované. Verím, že aj vy nájdete pre toto pochopenie. Ďakujem veľmi pekne. [11:04] Peter Pellegrini Pani poslankyňa Bihariová. [11:04] Irena Bihariová Ďakujem pekne za slovo. Dúfam, že si toto, čo chcem povedať, môžem dovoliť už len z toho titulu, že som pracovala desať rokov ako predsedníčka Ľudia proti rasizmu, kde som bez ohľadu na to, či bola obeť z radov Aziatov, z radov Rómov, z radov židovskej menšiny, sa snažila naozaj rovnakou mierou a s rovnakou dôslednosťou ponúkať právnu pomoc. Ja by som len v tomto konkrétnom kontexte chcela upozorniť na jeden fakt, ktorý trochu mení tú optiku, ktorú sme teda počuli od pána, môjho kolegu pána poslanca Prostredníka, a síce že toto je trošku špecifický a výnimočný jav, kedy sa v parlamente zišlo šesť Rómov a Rómiek, a pripadá mi to ako akt určitej emancipácie, že si mali potrebu, hej, sa takýmto spôsobom vyhradiť voči tomu, čo všetko Rómovia v tejto spoločnosti znášajú. To sa zhodneme, že je určitý špecifický typ rôznej skrivodlivosti od násilných, verbálnych, diskriminačných a tak ďalej. Ak máme úctu k tejto menšine, a verím, že ju tu máme, tak aspoň toto, prosím vás, ako znak klasickej nikoho, nič nevylučuje... nevylučujúcej emancipácie, ktorá nám patrí, keby ste pripustili, že toto je ten moment, ktorý patrí práve na obhajobu skrivodli... alebo obhajobu Rómov proti skrivodlivostiam. A tak ako povedal kolega Peter Pollák, nič nám nebráni urobiť ďalšie takéto vystúpenia, ďalšie rôzne akty a návrhy a aktivity v prospech všetkých menšín, len toto má trošku iný, iný, to pozadie, pretože naozaj prichádza z iniciatívy šiestich Rómov a Rómiek v Národnej rade, a to je tá pointa. Tak ako my by sme nechceli v prípade, keď prišlo k nešťastiu na Zámockej a necítili by sme sa dotknutí, že nie je reč o nás, ale práve o tej menšine, ktorej sa to týka. Dúfam, že som zrozumiteľná v tomto. Ďakujem. (Potlesk.) [11:04] Peter Pellegrini Pán poslanec Bužo. [11:04] Lukáš Bužo Ďakujem za slovo. Moji kolegovia ma predbehli, ale tak súhlasím, že naozaj ten priestor pre zlepšenie a vylepšenie všetkých tých zámerov a dopadov, čo sa týka slovenskej spoločnosti a menšín a všetkých komunít v nej, by sme mohli naozaj potom pretaviť v nejakej novele. A dovolím si súhlasiť aj s Peťom, aj s Irenou, že, že vlastne ten, táto, toto uznesenie sa týka tak trošku tej určitej skupiny, ale neohradzujeme sa toho, neohradzujeme to iba na Rómov. Poďme, poďme sa baviť o tom. Poďme pripraviť niečo, čo, čo naozaj bude také úderné a, a čo bude v prospech ľudí, lebo nie som tu tak dlho, aby, aby som mohol nejaké veľké veci hovoriť, ale to, čo som si všimol za ten čas, čo sme tu, tak zdvíha sa veľká vlna hlavne u ľudí v spoločnosti, ktorí majú jednu jedinú takú jednoduchú požiadavku, kedy sa budú robiť alebo kedy budete prijímať zákony, ktoré budú v prospech nás obyčajných ľudí. A toto, si myslím, že je vízia pre nás všetkých, aby sme napĺňali to obyčajné, kedy budeme naozaj robiť a pracovať a prijímať zákony, ktoré budú naozaj pomáhať ľuďom. [11:05] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Posledný písomne... ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tankó. Nech sa páči, máte slovo. [11:12] Viliam Tankó – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán podpred... (rečník sa obrátil k predsedajúcemu), predseda, zdravím vás, kolegyne, kolegovia. Pevne verím, že budete so mnou súhlasiť s tézou, ktorú otvorím. Po septembrových voľbách v roku 2023 môžme konštatovať, že fašisti, neonacisti a popierači holokaustu nie sú v parlamente. Ak vyjadrím svoj subjektívny názor, čo hodnotím z hľadiska výsledku volieb ako vysoko pozitívne, je to presne táto skutočnosť. Uhrík, Mazurek, bývalý nitriansky nácek Ďurica a iní a im podobní, ako si hovoria, vlastenci stratili mandát zastupovať občanov v parlamente. Áno, zastupuje ich na sociálnych sieťach, ale s tým sa, bohužiaľ, v tejto chvíli nič robiť. Som preto rád, že sa tu nemusím konfrontovať s ľuďmi, ktorí si nespomínajú na históriu druhej svetovej vojny. Som rád, že nemusím byť konfrontovaný s názorom, že keď niekto nie je historik, nemá názor na historické udalosti . Asi rozumiete tejto irónii. Ako by povedal klasik, zatiaľ si to užívam . Teraz poďme k trošku vážnejšie a možno aj ja budem aj, aj trošku osobný. Dneska tu už zaznelo niekoľko osobných príbehov alebo príkladov zo, zo života Rómov. Bolo tu spomenuté, čo sa nám prihodilo na kampani, to, tuším, že to bolo v septembri, keď sme v Spišskej Novej Vsi chceli navštíviť jeden, jeden podnik. Chceli sme sa občerstviť, dať si kávu s mojimi kolegami a bola tam zhodou okolností aj moja manželka, ktorá v tej dobe bola už tehotná, ale na základe toho, že sme boli Rómovia a chceli sme si slušne sadnúť, fakt dať si len kávu, pohár vody a ísť ďalej, na základe toho, že sme Rómovia, ani tá tehotná žena nedostala ani len pohár vody. V tej chvíli vo mne fakt že eva... evokovali rôzne, rôzne emócie. Viacerí, viacerí nás kontaktovali, ako aj Lukáš spomínal, nabralo to veľmi veľkú vlnu na sociálnych sieťach. Malo to presne, ako hovorí kolega, milión vili... videní, tisícky zdieľaní. Dostali sme stovky správ v ten deň. Po týždni, po mesiaci, do dnešného dňa dostávame podnety od ľudí, že toto isté zažívajú a stretávajú v rôznych kútoch Slovenska. Ako sme vtedy konali? Sme podali trestné oznámenie na tento podnik, prípad je stále živý, stále sa to rieši a možno toto bude tak, taký ten zlomový bod alebo, alebo niečo, čo prelomí tie ľady a ukáže ľuďom, že treba bojovať a netreba sa vzdávať. Aj keď sa nám stane skrivodlivosť, postavíme sa k tomu, tak ako sme sa postavili my a budeme bojovať za to, aby sme mohli žiť aj my v slušnej demokratickej krajine bez toho, aby sme boli odcudzovaní, aby sme boli vyčlenení, segregovaní, diskriminovaní. Veľa ľudí nám písalo vtedy, že sa boja alebo sa báli k tomu, k takýmto veciam vyjadrovať, lebo nevedeli, ako, ako majú konať. A my s naším konaním vlastne sme im dali nejaký návod nejakú motiváciu a viacerí ľudia sa pochválili, že, že proste stalo sa, sa im niečo podobné, nejaká podobná situácia a oni išli na tú políciu, skontaktovali inštitúcie, ktoré ich môžu zastupovať v takýchto prípadoch, a už sa ich vec vyšetruje a boli na seba hrdí, že konečne sa postavili voči tomu zlu a voči tým veciam, za ktoré oni ani nemôžu. My tiež za to nemôžme, ako sme sa narodili, že sme sa narodili ako Rómovia. Nikto za to nemôže, akú má farbu pleti, ale môžme za to, akí sme ľudia. Ako sa hovorí, že rasisti, rasistami sa nerodíme, ale sa stávame. A presne toto, toto je aj možno taký môj odkaz pre, pre aktuálnych rodičov alebo dospelých ľudí, aby nehovorili svojím deťom, že keď nebudú poslúchať, že zavolajú Cigáňov, ktorí ich zoberú. Nie je to správne. Cigáni, Rómovia nikoho nezoberú. Nikomu nechceme ublížiť. Chceme tu žiť, chceme byť prínosom v tejto krajine a chceme byť akceptovaní. Čo sa týka generačnej chudoby, segregáciu na školách máme tu, už to bolo dneska spomenuté viackrát, viacerí kolegovia sa k tomu vyjadrili. Je to problém, ktorý je veľmi, veľmi obsiahly a veľmi, veľmi vyžaduje ľudí, ako sme my, ktorí chcú konať v tejto veci, aby sa to posunulo, aby sa to konečne začalo riešiť. Aby sme tu nevytvárali rómske triedy, aby sme tu nevytvárali rómske školy, aby, aby Rómovia nemuseli sedieť v zadných laviciach a neboli prede... pre... predelení do špeciálnych škôl, len na základe toho, že neovládajú dobre slovenský jazyk alebo nemajú vyvinutú až tak tie motorické schopnosti, lebo nenavštevovali škol... predškolskú dochádzku, že neabsolvovali. Vlastne zamerajme sa na to, aby sme tieto priestory, tieto možnosti pre týchto ľudí vytvorili, aby sa mohli už v tom útlom rannom veku sa tým veciam venovať a sa zlepšovať a vďaka tomu, vďaka týmto veciam, našim krokom si myslím, že raz budú títo ľudia schopní sa začleniť do našej spoločnosti, budú prínosom do našej ekonomiky... ekonomiky, budú môcť sa kvalitne zamestnať a prispievať do štátu. A konečne možno raz prestaneme uka... poukazovať na Rómov, že sú poberačmi sociálnych dávok, lebo nie je to tak. Samozrejme, poberajú niektorí, takisto ako aj z majority alebo aj z iných menším. Však je to veľmi fajn, že aj, aj štát takto podporuje tých ľudí, ktorí, ktorí majú túto životnú situáciu. Rómov sa to týka obzvlášť, určite, ale len my to môžme zmeniť. Čo sa týka generačnej chudoby, musíme si uvedomiť, že veľmi ťažké sa z tohto čarovného kruhu dostať. Ja sám som zažil takéto obdobie vo svojom živote, keď sa moji rodičia rozviedli, stratili sme náš domov, stratili sme všetko a sme ostali takmer na ulici. Potom sme dostali pomo... pomocnú ruku od starostu obce, ktorý bol nie Róm, ale sme vždy boli slušní, rodina. Študoval som, chodil som na základnú školu, mal som dobré známky, boli sme slušní, mali sme dobré vzťahy v dedine, tak nám poskytol jedno bývanie, ktoré bolo nejak akože v hroznom stave, ale v tej dobe pre nás nič iné neexistovalo ako, ako riešenie, tak sme sa nasťahovali do domu, kde nebola elektrina, nebola voda, nebol, nebola sprcha, a žili sme v chudobe. Po odchode otca z rodiny sme nemali, nemali finančné prostriedky nejaké a zažívali sme veľkú chudobu. Proste ja poznám hlad, poznám chlad, poznám, čo to je nemať, a bolo to veľmi náročné obdobie, samozrejme, ma to veľmi posilnilo. Tak ako aj Anežka spomínala, že len vďaka svojej mame sa, sa im podarilo z toho dostať, ja to tiež môžem potvrdiť, že súdržnosť rodiny bola v tej dobe u nás veľmi silná. A stále to pretrváva. Veľakrát som zo školy utekal deväť kilometrov domov, lebo som nemal na autobus, ale moje, moja mama nechcela odo mňa nič viac, len aby som mal vzdelanie, aby som bol vyštudovaný, aby som raz mohol sa zamestnať a byť prínosom a pomôcť svojej rodine, svojej komunite a byť dobrým človekom. To je to najdôležitejšie, si myslím, že na tomto svete, aby sme boli dobrými ľuďmi. Nezáleží na tom, či sme bieli, či sme čierni, žltí, hocijakí. A budem veľmi rád, ak toto, tento náš návrh zákona posuniete aspoň do, do druhého čítania a ukážete trošku empatie a to, že chcete dobre. (Potlesk.) [11:12] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa... Tri. Pani poslankyňa Bihariová. [11:12] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som možno znovu sa trochu k tomu, čo odznelo, priblížila aj tou časťou, ktorá sa týka tejto, tejto problematiky a ktorú mení schválená novela Trestného zákona. Ja som to tu možno hovorila už niekoľkokrát, ale teraz vzhľadom na to, že tu je tá téma takto priamo otvorená, len dodám, že do roku 2016, kedy mala, mali miestne príslušné orgány činné v trestnom konaní a súd tento typ kriminality mierenej voči teda štatisticky najčastejšie Rómom, majú to teda miestne príslušné jednotky. Keby ste videli tie rozhodnutia, tak neveríte, že vyšli v tejto krajine, neveríte, že vyšli v roku 2014, 2015. Ja som ich analyzovala niekoľko rokov, aby sme mohli tie štyri paragrafy trestných činov extrémizmu zveriť do špecializovanej sústavy orgánov činných v trestnom konaní, teda na ÚŠP, ŠTS a NAKU, hej, že nám to trvalo niekoľko rokov, aby sme štyri paragrafy presunuli, pretože to, čo som ja videla v tých prípadoch, že to by vám zlomilo srdce, môžte byť chlapi z kameňa. A my teraz čo sme spravili, že my im to nazad vraciame naspäť, a ja som zvedavá, ako sa tým ľuďom pozrieme teraz do očí, lebo to, čo tam zažívali, verte, že ani jeden z nás by nechcel žiť v takomto štáte, keď príde obeť sa sťažovať dolámaná s otrasom mozgu a so svedkami, ktorí potvrdzujú, že niekto nad ňou hajloval, a ona ani nemá právo byť prešetrená v priestupkovom konaní a my to tým ľuďom ideme znovu spraviť. Ďakujem. [11:12] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [11:12] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. A ďakujem aj tebe, Vilo, za tvoju rozpravu. Iba ťa chcem poopraviť. To je uznesenie. To nejde do druhého čítania, pôjde iba dnes, alebo teda v najbližšom hlasovaní o jedno hlasovanie. Ale čo je také plus, tak je iniciatíva práve ministerky hospodárstva. My sme sa to dozvedeli pri konzultácii s verejným ochrancom práv, že ministerka hospodárstva chystá nejaký, nejakú novelu zákona, s ktorou my viac-menej budeme súhlasiť určite a ktorá bude riešiť aj problémy v službách na Slovensku. Ja jej ďakujem za, za túto iniciatívu. Neviem, že či tá prvá, prvotná myšlienka smerovala vlastne k týmto problémom, ktoré sa majú týkať diskriminácie alebo rasizmu, ale čiastočne určite to bude riešiť. Ďakujem všetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili v tejto rozprave. Ďakujem všetkým Rómom a Rómkam, ktoré sa zapojili do rozpravy a uznaj... a určite so mnou budú súhlasiť v tom, že, ja som to tu už raz povedal, ak by sa Róm dokázal zobudiť nasledujúce ráno ako Neróm, tak bol by pre túto spoločnosť zrejme prijateľnejší. Ďakujem veľmi pekne. [11:12] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Bužo. [11:12] Lukáš Bužo Ďakujem za slovo. Vilo, ďakujem ti za tvoju rozpravu, taktiež si hovoril od srdca, úprimne a hovoril si fakty, ktoré, ktoré sú v našej spoločnosti, ktoré sa dejú aj dnes. A ja chcem zareagovať na, na, na niektoré veci, ktoré si spomínal, a to je to klamstvo, že iba Rómovia sú poberači sociálnych dávok. Pred týždňom v piatok som bol v jednej lokalite, kde, kde na konci prišli za mnou Rómovia a rozprávali mi, že v našej obci je, okolo 50 ľudí pracuje na, na obecnom úrade, kde si odpracovávame, odpracovávame hodiny, ale nie sme čisto Rómovia, ktorí tam pracujeme, asi 20 ľudí je z obce, ktorá je tiež akože poberačom sociálnych dávok, ale tí 20 sa ani raz neukážu pri tom odpracovávaní hodín. Čiže v každej oblasti sa deje nejaké nejaká tá diskriminácia, zvýhodňovaním určitých skupín ľudí a znevýhod... znevýhodňovanie tej druhej skupiny a mnoho Rómov na Slovensku je znevýhodňovaných v rôznych oblastiach, ale chcem ti poďakovať, že tých 9 kilometrov, ktoré si behal kvôli tomu, že si nemal na autobus, sa oplatilo robiť, lebo si skvelý športovec a reprezentuješ Slovensko, a naozaj môžeme byť na teba hrdí a môžme byť hrdí aj na strašne veľa Rómov a Rómiek na Slovensku, ktorí sú v mnohých oblastiach úspešní, ktorí pracujú a ktorí, ktorí, naozaj za ktorých by ste sa nehanbili, keby ste ich spoznali. A tak ešte poslednú vec, keď stihnem, chcem vyzvať aj predsedu a kandidáta parlament... kandidáta prezidentského pána Pellegriniho, aby navštívil počas kampane aj nejakú rómsku osadu. [11:12] Peter Pellegrini – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Tankó. [11:22] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, vám kolegovia, kolegyne za faktické poznámky. Díky, Peťo, za opravu, ospravedlňujem sa. Tak, odznelo tu, odzneli tu, ja si myslím, že veľmi veľmi dobré argumenty k tomu, aby, aby sme s tým začali konečne niečo robiť. Vieme, že prečo to je dôležité. A čo sa týka nás tu v parlamente šiestich Rómov, si myslím, že to, že sme Rómovia, nie je len tá zodpovednosť, že teraz my budeme zastávať iba Rómov v parlamente, vôbec. Kto si, kto si to myslí, tak sa mýli, my nechceme zastupovať iba Rómov, my chceme zastupovať všetkých občanov Slovenska, lebo sme boli zvolení s ľuďmi, nie len s Rómami. (Potlesk.) [11:24] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli. Tlač má návrh 69 a číslo... Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby návrh uviedol, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie o n ávrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli , tlač 69.) [11:25] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli. Tento návrh uznesenia napriek tomu, že bol presunutý z predchádzajúcej schôdze z minulého roka, je naďalej aktuálny, je dôležitý, a preto je dobré, že ho prerokujeme. To, čo v ňom navrhujeme, je prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdí svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Západu a odsúdi útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky Hamas na štát Izrael. Treba na tomto mieste uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala niekoľko uznesení, ktorými odsúdila útočnú vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. A preto teraz navrhujeme, aby aj novozložená Národná rada Slovenskej republika vyjadrila svoj postoj k tejto vojne. Zároveň je všeobecne známa skutočnosť, že hnutie Hamas zaútočilo na štát Izrael a pri teroristických útokoch zabili stovky civilistov, pričom k týmto skutkom Národná rada Slovenskej republiky zatiaľ neprijala žiadne uznesenie, a preto v druhej časti predmetného uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila postoj aj k tejto skutočnosti. Schválenie predmetného uznesenia vyšle jasný signál našim partnerom, ako aj zúčastneným stranám, že aj novozvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú proti zmenám hraníc na základe vojenskej sily, odsudzujú útočné vojny a rovnako tak teroristické útoky na civilistov a vyzývajú na prísne dodržiavanie medzinárodného práva. Uznesenie vychádza zo záverov zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, za ktoré hlasoval aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Národná rada Slovenskej republiky sa tak schválením tohto uznesenia, ak ho teda schváli, pripojí k záverom zasadnutia Európskej rady. Prípadné neschválenie daného uznesenia by de facto znamenalo aj vyjadrenie politickej nedôvery samotnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a jeho krokom na zasadnutí Európskej rady. Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. [11:27] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Prosím teraz poverenú členku výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyňu Irenu Bihariovú, aby podala návrh... aby podala správu o výsledku prerokovania vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči, pani poslankyňa. [11:29] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli, tlač 69, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 72 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestovskému výboru. Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže predmetný návrh nezískal potrebnú väčšinu všetkých členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presom znení predloženého návrhu. Ďakujem. [11:33] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, ktorou je pán poslanec Marek Krajčí. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [11:33] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár slov k tejto téme. Ja som, čo sa týka vojny na Ukrajine, tak o tom sa naozaj veľmi široko diskutuje a som rád, že postoj v našej spoločnosti je jednoznačne... stojí na strane Ukrajiny, a tie mnohé informácie, ktoré, ktoré aj médiá prinášajú ohľadom tejto témy, sú z mojej strany naozaj relevantné, vyvážené. Nedá sa to úplne povedať o tej druhej téme, ktorej sa dotýka to navrhnuté uznesenie, a musím povedať, že v tejto veci som bol veľmi rád za premiéra Roberta Fica, že zahlasoval spolu s ostatnými krajinami za tento typ uznesenia, a preto si myslím, že by bolo absolútne správne, aby bolo podporené aj plénom Národnej rady. 7. október roku 2023 sa navždy zapíše do dejín Izraela ako tzv. black sabbath alebo čierna sobota, veľmi dobre viete, že sobota je pre Židov v Izraeli naozaj veľký deň sviatku, ktorý v podstate oslavujú už, už od piatku večera, keď zapadne slnko, a je to naozaj čas, kedy mnohí Židia sa v podstate zdržujú akejkoľvek práce, a je to pre nich naozaj deň pokoja, oddychu, rodiny a, samozrejme, bohoslužobnej praxe. V tento deň 6:30 hod. ráno, za hluku sirén, ktoré oznamovali raketový útok na Izrael, vtrhli na jeho územie z pásma Gazy dobre vyzbrojení a takticky pripravení teroristi, aby zabíjali, znásilňovali a unášali nič netušiacich obyvateľov Izraela, ktorí sa v tom čase skrývali vo svojich protiraketových úkrytoch. Väčšina týchto úkrytov v jednotlivých domoch sú to práve miestnosti, ktoré sú najlepšie skonštruované tak, aby, keď takéto dopadne na toto obydlie, aby boli obyvatelia týchto domov najlepšie chránení, väčšinou to býva detská izba alebo to bývajú spálne. Áno, aj v toto ráno mnohí títo obyvatelia boli prekvapení, že sirény neprestávajú a neustále hučali, to znamená, že obyvatelia mnohí boli vo svojich spálňach, deti vo svojich detských izbách, a vtedy sa v priľahlých oblastiach pásmu Gazy, kde sú najmä kibuce, ale bol tam aj jeden veľký festival, festival, na ktorom sa zúčastnili tisícky mladých ľudí, festival Nova alebo Sloboda, tak v tomto, v tomto čase a do týchto obydlí aj na tento festival vtrhli naozaj dobre pripravení teroristi, nebola to nejaká, nejaká, by som povedal, operácia masy ľudí so zbraňami, ktorí išli a hlava-nehlava zabíjali, znásilňovali, ale boli to veľmi kvalitne pripravení teroristi, ktorí mali presné inštrukcie. Mnohé inštrukcie získavali roky predtým tým, že na území Izraela mnohí z nich pracovali, v mnohých kibucoch miestni obyvatelia pomáhali Palestínčanom a bojovali a spolu s nimi za, za ich naozaj slobodu a uznanie, pomáhali deťom z Palestíny, pokiaľ bolo potrebné vyšetrenie, prevážali týchto ľudí do nemocníc v Izraeli a, samozrejme, v kibucoch alebo v komunitách, kde títo židovskí usadlíci žili, mnohých zamestnávali. Títo ľudia využili tieto informácie na to, aby ich odovzdali Hamasu, čo, dobre viete, bola vládna sila alebo je vládna sila v pásme Gazy, ktorá za roky predtým veľmi kvalitne pripravovala a školila ľudí na teroristické útoky v Izraeli. A robila to s tým, že využívala celú svoju infraštruktúru tak, že stavala sieť podzemných tunelov, údajne v pásme Gazy je najväčšia sieť podzemných tunelov, ktorým sa nevyrovnajú ani veľké mestá, ktoré majú tiež podzemné tunely v podobe metra, tak v pásme Gazy je to údajne 700 km takýchto podzemných tunelov, mnohé tunely sú také veľké, že v nich dokážu premávať autá. A, samozrejme, tie jednotlivé hub-y alebo, alebo centrá prepájania týchto tunelov teroristi stavali najmä pod nemocnice, budovy, ktoré patrili európskym, celosvetovým inštitúciám, OSN, WHO, pod školy. Teroristi sa prepravovali spôsobom častokrát v sanitkách do jednej nemocnice, tam mali stretnutie, potom inou sanitkou prechádzali opäť do inej nemocnice, kde v podzemí vlastne pripravovali, v podstate pripravovali Gazu na takéto útoky. Avšak treba si uvedomiť, že tu ide o ideológiu a tá ideológia je nesmierne, nesmierne škodlivá. Tejto ideológii sa učia už deti v školách, v ich učebniciach sa učia, že neexistuje štát Izrael a že Izrael treba eliminovať, že každý, kto zabije Žida, bude oslavovaný. A keď náhodou spácha niekto teroristický útok, nielenže pôjde do neba, ale má veľkú pravdepodobnosť, že sa budú o ňom učiť deti v školách, že sa po ňom pomenuje škola, ako sú niektoré školy na palestínskych územiach pomenované po najznámejších palestínskych teroristoch, alebo dokonca deti budú hrať športové podujatia, turnaje, ktoré sa budú volať po palestínskych teroristoch. Deti sa učia narábať so zbraňami, tak aby vedeli zabíjať. Toto je indoktrinované do tohto obyvateľstva, a preto niet divu, že po tej prvej vlne, ktorá sa stala 6.30 hod. ráno, keď kvalitne takticky pripravení teroristi vtrhli na územie Izraela, prerazili tú veľkú bariéru rôznymi spôsobmi, prišli do domov ľudí, ktorí boli vo svojich posteliach, a brutálnym spôsobom ich vraždili, ženy znásilňovali a popri tom všetkom si to ešte natáčali na svoje telefóny a vysielali na sociálnych sieťach práve preto, aby sa chválili tým, čo sa deje, práve preto, aby získali ten obdiv medzi ostatnými Palestíncami, možno arabským svetom. Brutalita, ktorá sa diala, nekončila častokrát len tým, že ľudia boli brutálne popravení, ale následne im odtínali hlavy. A je popísaný prípad, keď teroristi pred očami manžela znásilňovali jeho ženu, následne ho podrezali a dieťa mu horelo v piecke pred jeho vlastnými očami. Samozrejme, ich úlohou bolo priviesť do zajatia čo najviac ľudí, nevinných civilistov, tak aby následne ich mohli potom vymieňať s Izraelom za teroristov už odsúdených na území Izraela za teroristické činy. Neviem, či si to viete predstaviť, ale väčšinou Hamas požaduje za jedného rukojemníka päť oslobodení, päť odsúdených teroristov na území Izraela. Napriek tomu, že je to pre celý Izrael extrémne nebezpečné, púšťať týchto ľudí ďalej na slobodu, tak napriek tomu Izrael k tomu pristúpil. A bolo vymenených v prvej, prvé desiatky teroristov a zajatcov. Treba si uvedomiť, preto vám to hovorím, že, že to, čo sa dialo, je veľmi ťažko pochopiteľné obyčajnému, obyčajnému človeku, ktorý nemá dostatok informácií, a veľmi ťažko vie pochopiť, čomu vlastne Izrael teraz čelí. V tento jeden deň bolo takto chladnokrvne popravených viac ako 1 400 obetí, a to prevažne z radov civilistov, a zranených bolo vtedy 12 800 obyvateľov Izraela, ktorí unikli smrti tým, že bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Samozrejme, aj túto chceli teroristi obmedziť, a preto do mnohých kibucov alebo aj na ten festival Nova, kde chladnokrvne zmasakrovali stovky ľudí a 350 návštevníkov bolo brutálne popravených, mnohí z toho boli odvlečení ako zajatí, tak treba si uvedomiť, že ako prvú vec ničili sanitky. Práve preto, aby zraneným nemohla byť poskytnutá pomoc. Unesených bolo v tento deň 239 ľudí, z toho 30 detí, mnoho ľudí starších, starcov, nebral sa žiaden ohľad pri zabíjaní detí alebo pri únose detí alebo starých ľudí. Od tohto dátumu bolo na Izrael vystrelených viac ako 12 500 rakiet a v súčasnosti je na území Izraela od tejto doby evakuovaných zo svojich domov okolo 200-tisíc ľudí. V súčasnosti 200-tisíc býva mimo svojich domov, pretože sú príliš blízko územiam, kde vystrelené rakety by mohli ich ohroziť na životoch. Keď sa vystrelí taká raketa, tak Železná opona, samozrejme, ktorú Izrael má, protiraketový štít, vie takúto raketu eliminovať, ale pokiaľ sú tie územia príliš blízko pri hraniciach buď s pásmom Gazy, alebo na severe s pásmom Sýrie, nestrieľa rakety na Izrael Hizballáh, tak, samozrejme, je to niekedy 15 sekúnd, niekedy menej, kedy by obyvatelia sa museli byť schopní skryť v kryte a v tejto nebezpečnej situácii mnohí museli byť evakuovaní a bývajú v hoteloch kdekoľvek po Izraeli, sú to už mesiace. Rodiny v Izraeli sú konfrontované strachom. Matky sa boja o svoj život, o život svojich detí. Hovoria svojim mužom, oni si prídu aj pre nás jedného dňa, pretože presne to sa stalo, ľudia skrývajúci sa pred útokmi počas sirén, zrazu im vtrhli teroristi do spálne a zabili ich. (Krátka pauza.) Zaujímavé je, že po tom, ako sa stala táto prvá vlna a boli prerazené bariéry a teroristi eliminovali akékoľvek domobrany, eventuálne zložky policajné a vojenské, ktoré mohli zabraňovať v páchaní ďalších teroristických útokov, z pásma Gazy sa vyhrnuli tisícky obyvateľov na územie Izraela, obyčajní civilisti, samozrejme, pod vplyvom ideológie, o ktorej som vám rozprával, a títo civilisti robili to isté. Zabíjali, znásilňovali a ešte aj kradli. A viete si predstaviť, že Izrael je po tomto šialenom útoku a masakri otrasený. A mnohí ľudia, ktorí, ktorí verili, že je možné žiť s Palestínčanmi v mieri, ich nádej je veľmi otrasená. Samozrejme, Hamas tvrdí, že v takýchto útokoch bude pokračovať aj naďalej, a preto je povinnosťou vlády Izrael ochrániť svojich obyvateľov, preto sa rozhodli uskutočniť operáciu, ktorou chcú eliminovať toto vládne teroristické hnutie. Rodiny posielajú do vojny svojich najbližších. Muži, ktorí už sú dávno v civile a predtým pracovali profesionálne vo vojne, idú na vlastnú žiadosť do armády, rodiny posielajú svoje deti, v Izraeli veľká časť armády sú aj dievčatá, ženy, ktoré sa rozhodnú, že chcú bojovať za svoju vlasť. A je jasné, že Izrael, keď vyhrá túto vojnu s terorizmom, bude to veľký signál pre celý svet, že teroristi si nebudú diktovať podmienky, že teroristi nemôžu vyhrať v tejto vojne, ktorá je proti ľudskosti, a že spôsob vyjednávania a nárokovania si veci cez terorizmus je absolútne neakceptovaný a neakceptovateľný pre celý svet. Aj preto som bol rád, že premiér Fico zahlasoval za toto uznesenie, pretože, žiaľ, od času, kedy sa Izraelu stal tento jeden z najhorších teroristických útokov, ktoré tento svet pozná, na, do Izraela nepricestoval žiaden slovenský politik. Čo ja viem, tak jedine pani prezidentka vyjadrila solidaritu tým, že zatelefonovala prezidentovi Izraela po tom, ako sa to stalo, ale na oficiálnu návštevu žiaden politik v Izraeli nebol. Preto si myslím, že je našou povinnosťou a úlohou vyjadriť s Izraelom solidaritu, uctiť si pamiatku zosnulých, potešiť trúchliacich a stáť za Izraelom v tejto vojne, ktorá, si myslím, že je dôležitá pre celý demokratický svet, aby bola úspešná a aby eliminovala riziko pre izraelské obyvateľstvo, ktoré od 7. októbra minulého roku naozaj žije úplne ako keby v inej krajine. Chcem poďakovať aj, aj nášmu hnutiu, že takúto možnosť poslancom tu v parlamente dá, a ďakujem veľmi pekne za to, že môžme aj o tejto téme na pôde Národnej rady hovoriť. To je zatiaľ z mojej strany všetko, ďakujem pekne. [11:35] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky. Pán predseda zahraničného výboru Kéry, nech sa páči. [11:35] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Krajčí, čo sa týka úvodu vášho vystúpenia, myslím si, že tu sa všetci zhodneme, a máme aj platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá, ktoré odsúdilo vlastne agresiu, vojenskú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine, v tom, čo sa však rozlišujú naše názory, my v SMER-e tvrdíme, že tá vojna nebola nevyprovokovaná, ako sa to snažíte hovoriť vy, ale chcem sa venovať najmä tomu, čo ste hovorili o konflikte v Palestíne. Áno, 7. októbra minulého roku bol brutálny teroristický útok teroristickej organizácie Hamas na mierumilovných civilistoch, občanoch Izraela, ktorú sme, samozrejme, odsúdili, viac ako 1 200 mŕtvych, 240 rukojemníkov odvlečených do pásma Gazy, sú veci, ktoré nemôžeme prehliadať, aj preto ja prichádzam s návrhom uznesenia, ktoré onedlho uvediem. Ale na druhej strane sa chcem opýtať, pán poslanec, myslíte si, že reakcia, na ktorú mal, samozrejme, Izrael právo, bola naozaj vo všetkých akceptoch v intenciách dodržania medzinárodného a humanitárneho práva? Ten vysoký počet obetí na úrovni 29-tisíc civilistov hovorí skôr o opaku a myslím si, že ani pred týmto si nemôžeme zatvárať oči, zahynulo tam viac ako 100 pracovníkov Organizácie Spojených národov, humanitárnych pracovníkov, takže je treba odsúdiť terorizmus, na tom sa zhodneme, ale na druhej strane aj Izrael musí reagovať adekvátne, pretože na území Palestíny, ktoré je teritórium ako Bratislava, žije 2,1 mil. ľudí. [11:35] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. Nie je tu. S reakciou na faktické pán poslanec Krajčí. [11:35] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja som sa snažil vysvetliť, že tá situácia, pokiaľ Izrael chce zabezpečiť svojim obyvateľom bezpečnosť, je extrémne komplikovaná. Izrael, myslím si, že kto sa tomu venuje, ako málokto sa snažil o to, aby civilisti neboli na miestach, kde sa diali vojenské operácie. Civilisti sú častokrát pod obrovským tlakom vládneho hnutia Hamas a, samozrejme, oni tvoria ľudské štíty ich vojenskej teroristickej infraštruktúre, ktoré v pásme Gazy sú, preto je to veľmi povrchné vnímať tú situáciu len cez dáta Palestíncov, pretože aj ten údaj, ktorý ste povedali, ktorý si povedal, je v podstate údaj, ktorý poskytujú palestínske zdroje, a nie je, nie je overiteľný. Samozrejme, žiaľ, dochádza aj k civilným obetiam práve preto, že mnohé, mnohí civilisti nerešpektujú upozornenia zo strany Izraelu, kde budú útoky prebiehať, a, samozrejme, nie sú ochotní sa evakuovať. Je to veľmi ťažká situácia pre nich, no však pokiaľ toto hnutie má byť eradikované, ktoré žije ako úhor v podzemných tuneloch pod nemocnicami, školami, pod sídlami OSN, kde sa dokázalo dokonca, že využíva ich zdroje, niektorí pracovníci týchto inštitúcií boli priamo teroristi Hamasu. Využíva ich elektriku, vodu, internet. To sú skrátka situácie, ktoré si nevieme predstaviť, a preto z mojej strany má Izrael plné právo na obranu, ktorá je, samozrejme, že v tejto situácii veľmi náročná. [11:52] Peter Pellegrini – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Otváram teraz rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce v záverečnom slove...? Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo. [11:54] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už len veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie kolegovi Marekovi Krajčímu, to naozaj bolo veľmi zaujímavé počúvať všetky tie podrobnosti, ktoré tu zazneli. Ja by som na záver vás chcel naozaj vyzvať, aby sme podporili tento návrh uznesenia, pretože to je, v podstate ten návrh uznesenia je, prakticky ideme doslovný preklad toho, čo podporil Robert Fico v októbri, čo sa týka záverov Európskej Rady v októbri 2023. A k tomu, čo hovoril pán poslanec Kéry, ja by som rád povedal, že práve také nejaké odbáčanie smerom k tomu, že či sa ten Izrael bráni adekvátne, alebo neadekvátne a čo sa tam vlastne ďalej deje v tej reakcii, nie je predmetom tohto uznesenia. Tam práve, práve preto je to uznesenie, si myslím, že akceptovateľné širokým spektrom politických strán a síl nielen na Slovensku, ale aj v Európe, že tam sa jasne píše, že Národná rada Slovenskej republiky dôrazne podčiarkuje, že Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom, a vyzýva Hamas, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých rukojemníkov. To je jeden bod, ktorý sa toho týka. A v ďalšom, že Národná rada Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitú ochranu všetkých civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Vyjadruje poľutovanie nad všetkými stratami na životoch civilistov. To znamená, že, ja si myslím, že toto uznesenie, ktoré navrhujeme a ktoré naozaj je de facto prekladom tých záverov Európskej rady, ktoré podporil a podpísal sa pod to aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, je uznesenie, ktoré by sme mali podľa môjho názoru jednohlasne v tomto parlamente prijať. Ďakujem pekne. [11:54] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Spravodajkyni sa nemôžem opýtať, lebo nám niekde zmizla počas rokovania, ale teda asi sa nechce vyjadriť k rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Vzhľadom na čas, 11.59 hod., vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hod., kedy budeme pokračovať hodinou otázok, keďže je štvrtok, a po hodine otázok bude pokračovať bod takisto pána poslanca Galka, návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. Vyhlasujem dvojhodinovú obednú prestávku. (Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili otázky do včera do dvanástej hodiny, vyžrebovaných bolo 135 otázok na predsedu vlády, 139 otázok na členov vlády a 22 na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem vás, že na otázky tých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Poprosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči. [14:02] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. (Krátka pauza.) Pani poslankyňa Remišová, poprosím trošku vkusu a slušnosti, ak môžem teda dovoliť. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 131 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú títo členovia vlády: ministerka zdravotníctva, zastupuje ju minister spravodlivosti pán Susko; ďalej minister práce, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Susko; minister dopravy, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Susko; minister cestovného ruchu a športu, zastupuje ho pani ministerka kultúry pani Šimkovičová; a minister školstva Tomáš Drucker, zastupuje ho minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok. Ostatní členovia vlády, ktorým neboli postavené otázky, nie sú prítomní a to je podpredsedníčka vlády ministerka hospodárstva, podpredseda vlády minister životného prostredia, podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti, minister financií, minister pôdohospodárstva, minister investícií a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom termíne odpovedať na otázky, ktoré postavili členovia Národnej rady. [14:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chcem ešte predtým upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút, ale iba počas vystúpenia buď predsedu vlády, alebo členov vlády, alebo generálneho prokurátora na svojom hlasovacom zariadením... zariadení, a to zvolením možnosti – podať doplňujúcu otázku . A teraz prvá otázka na pána, na pána premiéra je od pána poslanca Stušku a znie: „Vážený pán predseda vlády, ako vnímate rozhodnutie pani prezidentky odďaľovať menovanie riaditeľa SIS. Je to v súlade s jej ústavnou zodpovednosťou za riadny chod ústavných orgánov?“ Prosím, pán premiér. [14:05] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec. Áno, je pravda, že Ústava Slovenskej republiky ukladá hlave štátu, aby zabezpečoval riadny chod ústavných orgánov. Pani prezidentka má však svoj výklad a tvrdí, že tajná služba, Slovenská informačná služba nie je ústavným orgánom, tak vraj nemá povinnosť zachovávať riadny chod tejto inštitúcie. Je pravda, že v prípade menovania riaditeľa SIS nie je pani prezidentka len poštárkou, ale môže sa rozhodnúť, ak má dôvody na odmietnutie kandidáta, ktorého schválila vláda. Vláda navrhla na vymenovanie za riaditeľa SIS terajšieho štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti pána Gašpara, a keďže nie je ani obvinený, nie je ani obžalovaný, nie sú o ňom žiadne informácie, ktoré by ho diskreditovali, ale pani prezidentka ho nechce vymenovať, no tak si našla slovnú hračku, že v podstate nemá žiadnu lehotu na vymenovanie riaditeľa, že to môže počkať niekoľko mesiacov a že by to vraj mal urobiť už prezident, ktorý vni... vzíde z nasledujúcich prezidentských volieb. Tajná služba nie je v dobrom stave, pretože kto sledoval vývoj v rokoch 2020 až 2023, vie, že dvaja riaditelia tajnej služby boli zadržaní. Jeden bol vzatý do väzby aj strávil vo väzbe pomerne dlhý čas a rovnako boli títo ľudia aj obvinení. Samozrejme, že boli obvinení na základe vymyslených dôvodov, pretože ich stíhanie zapadalo do mechanizmu boja s opozíciou cez prostriedky Trestného práva. Za týchto podmienok považujem za veľmi zvláštne, že pani prezidentka nechce vymenovať riaditeľa tajnej služby a v podstate tú službu riadi jeden z námestníkov, ktorého poveril v posledný deň svojej funkcie ešte predchádzajúci riaditeľ tajnej služby pán Aláč. Toto je však neudržateľné, a preto nám nezostáva nič iné, len na jednej strane vyzývať pani prezidentku, aby si splnila svoju povinnosť. Veď predsa ak má pocit, že kandidáta chce odmietnuť, nech dá nejaké dôvody, a potom my predložíme nejakého iného kandidáta alebo tento kandidát sa bude brániť súdnou cestou, alebo cestou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rovnako však chcem povedať, že my nie sme malé deti, a môžem vás informovať, že do niekoľkých dní bude táto situácia vyriešená a bude mať Slovenská informačná služba riadne vedenie so všetkým, čo k tomu, pochopiteľne, patrí. Ak nebude konať pani prezidentka, budeme konať my. Pani prezidentka úplne nezakryte sa stavia na stranu opozície, pretože má pocit, že nevymenovaním riaditeľa SIS prehĺbi krízu, ktorá je vo vnútri tohto orgánu, čo nám môže spôsobiť ťažkosti. A už vôbec si nevie predstaviť, pretože nerozumie politike, že by na čele Slovenskej informačnej služby mohol stáť nominant vládnej koalície, ale prepáčte, ja nemám žiadny pocit, že by som mal dať návrh na vládu, aby riaditeľom SIS bol niekto z Progresívneho Slovenska alebo z KDH, pretože SMER je najsilnejšia politická strana, aj pokiaľ ide o voľby, tak si nárokuje svoje právo, aby predseda vlády, ktorý pochádza z tejto politickej strany, mohol navrhnúť vláde kandidáta na riaditeľa SIS, a očakávame od pani prezidentky, že bude rešpektovať výsledky parlamentných volieb. Toto však pani prezidentka nechce, už úplne odhodila akékoľvek zábrany. Postavila sa na stranu liberálnych médií, opozície, mimovládnych organizácií a robí všade zle, kde len môže zle robiť. Ja som jej to povedal tisíckrát: „Pani prezidentka, dopadnete ako pán Kiska.“ Ona dopadne ako pán Kiska. Ja chápem, že je nahnevaná, lebo jej nedovolili znovu kandidovať. Ona chcela veľmi kandidovať, ale jej povedali, že, bohužiaľ, bohužiaľ, pani Čaputová, nemáte na to, aby ste boli úspešná pri ďalšej voľbe, tak vo svojej zúrivosti teda na jednej strane to musí prehltnúť a na druhej strane musí poslúchať svojich pánov, ktorí jej zaplatili kampaň, voči ktorým má svoje záväzky. Je to smutný pohľad na prezidentku Slovenskej republiky, ale takto to už je. Pani Čaputová dopadne presne tak isto, ako dopadol pán Kiska. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán Stuška nemá doplňujúcu otázku. Ďalšia otázka, číslo 2, od pani poslankyni Plevíkovej je totožná, tak sa chcem spýtať, či má doplňujúcu otázku. Nemá. Ďalšia... (Reakcia predsedu vlády Roberta Fica.) Ono keď je tá otázka totožná, tak sa pokladá len vtedy, keď má ten poslanec doplňujúcu otázku. Tak prosím, pani poslankyňa. [14:05] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán premiér, ja by som chcela vlastne počuť pokračovanie, a teda sa pýtam (ruch v sále a potlesk) ohľadne pani prezidentky a jej vlastne uhol pohľadu na túto situáciu, ktorú urobila. Ďakujem. [14:10] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. (Krátka pauza.) Pán predseda, čo keby ste si urobili poriadok so svojimi poslancami? (Krátka pauza. Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) Vy sa správate tak neslušne, na všetkom sa rehlíte, všetko vám je smiešne, v živote ste nič nedokázali – ani jeden z vás, tak vás veľmi prosím, rešpektujte pravidlá hry, ktoré sú nastavené tým, že poslanec môže postaviť otázku aj opakovane, a ja mám právo využiť časový priestor, ktorý mám k dispozícii. Predovšetkým chcem povedať, pani poslankyňa, že tam, kde prezidentka by mala konať, tak zväčša nekoná a, naopak, robí protiopatrenia, ktoré sú do určitej miery prekvapujúce. Ja predpokladám, že teraz sa zase budú rehliť ako zmyslov zbavení, keď niečo poviem, ale poviem napríklad to, že pani prezidentka na jednej strane podpíše novelizáciu Trestného zákona a potom hneď podáva návrh na Ústavný súd. Spĺňal tento právny úkon pani prezidentky všetky zákonné náležitosti? Bol to vážne myslený úmysel podpísať zákon alebo to bola nejaká fikcia? To sú vážne otázky, ktorými sa možno budeme musieť niekedy, niekedy zaoberať. Pýtam sa, prečo pani prezidentka odsúhlasila novelizáciu Trestného zákona, keď s ňou toľko nesúhlasila. Prečo pani prezidentka nevyužila možnosť vetovať zákon? A v rámci práva veta mohla predložiť celý rad pripomienok vrátane možno tých, ktoré sme aj my navrhovali, pretože dostala od nás návrh, ako môžeme vyriešiť problém, ktorý bol urobený ako problém, samozrejme, na poslednú chvíľu, lebo iný argument nebol, a to je dĺžka premlčacích dôb. Pani poslankyňa, ako je možné, že od decembra tu máte zákon v podobe novelizácie, ale na to, že tam sú premlčacie doby zmenené, si spomenuli v treťom čítaní? Tak je to, samozrejme, obyčajná politická taktická hra. My máme svoj odborný názor na premlčacie doby, pretože premlčacie doby boli desať rokov, od roku 1961 až do roku 2005, potom prišla novelizácia alebo rekodifikácia Trestného práva z dielne pána Lipšica, prišli veľmi prísne tresty a radikálne predĺženie premlčacích lehôt. Po vecnej odbornej stránke všetci veľmi dobre vieme, že po pätnástich rokoch nemáte šancu vyšetriť nejaké znásilnenie alebo podobný trestný čin. Čiže pre nás to je vecný problém, ale ak teda tento vecný problém má byť nastolený ako základná prekážka schválenia novelizácie Trestného zákona, tak sme podali pomocnú ruku a prezidentka tento postup ale odmietla rešpektovať, preto za týchto okolností očakávame, že sa bude rokovať o novelizácii Trestného zákona, ktorú sme predložili do parlamentu dnes, dnes ráno vláda rokovala v skrátenom konaní, navrhla, teda v poriadku, ak vecne tvrdíte, že desať rokov je málo, tak sa vrátime do obdobia rokov 2005 až 2024, keď tá lehota bola dvadsať rokov, hoci si myslím, že je to totálny nezmysel, takáto dlhá premlčacia doba, nemá sa ako uplatniť, a uvidíme, do akej miery to potom budú myslieť poslanci vážne, hlavne opozície, keď toľko kričali v tom treťom čítaní, že toto je najväčší problém, ktorý sa týka tohto, tohto zákona. Pani prezidentka sa obrátila na Ústavný súd, to nie je podanie, to je literárna práca, čo podala, keď tam nájdete výrazy, ktoré do podania právnického nepatria, ale je na Ústavnom súde, aby sa týmto návrhom zaoberal, aby rozhodol. My budeme postupovať, pokiaľ ide o vládu, hovorím teraz za vládu, nemôžem hovoriť za Národnú radu, tak, že využijeme všetky lehoty, ktoré máme k dispozícii, nikto z nás neporuší žiadny zákon a urobíme všetko preto, aby novelizácia Trestného zákona nadobudla účinnosť, tak ako sa snaží pani prezidentka urobiť všetko pre to, aby táto novelizácia účinnosť nenadobudla. Je na strane opozície, hrá čisto opozičnú hru. Pani prezidentka nie je nadstranícka, už sa ani nesnaží tváriť, že... tváriť, že by bola nadstraníckou prezidentkou. Ďakujem pekne. [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ideme na otázku číslo 3, ktorá je od pána poslanca Mažgúta, a znie: „Vážený pán predseda vlády, v opozícii ste upozornili na škandalóznu zahraničnú cestu do Bruselu vysokých štátnych úradníkov spolu s predstaviteľmi mimovládneho sektora, ktorí vás tam spolu s Petrom Pellegrinim označili za hybridnú hrozbu. Médiá s mimovládnym sektorom označili túto cestu za štandardnú spoznávaciu exkurziu a vás za konšpirátora. Podarilo sa vám ako premiérovi získať nejaké nové informácie o tejto ceste?“ Nech sa páči. [14:10] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Nepotrebujem šíriť, ďakujem pekne za otázku, ja nepotrebujem šíriť žiadne klebety. Opäť môžem prečítať zo správy o tejto ceste do Bruselu, ktorú napísal zástupca Národného bezpečnostného úradu, čiže mám oficiálny dokument. A v tejto správe sa presne popisuje, čo robili títo úradníci a čo robili predstavitelia tretieho sektoru v Bruseli. Len tak zo zaujímavosti, zástupcovia Centra boja proti hybridným hrozbám, pán Milo z úradu vlády, pán Sawiris z GLOBSEC-u (správne: „pani Sawiris“, pozn. red.), pani Klingová informovali predstaviteľov Únie kriticky o situácii na Slovensku, žiadali Európsku úniu o pomoc (povedané so smiechom), aby bola zachovaná demokracia a nezávislosť volebného procesu. Rozumiete tomu, my sme boli v opozícii a oni ako vládni predstavitelia (povedané so smiechom) žiadali Európsku úniu, aby na Slovensku bola zachovaná demokracia? Poukazovali na to, ako politicky nevhodné by bolo, ak by SMER a Robert Fico prevzali moc a vyhrali voľby. To čo je? To akože úradníci prídu na pôdu Európskej únie alebo do NATO a vybavujú si v Európskej únii nejaký zásah, dobre že nevolali po nejakých vojenských jednotkách, ktoré mali prísť na Slovensku a nás tu všetkých pozatvárať, keďže sa to pánovi Matovičovi a pánovi Lipšicovi nepodarilo. Veľmi negatívne vykresľovali situáciu na Slovensku. Veď čo, veď my sme nevládli, my sme boli predsa v opozícii, tu bola iná vláda, mali tu vládu pána Matoviča, mali tu vládu pána Hegera, potom mali vládu nezávislého pána Ódora, ktorý sa zrazu ako závislý objavil ako jednotka na kandidátke Progresívneho Slovenska. Veď si z nás robili srandu a teraz sú všetci prekvapení, keď sme vyhrali voľby, postavili sme vládnu koalíciu a bojujeme, že máme na mnohé veci jednoducho iný názor. Európska únia dokonca im odpovedala, že nevidí Slovensko v takom hroznom stave, ako to vidia oni, predstavitelia vlády. Aj po týchto diplomatických usmerneniach zástupca Centra pre boj s hybridnými hrozbami a úradu vlády neprestali so žiadosťami o aktiváciu pomoci z Európskej únie. Ich rétorika bola postavená na tom, že ak sa k moci dostane SMER a Fico, tak zo Slovenska bude určite druhé Maďarsko a Európska únia tak stratí plne hodnotného partnera. To čítam z oficiálnej správy Národného bezpečnostného úradu. Na tomto stretnutí ešte vystúpil zástupca veľvyslankyne, ktorý informoval o možnom stretnutí štátnych zástupcov s predstaviteľmi Facebooku, YouTube a iných platforiem, kde sa zdieľa nežiaduci obsah informácií podľa parametrov Centra boja proti hybridným hrozbám a úradu vlády. Toto stretnutie bolo špecificky žiadané v termíne pred voľbami, aby sa zaviedli nástroje v lokácii šírenia príspevkov opozičných strán v mediálnom prostredí. Vy ste sa fakt museli zblázniť, všetci tam. To ste boli vy. Vy ste žiadali, chceli ste, aby nám na sociálnych sieťach blokovali naše opozičné príspevky. To akože vy ste demokrati naozaj veľkí, fantastickí. A opäť, nevymýšľam, čítam z toho, čo napísal človek, ktorý priamo na tejto ceste bol. Obdobné informácie a vykreslenie situácie na Slovensku pokračovalo aj druhý deň na pôde NATO, kde predstavitelia úradu vlády a Centra boja s hybridnými hrozbami žiadali predstaviteľov NATO, vedúci sekcie kybernetickej podpory, o aktiváciu a vyslanie NATO task force tímu a taktiež o zahájenie kampane v prospech NATO a vládnych strán pred parlamentnými voľbami. Veď to je vlastizrada, to je sabotáž, čo ste robili. A rehlite sa, koľko chcete! A toto bude musieť byť vyšetrené. Ako mohli ísť úradníci štátni spoločne s predstaviteľmi tretieho sektoru do Bruselu a žiadať zásah Európskej únie proti opozícii? Ako ste mohli žiadať, aby ste nám, aby nám boli vymazávané príspevky v sociálnych sieťach, ako ste mohli žiadať od NATO, aby poslali nejaký task force na Slovensku a zabojoval proti nám? Nemám toľko času, aby som to prečítal celé, to je strašné čítanie, čo ste robili. Strašné! A napriek tomu, napriek tomu ste prehrali. To je celý váš problém. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pokračujeme odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani poslankyne Kalmárovej na pána ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera, ktorého zastupuje pán minister vnútra Šutaj Eštok, a tá otázka znie: „Podľa medializovaných informácií sú na štúdium na vysoké školy prijímaní študenti a študentky, ktorí nedosiahli osemnásť rokov. Ide najmä o zahraničných študentov, zväčša ukrajinských. Akým spôsobom plánuje ministerstvo riešiť tento závažný legislatívny problém?“ Pán minister. [14:11] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo školstva a výskumu, vývoja a mládeže si uvedomuje komplexnú a z hľadiska vecného zriadenia prierezovú problematickú štúdia a pobytu neplnoletých študentov na slovenských vysokých školách a potrebu komplexného riešenia tejto otázky, preto na základe programového vyhlásenia vlády vytvorilo ministerstvo projektový tím zameraný na výchovu a vzdelávanie cudzincov, ktorého jednou z priorít je aj problematika neplnoletých zahraničných študentov. Projektový tím má za úlohu s vysokými školami a ďalšími relevantnými partnermi metodické usmernenie odporúčacieho charakteru, ktoré zladí postupy pri riešení problémov spojených s prijímacím konaním, štúdiom a ubytovaním neplnoletých, najmä ukrajinských študentov. V nevyhnutných prípadoch je ministerstvo pripravené vykonať, resp. iniciovať aj potrebné legislatívne úpravy. Zástupcovia ministerstva sa aj v tejto súvislosti 25. januára tohto roku aktívne zúčastnili... (rečník si odkašlal), pardon, konferencie Výzvy vo vzdelávaní ukrajinských detí na Slovensku: neplnoletí študenti na vysokých školách, ktorú zvolal komisár pre deti Jozef Mikloško v spolupráci s UNICEF Slovakia. Cieľmi okrúhleho stola je spoločná diskusia aktérov z rôznych ministerstiev a sektorov o tom, akým spôsobom vieme eliminovať možné riziká, ktoré sa spájajú so štúdiom neplnoletých študentov na vysokých školách a ich pobytom v Slovenskej republike bez rodičov či iných zákonných zástupcov, a ako nastaviť pre nich podporu, tak aby ich pobyt a štúdium na Slovensku boli pre nich bezpečnejšie a úspešnejšie. Ďalšie okrúhle stoly, resp. stôl sa bude organizovať aj za účasti zástupcov ministerstva a bude to 6. marca v Košiciach. Okrem vyššie uvedených aktivít si dovolíme uviesť, že ministerstvo školstva v roku 2023 podporilo prostredníctvom výzvy na rozvojové projekty osem verejných vysokých škôl v téme Podpora integračných služieb pre zahraničných výskumníkov, vysokoškolských učiteľov, študentov a jazykového vzdelávania zamestnancov vysokých škôl. Projekty v celkovej výške cca dva milióny eur sú zamerané aj na podporu integračných služieb pre zahraničných študentov vrátane cieleného jazykového vzdelávania pracovníkov vybraných oddelení vysokých škôl, resp. vysokoškolských učiteľov, ktorí pracujú alebo prichádzajú do styku so zahraničnými študentami. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Páči sa. [14:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalšia otázka, číslo 2, na, teda otázka od pána poslanca Buža na pani ministerku kultúry pani Šimkovičovú a tá otázka znie nasledovne: „Pani ministerka, aké konkrétne prínosy mala vaša účasť na svetovej konferencii UNESCO v Abú Dhabí, na akých odborných podujatiach v rámci konferencie ste sa vy osobne ako reprezentantka Slovenska alebo zástupcovia ministerstva kultúry, ktorí boli s vami, zúčastnili?“ Nech sa páči. [14:15] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vašu otázku. Pýtate sa ma každý týždeň, som veľmi rada, a teda vám ďakujem, že máte taký záujem o rezort kultúry a hlavne o moju prácu konkrétne. Neviem, teda asi vás zamestnáva vaša pani asistentka Natália Milanová, bývalá ministerka. V každom prípade, teda o mojom programe som niekoľkokrát informovala. A tak, ako aj pani Milanová sa zúčastnila tejto konferencie svetovej, to bolo, myslím, v Mexiku, nemáme žiadne informácie ani o prejave, ani o konkrétnych bilaterálnych rokovaniach z Mexika, samozrejme, o Abú Dhabí a o tejto svetovej konferencii UNESCO, kde som bola aj ja konkrétne, je informácií viac ako dosť, neviem, či to bude trvať do ďalšej mojej zahraničnej cesty. V rámci tejto konferencie som vystúpila v paneli na tému kvalitného celoživotného vzdelávania v kultúre prostredníctvom kultúrnej rozmanitosti, a tým som vlastne odprezentovala postoj Slovenskej republiky a, samozrejme, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Rovnako som podporila zápis školy remesiel pri Ústredí ľudovej umeleckej výroby do tzv. zoznamu dobrých praktík UNESCO. Môžem vás ubezpečiť, že sme nevypili bar, že sme neskúšali pláže, bolo celkom chladné počasie, ani sme nenavštívili žiadne obchody, nebol čas. Čo sa týka môjho ďalšieho programu, to som sa tiež už k tomu vyjadrovala niekoľkokrát, ale teda hovorí sa tu o tom, že sme tam boli šesť dní, prileteli sme v pondelok o polnoci. Konferencia začala v utorok, skončila vo štvrtok, v piatok sme navštívili Louvre v Abú Dhabí, kde sme sa dohodli s riaditeľom na spolupráci, aby sme tam mohli vystavovať diela zo Slovenska, pevne verím, že sa nám podarí nadviazať spoluprácu a že v tomto svetovom výstavisku sa dostane aj slovenské dielo, aby sme sa mohli reprezentovať v zahraničí, a odlietali sme v piatok o polnoci, čiže štyri dni čistého času, myslím, že sa niekto pýtal, tu bola otázka, že čo som tam robila v sobotu, takže v sobotu v skorých ranných hodinách sme pristáli vo Viedni na letisku. Išla som bežnou linkou. Okrem toho som absolvovala viacero neformálnych rozhovorov, ktoré boli v rámci obedňajšej prestávky, boli tam ministri a ministerky z iných krajín, nielen teda ministerky z kultúry, ale aj ministerky z oblasti vzdelávania. No a potom v jeden deň ma tam prepadol človek blízky vašej strane, ktorý ma tam prenasledoval, a videli to teda aj ostatní ľudia, bola to dosť zvláštna situácia na to, že sme taká malá krajina, a ide ma tam napadnúť nejaký človek, ktorý sa tam dobýja do auta, aby sa ma pýtal, že čo tam vlastne robím. Neviem si predstaviť, ak by takáto situácia nastala pri viacerých ministroch, že ako by to tam vyzeralo, ale aj takýto obraz je našej krajiny vo svete. Rada spomeniem aj oficiálne pracovné rokovania s ministrom kultúry a vzdelávania Spojených arabských emirátov šejkom Salemom Al Qassimim. Ja si veľmi vážim, že ako jedna z mála prítomných delegátov som mala česť ísť na bilaterálne rokovanie s týmto človekom, a bolo to na jeho vyžiadanie, teším sa, že budeme spolupracovať, pozvala som ho na oficiálnu návštevu na Slovensko v letných mesiacoch, keďže vtedy sa v tom štáte, kde on žije, celkom nedá vydržať vzhľadom na tie teploty, tak predpokladám, že v auguste by sme mohli zrealizovať túto, túto návštevu. To je asi všetko. Ešte by som chcela doplniť, keďže ide o pani Milanovú, ktorá napísala blog o Rómoch, a je teda vaša asistentka, tak aby sme si oživili pamäť. „Róm keď ráno zistí, že nemá čo jesť, ide si to zaobstarať...“ (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:20] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Pani ministerka, ospravedlňujem sa, vypršal vám čas, ale ešte pán poslanec má doplňujúcu otázku. A potom ešte budete mať päť minút na zodpovedanie doplňujúcej otázky. Takže, pán poslanec Bužo, nech sa páči. [14:20] Lukáš Bužo Chcem sa poďakovať za vašu odpoveď. Otázky si robím sám, aj keď Natália je moja asistentka. Chcem sa vás ešte opýtať, prečo ste neboli ani na jednej odbornej diskusii v rámci konferencie a aké konkrétne výsledky vlastne máte z tejto konferencie jednak pre Slovensko, jednak pre ministerstvo. Ďakujem pekne. [14:20] Michal Šimečka Pani ministerka. [14:20] Martina Šimkovičová Ďakujem za vašu doplňujúcu otázku. Ja som na tieto vaše doplňujúce otázky odpovedala v tej predchádzajúcej odpovedi, takže tam máte všetky odpovede na to, čo ste sa pýtali, a keď mám čas, tak dohovorím tú priamu reč teda v tom blogu, čiže ešte zopakujem: „Róm keď ráno zistí, že nemá čo jesť, ide si to zaobstarať a je mu jedno, ako to urobí. Keď má chuť na ženu, vyskočí aj na vlastnú sestru,“ ako ďalej pokračuje pani Natália Milanová, bývalá ministerka kultúry, „sú to neprispôsobivé zlodejské svine a hovädá.“ Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:20] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia otázka je od pána poslanca Prostredníka na ministra spravodlivosti pána Borisa Suska a znie: Vážený pán minister, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši v minulotýždňovej televíznej diskusii povedal, že vraj v listoch od Európskej komisie zo dňa 25. januára a 8. februára týkajúcich sa novely Trestného zákona nie je žiadna zmienka o možnom ohrození európskych peňazí, vraj sám listy nevidel, ale informoval sa u vás. Môžete nám zhrnúť, aké boli základné výčitky Európskej komisie, a tiež potvrdiť alebo vyvrátiť, že vás varovala pred možným porušením práva EÚ, ktoré by mohlo viesť ku konaniam o tzv. porušení práva EÚ o podmienenosti alebo k zastaveniu eurofondov z plánu obnovy?“ Pán minister, nech sa páči. [14:24] Boris Susko Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, komunikácia s Európskou komisiou je dôverného charakteru kvôli zachovaniu otvorenosti dialógu medzi členskými krajinami a Európskou komisiou, tak ako to vyplýva z príslušného nariadenia, preto nemôžem zachádzať do úplných detailov. Ale môžem potvrdiť, že s Európskou komisiou prebieha intenzívny dialóg, ktorého výsledkom boli aj zmeny vládnej novely Trestného zákona, ktoré boli vykonané v druhom čítaní prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu. Išlo najmä o zabezpečenie úplnej harmonizácie zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Výsledkom tohto dialógu sú upravené trestné sadzby pri vybraných trestných činoch, napr. pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde bola dokonca zdvihnutá trestná sadzba v základnej skutkovej podstate, či korupčných trestných činov. Konzultácie s Európskou komisiou prebiehajú kontinuálne aj naďalej tak vo vzťahu k ochrane finančných záujmov Európskej únie, ako aj k plánu obnovy, kde sa bavíme o jednotlivých nastaveniach a vysvetľujeme Európskej komisii, akým spôsobom sú zabezpečené alebo je zabezpečená ochrana finančných záujmov Európskej únie aj po tejto novele. Čiže to je všetko, čo môžem k tomuto povedať. Ďakujem. [14:29] Michal Šimečka Pán poslanec má doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) Prosím? [14:30] Ondrej Prostredník Ďakujem, pán minister. Ďakujem, že na rozdiel od pána ministra Rašiho ste potvrdili, že takéto listy existujú a že teda nejde o žiadne hoaxy. A chcem sa spýtať, či podľa terajšieho stavu naozaj môžete vylúčiť, že by už existovalo... že by už neexistovalo akékoľvek riziko krátenia európskych peňazí pre Slovenskú republiku v súvislosti s reformou trestného kódexu. Ďakujem. [14:31] Michal Šimečka Pán minister. [14:31] Boris Susko Ďakujem pekne. My máme za to a sme presvedčení, že všetky zmeny, ktoré sme vykonali v rámci novelizácie Trestného zákona, sú takého charakteru, ktoré nedávajú žiaden právny základ na to, aby mohli byť nejakým spôsobom ohrozené platby či už eurofondov, alebo z plánu obnovy, a tieto veci aj kontinuálne vysvetľujeme Európskej únii a vysvetľujeme jednotlivé záruky, ktoré majú zabezpečovať to, aby neboli ohrozené tieto finančné záujmy, a teda podľa nášho názoru my nevidíme dôvod na to, aby Európska komisia pristúpila k takýmto, k takýmto sankciám. Ďakujem pekne. [14:33] Michal Šimečka Ideme teda k otázke číslo štyri a je smerovaná na ministra vnútra pána Šutaja Eštoka a je od poslankyne Zuzany Števulovej a znie: „Ako pokračujete s plánom reorganizovať Národnú kriminálnu agentúru, diskutujete o vašich plánoch aj s Európskou komisiou, a ak áno, aký je jej postoj k plánovaným zmenám?“ Pán minister, nech sa páči. [14:34] Matúš Šutaj Eštok Vážená pani poslankyňa, áno, tá reorganizácia prebieha v podmienkach Policajného zboru, je to v štádiu prípravy, samozrejme, postoje európskych inštitúcií sú vnímané s plnou vážnosťou a pri reorganizácii na ne bude aj prihliadané. Ja som tu hovoril viackrát, vravel som to aj na ústavnoprávnom výbore, respektíve, pardon, na branno-bezpečnostnom výbore, kedy som vysvetľoval celý ten humbug okolo toho, že tu niekto ide rušiť NAKU a podobné veci, kedy som dal jasné dôvody na to naše konanie, môžem ich pokojne zopakovať, tých faktorov je viacero. Je to faktor toho, že od budúceho mesiaca sú v platnosti nové trestné kódexy, ktoré, samozrejme, budú znamenať aj nejakú zmenu pre vyšetrovanie trestných činov na ministerstve vnútra. Zruší sa, chvalabohu, Úrad špeciálnej prokuratúry, na čo my musíme nadviazať tie vzájomné vzťahy pri vyšetrovaní, že máme dlhodobý problém s podstavom v Policajnom zbore, ktorý za posledného tri a pol roka nebol riešený absolútne nijako, naopak, ten problém s podstavom sa iba predĺžil a prehĺbil, že odišli policajti do výsluhového dôchodku, radšej ako by mali slúžiť tej hrôzovláde Igora Matoviča a pod pánom Mikulcom alebo Hamranom, čiže toto musíme riešiť, pretože ak chceme tu garantovať bezpečnosť ľudí na Slovensku, aby sa cítili na Slovensku bezpečne, čo sme sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, tak to je pre mňa priorita, pozrieť sa na reorganizáciu tých aj špecializovaných útvarov, ale aj ďalších útvarov, ktoré sú na prezídiu policajnom, ktoré máme, čiže to je ďalší z faktorov, ktorý jednoducho urobiť musíme. A povedal som to verejne, že dnes máme na policajnom prezídiu 1 200 špecialistov – v úvodzovkách – a tá reorganizácia, s ktorou prídeme, sa nedotýka iba Národnej kriminálnej agentúry, ale dotýka sa aj ďalších špecializovaných útvarov. Ak sa chcete pýtať priamo na Národnú kriminálnu agentúru, tak ten stupeň, resp. tá štatistika je, že odmietajú 45 % podaní, ktoré na NAKU smerujú, čiže je nereálne to, čo sa tu tak glorifikuje ako nejaké špecializované útvary, sú v stave, a nehovorím len o NAKE, že reálne nemajú čo robiť, že taký tam je stav. A ja si dnes nemôžem dovoliť v stave, kedy máme takmer 3-tisíc policajtov chýbajúcich v uliciach, mať 1 200 špecialistov, medzi nimi aj tých, ktorí chodia z Krajského riaditeľstva Žiliny na Liptovskú Maru merať aj tie povestné kapre, či majú 5, alebo 7 cm navyše. Čiže bavíme sa o komplexnej reforme, v ňom je, samozrejme, zahrnuté aj pôsobenie Národnej kriminálnej agentúry, aj enviropolície, aj počítačovej kriminality, kyberkriminality, to sú všetko veci, ktoré sa musia vyšetrovať, ale musia mať ozaj špecialistov, ktorí sa tomu vedia venovať a ktorí budú mať aj na to podmienky. Ja si vážim prácu každého policajta aj tých na špecializovaných útvaroch, práve naopak, veď my musíme posilniť dnes boj proti terorizmu, posilniť to oddelenie kyberkriminality. Za môjho predchodcu sa tie vzťahy so Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom aj Vojenským spravodajstvom absolútne rozvrátili a uznáte sama, že pokiaľ nefungujú synergicky všetky bezpečnostné zložky krajiny, tak sa potom ťažko bojuje proti kriminalite. Ťažko sa potom občanom garantuje bezpečnosť, aby sa cítili bezpečne, že sa tu pracuje na odhaľovaní každej jednej trestnej činnosti aj na závažných prípadoch terorizmu a podobne. To vidíte teraz, my ak by sme nemali informácie napr. zo Slovenskej informačnej služby, možno by sa aj na Slovensku udial podobný prípad, ako je v Prahe. To ja neviem vylúčiť, to sa mohlo kľudne stať, pretože my dnes tie informácie máme, vieme v tom čase pracovať s tou informáciou, vieme odhaliť potenciálneho páchateľa a vieme takýmto ohavným trestným činom aj terorizmu zabrániť. Za môjho predchodcu, kedy sa tu teda glorifikovala iba práca NAKY, ale nefungovala spolupráca napr. napr. so Slovenskou informačnou službou, pretože boli v otvorenej vojne, nedochádzalo k výmene tých spravodajských informácií. Možno aj preto sa stala tá tragédia pred niekoľkými rokmi, myslím, že už to bolo tuná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:35] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Pán minister, čas vypršal, ale pani poslankyňa má doplňujúcu otázku a vy potom ešte päť minút. (Reakcia z pléna.) Je to tak. (Povedané so smiechom.) Pani poslankyňa, prosím. [14:40] Zuzana Števulová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem. Ja by som asi nepredbiehala s tým, že či budúci mesiac bude, alebo nebude účinná novela, keďže tu máme ešte Ústavný súd, ktorý za normálnych okolností, ak by mal na to vytvorené podmienky, bude rozhodovať o tej účinnosti. Ale moja otázka smeruje k tomu, či nám môžete potvrdiť, že súčasťou vašich plánov je aj zrušenie NAKY ako takej. Áno – nie, otázka. [14:40] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Nech sa páči. [14:40] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Môžem vás ubezpečiť, že všetka trestná činnosť, ktorú dnes vyšetruje NAKA, sa bude vyšetrovať naďalej. To, či sa to bude volať NAKA, alebo sa to bude volať Úrad na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, myslím si, že to je úplne jedno. Ja som tu niekoľkokrát povedal, že je absolútne jedno, či je to mačka čierna, alebo biela, podstatné je, aby chytala myši. My si uvedomujeme aj všetky pripomienky, ktoré boli aj v rámci tejto debaty, nemyslím teraz tu v parlamentu, keď uznáte za vhodné, tak si ju dovolím radšej nekomentovať, lebo by som sa musel znížiť na úroveň tej debaty, ktorá tu bola a ktorá mi pripomínala častokrát rokovanie mladých zväzákov, pri všetkej úcte. Ale tie odborné debaty, ktoré zazneli aj zo strany generálneho prokurátora, aj zo strany Európskej komisie, aby sme dali určité garancie v rámci toho, že sa tu budú chránené aj ekonomické záujmy Európskej únie, aby sme vedeli toto všetko garantovať, nám na tom obzvlášť záleží. Aj preto moja štátna tajomníčka rokuje na týždennej báze s Európskou komisiou, aj preto minister spravodlivosti dal špeciálnu splnomocnenkyňu do, do Bruselu pani Pirožekovú, ktorá... Piroškovú, pardon, ak som jej... (reakcie z pléna) Pirožekovú (správne: „Piroškovú“, pozn. red.), pardon, ktorá má niekoľkoročné skúsenosti v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva, aby sme vysvetľovali všetky tie, tie argumenty v rámci aj Európskej komisie. Čiže my na toto všetko chceme reagovať. Chceme reagovať, samozrejme, aj zvýšeným dozorom na tom, aby boli chránené finančné záujmy Európskej únie, aby bol prešetrovaný terorizmus, aby bol prešetrovaný extrémizmus. Toto sú naše priority, tak ako je našou prioritou ozaj, a ja to myslím smrteľne vážne, dodržanie programového vyhlásenia vlády. Tam je pre mňa jeden zásadný bod už v nadpise, že chceme Slovensko, ktoré bude bezpečnejšie. Ja vám to tu chcem sľúbiť. A mne je jedno, či je to koaličným, alebo opozičným poslancom, že pre mňa je to Sväté písmo. Sväté písmo ministra je programové vyhlásenie vlády a urobíme všetko pre to na ministerstve vnútra, aby sa občania na Slovensku bez ohľadu na politické tričko aj novinári, aj opoziční poslanci, aj ľudia z mimovládok, aj koaliční poslanci, aj bežní ľudia cítili na Slovensku bezpečne. To je našou absolútnou prioritou. A verte mi, že na to urobíme potrebné kroky aj s tým súvisiacu reorganizáciu špecializovaných útvarov, aj s tým súvisiace posilnenie Policajného zboru, aby sa nám podarilo tých policajtov do zboru dostať, aby sa starali o to bezpečie ľudí žijúcich na Slovensku. A aj práve preto sa urobili všetky tie veci, ktoré sa urobili aj v rámci rekodifikácie tých trestných kódexov, pretože tu chceme zabrániť tomu, aby sa Slovensko ešte niekedy v budúcnosti dostalo do takej čiernej diery, ako to bolo za vlády Igora Matoviča, Richarda Sulíka, Veroniky Remišovej a Borisa Kollára. To je obdobie temna, obdobie politickej pomsty. My v nej nechceme pokračovať. Práve preto sa tie kódexy zmenili, aby sa tu niekedy v budúcnosti nestalo, že sa tu nájde rovnaký chorobomyseľný človek ako Igor Matovič a Daniel Lipšic, ktorí budú chcieť v tomto pokračovať. My takúto ambíciu nemáme. Nemáme ambíciu vykopávať dvere ani vám opozičným poslancom, ani vašim známym, nikomu z vás. Ak niekto porušil zákon, tak tú spravodlivosť jednoducho nájde, niekde mu klopať pred dverami. To je prirodzené. Ale nie tak, aby sme tu mučili vo väzbách ľudí a nahovárali ich na to, aby vypovedali na vás vymyslené veci. Takže berte to ako úprimnú snahu toho celého, nielen mňa ako ministra vnútra, ale aj celej koalície, ktorá tu dnes sedí, a myslíme to absolútne úprimne, že ak by tu bol rovnako chorobomyseľný človek, ktorý by z tohto pultu tak ako pred tri a pol rokmi ukazoval na vás, že máte sedieť tíško, šúchať nožičkami, pán Hargaš, a čakať, kedy vás zoberie NAKA, tak my by sme sa prví postavili a povedali, že toto normálne nie je. To vás chcem dať sľub za celú koalíciu bez ohľadu na to, že sa obsahovo a vecne asi v málo čom zhodneme. Myslím si, že principiálne pri tej spravodlivosti a bezpečnosti by sme mali mať skrz tú celú spoločnosť, ak ju chceme raz spojiť a ukľudniť, rovnaký názor. A preto budem aj ja robiť také kroky aj v rámci Policajného zboru, ktoré budú jasne garantovať to, že sa ľuďom na Slovensku bude žiť bezpečnejšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Ďalšia otázka, číslo päť, od pani poslankyni Viery Kalmárovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Tomáša, ktorého zastupuje pán minister Susko, a tá otázka znie: „Pán minister, vo viacerých médiách ste sa vyjadrili, minister Tomáš, že sa idete sústrediť na pomoc jednoosobovým domácnostiam. Akú formu pomoci ste mali konkrétne na mysli?