Rokovanie NR SR 20. 2. 2024 – Národná rada prerokovala daňové a sociálne reformy

[08:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali páni poslanci: Michal Bartek, Jaroslav Baška, Marián Čaučík, Jozef Habánik, Zdenka Mačicová, Ján Podmanický, Ivan Štefunko, Veronika Veslárová. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci: František Mikloško, Peter Sokol a Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Tomáš Valášek. Podľa odhlasovanej zmeny programu by sme mali pristúpiť k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale nakoľko je minister ospravedlnený, tak prechádzame na prvé čítanie o návrhu poslancov Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok). Návrh zákona má parlamentnú tlač 166, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 163. Teraz dávam slovo poslankyni Zuzane Števulovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Branislava Vanča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) , tlač 166.] [09:03] Zuzana Števulová Vďaka. Dobré ráno. V mene mojich kolegov Lucie Plavákovej a Branislava Vanča a mňa podávam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda disciplinárny súdny poriadok. Naším cieľom je vlastne vykonať zmenu v § 16 písm. a), kde sa slová „tri pätiny“ nahrádzajú slovami „jedna pätina“ a účinnosť tejto novely navrhujeme na deň 1. júna 2024. V podstate cieľom našej navrhovanej právnej úpravy je zmeniť kvórum, ktoré je v súčasnosti potrebné, na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi, ktoré je v súčasnosti v § 16 disciplinárneho súdneho poriadku stanovené ako tri pätiny poslancov, v prípade keď sa teda týka o návrhové oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, čo vieme, že je teda potrebná a potrebné dosiahnutie ústavnej väčšiny 90 poslancov. Naším cieľom je zmena teda z troch pätín na jednu pätinu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, a to teda na počet 30 poslancov, ktorí budú mať návrhovú právomoc vo vzťahu k podaniu disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi. Nami navrhovaná zmena vychádza z aplikačnej praxe, kedy je potrebné upozorniť na to, že súčasné návrhové oprávnenie na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi má teda prezidentka a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v prípade ale teda práve poslancov Národnej rady sa ukazuje, že táto návrhová právomoc nie je efektívna, pretože je veľmi nepravdepodobné nájsť zhodu naprieč koalíciou alebo opozíciou bez ohľadu na politické strany, ktoré vlastne aktuálnu koalíciu alebo opozíciu tvoria, pričom hľadanie vlastne takejto ústavnej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa nám javí ako prehnané, najmä keď si to porovnáme s inými inštitútmi, ktorými poslanci disponujú, napríklad návrh na Ústavný súd alebo na vyslovenie nedôvery členovi vlády, a máme za to, že vlastne takto vysoké kvórum robí v podstate tento inštitút vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky neefektívnym. Tiež chcem zdôrazniť, že sa tu bavíme stále len o tej návrhovej právomoci, teda nie o rozhodovacej, keďže o samotnom návrhu rozhoduje disciplinárny senát, pričom teda to nami navrhované kvórum 30 poslancov predpokladá či už relatívne veľký poslanecký klub, alebo napríklad dosiahnutie zhody v prípade menších poslaneckých klubov, či už naprieč opozíciou, alebo naprieč koalíciou, čo podľa nás aj potom zvyšuje vlastne tú legitimitu na podanie takéhoto návrhu. Máme za to, že v prípade, ak by náš návrh novely disciplinárneho súdneho poriadku prešiel, tak sa návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sfunkční, a to tak pre poslancov a poslankyne opozície, ale aj pre poslancov a poslankyne koalície a z tohto nástroja by sa tak v prípade Národnej rady Slovenskej republiky stal reálny nástroj na vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi a znížila by sa tak aj teda to jeho zabetónovanie vo funkcii. Myslíme si, že vlastne táto zmena je potrebná, pretože účelom v podstate toho, že existuje v prospech poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky návrhová právomoc na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, takže táto návrhová právomoc v podstate nemá byť zákonom daná len formálne, ale že by skutočne mala byť efektívnym a účinným prostriedkom, ktorú v skutočnej realite môžu poslanci a poslankyne vo vzťahu vlastne ku kontrolnej funkcii Národnej rady voči generálnemu prokurátorovi aj využiť. Zároveň odkazujeme aj na takúto podobnú požiadavku, ktorá prišla z odbornej verejnosti. Dlhodobo vlastne zníženie kvóra presadzujú napríklad organizácie VIA IURIS alebo nadácia Zastavme korupciu. My sa s týmto odborným názorom stotožňujeme, a preto navrhujeme prijatie nášho zákona, a teda zníženie potrebného kvóra na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi zo strany poslancov z troch pätín na jednu pätinu. Ďakujem. (Potlesk.) [09:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Krátkemu. Nech sa páči, pán poslanec. [09:03] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomuto tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Predpokladám, že nie. Ani pán spravodajca. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaní o návrhu poslancov Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 167, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 164. Dávam slovo poslancovi Michalovi Trubanovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 167.) [09:03] Michal Truban Dobré ráno. Vážené poslankyne, vážení poslanci, tak ako sme hovorili už aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a konsolidačného balíka, tak táto vláda ani nešetrí, ani neinvestuje, iba prejedá našu budúcnosť. Rozhadzujú verejné zdroje na neefektívne, neadresné a populistické balíky. A zároveň stále viac zaťažujú a brzdia produktívnu a ekonomickú aktivitu. My v Progresívnom Slovensku sme presvedčení, že sa to dá robiť aj lepšie a že sa dá namiesto plošného rozhadzovania pomáhať zodpovedne a adresne. A tým citlivo a rozumne konsolidovať deficit verejných financií. A zároveň s tým sa dá z ušetrených peňazí investovať do lepšieho prostredia pre podnikanie a naštartovanie ekonomickej aktivity, pretože všetci vieme, že vyššia produktivita, lepšie pracovné miesta a mzdy a vyššie HDP znamenajú v konečnom dôsledku aj vyššie príjmy pre štát. Naším zámerom teda nie je zabave... zavedenie priamej pomoci vo forme dotácií, ktoré by mohlo získať len niekoľko vybraných subjektov, ale skôr nastaviť pravidlá pre nepriamu podporu pre všetky ekonomické subjekty bez rozdielu, preto opatrenia, ktoré navrhujeme, sú investíciami do budúcnosti, a nielen prejedaním. Cieľom nášho návrhu zákona je po historických pokusoch HDP v reakcii na pandémiu, ktorú nasledovala vojna u nášho východného suseda, energetická kríza a aktuálne aj vyššie úrokové miery, kedy podniky nedosiahnu na drahšie úvery slúžiace na modernizáciu či ekologickú výrobu stimulovať k investovaniu a neodkladaniu spotreby do budúcnosti. Podľa analýzy OECD rast produktivity práce na Slovensku významne spomalil od globálnej finančnej krízy. Dynamické dobiehanie západnej životnej úrovne sa takmer zastavilo, a Slovensko sa ocitlo v pasci stredného príjmu. Slovensko v uplynulých rokoch rástlo najmä vďaka prílivu zahraničných investícií, ktoré však boli sústredené do priemyselných montážnych dielní a integrácii do svetového obchodu. Na udržanie rastu produktivity, je podľa OECD pre Slovensko nevyhnutné inovovať a adoptovať nové technológie. Avšak adaptácia digitálnych technológií v podnikoch v každom smere zostáva za priemerom štátu... štátov OECD. Slovensko zároveň zaostáva aj v konku... v rebríčku konkurencieschopnosti nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci V4. V návrhu, ktorý dnes prekladám... predkladám spolu s ďalšími kolegami, navrhujeme zvýhodniť podmienky odpisovania majetku vo firmách. Chceme, aby sa podnikateľom viac oplatilo investovať a Slovensko, fir... slovenské firmy mohli rýchlejšie rásť a aby mohli byť produktívnejšie, zelenšie a inovatívnejšie. Čo teda presne navrhujeme? Sú to také štyri oblasti. Po prvé chceme navrhnúť a v našom zákone zvyšuje sa hranica odpisovania hmotného majetku zo súčasných 1 700 na 2 400 euro, pretože sem spadajú aj nutnosti, bez ktorých by sa... nech... ťažko začne podnikať, a napriek rekordnej inflácii sa tento limit už dlhé roky nezmenil. Toto pomôže všetkým firmám ale vo zvýšenej miere práve začínajúcim podnikateľom pri ich prvých investíciách a prvých nákladoch. Napríklad v Českej republike počas pandémie pristúpili k zvýšeniu tohto limitu zo 40- na 80-tisíc českých korún z dôvodov práve potreby stimulovania aktivity a zvýšenia spotreby. Po druhé, čo je veľmi dôležité, chceme podporiť inovácie, výskum a vývoj. Podľa analýzy Národnej banky Slovenska, nielen vládne výdavky, ktoré sú žalostne nízke, ale aj výdavky slovenských firiem zaostávajú v inováciách a výdavkoch na výskum a vývoj za priemerom Európskej únie. A toto zaostávanie firiem sa týka aj väčších firiem, nielen slovenských malých firiem, preto my navrhujeme zvýšenie limitu superodpočtu na 200 % pri nákladoch do jedného milióna eur. Keď niekto presiahne tento jeden milión eur, tak stále bude platiť 100 % odpočet. To, čo tam ale aj navrhujeme a čo je častokrát problém pri tomto superodpočte, je, aby si do nákladov podnikatelia vedeli dať aj externých pracovníkov, pretože momentálne medzi špeciálne medzi malými a strednými firmami v rámci voči tomuto super odpočtu je veľká nedôvera, resp. sa aj veľakrát boja, že či tam môžu ísť určité náklady alebo nie. Takže my aj týmto chceme ukázať, aby sa do tohto, do týchto nákladov dali dávať aj iné veci ako len interní zamestnanci firmy. Po tretie chceme skrátiť aj dobu odpisovania administratívnych budov zo 40 na 30 rokov. A navyše aj všetky budovy, ktoré budú v energetickej triede A, teda tie najúspornejšie, sa budú tým pádom dať aj rýchlejšie odpisovať. A po úplne... po štvrté všetky tepelné čerpadlá, fotovoltické a solárne panely sme presunuli aj do nultej odpisovej skupiny, aby sa dali odpísať už za dva roky, pretože investície do spoľahlivých a zelených zdrojov energií musíme urýchliť, a podľa súčasnej právnej úpravy sa tento majetok odpisuje až 6 rokov, čo nie je pre podniky vôbec motivačné. A zameranie sa na udržateľnú alternatívnu formu energie prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale aj k diverzifikácii dodávok energie. Pozitívne vplyvy na... tohto zákona na podnikateľské prostredie boli potvrdené aj ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Tento zákon sme poslali aj na rozpočtovú radu Slovenskej republiky, kde nám vyčíslili aj náklady aj na ostatné ďalšie zákony, ale je jednoznačné, že tento zákon a takéto, takáto podpora podnikateľského prostredia bude mať do budúcna veľmi efektívny vplyv na slovenskú ekonomiku a konečne prestavme na, prestaneme naozaj, že prejedať našu budúcnosť, ale začneme investovať a o pár rokov tu budeme mať vďaka tomu oveľa viac príjmov do štátneho rozpočtu. Takže budem rád, keď tento zákon podporíte a pomôžete všetkým podnikateľom na Slovensku a tým pádom aj zamestnancom a tým pádom aj všetkým nám. Ďakujem veľmi pekne. [09:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Janckulíkovi. Nech sa páči, pán poslanec. [09:08] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [09:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku písomnú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Krátka pauza.) Pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči, máte slovo. (Povedané so smiechom.) [09:17] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len chcem položiť kvietok na tento pomníček. (Povedané so smiechom.) Chcel som faktickou, ale nedalo sa faktickou na úvodné slovo, hrozilo, že do rozpravy nikto nepôjde, prejde to tu za minútu a, a pri tom, proste na pomník treba dávať kvety. Je to tak, vyznelo to naozaj tak milene, hej, jak tu kolega odôvodňoval, že ako je to dôležité, podnikateľské prostredie, a za nami je kolega, ktorý o tom vie svoje, hej, čiže o podnikateľskom prostredí. Takže na zlom, v zlom čase chcem povedať, že nechcem povedať, že na zlom mieste, lebo parlament stále bude parlamentom, ale v zlom čase sa predkladajú návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. To tu nikoho nezaujíma, nezdržujte, sme na žatve. Viete, pamätné slová Roberta Fica, šúchal to zbožie rozoznávajúc dvojdomú od štvordomej pšenice, hej, tak sme, sme ho tam vtedy zdržiavali, tak aj teraz. Hej, tu sa vládne, tu miliarda nie je peniaz. Toto ide, tam ide, hentam ide. A kto by sa zaujímal o nejakých podnikateľov, ktorým treba zlepšiť podnikateľské prostredie. Pre tých svojich áno, pre tých všetkých ostatných teraz doba nepraje, takže pomník, kvietočky som položil za tento návrh, čo aký dobrý by bol, sa hlasovať v tom, v tejto sále nebude. Ale verím, že raz, raz skončí aj boľševizmus, skončí rozdávanie, skončí populizmus, a ľudia prídu na to, že treba zasiať, aby ste mohli zožať. Nikto nič lepšie nevymyslel. Ja viem, že enormné schopnosti ľudstva sú, ale nikto nič lepšie nevymyslel. (Povedané so smiechom.) A áno, treba niečo robiť a z toho vyrobeného niečo odviesť tomu štátu a potom ten štát rozdáva. To je znova, zase nikto nič lepšie nevymyslel. Potom ešte vymysleli ľudia vojnu, že si pôjdete niečo ukradnúť, ale dúfam, že my týmto smerom ísť nechceme. Takže áno, zmysel má podporovať podnikateľské prostredie, ale, pán kolega, v zlom čase ste to predložili. Verím, že raz bude čas, kde aj tento parlament bude schvaľovať také zákony. Ďakujem. [09:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [09:20] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži. Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním. Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil. Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť. [09:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marián Viskupič. [09:20] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Presne tak, ďakujem pekne, že si, že si vystúpil, aby sme teda mohli trošku reagovať. No, v prvom rade ma mrzí, že teda skutočne tu sedia len traja koaliční poslanci, pretože to, že vláda dokáže míňať, a tak ako aj predkladateľ povedal, nie investovať, ale prejedať peniaze, to ukázala, to sa ráta v stovkách milión... miliónov, resp. v miliardách. No, možno by bolo dobré, keby však koalícia aj počúvala, že ako tie peniaze treba do tých verejných financií dostať, pretože tam je jediná cesta, a to je to, že tí tvorcovia hodnôt, tie firmy malé, veľké, inovatívne, tradičné, všetky, potrebujú mať nejaké zmysluplné podmienky, aby chceli pracovať, aby chceli zamestnávať a aby chceli tie hodnoty tvoriť. A to, čo vláda popri míňaní, kto... ktoré sa nijakovsky nedá nazvať investíciou do budúcnosti, robí, je, že zároveň znechucuje všetkých tvorcov hodnôt, a nieže im vylepšuje podmienky, práve naopak, podmienky im zhoršuje, preto je cenný akýkoľvek návrh, a aj my máme veľmi podobný a bodaj by teda sa koalícia na to pozrela, pretože toto nie je politika. Toto je, podnikatelia volia aj SMER, aj HLAS, aj PS, aj SAS-ku, proste oni chcú tu byť, chcú tvoriť hodnoty a chcú mať na to zmysluplné podmienky. Takže taký apel, to, čo aj, aj Alojz Hlina povedal, no možno keby sa tá koalícia zamyslela a skúsila podporiť, podporiť aj tento dobrý zákon. Ďakujem pekne. [09:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Truban. [09:24] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické a pánovi Hlinovi za položenie pomníku... či kvetov na pomník. My tu máme ešte v rámci Progresívneho Slovenska teraz ďalšie tri ekonomické zákony, ďalšie tri pomníky, na ktoré bude treba dávať kvety (povedané so smiechom), tak som veľmi rád, že tu je a... a bude, môže prebiehať aj takáto debata. Taktiež som veľmi rád aj za pána Viskupiča a som rád, že vlastne a nielen v Progresívnom Slovensku je taká ekonomická úderka, ale aj v širšej opozícii, a teda vlastne v SaS-ke, ja som si stále pána Hlinu nejak vnímam v KDH (povedané so smiechom), tak preto som povedal, že v rámci KDH, ale tak máme tu aj pána Hajka, takže som veľmi rád, že aj, aj taktok ľudia, ktorí vnímajú veľmi dôležitosť podnikateľského prostredia pre našu krajinu a to, aby sa tu naozaj produkovali, produkovalo s pridanou hodnotou, lebo vlastne v skutočnosti to je, to je jediná cesta, ako našu krajinu niekam posunúť dopredu, aby sme sa tu mali fakt dobre a aby sme mali aj tie väčšie mzdy a väčšie dôchodky, to je jedna jediná cesta, a keď chceme produkovať niečo s pridanou hodnotou, tak to môžme začať robiť len vďaka investíciám. Tie investície sa dajú robiť rôznymi spôsobmi, môžu prichádzať zo štátu, môžu prichádzať z Európskej únie, ale najlepšie investície sú priamo tie, ktoré robia podnikatelia sami, tam presne dole, pretože oni vidia, čo konkrétne im pomáha, a preto aj podľa mňa filozoficky je úplne najlepšie nechávať alebo snažiť sa podporovať podnikateľov v tom, aby im ostávalo čo najviac peňazí na reinvestovanie, ktorá tá firma vyprodukuje, aby mohla reinvestovať, aby mohla potom oveľa efektívnejšie podnikať, mať väčšiu pridanú hodnotu, a v konečnom dôsledku aby mali ľudia väčšie mzdy a aj potom väčšie dôchodky. Takže ešte raz taktok na záver, ja veľmi pekne ďakujem, že sme takéto dôležité zákony naozaj nenechali len tak prebehnúť a že sa nikto ani nad tým nepozastavil. Vďaka. [09:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Alojz Hlina. [09:26] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ono vlastne by sme, alebo kedy by to vyvolal záujem, že podnikateľské prostredie, že keby sa jednalo o podnikateľské prostredie niekde v Dominikánskej republike alebo na Belize, lebo tam slobodní podnikatelia a ľudia, ktorým sa darí v tomto vašom vesmíre, hej, tak tam vyvážajú to, čo, to, čo by malo zostať tu, hej. Takže ich zaujíma podnikateľské prostredie skôr na Dominikánskej republike ako u nás. A to ste vlastne vy stvorili, vy ste stvorili tento svet, kde my vlastne, ja stále sa pátram, už som sa to tu pýtal, že kde je ten vlastne podnikateľ, ktorý sa ku vám hlási, k SMER-u, HLAS-u, SNS, s nejakým príbehom, s nejakým produktom, s nejakým projektom, s niečím na čo sa da pozrieť, niečo, po čom sa dá chodiť, niečo, čo sa dá používať, niečo, z čoho idú nejaké benefity aj pre, pre ľudí. Povedzte jedno meno. Mne sa s vami a s vašimi, vaším pôsobením v tomto priestore spájajú mená ako Kočner, Baštrnák, Široký a ja tam nevidím nejakú pridanú hodnotu, že, že čo by nás malo nadchnúť, a teda mali by sme byť teda že okej, však niečo tu po nich zostane. Viete, že čo zostane po vás, hej, po tých vašich podnikateľoch? Čiže asi touto zložitou úvahou dospejeme k tomu, načo je vám podnikateľské prostredie na Slovensku, vás to nezaujíma, vy to tu potrebujete len vyrabovať, zdrancovať, zničiť, potom poutekať a vás zaujíma podnikateľské prostredie v iných destináciách, v karibských. (Povedané so smiechom.) Tam je dôležité, aby tí, čo tam to všetko povyvážajú, aby, aby to vedeli dobre investovať. No smutný príbeh. Ďakujem. [09:28] Ľuboš Blaha Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec, pán spravodajca Igor Janckulík. Nech sa páči. Pravdepodobne asi z miesta pre určeného pre rečníkov bude lepšie. [09:30] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Ja len krátko. Podnikateľom určite treba pomáhať a treba im vytvárať lepšie a lepšie podmienky. Keď sa bude dariť podnikateľom, samozrejme, bude sa dariť aj celej spoločnosti a ja chcem len poprosiť koaličných poslancov, aby sa zamysleli na tým, keď sú tu aj traja, ale aby povedali svojim kolegom, že podmienky treba zlepšovať pre podnikateľov, lebo fakt, ak sa podnikateľom nebude dariť, tak tá celá spoločnosť kľakne. Ďakujem pekne. [09:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán spravodajca, neevidujem faktické poznámky, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Ani pán spravodajca, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Štefana Kišša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 168. