Rokovanie NR SR 21. 2. 2024 – Návrh zákona o preukazovaní majetku a novelizácia trestného zákona

[08:49] Peter Žiga Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram trinásty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní poslanci: Baška, Čaučík, Dubovický, Gröhling, Habánik, Hanuliaková, Lackovič, Malatinec, Mego, Podmanický, Štefunko, Veslárová a z dôvodu práceneschopnosti Mikloško, Sokol, Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Valášek. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku a príjmov, tlač 158. Pani poslankyňa Veronika Remišová už zaujala svoje miesto aj ako navrhovateľka a aj pán poslanec Jakab ako spravodajca. Ďalším v poradí z písomne prihlásených je pán poslanec Krátky. Ešte predtým vidím procedurálny návrh pani poslankyne Remišovej, nech sa páči. [09:04] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, chcela by som navrhnúť zlúčenie rozpravy pri bode 71 a 72, je to tlač 175 a 176, návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava a návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301 Trestný poriadok. Ďakujem veľmi pekne. [09:04] Peter Žiga Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Schválili sme procedurálny návrh pani poslankyne a teraz už pán poslanec Krátky do rozpravy. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 158.) [09:04] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Dobré ránko prajem aj ja. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave, ktorá sa už v podstate druhý deň tiahne a zaoberá témou preukazovania pôvodu majetku. Moji kolegovia včera konkrétne hovorili o množstve príkladov, ktoré by riešil tento zákon, a mohol by byť použitý pri nezrovnalostiach toho, keď vidíme, že mnohí napríklad aj ústavní činitelia majú nepomer medzi príjmom a tým, akú majú spotrebu, alebo akým majetkom oplývajú. Nechcem však len hovoriť o tom, že tento zákon by mohol byť nejakým kladivom na podvodníkov alebo korupčníkov, ale zároveň častokrát sa tu aj vedú spory o tom, že niekto tu má majetok, ktorý si zarobil poctivým podnikaním, a snažia sa ho politickí oponenti očierniť, čiže napr. by mohlo takéto konanie aj preukázať poctivo zarobené peniaze, pretože nebudem to hovoriť, vysvetlím ten mechanizmus, ako to funguje. Nie je len o tom, že preukazujete, čo ste nadobudli a získali nejakou nelegálnou cestou, ale môžte krásne si obhájiť aj to, čo ste získali legálne a čo máte čím obhájiť. Na úvod ešte chcem povedať a vyzvať aj Petra Pellegriniho z tohto miesta, aby nerobil handru z Ústavného súdu a podpísal teda trestné kódexy, už keď sme sa teda k nim tak intenzívne a po nociach stretávali a zároveň to leží ladom teraz na stole a bola upretá možnosť mnohým poslancom, aby sa vyjadrili v rozpravách, tak by bolo dobré teraz to nezdržovať a nerobiť obštrukcie. A teraz späť ešte teda k tomu zákonu o preukázaní pôvodu majetku. Čo je zaujímavé a čo ma teda až zarazilo, je, že tento zákon trinásť rokov v podstate nepriniesol nejaký väčší výsledok a trinásť rokov jeho existencie nechytilo žiadnu veľkú rybu do tejto siete. Samotná Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že tento zákon sa dá obísť, že sa dá obísť tým napríklad, že si daný človek rozdelí majetok, keď sa dostane do konania preukazovania pôvodu alebo neobvyklými operáciami, ktoré môže robiť a vyhnúť sa tak účinnosti aktuálne platného zákona. Čiže my ho predkladáme v novom znení. Dalo by sa to robiť aj tak, že by sme napríklad novelizovali alebo vsunuli ustanovenia o preukazovaní pôvodu majetku do zákona o dani z príjmov a, čiže do zákona 595/2003, ale vybrali sme si cestu, že predkladáme nový zákon o preukázaní pôvodu majetku, účinný, efektívny. Keď sa schváli, efektívnym spôsobom bude postihovať, či už nelegálne príjmy, nadmernú spotrebu, alebo nelegálne získaný majetok. Takže máme tu mechanizmus, ktorý môže zafungovať po jeho schválení, chcem len pripomenúť napríklad, že podobný mechanizmus majú krajiny, ako je Dánsko, Nemecko, Španielsko alebo napr. aj Bulharsko a Maďarsko. My sme sa inšpirovali pri tomto zákone ustanoveniami, ktoré používa Česká republika. Na pripomenutie alebo na také ešte zdôvodnenie je, že dnes by sa dalo postupovať v prípade, že by orgán verejnej moci chcel skúmať a preverovať majetok dvoma spôsobmi, buď by mohlo ísť o trestné konanie, to znamená, že napríklad by skúmal sa, alebo začal by konať orgán činný v trestnom konaní vo veci nejakého daňového deliktu alebo teda trestného činu, alebo potom je druhý spôsob, a to je vlastne na základe postupu o zákone o preukázaní pôvodu majetku. Cieľom tohoto návrhu zákona je odhaliť zatajené nezdanené príjmy a ich následné odobratie. Chcem uviesť, že tento zákon, ktorý predkladáme, je v súlade so všetkými platnými legislatívnymi, by som povedal, náležitosťami Európskej únie a zároveň je aj ústavne komfortne napísaný, správne, čiže sme sa vysporiadali v tomto zákone s nástrojom na odobranie tých nelegálne získaných príjmov tak, aby to bolo ústavne čisté a aj v súlade s európskymi smernicami a nariadeniami. Má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, to už bolo povedané. Čiže akým spôsobom tento zákon funguje? Spúšťačom, alebo tým prvotným iniciátorom by bol po prijatí tohoto zákona správca dane, čiže, dá sa povedať jednoduchšie, daňový úrad, ktorý buď zo svojej vlastnej iniciatívy, alebo na základe oznámenia začne skúmať pôvod majetku buď fyzickej, alebo právnickej osoby. Toto oznámenie, chcem upozorniť, že musí byť, musí spĺňať jasné náležitosti, ktoré tento zákon ustanovuje, nemôže byť anonymné, musí byť jasne zdôvodnené a konkrétne toto oznámenie, aby nedochádzalo k nejakým šikanóznym praktikám alebo zneužívaniu tohoto zákona. To znamená, že ten, ktorý by prípadne oznamoval alebo dával daňovému úradu podnet na preverenie, tak musí jasne a konkrétne zdôvodniť, že na základe čoho sa domnieva, že daný subjekt alebo osoba má nejaké nelegálne príjmy alebo nejakú nadmernú spotrebu, ktorej pôvod, pomer k príjmom sa nedá zdôvodniť. Konkrétne to musí byť uvedené aj preto, pretože keď správca dane, čiže daňový úrad, dostane alebo začne toto konanie, dostane oznámenie a začne toto konanie, tak vyzve daňovníka k tomu, aby sa vyjadril, a ten má mať tie konkrétne dôvody preto, aby mohol na ne jasne zareagovať. Keď si to v tomto prvotnom štádiu, v tomto prvom kroku tejto výzvy zdôvodní a jasne odôvodní a ukáže, preukáže to, že skadiaľ pochádzajú jeho príjmy a že teda jeho majetok nadobudol legálnou cestou, tak toto konanie sa zastavuje. V prípade, že by to neurobil, a ešte chcem povedať aj dôležitú vec, pretože častokrát vieme, že život prináša rôzne okolnosti a tie úradné lehoty sú niekedy, niekedy náročné, tak tu je minimálny, minimálny čas 30 dní na podanie odôvodnenia, keď by prišla výzva danému subjektu. Zároveň, keby sa nepreukázal, nepreukázal jasnosť príjmov, a čo inak v praxi býva často, častokrát daňové úrady vidia disproporciu medzi tým, akým majetkom disponuje daňovník, a tým, aké príjmy má, aké príjmy vykázal v daňovom priznaní. Ale dneska daňový úrad má veľmi, veľmi zúžené, až by som povedal, že častokrát nemá nástroje na to, aby to riešil efektívnym spôsobom. V tomto prípade by, samozrejme, hovorím o tom, že daňový úrad, správca dane, získa nové kompetencie, čiže mal by možnosť to riešiť. Po tom prvotnom štádiu, keď by už teda prešiel, prešlo obdobie, kde daňovník zdôvodňuje vo výzve, na ktorú reaguje, svoje príjmy a nepreukázal by to dostatočne dôvodne, tak správca dane ho môže vyzvať aj na takzvaný súpis majetku, ktorý rovnako tento zákon ustanovuje veľmi podrobne, ako má vyzerať. Keď hovorím že podrobne, tak tým nemyslím znovu, že by sa malo jednať o nejaký, nejakú šikanóznu praktiku, kde teraz budete, teraz to zjednoduším, vypisovať úplne každú drobnosť. Je tam stanovená presne hranica, čiže majetok, ktorý napríklad nepresahuje hodnotu 4-tisíc eur alebo pohľadávky, ktoré máte a záväzky a rôzne iné majetkové podstaty, tak nemusíte ho tam uvádzať. Zároveň, pokiaľ máte majetok, ktorý nepresahuje hodnotu 200-tisíc euro, tak stačí oznámenie, že takýmto majetkom, respektíve väčším majetkom nedisponujete. To je aj z toho dôvodu, že tu nejde o to, aby sa daňovník vyviňoval alebo obhajoval z každého jedného eura. Je tam jasne stanovená hranica, ktorá je inšpirovaná inými legislatívnymi predpismi a hranicami, ktoré, hranicou 133-tisíc euro. Čiže tá disproporcia medzi tým, čo ste si mohli zarobiť, a tým, čo sa zdá na začiatku, že presahuje ten majetok, na ktorý ste si mohli zarobiť legálnou cestou, musí byť väčší ako 133-tisíc eur. Pokiaľ to tak nie je, tak sa nekoná a, alebo teda, respektíve nemusíte zdôvodňovať pôvod majetku. Čiže inak povedané, tento zákon je šitý na veľké ryby, na tých, ktorí naozaj vo veľkom kradli, rozkrádali, nadobudli majetky, a nie na tých, ktorí žijú bežným životom. Pokiaľ sa dostanete, alebo dostane subjekt do štádia, že musí poskytnúť súpis majetku, opäť je tam lehota 60 dní, ktorá môže byť aj predĺžená, na to, aby tento súpis poskytol. Tento súpis sa overuje, aby bola zaručená jeho hodnovernosť a, samozrejme, slúži na to tento súpis a tá lehota začína plynúť od podania výzvy, aby nedochádzalo k tomu, čo už dnes vytýka Generálna prokuratúra bezzubému zákonu, ktorý je aktuálne platný, že si daňovník rozdelí majetok alebo nelegálnymi, teda respektíve neobvyklými, neobvyklými operáciami si vyrieši, v úvodzovkách, svoju situáciu. Tento súpis môže, alebo respektíve ho nariadi správca dane, keď nebola dostatočne odôvodnená výzva, a na základe neho potom posudzuje, že či teda daňovník mal, alebo nemal možnosť si legálne zarobiť na svoj majetok. Čo sa stane na konci celého šetrenia alebo, respektíve procesu, je, že daňovník v lehote, ktorú skúmal, pretože tu opäť nejde o to, že sa skúma od nevidím do nevidím, ale presne si správca dane určí rozhodujúce obdobie, v ktorom skúma to, že či tie príjmy sú legálne, a v tomto období potom, pokiaľ by sa prišlo na to, že je tu disproporcia medzi tým, čo si mohol zarobiť, a majetkom, tak daňový úrad dodaní platnou daňou, ktorá prislúcha danému subjektu na základe zákona o dani z príjmov, tieto dodatočné príjmy, na ktoré sa prišlo. Dodaní ich vo výške platnej dane, ktorá je maximálna možná, momentálne až 35 %, plus uplatní penále na takýto majetok dodatočne zistený. Tie penále môžu byť vo výške 60 až 80 %. Čiže de facto môže prísť k tomu, a je tam aj korekčný mechanizmus, aby táto suma nepresiahla 100 % majetku, ale teda de facto to znamená vo výsledku, že človek, ktorý nadobudol majetok nelegálnym spôsobom, by oň prišiel takýmto mechanizmom zdanenia a uplatnenia penálov. Postihuje sa primárne príjem daňovníka, nepostihuje sa primárne majetok, ale tým, že by bola vyrubená daň a daňovník by musel zaplatiť danú sumu, a teda ten rozdiel medzi tým, čo mohol získať legálne, a tým, čo získal nelegálne, tak by sekundárne viedlo k tomu, že by sa uplatnili ďalšie ustanovenia zákonov, napríklad by sa zriadila exekúcia, exekučný titul by nadobudol právoplatnosť a de facto by to viedlo k tomu, že tomuto daňovníkovi by bol majetok, ktorý nadobudol nelegálne, zhabaný a prepadol by v prospech štátu. Tá sadzba 60 až 80 % sa určí podľa toho aj, že o akú sumu v prípade preukázania sa jedná. Pokiaľ napríklad daňovník opakovane v tej istej veci sa prehrešil, tak sa uplatní tá vyššia, tých 80 %. Alebo napríklad, že ten rozdiel medzi tými príjmami je 400-tisíc a viac, tak sa uplatní vyššia sadzba penálov. Takto funguje mechanizmus, alebo fungoval by v praxi po jeho prijatí. Chcem uviesť a je dôležité povedať, že je tu určená aj lehota zo zákona, ktorá nebude dlhšia ako desať rokov, teda to obdobie, ktoré môže správca dane skúmať v prípade, že by došlo k procesu, v ktorom musí daňovník preukázať pôvod majetku. Samozrejme, že všetko musí byť postavené na argumentoch, so silou dôkazu musia byť dôvodné jednak argumenty strany, ktorá preukazuje poctivý pôvod svojho majetku, alebo aj strany, ktorá skúma alebo dôvodí, že by tomu tak byť nemalo. Samozrejme, sa prihliada na to, že čím staršie obdobie sa skúma, tým náročnejšie je preukazovať tento pôvod a správca dane prihliada na túto skutočnosť. Čiže toľko k tomu mechanizmu, akým spôsobom by fungoval. A chcem ešte uviesť a aj sa vrátiť k niektorým, podľa mňa, veľmi pekným citáciám alebo momentom z rozpravy včera od mojich kolegov, ktorí krásne demonštrovali niektoré veci, pretože my tu máme, by som povedal, že až vykričaných a už aj právoplatne odsúdených daňových podvodníkov. Taký najznámejší príklad je pán Bašternák. A mnohí z vás môžete, pokiaľ ste sledovali, alebo ste tu boli aj v tejto sále, si pamätať na to, keď sem naše hnutie prišlo a demonštratívne ukázalo, že čo to znamená, že tu fungovala doba kešu. Dvanásť miliónov v hotovosti platba za byty je nonsens a obhajovať to, tiež svedčí o tom, že to zjavne nemáte úplne správne hodnotovo postavené. Najkrásnejším príkladom a pre mňa takým patrónom zločincov a zároveň takým najväčším vykričaným príkladom toho, že kto by mohol napríklad krásne zdôvodňovať legálnosť príjmov svojho majetku, je súčasný, súčasný predseda vlády, pretože ten si zas v zásade nastavil zrkadlo sám. A najkrajšie, včera to tu padlo, v roku 2008, keď v diskusii, myslím, že to bolo v RTVS vtedy, O päť minút dvanásť, keď povedal v diskusii s bývalým, ešte predošlým predsedom vlády Mečiarom, že by musel žiť ako korytnačka 250 rokov, aby si našetril na také majetky, na také veľké majetky, ako je napríklad luxusná vila, luxusné bývanie. A myslel tým na to, že veľmi dobre pozná pomery ústavných činiteľov a ich platy. A teraz ponúkam vám taký príklad na zamyslenie, že pokiaľ ústavný činiteľ, ktorý v roku 2008 alebo teda, beriem späť, v roku 2016 býva u daňového podvodníka pána Bašternáka a zarába asi tak v čistom, čo môže prísť na účet, 4-tisíc euro a býva v budove alebo teda v byte, za ktorého nájom by mal platiť, budem, budem grantom, no poviem takú dolnú hranicu, 3-tisíc, 3-tisíc minimálne, tak si nemôže našetriť počas siedmich rokov na takú významnú sumu, aby si dnes mohol kúpiť iný luxusný, veľký apartmán. Takže bolo by zaujímavé sledovať zdôvodňovanie príjmov u ľudí, u ktorých sú jasné, očividné, vykričané podozrenia na to, že oplývajú majetkom a spotrebou, na ktorú si nemohli legálne zarobiť. A vieme, že najväčším takým sporom v Národnej rade, ktorý sa tiahne dlhé roky, je spor medzi Robertom Ficom a Igorom Matovičom. Tak si zoberte, že by teda tento spor bol obojstranný na základe tohoto zákona. No krásne by to vyzeralo, keby musel Igor Matovič zdôvodniť pôvod svojho majetku, ktorého všetci dobre poznáme, ktorý si legálne zarobil, mal úspešnú firmu, milióny zaplatil na odvodoch a daniach štátu. A dnes, pokiaľ napríklad ste čítali jednu z kníh Mareka Vagoviča, v ktorej popisuje, že Igor Matovič, teda ja si tak vysvetľujem, bol sledovaný Bödörovými ľuďmi a je tam o ňom napísané, že žil ako mních, do roboty a domov, žiadne luxusné večierky, žiaden luxusný vohoz, oblek, žiadne luxusné autá. No a oproti tomu je tu jeho politický vyzývateľ a konkurent, ktorý má drahé hodinky za desiatky tisíc eur, kúpe sa v kaštieľoch v bazénoch, má majetky, na ktoré nevie legálne zdôvodniť a ktoré len takými slabučkými náplasťami vysvetľuje, že ako si asi mohol našetriť a prísť k peniazom, z ktorých zaplatil toto bývanie. Tak tento spor by bol veľmi zaujímavý. Ak ho chcete vidieť v priamom prenose, ak chceme rozlúsknuť tento gordický uzol, schváľme tento zákon a pozrime sa tým, o ktorých si myslíme, to je jedno, či sú z jednej, alebo opačného spektra, či z tej, alebo onej strany, proste padni, komu padni. Uplatnime tento princíp, prijmime tento zákon a sfunkčnime a zefektívnime efektívne preukazovanie pôvodu majetku. Ďakujem za pozornosť. [09:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Grendel. [09:04] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Podobne ako pán poslanec Krátky, aj ja by som chcel túto faktickú poznámku začať s výzvou, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini prestal pohŕdať Ústavným súdom a zaslal schválenú novelu Trestného zákona na uverejnenie v Zbierke zákonov, aby Ústavný súd mohol posúdiť, či ten atentát na spravodlivosť si spáchala koalícia v súlade s ústavou, alebo v rozpore s ústavou. Má to, samozrejme, súvis aj s týmto vystúpením pána poslanca Krátkeho v rozprave k návrhu o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, pretože toto vystúpenie by tu dnes vôbec nebolo, keby Peter Pellegrini nezrušil rozpravu k Trestnému zákonu, keby nás vládny valec nehnal, keby predseda parlamentu dodržal svoj verejný prísľub po svojom zvolení, že bude presadzovať riadny legislatívny proces a že nebude siahať na práva poslancov. V tom prípade by sme dnes určite nerokovali o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. A ja naozaj nerozumiem tomu, o čom tá naháňačka bola, keď potom premiér Fico si šesť dní nevedel nájsť čas na podpísanie schváleného zákona. To sme tých šesť dní mohli pokojne rokovať o Trestnom zákone a nemuseli nám zrušiť rozpravu. A teraz detto. Ak Peter Pellegrini sa zdráha odoslať zákon na zverejnenie, prečo siahol na naše práva, to nedáva žiadnu logiku. Samozrejme, odpoveď všetci poznáme. Koalícia sa bojí, že Ústavný súd prekazí jej plán doručiť svojim ľuďom beztrestnosť. Ale keď sú presvedčení o tom, že ten zákon je skvelý, tak naozaj nechápem, čoho sa tak obávajú. Ibaže by vedeli, že ten zákon je obyčajný paškvil. [09:24] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať rámček [09:24] Peter Žiga Pán poslanec Pollák. [09:26] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja tak isto by som sa pripojil k tebe, Rasťo, a chcem vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal naťahovať Ústavný súd a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. A mal si pravdu v tom, keď si predstavoval tento zákon a teda hovoril si o tom procese, ako sa bude meniť, že to bude vlastne zlepšenie toho predošlého zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli jeho súčasnej nefunkčnosti. Sám generálny prokurátor, tak ako si spomínal aj ty v rozprave, hovoril o tom, že tento návrh zákona, alebo teda tá predchádzajúca novela sa dá obísť. My hovoríme, že preukazovanie pôvodu už nebude spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Tento systém bude viac efektívnejší ako ten, ktorý priniesol predošlý zákon z roku 2010. Hlavný prínos je, že zabezpečí lepšie odhaľovanie zatajovaných či nezdanených príjmov a na ich základe zabezpečí odobratie nelegálne nadobudnutého majetku správnym a ústavným spôsobom. Lebo základ pre fungujúci demokratický štát je okrem niektorých inštitútov demokracie, aj minimálna, respektíve žiadna korupcia a férová hospodárska súťaž. Práve tento návrh zákona dokáže do veľkej miery zabezpečiť oba tieto nesmierne dôležité veci. Ďakujem ti ešte raz, Rasťo. [09:26] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [09:28] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na úvod by som tiež chcel na základe tvojej faktickej vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Čo sa týka vystúpenia kolegu Krátkeho, som veľmi rád, že pán poslanec vystúpil vecne, faktograficky, povedal presne, o čom je ten zákon, povedal, kde všade ten zákon funguje. Istý čas jeden politik hovoril o tom, že chceme byť jadrom Európskej únie, a toto je presne ten zákon, ktorý nás prinesie do jadra, kde už vyspelé krajiny v Európskej únii tento zákon alebo obdobný zákon už dávno majú. A keď chceme, aby sme boli v tom jadre, tak poďme do toho. Čo sa týka ďalších vecí, ktoré spomínal kolega Krátky, je evidentné, že Slovensko potrebuje funkčný zákon o preukazovaní pôvodu svojich príjmov a pôvodu majetku jednotlivých ľudí a hlavne funkcionárov a politikov na Slovensku, ktorí veľmi dobre vieme, že dlhodobo majú nadmerné majetky, majú nadmerné príjmy. Žijú si taký životný štýl, ako keby zarábali státisíce eur, a potom keď ich konfrontujú novinári, že odkiaľ majú tie majetky, lebo nemohli si legálne na nich zarobiť, tak sa vyhovárajú na svoje sestry, vyhovárajú sa na svojich asistentov, ktorým predali nejaké haly, vyhovárajú sa, že im požičal kamarát, známy, a toto je už úplná fraška toho, ako funkčný zákon by mal vyzerať. Takže tak ako hovoril Fico, keď išiel prvýkrát do volieb, že potrebuje Slovensko funkčný zákon, tak poďme do toho aj spolu s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:28] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [09:30] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci a tak isto aj pánovi poslancovi Rasťovi Krátkemu za jeho vystúpenie v rozprave. Súhlasím s tým, že to, ako si vládna moc uplatňuje svoje právo, ako sa snažila eliminovať opozíciu, je úplne evidentné. Ale nakoniec rozumiem, tak isto aj opozícia sa snažila obštruovať ich návrhy, ktoré považuje za škodné pre túto krajinu. Avšak to, čo sa teraz deje, že vládna moc práve zásluhou Petra Pellegriniho pošliapava právo v tejto krajine tým, že nechce dovoliť Ústavnému súdu, aby mohol rozhodnúť k podaniu, ktoré má na stole, tak to naozaj aj ja považujem za drzosť a tiež chcem vyzvať z tohto miesta Petra Pellegriniho, aby poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov, tak aby Ústavný súd mohol rozhodnúť o zverejnenom zákone. Rasťo, tebe chcem poďakovať za to tiež, ako si vysvetlil veci, ktoré v predloženom návrhu zákonu ponúkame. Je evidentné, že takéhoto niečoho sa boja všetci tí, ktorí nemajú čisté svedomie a nevedia zdokladovať svoje príjmy, a preto ja úprimne si myslím, že bude to takým testom v tejto snemovni, kto za tento zákon zahlasuje, kto naozaj aké čisté svedomie ohľadom svojich príjmov a naozaj možností ich zdokladovania má. Takže som veľmi zvedavý na hlasovanie. Ďakujem ti. [09:30] Peter Žiga Pán poslanec Vašečka. [09:32] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Krátkemu za jeho vystúpenie. Tiež naviažem na to, o čom hovoril vo svojej rozprave. Som tu štvrté volebné obdobie a viem, že sa tu diali rôzne obštrukcie. Ale to, aby sa takýmto nedôstojným spôsobom zaobchádzalo so zákonmi, ktoré boli schválené Národnou radou, to som ešte nevidel. Aby sa vyslovene kalkulovalo na vláde a potom aj v Národnej rade a robili sa vyslovene zlomyseľné naťahovačky, ktoré nezodpovedajú duchu ústavy, duchu zákona, tak to som nevidel. To znamená, ako poslanec Národnej rady, ktorý som tiež volil predsedu, podpredsedov Národnej rady, tak sa ako poslanec Národnej rady pridávam k tej výzve a apelujem, aby pán predseda našej Národnej rady Slovenskej republiky poslal ten zákon tam, kde ho má poslať, aby to nezdržiaval, aby takýmto spôsobom naozaj Ústavný súd, ktorý je strážcom ústavnosti, strážcom zákonnosti, aby nebol paralyzovaný. A nemyslím si, že toto je naše právo a toto je správne. A k samotnému zákonu by som chcel povedať aj v rozprave, kde aj na základe vlastnej skúsenosti viem, že súčasný, súčasný zákon je len formálny, neúčinný a ten, ktorý sme predložili my, ktorý odôvodnila pani poslankyňa Remišová, je niečo, čo by bol naozaj reálny nástroj. Nemali by sme tu mať iba nejaké formalitky, nemali by sme len formálne, akože dodržujeme zákonné lehoty, akože dodržujeme nejaké formuláre, sa tváriť, ale naozaj ísť, aby zákon prinášal spravodlivosť, právo a nielen nejaké formálne vytáčky. Ďakujem. [09:32] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [09:33] Július Jakab – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo. Ďakujem za vystúpenie kolegu Krátkeho. Na úvod chcem tiež vyzvať predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, tak ako spomínal aj kolega Krátky vo svojej rozprave, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Lebo zdá sa, javí sa a každým dňom sa potvrdzuje, že Peter Pellegrini naozaj slúži Robertovi Ficovi v jeho záujmoch aj vo svojich vlastných záujmoch na to, aby novela Trestného zákona prešla, aby boli udelené amnestie rôznym kamarátom, ktorým sa treba odvďačiť. A nechápem, že sme tu boli, naozaj sme chceli diskutovať o Trestnom zákone, mnohí z nás sa k slovu nedostali, pretože nám bola obmedzená rozprava, a teraz predseda vlády nevie nájsť pero šesť dní a predseda parlamentu nevie nájsť pero už neviem koľko dní, to vychádza päť, bude to naťahovať na 21. Potom nebude vedieť nájsť pero minister spravodlivosti, ktorý to bude naťahovať ďalších 15 dní, len aby sa predišlo tomu, aby mohol Ústavný súd normálne rozhodnúť. Takže ešte raz vyzývam prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal obštruovať, aby poslal Trestný zákon, aby ho podpísal, aby ho poslal na zverejnenie do Slov-Lexu na ministerstvo spravodlivosti, aby mohol Ústavný súd pracovať. Ďakujem, Rasťo, aj za vysvetlenie tohto zákona, ktorý predkladáme. Vysvetlil si, že prečo je štandardný aj bezpečný a nikoho nebude šikanovať, iba preverí, kto odkiaľ má peniaze a ako nadobudol svoj majetok. Ďakujem pekne. [09:33] Peter Žiga Pán poslanec Galko. [09:33] Ľubomír Galko Ďakujem pekne. Na úvod svojej faktickej poznámky chcem vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona okamžite na zverejnenie v Zbierke zákonov. Každý jeden deň, čo tu Peter Pellegrini brzdí, len dokazuje, že tento zákon o preukazovaní pôvodu majetku je pre Slovensko mimoriadne dôležitý. Kolega Krátky hovoril podrobne o tom, ako by mal fungovať predmetný návrh zákona. Jeden z dôležitých atribútov tejto legislatívnej normy je to, že jeho realizáciu budú vykonávať daňové úrady. Ja som zachytil u niekoho otázku, aj včera to tu padlo v rozprave, že ako to budú tie daňové úrady stíhať, ako budú zahltené. Chcel by som vyvrátiť tieto obavy. Po prvé vieme, aké veľké penzum práce dokáže odviesť jeden pracovník daňového úradu. Ľudia, čo majú s daňovým úradom niečo spoločné, či už ako pracovníci, alebo napríklad ako podnikatelia, ktorí sú kontrolovaní, tak vedia, o čom hovorím. Po druhé, a to je hlavné, keď si vezmeme, akým obrovským majetkom disponuje napríklad Mečiar, Kočner, Bašternák, tak vôbec nemajme obavy o to, že personálne posilnenie daňových úradov nebude plne finančne kryté. Jedna zhabaná Mečiarova Elektra alebo jedna zhabaná Bašternákova vila zaplatia niekoľkých nových pracovníkov daňového úradu na niekoľko rokov. Zároveň chcem ubezpečiť, že daňové úrady určite nebudú zahlcované. Zasa neočakávajme to, že budú desaťtisíce podnetov na preverenie majetku na daňové úrady. Nepríde k takémuto stavu, lebo tie podnety treba podávať písomne a pod vlastným menom, a to urobia naozaj len odvážni a čestní ľudia so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí to budú robiť len vtedy, ak budú o tom stopercentne presvedčení. Ďakujem pekne. [09:33] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krátky. [09:33] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo. Áno, ten podpis na zákone, ktorý potreboval byť expresne schválený najprv kvôli tomu, aby sme ho dali do súladu s európskou legislatívou, potom kvôli tomu aj, že sa porušujú ľudské práva, aby sme sa dostali do skupiny štátov, ktoré majú moderný trestný kódex, a na konci dňa zjavne toto boli všetko falošné dôvody a len zásterka, pretože tu sa hľadá pero na to, aby sme sa dostali k týmto vznešeným cieľom, čiže úplne zjavne niečo iné bude za tým. Ďakujem za vaše faktické poznámky. A chcem ešte povedať jednu vec, ktorú som si všimol ako síce nový poslanec, ale tu ten zákon o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku to neni jeden "potemkin" v legislatíve. Taký "potemkin" je napríklad aj ústavný zákon o majetkových oznámeniach verejných funkcionárov. Ja som sa už stihol tomuto zákonu pozrieť viac na zúbky a som si tam všimol napríklad také veci, že síce máte povinnosť oznámiť, keď máte napríklad na bežnom účte sumu väčšiu ako 35-násobok, myslím, že tam je minimálna mzda, čiže to vychádza okolo 25-tisíc euro. Teraz hovorím zhruba, hej, ale vy tam nepíšete sumu. Vy do tej kolónky, keď oznamujete ten svoj majetok ako verejný funkcionár, napíšete, že áno, mám. Bežný účet tam napíšete, hej? Čiže v podstate vy vlastne oznamujete svoj majetok celkom dosť anonymne, že tam, nie anonymne, vy to podáte pod vlastným menom, ale akože dosť tam poskrývate veci, že neni úplne jasné, že akým majetkom disponujete. Stačí, že si založíte eseročku. Ja rozumiem tomu, že to je iný subjekt, iná osoba, má vlastné IČO, no vy tam schováte hocičo. A vy si napíšete do majetkového oznámenia že, áno, máte majetkovú podstatu, vlastníctvo, ste spoločník, na tej eseročke môžte mať 300 bytov, nikto o tom nevie nič. Že také "potemkiny" v zákone sú, treba to vyriešiť. Jeden z nich je tento zákon, o ktorom rokujeme. Prosím, podporte. [09:33] Peter Žiga Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tankó. [09:40] Viliam Tankó – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, aj ja by som chcel apelovať na prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho a v úvode svojho vystúpenia ho chcem vyzvať, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. A teraz by som chcel k problematike preukazovania pôvodu majetku verejných funkcionárov. Je na Slovensku ukážkou nefunkčnosti a diletanstva predovšetkým vďaka lídrom súčasnej koalície. Nefunkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku spôsobuje celé roky finančné škody pre občanov, mimochodom daňových poplatníkov. Od Nežnej revolúcie zakrýva korupciu verejných činiteľov a pomáha trestnej činnosti. Táto situácia podkopáva dôveru v právny štát a demokraciu, keď ľudia na Slovensku roky vidia náhle bohatnutia mafiánov, politikov a špekulantov, ktorí si beztrestne užívajú pochybný majetok. Pri novele Trestného zákona ste sa doslova oháňali štatistikami a príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Vaše vystúpenia či v rozpravách, alebo faktických poznámkach boli plné výskumov, ukazovateľov, príkladov, ako by sme mali ísť ruka v ruke so zahraničím. A teraz, dámy a páni, práve na základe príkladov dobrej praxe spomeniem aspoň dve krajiny, kde preukazovanie pôvodu majetku nie je Columbova žena, o ktorej každý hovorí, len ju nikto nevidel. Prvá krajina je Rumunsko. V Rumunsku sa protikorupčné orgány odvážili zhabať majetok šéfa vládnucich sociálnych demokratov, ktorý bol vyšetrovaný nielen pre podozrenie zo zneužitia fondov Európskej únie, ale aj zo založenia zločineckej siete a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Aj my na Slovensku máme niekoľko výrazných politických osobností sociálnej demokracie. Nejdem naznačovať, že sa má stať s nimi to, čo v Rumunsku, možno skôr by som rád pripomenul, že tu máme sociálneho demokrata, ktorý tesne po voľbách 2020 založil politickú stranu na zelenej lúke, bez peňazí, bez priazne svojho šéfa zo strany, z ktorej po dvadsiatich rokoch odišiel. Dnes po štyroch rokoch je mesiac pred prezidentskými voľbami pasovaný takmer za víťaza. Pozor! Nemyslím tým Harabina, ten vyhrá bez ohľadu na to, či sú voľby, alebo nie. Mám na mysli pána predsedu parlamentu. Pretože ten pri novinárskej otázke, odkiaľ berie peniaze na kampaň, odkiaľ má peniaze na auto, tak s blaženým úsmevom na tvári povie: "Auto mám požičané od sestry, peniaze na kampaň nám dávajú sympatizanti, prípadne musíme ich naškrabkať." Dámy a páni, nemusíme sa vo všetkom podobať európskym vyspelým krajinám. Nemusíme opakovať, verklíkovať to, čo sa povie niekde mimo našu krajinu. Stačí, ak bude pre nás motiváciou príklad dobrej praxe. Ak si zoberieme príklad z Rumunska či Talianska v prípade tohto návrhu zákona. Neopakujme po nich, skúsme sa im však aspoň v prvom roku, v prvom kroku priblížiť. Spomenul som Taliansko, to je tá druhá krajina, ako pozitívny príklad pre inšpiráciu. V Taliansku boli prijaté zmeny zákonov zamerané na boj proti mafii a nelegálne nadobudnutému majetku. Medzi existujúce nástroje patrí široký okruh možností aj preventívneho zabavenia majetku v prípadoch korupcie, napomáhaniu trestnej činnosti, sprenevery a podobne. Taliani zaviedli inštitút súdnej kontroly spoločností v prípade konkrétneho nebezpečenstva infiltrácie mafiou. Výsledkom sú každoročne zabavené milióny eur, nehnuteľnosti, podniky a motorové vozidlá, ktoré pripadnú štátu. Po prijatí tejto novely zákona a filozofie prístupu ako v Taliansku by každý populista mohol skákať meter do výšky. Viete, prečo? Ak totižto zhabete podvodníkom milióny eur, nemusíte brať ľuďom. Môžete im zvyšovať mzdy, seniorom dôchodky, rodinám s deťmi prídavky. U nás je to ale tak, že sa tu kradne a stále platí staré známe: ak neukradneš, okrádaš vlastnú rodinu. Pokiaľ si neuvedomíme, aké je nesmierne dôležité prijať novelu tohto zákona, nemá zmysel komunikovať, deklarovať, dokonca bojovať s korupciou. Opäť budeme mať plné ústa boja so zlom. Opäť deklarujeme protikorupčnú politiku a nakoniec to skončí ako vždy, zmetie sa to zo stola. Poďme diskutovať o preukazovaní pôvodu majetku. Dajme občanom najavo, že si ich vážime. Nie tým, že ženám 8. marca prinesiete kvet. Nie tým, že si na tlačovky požičiavate predsedu jednoty dôchodcov. Nie tým, že si zvyšujete platy. Nie tým, že si do vysokých funkcií, funkcií verejnej moci nominujete doslova toxické osobnosti s toxickými kontaktmi. Poďme diskutovať o tom, kto sme, či vieme transparentne preukázať, odkiaľ máme majetok, nehnuteľnosti a peniaze. Pretože ak niekto síce nikdy okrem verejnej funkcii nič nerobil, ak nikdy nepracoval, nikdy okrem, nikde okrem Národnej rady, i keď to trvalo 30 rokov, nemôže mať taký majetok, nemôže disponovať takou nehnuteľnosťou. A to, že disponuje, to, že to nemusí preukázať, je len dôkazom toho, ako si neváži obyčajných ľudí, ako ich ignoruje a je mu úprimne jedno, ako žijú. Nechcem moralizovať, poviete si, som ešte mladý, čo ja tu mám hovoriť starým bardom v politike, čo majú robiť. Ale práve preto, že som obyčajný mladý človek, doteraz som bol aj zamestnaný aj ako v kuriérskej spoločnosti, bol som aj študentom vysokej školy a popritom som stíhal byť aj vrcholovým športovcom, vás v tejto chvíli vyzývam, aby sme dali šancu tomuto návrhu. Má zmysel hovoriť o boji proti korupcii, má zmysel bojovať proti klamárom, podvodníkom, mafiánom v bielych golieroch. Šliapnime im na otlaky, má to zmysel. Bol to premiér, predseda SMER-u Robert Fico, kto takmer pred dvadsiatimi rokmi presadil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Keď ho predstavoval, hovoril, že slovenskú spoločnosť dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány nie sú spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré žijú nad svoje pomery a majetok získali nepoctivo. Opäť nechcem byť patetický, ale ako na, na vás pôsobí prejav pána premiéra spred 20 rokov, keď hovoril, že našu spoločnosť traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že tu máme doslova ako húb po daždi ľudí, ktorí nevedia, nedokážu preukázať svoj pôvod majetku? Dnes po dvadsiatich rokoch má štvrtú možnosť niečo s tým spraviť. On je totižto tu od roku 2005. Nikde dovtedy nebol. Stále ho platí štát, teda obyvatelia tejto krajiny. Čo v tejto oblasti na oplátku pre obyvateľov urobil on? Pán premiér, máte možnosť ukázať svojim poslancom pri schvaľovaní tejto novely palec hore. Palec hore, ktorý umožní ďalšiu vecnú diskusiu o boji proti korupcii. Je to len na vás. Ja za seba poviem, ja novelu podporím. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Grendel. [09:40] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Najprv by som chcel oceniť, že, pán poslanec Tankó, že si na úvod svojho vystúpenia aj ty vyzval predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Robert Fico kedysi povedal a zaznelo to už aj v tejto rozprave, že by musel žiť 250 rokov ako korytnačka, ak by si chcel legálne zarobiť na taký majetok, aký tvrdí, že legálne nadobudol Vladimír Mečiar. No vyzerá to tak, že my tiež budeme musieť žiť, tiež ako korytnačky, aby sme sa dožili toho, že Peter Pellegrini odošle novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. To, čoho sme svedkami, je zosmiešňovanie Ústavného súdu v priamom prenose. Vládna koalícia sľubovala pokoj, sľubovala poriadok, ale v skutočnosti tu vidíme jeden obrovský legislatívny neporiadok a najväčšiu obštrukciu v dejinách Ústavného súdu. Ak toto má byť ten poriadok, ak toto má byť ten pokoj, tak ďakujem pekne, ja si to neprosím. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [09:40] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Rád by som nadviazal na teba, pán kolega, ty si spomínal, že o chvíľku bude MDŽ, že poslanci vládnej koalície budú rozdávať karafiáty ženám. Avšak ja si neviem predstaviť tie pohľady tých žien, resp. vládnych politikov, ktorí budú rozdávať tieto karafiáty ženám, dôchodkyniam, ktorých vystavili nebezpečenstvu tým, že v predchádzajúcom zákone znížili premlčanie dôb, ktoré sa majú týkať znásilnenia. Rovnako to bolo aj pri, ja iba spomeniem, pri schvaľovaní alebo teda pri návrhu zákona, ktorý hovoril o matkách bez daní. Rovnako to bolo také symbolické, pred, predstavovali sme alebo teda predkladali sme tento zákon pred takým významným dňom, na Deň matiek. A rovnako terajší vládni politici zahlasovali proti. Týmito krokmi nám ukazujú, že vládni politici naozaj nemajú radi ženy. Nemajú radi ženy a skôr ich naozaj vystavujú nebezpečenstvám pri rôznych návrhoch zákona, ako bol naposledy Trestný zákon. Rovnako ako ty chcem ešte raz vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal naťahovať Ústavný súd a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. [09:49] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Tankóovi za jeho vystúpenie. Veľmi sa mi páčilo, pán kolega. Je novým poslancom a mal veľmi dobré vystúpenie, ktoré bolo aj vtipné, ale nebolo v prvom rade nejakou zábavou, ale vážnou rečou, ktorá jasne pomenovala to, kde je problém. On tiež hovoril podobne, ako to zdôrazňujeme my všetci, aby ako súčasť toho boja za spravodlivosť, aby sa dodržiavali ústavné procesy, zákonné procesy, a preto aj ja vo svojej faktickej poznámke chcem vyzvať prezidentského kandidáta a predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, aby sa prestal naťahovať s Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona bez meškania na zverejnenie v Zbierke zákonov. K tomu vystúpeniu, naozaj, máme tu veci, ktoré sa udiali. To nie je, že dneska sme niečo objavili, včera sme niečo objavili. Vlastne posledné štvrťstoročie hovoríme o tom, spomínali sme Vladimíra Mečiara, spomínali sme vznik strany SMER, potom vznik strany HLAS. Nejde o to, úprimne mňa nezaujíma a nikomu nezávidím, ako si žije svoj osobný súkromný život, pokiaľ si zarobil, má čestné peniaze. Nech je bohatý, nech sa mu darí, nech je zdravý, nech peniaze užíva. Ale skutočne ako politici, ako poslanci, ako politické strany sme v službe verejnosti a je veľmi dôležité, aby sme neboli pod rôznymi finančnými tlakmi, aby sme neboli niekomu zaviazaní, že sme sa dostali nejakým nekalým spôsobom k peniazom, ktoré sú nespravodlivo získané, nespravodlivo zarobené. To je to najväčšie nebezpečenstvo. Nie to, že by sme niekomu závideli jeho peniaze, ale to, že potom nekoná človek v najlepšom záujme občanov Slovenskej republiky, ale v záujme svojich sponzorov. A toto nechceme, preto tento zákon. Ďakujem. [09:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Škopová. [09:49] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viliam, ďakujem aj za tvoj prejav a na úvod svojej faktickej by som tiež chcela vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Vrátim sa k tvojmu prejavu. Keď sa pozrieme na predchádzajúce vlády Roberta Fica, tak akoby sa vrece pretrhlo s ľuďmi ako Bašternák, Kičura a mnoho ďalších. No a keď taký obyčajný človek, ktorý poctivo pracuje celý život, od rána do večera, rok čo rok, šetrí každý cent, aby mohol kúpiť, aby si mohol kúpiť vlastný byt, auto, alebo aby svojim deťom doprial lepšiu budúcnosť. A potom ten poctivý človek vidí takých Kičurovcov a Bašternákovcov, ako sa vedľa nich usadzujú, jazdia v luxusnom aute, bývajú v honosnej vile a užívajú si život bez starosti. Alebo vidí, ako sa nejaký politik kúpe v luxusnom kaštieli a pritom jeho majetok pochádza z korupcie, z kradnutia a podvodov. Pocit nespravodlivosti v takýchto situáciách je prirodzený a pochopiteľný. Je frustrujúce vidieť, ako tí, ktorí sa správajú neeticky a nelegálne profitujú na úkor tých, ktorí poctivo pracujú a dodržiavajú pravidlá. A práve tento návrh zákona prináša spravodlivosť a umožňuje úradom pozrieť sa na prsty takýmto podvodníkom. Som naozaj zvedavá na hlasovanie, pretože tam sa ukáže, kto sa bojí preukázať pôvod svojho majetku a kto má čisté svedomie. Ďakujem. [09:49] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [09:49] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Veľmi dobre si, Vilo, pán poslanec Tankó, na začiatku hovoril o Petrovi Pellegrinim a ja chcem na to nadviazať a tak ako aj moji kolegovia, chcem ho opäť vyzvať. Keď je prezidentský kandidát a keď hovorí o tom, že si ctí zákony, chce, aby všetko bolo v súlade so zákonom, aby sa dodržiavala a vyzval všetkých, aby tu bola už nová politická kultúra a aby už tu bol pokoj. Tak ho chcem vyzvať, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. To, čo tu predvádza prezidentský kandidát Peter Pellegrini, je absolútna fraška. Na jednej strane hovorí, ako on chce dávať všetkým rovnaký priestor, ako si všetci zaslúžia mať slovo, na druhej strane to slovo opozičným poslancom berie. Hovorí, že tu už nebudú zákony v skrátenom legislatívnom konaní, všetko pôjde riadne cez MPK, už väčšinu zákonov, ktoré ..., o ktorých sme tu hlasovali, boli v skrátenom konaní. A každým dňom nás utvrdzuje v tom, že on nechce ani pokoj pre slušných ľudí. On nechce ani novú politickú kultúru. On nechce, aby sa tu dodržiavali zákony. Jedno hovorí, druhé koná. Na toto by som chcel upozorniť z tvojho prejavu a tebe, pán poslanec Tankó, chcem povedať, že vôbec nie je hanba, že si mladý, vôbec to nie je nejaká diskvalifikácia, pretože aj mladí ľudia majú mať zastúpenie v tomto pléne a niekedy aj tým starým politickým bardom treba povedať pravdu priamo do očí aj jazykom mladého človeka. Takže som veľmi rád, že si sa zapojil do tejto rozpravy, že si vystúpil, že si povedal pravdu a povedal si, ako to mladí ľudia na Slovensku vnímajú, to, čo sa tu deje. Ďakujem ti. [09:49] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [09:51] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Aj ja chcem oceniť to, že ste na úvod svojho vystúpenia vyzval predsedu parlamentu pána Pellegriniho, aby čo najskôr podpísal novelu Trestného zákona, tak aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov. Treba to pripomínať, treba o tom hovoriť teraz a vytvoriť tlak na to, aby to čo najrýchlejšie urobil, aby, aby všetko bolo tak, aby Ústavný súd mohol rozhodnúť. Však nakoniec predsa nebudeme sa báť toho, aby keď tu došlo k nejakým ústavným problémom pri prijímaní tohto zákona, aby Ústavný súd o tom nemohol rozhodnúť. Takisto si uvedomujem, že táto novela je obrovským krokom vpred a myslím si, že všetci občania v tejto krajine chcú, aby keď niekto vstupuje do aktívnej politiky, vypĺňa majetkové priznanie, následne vedel zdokladovať všetky svoje príjmy a je to úplne normálne, logické a kto také niečo urobiť nevie, myslím si, že je veľký problém. A my sme mnohí preto vstúpili do politiky, že chceme, aby politika sa robila slušne a aby transparentne vedeli tí, ktorí v nej pôsobia, vykazovať aj svoje majetky, ktoré za pôsobenie v politike nadobudli. A, žiaľ, sú indície, že mnohí ľudia toto urobiť nevedia, takže som rád, že sme tento zákon predložili a možno chcem sa znova obrátiť aj na koaličných poslancov, o tomto treba diskutovať. Pokiaľ sú tam veci, ktoré si predstavujete ináč, treba ich upraviť, nebránime sa tej diskusii. Posuňte tento návrh zákona aspoň do druhého čítania. Ďakujem. [09:51] Peter Žiga Pán poslanec Galko. [09:53] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na úvod svojej faktickej poznámky chcem tiež vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Kolega Tankó hovoril o preukazovaní pôvodu majetku v prípade politikov, že by nemali mať problém preukazovať, ako a odkiaľ nadobudli svoje nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré vlastnia, resp. používajú a ukázať, že tieto korelujú s ich oficiálnymi príjmami. Ja s týmto absolútne súhlasím a dovolím si povedať, že takéto niečo by mala byť dokonca povinnosť pre všetkých poslancov, ktorí si chcú uplatniť mandát poslanca Národnej rady. V septembri 2020 som získal bezpečnostnú previerku, predchádzalo tomu niekoľkomesačné preverovanie a poviem vám, že mne aj mojej manželke tak prevetrali celý môj hnuteľný aj nehnuteľný majetok a naše príjmy a hypotéky a pôžičky, že im neušlo ani euro. Ja som vysvetľoval aj doslova pár eurové pohyby na účte za posledných iks rokov. Keby bolo na mne, tak takúto bezpečnostnú previerku by mal povinnosť získať každý poslanec parlamentu, každý člen vlády a všetci ľudia na kľúčových pozíciách v štáte vo verejných funkciách. K tomu ale treba naozaj veľmi veľkú politickú odvahu, také niečo prijať a uviesť do slovenskej legislatívy a rozumiem tomu, že to nie je také jednoduché a preto ako významný a vhodný medzikrok alebo úvodný krok vidím ja osobne práve tento návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý prerokúvame. Teda nie u všetkých a nie kompletne bezpečnostná previerka, ale aspoň preverenie majetku tých, kde jeho výška, hodnota vyslovene bije do očí a je už na pohľad jasné, že nie je v súlade s oficiálnymi príjmami. [09:53] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [09:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo, vďaka za vystúpenie poslancovi Galkovi. Tak ako aj on, aj ja by som sa rád pridal k výzve a chcel by som vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal zdržiavať, aby si prestal robiť srandu z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov, aby zbytočne nepredlžoval lehotu a nesnažil sa tak zabrániť rozhodnutiu Ústavného súdu. Čo sa týka vystúpenia k zákonu, ktorý predkladáme, tak si správne povedal o iných krajinách, kde skúmajú pôvod majetku, aj ako sa k takýmto politikom správajú a ako idú do hĺbky a prípadne aj aké sú z toho konzekvencie. Aj správne si to nazval Columbovou ženou, pretože o tom hovoril aj Gábor Grendel, keď vystupoval, že tá Columbova žena zo strany SMER-u a Roberta Fica, kedy hovoril o tom, že Robert Fico ako v jednotlivých obdobiach spomínal zákon na preukazovanie pôvodu majetku. Ako stále hovoril, že áno, politici by mali povedať, odkiaľ majú peniaze, ale aj teda, aj iní iní ľudia, že mali by sme byť transparentní voči sebe. A nikdy sa to nestalo. Dokonca možno by som aj chápal takú výhovorku, že keď je v koalícii, že koaliční partneri mu na to nedajú hlasy a tak ďalej. Ale on vládol sám, mal 83 poslancov. Vládol sám a, a aj vtedy to nespravil. A povedal si ešte jednu takú múdrosť (povedané s pobavením), ktorá sa tu dedí, že kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. A to je spôsobené práve tým, že ľudia vidia, ako sa správajú tí, ktorí sú najvyššie a podľa toho sa potom snažia správať aj oni. Lebo iný vzor nemajú a tie vzory by sa mali zmeniť. [09:55] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tankó. [09:57] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, kolegovia, kolegyne, za faktické poznámky a tých prípadov, príkladov netransparentnosti máme tu toľko, že by sme tu mohli menovať ďalšie tri dni a tri noci. A pritom by som len v krátkosti tiež ešte raz pristúpil k tomu, aby som vyzval prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem. [09:57] Peter Žiga Podľa § 27 zákona o rokovacom poriadku o slovo požiadala navrhovateľka. Nech sa páči pani poslankyňa. [09:59] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som sa chcela pripojiť k našej spoločnej výzve a vyzvať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby prestal robiť obštrukcie a poslal novelu Trestného zákona tam, kde ju poslať má. Je obštrukcia a obštrukcia, toto už nie je obštrukcia, ale toto je vyslovene pohŕdanie Ústavným súdom. Pán predseda parlamentu naozaj robí z Ústavného súdu handru a robí, smeje sa do tváre aj všetkým občanom Slovenskej republiky. Ústavné inštitúcie tu máme na to, aby sa zákony dodržiavali, aby sa ústavné inštitúcie rešpektovali. A preto ho vyzývame, aby poslal novelu Ústavy. Jediným dôvodom, prečo to možno nechce urobiť je, že sa bojí, že Ústavný súd by pozastavil účinnosť tejto novely a zároveň ale, ako prezidentský kandidát, je to aj hanba, že robí presne to, čo Robert Fico chce. Ako prezidentský kandidát by sa mal osamostatniť, by mal konať svojprávne a nemal by byť takýmto spôsobom v područí Roberta Fica. Je to hanba a hlavne je to hanba, keď niekto kandiduje, kandiduje na prezidenta a chce reprezentovať občanov Slovenskej republiky. Dovoľte mi sa ešte krátko vyjadriť k predkladanému návrhu zákona o preukazovaní príjmu a majetku. Zároveň by som zareagovala aj na faktické poznámky pána poslanca Ľuptáka, ten tu teraz nie je, ale oceňujem, že sa ako jeden z mála koaličných poslancov zapojil, zapojil do diskusie. Na úvod mi dovoľte krátky citát, ktorý si myslím, že by mohol zarezonovať u koaličných poslancov a je to citát od Roberta Fica: "Zákon o preukazovaní pôvodu majetku je hodný vážneho sporu. Ak by s ním mali problém koaliční partneri, ale ten zákon by zodpovedal kritériám, my by sme hlasovali za, pretože je tak vážna vec, že mi je úplne jedno, akými hlasmi by tento zákon prešiel v parlamente, len to musí byť zákon, ktorý bude zodpovedať nálezu Ústavného súdu a ktorý bude súčasne efektívny." To povedal Róbert Fico v roku 2009, keď bol vo vláde. A dokonca teda vyslovil, že teda tento zákon je tak dôležitý, že by bol schopný porušiť aj koaličnú zmluvu, ktorú mal vtedy so svojimi koaličnými partnermi a zahlasovať za tento, za tento zákon. Pán poslanec Ľupták včera hovoril o tom, že zhodnime sa a pripravme nejakú verziu, verziu návrhu zákona na preukazovanie pôvodu majetku pretože aj jemu sa zdá, že tento zákon je mimoriadne dôležitý, ak chceme efektívne bojovať proti zločincom. A ja hovorím áno, pripravme tak, ako to bolo. Tak v podstate za ten prvý zákon v roku 2005, ktorý bol ale zle pripravený, hlasovalo 114 poslancov. Ak je to naozaj taká vážna téma, ako deklaroval Robert Fico a nielen v roku 2009, ale aj v roku 2005, 2009, ´10, ´11, ´12, v programových vyhláseniach vlády, tak tento zákon my sme ochotní, otvorení sme akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom v druhom, v druhom čítaní, ale je dôležité, aby tento návrh zákona prešiel. A to je aj výzva smerom ku koaličným poslancom, keďže pre Roberta Fica to bola tak mimoriadne dôležitá vec a mimoriadne dôležitá vec, aby, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku podporili. Ešte druhú dôležitú vec, ktorú chcem povedať, je, že tento návrh zákona je súčasťou nášho antimafiánskeho balíčka, ktorý predkladáme. Nie je to ojedinelý, ojedinelý výkrik do tmy, ale je to súčasť balíčka štyroch zákonov, ktoré predkladáme. Keďže vládna koalícia predložila mafiánsky balíček, ktorý skracuje premlčacie doby a nielen pri ekonomických trestných činoch, ale pripomínam, že aj pri násilných trestných činoch, pri znásilneniach alebo pri znásilneniach aj maloletých osôb. Toto je opak toho, my predkladáme antimafiánsky balíček, ktorý pozostáva zo štyroch zákonov. Prvým zákonom, ktorý sme predložili, ktorý predkladal kolega Jožo Pročko, bola hmotná zodpovednosť politikov a verejných funkcionárov. Dlho tu aj vládna koalícia hovorí o tom, že politici a teda aj bývalá vládna koalícia, teda my by sme mali niesť zodpovednosť za svoje činy, samozrejme veľmi radi ju budeme niesť. Nech sa páči, nech sa páči, tento návrh zákona nech vládna koalícia, nech vládna koalícia podporí. Druhým návrhom zákona bolo zrušenie tri-šesť-trojky, tretím návrhom zákonom je preukazovanie pôvodu majetku a štvrtým návrhom zákona, o ktorom budeme ešte hovoriť, bude obmedzenie právomoci prezidenta udeľovať amnestie za korupciu. Práve preto, že prezidentský zápas je tak veľmi tesný a všetci vieme veľmi dobre, ako sa vyjadril, ako sa vyjadrili niektorí predstavitelia vládnej koalície o tom, že treba udeliť milosť už odsúdeným zločincom, už odsúdeným zločincom, tak práve preto ako štvrtá súčasť nášho antimafiánskeho balíčka bude obmedzenie právomoci prezidenta udeľovať amnestiu. Mimochodom v Maďarsku, teda keď pre Roberta Fica je taký veľký vzor Maďarsko, tak v Maďarsku Viktor Orbán obmedzil právomoci prezidenta udeľovať amnestie v prípade, v prípade znásilnenia, alebo zneužívania. Takže toto je antimafiánsky balíček a naozaj je to odpoveď na to, že vládna koalícia od, jedinú vec, ktorú v zásade vládna koalícia urobila, reálne urobila za tých sto niečo dní, je, že si schválila túto hanebnú novelu Trestného zákona. Nerieši ani ceny potravín, nerieši ani ceny pohonných hmôt, ani ceny energií, nerieši farmárov, nerieši absolútne nič, len si schválila beztrestnosť a schválila si premlčanie. A ako odpoveď na to my predkladáme štyri užitočné zákony, dokonca toto preukazovanie pôvodu majetku je kľúčový zákon, o ktorom Robert Fico hovoril, že je mimoriadne dôležitý a že je hodný ísť kvôli takémuto návrhu zákona do akéhokoľvek sporu. Nebude nám vadiť, samozrejme, ani to, ak vládna koalícia tento návrh zákona prevezme a predloží ho, viackrát to už urobila pri rôznych návrhoch zákonov. Pripomínam, že poplatky za nočnú prácu vo volebnom období 2016 - 2020, sme s návrhom príplatkov za nočnú prácu prišli my, ten návrh sme aj predkladali v pléne a následne ho vládna koalícia prebrala, vtedy vláda Roberta Fica a predložila ho ako súčasť nejakého sociálneho balíčka. Ja môžem povedať len, teším sa, gratulujem, som rada, že dobrá vec sa dostala do praxe. A na to isté vyzývam aj teraz pri tomto návrhu zákona, preukazovanie pôvodu majetku. Nech sa páči, osvojte si tento zákon, urobte v ňom akékoľvek zmeny a predložte ho tak, aby tento zákon, tak ako Robert Fico keď hovoril opakovane, že potrebujeme takýto typ zákona, aby tento návrh zákona bol funkčný. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:01] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou prosim vymazať rámček [10:03] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou prosím vymazať rámček [10:04] Peter Žiga Na vaše vystúpenie deväť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Grendel [10:05] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini si robí z Ústavného súdu srandu ako na bežiacom páse. Opakovane to dokazuje svojimi skutkami. Najprv to dokázal v súvislosti s neobsadeným miestom ústavného sudcu po odchode pani Laššákovej z Ústavného súdu, hoci zákon hovorí, že predseda parlamentu musí vypísať voľbu na neobsadené miesto sudcu Ústavného súdu bezodkladne, tak bezodkladne v prípade predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho trvalo viac ako 70 dní. V tom istom čase predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini verejne vyhlasoval, že Ústavný súd má priveľa práce a málo sudcov, a preto by bolo potrebné zmeniť ústavu a navýšiť celkový počet ústavných sudcov, ktorých je podľa čl. 134 Ústavy Slovenskej republiky v súčasnosti 13. Čiže na jednej strane sa predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini tvári, ako mu leží osud Ústavného súdu na srdci a na druhej strane, keď má skutkami dokázať, že si Ústavný súd váži, tak skutek utek a svojím konaním opakovane dokazuje, že považuje Ústavný súd za svoju rohožku, do ktorej si môže utierať svoje koaličné topánky. Preto sa pripájam k tvojej výzve z úvodu tvojho prejavu, pani poslankyňa, a tiež vyzývam predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby si prestal robiť rohožku z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. [10:05] Peter Žiga Pán poslanec Vašečka. [10:06] Richard Vašečka Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, pani navrhovateľka Remišová, ďakujem za veľmi dobré vystúpenie napriek tomu, že si ma predbehla. Už som myslel, že idem, ale keď som si ťa vypočul, som rád, že si vystúpila. Veľmi vhodne si zhrnula tie najdôležitejšie body a hlavne dôvody predloženia tohto návrhu, skutočne také niečo potrebujeme, hovorí sa o tom na Slovensku a naozaj je potrebné teraz neviesť z toho nejaký politický boj, alebo politikárčenie, je to pre dobro Slovenskej republiky, je to pre čistotu politického života a ak sa politici tak verejne vyjadrujú, ako si ich citovala, napr. súčasný premiér Robert Fico, tak potom sa treba tých slov držať, pretože tak jednoznačné vyjadrenia potom oprávnene voliči očakávajú, že budú splnené. Ak náhodou nebudú chcieť podporiť tento návrh zákona, potom nech urýchlene začnú pracovať na inom, funkčnom, kvalitnom zákone, lebo inak sú to všetko len reči. A ľudia sa z rečí nenajedia a Slovensko nebude postupovať dopredu, nebude napredovať len z rečí. A chcem sa vrátiť aj k tomu, čo si povedala v úvode svojho vystúpenia a tak isto aj ja vo svojej faktickej poznámke chcem s plnou vážnosťou vyzvať predsedu Národnej rady, prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal naťahovať Ústavný súd a bezodkladne poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem. [10:15] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pollák. [10:17] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja ešte raz pripomeniem prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu, aby prestal pohŕdať Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem aj vám, pani predkladateľka, že ste predložili tento návrh zákona, ktorý pri schválení tohto návrhu bude mať veľmi pozitívny vplyv a to nielen na štátny rozpočet. My sa vlastne snažíme sfunkčniť tento zákon, ktorý od jeho prijatia v roku 2010 v konečnom dôsledku nefungoval, ako mal. Na jednej strane mal tento zákon byť pilierom boja proti korupcii v našej krajine, lebo mal pomáhať odhaľovať protiprávne konania a na druhej strane mal nelegálne získané financie získať späť pre štát. Práve preto by mal okrem iného pozitívny vplyv na štátny rozpočet a preto by sme s ním v realite nemali mať problém, dokonca ani koaliční poslanci. Zákon z roku 2010 však nefungoval, ako mal a v realite riešil iba niektoré susedské spory. Súdy sa ho snažili v niektorých prípadoch použiť, v realite však ľudia zistili, že si stačí rozdeliť majetok a už sa ho nebude dať využiť. Práve z tohto dôvodu je veľmi potrebné tento návrh zákona schváliť, pretože je potrebné sfunkčniť spôsob získavania nelegálne získaných financií pre štát. Zákon do určitej miery mení spôsob, akým štát bude zhabovať nelegálne získaný majetok. Preukazovanie pôvodu či už majetku, alebo financií už nebudú spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Je to určite lepší spôsob, ktorý pomôže väčšej spravodlivosti v našej krajine. [10:18] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Jakab. [10:18] Július Jakab Ďakujem za slovo, ďakujem aj za vystúpenie predkladateľke. Dobre si povedala, Veronika, dobre si znova vyzvala prezidentského kandidáta, urobím to znova aj ja. Vyzývam prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby si prestal robiť srandu z Ústavného súdu, aby prestal predstierať záujem o Ústavný súd, ktorých sme boli svedkami v posledných týždňoch a mesiacoch. Ako mu teda záleží na počte ústavných sudcov a že by ho možno aj navýšil a počuli sme kadejaké takéto hlášky a v konečnom dôsledku si robí srandu z Ústavného súdu, čo by ako druhý najvyšší ústavný činiteľ nemal. Preto ho vyzývam, nech s tým prestane, nech prestane naťahovať lehotu a nech pošle zákon na zverejnenie, teda novelu Trestného zákona, aby sa s ňou ten Ústavný súd, ktorému naoko prejavoval akúsi úctu ešte pár týždňov dozadu, aby sa tento Ústavný súd mohol týmto podnetom zaoberať. Keď chce robiť podržtašku, nech ju robí, ale nech nerobí podržtašku z Ústavného súdu. A takisto si spomenula veľmi dobre aj citát Roberta Fica, ktorý pred pätnástimi rokmi deklaroval, že by porušil aj koaličnú zmluvu, len aby za takýto návrh zákona ako predkladáš ty, Veronika Remišová, aby ho mohol podporiť. No ale potom ako skutek utek, od 2012, keď mal 83 poslancov v parlamente, tak neurobil nič. A potom, samozrejme, že ľudia sa na to pozerajú a častokrát vidíte, keď napr. pre vás nejaký remeselník niečo robí a chcete od neho faktúru, že sa na vás pozerá úplne vyjavený, že aká faktúra, že však na ruku. Lebo títo ľudia nemajú dôvod platiť dane, keď vidia, ako sa kradne na najvyšších úrovniach a ako, aký vzor dáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [10:18] Peter Žiga Pán poslanec Tankó. [10:18] Viliam Tankó Ďakujem za slovo. Nefunkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku spôsobuje celé roky škody pre občanov, teda daňových poplatníkov. Určite doprajem človeku, ktorý svoj majetok, svoje bohatstvo nadobudne, alebo nadobudol čestným spôsobom, len na druhej strane špekulantom, ktorí zbohatli nečestným spôsobom, treba šliapnuť na otlaky, lebo takýmto spôsobom okrádajú našu krajinu, našu budúcnosť a budúcnosť našich detí. Podľa sedliackeho rozumu keď niekto svoj majetok nadobudol poctivo, nemôže mať problém nezahlasovať za tento návrh zákona. Aj preto znova s veľkým dôrazom vyzývam prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby sa prestal vyhovárať a konečne poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem. [10:18] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [10:18] Michal Šipoš Ďakujem pekne, pani poslankyňa Remišová, ja sa tiež pridávam k výzve predsedovi parlamentu a prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu a chcem ho vyzvať, aby si prestal robiť srandu z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Tak ako si robí srandu z toho, čo vlastne rozpráva. Na jednej strane hovorí o novej kultúre a o tom, ako to bude všetko fungovať už inak, ako to fungovalo za našej vlády. Na druhej strane robí presný opak. A tak ako si aj spomínala, že pri zákone o hmotnej zodpovednosti kto ako hlasoval a kto ako chce, aby bola hmotná zodpovednosť politikov prijatá, tak sa na hlasovaniach ukázalo ako to prezidentskí kandidáti, v pléne ich tu máme troch, ako to myslia pri hmotnej zodpovednosti. Prezidentský kandidát Matovič bol za, prezidentský kandidát Danko a Pellegrini boli proti. Aj pri tomto zákone o pôvode preukazovaní majetku a ich príjmov sa ukáže a dajú odkaz všetkým svojim voličom v prezidentskej kampani, či chcú, aby pôvod majetkov ľudí, ktorí majú obrovské majetky, majú obrovské príjmy, žijú si nad pomer a nemali to kde zarobiť, či chcú, aby to bolo riadne zdokladované, aby z toho boli zaplatené riadne dane, alebo to nechcú a budú si požičiavať autá od sestier, od kamarátov, budú sa vyhýbať novinárskym otázkam. Budú sa tváriť, že si to zarobili, ale pritom všetci vieme, že za ten svoj život, ktorý sú v politike, si tieto peniaze a majetky nemohli zarobiť a nadobudnúť. Takže aj hlasovanie o tomto zákone ukáže, či prezidentskí kandidáti chcú. [10:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko [10:33] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. V úvode svojho vystúpenia navrhovateľka Veronika Remišová adresovala predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a prezidentskému kandidátovi Petrovi Pellegrinimu výzvu, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v zbierke zákonov. Ja sa, samozrejme, k tejto výzve pridávam. Kolegyňa Remišová hovorila, že je to pohŕdanie Ústavným súdom a obštrukcia. To je síce možné, ale ja som presvedčený, že je za tým praobyčajný ľudský strach. Novela Trestného zákona významným spôsobom znižuje premlčacie doby za korupciu a úplatkárstvo. A je všeobecne známa skutočnosť, že Peter Pellegrini je vážne podozrivý z toho, že ako štátny tajomník si vypýtal a dostal úplatok 150-tisíc eur za urýchlenie IT zákazky virtuálnej registračnej pokladnice. Všetci vieme, že je to pravda. Neexistuje žiadne racionálne vysvetlenie, prečo by si takúto konštrukciu s políciou spolupracujúci zločinci Suchoba a Imrecze vymysleli a chceli by si privodiť trestné stíhanie za krivú výpoveď. Tak sa potom nečudujme, že Peter Pellegrini sedí na predmetnom Trestnom zákone ako kvočka na vajciach. Viete, tým sedením a vlastným zadkom si zachraňuje sám seba pred basou. Pripomínam, že nedávno médiami prebehla informácia uniknutá z polície, že obvinenie Petra Pellegriniho za tento delikt je na spadnutie a je to doslova otázka niekoľkých dní. Tak sa potom nečudujme, že ten trestný zákon nepúšťa a neposiela ďalej, lebo on si zachraňuje svoj zadok. On sa vlastne zachraňuje pred basou. Ďakujem pekne. [10:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [10:33] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie a za to, že si tak nepriamo hovorila o tom, čo spomenul aj, aj reagujúci kolega Galko, že toto je iba čistý strach pre, z toho, že asi pán Pellegrini dobre tuší, že Ústavný súd by rozhodol o novele Trestného zákona tak, že by ju zrušil. A tak by si zrušil aj svoje, svoju amnestiu, svoju ochranu. A nielen on, ale mnohí iní, ktorí, ktorých sa to bytostne týka a ktorých sa to dotýka v tom zmysle, že sú ohrození. Ohrození pred, pred stíhaním, pred trestom, pred zodpovednosťou za veci, za skutky, ktoré, ktoré urobili vo svojej minulosti, či korupčnej, alebo nejaké podvody. Aj ja sa pridávam k tejto výzve. Vyzývam predsedu parlamentu aj kandidáta na prezidenta Petra Pellegriniho, aby podpísal túto novelu a tak dal Ústavnému súdu možnosť preskúmať, či táto novela spĺňa všetky náležitosti a či sme boli my tí, ktorí sme porušili veci, ktoré sme obštruovali ešte od Vianoc. A chcem dodať už iba toľko, že my sa nebojíme, lebo vieme, vieme, ako by to dopadlo, keby, ako to dopadne, keď ústavný súd začne konať. Ďakujem ti Veronika. [10:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Škopová. [10:33] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veronika, ty si vo svojom vystúpení spomínala, že predkladáme antimafiánsky balíček zákonov. A ako si aj spomínala, tento zákon, o ktorom práve rokujeme je veľmi kľúčový. Chcem len ešte raz zdôrazniť, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je len nástrojom na boj proti korupcii a nelegálnemu nadobúdaniu majetku. Je to aj nástroj na posilnenie spravodlivosti a budovanie dôvery v náš štát. Schválením tohto zákona dáme jasný signál, že na Slovensku nebudeme tolerovať nelegálne aktivity a že budeme chrániť tých, ktorí sa správajú zodpovedne a dodržiavajú zákony. A zároveň tak dáme možnosť úradom efektívne odhaľovať a postihovať tých, ktorí sa snažia profitovať z nelegálnych aktivít. Pre mňa ako novú poslankyňu je správne a spravodlivé, aby politici preukazovali pôvod svojho príjmu, svojho majetku. S tým vedomím som aj vstupovala do politiky. A na záver mojej faktickej sa pripojím do výzvy, preto chcem vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v zbierke zákonov. Ďakujem. [10:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová. [10:33] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem vám pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Dnes to tu nezaznelo, ale chcem pripomenúť, že dnes si pripomíname výročie vraždy Jána a Martiny. A vládna koalícia pošliapala ich spomienku mafiánskou novelou zákona, kde mnohé skutky, o ktorých písal Ján Kuciak, budú premlčané. A Ján Kuciak pravde obetoval celý svoj život a aj svoj život a my aspoň touto antimafiánskou, antimafiánskym balíčkom návrhov zákonov by sme symbolicky chceli ukázať, že pravda a spravodlivosť ešte neprehrali. Ďakujem vám veľmi pekne. [10:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Vašečka. [10:33] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Pozdravujem všetkých, ktorí tu sedia, rokujú, počúvajú. Toto je dôležitý návrh zákona nielen preto, že ho predkladáme my a že si to myslíme. Taká odbočka, som učiteľ a žiaci sa ma opakovane pýtali: "Aj vy si myslíte, pán profesor, že váš predmet je najdôležitejší?" A nejde teda len o taký vlastný pocit dôležitosti, ale o to, že naozaj tento zákon je objektívne dôležitý a opakovane to tu bolo povedané. Nemusím to opakovať, že nielen pre nás a nielen podľa nás, ale aj Robert Fico, ktorý je štvrtýkrát premiérom Slovenskej republiky, sa tak vyjadril. A skutočne by sme nemali tieto veci brať na ľahkú váhu. Okej, dobre, nesedia vám predkladatelia návrhu zákona, nedáte v duchu tradície a zvyklostí, ktoré sú v slovenskom parlamente, šancu opozičnému návrhu, dobre. Ale v tom prípade minimálne tak urýchlene, ako ste cítili potrebu v skrátenom legislatívnom konaní podať novelu Trestného zákona alebo návrh zákona o oznamovateľoch protispoločenského správania, ktorý ste nakoniec posunuli a pravdepodobne stiahnete. Tak, aby ste v takomto zrýchlenom procese, nemusí byť to, nemusí to byť SLK, môže to znamenať len, že to pôjde teda okamžite do riadneho procesu a pri dobrej práci môžme do konca roka úplne kvalitne prijať dobrý zákon. Samozrejme, podľa mňa skvelý signál by bolo, keby ste tento návrh zákona podporili v prvom čítaní. Prekvapili by ste, príjemne by ste prekvapili. A keď v druhom čítaní budete hovoriť, že tento zákon sa nedá opraviť, treba, treba pripraviť iný. My sa síce s myšlienkou stotožňujeme a preto sme to podporili v prvom čítaní, ale treba pripraviť iný. Nech sa páči. Urobte to, pripravte, nech je tu funkčný návrh zákona. Ešte k tomu učiteľovi, ktorého som spomínal. Keď som začal vo svojom profesnom živote po skončení vysokej školy, mali sme, uzavreli sme manželstvo s manželkou. To sa tak väčšinou s manželkou robí, že? A 15 rokov svojho, teda aj manželského, rodinného a učiteľského alebo profesného života som bol učiteľom, z ktorých z tých 15 rokov drvivú väčšinu času bola manželka na materskej. To znamená, že naše príjmy boli také, aké si viete predstaviť na základe učiteľského platu a materskej. Bolo to krásne obdobie, šťastné obdobie. Veľmi rád by som sa doňho vrátil, ale deti rastú. Absolútne ani tento návrh zákona, ani môj životný postoj, ani toto moje vystúpenie nie je motivované tým, že by som niekomu závidel, nedoprial BMWčka, neviem aké autá, domy, vily. Nech sa páči. Ak ste sa k takým vymoženostiam dostali legálnou cestou, zarobili ste si, dali ste spoločnosti niečo užitočné, za čo vám to spoločnosť vrátila, nech sa páči. Tak isto nemám problém s tým, že premiér má, že premiér Slovenskej republiky, nemyslím tento konkrétne, ktorýkoľvek premiér a ministri, že majú slušný plat. S tým nemám problém. Ak je to pre dobro Slovenskej republiky, je to v poriadku. To akým spôsobom ste to teraz urobili, to je trocha na pováženie, ale to si vysvetľujte svojim voličom, či sú s tým okej, alebo nie. Čiže, ale čo chcem povedať. Naozaj nás nevedie žiadna závisť, alebo túžba špárať sa niekomu v súkromnom živote. Ale myslím, že veľmi dobrú poznámku mal pán poslanec Galko. Hovoril o bezpečnostnej previerke a to naozaj súvisí s bezpečnosťou štátu. To, keď niekto je bohatý, nie je nebezpečné, nie je to problém. Áno, niektorí ľudia možno závidia, niektorí mu nedoprajú, ale to nie je problém. Páni kolegovia, poprosil by som vás tam v rohu napríklad, (zaznievanie gongu) či? Áno, ako poviete. Ja mám úctu k starším. Pán Galis, idem k veci. Je to naozaj ohrozenie bezpečnosti štátu, ak najvyšší predstavitelia, zástupcovia politického života, politické strany majú nekalé financovanie. Prečo sa robí bezpečnostná previerka, prečo poslanca Galka, predpokladám, že to bolo, keď si sa stal ministrom obrany vtedy, tak ho preverovali. Pretože ide o bezpečnosť štátu, keby naozaj mal nejaké nekalé finančné toky, tak ho niekto môže na tom vydierať. A na základe toho, čo už aj dnes v rozprave bolo povedané, tak je podozrenie, že niektorých verejných činiteľov aj na najvyšších miestach, aj v Národnej rade môžu vydierať, sú vydierateľní. A to je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netýka sa to len financií, ale my teraz hovoríme o preukazovaní majetku. Hovorili sme o krajinách ako, ako Rumunsko, ako Taliansko. Som presvedčený, že to je aj v ďalších krajinách, kde naozaj sa na základe zákona, dobrého zákona, spravodlivého zákona, funkčného zákona darí takéto veci vysporiadať. Iste bol by prehnaný idealizmus myslieť si, že orgány činné v trestnom konaní alebo nejaký zákon, súdy odhalia úplne všetko. Ale je veľmi dobré, ak sú účinné nástroje a z veľkej časti sú úspešné, keď sa používajú. A zároveň že to slúži na odradenie iných od takéhoto konania, to je veľmi dôležité. Aby to nebolo tak, že niekto je obvinený, dokonca ľudia na najvyšších miestach. Pre mňa je šokujúce, napríklad, stále je to pre mňa prekvapujúce, že špeciálny prokurátor, mali sme špeciálneho prokurátora, ktorý bol proste priamo na to určený, aby rôznym takýmto organizovaným trestným činnostiam bránil. Mal to špeciálne poverenie, špeciálne vybavenie a že tento človek je odsúdený na dlhé roky väzenia, pretože bol obvinený a právoplatne odsúdený. A ja nikomu neprajem zle. Viete, ja som opatrný s výrokmi, že "niekoho do basy". Ale spravodlivosť je dôležitá aj pre odradenie, alebo povzbudenie naopak iných. Možno to zoberme nie z negatívneho hľadiska, ale z pozitívneho, že ak ľudia vidia, že spravodlivosť je odmeňovaná, je úspešná a nespravodlivosť je potrestaná, perzekvovaná... (Rečníkovi zlyhal mikrofón.) Vyzerá, že som sa znova zapol. Smola, dobre. Vtedy, keď ľudia majú takýto, takýto motív, tak naozaj aj tie dane, neviem, kto to hovoril, pán spravodajca hovoril, že nie sú prekvapení, že majú zaplatiť dane, že majú dať faktúry, že majú priznať príjem, pretože vidia že áno, má význam takémuto štátu dať peniaze. Pretože tie peniaze budú, budú využité dobre a tí, ktorí ho spravujú a tí, ktorých sme si zvolili, sa tak správajú. Chcem uviesť jeden príklad, ten som mal pripravený, hoci hovorím vo voľnom prednese a to je napríklad môj internet banking. Od istého času, samozrejme, súvisí to s mojou verejnou funkciou, musím pri každej platbe uvádzať účel platby a zdroj peňazí. A práve minule som sa nad tým zamyslel, že nikde medzi tými možnosťami nie je možnosť úplatok. Že vlastne ja tam mám samé legálne možnosti. Môžem že dar, dedičstvo, zo zamestnania, predal som nejakú nehnuteľnosť, to znamená, keď som, by som to dostal, keby som to dostal ako úplatok, tak ja to tam reálne nemôžem označiť. A to chcem povedať, že, že nám nepomôžu formality, dokonca ani prísne formality. Nám pomôže účinný, reálne účinný zákon, ktorý skutočne bude nie naháňať niekoho, či má správne vyplnené tlačivo, aj to je dôležité, ale či naozaj reálne vie odhaliť to, či niekto žije si nad pomery, či niekto má iné, evidentne má iné zdroje živobytia, než sú známe. A pri verejných osobách je to dôležité. Ja nemám rád formalizmy. Ja niekedy radšej, radšej prídem o pár eur, než by som mal vypisovať nejaký bloček, nejaký papier a tak ďalej. Nie som formalista. Nevolám po tom, aby sme sprísnili formuláre, aby sme sprísnili nejaké tlačivá, ale hovorím o tom, aby sme mohli prijať reálne účinný zákon na ktorom sa dohodneme. Viete, keby prišla vládna koalícia s návrhom, sme všetci politici, sme tu zvolení 150-ti, sme tu z neviem koľkých politických parlamentných strán, zvolávame okrúhly stôl, bavme sa o tom, ako dobre nastaviť tento zákon, určite by som rád takúto vec podporil. A bolo by úplne krásne a ideálne, aby takýto návrh zákona bol spoločný, koalično-opozičný, povedzme aspoň na úrovni ústavnej väčšiny, odhlasovaný. To by bolo skutočne dobré, ale pokiaľ je to len prestreľovanie, že keď sme v opozícii, tak vtedy predkladáme také zákony a koalícia je pokojná, pretože vie, že to neprejde, dokonca aj keby, keby to opoziční kolegovia podporili, tak stále nemáme 76 hlasov. My preto nepredkladáme ten zákon, pretože by sme chceli pretlačiť svoju predstavu. My chceme pretlačiť myšlienku. Myšlienku, ku ktorej sa vehementne hlásil už aj Robert Fico, tak ako viackrát citovala pani predkladateľka. A naozaj je to potrebné, je to jeden zo zákonov, ktorý je potrebný. Je to, ako to povedala Veronika, je to súčasť protimafiánskeho balíčka. Lebo, bohužiaľ, štát špeciálne na Slovensku je veľmi dobrým prostredím pre organizovaný zločin. Ako to povedal jeden, jeden z politikov, že na Slovensku nemáme ropu, tak sa každý snaží navŕtať štátny rozpočet. A pokiaľ je to dovolené, pokiaľ to prechádza, pokiaľ to funguje, tak sa niektorí, možno nie väčšina, ale niektorí sa budú usilovať to urobiť. Budú sa usilovať, aby takéto niečo urobili. Zastavím sa ešte k jednej veci, nejde tu len o jednotlivcov, ale ide tu, napríklad, aj o politické strany. A preto si myslím, že táto rozprava je dôležitá a napriek tomu, že kolegov, zvlášť z koalície, to zdržuje, pretože chcú veci odrokovať a ísť. A mnohí tu ani nie sú, česť tým, ktorí tu sú. Hej? Česť tým, ktorí tu sú. Tak je dôležité, že zazneli v rozprave viaceré veci, napríklad, že nejde len o to, ako citujeme a spomíname najmä hlavy tých strán a tých najznámejších politikov, premiéra Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ale vôbec, ako povedal pán poslanec Tankó vo svojom prejave, v roku 2020 vznikla strana HLAS na zelenej lúke, zrazu obrovské percentá v prieskumoch, jednoducho po týchto voľbách je veľmi úspešná. Pozor, pozor, nezávidím a ja uznávam osobnú popularitu Petra Pellegriniho a dobrú politickú prácu. To nie je problém, to vôbec nie je problém. To vám, to vám gratulujem v tom slova zmysle, že keď ste si vybojovali taký výsledok, okej, to je v poriadku. Ale financovanie veľkej strany, ktoré sa odvoláva a uznajte, na sestru alebo naškrabkali sme si, alebo ľudia nám dávajú, vyvoláva otázky. A je dobré pre dobro Slovenska, nie pre opozíciu, pre dobro Slovenska, aby tieto otázky boli zodpovedané. Aby bolo povedané, že, samozrejme, pozrite sa, tu je to takto, toto je takto, pretože ľudia sa na nás pozerajú a nech je to akokoľvek a to nie je bič proti koalícii, to je na všetkých nás, akokoľvek konáme, vyjadrujeme sa a ľudia sa pozerajú, ako, ako zodpovieme na to, odkiaľ tie peniaze sú. Keď to povieme a hlavne keď je to v poriadku a my to môžeme povedať, že je to v poriadku, je to skvelé. A ja sa tu dotknem toho, o čom hovorili viacerí rečníci predo mnou, lebo to súvisí, je to súčasť tiež toho správania, že som tu štvrté volebné obdobie a videl som všeličo, zažil so všeličo, ale napríklad také veci, že niekto prinesie v skrátenom legislatívnom konaní novelu Trestného zákona, ktorá ale že absolútne zásadným spôsobom mení tieto veci v skrátenom legislatívnom konaní. Keby sme ako opozícia neboli zasiahli, tak ešte pred Vianocami 2023 a potom, keď teda je to šupito presto, ako sa hovorí, teda schválené, tak potom premiér nevie nájsť pero, ako, ako sa hovorí, trvá mu šesť dní, zakiaľ to podpíše, potom to pošle pani prezidentke a keď pani prezidentka naozaj, ktorá úplne bežne zvažuje zákony, pretože funguje ako druhá komora senátu vlastne alebo druhá koro, korora, pardon, komora parlamentu ako senát. Tak to po ťažkom zvažovaní, pretože bola naozaj v ťažkej situácii, podpíše a pošle, tak sa dozvedáme, že teraz zase je problém s perami alebo s poštou alebo s mailom na stránke Národnej rady. A my sme poslanci Národnej rady a máme právo sa k tomu vyjadrovať, máme právo to žiadať, aby teda ten výsledok bol poslaný. A, samozrejme, že je to istá hra o čas, ale v tejto chvíli treba dať priestor Ústavnému súdu, aby na základe zákonných možností, napríklad opozičných poslancov, mohol rozhodovať o tejto veci. A my máme teraz prezidentskú kampaň, máme tu kandidátov, bolo to tiež spomenuté, ja som si to vlastne ani neuvedomil, ale pán poslanec Šipoš, predseda poslaneckého klubu, vlastne nám, nás upozornil, pripomenul nám, že tu máme troch prezidentských kandidátov medzi poslancami Národnej rady. Pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, pána podpredsedu Národnej rady Danka a pána poslanca Igora Matoviča. A ja myslím, že je to dôležité, aby sa ľudia pozerali, ako títo poslanci konajú a najmä ako hlasujú. A v utorok 27., ak sa nemýlim, februára, budeme mať veľké hlasovanie, tak ste si to odsúhlasili a počas toho hlasovania sa bude hlasovať aj o tomto zákone. A ja si myslím, že určite by si Michal mal zobrať žiadosť, teda mal by, mal by žiadať čas na poradu klubov pred tým hlasovaním, ktorá je úplne odôvodnená aj z dôvodu iných a jasne tam upozorniť na toto. Dobre sa pozerajte, ako budú hlasovať prezidentskí kandidáti. Lebo to nie sú reči, to nie sú na bilbordoch heslá, ale ako bude hlasovať a prepáčte, použijem priezviská, ako bude hlasovať Pellegrini, ako bude hlasovať Danko, ako bude hlasovať Matovič. A niekto povie, vám je ľahko v opozícii, vy môžte hlasovať, ako chcete. No áno, v tomto slova zmysle áno, ale v tom prípade deklarujte a povedzte napríklad pred tým hlasovaním, my nepodporíme tento návrh, ale už sme dali ministrovi spravodlivosti alebo ministrovi financií za