“ Nech sa páči. [14:46] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za otázku. Vzhľadom k tomu, že pán minister tu nie je, ale poslal písomnú odpoveď, tak by som si dovolil ju prečítať. „Vážená pani poslankyňa, problematika riešenia pomoci jednoosobovým domácnostiam sa dotýka najmä možnosti poskytnutia pomoci zo strany štátu v prípade, že sa takáto domácnosť ocitne v riziku z hľadiska zvýšenej miery záťaže nákladov na bývanie, čo v mnohých prípadoch môže viesť k hrozbe straty bývania. Aj v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 je naším záujmom zaviesť poskytovanie novej sociálnej dávky, príspevku na bývanie, ktorý bude zameraný na čiastočné zníženie finančnej záťaže nízkopríjmových domácností nákladmi na bývanie a bude predstavovať významnú pomoc pri udržaní si bývania. Zavedením tohto nového príspevku sa rozšíri okruh oprávnených osôb, ktorým bude poskytovaná pomoc pri úhrade nákladov na bývanie aj na iné domácnosti ako tie, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Tiež plánujeme prehodnotenie parametrov a podmienok nároku na pomoc v hmotnej núdzi spolu s posilnením princípov zásluhovosti a princípu ochrany zraniteľných.“ Ďakujem pekne. [14:46] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Doplňujúca otázka nie je, preto ideme na otázku číslo šesť, od pána poslanca Dostála, adresovanú generálnemu prokurátorovi pánovi Marošovi Žilinkovi a tá otázka znie: „Upozornili ste, že návrh novely Trestného zákona môže byť v nesúlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii. Je podľa vás schválená verzia v súlade s týmto dohovorom?“ Pán generálny prokurátor, prosím. [14:47] Maroš Žilinka – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, opakovane som sa už aj na tomto mieste vyjadril, že prokuratúra musí ostať mimo politického zápasu a že ani ja sa nenechám vmanévrovať do politického súboja, ktorý tu prebieha. Práve politická strana, ktorej poslaneckého klubu ste vy členom, pán poslanec, sa ma sústavne snaží vťahovať do politického boja, a to dokonca aj obvinením so spoluzodpovednosti za schválenie noviel trestných zákonov. Opätovne to musím veľmi zásadne a dôrazne odmietnuť ako hrubé zavádzanie verejnosti. Generálny prokurátor Slovenskej republiky nenesie žiadnu zodpovednosť za legislatívny proces v Národnej rade Slovenskej republiky a za zákony ňou prijaté. Musím zopakovať, že som iniciatívne uplatnil legislatívne pripomienky spôsobom a na mieste zodpovedajúcom štádiu legislatívneho konania, teda u predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez akéhokoľvek politizovania či formy manifestačných marketingových aktivít. Uplatnené legislatívne pripomienky sa týkali aj trestných činov korupcie, ktoré v zmysle medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky musia byť postihované sankciami zohľadňujúcimi ich závažnosť. K vami položenej otázke musím poznamenať, že na základe vašej žiadosti o sprístupnenie informácií vám Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 8. februára tohto roka podľa infozákona sprístupnila môj list z 26. 1. 2024, ktorý som adresoval predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a ktorým som uplatnil už spomínané legislatívne pripomienky. Spolu s týmto listom vám boli sprístupnené aj jeho prílohy, ktorými boli pozmeňujúce a doplňujúce legislatívne návrhy vrátane ich odôvodnenia. Podľa informácií, ktoré mám, vám bola táto zásielka doručená 13. februára a predpokladám, že ste sa s jej obsahom oboznámili a zistili ste ako poslanec Národnej rady, ktorý sa podieľal na hlasovaní v Národnej rade, že mnou uplatnené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, pokiaľ ide o trestný postih korupčnej trestnej činnosti, boli v prevažnej a podstatnej miere akceptované. Pán poslanec, nie je úlohou generálneho prokurátora komentovať zákony schválené v Národnej rade Slovenskej republiky, a to zvlášť, ak taký zákon ešte nenadobudol platnosť, a teda nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto opätovne len chcem zopakovať, že nenechám sa takýmto spôsobom a takýmito otázkami vmanévrovať do prebiehajúceho politického súboja. Prosím, aby ste s pochopením vzali toto moje vyjadrenie na vedomie. Ďakujem veľmi pekne. [14:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:47] Ondrej Dostál Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor. A možno by som sa teraz spýtal, že či považujete za normálne a štandardné, aby poslanec Národnej rady sa vedel dopracovať k pripomienkam generálneho prokurátora k návrhu dôležitého zákona, možno najdôležitejšieho zákona v oblasti trestnej politiky, ktorú má na starosti aj Generálna prokuratúra vo významnej časti jej štádií, alebo teda prokuratúra, na čele ktorej stojíte, aby sa poslanec Národnej rady musel dopracovávať k pripomienkam generálneho prokurátora zaslaným predsedovi Národnej rady tak, že si podá žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na Generálnu prokuratúru a na Národnú radu Slovenskej republiky, z ktorej som to dostal ešte neskôr ako z Generálnej prokuratúry. Až predvčerom mi prišla odpoveď z Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je podľa vás normálny spôsob, akým majú poslanci, poslanci pracovať, keď nemajú, nemajú informácie o názore relevantnej inštitúcie v oblasti, v oblasti trestného, trestného práva a stíhania trestnej činnosti? A teda ja som sa pýtal na to, že vy ste upozorňovali na to, že tie navrhnuté zmeny vo vzťahu ku korupčnej trestnej činnosti musia mať odstrašujúci charakter, upozorňovali ste na možný nesúhlas... nesúlad tých návrhov so štyrmi medzinárodnými dohovormi, takže tá moja otázka znela, a nedostal som na ňu jasnú odpoveď, že či teraz už podľa vás po tých zmenách, ktoré sa uskutočnili, je Trestný zákon v súlade s tými našimi medzinárodnými záväzkami, ktoré ste spomínali vo svojom prvom liste, alebo nie, lebo potom by nebola v súlade ani s ústavou. [14:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán generálny prokurátor, nech sa páči. [14:47] Maroš Žilinka Pán poslanec, myslím, že horobí... hovorím vcelku jasne a zrozumiteľne. Jasne som formuloval svoju odpoveď na vami položenú otázku. Veľmi jasne, nemienim ju opakovať. Pokiaľ ide o to, že či ja považujem za normálne, že sa máte dozvedať o pripomienkach generálneho prokurátora cez infozákon a tak ďalej, ja nie som komentátor spoločenského diania, a už vôbec nie vzťahov v Národnej rade a spôsobu komunikácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som sa k tomuto už vyjadril na jednej z ostatných hodín otázok, kde sa stále venujeme a stále sú mi pokladané tie isté otázky. To, že som uplatnil legislatívne pripomienky, opakujem, iniciatívne ako, myslím, jediný z inak pripomienkujúcich subjektov, zohľadňujúc fakt, že v danom prípade nebolo medzinárod... medzirezortné pripomienkové konanie, ale vyjadril som sa po preštudovaní návrhu alebo návrhov zákonov v štádiu, keď vec je už prejednávaná v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som to neurobil ani utajeným spôsobom, bolo to verejne prezentované, aj prvý list, aj to, že som bol pozvaný predsedom Národnej rady na pracovné rokovanie, trojstretnutie aj spoločne s pánom ministrom spravodlivosti. Rovnako som deklaroval aj to, že v nadväznosti na stretnutie a prvý list uplatním legislatívne pripomienky. To, že je komunikácia taká alebo onaká v Národnej rade, to, nehnevajte sa, nie je problém generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Sú dostatočné inštitúty v rámci Národnej rady ako orgánu, aby sa to riešilo. To skutočne nechcite, aby som komentoval ja. My sme korektne na vašu žiadosť uplatnenú podľa infozákona reagovali v zákonnej lehote a v plnom rozsahu sme vašej žiadosti vyhoveli, to je všetko, čo môžem k danej veci povedať. Ďakujem vám veľmi pekne. [14:51] Michal Šimečka Ďakujem pekne. (Potlesk.) Ideme na otázku č. 7. Je to otázka od pána poslanca Hargaša a smeruje na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a znie nasledovne: „Čo sa zmenilo a či už nie sú ohrozené ľudské práva a hospodárske záujmy krajiny, keď ste sa rozhodli stiahnuť novelu zákona o ochrane oznamovateľov?“ Pán minister, nech sa páči. [14:53] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. No veľa sa zmenilo. Veď vidíte sám, mali ste tu od decembra do minulého týždňa, či kedy to bolo, nekonečnú nekonštruktívnu debatu napríklad aj k trestným kódexom, k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ktoré sú dnes prijaté. A na rozdiel od pani poslankyne Števulovej verím a dúfam, že 15. decembra... 15. marca budú účinné a platné, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý tu krivil spravodlivosť, ktorý tu napríklad aj v tomto prípade účelovo podal ochranu tým elitným vyšetrovateľom, ktorí išli podpáliť kolegyni auto, ktorých ste sa vy, toto spektrum, tak zastávali, ktorý podal na základe Úradu špeciálnej prokuratúry ochranu tým vyšetrovateľom, ktorí chceli sexuálne obťažovať kolegyňu. To bol jeden z tých policajtov na Úrade inšpekčnej služby, ktorý ju pomaly chcel znásilniť. Takýmto ľuďom podal Úrad špeciálnej prokuratúry ochranu účelovú. Aj to boli tie dôvody, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní chcelo meniť to, aby tu nefungoval takýto absurdný zákon. Našťastie sa zmenilo to, že od 15. marca máme modernú, demokratickú, európsku trestnú legislatívnu, ktorá je absolútne porovnateľná s Českom, Rakúskom, Maďarskom a ostatnými krajinami sveta, že nemáme tu inkvizičnú trestnú úpravu na rozdiel od toho, že sa to pánom Grendelovi a jeho pudlíkom z OĽANO nepáči. Ale máme tu takú, že sa tu už neupaľujú čarodejnice, nebudú upaľovať čarodejnice, že už tu nebudú existovať žiadni kajúcnici, ktorí si tu budú dostávať nezákonné výhody, aj keď sa to pánovi Spišiakovi, vášmu kolegovi, nebude páčiť, že tu bude normálne demokracia, zákon, poriadok, spravodlivosť platiť pre každého. Pre vás, pán Hargaš, pre mňa aj pre ďalších kolegov, kolegyne. To sa zmenilo. A áno, napriek tomu, že ja nie som tvorca legislatívy o ochrane oznamovateľov, ja som bol zhodou okolností na začiatku tohto príbehu ešte ako šéf úradu vlády, keď Peter Pellegrini bol premiérom, a vtedy ja som bol vedúcim úradu vlády, tak sme s vtedajším šéfom boja proti korupcii na úrade vlády, neuveríte kto to bol, pán Kovařík, dnes už trestne stíhaný človek, ktorý bol prvým policajným prezidentom Matovičovej vlády, ktorý sa, bohužiaľ, spreneveril svojmu poslaniu, resp. neodolal tlaku od Matoviča, čurillovcov a ďalších, bol to tento človek, ktorý chystal celú tú legislatívu, aby tu vnikol úrad na ochranu oznamovateľa, aby tu vznikla takáto legislatíva. Dokonca ja som bol ten, ktorý toho bol plný podporovateľ, pretože si myslím, že je to štandardný európsky nástroj, ktorý by tu mal byť implementovaný. Len, bohužiaľ, čo sa stalo, čo sa zmenilo aj od tej doby od roku 2018 až ’20, kedy sme toto tu zaviedli, je to, že sa to dostalo do zlých rúk a že sa ukázalo, že ten zákon bol ťažko vykonateľný, že tam boli chyby, boli tam defekty na ktoré koniec-koncov upozorňovala aj Európska komisia. A ja verím, že ste aj vy všetci radi, že tu nebudete musieť čítať telefónne zoznamy, tak ako ste plánovali, pretože ste chystali nekonečnú rozpravu k tomuto zákonu, tak sme dali teda priestor tým odborníkom, ktorým ste chceli, zákon sa stiahol do medzirezortného pripomienkového konania, tam sa všetci môžu vyjadriť. Ja som aj telefonicky rozprával s pani predsedníčkou Dlugošovou, ktorá je rada, že sa takého niečo udialo, pretože ešte v roku 2022, kedy aj pán Grendel bol súčasťou vlády, tak sa prijala novela tohto zákona, ktorá mala transponovať európsku smernicu. A transponovala ju zle, takže bude teraz priestor na to, aby sa aj toto vyčistilo. A ako bude vyzerať ten finálny zákon, to neviem, ja nie som predkladateľom. Predkladateľ je úrad vlády, ale bude tam štandardné MPK, vyjadria sa všetci odborníci aj ministerstvo spravodlivosti. A ja neviem, ako to na konci dňa bude vyzerať, aká legislatívna bude prijatá, ako sa upraví ten Úrad na ochranu oznamovateľov. Budem rád, ak nebude dochádzať k takým absurditám, aby tu skupinka vyšetrovateľov, ktorí chcú kolegyni podpáliť auto, zbabelo tri dni po voľbách žiadala poskytnutie ochrany od Úradu špeciálnej prokuratúry za to, že oni vyšetrujú nejaký prípad. Ak vyšetrujú prípad, majú ho vyšetrovať, nie žiadať naňho... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:56] Michal Šimečka Pán poslanec má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [15:01] Ján Hargaš – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za odpoveď, pán minister. Mám doplňujúcu otázku, ale ešte predtým začnem poďakovaním, lebo vlastne tá vaša odpoveď svojím spôsobom potvrdila to, čo sme tu niekoľko týždňov hovorili, že tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní predkladáte jednak preto, že niektorí konkrétni ľudia vám vadia, a jednak preto, že niektorých konkrétnych ľudí zo svojej partie chcete ochrániť. Tá odpoveď išla úplne v línii, v línii tohto tvrdenia, lebo nedostal som teda odpoveď na otázku, že ktoré ľudské práva sa už teda prestali porušovať, keď sťahujete, sťahujete SLK-čko. Ale tiež ste sa vo svojej odpovedi venovali opäť tomu porovnávaniu s Českom, Nemeckom a Rakúskom. A možno ste to nezachytili, veď to je v poriadku, ja som tu v rozprave spravil veľmi konkrétne porovnanie trestného činu korupcie v prípade veci verejného záujmu. Ilustroval som to na príbehu údajného úplatku pre pána Pellegriniho a sprostredkovateľa pána Výboha a na konkrétnych paragrafoch z nemeckého aj českého trestného zákona som ukazoval, prečo by takýto prípad korupcie nebol premlčaný po piatich rokoch v týchto krajinách, a na Slovensku akoby zázrakom bude premlčaný po piatich rokoch. Tak či by ste sa teda v doplňujúcej odpovedi mohli vyjadriť k tomu, že prečo stále používate to porovnávanie, keď vám tu jasne ukazujeme, že v konkrétnych prípadoch konkrétnych ľudí, ktorí sú blízki tejto koalícii, ste sa akoby zázrakom neinšpirovali Nemeckom, Rakúskom ani Českom. Ďakujem [15:01] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Pán minister, minúta 50 sekúnd. [15:03] Matúš Šutaj Eštok – Vstup predsedajúceho Ak by som prijal vašu argumentáciu o tom, že tento zákon, ktorý je predmetom vašej otázky, o ochrane oznamovateľov, bol tu prijímaný kvôli nejakej účelovej skupine ľudí, tak by som klamal, pretože ak by sme to robili kvôli nejakej skupine, tak by sme potom nepotrebovali rozhodnutia súdov. A vy viete veľmi dobre, veď váš líbling pán Kubina je dnes v takom stave, že s tými súdmi prehráva, že všetky tie jeho podania voči ministerstvu vnútra sú v takom stave, že v siedmich prípadoch dal za pravdu ministerstvu vnútra a v štyroch, bohužiaľ, pánovi Kubinovi. To nie je dobrý vzor ani pre občiansku spoločnosť, pretože akú majú mať potom stabilitu alebo, alebo garanciu v tom, že o každom prípade súd rozhodne rovnako zákonne. Nie je to dobrý, dobrý príklad pre spoločnosť, ale stav je taký. Takže tu musím absolútne vyvrátiť vaše domnenie o tom, že to bolo robené účelovo pre nejakú skupinku ľudí, pretože tá skupinka ľudí, nechajte spravodlivosť pracovať. Ak niekto raz chce kolegyni podpáliť auto, verím, že sa zhodnete na tom, že to nie je veľmi smiešne, však? A ak niekto chce tú kolegyňu znásilniť pomaly, to tiež nie je smiešne. Mimochodom, čudujem sa manželke toho policajta, ktorý sexuálne obťažoval svoju kolegyňu, že dnes veselo na tých vami organizovaných protestoch na podporu Ivana Korčoka tak veselo vystupuje. Či jej nevadí to, že jej manžel, ten manžel, ktorý zbabelo požiadal o ochranu oznamovateľa tri dni po voľbách, si požiadal o ochranu oznamovateľa? Napriek tomu, že podľa spisov, ktoré máme, sexuálne obťažoval kolegyňu na pracovisku. Skúsme sa nad tým zamyslieť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:03] Michal Šimečka Pán minister, vypršal čas pre hodinu otázok (potlesk), ktorá teda týmto končí. Ďakujem všetkým poslancom aj členom vlády. Kým budeme pokračovať v rozprave, tak navrhujem päťminútovú technickú prestávku, aby sa prestavil ten systém, čiže 15.10. hod. (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR 4 [15:11] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O čo vlastne ide a prečo pokladáme za potrebné takéto uznesenie prijať? Navrhujeme prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdí svoju zahraničnopolitickú a obrannú príslušnosť k Severoatlantickej aliancii, a zároveň bude deklarovať dôležitosť členstva Severoatlantickej aliancii, ako aj to, že Severoatlantickú alianciu považuje za garanta svojej bezpečnosti a obranyschopnosti. Vieme, že Slovenská republika sa stala členskou krajinou NATO 29. marca 2004. Je nespochybniteľné, že vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie sa výrazne zvýšila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a to vďaka čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, citujem: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti.“ Ako bývalý minister obrany a človek, ktorý sa témam obrany a zahraničnej politike, politiky dlhší čas venuje, si trúfam konštatovať, že od vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie získala Slovenská republika množstvo schopností a spôsobilostí od ďalších členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti a mier sa stal samozrejmosťou každodenného života občanov Slovenskej republiky. Je pochopiteľné, že aj keď Severoatlantickú alianciu v súčasnosti tvorí 31 členských štátov, pri niektorých témach môžu mať rôzne záujmy, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch vzájomne nezlučiteľné, takže sa nevylučuje to, že Slovenská republika ako hrdý a suverénny členský štát bude naďalej aj prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky presadzovať svoje záujmy v súlade so zásadami a princípmi, na ktorých je Severoatlantická aliancia založená. Chcem veriť, že táto Národná rada Slovenskej republike a jej poslanci si uvedomujú bezpečnosť, ktorú nám členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii prináša, a preto budú naďalej ako zodpovedný partner s rešpektom pristupovať aj k záväzkom a povinnostiam, ktoré nám z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú. Je žiaduce, aby sa Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci hlásili k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii a nevyvíjali žiadne aktivity, ktoré by naše členstvo spochybňovali, alebo dokonca priamo vyzývali na vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Prijatím predmetného návrhu a schválením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci prejavia a potvrdia svoj nespochybniteľný a zásadový postoj zodpovedného člena Severoatlantickej aliancie. Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu k nášmu návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. [15:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A poprosím poverenú členku výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyňu Turčanovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči. [15:16] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii, tlač 70, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 73 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru. Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže predmetný návrh nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presnom znení predloženého návrhu. Ďakujem. [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram k tomuto bodu rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A dávam slovo pánovi poslancovi Grendelovi, nech sa páči. [15:17] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, tento návrh pána poslanca Galka považujem za správny, stotožňujem sa s ním a určite ho podporím. S čím sa stotožniť dnes ako poslanec Národnej rady neviem, je napríklad to, aby sa sem v rámci hodiny otázok postavil minister vnútra a bohorovným, arogantným spôsobom okydával poslancov, ktorí naňho nemajú možnosť reagovať, lebo také sú pravidlá hodiny otázok podľa zákona o rokovacom poriadku. Na ministra môže reagovať len poslanec, ktorý mu položil otázku, v rozsahu dvoch minút. Ale keď ten minister sa rozhodne zaútočiť na jedného poslanca, druhého, tretieho, štvrtého, tak tí poslanci sa nemajú ako brániť. Považujem to za zbabelé a arogantné a neviem sa s tým stotožniť. Neviem sa stotožniť ani s tým, aby vláda obchádzala prezidentku republiky, ktorá odmieta zatiaľ vymenovať navrhnutého kandidáta na riaditeľa Slovenskej informačnej služby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale bolo by skvelé, keby k téme teda toho návrhu unesenia. Je mi to ľúto. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Snažím sa vystupovať k téme, preto som povedal, že s tým, čo predložil pán poslanec, sa stotožňujem, a hovorím, s čím sa nestotožňujem. A nestotožňujem sa s tým, aby vláda obchádzala tento nesúhlas pani prezidentky tým, že potajomky mení štatút Slovenskej informačnej služby, aby bolo možné kohokoľvek z príslušníkov poveriť vedením bez ohľadu na to, že navrhnutého kandidátka pre... kandidáta prezidentka nevymenovala. Inými slovami, aj kandidáta, ktorého vláda navrhla, kandidáta, ktorý môže byť príslušníkom SIS, vďaka zmene štatútu by sa mohol stať v podstate riaditeľom bez toho, že by bol vymenovaný. Neviem sa s tým stotožniť. A neviem sa stotožniť ani s tým, aby vládna koalícia sabotovala legislatívny proces, sabotovala Ústavný súd, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini neposlal na ministerstvo spravodlivosti tromi ústavnými činiteľmi podpísaný návrh zákona, tak aby to mohlo byť zverejnené v Zbierke zákonov, aby sa tým Ústavný súd sa mohol začať zaoberať. Čiže to sú veci, s ktorými sa stotožniť neviem, ale s návrhom pána poslanca Galka sa stotožniť viem, a ešte raz, preto ho s radosťou podporím. Ďakujem pekne. [15:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Valášek. [15:17] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. No, ja teraz pomôžem pánu poslancovi Grendelovi tým, že vysvetlím, ako to súvisí s tou predošlou témou, čo nebude ľahké, ale v každom prípade som rád, že si to otvoril, Gábor, tú tému vnútorného nastavenia fungovania Slovenska. Ono totiž asi všetci rozumieme tomu návrhu pána poslanca Galka. Pointou nie je, aby sme sa tu o tom bavili pointou, to je otestovať, ako budú poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS hlasovať. A ak budú hlasovať minimálne cynicky... mimoriadne cynicky, nájdu si dôvod zdržať sa, nebodaj aj proti. A oni možno aj zahlasujú za a budú tvrdiť, že však v podstate však robia všetko pre to, aby sme boli vše... dobrými členmi NATO, nič sa nedeje. Lenže ono sa deje. Aliancia nie je len vojenskou alianciou. Aliancia je určitou komunitou hodnôt. Keby nebola, bol by to bazár, kde by sa každý vymieňali službičky za, za protislužbičky, a je problémom, keď sa krajina ako tá naša či Maďarsko, či iné odchýlia od, od smeru demokracie, pretože potom to fungovanie Aliancie jednoducho začne škrípať. Opäť, krajiny, ktoré nezdieľajú spoločné hodnoty, spoločné vnútropolitické systémy, sa spolu nebavia tak dobre, nie sú takí zďaleka efektívni spolu, ako je Aliancia teraz, pretože krajiny, ktoré nezdieľajú rovnaké vnútorné zriadenia, sú proste bazáristi, ktorí si spolu bartrujú, a na takúto, na takýto typ vzájomných hodnôt alebo vzájomných záruk by som sa nechcel spoliehať. A preto si myslím, že je úplne namieste, pán predsedajúci, aj na vašu, na váš dotaz, že sa otvorí aj ten, tá téma vnútorného fungovania demokracie na Slovensku v kontexte debaty NATO. Aj o tom je Aliancia. A v tých 30 sekundách, čo mi ostáva, dodám, že Aliancia je o zdieľaných nielen hodnotách, ale aj zdieľanej stratégii. Ja predpokladám, že poslanci, chcem veriť, že poslanci HLAS-u, SMER-u a SNS sa k tomu prihlásia, a ale ono je to tak trošku, že, že navnivoč, až sa prihlásia formálne k nášmu členstvu v NATO, ale potom sa odchýlia od takej základnej veci od zvyšku Aliancie, ako je naša stratégia voči Ukrajine. Proste nedá sa byť plnohodnotným členom Aliancie a zároveň proste kydať v tejto, v tomto konflikte na Ukrajinu viac ako na agre... ruského agresora. To jednoducho nesedí. [15:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Turčanová. [15:17] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja faktickou zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Grendel a hlavne čo sa týka časti našich najvyšších ústavných činiteľov. Určite mi dáte za pravdu, že najvyšším ústavným činiteľom je prezident Slovenskej republiky, druhým najvyšším ústavným činiteľom je predseda Národnej rady a tretím najvyšším ústavným činiteľom je predseda vlády Slovenskej republiky, čiže premiér. V hodine otázok pán premiér sa pustil veľmi pre mňa ako ženu škaredým, nevhodným spôsobom do pani prezidentky ako do najvyššej ústavnej funkcionárky a ako keby zabudol, že raz sa to otočí, budú prezidentské voľby, pani prezidentka nekandiduje. A tie fabulácie, ktoré rozprával o dôvodoch, prečo nekandiduje, prepáčte, ale bola som vedľa v bufete a žalúdok sa mi dvíhal. To sa nedalo počúvať. Ďakujem. (Potlesk.) [15:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A pani poslankyňa sa aj prihlásila do rozpravy, tak máte slovo. [15:17] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave To, že som sa rozhodla prihlásiť do rozpravy trošku neplánovane, súvisí práve s tým, čo sa tu dialo počas hodiny otázok, a vítam, že sú v tejto sále aspoň čiastočne zastúpení aj poslanci vládnej koalície. Predpokladám, keďže ste vládni poslanci a hlasujete tak, ako sa dohodne na vláde, a nie je potrebné teda si čítať materiály, z toho dôvodu si dovolím prečítať návrh uznesenia. „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii Národná rada Slovenskej republiky a) sa s hrdosťou hlási k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii (NATO) a naďalej podporuje naše členstvo ako suverénneho a stabilného partnera b) bude podporovať rozvoj vzájomných vzťahov s jednotlivými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v oblasti obrany, bude konštruktívnym a zodpovedným partnerom pri riešení výziev, ktoré nás čakajú, a rešpektuje všetky záväzky, ktoré Slovenskej republike z jej členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú. c) nebude podnikať žiadne kroky, ktoré by viedli k oslabeniu nášho členstva v Severoatlantickej aliancii alebo k vystúpeniu Slovenskej republiky zo Severoatlantickej aliancie.“ Za iných okolností by bolo toto uznesenie úplne všeobecné, povedali by sme a rovno skonštatujeme, že tráva je zelená, ale všetci sme svedkami toho, čo sa deje na pôde Národnej rady od 25. októbra 2023. Prosím vás, kolegovia, sľubovali sme si všetci, všetci sme prisahali na ústavu, a všetci sme sľubovali, že chceme priniesť novú politickú kultúru. Žiaľ, nie je tomu tak, nevidím ju. Možno čiastočne aj zo strany nás ako opozičných poslancov, ale hlavne zo strany vládnych predstaviteľov a čiastočne aj zo strany koaličných poslancov. Prosím vás, naozaj, všetkých nás zvolili občania, zvolili nás preto, že chcú mať lepšie Slovensko, a všetci by sme si to mali naozaj v srdci uvedomiť a podľa toho aj konať. Ďakujem veľmi pekne. [15:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce k nej zaujať navrhovateľ stanovisko. Je tomu tak. Prosím, pán poslanec. [15:21] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za príspevky v rozprave. Ja mám tri poznámky len k tomu, čo som si vypočul. Prvá vec je, že chcem ešte jedenkrát, alebo teda veľmi krátko vysvetliť, že prečo vlastne teraz toto uznesenie predkladáme. Ja som nebol teraz viac ako tri roky v politike, to znamená, že sledoval som, samozrejme, no však kto už raz v tej politike je, tak už vlastne to sleduje potom celý život, sledoval som to dianie a napriek všetkým tým negatívam, ktoré tu zažívame od, od toho októbra, alebo teda odkedy sme sa, nový parlament kreoval, tak ja si myslím, že, že z hľadiska geopolitiky, že sme lepší parlament, ako tu bol ten, čo tu bol predchádzajúce volebné obdobie, pretože nie sú tu nejakí totálni extrémisti alebo radikáli, ktorí by tu vyslovene štvali spoločnosť za vystúpenie z NATO a z Európskej únie, a je veľmi dobre, že predstavitelia tých strán, ktoré tu v tom minulom volebnom období robili dusno, že, že tu nie sú. Napriek tomu alebo možno práve preto, alebo napriek tomu máme možnosť vidieť, že sa vyskytujú určité rozporuplné kroky aj u predsta... alebo teda obzvlášť u predstaviteľov vládnej moci, u koalície, stačí, keď si zoberiete Roberta Fica, ale aj niektorých iných predstaviteľov, že, že ako rozprávajú vonku a ako rozprávajú potom, potom doma, hej, pred voličmi. Alebo aké kroky vonku urobia, a potom doma hovoria niečo úplne iné, konajú úplne inak. Robia politiku a určitý marketing, vnútropolitický marketing pri téme, kde proste to je neprípustné, kde je dôležité, aby Slovensko malo absolútne jasný a zásadný postoj. Absolútne jasný a zásadný postoj, a preto toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a preto teraz, lebo si myslím, že my ako poslanci, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme mali mať viac rozumu možno ako ľudia, ktorí sú v exekutíve a robia si tam a hrajú si tam nejaké svoje hry smerom k voličom, a hlavne by sme mali mať viacej hrdosti a mali by sme sa za takéto uznesenie všetci do jedného, jak sme tu, postaviť. Druhá poznámka k tomu, čo hovoril Gábor Grendel, teda že čo ho oslovilo a za čo zahlasuje a čo sa mu nepáči, ono k tomu sa veľmi ťažko je vyjadrovať, lebo my nemáme len koalíciu podvodníkov a klamárov, ale toto je aj koalícia zbabelcov. Proste to je, že ja, ja som to nevidel ešte, takýchto zbabelcov, akých my máme teraz vo vláde, to podľa mňa tu nebolo ešte, odkedy Slovensko tu existuje, aby takýmto spôsobom si vyberali diskutérov do televíznych diskusií. Príde minister obrany, hej, do, do, do diskusie a, a on, on urobí, že všecko pre to, aby, aby tam nešiel ani jeden z bývalých ministrov obrany, ani, ani, ani len člen branno-bezpečnostného výboru a pozve si tam niekoho, niekoho takého, že, že predpokladá, že vlastne ten človek nebude tak silný v tej diskusii. A to je len minister obrany, ale ix ďalších, minister vnútra a ďalší a ďalší. To je nonsens, aby ja som mal ísť za nášho poslanca k Trestnému zákonu do Sobotných dialógov, nakoľko on ochorie, a... a tam poslanec z koalície (povedané so smiechom) pustí do gatí a povie, že on s Galkom nepôjde do diskusie. No, lebo sa bojí, že by som mu tam kládol nepríjemné otázky a že by som argumentoval. Akože ja som toto ešte nevidel. Ja som toto ešte nevidel, proste takýchto strachopudov, akože my tu máme relatívne mier a si predstavte, že by teraz títo ľudia tu mali rozhodovať o nejakých vážnych veciach, že by Slovensku naozaj niečo, že tí by sa prví zbalili a utekali by. A bohviekde by skončili títo ministri, čo sú teraz vo vláde, keď on sa bojí sa posadiť do televízie s nejakým diskutérom. Akože to je, že ne... to je neuveriteľné. Ako chápem, chápem, keď niekto nechce ísť trebárs s poslancom Blahom do diskusie, že sa bojí, že sa niečím infikuje, mentálnym, nie moc dobrým, ale, ale toto, čo sa deje je neuveriteľné. A tak vlastne vyzerajú aj tie hodiny otázok. Ako tu sa aj pán Eštok postaví, dostane otázku, odpovie na niečo úplne iné, vynadá tu, tu povie niekomu, že je pudlík, no len nech dôjde mne do očí povedať, že som pudlík niekoho, tak najbližšie dva mesiace to nikomu hovoriť nebude. Bude to môcť len písať. Hej, čiže rozumiete, akože ja sa nečudujem, že si k tomu vystúpil, lebo si bol toho, toho priamym aktérom. Ja už sem nechodím cez tú hodinu otázok, lebo som tu bol raz, keď Peťo Pollák dal úplne že serióznu otázku Robertovi Ficovi ohľadne jeho výroku. Už si nepamätám, presne čo povedal niekde v Davose o Rómoch, že nechcú robiť, či ťažko chcú robiť, že nevieme ich prinútiť robiť. Ja už neviem, čo to bolo, a on sa ho spýtal, že prečo vlastne ten výrok. No tak ten sa sem postavil, nakydal tu zľava, sprava naňho, na Rómov, na neviemkoho. A on, teda ten Peter tu sedel a na konci mu dal tú doplňujúcu otázku, že, pán premiér, a že prečo vy nenávidíte nás, tak prečo nás tak nenávidíte. No a ten mu naložil znovu. No a tak toto je, akože toto len zbabelec urobí, bezcharakterný zbabelec toto urobí. A ja konštatujem aj v nadväznosti na to, čo Gábor hovoril, že takúto vládu, takýchto bezcharakterných zbabelcov Slovenská republika a jej história ešte nepamätá. No a na záver pani spravodajkyni, pani Turčanovej by som chcel poďakovať za to prečítanie, lebo ja som to teda vlastne neprečítal na začiatku, ale aj z toho, čo prečítala, to uznesenie, dovolím si ja povedať, že to je naozaj štátnické uznesenie svojbytného, hrdého parlamentu, pre ktoré alebo za ktoré by sa za štandardných okolností 150 ľudí tohto zákonodarného zboru malo úplne bez problémov postaviť. Tak uvidíme, že ako to dopadne. Ďakujem pekne. [15:23] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ešte sa chcem spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť aj pani spravodajkyňa. Nie je tomu tak. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať návrhom pána poslanca Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k teroristickému hnutiu, ale resp. teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu. Je to tlač 98. Poprosím pána poslanca Kéryho, aby návrh uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu , tlač 98.) [15:24] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol materiál, ktorého súčasťou je návrh na uznesenie, ktoré reaguje na veľmi čierny deň, ktorý sa stal 7. októbra minulého roku, kedy teroristické hnutie Hamas vniklo na územie Izraelu a brutálnym spôsobom zavraždilo 1 200 nevinných, mierumilovných civilistov vrátane žien a detí. Chcem povedať, že Slovenská republika ani nieže napriek tomu, práve preto, že je rozlohou a počtom obyvateľov malá krajina, tak si musí všímať tieto veci a musí dbať na to, aby kritizovala a zaujala jasný postoj, ak sa jedná o porušenie medzinárodného alebo humanitárneho práva. V tomto zmysle si dovoľujem predložiť na prijatie uznesenie Národnej rady k teroristickému útoku hnutiu Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu s vedomím, že materiál odkazuje aj na hlbší dlhotrvajúci konflikt medzi Izraelom a Palestínou, na príčiny a priebeh ktorého máme všetci... nemáme všetci jednotný názor. Napriek tomu si vás dovoľujem požiadať, aby sme v tejto tragédii nehľadali to, čo nás rozdeľuje, ale, naopak, to, čo nás spája, a predmetné uznesenie podporili. Ďakujem. [15:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A prosím teraz povereného člena zahraničného výboru pána poslanca Karola Farkašovského, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu o výbore a návrh uznesenia Národnej rady, nech sa páči. [15:34] Karol Farkašovský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol správu zahraničného výboru o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu, tlač č. 98. Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 103 zo 6. decembra 2023 na prerokovanie zahraničnému výboru, ktorý zároveň určil aj za gestorský výbor. Predložený návrh prerokoval Zahraničný výbor Národnej rady na 3. schôdzi výboru dňa 7. decembra 2023 a prijal k nemu uznesenie č. 6, v ktorom Národnej rade Slovenskej republiky odporúča schváliť uznesenie Národnej rady k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu, tlač 98. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady uviedol správu o prerokovaní návrhu vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, toľko správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu. [15:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto rozpravu, do ktorej je prihlásený pán poslanec Krajčí písomne, ale ešte predtým požiadal o slovo pán navrhovateľ, poslanec Marián Kéry, nech sa páči. [15:34] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hebrejské slovo šoa aj po toľkých rokoch od tragédie, ktorá sa udiala počas druhej svetovej vojny, vzbudzuje medzi obyvateľmi Izraela minimálne rešpekt, ak nie strach. Je to spomienka na to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny, kedy nacistická mašinéria prijatím zákonov a realizáciou pripravila o život viac ako šesť miliónov Židov. Spomeniem, že aj slovenský štát prijal asi najtvrdší zákon, ktorý bol proti Židom, našim židovským spoluobčanom, tzv. Židovský kódex, kedy sme najskôr pozbavili našich spoluobčanov Židov občianskych a politických práv, siahli sme im na majetok, a potom sme ich poslali na smrť. Prvý transport z územia Slovenska bol 25. marca v roku 1942, a kedy z územia Slovenska odišla tisícka žien a mladých dievčat. Je to čierna škvrna na našich, slovenských dejinách. Prečo to hovorím? Pretože od toho obdobia nikdy za jeden deň nezahynulo násilnou smrťou také množstvo Židov, ako to bolo pri brutálnom útoku teroristickej organizácie Hamas. Jej členovia 7. októbra v minulom roku vtrhli na územie Izraela a naozaj veľmi brutálnym spôsobom, o ktorom hovoril napríklad pán poslanec Krajčí, povraždili 1 200 nevinných civilistov vrátane žien a detí. Okrem toho zobrali násilne do zajatia 240 rukojemníkov. Samozrejme, že Izrael sa nemohol na to dívať bez povšimnutia a musel konať. A aj z tohto miesta hovorím o tom, že mal právo a má právo na sebaobranu, ale chcem sa opýtať, od toho obdobia, ako Izrael spustil vojenskú akciu, prišlo do dnešného dňa o život takmer 29-tisíc civilistov, Palestínčanov vrátane žien a detí, dokonca to číslo hovorí, že z tých 29-tisíc obetí je viac ako polovica, tvoria ju ženy a deti. A, pán poslanec Krajčí alebo pán poslanec Galko, tieto čísla nemám z Hamasu, našťastie nikoho z tejto organizácie nepoznám, tieto čísla nášmu ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí poskytuje Organizácia Spojených národov. Tá takisto poskytla informáciu o tom, že počas niekoľkých týždňov zahynula na území Palestíny viac ako stovka humanitárnych pracovníkov Organizácie Spojených národov. Ja len tak pre ilustráciu, pásmo Gazy je územie len o niečo väčšie, ako je rozloha nášho hlavného mesta, a žije tam viac ako 2,1 mil. obyvateľov, takže som presvedčený o tom, že ten vojenský útok nebol vedený v súlade s medzinárodným a humanitárnym právom. Chcem oceniť zahraničnú politiku Spojených štátov. Tak ako pomerne tvrdo kritizujem Spojené štáty ako hegemóna v Severoatlantickej aliancii v konflikte na Ukrajine, tu, naopak, chcem oceniť politiku Spojených štátov, minister zahraničných vecí Antony Blinken veľmi pravidelne a parlam... a permanentne či už telefonickom rozhovore, alebo s osobnými stretnutiami, stretol sa tak s predstaviteľmi Izraela, Palestíny, ale aj Saudskej Arábii, Egypta, Kataru a ďalších štátov, pretože Spojené štáty cítia, že tento konflikt medzi Izraelom a Palestínou by mohol prerásť do globálneho konfliktu. Ja si spomeniem alebo poviem, že Spojené štáty, samozrejme, majú veľmi dobré, nadštandardné vzťahy s Izraelom, a dúfam, že mi odpustíte, teraz si spomeniem na film Golda, ktorý som videl, a je tam vykreslená Jomkipurská vojna, kedy bývalá minis... bývalá ministerka, ministerská predsedkyňa Golda Meirová žiadala o pomoc vtedajšieho ministra zahraničných vecí Spojených štátov Henryho Kissingera, a on jej odpovedá: „Viete, ja som v prvom rade občan Spojených štátov, v druhom rade minister zahraničných vecí a až v treťom rade som Žid.“ A ona mu veľmi pohotovo odpovedala: „Ale zabúdate, pán minister, že u nás sa číta sprava doľava.“ Ja chcem povedať, že Spojené štáty tým, že sa vložili do tohto konfliktu, naozaj dosiahli, že sa prijalo také dočasné prímerie, že tam mohli prísť humanitárni pracovníci, bola dovezená humanitárna pomoc, pitná voda, lieky, potraviny, že dokonca došlo k výmene rukojemníkov, Hamas prepustil rukojemníkov z Izraelu a, naopak, Izrael prepustil palestínskych väzňov, ktorí boli vo väzení na jeho území. A na záver chcem povedať, že som veľmi rád, že Slovenská republika, ako aj viaceré štáty volajú po dvojštátnom riešení tohto problému. Ja len zase trošku historický exkurz. V roku 1947 Organizácia Spojených národov rozhodla o tom, že historické územie Palestíny bude rozdelené medzi dva štáty, medzi izraelský štát, ktorý mal zabrať nejakých 56 % z tohto územia, a arabský štát, ktorý mal mať zvyšok. Ale dodnes Palestína ako štát nevznikla. Slovenská republika má stály zastupiteľský úrad v Tel Avive. Máme... a kultúrny inštitút máme v Jeruzaleme, chcem oceniť prácu nášho riaditeľa Jakuba Urika, ktorý tam naozaj vykonáva veľmi dobrú prácu, a aj teraz v kultúrnom inštitúte sa stretávajú aj Palestínci, Arabi aj Židia. Ale v Ramalláhu máme len styčný úrad a myslím si, že v tomto máme rest voči Palestíne, a bol by som rád, keby aj v Ramalláhu vznikol samostatný zastupiteľský úrad. Na záver mi dovoľte povedať, že predtým, než som nejakým spôsobom dal na papier tento návrh uznesenia, tak som sa 8. novembra v minulom roku v jeden deň stretol aj s veľvyslancom Izraela pánom Levonom, aj s veľvyslankyňou Palestíny, pani veľvyslankyňou Safou Khaldi. Spomínam si aj na stretnutie, ktoré sme absolvovali s pánom poslancom a podpredsedom zahraničného výboru Tomášom Valáškom, kedy sme prijali rodinu Yaira Yaakova, uneseného hnutím Hamas, a stretli sme sa s jeho sestrou, s jeho dcérou, naozaj veľmi emotívne stretnutie a dokonca som bol prítomný v tomto roku 6. februára na prijatí štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí Palestíny pani Amal Džadu, ktorú prijal podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha. A na záver mi dovoľte, aby som prečítal text uznesenia, ktorý bol schválený zahraničným výborom 7. decembra minulého roku: „Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky kategoricky odsudzuje bezprecedentný teroristický útok hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom bolo zavraždených viac než 1 200 ľudí vrátane žien a detí a viac ako 240 osôb bolo odvlečených za rukojemníkov do pásma Gazy. Vyzýva k okamžitému zastaveniu pokračujúceho ostreľovania Izraela a jeho obyvateľov, k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých rukojemníkov a k ich bezpečnému návratu do ich domovov. Odsudzuje vlnu antisemitizmu, ktorá sa šíri nielen na sociálnych sieťach, ale aj na demonštráciách v niektorých európskych krajinách napriek poučeniu z dejín holokaustu. Vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch a zároveň solidaritu a podporu Izraelu v jeho práve na primeranú sebaobranu v rámci medzinárodného humanitárneho práva. Zdôrazňuje, že rázna reakcia voči terorizmu nesmie viesť k zbytočným stratám na nevinných ľudských životoch aj eventuálne k vojnovým zločinom, resp. k zločinom proti ľudskosti. Považuje spôsob vojenskej reakcie Izraela, pri ktorej zahynulo viac než 12-tisíc Palestínčanov“, to bolo vtedy aktuálne číslo, „z ktorých viac než polovicu tvoria nevinné ženy a deti, za neprimeraný a neakceptovateľný v zmysle medzinárodného humanitárneho práva a Ženevských konvencií. Odsudzuje nevyprovokované násilie izraelských osadníkov voči palestínskym obyvateľom Západného brehu a vyzýva izraelskú vládu, aby voči páchateľom násilia rázne zakročila s cieľom predchádzať ďalšiemu rozšíreniu konfliktu. Zahraničný výbor s krajným znepokojením poukazuje na katastrofálnu humanitárnu situáciu palestínskeho civilného obyvateľstva v pásme Gazy, ktoré nemá dostatočný prístup k pitnej vode, potravinám, liekom, zdravotnej starostlivosti a energiám, pričom svoje domovy bolo nútených opustiť niekoľko stoviek tisíc Palestínčanov. Podotýkajú, že túto situáciu nebude možné uspokojivo vyriešiť, pokiaľ nebudú bojové operácie ukončené prímerím alebo inou primeranou formou. Považuje dohodu o dočasnom prímerí, výmene izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov a posilnení humanitárnej pomoci pre pásmo Gazy dosiahnutú 22. novembra 2023 za krok pozitívnym smerom. Prejavuje úctu pracovníkom Organizácie Spojených národov, humanitárnych organizácií a novinárom, ktorí v tomto konflikte zahynuli pri plnení svojich povinností, a zároveň vyjadruje úprimnú sústrasť ich pozostalým. Zahraničný výbor zdôrazňuje, že násilie nie je a nemôže byť riešením žiadneho konfliktu, vyzýva preto medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo maximálne úsilie na zastavenie bojov a špirály násilia a zamedzenie ich prieniku do širšieho regiónu Blízkeho východu. Zastáva názor, že jedinou zmysluplnou cestou k dlhodobému a stabilnému riešeniu konfliktu sú priame rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi vedúce k stabilite, prosperite a trvalému mieru medzi oboma národmi, opätovne preto vyzýva obe strany, aby podnikli všetky kroky potrebné pre obnovenie mierových rokovaní. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, že Slovenská republika dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu v zmysle medzinárodného práva, ktoré považuje za jediné trvalo udržateľné spĺňajúce základné požiadavky oboch strán, Izraelčanov na bezpečnosť a Palestínčanov na zvrchovanú štátnosť.“ Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. [15:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší v rozprave... Á, pardon, je faktická poznámka pána poslanca, podpredsedu parlamentu Blahu. Prosím. [15:36] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dovoľte mi poďakovať predsedovi zahraničného výboru Mariánovi Kérymu, že prináša veľmi vyvážený text. Ja vám poviem veľmi úprimne, ja by som na takúto vyváženosť žalúdok nemal, pretože každý deň počúvame o tisícoch mŕtvych detí v Gaze, v Palestíne, 29-tisíc ľudí zomiera, 29-tisíc ľudí a tváriť sa, že toto je primeraná odpoveď, pri všetkom tom, čo súhlasím s Mariánom, áno, Izrael bol, zasiahol strašidelný teroristický útok, treba to odsúdiť, 1 200 ľudí, tragédia, ale ešte raz, 29-tisíc, ženy a deti, to je také krviprelievanie, že už reálne niektoré štáty hovoria o genocíde, dokonca aj Súdny dvor v Haagu hovorí a prijal juhoafrický návrh, že či sa nejedná o genocídu. Preboha, tu ide o takú strašidelnú masakru, že my nemôžeme privierať oči. Vyjadríme solidaritu palestínskemu ľudu. Toto nie je otázka, či ste na strane Izraelu, na strane Palestíny, toto je otázka humanitárna, tam sa jednoducho vyhladúva celý región, tam sa zabíjajú, ešte raz, ženy a deti, bombardujú sa nemocnice, tým ľuďom niet ako pomôcť. Slovensko jednoducho musí stáť na strane mieru, na strane dvojštátneho riešenia, tam dochádza k okupácii palestínskych území, dokonca k okupácii sýrskych území. Toto všetko robí Izrael. Izraelská vláda dneska je ultranacionalistická. To si treba povedať. Niektorí ministri izraelskej vlády dokonca hovoria, že treba presídliť Palestínčanov do iných, na iný kontinent. Prepáčte, to kedysi hovorili nacisti, že treba Židov presídliť na ostrov Madagaskar. To už takéto šialenstvá ideme tolerovať?! Treba to odsúdiť. Treba odsúdiť, čo dneska pácha Izrael na palestínskom ľude, a ja som veľmi rád, že Marián dokázal vytvoriť takúto veľmi vyváženú rezolúciu, lebo, opakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Krajčí za klub SLOVENSKO. [15:38] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo aj za tento predložený materiál. Ja si myslím, že je to veľmi dobré, že sa Národná rada môže zaoberať touto problematikou, a s mnohými vecami sa naozaj dá stotožniť a som veľmi rád, že boli veľmi dobre pomenované. Ja už som mal jedno vystúpenie a ja si na úvod tohto vystúpenia dovolím len trošku zhrnúť to, čo som hovoril oveľa faktografickejšie, a potom by som sa venoval práve tej otázke, či reakcia Izraelu aj z toho vojenského pohľadu bola alebo nebola adekvátna tomu, čo sa deviateho... alebo teda 7. októbra ’23 v Izraeli stalo. A ako bolo už spomenuté opakovane, tento deň sa do dejín Izraela určite zapíše, už teraz má termín black sabbath, čierna sobota, 6.30 hod. ráno za hluku sirén, ktoré oznamovali raketový útok na Izrael, vtrhli na jeho územie z pásma Gazy dobre vyzbrojení a takticky pripravení teroristi, aby zabíjali, znásilňovali a unášali nič netušiacich obyvateľov Izraela, a nehovorí sa o tom tak veľa, myslím, že ani tu v tomto pléne sme nemali ani minútu ticha po takomto strašnom teroristickom útoku práve preto, aby sme vyjadrili solidaritu s obeťami, ktoré sa stali, išlo určite o jeden z najhorších teroristických útokov, aký si svet pamätá. V tento deň bolo obzvlášť brutálne zmasakrovaných alebo chladnokrvne popravených viac ako... a tu ja mám priamo z Izraela zase trošku vyššie to číslo, ale nechcem sa hádať, ale budem používať to, ktoré ja mám, 1 400 obetí, prevažne z radov civilistov, zranených bolo viac ako 12 800 obyvateľov Izraela. To si treba uvedomiť, že títo ľudia ušli hrobárovi z lopaty, hej. Naozaj ušli hrobárovi z lopaty, ktorí ste videli tie zábery, napríklad z toho mládežníckeho festivalu Nova, kde boli tisícky mladých ľudí, ako zúfalo utekali, aby si zachránili život, tak myslím, že niet k tomu ďalších komentárov. Tých obetí mohlo byť oveľa, oveľa viac. Za toto obdobie sa podarilo uniesť 239 ľudí, to by mal byť presný údaj, z toho 30 detí. Od tohto dátumu bolo na Izrael vystrelených viac ako 12 500 rakiet a v súčasnosti je evakuovaných zo svojich domovov okolo až 200-tisíc ľudí. Izrael sa ocitol vo vojne. Teroristi napadli aj priľahlé usadlosti tzv. kibuce, po eliminácii domobrany, eliminácii záchranných služieb, zdravotných, vtrhli do domovov nič netušiacich obyvateľov a obzvlášť brutálnym spôsobom znásilňovali ženy, častokrát pred očami ich mužov, následne ich vraždili. Aj deti. Nezastavili sa ani pred malými deťmi, starcami, ľuďmi, ktorí sa, samozrejme, vôbec nemohli žiadnym spôsobom brániť. Mnohým obetiam na záver odtínali hlavy. Mnohé scény si natáčali na videá. Chválili sa nimi na sociálnych sieťach. Zopár vyvolených odvliekli ako zajatcov do Gazy, vyvolených, samozrejme, v úvodzovkách. Po masakroch, ktoré sa v kibucoch udiali, prišli v ďalšej vlne asi po troch hodinách z Gazy – v úvodzovkách – bežní obyvatelia, tak ako sa vedeli dostať, na motorkách, autách, aby kradli a pokračovali v znásilneniach a vraždách. Mnohí preživší Židia z holokaustu zakladali tieto kibuce práve preto, aby tam mohli žiť mierumilovne v komunitách a už nikdy nezažili hrôzy holokaustu. Niektorí z nich teraz prišli o svojich drahých blízkych. V areáli hudobného festivalu Nova bolo bez milosti popravených okolo 350 prevažne mladých a stovky zranených, ktorí si v hrôze šťastne zachránili životy. Utekali väčšinou na autách, ako vedeli, skrývali sa v miestnom lesíku, kde potom tento prečesávali teroristi a bez milosti zabili každého, kto tam bol. Teroristi v koordinovanom útoku zničili 3 500 osobných vozidiel. Teraz je tam jedno veľké vrakovisko týchto vozidiel, z ktorého sa stal vlastne cintorín, pretože v niektorých z tých vozidiel sú, žiaľ, aj pochovaní účastníci festivalu, a to preto, že už nie je možné ich pochovanie, v niektorých prípadoch ani ich identifikácia. Stal som sa prvým slovenským politikom, ktorý pricestoval do Izraela, aby si uctil pamiatku zosnulých, potešil trúchliacich. Tiež som mal tú česť sa stretnúť aj s tými, ktorí stratili svojich blízkych, ale zároveň aj s tými, ktorí túžia po tom, aby ich blízki boli prepustení, pretože stále sú zajatcami v tuneloch Hamasu v pásme Gazy. Izrael je od tohto času vo vojne. Rodiny v Izraeli vyslali bojovať svojich otcov a deti, aby zabezpečili obyvateľom Izraela bezpečie a zabránili teroristickej organizácii Hamas, ktorá politicky ovládla obyvateľov pásma Gazy, páchať ďalšie ohavné činy. Z uznesenia vyberám odsek, z ktorým sa ja osobne a predpokladám, že aj väčšina ľudí v našom hnutí nevie úplne stotožniť. Na to, že spôsob vojenskej reakcie Izraela je neprimeraný a neakceptovateľný v zmysle medzinárodného humanitárneho práva a Ženevských konvencií. Ja som sa snažil v tom svojom prvom prejave, ktorý som tu mal, vysvetliť veľké špecifiká toho, čo sa stalo, špecifiká terorizmu, to, akým spôsobom sú deti už od mladosti nast... vystavovaní tejto ideológii v podstate džihádu voči, voči Židom, a, samozrejme, treba si uvedomiť, že pásmo Gazy bolo a je veľmi husto obývaným územím. Je to v podstate jedno veľké mesto, kde bývajú ľudia naozaj vo veľmi hustých osadlostiach. John Spencer, ktorý je z Inštitútu modernej vojny z West Point, tvrdí, že Izrael zaviedol viac opatrení na predchádzanie civilným obetiam, ako ktorý akokoľvek iný národ v histórii. Samozrejme, žiaden iný národ v histórii neviedol takúto podobnú mestskú vojnu, ale, samozrejme, boli viaceré konflikty, kde vojna prebiehala v modernej histórii aj, aj v kvázi v mestskom, v mestských aglomeráciách. A teraz nehovorím to preto, aby som Izrael postavil na piedestál alebo aby som zmenšil ľudské utrpenie obyvateľov Gazy, ale skôr aby som napravil množstvo mylných predstáv, pokiaľ ide o mestské vojny, lebo, ako som spomenul, územie Gazy je husto obývané územia, ktoré vieme porovnať vo vojnách v mestách. Prvým je použitie presne navádzanej munície. Vôbec nejde o lacnú, lacný typ munície. Ide o veľmi sofistikovaný, veľmi drahý typ munície a tento termín bol predstavený nevojenskému publiku počas vojny v Perzskom zálive, keď Spojené štáty vypálili 250-tisíc individuálnych bômb a rakiet za 43 dní. Len veľmi malý zlomok z nich by zodpovedal definícii presne navádzanej munícii, ktoré použil teraz Izrael, aj keď bežné vnímanie tejto vojny a jej pomerne nízkej miery civilných obetí, myslím vtedy v Perzskom zálive, bolo, že išlo o vojnu presnosti. Keď porovnáme túto vojnu, ktorá v medzinárodnom meradle nezaznamenala ani zďaleka takú úroveň pobúrenia ako súčasná vojna Izraela v Gaze, izraelské obranné sily používali mnoho typov presne navádzanej munície, aby sa vyhli civilným škodám vrátane použitia munície, ako sú bomby s malým priemerom, ako aj technológie Tactic, ktoré zvyšujú presnosť iným spôsobom ako presne navádzaná munícia. Izrael tiež použil taktiku, lebo armáda mala vzdušnú prevahu, a preto sa neuchýlila k strmhlavému bombardovaniu, vďaka ktorej zhromažďoval spravodajské informácie o príto... prítomnosti civilistov pred útokom zo satelitných snímkov, skenov, prítomnosti mobilných telefónov a iných techník na pozorovanie cieľov, preto, aby mohol túto presne navádzanú muníciu efektívne používať. To všetko preto, aby zabránil civilným úmrtiam. Výber munície armádou a spôsob, akým uplatňovala, je základom k uplatneniu zásady proporcionality, ktorú vyžadujú zákony o ozbrojených konfliktoch. Externý divák bez prístupu ku všetkým informáciám nemôže povedať, že... teraz použijem, pardon, lebo zahraničnú, zahraničný text... 500-librová bomba by dosiahla vojenskú misiu 2-tisíclibrovej bomby bez zmienky o kontexte hodnoty vojenského cieľa alebo kontexte úder... úderu, ako je cieľ v hlbokom tuneli, ktorý by vyžadoval veľkú penetráciu. A tam sa presne o takého typy vojenských cieľov, žiaľ, jedná. Po tretie jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť civilným obetiam v mestskej vojne, je poskytnúť varovanie a evakuovať mestské oblasti pred úplným kombinovaným, vzdušným a pozemným útokom. Táto taktika je z vojenského hľadiska veľmi nepopulárna, zo zrejmých dôvodov. Varuje nepriateľského obrancu a poskytuje mu vojenskú výhodu na prípravu na útok. Spojené štáty to neurobili pred svojou počiatočnou inváziou do Iraku v roku 2003, ktorá zahŕňala veľké mestské bitky vrátane Bagdadu. Neurobila to pred bitkou o Falúdžu v apríli 2004. Neurobili to Spojené štáty, hoci pred druhou bitkou o Falúdžu o šesť mesiacov neskôr už poslali varovanie civilistom. Na rozdiel od toho Izrael poskytoval niekoľko dní a potom týždňov varovania, ako aj čas pre civilistov na evakuáciu viacerých miest v severnej Gaze pred začatím hlavného vzdušného a zemného útoku na mestské oblasti. Izraelské obranné sily využili svoju prax telefonovania, esemeskovania pred leteckým útokom, ako aj klepania na strechu, kedy na strechu budovy zhadzujú malú muníciu, a upozornia všetkých, aby pred útokom evakuovali budovu. Žiadna armáda nikdy predtým nezaviedla žiadnu z týchto praktík vo vojne. Izraelská armáda tiež zhodila letáky, ktoré civilistom dávajú pokyny, kedy a ako sa majú evakuovať, vrátane bezpečných koridorov. Spojené štáty zaviedli túto taktiku vo svojej druhej bitke pri Falúdži a operácii proti ISIS v Mosule v roku 2016 a 2017. Izrael zhodil viac ako 520-tisíc letákov a vysielal ich prostredníctvom rádia a správ na sociálnych sieťach, aby poskytol civilistom pokyny, aby opustili bojové oblasti. Bezprecedentné je aj to, že Izrael využíva skutočné telefonáty civilistom v bojových oblastiach, údajne 19 734 a esemesiek 64 399 a vopred nahrané hovory, takmer 6 mil., na poskytnutie pokynov na evakuáciu. Čo tým chcem povedať? Že... a ako som, ako som spomínal hnutie Hamas, ktoré vyhralo voľby v roku 2006, a odvtedy sa voľby v pásme Gazy už neopakovali, je vládny, bol vládnym politickým hnutím, ktoré kompletne sa roky pripravovalo aj na túto strašnú teroristickú operáciu, ktorú spáchali 7. októbra, a infraštruktúra, ktorú vybudovali za toto obdobie, pokiaľ má byť aspoň čiastočne znefunkčnená a toto hnutie eliminované, ide o extrémne náročnú operáciu v extrémne náročných podmienkach. Ja sa obávam, že málokto vie naozaj doceniť a pochopiť to, aké náročné je pre Izrael vyhrať túto vojnu tak, aby na jednej strane, samozrejme, ochránil obyvateľov svojej vlastnej krajiny a na druhej strane zabezpečil aj svetu, ale aj palestínskemu obyvateľstvu podmienky na mierové vyrovnanie a urovnanie konfliktu, ktorý na Blízkom východe máme. Takže ďakujem veľmi pekne za tento čas, ktorý som mal, a ďakujem aj ešte raz aj za túto tému, ktorú sme tu otvorili a môžme o nej diskutovať. (Potlesk.) [15:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý pán podpredseda Blaha. [15:53] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krajčí, neviem, či si to uvedomujete, ale vy ste vo svojom prejave zľahčovali vojnové zločiny, obhajovali násilie a vojnu, obhajovali vraždenie malých detí a toto ste robili bez toho, že by ste aj čo i len slovkom spomenuli, že v Gaze zomrelo 29-tisíc Palestínčanov. Hovorili ste o tom, že máme robiť minútu ticha za obete teroristického útoku Hamasu. V poriadku, spravme. Bol to, bol to hrozný útok. Za všetkých tých 1 200 alebo 1 400 ľudí, áno, spravme. A koľko minút ticha máme potom viesť za tých 29-tisíc nevinných Palestínčanov? Lebo nechcete mi povedať, že tých 29-tisíc ľudí je všetko Hamas? Všetky tie deti sú Hamas? Každá tá žena je Hamas? Keď ja dneska poviem, že nechcem, aby zomierali deti a ženy, tak som Hamas, hej?! Alebo keď poviem, že nechcem aby sa zrušila agentúra pre pomoc palestínskym utečencom, čo dneska robí Izrael, tak som Hamas. Veď to je strašne sploštené. Rozumiete, že tu ide o humanizmus, že to nie je o tom, či ste na strane Izraela, alebo na strane Palestíny, ale jednoducho chceme zastaviť zabíjanie, vraždenie nevinných ľudí?! Ženy a deti, ešte raz. Jedinú ženu, jediné dieťa ste nespomenuli. To vám dovoľuje vaše srdce? Ste kresťan. A vám je úplne jedno, že zomierajú dneska v Gaze desaťtisíce nevinných ľudí? Kvôli izraelským bombám? Toto nie je o tom, že máme niečo proti Izraelu, ale jednoducho, áno, porušuje medzinárodné právo a áno, bombarduje aj nemocnice, zabíja aj ženy, aj deti, zabíja v obrovských počtoch. Sme na hranici genocídy. Jednoducho toto musíme vykričať svetu, že stojíme na strane tých nevinných a že sme za dvojštátne riešenie a že vyjadrujeme solidaritu Palestíne, lebo sme Slováci, mierumilovný národ, spravodlivý národ. Ale to, čo ste tu vy predviedli, nebolo ani mierumilovné, ani spravodlivé. [15:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kéry. [15:53] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krajčí, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré v drvivej väčšine bolo naozaj vecné. Najskôr k tomu číslu 1 400, viete, aj na začiatku veľvyslanectvo Izraela poskytlo informáciu o 1 400 obetiach po teroristickom čine, ale potom ich izraelská strana korigovala a ja mám toto číslo od veľvyslanectva Izraelu, tých 1 200 obetí. Čo sa týka vašej konkrétnej výčitky o tom, že sa vám nepáči text, kde je spomínané, že ten útok a tá vojenská reakcia Izraela bola neprimeraná a neakceptovateľná v zmysle medzinárodného práva, humanitárneho práva, chcem povedať, že ja som v tomto konzistentný. Ja som kritizoval porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie na Ukrajine. Ja som ho kritizoval aj zo strany Spojených štátov a Veľkej Británie pre invázie do Iraku, kedy klamali, že na území Iraku sa majú nachádzať zbrane hromadného ničenia. Kritizoval som porušenie medzinárodného práva aj pri bombardovaní bývalej Juhoslávie bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. A čo iné môžem konštatovať, pán poslanec, keď prišlo o život za niekoľko týždňov 29-tisíc civilistov na území Palestíny? A ďalšia vec. Veď všetci tí Palestínčania, to nie sú teroristi z Hamasu, to nemôžeme takto paušalizovať. Ja chápem a opäť zdôrazňujem, že Izrael má právo brániť sa a reagovať, urobiť všetko pre to, aby sa občania Izraelu cítili v bezpečí, ale jednoducho toto mi nepríde primerané. A musíme sa tým zaoberať. [15:53] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Galko. [16:06] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie, lebo bolo veľmi dôležité. Bolo fundované, bolo faktografické, plné argumentov a plné čísel a konkrétností a dovolím si povedať, že presne identifikovalo pre mňa osobne dva články v predmetnom uznesení, ktoré pán poslanec Kéry navrhol, ktoré prerokúvame a pre ktoré hnutie SLOVENSKO nemôže podporiť predmetné uznesenie ani ho nepodporí. Veď ono, vieš, aj ono... alebo viete, kolegovia, ono to je taká nie pekná taktika, ktorú tu kolegovia teraz predvádzajú a ktorú predviedli za účelom zľahčenia tých teroristických útokov Hamasu. To to, to... to je, to je diskusia a argumentácia typu, že no dobre, že však toto sa stalo, ale v Amerike bijú černochov , s prepáčením. Filozofia aj toho nášho uznesenia, ktoré sme predtým predložili, bolo odsúdenie bezprecedentného teroristického útoku hnutia Hamas na Izrael. A viete, ono to pripomína, tak ako keď trebárs sme boli svedkami toho hnusného, obrovského a smutného masakru v Buči, hej, na Ukrajine, a hneď sa ozvali mierotvorcovia a povedali, no tak áno, tak ono je to smutné, že tam, zomreli tam nejakí ľudia v tej Buči, ale Ukrajinci urobili toto a toto , najlepšie pred 30 alebo 40, alebo, ja neviem, koľkými rokmi. Alebo vyjadrenia typu Ja nemám nič proti Ukrajine, ale. .. a opäť sa tí ľudia snažia niekde odviesť pozornosť. Čiže toto tvoje vystúpenie bolo veľmi, veľmi dôležité a ja som presvedčený, že to naše uznesenie, ktoré sme navrhli, je uznesenie, za ktoré by sa Národná rada Slovenskej republiky mala postaviť. Ďakujem pekne. [16:08] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte... (Reakcia z pléna.) Ale už ste sa prihlásili, pán poslanec, až keď... (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, pán poslanec Krajčí. [16:10] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mám pocit, že som to stihol ešte, keď som počul pána Galka, mal som tu to tlačítko, ale však. Ďakujem za faktické pripomienky. Ako úprimne je mi ľúto každej jednej... každého jedného obetovaného života. A aj v tej vojne, ktorá prebieha. Vojny sú vždy strašné a to, čo ste mi vkladali, pán poslanec Blaha, do úst alebo do srdca, tak to fakt nie je vôbec pravda, skôr som mal pocit takého silného propalestínskeho lobizmu. Ale úprimne, ide mi o to, aby tam naozaj zavládol mier, a o to tam šlo aj tým ľuďom, ktorí bývali v blízkosti Gazy a boli napadnutí a teraz prehodnocujú, či sa to vôbec dá. Snažil som sa poukázať, ako tá vojna sa snaží byť cielená, rozumiem, že mi nemusíte veriť, hovoria to nakoniec experti, na druhej strane ide o naozaj veľmi zložitý konflikt a ja osobne držím palce Izraelu, aby hnutie Hamas bolo eradikované a aby aj na území Gazy mohli Palestínčania žiť v mieri. Bez toho, aby boli celoživotne trénovaní k nenávisti voči Izraelu a k zabíjaniu. Pán poslanec Kéry, ďakujem aj za vašu pripomienku, a ako, ako my sme povedali, my máme voči spôsobom naozaj problém s tým, aby sme upierali Izraelu právo na obranu, pretože on vidí tie veci, a ja osobne Izrael považujem za ostrov demokracie v tom období a myslím si, že celý demokratický svet by sa mal teraz postaviť jednoznačne na jeho stranu a, samozrejme, hľadať mierové riešenia celého konfliktu. Ďakujem. [16:13] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takže teraz sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [16:15] Tomáš Valášek – Vystúpenie v rozprave 80, Vďaka, pán predsedajúci. Som v zahraničnej politike či v obrane koľko? Tri dekády už, myslím. A celý ten čas mám jedno hlboké presvedčenie, ktorého sa snažím držať, a to je, že ak sa pohádame v tomto pléne a v politike o všetkom ostatnom, či o ekonomickej politike, o sociálnej a inej, skúsme sa aspoň v zahraničnej politike a v obrane zhodnúť, minimálne baviť civilizovane, pretože vojne je úplne jedno, či ste ľavičiar, či pravičiar, demokrat či iný, sú niektoré veci, ktoré by mali byť nad politikou. Preto som a tu, myslím, aj pán predseda Kéry a pán navrhovateľ v tejto veci bude súhlasiť, preto aj vo výbore zahraničnom, kde sedím, čiže tieto vystúpenia v pléne sa snažíme k návrhom, ktoré prídu, pristupovať konštruktívne, nereagovať hneď dogmaticky, ideologicky, inštinktívne, prečítať si, čo v nich je, a snažiť sa, aj hoci sa to možno v iných témach a v tomto čase nenosí, nájsť nejakú spoločnú pôdu. A chcem oceniť, že aj pán predseda Kéry v rovnakom duchu vedie zahraničný výbor. Preto keď prišla táto, tento text uznesenia najskôr do zahraničného výboru a potom k nám do pléna, pristúpili sme k nemu opäť s otvorenou mysľou, je v ňom veľmi veľa toho, čo zdieľame a čo by som dokonca bez jediného váhania podpísal do bodky. Zdieľame úplne jednoznačne a to sa, myslím, zhodneme všetci, ako sme tu, odsúdenie, kategorické odsúdenie toho hnusného, bezprecedentného, hnusného útoku teroristického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023. Do bodky zdieľame to odsúdenie vlny antisemitizmu, ktoré sa šíri po Európe, a mohol by som pokračovať, je tam veľa v tom uznesení, čo zdieľame. Zhodujeme sa s touto koalíciou a s touto vládou, hoci sa to, opäť, politicky nie často nosí aj v inom, pred pár dňami doslova v pondelok tohto týždňa 19. februára sa 26 z 27 členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska, a som rád, že sme v tejto skupine, zhodlo na výzve, aby Izrael neútočil na Rafah vzhľadom na riziká, riziko zhoršenia už teraz katastrofálnej humanitnej situácie v regióne, a týchto 26 členských krajín sa tiež zhodlo na výzve na prestávku v bojoch, ktoré by malo viesť k nejakému udržateľnému zastaveniu bojov, ako aj nikdy nezabúdajme na výzvu k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých rukojemníkov, ktorých naďalej drží teroristické hnutie Hamas, nikdy nezabúdajme, že títo ľudia sú stále ešte bábkou v rukách týchto zbabelých ľudí. Mimochodom, trošku zapolitikárčim, pán navrhovateľ, Maďarsko bolo to 27. krajinou a jedinou, ktorá sa k tomuto uzneseniu nepridala, a som rád, hoci sme sa v iných veciach na, trebárs v kontexte debaty o práve veta v zahraničnej politike často nezhodujeme, som rád, že aj v tomto slovenská vláda sa pridala k tomu, že sa Maďarsko a Viktor Orbán v tejto veci obišiel, pretože to uznesenie obsahuje mnohé múdre slová, ako som povedal, pod ktoré sa aj ja osobne a moji kolegovia, myslím, všetci podpíšeme. Späť však k tomuto uzneseniu. Vzniesli sme, ako viete, pán predseda, viacero námietok, keď nám ten prvý, keď nám ten text prvýkrát pristál na stole, ako to väčšinou býva, niektoré z nich boli kozmetické, vedeli by sme sa dohodnúť či na kompromise, či na ustúpení, ale bola tam minimálne jedna, konkrétne jedna, ktorá bola zásadná. Týka sa formulácie, ktorá bianko odcudzuje použitie sily za akýchkoľvek okolností. Použili... odmietli sme ju alebo namietali sme z toho jednoduchého dôvodu, lebo táto téza je v priamom rozpore s medzinárodnými zákonmi či Chartou OSN, tie jasne priznávajú štátom právo na sebaobranu, keď ste napadnutý, máte právo sa brániť, dokonca nemusíte byť ani napadnutý, podľa medzinárodných zákonov stačí, aby vám dokázateľne, jasne a bezprostredne hrozilo riziko útoku, už vtedy viete aj za cenu použitia násilia sa... zareagovať a odvrátiť ten bezprostredný útok, ktorý vám hrozí. Nielenže v tomto majú absolútne jasno aj medzinárodné zákony, toto je téza alebo filozofia, ktorá je už stáročie stará a nie je nejak, ani nejak kontroverzná, už svätý Augustín v 4. storočí napísal, že vojna môže byť za určitých okolností spravodlivá a že nespravodlivosť je niekedy horšia ako vojna . Svätý otec sa nedávno nechal počuť, že hoci vojna je vždy zlá a vždy hriechom, sú situácie, kedy nebrániť sa alebo nepoužiť ho, alebo nevstúpiť do nej, by bolo ešte horším riešením . A preto, pán navrhovateľ, nemôžeme toto uznesenie podporiť, ja určite nie a asi hovorím aj za mnohých kolegov a kolegyne z môjho hnutia, lebo podporiť toto uznesenie v jeho súčasnom znení by de facto znamenalo povedať, že Ukrajina koná nelegálne, keď vojenskom silou bráni svoju zvrchovanosť, svoje územie a svojich ľudí pred ruskou agresiou. Podporiť uznesenie v tomto znení by znamenalo spochybniť, či mal Izrael právo na sebaobranu a právo odpovedať na ten zbabelý, krutý útok Hamasu, čo sám navrhovateľ jasne hovoril, že mal, preto si myslíme, že aj v tomto zmysle si to uznesenie vnútorne protirečí. Podporiť toto uznesenie by znamenalo povedať, že ani Slovensko by sa de facto nemalo brániť, ak by nás niekto napadol. A teraz som ochotný priznať, pán navrhovateľ, že ste to takto nemysleli, chcem veriť, že tu sa s pánom predsedom zhodneme, že Slovensko sa brániť v prípade útoku má a bude. Chcem veriť, že sa zhodneme, veď sám ste to nakoniec povedal, že Izrael má, samozrejme, právo na sebaobranu, a nakoniec zhodli sme sa minimálne pred tými dvoma rokmi, keď sa tá ruská agresia začala, že Ukrajina, samozrejme, koná absolútne v zmysle medzinárodných zákonov, keď bola hrubo a neodôvodniteľne napadnutá. Preto sme opäť ponúkli pozmeňujúce návrhy, ponúkli sme aj alternatívny text, ktorý by tento, to, tú zámyselnú námietku vyriešil, a v úprimnej snahe môcť sa inak pridať k tomuto textu. Mrzí ma však, že boli navrhovateľom zamietnuté a uznesenie prišlo do pléna v nezmenenej verzii. Mám za to, opäť, že v podobe, v akej ho máme pred sebou, je toto, tento text, toto uznesenie v rozpore s medzinárodnými zákonmi a, mimochodom, aj v rozpore s oficiálnou politikou a stratégiou Slovenskej republiky, preto ho nemôžem podporiť. A opäť predpokladám, že ani moji kolegovia a kolegyne. To nechcem nechať žiaden priestor na interpretáciu, potreboval som vystúpiť preto, aby som dal jasne najavo, že sa, či sa to, či je toto odsúdenie brutálneho, hnusného, krutého útoku Hamasu na Izrael, ničím neodôvodneného, ale aj vo výzve, samozrejme, na dodržiavanie medzinárodných práv, v tom humanitárneho práva, v tej reakcii Izraelu aj v tej výzve na zastavenie násilia, ktoré podpísalo 26 z tých 27 krajín. V tomto máme jasno, toto sú slová, pod ktoré sa podpíšeme hocikedy, ale toto konkrétne uznesenie, žiaľ, z príčin, ktoré som spomenul, našu podporu, mať nemôže. Vďaka. (Potlesk.) [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem faktické poznámky. Skôr ako dám slovo ďalšiemu vystupujúcemu v rozprave pánovi poslancovi Čaučíkovi, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne zástupkyne Únie žien zo Žilinského kraja. Vitajte u nás v Národnej rade Slovenskej republiky! (Potlesk.) A už dávam slovo pánovi poslancovi Čaučíkovi, ktorý vystúpi ako ďalší v rozprave. [16:15] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Téma, o ktorej sa rozprávame, na ktorú ste predložili rezolúciu, je veľmi ťažká a smutná téma, ktorá si nepochybne zaslúži reakciu Národnej rady Slovenskej republiky. Mňa mrzí, že ako Slovenská republika, alebo teda ako Národná rada reagujeme trochu neskoro a aj do istej miery slabo. Súhlasím s tým, čo povedal Marek Krajčí, nemali sme v Národnej rade ani minútu ticha za obete teroristických útokov a prijímame tie riešenia ozaj neskoro. Výbor, ako ste povedali, prijal návrh tejto deklarácie 7. 