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 165. Dávam slovo poslancovi Štefanovi Kiššovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 168.) [09:32] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zdravím celú ekonomickú úderku opozície, dobré ráno všetkým. My v Progresívnom Slovensku, tak ako sme hovorili už v predvolebnom programe, tak to robíme aj dnes a budeme robiť aj v priebehu zvyšku volebného obdobia, chceme navrhnúť, priniesť na stôl skutočné opatrenia na podporu ekonomiky a životnej úrovne ľudí na Slovensku. O podpore – tak nazvime to – priamo podnikania hovoril v predchádzajúcom bode kolega Truban, za mnou nasledujú ešte, ešte ďalšie dva body, o ktorom budú hovoriť kolegyne a kolega, také, ktoré sú viacej zamerané na podnikateľov priamo. Ten môj bod je viacej o tej druhej strane tých zamestnancov a tvorbe pracovných miest z tejto strany tzv. ponuky. My navrhujeme dnes efektívne znovu zaviesť tzv. odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody pre zamestnancov s nízkou mzdou. Cieľom tohto návrhu je jednak podporiť ľudí s nízkymi mzdami, naše opatrenie v tomto zmysle je prosociálne, pretože chceme takto pomôcť aj ľuďom, ktorí, sa hovorí, počítajú každé euro a pracujú v tých menej platených pozíciách, a takisto cieľom návrhu je tvorba nových pracovných miest, pretože výsledkom tohto je väčšia motivácia sa zamestnať, pretože tým efektívne zväčšujeme rozdiel medzi príjmom bez zamestnania, či už teda keď je človek na úrade práce, alebo úplne mimo trhu práce v porovnaní s tým, keď, kedy pracuje. Teda to... dôvodom zavedenia tejto odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody je, že samotné vôbec daňovo-odvodové zaťaženie, a špeciálne odvodové na Slovensku a špeciálne pre ľudí alebo pracujúcich s nízkymi mzdami je na Slovensku relatívne vysoké. A tým sa brzdí ekonomický rast, tvorba pracovných miest aj životná, životná úroveň. A ako ste videli, alebo teda všetci sme videli v Národnej rade, vláda v tomto kontexte robí tak trochu opak, keď jedným z konsolidačných opatrení bolo zvýšenie zdravotných odvodov pre, pre všetkých pracujúcich, čo teda ako sme argumentovali, aj ja aj z tohto miesta, je demotivujúce pre, pre tvorbu pracovných miest, a teda posilnenie ekonomiky. Tú samotnú výšku odpočítateľnej položky navrhujeme ako 50 % priemernej ročnej mzdy s postupným vyklesávaním až do 75 % priemernej mzdy, čo je dnes efektívne okolo, okolo 1 050 eur. Bude sa to automaticky zvyšovať, keď, podľa toho, ako sa, ako sa bude meniť priemerná mzda v ekonomike, a teda títo pracujúci by nemuseli platiť zdravotné odvody, ktoré dnes predstavujú štyri percentá hrubej mzdy. Uvediem jeden príklad. Tak napríklad ošetrovateľka s hrubou mzdou 700 eur dnes zaplatí na odvodoch a daniach 120 eur, ostane jej tak 580 v čistom, vďaka nášmu riešeniu pri tejto 700-eurovej mzde by dostala o 20 eur každý mesiac viac, prišiel by jej teda 600 eur v čistom, čo vám teda na celoročnom zárobku vytvorilo o 240 eur viac teda za celý rok. Ja, alebo takou mojou veľkou časťou mojej práce aj tuto v pléne je obhajovať záujmy verejných financií a ich udržateľnosť, teda vyjadrím sa aj k celkovým rozpočtovým vplyvom, ktoré, ktoré sme kvantifikovali na 70 mil. eur za rok a v súlade s dobrou praxou podľa nášho názoru sme požiadali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby nám, aby nám kvantifikovala toto naše opatrenie aj tie ďalšie, ktoré predkladáme dnes, a zverejnila, samozrejme, teda to robí podľa ústavného zákona spravidla, zverejnila to stanovisko, teda pozývam vás všetkých, aby, aby ste si ho pozreli, ak máte záujem o nejaké väčšie detaily, ale teda tak ako, ako hlásame pri iných bodoch aj, aj pri tých, samozrejme, aj pri tých našich chceme, aby boli dodržané dobré pravidlá a postupy, to znamená, každý takýto návrh mal aj primeranú doložku, kde sa teda môže každý čitateľ alebo občan dozvedieť, o čo má záujem. A ak dovolíte, ešte taký na záver taký širší rámec toho, že ako si predstavujeme, aby, aby naša ekonomika a verejné financie fungovali. Teda takým tým prvým predpokladom na to, aby sme mali zdravé podnikateľské prostredie a mohli stimulovať ekonomiku, ekonomický rast, sú zdravé a... zdravé a stabilné verejné financie. Zatiaľ čo sme videli tuto v pléne v tomto volebnom období, boli opatrenia, ktoré išli, dá sa povedať, proti tomuto záujmu, pretože spomínal som napríklad zvyšovanie zdravotných odvodov, a sú aj ďalšie opatrenia, ktoré nás, ktoré síce na prvý pohľad konsolidujú verejné financie krátkodobo, ale nepodporujú ekonomický rast a zamestnanosť a poznám mnoho ďalších opatrení, ktoré, ktoré, naopak, zvyšujú splátky dlhu, ďalej nás zadlžujú a obmedzujú, obmedzujú vzácne zdroje, ktoré potrebujeme napríklad aj na podporu ekonomiky. Druhým takým predpokladom je zdravé a stabilné samotné podnikateľské prostredie a tu tiež vidíme, že vláda robí opak, prináša chaos, destabilizuje podnikanie, napríklad aj tým hanebným promafiánskym balíčkom, ktorý, o ktorom sme tu dlhé týždne už rokovali, ale aj tým spomínaným zvýšením zdravotných odvodov, ktoré, ktoré dusí tvorbu nových a lepších pracovných miest. Vláda tak len prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí novú hodnotu. A do tretice potrebujeme fungujúci trh práce, dá sa povedať, že toto opatrenie, ktoré tu dnes prezentujem, adresuje teda primárne túto časť, ale nie je jedinou. Samozrejme, potrebujeme, potrebujeme viac ďalších opatrení. Dnes sa diskutuje o novom návrhu ministerstva práce, ktoré, ktoré škáluje do väčšej miery aktivačné práce, tam teda poznáme, tak nazvime to, zmiešané výsledky, čo sa týka týchto cieľov, o ktorých hovorím, a mali by sme aj tuto diskutovať o mnohých ďalších. Týmto svoje vystúpenie ukončím, ďakujem veľmi pekne. Teším sa na diskusiu. (Potlesk.) [09:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Oskarovi Dvořákovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [09:32] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý má tlač číslo 37. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR [09:40] Ján Hargaš Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, kolegyne, kolegovia, trochu to oživíme, toto je praktické niečo. Ja sa vám musím priznať s niečím, ja mám takú vášeň pre byrokraciu, ale nie pre jej tvorbu, ale pre jej odbúravanie a každý tu máme nejakú motiváciu, že prečo robíme to, čo robíme, a priznám sa, že mňa najviac na tejto práci, teraz aj na tejto parlamentnej, ale aj predtým v exekutíve, motivovalo to, keď sme vedeli ako štát vytvoriť nejakú dobrú službu pre občana, že som si povedal, že toto je služba, ktorá je spoľahlivá, pekná, jednoduchá, a ako občan si poviem, že za svoje peniaze, ktoré každý rok platím na daniach, tak dostávam nejakú hodnotu naspäť. No, a to je svojím spôsobom aj cieľom tohto môjho, tohto môjho zákona. Asi sa všetci zhodneme, že byrokraciu tu máme veľmi prebujnenú, takže moja vášeň dostáva priestor na, na sebarealizáciu. Byrokracie je tu habadej nielen, nielen na úradoch, ale aj v komerčnej sfére. Kedysi dávno, dávno, dávno štát povedal, že bude platiť taký princíp, že jedenkrát a dosť, že keď ste už nejaký údaj štátu dali, tak nejaký iný úrad od vás nebude pýtať. To je veľmi pekná ambícia, veľmi ťažká na realizáciu, ale pomaly sa tam dostávame, pretože, a teraz normálne musím dať kredit pánovi Rašimu, v roku 2018 sa začalo s odstraňovaním byrokracie formou odstraňovania výpisov, čiže keď už štát nejaké informácie mal, tak na iných úradoch ste už nemuseli rovnaký výpis nosiť. A postupne sa takto odstránila povinnosť predkladať až 22 druhov výpisov, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, rodný list, sobášny list, úmrtný list a tak ďalej a tak ďalej. To všetko už dnes úrady od vás nemôžu žiadať, pretože si prepojili svoje informačné systémy a tam tí úradníci si to majú nájsť sami, hej, nemajú vás posielať ako poštára k nejakému inému okienku. Čiže to je, to je super, to je, to je chvályhodná aktivita, koniec koncov to sa robilo na tri vlny a tá posledná vlna sa spravila v tomto poslednom volebnom období. To bola asi najväčšia vlna toho rušenia byro... rušenia byrokracie. No, ale kde máme problém, kolegovia a kolegyne? Problém máme taký, že síce sa nám podarilo odstrániť tieto výpisy v štáte, ale tí, čo podnikáte alebo ste niečo vybavovali v komerčnej sfére, tak určite ste zažili situáciu, že ste prišli do banky, do poisťovne, k operátorovi, kamkoľvek a chceli od vás jeden z týchto výpisov. Ja neviem, v banke si zakladáte podnikateľský účet, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z obchodného registra, alebo si dávate nejakú zábezpeku, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z registra trestov, takže pokiaľ ide o tú komerčnú sféru, tak stále chodíme ako tí poštári, čiže vy prídete do tej banky, chcete to vybaviť, oni vám povedia, že potrebujem nejaký papier, tak vy idete na ten úrad alebo na pobočku Slovenskej pošty, kde sa dajú nejaké tie výpisy získať, zoberiete ten výpis, potom sa vrátite naspäť do tej pobočky, tam im to predložíte a už sa tá vaša vec rieši. No, a toto je stále pomerne veľký problém, pretože z tých 22 výpisov, ktoré sú už odstránené v štáte, tak štyri z nich vydáva Slovenská pošta a Slovenská pošta v roku 2022 vydala viac ako 350-tisíc týchto výpisov, 350-tisíc. Aby som to ilustroval (rečník ukazuje na balík papiera na rečníckom pulte), tak tu tento balíček má 500 papierov, čiže dva balíčky sú, sú tisíc, čiže keby som 700 takýchto balíkov tu takto rozložil, tak to je to množstvo papiera, ktoré na slovenských poštách dnes stále sa vydáva, stále sa tie papiere tlačia a ľudia ich niekam musia nosiť. No a keďže štát už ich nemôže od nich vyžadovať, tak je veľký predpoklad, že ich nosia práve takto do bánk, poisťovní alebo iných, iných subjektov, ktoré tie výpisy, ktoré tie výpisy od nich, od nich požadujú. No aké je riešenie tohto problému? No riešenie je pomerne jednoduché, pretože údaje v štáte už sú, úrady si ich vymieňajú, jediné, čo potrebujeme spraviť, je sprístupniť tieto údaje tým komerčným subjektom, čiže aby to v budúcnosti fungovalo tak, že vy prídete do tej banky, chcete niečo vybaviť, banka povie, no potreboval by som si overiť nejaké údaje z obchodného registra, dá požiadavku, aby k tým vašim údajom mohla tá banka pristúpiť, vy tú požiadavku schválite povedzme v nejakej štátnej aplikácii, že súhlasím s tým, že táto banka môže na dva dni pristúpiť k mojim údajom v obchodnom registri, banka si pristúpi do tých údajov, overí si, čo potrebuje, a priamo na tej pobočke vybavíte všetko potrebné. Žiadne chodenie na úrady, behanie s papiermi hore-dole. To je podstata tohto môjho, tohto môjho, môjho návrhu, návrhu zákona. Čiže ak by sme dali komerčným subjektom prístup do štátnych databáz, a ja navrhujem, aby to bolo pre tých 22 výpisov na začiatok, pretože tie už sú vyriešené v rámci štátu, tak prečo by sme ich nemali sprístupniť aj, aj iným subjektom, ako, ako je štát, tak vieme dosiahnuť pomerne, pomerne veľké úspory, pretože z analýzy, na to sa robili aj analýzy v rámci štátu, vyplýva, že vydanie jedného takéhoto výpisu stojí asi sedem euro toho človeka, lebo tam je správny poplatok, tam je čas, ktorý strávite tým, že tam čakáte na tej pošte, alebo na tom úrade, tam sú cestovné náklady, všetko dohromady, jeden papier vás stojí približne sedem euro. No a keby sme vedeli odstrániť tých 350-tisíc papierov, a to sú len tie, ktoré sa vydávajú na poštách, tak predpokladáme, že celkové úspory v rámci tohto zákona by pre podnikateľské prostredie mohli dosiahnuť asi 4,5 mil. euro. Náklady na strane štátu by boli niekde menej ako jeden mil., čiže keď ste investor, tak value for money, zainvestujem milión, dostanem 4,5 naspäť, v rámci toho istého roka to nie je úplne, to nie je úplne zlý deal. A čo je ešte dôležité povedať, že legislatíva je skutočne ten posledný kúsok, ktorý k tomuto chýba, pretože údaje máme, úrady si už vymieňajú, takže je v pohode ich sprístupniť aj von, dokonca na to budeme mať informačný systém, ten sa teraz dokončuje z eurofondového obdobia, čiže jediné, čo potrebujeme, je spraviť takúto zmenu legislatívy, aby sme tým tretím stranám umožnili k takýmto údajom pristupovať. No a posledná dôležitá poznámka je, že, samozrejme, to vždy musí byť len so súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, aby tí úradníci v bankách, v poisťovniach si len tak láry-fáry nebehali v štátnych databázach, takže vždy to bude z hľadiska GDPR podmienené súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, že dáva súhlas tomu komerčnému subjektu, aby mohol nahliadnuť do databázy štátnej a overiť si, čo potrebuje overiť. A tento súhlas, samozrejme, môže byť aj časovo limitovaný, takže na to aj ten informačný systém je pripravený, údaje sú pripravené, potrebujeme akurát legislatívu na to, aby sme takéto niečo vedeli, vedeli rozchodiť. No a ja si myslím neskromne, že toto je dobrá vec, poviem na rovinu. A tiež si myslím, že to nie je nejak politicky zafarbená vec. Nemám problém povedať, že celé toto odstraňovanie výpisov začalo ešte za tej predošlej, predošlej vlády, keď bol vicepremiér pre digitalizáciu pán Raši, pokračovalo sa s tým aj počas minulej vlády a bol by som rád, keby sa s tým pokračovalo, pokračovalo aj teraz. Takže toto nie je o tom, že či to je ľavicové, alebo pravicové opatrenie. Ak si niekto myslí, že byrokracia je fajn, tak to je v poriadku, ja si to nemyslím, predpokladám, že si to nemyslia ani, ani kolegyne a kolegovia z koaličných radov, takže bol by som naozaj veľmi rád, ak by sa tomuto, tomuto zákonu dostalo podpory a uľahčíme nielen podnikateľom, ale aj bežným ľuďom, každému jednému človeku, ktorý si za posledné roky spomenul, že musel niekde dokladovať výpis z obchodného, trestného registra, z katastrálnej mapy, z registra trest... potvrdenie o návšteve školy tam, tam spadá, potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia, kópia sobášneho, rodného, úmrtného listu a tak ďalej a tak ďalej. Celý ten zoznam 22 výpisov sa dá nájsť na stránke www.stopbyrokracii.sk, takže asi, asi toľko. Neviem, či pán Hlina, alebo niekto ešte plánuje položiť nejaké kvietky na tento pomník slovenskej byrokracie. Vidím, že kolega Truban asi bude klásť kvietky, takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pre vizualizáciu, 700 takýchto balíkov papiera sa ročne zbytočne vytlačí na slovenských, a to len na slovenských poštách. Tie výpisy sa vydávajú aj kade-inde, takže to bude oveľa viac, čiže 700 takýchto balíkov sa vytlačí ročne úplne zbytočne, stačí, aby sme umožnili tretím stranám pristupovať do štátnych databáz bezpečným a kontrolovaným spôsobom, aby ľudia tie papiere konečne prestali nosiť od okienka k okienku. Ďakujem veľmi pekne. [09:40] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Jane Hanuliakovej, nech sa páči, pani poslankyňa. [09:42] Jana Hanuliaková – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 169) v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [09:42] Ľuboš Blaha Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Michal Truban, nech sa páči. [09:42] Michal Truban Myslím, že pán Hlina začal veľmi peknú tradíciu s tými vencami na pomníky. Je to taký dobrý úvod, keď rozmýšľate, že či sa máte prihlásiť do rozpravy, a asi by to tiež vydalo na faktickú, ale keďže tá možnosť takto nebola, tak som to vyriešil takto. Napriek tomu chcem povedať dôležitú vec, neprišiel som tu len tak, aby sa vôbec k pánovi kolegovi Hargašovi niekto vyjadroval, ale práve preto, že myslím si, že toto opatrenie je veľmi potrebné, veľmi jednoduché a vôbec nie je politické. Myslím si, že mohla by byť trošku taká politická kultúra napriek tomu, ako veľmi sme na iných stranách, barikádach v niektorých veciach, tak v takýchto konkrétnych, povedal by som, až technokratických zákonoch, ktoré sú naozaj, že čisto plus, nikto nemusí potom nič robiť, len automaticky to vie pomáhať našim občanom, by mali aj politici z vládnej koalície zvážiť podporenie tohto zákona, pretože naozaj to je iba, tam nie sú žiadne zápory, myslím si, že takéto opatrenia uvítajú nielen podnikatelia, ale aj všetci občania na Slovensku, a preto nás aj volili, aby sme prijímali zákony, ktoré, ktoré im pomáhajú, a špeciálne keď sú to takéto zákony pomerne jednoduché, ľahko prijateľné, tak by bolo dobré, keby sa na to aj vo vládnej koalícii alebo koaliční poslanci na svojich kluboch možno zamysleli a skúsili si povedať, že má zmysel tento zákon podporovať nielen kvôli tomu, že to ušetrí zopár stromov, ale že to naozaj konkrétne pomôže občanom Slovenskej republiky mať menej papierovačiek, menej behať a všetko robiť automatizovanejšie, rýchlejšie a vďaka tomu vedia mať aj pohodlný život takouto jednoduchou, krátkou úpravou. Čiže ďakujem za prednesenie takéhoto návrhu. Podľa mňa takéto návrhy sa majú a sú reálne, keď takéto návrhy idú z opozície, pretože to je taká vec, ktorú naozaj, keď si to koalície pozrie, tak si povie, že viem to prijať, je to pekne spracované, je to rýchle, neni o tom žiaden politický súboj. Aj toto je nejaká časť, ktorá by mala opozícia robiť, okrem toho, že chráni občanov pred rozkladom demokracie, tak sa snaží na druhú stranu aj tejto vláde ukazovať a pomáhať jej, že ako by sa to malo robiť. Takže ešte raz ďakujem pekne kolegovi Hargašovi za takýto super zákon. [09:42] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Ondrej Dostál. [09:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili v úvode, len teda jedna malá poznámka, že možnože zo strany predkladateľov, pokiaľ očakávajú, že by sa niektorí poslanci chceli vyjadriť, ale nevydá to na celé vystúpenie v rozprave, ale iba na faktický príspevok, tak existuje taká možnosť, že predkladateľ nepovie všetko, čo chce povedať o svojom návrhu v tom úvodnom slove, na ktoré sa nedá reagovať, ale povie iba niečo základné a potom sa prihlási do rozpravy ako prvý, a teda tí poslanci, ktorí chcú niečo povedať, ale je to tak na jeden a pol až dve minúty, tak potom nemusia sa hlásiť s krátkymi vystúpeniami v rozprave, ale môžu faktickou na vystúpenie predkladateľa v rozprave. Tak aj, aj takýto spôsob sa dá využívať. A pokiaľ ide o tú druhú vec, ktorú ste hovorili, že by si to vládna koalícia mohla nejako osvojiť, no tak opozícia často predkladá návrhy zákonov, ktoré sú o tom, že, že vie, že to neprejde, ale teda smerom do budúcnosti deklaruje, že keď sa dostane k moci, tak bude takéto veci presadzovať. V tomto prípade si myslím, že je šanca, že by tie veci boli presadené už skôr. Som dosť skeptický, že by mohli byť presadené tak, že koalícia podporí opozičný návrh, ale predpokladám, že sú to tak normálne a dobré veci, že v rámci nejakého ďalšieho balíčka, s ktorým príde príslušné ministerstvo, by sa mohli ocitnúť aj tieto, tieto opatrenia. A teda využil by som tú príležitosť a spýtal by som sa asi predkladateľa, že, že prečo s takýmto neprišli skôr už teda, alebo neprišla predchádzajúca vláda alebo tá predpredchádzajúca, keď sa asi dalo očakávať, že takéto niečo môže nastať. A ešte, že či to patrí skôr do e-Governmentu alebo skôr do antibyrokratického zákona. [09:53] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marek Lackovič. [09:56] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega. Teším sa, že vďaka takýmto návrhom sa skutočne usilujeme o to, aby tým jediným skutočne potrebným papierom, ktorý na úrade je potrebný, je ten papier toaletný, pretože všetky ostatné sú nadbytočné do veľkej miery. A ja ako bývalý starosta si pamätám, keď som musel hlavne pri eurofondových žiadostiach dokonca prikladať aj osvedčenie o zvolení, že teda naozaj som štatutár, napriek tomu, že sa to posiela z elektronickej schránky overeným, zaručeným podpisom elektronickým. Dokonca sme museli prikladať aj potvrdenie o pridelení IČO, ktoré bolo ešte historicky na písacom stroji napísané, kedy obec mala pridelené IČO ešte neviem v ktorých desaťročiach 20. storočia. Čiže takéto absurdity sa tu stávali, stávajú a stávať aj budú, pokiaľ sa to nezmení. A tu by som možno naliehal aj na, aj na vládne strany, ktoré majú napríklad aj v prípade SMER-u stovky starostov a primátorov v slovenských samosprávach, či im to nevadí, že naozaj takýmto spôsobom sa jednak zbytočne stráca čas, je absurdná byrokracia a stojí to aj nemalé peniaze, pretože každý ten jeden odpis, výpis stojí, myslím, že aj na pošte štyri alebo päť eur, čo sú vyhodené peniaze do studne, takže treba to zlepšovať určite. Veľmi sa z toho teším. Ďakujem pekne. [09:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefan Kišš. [09:59] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja navrhujem, pán, pán poslanec Hlina, aby sme v tomto prípade ešte kvietky na pomník tohto zákona nekládli, pretože tak ako povedal kolega Truban, toto je opatrenie, ktoré zlepšuje podnikanie, alebo teda fungovanie vôbec celkovo, nestojí nikoho nič, dokonca myslím, že ušetrí na nejakých, nejakých poplatkoch, ak sa nemýlim, kolega Hargaš ma opraví, a teda jediné, čo sa udeje, že ušetríme tých sedemsto balíkov kancelárskeho papiera. Čiže ja nevidím, nevidím nevýhody, alebo teda koho by to niečo stálo, azda, azda jedine výrobcov papiera. Čiže bez ohľadu na to, či to je v kategórii e-Government alebo znižovanie byrokracie, je to, je to niečo, čo, čo určite pomáha, nikomu neškodí, tak tuto by som sa tiež rád prihovoril aj u poslancov vládnej koalície, aby, ak teda môžu niečo podporiť, tak toto je jeden z horúcich kandidátov. Ďakujem. [09:59] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Branislav Vančo. [10:00] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolega Hargaš, ďakujem za tento návrh. Myslím, že by mohol prebrať vládnu koalíciu a koaličných poslancov a poslankyne k tomu, aby začali