úlohu pripraviť zákon, funkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.A to budem brať okej, dobre, niečo sa deje. A uvidíme potom, či to bude pravda, či sa bude niečo diať. Či to dokážete tak rýchlo, ako ste dokázali rýchlo sfúknuť novelu Trestného zákona. Alebo ďalšie, o ktoré sa pokúšate, pretože v skrátených legislatívnych konaniach ste vyrazili ako Bolt v šprinte proste na 100 metrov, to žiadna vláda asi nestihla za tých pár dní, takéto niečo urobiť. Takže ja vás chcem teraz požiadať, kolegovia aj z opozície, aj z koalície o podporu tohto návrhu do druhého čítania. Budeme mať dosť veľkú prestávku medzi schôdzami, táto schôdza možno v utorok hlasovaním skončí, ťažko povedať, ale najbližšia schôdza začína, myslím, nejakého 16. apríla, takže budeme mať minimálne mesiac a pol na to, aby sme sa potom mohli baviť o tom, o tom druhom čítaní. Pretože ak to teraz zarežete v prvom čítaní, možno aj pre tých novších, tak to znamená, že takýto zákon pol roka predložiť nemôžete. Ak toho pol roka využijete na to, aby ste pripravili iný kvalitný návrh zákona a to znamená, rátajme, koncom augusta podáte do podateľne, alebo príde z vlády taký návrh zákona, okej, môže byť. Ale ak je to naozaj neochota, takýto zákon vôbec prijať a žiť v takých kalných vodách, zahmlievať, tak potom je to hanba. A potom si treba spytovať svedomie, prečo by slovenskí občania mali voliť ľudí, ktorí vehementne sa bijú do hrude, že takýto zákon potrebujeme, že je to pre nich politická priorita a neurobia vôbec nič. A zakončil by som tým, čo hovoril pán spravodajca, keď spomínal, že Robert Fico, ja som vtedy začínal aj s pánom poslancom Škripekom, v 2012 roku sme tu začínali ako nováčikovia poslanci a SMER mal 83 poslancov. A vtedy mohli naozaj prijať prakticky čokoľvek. Troška potrebovali na ústavné návrhy zákonov ešte s niekým sa dohodnúť. A aj to sa im podarilo v niektorých prípadoch. Prečo za štyri roky pokojného vládnutia, žiaden covid, žiadna kríza, žiadna inflácia, žiadna vojna, nič, nič. Veď následne aj prudko padli v prieskumoch a v ďalších voľbách získali oveľa menej. A my sme tu preto, aby sme vám to pripomenuli. Že naozaj ak vy budete sľubovať ľuďom veci a toto je jedna z nich a nebudete ich robiť, tak ak to nepripomenú novinári, ak si na to nespomenú voliči, tak my sme tu preto, aby sme to pripomenuli. Ale nielen preto, aby sme vám poškodili vo voľbách, isto, to je súboj, ale preto, aby sme vás dotlačili k tomu, aby sa funkčný zákon o preukazovaní majetku prijal, či už tak, alebo onak. Teraz máte šancu, ja vám odporúčam, aby ste zahlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho pustili do druhého čítania, aby sme ho pridelili, pridelili výborom a potom sa bavme ďalej. A ak ho zarežete, v auguste máte ďalší termín, budeme to pozorne sledovať, či takýto zákon teda predložíte vy a urobíte niečo kvalitné, lepšie, aby to bolo dobré pre bezpečnosť Slovenskej republiky aj pre povzbudenie občanov, ktorým to dlžíme, ktorým sme to sľubovali. Ďakujem vám za pozornosť. [10:33] Lukáš Bužo vymazať rámček [10:33] Anežka Škopová vymazať rámček [10:33] Veronika Remišová vymazať rámček [10:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Galko. [10:40] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na úvod svojej faktickej poznámky chcem vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal okamžite novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Kolega Vašečka hovoril o bezpečnostných previerkach politikov a hovoril o tom aj v súvislosti so mnou. Ja chcem pre upresnenie povedať, že som toto preverenie absolvoval dvakrát. Prvýkrát v roku 2010 ako minister obrany dobrovoľne, lebo prezident, člen vlády a poslanec zákonodarného zboru nepotrebuje bezpečnostnú previerku. Môže sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a hľadí sa naňho, ako keby tú previerku mal. Pokiaľ sa nemýlim, tak súčasný minister obrany Kaliňák ju nemá a ani o ňu nepožiadal, aspoň som to nikde nezachytil. Ja som ju chcel a preto som bezpečnostnú previerku na prísne tajné absolvoval, aj som ju získal. Na druhýkrát som toto bezpečnostné preverenie, bezpečnostnú previerku absolvoval a získal v septembri 2020, keď to bola nutnosť, keď som chcel ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva viesť Letecké opravovne Trenčín, čo je strategický zbrojársky podnik, kde je jediným akcionárom štát cez ministerstvo obrany. Ja si naozaj myslím, že poslanci by mali mať všetci bezpečnostnú previerku, má to byť elita a to isté ministri a ľudia, ktorí pôsobia na vrcholných exekutívnych funkciách. Aj keď si predstaviť Petra Pellegriniho, ako na nejakom bezpečnostnom pohovore alebo pri vyšetrení polygrafom vysvetľuje, že peniaze na svoje luxusné autá, lietadlá alebo byt v Zuckermandli dostal od sestry alebo za predaj haly asistentovi, tak to by bolo celkom hardcore. To by podľa mňa by ten polygraf musel vybuchnúť. Tak aspoň tento zákon o preukazovaní pôvodu majetku by sme mohli ako úvodný krok schváliť. [10:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí. [10:53] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Richard, aj tebe za vystúpenie, také ľudské, aj keď ty si sa snažil nájsť tú dobrú vôľu tu aj medzi koaličnými poslancami, správne si podotkol, že súčasný premiér Robert Fico tiež vyjadril nádej, že takýto zákon Slovenská republika bude mať a že by sa o to chcel usilovať. Tak ja myslím, že toto je naozaj veľmi dobrý návrh, ktorý by bolo hodné posunúť do druhého čítania. Tam potom naozaj sa môžeme rozprávať o tom, ako by taký zákon mal vyzerať, upraviť ho, určite predkladatelia nebudeme mať žiaden problém a súhlasím s tebou, že by bolo najlepšie, keby takýto zákon získal aspoň ústavnú väčšinu v tejto snemovni, pretože v tom prípade by aj občania tejto krajiny mohli vidieť, že predsa len toľko nenávidení politici majú v sebe tú hodnotu, že sú ochotní na seba upliesť takýto bič, lebo im ide o občanov Slovenska a o to, aby tie financie, ktoré sa spravujú, daňových poplatníkov, boli naozaj spravované tak, že Slovensko z toho bude mať čo najväčší benefit. Takže vďaka ešte raz za tvoju rozpravu a tiež som rád, že si podotkol, že nie je, nie je vôbec správne, aby pán predseda Pellegrini naťahoval svoj podpis a ja ho tiež týmto pádom chcem opätovne vyzvať, tak ako aj ty, aby urýchlene podpísal novelu Trestného zákona a aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov, aby Ústavnému súdu nič nebránilo k tomu, aby mohol zaujať relevantné stanovisko. Ďakujem. [10:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [10:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, ďakujem za vystúpenie poslanca Vašečku. Pán poslanec, ty si hovoril vo svojom vystúpení o tých luxusných autách, ktoré niektorí ľudia vlastnia alebo o vilách a hovoril si aj o tom, že, že ľudia potom častokrát ťažko sa v našom štáte pozerajú na odvádzanie daní, keď vidia, akými majetkami disponujú politici. A možno sa to stalo aj viacerým z vás, keď prišiel nejaký remeselník ku vám niečo urobiť, ja neviem, skriňu alebo nejaké výkopové práce, lebo mne sa to stalo a potom som si vlastne vypýtal faktúru, za ktorú som chcel zaplatiť. A teraz ten remeselník sa na vás pozerá, že, že a prečo chcete faktúru? Však poďme to zaplatiť na ruku, vy ušetríte, ja ušetrím, nemusím nič zdaňovať a sme vybavení. A potom keď trváte na tom, aby ste naozaj nejaký doklad dostali, pretože sa mu aj snažíte vysvetliť, že filozofia vaša a aj platenia daní je trochu iná, chcete odviesť naozaj spravodlivo všetko to, čo máte, tak za prvé sa na vás pozerá ako na exota a za druhé sa vám stane, že v októbri alebo v novembri dostanete od takéhoto človeka faktúru, ktorá má číslo jeden, hej? Že proste ste prvý v tom roku, ktorý hádam o takéto niečo požiadal. Pretože tí ľudia sa pozerajú a ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy a pozerajú sa na tých mocných, ktorí riadia krajinu a ktorí na seba nadávajú a kydajú, že a ty si ukradol a ty si ukradol a nikto nechce povedať, odkiaľ tie majetky má alebo teda väčšina. Od sestry to mám a od tamtoho to mám, tak vám hovorím, že poďme vzorom obyvateľom, prijmime tento zákon a poďme im ukázať, že, že nebojíme sa povedať, odkiaľ máme svoje príjmy a odkiaľ máme svoje majetky, bude to užitočné pre túto krajinu. [10:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [10:57] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za vystúpenie Richardovi Vašečkovi a chcem privítať medzi nami prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho a chcem ho na úvod vyzvať, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Verím, že si pán Pellegrini stojí za svojimi slovami, tak ako to hovoril v prvom prejave, keď bol zvolený za predsedu parlamentu a ako to hovorí v každom jednom videu, kde sa prihovára svojim voličom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Venujte sa predrečníkovi, prosím. Šipoš, Michal, poslanec NR SR Rečník, pán Pellegrini, keby ste tu boli a počúvali, hovoril presne o tom. Takže nielen natáčať si videjká, nielen rozprávať pekné reči, vzletné na veľkých halách a rozprávať a prihovárať sa voličom, ale robiť aj skutky. Keď chcete tu zaviesť novú politickú kultúru, pán Pellegrini, keď chcete si za svojimi slovami stáť, tak by ste mali ten zákon okamžite poslať, aby bol zverejnený v Zbierke zákonov. Môžte sa vysmievať, môžte sa rozprávať a vymýšľať si svoje témy s pánom Žigom, koľko chcete, nás neumlčíte. Jednoducho toto, čo robíte, je obštrukcia, zdržiavanie a vysmievate sa všetkým slušným ľuďom a vašim voličom do tváre. Preto pri hlasovaní o tomto zákone preukazovaní pôvodu majetku sa pýtame aj na vaše majetky. Ako je možné, že vám sestra požičiava auto, luxusné Volvo. Ako je možné, že ste mali šoféra a nevedeli ste povedať, odkiaľ ho platíte, na luxusnom Touaregu. Ako je možné, že ste si naškrabkali na luxusný byt pri Dunaji a keby ste celý život robili, nevedeli by ste to zaplatiť. Až potom ste museli predať vášmu asistentovi halu, aby ste ako-tak zalepili oči svojim voličom. Tento zákon je šitý presne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:57] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [10:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Súhlasím s tebou, pán poslanec Vašečka, ak ľudia vidia, že si niekto žije očividne nad pomery a že má majetok, na ktorý si nemohol legálne zarobiť. Tak v takom štáte sú aj bežní ľudia motivovaní zákony skôr obchádzať a nie ich dodržiavať. Spravodlivosť nemôže byť selektívna, nikto nechce žiť v štáte, v ktorom sú politici nejakou vybranou kastou, ktorá nemusí dodržiavať zákony. To demoralizuje celú spoločnosť. A my sa dnes do takých časov, žiaľ, vraciame. Do takých časov nás vracajú konkrétne skutky konkrétnych politikov, ktorí majú moc. Napríklad čo je spravodlivé na tom, že bežný človek sa po dopravnej nehode musí podrobiť dychovej skúške okamžite. Ale vysoký ústavný činiteľ dostane 15-hodinovú milosť. Na tom nič spravodlivé nie je. Alebo čo je spravodlivé na tom, že ak bežný človek premešká nejakú lehotu, je okamžite sankcionovaný, ale keď vysoký ústavný činiteľ musí niečo urobiť podľa zákona bezodkladne a on to urobí po 70 dňoch, nič sa mu nestane. Ani na tom nič spravodlivé nie je. Ako môže tento štát od bežných ľudí očakávať, aby rešpektovali súdy, keď jeden z najvyšších ústavných činiteľov, predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini, sa ústavnému súdu vysmieva. Táto vládna koalícia demoralizuje spoločnosť a nedáva jej nádej, že tu bude niekedy rovnosť pred zákonom. Preto je tento zákon dôležitý, lebo sa pokúsi sfunkčniť niečo, preukazovanie pôvodu majetku, čo na Slovensku nefunguje. Hoci politici tvrdili, že toto bude to kladivo na nelegálne majetky. [10:59] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [11:01] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, pán poslanec Vašečka, za tvoje vystúpenie. Tiež by som chcel sa pripojiť k tej výzve, ktorá tu zaznieva, aby pán predseda našiel pero a podpísal zákon a poslal ho tam, kam sa sluší a patrí a nezostal mu na stole ladom-skladom. K tvojmu vystúpeniu, áno, takisto si hovoril o špecifikách a veciach, ktoré nefungujú, aj tvoji predrečníci veľa používali úplne presné a konkrétne príklady toho, že aké kauzy tu boli. Ono to totižto nie je tak, že by nám tento zákon len chýbal a my by sme sa teraz snažili o to, aby, respektíve však on je, len je bezzubý, ale my sa snažíme o zefektívnenie, ale ono to nie je len o tom, že to robíme tak preto, lebo sme prišli na to, že proste by sme ho chceli zlepšiť, ale on tu chýba ako soľ. Proste tu je tak veľa vykričaných príkladov, tak veľa medializovaných závažných podozrení a do očí bijúcich proste vecí, kedy ľudia užívajú väčšie majetky, ako mali príjem predpokladaný z toho, čo sa vie, napr. z majetkového oznámenia a podobne, čiže tento zákon potrebujeme ako soľ. Spoločnosť po ňom volá, tu sa ka... neprejde mesiac, že by proste nebilo do očí nejaký konkrétny príklad, kde by bolo treba preskúmať príjem alebo majetok, ktorý tento človek má. Že či naozaj nepochádza z nejakých nelegálnych zdrojov alebo z korupcie. Ja som hovoril už a poviem to aj teraz, že tento zákon alebo to, čo s ním chceme urobiť v tej novele, nie je žiaden hon na čarodejnice. Sú tam konkrétne stanovené lehoty, konkrétne stanovené procedúry, konkrétne stanovené procesy, ako sa aj ten, ktorých príjem a majetok sa skúma, môže zdôvodniť, čiže má to presne jasný postup a nie je sa čoho báť, nie je sa čoho báť. Teda pokiaľ človek nemá za ušami. [11:01] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [11:03] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dnes si pripomíname vraždu Jána a Martiny, novinára, ktorý rovnako písal o pôvode majetku alebo teda o preukazovaní pôvodu majetku, vďaka alebo teda kvôli ktorému bol tento novinár zabitý. Šliapal naozaj tým najvyšším predstaviteľom štátu na päty a písal o chobotnici, ktorá v štáte bola. A je to také symbolické, že práve v deň výročia smrti Jána a Martiny, odvážneho novinára, rokujeme o totožnom návrhu, o ktorom písal aj Ján, Ján Kuciak. Tento zákon je veľmi potrebný pre našu spoločnosť, aby stransparentnilo naozaj aj pomery politikov, ale aj politických nominantov, ktorí sú častokrát podozriví z pochabej podnikateľskej činnosti. A takisto ako moji kolegovia, ja by som takisto chcel vyzvať prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal naťahovať Ústavný súd a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. [11:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Vašečka. [11:03] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja som naozaj hovoril v rozprave o vás, a preto aj kolegovia reagovali a preto vás vyzývame k tomu, myslím, že to politicky chápete, aby ste ten, tú novelu zákona, ktorú pani prezidentka podpísala, poslala, poslali vy na ministerstvo spravodlivosti a uverejnil sa v Zbierke zákonov. Naozaj nepokladáme to za dôstojné a ja som to osobne za tých dvanásť rokov politického života ako poslanec Národnej rady nezažil, minimálne si to nepamätám. Ak tam boli nejaké prestoje, tak boli maximálne technické. To znamená, že toto je dôležitá súčasť postoja k takej transparentnosti, čistote politického života. A ja ďakujem kolegom za to, že to tiež podporili, že v reakciách vo faktických poznámkach hovorili o rôznych veciach, zvlášť pán poslanec Galko zdôraznil tú bezpečnosť a takisto ďalší kolegovia, aké je dôležité pre náš politický život, aby sme mali funkčný zákon o preukazovaní majetku a že budeme pozorne sledovať a nenecháme to zamiesť pod koberec, budeme to komentovať a budeme v tomto úsilí pokračovať. Nie je to teraz nejaký náš výstrel do vzduchu alebo to, čo sme si zlátali za posledných pár dní či týždňov. Je to naozaj náš dlhodobý cieľ a ak budete vy v tom lepší a úspešnejší, budeme vám gratulovať, pretože to nie je zákon pre nás alebo pre vás, je to zákon pre Slovensko a ideálne, aby to bolo súčasťou nastavenia novej politickej kultúry, ktorú by sme na Slovensku chceli mať. Takže ďakujem kolegom za ich reakcie, aj všetkým, ktorí počúvajú, prajem pekný deň, ďakujem. [11:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave pán poslanec Bužo. [11:03] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, novelu zákona o preukazovaní pôvodu majetku považujem za nesmierne dôležitú z mnohých dôvodov. Tak ako Peter Pollák pred chvíľkou hovoril, v tento deň, kedy si pripomíname šieste výročie od vraždy Jána a Martiny, tak vnímam, že aj táto novela alebo tento zákon, ktorý predkladáme, o ktorom rokujeme, je, je takým symbolickým v tom, že naozaj Ján Kuciak musel prísť o život kvôli tomu, že šprtal do vecí, ktoré nemal a išlo mu presne o to, aby korupcia na Slovensku bola odhaľovaná a aby ľudia, ktorí robili korupciu, aby boli potrestaní. Česť ich pamiatke! Spomeniem aspoň jeden z mnohých dôvodov. Ako veľmi dobre viete, bytová politika štátu minimálne v deklarovanej podobe bola vždy prioritou. Už počas vlád totality vedeli vrcholoví politici, ako je nesmierne dôležité rozvíjať popri rodinnej politike práve jej dôležitú súčasť a to je tá bytová politika. Je to prirodzené a niet sa čo čudovať. Veď ak chceme, aby mladé rodiny mali deti, tak musíme rozvíjať práve túto politiku, bytovú. Aby tie mladé rodiny mali kde bývať. A aby tak mohli naozaj vznikať rodiny, aby náš štát mohol silnieť. Začínam možno tak zoširoka, ale je to preto, lebo bývanie pre rodiny je veľkou prioritou aj mnohých vlád predtým, aj súčasnej vlády. Od roku 1989 máme snahu stále, aby vládne koalície mohli naozaj šprtať do tejto témy. Aby sa zaoberali bytovou politikou. Áno, priznávam, že po roku 2020 to bola priorita jedného hnutia, ktoré je dnes po ôsmich rokoch mimo parlamentu. Aj tí pred voľbami vyhlasovali, koľko sociálnych bytov budú stavať a ako silno budú pomáhať rodinám. Žiaľbohu, nepodarilo sa to. Realita je však iná. Ako som spomenul, nie je tu našťastie ani totalita, takmer vôbec a v oblasti bývania nepomohol už aktuálne ani Robert IV. a ani mimoparlamentný Boris Kollár. To bol krátky, bezironický, no možno príliš súdiaci, ale v každom prípade autentický pohľad na bytovú politiku v tejto krajine. To, čo skôr rôzne, alebo tie pokusy, ktoré boli, boli vlastne o to, aby, aby sa niečo robilo, vyšli všetky nazmar. Ani, žiaľ, ani jedna vládna garnitúra nič nepriniesla, iba totálny chaos. My v zásade nepomáhame ľuďom v podpore bývania, my pomáhame špekulantom v tom, ako najlepšie v oblasti bývania zarobiť. Pozor, ale nie na úrok všetkých ostatných obyčajných ľudí. Moji kolegovia a kolegyne vo svojich rozpravách zo včera spomínali príklady dobrej praxe, ako to funguje v iných krajinách. Ja len zopakujem, nemusíme od slova doslova kopírovať ich novely, čo sa týka priznávania majetku, pretože to s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať žiadny osoh. Je tu iná kultúra, žijú tu iní ľudia a, bohužiaľ, aj po skúsenostiach s novelou Trestného zákona navrch tu majú zlodeji, klamári a násilníci. Netreba veľký bič a malý dvor. Stačí sa priblížiť vyspelým krajinám aspoň krokom. Tým krokom môže byť konkrétne, konkrétne priznanie pôvodu svojho majetku. Neskrývajme sa za sestru ani za dary sympatizantov, ale priznajme všetko, čo vlastníme. Tak ako to spomenul Viliam Tankó vo svojom prejave, že každý, kto čestne prišiel ku svojmu majetku, nemá čo skrývať a nemusí sa báť. Existuje len veľmi málo vyspelých krajín, ktoré nedokážu postihovať ľudí, ktorí prišli k majetku nelegálnym spôsobom. Ešte stále máme v tejto oblasti, ešte stále máme v tejto oblasti patriť medzi menej vyspelé krajiny? Medzi krajiny tretieho sveta? Medzi krajiny, kde je korupcia svojím spôsobom platidlom? Viete, mali ste, ako som spomenul, niekoľko príležitostí prísť s vlastnou novelou. Pán Fico takmer pred dvadsiatimi rokmi hovoril a komunikoval, ako veľmi mu záleží na tom, ako treba zničiť korupciu, ktorá doslova zožiera právny štát. No po dvadsiatich rokoch tento istý človek nielenže odmieta komunikovať o pôvode svojho majetku a doteraz žil kade-tade ako študent vysokých škôl po internátoch, ale svojim kamarátom zo Slovenska, prípadne z iných európskych krajín, kde sa schovávajú, zaobstaral novelu Trestného zákona, ktorá ich vyslobodí z ich trestov a oni, oni sa budú môcť vrátiť na Slovensko. Také krátke zamyslenie, ako to má fungovať, ako máme motivovať ľudí na Slovensku, aby sa vrátili na Slovensko, ľudí v zahraničí, aby sa vrátili na Slovensko. Prijmite zákony, ktoré nebudú zvýhodnocovať alebo amnestovať tých, ktorí prídu na Slovensko so zámerom kradnúť, robiť korupciu. Ale naopak, motivujme ľudí, aby sa vrátili na Slovensko, ktoré je silné v sociálnych politikách, ktoré zabezpečuje dajme tomu tú politiku bývania pre mladých ľudí, ktoré dáva istoty mladým ľuďom či sociálnu, či zdravotnú starostlivosť. Toto sú motivačné veci, ktoré ak štát urobí, tak mladí ľudia nebudú odchádzať zo Slovenska. Mladí ľudia budú ostávať na Slovensku a budú prispievať k tomu, aby ekonomika na Slovensku bola silnejšia, aby bolo na dôchodky. Motivácia nie je to, že prijmeme novelu Trestného zákona a pomôžeme pár ľuďom. To je demotivácia. Naozaj zamyslime sa nad tým, či nie je potrebné sa zastaviť a pozrieť sa na to, koľko ľudí odchádza zo Slovenska, koľko mladých rodín žije bezdetne, boja sa založiť si rodinu, boja sa, či to ekonomicky zvládnu. Ale ak štát bude motivovať týchto mladých, ak štát týmto mladým dá podporu v rôznych oblastiach, tak verte, že Slovensko bude rásť a bude silnieť. Sociálni demokrati v koalícii majú neuveriteľný silný mandát. Zastúpenie 69 poslancov. Nebojte sa, nebudem čítať mená. Skôr vás chcem vyzvať k tomu, aby ste zvážili podporu tohto zákona, boj s korupciou, podpora rodín, podpora menšín, boj s chudobou, dôstojné dožitie ľudí v seniorskom veku. Toto sú všetko mantry týchto poslancov. Kolegyne, kolegovia, ak máte úprimný záujem, a to teraz nejdem nejak vás poučovať, je tu novela zákona, ktorá môže zatočiť s korupciou. Ktorá môže ukázať Slovákom, že nám záleží na tom, aby korupcia viac nerástla na Slovensku, aby sa nerozmáhala a aby sme zabraňovali všetkým tým, tým kauzám, ktoré už ľudia poznajú. Ja si osobne myslím, že táto novela má aj ten charakter očistenia mienky ľudí o politikoch, o politike na Slovensku, že politici nie sú iba zlodeji, ale sú to naozaj ľudia, ktorým záleží na tom, aby na Slovensku sa žilo lepšie. Aby Slovensko prijímalo zákony a aby Slovensko bolo hodné, hodné pre to, aby ľudia nám mohli veriť, aby sa mohli na nás obracať s tým, že sa neboja a že nám dôverujú, že bojujeme tu pre nich a za nich. Preto vás chcem vyzvať, aby ste nepozerali už na to, kto predkladá zákon, ale ako ten zákon bude pomáhať konkrétnym ľuďom. Budem sa opakovať, je na Slovensku veľa oblastí, veľa dôvodov, ktoré je akútne riešiť. Regionálne rozdiely. Východ-západ. Na východe ako žijú ľudia, ako žijú na západe ľudia. To je obrovská téma, ktorú treba riešiť. Tieto rozdiely treba riešiť. Vašou motiváciou by nemal byť vlastný prospech. Pri hlasovaní o zákonoch máte myslieť na to, ako pomôžeme ľuďom v tejto krajine, nie pár kamošom, prípadne určitým skupinám ľudí. Preto vás chcem požiadať, aby ste tento návrh podporili a tak ukázali, že sa nebojíte a že nemáte čo skrývať. Tak ako moji predrečníci hovorili, nikomu nezávidíme. Naozaj sú ľudia, ktorí podnikajú, ktorí pracujú čestne a ktorí majú majetok a nie je to zlé, lebo ten majetok si nadobudli tým, že do toho niečo vložili a je to, je to prirodzené. My nechceme touto novelou povedať, že na Slovensku nikto nemôže byť bohatý, alebo nikto nemôže mať majetok. To nie. My touto novelou chceme ukázať a dosiahnuť to, že ľudia, ktorí zbohatli nečestne, nelegálne, korupciou, tak musia niesť nejakú zodpovednosť. A musia to priznať. Lebo je to nekorektné voči obyčajným ľuďom, ktorí pracujú, ktorí odvádzajú dane a ktorí budujú tento štát. Nebojme sa pred ľuďmi ukazovať aj, aj tú našu stránku čestnosti, to, koľko sme si zarobili, to, čo kto vlastní a opakujem sa, ak to vlastníte čestne, nemáte sa prečo báť, nemáte čo skrývať. Veď nikto vám nejde brať veci, ani nikto vám nezávidí. Ja tiež poznám kopec ľudí, ktorí, ktorí čestne podnikali a sú bohatí a pomáhajú aj iným a majú aj majetky a nie je na tom nič zlé. Preto tak ako som v úvode hovoril, tá bytová politika, ktorá, ktorá je na Slovensku dlhodobo neriešená, ktorá tak chýba, tak priznaním a zobraním peňazí tým, ktorí ich ukradli zo slovenského štátu, môžme napríklad investovať do tej bytovej politiky, môžme stavať, môžme naozaj podporiť tie mladé rodiny. Nepodarilo sa to mnohým, možno sa to podarí koalícii v tomto volebnom období, že postavia tie byty a že budú riešiť tú sociálnu politiku. Ja vám to prajem, nech sa vám to podarí, nech naozaj pomôžete tým mladým ľuďom. Teraz nepozerám na to, že som z opozície, lebo to je vec, ktorá je veľmi potrebná pre Slovensko, pre to, aby ľudia mali kde bývať a aby kde, aby mali kde vychovávať svoje deti. Ak sa to nepodarilo nám, som síce nováčik v parlamente, nech sa to podarí vám. Nastoľte spravodlivosť, nastoľte poriadok v tom, že sa tu nebude kradnúť a že naozaj financie sa budú prerozdeľovať tam, kde majú byť, že peniaze prídu k tým ľuďom, ktorí naozaj si to zaslúžia. A verte, že takýmto spôsobom budete vládnuť nie jedno volebné obdobie ale veľa volebných období. Síce je to trošku proti mne, ale ja vám to prajem. Prajem vám to z toho dôvodu, lebo mi ide o to, aby naozaj mladí ľudia ostali na Slovensku a aby nie skupina ľudí bohatla a mala sa ešte lepšie, ako sa má, ale aby sa mali všetci dobre. Aby sa mali hlavne študenti, ktorí rozmýšľajú nad rodinou kde obrátiť, aby sa mali možnosť osamostatniť. Ja sám som si postavil dom a viem, aké je to náročné. Viem, koľko trvá, kým sa mladý človek postaví na nohy. Mne to trvalo pár rokov, pár, možno desať rokov, kým som si našporil na pozemok, aby som si mohol legálne kúpiť pozemok. Čiže poznám, poznám ten problém. Preto vás vyzývam, zastavte korupciu, zastavte, možno prijatím tohto zákona zastavíte mnohé veci, ktoré sa ešte len budú diať na Slovensku. A vy budete môcť mať financie na to, čo ste aj vo svojom programovom vyhlásení povedali a vyhlásili, aby ste mohli naozaj plniť svoje sľuby a doručiť pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [11:09] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave vymazať nadbytočný prázdny rámček [11:09] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať nadbytočný prázdny rámček [11:09] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať nadbytočný prázdny rámček ===== [11:26] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Šipoš. Nech sa páči, pán poslanec. [11:28] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Bužo, za tvoje vystúpenie aj ten osobný vklad. Ja chcem zareagovať na to, čo si hovoril a aj opäť chcem vyzvať predsedu Národnej rady a prezidentského kandidáta pána Petra Pellegriniho, aby prestal robiť rohožku z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Pán poslanec, hovoril si, že mali by sme priniesť novú politickú kultúru, presne to, o čom hovoril Peter Pellegrini. Že nová generácia politikov v parlamente a ty si jeden z nich, by sa mali správať inak ako tí politici, ktorí sú tu už desiatky rokov, ktorí sú celý život v politike, žijú si nad pomery, požičiavajú si od sestier luxusné autá, predávajú asistentom haly a nakoniec zisťujeme, že sami by si za ten celý politický život nedokázali zarobiť na tie nehnuteľnosti, na tie autá, na tie luxusné obleky, na tie hodinky, na ten životný štýl, pretože by nesmeli nič jesť, nesmeli nikde cestovať, nesmeli si kupovať nič na seba. A toto je aj príklad veľa politikov, ktorí už sú teraz momentálne aj vo vládnej koalícii a je veľmi dobré, že si hovoril ako bežní ľudia, obyčajní ľudia na Slovensku toto vnímajú a ako to vnímajú hlavne mladí ľudia, ktorej si zástupcom tej generácie aj ty. Som veľmi rád, že si vystúpil a povedal si svoj životný príbeh, pretože veľa ľudí na Slovensku robí celý život na to, aby si mohli zabezpečiť vlastné bývanie, dôstojné bývanie, aby mohli žiť dôstojný život a potom sú tu politici, ktorí sa vysmievajú týmto slušným ľuďom do očí. Pred voľbami krásne videjká, výzvy, ale keď majú hlasovať za dôležité zákony, tak zrazu ich nevidia. [11:28] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kalivoda. [11:30] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Bužo, musím oceniť, že ste vo svojej, vo svojom vystúpení neskĺzli do takých primitívnych útokov na prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ako to robia vaši kolegovia. Myslím do jedného do nohy doteraz, ako tu od rána sedím, takže toto oceňujem. A k tým, k tomu, čo ste povedali, konkrétne tak nejaké dve, tri veci ma celkom zaujali. No v prvom rade, vaša, vaše hnutie materské, ktorého ste súčasťou, bolo súčasťou vládnej koalície, kedy mala táto vládna koalícia dokonca ústavnú väčšinu. Prečo tento zákon nepresadili vtedy? Pýtajte sa a možno sa dozviete zaujímavé veci. Potom ma zaujala podpora nájomného bývania. Nuž to je ďalší moment, kedy, kedy túto vec riešila koalícia vaša, respektíve viem, že vy ste vtedy neboli, ale, ale hnutie, ktoré, za ktoré dnes sedíte v parlamente, bolo súčasťou tejto koalície. A ako s tými bytmi nájomnými postúpili? No, vidíme to všetci. Myslím si, že neni postavený ešte ani jeden. Takže tiež by som vám možno odporúčal pýtať sa, pýtať sa vašich kolegov. No a taký tretí, tretí pojem, ktorý bol veľmi zaujímavý a ktorý teda ja, s ktorým ja musím súhlasiť, je potieranie východo, rozdiel medzi východom a západom našej krajiny. No a to vám dám taký, takú možno zaujímavú myšlienku, práve náš prezidentský kandidát Peter Pellegrini má takú, taký jeden z takých svojich hlavných life motívov, že človek nemôže byť potrestaný tým, kde sa narodil. Tam musí mať každý právo a možnosť prežiť ten život tak, ako ho chce prežiť podľa svojich zásluh a podľa toho, ako sa snaží. Takže v tomto tiež s vami súhlasím a možno keď budete zvažovať pri prezidentských voľbách, koho voliť, tak možno aj toto bude jeden z momentov, ktorý vás bude môcť presvedčiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:30] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [11:32] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež sa pripájam k výzve, aby ste odoslali zákon na ministerstvo spravodlivosti, nech je vydaný v Zbierke zákonov. Ak toto je útok na vás, tak sa ospravedlňujem, neni, nemá to byť útok, má to byť žiadosť o to, aby normálne, vecne bežali procesy. K tebe, milý pán poslanec Bužo, chcem ti povedať, že ja som extrémne citlivý, a to teraz nemyslím pejoratívne negatívne, ale naozaj ma to vždy zobudí, keď počujem, že aby mladí ľudia neutekali zo Slovenska, aby tu zostali, aby tu bolo prostredie, z ktorého sa budú tešiť a ktoré bude pre nich motivujúce. Niekedy sa často alebo teda niekedy sa dáva na prvé miesto, že je to o peniazoch a často sa potom skloňujú rôzne také podporné ukazovatele, že čo by sme im dali normálne reálne finančne do vrecka, aby teda sa im prilepšilo, ale v skutočnosti môžem aj za seba povedať, že z mnohých tých rozhovorov, a sám som to tak vnímal, tie peniaze nie sú, nie sú zďaleka vždy na prvom mieste. Je to o tom, že aká je klíma, aká je chuť pracovať, aká je chuť sa rozvíjať, aké sú podmienky, že či je tá príležitosť a či je tá príležitosť férovo nastavená. To tých mladých ľudí zaujíma veľmi, veľmi intenzívne, pretože oni sú na toto citliví. Dneska sú mladí ľudia veľmi flexibilní a keď cítia niekde krivdu, tak nemajú problém sa zodvihnúť a odísť. Ja som študoval v troch krajinách, pracoval v štyroch, piatich počas vysokej školy. Zaujímalo ma to, videl som svet, videl som úplne inú mentalitu naprieč Európou aj za veľkou mlákou. Ako tí ľudia rozmýšľajú, čo si ctia, čo dávajú na prvé miesto vo svojom rebríčku hodnôt. Tie peniaze na konci dňa, áno, sú dôležité, ale tá klíma, tá kultúra, to, to férové prostredie, to, to hrá zásadnú rolu a tento zákon prispieva k tomu, aby to férové prostredie bolo dobre nastavené, takže schváľme to. [11:32] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Bužo. [11:32] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky. Jedno čo viem, počas toho, ako sme boli v koalícii, teda ja som tam nebol, ale kolegovia keď boli, tak vlastne tento návrh, čo sa týka bývania, nepredkladali samotná naša strana, ale naša strana bola za to, čo už sa tam udialo alebo neprijalo sa. Tak to už je vec, ktorá, ktorú ja neviem ovplyvniť, ale som rád za to, že ste zareagovali. A súhlasím aj s tebou, Rasťo, keď si hovoril o tom, že, že tá klíma musí byť dobre nastavená a potom tak, tak ľahšie idú veci. Jasné, že financie sú veľmi potrebné preto, aby, aby sa situácia menila, aby sme mohli naozaj konkrétne, konkrétnym ľuďom doručiť tú pomoc, je veľmi potrebné, aby, aby sa menila tá klíma. Naozaj ten zákon, ktorý predkladáme, má ten charakter, aby, aby zmenil podmienky a aby zmenil vnímanie politikov na Slovensku. Ďakujem. [11:32] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. (Reakcia z pléna.) Veď viem, veď ja tak vás vediem. Ďakujem, nikto. Pán poslanec Krátky a Matovič, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzavrite, prosím, tú možnosť. Ako prvá ale ešte požiadala o vystúpenie v rozprave opäť pani navrhovateľka. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. [11:34] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes si pripomíname výročie, ktoré formuje naše moderné dejiny. Pripomíname si výročie vraždy novinára a jeho snúbenice. A nie je to hocijaké výročie, pretože Ján Kuciak bol zavraždený, lebo upozorňoval na korupciu, upozorňoval na podvody, upozorňoval na nelegálne nadobudnuté peniaze, upozorňoval na pranie špinavých peňazí. A ešte nikdy sa slovenská spoločnosť nevzoprela korupčnej chobotnici ako práve po vražde Jána a Martiny. Ľudia sa vzopreli tomu, že pár ľudí na Slovensku rozprávkovo bohatne na štátnych zákazkách, na zmanipulovaných tendroch, na podvodne vyplatených dotáciách a státisíce rodín žijú v chudobe. Dovoľte mi, aby som teraz ako spomienku na Jána Kuciaka prečítala niektoré titulky z jeho článkov: Polícia preverí Kočnerove kšefty, polícia zastavila stíhanie predčasne . Tu išlo o to, že Kočner ako všetci veľmi dobre viete, mal obrovské kontakty v polícii, áno v polícií, ktorú riadil Robert Kaliňák a policajným prezidentom bol pán Gašpar. A Ján Kuciak upozornil, že polícia nemala zastaviť jeho stíhanie, mimochodom, bolo tam veľa poškodených. A vďaka Jánovi Kuciakovi sa nakoniec vyšetrovanie aj obnovilo. Ďalší titulok: Talianska mafia na Slovensku, jej chápadlá siahajú na úrad vlády . Mimochodom, tu je treba povedať, že po návrate tejto vlády podľa medializovaných informácií opäť aktér z Kuciakovho článku pán Vadala za tejto vlády opäť podniká na Slovensku s býkmi. Podniká bez stavebného povolenia a podniká na cudzích pozemkoch. Ale mňa by veľmi zaujímalo, či táto vládna koalícia a polícia dala preveriť podnikanie tohto pána o ktorom písal Ján Kuciak. Ďalší titulok z jeho článku: Firma spojená s Počiatkom, má nového akcionára. Cyperskú schránku . V tomto článku Ján Kuciak podrobne opisoval prepojenie IT biznisu na oligarchu Brhela, ktorý je blízky SMER-u a HLAS-u, a opisoval podnikanie firmy, ktorá profitovala a jej majitelia zázračne bohatli na IT zákazkách za vlády SMER-u, HLAS-u v rôznych rezortoch, napríklad aj v rezorte pána Kažimíra, ktorý je v súčasnosti neprávoplatne odsúdený a stále je na hanbu sveta guvernérom Národnej banky. Mimochodom, na súde je jeden z takýchto prípadov, kedy štát kúpil informačný systém za 54 mil. eur a súdny znalec povedal na súde, že tento systém má hodnotu len 8 mil. eur. To znamená, že čistý zisk bol 45 mil. eur niekomu do vrecka. A mimochodom aj v tomto prípade hrozí, že tieto činy budú premlčané, alebo nikdy nebudú potrestané vďaka mafiánskemu balíčku zákona, ktorý presadila táto vládna koalícia. Ďalší príklad titulku: Bašternákova firma skončila na mafiánskej adrese . Ján Kuciak sa veľa venoval Bašternákovi. V rokoch 2016 a v rokoch 2020 sme robili neúnavne protesty pred, pred domom pána Bašternáka, pred bytom pána Bašternáka a bola obrovská hanba, že predseda vlády býval v dome človeka, ktorý páchal daňové podvody, ktorý okrádal ľudí Slovenskej republiky, okrádal státisíce rodín, nakoniec bol aj odsúdený. Ďalší titulok: Ako veksláci, eštebáci a privatizéri rozkrádali štátny majetok . Tu sa Ján Kuciak venoval pochybným privatizáciám, venoval sa ľuďom, eštebákom, vekslákom, bývalým komunistom, ktorí rozprávkovo za pár šupov, za pár korún vtedy sprivatizovali prosperujúce štátne firmy, mnohé z nich išli do krachu, na iných zázračne zbohatli. Ďalší titulok: Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu . Tento článok bol o podnikateľovi, ktorý podnikal cez schránkovú firmu na Malte a dostal sa k tučnej dotácii 400-tisíc z Audiovizuálneho fondu. A tu len môžem s ľútosťou povedať, že mnohí šikovní filmári na Slovensku nedokážu financovať svoje filmy, kvalitné filmy práve preto, že k takejto dotácii sa nedostanú a nemajú, nie sú ani kamaráti Maďariča, neboli ani kamaráti Kaliňáka. Ďalší titulok k článku: V Technopole bola policajná razia . Kočnerovi stúpal Ján Kuciak tak na prsty, že Kočner, všetci si veľmi dobre pamätáme, ako sa mu Marián Kočner vyhrážal, Jánovi Kuciakovi a čo mu policajti odkázali. Nedokázali ho ochrániť. Ďalší titulok: Exkluzívne: Kaliňáka vyplácala firma, ktorej akcionárom bol aj Bašternák . Keď sme začali upozorňovať na daňové podvody pána Bašternáka, zistilo sa vďaka pánovi Rybaničovi, že pán Kaliňák bol, aj pán Kaliňák bol prepojený s pánom Bašternákom, nielen Robert Fico býval v byte daňového podvodníka, ale biznis mal s ním aj pán Kaliňák. Ďalší článok: Rodinkárstvo smerákov? Rašiho príbuznej sa darí v zdravotníckom biznise . Toto je tak veľmi typické pre vládu SMER-u a HLAS-u, kedy zdravotníctvo bolo brané len ako nejaká zlatá baňa pre pár ľudí. Zdravotníctvo bolo absolútne drancované, všetci si spomínate na známu kauzu CT-čka, ktorá vyústila do toho, že ministerka zdravotníctva musela odísť, ale to zdravie a tie škody na zdravotníctve, ktoré napáchala, napáchali predchádzajúce vlády SMER-u a HLAS-u, tie nikto nenahradí. Ďalší článok: Fondy tečú aj k asistentke poslanca SMER-u s väzbami na Flašíka a Glváča . Dcéra elitného daňováka mala väzby na schránku v daňovom raji. Tu, mimochodom, Ján Kuciak rozoberal, odkiaľ mal Robert Fico, odkiaľ má Robert Fico daňové dokumenty, keď vystúpil proti Igorovi Matovičovi. No pretože tam mal práve takýchto poskokov na daňových úradoch. Ďalší článok: Kostlivec v Kaliňákovej skrini, Kovošrot, schránky a oligarcha Brhel . Ďalší článok: Kauza: Počiatkov človek ručí za štátny úver pre súkromný pivovar . Ficov poradca Malatinský ručí za miliónový úver firme, ktorej podpísal ako minister dotáciu. Predstavte si situáciu, že podpíšete firme dotáciu ako minister a potom ručíte za jej úver. Ďalší článok od Jána Kuciaka: Pre firmu spájanú s Počiatkom robí aj Kaliňákov človek, minister vnútra ho chváli . Ďalší článok: Čo spája Fica a Počiatka a Kaliňákových právnikov? Luxusné byty v komplexe Bonaparte . Toto všetko sú články, ktoré sa týkali mocných a dovtedy nepostihnuteľných predstaviteľov vládnej moci, ktorí na úkor všetkých občanov Slovenska bohatli, rozprávkovo bohatli, zveľaďovali si majetky, získavali obrovské dotácie, vyhrávali v zmanipulovaných tendroch napriek tomu, že nespĺňali podmienky. Toto všetko boli dôkladne vydokumentované články, na základe ktorých polícia v čase, keď už bola slobodná a v čase, keď mala rozviazané ruky, mohla začať vyšetrovanie a mnohí aktéri týchto trestných činov boli odsúdení, čo je ešte dôležitejšie, mnohí sa priznali, napríklad pán Imrecze na súde sa priznal a zaplatil rekordnú pokutu v sume 200-tisíc eur. Mnohé z týchto prípadov sú ešte na súde a teraz sa bude rozhodovať, či aktéri týchto zločinov budú potrestaní a či obete budú odškodnené. Pripomínam tu napríklad Kočnerovu kauzu Báč, v ktorej je šestnásť poškodených ľudí a hrozí, že títo ľudia sa nikdy nedomôžu spravodlivosti. Alebo prípad grófky Roškovej, ktorá brala dotácie na betónové plochy a zázračne na tom bohatla, bude napríklad na súde 11., 12. a 18. marca. V jednej diskusii Robert Fico so mnou uviedol, myslím, že to boli sobotné dialógy, že prečo spomínam grófku Roškovú, pretože však spôsobila