12., čo bolo dva mesiace od teroristického útoku, ktorý sa v Izraeli udial, dnes, alebo teda budeme možno hlasovať o tejto rezolúcii budúci utorok, čo už je dva a pol mesiaca neskôr od, od toho výboru, a toto konanie, ktoré sa stalo, bezprecedentný teroristický útok, ktorí všetci odsudzujeme, si vyvolalo ďalšiu veľkú vlnu násilia, ktorá stále rastie. Je, tak ako ste mali uvedené v rezolúcii, 12-tisíc civilných obetí v Gaze, toto číslo stúplo na možno 29-tisíc civilných, civilných obetí. A stále vojna nie je zastavená, vojenský konflikt pokračuje, pokračuje utrpenie týchto civilných ľudí, Palestínčanov v Gaze. Ja som bol osobne prítomný pred niekoľkými rokmi na týždňovej humanitárnej misii na Západnom brehu aj v Gaze, ktorá bola zameraná na spoznanie tej situácie, a viem preto mať pochopenie, veľké osobné pochopenie a sympatiu tak k s izraelskými obeťami tohto konfliktu, ale takisto aj s obeťami na palestínskej strane. Bez toho, čo sa stalo 7. októbra, a bol to bezprecedentný čin, ktorý mení všetko v tomto regióne, a v niečom rozumiem reakciám Izraela, ktoré chce zničiť Hamas, ktoré je preňho úplne nepriateľské hnutie, ale bez toho, keby sa to aj nebolo stalo, to spolužitie aj Izraelčanov, aj Palestínčanov bolo veľmi ťažké. A bolo veľmi ťažké nájsť dobré riešenie, o čom sme sa presvedčili aj pri tomto našom, pri tejto našej misii. Rozprávali sme sa napríklad so študentami na Hebrew University v Jeruzaleme, pýtali sme sa na ich perspektívu, aká je ich perspektíva vyriešenia tohto konfliktu, odpoveďou bolo ticho, nevedeli ako. Tak aj bez toho to bolo veľmi ťažké, s tým, čo sa stalo, je to ešte oveľa, oveľa ťažšie. Môj osobný názor je, že bombardovanie a pozemná invázia v Gaze nemali nastať napriek tomu všetkému, čo sa stalo, lebo priniesli obrovské utrpenie civilistov, obmedzili humanitárnu pomoc, vyradili nemocnice a zdravotnú starostlivosť, priniesli hlad a vyhnali ľudí z domovov. Áno, je pravda, že Izrael bol napadnutý teroristami a má právo brániť sa. Otázka je, ako, akými prostriedkami a čo je primerané. To, čo sa deje od novembra v Gaze, osobne považujem za prisilnú a nie primeranú reakciu. Ale ako som povedal, viem z vlastnej skúsenosti, že tam, riešenie tam ľahké, jednoduché ani dobré nie je, všetky riešenia sú veľmi náročné a prinášajú, prinášajú obete. Ale to, čo vnímame a vidíme aj zo spravodajstva v Gaze, čo sa tam deje, je ľudská a tiež ľudskoprávna katastrofa. Z pohľadu Národnej rady sa mi vidí, že je dobré, ak prijmeme rezolúciu, aj keď, ako som povedal, neskoro, vnímam text rezolúcie ako dosť vyvážený, ale hovorím to v tejto chvíli za seba, nie za celý klub KDH, budeme o tomto ešte rokovať a radi sa porozprávame aj s tými, ktorí majú v tejto problematike blízko. Možno do istej miery mi tam chýba aj výzva na prímerie, okamžité prímerie a ukončenie bojov, je tam výzva pre medzinárodné spoločenstvo, aby vynaložilo maximálne úsilie na zastavenie bojov a špirály násilia, a s tým súhlasím, lebo bude potrebné veľmi silné nasadenie medzinárodného spoločenstva na akékoľvek pozitívne riešenie tejto situácie, aj na zastavenie bojov, ale aj na ďalší vývoj a na ďalšie, na ďalšie riešenia. A vítam aj tú zmienku, ktorá tam je, že Slovenská republika dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, toto možno bude jediná pozitívna vec, ktorá z tohto veľmi ťažkého konfliktu vzíde, ktorá môže nejakým spôsobom ustabilizovať situáciu, ak, ak sa to podarí. Toľko môj príspevok k tejto veľmi ťažkej téme, ďakujem. [16:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [16:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Čaučík, asi v tejto miestnosti ani v tejto krajine nie je nikto, kto by chcel bagatelizovať obete či už na jednej, alebo na druhej strane, určite tu nie je nikto, kto by tvrdil, že tu existuje nejaké jednoduché riešenie, že sa lúskne prstami alebo šibne prútikom a dosiahne sa riešenie, ale zároveň teda celkom nerozumiem, ako možno zároveň tvrdiť, že Izrael má právo sa brániť proti teroristickému útoku, a hovoriť, že nemá nastať tá situácia, ktorá nastala, samozrejme, o nejakých formách, konkrétnostiach sa dá brániť, ale Hamas nie je partner na mierové rokovania, Hamas je hnutie, teroristické hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť ukončenie existencie štátu Izrael. Keby mal Hamas silnejšie, kvalitnejšie technické prostriedky, väčšiu, väčšiu bojovú silu, tak by nepochybne takých udalostí, aké sa odohrali začiatkom októbra, bolo ďaleko viac, aj tých obetí na strane Izraela by bolo, by bolo ďaleko viac. Čiže na jednej strane hovoríme, že áno, Izrael má právo sa brániť, a na druhej strane, ale de facto v tom, v tom návrhu spochybňujeme, že to právo brániť sa, brániť sa má, lebo, lebo ako potom, ako, ako chcete s takýmto nepriateľom bojovať. Čiže môj pohľad na túto tému je oveľa bližší k tomu, čo vo svojom vystúpení povedal pán poslanec Krajčí, a podobne ako on ani ja nemôžem za takto naformulované uznesenie hlasovať, lebo sa mi zdá, že relativizuje tú situáciu a, a nepomenováva veci pravdivo. [16:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kéry. [16:29] Marián Kéry – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Čaučík, chcem sa poďakovať za veľmi vecné vystúpenie. A k tomu, že tento návrh prichádza do pléna Národnej rady neskoro, môžem s ním súhlasiť, ale musím vám pripomenúť, že 30. septembra minulého roku sme mali predčasné parlamentné voľby, potom trvalo určité týždne, pokiaľ sa kreovala nová vláda, pokiaľ sa zvolalo ustanovujúce zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa kreovali orgány vrátane výborov, potom bola treba zvolať schôdzu na schválenie programového vyhlásenia vlády, takže tento návrh sme v zahraničnom výbore schválili 7. decembra a hneď išiel do pléna, no ale keďže tu bolo veľa bodov programu a na niektorých bodoch sme sa veľmi zasekli, tak preto prichádza ten bod až teraz. A ako súhlasím s tým, už som to priznal, že v tom návrhu uznesenia je neaktuálne číslo obetí, ale viete, keby sme aj dneska dali pozmeňujúci návrh, v čase, keď o ňom budeme hlasovať budúci týždeň, opäť to číslo bude neaktuálne a tu ani nie je dôležité, aké číslo je uvedené, ale jednoducho, a v tomto aj chcem oceniť váš prístup, napríklad že, napriek tomu, že bol veľmi nesmelý, ste tak nesmelo hovorili, ale som veľmi rád, že nakoniec, keď ste to povedali a pomenovali, že v tomto návrhu sa odzrkadľuje taký akýsi nadhľad, že je tam jednoducho odsúdený aj teroristický útok Hamasu vykonaný brutálnym spôsobom, ale na druhej strane si nemôžeme zatvárať oči pred tým, že síce Izrael má právo sa brániť, ale podľa mňa sa bráni neadekvátne. Je to podobné, ako keby vás niekto napadol vo vlastnom dome, tak nemáte hneď právo ho zastreliť, ale urobiť všetko preto, aby ste sa ubránili, ale v nejakých intenciách práva. Ďakujem pekne. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Čaučík. [16:31] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, máte pravdu, jednoduché riešenie nie je, nie sú ani zložité riešenia dobré, ktoré, ktoré sa dajú spraviť. Izrael má právo brániť sa, hej, zároveň možno to právo, myslím si, že nedáva právo robiť to akýmkoľvek spôsobom, a tá faktická situácia spochybňuje, myslím si, že to právo, tých 29-tisíc obetí je príliš veľká cena ľudského utrpenia, ktoré tam je, ktoré bude ďalej rásť a ktoré zaseje aj možno len ďalšiu nenávisť a sťaží riešenie tohto konfliktu do, do budúcnosti, lebo ako budú k tomu pristupovať tí, ktorí stratili, a mnoho, mnoho z nich stratilo svojho blízkeho, stratili deti, stratili rodičov a podobne. Bojím sa, že Hamas sa takto vykoreniť nedá, že ten Hamas ešte viac nejakým spôsobom prenikne hlbšie do tých vzťahov, pretože jednoducho... sa to jednoducho nedá, nie je jednoduché riešenie, tak ako ste povedali. Pán poslanec Kéry, to, že to prichádza neskoro, áno, som si vedomý takisto toho, že boli voľby, boli iné veci, ale som presvedčený, že keby sme chceli, tak vieme predradiť tento bod ako aktuálne, aktuálnu reakciu Národnej rady k tomu, čo sa deje vo svete, skôr a mohli sme prerušiť rokovanie o Trestnom zákone, ktoré trvalo päť týždňov v januári, mohli sme to riešiť na začiatku januára alebo niekedy inokedy, som presvedčený, že keď sa veci vo svete dejú, mali by sme byť flexibilní a riešiť neskôr. A nemyslím si, že som hovoril nesmelo, hovoril som skôr s rešpektom a s úctou k tým obetiam a k tomu všetkému, čo povedal Marek Krajčí na začiatku, lebo áno, toto vyprovokovalo to všetko ostatné. Mám k tomu veľkú úctu, preto som možno hovoril aj pomaly, aj ticho, aj s istou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave, nechce, navrhovateľ? Spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A prejdeme k ďalšiemu bodu, a to návrh zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, prijatému dňa 17. januára 2024. Návrh má tlač 185. Dávam slovo poslancovi Ľubošovi Blahovi, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo. [Rokovanie o n ávrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát (2023/3021(RSP)) prijatému dňa 17. januára 2024 , tlač 185.] [16:33] Ľuboš Blaha Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme sformulovali vo vzťahu k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát. Dovoľte najskôr sformulovať ten text a prečítať ho verejne a potom ho stručne odôvodniť. Národná rada Slovenskej republiky A. ostro odsudzuje uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré považuje za absolútne neprimerané zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnej Slovenskej republiky, B. apeluje na Európsky parlament, aby svojimi ideologickými uzneseniami prestal spochybňovať výlučné právomoci členských štátov Európskej únie a prestal šíriť dezinformácie o Slovenskej republike, C. vyjadruje hlboké znepokojenie nad protislovenským konaním poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich slovenskú opozíciu, ktorí iniciovali a sformulovali lživý a zavádzajúci text, čím vážne ohrozili národné záujmy Slovenskej republiky, D. vyzýva Európsky parlament, aby rešpektoval, že úprava Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je suverénnym rozhodnutím demokraticky zvolenej vlády Slovenskej republiky, ktoré sa žiadnym spôsobom nevymyká právnej praxi v Európskej únii, E. vyzýva slovenskú opozíciu, aby prestala šíriť lži a nenávisť voči svojej vlasti a neočierňovala Slovenskú republiku v zahraničí. Dámy a páni, nemá zmysel teraz diskutovať o merite veci, ktoré sme tu riešili niekoľko týždňov, a to je Úrad špeciálnej prokuratúry a otázku nového Trestného zákona. Základným problémom uznesenia, ktoré prijal Európsky parlament, je to, že slovenskí europoslanci, ktorí naformulovali tento lživý text, očierňujú a špinia na svoju vlasť. Toto je zásadný problém. Prosím, nech je základný odkaz tohto uznesenia ten, že môžme mať iné názory na Úrad špeciálnej prokuratúry, môžme mať iné názory na Trestný zákon, ja rešpektujem to, že pravicová opozícia by chcela mať vyššie trestné sadzby, že by tu chcela mať Texas 19. storočia, nech sa páči, dávajte kľudne aj za tri horalky basu na 20 rokov, ale my máme iný názor. My sme ľavičiari, my chceme mať nižšie tresty, restoratívnu spravodlivosť, môžme sa líšiť, to je legitímna diskusia. Ale prečo do toho, preboha, ťaháte cudzinu? Prečo, preboha, do toho ťaháte zahraničie? To nás tu má poučovať Európsky parlament, ktorý v tejto oblasti nemá žiadne právomoci? To nás má poučovať, veľmoci z iných členských štátov, majú nás poučovať iné štáty, iné názory, čo máme robiť na Slovensku, ako máme viesť legislatívny proces? Viete, keby to bolo tak, že vás tu zatvárame, perzekvujeme, prenasledujeme, tak ako ste to robili vy, teda nie konkrétne vaša strana, ale OĽANO v minulosti, tak v poriadku, tak sa bráňte akýmkoľvek spôsobom. Pokiaľ by išlo o to, že zomierajú ľudia vo väzbách, ako to bolo v prípade generála Lučanského alebo ako to bolo v prípade advokáta Krivočenka, alebo že by sme my chceli zavrieť lídra opozície za to, že robí tlačovky, no tak fajn, tak sa sťažujte, tak choďte kľudne na Európsku komisiu, aj my sme to robili. Ale tu sa bavíme o legislatívnom procese, bavíme sa o výlučnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Vy týmto nielenže špiníte na Slovensko, vy oslabujete právomoci slovenského parlamentu. Toto je niečo, čo je podľa môjho názoru protislovenské, judášske, a práve preto si myslím, že to musí Národná rada odsúdiť. To je prvý rozmer a budem o tom ešte chvíľku rozprávať, ale nezabudnime na druhý rozmer tohto celého. Európsky parlament tým, že prijal takúto ideologickú, lživú rezolúciu, on prekročil svoje právomoci. Ukážte mi článok v Lisabonskej zmluve, ukážte mi článok v Acquis Communautaire, kde je písané, že sa môže Európsky parlament, že môže nakazovať členským štátom a národným parlamentom, aké majú prijímať normy v oblasti trestnej politiky, trestných sadzieb, Úradu špeciálnej prokuratúry. Oni sa zbláznili? V mnohých členských štátoch, vo väčšine, drvivej väčšine členských štátov žiaden Úrad špeciálnej prokuratúry nemajú. Prečo teda neprináša Európsky parlament rezolúcie o týchto členských štátoch? Alebo je teraz najväčším expertom na slovenský legislatívny proces Európsky parlament?! To myslíme vážne?! Ja keď som si pozeral schválne tie mená, ktoré hlasovali za túto absurdnú rezolúciu, tak schválne vám ich prečítam, len aby ste vedeli, kto je expertom na slovenský legislatívny proces: pani Al-Sahlani, pán Demirel (správne: „pani Demirel“, pozn. red.), pán Guerreiro, pán Lewandowski, pán Lundgren, to sú najväčší odborníci na Slovensko, prosím pekne. Oni vedia, kedy sa má používať skrátený legislatívny proces a kedy nie. Oni vedia presne, ako funguje slovenská legislatíva, slovenský právny systém! Pán Demirel to po nociach študuje v turečtine! To tomuto veríme, hej? Absurdné! Títo ľudia stláčali gombíček len preto, aby pomohli politicky svojim politickým súdruhom z Progresívneho Slovenska. O tom to je celé! Tento text, ktorý prijal Európsky parlament, sformulovali slovenskí opoziční poslanci, predovšetkým z Progresívneho Slovenska, a ešte z tých smiešnych strán, ako sú Demokrati, ten Bilčík a tak ďalej, tých ani nebudem spomínať. A teraz ja sa pýtam, je naozaj úloha slovenskej opozície takto kydať a špiniť na svoju vlastnú vlasť? Na Slovensko? Na vlastný národ? Ešte raz. Môžte s nami nesúhlasiť, ale aj my sme nesúhlasili mnohokrát s vami, ale neviem si predstaviť, že by sme proti Slovensku prijímali nejaké európske rezolúcie v Európskom parlamente, to je absolútne cez čiaru, ale absolútne cez čiaru! Ja som presvedčený, že to, čo momentálne sa deje celkovo v Európskom parlamente, je už na hrane. Ja chápem, že idú voľby, európske voľby, že sa snažia byť teraz veľmi aktívni a zneužívať pôdu Európskeho parlamentu na rôzne politické a ideologické rezolúcie. Slovensko nie je jediné. Prijali takúto rezolúciu o Grécku. Mimochodom, tá absurdita je krásne ukázaná na tom, že teraz v Poľsku prebieha veľmi zaujímavý proces zmeny vlády, veľmi kontroverzný proces, určite ste to zachytili. A dokonca to píšu ešte aj britskí liberáli v The Economist, že Poliaci, nová vláda, liberálna vláda tam úplne láme ústavu cez koleno, v prípade verejnoprávnej televízie že porušujú ústavu, v prípade prokurátorov porušujú ústavu, porušujú zákony, ale žiadna rezolúcia z Európskeho parlamentu. Tak im tlieskajú, pretože Európsky parlament je spokojný s tým, aká je vláda v Poľsku, lebo je to veľmi eurooptimistická vláda, veľmi, by som povedal, eurohujerská vláda, ktorá ich nikdy nebude kritizovať. Ale v prípade Slovenska, a krásne to vyjadrila europoslankyňa z Českej republiky Kateřina Konečná, v prípade Slovenska sú nespokojní s tým, že je tu vláda Roberta Fica, ktorá je kritická voči Európskej komisii von der Leyenovej, ktorá odmieta posielať zbrane na Ukrajinu, a to im veľmi prekáža, ktorá odmieta tie ich dúhové agendy, dúhové témy a všelijaké LGBTI a gender ideológie, a preto, pochopiteľne, využijú každú možnosť zahlasovať proti Slovensku. Ale že im v tom asistujete vy, slovenskí europoslanci alebo slovenskí poslanci, to je pre mňa absolútne, ale absolútne judášstvo, preto mierim tento svoj príhovor najmä na kolegov z liberálnej frakcie a opakujem, Progresívne Slovensko, lebo tak OĽANO, ako aj SaS-ka sa už správa ako vaša pobočka, a niet rozdielu, a mám pocit, že Progresívne Slovensko zohralo aj v tomto príbehu kľúčovú úlohu. Vy ste súčasťou takej frakcie, ktorá sa nazýva Renew Europe, liberálna, progresivistická, neoliberálna frakcia. Mimochodom, som si schválne pozrel, že kto v tejto frakcii hlasoval za a kto hlasoval proti tejto rezolúcii Európskeho parlamentu. Všetci tí demirelovia a všetky tie al-Sahlani hlasovali, samozrejme, za túto rezolúciu, lebo, opakujem, to sú najväčší experti na slovenskú legislatívu. Po večeroch to študujú. Ale jediní, ktorí ovládajú slovenský jazyk, českí kolegovia z tejto frakcie zo strany Andreja Babiša ANO, treba to celému Slovensku povedať, že naši progresívci sú v jednej skupine s Babišovou stranou ANO, gratulujem. Ja by som chcel pánovi Babišovi odporučiť, aby sa pozrel na to, s kým je v tej skupine, lebo progresívci, to je naozaj no-go zóna u nás, ale jedine českí kolegovia, jediní českí kolegovia, ktorí reálne rozumejú Slovensku a sledujú aj slovenskú tlač, poznajú určite vďaka tomu, že máme príbuznú kultúru, jazyk, všetko, slovenské pomery, tak tí hlasovali proti tejto rezolúcii. Ale pani Demirel, pani Al-Sahlani, Lundgren a Lewandowski hlasovali za. Nie je to trošku čudné? Asi zjavne netušili, o čom hlasujú, len jednoducho stranícka disciplína. Takýmto spôsobom im povedali stlač gombíček, uškodíš zlému Slovensku , takýmto spôsobom vy fungujete v Európskom parlamente. Je to tragédia. Je to naozaj tragédia. A to nevidieť jedinýkrát. Ja som ostal ako obarený, keď som sa dozvedel zo slovenských liberálnych médií, že európsky komisár pán Didier Reynders z tejto istej frakcie, liberálnej frakcie, on je z belgickej, z valónskej liberálnej strany, súdruh tuto z Progresívneho Slovenska poslal veľmi škaredý a kritický list nášmu ministrovi spravodlivosti v dôvernom režime a hádajte, u koho sa našiel tento list? U kolegov z Progresívneho Slovenska, ktorí ho dali Denníku N a SME-čku. Ako je to možné? Ako je možné, že sa Reyndersov, tohto liberála list, oficiálny list, ktorý posielal na ministerstvo spravodlivosti, ocitne v rukách Progresívneho Slovenska? Čím to tak asi je? A tu sa pýtam veľmi, veľmi otvorene, vy pred voľbami do Európskeho parlamentu zneužívate svoje stranícke kontakty, zneužívate svoje medzinárodné chobotnice a siete neoliberálov a progresívcov na to, aby ste špinili na Slovensko, aby ste škodili Slovensku?! A toto musíme jednoducho odmietnuť, to si jednoducho neviem predstaviť. A potom sa budete tváriť, že vy ste tu pomaly vlastenci. Však vy kydáte na Slovensko. Toto si nedovolil naozaj nikdy nikto! Pardon, predsa len si to niekto dovolil. Určite ste čítali knižku od Václava Vebera Dějiny sjednocené Evropy, je to taká bichla, ale verím, že ste si tú, dali tú námahu. Pán Václav Veber je český autor, poviem to tak veľmi expresívne - ťažký eurohujer. Ťažký eurohujer. Celé tie knižky obhajoval federáciu, zjednotenú Európu, čo najviac Európy, čo najmenej členských štátov, všetko je nacionalizmus, všetko je zlo-zlo-zlo, akonáhle chcete suverenitu. To je teraz jedno, hej. Ja iba hovorím, že tento pán Veber napísal aj túto vetu z tej knižky. Keď hovoril o dobe Vladimíra Mečiara a o rokoch, kedy sa lámala slovenská integrácia, citujem: „Slovensko do tretej, poslednej skupiny zaradil Európsky parlament v zvláštnej hodnotiacej správe.“ Teraz dobre dávajte pozor: „Slovenská opozícia, hlavne novinári, pracovali v Bruseli proti vlastnej vláde a pridávali negatíva do hodnotiacej správy pod heslom čím horšie, tým lepšie.“ Toto píše pán Václav Veber, ťažký eurohujer, o ére, kedy sa Slovensko, na Slovensku menila vláda od Vladimíra Mečiara k Mikulášovi Dzurindovi. Preboha, dneska robíte to isté, ak nie ešte horšie. To isté platí pre slovenské médiá. To platí pre slovenskú opozíciu, predovšetkým pre Progresívne Slovensko. Pre vás je čím horšie, tým lepšie! Pridávate negatíva, vymýšľate si, špiníte na svoju vlasť, len aby nám zobrali eurofondy, len aby nám Brusel robil zle! Že sa nehanbíte! Že sa nehanbíte, toto je naozaj niečo, čo, opakujem, môžme mať iné názory na milión vecí, ale aby sme chceli okrádať svoj štát, aby sme chceli kydať a špiniť a očierňovať Slovensko v zahraničí, to je naozaj cez všetky čiary! Takže, prosím, skúsme sa zamyslieť, či toto je cesta pre Slovensko. Ja sa bližšie pozriem na tú rezolúciu Európskeho parlamentu, aby možno aj slovenská verejnosť vedela, o čom sa bavíme, lebo to je až priam zábavné čítanie. Viete, ono tá rezolúcia má riešiť právny štát na Slovensku a protikorupčné mechanizmy. Tak sa aj volá, taký má názov. A nakoniec zisťujeme, že ona rieši napríklad to, ako komunikuje slovenský premiér so študentom, to, ako komunikuje slovenský premiér s médiami, to, či máme rozdeliť RTVS, to, či máme mať mimovládky a aké máme mať mimovládky, ako sa máme baviť s mimovládkami, takéto veci tam riešia v tej rezolúcii! To, začína to tak celkom ešte vážne, že bavia sa o právnom štáte, o zrýchlenom legislatívnom procese a tak ďalej a postupne prechádzajú do čohokoľvek, čo im napadlo, čokoľvek o Slovensku im povedal Bilčík, Hojsík, Wiezik, tak tam narvali, asi ako keď psíček a mačička varili kašičku! No ja mám pocit niekedy, že oni tam húlili jointy a potom už tam dávali také body, že čokoľvek! Dokonca sa v istom okamihu dostávame, že, že vyjadruje poctu Jánovi Kuciakovi. Fajn, však vyjadrili poctu Jánovi Kuciakovi už v minulých rezolúciách, ale ako to súvisí s touto témou, preboha?! A prečo nevyjadrili úctu aj generálovi Milanovi Lučanskému?! Prečo nevyjadrili úctu Jozefovi Chovancovi?! Prečo nevyjadrili úctu Johnovi Lennonovi?! Čo to tam má spoločné, preboha, s tým právnym štátom?! Tam už dali čokoľvek! Psíček a mačička varia tortičku. „Európsky parlament uznáva a podporuje dôležitú úlohu a zapojenie občanov a mimovládnych organizácií pri ochrane a presadzovaní demokracie. Naliehavo žiada všetkých politických predstaviteľov, aby konštruktívne a s úctou komunikovali s občanmi. Odsudzuje nevhodné a neúctivé komentáre predsedu vlády, a to aj na adresu študenta.“ Dokonca hovorí o tom, že netreba stigmatizovať mimovládne organizácie, varuje pred reštrukturalizáciou Rozhlasu a televízie Slovenska! Haló, toto rieši Európsky parlament?! Na základe akého mandátu?! Ukážte mi, ešte raz, článok Lisabonskej zmluvy, na základe čoho toto rieši Európsky parlament! A nakoniec, úplne dokonalé: „Európsky parlament vyzýva slovenskú vládu, aby dodržiavala zásadu lojálnej spolupráce.“ Oni nás žiadajú, aby sme dodržiavali zásadu lojality, aby sme pobozkali prsteň! Impérium odkazuje svojej kolónii, aby poslúchala! Toto je rezolúcia Európskeho parlamentu. A toto formulovali kolegovia z Progresívneho Slovenska a z ich pobočiek. Veď to je úplne absurdné. Toto je naozaj niečo, čo slovenská história za posledných minimálne tridsať rokov nepozná, a opakujem, bola tu skúsenosť z čias, kedy v 90. rokoch takto chodila špiniť slovenská opozícia na Slovensko a teraz sa história opakuje a robíte to ešte škaredšie a ešte špinavšie. Viete, už som to naznačil. Jedna vec je, že slovenská opozícia prekračuje všetky čiary tým, že špiní na vlastnú vlasť. Ale druhá vec je, a toto je niečo, čo by som naozaj chcel zdôrazniť aj vo vzťahu k jednej z opozičných strán, a to je Kresťansko-demokratické hnutie. Jedna vec je, že máme iné názory, ale druhá vec je, že my jednoducho sa musíme vedieť zhodnúť aspoň na tom – a teraz hovorím tej príčetnejšej časti slovenskej opozície, lebo progresívci, to je kapitola sama o sebe, tí by najradšej mali z Európskej únie superštát, federáciu a my aby sme tu boli ako kolónia, ale hovorím o Kresťanskodemokratickom hnutí, ktoré má ešte zvyšky zdravého rozumu vo vzťahu k Európskej únii, a tu sa bavíme o budúcnosti Európy –, či chceme mať tú Európu ako federáciu, ako superštát, aby tu Európsky parlament prijímal takéto rezolúcie nad rámec svojich právomocí a poučoval členské štáty mimo akýchkoľvek svojich legitímnych právomocí, alebo napriek tomu, že máme iné názory, sa zhodneme na tom, že Európsky parlament jednoducho toto robiť nesmie. A preto oceňujem aj postoj pani poslankyne Európskeho parlamentu Lexmann z KDH, ktorá jasne povedala, zjavne nesúhlasí ani s tým, čo chceme spraviť s Úradom špeciálnej prokuratúry, ani s našou novelou Trestného zákona, ale veľmi jasne povedala, že takéto aktivity Európskeho parlamentu sú ideologické, aktivistické a nemajú nič spoločné s tým, čo by mal robiť Európsky parlament. Citujem pani Lexmann: „Europarlament často priamo zasahuje do výlučných právomocí členských krajín.“ Počúvate, progresívci? „Žiaľ,“ citujem pani vašu kolegyňu z opozície „tento aktivizmus a ideologizácia Európskeho parlamentu vážne naštrbil jeho dôveryhodnosť aj v očiach občanov.“ Presne o tomto to je. Jednoducho Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblastiach, ktorých sa dotýka v tejto rezolúcii. Všetci dobre vieme, že Európska únia má tri druhy právomocí: výlučné, zdieľané a doplnkové. Povedzme, povedzte mi, v akých z týchto právomocí sa nachádza poučovanie slovenského premiéra, ako sa má rozprávať so študentom? Alebo s médiami? Alebo kde sa tam nachádza RTVS, resp. verejnoprávna televízia? Alebo kde tam vidíte nejakým spôsobom úpravu Úradu špeciálnej prokuratúry alebo trestných sadzieb a trestných lehôt? Nič také nemá v právomoci Európsky parlament ani Európska únia ako taká. Ale oni to napriek tomu spravili. Jasné, môžeme povedať, že Európsky parlament si môže prijímať, čo chce. No áno, v takom zmysle, že nemôžeme mu to zakázať ani Slovenskej národnej rade nemôžete zakázať teraz, aby prijal rezolúciu o tom, že Portugalsku mali korupčný škandál alebo že v Dánsku mali nejaký politický problém, alebo že v Rakúsku sa stalo niečo, čo sa nám nepáči. Ale viete si to predstaviť, že by sme takto zasahovali do suverenity iných členských štátov? Však by nám, okamžite by nás predvolávali a pýtali by sa: „Zbláznili ste sa, Slováci, čo tam riešite náš vnútorný problém v Portugalsku, že tam máme korupčný škandál?!“ A toto je to isté. No okamžite tu treba riešiť Európsky parlament, čo si to dovoľujú, že zasahujú do našich vnútorných vecí! To nie je len tak! Oni nemajú nad nami nejaký dozor, oni nie sú nejaký policajný orgán, oni nie sú nad nami ako Národnou radou. Oni majú svoje právomoci a my máme vlastné právomoci. A oni nemajú právo nám do nás hovoriť! A keď teda chcú, tak musí prísť veľmi jasná odpoveď – stačilo, toto jednoducho Slovensko nechce. A myslím si, že na toto sa zhodneme, našťastie, aj s tou príčetnejšou stranou slovenskej opozície, pretože neverím tomu, že každý aj v slovenskej opozícii chce mať z Európskej únie federáciu, superštát. A o tomto, žiaľ, budú aj európske voľby, lebo kľúčovou otázkou týchto európskych volieb bude otázka suverenity, bude otázka toho, či si ešte udržíme právo veta v kľúčových otázkach, ako je povedzme migrácia. Progresívci by boli najradšej, keby sme tu mali migračné kvóty, keby nás prehlasovali a bolo by. My máme iný názor. My chceme, aby Slovensko malo právo veta, my chceme, aby Slovensko malo možnosť brániť si svoju národnú suverenitu čo najsilnejšími zbraňami. A to znamená na Rade ministrov využiť právo veta v kľúčových otázkach! To isté platí aj o ďalších veľmi dôležitých otázkach, ktoré sa týkajú budúcnosti Európskej únie, a hovoríme o suverenite. Hovoríme o takých veciach ako, prepáčte, ja som bol z toho úplne ohromený, keď som čítal článok z Financial Times o tom, že Európska rada alebo Rada Európskej únie pripravovala plán na to, ako zničiť maďarskú ekonomiku, pokiaľ by Maďarsko nezahlasovalo tak, ako oni chceli v prípade balíku pre Ukrajinu. Toto je niečo, čo je tak cez čiaru, že prakticky vyhlásiť jeden členský štát za takého nepriateľa, že mu chceme zničiť ekonomiku! Viete, kto ničí ekonomiku iných štátov? Tí, ktorí sú s nimi vo vojne. Keď máte vojnu s nejakým iným štátom, tak je legitímne, že mu chcete zničiť sankciami alebo iným spôsobom ekonomiku. Ale dneska európsky orgán, Európska únia chce zničiť ekonomiku svojho vlastného členského štátu, lebo tento členský štát neposlúcha, lebo nemá ten istý názor, lebo aplikuje svoju suverenitu na otázku Ukrajiny. Ak to má byť budúcnosť, tak, prepáčte, toto nechceme. Toto naozaj Slováci nechcú. My sme vstupovali do Európskej únie ako suverénny štát, ako suverénny národ. Áno, sú oblasti, kde je výhodnejšie spolupracovať, ekonomická, obchodná, no a zároveň sú oblasti, ako je kultúra, ako je migrácia, a je to zároveň aj otázka práve postoja ku geopolitickým otázkam, ako je aj vzťah k Ukrajine a k Rusku, kde musíme mať jednoznačne slobodný názor. Nezávislý názor, suverenitu, nezávislosť. A takto boli koncipované aj zmluvy, takže ak chce Európsky parlament naberať čoraz viac a viac právomocí a federalizovať Európsku úniu, tak to jednoducho musíme odmietnuť. A to nie je otázka ani Úradu špeciálnej prokuratúry, to nie je otázka ani Trestného zákona, toto je otázka budúcnosti Európy. A ja veľmi varujem aj ľudí na Slovensku, aby nevolili tie štáty, ktoré, tie strany ako je Progresívne Slovensko, ktoré chcú de facto zničiť Slovensko. To bude Slovensko prestane existovať, pokiaľ by sa táto vízia federálnej Európy superštátu naplnila. To budeme len taká machuľka na mape. Taký nejaký regiónik, ktorý bude ako viac-menej ako múzeum a o všetkom bude rozhodovať Brusel. O všetkom bude rozhodovať veľké centrum. A mne to niekedy tak pripadá, že keď upozorňujeme na to, že v Európskej únii sa dejú zmeny, ktoré sú absolútne neprijateľné, tak nás dokážete odvo... sa oháňajú, akí sme strašní extrémisti, ako strašne sme nacionalistickí, akí... strašne nechceme Európsku úniu, ako chceme vystúpiť. To je nezmysel. My chceme Európsku úniu, ktorá bude taká, ktorá bude rešpektovať suverenitu členských štátov, ktorá bude taká, aká bola predpovedaná v Rímskych zmluvách a v ďalších zmluvách, až kým potom neprišli tieto experimenty od 90. rokov a posledné zmluvy vrátane tej Lisabonskej, ktorá čoraz viac, čoraz viac dáva právomoci nadnárodným supernacionálnym európskym orgánom. A toto my jednoducho odmietame. A z dobrého dôvodu. Pozrite sa, čo sa deje v uliciach. Proti komu protestujú dneska farmári, proti komu protestujú poľnohospodári? Proti Európskej komisii, proti Komisii Ursuly von der Leyenovej, ktorá robí jednu chybu za druhou, ktorá kvôli tomu, že chce pomáhať Ukrajine, je ochotná obetovať slovenských farmárov, vyhladovať Slovensko. Toto robí dnešná Európska komisia a ľudia toho majú už plné zuby. Nie je predsa možné, aby bolo pre Európsku komisiu Ukrajina dôležitejšia ako Slovensko. A potom si vypočujem rozhovor s pani Karvašovou, kandidátkou Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu, ktorá sa priam vysmieva slovenským farmárom a hovorí – zvykajte si, však Európska únia sa o chvíľku rozšíri o Ukrajinu a vy sa jednoducho budete musieť zvyknúť na to, že vás zvalcujú, tak si nájdete inú robotu. Toto jednoducho nemôžeme pripustiť. Toto nemôžeme pripustiť, my si musíme brániť náš národný záujem, to je náš základný cieľ. Viete, ja som presvedčený, že tieto európske voľby rozhodnú o veľa. A už si to všímajú aj, opakujem, mnohé plátky a mnohí komentátori, ktorí sú skôr z tej liberálnejšej strany spektra. Vraciam sa k časopisu The Economist, ktorý hovorí o tom, že tieto európske voľby môžu priniesť zemetrasenie. A keď sa pozriete na jednotlivé krajiny Európskej únie, tak kto vedie dneska prieskumy verejnej mienky v, v Taliansku – eurokritická strana, v Nemecku je AFD na takých číslach ako nikdy, eurokritická strana. Vo Francúzsku je to buď na pravej strana Marine Delep... Marine Le Penová, na ľavej strane Mélenchon, obidvaja veľmi eurokritickí. Opäť, zvíťazia pravdepodobne vo voľbách. V Holandsku zvíťazilo vo voľbách veľmi eurokritická strana Wildersa. V Maďarsku je to Fidesz, ktorý valcuje prieskumy verejnej mienky, veľmi silný PiS v Poľsku, veľmi silné eurokritické strany v Českej republike. Na Slovensku takisto máme veľmi silné eurokritické strany alebo strany, ktoré chcú brániť národný záujem vrátane SMER-u – slovenskej sociálnej demokracie. Viete, tá predstava, že ten Európsky parlament bude vyzerať, ako vyzerá teraz ako taká tá, to semenište tých slniečkarov, kde budú mať 600 zo 700 ľudí na svojej strane a budú tam prijímať takéto absurdné rezolúcie – toto končí, slniečkari, toto končí, progresívci, zabudnite na to! Už sa tá nálada v Európe obracia. A môže za to aj to, akým šlendriánskym a hlúpym spôsobom vládla Európska komisia za posledné roky. Ako militarizovala Európsku úniu, aké kšefty robili s Pfizerom, spomeňte si na pani Von der Leyenovú, akým spôsobom si strieľali do nohy z hľadiska budúcnosti aj európskej ekonomiky, keď sa odrezali od ruského plynu, od ruských energií, a prinášajú sem americký plyn za ďaleko väčšie peniaze a tak ďalej by som mohol pokračovať. Chyba za chybou, tým pádom škodia dvom základným pilierom Európskej únie, kvôli ktorým de facto Európska únia vznikla, a to bol mier a prosperita. Oni ohrozujú tak mier, ako aj prosperitu! Ženú nás do vojny proti Rusku, úplne absurdne. Do vojny, ktorú nemôžu vyhrať, vidíte to na Ukrajine. Jeden, jedno fiasko za druhým. A ženú nás navyše do ekonomickej katastrofy, kedy sankcie, ktoré prijímajú proti Rusku, de facto ubližujú predovšetkým nám Európskej únii a ruská ekonomika veselo rastie. Toto je naozaj niečo, čo nedokážem pochopiť. Takže ja aj vystríham pred tým, ja som to zažil aj na európskom výbore a myslím, že aj na zahraničnom výbore, keď tu kolegovia z Progresívneho Slovenska sa snažili tak, tak oduševnene ako bojovať, že ako ten zlý Blaha môže bojovať proti tej Európskej únii , a mne to strašne pripomínalo nostalgicky tie časy, a myslím to v dobrom, v tých 70. rokoch takí tí brežnevovskí aparátčici, hej, že akonáhle kritizuješ Sovietsky zväz, tak nie si s nami a treba ťa vylúčiť, tanky na teba poslať, rezolúcie proti tebe prijímať a podobne. Tento druh myslenia, preboha, odmietnime! Však sme slobodná suverénna krajina, suverénny štát. A nie je možné, aby sme sa tu teraz hrali na to, že keď máš iný názor na to, čo pácha dneska Európska únia, a ona pácha strašné škody, ten Green Deal, čo teraz pácha poľnohospodárom, o tom by som mohol takisto dlho hovoriť, tak keď to poviete, tak ste odrazu označovaný za extrém, za populistu, za radikála a neviem čo všetko. A len pokiaľ si s tou dobrou Európskou úniou, s tým Bruselom zadobre, tak vtedy ťa pohladkajú, pohladia, ako to kedysi robili aparátčici počas bývalého režimu. Tak toto naozaj chceme? Však veďme normálnu, racionálnu diskusiu. A ja naozaj odmietam to, aby sme sa merali v tom, koho viacej pochváli Európska únia alebo nejaký európsky komisár. A áno (povedané so smiechom), súhlasím s tým, že Európska komisia to robí veľmi šikovne. Mimo... mimi... mimochodom, veľmi detailne o tom píše práve ten pán český analytik Vele... Veber, opakujem, veľmi eurooptimistický, ktorý hovorí o tom, ako Európska komisia vytvorila fondy a grantové schémy pre rôzne mimovládky po celej Európe, lenže vy tie granty a tie ťažké tisíce a desaťtisíce a státisíce eur dostanete len vtedy, pokiaľ chválite Európsku úniu a pokiaľ píšete o genderi a pokiaľ píšete o LGBTI a o ich témach. Akonáhle píšete o tom, že Európska únia aj robí chyby, tak vám grantík nedajú. Tak oni si takto vytvorili svoje chobotnice, siete po všetkých krajinách, na Slovensku majú Progresívne Slovensko, to je ich výtvor, a potom im tu poctivo slúžia. A po tomto sa stane také, že v demokratických voľbách vyhrá strana SMER, a nie Progresívne Slovensko, tak tu potom chrlia rezolúcie a vymýšľajú si také nezmysly, že pán premiér sa nesprávnym spôsobom podľa slniečkarov z Bruselu rozpráva so študentom, a toto je teraz najväčší problém Európskeho parlamentu. A ja opakujem, toto si nemajú právo čo dovoľovať! A tu sa musí naozaj postaviť každý slovenský vlastenec a povedať, že nie. Drahá pani Demirel, pán Al-Sahlani (správne: pani „Al-Sahlani“, pozn. red.), Lundgren, Lewandowski, nemáte právo strkať nos do našich vecí! A toto je naozaj odkaz, ktorý by si zaslúžili aj od Grékov a od ďalších štátov, čo si čo dovoľuje Európsky parlament strkať nos do vecí Maďarska, do vecí Grécka, do vecí Poľska, do ďalších štátov. V tých oblastiach, kde majú výlučnú právomoc. Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte možno poslednú poznámku, politickú poznámku, lebo som odbočil od toho, že som oceňoval chvíľku aj jednu opozičnú stranu, Kresťanskodemokratické hnutie, ale tam treba veľmi vážne dodať, že aj Kresťanskodemokratické hnutie by si malo robiť poriadok vo vlastných radoch, pretože z tých dvoch europoslancov, ktorých majú, 50 % hlasovalo za túto rezolúciu, čiže jeden. A to je pán Štefanec. Pán Štefanec sa vzoprel rozhodnutiu KDH, ktoré odporučilo svojim europoslancom, aby sa nezúčastnili schôdze o tejto rezolúcii, a pán Števa... Štefanec napriek tomu hlasoval za túto rezolúciu, za túto protislovenskú, judášsku rezolúciu spoločne s progresívcami a ďalšími neoliberálmi v Európskom parlamente. Nech si to rieši, samozrejme, KDH. Pán Majerský – a Maroš Kéry je mi svedkom – na výbore pre zahraničné veci povedal, že si to budú stranícky riešiť a že tu musí nasledovať nejaká forma dôsledkov pre pána Štefanca. To už je ich vec, ale mali by vyslať veľmi jas... vyslať veľmi jasný signál slovenskej verejnosti, že nechcú, aby bola Európska únia federáciou, tak ako to chcú progresívci, a nechcú, aby sa zo zahraničia kydalo na Slovenskú republiku. Myslím, že najlepším spôsobom, ako vyjadriť symbolicky to, že takéto niečo odmietajú, je, žeby zahlasovali za túto rezolúciu, ktorú predkladáme. Takže, vážené dámy a vážení páni, prosím... Ešte raz, bez ohľadu na to, že máme iné názory na Úrad špeciálnej prokuratúry, dobre viete, že my ho považujeme Lipšicovo gestapo, ktoré tu prenasledovalo opozíciu a nechávalo po sebe mŕtvoly vrátane Milana Lučanského, advokáta Krivočenka a ďalších, ale môžete mať iný názor, riešme to na Slovensku. Riešme to na Slovensku a prestaňme kydať na vlastnú vlasť, lebo to, čo ste spravili vy, poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska, robia vlastizradcovia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:36] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Kéryho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a návrh uznesenia... k návrhu uznesenia, nech sa páči. [16:36] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 186 z 30. januára 2024 pridelil uvedený návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti s tým, že výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 zo 7. februára a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 22 z 15. februára 2024 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh schváliť. Zároveň ma výbor pre európske záležitosti uznesením č. 23 z 15. februára poveril plniť úlohy spravodajcu a predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [16:36] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, od pani poslankyne Jurík. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [16:36] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som minule na výbore pre európske záležitosti hovorila, že je veľmi ťažké hovoriť po pánovi poslancovi Blahovi, pretože nemám rovnaký talent na také stand up comedy, ale teraz by som chcela vlastne mu vysloviť obdiv, pretože ja by som nedokázala tak dlho, tak oduševnene a s takou vášňou brániť niečo, čomu sama neverím. A zároveň by som sa mu chcela aj poďakovať, pretože on vlastne búra rodové stereotypy, a konkrétne teda tie, že ženy sú emocionálne a hysterické, pretože pri ňom aj ja s pani kolegyňou Mesterovou vyzeráme ako absolútne kľudné a racionálne, takže ďakujem za to. No, ale teda späť k uzneseniu. V prvom rade by som sa chcela pristaviť pri tom, kto toto uznesenie predstavil. Jedná sa o návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady, a teda vôbec nechcem rozporovať, že akýkoľvek poslanec alebo poslankyňa Národnej rady má právo predložiť návrh vo veci, ktorá ho zaujíma, alebo teda návrh nejakého uznesenia, alebo zákon, ale že zahraničný výbor predstaví text, ktorý nespadá do jeho kompetencií, ale do kompetencie výboru pre európske záležitosti, tak to je pomerne zvláštne. V zmysle § 58a bod 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, je to totiž výbor pre európske záležitosti, kto prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie. Medzi tie iné akty Európskej únie patria aj uznesenia Európskeho parlamentu, ku ktorým môže, samozrejme, Národná rada Slovenskej republiky prijať vyhlásenie. A to sa týka teda aj toho uznesenia Európskeho parlamentu, o ktorom tu dnes diskutujeme. Zahraničný výbor nemá kompetenciu prerokúvať a prijímať uznesenia k aktom Európskej únie, ktorých predmetom je iné ako zahraničná politika Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Predmetné uznesenie sa týka legislatívnych úprav v členskom štáte, ktoré majú dopady na právny štát a ohrozujú finančné záujmy EU, nie zahraničnej politiky. V tomto prípade je teda jasné, že výbor pre zahraničné veci nemal kompetenciu navrhovať a prijímať uznesenia k uzneseniu Európskeho parlamentu, nakoľko toto sa netýkalo zahraničnej politiky Slovenskej republiky ani zahraničnej politiky Európskej únie. A možno sa to bude zdať ako veľmi subtílny rozdiel, ale ak chcete interpretovať európsku politiku ako zahraničnú, tak výbor pre európske záležitosti vlastne stráca akýkoľvek zmysel na pôde Národnej rady, pretože všetky už spomínané akty Európskej únie by kľudne mohol prerokúvať zahraničný výbor. Za týmto spôsobom navrhnutia uznesenia nevidím nič iné ako vôľu pána poslanca Blahu, člena výboru pre zahraničné veci, presadiť si svoj text a urobiť si okolo neho túto svoju piár propagandu. Nechcem konšpirovať, ale zároveň je mi známe, že prvotným motívom bolo dokonca obísť v tejto veci výbor pre európske záležitosti, kým sme sa my z opozície neozvali a nehovorili sme, teda že toto patrí do kompetencie výboru pre európske záležitosti. Prosím vás, pán poslanec Blaha, prestaňte si z výboru pre zahraničné veci robiť svoju TV Slovan a rešpektujte kompetencie výboru pre európske záležitosti. Vrátim sa ale ku textu samotnému, konkrétne začnem odôvodnením tohto uznesenia. Tak ako samotné znenie uznesenia, aj odôvodnenie je plné zavádzajúcich tvrdení a klamstiev, a ak ho Národná rada Slovenskej republiky príjme, urobí si len ďalšiu medzinárodnú hanbu, tak ako to bolo v prípade uznesenia, ktoré sme na výbore pre európske záležitosti na objednávku Roberta Fica prijali v decembri. Toto uznesenie bolo vtedy poslané, citujem: „predsedovi Európskeho parlamentu a predsedovi Európskej komisie“, ktorí sú, mimochodom, obidvaja ženy. Text uznesenia vraj vznikol, citujem: „za výdatnej asistencie slovenských europoslancov z opozície, vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku.“ Pristavím sa pri tých slovách „vznik za výdatnej asistencie slovenských opozičných europoslancov“ . Kolegyne, kolegovia, prosím vás, ak máte tú možnosť, vyhľadajte si predmetné uznesenie Európskeho parlamentu. Stačí, keď do Googlu napíšete: resolution EP anti-corruption Slovakia , a dokonca ho tam nájdete aj v slovenskom jazyku. Na prvej strane máte predkladateľov autorstvo tohto textu. Za frakciu EPP napríklad Vladimír Bilčík, ktorého teda môžme považovať za člena opozície, avšak nie člena Progresívneho Slovenska, sú tam, samozrejme, aj ďalší členovia a členky tejto frakcie, následne sa jedná o pár členov a členiek frakcie sociálnych demokratov, z ktorých bolo... z ktorých boli SMER aj HLAS vylúčení, potom za liberálnu frakciu, o ktorej tak dlho rozprával pán poslanec Blaha, je tam Sofia in ’t Veld a Moritz Körner, ktorí sú obidvaja zároveň členmi špeciálneho výboru LIBE pre kontrolu právneho štátu, takže je asi normálne, že predkladajú takéto uznesenie. Mohla by som takto pokračovať ďalej či už za zelených, alebo za ľavicu. Nevidím tam, žiaľ, teda, žiaľ, žiaľ, pre pána Blahu ani Hojsíka, ani Wiezika, ktorí sú europoslancami za Progresívne Slovensko. Nevidím tam ani Miriam Lexmann, ani Ivana Štefanca z KDH, hoci teda tu boli spomínaní. O akej výdatnej asistencii sa teda bavíme? Máte na to nejaké dôkazy, že tam bola nejaká asistencia, že snáď Hojsík a Wiezik presvedčili všetkých, myslím, 495 europoslancov a europoslankyne o tom, že na Slovensku sa niečo deje. Vôbec to nie je pravda, ale oni ich o tom presvedčili a všetci iba poslušne prikývli. O tomto texte sa na pôde Európskeho parlamentu bavili v decembri v rozprave. Kto sa tam zastal vlády Roberta Fica, no, samozrejme, dve europoslankyne za SMER. Možno by som iba tak v rýchlosti spomenula pani europoslankyňu Roth Neveďalovú, ktorá označila opozíciu za čarodejnice, ktoré treba vyhnať, lebo to, tá debata sa, sa uskutočnila v deň svätej Lucie , veľmi zvláštna argumentácia, a ktorá zároveň povedala, že ak sa Európska prokuratúra o nás zaujíma, tak je to kvôli tomu, že sa nudí a že si vlastne hľadá kompetencie. Nuž. Ďalej sa vlády Roberta Fica a týchto navrhovaných zmien zastali fašisti, či už teda Uhrík s Radačovským, nám veľmi dobre známi, alebo aj krajná pravica strana taktiež ju už tu pán Blaha spomínal Marine Le Pen alebo maďarský Fidesz (vyslovené: „fideš“, pozn. red.), ktovie asi prečo. (Reakcia z pléna.) Fidesz, kľudne. Kto hlasoval za? Nuž celé demokratické spektrum. Aj už spomínaní sociálni demokrati, do ktorých kedysi patril SMER a asi chcel patriť HLAS. Z Renew Europe, z liberálnej frakcie proti tomuto uzneseniu skutočne hlasovali Babišovci. Nuž nechcela som sa k tomuto vracať, ale aj toto spomenul pán Blaha. Asi máte oveľa viacej spoločného s Babišom ako my, hoci s ním sedíme vo frakcii. Možno aj preto vás pán Babiš, známy korupčník, podporil pred voľbami do NR SR počas moratória, kde sa teda vyhradil voči našej strane, hoci sme v jednej frakcii, a vyjadril teda jasnú podporu Robertovi Ficovi. Pán Blaha tu tiež hovoril o expertoch, všetci tí, tí europoslanci a europoslankyne, ktorí teda hlasovali za toto uznesenie, sú vraj akýmisi pseudoexpertmi na slovenské právo. Nuž ja by som sa chcela pána Blahu, keby som mohla, ale nemôžem, opýtať, že či sú s pánom poslancom Kéry expertami na situáciu v Gaze, keďže taktiež predkladali, predkladajú na pôde tohto parlamentu uznesenie o situácii v tomto regióne. Spomínali ste tiež situáciu v Poľsku, že prečo sa Európsky parlament k tomu nevyjadrí, čo sa tam momentálne deje, čo tam tá nová slniečkarska vláda nastoľuje. Nuž veď nech vaši traja europoslanci na pôde Európskeho parlamentu prídu s nejakým návrhom o tom, aby sa Európsky parlament vyjadril k situácii v Poľsku. Mimochodom, podľa vás Európska únia nemá kompetenciu, výlučnú kompetenciu, a preto sa nemôže vyjadrovať k situácii na Slovensku. Nuž má podľa vás výlučnú kompetenciu napríklad v oblasti zdravia? Nemá. A predsa Európsky parlament prijal tzv. uznesenie Matič o sexuálnych a reprodukčných právach. A len tak zo zaujímavosti sa pozrite, kto zaň hlasoval. Ja som si istá, že tam nájdete pár veľmi známych mien. Európsky parlament totiž má kompetenciu vyjadrovať sa k akejkoľvek situácii, k akémukoľvek bodu, k akejkoľvek téme, ktorá ho zaujme a ktorá sa aktuálne deje. Budem pokračovať v tom odôvodnení uznesenia. Vraj uznesenie Európskeho parlamentu vyjadruje ničím nepodložené obavy európskych zákonodarcov o schopnosť vlády Slovenskej republiky bojovať proti korupcii a suverénne navrhovať úpravy Trestného zákona a poriadku . Začnem od konca tejto vety. Povedzte mi, prosím, kde v texte Európsky parlament rozporuje, že na Slovensku máme demokraticky zvolenú vládu a že z tohto titulu má, samozrejme, vláda Slovenskej republiky právo prijímať úpravy v trestných kódexoch a že sa nejedná, kde je to tam napísané, že sa nejedná o kompetenciu členského štátu a že preto sa Európska únia stará. No v tom texte to jednoducho nenájdete. O akých ničím nepodložených obavách európskych zákonodarcov hovoríte? Ničím nepodložené. Z textu je jasné, že Európsky parlament reaguje aj na kritiku zo strany Európskej komisie a aj na kritiku zo strany Európskej prokuratúry, ktoré po dôkladnej analýze toho prvotného návrhu tých navrhovaných zmien konštatovali, že navrhovaná úprava, jej forma, ale aj obsah môže byť v rozpore s právom EÚ. Obavy o to, či je vláda schopná, resp. či je to vôbec jej cieľom, sú absolútne opodstatnené. Ako sa vyjadrila aj Európska prokuratúra vo svojom liste z 18. decembra, navrhovaná novela zavádza amnestiu na kriminalitu a špeciálne na korupciu. Ako? Neprimeraným znižovaním trestov za ekonomickú a korupčnú činnosť, drakonickým skrátením premlčacích dôb a toto všetko má vplyv na to, ako sú na Slovensku chránené európske peniaze. Dostanem sa však k tomu. Uznesenie Európskeho parlamentu teda nie je ničím iným než ďalším vyjadrením znepokojenia nad situáciou na Slovensku zo strany ďalšej európskej inštitúcie, konkrétne Európskeho parlamentu. Opakujem, po Európskej komisii a Európskej prokuratúre sa, prirodzene, vyjadril aj Európsky parlament. Je to práve Robert Fico a jeho vláda, kto svojím návrhom znepokojili Európsku komisiu, EPPO a aj Európsky parlament. Navyše povedzte mi, ak tieto obavy neboli podložené, nuž prečo ste na ne reflektovali v pozmeňovacom návrhu spravodajcu poslanca Gašpara. Budem pokračovať: „V uznesení Európskeho parlamentu sa navyše nachádzajú ideologické výčitky vo vzťahu k vnútropolitickej situácii na Slovensku vrátane komunikácie predsedu vlády s novinármi či študentmi, čo je až absurdné zneužitie právomoci Európskeho parlamentu.“ Nuž mohli by sme sa baviť o tom, aká ideológia je v tomto texte, v texte, na ktorom pracovali europoslanci a europoslankyne naprieč politickým spektrom, a teda neviem, ja osobne tú ideológiu neviem identifikovať. A áno, vyjadrili sa k vnútropolitickej situácii, tá však má dopady – a bolo to jasne identifikované – na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ako aj na princípy právneho štátu. Konkrétne sa navrhovateľom nepáči, že Európsky parlament kritizuje komunikáciu premiéra s novinármi či študentmi. Europoslanci a europoslankyne, volení zástupcovia občanov a občianok Európskej únie, samozrejme, vnímajú aj sa vyjadrujú k situáciám, ktoré ilustrujú náladu v spoločnosti, kde premiér krajiny útočí nielen na svojich politických oponentov, ale aj na ľudí volajúcich po diskusii, kde odmieta komunikovať s nezávislými médiami, a namiesto toho sa uchyľuje k dezinfoscéne. Veď toto všetko len dokresľuje tú celospoločenskú atmosféru a, samozrejme, aj tieto skutočnosti majú vzťah s právnym štátom a demokraciou. Veď práve útoky na novinárov, zraniteľné osoby a občiansku spoločnosť už u nás spôsobili toľko nenávisti a toľko zla. Európsky parlament nejak nezneužíva svoje právomoci, tak ako v stovkách rezolúcií rôznych témach z rôznych oblastí sa vyjadruje k aktuálnej situácii – a opakujem – má na to plné právo. Takisto ako naša Národná rada sa tu vyjadruje k rôznym situáciám na svete, tak takisto to robí aj Európsky parlament. „Schválené znenie uznesenia je zavádzajúce, nevyvážené a obsahuje viacero manipulatívnych výrokov.“ – Kde? Povedzte mi, čo z toho, čo toto uznesenie obsahuje, je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne. V skutočnosti je zavádzajúce, nevyvážené a manipulatívne toto vaše uznesenie, ale budem citovať uznesenie Európskeho parlamentu: „Slovensko v posledných rokoch zintenzívnilo svoje úsilie v boji proti veľkej korupcii a organizovanej trestnej činnosti, pričom niekoľko bývalých vysokopostavených úradníkov bolo obvinených a právoplatne odsúdených za trestné činy úplatkárstva alebo korupcie. Keďže Úrad špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý začal svoju činnosť 1. septembra 2004, a slovenská polícia zohrali dôležitú úlohu pri riešení prípadov korupcie a závažnej trestnej činnosti vrátane prípadov zneužívania finančných prostriedkov EÚ“ a tak ďalej. Toto je zavádzajúce, klamlivé, nevyvážené? Nemyslím. „Nová vláda na začiatku svojho funkčného obdobia rozhodla o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a znížení trestných sankcií za závažné trestné činy vrátane korupcie a trestných činov proti životnému prostrediu, a to novelizáciou Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní.“ Zavádza Európsky parlament? Je tam niečo nevyvážené? Klame? Nie. To sú fakty. Pokračujem. „Využitie zrýchleného postupu znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces. Keďže viac ako 20-tisíc v tej dobe občanov opakovane vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu, keďže viac ako 100-tisíc občanov podpísalo dve petície proti návrhom vlády a skrátenému legislatívnemu konaniu...“ Opäť sa pýtam, zavádzajúce, klamlivé, jednostranné? Nie. Fakty. Alebo že počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmietla zohľadniť odborné analýzy a stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie, to spravila až na poslednú chvíľu, v ktorých vyjadrili obavy v súvislosti s tým, ako by navrhované zmeny oslabili boj proti korupcii? No prepáčte mi, ja tam skutočne nič zavádzajúce nevidím. Budem ale pokračovať v texte uznesenia, ktoré nám tu dnes predniesol pán Blaha: „Obsah uznesenia je účelovo a nespravodlivo namierený proti Slovenskej republike, čím poškodzuje medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska.“ Účelovo? Aký je účel? Poškodiť Slovensku? A to chce kto? Veď sa už nevyhovárajte na iných. Jediný, kto škodí Slovensku, je Robert Fico svojou vládou pomsty a tým, akým spôsobom sa rozhodol presadiť promafiánsky balík. A áno, on tým zároveň poškodzuje aj našu medzinárodnú reputáciu a imidž Slovenska. Dokážem to pár titulkami zo zahraničných správ a skúsim takou slovanskou angličtinou, ak mi dovolíte: Populist Slovak lawmakers back a new law that abolishes end anti-graft prosecutor. – Populistickí slovenskí zákonodarcovia podporujú nový zákon, ktorý ruší protikorupčného prokurátora. Slovak law change roils corruption, rape prosecutions. – Zmena slovenských zákonov podporuje, podnecuje korupciu, stíhanie znásilnení. Robert Fico closes the Slovakia anti-corruption office despite EU warnings. – Robert Fico zatvára slovenský protikorupčný úrad napriek varovaniam Európskej únie. Slovak protest Fico's plans to protect corruption. – Slovenský protest proti Ficovým plánom na ochranu korupcie. Nuž, kto teda poškodzuje dobré a meno a imidž Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že odpoveď je jednoznačná. Pokračujem odôvodnením uznesenia: „Okrem toho oblasť trestného práva a problematika právneho štátu v takom rozmere, v akom boli diskutované v Európskom parlamente, patria do výlučnej právomoci Slovenskej republiky.“ Dám teraz bokom, že o kompetenciách, či sú teda výlučné, spoločné alebo podporné, sa bavíme len v prípade prijímania legislatívnych textov. Uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda opakujem, Európsky parlament sa môže vyjadriť k akejkoľvek situácii a téme. Nemusí to spadať do kompetencií, ktoré máme v rámci Európskej únie rozdelené. Rezolúcia, uznesenie, totiž nie je legislatívny text a ja chcem veriť, že pán poslanec Blaha ako skúsený politológ toto vie. Európsky parlament má teda plné právo vyjadrovať sa aj ohľadom trestného práva a právneho štátu na Slovensku. Navyše Európsky parlament, ak sa vyjadruje k situácii na Slovensku, tak je to preto, že Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii. Z čl. 49 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje možnosť každého európskeho štátu požiadať o členstvo v Európskej únii, tiež vyplýva, že EÚ sa skladá zo štátov, ktoré sa slobodne a dobrovoľne zaviazali dodržiavať spoločné hodnoty uvedené v tomto čl. 2, a rešpektujú tieto, čo očividne vláda Roberta Fica nerobí, a zaväzujú sa ich podporovať, pričom právo EÚ je založené na základnom predpoklade, podľa ktorého každý členský štát zdieľa uvedené hodnoty so všetkými ostatnými členskými štátmi a uznáva, že tieto členské štáty s ním taktiež zdieľajú tieto rovnaké hodnoty. To je inak aj ten princíp loyal cooperation, o ktorom sme sa tu rozprávali. Ďalej. Dodržiavanie hodnôt obsiahnutých v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii zo strany členského štátu je podmienkou pre uplatňovanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv v tomto členskom štáte. Akékoľvek porušenie základných hodnôt Európskej únie vládami členských štátov nevyhnutne znamená útok na osobnú slobodu, politické a sociálne práva občanov, ako aj ich bohatstvo a blaho . Kto tu poškodzuje záujmy slovenských občanov? Odpoveď je jasná. Aj Slovensko sa totiž zaviazalo dodržiavať hodnoty zakotvené v čl. 2 Zmluvy o EÚ. Vraciam sa k tej zásade lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Táto ukladá Európskej únii, ale aj členským štátom povinnosť vzájomne si pomáhať pri vykonávaní záväzkov, ktorý vyplývajú zo zmlúv, a to pri plnom vzájomnom rešpektovaní. A členským štátom ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, alebo z aktov inštitúcií EÚ. A teda aj z toho už spomínaného čl. 2. Ak napriek tomu existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 Zmluvy o EÚ, členským štátom, tak, samozrejme, má Európska únia právo reagovať. Zopakujem to, čo tu už hovorím asi dva mesiace, a verím, že páni poslanci a pani poslankyne vládnej koalície, ktorí sem poctivo chodia, to už vedia naspamäť, ak sa Európska únia o nás dnes zaujíma, tak nie preto, že nejakí zlí vlastizradcovia, opoziční europoslanci išli niekam žalovať. Veď nám už nenahovárajte, že sa dvom europoslancom podarilo presvedčiť Európsku komisiu, kde, mimochodom, sedí istý Maroš Ševčovič, že sa im podarilo presvedčiť, dokonca asi teda aj tej Európskej prokuratúre, vlastne oni spravili tú dôkladnú analýzu návrhu spomínanej novely, a že sa im zároveň podarilo presvedčiť všetkých tých europoslancov a europoslankyne, ktorí hlasovali za toto uznesenie. Veď ja neviem, ale to mi príde až trápne, prepáčte. Ak sa Európska únia o nás zaujíma, tak, ešte raz, je to kvôli tomu, že ste tu prijímali novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie, vrátane diskusie s európskymi inštitúciami, pretože táto sa síce začala na konci novembra, pretože premiér Robert Fico skutočne s ministrom spravodlivosti a bohvieprečo aj s ministrom obrany, išli do Európskej komisie, aby jej predstavili návrh, mimochodom, návrh, ktorý nie je ten istý návrh, o ktorom sme sa potom začali v decembri baviť, čiže boli to oni, kto išiel do... na pôdu Európskej únie, zároveň potom prišlo niekoľko listov, v ktorých Európska komisia takisto ako Európska prokuratúra, vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že všetky tieto zmeny sa idú robiť v skrátenom legislatívnom procese, volali po tom, aby prebehla riadna diskusia, či už teda s nimi, alebo, samozrejme, aj riadne medzirezortné pripomienkové konanie na národnej pôde, nič z toho sa nedialo a všetky tieto zmeny, vami navrhované zmeny, promafiánsky balík pre „našich ľudí“ – teda našich v úvodzovkách –, lebo sú to vaši ľudia, ja ich nepoznám, tak všetky tieto navrhované zmeny mali byť v účinnosti od 1. 1. a Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený od 15. 1. Čiže to, že vy teraz diskutujete s Európskou komisiou, je veľmi dobré, to, že ten pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara reflektoval na niektoré, nie však na všetky, výhrady európskych inštitúcií, je taktiež dobré, avšak keby sa vám podarilo, keby sme my neobštruovali, keby sa vám podarilo tento váš balík presadiť vo vami plánovanom termíne, tak by ste s európskymi inštitúciami nediskutovali. Ak aj teda niektoré, možno aj väčšina výčitiek Európskej únie, boli vyriešené pozmeňujúcim návrhom spravodajcu poslanca Gašpara, faktom ostáva, že či už tá forma novely, absencia diskusie, a prosím vás, ani vo faktických radšej ma nechcete presviedčať, že tu nejaká diskusia bola, bol tu monológ opozície, kde sme sa pýtali, kde sme kritizovali, kde sme sa snažili dovolať sa nejakých odpovedí na skutočne konštruktívnu kritiku, nič také sa nedialo, a teda aj tá forma, aj samotný obsah sú pre EÚ problémom. Prečo ten obsah? No preto, že neprimerané znižovanie trestov za korupciu a premlčacie doby ohrozujú aj európske peniaze, a preto EÚ má právo konať napr. jedným, alebo aj viacerými z troch spôsobov. Je tu, samozrejme, infringement procedure... alebo proceedings, napr. pre porušenie čl. 325 zmlúv o fungovaní EÚ, dostanem sa k tomu, pretože mi už nevyjde čas, v rozprave týkajúcej sa nášho uznesenia, alebo tzv. conditionality mechanism, čo je vlastne mechanizmus podmienenosti právneho štátu, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2021 a ktorý umožňuje európskym štátom prijať... teda Európskej únii prijať opatrenia v prípadoch porušenia zásad právneho štátu v európskych... v členských štátoch, ak je tam nejaký vplyv na riadne finančné hospodárenie s rozpočtom EÚ alebo finančnými záujmami EÚ a ďalej, samozrejme, Recovery and Resilience Facility Regulation, čo je vlastne plán obnovy. Takisto v rozprave budem citovať aj z neho a mohla by som takto pokračovať, že vlastne vlastne, ktoré všetky články by Európska komisia mohla zahrnúť do tzv. infringement procedures. Ja by som ale chcela odcitovať čl. 325, pretože to, si myslím, že je skutočne článok, ktorý by mohla Európska komisia napriek vami navrhovanými zmenami v tom pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara, voči Slovensku použiť: „Únia a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy EÚ prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie účinnú ochranu.“ Čiže keď toto štát nerobí, no čo sa môže stať? Odporúčam vám prečítať si napr. rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. vo veci C-42/17 alebo rozsudok Taricco z roku 2015, to je C-105/14. Tak už viete, prečo sa Európska únia o nás zaujíma? Nie preto, že niekto žaluje, pretože vy, vláda Roberta Fica, a vy, koalícia, ohrozujete čerpanie EÚ peňazí. Vy, jedine vy týmto svojím balíkom. Minulý týždeň zároveň vyšlo najavo aj to, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie tej štvrtej platby, nie platbu samotnú, aby sa toho niekto nechytil na zostrihané video, je to ale prvý varovný signál, jedná sa zhruba o 920 mil. eur, tam však nejde len o tento promafiánsky balík, ale aj o zvyšovanie dôchodkov a porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu, ale aj udržateľnosti verejných financií. A Európska komisia jednoducho nechce platiť Slovensku miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda neplní svoje záväzky. Poukázala tiež na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali, a takisto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom tej štvrtej platby. Jedným z problémov je aj to, že zrušenie ÚŠP by spôsobilo veľké problémy, aj čo sa týka plánu obnovy, pretože je to práve ÚŠP, kto je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané. Skončím poslednými vetami odôvodnenia tohto uznesenia: „V tejto súvislosti by malo byť konanie Európskeho parlamentu odsúdené a Národná rada Slovenskej republiky by mala kategoricky odmietnuť, aby takýmto spôsobom bolo vstupované do vnútropolitického diania na Slovensku, ide o precedens, voči ktorému je povinná Národná rada Slovenskej republiky zaujať svoj politický postoj, aby sme predišli federalizačným snahám Európskeho parlamentu.