pracovať pre ľudí žijúcich na Slovensku. Od volieb ubehlo takmer päť mesiacov a ja si nepamätám ani jednu vec, ktorou by vláda alebo koalícia urobila život ľudí žijúcich na Slovensku ľahším. Zároveň toto je naozaj aj ekologická vec, je to protibyrokratická vec. Máme, máme všetky, všetky podmienky už na to, aby sa to, aby sa to udialo, aby sa to urobilo, stačí len vôľa. A ja verím, že po tom, ako koalícia teda intenzívne pracovala na ochrane svojich ľudí, urobí niečo aj pre občanov a občianky žijúce na Slovensku a myslím, že táto, tento návrh je na to výborná príležitosť. Ešte raz ďakujem, Jano. [10:00] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ján Hargaš. [10:00] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som naozaj nečakal, že nás s vášňou pre byrokraciu je tu toľko. Škoda, že ešte koaličných poslancov a poslankyne sme ešte tak nerozprúdili, ale v druhom, treťom čítaní možno. Takže ďakujem, ďakujem aj za vaše, za vaše, za vaše pripomienky. Budem sa venovať tomu, čo hovoril pán Dostál, teda tie dve otázky, že prečo sme s tým neprišli skôr. No, asi by som povedal taký, také, taký prirodzený dôvod, že teda ja som pôsobil na ministerstve informatizácie od mája 2020 do februára ’23, a vtedy sme sa práve venovali tomu, čo som spomínal v úvodnom slove, tej tretej vlny, tej tretej vlne odstraňovania byrokracie. To bola vlastne najväčšia vlna doterajšia. Tam, tam naozaj išlo dosť veľa o spoluprácu s inými, že bol to náročný implementačný projekt aj vo viacerých fázach sa vlastne zavádzala tá posledná fáza, ak si správne pamätám, bola, bola niekde ku koncu roku 2022, nejaké posledné výpisy, ktoré z tej, z tohto zákona proti byrokracii sa zrealizovali v rámci tejto tretej vlny. No, čiže to som robil, kým som bol ten štátny tajomník, a potom som už nebol ten štátny tajomník. Takže a priznám, priznám sa, že aj táto myšlienka akoby že rozšíriť ten projekt, prišla niekedy, niekedy v tom medziobdobí, takže, takže preto s tým prichádzame, prichádzame teraz. Radšej neskôr ako nikdy, tak by som povedal, takže to je, to je odpoveď na tú prvú otázku. A na tú druhú, že či to patrí do zákona o e-Governmente alebo zákona o antibyro, tiež sme si túto otázku kládli a hútali sme nad tým, ale sú v zásade také dva dôvody, že prečo je to v e-Governmente. Prvý je, že ak ste si všimli, tak jeden z tých paragrafov je taký ako by že systémové riešenie zdieľania údajov tretím stranám. A ten druhý paragraf, ktorý, ktorý upravujeme, je akoby obsahové naplnenie tohto systémového riešenia. Ak si pamätám, je to § 10 alebo 11 v tom návrhu zákona a ten druhý je, myslím, že 65. Teraz neviem to úplne z hlavy. Ale čiže, čiže tým, že sme zavádzali vlastne systémové riešenie, akým spôsobom štát môže sprístupňovať svoje údaje bezpečne a so súhlasom občana tretím stranám, tak, samozrejme, táto časť sa určite hodila do zákone o e-Governmente a potom tým, že sme už teda otvorili zákon o e-Governmente, tak sme aj tú obsahovú dali, dali do toho § 56 alebo 65, teraz nepamätám si z hlavy, čiže to je ten dôvod. A druhý dôvod je, že ten zákon o antibyrokracii je písaný trochu inou legislatívnou technikou, hej, že v tom zákone ide o to, že štát z jednotlivých vecných predpisov vyškrtáva povinnosť občana predkladať nejaký konkrétny údaj úradom. Čiže ten zákon proti byrokracii je vlastne stavaný tak, že v zákone o, ja neviem, povoľovaní výrubu stromov sa v paragrafe takom a takom táto povinnosť škrtá, keď to poviem laicky, hej. A to, čo tu navrhujeme, je iné, pretože štát nestanovuje bankám povinnosť vyžadovať výpis z obchodného registra, čiže ju im nevie ani zrušiť. Čiže to je ten druhý dôvod, prečo filozoficky to nesedelo do zákona proti byrokracii, ale dali sme to do zákona, do zákona o e-Governmente. Takže, ak to nezodpovedalo, aha vidím, že už máte faktickú, tak možno to ešte nezodpovedalo vašu otázku, ale tak môžme si to tu vysvetliť, legislatívnu techniku, takže, asi, asi, asi toľko v skratke. A naozaj že, že ďakujem, kolegovia, za tie, za tie reakcie a bol by som rád, keby aj koaliční poslanci, poslankyne zvážili podporu tohto, tohto návrhu zákona, pretože naozaj to je niečo, čo ešte predošlá vláda SMER-u v skutočnosti začínala, potom tá, tá minulá vláda to akoby rozbehla na steroidoch, to odstraňovanie výpisov, že teda tá tretia najväčšia vlna naozaj bola, bola pomerne masívna. No a teraz je čas podľa mňa, aby sme konečne štart dáta sprístupňovali riadeným a bezpečným spôsobom aj do komerčnej sféry a nejak odomkli ten potenciál, ktorý to môže priniesť pre, pre, pre bežných ľudí na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne. [10:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [10:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, ďakujem za odpoveď na moje otázky. A teda aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som to ako nemyslel ako výčitku, že, že prečo ste s tým neprišli skôr, lebo tak to niekedy zvykne vládna koalícia robiť opozícii, ktorá predtým bola vo vláde, že a prečo s tým prichádzate teraz, prečo ste to nenavrhli, keď ste boli vo vláde, však vtedy ste to mohli presadiť a teraz je to iba také piár. Ja som sa naozaj úprimne zaujímal o to, že, že kedy ste s tým nápadom prišli alebo odkedy ste o tom uvažovali. A teda aj odpoveď, že v čase, keď sa riešil antibyrokratický zákon a ďalšie zmeny, keď ste boli štátnym tajomníkom, tak jednoducho nebolo to na programe dňa, lebo ste riešili iné, a toto ste plánovali neskôr, alebo, alebo sa ten problém ukázal práve naopak až neskôr, keď už to vyžadovanie povolení, ako ste aj v tom slove hovorili, že vyžadovanie povolení pre iné orgány verejnej moci už nebolo potrebné, a napriek tomu si občania stále, stále žiadali. Tak len toto som si chcel nejako, nejako ujasniť. A pokiaľ ide o tú druhú otázku, že, že kam to patrí, to ma len teda tiež tak zaujímalo, lebo teda teoreticky je možné aj do jedného, aj do druhého. Je to znižovanie byrokracie, aj keď nie byrokracie štátnej, ale byrokracie, ktorú povedzme že súkromné subjekty vyžadujú od občanov, a je teda úplne v poriadku, že či sa to dá tam alebo tam. A ak ste usúdili, že viac to patrí do zákona o e-Governmente, tak ja to rešpektujem a myslím si, že je to dobrý návrh a zaslúži si podporu, a keď aj nie zo strany koalície v podobe tohto návrhu, ale verím, že to opatrenie skôr či neskôr sa presadí a možno už počas tohto volebného obdobia. [10:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš bude reagovať na faktickú poznámku. [10:02] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Áno, veľmi zjednodušene povedané, preto nie skôr, lebo sme mali plné ruky práce s niečím iným. Ale že tá idea, idea toho zdieľania dát zo štátu smerom von už žila dlhšie, že preto ten systém sa vlastne aj implementuje tie posledné, posledné roky, ale v nejakom momente sme vlastne prišli na to, že aha, vlastne, veď tu sú údaje, ktoré už sú vyčistené, pripravené, jediné, čo potrebujeme, je zabezpečiť, aby sa dostali zo štátu von k tým tretím subjektom. Takže preto tá legislatívna technika, teraz k tej druhej časti, je taká, že my sa vlastne v zákone o e-Governmente odkazujeme na zákon proti byrokracii, pretože ten zákon proti byrokracii hovorí o tom, že ktoré údaje sa už v štáte nemôžu vymieňať. A my hovoríme, že presne tie isté údaje chceme, aby štát takýmto systémovým spôsobom sprístupňoval tretím stranám so súhlasom, so súhlasom osoby. Dobre. Asi teda, asi teda toľko. Už záverečné slovo k rozprave nebudem mať, takže aj touto cestou by som vám chcel všetkým poďakovať za vaše komentáre a príspevky do diskusie. A pevne verím, že v utorok, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak nájde podporu tak v opozičných, ako aj v koaličných radoch. Pamätajte na tých 700 balíkov papiera, ktoré tým môžme ušetriť ročne. Ďakujem veľmi pekne. [10:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Povedal, že nie. Pani spravodajkyňa takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Dariny Luščíkovej, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Jána Hargaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 170, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 167. Dávam slovo poslankyni Darine Luščíkovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej, Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša a Jána Hargaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 170.) [10:02] Darina Luščíková Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Taktiež by som rada poprosila o podporu ďalšieho z jednoduchých zmien... ďalšej z jednoduchých zmien zákonov ekonomických, ktoré sme pripravili spolu s kolegami. Je to naozaj veľmi jednoduchá zmena v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a jedná sa o veľmi jednoduchú zmenu z čísla 5 na číslo 15. To znamená, že radi by sme vás poprosili o podporu, aby si podnikatelia mohli predĺžiť dobu odpočty straty z päť rokov na pätnásť rokov. Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z päť na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce prostredie pre podnikateľov, ktoré pomôže naštartovať ekonomický rast. Obmedzenie odpočtu straty na päť rokov je naozaj veľmi reštriktívne opatrenie a zo svojej skúsenosti naozaj viem, že je to často nemožné, odpočítať stratu za tak krátke obdobie. Podnikateľské subjekty potrebujú naozaj stimulovať a potrebujú voľné finančné prostriedky na to, aby ich mohli ďalej investovať. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jedny z najreštriktívnejších opatrení v odpočte straty. V Európskej únii sme naozaj na chvoste. Žiadna iná krajina nemá menej ako päť rokov na možnosť odpočítať stratu. Dokonca veľká väčšina západoeurópskych vyspelých ekonomík má možnosť odpočítať túto stratu až neobmedzene, napríklad Francúzsko, Španielsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko. Tých krajín je naozaj veľmi veľa. Všetky okolité krajiny V4 majú možnosť odpočítať stratu rovnako dlho – päť rokov ako my. To znamená, že tým, keby sme predĺžili dobu odpočtu straty na viac ako päť rokov, veľmi umožníme vstup iných podnikateľov, zahraničných investorov na náš trh podnikateľský, pretože budeme mať vysokú konkurenčnú výhodu oproti krajinám V4. Treba zdôrazniť ešte jednu vec, a to, že prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet. To hovorím v súvislosti s konsolidačným balíčkom a s potrebou naozaj konsolidácie verejných financií a toto je dôležité pripomenúť, že prvých päť rokov nebude to mať vplyv na verejný rozpočet. Negatívny vplyv v podstate sa dosiahne až po piatich rokoch, ale verím, že sa vyváži pozitívnym vplyvom z možnosti podnikateľského rastu. Ja by som teraz prerušila alebo skončila návrh zákona a prihlásila by som sa do rozpravy ako prvá. Využila by som to poučenie pána Dostála. Ďakujem. (Potlesk.) [10:06] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Janckulíkovi, nech sa páči, pán poslanec. [10:08] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:08] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže uzatváram, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú... (Ruch v sále.) Aha, pardon, aha, takže nech sa páči, treba mi povedať. Dobre, nech sa páči. Pani poslankyňa Darina Luščíková sa prihlásila v rámci rozpravy, nech sa páči. [10:10] Darina Luščíková – Vystúpenie Takže ďakujem ešte raz za slovo. Dostala som otázku, že prečo je to späť až na 15 rokov, predĺženie možnosti odpočtu straty. A ja som vychádzala zo svojich skúseností podnikateľky, kde podnikám už viac, podstatne viac ako polovicu svojho života a venujem sa daniam a účtovníctvu. A naozaj moje skúsenosti hovoria to, že... a odpočítať stratu len päť rokov je veľmi reštriktívne a veľmi nevýhodné a veľmi nespravodlivé pre podnikateľov. Dokonca tie moje skúsenosti z vedenia účtovníctva viacerých firiem hovoria to, že ani 7 alebo 10 rokov veľakrát nie je dostatočné. Môžem vám to vysvetliť na niektorých príkladoch. Zoberme si napríklad výrobcu minerálnych vôd. Minerálne vody ak chcete ťažiť, potrebujete urobiť najprv geologický prieskum, potrebujete rôzne projekty, potrebujete nejaký vrt, potrebujete povolenia, množstvo povolení, v dnešnej byrokratickej dobe je to naozaj na veľmi dlho. A toto sa môže tiahnuť tri, štyri, päť, šesť rokov. Ďalšie roky vám trvá to, že potrebujete si vysporiadať pozemky, potrebujete nejakú infraštruktúru, potrebujete vybudovať cestu, potrebujete ďalšie projekty a ďalšie, ďalšie povolenia a to vám naozaj niekedy zaberie tri-štyri-päť rokov. Dokopy to už máme skoro 10 rokov, kedy sa vôbec dostanete k tomu, aby ste mohli začať rozmýšľať nad tým, že staviate naozajstný podnik a investujete do línk, do budovy, do zamestnancov. To znamená, že len kým vôbec začnete mať prvé príjmy, často prejde doba až desať rokov. To znamená, z prvého, druhého, tretieho, štvrtého, piateho roku si už neodpočítate absolútne nič a tam ste mali náklady na rôzne projekty, na zamestnancov, ktorí vám museli tieto veci riešiť, na rôzne vyhlásenia, na externých, externé firmy, ktoré riešili rôzne geologické prieskumy. Naozaj táto firma si mohla odpočítať možnože prvú stratu niekedy v 11.-12. roku svojej... svojho života alebo svojej existencie, čo je naozaj veľmi reštriktívne, veľmi nevýhodné pre túto firmu. A ťažko tam kalkulovať s nejakými odpismi, pretože na odpisy máte takisto nárok. Odpisy, ktoré vám vzniknú z veľkých investícií do linky, do budovy, tie v podstate vám môžu spôsobiť aj v ďalších rokoch, kedy už dosahujete príjem, to, že ste opätovne v strate. To znamená, že firmy sa pri takomto dlhodobom investovaní dostávajú do situácie, kedy v podstate ich skutočná zaplatená daň je oveľa vyššia. To nehovorím už v dnešnej dobe, ale k tomu sa ešte vrátim, kedy firmy sú nútené platiť aj minimálnu daň. Zoberme si úplne aj iný príklad nejakej ešte väčšej firmy, som spod Tatier, napadol na napríklad Chemosvit, ktorý začína investovať – a začína si uvedomovať výzvy dnešnej doby – do cirkulárnej ekonomiky alebo do spracovania, teda do spracovania vlastných odpadov. Alebo začínajú využívať iné formy a možnosti získavania energie, to znamená, že to je ďalšia investícia firiem, ktorá trvá dlho, pretože tam potrebujete zasa ďalšie projekty, potrebujete výskum a vývoj, potrebujete investovať veľké prostriedky a tam tá motivácie, ak tú stratu si neviete odpočítať, naozaj viazne. A firmy, ktoré v dnešnej dobe si uvedomujú potrebu digitalizácie, prechodu na cirkulárnu ekonomiku, na zelenú ekonomiku, nie sú motivované investovať veľké finančné prostriedky do nových foriem výroby alebo spracovania odpadov, ak vedia, že tú stratu si nikdy neodpočítajú. A za päť rokov odpočítať stratu je naozaj veľmi ťažké, nakoľko vám prídu aj v podstate odpisy ešte z týchto investícií. Ale týka sa to rovnako aj malých podnikateľov, nielen veľkých. Si zoberte podnikateľa, ktorý vyrába nejaký nábytok, stolár dajme tomu. A ten stolár sa rozhodne mať nejakú víziu, že je tak šikovný, že vie si svoju firmu predstaviť v nejakej úplne veľkej hale, vie si predstaviť, že sa k tomu pridruží nejaká píla, že zamestná kopec zamestnancov. Hovoríme napríklad o regionálnych podnikateľoch, ktorí týmto naozaj by vedeli tou investíciou zvýšiť aj zamestnanosť vo svojich regiónoch, takže ak to spočítame a predstavíme si normálne reálne, že ten podnikateľ si zoberie úver, bude splácať vysoké splátky, ktoré mu nejdú do nákladov, takže bude mať nejaký síce možno drobný zisk v ďalších rokoch, keď si rozšíri tú výrobu, ale nebude tento zisk dostatočný na to, aby si celú tú stratu odpočítal. To je množstvo príkladov, ktoré som zažila sama v praxi a je naozaj nutné myslieť na podnikateľov a na možnosti ich rastu. A dupľom v dnešnej dobe, kedy v podstate konsolidačný balíček nám priniesol množstvo opatrení, ktoré sú pre podnikateľov nevýhodné, ktoré im nepomáhajú, nedávajú im dýchať, aby vôbec mohli investovať, aby vôbec mysleli na nejakú budúcnosť, pretože prežívajú. V dnešnej dobe naozaj podnikatelia prežívajú. Mám pocit, že tento štát si spravil z podnikateľov aj troška takú dojnú kravu, hej. A keď chceme tie kravy, aby mali dosť veľa mlieka, tak im potrebujeme dať aj dobrú pašu, preto chcem vyzvať aj koaličných, aj, aj, medzi aj vami sú podnikatelia, chcem vás vyzvať, aby ste podporili takéto návrhy, ktoré päť rokov naozaj neukroja štátu, ale pomôžu naštartovať ekonomický rast a pomôžu podnikateľom, aby sa nadýchli, aby mohli investovať, aby sme mohli prejsť na nové formy ekonomiky a aby tento štát prosperoval v budúcnosti. Ďakujem pekne. [10:10] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vyše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky, ešte by som nešiel preč. Pán poslanec Michal Truban, ako prvý nech sa páči. [10:14] Michal Truban Ďakujem za slovo. Ja by som zareagoval na dve veci, ktoré si povedala, prvé k tomu, že to vedia odpisovať aj menšie firmy. Ja sám mám s tým skúsenosť, keď som aj konzultoval rôznych iných podnikateľov. Možno k tým príkladom, ktoré si uviedla, by som ešte aj uviedol aj normálne tak softvérové technologické firmy, ktoré napríklad aj vyvíjajú iba aplikácie a robia nejaký druh startupu, častokrát ony samy, aj takýto vývoj stojí častokrát desať... státisíce a ony samy aj po tých piatich rokoch nie sú natoľko ziskové... alebo do tých piatich rokoch natoľko ziskové, aby si túto stratu vedeli potom takto vynahradiť, takže to je aj pri bežných takýchto softvérových firmách okrem všetkých tých, ktorých si vymenovávala. A potom si povedala ďalšiu podľa mňa veľmi dôležitú vec, že keby bol takýto zákon, tak aj v rámci V4 sme jedným z najkonkurencieschopnejších v tomto konkrétnom zákone pre podnikateľské prostredie. A to je podľa mňa tiež veľmi dôležité, že o niečo takéto by sme sa mali snažiť, aby či už aj naši vlastní slovenskí podnikatelia, ale aj nejakí zahraniční investori sa pozerali aj na našu krajinu ako na, ako na najlepšiu z možných, alebo minimálne z tohto regiónu a aj vďaka tomu tu ostávali, zakladali tu viac, viac svojich firiem a nešli niekde do zahraničia. A, naopak, aby k nám prichádzali ľudia. A takýto zákon by tomu znova svojou troškou pomohol, takže ja taktiež tento zákon veľmi chválim. A znova, je to ďalší zákon, ktorý sa dá bez nejakých nákladov schváliť a vie veľmi pomôcť našim občanom, takže ďakujem za tento zákon. [10:14] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Jana Hanuliaková. [10:16] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch, ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu. A verím teda, že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy. [10:16] Ľuboš Blaha Pán poslanec Marián Viskupič. [10:16] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. No ja trošku tú koaličnú zhodu mierne, mierne akoby naruším. Tuto sa mi to nezdá ako úplne ideálny návrh, aj keď, samozrejme, kopu z toho, čo, čo ste povedali, pani kolegyňa, sedí. Len všetko takéto strojnásobenie vlastne tej lehoty je nie úplne, úplne dobré, keď sa pozriem aj ten Trestný zákon, tam tiež sú veľké zmeny. Tuto je to isté, že 15 rokov namiesto piatich je, je veľká zmena. Viem si, alebo teda inak, že neviem si predstaviť, že motiváciou na veľké a zásadné investovanie má byť práve to, že budem si môcť odpisovať stratu 15 rokov, to je také, také pofidérne a hlavne potom ono to, ono to láka aj rôznych špekulantov. Proste 15 rokov odpisovania straty je veľa. No ale aby som len nekritizoval, čo by tu bolo určite lepšie, pretože ten problém existuje, súhlasím, proste tak ako ste ho pomenovali. Len to riešenie by bolo lepšie práve skôr možno vo voľnosti odpisov, že na tejto strane vlastne dať firmám väčšiu možnosť, aby teda dokázali flexibilnejšie odpisovať podľa teda ich, ich finančnej situácie, takže možno tu by som sa pozeral na to, na to týmto, týmto pohľadom. Samozrejme, a to tiež takisto poviem, že určite to nastavenie dnešné, tak ako je nastavené, päť rokov, a tam sú, samozrejme, ešte ďalšie, jemnejšie podmienky, nie je ideálne, takže ten problém ako taký existuje. Určite by sa možno dalo baviť o tom, že či z piatich nemá byť sedem, či sa teda rôzne množstvo tej straty ročne dá odpísať, čiže nejaké také jemné ladenie tento systém určite potrebuje. Ale taký ten zásah, že z päť na pätnásť sa mi nezdá ako úplne ideálne riešenie. No ale možno by to bolo debata do druhého čítania napríklad, ak by sa teda koalícia rozhodla podporiť tento zákon. Ďakujem pekne. [10:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Darina Luščíková. [10:20] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakcie. Začnem poslednou reakciou. Ja s vami súhlasím, že naozaj sa to môže zdať, že z päť na pätnásť rokov je to naozaj veľa. Neprirovnávala by som to k trestným sadzbám, je to naozaj trošku iný problém a hlavne ja by som osobne nemiešala veľmi možnosť narábať s odpismi, ktoré máme voľné, s možnosťou odpočítať stratu, pretože sú to dve rôzne kategórie. Odpočet je úplne legálny a riadny náklad a strata vlastne vzniká tým, že od príjmu alebo od výnosov tento náklad odpočítame. To znamená, že tá kombinácia, to by sme sa vedeli naozaj pobaviť, ja by som vám to vedela nakresliť, tuná na to nie je priestor, že aký je to rozdiel a ako to funguje. Ja by som sa oprela skôr o to, že naozaj v rámci Európskej únie štáty pristupujú skôr k tomu, že uvoľňujú tieto pravidlá, a prechádzajú práve na to, že uvoľňujú až neobmedzene. To mi už prišlo naozaj možno trošku veľa, ale tých pätnásť rokov aj vzhľadom na to, že veľa podnikov nabieha v podstate naozaj desať rokov na to, aby mohli vôbec odpočítať. Potom prídu odpisy dajme tomu v odpisovej skupine, kde môžte odpisovať šesť rokov. A kedy budete odpočítavať tú stratu, ktorá vám vznikla teraz? O 16-15-17 rokov, až potom hej. Takže tam potom narábať s odpismi, mi to príde trocha nespravodlivé pre podnikateľov, naozaj, že si nemôžu riadne odpočet straty uplatniť. V každom prípade, už mi končí pomaly čas, chcem sa poďakovať ešte za ostatné komentáre svojich kolegov. Takisto veľmi pekne ďakujem za vysvetlenie Mišovi Trubanovi všetkých tých investičných stimulov, ktoré tieto naše zmeny prinášajú, pretože tomu som sa až tak veľmi nevenovala. Ďakujem pekne. [10:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Uzatváram rozpravu, všeobecnú rozpravu. Chce sa k rozprave ešte vyjadriť pani navrhovateľka? Asi nie, chcela už odísť viackrát, takže asi nechcete sa už vyjadriť. (Reakcia z pléna.) Už môžte ísť, hej. (Povedané so smiechom.) A, pán, pán poslanec, pán spravodajca, takisto nie, že? Dobre, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Šimečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 177. Návrh na jej pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 174. Dávam teraz slovo poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní v návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Michala Šimečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 177.) [10:22] Beáta Jurík Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr stručne predstaviť návrh zákona o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Šimečkom. Cieľom nami navrhovanej právnej úpravy je zaviesť do Trestného zákona pojem domáce násilie, ktorý v ňom doteraz absentoval. Pojem domáce násilie síce v našom právnom systéme existuje od 1. 