len minimálnu škodu a to boli malé plochy, ktoré, na ktoré ona brala tieto dotácie. No tak tá minimálna škoda bola 150-tisíc eur a ja chápem, že 150-tisíc eur pre Roberta Fica je málo, ale pre niekoho, kto zarába priemernú mzdu, tak na to by robil desať rokov. Na tú malú škodu, ktorú spôsobila grófka Rošková. Koalícia tu šliape po spomienke Jána a Martiny. Schválili mafiánsku novelu zákona, práve kvôli ktorej niektoré skutky, o ktorých písal Ján Kuciak, budú premlčané. My ako opozícia sa snažíme robiť všetko pre to, aby pravda a spravodlivosť zvíťazili a aby zlo bolo potrestané. A práve kvôli tomu a práve v tomto čase sme predložili balíček viacerých zákonov, ktorý my nazývame antimafiánsky balíček zákonov, v ktorom sú štyri zákony. Preukazovanie pôvodu majetku, keď nám, keď počujem vládnych politikov, ako vykrikujú, že bývalí členovia vládnej koalície by mali niesť zodpovednosť, hovorím, samozrejme, dajte nám hlasy, schváľte hmotnú zodpovednosť, hmotnú zodpovednosť politikov. Dôležitý zákon - preukazovanie pôvodu majetku, ten predkladáme dnes a vidíte, že diskusia k tomu je veľmi veľká, pretože tento návrh zákona, ak chceme účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí, proti nelegálnym príjmom z trestnej činnosti, proti korupcii, tak takýto zákon, funkčný zákon je absolútne kľúčový. A ja ešte raz na tomto mieste pripomeniem citáty Roberta Fica, ktorý v roku 2009 hovoril, že je ochotný porušiť koaličnú zmluvu pre, tak dôležitý je pre neho tento zákon. V rokoch 2005, ´6, ´7, ´8, ´9, ´10 hovoril o tom, že toto je kľúčový zákon, že existuje verejný záujem, aby sme sa pýtali ľudí, odkiaľ nadobudli rozprávkové majetky a dokonca hovoril, že je mu absolútne jedno, akými hlasmi zákon o preukazovaní pôvodu majetku bude schválený. Či to budú opozičné hlasy, alebo to budú koaličné hlasy práve preto, že tento zákon je mimoriadne dôležitý a že zahlasuje zaňho bez ohľadu na to, kto ho predloží. To bolo v roku 2009. Takže predkladáme ho my a ja pevne verím, že poslanci Roberta Fica si dostoja svojmu slovu bez ohľadu na to, kto tento zákon predkladá a za tento zákon zahlasujú. Ďalší v balíčku, antimafiánskom balíčku zákonov – zrušenie paragrafu 363, nemusím vysvetľovať ďalej a posledný, posledný návrh zákona – zrušenie možnosti pre prezidenta Slovenskej republiky udeliť amnestiu za korupčné trestné činy. Prečo tento návrh zákona predkladáme, pretože viete veľmi dobre, že viacerí predstavitelia vládnej koalície sa vyslovili, že chcú pokračovať, alebo ako chcú odškodniť, odškodniť korupčníkov, ktorí bol právoplatne odsúdení. Jednoducho z nich spravia obete, amnestujú ich a budú akože politickí väzni a budeme sa ešte skladať na nich zo štátnych peňazí na ich odškodnenie. Je to absolútne, ale absolútne nepredstaviteľné a myslím si, že žiadnemu slušnému prezidentovi nebude vadiť, keď nebude môcť udeľovať amnestiu za korupčné trestné činy, to bude vadiť len prezidentovi s nekalými úmyslami. Tu chcem ešte vyzvať, vyzvať všetkých a využijem na to tento priestor, aby sa zúčastnili na tichých spomienkach na Jána a Martinu, ktoré budú prebiehať dnes po celom Slovensku a budú to občianske mítingy, nebudú to politické mítingy, budú to mítingy, kde prídu ľudia, pre ktorých je spravodlivosť, pravda tou najvyššou hodnotou a budú to iné mítingy, ako organizoval SMER počas našej vlády. Počas našej vlády SMER organizoval mítingy, kde sa kričali neslušné slová, kde sa nadávalo, kde sa nadávalo prezidentke, že je, ja to ani nemôžem vysvetliť, kde sa kričali neslušné veci, vulgárne veci, prízemné veci. Toto budú tiché mítingy, kde nebudú nadávky, kde nebudú vulgarizmy, jednoducho bude to tichá spomienka na dvoch mladých ľudí, ktorí mali život pred sebou, ale vnútorná integrita, česť, pravda, spravodlivosť, férovosť, statočnosť bola pre nich dôležitejšia dokonca ako vlastný život. Milí kolegovia, milé kolegyne, dovolila by som si vás poprosiť, opozíciu, na podporu tohto zákona – preukazovanie pôvodu príjmov a majetku a vás, kolegovia z vládnej koalície, by som chcela vyzvať, aby ste dostáli tomu, čo hovoril Robert Fico. Nezávisí, nezáleží mu na tom, kto bude predkladať zákon, nezáleží mu na tom, kto bude predkladateľom, je to tak dôležitý zákon, že si myslí, že by mal byť schválený. V roku 2009 chcel kvôli tomu porušiť koaličnú zmluvu. Takže nech sa páči, my ten zákon, my tú robotu za vás robíme, zákon predkladáme a dovoľujem si vás poprosiť o podporu. Ďakujem veľmi pekne. [11:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem deväť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Grendel. [11:34] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Remišová, Ján Kuciak zomrel preto, lebo poukazoval na prešľapy vplyvných a mocných. A kým nebudú odsúdení všetci, ktorí sú za jeho vraždu zodpovední, nebudú mať bežní ľudia istotu, že sa niečo podobné opäť nestane. Začalo sa to krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Najprv si to zločinci s väzbami na štát odskúšali na únose Michala Kováča mladšieho, aby zastrašili jeho otca, prezidenta Michala Kováča. Svoje síce nedosiahli, prezident Kováč sa nikoho nezľakol, ale dodnes nie je tento zločin právoplatne spravodlivo ukončený. Potom to pokračovalo vraždou Róberta Remiáša, aby zločinci zastrašili svedkov únosu prezidentovho syna. Ani tu nedosiahli svoje, kľúčový svedok a kamarát Róberta Remiáša Oskar Fegyveres sa tiež nezľakol, ale ani tento brutálny zločin dodnes nie je spravodlivo uzavretý. No a potom prišla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Aj tam sa niekto spoliehal na to, že si dokáže zabezpečiť beztrestnosť a vyzerá to tak, že sa mu v tom zatiaľ darí. Hoci vykonávatelia sú odsúdení, všetko nasvedčuje tomu, že nie všetkých objednávateľov si našla spravodlivosť. Ak to tak zostane, bude to povzbudením pre ďalších zločincov, aby sa v budúcnosti dopúšťali podobne hrozných skutkov, lebo môžu mať oprávnený pocit, že nejako sa im to prepečie. [11:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Škopová. [11:34] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa, ďakujem za tvoj príspevok v rozprave. V reakcii na tvoj prejav si dovolím prečítať kúsok z článku Jána Kuciaka, pretože je to práve dnes, kedy si pripomíname výročie jeho vraždy. Ján Kuciak, 18.08.2016, Komu patrí vila na Slavíne ? Z pozadia sa vynárajú ľudia blízki Kaliňákovi. Pod bratislavským Slavínom rastie luxusná vila za niekoľko miliónov eur. Už dlhšie sa špekuluje, že patrí ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Vlastnícka štruktúra firiem v pozadí honosnej vily však naznačuje, že nemusí ísť len o klebety. Podľa zistení Aktuality.sk boli totiž jej majiteľmi aj ľudia blízki Kaliňákovi, advokát Marek Turčan a údajný mecenáš SMER-u Jozef Brhel. Dnes vlastní túto nehnuteľnosť schránková firma, milióny za poradenstvo. Turčan kúpil vilu spájanú s Kaliňákom v roku 2007 cez svoju firmu Medis Consulting, podľa ktorej účtovnej závierky stála 26 miliónov korún. Spoločnosť Medis Consulting vznikla v roku 2006, teda v čase, keď sa stal Robert Kaliňák prvý raz ministrom vnútra. Už v prvom roku existencie zarobila 25 miliónov korún, hoci nemala žiadnych zamestnancov a v predstavenstve sedel len Turčan. Takže na záver opäť, dnes je to šesť rokov od vraždy Jána Kuciaka. Pamätajme na jeho odhodlanie a odvahu odhaľovať pravdu. Ďakujem. [11:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Matovič. [11:51] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [11:53] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [11:55] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Veronika, asi ani to nemohlo vyjsť lepšie. Dnešný deň, kedy si pripomíname ohavnú vraždu Jána a jeho snúbenice, ktorá si dovolila tú drzosť v svojej vlastnej kuchyni, v svojom vlastnom, skromnom dome si v počítači vyberať svadobné šaty a pri tejto príležitosti ju zavraždili len preto, lebo jednoducho objednávka znela, aby zavraždili odvážneho novinára, ktorý si dovolil písať o zločinoch, rozkrádaní politikov, alebo pusipajtášov v SMER-e a zároveň objednávka znela, aby pri tom neboli žiadni ďalší svedkovia, tak zavraždili týchto dvoch mladých ľudí len preto, lebo konali vo verejnom záujme. V dnešný deň akurát predkladáš návrh zákona alebo predkladáme návrh zákona, ktorý má zabezpečiť presne to, o čom Ján Kuciak písal. O čom písal, že čo zlyháva, že preukazovanie pôvodu majetku jednoducho je len na papieri, ale v skutočnosti ak chcete niekoho usvedčiť z toho, že nelegálne nadobudol majetok, tak Fico s Pellegrinim vymysleli toľko dier v tom zákone, že bez najmenších problémov zločinci tomu utiecť môžu. Čiže bol to len ťah na to, aby oklamali opäť voličov pred voľbami 2006, kedy sľubovali, že to je kľúčový zákon, ktorý treba presadiť, potom ho urobili taký, aby mal dostatočné diery, aby v podstate žiadneho zločinca nepostihol a keď si dovolil o tom písať nejaký novinár, odvážny, tak ho dali títo ľudia zabiť. Hovorím, títo ľudia, áno, títo ľudia ho dali zabiť. Bol to niekto zo SMER-u, kto tú objednávku vykonal a najhoršie je, že oni ešte aj vedia, kto je objednávateľ vraždy, lebo o tom aj verejne sa preriekol predseda SMER-u Robert Fico na námestí v Nitre, kedy povedal, že keď povieme Slovensku, kto objednal vraždu Kuciaka, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:55] Peter Pellegrini Pán poslanec Svoboda. [11:55] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, hovoríte, že vaším cieľom je presadiť zákon proti praniu špinavých peňazí, preukazovaní pôvodu majetku a príjmu. Nesedel som tu predošlé volebné obdobie, nebol som členom parlamentu, len všeobecne známe je, že v predošlom volebnom období ste disponovali ústavnou väčšinou a nerozumiem tomu alebo pýtam sa, prečo ste, tak ako dnes vehementne vlastne netlačili na svojich kolegov, aby tento zákon bol schválený. Potom môže vyvstávať otázka, či nešlo len o nejaký politický kalkul alebo obchod s vašimi kolegami vtedajšej koalície a ste si vlastne vychádzali len v ústrety. Ďakujem. [11:55] Peter Pellegrini Pán poslanec Blcháč. [11:55] Ján Blcháč Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, nuž, musím ja osobne povedať, že každá, každé vyhasnutie ľudského života je veľká tragédia a aj vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky Martiny aj mňa osobne hlboko zasiahla a myslím, že okamžite potom začala vláda a policajné orgány, vtedy pán nebohý generál Lučanský, pán predseda vlády Peter Pellegrini, osobne dohliadať na to, že sa začalo vyšetrovať. Viete, ako to dopadlo, viete, kde sme dnes. Ja si koledujem ale také dve zásadné otázky, prvou je, že prečo predkladáte tento zákon, pani kolegyňa Remišová, a práve v tomto čase, keď ste mali počas uplynulého volebného obdobia ústavnú väčšinu, mohli ste ten zákon takto predložiť, schváliť, nič sa nedialo, už dávno mohol platiť a už mohli na základe tohto zákona byť vyvodzované nejaké dôsledky a teraz je to také viete, sa mi zdá, farizejské, pretože vy dobre viete, že takýto spôsob predkladania je naozaj nekorektný a uvidíme, ako dopadne hlasovanie. Ale asi počítate s tým, že zákon platiť nebude, lebo keby bol schválený, tak mnohí z tých rečníkov, ktorí tu rečnia od rána o tomto zákone by asi neprekvitali šťastím, že sa naplní. Viete, veď kadečo sa šušká a tak asi k tomuto to smeruje a smeruje to, samozrejme, k prezidentskej kampani, k diskreditácii viacerých kandidátov. Je mi z toho smutno, naozaj. Takýto spôsob politiky by sa robiť nemal. Ďakujem pekne. [11:55] Peter Pellegrini Ďakujem pekne, vzhľadom na 12. hodinu prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 faktickými poznámkami. Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 h.) [13:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, tlač 158. Prosím poslankyňu Veroniku Remišovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Júliusa Jakaba, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslankyne Remišovej prihlásení štyria poslanci. Ako prvý pán poslanec Pollák. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 158.) [14:02] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Na začiatku prejavu nefungovalo nahrávanie zvuku.) ...prezidenta, ktorý, voči ktorému vlastne prebiehali aj protesty a žiadali to ľudia. Peter Pellegrini bol ten, ktorý vypočul vlastne ľudí, a bol ten, ktorý zosadil Tibora Gašpara zo stoličky policajného prezidenta. Preto sa chcem obrátiť aj na poslancov práve za stranu HLAS, ktorí v minulosti ústami Petra Pellegriniho tým, že zosadil či už policajného prezidenta, aby za tento návrh zahlasovali. Aby za tento návrh naozaj zodpovedne zahlasovali, aby sa dostala taká zadosť Jánovi Kuciakovi, lebo verím tomu, ak by Ján Kuciak žil, tak by tento návrh podporoval a písal by o tom, lebo práve tie články, ktoré čítala pani poslankyňa Remišová boli o tom, ako Ján Kuciak písal o netransparentnom zbohatnutí niektorých vplyvných podnikateľov, napríklad o Mariánovi Kočnerovi, ktorý má za lubom naozaj špinavé veci. Verím tomu, že poslanci za stranu HLAS podporia túto túžbu Jána Kuciaka, aby takýto návrh parlamentom prešiel. Ďakujem pekne. [14:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Škripek. [14:03] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja chcem poďakovať kolegyni Veronike Remišovej za tento tvoj prejav, že vieš veci trefne pomenovať. A ja si musím uvedomiť, že je hrozné, a povedať to takto, že je hrozné, že žijeme v krajine, kde je skutočnosťou, je faktom, že bol unesený syn prezidenta a nedá sa to vyšetriť. A keby som to písal, tak to dám kapitálkami, že toto sa nedá vyšetriť stále. A keď sa to vyšetruje, tak vybuchne v aute očitý svedok pán Remiáš, ktorý sa rozhodol, že bude o tej pravde vypovedať. Pretože ja naozaj, a to buďme radi, že sú ľudia, ktorí to svedomie stále majú a nevedia uniesť to, že sú svedkami strašných lží. Lenže ani po rokoch to nie je vyšetrené, dodnes to nie je vyšetrené. A je šokujúce, že súčasný pán premiér pred pár mesiacmi povedal, že oni raz, teraz nevieme, koho tým myslel, povedia, kto je skutočný páchateľ tej vraždy novinára Jána Kuciaka. Takže on to teda vie, ten náš pán premiér? Veď to je šokujúce. Je štvrtýkrát premiérom a on unesie takúto pravdu a nepovie ju, nepovie ju slovenskému národu? No a áno, v tomto zákone ide o majetky politikov. Aj preto zomrel Kuciak. A ide o zdroje, odkiaľ tieto majetky majú. Lenže tento zákon sa nám tu nedarí v tejto našej sieni zákonnosti, ako keby to bola sieň nezákonnosti, pretože my to tu nevieme presadiť, ten zákon do našej legislatívy dostať. Čo sa pamätám, už v roku 2012 to tu vtedajšie OĽANO chcelo podávať a napríklad aj takú jednoduchú vec ako upraviť tie majetkové priznania politikov. Dodnes tam je, že keď máme priznať, že máme auto, tak napíšeme, že auto, ale to môžte mať aj Favorit alebo Ferrari. A to je podstatný rozdiel. Takže ja myslím, že toto treba naozaj prijať, aby tu bola zákonnosť. [14:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [14:03] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa Remišová, za tvoje vystúpenie a povedala si viacej vecí, ktoré ma zaujali a na ktoré by som chcel reagovať. Určite je veľmi dôležité, ako sa poslanci v tomto pléne zachovajú pri hlasovaní v utorok, pretože pri tomto hlasovaní sa ukáže, ktorí poslanci chcú, aby bol ten zákon funkčný a lepší, aby preukazovanie príjmu a pôvodu majetku bolo pre voličov všetkých strán a ľudí na Slovensku jasné, aby sme všetci mohli vidieť, kto ako nadobudol majetky. A tí poslanci alebo tí politici, ktorí sú čestní, ktorí si zarobili poctivo, sa nemajú čoho báť. Takže pri tom hlasovaní sa ukáže, ktorí sú čestní a ktorí sa nemajú čoho báť, tí budú hlasovať za, lebo im to nijako nemôže uškodiť a nemajú sa čoho báť. No a potom tu budú poslanci, ktorí budú sa skrývať, ktorí budú sa vyhovárať na to, že oni nemôžu podporovať opozičné návrhy, že to teraz sa nedá a teraz nie je správny čas. To sme počuli od niektorých poslancov z HLAS-u, že teraz, prečo teraz to predkladáte? Teraz nie je čas. Takže toto veľmi krásne ukáže zrkadlo a nastaví zrkadlo všetkým poslancom v tomto pléne. A bude to aj taký odkaz pre voličov do prezidentských volieb, ktoré nás najbližšie čakajú, ako sa zachovajú prezidentskí kandidáti, ako sa zachová prezidentský kandidát Matovič, ako sa zachová prezidentský kandidát Danko a najmä ako sa zachová najväčší favorit týchto volieb, prezidentský kandidát Peter Pellegrini. Teším sa na to hlasovanie už teraz. [14:03] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Galko. [14:03] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na úvod chcem podobne ako aj Veronika Remišová opätovne veľmi dôrazne vyzvať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a aby okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Kolegyňa Remišová hovorila o smrti Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Smrť Jána Kuciaka bol odporný čin. Je správne si pripomenúť ale, čo tomuto ohavnému činu, tejto úkladnej vražde predchádzalo. Predchádzala jej jeho práca. On mapoval podozrivé finančné toky u politikov, zisťoval a zadokumentovával rôzne korupčné škandály. To, že návrh tohto zákona o preukazovaní pôvodu majetku my predkladáme práve teraz, to je náhoda, hej? Je to symbolické, ale je to náhoda, pretože kto mohol čakať, že tu budeme vlastnými telami musieť brániť niekoľko týždňov až mesiacov spravodlivosť a demokraciu pred koalíciou, ktorá ich chce novelou Trestného zákona rozmlátiť na cimpr-campr. Druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, lebo častokrát to tu zaznelo, že prečo práve teraz, prečo to nebolo prijaté počas vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera počas minulých troch rokov. Musím povedať, že vysvetlenie, ktoré som dostal od Veroniky Remišovej a síce, že tú normu, keď vám torpéduje nejaký koaličný partner alebo vám ju blokuje, obštruuje, tak to nedokážete presadiť. Ale to neznamená, že nemáme presadzovať správnu vec a že máme rezignovať na správnu vec. Veď veľké množstvo zákonov sme tu prijali takých, kde by bolo vhodné, aby boli prijaté už v minulosti. To znamená, že nie je žiaden dôvod, aby sme teraz tento návrh zákona neprijali. [14:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová. [14:03] Veronika Remišová Ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Budem reagovať na pánov poslancov koaličných, myslím, že pán poslanec Blcháč to bol a pán poslanec Svoboda, ktorí sa pýtali, tuna pán kolega Galko to už povedal, pýtali sa, že prečo práve teraz, že to je taká vypočítavosť, že neprijali sme ho, keď sme boli, tento zákon, keď sme boli vo vládnej koalícii. Ale my sme ho predkladali niekoľkokrát. Toto je možno už piatykrát, čo my tento zákon predkladáme. Predkladali sme ho dva- alebo trikrát počas rokov 2016 a 2020. Predkladali sme ho v rokoch 2020 až 2023 a áno, jeden z koaličných partnerov jednoducho za tento zákon nezahlasoval. A nemôžeme našim koaličným partnerom prsty polámať, aby sme ich donútili, aby za to hlasovali, ale je to jednoducho vyjadrenie hodnôt každého koaličného partnera. Tak ako sa aj vám stalo v koalícii, keď ste nedokázali presadiť napríklad zdravotnú reformu. Peter Pellegrini ako premiér ju prijal, reforma prišla do parlamentu a vy ste ju hodili do koša v parlamente. To isté sa stalo s očkovaním v materských školách. Pellegrini poslal návrh zákona do parlamentu a jeho vlastní, vlastní koaliční poslanci to potopili. U nás to nepotopili vlastní koaliční poslanci, pozor, u nás to potopil koaličný partner. Ale v čom je rozdiel medzi nami a Robertom Ficom? Robert Fico o tom hovoril, dal to do programového vyhlásenia, ale ani raz sa o to nepokúsil, ani raz ten zákon on nepredložil. A v tom je ten rozdiel. My nielen hovoríme, my sme ten zákon naozaj predložili. [14:05] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Krátky. [14:12] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čiže sme v ústnej rozprave k zákonu o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. Už tu bola dišputa o tom, že prečo sme to teda nepredložili vraj, alebo prečo sme to nenavrhli v minulom volebnom období. Teraz na to predkladateľka Veronika Remišová reagovala, čiže toto, toto obídem, ale keby mal niekto chuť ešte v ďalších faktických poznámkach si to vyjasňovať, tak pokojne. Treba povedať, tak ako sa už od rána spomína, neustále to pripomínať, až kým nedostaneme správu, že je tomu inak, že stále má Peter Pellegrini na stole zákon, ktorý by mal už byť na ministerstve spravodlivosti a byť vydaný v Zbierke zákonov. Čiže vyzývam ho aj ja z tohto miesta, aby neobštruoval a nedegradoval Ústavný súd, ale aby tento proces absolvoval a aby sme boli v procese, tak ako to má byť, a nerobili si z Ústavného súdu srandu. Teraz k samotnému zákonu, o ktorom je rozprava. Ja už som spomínal, že 13 rokov tento zákon máme aktuálne platný s tým, že sa nechytila žiadna veľká ryba, v úvodzovkách. Jednoducho tento zákon nie je dostatočne upravený, je slabý, samotná Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že má teda dve výhrady a to, že dá sa tu dať noha do dverí a pokiaľ by sa tento proces spustil voči niekomu a to tak, po prvé, že si ten človek alebo subjekt rozdelí majetok, a po druhé, že sa to dá obchádzať cez neobvyklé transakcie. My toto riešime, v tomto návrhu zákona je to riešené. Nedá sa už obštruovať preukázanie pôvodu príjmu a majetku týmto spôsobom. Máme to jasne zadefinované a presne sú tam lehoty stanovené tak, aby sa k tomuto nedostalo. Tak isto sa k tomu vyjadril, mimochodom, už keď som spomínal Ústavný súd, aj Ústavný súd mal výhrady, konkrétne spisovej značky PL. ÚS 29/2005. S týmto sa vysporiadame v tomto návrhu zákona, čiže toto je ďalší moment, pre ktorý je dobré tento zákon podporiť. Vznikli tu v niektorých takých diskusiách v kuloároch niektoré celkom praktické otázky, tak by som ich chcel vyjasniť. V prvom rade si treba uvedomiť, že toto nie je akýsi, nejaký, by som povedal, nejaké kladivo na čarodejnice, že teraz ktokoľvek by chcel niekoho šikanovať, tak cez tento zákon by mal k tomu nástroj. Presne naopak, tento zákon jasne popisuje a máme tam uložené konkrétne ustanovenia, aby sa tomu tak nedialo. Pre tých z vás, ktorí by ste chceli vedieť, ako proces začína, tak začína presne tak, že správca dane buď sám od seba, alebo na základe oznámenia, ktoré dostane, spustí tento proces voči subjektu, pri ktorom je otázne, že či jeho príjmy alebo majetok teda zodpovedajú danej spotrebe alebo tomu, čo daný subjekt alebo osoba vlastní. Prichádza k podaniu výzvy alebo k doručeniu výzvy z daňového úradu tomuto subjektu, aby preukázal nezrovnalosti, ktoré sa zdajú byť dôležité na prešetrenie. Tieto, túto výzvu keď podáva nejaký človek, občan, tak sa musí zadefinovať s menom, musí tam úplne konkrétne napísať, že v čom vidí tú disproporciu. Čiže nemôžu byť to anonymné podnety, zároveň nemôžu byť nejaké všehodžúsy, že niekde niekto nejako má nejaký majetok. Musí to byť úplne konkrétne, pretože táto výzva sa ďalej doručuje dotknutému subjektu, ktorý sa má na to vyjadriť, úplne konkrétne má zareagovať a pokiaľ si obháji, zareaguje a dostatočne odôvodní, skadiaľ daný majetok má alebo že mal dostatok príjmov na to, aby viedol životnú úroveň, ktorú vedie, tak správca dane zastaví toto konanie. V prípade, že je to potrebné a dôvodné, tak správca dane tam má ďalšie nástroje, že keby sa pri výzve na objasnenie neprejavilo a nepreukázalo, že ten majetok zodpovedá tým daným pomerom, tak správca dane môže využiť takzvaný inštitút súpisu majetku. To znamená, že vyzve daný subjekt, aby spísal svoj majetok. Znovu, nejde o nejaké šikanózne písanie elaborátu, nejakého širočizného Excelu, kde má uviesť každú jednu položku. Je tam presne zadefinované, že sa má jednať o významné položky, ktoré tvoria majetok. Je tam stanovená hranica, o ktorej môžme diskutovať, keď máte chuť, ale je to momentálne stanovené na 4-tisíc euro. Čiže pokiaľ niekto má majetok, ktorý je nižší, nemusí ho v tom súpise uviesť. Teraz sa bavíme o jednotlivých položkách, nie súhrnne. Zároveň súhrnne je tam hranica 200-tisíc euro. Pokiaľ niekto má nižší majetok ako 200-tisíc euro, tak oznámením správca dane takéto oznámenie poskytne a nemusí teda predkladať súpis, pretože, ako som už povedal, toto je o veľkých rybách a o tých, ktorí majú veľké nelegálne príjmy alebo veľké majetky, ktoré nadobudli na základe nejakej korupcie a podobne, čiže ten rozdiel, ktorý sa zisťuje, musí byť väčší ako suma 13-tisíc eur. Čiže poviem príklad teraz, tak zjednoduším to, že keď máte doma v stodole traktor, na ktorom ste obrábali svoje pole a po 30 rokoch ho predáte, vyťažíte z neho 3-tisíc euro a niekto by chcel oznámiť daňovému úradu, že či ste to zdanili a podobne, tak toto, toto nemusíte sa báť, toto neni na to, aby sa kazili medziľudské vzťahy a susedské. Toto nie je o tom, aby sa naháňalo každé jedno, teraz v úvodzovkách poviem, eurko. Toto je o tom, že naozaj keď niekto oplýva veľkými majetkami a kto je skorumpovaný alebo nadobudol majetok tak, že ho nezdanil, lebo aj také sú prípady, správnym spôsobom. Čiže v podstate používa majetok nad pomery toho, čo priznal v daňovom priznaní, tak toto je ďalší nástroj, ktorý zefektívňuje, zefektívňuje výber daní. Daňový úrad, pokiaľ sa preukáže, že tento majetok nezodpovedá pomerom a príjmom daného subjektu, tak dodaní daný majetok, čiže primárne sa využije tento nástroj na to, aby zasiahol príjem daného subjektu, a sekundárne, pokiaľ teda však daň je splatná pri vyrubení okamžite, tak sekundárne postihne majetok cez exekučný titul o zablokovaní majetku a ďalšie úkony s tým spojené. Okrem toho, že sa vyrubuje daň na dodatočne zistený príjem a majetok daného subjektu, tak sa prirazia k tomu, alebo pripočítajú penále, ktoré sú medzi 60 až 80 % danej sumy. Závisí to od niekoľkých faktorov. Nemôže sa, samozrejme, vyrubiť a zdaniť majetok a penalizovať vo väčšej miere, ako je 100 %. Čiže pomerne k tomu sa prispôsobí ten vykonávací predpis alebo rozkaz daňového úradu s tým, že 80 % penálov sa uplatní vtedy, keď daný subjekt nespolupracoval, alebo opakovane v danej veci porušil vec, alebo je suma väčšia ako 400-tisíc euro. Čiže jedná sa o sumu mimoriadne významnú. Takže toto sú dané náležitosti a stručne povedaný ten mechanizmus, ako funguje. Ešte raz zopakujem, že je to návrh, ktorý nás posúva na Západ a ku krajinám, ktoré ho majú zavedený, ako je napr. Španielsko, Nemecko, Dánsko, čiže toto sú krajiny, kde to majú vo svojom právnom poriadku. Zároveň aj Česko, my sme sa inšpirovali českým modelom. A treba tu povedať jeden konkrétny príklad, ktorý ešte neodznel a je taký vypuklý a spoločnosť ním žije a daný dotyčný sa vôbec nevyjadril vo veci. To je syn pána Gašpara, teraz nejde o to, že ja by som potreboval niekoho konkrétne spomínať, vôbec nie. Skorej ide o to, že on z úradníckeho platu nadobudol úplne zázračne bez hypoték dva domy, medzitým vilu, chatu a hovorím, že hypotéku má, podľa medializovaných informácií, len na jeden byt. Toto všetko má a nadobudol to, ešte raz zopakujem, z úradníckeho platu. Pretože keď je takýto očividný príklad, kde dochádza k nepomernému množstvu majetku a príjmu, tak presne tento zákon by to preveril. Na nikoho sa teraz ja nesnažím ani ukázať prstom, že toto je určite nejaký podvodník alebo podobne. Ale jednoducho do očí to bije, spoločnosť je tým znepokojená. Keby som si teraz vytiahol všetky kauzy medializované len napríklad z troch vlád SMER-u, tak ja som si robil svojho času taký zoznam, tak som ich narátal vyše 330. Tak uznajte, že v tomto prostredí je dôležité mať tento zákon a jasne si zdôvodniť, kto aký majetok má. Prosím vás, podporte to. [14:12] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvý Peter Pollák. [14:12] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem aj tebe, Rasťo, za tvoj prejav. Ja si myslím, že v koalícii je stále dostatok príčetných poslancov, ktorí by nemali mať problém zahlasovať za takýto návrh zákona, keďže týmto parlamentom už prešli naozaj bársaké zverstvá, za ktoré nemali problém hlasovať. A tento zákon alebo teda tento návrh zákona cieli za zlepšenie predošlého zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli jeho súčasnej nefunkčnosti pri odnímaní nelegálne nadobudnutého majetku alebo napomáhaniu riešení podvodov a korupcie na nielen na tých najvyšších miestach. Preukazovanie pôvodu, tak ako si aj ty vysvetľoval, už nebude spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Tento systém bude efektívnejší ako ten, ktorý priniesol predošlý zákon z roku 2010. Napokon na to upozorňuje aj generálny prokurátor. Podľa tohto návrhu zákona, teda podľa aplikácie tohto návrhu zákona sa doposiaľ riešili iba nejaké susedské spory. Nikdy sa nevedel tento zákon učiniť pri nejakých závažných činoch, kde sa naozaj chceli sudcovia domáhať pôvodu majetku alebo teda financií k dajme tomu pochybným zbohatnutiam nejakých pofidérnych podnikateľov zo Slovenska. Hlavný prínos zabezpečí lepšie odhaľovanie zatajovaných či nezdanených príjmov a na ich základe zabezpečí odobratie nelegálne nadobudnutého majetku správnym a ústavným spôsobom. Ďakujem ti, Rasťo, za tvoju rozpravu. [14:12] Peter Žiga Pán poslanec Bužo. [14:12] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Rasťo, ďakujem ti, že si konkrétne rozobral vlastne ten kľúč tejto novely fungovania, ako vlastne bude fungovať, keď sa prijme tento zákon a vlastne tým primárne sekundárny kľúč, ktorý sa skrýva v tomto. A tak ako si hovoril, je to krok k tomu, aby sme sa priblížili západným krajinám, svojim susedom, ktorí majú tento zákon a u ktorých to platí, tak ako som už spomínal vo svojej rozprave. Zatiaľ u nás platidlom je korupcia a presne tento návrh zákona sa zaoberá tým, aby vlastne tá korupcia, sme jej predchádzali, aby sme jej zabraňovali a aby sme tak predchádzali škodám, hospodárskym škodám v štáte a zároveň budovali tú takú atmosféru, ktorá je v západných krajinách normálna a prirodzená, že nikto si tam nedovolí hocijako ukradnúť, alebo urobiť nejaké daňové podvody, alebo obohacovať sa nadmernými ziskami vo svoj prospech a tak okrádať štát, okrádať občanov. Toto isté by malo fungovať aj u nás. Čiže naozaj podporte tento zákon.Poďme sa baviť v druhom čítaní o tom, čo treba vylepšiť, a uplatnime ho, aby to fungovalo aj u nás. Ďakujem. [14:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [14:32] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za vystúpenie pána poslanca Krátkeho. Tak ako si hovoril aj predtým, popísal si proces, ktorý je v podstate štandardný a bezpečný, ktorý nezaťažuje príliš políciu alebo vyšetrovateľov, ide štandardne cez daňové úrady a zisťovanie. A my sme tu aj mali takú polemiku s jedným poslancom z koalície o tom, že ako by to vlastne zaťažilo systém. A ty dobre vysvetľuješ, ako by to práve bolo naopak, hej? Že ten systém by bol samonosný, pretože v tomto prípade by to dôkazné bremeno bolo na strane vyšetrovaného, kde by sa vlastne štát dopytoval, odkiaľ toto má, že odkiaľ si na to zobral prostriedky, a ten daný človek by to nejakým spôsobom dokázal, alebo nedokázal. A v prípade nedokázania by tam bola jednoduchá sankcia, na základe ktorej by o takto nelegálne nadobudnutý majetok v podstate prišiel, alebo by bol zdanený, alebo zaťažený takým poplatkom, že by sa vrátil naspäť štátu. A ty si aj hovoril v predchádzajúcej rozprave také zaujímavé rozpory, hej, že spor Fico verzus Matovič a, a to je podľa mňa niečo, čo by mohlo aj koaličných poslancov zaujať, že tak naozaj, však tak poďme schváliť tento zákon, poďme ukázať, odkiaľ sú všetky naše príjmy a všetky majetky a, a poďme sa pozrieť podrobne aj na to, čo možno vás škrie mnohé roky a čo tak ako pravidelne vyťahujete, a môžte skontrolovať majetok v podstate každého jedného poslanca, či je opozičný, alebo koaličný. Takže ja si myslím, že dobrý návrh zákona, ktorý keď prejde, tak sa všetko vyčistí. [14:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [14:32] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za tvoje vystúpenie, pán poslanec Krátky. Dobre, faktograficky si povedal vlastne, o čom ten zákon je. A ja by som chcel vyjadriť takú nádej, keďže dnes je 6. výročie, kedy bol brutálne a zákerne zavraždený Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, a vieme, o čom všetkom písal Ján Kuciak. Vieme, komu všetkému stúpil na otlaky. A to len preto, že písal fakty. Písal, kto aké mal prepojenia, kto aké robil biznisy, kto ako robil podvody. A za to, že písal pravdu, bol brutálnym, zákerným spôsobom zavraždený. A jediný, kto verejne povedal, že vie, kto je ten skutočný objednávateľ, kto je páchateľom tejto vraždy, tak verejne to povedal premiér Slovenskej republiky Robert Fico. A je veľmi smutné, že doteraz nebol schopný to povedať na verejnosti a prezradiť, kto je ten skutočný objednávateľ. Ale keďže Roberta Fica už poznáme a vieme, že iks výrokov povedal, v skutočnosti to bolo všetko inak, tak ja neočakávam, že sa dozvieme pravdu od neho, ale predpokladám, že on to bude vedieť, a preto to nechce povedať. Vtedy sa mu to hodilo, keď bol v opozícii, keď bol na námestiach, keď kričal na davy, ale teraz, keď je premiér, tak je ticho, zalezený na úrade vlády a nedokáže ani slovo Kuciak zobrať do úst. Preto my budeme pokračovať v tomto odkaze Jána Kuciaka a my tú pravdu a naše hnutie SLOVENSKO bude hovoriť, či sa to niekomu bude páčiť, alebo nebude. A tento zákon je jeden z tej dielne. [14:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krátky. [14:32] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie. Pán poslanec Jakab, áno, presne tak. Nalejme si čistého vína, vyčistime si stoly, preukážme v politike to, že čo sú taľafatky a čo sú skutočné veci, ktoré sa stali, a či niekto si naozaj zarobil na to, čo nosí na rukách, alebo to, čo užíva, alebo či si na to nezarobil a musí to mať proste nejaký nelegálny, nelegálny pôvod. Však daňové úrady inak, mimochodom, častokrát, avšak to nie sú nejaké len stroje, budovy, tam pracujú konkrétni ľudia, ktorí žijú vo svojich konkrétnych okresoch, mestách a oni presne vedia tie pomery, aké tam sú. A ony častokrát, tieto daňové úrady, už z tých daňových priznaní a z tých pomerov, v akých tí ľudia žijú, vedia a disponujú informáciami, že ako, ako kto asi gazduje, to nazvime, lenže oni nemajú ten efektívny spôsob, akým by zasiahli. A toto je ten kľúč, toto je ten, toto je to zefektívnenie, ktoré im umožní konať. Čiže tento zákonný nástroj pre správcu dane na to, aby keď on už teraz vidí častokrát to, že kde sú nejaké veľké otázniky v rádovo státisícoch a mohol by spustiť kontrolu a zisťovať rozdiel. Rozdiel, veľký rozdiel, lebo som hovoril, že tá suma musí byť väčšia ako 133-tisíc euro, čiže sa nebavíme o drobných, o fazuľkách alebo pár tisícoch, ktoré môže nejaký záškodník skúšať niekoho šikanovať. Toto je jednoducho o očividných rozdieloch tých, ktorí svoje príjmy nezdaňujú alebo majú ich z nelegálnej činnosti a pôvodu, a toto by veľmi pomohlo. Takže vás prosím o podporu, kolegovia, a neni sa čoho báť. Však veľmi v rýchlosti, ak máte hypotéku, máte nehnuteľnosti, je jasne zdokladovateľný príjem. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. (Reakcia z pléna.) Teraz tu bol, som ho tu videl. Okej. Pán poslanec Pollák. [14:32] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja som to už načrtol vo svojej faktickej, oblasť, ktorej by som sa chcel venovať počas môjho prejavu a je to práve Ján Kuciak, ktorý sa venoval častokrát vo svojich článkoch pochybným podnikateľským aktivitám niektorých podnikateľov a zločincov na Slovensku. A dnes práve tak symbolicky rokujeme o návrhu, ktorý by zrejme podporoval aj Ján Kuciak. A ja verím tomu, že naozaj že aj v koalícii sa nájde dostatok príčetných poslancov, ktorí nemajú problém a nebudú mať problém zahlasovať za takýto návrh zákona, ktorý cieli naozaj na preukazovanie, preukazovanie pôvodu majetku a financií. Každý z nás určite chápe dôležitosť tohto zákona, ktorý by mal v realite pomáhať pri odhaľovaní nelegálneho konania a najmä, ktorý by mal riešiť zhabanie nelegálneho prijatého majetku a finančných prostriedkov, keď o tom rozhodol súd. Tento zákon, ktorý bol prijatý v roku 2010 s dobrým cieľom, žiaľ, takmer pri žiadnom prípade nefungoval. Ako vysvetlili mnohí právnici, či dokonca aj generálny prokurátor, v realite je veľmi jednoduché zákon obísť tak, aby zločinci nakoniec neprišli o svoj nelegálne získaný majetok. Dá sa to buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas súdneho konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Prípad z roku 2014 nám ukázal, ako sa to v praxi dialo. Na Okresnom súde v Košiciach sa snažili použiť pôvodný zákon o preukazovaní majetku, súd rozhodoval o žalobe za nadobudnutie majetku nelegálnym príjmom. Dozorujúca prokurátorka však musela obžalobu po čase stiahnuť, pretože sa zmenila dôkazná situácia. Obžalovaný si medzičasom rozdelil majetok takým spôsobom, že už nedosahoval zákonnú výšku na začatie konania podľa tohto zákona, ktoré je stanovené na 1 500-násobok minimálnej mzdy. Vďaka tomuto kroku sa súdený človek vyhol preverenie jeho, preverovaniu jeho majetku zo strany úradov a svoje nelegálne získané finančné prostriedky alebo majetok si mohol ponechať. Takáto vec však škodí spravodlivosti v našej krajine, pretože tu máme desiatky tisíc ľudí, ktorí majú čisté svedomie a pracujú, ako môžu, aby si zabezpečili dobrý život. Na druhej strane tu máme množstvo ľudí, ktorí si robia zo slovenských zákonov doslova trhací kalendár. Každý z nás určite pozná človeka, ktorý robí za minimálny plat, alebo nerobí vôbec, ale napriek tomu si postaví dom v lukratívnej časti mesta, alebo sa premáva na nejakom rýchlom a drahom športovom aute. Takéto prípady nájdeme, bohužiaľ, po celom, po celej našej krajine. A čestných ľudí, ktorí tvrdo pracujú a nikdy za to nič nedostali, to môže motivovať k tomu, aby sa tiež dostali na takéto nelegálne chodníčky. Pretože prečo by mal niekto dodržiavať zákony Slovenskej republiky, keď ľudia, ktorí ich nedodržiavajú, patria medzi najbohatších v krajine? Mnohí ľudia sa potom v našej krajine správajú podľa hesla: kto nekradne, okráda seba a svoju rodinu. Tak to ale v demokratickej krajine v 21. storočí, ktorá si má ctiť zákony a práva, fungovať rozhodne nemá a nemôže. A práve sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku môže priniesť zlepšenie nielen v tejto oblasti. Zlepší sa aj finančná situácia štátu, ktorý by po novom bojoval nielen za svoje stratené a ukradnuté financie. Sfunkčnenie zákona by zároveň mohlo mať opačný efekt ako prijatie návrhu Trestného zákona, ktorá teraz stojí medzi parlamentom a Ústavným súdom. Novela Trestného zákona zníženými trestnými sadzbami ukazuje zločincom, že sa kradnúť oplatí, pretože tresty za to budú podmienky, domáce väzenie alebo malé tresty vo väzení. Zločincov si teda pozývame do našej krajiny aj zo zahraničia. Naopak, sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku môže práve motivovať ľudí žiť poctivo a dodržiavať zákony, pretože za nelegálnu činnosť im môže štát zhabať majetok a my všetci vieme, že prísť o svoje obrovské majetky je často to, čoho sa zločinci najviac budú báť. Náš návrh zákona zrušuje fungovanie pôvodného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a navrhuje veľké zmeny. Hlavným cieľom je zabezpečenie efektívneho odhaľovania nelegálnych praktík a reálne odnímanie nelegálne nadobudnutého majetku ústavným a teda najmä spravodlivým spôsobom. Konanie v procese sa môže iniciovať dvoma spôsobmi, z úradnej povinnosti, a teda príslušné orgány budú konať aj bez podnetu zvonku, ak budú mať dôvodné podozrenie z nelegálne nadobudnutého majetku, alebo na základe podnetu tretej osoby. Každý, kto má informácie o nelegálne nadobudnutom majetku, ich môže podať a prispieť tak k spravodlivosti. Navyše, preukazovanie pôvodu majetku a finančných prostriedkov už nebude spočívať iba v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Na záver by som ešte rád, rád zdôraznil, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku zďaleka nie je obyčajným nástrojom na boj proti korupcii a nelegálne nadobudnutému majetku či finančných prostriedkov. Je to zároveň veľmi dôležitý nástroj, ktorý posilní spravodlivosť v našom štáte a postupom času dokáže zmeniť naratív, ktorý sa v našej krajine dedí z generácie na generáciu, že kradnúť sa oplatí. Schválením tohto návrhu pošleme aj jasný signál pre každého jedného čestného človeka v našej krajine, ktorý dodržuje zákon, tvrdo pracuje a platí dane, že žiť čestne sa v našej krajine stále oplatí a že profitovanie z nelegálnych aktivít bude spravodlivo potrestané. Ďakujem vám veľmi pekne. [14:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán Šipoš. [14:32] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, pán poslanec Pollák, za, za to, ako si odprezentoval tento zákon. A presne je to tak, ako to hovoríš, že ľudia, ktorí dlhodobo boli naučení, že môžu kradnúť, môžu kšeftovať, môžu robiť podivné obchody, môžu sa dostať aj do vysokej politiky a nič sa im nestane, pretože zákon o preukazovaní majetku a pôvodu ich peňazí je tak bezzubý, že sa z toho v podstate vysmievajú. A už niekoľko pokusov bolo v tomto pléne, aby tento zákon prešiel, ale nikdy sa nenašla dostatočná väčšina poslancov, aby to schválila. Keď chodia do predvolebných diskusií, keď natáčajú svoje predvolebné videjká a prihovárajú sa v uliciach svojim voličom, dávajú úsmevy, podpisy do vlastných knižiek, vtedy sľubujú aj hmotnú zodpovednosť, vtedy sľubujú, že sprísnia zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vtedy hovoria, že sú na strane spravodlivosti. Keď sú zvolení za, na, na vysoké funkcie, ako napríklad Peter Pellegrini bol zvolený za predsedu parlamentu, tak hneď na druhý deň vo svojom prejave hovoril o tom, ako on si ctí parlament, ako on chce, aby už tu bola nová politická kultúra, aby všetky zákony boli dodržiavané, aby každý mal možnosť povedať svoj názor, aby tu nešli zákony v skrátenom konaní, a potom vzápätí po tom nahratí tohto videa a odprezentovaní sa na tlačovke robí úplný opak. Toto je, bohužiaľ, zrkadlo mnohých slovenských politikov, ale to najlepšie zrkadlo, ktoré sa im ukáže, bude deň hlasovania v utorok. Vtedy reálne ukážu, že či to chcú, alebo nechcú. [14:46] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Prosím vymazať rámček [14:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [14:46] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolega Pollák upozornil na mimoriadne dôležitý aspekt a síce, že v spoločnosti čím ďalej, tak tým viacej sa prehlbuje taká téza, že kradnúť, podvádzať a žiť nepoctivým spôsobom života sa de facto oplatí. Už len keď si zoberieme tú poslednú škandalóznu legislatívnu normu, ktorú prijala po teda dosť veľkom odpore aj laickej, aj odbornej verejnosti, koniec koncov aj nás tu v parlamente, táto koalícia, mám na mysli novelu Trestného zákona, ktorú schválila a ktorú teraz zhodou okolností Peter Pellegrini, ktorý by mal byť medzi prvými, ktorí by mali byť preverovaní, čo sa týka jeho majetku, tak to tu teraz drží a nechce ju pustiť z ruky a nechce ju zverejniť v Zbierke zákonov. Tak aj táto škandalózna novela de facto umocňuje tento pocit u ľudí, pretože významným spôsobom znižuje premlčacie doby. Významným spôsobom dáva, dáva možnosť zločincom alebo potenciálnym zločincom nádejať sa, že za svoje podvody, za svoje krádeže, za korupciu nebudú nikdy potrestaní, vydržia niekoľko rokov, dovtedy sa to premlčí a oni jednoducho nebudú niesť za svoje konanie zodpovednosť. Aj preto predmetný návrh zákona, ktorý predložila kolegyňa Remišová, je veľmi dôležitý. Existuje mimoriadne silná spoločenská objednávka, aby ľudia, ktorí disponujú luxusným majetkom, jednoducho zdokladovali, odkiaľ ho získali a ako ho dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán Pollák. [14:46] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj mojim kolegom za faktické poznámky. Ja sa opriem teraz o termín, ktorý použil pán poslanec Šipoš, a to je termín nová politická kultúra. Tento termín tu zaviedol aktér, konkrétne predseda parlamentu Peter Pellegrini a zatiaľ, bohužiaľ, sme neboli svedkami toho, ako by mala vyzerať nová politická kultúra, keďže vieme, čo všetko prešlo týmto parlamentom v tomto volebnom období. A ja som to už párkrát spomínal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, politická kultúra by mala byť hlavne o postojoch konkrétnych politikov, podľa ktorých by sa mali správať nielen ľudia v tomto parlamente, teda jeho naj, najbližší súputníci, ale aj ľudia vonku mimo tohto parlamentu, lebo vieme, čo prešlo týmto parlamentom a aká politická kultúra vlastne vyznieva smerom navonok obyčajným ľuďom, ktorí sa budú správať podľa prijatých návrhov zákona. Ja iba spomeniem Trestný zákon. Takto určite nová politická kultúra by nemala vyzerať a podľa novej politickej kultúry, a mňa to mrzí, že sa to dotýka koaličných poslancov, konkrétne poslancov za stranu HLAS, ale naozaj by bolo veľmi potrebné, tak ako sa postavil Peter Pellegrini v roku 2018 vtedy Robertovi Ficovi a nemal problém zosadiť zo stoličky Tibora Gašpara, tak teraz by sa takisto mohol vzoprieť Robertovi Ficovi a jednoducho by nemal naťahovať Ústavný súd a poslať novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem. [14:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šipoš. [14:46] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Keďže v prvej časti, v písomnej časti rozpravy som sa venoval niektorým kolegom z koalície a hovoril som hlavne o majetkoch syna Tibora Gašpara, pána Pavla Gašpara, ktorý má veľa majetkov podozrivo v mladom veku, nikdy nemal takú robotu, že by mohol zarobiť si na tieto majetky a momentálne ho vláda chce inštalovať ako za šéfa Slovenskej informačnej služby, tak teraz sa chcem povenovať ďalším politikom. Ale na úvod mi nedá, keďže je 6. výročie brutálnej a zákernej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, tak chcem využiť aspoň pár minút z tých desať, ktoré mám k dispozícii, a chcem sa povenovať Jánovi Kuciakovi, ktorý písal články, kde bolo množstvo podozrivých, špekulatívnych prevodov spojených s firmami či už Mariána Kočnera, Ladislava Bašternáka a mohli by sme takto pokračovať ďalej, či už to bol Počiatek, Fico, ďalší a ďalší, ktorí boli navzájom prepojení. A Ján Kuciak za to, že písal pravdu, za to, že bol novinár, ktorý išiel do kosti, ktorý nešiel po povrchu, ktorý sa nesnažil pravdu vytvárať, ale pravdu pomenuvával a pomenuvával fakty, tak za to musel zomrieť spolu so svojou snúbenicou, s ktorou si plánovali svadbu a plánovali rodinu. A každý rozumný a príčetný človek, ktorý čítal potom tie články, ktoré boli zverejnené následne, si musel byť vedomý toho, že niečo nie je v poriadku v našom štáte. A aj taký veľký podnikateľ, veľký guru bratislavský, ktorý tu robil čachre-machre s pozemkami, kšeftami s bytmi, robil rôzne podvody a špekulácie ako Marian Kočner, ktorý sa vysmieval a vyhrážal Jánovi Kuciakovi, tak aj tento najväčší frajer, bratislavský podnikateľ dnes sedí v base. A ja chcem len vystríhať a chcem dať to memento pre všetkých nečestných politikov, poslancov, ministrov, premiérov, ktorí nadobudli svoje majetky nelegálne, ktorí robili kšefty, ktoré, ku ktorým boli sami usvedčení, napríklad veľmi známy obchodník pán Kaliňák s pánom Bašternákom, ktorý zatĺkal, zatĺkal, zatĺkal, až prišiel jeden pán, volal sa Filip Rybanič a ten odhalil bankový prevod, kde Bašternák posielal peniaze Kaliňákovi, a vtedy sa ukázala pravda. Lenže vtedy nikto neriešil Kaliňáka, lenže vtedy sa riešil ten Filip Rybanič, ktorý na to prišiel. Toto bol odkaz z tej situácie, ktorá tu bola. Potom je tu pamätný symbolický komplex Bonaparte, ktorý bol vystavaný v Bratislave na Napoleonovom vŕšku, také známe miesto vyvýšené, kde sa postavil obrovský komplex, ktorý pôvodne ani nemal mať toľko poschodí, koľko nakoniec má, a to najlepšie a najlukratívnejšie miesto obýval Robert Fico, premiér Slovenskej republiky, ktorý ani nemal tú odvahu si ten byt kúpiť, lebo by to nevedel dokázať, že na to zarobil, tak bol tak zbabelý, že tváril sa ako nájomca u Ladislava Bašternáka, suseda Mariana Kočnera a tváril sa, že on je len v nájme. Potom to už poznáte, následné protesty, ktoré sme organizovali pred komplexom Bonaparte. Následne to dopadlo tak, že Fico sa nakoniec zbabelo z toho bytu odsťahoval, vytrhal všetky parkety, kachličky, zárubne a všetko, čo sa dalo, no a potom zase si hľadal svoje bývanie a vravel, že to sa nedá, že v Bratislave je veľmi ťažké nájsť bývanie, lebo to všade, keď hľadá, tak to všade príde nejaké prepojenia na rôznych ľudí, až nakoniec jeho poslanecký kolega pán Muňko mu ho predal, nový luxusný ďalší byt, o 100-tisíc lacnejšie, ako pred piatimi rokmi kúpil ten byt pán Muňko. No a takto by sme mohli pokračovať o ďalších bytoch luxusných, ktoré majú výhľad na Dunaj, sú postavené pod hradom, konkrétne teraz ma napadá byt pána Pellegriniho, ktorý tiež sa stal v čase, keď Ján Kuciak bol zavraždený a Fico musel potupne odísť z pozície premiéra, tak vtedy sa stal premiérom Peter Pellegrini, o ktorom Milan Kňažko tak veľmi dobre povedal, že on je taký pelleštuplík, že kde v SMER-e potrebovali zapchať nejakú dieru, tak tam strčili toho Pelleho. No a keďže nemali, nevedeli, čo majú robiť po vražde Jána Kuciaka, tak inštalovali na pozíciu premiéra Petra Pellegriniho a vtedy novinári zistili, že Peter Pellegrini za celú svoju politickú kariéru, lebo on nič iné nerobil celý čas, odkedy vyštudoval vysokú školu, tak je v politike, že on si na svoj byt, ktorý je pri Dunaji, nemohol nijako zarobiť za to obdobie, pretože by nemohol nič jesť, nemohol by si nič kupovať, jednoducho musel by všetky svoje výplaty dať len na ten byt, tak vtedy doložil Peter Pellegrini kúpno-predajnú zmluvu a hovoril, že on predal nejakú halu svojmu asistentovi, tuším za 50-tisíc, no a vtedy už mu to akože vyšlo, že už teda super, už si na ten byt mohol nejakým spôsobom zarobiť. Všetci rozumní ľudia vedia, že toto je len divadlo a fraška, ktoré tu predvádzajú vládni politici, a mňa najviac mrzí, že porovnávajú to s ľuďmi, ktorí si zarobili dávno predtým, ako išli do politiky, ktorí si to zarobili svojou šikovnosťou, tým, že mali nejaký dobrý nápad, alebo študovali na prestížnych školách a dokázali si svojou, svojím rozumom, svojím umom zarobiť slušne peniaze dávno predtým, ako išli do politiky. A teraz hovorím konkrétne o predkladateľke zákona pani Remišovej a predsedovi nášho hnutia Igorovi Matovičovi. Jeho a ju, vy, vládni poslanci, mnohí predstavitelia, ktorí šírite dezinformácie, chcete porovnávať s vašimi predsedami, s vašimi politikmi, ktorí celý život nič nerobili, len boli v politike a len žili zo všetkých daní daňových poplatníkov. A ešte, ešte idete hovoriť, že oni si niečo nakradli. Toto je úplne, úplne cez čiaru a je mi veľakrát zle, keď vidím tých poslancov, ktorí sa tvária a osočujú a špinia moju kolegyňu Veroniku Remišovú a kolegu Igora Matoviča, ľudí, ktorí si zarobili svoje poctivé peniaze dávno predtým, ako boli v politike. A prišli do politiky preto, aby takých ľudí, ktorí okrádajú slovenských daňových poplatníkov a ktorí sa tvária, že majú poctivo zarobené peniaze, a všetci vieme, že nemajú poctivo zarobené peniaze, lebo sa vyhovárajú na sestry, že im požičiavajú autá, nevedia vysvetliť, odkiaľ im, odkiaľ majú šoféra, odkiaľ majú luxusné automobily, odkiaľ si zarobili na jeden byt, druhý byt, všetko luxusné rezidencie. Nevedia povedať, odkiaľ majú drahé hodinky, státisícové autá, majetky, tak s týmito ľuďmi ich idete vy porovnávať mnohí. Je mi, je mi z toho smutno a ja verím, že je dostatok ľudí na Slovensku, čo to vidia a čo v ďalších voľbách prídu voliť a ukážu svoju silu, a dokážeme, že to, čo mnohí vládni politici na čele s Ficom, Pellegrinim a Dankom stvárajú, že to nie je únosné. No ale dobre, poďme sa vrátiť k zákonu, ktorý predkladá Veronika Remišová spolu s naším poslaneckým klubom, a poďme sa tváriť a povedať si, že chceme, aby spravodlivosť na Slovensku jednoducho zafungovala. Aj keď mám, je to ilúzia, lebo viem, že vy to nechcete. Vy sa len tvárite a veľakrát hovoríte o tom, že vy to síce chcete, ale je to len akože, je to hrané, je to len na tých videách, je to len v tých rozhovoroch pred voľbami. Ale keď máte prísť hlasovať a máte zahlasovať za to, aby sa ukázalo nielen o vašich predstaviteľoch, o vašich lídroch, ale nech sa ukáže o všetkých politikoch, ktorí sú na Slovensku, a máte zahlasovať za zákon, ktorý, ktorý by mal byť automatický, ktorý je v civilizovanom, v civilizovanom svete bežná vec, a máte zaňho zahlasovať, tak vtedy dávate hlavu do piesku a tvárite sa, že tu nie ste. Preto týmto hlasovaním v utorok sa ukáže a budete pozerať všetkým voličom do očí a voliči to budú sledovať, ako hlasujete, že či to myslíte vážne, alebo je to len divadlo, ktoré tu predvádzate pred voľbami. Tak už sa teším na to hlasovanie v utorok, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:02] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Krátky. [15:02] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Šipoš, ďakujem ti, že si spomenul aj Jána Kuciaka, predsa len dnes je presne ten deň, kedy treba častejšie o ňom hovoriť, pripomínať jeho profesionálnu novinársku prácu, jeho odkaz, jeho hľadanie pravdy. Ja som si dneska uvedomil v podstate, že keby alebo teda že sme sa narodili v rovnakom roku, že to bol v podstate môj rovesník, a už sme tu o tom dneska hovorili a spomeniem to znovu, že nie málokedy sa hovorí o tom, že ako udržať a inšpirovať mladých ľudí, aby zostali na Slovensku, a podnietiť ich, inšpirovať ich k tomu, aby si vybrali nejaké svoje povolanie a venovali mu čas, energiu a robili ho s radosťou. Myslím si, že Ján Kuciak je dobrým príkladom toho, ako sa dá uchopiť svoje životné povolanie a robiť ho so cťou. Robiť ho tak, že naňho môže byť hrdá celá krajina. On po svojom štúdiu pokračoval ďalej, teraz hovorím o magisterskom štúdiu, vyštudoval doktorát, čiže bol PhD. a svoju prácu si robil tak, že aj šesť rokov od výročia jeho smrti naňho s úctou spomínajú a pripomína sa novinárskej obci, že toto je skutočné hľadačstvo pravdy a aj odvaha novinára, ktorú môže a má novinár nosiť, hlavne investigatívni novinári, čiže patrí mu ten hold, ktorý sa mu dáva. A pre tých mladých ľudí, ktorí rozmýšľajú nad svojím povolaním a majú blízko k žurnalistike, tak je to dobrá inšpirácia, myslím si, že príklad hodný nasledovania a určite keď posilnia rady s víziou tohoto príkladu v novinárskej obci, tak sa posunieme ďalej a k lepšiemu. Ďakujem za slovo. [15:02] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Matovič. [15:02] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou 36. Mišo, som rád, že si pripomenul Jána Kuciaka v súvislosti s preukazovaním pôvodu majetku, lebo však v podstate to, čo robil, bolo práve poukazovanie na to, že niekto si tu užíva majetok, ktorý v žiadnom prípade nie je v súlade s tým, čo títo ľudia legálne zarobili. Najmä to boli politici SMER-u a im blízki ľudia a kvôli tomu zomrel. Jednoducho niekto z nich si povedal, že tuto nejaký mladý novinár nám predsa nebude kázať o morálke a nebude nám vkuse dýchať za chrbtom a poukazovať na to, ako rozkrádame verejné zdroje. Na druhej strane jedným dychom sa mi v tento deň žiada povedať, že mnohí novinári, bohužiaľ, zneužívajú pamiatku Jána Kuciaka a veľakrát sa za neho len skrývajú. Aj dnes, keď som si pozrel statusy niektorých známych alebo vedúcich šéfredaktorov médií, tak Ján Kuciak sem, Ján Kuciak tam, len mnohých týchto novinárov od Jána Kuciaka delí to podstatné, a to je schopnosť hľadať pravdu. Byť novinárom je de facto poslanie. Poslanie, ktoré má hľadať pravdu alebo poslanie pre povolanie, ktoré je o hľadaní pravdy. A, bohužiaľ, mnohí novinári na Slovensku si mýlia hľadanie pravdy s pocitom, že sú majiteľmi pravdy. S pocitom, že keď majú klávesnicu, majú pero, majú funkciu alebo pozíciu v nejakom médiu, tak automaticky to, čo napíšu, je pravda. A práve pre činnosť mnohých z týchto ľudí po voľbách v roku 2020 nám sa vrátila k moci mafia a v omnoho horšej podobe ako v časoch, kedy Ján Kuciak písal. Jednoducho títo ľudia neuniesli to, že isté hnutie OĽANO vtedy porazilo Progresívne Slovensko a Progresívne Slovensko zostalo pred bránami parlamentu. A ich boj proti nám spôsobil návrat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:02] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou pán poslanec Šipoš. [15:02] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou 38. Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Áno, tú robotu, čo urobil Ján Kuciak, a, bohužiaľ, nedožil sa ďalšej, ďalších dní, kedy mohol mať vlastnú rodinu, kedy mohol mať vlastné deti, kedy mohol ďalej robiť svoju robotu a mohol odhaliť množstvo ďalších špinavostí, kšeftov a biznisov nekalých politikov alebo ľudí, ktorí sa vysmievajú spravodlivosti do tváre, tak síce Ján Kuciak je už mŕtvy a už nám ho nič nenahradí, ale je na demokraticky zmýšľajúcich poslancoch, ľuďoch, voličoch, ktorí zachytili jeho odkaz a zachytili jeho životný príbeh, aby nezabudli na to, čo robil, aby nezabudli na jeho odkaz, že sa netreba báť, netreba sa nechať zastrašiť, netreba ostať ticho pri situáciách, keď sa, keď vidí človek, že sa deje neprávosť. A za naše hnutie SLOVENSKO môžem sľúbiť, že my určite nezradíme odkaz Jána Kuciaka a budeme nečestným politikom pripomínať ich kauzy. Budeme nečestným politikom hovoriť o ich nekalých kšeftoch a biznisoch. Budeme vyťahovať na svetlo božie pravdu, ktorá sa veľakrát a veľa ľuďom nepáči, ale jedine tak môže prísť očista našej spoločnosti. Jedine tak môžme byť suverénny národ, suverénny štát, keď sa vysporiadame s nekalými ľuďmi, keď sa vysporiadame s ľuďmi, ktorí sa tu tvária na ctihodných politikov, ctihodných občanov, kandidujú za prezidentov a hovoria, že chcú už pokoj a že ľudia už chcú pokoj. Lenže presne o tom to je. Mafia a zbabelí zlodeji, podvodnícki politici chcú už pokoj a my im ho nedáme. Ďakujem pekne. [15:02] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Matovič. [15:02] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave 40. Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia vyzval z tohto miesta prezidentského kandidáta, ktorý zhodou okolností je predsedom Národnej rady, Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal konečne novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Prečo to hovorím pri tejto rozprave? Lebo to veľmi úzko súvisí. Amnestia, ktorú chce Peter Pellegrini ako prezidentský kandidát nadeliť zločincom, ktorí tu roky rozkrádali štát, ktorí okrádali svojich vlastných voličov, ktorým pred voľbami nasľubovali hory-doly, ale potom jednoducho po voľbách mali jedinú úlohu, jako tých istých ľudí, ktorí im dali dôveru vo voľbách, ako ich okradnúť. Presne tá amnestia týmto zločincom je v podstate to isté, čo koná tu strana SMER alebo tá mafia, ktorá nám tu vládne. SMER myslím, SMER 1 a SMER 2. A čo tu konajú vlastne od roku 2006? Vtedy vo voľbách oklamali svojich voličov tým, že zvoľte nás, keď parafrázujem a urobíme poriadky s tými vagabundami, ktorí tu rozkradli majetok. Ktorí majú majetok a pochádza evidentne z verejných zdrojov a budú museť preukazovať, odkiaľ ho teda nadobudli. A keď ho nebudú vedieť preukázať, tak im ho zoberieme. Toto tu sľuboval Fico s Pellegrinim pred voľbami 2006. To, že popritom chudákom okradnutým státisícom najmä starších ľudí, ktorí boli okradnutí nebankovkami, sľuboval, že keď ho zvolia, tak, tak im zabezpečí vrátenie škody alebo náhradu škody, o tom je asi aj zbytočne hovoriť, lebo jednoducho na tých ľudí sa zvysoka viete čo. Ale rovnako podviedol aj tých, ktorí si uvedomovali, že je veľmi dôležité zabezpečiť spravodlivosť prinavrátením rozkradnutého majetku do rúk štátu. A na to má slúžiť a v normálnych fungujúcich demokraciách západného strihu na to funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Spôsob, ako to riešia, je rôzny, ale nikde, v žiadnej civilizovanej západnej krajine nemajú šaškarádu, ktorú urobil Fico s Pellegrinim z našeho zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Šaškaráda, ktorá nepostihla ani jedného vagabunda, ktorý rozkrádal spoločné. A keď si dávate otázku, ako je to možné, vlastne sľubovať voličom pred voľbami niečo a po voľbách vykonať presný opak a vlastne urobiť zo zákona, ktorý má postihovať tých, ktorí rozkrádali spoločné peniaze, ako z toho urobiť len nejakú atrapu, tak no preto, lebo Fico, Pellegrini a ostatní, aj súčasný predsedajúci tejto schôdze pán Žiga, boli súčasťou tej mašinérie, ktorá rozkrádala verejné zdroje. Však za to sú dnes súdení, obvinení, obžalovaní, korupcia, úplatky, zákazky a miliardy eur z peňazí, na ktoré sa zložili z veľkej časti aj ich vlastní voliči, skončili miesto zdravotníctva, školstva a iných bohumilých činností, skončili na ich súkromných účtoch. A o tom je spravodlivosť, o tom je boj za spravodlivosť, o tom je aj dnešná pripomienka si asi najstatočnejšieho bojovníka za spravodlivosť, ktorý je, áno, bohužiaľ, už mŕtvy. A nebojme sa povedať, že oni ho dali zabiť. Áno, oni, ľudia zo SMER-u a im spriaznením ľudí, dali zabiť Kuciaka. Prečo Fico o tom mlčí? Pred rokom a pol povedal verejne na námestí v Nitre, že pozná vraha Jána Kuciaka. Ako je možné, že tu neprišiel a nepovedal teda o ňom? Ak by to bol niekto mimo ich okruhu, mimo ich mafie, dávno by to vytrúbil do sveta. Dávno by bol hovoril o tom, tom, tom, tom, tom, ale keďže povedal verejne na tom námestí, že ho pozná, a zároveň ho rok a pol kryje, znamená, že to je mafia família, to znamená mafia, je to niekto z ich okruhu. Čiže Fico vie, kto je vrah. A viete, čo je čudné? Že tuto tí jeho pusipajtáši, ktorí tu stláčajú gombičky, ich to nezaujíma. A však čo tam nejaký novinár, však bol drzý, vypisoval tu sprostosti o tom, jako kradneme. Čo si to môže čo dovoliť tu nejaký lúzer dvadsaťročný s nejakou šťandou, tuto oni budú o nás písať, že my kradneme, však my vlastne robíme bohumilú činnosť. Toto majú ten pocit bohorovnosti. A presne niekto z nich, kto ten pocit bohorovnosti mal, si povedal, že on je už na úrovni Boha. Že už môže rozhodovať o tom, či niekto bude žiť, alebo nebude žiť. A objednal si Žužovú, Žužová nájomných vrahov a tí vykonali svoje. Zabiť mladého človeka len preto, lebo stráži verejný záujem, že sa nehanbíte! Zabiť jeho snúbenicu strelou do hlavy v jej vlastnej kuchyni v čase, kedy si vyberá svadobné šaty, že sa nehanbíte! A vy ste toho spolupáchatelia, môžte sa usmievať a pritakávať, koľko len chcete, ste spolupáchatelia tejto vraždy! Vy ste stvorili ten systém, vy kryjete ako predsedu strany človeka, ktorý hovorí, že pozná vraha Jána Kuciaka, hovorím o Robertovi Ficovi, vy ho kryjete, vám to vôbec ale nič nehovorí! Ale viete, čo vám chcem povedať? Tá spravodlivosť si vás počká, tak ako si počkala toho Pašku. Že zdochol jako pes pred nemocnicou, ktorú rozkrádal. Na chodníku bez toho, aby mu bolo pomoci. A vás tá spravodlivosť počká, na vás alebo na vašich blízkych na tomto svete alebo na tom druhom. Verte tomu, že tej spravodlivosti neutečiete. Môžete si hovoriť, čo chcete, ešte raz vám hovorím, spravodlivosť, spravodlivosť si vás počká, lebo ste spolupáchateľmi vraždy Jána Kuciaka! To, čo chcel dosiahnuť Ján Kuciak a v svojich článkoch bojoval za to, aby tu politici neokrádali svojich vlastných voličov a teda nerozkrádali verejné zdroje, bolo de facto niečo iné, čo mal riešiť funkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale ten funkčný zákon nebol. Lebo tak, ako som to popísal predtým, bol Ficov eminentný záujem aj s Pellegrinim, aby z toho urobili len atrapu, lebo inak nemôžu si predsa ušiť bič na samých seba. Tak napísali atrapu, aby boli v klídku. A my vám teraz ponúkame hlasy komplet celej opozície, neverím, že niekto z PS-ka, z KDH, zo SaS-ky nezahlasujú za zákon, ktorý má sfunkčniť preukazovanie pôvodu majetku a ktorý má sfunkčniť potrestanie zločincov, ktorí rozkrádali náš spoločný majetok. My vám ponúkame hlasy a hovorím bez toho, aby som sa pýtal, ale predpokladám, že to je povinná jazda každého opozičného poslanca, že za ten zákon zahlasujú, poďte splniť váš sľub z roku 2006 z kampane, kde ste sľúbili, že áno, pôjdete po krku zločincom, ktorí majú majetok, ktorý nevedia preukázať, z akých zdrojov ho majú. Ja aj Veronika máme majetok, ktorý vieme preukazovať, alebo teda naše rodiny majú majetok, ktorý vedia do posledného eura preukázať, z akých zdrojov majú. Ale máte ho vy? Poďte si ušiť bič na samých seba. Poďte si ho ušiť. Poďte zahlasovať za zákon, ktorý sleduje verejný záujem. Aha, máte strach, aha, máte strach, že vy by ste prišli o to nakradnuté. Jáj, tak budete udržiavať súčasný stav. Vaše svedomie. Ale verte tomu, jak som povedal predtým, tá spravodlivosť si vás počká, jako si Pali Pašku počkala na tom chodníku pred nemocnicu, pred nemocnicou, ktorú vo veľkom rozkrádal. Na tom chodníku chcel by celý svoj majetok vymeniť za svoj život, ale už to nestihol, nebolo mu pomoci. Takže ja vás chcem z tohto miesta vyzvať, aby ste nielen teda v strachu o to, že tá spravodlivosť vás niekde za rohom bude čakať a strašiť, ale preto, aby ste zabezpečili zo Slovenska štát, kde si budeme pred zákonom rovní, kde bude základná hodnota štátu, a to je pilier spravodlivosti, pevne stáť. Poďte sa vydať touto cestou! Áno, je to presný opak toho, čo ste spáchali pri novele Trestného zákona. Presný opak toho. Tam zločincom ste vy nadelili amnestiu. Tu ste sa pozerali, ako vagabund Gašpar tu stál a tu on organizoval hlasovanie o zákone, kde svojím vlastným hlasom si nadelil amnestiu. Vy ste sa pozerali tam na predsedajúceho, vtedy Petra Pellegriniho, ktorý rovnako sám sebe si nadelil amnestiu, čo i len za ten jeden skutok, kde zobral úplatok 150-tisíc eur a následne spáchal škodu pre štát vo výške 15,4 milióna eur. Hovorím o softvére na virtuálnu registračnú pokladňu, keďže som bol ministrom financií, viem o čom hovorím. Softvér, ktorý mal hodnotu 28-tisíc, nakúpil za 15,4 milióna. Áno, vám sa to povie, však normál, nie? Kto nekradne, nemá, ne? Ale normálny, normálny volič, a ja verím, že aj takých máte, si dáva otázku, že počkať, jak? Jak on môže, človek, ktorý má zastupovať môj záujem a má sa správať ako dobrý hospodár, ako on môže páchať takéto zločiny? A ako ich môže páchať beztrestne? Skúste sa zamyslieť nad tým, že 70 % vašich voličov je proti tomu, aby ste dávali amnestiu zločincom. Vy myslíte, že môžete dráždiť hada bosou nohou? Či bosou, holou rukou? Je normálne, aby ste rozumnú časť vašich voličov provokovali tým, že vy si sami sebe dáte amnestiu za rozkrádanie verejných zdrojov? Je normálne, že nepodporíte zákon o zavedení hmotnej zodpovednosti, to ma ináč mrzí postoj aj či už progresívcov, KDH, aj SaS. Jednoducho nikto. Hmotná zodpovednosť? Ne, to je téma, božechráň, aby bol politik hmotne zodpovedný. Ale teraz máte ďalšiu možnosť na reparát. Poďte ukázať, že vám záleží na tom, aby si tu nikto neužíval majetky, ktoré ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Poslanec Krátky. [15:14] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Presne tak ako to odznelo, že tí, ktorí si zarobili poctivo a vedia jasne preukázať, ako prišli k svojmu majetku, sa nemajú o čo, nemajú o čo strachovať. Veď, mimochodom, veľká časť ľudí má dom alebo byt, ktorého v podstate vlastní banka, lebo majú hypotéku. Čiže toto je asi najväčší majetok, ktorý majú alebo ktorým disponujú a potom majú auto častokrát aj na lízing. Čiže množstvo ľudí žije v podstate v takých pomeroch, že to, čo si zadovážili, si ešte dostatočne splácajú. A presne takíto ľudia sa potom pozerajú na rôznych úradníkov, ktorí koľko? 700, 1 000, 1 500, som prehnal, keď hovorím 1 500 v čistom, možno, no nech poviem 10 rokov a to hovorím možnože aj veľa. Zarábajú tento peniaz a potom sa zrazu, keď sú nominovaní na vyššie funkcie, zistí, že majú veľký dom, pekne, nádherne prerobený, jak nepoviem vilu, tak určite veľký dom, ďalší dom, ďalšiu chatu a možno nejaký bytík s hypotékou. A teraz myslím na pána Gašpara teda mladšieho, ktorý bol v nedávnej minulosti medializovaný, a tam by bolo dobré vyvrátiť tieto podozrenia, pretože ja ho z ničoho neobviňujem. Môže byť šikovný mladý muž a už na prvý pohľad sa to zdá inak. Bolo dobre prijať tento zákon a jasne potom preveriť a vyvrátiť pochybnosť. Ten zákon neslúži len na zlé. Slúži aj na dobré, sa jasne môžu vyvrátiť pochybnosti u tých šikovných ľudí, ktorí si jasne nadobudli svoj majetok a len závisť ich očierňuje. Takže treba to prijať a vylúčiť spomedzi seba tých, ktorí práve nelegálne prišli k svojim majetkom. [15:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [15:17] Ľubomír Galko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Rovnako, ako to urobil Igor Matovič na začiatku vo svojom vystúpení, aj ja opakovanie vyzývam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal okamžite novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Peter Pellegrini je explicitným dôkazom toho, že Slovensko doslova akútne potrebuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Super luxusný a mimoriadne drahý byt Petra Pellegriniho v Zuckermandli. Odparkované lietadlo v hangári v Trenčíne a kopa ďalších vecí, to je majetok, na ktorý by Peter Pellegrini počas jeho pôsobenia v politike, teda v prostredí, v ktorom sa pohybuje celý život, nezarobil, ani keby žil tri životy a nie jeden. Dnes existuje naozaj veľmi silná spoločenská objednávka na to, aby ľudia, podobne ako zmienený Peter Pellegrini, ktorí zjavne žijú nad svoje pomery a nemohli na svoje majetky poctivo a legálne zarobiť, čelili prešetreniu a preukazovaniu svojich príjmov a majetku, či sú v súlade s ich oficiálnymi príjmami. Tento zákon je mimoriadne dôležitý a my sa netvárme, že ak bude prijatý, tak bude uplatnený len na poslancov parlamentu alebo ministrov. Je mnoho regionálnych politikov, šéfov štátnych úradov, štátnych podnikov vlastnených štátom, ktorým doslova rozprávkovo narástli ich majetky počas tých rokov, čo pôsobia vo verejných funkciách. Ak to niekto myslí so stransparentnením verejného života vážne, tak proste musí tento návrh podporiť. [15:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči. [15:17] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, na záver, teda hlavne pre kolegov z vládnej koalície, tri citáty. Prvý citát z roku 2005, Robert Fico: " Zbohatlíci a korupčníci vyhrávajú vďaka slovenskej vláde, ktorá zaviedla kultúru beztrestnosti. " Druhý citát o päť rokov neskôr: " Slovenskú spoločnosť totiž dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány nie sú schopné účinne zakročiť proti takýmto osobám, ktoré sa obohacujú." A posledný citát: " Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov." Takže toto sú citáty Roberta Fica, kto, pre ktorého takou jednou z veľkých priorít vždy bolo prijatie funkčného zákona na preukazovanie pôvodu majetku. My vám teda tú možnosť ponúkame vo forme účinného efektívneho zákona, ktorý, ktorý to, čo chcel Robert Fico týmto zákonom docieliť, tak tento náš návrh zákona to v plnej miere spĺňa. Takže verím, že keďže sa chválite tým, že plníte svoje sľuby, čo nie je síce pravda, ale teda tuto je konkrétna, konkrétna možnosť, ako tento váš sľub, ktorý ste ľuďom, ľuďom hovorili od roku 2005, keď ste chceli získať moc, tak aby ste tento sľub splnili. A na záver ešte posledná výzva k pánovi predsedovi Národnej rady, k pánovi Pellegrinimu, aby nerobil handru z Ústavného súdu a aby poslal na zverejnenie novelu Trestného zákona, pretože to je naozaj hanebné a takto len robí slúžku Robertovi Ficovi. Robert Fico, ktorý sa o ňom tak veľmi často vyjadroval dehonestujúco. Všetci si pamätáte výroky, že Petra Pellegriniho stvoril on. Dosiahol to, čo dosiahol len vďaka Robertovi Ficovi, bol ministrom len vďaka Robertovi Ficovi, bol predsedom parlamentu len vďaka Robertovi Ficovi a keď by ho vykopali ako mamutie mláďa, tak na čele bude mať vytetované SMER. Toto povedal Robert Fico o Petrovi Pellegrinim. A teraz má Peter Pellegrini možnosť dokázať, že nie je ani mamutie mláďa, ktoré má vytetované na čele slovo SMER, nie je ani nejaká slúžka, ani nejaký posluhovač Roberta Fica, ale že je svojprávny predseda Národnej rady, a tak aj koná vo verejnom záujme. Ďakujem veľmi pekne a týmto by som vás aj prosila o podporu tohto zákona. Ďakujem ešte raz. [15:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Chcete, či áno? [15:17] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem navrhovateľke za predloženie veľmi potrebného zákona. Povedali sme si o ňom všetko, aj čo sa týka Roberta Fica, ktorý roky hovoril, že takýto zákon je potrebný, aj všetkých nespokojných, aj všetkých nespokojných ľudí a poslancov, ktorí stále poukazujú na niekoho majetky. Poďte prijať tento zákon a budete vidieť majetky všetkých, aj ako ich nadobudli a že či to bolo v súlade so zákonom. Na záver veľmi krátko a jednoducho, chcem vyzvať prezidentského kandidáta a zároveň predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby si nerobil srandu z Ústavného súdu, aby zbytočne nenaťahoval lehotu a aby okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Ďakujem pekne. [15:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 162. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 159. Mám napísanú pani poslankyňu Škopovú ako navrhovateľku. Budete vy navrhovať? Prepadáva, len ste tu viacerí navrhovatelia toho zákona, tak buď prídete navrhnúť ten zákon, alebo... Vyhlasujem prestávku päť minút. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme pokračovať v rokovaní, máme novú politickú kultúru, nemá kto predložiť zákon z poslancov OĽANO, piati sedia v parlamente v sále a nemá kto predložiť zákon, takže budeme pokračovať ďalším bodom. Ďalším bodom je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 163, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 160. Dávam slovo poslancovi Krátkemu, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 163.) [15:20] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, máme tu tlač č. 163, ktorej som hlavný predkladateľ, len teraz v úvode rámcovo a potom sa hneď hlásim potom ako prvý do rozpravy. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť presný mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska voči legislatívnym aktom Európskej únie a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa stal účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom EÚ do suverenity Slovenskej republiky. A už viacej konkrétne k bodom poviem v rozprave. Ďakujem zatiaľ za úvodné slovo. [15:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [15:20] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu, do všeobecnej rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Do ústnej rozpravy sa prihlásil pán predkladateľ, nech sa páči. [15:20] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ešte raz, milé kolegyne, milí kolegovia aj ctení hostia, ktorých som videl na balkóne, dovolím si tak trošku mierne nezvyčajne viesť tú rozpravu, lebo tento návrh zákona, a teraz hovorím o bode 67 a pre mňa je nadväzný, alebo respektíve riešim v ňom súvisiace témy, ktoré mám v bodoch 68 až 69, ktoré idú po tomto bode, čiže budem hovoriť o jednej téme z viacerých aspektov. A nebudem alebo neriešim v týchto návrhoch úplne komplexne niektoré problémy, ktoré pomenujem a by som povedal, že sú to také riešenia, ktoré riešia tie najpálčivejšie témy. A keď hovorím, že chcem to viesť tak trošku menej zvyčajne, tak chcel by som reagovať, keďže tie návrhy zákonov sú kratučké, úplne konkrétne na každý jeden ten bod, ktorý navrhujem zmeniť a vsunúť do zákona. Aby som vysvetlil v kontexte toho bodu ten cieľ a aj ten môj zámer s tým, že sme v prvom čítaní a už som absolvoval nejaké diskusie, tak pokiaľ by bola vôľa a videl som, že viacerí to tak, ako to je, to považujete viac-menej za návrhy technického rázu, ktoré riešia problémy, ktoré máme neriešené, tak potom, samozrejme, tam vieme pridať alebo meniť niektoré lehoty a po diskusii. Takže k bodu č. 1 tohto návrhu zákona, prečítam ho a potom ho odôvodním. Bod číslo 1 znie, a teraz sa bavíme o zákone o rokovacom poriadku, v § 17 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo tretina členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti“) v prípade návrhu legislatívneho aktu Európskej únie podľa § 58aa ods. 4“. O čo tu ide v tomto bode? Tento bod má za cieľ dať kompetenciu členom výboru pre európske záležitosti v jednej špecifickej veci, novú kompetenciu a to vo veci, kedy skúmajú členovia výboru pre európske záležitosti, pretože im sme to ako plénum v rokovacom poriadku dali a poverili sme ich touto úlohou, čiže výbor pre európske záležitosti má úlohu skúmať súlad s princípom subsidiarity, čiže či nie je narušená naša suverenita v legislatívnych aktoch Európskej únie, a to znamená najznámejšie smernice, nariadenia atď. Čo navrhujem v tomto bode je, že pokiaľ by sa, by sa výbor pre európske záležitosti ako taký nezhodol, čiže väčšina, vládna väčšina by neprijala stanovisko, ktoré by hovorilo alebo pojednávalo o tom, že je narušená, narušený tento princíp. O čom je tento princíp, ešte kratučko vysvetlím. Ide o to, že my sme preniesli kompetenciu na európsku úroveň, respektíve sme sa vzdali maličkej časti suverenity v tom, že pokiaľ súhlasili sme s tým, že pokiaľ sa nejaký problém alebo daná vec vie riešiť na európskej úrovni efektívnejšie a nedá sa zároveň riešiť na tej národnej alebo úrovni skupiny štátov, tak ju budeme a riešime ju na tej európskej. A potom z toho vzniknú legislatívne akty, ktoré sú nejakým spôsobom ďalej implementované do nášho právneho poriadku. Európsky výbor má vždy posudzovať, či tento princíp nie je porušený, či si vieme danú vec ošetriť u nás doma, vlastnou legislatívou. A pokiaľ nie, pokiaľ je to efektívnejšie alebo správne robiť cez európske spoločenstvo, tak v takom prípade nie je porušený princíp subsidiarity, nie je narušená naša suverenita. V prípade, že by výbor ako taký alebo väčšina tohto výboru nemala jednotný názor, či ide, alebo nejde o porušenie suverenity, narušenie suverenity, respektíve v zámere tohto legislatívneho aktu, lebo stále sme v procese zámeru, ktorý výbor skúma, a zostala by tam skupina poslancov, konkrétne by to musela byť jedna tretina poslancov, ktorá by mala názor, alebo by bola toho názoru, že sa naša suverenita nejakým spôsobom obmedzuje, alebo že to je zásah do našej suverenity, tak by mala možnosť túto prenesenú kompetenciu, ktorú sme dali výboru pre európske záležitosti ako plénum, vrátiť naspäť do pléna a požiadať predsedajúceho, aby zvolal k tomuto schôdzu, kde by opäť plénum skúmalo, že či je naša suverenita, nejakým spôsobom do nej zasahované z pohľadu legislatívnych aktov Európskej únie. Zjednodušene teraz pre tých, ktorí sa nevyznajú alebo nie je, nie je im úplne známe právo Európskej únie, ako bežia procesy. A ide presne o to, že my máme a môžeme mať nástroje na to, aby sme, teraz to poviem veľmi zjednodušene, sa ozvali, keď sa používa taký termín, je tu diktát z Bruselu, ktorý sa nám nepáči. Tieto návrhy hovoria o tom, aj tento konkrétne, že niektoré tie procesy môžme vyladiť a zlepšiť, pretože ono to nie je tak, ako sa častokrát veľmi zjednodušuje v takej ľudovej diskusii, že ten zlý Brusel nám niečo diktuje a, ale my ako Národná rada máme možnosť zasahovať do tých zámerov, ktoré idú z Komisie, ktoré sa potom ďalej v tých jednotlivých útvaroch prejednávajú a ktoré sa ďalej procesujú, máme možnosť do toho zasahovať, máme možnosť sa k tomu vyjadriť. My máme a môžeme mať, o tomto je aj tento bod, možnosť jasne formulovať naše stanovisko a skúmať to, že či daná, daný zámer legislatívy je, alebo nie je v našom záujme a vyjadriť sa k tomu. Čiže konkrétne tento bod môjho návrhu by a hovorí a navrhujeme to, aby výbor a jedna tretina poslancov výboru mala možnosť vrátiť do pléna alebo dať plénu na posúdenie, že či sa, či sa zasahuje do našej suverenity. Bod č. 2. Verím, že to bolo, to bolo odôvodnené dostatočne, keby niečo bolo nejasné alebo bolo treba, tak zareagujte, prosím, faktickou, rád, rád zodpoviem ďalej. Bod č. 2. V § 45 ods. 2 sa slová: „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti") nahrádza slovami "výbor pre európske záležitosti". To je technická zmena terminologická. Bod 3. V § 58 ods. 3 písm. f) sa slová „písm. a), b)" nahrádzajú slovami „písm. a) až c)"; to je len čisto legislatívno-technická vec. 4. Za § 58 sa vkladajú § 58aa a teraz je celý ten paragraf, ktorý vrátane nadpisu znie, a teraz ten § 58aa: „Posudzovanie súladu návrhu legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity." Čiže teraz už chcem navrhnúť vložiť do zákona konkrétne ten proces a upraviť, akým spôsobom by sa konalo, keby k takémuto niečomu dochádzalo. Bod 1. Predseda výboru pre európske záležitosti priebežne zaradí do návrhu programu schôdze výboru návrhy legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré boli výboru pre európske záležitosti doručené. Aby výbor pre európske záležitosti mohol preskúmať ich súlad so zásadou subsidiarity, o ktorej som už viacej hovoril, a neskôr do desiat... najneskôr do desiatich dní pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov, stanovenej podľa osobitého predpisu. Ten osobitý predpis sa myslí protokol z Lisabonskej zmluvy. A ide tu v podstate veľmi zjednodušene o to, že my sme poverili ako plénum výbor pre európske záležitosti, aby skúmal tieto legislatívne akty, ale v praxi tento výbor nedostáva na program zoznam všetkých zámerov a legislatívnych aktov do, v programe, ktoré sú v systéme, ktoré tieto inštitúcie, ktoré sa podieľajú na týchto legislatívnych aktoch, majú. Čiže, ja navrhujem, aby tam bola presná lehota, do ktorej tento výbor má dostať tento zoznam a aby sa ním poslanci mohli zaoberať, aby mohli skúmať teda a mali presne na podnose dané tie návrhy, pri ktorých majú posúdiť, či sa jedná, alebo nejedná o porušenie princípu subsidiarity alebo proporcionality. Po druhé, bod 2. Výbor pre európske záležitosti môže požiadať o stanovisko k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie ostatné výbory Národnej rady, logicky, pokiaľ je to téma iného výboru, a stanoviť lehoty na zaslanie stanoviska, ktorá nesmie byť kratšia ako tri týždne. Čiže technicky ide o spoluprácu medzi výbormi v jednotlivých témach. Výbor, teraz už čítam bod 3, pre európske záležitosti zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže, na chvíľku spravím pauzu v tom bode, potom ho budem čítať ďalej, o čo ide. My v prípade, že by bola v budúcnosti a nejak, mimochodom, to nie je len vecou nejakého, nejakého mimoriad... nejakej mimoriadnej situácie, členské štáty a ich parlamenty často využívajú tento nástroj, my patríme k veľmi málo aktívnym parlamentom, pokiaľ ide o ostatné krajiny, kde sa, v podstate my nevyužívame alebo veľmi málinko, veľmi málinko sa ozývame, a pritom, keďže ani poslanci to nemajú na programe schôdze zaradené, tieto legislatívne akty, veľmi málinko sa ozývame v prípade, že máme pocit, že nám Brusel niečo diktuje, alebo ináč povedané, že je tu nejaká legislatíva, ktorá zasahuje do našej suverenity. To odôvodnené stanovisko je presne to, čo tento výbor pre európske záležitosti môže sformulovať a posunúť, v ďalšom bode sa hovorí presne, akým spôsobom a komu sa posunie, a to odôvodnené stanovisko je stanovisko, v ktorom sa hovorí, prečo a akým spôsobom si myslíme, že daný legislatívny akt v prípade, že by bol prijatý, by zasahoval do našej suverenity. Toto môžu urobiť, keďže sa jedná o legislatívu Európskej únie, viaceré krajiny, aj to robia mnohé krajiny a v prípade, že sa nájde jedna tretina týchto krajín, ktoré sa k danému legislatívnemu aktu takýmto spôsobom odôvodneným stanoviskom vyjadria, tak hovoríme v tomto procese o tzv. žltej karte, ktorá má svoje procesné náležitosti a v rámci ktorej potom Komisia, Rada a ďalšie formácie potom pristupujú a prihliadajú na toto odôvodnené stanovisko a snažia sa vysporiadať s týmito pripomienkami a nájsť kompromisné riešenie. V prípade, že je to jednoduchá väčšina, čiže už viacej členov, tak v takom prípade už hovoríme o oranžovej karte a tak ďalej. Čiže navrhujem, aby sme zaviedli presný proces toho, akým spôsobom sa to odôvodnené stanovisko formuje a putuje potom ďalej v procese. Budem teraz čítať ďalej ten bod tam, kde som prestal. Ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, čiže to bol ten európsky výbor, ktorý sformuje aj toto odôvodnené stanovisko, výbor pre európske záležitosti zohľadní pred prijatím uznesenia podľa prvej vety stanoviská výborov Národnej rady podľa ods. 2 a predbežné stanovisko vlády podľa § 58a ods. 8, ak boli výboru pre európske záležitosti doručené v stanovenej lehote. Predseda výboru pre európske záležitosti zašle, zašle toto odôvodnené stanovisko predsedovi Národnej rady do 48 hodín od jeho prijatia. Čiže upovedomí predsedu Národnej rady, aby sme aj my ostatní poslanci, ktorí nie sme členmi tohoto výboru, boli upovedomení a aby náš predseda hlavne mal túto informáciu, že takéto stanovisko vzniklo. Bod 4. Ak výbor pre európske záležitosti neprijme uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 3 a tretina členov výboru pre európske záležitosti sa napriek tomu domnieva, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity, môže do 48 hodín od zasadnutia výboru pre európske záležitosti podľa ods. 3 požiadať predsedu Národnej rady o zvolanie schôdze Národnej rady podľa § 17 ods. 2, Národnej rady, Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko. Čiže nielen výbor, ak by tento výbor toto stanovisko neschválil, ale zároveň tretina členov, to je to, čo som vysvetľoval predtým, má za to, že dochádza k porušeniu tohto princípu, tak to dá do Národnej rady, do pléna a plénum môže toto stanovisko schváliť, ak sa stotožní s názormi a odôvodnením tých, tej tretiny poslancov. Bod 5. Ak Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 4, toto uznesenie má prednosť pred uznesením výboru pre európske záležitosti. Hej? To je logicky technicky dané, ak európsky výbor toto neschváli a plénum áno, tak by som to tak jednoducho povedal, že vyššia berie, čiže toto stanovisko pléna je nad stanovisko výboru pre európske záležitosti. Bod 6. Predseda Národnej rady postúpi odôvodnené stanovisko výboru pre európske záležitosti, a teraz sa dostaneme presne k tomu, že komu, podľa ods. 3 alebo odôvodnené stanovisko Národnej rady podľa ods. 4 bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. A potom je tam technická poznámka ďalej, ktorú asi nemusím čítať. A uzavriem tieto body, lebo som vyčerpal okrem toho, že tento zákon, tu je uvedené, že ho navrhujeme s účinnosťou od 1. júna 2024, všetky tie body, ktoré by sa dostali do rokovacieho poriadku, tak chcem povedať, že toto je presne proces, ktorý rieši a ktorý ukazuje, akým spôsobom by bolo riešené presne to, čo mnohí krá... mnohí populisticky zneužívajú v rôznych diskusiách verejných a označujú Európsku úniu ako toho, ktorý nám sem pretláča rôzne politiky. Tak my nie sme žiaden tichý pozorovateľ, ktorý sa na toto má pozerať, práve naopak, Lisabonská zmluva aj celý ten proces prijímania legislatívnych aktov, práve naopak, predpokladá, že my sa zapojíme, že budeme aktívni, že budeme mať schválené aj v našich procesných normách právnych také nástroje, ktoré nám umožnia do toho zasiahnuť, vyjadriť sa, byť aktívnym členom. Predpokladá to, predpokladá to aj posilnenie personálne napríklad výboru pre európske záležitosti tu v Národnej rade, pretože, samozrejme, že táto agenda, ktorá teraz, dovolím si povedať, nie je, nie je úplne dopodrobna do hĺbky podchytená, a práve preto to aj navrhujem, tak si vyžiada nejaké ďalšie personálne kapacity. Ale budeme mať funkčný proces toho, akým spôsobom vieme skúmať, skúmať dané legislatívne akty. No, samozrejme, že sa predpokladá, že sa to robí aj teraz, ale vidíme, aká je tá aplikačná prax, že na programoch tohto výboru nie sú tie zoznamy a tí poslanci, keby to chceli robiť, musia si to dohľadať sami a k tomu často nedochádza. Čiže navrhujem, aby, aby to mali pripravené, aby to mohli urobiť a ak sa stotožnia s názorom, že to zasahuje do našej suverenity, tak aby mali jasne napísaný ten proces, akým spôsobom môžu postupovať a akým spôsobom sa môže náš národný parlament do procesu zapojiť a zdvihnúť prst alebo ruku a prihlásiť sa, že pozor, pozor, tu nesúhlasíme, takéto sú naše dôvody. Takže o tomto je tento návrh zákona a prosím vás o jeho podporu, prípadne, ak som povedal niečo nejasne alebo nedostatočne, tak zareagujte, tak rád zodpoviem alebo vyjasním ďalšie otázky. Ďakujem za pozornosť. [15:20] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [15:31] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [15:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [15:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť? Pán spravodajca? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Dostál, procedurálny návrh. [15:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel navrhnúť, ak s tým teda bude pán predkladateľ súhlasiť a aj plénum, aby sme spojili rozpravu k nasledujúcim dvom bodom, keďže nejde len o rovnakú tému, ako už avizoval vo svojom vystúpení pán predkladateľ, ako tento návrh zákona, ktorý sme už prebrali, ale dokonca ide aj o rovnakú matériu, akurát je rozdelená medzi zmenu ústavného zákona a zmenu rokovacieho poriadku, ale tie zmeny z ústavy sa premietajú aj do, do zmeny, zmeny rokovacieho poriadku. Čiže ešte užšie tie, tie dve, dva body súvisia, takže dávam takýto procedurálny návrh, spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. A má aj rovnakého predkladateľa oba body, aj rovnakého spravodajcu. [15:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, budeme rokovať v spojenej rozprave o ďalšom bode a to je, počkajte, či som si neprehodil zle papiere, 164 to je? (Reakcia z pléna.) Dobre. Návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A potom je návrh zákona ako tlač 165, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 164, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 161, návrh zákona 350 je uverejnený ako tlač 165, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 162. Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Krátkemu, aby návrh zákonu uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní v zlúčenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 165.) [15:35] Rastislav Krátky Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Tak opäť rovnakým spôsobom by som to uviedol všeobecne a potom by som sa teda, sa hlásim do rozpravy, lebo aby ste mohli reagovať, prípadne, ak by vznikli otázky, tak veľmi rád dám priestor. Pokiaľ ide o bod 68, tlač 164, cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach pri vypracovaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnou radou pred tým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa spresní rámec tejto spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie týchto stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržiavanie povinností v zmysle tohto zákona tak zo strany vlády, ako aj zo strany parlamentu. Takže toľko k úvodnému slovu. A viac, podrobnejšie poviem v rozprave. [15:53] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [15:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Vnímame to tak, že ste urobili k obidvom zákonom, áno? (Reakcia z pléna.) Dobre. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Dostálovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [15:54] Ondrej Dostál Ďakujem, pán predsedajúci, a ja by som teda uviedol spravodajskú informáciu k obom návrhom zákonov, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165. Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona. Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu. [15:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. V rámci rozpravy ešte chce vystúpiť navrhovateľ. Nech sa páči. [15:56] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Opäť ešte raz ďakujem za slovo. Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014, a druhý opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť. Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev". Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dostatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad". O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania. Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu. To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európske záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dostatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť, alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku. Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1." No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala. Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade. Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať, alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5. Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy, článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165. Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou. Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „ š tyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov". O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu. Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko, čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti, vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente. Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku. "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska, a teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu, alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán. Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14. Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om. Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru. Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a, alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku, predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon, čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní. A týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku, ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť, a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z Komisie, sú, alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity. Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujem za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov. [15:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [16:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S procedurálnym návrhom pán poslanec Majerský. Nech sa páči. [16:13] Milan Majerský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, mám na vás, pán predsedajúci, dve prosby, respektíve požiadavky. Jedna je možno náročnejšia a pochopím, keď mi nebude v nej vyhovené, tá by znela, aby sme o 16.30 h prerušili rokovanie tohto parlamentu do konca dnešného dňa a začalo by sa ráno zajtra o 9.00 h s tým, že o 17.00 h je spomienkové podujatie pri príležitosti 6. výročia vraždy Jána a Martiny. A tá druhá, teda ak by nevyšla tá prvá, tá druhá požiadavka je tá, aby sme im v prípade, že nebude vyhovené, a pochopím, ak nebude, venovali týmto dvom mladým ľuďom, novinárovi a jeho snúbenici aspoň chvíľku ticha v krátkej spomienke na ich nezmyselnú smrť. [16:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec, predpokladám, že to máte aj písomne tieto dva procedurálne návrhy. V každom prípade ja vám nemôžem vyhovieť sám, ale môžem sa spýtať pléna. Najprv teda tú prvú otázku, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme o 16.30 h prerušili a pokračovali ráno o deviatej zajtra. Ak všeobecný súhlas nie je, tak pokračujeme v rokovaní. A druhá otázka, ktorá vyplýva z procedurálneho návrhu je, že či si uctíme. (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne. (Minúta ticha.) Ďakujem všetkým veľmi pekne. Pokračujeme v rokovaní a vyhlasujem tým všeobecnú rozpravu, tú spojenú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či k nej chce ešte navrhovateľ zaujať stanovisko. Pán spravodajca, nie je tomu tak. V tom prípade prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a presúvame sa na prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce, v znení neskorších predpisov. Je to tlač 174 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171. Navrhovateľom je pán poslanec Matovič, ktorý ale v sále nie je, čo znamená, že v tomto bode nemôžeme pokračovať a prepadáva to. Posúvame sa teda k ďalšiemu bodu, ktorý je spojená, zlúčená rozprava 71 a 72, návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 175. A ten druhý bod je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 176. Obidva návrhy by mala uviesť pani poslankyňa Veronika Remišová, ktorá tu v tejto chvíli tiež nie je, takže tieto body prepadávajú, čo znamená, že ideme k prvému čítaniu návrhu poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopl..., ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 143. A Peter Stachura ako navrhovateľ tu nie je, to znamená, že aj tento budeme musieť nechať prepadnúť. Ďalší v poradí je bod prvé čítanie o návrhu zákonov opäť Petra Stachuru a Františka Majerského, ale keďže pán Stachura tu nie je, tak aj tento prepadáva. A pokračujeme, prvé čítanie o návrhu poslankýň Martiny Holečkovej a Andrei Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Je to tlač 149, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 147. A dávam slovo poslankyni buď Martine Holečkovej, alebo pani poslankyni Turčanovej, aby návrh uviedla. A zároveň skontrolujem, či ju tu niekto zo spravodajcov z výboru pre sociálne veci. V tejto chvíli nevidím spravodajkyňu Simonu Petrík, poslankyňu, ale vie ju niekto zastúpiť z výboru pre sociálne veci? Nie je tomu tak. Skúsime, ak dovolíte, pani poslankyňa, prerušíme na pár desiatok sekúnd, aby sa mohla dostaviť niekto zo spravodajcov. Alebo pán poslanec môže si zasadnúť na miesto spravodajcu. Ak... (Reakcia z pléna.) Dobre, tak v tom prípade môžeme začať. Pani poslankyňa Turčanová, máte slovo, aby ste uviedla návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov , tlač 149.) [16:13] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrei Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Pre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj a jedine o dobrú vec, vám v krátkosti predstavím jeden z mnohých medializovaných prípadov, ktoré sa udiali v období posledných rokov. Vo všeobecnosti ide o prípady, kedy sa po úmrtí opatrovanej osoby ocitli osoby, ktoré ich opatrovali, náhle v ťažkej situácii bez zamestnania, bez príjmu, kde padajú na dno a musia sa tak vyrovnávať nielen so smútkom, ale aj s existenčnými problémami. Pani z Nových Zámkov opatrovala ťažko postihnutú dcéru. Žili z jej opatrovateľského a dcérinho invalidného dôchodku. Keď jej dcéra náhle zomrela, ocitla sa bez príjmu. Táto mamička sa síce prihlásila na úrad práce, ale na príspevok nemá nárok, pretože poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho ani garančné a úrazové poistenie. Zo dňa na deň tak prišla o prácu i strechu nad hlavou. Z podnájmu musela odísť, pretože ďalší mesiac nemala z čoho zaplatiť. Nárok na opatrovateľský príspevok jej zanikol v deň úmrtia dcéry. A to sa nebavíme o veľkých sumách, ale iba o sumách, ktoré by mali pokryť životné náklady. Podľa súčasne platného znenia navrhovanej novely zákona sa v prípade úmrtia opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytne príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela, a tiež aj za nasledujúci kalendárny mesiac. Predmetné ustanovenie tak má slúžiť ako istá forma sociálnej ochrany poberateľa príspevku, ktorý môže byť na ňom existenčne závislý, najmä ak nemá príjem zo zamestnania a nie je poberateľom dôchodku. Súčasná dĺžka približne jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto navrhujeme jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je poistený v nezamestnanosti, a teda po skončení opatrovania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je ani povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, to jest zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie poberať, poberať peňažný príspevok na opatrovanie teda aj po úmrtí opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu maximálne šesť mesiacov za podmienky, že takáto osoba je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Kolegovia, uvedomujem si, že možno to nie je zrovna štandardné a systémové opatrenie, ale, vzhľadom na to, že ministerstvo práce avizuje prípravu úplne nového zákona o sociálnych službách a naňho naviazaný bude úplne nový príspevok na kompenzáciu, ale to je úplne nový zákon o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak sa bavíme v podstate obdobie, o období možno roka, roka a pol, a preto prosím o túto podporu, lebo týmto rodinám to naozaj pomôže. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu. [16:13] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo pánovi spravodajcovi, aby, ktorého teda určil gestorský výbor pre sociálne veci. Prosím, máte slovo, pán Ledecký. [16:19] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do nej sa písomne neprihlásil nikto, tak sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či sa k nej ešte chce vyjadriť alebo zaujať stanovisko navrhovateľka. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ideme ďalej na prvé čítanie o návrhu poslankýň Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon, v znení neskorších predpisov. Je to tlač 150, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 148. A dávam týmto slovo pani poslankyni Turčanovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrey Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 150.) [16:24] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu. Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou okrem spomínaného osobného vzťahu nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril, a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal. Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa, a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami. V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje, a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania. Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov. V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného superrýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Teraz by som rád dal slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Plavákovej. Nech sa páči. [16:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja by som len vyzdvihla teda, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej skutkovej podstaty prečinu postihujúceho domáce násilie a možno ako spravodajkyňa by som chcela podporiť myšlienku rozširovania skutkovej podstaty alebo teda zavedenia novej skutkovej podstaty týkajúcej sa domáceho násilia. My sme tiež predložili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa touto problematikou zaoberá a možno by som do ďalšej rozpravy mala pár pripomienok alebo otázok. V porovnaní s naším návrhom zákona vlastne tu nie je upravená kvalifikovaná skutková podstata týkajúca sa konania v prítomnosti detí maloletých, ale to je niečo, čo by sa dalo, samozrejme, upraviť v druhom čítaní. Myslím, že je to tiež dôležité, aby takáto kvalifikovaná skutková podstata pri tomto trestnom čine bola, keďže práve prítomnosť maloletých detí je často súčasťou domáceho násilia a je to teda o niečo opäť závažnejšia forma, pretože tam máme aj ďalšie obete, ktorými sú práve tie deti. Ďalej by som možno, ak by sa dalo vysvetliť tú definíciu spoločného obydlia. Trochu sa obávam, že akým spôsobom by sa to v praxi preukazovalo, že čo konkrétne by bolo potrebné splniť, pretože Trestný zákon nepozná osobitne úpravu spoločného obydlia a že či by to nebolo v praxi nadbytočné a či by sme tým neminimalizovali situácie, ktoré by tento nový trestný čin pokrýval. Toľko mojich pár postrehov a ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásila pani poslankyňa Jurík za klub PS, ale ešte predtým vystúpi pani navrhovateľka, pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči. [16:32] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku. Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný, preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov, je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov. Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť, a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť. Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta, či už sa jedná o vykázanie, alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili. Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť. Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem. [16:35] Michal Šimečka Ďakujem vám veľmi pekne. Pani poslankyňa Jurík, prosím, máte slovo. [16:41] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky motivovaný návrh a ak téma rodovo podmieneného násilia akýmkoľvek spôsobom vzbudzuje u niektorých obavy, že sa tu ide presadzovať vraj nejaká gender ideológia a podobné veci, tak myslím si, že aj to, že Kresťanskodemokratické hnutie a Progresívne Slovensko predstavujú veľmi podobný návrh, a teda zmenu, úpravu, na ktorej sa viac-menej zhodujú konzervatívci a liberáli, tak to svedčí o tom, že to skutočne nie je ideologicky motivované, ale že sa jedná o reálnu pomoc v konkrétnych situáciách ženám, osobám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie a konkrétne jednu jeho formu, a síce domáce násilie. Zároveň by som chcela pripomenúť, ako to tu už aj včera odznelo, že tento návrh sme rovnako ako KDH predložili už predtým, než sa v pléne otvorila tá veľmi nechutná rozprava ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení, a nejedná sa teda, okrem toho, že to nie je ideologicky motivovaný návrh, ani o žiadne vytĺkanie politických bodov, ale skutočne o niečo, čo naša právna úprava, náš Trestný zákon potrebuje a môžeme to schváliť v podstate rýchlo, bez žiadnych komplikácií a nebude nás to stáť nič, práve naopak, ešte raz, pomôže to osobám, zväčša, no nie výlučne ženám, ktoré zažili alebo zažívajú domáce násilie. Najskôr by som teda chcela zopakovať, akú fragmentáciu máme momentálne v Trestnom zákone a prečo je potrebné prijať samostatnú skutkovú podstatu, a teda zaradiť pojem domáce násilie do Trestného zákona. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska vážnosti alebo závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku. Jedná sa najmä o priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Alebo taktiež trestného činu. Z analýzy policajných a justičných administratívnych dát týkajúcich sa trestných činov partnerského a domáceho násilia, ktorú každoročne pripravuje koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, vyplýva, že pri absencii samostatnej skutkovej podstaty domáceho násilia sa domáce násilie fragmentuje alebo teda rozdeľuje do niekoľkých vybraných trestných činov Trestného zákona, ktoré možno rozdeliť podľa foriem toho násilia. Napríklad čo sa týka fyzického násilia, tak je možné stíhať domáce násilie na základe paragrafov 155 až 157, to je ublíženie na zdraví, následne § 183 obmedzovanie osobnej slobody, § 144 úkladná vražda, § 145 vražda alebo § 147 zabitie. Ďalšou formou domáceho násilia je napr. psychické násilie. To je možné v súčasnej podobe Trestného zákona stíhať na základe nasledujúcich paragrafov: § 360 nebezpečné vyhrážanie, § 360a nebezpečné prenasledovanie, § 189 vydieranie alebo § 194 porušovanie domovej slobody. Ďalej tu máme formu sexuálneho alebo sexualizovaného násilia a síce § 199, o ktorom ešte dnes večer budeme hovoriť, znásilnenie, ďalej § 200 sexuálne násilie alebo paragrafy 201 až 202 sexuálne zneužívanie. Poslednou formou, ktorú vieme rozlíšiť na základe týchto dát, je ekonomické násilie. Tam je možnosť stíhať aspoň teda časť alebo individuálny čin v rámci domáceho násilia na základe paragrafov 188 lúpež, 212 krádež, 213 sprenevera, 221 podvod alebo 245 poškodzovanie cudzej veci. V Trestnom zákone tiež máme trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, § 208, ktorý je však v analýze vždy posudzovaný samostatne, keďže jeho skutková podstata zahŕňa skutky psychického, fyzického aj ekonomického násilia a nie je teda možné štatisticky nejakým spôsobom tento paragraf rozdeliť. A aj keď by sa mohlo zdať, že väčšina prípadov domáceho násilia môže byť stíhaná práve podľa tohto § 208, a teda týranie blízkej osoby a zverenej osoby, tento paragraf je v súčasnosti zločinom a v mnohých prípadoch nie je preukázaný tomu zodpovedajúci škodlivý následok protiprávneho konania, preto súčasná právna úprava nie je dostačujúca. Na jednej strane máme tu fragmantáciu (správne „fragmentáciu", pozn. redakcie), a teda posudzujeme skutky individuálne a nepozeráme sa na domáce násilie ako celok, v ktorom osoba zažíva rôzne formy násilia, na druhej strane ten § 208 vyžaduje skutočne veľmi silný škodlivý následok protiprávneho konania, a teda nie všetky prípady domáceho násilia je možné stíhať na základe tohto paragrafu. Táto fregmentácia (správne „fragmentácia", pozn. redakcie) alebo teda rozdelenie spôsobuje, že skutky domáceho násilia sú posudzované väčšinou izolovane podľa už spomínaných paragrafov, prehliada sa opakujúci a stupňujúci sa charakter domáceho násilia a dochádza tiež k podceňovaniu škodlivých následkov tohto ohavného činu alebo činov. Zároveň to prispieva k zvýšeniu rizika opakovanej viktimizácie ohrozených osôb a tiež ich odrádza od nahlasovania incidentov domáceho násilia, pretože často sa stretávajú s tým, že či už policajné zložky, alebo potom neskôr iné orgány činné v trestnom konaní jednoducho buď spochybňujú tie ich svedectvá, alebo úplne nevedia na základe akého paragrafu, alebo teda na základe akej skutkovej podstaty tento čin vyšetrovať. Toto všetko má za dôsledok vysokú mieru latencie k domácemu násiliu v našej spoločnosti a na základe výskumov sa odhaduje, že na Slovensku je táto latencia až vo výške nejakých 85 %. Ďalej by som sa chcela venovať dopadom na obete a preživšie osoby domáceho násilia. Nakoľko domáce násilie je veľmi špecifický druh násilia, ku ktorému dochádza v rodinných a intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, má toto násilie skutočne hlboké dopady na obete. Motívom osoby, ktorá pácha domáce násilie, je moc, vplyv a kontrola nad osobou, nad tou druhou osobou, ktorá je teda obeťou alebo preživšou, pričom obeť je vo väčšine prípadov vystavovaná hneď niekoľkým formám tohto násilia naraz a zas a znova. Čiže ten cyklus sa skutočne opakuje. Domáce násilie je teda možno charakterizovať prítomnosťou nasledovných znakov: Opakovanie a dlhodobosť, resp. trvanie v čase, to znamená, že sa nejedná o jeden izolovaný čin, ale skutočne o cyklus, ktorý sa ešte raz, stupňuje a opakuje. Ďalším charakteristickým prvkom je to samotné stupňovanie, to znamená, že násilie nie je len jeden izolovaný čin, ktorý sa zastaví, ale, práve naopak, tým, že je tam ten cyklus, tak tie násilné akoby epizódy, periódy sa v dĺžke toho trvania stupňujú a z jednej facky sa stáva strčenie dolu schodami, následne väčšia bitka a napokon môže násilie, domáce násilie vyústiť až do tej najzávažnejšej formy rodovo podmieneného násilia, a síce do vraždy ženy alebo odborne nazývanej aj femicídy, čo je vlastne vražda ženy z dôvodu toho, že je žena. Ďalším charakteristickým prvkom je mocenské postavenie páchateľa smerom k obeti s cieľom ovládnuť ju. Ako som už spomínala, motívom tej osoby, ktorá pácha násilie, je skutočne, za prvé, získať moc, potom si ju udržať, mať tiež vplyv a kontrolu nad tou druhou osobou a vlastne riadiť celý jej život tak, aby nebola schopná slobodného rozhodovania. Posledným charakteristickým bodom je anonymita, teda fakt, že sa toto násilie deje zväčša za zatvorenými dverami, kde nie sú vo väčšine prípadov iní svedkovia ako len samotné deti, a tiež intimita toho rodinného alebo domáceho prostredia. Ja by som chcela zopakovať možno tú moju skúsenosť, keď som pracovala ako právna poradkyňa v centre pre obete zažívajúce násilie a keď som si myslela možno to, čo si aj mnohí a mnohé tu dnes v pléne myslia, že aké je vlastne jednoduché, alebo že teda je najľahšie pre osobu, zväčša ženu zažívajúcu násilie, odísť z násilného vzťahu a že tým sa to násilie končí. Ja som si už vtedy uvedomovala, že je to, samozrejme, ťažké, najmä keď sú v tej rodine alebo v tom páre deti, ale že zároveň každá z nás alebo teda každá osoba by mala byť takéhoto rozhodnutia schopná a ak chce to násilie ukončiť, tak jednoducho opustí tú domácnosť a všetko je vybavené. Nuž takto to nefunguje a aj keď by sa to mohlo z teórie zdať veľmi ľahké, tak domáce násilie funguje ako začarovaný kruh, resp. hovoríme o cykle násilia a z praxe vidíme, že teda to nie je len že nie ľahké, ale vo veľa prípadoch doslova nemožné odísť z takéhoto cyklu. Vysvetlím, ako ten cyklus funguje. Ten cyklus začína nárastom napätia, keď napr. dám veľmi konkrétne príklady, sa strhne hádka o tom, že či je polievka na stole dostatočne teplá, alebo dostatočne slaná. Následne vyústi tento, táto epizóda násilia do fázy výbuchu, kde príde napr. k facke alebo k inému fyzickému prejavu násilia. Potom ho vystrieda obdobie popierania a zľahčovania, a teda páchateľ sa svojej obeti ospravedlňuje a hovorí, že vlastne mal trebárs nervy alebo že prišiel unavený z práce, že to, čo sa stalo, tak je len jedným izolovaným činom a že viac sa to nezopakuje, a potom nasledujú tzv. medové týždne. Tieto fázy, ako som to spomínala aj včera, na seba nadväzujú, tvoria opakovanú slučku, jej intenzita sa zvyšuje, aj to násilie je čoraz výraznejšie a aj rytmus týchto epizód, ktoré sa opakujú, sa môže zrýchľovať. Aj preto osoby, ktoré žijú v takomto cykle násilia, ktoré sú obeťami násilia, žijú v dlhodobom strese a strachu, nevedia, kedy vlastne opäť nastane tá fáza, že ten páchateľ opäť vybuchne. A okrem fyzických zranení, ktoré sú takou tou viditeľnou formou násilia, samozrejme, môžu trpieť aj rôznymi úzkostnými, funkčnými a ďalšími poruchami, depresiami a dokonca posttraumatickou stresovou poruchou. Zároveň ten páchateľ v nich neustále udržiava ten pocit, že sú od neho závislé, že nemôžu odísť, že ho potrebujú, že to, čo sa deje, je do určitej miery aj ich vina a že viac sa to nebude opakovať. A práve aj kvôli tomuto často z násilného vzťahu neodídu. Ďalej by som chcela zopakovať, aké sú dopady na deti, pretože to je vlastne aj jedna z vecí, kvôli ktorým sme my do nášho návrhu zakomponovali aj zvýšené tresty, pokiaľ sa jedná o násilie v prítomnosti detí, a to je možno teda aj to, čo nám čiastočne chýba v tom, v tom zákone od kolegýň navrhovateliek z Kresťanskodemokratického hnutia. Ako som včera hovorila, tak pre deti je život v násilnej domácnosti alebo v násilnej rodine hneď dvojnásobne nebezpečný, pretože na jednej strane môžu byť tie deti samé obeťou násilia, či už teda fyzického, alebo niektorých iných foriem, a na strane druhej, samozrejme, to, že sú svedkami násilia, ktoré vykonáva, teda v drvivej väčšine prípadov otec na matke, tak samy ním trpia. A taktiež táto skúsenosť je veľmi traumatizujúca a má ďalšie dopady na ich vývoj, na ich vzťahy aj na ich zdravie. A je treba povedať, že každé dieťa bez ohľadu na to, že či je obeťou toho prvého typu násilia a či je teda priamo obeťou aj nejakého fyzického alebo iného násilia, alebo či sa len násiliu prizerá, je dozaista obeťou násilia a u mnohých sa začína toto už pred narodením. A sú teraz výskumy, ktoré hovoria o tom, že deti vnímajú násilie, už keď sa deje na ich tehotnej matke. A podľa štúdie je skutočne dokázané, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú rovnaké citové, psychické a zdravotné problémy ako u týraných detí. Taktiež by som pripomenula, že v prípade detí, ktoré sú teda priamymi alebo nepriamymi obeťami domáceho násilia, je približne pätnásťkrát taká veľká šanca, že sa stanú aj obeťami zneužívania, či už teda rodinnými príslušníkmi, alebo blízkymi osobami. Zároveň, a tu je možno ďalšia taká naša výtka voči návrhu kolegýň z KDH, čo sa týka tej obligatórnosti jednej z podmienok, a síce života v domácnosti, tak je potrebné pripomenúť, že ani separáciou rodičov alebo teda tých osôb, ktoré spolu zdieľajú domácnosť, násilie často nekončí. A preto tento prvok, hoci teda nazývame tento typ násilia domácim násilím, prvok života v domácnosti, v spoločnej domácnosti by nemal byť obsiahnutý v navrhovanej úprave. Ja by som teraz možno v skratke iba zopakovala tých niekoľko rozhodnutí, nepôjdem do detailov, v ktorých európsky súd ľudských práv, ktorý nás, samozrejme, zaväzuje svojimi rozhodnutiami, pripomenul niekoľkonásobne, že ak štát neposkytuje dostatočnú ochranu a pomoc preživším aj domáceho násilia alebo ak nezaručí právny rámec, ktorý, ktorý toto dostatočne upravuje, tak porušuje článok 3 európskeho dohovoru, ktorý je teda zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ale tiež princíp zákazu diskriminácie z článku 14 a ďalších článkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Jedná sa, vravím, nepôjdem tentokrát, lebo včera som, včera som ich tak detailnejšie rozobrala, nepôjdem do detailov, ale jedná sa o rozhodnutia Talpis proti Taliansku, Tuniková a ďalší proti Ruskej federácii alebo Aje proti Bulharsku. Zároveň by som sa vrátila k tomu, že Európska komisia pripravila návrh smernice o prevencii a boji s rodovo podmieneným násilím. Na texte tejto smernice sa pred niekoľkými týždňami dohodli Európsky parlament s Radou a tento text, ktorý teda my budeme musieť implementovať, má za cieľ účinne bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v celej Európe. My však máme za to, že Slovenská republika nemusí a nemala by čakať na to, kedy nám Európa, Európska únia určí deadline na implementáciu tejto smernice, ale niektoré zmeny môžme do nášho právneho systému zaviesť už teraz. Toto zavedenie novej skutkovej podstaty domáceho násilia je jednou z nich. Je to relatívne ľahká zmena, ako sme spomínali, nič nás nestojí, takže stačí, stačí ju len odhlasovať a skutočne pomôže obrovskému množstvu osôb aj mužov, ale prevažne žien, ktoré domáce násilie zažívajú. Zároveň nás Európska únia už niekoľko rokov vyzýva k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Patríme totiž medzi hŕstku, momentálne šesť štátov Európskej únie, ktoré doposiaľ tento dohovor neratifikovali a to napriek tomu, že samotná Európska únia ho ratifikovala v júni minulého roka. Aj preto Európska únia predstavila tento vlastný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím a rozhodla sa ísť cestou smernice, pretože chcela akýmsi spôsobom vykompenzovať to, že niektoré štáty odmietajú stále túto ratifikáciu z dôvodov, o ktorých sme sa teda rozprávali aj včera. Mimochodom, keď som sa stretla v jednej televíznej diskusii s pani štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra Luciou Kurilovskou, tak mi povedala, že, teda tam povedala v diskusii, že z odborného hľadiska by určite podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Takže ja som veľmi zvedavá, keby takýto návrh pristál tu na stole, že ako sa jej materská strana HLAS, keď vás tu vidím, kolegovia, kolegyne, k takejto ratifikácii postaví. Tá navrhovaná smernica, ktorú som spomínala, je v podstate modernejšou verziou Istanbulského dohovoru, pretože ten istanbul už má niekoľko rokov a smernica obsahuje také dve základné časti, či už teda časť o trestnom práve, alebo druhá časť je vyslovene o pomoci a podpore obetí a preživších. Smernica kriminalizuje fyzické, psychické, ekonomické aj sexuálne násilie páchané na ženách v Európskej únii, či už teda offline, to je aj domáce násilie, o ktorom dnes hovoríme, ale aj online, pretože jej súčasťou sú aj opatrenia na zvýšenie a zjednodušenie nahlasovania trestných činov. Práve o tom nahlasovaní sme sa tu niekoľkokrát bavili veľmi nevhodným spôsobom. Ale práve táto smernica nám dáva návod na to, ako zvýšiť počet nahlasovaní. A naschvál teda, aby som nepoužila slovo motivovať ženy k nahlasovaniu. Členské štáty tiež budú povinné zriadiť linky pomoci a krízové centrá pre obete domáceho násilia. Samozrejme, že aj linku pomoci, aj krízové centrá už na Slovensku máme, avšak tieto sú nie vždy dostupné, pretože nemajú dostatočný počet miest a hlavne sú veľmi finančne poddimenzované. Takže aj na základe tejto smernice budú musieť štáty skutočne zaviesť nejakú úpravu, ktorá zaručí týmto organizáciám alebo centrám pomoci dostatočné financie na ich fungovanie. Za veľký zápor tejto smernice, to trochu odbočím, však považujem fakt, že časť štátov vrátane Slovenska sa postavila proti spoločnej definícii znásilnenia na základe absencie súhlasu, a teda tento text, na ktorom sa dohodli Európsky parlament s Radou, túto redefiníciu znásilnenia neobsahuje. Väčšina tak urobila, na rozdiel od Slovenska, pretože Slovensko to urobilo z