“ No toto je vlastne úplne celé zlé a už na to ani nemám čas, aby som to rozobrala a neverím, že to písal niekto s politologickým vzdelaním, alebo teda aspoň, ak to aj písal, tak tomu určite neveril, pretože aké federalizačné snahy už len môže Európsky parlament vyjadriť v uznesení. To skutočne je veľmi zavádzajúce a klamlivé, ako aj zvyšok textu, takže by som poprosila kolegov a kolegyne, aby toto uznesenie, ktoré je klamlivé a zavádzajúce, odmietli. Ďakujem. [17:05] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Kéry. [17:07] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, nechcem vás poučovať z rokovacieho poriadku ani z Ústavy Slovenskej republiky, ale ubezpečujem vás, že tento návrh uznesenia tým, že bol predložený aj na rokovaní zahraničného výboru, absolútne v ničom neporušoval rokovací poriadok, pretože, dúfam, že aspoň v tom mi dáte za pravdu, že bránenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí je kompetenciou zahraničného výboru, a čo sa týka, dodržali sme literu zákona a tento návrh bol predložený aj na rokovaní výboru pre európske záležitosti. Budem sa venovať veciam, v ktorých ste nehovorili pravdu. Prvá je tá, že hovorili ste o tom, že HLAS a SMER boli vylúčení zo strany európskych socialistov. HLAS nemohol byť nikdy vylúčený zo strany európskych socialistov, pretože ešte nebol členom, a strana SMER - slovenská sociálna demokracia takisto nebola vylúčená z tejto strany európskych socialistov, máme pozastavené členstvo, ale nie kvôli tomu, akú politiku robíme, ale jednoducho že našim európskym partnerom sa nepáči náš koaličný partner, ktorým je Slovenská národná strana. Zastanem si aj bývalého českého predsedu vlády Andreja Babiša. Prosím vás, povedzte mi rozhodnutie súdu o tom, ktoré, ktoré preukázateľne dokazuje, že Andrej Babiš je korupčník. Také nie je. A keď také nie je, tak takéto vaše tvrdenia sú obyčajné subjektívne domnienky. Čo sa týka toho uznesenia Európskeho parlamentu, dodám, podľa mňa nieže len manipulatívne a zavádzajúce, ale aj nevyvážené. Nevyvážené rovnako ako relácia, ktorú moderuje pani Veronika Cifrová Ostrihoňová, tam si volá vždycky len hostí, ktorí sú len na jednej strane názorového spektra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:20] Peter Pellegrini Pán podpredseda Blaha. [17:20] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa, keby tu stála hovorkyňa Európskeho parlamentu, tak by to nepovedala inak. Vy doslova nenávidíte (povedané so smiechom) Národnú radu Slovenskej republiky ani... nenávidíte Slovensko. Vy slúžite tým bruselským záujmom od rána do večera, jak sa zobudíte, až kým idete spať. Prepáčte, ten úvod, tie útoky ad hominem, to bolo na čo? Bola jediná moja poznámka voči vašej osobe, že ste potrebovali takýmto hlúpym spôsobom reagovať na mňa? Ja som ani slovko sa nezmienil o vás, takže tie osobné útoky si odpustite. Ja si neviem predstaviť, že by som niekedy povedal, že ženy sú hysterické, nič také si nemyslím, je smutné, že také stereotypy teraz opakujete vy. Ja si nemyslím, že ste hysterická, ale ste mimoriadne popletená, mimoriadne popletená, pretože, prepáčte, aby ste nevedeli, že zahraničný výbor môže ako kontrolný výbor, ako každý iný výbor prijímať a kontrolovať, čo len chce, to si naštudujte v rokovacom poriadku, preboha. Európsky výbor má, samozrejme, právomoci v prípade legislatívnych aktov Európskej únie. Uznesenie tohto typu nie je legislatívny akt Európskej únie. Osem rokov som predsedal európskemu výboru, pani kolegynka. Skúste si to doštudovať. Ďalšia vec. Zahraničný výbor vníma túto rezolúciu Európskeho parlamentu ako niečo, čo je nad rámec právomocí Európskeho parlamentu a Európskej únie, preto to riešime ako zahraničnopolitickú záležitosť. Ja som to pokojne mohol predložiť aj v európskom výbore, aj tam máme väčšinu, aj tam som členom. Ale práve preto, že ide o porušenie Európskeho parlamentu a jeho právomocí, preto sme to predkladali v zahraničnom výbore. Ďalšia vec. Vy sa tu vyviňujete, že nie, že vaši poslanci nijakým spôsobom nepôsobili proti Slovensku. Však si zaberte list z 5. decembra, ktorý podpísali všetci slovenskí opoziční europoslanci vrátane vášho Hojsíka, vrátane Wiezika, dokonca ešte aj Lexmann ho podpísala, potom sa konečne spamätala, kde kydáte na Slovensko. To ste zabudli spomenúť, že? Váš prejav bol znôžkou nezmyslov a nenávisti voči Slovensku. A o tomto je celá táto diskusia, či Slovensko milujeme, alebo nenávidíme. Vy ho nenávidíte. [17:37] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krúpa. [17:39] Juraj Krúpa – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani kolegyňa. Vaše vystúpenie bolo jasné, trefné, absolútne vysvetlilo, o čo v tomto uznesení ide, a bolo takým prejavom aj slovenského patriotizmu, pretože vlastne ten váš prejav nebol stranícky alebo nadstranícky, bol v záujme Slovenskej republiky. Niektorí iní kolegovia tu majú tie svoje stranícke výlevy a obraňujú si svoju stranícku politiku na úkor národných záujmov. Čo je ale hrozné, že vy ste vlastne kritizovali ľudí, ktorí pred pár rokmi tvrdili, že sú hrádza proti extrémizmu a že chcú byť jadrom Európskej únie. A pozrime sa o pár rokov neskôr, kde stojíme. A čo je ešte horšie, že toto všetko, čo tu zažívame, sme tu zažívali už v minulosti, hej, že sme to zažívali v 90. rokoch počas Mečiarovej éry, kedy sme pravidelne dostávali rôzne manifesty a vôbec listy z Európskej únie, ktoré jasne upozorňovali na to, akým spôsobom je porušovaná demokracia a právny štát na Slovensku. A myslím si, že keď sa dnes retrospektívne pozrieme na tie 90. roky, tak je všetkým jasné, že to tak bolo, že tá Európska únia to nepísala len tak z rozmaru, ale jednoducho to bolo opreté o jasné argumenty, pretože Európska únia je spoločenstvo, ktoré je postavené na určitých princípoch a hodnotách, ktoré zdieľate. Ale my sme sa dostali práve naopak do tej situácie, že tí, ktorí boli naši partneri, naši spojenci, sú dnes touto vládnou garnitúrou interpretovaní ako naši nepriatelia. A naši nepriatelia, ktorí chcú nás získať pod ich vplyv, sú dnes interpretovaní ako tie vzory a tí priatelia, podľa ktorých sa správať, a tak sa správa aj táto garnitúra. Vitajte v Bielorusku! [17:41] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Valášek. [17:43] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predseda, a preobrovská vďaka mojej kolegyni Beáte za ten fantastický prejav. Akože nerobím si žiadne ilúzie, že tým zmení tú tendenciu pána podpredsedu Blahu k tým jeho plamenným prejavom, čo si strihá na videjká, ale, ale bolo dôležité, keď už nič iného, tak len pre záznam aby odznelo bod po bode, že tie nezmyselné obvinenia v tomto uznesení sú postavené na hlinených nohách. Vraj to boli progresívci a iní, čo pošpinili dobré meno Slovenska v zahraničí. – Omyl. Vraj tí, čo to predkladali, netušia nič, sú len ideologicky zafarbení, netušia nič o Slovensku. – Omyl. Európsky parlament nemá žiadne kompetencie. – Omyl. Bod po bode. Som veľmi rád, Bea, že si si tú prácu urobila, a každý súdny človek si to pozrie, vypočuje a pochopí, aké je tá... uznesenie pred nami vyprázdnené a prázdne. Chcem však povedať ešte jednu vec na margo toho, že ako to tu, ako tu údajne Progresívne Slovensko, čo je tiež, mimochodom (povedané so smiechom), nie je pravda. Pekne si pomenovala, že majú tam... faktická chyba v afiliácii poslancov, europoslancov, ktorí to predkladali, čo tu... že tu špinia dobré meno Slovenska v zahraničí. Nuž to, čo vám pán podpredseda Blaha nespomenul, a minimálne teda ako spomenul v tom svojom 90-minútovom monológu, ktorého všetko som, nieže celý čas som tu bol, ale tak sa ospravedlňujem, ale to, čím sa teda SMER nechváli, je listom, ktorý ešte v apríli 2022 Robert Fico vtedy ako opozičný politik – a v tom liste, ako sa predstavil samozvaný trojnásobný premiér – poslal všetkým inštitúciám v Európskej únii, v tomto liste nakydal na Slovensko. Citujem z neho: „To, čo sa deje na Slovensku, nemá nič spoločné s demokraciou, právnym štátom. Je to hrubé pošliapavanie princípov, na ktorých stojí Európska únia.“ Dokonca na tlačovej konferencii krátko nato on nás nazval „ Slovensko – najväčší vred, ktorý v histórii Európskej únie vznikol.“ Páni a dámy zo SMER-u, nikto tak nenabrýzgal na Slovensko v zahraničí ako váš predseda a hanbite sa, že sa tu snažíte ukázať prstom na iných! [17:43] Peter Pellegrini – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík. [17:45] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade mne je veľmi ľúto, že vás, pán poslanec Blaha, ako bývalého predsedu výboru pre európske záležitosti, musí nová poslankyňa poučiť o tom, že aké sú kompetencie tohto výboru, pretože keď si prečítate ten paragraf, ktorý som vám aj ja tu čítala, tak tento hovorí, že výbor pre európske záležitosti prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie . Nejedná sa teda iba o legislatívne akty. A prosím vás, skutočne sa tu nesnažte vyhovoriť na niečo, že keďže sme tu išli mimo kompetencií EÚ, tak ste vlastne išli cez zahraničný výbor. To je, to je skutočne mimoriadne trápne, obzvlášť na bývalého predsedu výboru pre európske záležitosti. A ono je veľmi ťažké aj sa rozhodnúť, že vlastne na čo chce človek reagovať po všetkej tej spŕške, čo ste tu dávali od Babiša cez Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, toto ma skutočne až prekvapilo. A vravím, je veľmi ťažké na to reagovať. Avšak keď sa rozprávame o tej nevyváženosti, tak prečo vaše europoslankyne a europoslanec v Európskom parlamente nespravili niečo, aby toto uznesenie nemalo takú nevyváženú formu? Však sú tam, sú tam vaši bývalí partneri zo sociálnych demokratov. Hovoríte o tom, že vás vylúčili... vylúčili, že vám zastavili členstvo iba kvôli tomu, že nesúhlasili s tým, že s kým ste momentálne vo vláde. Nuž tak očividne podľa vás súhlasia s tým, že čo tu momentálne robíte, tak sa mali podľa toho správať. Mali tam dať nejaké pozmeňováky, mali ten text zmeniť a nebol by taký nevyvážený. A dokončila by som iba tým, že povedali ste, že vy Slovensko milujete . Nuž, prečo mu tak strašne škodíte? (Krátka pauza.) Ďakujem. [17:45] Peter Pellegrini – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa teraz do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý sa ale prihlásil opäť pán podpredseda ako navrhovateľ. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Najprv som, nepočuli ste ma, pán poslanec, prihlásil sa ešte pán navrhovateľ. [17:47] Ľuboš Blaha – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte veľmi stručne, lebo naozaj nebolo toho veľa, na čo by sa dalo vecne reagovať, ale predsa len pochopil som to tak, že tímlíderkou pre európske záležitosti v slovenskom parlamente je pani poslankyňa Beáta Jurík za Progresívne Slovensko. V Európskom parlamente potom očakávame hviezdne výkony od pani kolegyňky Ostrihoňovej... Cifrovej, ktorú spomínal pán... (povedané so smiechom) pán poslanec Marián Kéry, ktorá sa preslávila, pokiaľ som si jej životopis správne pozrel, tým, že urobila reláciu Varíme s Veri. Počul som, že aj v Európskom parlamente hľadajú šéfkuch... (povedané so smiechom) šéfkuchárku, možnože by mohla by skúsiť týmto smerom sa orientovať (povedané so smiechom), ale Európsky parlament naozaj bude určite dojatý kulinárskymi kvalitami pani Ostrihoňovej. Len smutné je to a začnem teda pani Ostrihoňovou, keď už o nej bola reč, že pani manželka pána Sajfu niekoľko mesiacov, myslím, že rokov dokonca predstierala nezávislosť vo verejnoprávnej televízii, kde pozývala svoje kamarátky, svoje progresívne kamarátky jednoznačne jednostranne ideologicky orientované, a takto zneužívala verejný priestor, až kým sa ukázalo, že pani Ostrihoňová je vlastne celý čas spiaci agent Progresívneho Slovenska, a teraz ide kandidovať za túto stranu do Európskeho parlamentu. To je podvod. To je obyčajný podvod. To isté platí aj o pánovi Ódorovi, expremiérovi, ktorého vymenovala pani Čaputová, bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska ako nezávislého úradníka, a bum, odrazu je to dneska kandidát Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu. Opäť podvod na ľuďoch. To všetko sú, boli vždy spiaci agenti Progresívneho Slovenska. Vždy sme to hovorili a teraz sa to jasne ukázalo. A teraz to dokazuje aj pani Jurík v priamom prenose, ktorá z nejakého čudného dôvodu má tendenciu neustále do mňa útočiť osobne. Ja som teda v živote o pani Jurík ani nepočul. Ja naozaj, pani Jurík, vy ma nezaujímate. Vy ma nezaujímate, ja vôbec vôbec nemám potrebu sa k vám vyjadrovať, ale pokiaľ chcete týmto spôsobom viesť diskusiu, nemám s tým vôbec žiaden problém, naozaj kľudne buďte kritická ad hominem, naozaj toto mi vôbec neprekáža, a len cítim taký komplex z vašej strany, ale nech sa páči. Ja budem vecný. Vy ste spomínali, že v tom, v tej rezolúcii Európskeho parlamentu neboli žiadne lži, žiadne dezinformácie, žiadne hoax y. Tak ja vám niekoľko prečítam, dobre, len aby sme sa trošku poučili, že možnože si to trošku zle naštudovali. Príklad. Píšu naši drahí súdruhovia z Bruselu. Vraj využitie zrýchleného postupu – to je to skrátené legislatívne konanie, takto tomu oni hovoria – znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu či riadny demokratický proces. Prepáčte, o žiadnej téme v slovenských dejinách sa nehovorilo tak intenzívne a tak dlho ako o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a Trestnom zákone, o žiadnej. Od rána do večera, sadol som do taxíka, taxikár hovoril o Lipšicovi a o zrušení špeciálnej prokuratúry a o Trestnom zákone, došiel som do potravín, ešte predavačka v potravinách mala – nejaká múdra – ohľadom všetkých týchto právnych vecí. Všade každý o tom hovoril niekoľko mesiacov od decembra cez január, niekoľko mesiacov sa o ničom inam nerozprávalo, v každej televízii pätnásť právnikov, odborníkov, každý druhý článok o tomto. To si robíte srandu, že znemožnilo zmysluplnú verejnú di...? O akej téme sa v tomto parlamente alebo v tejto republike bavilo viacej ako o tomto? Vy si robíte srandu! A že znemožnilo riadny demokratický proces? (Povedané so smiechom.) Však celá opozícia sa tu osemdesiatkrát prihlásila pri skrátenom, potom pri druhom čítaní, pri prvom čítaní, opakovane, ústne aj písomne. Však vy ste to tu chrlili, dokonca tu pani citovala Roba Grigorova, až taká vážnosť to bola. Čiže kde ste... kde vám chýbala tá, tí diskusia?! Ešte fakt aj ten Robo Grigorov tu zaznel. V čom vám chýbala tá diskusia? To, že ste to takýmto spôsobom degradovali, opakujem, hej, teraz budem vážny, že tu teda naozaj vaša pani poslankyňa potrebovala citovať pesničky, to je vaša chyba. Viete, ono mohla prebehnúť diskusia dokonca spôsobom, že by sme sa aj my prihlásili a že by sme s vami diskutovali, len to by sme nesmeli robiť obštrukciu. To by sme sa museli baviť ako teraz, že sa prihlási jeden, dvaja, traja ľudia z opozície, ktorí vecne vystúpia, potom od nás odborníci sa prihlásia. Lenže keď sa tu prihlási Galko, profesor Pročko a podobní a chrlia tu len špinu, no tak to nie je zmysluplná diskusia. Ani keď sa tu pani vaša poslankyňa oháňa pesničkami Roba Grigorova, prepáčte, to nie je zmysluplná diskusia. Vy ste avizovali, že to bude obštrukcia, že tu budete brzdiť ten parlament, aby Slovensko mohlo stáť, aby sa neprijímali žiadne zákony, len aby ste si dohnali vládu k tomu, aby to zastavila. A my sme to nezastavili. To bola obštrukcia. Veď ste to sami priznali, lebo ste to potrebovali ako mobilizáciu do prezidentskej kampane. O nič iné vám nešlo. A teraz vy sa sťažuje cez Európsky parlament, že vám tu chýbala diskusia? Tak ste sa mohli, opakujem, desiati prihlásiť aj dvadsiati, všetci vaši právnici, odborníci vrátene profesora Pročka a potom ste mohli dať priestor našim desiatim bez toho, že by ste tu robili obštrukciu. To vy ste si za to mohli! Prečo by sme my mali asistovať v predlžovaní tej doby v tej vašej obštrukcii? Čiže úplne absurdné. Ale pokračujem v tej citácii toho fantastického dokumentu zo strany Európskeho parlamentu: „Keďže viac ako dvadsaťtisíc občanov vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu.“ To naozaj myslíte vážne, že keďže vyšlo niekoľko tisíc ľudí do ulíc, tak sme to mali zastaviť? Tak potom sa pýtam, keď teda máme takúto, takéto meradlo, hej, spomeniete si na to, keď tento parlament prijímal obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými? Vy ste tu vtedy neboli. Ja vám to pripomeniem. Vy ste tu neboli a bolo to veľmi škaredé divadlo, pretože zobrali nám slovo, opozícii vtedajšej, ktorá protestovala proti prijatiu obrannej dohody s USA, zastavili diskusiu, nebola tu žiadna rozprava, nemohli sme sa vyjadriť nijakým spôsobom, v uliciach boli tisíce ľudí, opakovane protestovali proti tomuto, prieskumy verejnej mienky hovorili, že ľudia nechcú mať obrannú dohodu s USA, nechcú tu mať cudzie vojská, a napriek tomu sa viete, čo stalo? Táto, ten parlament, bývalá vládna koalícia to schválila takto, išlo to k prezidentke, a čuduj sa svet, prezidentka sa ani neobrátila na Ústavný súd, ani nijakým spôsobom nevyjadrila teda znepokojenie, že takéto niečo parlament robí, nie, to teraz robí, ale vtedy neurobila nič také. Do jednej sekundy to podpísala a vôbec jej nevadilo, že vtedy zapchali ústa vtedajšej opozícii. Vôbec jej nevadilo, že opozícia je v uliciach a že ľudia na Slovensku väčšinovo takéto niečo odmietajú. Ale odrazu pani Čaputová, teraz asi jej krivdím, lebo ona to vlastne podpísala, ten zákon (povedané so smiechom), čiže ona s ním de facto súhlasí, takže vysiela veľmi také schizofrenické signály, hej, že aj súhlasí, aj nesúhlasí. Ako to na tom východe hovoria? Kuš ma pomiluj, kuš ma pušč, hej, že? (Povedané so smiechom. Reakcia z léna.) Pusť, prepáč. Viete, tak dá sa aj nedá sa, súhlasiť aj nesúhlasiť. To tak trošku schizofrenici robia, ale myslím si, že pani prezidentka by mohla byť trošku viac taká jednoznačnejšia. Čiže ja sa len pýtam, keď vám to nevadilo pri obrannej dohode, tak ako je možné, že to zrazu Európskemu parlamentu vadí? Alebo keď najväčší, najväčšia tragédia ľudstva po druhej svetovej vojne je zrýchlený postup, alebo teda skrátené legislatívne konanie podľa Európskeho parlamentu, no tak sa potom pýtam, prečo im nevadilo skrátené legislatívne konanie v minulej vláde, keď si tu minulá vláda dala nové ministerstvo pre pani Remišovú, MIRRI. Prečo to vtedy nevadilo? Veď aj to bolo skrátené. Prečo sa vtedy pani Demirel a pán Asáhlaví (správne: „pani Al-Sahlani“, pozn. red.) nerozhodli, že prijmú rezolúciu v Európskom parlamente, že aká zlá je tá bývalá vláda. Viete, vtedy im nevadilo nikomu nič. Vtedy nevadilo Európskemu parlamentu, že zomrel Milan Lučanský za veľmi záhadných okolností, že si samovylúpol oko. Vtedy nevadilo ani, že zomrel Jozef Chovanec, kde tam belgická policajtka hajlovala. Nevadilo ani to, že zomrel advokát Krivočenko, aj keď boli prístroje na to, aby mu zachránili život, ale počas vlády pani Kolíkovej sa nenašli. Nič z tohto nevadilo európskemu, ctenému Európskemu parlamentu, ktorí ovládajú také frakcie neoliberálne, slniečkarske, v akej sedí aj Progresívne Slovensko. To je to pokrytectvo, to je to pokrytectvo, na ktoré upozorňujeme. Ale odrazu najväčší problém je to, ako sa predseda vlády Slovenskej republiky rozpráva so študentom! Ešte raz, vy vážne veríte, pani Jurík, ja vás naozaj nepoznám, ale neverím, že ste až taká naivná, vy vážne veríte, že pán Demirel, pán Demirel alebo Al Sáhlaví (správne: „pani Demirel“ a „pani Al-Sahlani“, pozn. red.) napísal do tohto uznesenia, že kritizuje pána premiéra za jeho komunikáciu so študentom. Asi neveríte, že? To bol Slovák, to bol Bilčík alebo Hojsík, alebo Wiezik, alebo niekto, to nebol Demirel. Už si to konečne uvedomte, nerobte naozaj z vašich vlastných voličov ľudí, ktorí nerozmýšľajú. Ale budem pokračovať. Viete, to, že pani Čaputová sa obracia na Ústavný súd, je to stále vnútropolitická, domáca záležitosť. To môže urobiť. To, čo my namietame, je to, aby ste kydali na Slovensko v zahraničí. Opakujem, pokiaľ to držíme na Slovenskej pôde, nech sa páči, nepovažujem to za správne, považujem to za pokrytecké a áno, pani prezidentka Čaputová sa správa ako podpredsedníčka Progresívneho Slovenska naďalej, žiaľ, a zneužíva svoju funkciu, ale to si môžeme vyrozprávať na Slovensku. Ale, preboha, aby ste takéto veci robili na pôde zahraničia, na pôde Európskeho parlamentu, to je to, čo je cez čiaru, to je to, čo kritizujeme, a to je to, čo je protislovenské, judášske a, prepáčte, zradcovské. Zradcovské je to správne slovo. Ďalší príklad toho, že tento dokument je čisto ideologický, politický a taký, by som povedal, taký prvoplánový politický hejt Progresívneho Slovenska, ktoré využilo svoje chobotnice v Európskom parlamente. Vyčítajú nám, že slovenský premiér sa často uchyľuje ku kontroverznej rétorike s cieľom polarizovať slovenskú spoločnosť. Vy ste niekedy počuli Matoviča ako bývalého predsedu? A videli ste niekedy Európsky parlament, že by prijímal nejaké rezolúcie k jeho kontroverznej rétorike? Nie. Ale zhodou okolností prijímal rezolúcie Európsky parlament k rétorike, ktoré polarizujú slovenskú spoločnosť. Čo viac polarizuje spoločnosť slovenskú ako Matovič, Galko, Pročko? Čo viac polarizuje ako to, že Čaputová ako prezidentka vyhlási, nech ľudia netliachajú a že nerozumie vlastnému národu . Čo viac polarizuje, mi povedzte. Ďalšia vec. „Keďže úctivá výmena názorov medzi politickými predstaviteľmi a občanmi vrátane študentov má zásadný význam pre zdravé fungovanie demokracie.“ Študent, hej, najväčší problém celého sveta, celej Európy je to, že Robert Fico si urobil srandu zo študenta, že si má naozaj dorobiť skúšky, kým sa vyjadruje k vážnym právnickým veciam. Ale aby ste, aby vám bol odcitovaný aj príklad úplnej lži, klamstva z tejto rezolúcie. Podľa Európskeho parlamentu, citujem: „ Verejné útoky politikov na Slovensku proti novinárom, občianskej spoločnosti a zraniteľným skupinám v minulosti vytvorili priaznivé prostredie pre prejavy nenávisti“ – teraz dávajte pozor – , „čo viedlo k závažným násilným trestným činom vrátane vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.“ Počúvali ste dobre? Priaznivé prostredie pre prejavy nenávisti, čo viedlo k závažným, čo viedlo k vražde Kuciaka. Čiže tá nenávisť viedla k vražde Jána Kuciaka. To na ako došli naši drahí súdruhovia z Európskeho parlamentu, že on bol zabitý z nenávisti? Čiže tam došiel nejaký dav, ktorý ho zlynčoval? Však tá najpravdepodobnejšia verzia, ktorú ste vy sami liberáli citovali, bol, že to bol Kočner kvôli nejakému článku. Aj to sa nakoniec ukázalo, že to neviete obhájiť na súde. Ako si môžte dovoliť takto klamať, resp. tuto súdruhovia e Európskeho parlamentu? Aká nenávisť, to nebol zločin z nenávisti, to nebolo tak, že by teraz kvôli akémukoľvek nenávistnému prostrediu zomrel Ján Kuciak. Veď to je čistá lož, to je hoax, to je dezinformácia úplne učebnicová. A takéto lži, to sa hemží takýmito lžami, ale naozaj nebudem teraz opakovať, akým spôsobom sa potom vyjadruje k tomu, že treba rozdeliť RTVS, že treba mať kontakt s občianskou spoločnosťou a podobne, to som už opakoval. Možnože by som zopakoval ešte aj tú myšlienku, ktorú som spomínal, ale pán Valášek tu zjavne nebol predtým, keď som to spomínal, a nie je tu znova, ale budem na to reagovať veľmi stručne. Je dramatický rozdiel, a ja som to spomínal vo svojom príhovore, keď tu prenasledujú opozíciu, keď zatvárajú lídra opozície, keď zomierajú ľudia vo väzbe, keď sa páchajú také veci, aké tú páchala bývala vláda na slovenskej opozícii, na strane SMER, za to, že Robert Fico urobil tlačovku, kde obvinil Kisku a Matoviča z toho, že páchali daňové podvody, a ono sa ukázalo, že ich naozaj spáchali, hej. A za toto chceli zavrieť Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, že organizovaná zločinecká skupina , spomeňte si na to. Tak pokiaľ sa slovenský politik opozičný sťažuje na takéto veci na európskych orgánoch, tak je to absolútne legitímne. Keby sme my vás zatvárali alebo vášho Šimečku, alebo niekoho ťahali z protestov, alebo by sme zatvárali do väzby, alebo by zomierali vaši bývalí policajní prezidenti a podobne, tak vtedy by som úplne chápal, že by ste sa išli sťažovať. Ale my sa bavíme o slovenskom legislatívnom procese. Chápete ten rozdiel? O niečom, čo má v priamej výlučnej právomoci Národná rada Slovenskej republiky, legislatívny proces, právo prijímať legislatívu v oblasti Trestného zákona, zrušenie špeciálnej prokuratúry a tak ďalej. To je naša výlučná právomoc. Európsky parlament môže brblať, ale nemá do toho žiadne reálne právomoci, ako to zmeniť. A ešte teda takýmto spôsobom brblať by ani nemal, pretože je to nad rámec jeho právomocí. A viete, toto porovnávať, a pán Valášek to porovnáva, je absolútne nepochopenie celého fungovania Európskej únie. Európska únia to nie je nejaký superštát, ktorá si môže robiť, čo chce. Oni majú zmluvami jasne vymedzené, čo robiť môžu a čo robiť nesmú. A oni toto robiť nesmú. Jednoducho nemôžu sa starať do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky. Je to porušenie našej suverenity. A opakujem, už som ten príklad použil, použijem to ešte raz, aj slovenský parlament teraz môže prijať hocijakú rezolúciou o tom, že sa v Portugalsku stal nejaký korupčný, korupčná aféra. Môžeme, ale asi nám to ani nenapadne, aby ste sa starali do vnútorných záležitostí iného štátu a prekračovali naše právomoci, že nie? Ale Európsky parlament to spravil vo vzťahu k Slovenskej republike. Keby to spravil vo vzťahu k svojim výlučným právomociam, riešil by jednotný trh, riešil by možno tie oblasti právneho štátu, ktoré spadajú pod jeho kompetenciu, fajn, ale on tu riešil, preboha, komunikáciu premiéra so študentom? Toto sú veci, ktoré sú naozaj cez čiarku a je mi ľúto, že to kolegovia z Progresívneho Slovenska nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Ale myslím, že som dal dosť dôvodov a dosť jasných konkrétnych príkladov, kde táto rezolúcia klame, zavádza, dezinformuje, šíri hoaxy, a prepáčte, ja by som vo vás chcel, ale naozaj vás nepoznám, ale prebudiť trošku vlastenectva. Ako, opakujem, môžu mať rôzne názory na rôzne veci, ale asi vám to zabudli povedať, keď vás nejakým spôsobom vychovávali, v zahraničí sa na vlastnú krajinu, na vlastný štát nekydá. Toto si, prosím, zapamätajte a potom sa môžme baviť o čomkoľvek, lebo kým budete kydať na Slovensko v zahraničí, tak jednoducho platí to, čo som povedal, nenávidíte Slovensko, škodíte Slovensku a považujem vás za človeka, ktorý bude aj v budúcnosti Slovensku iba ubližovať. A pokiaľ chcete aj v Európskom parlamente takéto niečo ďalej robiť s vašou Ostrihoňovou, s vašim Ódorom a ďalšími, tak to je pre Slovensku a naše národné záujmy veľmi nebezpečné a, opakujem, vlastizrada. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:50] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý... Ako prvá pani poslankyňa Jurík. [18:03] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja vám v prvom rade, pán poslanec Blaha, ďakujem za ten kompliment, že vraj som tímlíderkou pre európske záležitosti , tak to ma veľmi potešilo. Ale keď sme pri tých osobných útokoch, tak ak ste to brali za nejaký útok, tak... no, nemrzí má to úplne, ale aspoň ste sa mohli brániť. Vy tu útočíte na Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, ktorá tu nie je a ktorá, samozrejme, na tieto vaše útoky nemôže nejakým spôsobom zareagovať, čo považujem za mimoriadne slabošské. Vraj v mojom prejave nebolo na čo reagovať . Tak mi povedzte niečo o tom čl. 325 zmlúv, o rozhodnutiach Taricco 2015 alebo M.A.S. a M.B. 2017. A ak nás tu chcete poučovať o tom, že vlastne sa jedná o vnútroštátnu záležitosť a tak ďalej, tak vy ste nepochopili tie dopady, ktoré má táto vaša novela na finančné záujmy EÚ, a je to práve kvôli tomu, že sa EÚ o nás zaujíma. Nie kvôli nejakému žalovaniu alebo neviem, čo to stále opakujete. Mrzí ma, že diskusie v taxíkoch a obchodoch považujete za zmysluplnú debatu nahrádzajúcu MPK. Skutočne od niekoľkonásobného poslanca by som asi čakala viac. To kydanie v zahraničí , k tomu sa asi ani nebudem vracať, pretože, opakujem, jediný kto tu spôsobil hanbu, kto tu ohrozil naše čerpanie európskych peňazí, a tým pádom záujmy slovenských občanov a občianok, ste práve vy. A hovorili ste o rétorike, že sa tu predtým nevyjadroval Európsky parlament k rétorike Matoviča a ďalších. No napríklad v uznesení, ktoré bolo prijaté po smrti Matúša a Juraja na Zámockej, tak práve o tej rétorike nenávisti sa hovorilo, takže to nie je pravda, čo ste povedali. A vy ste povedali aj, že ma nepoznáte. Nuž ja nepoznám Výboha, Bödöra, Kažimíra a ďalších. Vy áno? Vy sa do tých chobotníc veľmi rozumiete. Ďakujem. [18:03] Peter Žiga Poslanec Hargaš. [18:05] Ján Hargaš – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Blaha, musím priznať, že ja si ešte iba tak zvykám na tú vašu intenzitu, takže som v takom procese, ale budem k vám naozaj slušný, že ja si naozaj nemyslím, že vy máte právo sa tu ohradzovať, že kolegyňa Jurík bola voči vám ad hominem . Naozaj si to nemyslím. Že jednak ste začali svoj príspevok tým, že ad hominem napádate pani Ostrihoňovú, ktorá tu nie je a nemôže na to reagovať, jednak ste sa preslávili tým, že na námestiach ste podnecovali dav, aby hanlivo skandoval na adresu pani prezidentky. Ako viete, že, že.... a potom sa ohradzovať, že, že niekto ide voči vám ad hominem a že vám to teda vadí, tak nepríde mi to úplne konzistentné. A viac takýchto bodov nekonzistentnosti tam bolo. A druhá vec je, že ste teda sa nejak vyjadrili, neviem to presne zreprodukovať, ale že teda pani kolegyňa Jurík má z vás komplex. Priznám sa, nepočítal som to, lebo ste ma prekvapili tou intenzitou, ale keby som, možno zajtra to spravím, že si napočítam, koľko ste vo vašom úvodnom slovo, keď ste predkladali tento návrh uznesenia, koľkokrát ste použili slovo Progresívne Slovensko. Verím, že to bude na desiatky. Ale ja sa teda pýtam, že kto tu má z koho komplex. Ďakujem. [18:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:05] Ondrej Dostál Pán poslanec Blaha, no nikto netvrdí, že samotné skrátené legislatívne konanie je koniec sveta. Sú skrátené legislatívne konania, kde je dôvod podľa... ktorý predpokladá zákon, a sú také skrátené legislatívne konania, kde ten dôvod nie je. Sú skrátené legislatívne konania o menej závažných návrhoch aj závažnejších a o veľmi závažných. Vy ste tu povedali, že Európsky parlament sa neozval, keď bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválené nové ministerstvo pre pani Remišovú, ale tak Európsky parlament z novšej histórie sa neozval žiadnym pobúreným uznesením, ani keď bolo schválené nové ministerstvo pre stranu pána Danka. On sa ozval teraz, keď sa menil zásadných spôsobom Trestný zákon, čo je, čo je niečo, niečo úplne iné. Hovorili ste o tom, že my sme skrátili rokovanie o tej obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Tam, pokiaľ viem, bolo schválené nočné rokovanie, ale vy, áno, áno, pán poslanec Mizík tu púšťal nejakú sirénu, čo znemožňoval, znemožňoval rokovanie, takže, takže tak to bola trošku iná situácia, keď znela siréna v Národnej rade. Ale teda najviac ma na vašom vystúpení zarazilo, ako ste sa ohradili voči pani poslankyni Jurík, že bola voči vám osobná. A vy ste v reakcii, teda pani Cifrovú Ostrihoňovú a pána Ódora označili za agentov Progresívneho Slovenska, Pročka za profesora, pani Jurík a my ostatní nemáme radi Slovensko, opozícia je protislovenská, judášska a zradcovská, prezidentka je protislovenská, europoslanci sú súdruhovia a my tu, teda pani poslankyňu Jurík, ale asi my nenávidíme Slovensko, škodíme Slovensku a správame sa vlastizradne. To nie je osobné, hej? Nie? Dobre. [18:05] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Blaha. [18:05] Ľuboš Blaha Presne tak, pán Dostál, nie je to osobné, to je politická kritika. Keď o niekom poviete a to je aj odpoveď na pána Hargaša, že pani Čaputová je americká agentka , to nie je osobná kritika. To je kritika jej politických názorov, ktoré sú veľmi proamerické. A že nevidíte ten rozdiel, to je naozaj (povedané so smiechom), by som povedal, až bizarné Viete, pani poslankyňa Jurík, že pani Ostrihoňová na mňa nemôže reagovať. To je veľmi vzácne, že si to teraz všímate, lebo ja si pamätám inú situáciu, keď pani moderátorka Ostrihoňová odvysielala reláciu v RTVS s pani Jančkárovou a Tódovou, a bolo to kauza, že mňa vtedy pani Jančkárová nevpustila do Slovenského rozhlasu. A vtedy som sa... (Potlesk.) A vtedy som sa pýtal pani Ostrihoňovej osobným listom, že, prosím, mohol by som ako protistrana vystúpiť tiež v tej vašej relácii, lebo rád by som teda povedal svoj názo r , keď tam môže byť pani Jančkárová . A ona mi to nedovolila s argumentom, že nie som žena . A viete, koho tam zavolala? Pána Daňka, to je úchvatná žena. Pán Daňko, bývalý šéf NAKA. Ten ak ten je žena, tak je veľmi škaredou ženou. Viete, to je tá práve, to pokrytectvo, že zrazu vám vadí, že pani Ostrihoňová nemôže reagovať, pritom má možnosť, má svoje kanály, má svoje sociálne siete, môže akokoľvek reagovať. Ale v tom čase, keď som bol opozičný poslanec, vám vôbec nevadilo, že takýmto spôsobom jednostranne si uzurpovali diskusiu. Viete, pán Dostál, ja mám pocit, že jediný ste reagovali vecne, ten dôvod na to skrátené legislatívne konanie bol v tom, že tu bolo Lipšicovo gestapo, ktoré bralo ľudom ľudské práva a zomierali kvôli nemu ľudia. Aby sme nemali obavy, že budú ďalej brať ľudské práva a ďalej budú zomierať ľudia. To je veľmi vážny dôvod na to, aby sme čo najskôr zastavili Lipšicove gestapo. Ja som presvedčený, že viete, o čom hovorím, a obávam sa že... Predsa len ešte 20 sekúnd. (Potlesk.) Pán Hargaš, viete, je veľký rozdiel keď niekto kritizuje Progresívne Slovensko, to nie je otázka komplexu. Vy hovoríte o SMER-u v každej druhej vete, to tiež nie je otázka komplexu, to je normálna politická kritika. Vy nemáte radi SMER, my nemáme radi Progresívne Slovensko. To je, to patrí k politike. Ja iba hovorím, že nebuďme osobní. Ja som pani Jurík vo svojom úvodnom príhovore nespomenul ani raz a ona sa postavila a hneď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hargaš. [18:11] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak by som mohol poprosiť trošku, kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále. Opakované zaznievanie gongu.) Čiže kľud, mne to nevadí, kľudne do bufetu, ale že trochu to... (Doznievanie gongu.) No, rád by som predniesol po novom teda nejakú politickú kritiku, pán Blaha, snáď to, nezoberiete to osobne, keď sa budem dotýkať aj nejakej vašej nekonzistencie. Ja sa naozaj budem snažiť ostať akoby že slušný, hej, že, že ako som povedal vo faktickej, ja si ešte zvykám na tú vašu intenzitu a... a nebolo to ľahké počúvať všetko, čo ste tu rozprávali pri obhajovaní tohto návrhu, návrhu uznesenia ale, ale budem sa snažiť nejak držať, držať dekórum. Ale na úvod si dovolím taký, taký bonmot a neberte to, prosím, naozaj osobne. Už naozaj mám pocit, že musím trochu našlapovať okolo vás, aby ste to nezobrali osobne, takže všetko dávam s tým dôvetkom, že je to politická kritika, ako ste to nazvali. Mne tak trochu príde, že celé toto dianie okolo Trestného zákona a tá kritika, ktorá prichádza z rôznych spektier, by sa dala zhrnúť takým tým slovesným spojením, že všetci sú blázni, len ja som lietadielko, lebo to, že tieto zmeny spôsobujú problém v našom vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou, tak to nám hovorí Európska komisia, Európska prokuratúra, hovorí to predseda Rady prokurátorov, hovorí to Rada prokurátorov na Slovensku a rada ďalších expertov, ktorí sa k tomu Trestnému zákonu vyjadrovali. Ale napriek to... A keď, keď to teda povie aj Európsky parlament, tak, tak vy tu navrhnete nejaké uznesenie, aby sme sa veľmi, veľmi proti tejto kritike ohradili, a preto mi to akoby prišlo adekvátne to takto nejak zarámcovať, že, že naozaj mi to príde, že všetci sú blázni, to len teda my sme lietadielko a, a my vieme presne správne, ako, ako to tu robíme dobre. To, prečo to uznesenie Európskeho parlamentu je legitímne, tak to vám veľmi podrobne rozobrala pani kolegyňa Jurík, takže k tomu sa nebudem ani nejak veľmi, veľmi vyjadrovať, ale čo mi to teda naozaj pripomína, a priznám sa, že ja som to zažil, keď som bol na gymnáziu, tak to je obdobie mečiarizmu, lebo vtedy to tiež to bolo tak rámcované, že teda všetci nám chceli zle zvonku, len teda ten pán Mečiar to myslel s nami dobre, ale všetci ostatní nám robí... nám robili zle, aby som dokonca teda citoval jeho ako klasika, tak ostatní boli „ gágaji, prďúsi a pre mňa niktoši“ , ak si správne pamätám. Ale teda aj Únia nám hovorila zle, keď nám posielala demarše po noci dlhých nožov, alebo potom po únose prezidentovho syna, tak, tak aj to boli zahraniční agenti, ktorí vlastne sa nerozumeli nič slovenskej, slovenskej politike, a, a všetci boli proti nám. Takto nejak to vtedy bolo zrámcované a vlastne vy ste v tom, v tom úvodnom slove, aj keď ste predstavovali tento návrh, tiež to zarámcovali tak, že vlastne pán Mečiar, a to ste citovali niekoho, takže to nie je vaša myšlienka, ale teda keďže, keď ste ju použili ako argument, tak, tak zrejme s ňou súhlasíte, že bol obeťou nejakej konšpirácie novinárov. Alebo celé to dianie bolo obeťou, že teda pán Mečiar sa stal obeťou konšpirácie novinárov, a preto vlastne Európska únia nám posielala demarše. No... (Povedané s povzdychom.) Ako to povedať? Ja si myslím, že, že naozaj sa, sa, sa dosť približujete tým praktikám, ktoré tu za mečiarizmu fungovali. Dnes po novom teda vyšla aj mediálna správa o tom, že keď sa vám nepodarí pretlačiť pána Gašpara mladšieho ako šéfa SIS, tak si nachádzate nejakú cestičku cez zmenu štatútu, ktorú teda údajne mala schváliť vláda na tajnom rokovaní vo štvrtok, a to už, to už idete, dokonca až, by som povedal, že ďalej ako ten Vladimír Mečiar. Hej, že ten Vladimír Mečiar zastavil tam, že keď mu teda pán prezident Kováč nechcel vymenovať toho, toho Lexu za šéfa SIS, tak nejak spolu bojovali, ale, ale vy to posúvate na ďalší, na ďalší level, takže myslím si, že, že sa veľmi nebezpečne približujeme k týmto, k týmto rokom. A ešte jednu takú myšlienku by som chcel k tomu povedať, vy v tom uznesení hovoríte, že vyzývate Európsky parlament, aby prestal šíriť dezinformácie . Čiže máte teda pocit, že Európsky parlament v tom uznesku hovorí niečo, čo nie je pravda, čo vám teda aj pani kolegyňa Jurík vás vyzývala, aby ste teda povedal, že ktorá tá časť toho uznesenia nie je pravda. Konkrétne vety dávala a nepočul som teda nejakú reakciu, že by ste presne povedali, že ktorá časť nie je pravda. Ale, prepáčte, nasleduje zase politická kritika, nemáte problém tvrdiť, že toto uznesenie je z dielne nejakých opozičných europoslancov, ktorí dokázali zmanipulovať pomaly celý Brusel o svojej pravde . A teda ak toto nie je dezinformácia, tak ja by som vás chcel poprosiť, aby ste k tomu doložili nejaký dôkaz. Hej, že keď sa už navážate do, do, do, do europoslancov za Progresívne Slovensko, tak či by ste mohli k tomu niečo aj povedať akoby vecné, nie len tvrdenie, že teda podľa vás to napísali Slovensku škodiaci europoslanci, lebo inak je to naozaj dezinformáciou. Neviem, či ma počúvate, alebo nie, ale tak snáď sa dočkám možno aj nejakej reakcie na toto. No, takže je, je to veľmi, veľmi nekonzistentné vyzývať Európsky parlament, aby nešíril dezinformácie a hneď v úvodnom slove, kde predstavujete toto uznesenie, tak šíriť dezinformáciu o tom, že nejakí zlí, zlí progresívci, ktorí škodia Slovensku, zmanipulovali, obalamutili celý, celý Brusel bez nejakej náz... bez nejakého náznaku argumentu. No, a ešte jedna vec k tej, k tej suverenite, lebo my to na averze pravidelne mávame, a teraz znie to tak vnútorne konfliktne, ale, chvalabohu, za tú suverenitu, ktorú teraz robí pán, pán Fico, pretože on vždycky napne svaly smerom dovnútra, že teda my suverénne ideme zastaviť tie peniaze pre Ukrajinu, ale potom keď príde na hlasovanie v Rade, tak, tak vlastne ich nezastavíme. My suverénne tvrdíme: „ V Kyjeve nie je vojna ,“ a teda stretneme sa radšej iba za hranicami. Ale keď už vlastne to nie je až takou veľkou témou, tak tam podpíšeme nejakú dohodu o spolupráci s Ukrajinou, hej? Čiže suverénne robíme krik tu doma, ale keď prídeme za hranice, tak tá suverenita trošku aj z toho pána premiéra opadáva. A ja si myslím, že, že, že je to dobré. Chvalabohu, že, že tú suverénne politiku robí takýmto štýlom, pretože v konečnom dôsledku tým prispieva k spoločným snahám Európskej únie, ktoré sú možno, možno širšie ako len to, kam si dovidia niektorí koaliční, niektorí koaliční poslanci, na špičky topánok, takže kým je tá suverenita takto reprezentovaná, tak, tak je to fajn a, a myslím si, že aj Európsky parlament má tým pádom absolútne nejaké právo sa k tomuto, k tomuto vyjadriť. Ešte jednu vec som vám chcel povedal k tomu zastaveniu, zastaveniu eurofondov, pretože držiac sa hesla – všetci sú blázni, len my sme lietadielko –, tak aj, aj tu na Slovensku vlastne viacerí predstavitelia vlády tvrdia, že vlastne vôbec nemáme s tým problém. Hej, že tá štvrtá platba, že to je vlastne úplne v pohode. No nie je to úplne v pohode. Zastavili nám štvrtú platbu z plánu obnovy a dostali sme výnimku nad rámec toho, ako sa štandardne prebieha ten proces vysvetľovania, ktorý štandardne mal trvať dva mesiace, tak už teraz sme za tými dvoma mesiacmi a vysvetľuje sa ďalej. Čiže už sme v nejakom neštandardnom procese. Takže reálne hrozí ohrozenie, ohrozenie eurofondov a... to je, to je len akože na ďalší, ďalší, ďalšia, ďalší kúsok tej skladačky, prečo si myslím, že celá táto, celá táto, celý tento pushback, neviem, aké je slovenské slovo pre pushback. (Reakcia z pléna.) Odpor (povedané so smiechom), odpor voči kritike, ktorá prichádza, ktorá prichádza zvonku, je naozaj podľa štýlu – všetci sú blázni, len teda my sme, my sme lietadielko . A viete, čo mi je najviac ľúto? Najviac ľúto mi to je to, že, že celú túto debatu vedie pán podpredseda parlamentu, ktorý sa nebráni tomu zvesiť si vlajku Európskej únie vo svojej kancelárii, za čo sa následne teda musel ospravedlniť, že to asi nebolo úplne vhodné. Aj keď ospravedlnenie som, myslím, že nikdy nečítal, ale nejak to tak uznal. Čiže nebráni sa tomu, zvesiť si tú vlajku, ale vôbec mu nevadí čerpať všetky benefity toho členstva, ktoré z tej Európskej únie máme, či už je to tých 20 mld., ktoré do nás Únia bude investovať v najbližších rokoch, alebo sú to benefity voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu a tak ďalej a tak ďalej. Trochu je to nekonzistentné podľa mňa aj s takým štýlom, že má často také názory proti, proti Západu a kapitalizmu a neviem čo, ale nevadí mu byť populárny práve na tých sociálnych sieťach, ktoré tak nejak pochádzajú z tých kapitalistických krajín a sú takým kapitalistickým výdobytkom. A mrzí ma to preto, že tento rok budeme oslavovať 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Ak ten rok začneme práve takýmto uznesením, tak to bude smutný začiatok niečoho, čo by sme tento rok mali oslavovať. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [18:11] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda vôbec nebudem osobná. Poďme sa baviť vecne, ale prosím vás, diskutujme. Ja som stále nedostala odpovede na všetky tie otázky, na tú konštruktívnu kritiku, ktorú som zopakovala aj po tých dvoch mesiacoch, čo som to hovorila v rozprave, vo faktických poznámkach – a proste stále z vašej strany nič. A dnes som to zopakovala, a vy sa, vy ste sa vo vašich reakciách na mňa opäť len zaoberali tým, čo vás zaujíma, a síce nejaké televízne relácie a podobne. Ale teda poďme sa vrátiť, ako aj kolega Hargaš, k tomu, že prečo vaša novela ohrozuje čerpanie európskych peňazí, prečo tým pádom vy poškodzujete nielen dobré meno, ale vôbec budúcnosť tejto krajiny. Prečo, prečo je to tu ohrozenie jednoducho. A síce napríklad táto novela znižuje trestné sadzby plus zavádza drastické znižovanie premlčacích dôb. Tieto majú negatívne dopady na ochranu finančných záujmov EÚ. Tak mohli by ste mi vysvetliť, ako ste sa vysporiadali so všetkými tými výčitkami, ktoré vám Európska komisia niekoľkokrát v listoch jednoducho predstavila. A či už nám teda nehrozia momentálne žiadne sankcie, keď sa už máme baviť večne... vecne, tak ako to spravil aj kolega Hargaš. Takisto ma veľmi zaujíma, že čo po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry ideme robiť so všetkými tými vzťahmi, ktoré mala Európska prokuratúra či už teda s prokurátormi na Úrade špeciálnej prokuratúry, ale napríklad aj s NAKA, ktorú dnes nám tu minister vnútra tiež povedal, že plánuje zrušiť, takisto vzťahy EPPO so súdmi, no a, samozrejme, aj ďalšie výčitky, ktoré vám tu Európska komisia niekoľkokrát zopakovala a ktoré neboli doriešené ani tými pozmeňovacími návrhmi. Však bavme sa o tom kľudne, nebuďme osobní. Ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blaha. [18:11] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať na predrečníka, nie ako pani kolegyňa, ktorá porušila rokovací poriadok, kládla mi otázky, ktoré nemôže klásť pánovi Hargašovi. Budem reagovať na pána Hargaša, Viete, pán kolega, v dobrom, keď už tretíkrát motáte ten istý vtip o tom lietadielku, tak už zjavne nemáte čo povedať. Nie je nevyhnutné vyčerpať celý ten čas, kľudne môžete hovoriť aj menej, nie je to povinnosť. Dobre, len aby ste do budúcnosti vedeli, to bolo v takých... chvíľkami až trápne. Vy ste sa pýtali, že kde sú lži a hoaxy v tej rezolúcii a ste asi predtým nepočúvali, kde som tomu venoval asi štyri alebo päť minút svojho príhovoru. Napríklad keď hovorí táto rezolúcia o tom, že vražda Jána Kuciaka bola zločinom z nenávisti, že kvôli tej nenávistnej atmosfére vlastne zomrel Ján Kuciak , čo je zjavný nezmysel, tá vražda mala súvislosť možno s tým Kočnerom, možno niečo, hej, nič nie je dokázané, ale určite nebol zlynčovaný davom kvôli nenávisti. Toto je číra lož. A je aj smutné, že zase sa v Európskom parlamente cez Progresívne Slovensko zneužíva téma Jána Kuciaka. Aj včera sa zneužívala na námestiach. Namiesto pietnej spomienky tam pavián Stanke vrieskal ako na deathmetalovom koncerte. Prepáčte, to je pieta? Tak buď si vážime tú pamiatku toho Jána Kuciaka a nezneužívame to politicky alebo šírime nenávisť. On je pre vás len hromozvod na to, aby ste šírili nenávisť. A to je veľmi smutné, aj keď pochopiteľné, keďže len vďaka smrti Jána Kuciaka sa do paláca dostala aj vaša podpredsedníčka Zuzana Čaputová. Len by som vám možno, možno pripomenul, že si zistite, kde bol v tom čase váš úžasný liberálny hrdina prezidentský kandidát Ivan Korčok, keď zomrel Ján Kuciak, a niekoľko mesiacov po tom, slúžil vláde Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Služobníček, verný služobníček. (Povedané so smiechom.) Dokonca vtedy odstúpil pán Maďarič ako minister, ale Korčok ostal. (Povedané so smiechom.) Korčok ostal do poslednej chvíle a bránil ten SMER a bránil, bránil tú našu vládu. Náš súdruh. Každopádne, pýtali ste sa ešte na tú vlajku Európskej únie, ten sig... signál bol jasný, že Slovensko je na prvom mieste. Taký som ja. Pre vás je na poslednom, taký ste vy. (Potlesk.) [18:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hargaš. [18:11] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne aj za dobre mienené rady. Budem na to pamätať, pán Blaha. A teda všimol som si vo vašej faktickej poznámke, že teda pod politickú kritiku spadajú aj herci, to som nevedel, že politická kritika môže smerovať aj na hercov, takže rozširujem si tú definíciu. A viete čo, že podľa mňa je v tom symbolika v tých vlajkách, že tam nemáme len jednu alebo jednu vyššie, druhú nižšie, že, že sú tam, že sú tam dve vedľa seba. Ak chcete, tak môžete si tam obhájiť ten národný záujem, že naša je vždy vľavo, viete, a u nás sa teda číta a píše zľava doprava, tak to môžete brať tak, že teda najprv príde na tú slovenskú a potom na tú európsku. Ale je to nejaká symbolika toho, že sme súčasťou nejakého spoločenstva. A vidíte, to je jedna myšlienka, čo som vám chcel povedať ešte v tom, v tom samotnom príhovore, že tie demarše proti tomu Mečiarovi k nám prichádzali v čase, keď sme neboli súčasťou toho spoločenstva. Vtedy sa dalo normálne hovoriť, že čo sa nám to staráte do našich vecí, veď nie sme v jednom klube. Teraz sme v jednom klube, sme v jednom spoločenstve s tými inými krajinami Európskej únie. O to relevantnejšie je, keď sa zástupcovia, ľudom volení zástupcovia týchto krajín v Európskom parlamente majú potrebu vyjadriť k nejakému dianiu, ktorú jeden člen toho klubu presadzuje. Tak chápem, že, že spôsob vašej diskusie, alebo prezentovania názoru je, že teraz vy si zvesíte tú európsku vlajku, lebo sa chceme asi tváriť, že nie sme súčasťou, súčasťou toho, toho klubu a necháte si tam len tú slovenskú, ale ja si myslím, že to je také, také lacné vlastenectvo. Viete, že to ozajstné vlastenectvo je, že viete nejak sa zastať nejakého odborného postoja aj v tej Európskej únii, že viete niečo odborne vyargumentovať, netlačíte to cez skrátené legislatívne konania napríklad a podobne. Ďakujem. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko. Nech sa páči. [18:20] Ľuboš Blaha Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte už iba na záver zhrnúť. Väčšina argumentov odoznela a možno nadviažem na tú záverečnú reč pána poslanca Hargaša, aby možno pochopil aj postoj politickej strany SMER - slovenská sociálna demokracia. My sme vlastenci. Sme ľudia, ktorí milujú Slovensko, a nikdy by sme si nedovolili kydať na našu vlasť v zahraničí a prijímať rezolúcie v Európskom parlamente a hlasovať za niečo, čo škodí Slovensku. Nikdy by sme si nedovolili, aby sme lobovali za to, aby Slovensko prišlo o eurofondy. A to všetko robíte vy. Potom si nemôžte hovoriť vlastenci. Prepáčte, nie. Vy ste možno americkí vlastenci (povedané so smiechom), európski vlastenci, ale určite nie slovenskí vlastenci. A ten signál aj toho zvesenia tej zástavy bol v tom, že Slovensko je na prvom mieste. Slovensko je pre nás na prvom mieste. Pre vás je na poslednom. Pre vás je na prvom mieste Washington, Brusel, Ukrajina, všetko, len nie Slováci. A poďme sa baviť o tom, ako Slovákom pomôcť. Ako pomôcť slovenským poľnohospodárom. Ako im pomôcť v tom, že Európska komisia aktuálna von der Leyenovej, Európska komisia prijíma opatrenia, ktorá im škodí, lebo pre ňu je Ukrajina na prvom mieste. O tom sa poďme rozprávať, ako pomôcť Slovákom. Ale nie, jediné, čo vás zaujíma, sú vaše liberálne, dúhové témy a nič iné. Tak to bolo aj v diskusii o, o trestných... Trestnom zákone. Prepáčte, ale za celý ten čas, čo sme viedli diskusiu o Trestnom zákone, Progresívne Slovensko neriešilo nič iné v rámci vecných pripomienok, len dúhové témy, homosexuálov a diskrimináciu menšín. Nič iné vás nezaujímalo. A potom ste zrazu v posledný deň objavili tému znásilnenia a zneužili ste ju strašidelným spôsobom. Strašidelným spôsobom. Dve... dve hlavné odkazy tejto rezolúcie a opätovne to zdôrazním, aby bolo každému na Slovensku jasné, to, že máte iný názor na Úrad špeciálnej prokuratúry, opakujem, je vaša vec. Riešme si to doma. Riešme si to doma na Slovensku, lebo to je čisto výlučná právomoc Národnej rady Slovenskej republiky. Je to čisto vnútropolitická záležitosť. To, čo my namietame, je to, že vy ste išli von do Európskeho parlamentu, do Štrasburgu, kde ste prijali na váš podnet, na vašu iniciatívu rezolúciu Európskeho parlamentu, v ktorej kydáte, očierňujete Slovensko a šírite o Slovensku lži. Šírite nenávisť proti vlastnému štátu. A toto je niečo, čo odmietame. Z čoho nám je vyslovene fyzicky nevoľno. Takéto niečo jednoducho robiť nesmiete. A my máme právo reagovať. Ako Národná rada Slovenskej republiky, ktorej v tejto chvíli siahol Európsky parlament na naše právomoci, naše výlučné právomoci, máme právo reagovať a povedať nie, toto si, Európsky parlament, nemôžeš dovoliť. A to je obhajoba slovenských národných záujmov, ale aj obhajoba inštitucionálnych záujmov Národnej rady Slovenskej republiky. Ja si pamätám formát COSAC, možnože vám to niečo hovorí, lebo som mal tú česť aj predsedať COSAC-u. To sa stretávajú predsedovia a zástupcovia výborov pre európske záležitosti zo všetkých krajín, členských krajín Európskej únie aj Európskeho parlamentu. To bol súboj, politický súboj a častokrát aj s Európskym parlamentom o kompetencie, o právomoci, oni chceli vstupovať, lebo majú to federalizačné úsilie, a národné parlamenty sa bránili. No ja si neviem predstaviť, že by na čele európskeho výboru v tom čase sedel niekto z Progresívneho Slovenska. Veď vy by ste sa im podhadzovali. Vy by ste sa im podhadzovali od rána do večera. Áno, Európsky parlament povedal to, tak to ideme rýchlo splniť. Tak to nemôže, preboha, fungovať suverénna zahraničná politika. Opäť, môžte mať rôzne názory, ale jednoducho my si musíme chrániť naše národné záujmy. A vy chránite, žiaľ, záujmy Bruselu a technokratov v Európskej komisii Ursuly von der Leyenovej, ktorá robí jednu chybu za druhou. Čiže dve veci. Európsky parlament prekročil svoje právomoci. To je prvá vec. A jednoducho, pokiaľ nechceme mať z Európskej únie federáciu, superštát, tak to musíme odmietnuť a presne to v rezolúcii robíme. Pokiaľ ste vlastenci, pokiaľ ste naozaj presvedčení, že áno, Európska únia môže byť dobrý projekt, pokiaľ ale nebude ničiť, likvidovať národnú suverenitu členských štátov, pokiaľ tu bude Európa národov, ktorá bude spolupracovať v oblastiach, kde sa to javí ako výhodné pre všetkých, tak sa môžme o tom rozprávať. Ale pokiaľ chcete brať členským štátom právo veta, pokiaľ chcete, aby Európsky parlament poučoval premiérov suverénnych štátov, ako majú komunikovať so študentami alebo ako majú komunikovať s novinármi, alebo ako majú riešiť svoje výlučné právomoci, ako je verejnoprávna televízia a rozhlas, no tak to sa nezhodneme. Ja som presvedčený, že Európska únia na toto právo nielenže nemá, ale mať nesmie. Ani do budúcnosti. Ale pokiaľ vy chcete mať Spojené štáty európske v tom vašom progresivistickom fanatizme, tak ja len chcem oznámiť slovenským voličom, aby si dobre rozmysleli, koho budú voliť v európskych voľbách. Pokiaľ chcú mať európsky superštát a tuto tajtrlíkov z Progresívneho Slovenska, ktorí budú skákať, ako bude Brusel pískať, nech sa páči. Ale pokiaľ chcete mať zástupcov Slovenska, ktorí budú hájiť slovenské národné záujmy, tak potom môžte voliť len sociálnodemokratickú stranu SMER alebo iné sociálnodemokratické či národné strany. Takže prvá vec, tu sa zhodneme podľa môjho názoru aj s KDH. Jednoducho Európsky parlament nemôže zneužívať svoje právomoci, nemôže vytvárať federalizačné úsilie a som rád, že to pochopila aj pani poslankyňa Lexmann, menej to pochopil pán poslanec Štefanec, ale tak ho poznáme, ako menej chápavého. Ale verím, že páni a dámy z KDH budú v tomto prípade dôslední a zahlasujú aj za rezolúciu, ktorú predkladáme, pretože naozaj ide o to, aby sme si chránili národný záujem Slovenskej republiky. A druhá vec, ktorá, ktorú pokrýva táto rezolúcia, je výzva slovenskej opozícii, aby prestali špiniť na Slovensko. Aby prestali v zahraničí kydať na vlastnú vlasť. Myslím si, že to je od každého vlastenca, od každého normálneho človeka, ktorý nemá hlavu popletenú tými dúhovými ideológiami, úplne normálna požiadavka. Chceme mať suverénne Slovensko a chceme si chrániť to, čo je naše. Ďakujem veľmi pekne. [18:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom by mal byť návrh tlače 107. Pani poslankyňa Remišová tu nie je, takže budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine. Návrh je uvedený ako, tlač 145. Dávam slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine , tlač 145.) [18:22] Vladimíra Marcinková Ďakujem pekne. Dobrý večer, kolegovia. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Navrhované uznesenie má jediný cieľ. A to ten, aby sme sa pripojili aj my Slovenská republika k 48 štátom, s väčšinou z tých štátov sme v nejakých partnerských spojeniach či v rámci Európskej únie, alebo s NATO, a aby sme sa pripojili preto, aby sme odsúdili raketové útoky Ruska severokórejskými raketami voči Ukrajine. Rétorika strany SMER bola, že v momente, keď budú dôkazy, tak sa k tomuto pripojíme. Dôkazy už dávno sú a stále sme sa k týmto 48 krajinám ako Slovensko nepripojili, preto týmto uznesením chceme dať príležitosť tejto vláde, ale aj nám poslancom, aby sme tento krok k skupine štátov, ku ktorým, verím, chceme patriť, urobili. Toľko z mojej strany. Ďakujem. [18:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz prosím povereného člena zahraničného výboru, poslanca Juraja Krúpu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. [18:24] Juraj Krúpa Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu prerokúvaní, prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine. Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 144 z 19. 1. 2024 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná 25. 1. 2024. K uvedenému návrhu Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol, čuduj sa svete, uznášaniaschopný. Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru. Pán predseda skončil som, ďakujem. [18:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. (Reakcie z pléna.) O. K. (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Však to som sa zasekol, lebo ho nevidím v sále. Pán poslanec Krúpa a pán poslanec Dostál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Krúpa, môžte vystúpiť. [18:33] Juraj Krúpa – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem dlho rozprávať, ako napríklad v predošlom bode. Čo je ale tá záležitosť, ktorá ma tu trápi teda najviac, je, že v situácii, v ktorej sme sa ocitli, je to, že vlastne máme zase ďalšiu hanbu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Táto medzinárodná hanba je spôsobená aj novým vedením ministerstva zahraničných vecí, tzv. šťukou v rybníku, ktorá odmieta akceptovať všetky dôkazy, ktoré jej boli predložené rôznymi kanálmi, samozrejme, aj spravodajskými kanálmi. Spočiatku tá argumentácia bola, že nemáme dostatočné dôkazy, a potom, keď už tie dôkazy boli dostatočné a dostačujúce, tak prišiel argument, prosím vás pekne, normálne, že čuduj sa svete, že áno, tieto argumenty sú: „Ale o tom musí rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN .“ To je niečo tak uletené z medzinárodnoprávneho hľadiska a vôbec z hľadiska medzinárodných vzťahov a našej spolupráce s našimi spojencami a partnermi v Európskej únii, v NATO, ale aj takisto našimi blízkymi partnermi, ako je Japonsko, alebo Južná Kórea, alebo Austrália a podobne. Čiže to, čo by malo vlastne vytvárať taký ten hodnotový svet, tak tento zrádzame a ospravedlňujem sa za výrok, ale pcháme sa do zadku Kremľu. Nie sme schopní odsúdiť Kremeľ za tie zločinnosti, ktoré pácha, a ten najväčší zločin, ktorý tu je páchaný okrem, samozrejme, vojny na Ukrajine, kde tu budeme mať druhé výročie. Predpokladám, že vládna garnitúra sa k nemu odmietne akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, pretože hovorí o vojne alebo konflikte, alebo teda agresii Ruskej federácie voči Ukrajine ako o nejakom porušení medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj napríklad to, že keď nejaká loď zaoceánska pláva a vy ju nepustíte do vášho prístavu a je v nejakej núdzi. To je porušenie medzinárodného práva. Na tú istú úroveň v podstate ste argumentačne sa postavili aj v prípade ruskej agresie voči Ukrajine. A tomuto sa hovorí, že tá suverenistická zahraničná politika, ktorá je tak suverenistická, že ide proti záujmom Slovenskej republiky, našich spojencov, ale ide po ruke Kremľu. My sa bojíme, resp. my, táto vládna garnitúra a táto šťuka v rybníku sa bojí ukázať prstom na agresora a povedať, že ten porušuje rezolúcie OSN a embargo OSN, ktoré je uvalené na Severnú Kóreu. No, prosím vás pekne, na Severnú Kóreu. A my nie sme schopní odsúdiť ani Rusko a ani Kim Čong-una. Ani Severnú Kóreu. Toto je tá suverenistická zahraničná politika. Toto je tá najväčšia hanba, akú sme tu historicky zažili. Väčších chudákov som, prisahám Bohu, ešte nevidel. Väčších chudákov som v živote ešte nevidel. A okrem toho tento človek, ktorý si hovorí, že je šťuka v rybníku, tak to je človek, ktorý prenasleduje normálne že slovenských diplomatov a začína likvidovať celú diplomatickú obec, už normálne že spúšťa rôzne kontroly, buzeruje ľudí, škrtá im financie, to je niečo, čo sme tu ešte nemali. Normálne, že nám robí medzinárodnú hanbu. Okrem toho, nebudem hovoriť o tom, že na koľkých bilaterálnych cestách sa táto šťuka v rybníku zúčastnila, ani na jednej neotvorila hubu. Ani na jednej. Napríklad v Nemecku. Bol tam ticho celý čas, pretože diskusiu viedol niekto iný. Táto hanba tu, táto hanba nás bude sprevádzať niekoľko rokov, niekoľko rokov a tento človek, potom sa nemôžme diviť, že neviem odsúdiť ani Kim Čong-una a Severnú Kóreu. Tento človek hneď je absolútne stratený a nechce sa mi rozoberať to, čo sa deje na ministerstve zahraničných vecí, ale je to, je to fakt úbohé, je to úbohé a nikdy nám nikto takto neubližoval zahraničnopoliticky a medzinárodne ako táto vládna garnitúra. A vy sa divíte, že s nami sa nechcú baviť, že ohŕňajú nosom a že sem chodia demarše z Európskej únie, pretože sa správame ako Bielorusko?! Hanba! Ďakujem. [18:35] Peter Žiga – Vystúpenie spoločného spravodajcu S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurík. [18:46] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Krúpa o suverénnej zahraničnej politike. Tak tá suverénna zahraničná politika v podaní koalície, a špeciálne teda SMER-u vyzerá tak, že sa skrývame za Orbána, neustále toto máme na výbore pre európske záležitosti, že počúvame či už teda od ministra zahraničných vecí pána Blanára, alebo od ďalších, že aká je vlastne v tej Európskej únii pozícia Orbána, a my to podporujeme, lebo my sme vlastne, my tu bránime suverénne záujmy Slovenska, a nikdy sa v skutočnosti nedozvieme, aké sú tie záujmy Slovenska, ktoré bránime. Jediné, čo vieme, tak je, že sme v tom s Orbánom. Lenže takto sa suverénna zahraničná politika nerobí. A okrem toho, že to je teda urážkou všetkých tých diplomatov a diplomatiek, ktoré doteraz pôsobili v zahraničnej politike a ktoré skutočne bránili záujmy Slovenska, hájili ich, tak teraz je to také veľmi lacné, slabošské a pokrytecké, pretože ak si tu niekto myslí, že suverénna zahraničná politika znamená, že budeme sedieť v kúte s Orbánom, tým tzv. enfant terrible, ako ho volajú v Európskom parlamente vrátane teda jeho bývalej frakcie EPP, tak, tak jednoducho nedosiahneme nič. Suverénna zahraničná politika znamená, že si s veľkými, mocnými Francúzmi, Talianmi, Nemcami sadneme za jeden stôl, a hoci sme malá krajina, tak sa tam budeme snažiť presadiť niečo z tých našich záujmov pre občanov a občianky tejto krajiny. A to sa skutočne nerobí tak, že sedíme v kúte a dupeme nôžkami, lebo ani samotný Orbán doteraz nič nikdy si takto nevydupkal, a nemyslím si, že toto je cesta, ako brániť záujmy. [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krúpa. [18:46] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. A ďakujem kolegyni Jurík. Jedna vec, čo je tam, čo je taký trošku rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom, je ten, že ono ten Orbán má aj nejakú predstavu, má nejaký cieľ, ktorý, ktorý, ktorý sa snaží naplniť, a tomu podriaďuje aj všetky nejaké svoje kroky, ktoré robí a tak ďalej. A keď si človek, samozrejme, trošku naštuduje, čo sú jeho ciele, čo sú jeho zámery, tak si musí uvedomiť úplne jednoznačne, že to sú zámery a ciele, ktoré idú v protiklade, ktoré sú v protiklade slovenským národnoštátnym záujmom, napriek tomu je to vzorom tejto vládnej garnitúry. A ten rozdiel, ten rozdiel oproti tomu Maďarsku a tomu Orbánovi, ktorý jasne deklaruje, čo chce, má nejaké ciele, má v tom jasno, tak títo v tom jasno nemajú. To je, oni len mútia tak nejak vodu, je tu proste strašný bordel v tom, pretože na jednej strane sú strašne národne orientovaní a hája tu akože národné záujmy, na druhej strane zas hlasujú za všetko, čo je v Bruseli. Oni v podstate... aj ten ich volič musí byť úplne zmätený, lebo on vôbec, oni nevedia, že čo chcú, čo je to národné, čo je to suverénne, lebo hovoriť, že máme suverénnu politiku, a ísť nakladať, ja neviem, ukrajinskému premiérovi do Užhorodu, tak to je akože, to je hrdinstvo, hej? Ale príde sem nejaký ruský veľvyslanec, aby tu mu povedali, že čo si naozaj myslíme, že teda tá vojna na Ukrajine nemá to vojenské riešenie, tak sa odtiaľ stiahnite . To je, to by bolo suverénne, keby povedali aj im, lenže zakaždým im vlezú len do zadku a rieši sa tu len ten ruský naratív. Oni normálne čítajú Sputnik a RT a toto tu prezentujú ako ich suverénny názor. Ruské názory sú ich suverénne názory. No hanba. Ďakujem. [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [18:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež nebudem dlho hovoriť, a chcel by som iba povedať pár slov k návrhu uznesenia, ktorým navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky pripojila k 48 krajinám, ktoré odsúdili útoky severokórejskými balistickými raketami na ciele v Ukrajine. A na úvod len dve stručné poznámky. Jedna smerom k predrečníkovi pánovi poslancovi Krúpovi, chcel by som mu povedať, teda že šťuky podobne ako iné ryby majú tú vlastnosť, že oni síce ústa otvárajú, ale nie je počuť, čo hovoria alebo aké zvuky vydávajú, tak nemôžu mať asi očakávania veľké v tomto smere. A druhá smerom k tomu omylu, keď sa na tabuli zobrazilo meno predsedu zahraničného výboru pána Kéryho, tak ja som sa tak potešil, že pán poslanec Kéry vystúpi k tomuto návrhu a dozvieme sa, čo si o ňom myslí strana SMER, lebo od strany SMER sme tu pri jednom z tých predchádzajúcich bodov počuli, ako je dôležité odsúdiť každé násilie, každú agresiu, každé násilie páchané na civilnom obyvateľstve, tak som myslel, že chce k tomu povedať pán predseda zahraničného výboru Kéry pár slov, ale tak uvidíme, ako sa to prejaví na hlasovaní, tento postoj SMER-u, ktorý tu bol opakovane deklarovaný v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a hnutím Hamas. Je, je to náhoda, že to takto vyšlo z hľadiska priebehu schôdze, ale je v tom aj istá symbolika, že o dva dni si budeme pripomínať druhé výročie plnoformátovej agresie Putinovho Ruska proti Ukrajine, agresie, ktorá trvá už síce desať rokov, lebo ona nezačala v roku 2022, začala v roku 2014, ale v roku 2022 získala novú, novú intenzitu, keď ruské vojská vpadli na Ukrajinu s cieľom zničiť tamojší režim, ovládnuť celú krajinu, dosadiť tam nejakú bábkovú vládu a toto im našťastie nevyšlo, ale boli sme svedkami zverstiev, ktoré ruská armáda páchala nielen na ukrajinských vojakoch brániacich svoju krajinu, ale aj na civilnom obyvateľstve, a či už teda útoky na diaľku, ako sú aj tie útoky raketami alebo bombami, alebo aj, aj, aj vraždenie civilného obyvateľstva, ako, ako mohol celý svet vidieť napríklad v Buči, kde, keď ruskí okupanti museli, museli ustúpiť. Takže áno, aj toto uznesenie je príležitosť, aby Slovenská republika povedala jasne, na ktorej strane konfliktu stojí, že stojí na strane napadnutej Ukrajiny, ktorá chce slobodne a suverénne rozhodovať o svojom osude, a že keď má naša vláda plné ústa suverénnej zahraničnej politiky, tak by mala rešpektovať aj to, ak sa Ukrajina chce samostatne suverénne a slobodne rozhodnúť o svojom osude a o tom, kam bude patriť, s kým bude spolupracovať, kto budú jej spojenci, aká bude jej zahraničná politika, aká bude jej vnútorná politika. Slovenský parlament to v predchádzajúcom volebnom období urobil viackrát. Schvaľovali sme tu viaceré uznesenia, kde sme dali jasne najavo, že Slovensko patrí medzi západné krajiny a má jasný postoj ku konfliktu, ktorý rozpútalo Putinovo Rusko na Ukrajine, a k ruskej agresii proti, proti Ukrajine. Dnes by to Slovensko malo urobiť znova a nehovorili by sme tu teraz o tomto bode, ak by sme mali naozaj suverénnu zahraničnú politiku, ktorá si uvedomuje, kde je sever, ktorá si uvedomuje, že Slovensko patrí na Západ, a keby ministerstvo zahraničných vecí a zaujalo jasný postoj tak ako iné demokratické a slobodumilovné krajiny, ktoré tie útoky severokórejskými balistickými raketami odsúdili. No keďže to neurobilo ministerstvo zahraničných vecí v mene Slovenskej republiky, tak s takouto iniciatívou prichádzajú opoziční poslanci a dávajú tým slovenskému parlamentu šancu, aby rehabilitoval Slovensko v očiach demokratického sveta, keď to už nedokáže urobiť slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Ďakujem. [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [18:46] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No naša vláda sa ocitla v takej dosť absurdnej situácii, čo sa týka tejto témy, pretože na jednej strane odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, a to dlhodobo, však aj na výbore pre európske záležitosti sme o tom niekoľkokrát rozprávali, a zároveň týmto svojím mlčaním, keď neodsúdila toto použitie zbraní, tak vlastne schvaľovala vojenskú pomoc totalitnej Severnej Kórey vojskám Ruska a to je podľa mňa také veľmi zvláštne. A keď sa ruskí a severokórejskí diktátori spoja v útoku na demokratickú krajinu, tak všetky ostatné krajiny v tom majú jasno, iba my tu voláme po nejakých hmatateľných a neviem akých dôkazoch, všetci túto agresiu diktátorov odsúdia, 48 štátov tak urobilo hneď. A jediné výnimky spomedzi členských štátov NATO a Európskej únie boli kto? Slovensko, Turecko a opäť to Maďarsko, ktoré sme tu už spomínali. Čiže iba vlády Fica, Orbána a Erdogana si odmietli vybrať medzi diktatúrou – Rusko, Severná Kórea, a demokraciou, čiže slobodným svetom a vlastne obeťami. A minister Blanár, ale aj premiér vtedy povedali, že teda im chýbali dostatočné dôkazy, že oni ich nevideli. No tak čo to znamená v prípade tých 48. štátov, ktoré toto podpísali, že podpisujú niečo bez dôkazov alebo že nevedia, čo podpisujú, alebo že mali dôkazy a my sme ich nemali? Ja neviem, ja by som na to chcela mať odpoveď. A dokonca sme počuli aj takú vec, že Slovensko to nepodpísalo, pretože sme suverénnou krajinou. A čo, to opäť znamená, že tých 48 krajín nie je suverénnych? Ja, ja už toto nechápem, že čo náš minister zahraničných vecí a premiér... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [18:46] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Teda tuto máme trošku problém v tom poňatí toho, čo naozaj suverénne je alebo suverenita je. A sú krajiny, ktoré sú normálne že pevnou integrálnou súčasťou či už Európskej únie, alebo Aliancie, nikdy to nespochybnili, dokonca majú na svojom území aj jednotky, vojská normálne že, že Ameriky, že Spojených štátov amerických, ako je napríklad také Holandsko alebo Belgicko, alebo Nemecko a ďalší. A chce mi niekto povedať, že je Holandsko alebo Belgicko, alebo Nemecko, že to sú krajiny, ktoré sú... nie sú suverénne, že nemajú vlastnú suverénnu zahraničnú politiku? Zdá sa vám, že by sme my vnímali Nemecko ako podružnú krajinu Spojených štátov amerických? Zdá sa vám, že Holandsko koná len v záujme Spojených štátov amerických, alebo sú schopní konať vo vlastnom národnom a národnoštátnom záujme? Nespochybňovať normálne že demokraciu, právny štát, trhové hospodárstvo, Európsku úniu, Alianciu. Z akého titulu sa my staviame do tejto pozície, že my hodnotíme, čo je to správne, to suverénne v pohľade na tieto krajiny a čo je to, čo je to suverénne, teda čo my akože máme robiť, a to, čo iní akože nerobia, mali by sa učiť od nás? Otázka je, prečo potom tu je takáto situácia na Slovensku už 30 rokov. Prečo sme sa nepohli nikam dopredu? Žiga, Peter, podpredseda NR SR S reakciou pán poslanec Dostál. [18:52] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. A, pani poslankyňa Jurík, no, ja mám také temné podozrenie, že ono je to možno ešte horšie, akože Slovensko, Maďarsko a Turecko si nedokážu vybrať medzi slobodným, demokratickým svetom a agresívnymi, zverskými diktatúrami typu Ruska alebo Severnej Kórey. Ja mám takú obavu, že intuitívne naša politická verchuška inklinuje k tým druhým, že má k Putinovmu videniu sveta bližšie ako k videniu sveta, ktorú reprezentujú krajiny Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale keďže sme súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, tak nedokážu, nedokážu to povedať otvorene. Ale tie signály, ktoré vysielajú, sú úplne, ale úplne jasné. To nie je, nie je zase ťažko rozlúštiteľné, že kam ich srdce ťahá, aj keď hovoria o štyroch svetových stranách, tak jasne inklinujú tým východným smerom, smerom k autoritárskej Moskve, ktorá agresívne napáda svojich susedov a aktuálne gniavi najmä Ukrajinu. A toto, ako hovoril aj pán poslanec Krúpa, tak toto nie je žiadna suverénna politika, toto je opak suverénnej politiky, lebo suverénna politika neznamená, že nie sme lojálnymi spojencami, nemáme jasné hodnotové videnie, aj čo sa týka zahraničnej politiky. Toto nie je suverénna politika, čo predvádza naša vláda. [18:54] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, pani navrhovateľka, pán spravodajca, máte záujem? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom by mal byť návrh parlamentnej tlače 156, ale ani pani Záborská, ani pán poslanec Vašečka tu nie sú, takže im prepadáva poradie podobne ako doobeda a včera. Zákony, ktoré predložilo OĽANO, 40 nám tu hodia, 10-15 nepríde odnavrhovať. Pani poslankyňa Jurík, zajtra ráno to dáme, dobre? (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Zajtra ráno o 9.00 hod. návrh, tlač 186, prednesie pani poslankyňa Jurík. Prajem vám pekný večer. Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hod. (Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.)