1. 2018 v zákone o obetiach trestných činov, avšak nebol premietnutý aj do Trestného zákona, a to napriek tomu, že trestné právo sa ním zaoberá, či už v teórii, alebo v praxi. Trestný zákon však neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému na toto závažné a komplexné porušenie ľudských práv, preto navrhujeme doplniť definíciu tohto trestného činu medzi trestné činy proti rodine a mládeži, a síce za trestný čin týrania blízkej osoby (§ 208). Navrhovaná úprava za domáceho násilia... za domáce násilie, pardon, považuje rôzne formy násilia a utrpenia, či už teda fyzické, sexuálne, psychické, emočné, alebo aj ekonomické, ktoré malo, má alebo môže mať negatívne dopady na život, zdravie, telesnú alebo duševnú integritu osoby, slobodu a dôstojnosť osoby vo vzťahu s osobou páchajúcou násilie. Domáce alebo rodinné prostredie je jedným z charakteristických prvkov tejto definície a definuje sa preto vzťah medzi osobou zažívajúcou domáce násilie a osobou páchajúcou násilie, ktorý môže okrem rodinných a partnerských väzieb zahŕňať aj iný obdobný pomer, pričom skutočnosť, či obeť žije, alebo žila s páchateľom, nie je obligatórnym prvkom. Trvanie vzťahu taktiež nie je podmienkou, pretože ani separáciou partnerov často domáce násilie nekončí. Ďalším charakteristickým prvkom v navrhovanej definícii domáceho násilia je jeho opakovanosť a pravidelnosť. Jasne tiež rozdeľuje situáciu obete a páchateľa, kde nerovný a mocenský vzťah má za následok neslobodné rozhodovanie a konanie obete domáceho násilia v rozpore s jej slobodnou vôľou. Navrhujeme tiež prísnejšie trestať domáce násilie v prítomnosti dieťaťa. Toľko k, verím, stručnému opisu a dovoľte mi detailnejšie návrh predstaviť a vysvetliť v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako navrhovateľka ako prvá. Ďakujem. [10:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Branislavovi Vančovi, nech sa páči. [10:24] Branislav Vančo Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, pani poslankyni Lucii Plavákovej. Ale ešte predtým sa o slovo prihlásila pani poslankyňa Beáta Jurík ako navrhovateľka, nech sa páči. [10:24] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem veriť, že všetci a všetky, ako tu dnes sedíme, aj keď teda po minulotýždňovom odhlasovaní novely Trestného zákona, v ktorom kolegovia a kolegyne z opozície skrátili premlčacie lehoty pri znásilnení, mám tak trochu pochyby. No chcem teda veriť, že sa zhodneme na tom, že násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším problémom, celospoločenským problémom aj u nás na Slovensku. Problémom, ktorý by si zaslúžil akútnu pozornosť a odborné a efektívne riešenia. Problémom, ktorý nepočká dva roky na komplexnú novelu trestných kódexov, ako nám na výbore pre ľudské práva prisľúbil štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a najnovšie kandidát na šéfa SIS Pavol Gašpar. Násilie, a špeciálne domáce násilie, sa týka tisícov osôb, prevažne žien, a to každý deň. A asi aj v tomto čase, ako my tu sedíme. A my tu v Národnej rade by sme mali spraviť všetko pre to, aby sme ľudí, ktorí ho zažívajú, ochránili. Alebo aspoň aby sme spravili všetko pre to, aby toto viac nemuseli zažívať. Žiaľ, to sa nedeje. Medializované prípady domáceho násilia, ktoré vyústili až do najzávažnejšej formy, ktorú často teda vidíme v médiách, a síce vraždy ženy, femicídy, sú len špičkou ľadovca. A opäť, možno som naivná, no ja neverím, že ktokoľvek z tejto sály by chcel, aby jeho mama, dcéra či vnučka zažívala násilie. Násilie a najmä, no nie výlučne na ženách, profituje v našej spoločnosti z vysokej miery latencie. Je to preto, že naša spoločnosť ho aj naďalej vníma ako individuálny, a nie celospoločenský, povedala by som, priam sociálny problém. Inak povedané, v spoločnosti prevláda názor, že je dôsledkom konkrétnych partnerských nezhôd u našich susedov alebo prípadne problému alkoholu v danom vzťahu, a nevnímame ho ako problém nerovnosti v našej spoločnosti. K tomuto názoru, samozrejme, prispieva aj fakt, že väčšina násilných činov domáceho násilia sa deje doma za zavretými dverami, kde okrem detí nie sú prítomní žiadni svedkovia. Aj keď sa teda, dúfam, zhodneme, že násilie je veľmi negatívny jav, ktorý by nemal mať v našej spoločnosti miesto, a teda že by náš právny systém naň mal dostatočne reagovať, to sa, žiaľ, nedeje. Náš právny systém neposkytuje obetiam a preživším domáceho násilia adekvátnu pomoc a ochranu, čoho dôkazom je aj absencia pojmu domáce násilie v Trestnom zákone, ktorú týmto návrhom navrhujeme zaviesť. Kolegyne, kolegovia, náš právny systém je v tejto oblasti, tak ako aj v mnohých, zastaralý, neriadi sa modernými poznatkami vedy ani dátami, má ďaleko od toľko spomínaných európskych štandardov. A jeho zmena, aj konkrétne táto, nás nestojí nič, len pár klikov na zelené „za“ na vašich prístrojoch. Veľa z vás si určite pamätá rok 2020, keď Národná rada odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Práve tento dohovor Rady Európy je efektívnym nástrojom na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím. A mne, a teda dúfam, že nielen mne, je veľmi ľúto, že sa stal nástrojom politického boja a že ultrakonzervatívne a krajne pravicové sily dokázali proti nemu poštvať ešte aj vraj sociálnych demokratov, ktorých teraz poprosím o pozornosť. (Krátka pauza.) Ďakujem. Mimochodom, aj Európska únia nás niekoľkokrát vyzvala k prijatiu Istanbulského dohovoru a najnovšie tiež Súdny dvor Európskej únie povedal, že keďže Európska únia tento nástroj ratifikovala, členské štáty majú povinnosť pri uplatňovaní európskeho práva rešpektovať Istanbulský dohovor, aj keď ho samé neprijali. Tu však tak trochu odbočujem. Práve pri... vtedy odmietnutí Istanbulského dohovoru bol jeden z hlavných argumentov to, že my vlastne dohovor nepotrebujeme, my predsa vieme náš právny systém modernizovať a upraviť aj sami. Nuž odvtedy sa, žiaľ, veľa nezmenilo. Čo to vlastne to domáce násilie je? Podľa definície Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu sa pojmom domáce násilie rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky, alebo medzi bývalými a súčasnými manželmi alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt. Túto definíciu sme sa snažili pretaviť aj do definície, ktorú navrhujeme ustanoviť v rámci Trestného zákona. Domáce násilie je formou rodovo podmieneného násilia, ktoré neúmerne, no nie výlučne postihuje najmä ženy. Dochádza k nemu v rámci rodiny alebo domácnosti bez ohľadu na biologické alebo právne rodinné väzby, buď medzi intímnymi partnermi, alebo medzi inými rodinnými príslušníkmi, a to aj medzi deťmi a rodičmi. Ženy sú medzi obeťami neúmerne zastúpené v dôsledku základných vzorcov nátlaku, moci a alebo kontroly. Potenciálnou obeťou tohto typu násilia však môže byť každá osoba bez ohľadu na svoj vek, rod alebo postavenie. Domáce násilie teda môže postihovať každého, a to aj mužov, to by vás mohlo zaujímať, mladších alebo starších ľudí, deti alebo queer osoby. Štatistiky hovoria, že každá štvrtá žena a každý desiaty muž zažil alebo zažíva tento typ násilia. Skúsenosti mužov a žien s domácim násilím sú však rôzne, pretože ženy toto násilie spravidla zažívajú predovšetkým od svojich partnerov, zatiaľ čo muži prevažne od iných členov rodiny. Domáce násilie je charakterizované opakujúcim a stupňujúcim sa násilím fyzickej, sexuálnej, psychickej, emočnej alebo ekonomickej povahy medzi osobami v rodinnom alebo obdobnom pomere. Intenzita násilných incidentov sa spravidla stupňuje a u obetí vedie ku strate schopnosti alebo možnosti včas ho zastaviť. Dochádza k nemu v súkromí, mimo očí, a teda mimo kontroly verejnosti. Pretrvávajúca závažnosť problému domáceho násilia jasne dokazuje skutočnosť, že existujúce právne normy a ich vykonávanie neposkytujú pre obete dostatočnú pomoc a ochranu. Vzhľadom na špecifiká súvisiace s týmto druhom trestnej činnosti je potrebné stanoviť komplexný súbor pravidiel, ktoré budú rodovo citlivým a holistickým spôsobom riešiť pretrvávajúci problém domáceho násilia s cieľom chrániť čo najlepšie obete tohto typu násilia. Medzi také pravidlá jednoznačne patrí aj zavedenie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu domáceho násilia do nášho Trestného zákona. Pred pár týždňami som bola v diskusnej relácii o násilí na ženách s pani štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra Luciou Kurilovskou. Z tejto debaty som si odniesla dve veci. Prvá bola tam trochu paradoxná, pani Kurilovská ma presviedčala, že naša, že náš právny systém a konkrétne všetky legislatívne úpravy v tejto oblasti, v oblasti násilia sú dostačujúce. Na druhej strane však uznala, že násilie na ženách v našej spoločnosti pretrváva a dokonca situáciu pandémia ešte zhoršila. Neviem ako vy, ale ja mám za to aj na báze skúseností z iných európskych štátov, že čím efektívnejší právny systém máme, tým menej je násilia. A ak násilie kvitne, tak ako u nás, tak asi ten právny systém asi zaostáva a nie je dostačujúci. Druhou pozitívnou vecou, teda druhou pozitívnou, tá predtým bola skôr taká negatívna, ktorú som si z tejto diskusie odniesla, bola, že sama povedala, že by takúto úpravu podporila. Aby som toto tvrdenie, že náš právny systém jednoducho nie je dostatočný a efektívny, potvrdila, niekoľko faktov a dát. V roku 2019 v policajných štatistikách tvorilo domáce násilie 49 %, partnerské násilie na ženách 44 % a partnerské násilie na mužoch 7 %. V súdnych štatistikách bolo 45 % prípadov domáceho násilia, 53 % prípadov partnerského násilia na ženách a dve percentá násilia páchaného partnerkami na mužoch. Podľa prieskumu realizovanom v roku 2016 týranie a bitie ženy svojim partnerom za vážny problém pokladá 87 obyvateľov a obyvateliek... 87 % obyvateľov a obyvateliek Slovenska, z toho 46 % ho považuje za veľmi závažný a 41 % za dosť závažný problém. Ako veľmi závažný problém ho hodnotia o niečo častejšie ženy, najčastejšie vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Teraz budem citovať výsledky prieskumu, alebo teda analýzy „Násilie páchané na ženách: prieskum v celej EÚ“, ktorý realizovala Agentúra Európskej únie pre základné práva v marci 2014. Výsledky tohto prieskumu ukazujú, že na Slovensku: – štvrtina žien zažila násilie od bývalého partnera a 12 % od súčasného partnera; – v priebehu posledného roka zažilo od svojho partnera násilie 12 % žien, čo predstavuje 140-tisíc žien ročne; – násilie od akéhokoľvek muža zažilo v rovnakom období zhruba 230-tisíc žien, čo predstavuje viac ako 10 % dospelých žien na území Slovenska; – iba 12 % žien uviedlo, že najzávažnejší prípad násilia, ktoré zažili, riešila polícia. Za zmienku tiež stoja údaje z ministerstva spravodlivosti, ktoré zachytávajú dlhodobý vývoj v oblasti násilia na ženách u nás. Aj keď je možné konštatovať všeobecný pokles násilnej kriminality na Slovensku, a teda aj mierny pokles hlásenia činov násilia na ženách, je otázne, či skutočne k takémuto poklesu dochádza, alebo je to spôsobené nedôverou obetí k systému ochrany. Ženy, ženy ani tento typ, rovnako ako znásilnenie nenahlasujú. Nie preto, že by si to, ako sme tu už počuli, že by si to, že sú obeťami v tom momente neuvedomili. Ani preto, že by sme ich nejakým spôsobom ich k tomu nemotivovali. Je to preto, že teda jedným z hlavných dôvodov je práve nedôvera v právny systém a v orgány. A tiež tá zastaralosť nášho právneho systému. Vrátim sa ale späť k tomu, že nám chýbajú dáta o tom, koľko obetí domáceho násilia tu vlastne v skutočnosti máme, pretože máme nahlásené iba tie nahlásené prípady. Polícia Slovenskej republiky ročne rieši zhruba 300 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby, to je ten už spomínaný § 208 Trestného zákona, z toho v troch štvrtinách prípadov sú obete ženy. Zároveň je však nutné doplniť, že miera evidencie blízkeho vzťahu, to znamená, že koľkokrát tie policajné zložky tam poznamenajú, že sa jednalo o blízku osobu, alebo teda o blízky vzťah, je pomerne nízka. Pri tomto spomínanom trestnom čine, § 208, kde už samotný názov tohto skutku nabáda k zaznačeniu vzťahu medzi páchateľom a poškodenou osobou, bol konkrétny vzťah zaznačený len v polovici všetkých prípadov. Opakujem, napriek tomu, že sa jedná o týranie o blízkej alebo zverenej osoby. Možno preto predpokladať, že v skutočnosti je trestných činov domáceho násilia stíhaných políciou výrazne viac ako len tých niečo cez 1 500 – 1 700 prípadov, ktoré nachádzame v štatistikách. Zároveň veľa stíhaní skončí v priestupkovom konaní, pokutou bez ďalších následkov pre páchateľa. Takýto systém beztrestnosti násilia na ženách môže násilníkov povzbudzovať v presvedčení, že sa im nič nemôže stať, ak budú pokračovať v násilnom správaní. Ako som už niekoľkokrát spomenula, pojem domáce násilie chýba, absentuje v našom Trestnom zákone. Právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje jednotnú definíciu domáceho násilia. Do 31. 8. ’99 Trestný zákon neobsahoval samostatnú skutkovú podstatu, ktorá by bola zameraná na ochranu dospelých osôb pred násilím v rodine. S účinnosťou od 1. 9. ’99 bola rozšírená skutková podstata týrania zve... týrania zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona o týranie blízkej osoby, už ten spomínaný § 208. Od 1. 9. 2002 je možné stíhať partnerské násilie aj v prípade ukončenia vzťahu. Doteraz posledným krokom v legislatívnej úprave ochrany pred domácim násilím bolo zavedenie trestnosti tzv. priestupkovej recidívy týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Žiadna z uvedených zmien však nereagovala na skutočnosť, že Trestný zákon nepozná pojem domáce násilie. Definícia domáceho násilia však bola zavedená do nášho právneho systému transpozíciou smernice o obetiach trestných činov s účinnosťou od 1. 1. 2018. Definícia sa však zaviedla výlučne na účely tohto zákona o obetiach a nemá vplyv na trestnoprávne posudzovanie domáceho násilia na základe príslušných ustanovení Trestného zákona. Táto definícia znie nasledovne: „je domácim násilím trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.“ Aj túto definíciu však môžeme považovať za nedostatočnú, nakoľko redukuje pojem domáce násilie len na situácie, kde je použité násilie alebo jeho hrozba, čo vylučuje iné formy násilia. Zároveň je obligatórnym prvkom práve to zdieľanie spoločnej domácnosti. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku, jedná sa najmä o priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona o priestupkoch alebo ďalších predpisov. Z analýzy policajných a justičných administratívnych dát týkajúcich sa trestných činov partnerského a domáceho násilia, ktorú každoročne pripravuje Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, vyplýva, že pri absencii samostatnej skutkovej podstaty domáceho násilia, sa domáce násilie tak fragmentuje do niekoľkých vybraných trestných činov Trestného zákona, ktoré možno rozdeliť podľa formy násilia, napríklad: – fyzické násilie, tam máme ublíženie na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, úkladná vražda, vražda alebo zabitie, – čo sa týka psychického násilia sa jedná o nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie, vydieranie alebo porušovanie domovej slobody, – sexuálne alebo sexualizované násilie, tam máme, samozrejme, znásilnenie, sexuálne násilie alebo sexuálne zneužívanie, – a taktiež ekonomické násilie, ktoré je trestané napríklad ako lúpež, krádež, sprenevera, podvod alebo poškodzovanie cudzej veci. Zároveň teda trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, už spomínaný § 208, je v analýze posudzovaný samostatne, keďže jeho skutková podstata zahŕňa skutky psychického, fyzického aj ekonomického násilia, ktoré nie je možné štatisticky nejakým spôsobom odlíšiť. A aj keď by sa mohlo zdať, že väčšina prípadov domáceho násilia môže byť stíhaná podľa tohto paragrafu 208, týranie blízkej osoby a zverenej osoby je v súčasnosti zločinom a v mnohých prípadoch jednoducho nie je preukázaný tomu zodpovedajúci škodlivý následok protiprávneho konania. Táto už spomínaná fragmentácia, a síce že aj keď sme v prípade domáceho násilia, tak sa posudzuje iba ako jeden individuálny jav, spôsobuje, že skutky domáceho násilia sú teda posudzované izolovane, a prehliada sa opakujúci a stupňujúci charakter a dochádza tiež k podceňovaniu škodlivých následkov domáceho násilia na osobách, ktoré ho zažívajú. Je tiež potrebné povedať, aké dopady má toto domáce násilie na obete a preživšie osoby. Domáce násilie je veľmi špecifický druh násilia, ku ktorému dochádza v rodinných a intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, a preto má hlboký dopad na obete. Motívom osôb, ktoré toto násilie páchajú, je moc, vplyv a kontrola nad druhou osobou, pričom obeť je väčšinu času vystavovaná hneď tým niekoľkým formám násilia, ktoré som vás, ktoré som vám popísala naraz, zas a znova. Domáce násilie je teda možné charakterizovať aj prítomnosťou nasledujúcich znakov, ktoré sme taktiež zahrnuli do navrhovanej úpravy: – opakovanie a dlhodobosť, resp. trvanie v čase, nejedná sa teda o jeden izolovaný čin, – stupňovanie, – mocenské postavenie páchateľa k obeti s cieľom ovládnuť ju, – a anonymita, resp. intimita rodinného alebo domáceho prostredia Keď som začala pracovať ako právna poradkyňa v centre pre osoby zažívajúce násilie, myslela som si možno ako mnohí a mnohé z nás, čo tu dnes sedíme, že vlastne najľahšie pre tú osobu je jednoducho odísť z toho vzťahu alebo z tej domácnosti. Vedela som, že je to ťažké, ale zároveň som si – teda asi naivne, možno príliš neskúsene – hovorila, že tým ženám budem vedieť ako právna poradkyňa k tomu odchodu pomôcť a nechcem použiť slovo motivovať ich, ale jednoducho nejakým spôsobom sa snažiť pomôcť im odísť z toho vzťahu a ochrániť sa. A síce som vtedy mala všetky potrebné teoretické znalosti, ale vidieť, ako v skutočnosti funguje ten začarovaný kruh, tzv. cyklus násilia, je niečo úplne iné. Vysvetlím. Ten cyklus začína nárastom napätia vo vzťahu, vyústi do fázy výbuchu, a to sa teda zväčša prejavuje fyzickým násilím na, na danej obeti, následne prejde do obdobia popierania a zľahčovania, to znamená, že ten páchateľ k tej obeti príde a začne jej vysvetľovať, že vlastne to, čo sa stalo, bola náhoda alebo že on to tak nemyslel, že všetko to bolo z lásky, alebo dokonca, že ho nejakým spôsobom k tomu vyprovokovala. Následne prídu medové týždne. Páchateľ sa ospravedlňuje, kupuje kvety, čokolády a správa sa opäť ako ideálny partner. Tieto fázy na seba nadväzujú a tvoria takú opakovanú sa slučku, ktorej intenzita sa často zvyšuje, a to násilie je čoraz horšie a taktiež rytmus tohto