úplne iných dôvodov, avšak také Francúzsko alebo Nemecko to urobilo kvôli tomu, že podľa nich Komisia vo svojom návrhu použila nesprávny právny základ. Každopádne, táto legislatíva z pera Európskej únie je aj pre Slovensko krokom vpred, ktorý pomôže ženám a ďalším osobám zažívajúce násilie aj u nás na Slovensku. Avšak opakujem, my na ňu skutočne nemusíme čakať, skutočne nemusíme opäť raz, tak ako sme čakali napríklad pri smernici o obetiach trestných činov, čakať na to, kedy nám opäť Európska únia takto predloží na stôl právny rámec na pomoc týmto obetiam. My skutočne môžme konať už dnes. Zároveň organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú pomoci osobám zažívajúcim rodovo podmienené násilie, a hlavne teda aj domáce násilie, a často suplujú štát, pretože štát jednoducho, pre štát to nikdy nebola priorita, upozorňujú na ďalšie problémy, ktoré, ktoré počas svojej praxe a počas tejto pomoci limitujú akoby ich, ich možnosti pomoci. Napríklad problém rodovo podmieneného násilia nie je riešený medzirezortne alebo teda medzisektorovo a spadá zväčša veľmi izolovane pod rôzne ministerstvá. Zároveň neexistuje systémové, a to som už aj spomínala, systémové a garantované financovanie pomoci a podpory obetiam a preživším v rámci štátneho rozpočtu. Neustále sa spoliehame len na dotačné schémy alebo, samozrejme, európske fondy. Tiež nezbierame, a tým pádom ani nedisponujeme dostatočnými a v podstate primeranými dátami o domácom násilí a ďalších formách rodovo podmieneného násilia. A toto všetko je len dôsledkom toho, že prevencia a boj s rodovo podmieneným násilím nikdy neboli priority žiadnej vlády. Hoci teda v programových vyhláseniach či už troch vlád Roberta Fica, aj tej dnešnej štvrtej sa takáto priorita spomína, nikdy sa jej skutočne nevenovali. A to, v akom zlom stave máme momentálne celý ten systém pomoci obetiam a preživším domáceho násilia, ale aj iných foriem rodovo podmieneného násilia, je len dôkazom toho, že to nikdy nebolo prioritou. My preto máme za to, že by sme v prvom rade mali vytvoriť jednotný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím, aj teda s touto jednou z foriem domácim násilím, nastaviť dostatočné a systémové financovanie podporných služieb. Asi nie tak, že zoberieme organizáciám, ktoré chránia a podporujú ľudské práva, a presunieme to jednorazovo vraj na pomoc obetiam a preživším, ale skutočne je potrebné nastaviť niečo, čo bude fungovať dlhodobo, systémovo a komplexne. A zároveň by sme sa teda mohli pozrieť aj na to, čo už tu máme aj z predchádzajúcich pripravovaných reforiem, ktoré, ktoré prešli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ale aj so všetkých tých vízií, projektov a ďalších pripravených materiálov. Máme tu akčné plány, ktoré obsahujú skutočne veľa podnetov, ktoré by mohli pomôcť v tejto oblasti, avšak nikdy nie sú skutočne implementované. Zároveň aj v týchto akčných plánoch a v ďalších dokumentoch dlhodobo odborníci a odborníčky volajú po aktualizácii legislatívy, ktorá je zastaralá a ktorá znemožňuje adekvátnu právnu odpoveď na násilie vrátane domáceho násilia. A v týchto dokumentoch nájdete tiež aj túto, tento apel na to, aby sme do Trestného zákona zaviedli aj samostatnú skutkovú podstatu, a síce domáce násilie. To je to, čo predkladáme či už teda my v Progresívnom Slovensku, alebo aj kolegyne z KDH. Slovenský právny poriadok, ako som už spomínala, neponúka primeranú odpoveď na domáce násilie, nepozná trestnoprávnu definíciu domáceho násilia. Tento pojem je zahrnutý iba v zákone o obetiach a nepozná ani samotný pojem násilie. Navrhovaná úprava či už teda od nás, alebo z dielne KDH preto ponúka efektívny nástroj na postihovanie páchateľov domáceho násilia, ktorého dôsledkom alebo teda ktorý nám pomôže aj zvýšiť dôveru obetí a preživších v právny systém a ich ochranu a prispeje k zvýšeniu oznamovania domáceho násilia. A tak ako som hovorila aj včera, ja by som skutočne chcela veriť, že aspoň pri týchto zákonoch odhodíme tieto politické farby tričiek a zameriame sa skutočne na to, obzvlášť v tejto situácii, ktorá tu nastala po novele, po diskusii vraj o novele Trestného zákona, a rozhodneme sa skutočne pomôcť obetiam a preživším, pretože nemôžu čakať dva roky, tak ako to povedal pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Gašpar, na nejakú komplexnejšiu novelizáciu trestných kódexov. Ja si myslím, že môžme konať hneď a taktiež nemusíme čakať ani na tú smernicu. Máme to v rukách ani tak nie my z opozície, lebo verím, že vzájomne tie naše návrhy podporíme, ale máte to v rukách hlavne vy, koalícia. Takže ešte raz by som vás chcela aj z tohto miesta poprosiť o podporu týchto zákonov. Ďakujem. [16:41] Andrea Turčanová – Vystúpenie vymazať rámček [17:05] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči. [17:10] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, kolegyňa Jurík, za tvoj obsiahly príspevok k tejto téme, aj za návrhy, ktoré v téme rodovo podmieneného násilia neúnavne predkladáš. Ja by som chcela reagovať najmä na tú poslednú časť tvojho príspevku, kde si spomenula vlastne ten podľa mňa poburujúci výrok na ľudskoprávnom výbore od štátneho tajomníka Gašpara, že teda obete rodovo podmieneného násilia, preživšie, majú čakať ďalšie dva roky na to, kým sa vôbec vládna koalícia dostane vlastne k riešeniu tohto pretrvávajúceho akútneho problému. Treba naozaj poukázať na to, že tu pomaly neuplynie mesiac kedy v médiách nemáme informáciu o tom, že buď došlo k ďalšej femicíde alebo k stalkingu žien, alebo k ďalším formám rodovo podmieneného násilia. Riešime momentálne aktuálne situáciu týkajúcu sa premlčania, skrátenia premlčania znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov. To sú všetko veci, s ktorými sa my ženy v dennodennom živote dlhé roky boríme, musíme im čeliť a v prípade, keď sa niektoré z nás naozaj stanú obeťami takýchto trestných činov, tak tá podporná sieť, ktorá existuje, je veľmi by som povedala, vyťažená a preťažená tým náporom, ktorý musia ako keby zvládať. Majú, zaslúžili by si oveľa viac finančných prostriedkov, ale zároveň, nie je to len teda o tej podpornej sieti, ktorú držia pri živote mimovládne organizácie, ale predovšetkým jednak o reforme vlastne trestnoprávnych kódexov, ktoré aj my, aj KDH, ale predovšetkým o trestnom procese, kde by teda práva obetí a prístup k obetiam mal byť oveľa, oveľa lepší. Takže ešte raz ďakujem aj za to, že si predniesla tento príspevok za klub. [17:10] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [17:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za tvoj príspevok. A ja by som tiež chcela veľmi dúfať, že nebudeme musieť čakať dva roky, kým príde len nejaký návrh, ktorého ani nevieme v tejto chvíli, aká by mala byť podoba. Naozaj, preživšie násilie, či už domáceho, alebo sexuálneho, nemajú čas čakať, treba im pomôcť okamžite a je to niečo, čo môžeme spraviť veľmi efektívne a rýchlo, už aj na tejto schôdzi parlamentu posunúť tento návrh alebo náš návrh zákona do druhého čítania. A ja naozaj dúfam, že nebudeme musieť na každej jednej schôdzi najbližšie roky prinášať opakovane a opätovne problém rodovo podmieneného násilia, že sa pohneme už konečne k riešeniam. Ako už odznelo aj v tvojom príspevku, tie následky domáceho násilia sú naozaj najzávažnejšieho charakteru, či už sú, sa týka psychického zdravia samotných obetí, prevažne žien, ale aj dopadov na deti. A napríklad teraz, v súčasnej dobe prebieha aj v Británii výskum, ktorý sa zameriava na následky domáceho násilia vo vzťahu k poškodeniu mozgu. A naozaj vychádza im to tak, že dlhodobé domáce násilie, hoc môže byť napríklad aj menšej intenzity, ale tým, že je opakované, tak spôsobuje také závažné poškodenia mozgu ako napríklad pri závažných dopravných nehodách, nezvratné poškodenia mozgu. Naozaj je to obrovský problém, ktorý jednoducho potrebujeme riešiť čím skôr, aby tých obetí bolo čo najmenej. Ďakujem veľmi pekne. [17:12] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Mária Kolíková. [17:14] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem jednoznačne podporiť cieľ tohto návrhu a iba jednoznačne je množstvo, množstvo práce pred nami ako krajiny, ktorá má vôbec problém jednak s rodovo podmieneným násilím, ale vôbec problém pomoci obetiam, a ešte potom pôjdem ďalej, sexuálneho násilia. Však o tom sú tu teraz aj viaceré návrhy z opozície. A ja len chcem upozorniť v nadväznosti na tú konkrétnu právnu úpravu, ktorá sa tu navrhuje, takže preto som si dovolila aj tento krátky, je, že jednoznačne máme absolútne spoločnú zhodu, absolútnu. Len v tej konkrétnej právnej úprave by som bola rada, keby potom, dúfam a verím, že aspoň niektoré z týchto návrhov sa dostanú aj do druhého čítania, sa potom baviť veľmi vážne a dôsledne k tej konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, aby sa nám náhodou nestalo, že vytvoríme priestor pre páchateľov, že dostanú priestor dostať láskavejší trest, pretože skutková podstata tohto nového trestného činu sa nebude až tak líšiť pri niektorých skutkoch od tej, ktorá je oveľa teraz prísnejšie trestaná. Na to upozorňujem, lebo som si všimla, že vlastne to sa týka aj ďalšieho návrhu, ktorý je tu podobný k tejto téme, že treba byť veľmi, veľmi dôsledný. Ako to trestné právo je v tomto veľmi prísne, že jednoducho keď ten páchateľ má šancu dostať za ten, za daný skutok miernejší trest a je možné, aby bol kvalifikovaný vlastne podľa inej skutkovej podstaty, a tak toto môže byť, ja len upozorním na to, že toto môže byť problém. Tak určite by som potom rada participovala na závažnejšej zmene. Takže jedna vec je podpora v prvom čítaní, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:14] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Irena Bihariová. [17:17] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcela len možno tu pre prítomných koaličných poslancov zhrnúť, že ako na to všetko, čo sme teda počuli od pani poslankyne Bey Jurík, ale na tento typ konania reaguje schválená novela Trestného zákona. My totižto máme už aj dnes v Trestnom zákone teda skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je definovaná naozaj takým typom týrania a ubližovania, aké by nikto z nás nechcel zažiť ani jeden deň, vrátane spôsobovania popálenín, odopierania stravy, trýznenia a tak ďalej. V súčasnosti je teda možné uložiť za takýto typ konania tri až osem rokov trestu odňatia slobody. Podľa schválenej novely Trestného zákona bude môcť byť páchateľovi uložený podmienečný trest a ak teda by bol uložený nepodmienečný trest vzhľadom na to, že tá horná hranica neprevyšuje osem rokov, eventuálne desať rokov, môže byť alebo teda sudca je v duchu tejto novely povinný preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu, a teda uloží páchateľovi povedzme domáce väzenie. Viete si predstaviť v tejto situácii tú absurditu? Že žena je proste, alebo tá rodina je vystavená tyranovi a štát proste uloží povinnosť, aby sa zdržiaval v ich blízkosti, teda s náramkom. To sme komu pomohli? To bude tá akože sanácia ujmy poškodených, nevraviac teda o tom, že neviem si predstaviť v tomto, pri tomto type kriminality, komu ideme nahrádzať akú škodu, a či tej rodine, ktorá týmto naozaj trpí. A teda naozaj to je dosť brutálne, brutálne konanie, ktoré ten Trestný zákon v súčasnosti popisuje, ideme, neviem čo, aký typ peňazí alebo satisfakcie poskytnúť a necháme jej páchateľa doma, aby naďalej pokračoval v konaní. Takže len toľko, ďakujem. [17:17] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [17:19] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Beáta, ja ti veľmi ďakujem za tento podrobný exkurz do problematiky rodovo podmieneného násilia, pretože tejto problematike takmer vôbec nie je venovaná žiadna pozornosť, čo sa týka ani tu v parlamente teda, ani na verejnosti. A výsledkom je, samozrejme, že zlyhávame ako v oblasti primárnej, tak aj sekundárnej prevencie a ako sa ukazuje, tak aj v tej trestnoprávnej rovine. Keď sa tak zamyslíme nad tým, že prečo to ale je a prečo ostatné krajiny sú už tak ďaleko napríklad v riešení rodovo podmieneného násilia a u nás tomu tak nie je, tak ja musím vyjadriť presvedčenie, že z môjho pohľadu je to hlavne preto, lebo nekalým spôsobom do riešenia rodovo podmieneného násilia vstupuje ideológia, ktorá má na Slovensku naozaj veľmi podstatný vplyv na to, že sa táto problematika nerieši odborným spôsobom, ale ideologicky. A to nám bráni pomenovať ten základný problém, prečo k rodovo podmienenému násiliu dochádza, a to je pretrvávajúce rodové stereotypy. Je nutné začať s touto problematikou naozaj už v útlom veku, v prostredí škôl, keď už nie v domácnostiach, a tu narážame na ďalší problém, kedy je vzťahová a sexuálna výchova zrazu ideologickým problémom, ktorý pokladáme aj na tejto pôde za veľmi dôležité riešiť. Ja by som ešte chcela veľmi rýchlo upriamiť pozornosť aj na to, že je tu veľmi závažný problém, ktorý je opomínaný, a to je omnoho väčší výskyt rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách, ktorému čelia rómske ženy, a tejto téme nevenujeme absolútne žiadnu pozornosť. Čo sa ani nečudujem, keď tomu nevenujeme pozornosť v majoritnej populácii, nieto ešte vo vylúčených rómskych komunitách. Ďakujem za pozornosť. Už nemám čas viac. [17:19] Ľuboš Blaha Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Beáta Jurík. [17:19] Beáta Jurík Ďakujem pekne za slovo, pán predsedujúci. A ďakujem aj vám, kolegyne. Mne je tak trochu ľúto, že to bola opäť len diskusia žien a že muži sa do nej nezapojili, a pritom... no, pán Krúpa, vidíte, ale, samozrejme, aj z koalície. A pritom rodovo podmienené násilie sa netýka len žien. Nie je to ženský problém, ženská téma. Toto je problém našej spoločnosti a myslím si, že aj kvôli tomu, že často teda aj tie osoby, ktoré o tomto probléme hovoria, sú len ženy a muži akosi nemajú záujem sa do toho nejakým spôsobom angažovať. Tak aj to prispieva k tomu, že ten problém sa nerieši a že ako som spomínala, tak rodovo podmienené násilie čerpá alebo teda profituje z veľkej miery latencie v našej spoločnosti. A teda ak sa niektorý z týchto zákonov dostane do druhého čítania, o čom síce pochybujem, ale tak nádej umiera posledná, tak by som bola veľmi rada, keby sa, keby sa do tej diskusie zapojili aj muži. A ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, tak máme skutočne ešte veľa práce na Slovensku s tým, aby sme aktualizovali ten právny rámec, ktorý je zastaralý, a vôbec, aby sme nastavili celkovo tú pomoc a podporu preživším osobám alebo obetiam. A my budeme skutočne usilovne predkladať rôzne návrhy zákonov a verím, že ich vždy nezmetiete zo stola iba s tým, že však to ide od PS-ka, od opozície. Niekedy skutočne meníme len jedno slovíčko v zákone a pomôže to stovkám, ak nie tisíckam obetí v tej danej situácii, aby sa domohli spravodlivosti. Tak skutočne vás poprosím, ak napríklad túto novelu ste odôvodňovali porušovaním ľudských práv, tak buďte aj tu skutočne zhovievaví k tým obetiam, pretože z odstránenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:19] Ľuboš Blaha Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Pani spravodajkyňa? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 58, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 56. Dávam teraz slovo poslankyni Márii Kolíkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 58.) [17:19] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia. Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím. Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány. To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu, a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete. Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne, alebo voličstva, ktoré je viac liberálne, jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov. Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani, čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme. A tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane. Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať. V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien! A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017! Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer. A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel. Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 %, páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien. V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom. A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím. Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať. Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí. A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie. K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu. V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete. Mať tu obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala, aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou. Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nielen voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza. Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom Trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť. Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tieto, tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja, len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do Trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pri ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku, ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov, ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať. Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale, naopak, nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie. Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme. Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd. Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty. [17:21] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [17:25] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [17:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Plavákovej, nech sa páči. [17:45] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako tu aj odznelo. Účelom je redefinícia znásilnenia tak, aby sexuálna aktivita bez súhlasu bola považovaná za trestný čin. Ja by som k tomu uviedla tiež pár slov. My sme tiež ešte v roku, myslím, že to bolo 2021, prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška predkladali návrh redefinície znásilnenia tu do pléna parlamentu v jeho minulom funkčnom období. Vtedy tu bola veľmi naozaj, neviem, ako pomenovať tú debatu, smutná debata, ktorá, nechutná, áno, to je to správne slovo, nechutná debata plná aj posmeškov. Som rada, že dnes teda to tak nie je, a dúfam, že teda sa to k tomu nezvrtne. Tiež by som chcela veriť, že naozaj v tomto pléne máme zhodu na tom, že trestný čin znásilnenia by mal byť takýmto spôsobom zadefinovaný. Odznelo tu už, že ide o návrh, ktorý vlastne prešiel rozsiahlym rozporovým konaním, čo môžem potvrdiť, lebo som sa ho tiež zúčastnila a naozaj išlo o veľmi poctivú odbornú diskusiu so všetkými inštitúciami, ktoré, ktorých sa návrh dotýka. Tiež podporujem zlúčenie § 199 a 200. My sme v tom rozporovom konaní navrhovali aj nahradenie vlastne § 200 novým trestným činom sexuálneho obťažovania, o čom tu možno niekedy v budúcnosti tiež budeme diskutovať. A toľko za mňa pár slov k tomuto návrhu zákona. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam tiež zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku a to za klub Progresívne Slovensko od pani poslankyne Beáty Jurík, ktorej teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči. [17:49] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem spomienkou, ktorú teda spomínala aj kolegyňa Plaváková. My sme redefiníciu znásilnenia v podobnom znení ako tú redefiníciu, o ktorej sa bavíme aj dnes, do parlamentu priniesli už v roku 2021 prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Navrhovali sme zmeniť túto definíciu tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb, považovali za znásilnenie. Taktiež sme navrhovali odlíšenie trestných sadzieb podľa situácie, tak ako aj dnes v diskutovanej úprave, presnejšie podľa spôsobu, akým bolo znásilnenie vykonané, či už teda sa jednalo o inú sexuálnu aktivitu, alebo penetráciu, a tiež podľa toho, či došlo k aktivite bez súhlasu, alebo bolo použité násilie či jeho hrozba. Zároveň sme navrhovali upraviť definíciu tak, aby brala do úvahy fakt, že preživšou osobou alebo obeťou znásilnenia nemusí byť len žena, ale akákoľvek iná osoba, a teda aj muž, pretože to doposiaľ náš Trestný zákon neobsahoval. Tiež sme navrhovali, že tým zjednotením, ku ktorému dochádza aj v úprave, ktorú navrhuje pani poslankyňa Kolíková, a síce zjednotením paragrafov 199 a 200 Trestného zákona by sa uvoľnil vlastne § 200, v ktorom sme navrhli doplniť novú skutkovú, samostatnú skutkovú podstatu prečin sexuálneho obťažovania. Ako už spomínala kolegyňa Plaváková, vtedy o tom tu v pléne prebehla skutočne nechutná rozprava. Napríklad istý bývalý poslanec Mazurek sa pýtal, či bude potrebný súhlas notára alebo nejaký zmluvný vzťah. Bývalý poslanec a súčasný minister životného prostredia považoval za trápne, že by sme mali regulovať, či niekto dal, alebo nedal jasne najavo, že chce sex, a že nám už chýbajú len tie vložky zadarmo. Ďalší poslanec z radov fašistov, už si nespomeniem, žiaľ, na jeho meno, vtipkoval, že čo sa stane v prípade, že Slovák znásilní Bulharku, lebo vraj v Bulharsku sa súhlas vyjadruje inak ako na Slovensku a že by teda došlo k medzinárodnému znásilneniu. No neviem ako ináč, než nechutné sa dajú nazvať tieto slová. Za vtedy hlasovalo len päť poslancov a ja ich teda vymenujem, lebo si myslím, že si to zaslúžia, v dobrom zaslúžia. Boli to poslanci Benčík, Osuský, Miro Kollár, navrhovateľ Tomáš Valášek a Juraj Šeliga. Ostatní sa zdržali alebo hlasovali proti. Dnes je rok 2024 a my namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako pomôcť obetiam a preživším tohto ohavného typu násilia, sme tu pred týždňom zažili ešte horšiu a nechutnejšiu debatu ako vtedy, a to mi je nesmierne ľúto. Vrátim sa ale k odôvodneniu tejto úpravy a teda aj k dôvodom, prečo Progresívne Slovensko, samozrejme, návrh pani poslankyne Kolíkovej a poslancov Krúpu a Dostála podporí. Trestný čin znásilnenia nemožno viac charakterizovať len použitím násilia alebo hrozby násilia znemožňujúcim prejaviť svoju vôľu či odpor proti takému konaniu. Takáto právna úprava, ktorá podmieňuje znásilnenie prítomnosťou určitej formy násilia alebo teda hrozby a v ktorej absentuje potreba súhlasu oboch osôb, nedostatočne chráni preživšie osoby. Nereflektuje totiž skutočnosť, že k väčšine znásilnení dochádza, tak ako to už spomínala aj pani kolegyňa Kolíková, bez použitia násilia, nakoľko vo veľa prípadoch preživšia osoba pozná osobu, ktorá sa na nej dopúšťa tohto trestného činu, aj preto nekladie žiadny odpor. Znásilnenia vyplývajú zo stereotypnej predstavy, že na ženu v parku vyskočí neznámy muž v nejakom kabáte a pomocou fyzickej sily ju donúti k pohlavnému styku napriek jej kriku. Takéto násilia sú, znásilnenia sú skutočne zriedkavé. V drvivej väčšine prípadov sa skutočne jedná o niekedy až tie najbližšie osoby vrátane napríklad manželov alebo teda partnerov. Legislatíva v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska však stále nepovažuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Inak povedané, sexuálna aktivita je znásilnením len za podmienky, ak pri nej došlo k násiliu, teda ak bol použitý nátlak, fyzická sila, vyhrážky alebo ak sa preživšia osoba nemohla brániť. Táto zastaralá vízia viac nespĺňa medzinárodné a európske ľudskoprávne štandardy. Aj preto v Európe možno momentálne pozorovať pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia svoje právne definície znásilnenia a do svojich právnych systémov zahŕňajú aj prečin sexuálneho obťažovania, tak ako sme to navrhovali, tak to odporúča aj Istanbulský dohovor, o ktorom sme sa tu niekoľkokrát za posledné dva dni bavili. Jedenásť krajín, a síce Belgicko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Írsko, Island, Luxembursko, Malta, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, a najnovšie do istej miery aj Česká republika už pristúpilo k zmene legislatívy a definuje sex bez súhlasu ako znásilnenie. Aj tu by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika bola jedným z prvých signatárov Istanbulského dohovoru, avšak v roku 2019, 2020 Národná rada Slovenskej republiky odmietla jeho ratifikáciu a jedným z hlavných argumentov, ktorý som spomínala aj včera v tej rozprave o domácom násilí, bol práve fakt, že vraj na Slovensku môžme potrebné zmeny zaviesť aj bez toho, že by sme ratifikovali Istanbulský dohovor. Tak aj táto navrhovaná zmena klubom SaS nám opäť dáva tú možnosť potvrdiť, že ak teda nechceme ratifikovať Istanbulský dohovor, tak môžme tieto potrebné zmeny zaviesť iným spôsobom. Ja by som teraz zhrnula také hlavné argumenty podporujúce navrhovanú zmenu. Za prvé je potrebné zabezpečiť preživším a obetiam spravodlivosť a ochranu. Zo štatistiky kriminality v Slovenskej republike ministerstva vnútra vyplýva, že polícia Slovenskej republiky za rok 2020 evidovala 93 prípadov znásilnenia. Od roku 2015 sa číslo nahlásených prípadov pohybuje ročne medzi 80 až 100 prípadmi, avšak podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien vo veku 18 - 70 rokov, čo predstavuje 4,9 %. Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia: znásilnenie 38 %, pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by žena nesúhlasila v 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy sexuálneho násilia 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. Všetky tieto čísla sú však v skutočnosti oveľa vyššie. Väčšina preživších znásilnenia sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikomu nezverí. Hlavnými faktormi mlčania, a tie si myslím, že je obzvlášť v aktuálnom kontexte veľmi dôležité si zopakovať, je strach, či už teda strach z osoby, ktorá čin spáchala, alebo z reakcií ľudí a tiež spoločenská stigma. Preživšie osoby majú len veľmi malú dôveru v kompetentné orgány a také reči, ako sme tu počuli aj pred dvoma týždňami, im určite nepomáhajú alebo ich určite nemotivujú k tomu, aby tento ohavný čin nahlásili. Zároveň ich nádej dovolať sa spravodlivosti je aj kvôli súčasnej zastaralej legislatíve veľmi nízka, navyše sa stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Je teda nevyhnutné, aby sa prijatá zmena zákona prejavila aj v konkrétnej aplikácii v praxi osobami a inštitúciami, ktoré prichádzajú do kontaktu s preživšími. Druhým hlavným argumentom je nutnosť odstrániť rodovo podmienené násilie. Obsolétna právna úprava, rodové stereotypy a z nich vyplývajúce mýty o súhlase len podporujú a normalizujú existenciu sexuálneho, sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia, vo veľkej časti prípadov aj znásilnenia a v tých najhorších prípadoch femicídy v našej spoločnosti. Znásilnenie totiž je formou rodovo podmieneného násilia, pretože je namierené voči konkrétnej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia. Neprimerane teda postihuje osoby určitého pohlavia, najmä, no nie výlučne ženy. Preživšie osoby nie sú páchateľom vybraté náhodne, ešte raz, nie je to u mužovi, ktorý skočí na ženu len tak v parku. Stávajú sa nimi následkom nerovných mocenských vzťahov, ktoré sú založené na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení. Pri znásilnení sa totiž nejedná len o sexuálne uspokojenie páchateľa, ale hlavne o udržanie alebo upevnenie jeho dominantnej pozície, alebo o moci v tom vzťahu. Hoci sa znásilnenie najčastejšie deje práve v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť aj páchateľom aj osoba v inom rodinnom či príbuzenskom vzťahu, na ktorom je preživšia osoba závislá alebo je s ním v tom nerovnom mocenskom postavení. Navrhovaná zmena definície znásilnenia, ktorá vychádza aj z pochopenia následkov týchto mocenských vzťahov medzi osobami, by teda napomohla v prevencii a k odstráneniu rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti. Zároveň, a toto je tretí argument, je potrebné zabezpečiť ochranu ľudských práv preživších sexuálneho násilia a znásilnenia. Súčasná právna úprava, tak ako ju poznáme v Trestnom zákone, a ktorej sa, žiaľ, navrhovatelia novely Trestného zákona absolútne nevenovali a to napriek tomu, že redefiníciu znásilnenia mali pripravenú na stole, a keď sa odvolávali na to, že si tú novelu našli či už po bývalom ministrovi Karasovi, alebo po bývalej pani ministerke Kolíkovej, tak tá redefinícia tu bola. Bola pripravená, pretože prešla, tak ako to spomínala aj kolegyňa Plaváková, riadnym legislatívnym konaním, bola dokonca dvakrát, ak sa nemýlim, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda sa na nej zhodli ministerstvá, odborná verejnosť aj verejnosť. Očividne však predkladatelia nepovažovali za dostatočne dôležité venovať sa aj tejto téme. Pritom medzinárodné a európske právo v oblasti teda ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovo podmieneným násilím, aby vyšetrovali a trestali všetky činy tohto násilia a poskytovali preživším osobám odškodnenie. Toto tiež znamená, že opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré sú príčinami alebo ktoré v spoločnosti ustaľujú prejavy sexuálneho násilia a sexualizovaného násilia. Znásilnenie je konanie, ktorým osoba páchajúca tento trestný čin porušuje základné ľudské práva inej osoby, jej osobnú slobodu, autonómiu ľudskej vôle, dôstojnosť a rovnosť. Inak povedané, prípady znásilnenia spadajú v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pod článok 3 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd, teda absolútny zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a tiež pod článok 8 dohovoru, rešpektovanie súkromného života. Európsky súd ľudských práv vo veľmi dôležitom rozhodnutí M. C. proti Bulharsku v roku 2003 stanovil, že absencia násilia neznamená súhlas. Európsky súd ľudských práv bez toho, aby sa vyjadril k vine údajných páchateľov, rozhodol, že, citujem: „Akýkoľvek rigidný prístup k stíhaniu sexuálnych trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazu fyzického odporu za každých okolností, predstavuje riziko ponechania určitých typov znásilnenia nepotrestaných. A tým ohrozenia, tým je ohrozená účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca." V ďalšom rozhodnutí E. B. proti Rumunsku z roku 2019 zas európsky súd ľudských práv skonštatoval, že štát porušil články 3 a 8 dohovoru, nakoľko sa orgány pri vyšetrovaní znásilnenia zamerali len na skutočnosť, že preživšia obeť nekládla odpor. V najnovšom rozhodnutí J. L. proti Taliansku z roku 2021 zas súd v Štrasburgu skonštatoval, že trestné stíhanie a tresty zohrávajú kľúčovú úlohu v inštitucionálnej reakcii na rodovo podmienené násilie a pri riešení rodovej nerovnosti. Dospel tiež k záveru, že, opäť citujem: „Je preto nevyhnutné, aby sa súdne orgány vyhýbali reprodukcii sexistických stereotypov v súdnych rozhodnutiach, minimalizovali násilie voči rodu a vystavovali ženy sekundárnej viktimizácii navodzovaním viny a používaním moralizujúceho jazyka, čo odrádza dôveru obetí v spravodlivosť." Súčasná definícia vyplývajúca z textu nášho Trestného zákona však tieto európske štandardy, na ktoré sa taktiež predkladatelia spomínanej novely Trestného zákona odvolávali, nereflektuje tieto hodnoty, a preto je dôležité autonómiu a schopnosť slobodného rozhodovania sa pretaviť do kritéria súhlasu. A to je to, čo robí aj návrh pani poslankyne Kolíkovej. Štvrtým dôvodom je, že jednoducho potrebujeme podmienenie sexuálnej aktivity dobrovoľnosťou, resp. súhlasom. Ako už bolo povedané, sexuálne, sexuálnu aktivitu proti vôli alebo znásilnenie rozhodne nemožno definovať prítomnosťou násilia alebo vyhrážok, tak ako to robí náš súčasný Trestný zákon. Naopak, určujúca musí byť absencia súhlasu, a teda prejavenia slobodnej vôle podieľať sa na danej sexuálnej aktivite. Pri súčasnej úprave sa váha zodpovednosti a vina, či minimálne spoluvina kladie na plecia preživších osôb, zatiaľ čo osoby páchajúce násilie sú ospravedlňované a často dokonca vyviňované, pokiaľ nepoužili násilie. Toto platí najmä, ak sa preživšia osoba nebránila, ak nebola v stave brániť sa alebo akokoľvek inak vyjadriť svoj nesúhlas, napríklad ak bola pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, alebo ak súhlasila s tým, že s páchateľom pôjde do nejakej miestnosti, do bytu alebo domov. Táto právna úprava teda nie je v súlade s poznatkami o správaní preživších, ktoré čelia napadnutiu alebo nátlaku k sexuálnej aktivite. Je však na mieste, aby sa pozornosť zamerala práve na osoby, ktoré násilie páchajú, a nie na preživšie osoby. Aj preto máme za to, že predkladateľka a predkladatelia v navrhovanej úprave zohľadňujú práve súčasné poznatky o možných reakciách osôb pri sexuálnom násilí a znásilnení a smerujú tak k zvýšeniu ochrany pred týmito závažnými činmi. Rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou sexuálnou aktivitou je jednoduchší, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak so sexuálnou aktivitou súhlasia všetky zúčastnené osoby, jedná sa o dobrovoľnú aktivitu so súhlasom. Súhlas však nesmie byť tacitný, mlčať alebo nevysloviť "nie", neznamená to isté, ako udeliť súhlas. A mnohí, aj tento víkend, sa pýtajú, ako to konkrétne má vyzerať, to prejavenie súhlasu. Nuž veľmi jednoducho. V zdravom a rešpektujúcom vzťahu sa dve osoby, ktoré sa podieľajú na akejkoľvek intímnej aktivite, jednoducho rozprávajú, komunikujú a v tom prípade obe osoby vedia, či s danou aktivitou alebo s danými aktivitami súhlasia. Nie je na tom nič zložité, stačí komunikovať. Súhlas podieľať sa na sexuálnom styku alebo inej aktivite by mal byť prejavený dobrovoľne, jasne, informovane a bez nátlaku. Zároveň by mal byť počas celej tej aktivity odvolateľný. To znamená, že ak osoba súhlasí s nejakou sexuálnou aktivitou, pokiaľ sa prechádza na iný typ sexuálnej aktivity, malo by sa o tom opäť komunikovať. Pretože to, že dá súhlas so začatím niečoho, neznamená, že aj naďalej súhlasí. Navrhovaná zmena definície bude mať aj za dôsledok alebo za dopad zvýšenie počtu nahlasovaných prípadov znásilnenia. Znásilnenia osôb, ktoré nedali dobrovoľný súhlas na sexuálnu aktivitu alebo sa z rôznych dôvodov nebránili, alebo mlčali. Piatym a posledným argumentom je, že táto želaná zmena postoja k znásilneniu tiež bude mať, bude mať dopad na zmenu postoja spoločnosti ku sexuálnemu a sexualizovanému násiliu. Podľa online prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko vypracovala agentúra Focus, až 93 % ľudí na Slovensku považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Napriek tomu v našej spoločnosti pretrvávajú stereotypy, ktoré sex bez súhlasu ospravedlňujú alebo minimalizujú. Nová právna úprava takéhoto typu by predstavovala odstránenie spoločenskej stigmy, ktorá prenáša ťarchu viny na preživšie a obete a, naopak, ako som už spomínala, vyviňuje či ospravedlňuje osoby, ktoré tento typ násilia páchajú. Zmenou definície znásilnenia a vytvorením nového trestného prečinu sexuálneho obťažovania, ku ktorému by sme sa možno mohli dostať v druhom čítaní už tým spomínaným uvoľnením § 200, nanešťastie nezabránime tomu, aby k tomuto násiliu dochádzalo, ale predstavuje to prvý a nutný krok k odstraňovaniu sexuálneho a rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti. Takáto úprava by spoločnosti vyslala jasný signál, že žiadne násilie a porušovanie ľudských práv nie je tolerované a tolerovateľné. Práve naopak, sloboda, dôstojnosť, osobná integrita a rešpekt by mali byť hodnotami, ktoré si v tejto spoločnosti vážime. Aj preto, ako som povedala na začiatku, Progresívne Slovensko tento návrh podporí. A dúfam, že sa k tomu pridá aj koalícia, aj s ohľadom k tomu, aké debaty sme tu mali minulý týždeň. Ďakujem pekne. [17:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Spišiak, nech sa páči. [18:05] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [18:10] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Hlásim sa k tejto téme ako muž. Sme boli vyzvaní, tak chcem povedať toľko, že rečnenie, analyzovanie, rozoberanie násilia, znásilňovania so súhlasom, bez súhlasu, akéhokoľvek je strašný, neľudský, odsúdeniahodný, morbídny čin. Ja by som bol za to, aby premlčanie takéhoto činu neexistovalo, aby nebol premlčaný nikdy, nikdy. Rozprával som sa v mojej policajnej kariére s rôznymi obeťami tejto trestnej činnosti, ktoré boli obeťami pod násilím, bez násilia, so súhlasom, bez súhlasu, aby chránili vlastného manžela, aby chránili svoje deti a niektoré boli predané za bedničku piva nadriadenému bossovi, lebo mal chuť na priateľku podriadeného. Tieto ženy jednoducho trpeli, trpeli. Ja som ich presviedčal, že aby to nahlásili. S niektorými som sa rozprával až s odstupom času, asi zo mňa ide taká empatia, že sa mi priznali s tým všetkým a mi rozprávali, prečo to nehlásili. Prečo im to bolo nepríjemné. Tie, ktoré to aj nahlásili, bolo pre nich nepríjemné, možno až, minimálne na tej úrovni pri tom dokazovaní vysvetľovať presný skutok, ako sa to stalo, či bol súhlas, nebol súhlas, ako sa to začalo, ako to pokračovalo, či dala, nedala. Viete, ten páchateľ môže klamať, on neni postihnuteľný za to, keď klame a zavádza. Treba mu dokázať vinu. Ale tá poškodená svedkyňa skutku, ona nemôže klamať, lebo následne ešte môže byť obvinená za krivé svedectvo. Jednoducho už toto je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Rastislav Krátky. [18:12] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pani poslankyňa Jurík, aj za vaše vystúpenie. Chcem využiť tento priestor, lebo až mám zimomriavky, keď ste spomínali, že nejakí poslaneckí kolegovia z minulého volebného obdobia žartovali a vtipkovali na túto tému. Chcem vyjadriť ľútosť, dištancovať sa ako muž od takýchto vtipov, a zvlášť tu v tejto snemovni, a vyjadriť aj pobúrenie nad tým, že poslanci dnes niečo takéto ako muži dopustili a že jednoducho skĺzli až tak nízko. Čiže ma to veľmi mrzí a dúfam, že presne pri takýchto vážnych témach a citlivých si zachováme tú úroveň a k ničomu takému podobnému už v budúcnosti nedôjde. Ďakujem za slovo. [18:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [18:13] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj za vystúpenie kolegyne Jurík v tejto rozprave. Spomínala si tiež viaceré európske krajiny, ktoré sa už teda posunuli k redefinícii znásilnenia, medzi nimi je teda aj to Španielsko, ktoré tu už odznelo v súvislosti s tým, že na španielsky príklad bolo poukazované ako keby ako nejaký negatívny príklad toho, ako to môže dopadnúť v kontexte toho, že došlo tam k predefinovávaniu niektorých trestných činov spáchaných a teda prepusteniu odsúdených alebo teda že súdy sa tým zaoberali. Žiaľ, teda takýmto spôsobom argumentoval aj bývalý minister spravodlivosti Karas. Mňa to vtedy veľmi mrzelo, pretože tam nedochádzalo k tomu, že by niekto spochybňoval tú podstatu zmeny, a teda že je potrebné zadefinovať sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestný čin. Išlo o legislatívno-technický problém, ktorý tu teda naozaj nie je na stole, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková. Často sa teda naozaj aj objavuje tá téma o nejakých, že tu bude nejaký nárast falošných obvinení a podobne, a pritom ako my máme problém s nahlasovaním a s obvineniami, ale ten problém je taký, že ich je málo, že väčšina tých trestných činov vôbec nie je nahlásená. Nemáme tu nejaký obrovský problém s falošnými nahláseniami. Ich je naozaj aj podľa štatistík celosvetových úplne zanedbateľné množstvo. Takže toto naozaj nie je na stole ako problém. A ja by som teda naozaj chcela veriť, že ten vzájomný súhlas pri sexuálnej aktivite má byť pre každého úplnou samozrejmosťou, a je vôbec smutné, že tu musíme toľko o tom diskutovať, a teda bolo by potrebné sa hlavne pohnúť dopredu a konečne to zmeniť. Ďakujem. [18:13] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. [18:15] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Tak ako sa dlho nehovorí o rodovo podmienenom násilí, kde každá piata žena čelí fyzickému násiliu, tak ešte menej hovoríme o sexuálnom obťažovaní, ktorému čelí každá štvrtá žena. Takže tento problém na Slovensku je ešte vypuklejší ako vo fyzickom násilí v partnerskom vzťahu. A len 11% žien nahlasuje znásilnenie alebo sexuálne obťažovanie, či už na pracovisku, v školách, kdekoľvek. A ja sa ani nedivím, že tomu tak je. Ja osobne vo svojom okolí nepoznám ženu, ktorá by nebola terčom nejakých nechutných poznámok, nejakého obchytkávania a rôznych foriem sexuálneho obťažovania. Myslím si, že každá z nás má takéto negatívne skúsenosti. A to, prečo o tom nehovoríme, je aj ten fakt, že takáto forma obťažovania je v našej spoločnosti absolútne znormalizovaná. A keď aj niečo poviete a ozvete sa, tak ste viktimizovaná vy, obeť, prečo si sa tak obliekla, nemala si si dať taký červený rúž, určite si bola vyzývaná, vyzývavá, určite si bola koketná, načo chodíš večer sama a podobné veci. Miesto toho, aby sme brali za vinu toho páchateľa, tak skôr viníme ženy za to, že sa správali neprimerane. A osobne si myslím, že každý jeden muž, ktorý sa vie správať k žene ako k rovnocennej partnerke a vie si ju uctiť, nemá problém so súhlasom v sexuálnom vzťahu. Bohužiaľ, tí ľudia, ktorí sa nechcú vzdať svojich výhod v patriarchárnej spoločnosti a stále považujú ženu za menejcennú, tento problém majú. Ďakujem. [18:15] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Beáta Jurík. Nech sa páči. [18:17] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky reakcie. U pána poslanca Spišiaka, verím, že nás počúva v bufete, si veľmi cením spôsob, akým hovorí o svojich skúsenostiach a nedehonestuje ženy, ktoré zažili znásilnenie a ktoré, ktoré sa s tým zverili aj jemu alebo teda iným policajtom, tak ako to bolo v prípade druhého bývalého policajného prezidenta, ktorého sme tu mali možnosť si vypočuť pred pár dňami. Ďakujem aj pánovi poslancovi Krátkemu za to, akým spôsobom k tejto téme pristúpil a čo povedal. Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, že koľko je tu tých falošných obvinení podľa dát, ktoré máme z iných krajín, pretože u nás sa takéto dáta jednoducho nezbierajú a keby sa aj zbierali, tak je vlastne veľmi ťažké to odhadnúť, pretože nevieme ten celkový počet znásilnení, ale teda tých falošných obvinení je vraj len niečo okolo 4 % z celkového počtu obvinení, avšak koľko je vlastne tých znásilnených žien? To, to skutočne nikto nevie. A ja vám môžem povedať, že po tom minulom týždni, keď ja sama som to povedala vo faktickej, že som teda bola preživšou takejto formy znásilnenia, sa mi ozvali nieže desiatky, ale skutočne stovky žien. Vrátane žien, ktoré boli výrazne po päťdesiatke a ktoré mi povedali, že sa im to stalo, že prvýkrát o tom vlastne niekomu píšu a ani nechápu, prečo mi to píšu, ale mali jednoducho tú potrebu, neobrátili sa, samozrejme, na políciu z už spomínaných dôvodov. Ale ja som si tak hovorila, že vždy som vedela, že ten počet je obrovský, ale netušila som, že, že je až tak obrovský. A keď som vtedy vo faktickej povedala, že ja sa s tým zverím, ale verím, že tu, teda myslím si, že tu nie som sama, tak ešte aj to bol, to bola pravda. A ešte aj ženy v tejto miestnosti si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči. Aha, takže ešte pred skončením rozpravy chce pani navrhovateľka vystúpiť. Takže nech sa páči. [18:20] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, chcem dať priestor, ak by niekto chcel reagovať aj na mňa, aby, aby mohol, tak ja potom veľmi krátko ešte vystúpim na záver. Ja aj k tomu, čo tu odznelo, tak by som chcela ešte povedať k tomu objasňovaniu trestných činov. Jedna vec je, že, a k tomu vlastne smeruje tento samotný návrh, je, že my potrebujeme dostať do Trestného zákona takú právnu úpravu, aby sme vedeli naozaj tých páchateľov znásilnenia a iných sexuálnych foriem násilia, a nechcem hovoriť len o ženách a dievčatách, chcem hovoriť aj o chlapcoch. Takže hovoríme a bavíme sa vlastne o našich deťoch, o našich dcérach, o našich vnučkách, o našich vnukoch. Naozaj tá právna úprava, ktorá je, ich nechráni. Nechráni ich. A môžte urobiť čokoľvek ako poslanci, poslankyne, aby ste ich chránili, ak neurobíme dobrú právnu úpravu, ktorú dáme jasne najavo, že bez súhlasu takýto akt odsudzujeme, a urobíme všetko pre to, aby sme páchateľov odstíhali, tak ich nechránime. Ja na to upozorňujem. Naozaj nechránime ich. Umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Práve keď je zložitejšia dôkazná situácia dnes, aj keď je to pod hrozbou násilia, dokonca aj keď sú tam prvky násilia, umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Ak máme naozaj jednoznačnú zhodu, ak máme jednoznačnú zhodu a ja verím, že tu máme všetci, ako tu sedíme, máme jednoznačnú zhodu, že jednoducho pri sexuálnych aktivitách musí byť súhlas, musí byť. Bez zmeny právnej úpravy nedosiahneme nijako tento stav. Nedosiahneme ho. Nebudeme chrániť našich blízkych, nebudeme. A naozaj tu neobstojí žiadna výhrada, že bude zložitejšia dôkazná situácia. Nijako neobstojí. Nijako neobstojí. Pretože tu ide len o to, či chceme ich chrániť, alebo nechceme. Lebo ak ich chceme, urobíme všetko pre to, aby sme, samozrejme, tú dôkaznú situáciu, aby sme k tomu urobili všetko, aby tá dôkazná situácia bola lepšia. A napríklad nerozprávajme sa o tom, že ideme skrátiť premlčacie lehoty, ale rozprávajme sa o tom, čo urobíme, ak dôjde k takémuto hroznému skutku, čo urobíme pre tú obeť. Nemáme vôbec žiadne, hovorí sa tomu tiež onestop centrá. To znamená, aby tá obeť sa mohla niekde obrátiť, neriešila otázku, či to oznámi, neoznámi polícii, na toto naozaj treba zabudnúť. Zabudnime na to, že budeme nútiť obeť takéhoto sexuálneho násilia, aby to čo najskôr ohlásila polícii. Na to, to dajme úplne bokom. Keď bude mať na to silu, ona to urobí. Ale urobme v prvom rade to, aby sme jej pomohli to prežiť. Dôstojne prežiť, čo sa jej stalo, v nejakej miere, toto urobme. A to, čo preto potrebujeme, je, potrebujeme centrá, ktoré nemáme na Slovensku. Nemáme pre obete sexuálneho násilia. Nemáme. Kde tá obeť príde a dostane potrebnú či už podporu, ktorá súvisí s psychickou podporou, ale aj právnou, ale aj s prípadným vyšetrením, ktoré je potrebné. Ktoré môže súvisieť aj so zdokumentovaním všetkého, čo sa dá v tom čase. A to treba dobre zdokumentovať a nechať, odložiť a nechať to na ňu, na tú obeť, keď raz bude silná. A bude to chcieť oznámiť. Tak, samozrejme, aj táto dokumentácia, ktorá sa stala a ktorá, môže sa stať, že bude krátko po danom čine, tak môže byť jedným z jasných dôkazov, že k tomu naozaj došlo a to takýmto spôsobom. Takže ja chcem aj využiť, tento priestor tu ako predkladateľ mám, že vás chcem dôsledne požiadať, poprosiť o podporu tohto návrhu. A skúsiť to naozaj naprieč tomu, že nemusíme mať v politickom presvedčení zhodu, ale takúto právnu úpravu nevyhnutne potrebujeme. Ďakujem pekne. [18:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Zuzana Plevíková. Nech sa páči. [18:20] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani predkladateľka, ak sa nemýlim, o túto právnu úpravu sa snažíte od roku 2021, odkedy ste to navrhovala, a to ste boli v koalícii. Podporu ste nenašla ani od vtedajších vašich koaličných partnerov. Teda vám sa nepodaril tento zákon zaviesť, ani keď ste boli ministerkou spravodlivosti. Vám to, ani keď ste boli v koalícii, teda neprešlo. Následne ste to chceli implementovať do zmeny Trestného zákona, ktorú predkladal pán exminister Karas. Tento návrh ste niekde, sa niekde po ceste vytratil z toho návrhu. Hlavné slovo, ktoré tam figuruje, je bez udelenia súhlasu. Podstata novej úpravy by mala spočívať v tom, že žena musí dať na pohlavný akt výslovný súhlas. Bez toho súhlasu by sa teda každý sexuálny styk považoval za znásilnenie. Takéto pripravené návrhy zákonov by podľa môjho názoru spôsobovali aj veľké problémy v aplikačnej praxi. Viete mi, prosím, odpovedať, ako by ste chceli reálne implementovať tento návrh zákona do praxe? Aký by potreboval muž súhlas so ženou pred aktom? Ako by toto dokazovanie prebiehalo, čo sa týka teda ústneho súhlasu v praxi? Ja sa chcem zrovna opýtať na to implementovanie do tej praxe reálne. Ako by sa dokazovalo udeľovanie súhlasu, respektíve nesúhlasu, v prípade niečoho takého intímneho, ako je pohlavný styk, kde nie sú iné osoby ako svedkovia alebo kamerové či iné záznamy. Ďakujem. [18:24] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [18:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Beáta Jurík. [18:26] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som v prvom rade sa chcela vrátiť k jednému takému mýtusu, ktorý, alebo mylnej predstave, ktorý sa tu často šíri a síce, že ženy budú takúto novú právnu úpravu zneužívať, pretože klamú, vymýšľajú si, robili to, robili by to pre nejakú mediálnu pozornosť a podobne. Ja skutočne nepoznám ženu, ktorá by chcela nejakým spôsobom klamať v tejto veci, pretože to je skutočne niečo tak citlivé a rozhodne nechcete mať na čele nálepku "znásilnená". To, to, akože tomuto netreba veriť. A možno tak čiastočne odpoviem aj kolegyni Plevíkovej, aj keď budem, samozrejme, vo faktickej reagovať na predrečníčku pani poslankyňu Kolíkovú, ale ona to spomínala. Aj ja som to v rozprave spomínala, ale pani Plevíková sa tam vtedy bavila s pánom poslancom Jarjabkom, ako sa teda bude ten súhlas dokazovať. No povedzte mi, ako sa doteraz dokazoval ten súhlas? Keď momentálna právna úprava hovorí o násilí alebo hrozbe násilia, ale v drvivej väčšine prípadov vy nemáte fyzické stopy po použití toho násilia? Ako sa to napríklad teraz dokazuje, že žena bola znásilnená len preto, že tam bola hrozba násilia? Ako dokážete hrozbu násilia? Navyše v trestnom práve už teraz máme iks trestných činov, ktoré sú dokazované inými než nejakými materiálnymi dôkazmi. Po znásilnení často skutočne nemáte fyzické stopy ani nič, čo by mohlo to, že je tam absencia súhlasu alebo, naopak, násilie a hrozba násilia, dokázať, čiže je skutočne na tých orgánoch potom na základe výpovedí, na základe, ja neviem, tam môžu byť použité iné dôkazy, esemesky, celkovo tá komunikácia a tak ďalej. Je to proste na nich dokázať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [18:28] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Kolíková, správne si poukázala na to, že ten argument o tom, že dôkazná situácia bude ťažšia v prípade zavedenia tejto definície, prosto neobstojí. Môj súkromný názor je, že výrazne zhorší dôkaznú situáciu, ak súčasná novela Trestného zákona vstúpi do účinnosti, keďže zavádza možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného, čo jednoznačne kontaminuje trestné konanie používaním všelijakých nezákonných nahrávok a ich subjektívnym vyhodnocovaním sudcami. Čiže skôr by som bola rada, keby ľudia, ktorí spochybňujú dokazovanie v prípade absencie súhlasu, by boli bývali spochybňovali radšej používanie nezákonných dôkazov, návrh na používanie nezákonných dôkazov v trestnom konaní v prospech obvineného. Takže to k tej téme, či bude, alebo nebude dôkazná situácia ťažšia. A tiež by som chcela povedať, že pokiaľ ide o tú dôkaznú situáciu a celkovo o nastavenie dokazovania pri týchto trestných činoch v prípade absencie súhlasu, tak si myslím, že by sme takúto diskusiu neviedli, keby v našej krajine neabsentovala vzťahová, rodová a sexuálna výchova, ktorá by ľudí naučila, akým spôsobom vyzerajú zdravé vzťahy, vrátane tých intímnych a sexuálnych, kde si dvaja partneri, ktorí sú plnoletí a plnoprávni, vedia spôsobom neohrozujúcim intimitu vzájomne vyjadriť, že súhlasia s tým, čo sa pri tom sexuálnom akte ide diať. Ja v takom vzťahu žijem, predpokladám, že mnohí ľudia tiež, nevidím v tom absolútne problém a takisto nevidím problém v tom, ako by toto malo zhoršovať dôkaznú situáciu, s výnimkou tej, ktorá je kontaminovaná stereotypmi. Ďakujem. [18:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho O slovo požiadala pani navrhovateľka ešte v rámci rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Mária Kolíková. [18:30] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Plevíková. Naozaj si vážim, že ste vystúpili, lebo si myslím, že je dôležité si povedať vzájomne, ak máme nejaké obavy alebo, alebo z čohokoľvek čerpáme, čo nám môže možno brániť potom vysloviť aj podporu pre takýto návrh. Takže vážim si to, že ste vyslovili vaše obavy aj, aj kritiku. Najprv k tomu procesu. Ako ministerka spravodlivosti, si dovolím objasniť, ako ministerka spravodlivosti som navrhovala veľkú zmenu Trestného zákona, kde už v prvom návrhu som navrhovala redefiníciu znásilnenia. Následne na základe pripomienkového konania aj k tejto časti, k tejto skutkovej podstate novej, ktorú som navrhovala, k zavedeniu súhlasu, boli pripomienky a po týchto pripomienkach aj od koaličných partnerov som opakovane vlastne pozmenila tú právnu úpravu, reagovala som na tie pripomienky a práve aj na pripomienky koaličných partnerov som to dala znovu do pripomienkového konania. To znamená, ten návrh, ktorý išiel druhýkrát do pripomienkového konania, kde som riešila naprieč, proste bola to naozaj veľmi vážna, rozsiahla zmena. Ako naozaj to v niečom sa dá povedať, že nebolo to nový Trestný zákon, ale vo veľkej miere menil mnohé v tom Trestnom zákone. Preto si dovolím trošku ešte sa vrátiť ku kritike, aj čo navrhla vaša koalícia v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne to je fakticky nový Trestný zákon, hej? To je menenie naozaj vlastne základných premís, na ktorých stojí Trestný zákon, ktorý ste vy priniesli. A to som považovala za hanebné a teraz to nie je ani kritika voči vám, ale voči ministrovi spravodlivosti, že taký zásadný návrh doniesť a neurobiť nič pre to, aby ho prediskutoval v rámci širokej odbornej verejnosti, považujem jednoducho za hanebné. Ale to, to nie je vaša zodpovednosť. To je jeho zodpovednosť. Ja vám chcem len povedať, že ja som dvakrát proste ten veľký návrh dala do pripomienkového konania, lebo som videla po prvej debate, ktorá prebehla v rámci riadneho pripomienkového konania, kde ten návrh bol niekoľko mesiacov. Ja som na základe tých pripomienok, ktoré prišli, znovu ich zapracovala do toho návrhu. A keďže som videla, že je to obrovská debata, a to som teda nemenila ani premlčacie lehoty, ani som si nedovolila zasiahnuť proste zásadne takýmto spôsobom do, do vlastne skutkových podstát naprieč Trestným zákonom, to som proste neurobila. Ale videla som tú citlivosť, že je to vlastne, je to ako keby už nový trestný kódex v niečom, proste mnoho vecí sa menilo, že je dôležité, aby sme mali vzájomne jasno jednak medzi odbornou verejnosťou, ale aj širokou verejnosťou, čo vlastne ideme prijať. A súviselo to aj s trestným činom znásilnenia a podmienkou súhlasu. Takže po prvé nie je pravda, že by som nenašla zhodu medzi koaličnými partnermi, práve preto, že som ju hľadala, ale nie len s nimi, ale aj naprieč odbornou verejnosťou, tak som to dala druhýkrát do pripomienkového konania a znovu tam bola tá redefinícia, takže bola tam dvakrát. Práve preto, že som hľadala zhodu a našla som ju. Takže som aj presvedčená, kebyže ja ako ministerka spravodlivosti pokračujem ďalej v danej vláde, prídem sem s návrhom, kde toho bude súčasťou a bude to schválené. A bude tam potom schválená aj naozaj restoratívna justícia, o ktorej hovoríte, ale tam nemáte. Bude tam naozaj aj podpora pre ľudí, ktorí tu restoratívnu justíciu robia, a bude tam množstvo ustanovení, ktoré majú naozaj napomôcť vzťahu medzi páchateľom a poškodeným a ktoré majú naozaj viesť k náhrade škody. Pretože to, bohužiaľ, v tom Trestnom zákone, ktorý ste vy schválili, nie je. Takže k znásilneniu keď sa vrátim, nie je to pravdou, že som nenašla podporu, a nie je to pravdou, že by som to nenavrhovala. Vždy ja som to navrhovala a podporu som našla. K ministrovi spravodlivosti Karasovi, podľa mňa tam bolo veľmi zásadné nepochopenie. Ja som si iba vypočula všetky jeho debaty, ktoré mal práve k tejto časti, hovoril, že to tam má, ale nemal tam tú redefiníciu. Myslím si, že sa možno trošku prejavilo, že mal veľmi dôslednú a hĺbkovú prax v oblasti obchodného práva a nie až tak trestného práva, a že tam došlo k nepochopeniu a neznalosti definície toho, čo je súhlas poškodeného v časti o poškodenom. Aj tu ja navrhujem vlastne upraviť, lebo podľa mňa to priamo súvisí a vlastne vyplynulo to zo všetkých tých debát aj s odbornou verejnosťou, že je dôležité, osobitne keď, keď chceme dostať vlastne tú podmienku súhlasu do trestného činu znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia, lebo znovu sa vraciam k tomu, nechcem, aby sme sa bavili iba o ženách. Nie sú to, tými obeťami nie sú len dievčatá a ženy, sú tam aj chlapci, aj muži sú tam a musíme ich tam, musíme ich chrániť. Nie ich, áno, v pomere tých obetí ukazuje sa, že nie je ich toľko, ale hádam tá početnosť nám nezabráni, aby sme chránili všetky obete. A preto hovorím, naozaj sú to naši vnuci, naše vnučky, chráňme ich, urobme pre to niečo. Ja vás dôsledne žiadam, prosím. Takže, pani poslankyňa, skutočne som sa o to snažila. Mala som aj zhodu, mala som zhodu naprieč tou koalíciou, našla som ju podľa mňa v tej definícii, ktorú som navrhovala. A pri ministrovi spravodlivosti Karasovi myslím si, že došlo k nepochopeniu, lebo keď si pozriete aj tie jeho verejné vyjadrenia, tak tvrdil, že to tam má. Že to podľa neho je obsiahnuté v tom, že sa menila definícia toho, čo je súhlas poškodeného. Ale to bolo nepochopenie, hej, to proste bolo naozaj zásadné nepochopenie. A neviem, kto mu to poradil alebo kto mu to takto vysvetľoval, ale bolo to nepochopenie. Myslím si, že potom po tých prvých úvodných debatách na to prišiel, keď vydal takéto verejné vyhlásenia, že to nie je toho súčasťou. Takže toľko vlastne k, by som povedala, k týmto, k tomuto nedorozumeniu, ktoré tu nastalo pri ministrovi Karasovi. A teraz k tomu objasňovaniu trestných činov a k dôkaznej situácii, som veľmi rada, že ste to vybrali a že ste to povedali. Áno, máte pravdu, že počas debát s vyšetrovateľmi táto otázka bola na stole. Ako máte úplnú pravdu, aby som povedala ako pri akomkoľvek trestnom čine, kde je zrejmé, že je zložitejšia dôkazná situácia, lebo tá dôkazná situácia bude zložitejšia. Ale ja sa vrátim znovu aj k tomu, čo už dnes máme v Trestnom zákone. My tam už dnes máme hrozbu násilia, no tak keď máme hrozbu násilia, to tiež je zložité dokázať. Ako, ako dokážete hrozbu násilia? To znamená, že to násilie nebolo, len došlo k vyhrážke. A preto, ja to aj pripomínam, my už teraz máme v Trestnom zákone aj samostatný trestný čin vyhrážania, že niekto niekoho núti niečo spraviť pod vyhrážkou. A teraz, či k tej vyhrážke došlo, alebo nedošlo, no tak nemáme súčasťou Trestného zákona, že za vyhrážku považujeme, len ak tá vyhrážka bola daná vyhrážkou s podpisom u notára, hej? Akože máme jasný dôkaz, naozaj sa mi vyhrážal, aha, podpísal to pred notárom, tak no, samozrejme, nikdy ten páchateľ tak to neurobí. Hej, však ja hovorím, možno trošku sa vám zdá absurdný príklad, lenže my vzájomne si ctíme proste rešpekt a dôstojnosť človeka. A nechceme, aby niekto bol donútený k niečomu bez jeho súhlasu. A ja som presvedčená, že my tu máme naprieč zhodu, nechceme, aby niekto bol donútený k sexu bez jeho súhlasu. Máme na tom zhodu, ja som o tom presvedčená, že ju máme. A preto vravím, aj dnes tá hrozba násilia sa vlastne dokazuje, samozrejme, že sa veľmi ťažko dokazuje, ale máme ju tam, hej? V tom máme jasno. A pri tej hrozbe násilia, na čom to spadne, je, že je zrejmé dnes aj v tých prípadoch, ktoré sú, nedala obeť súhlas. Ale to nestačí. To nestačí, musí byť preukázané, že tá hrozba tam násilia bola. Inak vlastne dnes, dnes vlastne aj keď už viete, že tá obeť k tomu súhlas nedala, napr. zamrzla tam, hej? Nebolo jasne preukázané, ako presne v čom spočívala tá hrozba násilia, ale je jasné, že nebol tam súhlas. Neviete toho páchateľa, ani voči nemu vzniesť obvinenie. A, ale súčasne sa opätovne vraciam k tomu, tá hrozba násilia tiež je tam medzi tými osobami, ktorá zaznela, a tiež je to ťažké dokázať. A v tom máme a tam, tam sa spolu nesporíme, že je problém v dôkaznej situácii. No je, samozrejme, že je. Je, je. Takže ja len, nehľadajme, prosím, problém v tom, že bude zložitá dôkazná situácia, áno, bude, veď ja nehovorím, že nebude a to priznávam. Bude. Ale určite, určite nedôjde k tomu, že bude odsúdený páchateľ preto, lebo on tvrdí niečo iné, ako tvrdí tá obeť. To určite nebude stačiť, hej? To určite nebude na odsúdenie páchateľa stačiť. Jednoznačne. Takisto ako pri iných takýchto podobných skutkoch, bude tam určite znalecké dokazovanie, celá skutková situácia, ktorá tomu predchádzala, a napríklad aj vyjadrenie osôb, ktoré tých, tie osoby poznajú a napríklad vedia, že tá osoba nemala záujem o žiadne zbližovania sa, napríklad, napríklad, že proste musí tam byť sled udalostí, z ktorého je zrejmé, že toto je toho výsledkom, a ten sudca, ktorý takéhoto páchateľa odsúdi, no tak musí byť presvedčený, že je páchateľ. V pochybnostiach v prospech. Takže tá situácia dôkazná ľahká nebude, ja, ja to priznávam, že nebude. Ale ak máme spolu zhodu, že nechceme, nechceme, aby dochádzalo k sexu bez súhlasu druhej osoby, tak je dôležité to do Trestného zákona dostať. Ďakujem veľmi pekne a ja budem rada, keď budete reagovať, a ja preto vždy rada takto vystúpim, spôsobom, aby ste mohli na mňa reagovať. Nechám to na vás a som veľmi rada, že ste akékoľvek vlastne obavy aj teraz vyjadrili, aby sme si to mohli spoločne takto aj verejne povedať. Ďakujem pekne. [18:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Beáta Jurík. Nech sa páči. [18:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj o to doplnenie pani poslankyne Kolíkovej. Ja by som sa tiež veľmi stručne chcela vrátiť k tomu, že ako sa toto bude dokazovať. Tak funguje to v tých jedenástich, možno ich je už teraz aj viac, členských štátoch, ktoré redefiníciu znásilnenia zaviedli a nemajú problém, resp. majú taký istý problém, ako to tu aj opisovala pani poslankyňa Kolíková, že áno, to dokazovanie je ťažké ako v mnohých iných trestných činoch. Čiže s týmto sa potýkajú a jednoducho sú k tomu školení, formovaní, majú rôzne tréningy, či už teda z oblasti rodovo podmieneného násilia, alebo vôbec rodovej rovnosti, a dokážu sa s tým vysporiadať. Tak ja nechcem podceňovať našich vyšetrovateľov, že by neboli toho schopní, skutočne. Nemajú teda, no majú rovnaké problémy teda ako pri iných trestných činoch s týmto dokazovaním, ale je tam aj ten benefit, že sa, naopak, zvýšil počet nahlásení. A to v tých štátoch je dokázané, že jednoducho to, čo predtým ženy nenahlasovali, alebo teda ženy, osoby, nenahlasovali, tak teraz nahlasujú aj vďaka tej redefinícii znásilnenia. A keby som sa ešte mohla tak veľmi rýchlo vrátiť k tej hrozbe násilia. No ako dnes napríklad dokážete, že v manželskom vzťahu manžel vyžaduje od ženy sex bez jej súhlasu, keď si ho ona neželá, keď sa na to necíti, keď proste xy dôvodov je tam na to? A on si ten sex jednoducho vyžiada, spraví to pod hrozbou toho, že inak uvidí a budú ich počuť deti vo vedľajšej miestnosti. No ako sa to dnes, sú to hrozné činy a ja vidím, že aj reagujete na to, no skutočne aj dnes je ten problém s dokazovaním a nebude to o nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [18:42] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej. Dokonca by som aj povedal, že táto diskusia mi príde dosť obohacujúca, keď tak sedím a počúvam to celé, aj kvôli tomu, že množstvo žien sa zapojilo. A dokonca by som aj ocenil kolegyňu z koalície, že, že sa zapojila do tejto diskusie, možno by sa tak mohlo diať častejšie. A to je to, čo je rozdiel, napríklad aj v tom podaní Trestného zákona, ktorý ste, ktorý ste podali v skrátenom legislatívnom konaní. A keď sa tu bavíme o Ústavnom súde a o tom, ako sa naťahujú lehoty a že sme nemali dostatok rozpravy k tomuto zákonu a že nepatrí do skráteného legislatívneho konania, alebo že pán kandidát na prezidenta, súčasný predseda parlamentu, toto konanie nejakým spôsobom brzdí a stále to nebolo vyhlásené v Zbierke zákonov. Toto je presne ten rozdiel, aj ktorý ste sa vy, vy pýtali pri, pri tom, ako postupovala pani ministerka vtedajšia, Kolíková a potom pán minister Karas ako ministri spravodlivosti, že keď sa niečo prijímalo alebo keď sa niečo navrhovalo, no tak to prešlo obrovskou verejnou diskusiou, či s odborníkmi, alebo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A ja si pamätám tie, tie tisíce pripomienok, ktoré bolo potrebné spracovať, a zásadných pripomienok, ktoré bolo potrebné komunikovať medzirezortne, kedy naozaj sa hľadalo najlepšie možné riešenie pri úpravách Trestného zákona alebo Trestného poriadku. Ja teda nie som právnik, ale procesne si pamätám, že, že to bolo, že to bolo odborne veľmi dobre remeselne odvedené. A to je to, čo aj vyčítame pri zákonoch súčasnej koalície, že im to chýba. [18:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Lucia Plaváková. [18:44] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. V úvode by som tiež zareagovala na ten odkaz na bývalého ministra spravodlivosti Karasa, ktorý teda predložil nejaký návrh, kde v prvom rade si myslel alebo teda komunikoval, že ide tam aj o pokrytie toho, čo má za cieľ redefinícia znásilnenia. A súhlasím s tým, že tam asi došlo k nejakému neporozumeniu, keďže došlo k úprave a zmene všeobecnej úpravy týkajúcej sa súhlasu, ale ak sa nezmení skutková podstata trestného činu, tak sa nedocieli, samozrejme, ten zámer, ktorý, ktorý redefinícia znásilnenia má, pretože je, darmo zmeníme definíciu súhlasu, keď samotný súhlas nie je obsiahnutý v skutkovej podstate trestného činu. Takže toto si myslím, že tam, tam bol ten omyl alebo to neporozumenie, ktoré vlastne bolo spôsobené. Krátko ešte možno aj k tej téme zložitého, zložitej dôkaznej situácie alebo k tomu, čo tu načrtla pani poslankyňa Plevíková, reagovala na to pani poslankyňa Kolíková. V trestnom konaní teda platí naozaj tá zásada in dubio pro reo, čiže musí to byť v pochybnostiach v prospech obvineného. A čiže to, čo sa, keďže tá situácia dôkazná, áno, bude zložitejšia, ale to, čo sa prinajhoršom môže stať, je to, že, že vlastne nebude preukázaná tá vina páchateľovi. Ale dnes nemáme ani šancu tú vinu preukázať. Jednoducho nie je to postihnuteľné, nie je to trestnoprávne postihnuteľné. Tie činy sa nedajú vôbec dostať pred súd, ktorý by o nich rozhodoval. A to je ten zásadný problém a to je ten rozdiel. [18:44] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [18:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som najskôr chcela oceniť, pani poslankyňa Kolíková, že pripomínaš, že v prípade redefinície znásilnenia nejde len o ženy, ale aj o mužov a chlapcov. Myslím si, že je to nesmierne dôležité pripomínať. A zároveň by som chcela poukázať na to, že v prípade, ak sa kedykoľvek bavíme o trestnom čine znásilnenia už bez ohľadu na to, či sa bavíme o znásilneniach žien alebo mužov, vždy je tu prosto problém, ktorý spočíva v neochote ako keby posúvať to trestné stíhanie a pochopenie toho, čo vlastne znásilnenie je, ďalej a ďalej, ktorý pramení práve z tých rodovo podmienených predsudkov. Ale ja by som chcela dať možno do pozornosti, že tento problém sme tu mali, aj keď v medzinárodnom trestnom práve sa predsa znásilnenie advokovalo ako súčasť genocídneho chovania určitých štátov alebo teda vojsk a dnes je už vlastne znásilnenie súčasťou ako keby tej definície, že vieme a priznávame a medzinárodné tribunály skonštatovali, že naozaj znásilnenia sú súčasťou toho páchania genocídy. A tiež okolo toho bola kedysi veľká diskusia, lebo však keď si predstavíme, aké ťažké je preukázať či už genocídu, alebo iné vojnové zločiny, deje sa to s obrovským časovým odstupom a sú tam ďalšie faktory. A predsa sa to dá, predsa tu máme rozsudky medzinárodných tribunálov o tom, že bola páchaná genocída aj formou znásilňovania žien a mužov. Tak ja si neviem predstaviť, ako tento argument, že aby nám redefinícia znásilnenia v našom vnútroštátnom trestnom práve mala skomplikovať dokazovanie, mohol obstáť, keď to dokazovanie vedia ustáť medzinárodné tribunály v takýchto veľkých prípadoch, kde sa súdia štáty a predstavitelia štátnej moci. Ďakujem. [18:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Plevíková. [18:48] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kolíková, vy ste mi skutočne nedali odpoveď na implementáciu tohto zákona do praxe na Slovensku. Ja ešte dodám, že orgány činné v trestnom konaní samé, keď ste navrhovali tento zákon v minulosti, okrem Karasa, dokonca bývalý policajný prezident hovoril o naozaj veľkých úskaliach pri vyšetrovaní počas takéhoto znenia návrhu zákonov. Ďakujem. [18:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na fakt... aha, takto, pani poslankyňa Mária Kolíková sa prihlásila opäť do rozpravy, ak som správne pochopil, v rámci rozpravy. Nech sa páči. [18:49] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. No áno, ja si myslím, že na tom asi toto je najväčšia debata, ktorá je, že ako sa to bude dokazovať. A myslím, že aj je dobré, že sa tu o tom takto rozprávame, a ja som rada, že sa k tomu vraciate, že ako kebyže to bola tá zábrana, urobiť inú definíciu pre znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, lebo chcem stále rozprávať o tých chlapcoch a mužoch. Akože naozaj tými obeťami sú, teraz nebavme sa o početnosti, ale patria tam aj, aj chlapci a patria tam aj muži. A ja nehovorím, že to bude jednoduchšie a v niečom rozumiem pripomienke vyšetrovateľov, a kto iný potom, samozrejme, ju má aj vyššie komunikovať ako, ak nie prezident Policajného zboru, že vidí, že to bude zložité, ale nie neprekonateľné. A o tom to pripomienkové konanie aj je, že jednoducho každý ten orgán vám povie svoj postoj. A ja nehovorím, že to bude, ja, ja, my sa tu zhodneme na tom, že tá dôkazná situácia, keď jeden tvrdí niečo iné ako druhý a nie je tam násilie, že je zložitá. Ale to, to je aj pri hrozbe násilia. Takže skutočne je to len o tom, že či si povieme, že považujeme za trestný čin akýkoľvek sexuálny akt, ktorý jednoducho je bez súhlasu tej druhej obete. Toto je, ako pred touto otázkou stojíme spolu. A jednoducho neobstojí, že bude to zložité dôkazne. Naozaj je to aj množstvo iných trestných činov, nielen tá vyhrážka, ktoré máme v Trestnom zákone. Ja vám môžem dať celý zoznam, kde je zrejmé, že to vlastne stojí na tých dvoch osobách, ktorých sa to, ten skutok, týka. Toho poškodeného, tej obete a toho páchateľa. Máme tam množstvo iných skutkov. To, že vyšetrovatelia tvrdia, že tak budeme tu mať ďalší trestný čin, ktorý bude zložitý, áno, budeme. A my ako zákonodarcovia v tomto, v tomto prípade si musíme povedať, považujeme tento skutok za trestný a ak áno, dáme ho do Trestného zákona. A vyšetrovatelia sa s tým vysporiadajú tak, ako sa vysporiadali so všetkými ostatnými trestnými činmi, pri ktorých je zložitejšia dôkazná situácia. A to, že zjavne, zjavne tá, tá cesta je potrebná, aby sme ňou prešli, tak ukazuje, že my už tu nebudeme žiadna lastovička, my už tu skôr dobiehame ostatné krajiny v rámci európskeho priestoru aj v rámci celosvetového. Ja teraz akože, ak je potrebné, môžem tu povedať zoznam všetkých krajín, ale naozaj by mi to chvíľu trvalo, pretože ten zoznam už je obrovský. A ja si pamätám, že vlastne keď aj som bola ministerka spravodlivosti, som, tak som o to dôslednejšie sledovala tú právnu úpravu vo všetkých krajinách naprieč svetom a som sa dozvedala pomaly každé, každý mesiac o tom, že ďalšia a ďalšia krajina pristupuje k redefinícii toho znásilnenia naprieč celým svetom, hej? Takže si pamätám, že poslednú, ktorú som vtedy registrovala, bolo Japonsko. Naozaj naprieč celým svetom. Okrem toho, že tu bol aj priamo uvedený judikát z Európskeho súdu pre ľudské práva, ja ho mám uvedený aj v dôvodovej správe, kde jednoznačne sa vlastne v tom prípade Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, toto jednoducho patrí do trestnoprávnej ochrany, je dôležité to tam mať. A takže my priznávame tiež, si myslím, že naprieč, tí, ktorí navrhujú, aby to v tom Trestnom zákone bolo, dôkazná situácia bude rovnako zložitá ako pri ostatných trestných činoch, pri ktorých jednoducho nie je páchané násilie. Tak bude tam zložitá dôkazná situácia. Áno, je to tak a máme ich, hej, máme. A chceme ich tam mať a nechceme vyhodiť, chcete vyhodiť trestný čin vyhrážania z Trestného zákona? Asi nechcete. Vyhodíme teraz zo znásilnenia aj hrozbu násilia? Asi nie. Tak ja len, proste to neobstojí, že je zložitejšia dôkazná situácia. A môžem vám súčasne povedať, že si nepamätám vyšetrovateľa, s ktorým by som sa o tom rozprávala, že na konci sme sa nezhodli na tom, že je dôležité, aby sme to do toho Trestného zákona dostali. Pretože vlastne aj oni sa dostávajú pod zložitý problém, že aj v prípadoch, kedy dnes tá hrozba násilia tam je, tak je pre nich zložité vlastne vedieť aj vzniesť obvinenie s ohľadom na dôkaznú situáciu, ktorá je pri tom zložitá. To znamená, že vedia, že to bolo bez súhlasu, je to zrejmé, majú v to presvedčenie a súčasne si uvedomujú, že pri tom vznášaní obvinenia tá situácia je zložitá. Tak teraz by sme aspoň vedeli, že aj keď je tam už aj to, aj tá hrozba násilia, jednoznačne toho páchateľa pred... pred... aj ho vieme, vzniesť obvinenie a s veľkou pravdepodobnosťou ho pred ten súd postaviť vieme, otázka bude pri tej škále dokazovania, či súd na konci dňa vlastne v tých pochybnostiach nerozhodne o tom oslobodení. Ale určite sa netreba báť toho, že dôjde k vzneseniu obvinenia na základe jednej výpovede obetí a na základe toho, že, že to by bolo jediné, čo proste by tam mohlo obstáť, hej? To myslím si, že takúto obavu naozaj netreba mať s ohľadom na ostatné ustanovenia či už Trestného poriadku, alebo Trestného zákona, jednoducho takto si to netreba predstavovať, to ani neumožňuje vlastne celý trestný proces. [18:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Jaroslav Spišiak. [18:49] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel dodať k tomu, že to dokazovanie v oveľa väčšom počte trestných činov je komplikované a nevypustíme ich preto, lebo že sa nedajú dokázať. Jednoducho je to tak, my sa tu musíme uzniesť, poslanci, že či my schválime to, že takéto konanie je trestným činom. A potom to nechajme na tých policajtov, expertov a všetky formy možného dokazovania, či to dokážu, alebo nedokážu. A dokážu, lebo existujú už teraz rôzne formy, metódy a prostriedky najmodernejšieho vedecko-výskumného rozvoja, že dá sa to dokázať. Ak sa to nebude dať dokázať, tak sa to nedokáže, tak bude oslobodený povedzme ten podozrivý, ale jednoducho my musíme povedať, že táto forma, toto konanie je trestný čin. A polícia, prokuratúry a nakoniec súdy uznajú, či to je dokázané, alebo neni dokázané. A nie my tu polemizovať nad tým, že ako to potom budeme dokazovať, ako to budú dokazovať. To neni naša úloha. Naša úloha je uzniesť sa na tom, že je to tak spoločensky nebezpečné konanie, ktoré bude definované v Trestnom zákone ako trestný čin. A hotovo. Koniec. Lebo takisto je ťažko dokazovať aj to znásilnenie, ktoré teraz je definované. Viem, že to je ťažké. Vo veľa prípadoch sa to ani nedalo dokázať. Tak, tak potom, alebo pred chvíľou som vysvetľoval v bufete kolegovi, že ako dopadol, dopadlo vydieranie, že odsúdili povedzme človeka, nevedelo sa dokázať, jednoducho, tak potom nemôžeme vypustiť aj tie trestné činy, že áno, ako len to budeme dokazovať. Však to my nie na to sme tu, ale na to, aby sme chránili obete takéhoto konania v najmožnejšom, v najmožnejšej škále celého toho konania. Takže takto sa na to pozerajme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Július Jakab. [18:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vlastne chcem povedať, že po štyroch mesiacoch, čo som tu v Národnej rade, tak prvýkrát mám taký pocit, že také fakt dobré fungovanie Národnej rady, hej? Že prebieha odborná diskusia aj z koalície, aj z opozície, kladú sa otázky bez toho, aby bol ktokoľvek osočovaný, tak vám chcem za to poďakovať, lebo 21. február je tým pádom pre mňa pamätný deň v tomto a myslím si, že ženy do politiky patria, ženy odborníčky, proste teraz sa tu aj ukazuje aj o fundovanej debate, aj o to, že pani kolegyňa Plevíková z koalície sa nebála pýtať a dostávala odpovede, na ktoré normálne reagovala. Čiže naozaj vám chcem, ženy, poďakovať za to, že som mohol toto zažiť, a prial by som si do budúcna aj viac takýchto debát pri iných zákonoch. Ďakujem veľmi pekne. [18:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete ešte zaujať stanovisko k rozprave, pani navrhovateľka? Nech sa páči. [18:57] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať, pani poslankyne, páni poslanci, za debatu, ktorú podľa mňa si naozaj zaslúži táto téma. Ja si myslím, že sme sa spoločne trošku posunuli ďalej. A chcem naozaj vysloviť presvedčenie, že pri tejto téme by mohla nastať vzájomná spoločenská zhoda. Nikto z nás tu z tohto nejde vytĺkať politický kapitál. A ja úprimne, úprimne by som považovala za obrovské zadosťučinenie, ak by sa nám podarilo, že spoločne či už koalícia, alebo opozícia, sa pri tomto, práve pri tejto téme postavíme spolu aj na tlačovku a povieme, že proste chceme to inak, že sa spolu zhodneme. A to si naozaj prajem a je to z mojej strany výzva naprieč, aby sme toto vnímali, že toto je spoločná téma a priniesla som to sem ako bývalá ministerka spravodlivosti po dôslednej, vážnej, odbornej a širokej debate. Myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý obstojí naprieč justičnými orgánmi, naprieč politického presvedčenia. A mám úprimný záujem, aby sme sa v tejto téme posunuli ďalej a ak by bolo čokoľvek, čo môžem pre to urobiť v akomkoľvek klube, či opozičnom, či koaličnom, veľmi rada to spravím a zodpoviem na akékoľvek otázky, akékoľvek, aj keď sa môžu javiť, že sú ťažké, citlivé, akékoľvek, a som pripravená na akékoľvek rozhovory, či verejné, či súkromné. Mám veľký, úprimný záujem na tom, sa posunúť ďalej, lebo som presvedčená, že nám to proste môže pomôcť ochrániť obete. A čím skôr to schválime, tým skôr je väčšia šanca, že vyšleme signál, že toto si v našej spoločnosti jednoducho neprajeme. A že ak sú takíto páchatelia, ktorí, ktorí chcú zneužiť situáciu, že podmienka súhlasu v tejto spoločnosti nie je trestná, takže proste tomu už je koniec a že bude vystavený naozaj prísnemu postoju zo strany všetkých orgánov na Slovensku, aby jednoducho keď obeť príde a bude tvrdiť, že došlo k takémuto aktu bez, bez jej súhlasu, tak jednoducho slovenské orgány urobia všetko pre to, aby zistili, ako to bolo, a ak sa ukáže, že to bolo bez súhlasu, tak toho páchateľa jednoducho budú stíhať a postavia ho pred súd. A ja chcem naozaj urobiť všetko pre to, aby sme zamedzili aj situácii, ktorú teraz, ktorej teraz čelí Česká republika. Určite podľa mňa spoločne sledujeme prípad, ktorý súvisí s psychiatrom, osobou, ktorá je stíhaná preto, že vlastne ani nevieme spočítať, koľko obetí tu bolo, ktoré vlastne za ním prišli ako obete, ako obete prišli za pomocou odbornou a boli zneužité. Boli zneužité. A určite aj tento prípad pomkol Českú republiku k tomu, že chcú dať jasný signál, že takíto páchatelia nemajú čo v Českej republike robiť a že Česká republika urobí všetko pre to, aby ho stíhala. Tak ja nechcem čakať na takýto prípad na Slovensku, preto vás chcem pekne poprosiť, požiadať, aby sme skúsili spoločne, spoločne naozaj vyšleme jasný signál, takýchto páchateľov budeme dôsledne stíhať. Budeme. Budeme. Tak sa skrývali, budeme ich dôsledne skrývať (správne "stíhať", pozn. red.). Tak to je možno moja výzva naozaj úprimná a nechcem z tohto robiť politický kapitál, ale chcem spoločne, spoločne urobiť zmenu. Ďakujem pekne. [18:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nech sa páči. Ale už skúsme stručne, lebo sme po časovom limite. Nech sa páči. [18:57] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko, aby som už nezdržiavala. Chcela by som sa tiež pridať k výzve aj ku všetkým opozičným poslancom, poslankyniam, ale aj koaličným, aby sme naozaj prijali túto zmenu, posunuli návrh do druhého čítania, pretože môže zásadným spôsobom pozitívne ovplyvniť životy mnohých ľudí na Slovensku. Máme túto moc vo svojich rukách a máme aj túto zodpovednosť, tak s ňou naložme adekvátne. Ďakujem. [18:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň aj dnešnú schôdzu. Pokračovať budeme zajtra ráno o deviatej návrhmi pána poslanca Mariána Viskupiča. Želám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)