násilia, tohto kruhu sa môže zrýchľovať. Aj preto osoby, najčastejšie ženy, zažívajúce partnerské alebo domáce násilie žijú v dlhodobom strese a strachu. Okrem fyzických zranení môžu trpieť aj psycho... psychosomatickými, funkčnými alebo úzkostnými poruchami, depresiami či dokonca posttraumatickou stresovou poruchou. Zároveň v nich páchateľ neustále udržuje pocit, že sú od neho závislé, že ho potrebujú, že to, čo sa vlastne deje, je z lásky, alebo že sú za to samé vinné, že sa to viac nebude opakovať. Aj preto z násilného vzťahu neodídu. A preto ho často ani nenahlásia. Nielen preto, ale aj preto. Závažnosť spomínaných dopadov je jasným dôkazom, že náš právny systém musí vedieť chrániť obete a zároveň pôsobiť aj preventívne, aby sme násiliu predchádzali. Svedkami domáceho násilia sú v drvivej väčšine prípadov aj deti. Pre deti, ktoré vyrastajú v domácnostiach s násilnou osobou, je táto situácia hneď dvojnásobne nebezpečná a ohrozujúca. Na jednej strane štatistiky dokazujú, že obete, ktoré sa dopúšťajú partnerského alebo domáceho násilia, sa až v 30 – 60 % prípadov prejavili násilne aj voči svojim deťom. Deti sú teda priame obete násilia. Na druhej strane vo väčšine prípadov domáceho násilia sú deti svedkami násilia a táto skúsenosť je pre nich taktiež veľmi traumatizujúca a môže mať negatívne dopady na ich ďalší vývoj, život a vzťahy. Deti na násilie v rodine reagujú rôzne, najmä staršie deti sa snažia obeti pomôcť a môžu sa tak samy ohroziť, iné deti sú doslova paralyzované strachom, môžu však cítiť aj vinu, frustráciu, smútok alebo hnev. Každé dieťa, i keď samo nie je priamou obeťou násilia, trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho rodičovi, najčastejšie matke. U mnohých sa dokonca toto trápenie začína už pred narodením, pretože je opäť štatisticky dokázané, že ženy zažívajú násilie aj počas tehotenstva, a niekedy dokonca je to tehotenstvo samotným spúšťajúcim prvkom vo vzťahu. Podľa štúdií je dokázané, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú takmer rovnaké citové, psychické a zdravotné problémy ako u týraných detí. Čiže aj keď nie sú samy priamo obeťami, tak predsa majú tie isté známky, ako by, ako by nimi boli. Zároveň je nutné pripomenúť, že zneužívanie detí je približne 15-krát častejšie v rodinách, kde dochádza práve k domácemu násiliu alebo k násiliu medzi blízkymi osobami. Ani separáciou rodičov v prípade ukončenia vzťahu sa násilie často nekončí, iba nadobúda nové formy. Postihovanie domáceho násilia, tak ako ho navrhujeme, preto chráni aj deti, ktoré vyrastajú v domácnostiach s osobou, ktorá pácha násilie. Takáto navrhovaná úprava nám pomáha zabezpečiť ochranu ľudských práv a preživších domáceho a partnerského násilia, pretože rodovo podmienené násilie, domáce násilie, násilie na ženách, nech to už nazveme akokoľvek, je porušením základných ľudských práv, akými sú právo na dôstojnosť, právo na život a integritu osoby, zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na slobodu a bezpečnosť, ochranu osobných údajov, právo na nediskrimináciu, ale aj práv detí, tak ako sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach či Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Medzinárodné a európske právo v oblas... oblasti ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovom podmieneným násilím, aby riadne vyšetrili a efektívne trestali všetky činy tohto násilia a poskytli obetiam odškodnenie. Opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré sú príčinami alebo ktoré v spoločnosti ukotvujú prejavy násilia vrátane domáceho násilia. A tuto je o to dôležitejšie, že, myslím, že dnes sa dostaneme aj k rozprave o limitácii vzťahovej a sexuálnej výchovy. V roku 2011 Rada Európy prijala už spomínaný Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor, ktorý nadobudol platnosť v roku 2014. Slovensko v roku 2011 dohovor podpísalo a v roku 2019 odmietlo je ratifikáciu. Aj z tohto dôvodu momentálna legislatíva stále neposkytuje vhodný právny rámec na ochranu a pomoc obetiam násilia. A hoci bola Slovenská republika jedným z prvých signatárov Istanbulského dohovoru, v roku 2019, žiaľ, tento dohovor sa stal obeťou politického boja a dezinformácii. A ako som už spomínala, tak jedným z tých hlavných argumentov vtedy bol, že však my môžme našu právnu úpravu doplniť, zmodernizovať aj bez tohto dohovoru. Náš návrh na doplnenie Trestného zákona o trestný čin domáceho násilia ponúka Národnej rade, nám všetkým tu, ako tu sedíme, možnosť potvrdiť toto tvrdenie. Podľa Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Ústava tiež garantuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a pripomína, že základné práva a slobody priznané ústavou sú predmetom ľudských práv, tak ako ich zaručujú medzinárodné dohovory vrátane teda Európskeho dohovoru pre ľudské práva. Práve ten vydal v oblasti domáceho násilia niekoľko dôležitých rozhodnutí, o ktorých vám veľmi v skratke poviem. Napríklad v rozhodnutí Talpis proti Taliansku pripomenul, že zlyhanie štátu v poskytnutí ochrany a pomoci v prípade domáceho násilia porušuje čl. 3 európskeho dohovoru, to je zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, zároveň rozhodol aj o porušení čl. 14, zákaz diskriminácie v spojení s čl. 2 a 3, a to z dôvodu, že sťažovateľka bola obeťou diskriminácie pretože orgány, ktoré ju mali chrániť, podcenili domáce násilie, a tak ho v podstate podporili. V rozhodnutí Tunikova a ďalší proti Ruskej federácii zas Európsky súd ľudských práv rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 3, zákaz neľudského, resp. ponižujúce zaobchádzania z dôvodu, že ruské orgány zlyhali vo vytvorení právneho rámca na účinný boj proti domácemu násiliu. V ďalšom rozhodnutí A. E. proti Bulharsku zas rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 3, keďže Bulharsko nezaviedlo účinný systém na potrestanie všetkých foriem domáceho násilia a nezabezpečilo dostatočné záruky pre obete. Okrem iného Európsky súd ľudských práv poznamenal, že v tomto prípade štát nechránil sťažovateľku dostatočne ani v zákone, legislatíva ohľadom domáceho násilia bola nedostatočná, a ani v praxi, pretože prokurátori nezačali trestné konanie napriek zraniteľnej situácii sťažovateľky a správe, ktorá potvrdzovala opakovanú formu domáceho násilia. Európska komisia zas 8. marca 2022 pri príležitosti Medzinárodného dňa práv žien predložila dlho očakávaný návrh smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tento návrh vychádza z čl. 82 a 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jeho cieľom je účinne bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v celej Európe. K návrhu smernice dlhodobo vyzýval aj Európsky parlament, no a pred pár dňami sa Európsky parlament s Radou dohodli na znení smernice a onedlho ju tak budeme musieť implementovať. Ja som však presvedčená, že Slovenská republika nemusí a nemôže so zavedením novej skutkovej podstaty trestného činu domáceho násilia čakať do prijatia tejto smernice alebo v horšom prípade ešte aj do deadlinu na jej implementáciu. Obete a preživšie tohto ohavného trestného činu majú právo na efektívnu pomoc a podporu v čo možno najrýchlejšom čase. To neznamená ani čakať dva roky na komplexnú novelu trestných kódexov. Slovenský právny poriadok, taktiež ako aj v spomínaných prípadoch Európskeho súdu ľudských práv, neponúka primeranú odpoveď na domáce násilie. To znamená, že porušujeme Európsky dohovor o ľudských právach. Nepozná trestnoprávnu definíciu domáceho násilia, napokon nie je ani definovaný samotný pojem násilie. Nami navrhovaná úprava preto ponúka efektívny nástroj na postihovanie páchateľov domáceho násilia, ktorý zvýši dôveru obetí a preživších v právny systém a jeho ochranu a prispeje k zvyšovaniu oznamovania domáceho násilia. Takto sa, nemám rada to slovo, motivujú obete a preživšie, nie skracovaním nejakých dôb. Ja chcem veriť, že aspoň v tomto prípade nebude pri hlasovaní rozhodovať farba politického trička, ale že sa zhodneme na tom, že s týmto hrubým porušovaním ľudských práv sa vieme postupne vysporiadať, a hlavne poskytnúť obetiam a preživším čo najefektívnejšiu pomoc a podporu. Ďakujem za vašu pozornosť a teším sa na, dúfam, konštruktívnu rozpravu. Ďakujem. (Potlesk.) [10:26] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Mesterová. [10:29] Zuzana Mesterová – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegyniam a kolegovi, ktorí predložili tento návrh zákona a komplexne tak navrhujú upraviť tak vážnu tému, ako je domáce násilie. Pôvodne som chcela reagovať vecne, ale keďže ma tu poslanci a poslankyne vládnej koalície intenzívne vyrušovali, nedá mi na nezareagovať aj na to. Človek by čakal, že pán Gašpar, ktorý sa tu pasuje do role obete trestného konania, bude mať viac pochopenia a empatie so skutočnými obeťami trestnej činnosti, ale evidentne dokáže udržať pozornosť, len keď ide o jeho práva, nie, keď ide o verejný záujem. Bavíte sa tu, kolegovia, vyrušujete aj pri tak vážnej téme, ako je domáce násilie a komplexná úprava tohto problému. Tak ja budem veľmi napäto čakať, ako o tomto návrhu zákona budete hlasovať. Je predložený... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:32] Peter Pellegrini – Vystúpenie spoločného spravodajcu Reagujte na predrečníčku, prosím vás pekne, a nevylievajte si tu svoje nejaké názory na, na kolegov z koalície. Hovorte, čo hovorila pani, ja som nič také ju nepočul hovoriť, o čom vy hovoríte. [10:34] Zuzana Mesterová – Uvádzajúci uvádza bod Ak by kolegovia počúvali a nevyrušovali, mohli by sme sa v debate venovať vecne, tak sa musím aj forme venovať. Ďakujem pekne. [11:03] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Petrík. [11:03] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Bea, takto si ja predstavujem kvalitnú, odbornú, hĺbkovú debatu o téme násilia, či už domáceho násilia, alebo rodovo podmieneného násilia, takže ja ti za to veľmi ďakujem a chcem sa pristaviť krátko pri tom Istanbulskom dohovore, pretože ja som bola vtedy poslankyňou Národnej rady, keď to v 2019. tento parlament úplne nezmyselne odmietol. Pamätám si ako vtedy boli vyjadrované argumenty, že Istanbulský dohovor je trójskym koňom nejakej rodovej ideológie, najmä teda z radov konzervatívnejších poslancov, ktorých tu vtedy bolo dosť veľa, nás bolo veľmi málo, ktorí sme hlasovali proti tomu odmietnutiu. Ja by som len rada teda naozaj túto debatu držala konštruktívne, toto nie je žiaden nástroj žiadnej rodovej ideológie, prosím vás. Rodová rovnosť, rodová identita, rodovo podmienené násilie, to sú absolútne štandardné medzinárodne používané výrazy, dokonca na ministerstve práce, tu sedí aj pán Richter, ktorý bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, máme odbor rodovej rovnosti, ktorý áno, je pravdou, že v minulom volebnom období ho minulý minister absolútne nezmyselne premenoval na, na odbor pre rovnosť príležitostí a rovnosť mužov a žien. A preto som aj rada, že minister Erik Tomáš ho opäť premenoval na odbor rodovej rovnosti, len teda by som bola rada, keby aj niečo s týmto odborom robil, pretože zatiaľ je veľmi personálne poddimenzovaný a nemôže robiť tú základnú agendu, ktorú by, ktorú by mal. A teda len sa krátko vrátim k tomu, že ako si hovorila, že ten argument bol, že nepotrebujeme Istanbulský dohovor, lebo máme vlastné riešenia, tak neviem, či tým vlastným riešením je skracovanie premlčacích lehôt z 20 na 10 rokov, ktoré tu tak necitlivo pred... predstavil nový poslanec za SMER pán Glück. Tu máte teraz zákon, ktorý môžete schváliť raz-dva. [11:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [11:03] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem oceniť, že kolegyňa sa venuje práve téme domáceho násilia. My sme, vlastne na tejto schôdzi budeme ešte potom pod tlačou 150 prerokovávať aj návrh z našej dielne, ktorý vlastne je veľmi podobný, možno sa trošku líšime len v pojmoch. Vy hovoríte o domácom násilí a my hovoríme o násilí, ktoré pácha páchateľ žijúci v spoločnom obydlí. Čiže tá definícia, akurát v podstate inými slovami povedané takmer to isté. Verím, že nájdeme zhodu a spoločne schválime zákon, ktorý naozaj prinesie konečne riešenie týmto obetiam, lebo je ich veľmi veľa, presne tak, ako ste štatisticky spomínali, takže ďakujem vám veľmi pekne za predloženie tohto návrhu. [11:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo. [11:03] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Toto je reálna ochrana ľudských práv, toto je reálny, tento návrh zákona je reálny nástroj na ochranu ľudských práv, na ochranu pred domácim násilím. A keď sa pozrieme a porovnáme tento návrh zákona, ktorý bol sprevádzaný excelentným vystúpením kolegyne Jurík, ktorý bol, ktoré bolo odborné, nebolo založené na žiadnej ideológii, nebolo založené na jej záujmoch, ale, ale bolo založené na tom, že, že, že státisíce ľudí na Slovensku a väčšinou žien čelí domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia, sú porušované ich ľudské práva, ale v tomto parlamente to väčšinu poslancov nezaujíma. Nezaujíma to poslancov koalície. Ani jeden, ani jedna poslankyňa, ani poslanec koalície sa neprihlásil do rozpravy napriek tomu, že je jasné, že toto je obrovský problém tejto spoločnosti a mňa strašne mrzí, že na tvoje vystúpenie, kolegyňa Jurík, naozaj nikto nie je schopný a ochotný reagovať a diskutovať o tom. A strašne ma mrzí, pretože strašne ma to mrzí, pretože to predpovedá, že tento zákon nebude posunutý ani do druhého čítania, pretože tu nejde o ochranu svojich ľudí, ale ide tu o ochranu bežných ľudí a v takom prípade, v takom prípade koalícia nemá záujem na tom, aby sa toto riešilo. Ja ich vyzývam, aby zmenili postoj k tomuto a posunuli tento zákon do druhého čítania. [11:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník. [11:04] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Bea, ďakujem za tento tvoj návrh aj za jeho predstavenie. Spomínala si Istanbulský dohovor a to, ako diskusia okolo neho, okolo jeho ratifikácie bola zneužitá na rozpútanie kultúrnej vojny. Myslím si, že presne toto ukázalo, aké nedostatky na Slovensku máme v chápaní náboženskej neutrality štátu. Ono totiž boli to práve, práve cirkvi, ktoré, ktoré rozpútali túto vojnu, naprieč konfesionálnym spektrom sa zhodli na tom, že jedna vec v Istanbulskom dohovore, totiž koncept rodu, ktorý je všeobecne vedou vo svete prijímaný ako, ako zrozumiteľný koncept, ktorý opisuje aj pôvod násilia páchaného na ženách, že tento koncept nevyhovuje ich teologickému chápaniu, a preto sa obrátili spoločným vyhlásením na predstaviteľov vlády a parlamentu, aby zastavili proces ratifikácie. To je, myslím si, veľmi jasný príklad toho, ako, ako na Slovensku nie je dostatočná nezávislosť štátu na jednotlivých cirkvách, na konfesionálnych presvedčeniach. Myslím si, že v tejto oblasti máme čo robiť a je veľmi dôležité, aby sme na to aj pri diskusii o domácom násilí nezabúdali. Ďakujem. [11:05] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík. [11:13] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, kolegyne, kolegovia, za vašu podporu a za všetky faktické poznámky. Chcela by som reagovať hlavne na pani poslankyňu Turčanovú z KDH, pretože si myslím, že aj to, že aj KDH predstavilo veľmi podobný návrh, jasne ukazuje, že keď sa konzervatívci zhodnú s liberálmi, alebo teda s progresívcami na tom, že takáto úprava je potrebná, tak by sa mali k tomu pridať aj sociálni demokrati a aj národniari, samozrejme, lebo predpokladám, že nie je v ich záujme, aby slovenské ženy naďalej zažívali násilie, takže my sme vás tu už prosili o tom, aby ste sna... o to, aby ste s nami diskutovali. Následne sme vás prosili o pozornosť veľmi často a ja vás chcem teda do tretice poprosiť aj o podporu tohto zákona. Nie preto, aby si tu nejaká nová poslankyňa Jurík mohla odškrtnúť, že prvý zákon a hneď druhé čítanie, ale kvôli tomu, že to je skutočne zákon, ktorý pomôže reálne obetiam a preživším násilia. A veľa tu hovoríme o porušovaní ľudských práv, o obetiach a ja by som bola veľmi rada, aby sme konečne v tejto Národnej rade aj dokázali, že nám nejde o tie farby politických tričiek, ale skutočne o to, aby sme pomáhali ľuďom, a toto je, myslím, aj kvôli tomu, ako máme momentálne situáciu v spoločnosti, vynikajúca príležitosť na to, aby sme tento dôkaz ľuďom dali. Takže vopred vám ďakujem, ak máte akékoľvek otázky, tak, samozrejme, s kolegyňou Plavákovou sme vám plne k dispozícii. A nestojí nás to nič, skutočne nič, iba kliknúť na to „za“ a ukázať ľuďom, že nám záleží na ich životoch a zdraví. Ďakujem pekne. [11:13] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Jedinou písomne prihlásenou je pani poslankyňa Plaváková, ktorej teraz dávam slovo, nech sa páči. [11:13] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, tento návrh sme predložili spoločne aj s podpredsedom parlamentu Michalom Šimečkom a kolegyňou poslankyňou Beátou Jurík, ktorá návrh iniciovala, pretože ho považujeme za nesmierne dôležitý a potrebný. Mrzí ma, že vládna koalícia, odkedy sa ujala moci, 25. októbra, nenašla čas, aby konečne riešila závažné problémy slovenskej spoločnosti aj slovenských rodín. A medzi ne patrí aj domáce násilie. Namiesto toho sme tu tri mesiace rokovali o novele Trestného zákona, ktorá zabezpečí beztrestnosť ľuďom blízkym vládnej koalícii, a navyše, navyše táto novela zhoršila aj postavenie obetí násilných trestných činov vrátane znásilnenia a sexuálneho násilia. Počas rozpravy k novele Trestného zákona som tu ešte pred, teda prevalením sa toho skrátenia premlčacích dôb pri znásilnení mala vystúpenie, v ktorom som apelovala na koalíciu, aby riešila rodovo podmienené násilie, pretože sme tam predkladali pozmeňujúci návrh, ktorý sa tiež týkal aj trestného činu domáceho násilia, ale aj redefinície znásilnenia, a v tej chvíli som naozaj netušila, že namiesto riešenia situácie dôjde ešte k zhoršeniu. Úprimne mi je z toho naozaj smutno a chcela by som aj pripomenúť, že sme pripravili legislatívny návod, kompletný návrh pre Roberta Fica, doručili sme ho na úrad vlády, aby tento problém so skrátením premlčacích dôb odstránil. Apelovala som tu aj na koaličné poslankyne ešte koncom minulého týždňa tie teda prikyvovali, že áno, že budú sa tomu venovať. Zatiaľ sa teda nič nestalo, tak by som to rada opätovne pripomenula, pretože ten čas sa kráti naozaj, pretože nevieme, či teda novela Trestného zákona nadobudne účinnosť, ale ak by nadobudla účinnosť 15. marca, tak napraviť tento problém je možné iba dovtedy. Kolegyňa Jurík už podrobne náš návrh predstavila. Ja by som teda zhrnula, len nejaké základné fakty. Cieľom tejto navrhovanej novely je zaviesť pojem domáce násilie a nový trestný čin do Trestného zákona, keďže ten dnes takúto skutkovú podstatu neupravuje, a to znemožňuje adekvátnu odpoveď nášho právneho systému a adekvátne riešenie tohto zásadného a závažného problému. Navrhujeme teda doplniť definíciu tohto trestného činu medzi trestné činy proti rodine a mládeži za trestný čin týrania blízkej osoby. Osobitne tiež upravujeme kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, ak sú pri páchaní domáceho násilia prítomné maloleté osoby, deti, čo je, žiaľ, častým javom. Na Slovensku ide naozaj o závažný a čoraz viac viditeľnejší problém. Mnoho aj tých medializovaných prípadov poznáme, kedy to dospeje až k vraždám žien, ktoré sú teda špičkou ľadovca celej, celého problému rodovo podmieneného násilia. Väčšina tých násilných tres... násilných činov sa deje teda za zatvorenými dverami, doma, bez nejakých svedkov, väčšinou medzi nich patria naozaj len tie deti. A náš právny systém neposkytuje adekvátnu pomoc obetiam a preživším domáceho násilia, a práve preto prichádzame s týmto návrhom. Veľa sa tu v tomto pléne v súvislosti s novelou Trestného zákona spomínala potreba odstraňovania, porušovania ľudských práv. A v tejto súvislosti je naozaj potrebné povedať, že domáce násilie je porušením základných ľudských práv. Tými sú právo na dôstojnosť, právo na život, integritu osoby, zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Právo na slobodu a bezpečnosť. Právo na nediskrimináciu a práva detí, tak ako sú zakotvené v Charte základných právach Európskej únie, v Európskom dohovore o ľudských právach či Dohovore OSN o právach dieťaťa. Obraciam sa preto aj na vás, páni. Dámy tu dnes nesedia z koalície. Celé týždne sme tu naozaj počúvali, ako vám záleží na ochrane ľudských práv, ako je nesmierne dôležité zabezpečiť a ochrániť ľudskú dôstojnosť, a chcem teda veriť, že vaše slová boli naozaj úprimné a pravdivé a že nami predložený návrh podporíte. On je teda aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, keďže tam sa uvádza, vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Čiže úplne explicitne sa tam spomína práve ochrana pred domácim násilím. A tu vám teda predkladáme návrh zákona, ktorý priamo vytvára trestnoprávny rámec pre zlepšenie ochrany žien a detí, ale aj mužov pred domácim násilím. V tomto pléne sme už, žiaľ, zažili aj niekoľko vystúpení koaličných poslancov, ktorí naozaj mimoriadne necitlivo ubližujúcu a škodlivo reagovali v rozprave k premlčaniu znásilnenia, a ja teda chcem veriť, že tento parlament vrátane koalície vie ukázať, že to bol ojedinelý jav, ktorý sa, dúfam, nebude opakovať, a že na boji proti násiliu tu naozaj záleží veľkej väčšine aj koaličných poslancov a poslankýň, a pri tomto návrhu zákona to máte naozaj šancu ukázať, a preto dúfam, že ho podporíte. Ďakujem veľmi pekne. [11:13] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pani poslankyňa dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Jurík. [11:13] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som iba chcela doplniť aj to, čo som ja hovorila, aj teda kolegyňa Plaváková, že my sme tu často počas tej diskusie o Trestnom zákone hovorili o tom, ako veľmi potrebná je diskusia na všetkých úrovniach, keď sa teda bavíme o zmenách v Trestnom zákone. A chcem teda poslancov aj pani poslankyňu vládnej koalície ubezpečiť, že o tomto návrhu sme riadne diskutovali s odborníčkami na rodovo podmienené násilie, a je zároveň v súlade s európskymi štandardmi, na ktoré sa tu často v pléne vládna koalícia odvolávala, takže nie je v ňom ukryté nič, čoho by ste sa mali báť. Je to skutočne zákon, ktorý má pomôcť. Pomôcť obetiam a preživším týchto ohavných činov. Takže ešte raz vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem. [11:13] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Spišiak. [11:13] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť čiste len k tomu, že je nevyhnutné, je veľmi potrebné naozaj prijať takúto novelu, lebo ja počas svojej policajnej praxe ako hliadkový policajt, každú nočnú sme mali výjazd k prípadom domáceho násilia. Bola výnimka, keď sme nemuseli nikde zakročovať. Buď nás volali manželky, vo veľa prípadoch nás volali deti, ktorí uš... ktoré ušli z domu a volali, že mamu otec bije. Prišli sme, riešili sme to, videl som tých agresorov, ktorým v podstate bolo všetko jedno, ale robili to len tak, aby nespôsobili ublíženie na zdravie, kde by bola péenka nad sedem dní, aby to bol trestný čin ublíženia na zdraví. Proste aj v našej prítomnosti ešte sa stále správali k tým svojim obetiam ponižujúco a jednoducho to bolo niečo hrozné. A teraz táto novela alebo tento, tento paragraf umožňuje trestnoprávne stíhať aj takéto spôsoby konania a to je veľmi pozitívne, to je veľmi potrebné, lebo potom ten policajt na tom mieste aj následne sa cíti bezradný, nevie čo má robiť, najradšej by sám použil násilie a chmaty a chvaty v rámci zákona, čo koľkokrát sme aj urobili, keď ten agresor bol už agresívny aj voči nám. No, ale lepšie je riešiť to na základe skutkovej podstaty trestného činu domáce násilie. Takže žiadam všetkých, aby to podporili. [11:13] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Plaváková. [11:13] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za reakcie. Ospravedlňujem sa pani poslankyni Laššákovej, že som si ju predtým nevšimla, ale sedí tam tak skrytá. (Povedané so smiechom.) Ja by som ešte doplnila k tomu, čo poslankyňa Jurík spomenula, že naozaj je to návrh, ktorý prešiel odbornou diskusiou, tak do konca predchádzajúca novela Trestného zákona, keď ešte počas ministrovania pani poslankyne Kolíkovej bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak aj tam bol návrh práve na zavedenie trestného činu domáceho násilia. Vtedy to prišlo v rámci rozporového konania z ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, z toho odboru rodovej rovnosti, ktorý tu bol spomínaný, takže je to návrh, ktorý neprišiel teraz sčista-jasna, je to naozaj dlhodobý problém, ktorý organizácie, ktoré sa venujú obetiam, a teda preživším násilia, či už domáceho, alebo sexuálneho naozaj v podstate žiadajú od vlády, či už to bola predchádzajúca, alebo súčasná, aby sa zaviedol do trestného systému na Slovensku, pretože to naozaj pomôže vyriešiť ten, tie problémy, ktoré v praxi sú s tým, že napríklad dnes je tá úprava rozkúskovaná do množstva trestných činov a ne... neexistuje jedna skutková podstata, ktorá by tento problém, problém pokrývala, a my ju naozaj potrebujeme, aby sme adekvátne vedeli pomáhať obetiam tohto ohavného činu. Ďakujem veľmi pekne. [11:13] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Na úvod sa ospravedlňujem pánovi predsedovi Národnej rady, že som sa prihlásil aj k tomuto návrhu zákona. Naozaj sa nehlásim úplne ku všetkému, ale túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, a keď predkladateľky a predkladateľ odovzdávali do podateľne tento návrh zákona, tak, predpokladám, že netušili, v akom kontexte širšom bude táto téma rezonovať vzhľadom na to, čo vládna koalícia schválila v novele Trestného zákona vo vzťahu k... k skráteniu premlčacej doby znásilnenia a toho, čo to sprevádzalo, vrátane postojov niektorých koaličných poslancov. Na úvod by som sa vrátil ešte aj k tomu, čo pani poslankyňa Jurík hovorila o svojom vystúpení o tom istom Istanbulskom dohovore, ja som si to tu ako jeden z mála tu v tejto chvíli prítomných zažil aj, aj úplne, úplne naživo, a teda Sloboda a Solidarita a moje kolegyne a kolegovia a ja sme sa snažili zabrániť tomu, aby Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady odstúpila od záväzku ratifikovať Istanbulský dohovor. Zažili sme si všetky tie absurdné argumentácie, ktoré, ktoré to sprevádzali, a opakované pokusy, keďže sa im to nepodarilo dobre naformulovať na, na prvý raz, ale teda nakoniec to naformulovali dobre a Slovenská republika tým prostredníctvom svojich zvolených zástupcov dala najavo, že aký má postoj k téme násilia páchaného na ženách a rodovo podmieneného násilia. A ale keďže aj, aj tí, čo kritizovali Istanbulský dohovor, lebo teda vadilo im tam najmä slovo rod, tak tvrdia, že však áno, chceme bojovať proti domácemu násiliu, tak treba im dávať príležitosť, ako to sa snažia aj predkladatelia tohto návrhu zákona robiť, aby teda, dobre, tak nebude ratifikovaný Istanbulský dohovor, ale, ale robme tie opatrenia, ktoré reálne zlepšia situáciu žien a ďalších, ale teda aj mužov, na ktorých je páchané, páchané partnerské násilie, násilie v blízkych vzťahoch, domáce násilie, akokoľvek to nazveme. A chcem teda osobitne vyzdvihnúť to upozornenie na, na nebezpečnosť páchania násilia v prítomnosti detí, nielen násilia, ktoré je páchané povedzme rodičmi na deťoch, ale aj násilia, ktoré je páchané v prítomnosti detí, lebo, lebo keď deti sú svedkami partnerského násilia, tak to násilie je fakticky páchané aj na nich, aj keď sa im nič fyzicky nestane, aj keď ony nie sú jeho priamou a bezprostrednou obeťou, tak aj oni sú ním postihnuté a rovnako teda platia aj tie ďalšie veci, ktoré v tejto súvislosti pani predkladateľka povedala, že, že aj k spúšťaniu toho partnerského násilia často dochádza práve v období tehotenstva, keď si je muž istý tým, že, že, že partnerka alebo manželka od neho, od neho neodíde v tomto štádiu, tak, tak veľmi často práve vtedy sa zmení a začína, začína ten cyklus násilia, áno, a pokračuje potom aj v tom postpartnerskom období, keď sa, keď sa teda aj žena dokáže vymaniť z toho vzťahu, a, a pokračuje často práve prostredníctvom, prostredníctvom detí, a teda tam zaznieva častokrát absurdný argument alebo absurdné tvrdenie, že však áno, tak bil ten muž ženu, ale vo vzťahu k deťom sa správal pekne, no tak, tak je to, je to dobrý otec. No žiadny, žiadny otec, ktorý bije svoju manželku alebo partnerku, alebo teda matku svojich detí, alebo ju inak týra, nie je dobrý otec. To len teda na margo toho. No a sme v prvom čítaní síce, ale, ale mám takú jemnú obavu, že do druhého čítania sa nemusíme dostať, tak by som si dovolil aj nejakých pár poznámok, ktoré by som za iných okolností možno povedal až v druhom čítaní. A chcel by som sa teda lepšie zorientovať v tom návrhu, lebo rozumiem tomu tak, že zámerom je dostať do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude pokrývať tie konania, ktoré vo vzťahu k existujúcej skutkovej podstate § 208 týranie blízkej a zverenej osoby nie sú pokryté a sú policajtmi častokrát zbagatelizované, že však to nie je trestný čin, a sú riešené maximálne ako priestupok, alebo teda nie sú riešené, nie sú riešené vôbec. Plus ešte, ešte sú tam, samozrejme, iné skutkové podstaty, pod ktoré to môže, môže spadnúť. To, čo je moja otázka, a teda povedal by som aj istá pochybnosť, je, že či, či je to dostatočne rozlíšené, existujúca skutková podstata § 208 týranie blízkej a zverenej osoby a navrhovaná skutková podstata § 208a domáceho násilia, pretože aj dnes je trestným podľa § 208 spôsobovanie fyzického utrpenia, aj, aj aj v tom návrhu sa hovorí o spôsobovaní fyzického utrpenia, aj dnes je trestným spôsobovanie psychického utrpenia, aj v tom návrhu sa hovorí o, o spôsobovaní psychického utrpenia, dnes je trestné vyhrážanie sa, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, navrhuje sa, aby trestné bolo, bolo vyvolávanie, vytváranie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej, urážlivej, urážlivej atmosféry, že akým spôsobom sa teda reálne rozlíšia niektoré konania, lebo áno, je zrejmé, že niektoré konania spadnú buď do jednej, alebo do druhej skutkovej podstaty, ale, ale teda viem si predstaviť aj konania, že, že, ktoré bude mať aj ten policajt alebo orgán činný v trestnom konaní problém, že či ich má zaradiť pod existujúci doteraz § 208, alebo pod navrhovaný, navrhovaný § 208a. Keď napríklad muž bije svoju partnerku a spôsobuje jej fyzické násilie a utrpenie podľa § 208a alebo jej spôsobuje fyzické utrpenie bitím podľa § 208, keď ponižuje a vyhráža sa a spôsobuje psychické násilie ponižovania a vyhrážaní sa, ako je to už dnes zadefinované v § 208, alebo to bude len – v úvodzovkách len –, lebo, lebo je tam miernejší trest, vytvárať ponižujúcu atmosféru a vyhrážať sa takýmito činmi podľa § 208a. Ak by nanovo bol zadefinovaný trestný čin, ktorý dnes máme zadefinovaný ako, ako týranie blízkej a zverenej osoby, tak viem si predstaviť, že niečo je základná skutková podstata, niečo je kvalifikovaná skutková podstata a podľa tej intenzity to, to spadne do jednej, alebo do druhej. Ale keď sú to dva rôzne trestné činy, alebo keby to boli dva rôzne, dva rôzne trestné činy, tak nie je mi úplne jasné, že akým spôsobom by sa, by sa ten-ktorý skutok, ktorý má znaky zaraditeľné aj do jednej, aj do druhej skutkovej podstaty, zaraďoval buď tam, alebo, alebo do druhého. Keby bolo zjavné, že povedzme § 208a sa má uplatniť subsidiárne iba v prípade, ak intenzita toho činu neumožňuje postupovať podľa § 208, kde je, kde je prísnejšia sadzba, tak by to bolo jasné, ale mne z toho, ako je to teda naformulované, to paragrafové znenie, nie je úplne jasné, že, alebo nie je evidentné, že, že sa má § 208a, ako je navrhnutý, uplatňovať iba subsidiárne, ak nie je dosiahnutá intenzita povedzme toho útoku fyzického, psychického, emočného, ďalšieho, ktorá je zaraditeľná pod § 208, a teda môže to teoreticky vytvárať aj nejakú nejasnosť, že dnes policajt príde a nevie, že pod ktorú skutkovú podstatu to má zaradiť a že či naozaj je to týranie zverenej a blízkej osoby, ale, ale ak toto bude schválené, tak, tak možno bude riešiť dilemu, že či to je týranie zverenej a blízkej osoby, alebo je to domáce násilie, čiže chcel som položiť tieto otázky, lebo len z prečítania textu návrhu zákona, z dôvodovej správy a ani teda z vypočutia si, si vystúpení dvoch predkladateliek nemám na tieto otázky úplnú odpoveď, takže by som bol rád, ak by, ak by mi mohli kolegyne na toto nejakým spôsobom odpovedať, že aká podľa ich predstava... predstavy by mala byť tá línia, ktorá bude rozlišovať skutky medzi, medzi tieto dva trestné činy. Ďakujem. [11:20] Peter Pellegrini – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Jurík. [11:21] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Som veľmi rada, že ste pripomenuli hlavne ten kontext na začiatku, že my sme tento návrh nepredkladali ako nejakú reakciu na to, čo sa tu dialo posledné týždne, a aby sme vytĺkali nejaké politické body nad tým, ale bol to skutočne dlho pripravovaný návrh, ktorý sme podali už, myslím, v decembri, alebo každopádne keď, keď sa, keď tu ešte neboli na stole premlčacie doby a podobne, a aj preto si myslím, že, teda apelujem na vládnu koalíciu, aby, aby tento návrh podporila, keďže, keďže sa jedná skutočne o niečo, čo má pomáhať. Zároveň by som chcela pripomenúť, že už nie sme v kampani, tak ako to bolo počas tých diskusií o Istanbulskom dohovore, a teda aspoň nie sme v tej parlamentnej kampani, a aj preto je dôležité, aby sme sa skutočne zhodli na takýchto riešeniach, ktoré sú efektívne a ktorých cieľom je skutočne pomáhať obetiam a preživším. Budem sa snažiť tak v tých 50 sekundách reagovať na tú vašu konštruktívnu kritiku, alebo teda otázku, áno, tento, tento nový pojem zahŕňame do Trestného zákona hlavne kvôli tomu, pretože tá dvestoosem... vlastne ten, ten § 208 momentálne nie je, nie je schopný pokrývať všetky tie situácie aj kvôli tomu, že sa pri ňom vyžaduje určitá intenzita toho správania, toho konania a veľmi vážne porušovanie ľudských práv, a preto nie je v drvivých väčšín... v drvivej väčšine prípadov možné stíhať toho páchateľa vlastne za tie činy, pretože jednoducho to nedosahuje až tú intenzitu. Zároveň všetky tie ost... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:21] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [11:22] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolega Dostál, za, za vaše vystúpenie, ale, samozrejme, ďakujem aj kolegom, že predložili takýto návrh zákona, ja si osobne myslím, že keď môže mať nejaké, nejaké nedostatky a možno otázniky, ktoré kolega Dostál má, ja si myslím, že je dobré, že sa touto témou zaoberáme, a je určite lepšie, že sa v tejto téme niečo urobí, ako keby sa neurobilo nič, tak ako sa tu neurobilo nič za posledných, no vlastne od vzniku Slovenskej republiky, že áno. A zakaždým, keď dôjde na túto tému, na domáce násilie, práva žien a podobne, tak narážame na taký ten, ten civilizačný stret na Slovensku, kedy sme to videli napríklad v prípade Istanbulského dohovoru, kde sme tu z toho mali taký cirkus, aký málo... málokedy zažívame, alebo zažívame ho vlastne pravidelne, ale je to vlastne tak trošku aj hanba, ktorú si robíme nielen tu doma, ale aj v zahraničí pri takýchto diskusiách, kde vlastne viac-menej to skĺzne do takých invektív, ako sme zažili napríklad aj v prípade rokovania o Trestnom zákone, kde istý poslanec koalície v podstate vysvetľoval, že vlastne za to si môže žena, a dokonca v Amerike po osemnástich rokoch žalujú ženy mužov za znásilnenie a podobné veci, čo sa mu zdalo až zvrátené, hej, takže tu vyslovene bojujeme voči predsudkom. A takisto aj tie ženy častokrát sa nevníma aj ten psychologický rozmer alebo tých, ktoré sú tie týrané osoby, koľkokrát keď dôjde k týmto situáciám, tak ten policajt koľkokrát je vystavený, že tvrdenie proti tvrdeniu, ktorý paragraf a tak ďalej, v podstate niečo, na čo poukázal kolega Dostál, že tu máme tieto problémy, ktoré, ktoré sami si nevieme vyriešiť, a je najvyšší čas, aby sme sa nimi začali zaoberať. Ďakujem. [11:22] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Dostál. [11:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Krúpa, no tak neviem, či ten cirkus zažívame pravidelne, lebo to bol naozaj výnimočný cirkus aj na pomery slovenského parlamentu, keď tu v dojemnej zhode vtedajšej, alebo väčšiny v terajšej vládnej koalície SMER, ktorý vtedy ešte obsahoval aj dnešný HLAS, SNS, fašisti a SME RODINA a veľká časť vtedajšieho OĽANO odmietli Istanbulský dohovor, a, a teda pod, pod úplne absurdnou argumentáciou tému násilia páchaného na ženách poslali, poslali niekam preč, a teda postavili sa proti účinnejšiemu boju proti tomuto násiliu. A, pani poslankyňa Jurík, áno, ja, veď práve preto som pripomenul, že, že ste to predložili v inom kontexte, vy ste to dávali na decembrovú schôdzu, čiže vy ste to dali ešte vtedy, keď ani ten samotný návrh novely Trestného zákona zo strany vlády nebol, nebol známy, nieto ešte ten dopad na, na tému premlčania, premlčania znásilnení, to som chcel oceniť, že teda tej téme sa, téme sa venujete a nie je to nejaká že reakcia na to, že chcete sa zviesť na tej vlne, ale že, že vnímate tú tému tak dôležitú, ako tá téma dôležitá je. A tie moje otázky, ako som povedal, sú skôr otázkami do prípadného druhého, druhého čítania, že ako to, ako to nastaviť tak, aby, aby tam nevznikali nejaké pochybnosti, že či, či jedno konanie sa má posudzovať podľa jedného alebo druhého, druhého trestného činu, lebo, lebo vidím tam nejaké podobnosti, ale hovorím, že toto sú veci, ktoré určite sa dajú buď vysvetliť, alebo možno nejakým drobnými úpravami vyriešiť. Ďakujem. [11:34] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, do rozpravy? Nech sa páči. [11:35] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by sa teda ešte chcela vrátiť k tomu, že či to bude dostatočne rozlíšené. Tak tým hlavným rozlišovacím znakom je, samozrejme, tá intenzita, ale vravím, bude to pokrývať aj vlastne komplexne všetky tie jednotlivé činy, pretože doteraz sme domáce násilie vždy posudzovali podľa jedného, jednej skutkovej podstaty, že napríklad ublíženie na zdraví alebo v prípade ekonomického násilia krádež a podobne, a teraz vlastne sa budeme môcť na domáce násilie dívať v celej tej jeho komplexite, že áno, to domáce násilie je tam pretrvávajúci problém v tej domácnosti, alebo teda v tom vzťahu a poskytnúť skutočne efektívnu právnu odpoveď naň. Zároveň teda ten § 208, s ktorým to porovnáme, je zločinom. Čiže tam je skutočne tá intenzita, tá vyžadovaná intenzita veľmi veľká, kdežto pri, nechcem to absolútne zľahčovať, ale pri takých tých bežných typoch domáceho násilia jednoducho nie je možné stíhať tieto situácie podľa tej dvestoosmičky, takže toto vlastne nami navrhovaná úprava mení. A chcela by som ešte apelovať teda na to, že tento návrh nie je žiadnou ideológiou, že keď, keď tu boli podľa mňa nie veľmi fundované diskusie o Istanbulskom dohovore a veľa sa hovorilo o kultúrnych vojnách, o ideológii a podobne, bolo to, samozrejme, veľmi veľké nepochopenie toho, čo skutočne Istanbulský dohovor obsahuje a čo je jeho cieľom, avšak chápem, teda že nejakým spôsobom to rozprúdilo aj debaty o akejsi ideológii, avšak tu máme jednoznačne právnu úpravu, ktorá neobsahuje žiadnu ideológiu, nič, čoho by sa konzervatívne alebo liberálne spektrum mohlo báť. Však dokazuje to aj, ako som už hovorila, to, že KDH v zastúpení teda pani poslankyne Turčanovej a Holečkovej predložili veľmi podobný návrh. Čiže tu sa skutočne nemáme čoho báť. A ak sú nejaké diskusie, napríklad o redefinícii znásilnenia, redefinícii, ktorú sme my prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valáška predkladali už, ak sa nemýlim, v novembri 2021 ako vôbec prvá politická strana, tak vtedy som čiastočne, aj keď opäť s tým nesúhlasím, ale chápala tie výčitky voči tomu, diskutujme o tom, že ako napríklad v praxi bude definícia založená na absencii súhlasu vyzerať, avšak tu skutočne nie je o čom. Toto je jednoducho právna úprava, ktorá iba pomáha obetiam a preživším. Nič viac. Je to európsky štandard, je to niečo, čo prakticky vyrieši problémy, ktoré spomínal aj pán poslanec Spišiak, či už teda policajtov, alebo iných zložiek, ktoré sa s osobami zažívajúcimi násilie a špeciálne domáce násilie stretávajú. Takže ešte raz vás, koalícia, prosím o podporu. Ďakujem. (Potlesk.) [11:35] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S faktickou... (Prerušenie zvukovej nahrávky vypnutím mikrofónu.) [11:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, ja, samozrejme, že rozumiem tomu, že tie konkrétne trestné činy, krádež, znásilnenie sú ako špecifické a tu je ambícia pokryť celostne to konanie, ktoré sa týka domáceho násilia voči blízkej osobe alebo inej osobe v rodinnom alebo v obdobnom, obdobnom pomere. Pokiaľ nedosahuje tú intenzitu ako, ako v § 208 týranie blízkej osoby a zverenej osoby, lebo aj tam je aj fyzické násilie, psychické násilie, môže tam byť sexuálne násilie, je tam ekonomické násilie, je tam, je tam ponižovanie, čiže, čiže ide mi len o to, že, že akým spôsobom to jednoznačne, jednoznačne rozlíšiť, lebo kým vo vzťahu k tým teda nejakým špecifickým trestným činom, ktoré sa týkajú iba, ja neviem, sexuálneho násilia alebo ekonomického násilia, alebo ekonomickej trestnej činnosti, je mi to jasné, že toto má ambíciu byť, byť všeobecnejšie, komplexnejšie pokrývajúce všetko. V tomto prípade, v tomto prípade si myslím, že možnože ešte stojí za tú diskusiu, aj preto by to bolo dobré posunúť do druhého čítania, že akým spôsobom rozlíšiť tie skutkové podstaty § 208 a § 208a, lebo, lebo ani týranie blízkej osoby a zverenej osoby nemusí mať vždy charakter, že, ja neviem, partner do, do krvi zmláti, zmláti svoju manželku, ale môže tam môže ísť o dlhodobé, dlhodobé psychické týranie, ktoré nedá sa, nedá sa považovať iba za nejaké jednorazové, ale ak dochádza k nemu, dochádza k nemu dlhodobejšie. Ale tak dobre. Nechajme si to na druhé čítanie a dúfajme, že presvedčíte koaličných poslancov. [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať slovo. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Predtým ako pristúpime k ďalšiemu bodu, mi dovoľte na balkóne, ak sa strafím, privítať žiakov štvrtého ročníka z Gymnázia zo Serede. Dobrý deň, vitajte u nás! Ste to vy, áno? Dobre. (Potlesk.) Ďakujem pekne. Pristúpime teda k prvému čítaniu o návrhu poslancov Simony Petrík a Lucie Plavákovej, Dany Kleinert a Mareka Lackoviča na vydanie zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Návrh zákona má tlač 178, návrh na jeho pridelenie na prerokovane výborom je v rozhodnutí č. 175. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Lucie Plavákovej, Dany Kleinert a Mareka Lackoviča na vydanie zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa , tlač 178.) [11:41] Simona Petrík Už je to tam, okej, ďakujem pekne. (Rečníčka reaguje na spustenie zvukového zariadenia.) Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja by som začala možno tak neformálne. Ja sa téme rodinnej politiky a vôbec finančnej podpore rodín s malými deťmi a takisto službám pre rodiny s malými deťmi venujem už naozaj, naozaj veľmi dlho, už ani neviem v podstate odkedy. A takto rovnako dlho si aj všímam tému, ktorá bola akútna posledných asi dvanásť alebo trinásť rokov, a to je téma nedostatku miest v materských školách. Táto téma sa už kvôli dlhodobému neriešeniu a systémovému neriešeniu napriek rôznym snahám, budem o nich hovoriť, môžme sa o nich potom ďalej rozprávať, nevyriešila doteraz a v podstate sa presunula do základných škôl. Čiže teraz vlastne všetky tie deti, ktoré nemali miesta v štátnych škôlkach celé tie roky, teraz nemajú miesta v základných školách a čo sa nám práveže naopak deje, je, že tie škôlky už začínajú byť naplnené adekvátne, pretože sa začína pomaly stávať to, že sa rodí menej detí a že tých detí v škôlkach bude adekvátne a nakoniec sa nám ešte kľudne môže stať, že všetky tie novovybudované budovy, ktoré sa stihli budovať tie posledné roky, lebo to už bol tak akútny problém, nakoniec zostanú, zostanú prázdne a budú musieť, budú musieť byť nejakým spôsobom pretransformované na iné, na iné zariadenia. A toto je vlastne ten dôvod, prečo predkladáme dva spolu súvisiace zákony, ony sú jedno, jeden za druhým. Jeden je vlastne zákon na príspevok o predprimárnom vzdelávaní dieťaťa a druhý potom je zákon, ktorý, alebo je to novela zákona o rodičovskom príspevku, ktoré reagujú aj na posledne schválenú novelu o rodičovskom príspevku z dielne strany HLAS, ktorá mala, verím, dobrý úmysel a chcela vlastne poskytnúť nárok na predĺžený rodičovský príspevok pre rodičov detí nad tri roky, ktorých deti sa nedostali do štátnych škôlok, a tie majú teda teraz nárok na predĺžený rodičovský príspevok. Ale, žiaľ, táto novela bola nedotiahnutá a preto predkladáme jeden z týchto zákonov, ktoré dnes aj odôvodním v rozprave postupne, aby sme obomi týmito zákonmi sanovali nedostatky toho aktuálneho zákona o rodičovskom príspevku. No ale poďme teda pekne poporiadku. Ešte možno poviem, že teda mojimi spolupredkladateľkami a spolupredkladateľom, ja si to veľmi vážim, že sa ku mne pridala kolegyňa Lucia Plaváková a kolegyňa Dana Kleinert a kolega Marek Lackovič, poslední dvaja menovaní práve preto, že majú priame, konkrétne, praktické skúsenosti zo samospráv, ktoré sú zriaďovateľmi štátnych škôl, a teda obecných škôlok, a preto som rada, že aj prispeli svojimi skúsenosťami, a myslím si, že aj v rámci rozpravy alebo faktických poznámok nám, nám potom k tomu povedia aj tento svoj pohľad, Dana ako vicestarostka v mestskej časti Staré Mesto a Marek Lackovič ako bývalý starosta. Dobre. Ideme na to. Prvým zákonom alebo návrhom zákona je príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Cieľom tohto predkladaného návrhu je nanovo zadefinovať a nastaviť príspevok na starostlivosť o dieťa, a to predĺžením nároku až do veku, kedy deti nastupujú na povinnú školskú dochádzku, takisto navýšením jeho sumy na maximálne 450 eur mesačne a tiež zmena nároku na jeho poberanie, aby ho mohli využívať aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko. Za týmto účelom prichádzame s novým návrhom zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, tak sme ho nazvali, takže sme ho v podstate premenovali, ktorý kombinuje súčasný príspevok na starostlivosť o dieťa pre deti do troch rokov veku a podporu detí od troch rokov veku, ktoré už spravidla navštevujú materské školy, a to až do ukončenia ich predprimárneho vzdelávania, čiže do veku šesť až sedem rokov, kedy idú, nastupujú na povinnú školskú dochádzku. Okrem toho zavádzame súbeh tohto príspevku s rodičovským príspevkom, ale len v prípade, ak sú v rodine dve a viac detí. Vtedy bude mať nárok na príspevok na skôr narodené dieťa aj rodič, ktorý v tom čase poberá rodičovský príspevok na mladšie dieťa. Návrh tohto zákona odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec, mal som napísanú pani poslankyňu Turčanovú. Aj s ňou ste sa vymenili, áno? Ako spravodajca. (Reakcia z pléna.) Toto je bod 60 ešte len. Takže dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci (reakcia z pléna), potom, po tomto bude váš bod, pani, pani poslankyni Andrei Turčanovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [11:44] Andrea Turčanová Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 178. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 175 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím vás, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:48] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal do nej jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Mareka Lackoviča. A ešte predtým sa ale v zmysle rokovacieho poriadku do rozpravy prihlásila navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:54] Simona Petrík – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dobre, takže budem pokračovať v odôvodňovaní tohto nášho prvého návrhu. Čiže tento príspevok, príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa budú môcť využiť aj rodiny s deťmi, ktorým nevznikol nárok na tzv. predĺžený rodičovský príspevok, o ktorom som hovorila v úvode, podľa zákona o rodičovskom príspevku 571/2009, ktorý je účinný od 1. augusta roku 2023. Ide o všetkých tých rodičov s deťmi, ktorí z rôznych dôvodov nestihli riadny zápis do materskej školy v mesiaci máj, a teda nemajú nárok poberať predĺžený rodičovský príspevok. Toto je dôležité povedať, že skrátka naozaj tá novela z dielne politickej strany HLAS ešte z minulého volebného obdobia zabudla na to, že existuje množstvo situácií, rôznych rodinných situácií, rodičov, kedy nestihli ten riadny zápis v mesiaci máj, lebo ten sa udeje len v mesiaci máj, a tým pádom na tento predĺžený rodičovský príspevok nemajú nárok. Príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa budú môcť títo rodičia poberať počas doby, kým im nevznikne nárok na predĺžený rodičovský príspevok alebo kým ich dieťa nenastúpi na povinnú školskú dochádzku. Účelom predkladaného návrhu je zvýšenie efektivity čerpania príspevku na starostlivosť, čiže aby sme chápali, ešte existuje aj príspevok na starostlivosť o dieťa, je to už starý príspevok, ktorý sa dočerpáva, ale skrátka z rôznych dôvodov, ktoré vysvetlím, je stále nedočerpaný. Takmer vôbec sa teda nečerpá, a to najmä z dôvodu, že na Slovensku je zavedený aj rodičovský príspevok, na ktorý má nárok rodič každého dieťaťa do troch rokov veku, alebo teda do šiestich v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, a tiež tzv. už spomínaný predĺžený rodičovský príspevok bez ohľadu na to, či rodič pracuje, alebo nie. Podľa štatistiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol počet poberateľov príspevku na starostlivosť za mesiac november 2023 iba 234 osôb a vyplatená suma tohto príspevku bola v hodnote 18 704 eur. Rodičovský príspevok v tomto mesiaci poberalo, naopak, veľmi veľa rodičov, 136 170 poberateľov a v celkovej sume 58 449 615 eur. To je obrovská suma za mesiac november len, čiže táto suma rodičovského príspevku mesačne odchádza z nášho štátneho rozpočtu. Tento stav nezvrátila ani novela tohto zákona z dielne ministerstva práce ešte za bývalej vlády, ktorá zaviedla možnosť uplatniť si nárok na sumu 160 eur z príspevku na starostlivosť o dieťa, pokiaľ dieťa bude umiestnené do tzv. detskej skupiny. Neviem, či si ešte pamätáte, že minister Krajniak, bývalý minister, sa snažil zaviesť detské skupiny, tiež niečo, čo sa snažím už niekoľko rokov, ale teda pomerne neúspešne. Ministerstvo zriadenie detských skupín nijako nepodporilo informačnou kampaňou, čoho dôsledkom je potom napríklad aj situácia v konkrétne v Bratislavskom kraji, kde som aj župnou poslankyňou, kde doteraz odbor sociálnych služieb BSK zaregistroval, no tipnite si koľko, konkrétne päť detských skupín. Len tak pre porovnanie v Českej republike už detské skupiny fungujú viac než desať rokov a je ich tam viac, než, myslím, je ich už okolo tritisíc a veľmi efektívne sanujú situáciu s nedostatkom miest v škôlkach alebo v obciach, kde tie škôlky jednoducho nie je možné vybudovať, pretože je tam málo detí, a tým pádom tie detské skupiny to veľmi pekne pokrývajú. Pretrvávajúci nepomer v čerpaní príspevku na starostlivosť o dieťa a rodičovského príspevku je teda spôsobený dvomi faktormi. Tým prvým je, že obidva príspevky sú určené pre rodičov detí do troch rokov. Toto je ten problém. Obidva tieto príspevky sú určené rodičom detí do troch rokov. Je to veľmi neefektívne. Rodičia si teda logicky vyberajú radšej rodičovský príspevok, keďže je vyšší ako príspevok na starostlivosť o dieťa, toho výška je maximálne 280 eur, kdežto výška rodičovského príspevku je 345 eur alebo v prípade, ak rodič pred poberaním rodičovského príspevku pracoval, tak má nárok ešte na vyšší rodičovský príspevok, a ten je v sume 473,30, čo je údaj platný od 1. 8. 2023 a bude sa pravdepodobne valorizovať opäť teraz. Ten druhý faktor alebo ten druhý dôvod, rodičia, ktorí chodia do práce a potrebujú umiestniť svoje deti do jaslí, v súčasnosti vo veľkej miere aj jasle uhrádzajú práve z rodičovského príspevku, pretože nie je to nijako administráv... administratívne zaťažujúce, teda tak, ako by boli, keby túto starostlivosť hradili z príspevku na starostlivosť, kde je nutné predkladať úradu práce doklad o tom, že je rodič zamestnaný, a tiež doklad o tom, v ktorom zariadení alebo v ktorej detskej skupine má umiestnené dieťa. Z týchto dôvodov sa príspevok na starostlivosť o dieťa v súčasnosti čerpá minimálne a nie je vôbec využívaný. Navyše tento príspevok je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, toto je veľmi dôležité povedať, a jeho čerpanie malo byť už ukončené niekedy koncom roka 2022, ale ešte stále tie peniaze nie sú dočerpané, takže ja keď som si pozerala štatistiky, tak ten príspevok sa veľmi minimálne, ako som hovorila, pár stovkám ľudí, ešte stále čerpá. Keďže príspevok bol málo využívaný, je vysoko pravdepodobné, že tieto finančné prostriedky, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet, neboli alebo ani nebudú dočerpané, ale štát, naopak, míňa, ako som spomínala, okolo tých 55 mil. eur mesačne na výdavky spojené s vyplácaním rodičovského príspevku, čo je síce všetko naozaj fajn, a rodinám potrebujeme pomáhať, ale pokiaľ máme možnosť sa dohodnúť s Európskou úniou a vyargumentovať jej, prečo by sme mohli čerpať na konkrétny príspevok peniaze aj z Európskej únie, neviem, neviem, prečo to nerobíme. Zároveň teda už tu máme mnou spomínaný a mnohými ľuďmi spomínaný dlhodobý problém s nedostatkom miest v materských školách, ktorý je rovnako dlhodobo systémovo neriešený. Snaha pracujúcich rodičov umiestniť svoje deti v zariadeniach predprimárneho vzdelávania naráža na nedostatočné kapacity alebo, alebo lokáciou nedostatočné, alebo nefunkčné systémy podpory, ako napríklad nedostatočná a neadekvátne rozmiestnená sieť verejných predškolských zariadení. Projekty na dobudovanie kapacít sú sil... síce hlasno prezentované naozaj už niekoľko rokov, ale v skutočnosti sú aj boli náročné na realizáciu. Boli procesne zdĺhavé, a teda často aj nesprávnym nastavením sa výrazne predražujú, časovo predlžujú v procese výstavby a vo výsledku nie vždy prinesú adresnú podporu komunite, pre ktorú sú budované... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:56] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, chcem vás len poprosiť, ešte nadlho? Lebo by som, bolo... (Reakcia z pléna.) Nadlho. Tak potom prerušíme tým pádom vzhľadom na čas 12.03 h. Prerušujem rokovanie do 14. hodiny, kedy budeme pokračovať ďalej vystúpením pani navrhovateľky a za ňou písomne prihlásený pán poslanec Lackovič. (Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní dvanásteho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Petrík, Plavákovej, Kleinert a Lackoviča na vydanie zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa (tlač 178). Máme pani spravodajkyňu, ktorá zaujala už svoje miesto. Dnes dopoludnia neukončila svoje vystúpenie v rozprave navrhovateľka pani poslankyňa Simona Petrík, ktorej teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Lucie Plavákovej, Dany Kleinert a Mareka Lackoviča na vydanie zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa , tlač 178.) [14:02] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Takže budem pokračovať ďalej v odôvodňovaní podstaty nášho spoločne navrhovaného zákona o zavedení príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Opäť len v skratke pripomeniem, že ide o príspevok, my nechceme zavádzať nejaký úplne nový príspevok a ďalší príspevok navyše, my chceme nahradiť súčasný príspevok na starostlivosť o dieťa, to je prvá vec, čo chceme spraviť, ten je nevyužívaný a je v podstate už redundantný. A zároveň týmto príspevkom chceme vlastne ukončiť diskrimináciu všetkých rodičov, ktorí sú aktuálne diskriminovaní tým, že nemajú nárok na predĺžený rodičovský príspevok, ktorý platí od 1. augusta 2023 a platí vlastne pre všetky rodiny s deťmi nad tri roky, keď ich dieťa nezobrali do štátnej škôlky, ale títo rodičia museli to dieťa prihlásiť iba počas riadneho zápisu, ktorý sa deje len v mesiaci máj, a keď to nestihli z rôznych dôvodov, vysvetlím, napríklad jeden takýto dôvod je, keď dajme tomu tá rodina žila v nejakom meste, vymyslím si, v Žiline, kde nemali problém so škôlkou, takže ich dieťa chodilo do škôlky dajme tomu štvorročné, ale potom sa rozhodli presťahovať do Bratislavy a presťahovali sa napríklad v marci alebo vo februári, predstavme si terajšiu situáciu. Prišli do Bratislavy, zistili, že miesto v škôlke absolútne nikde pre ne nie je, tak by si chceli požiadať o predĺžený rodičovský príspevok, ale nemôžu to urobiť, lebo nestihli, nestihli vlastne zápis do škôlky v Bratislave v tom riadnom termíne, čiže v máji 2023 v podstate by to museli stihnúť, ale ako to mohli stihnúť, keď vtedy ešte v Bratislave nežili. Čiže toto je jedna nie nereálna situácia, tých situácií rodinných je kopec, kedy tí rodičia nemajú aktuálne nárok na predĺžený rodičovský príspevok, a my presne týmto našim príspevkom chceme pomôcť zamedziť tejto diskriminácii, aby si mohli požiadať o tento príspevok. Čo je ešte dôležité povedať, že to je príspevok, ktorý nevyplácame, nechceme vyplácať plošne 450 eur mesačne, tak ako sa vypláca rodičovský príspevok všetkým naraz rovnako, my ho práveže chceme vyplácať do výšky účelovo vynaložených nákladov. Čiže keď raz tá škôlka stojí 250 eur nejaká cirkevná napríklad, tak vyplatíme 250, hej, na základe tej zmluvy s tým poskytovateľom. Keď tá škôlka stojí 550 eur, tak vyplatíme maximálnu sumu 450 eur. Čiže toto má byť tá adresnosť, ktorá je tiež súčasťou nášho príspevku. Ale ja by som teda ďalej pokračovala v tom, kde som prestala pred obedňajšou prestávkou. Hovorila som o nedostatku miest v škôlkach, v materských školách, ktorý je naozaj problémom dlhodobo systémovo neriešeným. Hovorila som, že sa to už naozaj ťahá viac ako dekádu a že sa to už aj prehupuje do, do ďalšej, do ďalšej fázy. Snaha pracujúcich rodičov umiestniť svoje deti v zariadeniach predprimárneho vzdelávania naráža buď na nedostatočné kapacity, alebo na nefunkčné systémy podpory, ako je napríklad nedostatočná a neadekvátne rozmiestnená sieť verejných predškolských zariadení. Čiže nejde len o en bloc nedostatok miest v škôlkach, pretože niekde už tie škôlky sú dostatočné. Poviem príklad Karlova Ves, odkiaľ ja som, kde žijem, tam už dlhodobo nemáme problém s nedostatkom miest v škôlkach a prijímame dokonca aj deti z iných mestských častí, ale taký Ružinov alebo aj Petržalka ešte stále sa boria s nedostatkom miest, pretože sú skrátka tie siete zle rozmiestnené, alebo sú tam iné dôvody, ktoré ale treba riešiť operatívne a pragmaticky, a nielen budovaním nových budov, ktoré neskôr môžu zostať naozaj prázdne. Deklarované podporné nástroje nesmerujú adresne tam, kde ich rodiny s deťmi potrebujú. Neriešia problém dostupnosti služieb komplexne. Zameriavajú sa len na dobudovávanie kapacít bez ohľadu na ich dlhodobú udržateľnosť. Nerieši sa financovanie miesta dieťaťa v zariadení, len stavby budov a materiálne vybavenie. Rovnako tak sa doposiaľ neriešilo financovanie prevádzky týchto zatiaľ nevybudovaných zariadení. Pokiaľ sa teda aj podarí z plánu obnovy vybudovať dostatok zariadení predprimárneho vzdelávania, pri súčasnej situácii, kedy samosprávy prišli nehospodárnymi rozhodnutiami bývalého ministra financií Igora Matoviča o veľké množstvo finančných prostriedkov, nebudú schopné tieto zariadenia potom prevádzkovať, nebudú mať dostatok personálu a ani ten nebudú môcť adekvátne zaplatiť. Nehovoriac o tom, čo som už spomínala, že pri klesajúcej pôrodnosti o niekoľko rokov už ďalšie nové priestory nebudú potrebné, pretože nedostatok miest v škôlkach tu máme už naozaj pomaly, neviem, štrnásť-pätnásť rokov a obdobie, kedy bolo potrebné a nutné a vyslovene urgentné stavať nové škôlky, sme už ako krajina premeškali. Toto všetko znamená, že absentuje systémová finančná podpora rodín s deťmi od troch rokov, teda práve v čase, keď deti spravidla nastupujú do materských škôl a rodičia ich často musia umiestňovať do súkromných škôlok, pretože v obecných škôlkach ich žiadosti z dôvodu nedostatku kapacít zamietli. Súkromné materské školy sú finančne náročnejšie, rodič si tak zaplatí nemalé peniaze a značne by mu pomohlo, ak by mohol aspoň časť týchto nákladov mať refundovaných práve cez nami navrhovaný príspevok. Najmä v období, keď sa enormne zvyšujú životné náklady vo všetkých oblastiach, a teda aj náklady na zabezpečenie starostlivosti o deti v dôsledku zvyšovania vstupných a režijných nákladov, inflácie či energetickej krízy. Tento príspevok zároveň pomôže odľahčiť aj možný nárazový tlak na samosprávy a ich kapacity v zariadeniach materských škôl, kam prihlasujú rodičia deti s príslušným trvalým bydliskom, prípadne deti vo veku zákonne nárokovateľnom na miesto v zriadení materských škôl. Čo je ale najdôležitejšie, ešte raz to pripomeniem, tento príspevok zároveň efektívne rieši situáciu mnohých rodín, ktoré aktuálne nemajú nárok na tzv. predĺžený rodičovský príspevok, ktorý má slúžiť na pokrytie nákladov spojených s umiestnením dieťaťa do súkromnej školy, do súkromnej materskej školy v prípade, že nedostalo miesto v obecnej materskej škole. Tento nárok im však vzniká len vtedy, pokiaľ stihnú riadny zápis do materskej školy, ktorý sa koná na celom Slovensku vždy v mesiaci máj. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov tento riadny zápis nestihnú, nárok na predĺžený rodičovský príspevok nemajú a musia čakať do ďalšieho mája, aby stihli riadny zápis do materskej školy. Túto dobu im pomôže vykryť práve náš príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý môžu využiť vždy, keď umiestnia dieťa do akejkoľvek materskej školy a predložia príslušnému úradu práce zmluvu s poskytovateľom tejto služby, a to až do obdobia buď nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, alebo kým mu nevznikne nárok na predĺžený rodičovský príspevok. Čiže preklenú to obdobie a potom si môžu požiadať o predĺžený rodičovský príspevok. Inými slovami týmto riešením naprávame nedotiahnutý zákon o predĺženom rodičovskom príspevku z dielne strany HLAS, ktorá z neho vynechala množstvo rodín, a tie sú tým doteraz diskriminované, keďže si nárok naň nemôžu uplatniť. Náš príspevok si bude môcť uplatniť každý pracujúci alebo študujúci rodič, ktorý umiestni svoje dieťa či deti do materskej školy. V súčasnosti existuje až 46 % jednorodičovských domácností a viac ako 40 % domácností s dvomi rodičmi a s tromi a viac deťmi, ktoré sa nachádzajú v pásme chudoby. Je preto naozaj namieste analyzovať a revidovať podporné systémy pre rodiny, ktoré máme dnes k dispozícii, a hľadať nástroje, ktoré slovenským rodinám, ako aj rodinám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, rýchlo, procesne jednoducho a hlavne adresne pomôžu, budú motivujúce s potenciálom na vytvorenie udržateľného a odolného, funkčného podporného prostredia pre všetky rodiny s deťmi. Vágne vytvorenie inštitútu detských skupín, ktoré som už spomínala a ktoré nebolo sprevádzané žiadnou informačnou kampaňou, očividne tento účel nesplnilo, pretože aktuálne, ja som predtým spomínala situáciu na bratislavskom VÚC, kde je zaregistrovaných len päť detských skupín do dnešnej doby, a ten zákon už funguje, myslím, vyše dva roky, tak dokopy, aby ste vedeli, dokopy, ak sa náhodou niečo nezmenilo, čo môže byť, ja som to, myslím, naposledy overovala v novembri 2023, dokopy vo všetkých VÚC na celom Slovensku, vo všetkých ôsmich krajoch bolo dokopy zaregistrovaných doteraz len 14 detských skupín. To je veľmi málo, skrátka tie skupiny nefungujú, ženy o nich nevedia, sú pre ne zbytočné, väčšinou si nechávajú deti keď tak varovať v podstate na čierno nejakým svojim kamarátkam, keď ich nechcú, alebo nemôžu dať do škôlok, čiže tie detské skupiny naozaj nefungujú. Predkladaný návrh zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa efektívne rieši všetky tieto mnou pomenované situácie a je plne v súlade s plánom obnovy, pretože Slovenská republika sa zaviazala zvýšiť zaškolenosť detí a garantuje miesta v programoch predprimárneho vzdelávania, a takisto je v súlade aj s partnerskou dohodou, kde sa záväzok podporí programom predprimárneho vzdelávania a ranej starostlivosti, zosúlaďovania rodinného a pracovného života a uľahčenia prístupu na trh práce pre rodičov malých detí. Takže keď to zhrniem, na záver teda by som zhrnula všetky tie, ten celý náš návrh. Teda navrhujeme, aby sa podmienky čerpania príspevku upravili nasledovne. Predĺženie doby čerpania príspevku na dieťa do nástupu na povinnú školskú dochádzku, čiže už nie do troch rokov, ale až do tých šiestich, poťažmo siedmich, možnosť čerpania všetkým rodičom, ktorí sa preukážu pracovným pomerom, aj inej národnosti, aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, aj na skrátený pracovný úväzok, aby bola garantovaná a deklarovaná účasť dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania a programoch starostlivosti. Navýšenie tohto príspevku na maximálnu mesačnú sumu 450 eur, oprávnenej osobe budú refundované len reálne uskutočnené výdavky a platby zariadeniu za poskytnuté služby ako refundácia nákladov na zabezpečenie účasti dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania, čiže len do tej výšky vynaložených nákladov. A potom posledná veta, to je možnosť prechodnej lehoty, zavádzame ešte aj prechodnú lehotu v dĺžke troch mesiacov po skončení rodičovskej dovolenky na preklenutie obdobia, ktoré je potrebné na efektívne hľadanie si práce, keďže kým rodič zabezpečuje starostlivosť o dieťa počas rodičovskej dovolenky, nie vždy má podmienky na to, aby si mohol prácu hľadať, obzvlášť v prípade jednorodičov. V súčasnej dobe s dosiahnutím hranice troch rokov veku dieťaťa prichádza aj rodičovský príspevok, pokiaľ teda nemá nárok na predĺžený, ako sme spomínali, a zostáva prakticky bez príjmu a akejkoľvek finančnej podpory od štátu, preto zavádzame ešte aj možnosť prechodnej lehoty v dĺžke tri mesiace. Náš návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. My ako predkladateľky a predkladateľ budeme veľmi radi, ak tento náš praktický a potrebný návrh podporíte a nenecháte rodičov detí vo veku tri až šesť, resp. sedem rokov v štichu. Ďakujem veľmi pekne. [14:20] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Šmilňák. [14:20] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pozdravujem vás, pani kolegyňa, spomínali ste, že postupne sa nám darí pripraviť predprimárne vzdelávanie pre deti hlavne v Bratislavskom kraji, alebo na západe Slovenska. Oveľa väčší problém s tým, aby sme vytvorili dostatok miest je na východe Slovenska, dokonca ani cez plán obnovy to nezvládneme, lebo nastavili sme si zlé parametre. To je jedna vec, čiže tam bude treba sústrediť väčšiu pozornosť, pretože práve tam sa nachádzajú tie deti, ktoré to predprimárne vzdelávanie veľmi, veľmi potrebujú. Druhý problém, ktorý vidím, je v tom, že ak budeme poskytovať príspevok vtedy, keď nebude možné nájsť miesto pre to konkrétne dieťa, obávam sa, že na východe Slovenska začne boj o to, aby tí rodičia nemuseli dať dieťa do škôlky a získali príspevok, aby získali peniaze. A potom riskujeme to, že práve tie najviac ohrozené deti, ktoré potrebujú sa vzdelávať v takýchto zariadeniach, sa im vyhnú a do šiesteho roku života nebudú navštevovať, nenaučia sa socializovať, nenaučia sa jazyk a potom im ujde vlak. To znamená, ja očakávam, že súbežne s takýmto návrhom, ktorý príde, sa nám podarí aj vyčistiť to, aby neboli prostriedky poskytnuté na taký účel, keď nie je možné zabezpečiť riadne miesto v materskej škole, aby neboli zneužívané, ale práve naopak, aby sme dostali do materských škôl čo najväčší počet detí z vylúčených skupín, alebo teda detí, ktoré sú postihnuté tou generačnou chudobou, alebo vylúčené deti, alebo akokoľvek inak ich pomenúvame. Skrátka tieto decká potrebujú byť v škôlke od troch, resp. od štyroch rokov, a tam musíme všetko naše úsilie sústrediť. Ale ďakujem, ja si prejdem jednotlivé veci, a keď to bude dávať zmysel, tak, tak zvážime podporu. Ďakujem pekne. [14:20] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Petrík. [14:20] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Šmilňák. Absolútne máte pravdu a vo všetkom, čo ste povedali, s vami súhlasím, presne, asi to rozdelím na dve časti. Tá prvá časť, keď ste hovorili o tom, že aby to nebolo zneužívané, presne o tom je náš druhý návrh zákona, preto sme ich podali naraz, len sa to nedalo dať do jedného zákona a ani by to nedávalo zmysel, takže keď ho budem predstavovať, môžme sa potom o tom viac pobaviť, ale presne týmto sme chceli zamedziť akémukoľvek zneužívaniu, lebo to zneužívanie sa inak deje už aj teraz, nielen na východe Slovenska, deje sa dokonca na západe Slovenska. Tu mám kolegov, ktorí s tým majú priamu skúsenosť, kde za nimi chodili rodičia, prosím vás, aj keď ste mi povedali, že prijmete moje dieťa, mohli by ste nám len napísať potvrdenie, že ho vlastne neprijímate, lebo ho chceme mať doma a chceme mať predĺžený rodičovský príspevok. Čiže toto sa deje už teraz a je to jeden, myslím si, že jedna z chýb toho aktuálne platného zákona o rodičovskom príspevku, a to treba zmeniť, takže súhlasím. A čo sa týka presne toho nerovnomerného aj stavania a celkovo zaškolenosti detí na východnom Slovensku, takisto s vami súhlasím, ja som si vypočula cez víkend vyjadrenie pani štátnej tajomníčky Sabelovej, štátnej tajomníčky ministerstva školstva, kde priznala sama, že tých 9 100 miest, ktoré mali záväzok v pláne obnovy vybudovať, nevybudujú, lebo zistili, že ich vlastne na jednej strane nepotrebujú, lebo, že teda tých detí nakoniec nebude tak veľa, ale práve na tom východnom Slovensku ich bude treba, čiže mňa bude zaujímať, ako sa ministerstvo školstva postaví k tejto novej výzve, kde bude treba veľmi konkrétne sa sústrediť na lokalitu, kde bude treba tieto miesta naozaj vybudovať, takže sama som zvedavá, ako sa k tomu ministerstvo školstva postaví. Ďakujem. [14:20] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [14:20] Marek Lackovič Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nebudem, nebudem obšírny, budem dosť stručný. Spomínam si, bolo to asi dva týždne dozadu, 8. februára 14.00 hod. začínala hodina otázok a veľmi dobre sa pán Lučanský, myslím, vtedy z SNS, dnes tu nevidím nikoho z SNS, čo ma veľmi mrzí, lebo bolo by to, bolo by to konštruktívnejšie, opýtal pána ministra, neviem už, ktorého to bol, lebo minister práce tu vtedy nebol, že ako sa bude opravovať ten príspevok pána Erika Tomáša z roku ´22/´23, ono to od ’23 potom platilo, ktorý hovorí o tom predĺženom, tzv. predĺženom rodičáku, a odpoveď vtedy od zastupujúceho pána ministra bola, že no nebude sa to veľmi opravovať, lebo, lebo máme tu za chvíľu novelu zákona alebo nový zákon, podľa ktorého budeme mať, alebo vznikne právny nárok pre všetky štvorročné deti v roku ’24 a pre všetky trojročné deti v roku ’25 do škôlky, čiže vládna moc alebo vládna koalícia vlastne povedala, že tento zákon opravovať ani neplánuje, ani nebude a vlastne nemá čo ani momentálne riešiť. My sme ale už minulý rok videli aplikačné problémy, alebo problémy v aplikačnej praxi, ktorý tento nový, nie dobre pripravený príspevok alebo, alebo novela zákona priniesla, pretože my sme naozaj vo všetkých samosprávach, a každý jeden starosta, starostka, primátor, primátorka mi dá určite za pravdu, že my sme bojovali s tým, že sme prvýkrát v histórii v našich životoch zažili masívne odvolania voči ich prijatiu od rodičov, ktorí si radšej vyberali peniaze ako tie miesta v škôlkach, pretože pre toho, kto predtým pracoval, alebo pre túto, ktorá predtým pracovala, bolo to veľmi príjemných 473... 30 alebo 60 centov, nie som si teraz úplne istý, koľko to bolo, ale v zásade to znamenalo veľmi významnú finančnú injekciu na, v podstate pre tohto rodiča a pre to ďalšie fungovanie s dieťaťom až do dovŕšenia šiestich rokov alebo do nástupu na základnú školu. Lenže pán Erik Tomáš, čiže ešte aby som predišiel tomu, čo chcem povedať, pán Erik Tomáš tu dal vlastne týmto príspevkom na výber, buď peniaze, alebo vzdelanie, keď to mám úplne takto zjednodušiť do, do určitej miery, čo nepovažujeme určite za správne, a takto by to byť rozhodne nemalo byť, naozaj bolo množstvo žiadostí, alebo odvolaní voči prijatiu, ľudia chceli radšej financie, bola to veľmi zaujímavá výška financií, čiže bolo treba sa s týmto nejako vysporiadať. Čiže presne, ako tak pani kolegyňa, pani poslankyňa Petrík povedala, pripravili sme veľmi dobrý návrh zákona, ktorý absolútne všetky tieto situácie rieši a v plnej miere opravuje tento nie dobrý zákon, ktorý vymyslel Erik Tomáš a presadila ho strana HLAS v uplynulom volebnom období. A riešime tam hlavne tri zásadné veci alebo tri veci, na ktoré sa vtedy vôbec nemyslelo. Tou prvou bolo, alebo boli všetky deti, ktorým tzv. zle padajú roky, ako už správne povedala kolegyňa, to znamená, že na ten predĺžený rodičák dnes, alebo aj minulý rok sa to ukázalo, nemalo nárok ani jedno dieťa, ktoré tri roky dovŕšilo až po auguste ’23. To znamenalo, že dovŕšilo napr. tri roky 5. septembra ’23, už automaticky stratilo nárok na tento príspevok, pretože tie tri roky muselo dovŕšiť do konca školského roku, teda do konca augusta ’23. Toto hneď prvé v tomto našom príspevku opravujeme. Druhá vec je, že opravujeme tam ten nešťastný máj, ktorý, ako správne pani kolegyňa povedala, je proste veľmi vymedzujúci a veľmi ohraničujúci a veľmi vyhraňujúci celkovú aplikáciu toho príspevku, lebo vy dnes o ten predĺžený rodičák v podstate viete požiadať a dostanete naň nárok len vtedy, pokiaľ ste sa zúčastnili riadneho májového zápisu, májového, ten trvá od začiatku mája až do konca mája v každých, vo všetkých tých našich materských školách obecných, alebo teda štátnych a ony sú po správnosti obecné. Čiže v prípade, že sa odsťahujete alebo zmeníte zamestnanie, kúpite si dom inde, presťahujete sa, čokoľvek, tak dnes na ten príspevok nárok nebudete mať, ak ho znovu, to dieťa teda, zapíšete do novej nejakej škôlky už po mesiaci máj, hocikedy inokedy prakticky, júnom začínajúc a akýmkoľvek iným mesiacom končiac. A tretia vec, že sa vôbec nemyslelo, a toto tiež opravujeme, na súbeh, súbeh príspevkov v prípade, že máte, samozrejme, dve a viac detí, to znamená, môžte mať rodičovský príspevok na dieťa číslo jedna, na prvého chlapca alebo prvé dievčatko, a potom vlastne na to druhé dieťa už ten predĺžený rodičák nemáte nárok a my to opravujeme v tomto našom zákone takým spôsobom, že tu môže byť aj tento súbeh, samozrejme, do výšky tých oprávnených nákladov, v tomto prípade do 450 eur mesačne. Môže to byť pokojne menej, ale nemôže to byť rozhodne teda viac, a tento súbeh je veľmi dôležitý na to, aby sme teda vedeli zadosťučiniť tej spravodlivosti, ktorej zadosťučinené v tomto prípade nebolo. Čiže opakujem ešte raz, opravujeme tam všetky deti alebo situáciu s deťmi, ktorým tzv. zle padajú roky, opravujeme tam to, že máte naň nárok kedykoľvek, nielen vtedy, keď dieťa prinesiete na riadny zápis v máji, a opravujeme tam ešte aj to, že tam môže byť súbeh s rodičovskými príspevkami pri dvoch a viac deťoch. Čiže prinášame len a len dobré veci. Nikto ani z koalície, ani opozície nemôže povedať, že, že je to zlá vec. Naopak, každému to len pomáha. Sám pán Lučanský z SNS sa na toto pýtal v prvej, prvú otázku v hodine otázok 8. februára ’24, pred dvoma týždňami vo štvrtok. Čiže ja verím, že sme tu naozaj všetci na toto naozaj naladení, že to, že to chceme uzákoniť, že chceme pomôcť tým ľuďom, a podľa mňa je ten správny čas. Naozaj nie je tam žiadna toxická vec alebo nejaká vec, ktorá ideovo by musela neviem, neviem, ako niekomu prekážať. Čiže veľmi pekne prosím aj spolu s pani poslankyňou Kleinert, Plavákovou a Petrík, aby ste nám za toto zahlasovali, pretože je to výborná vec pre všetkých ľudí, každému to môže pomôcť. Ľudovo sme to tak, alebo ja veľmi mám rád ten názov to škôlkovné. To škôlkovné je tu naozaj na to, aby sme do sumy 450 euro mesačne pomohli naozaj deťom, ktorým zle padajú roky, ktorí napríklad zameškali májový termín, a dávame tam aj ten súbeh pri dvoch a viac deťoch. Výborná vec, dobrá vec, podporme to, prosím vás, všetci naozaj 150 hlasmi, pretože toto sú veci, ktoré naozaj musia mať podporu bez ohľadu na to, z akého politického tábora sem prichádzame. Je to zdravý rozum, naozaj. Verím tomu, že v tomto prípade pôjde politika bokom. Mali by sme sa spájať pri takýchto naozaj dobrých veciach, ktoré, ktoré tu sú. Ďakujem veľmi pekne. [14:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Ledecký. [14:28] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec. Ja by som chcel upozorniť na to, čo už tu bolo upozorňované, a to sú vylúčené rómske komunity. Ja mám obavy, že tam v tých komunitách nebude tlak voličov na svojich volených zástupcov na výstavbu takýchto zariadení. A pokiaľ ten tlak nebude a je jasné, že v konečnom dôsledku vybudovať také zariadenie môže samospráva, a pokiaľ tam nebude ten tlak, tak tie škôlky nebudú a to práve kvôli tomu, že sme prijali tento zákon a nebolo to ošetrené. Treba si uvedomiť, že my máme dneska základné školy v takýchto komunitách alebo v samospráve v mestách a obciach v takýchto komunitách, kde viac, desaťtisíce detí, to znamená veľa detí nám chodí na dvojzmennú prevádzku a nevieme to vyriešiť z kapacitných dôvodov. My tam potrebujeme budovať školy a následne, samozrejme, aj tie škôlky. A ja nebudem vysvetľovať, že prečo je problém, keď deti chodia na dvojzmennú prevádzku. Ale minimálne hovoríme, že tie, tie deti treba udržať čo najviac v škole a do družiny, na základnú umeleckú školu, na centrá voľného času. No ale, samozrejme, keď idú poobede do školy, tak tieto zariadenia nemôžu vôbec využívať. Čiže, áno, ja, mne sa páči, tie problémy, ktoré riešite v tej vašej novele, ale, ale naozaj principiálne treba sa pozrieť ešte raz na ten zákon a, a riešiť to tak, aby bola motivácia tie deti odmalička do tej školy dostať, aby naozaj dostali tie jazykové zručnosti a všetky ostatné zručnosti tak, aby boli trvalou hodnotou pre našu spoločnosť, a nie len budúce generácie poberateľov sociálnych dávok. Ďakujem. [14:28] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Petrík. [14:30] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No tak ja mám pocit, že po tom, čo tu pán kolega môj Lackovič zabojoval za náš zákon, tak ja verím, že tých 150 rúk tam bude (povedané so smiechom), lebo to bolo naozaj veľmi motivačné. Ale nie, tak vážne. Ja len ešte, ešte raz pripomeniem, že dostaneme sa aj k tomu druhému zákonu, ktorý sme presne kvôli tomu ruka v ruke predložili, aby sme zabránili naozaj zneužívaniu toho príspevku. Čiže to len ako doplním a môžme sa o tom potom ďalej rozprávať. A len teda ešte doplním to, že tento príspevok nemá ambíciu riešiť všetky situácie všetkých detí a zaškolenosť detí. Toto je naozaj a ani príspevok o rodičovskom, teda, pardon, zákon o rodičovskom príspevku to ani riešiť nemôže. To musí byť iný zákon z dielne ministerstva školstva, ktorý má presne vytvoriť ten tlak, ktorý spomínal aj pán Ledecký, aj pán Šmilňák, aby, aby tie zariadenia boli v týchto lokalitách vystavané, pretože presne tam sú potrebné. Ale snažili sme sa aspoň skorigovať aspoň to, čo sa dalo a čo sa dalo týmito zákonmi skorigovať, a je to veľa životných situácií, naozaj kopec. To sú desaťtisíce rodín s deťmi od troch rokov, pretože tie rodiny s deťmi od troch rokov nemajú aktuálne takmer žiadnu podporu od štátu, jediný ten predĺžený rodičovský príspevok, ktorý, na ktorý ale tiež nemajú nárok všetky rodiny a ešte ho aj tie niektoré zneužívajú. Čiže tieto dve veci trebalo napraviť a my sme sa to snažili týmito dvomi zákonmi urobiť. Ďakujem. [14:30] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Horecký. [14:31] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nestihol som sa prihlásiť do rozpravy, tak aspoň takto rýchlo, stručne. Nebol som pri písaní Plánu obnovy a odolnosti, ale bol som pri oprave veľkej novely školského zákona, kde sa snažíme túto problematiku riešiť komplexne. Ja vítam túto iniciatívu kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, pretože ona opravuje zákon o predĺžení rodičovského príspevku Erika Tomáša, s ktorým som nebol veľmi šťastný, pretože nie je veľmi konzistentný s tým, čo urobila veľká novela školského zákona, ktorú sme aj spolu so samosprávami opravovali a cizelovali tak, aby bola aj motivačná, aby obsahovala aj nástroje na umožnenie väčšieho zapojenia do predprimárneho vzdelávania rómskych komunít. Jednoducho, keď už ten zákon platí, som rád, že ho opravujeme, a tiež ho chcem takto podporiť. Zároveň vidím, že nemôžeme si naozaj myslieť, že by tento návrh zákona riešil komplexne celú problematiku, lebo to pravda nie je. Tiež ešte chcem povedať, že keď som si prečítal Plán obnovy a odolnosti v tejto veci, tak tam bolo plánovaných 12-tisíc, vybudovanie nových 12-tisíc miest v materských škôlkach, ale som to zredukoval na 9-tisíc a aj tak sa ukazuje, že v Bratislave nemusia byť tieto miesta potrebné, ale niekde inde, ako spomenul aj kolega Ledecký, tak naozaj riešime aj dvojzmennú dochádzku a nedostatočné kapacity v predprimárnych zariadeniach. Súvisí to nielen s demografiou, so zložením obyvateľstva, ale aj s infraštruktúrou vo všeobecnosti, preto je dôležité okrem veľkej novely školského zákona, ktorá, ktorú impleme... ktorá sa teraz implementuje, riešiť veci aj z regionálneho pohľadu. Ďakujem. [14:31] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky... Nie, nie je reakcia. Môžte vypnúť pána poslanca, nejde reagovať na faktické poznámky. Chcem sa opýtať, to bola rozprava, do ktorej ste sa prihlasovali písomne, teraz sa chcem opýtať, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa Kleinert. [14:34] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ja v podstate nepoviem už úplne nič nové, aj keď takto by sa nemalo začínať v rozprave (povedané so smiechom), ale teda chcela by som všetkým, čo poviem, vlastne zdôrazniť to, čo povedali predo mnou moji predrečníci a predrečníčka pani Petrík a pán Lackovič. V spolupráci aj s pani Plavákovou sme naozaj pripravili návrh zákona, ktorý opravuje systém, a vy všetci, ktorí máte so samosprávami skúsenosti, viete, že ten problém tam reálne nastáva, a my sa snažíme na to pozerať tak, aby touto opravou sme pomohli reálnemu každodennému životu a problémom ľudí, s ktorými sa stretávajú. V tejto legislatívnej tvorbe, ktorá sa deje, sa často prijímajú zákony tak, že nenadväzujú na realitu právnych vzťahov, alebo sa im stane, že sa niektoré veci opomenú a je dôležité na to reflektovať, aby sme vedeli skutočne zákonodarne pomôcť v každodennom živote ľudí. Jedným z takýchto prípadov je aj novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2023. Spolu s kolegyňami a kolegom chceme predloženým návrhom prinavrátiť efektivitu využívania príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa v súčasnosti čerpá len minimálne. Ako už vieme, tento stav je spôsobený existenciou rodičovského príspevku na Slovensku, ktorý je dostupný pre rodiča každého dieťaťa do troch rokov veku alebo do šiestich pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave a predĺženého rodičovského príspevku, ktorý je poskytovaný bez ohľadu na zamestnanie rodiča. Ono v novembri 2023 bolo počet poberateľov príspevku na starostlivosť len 234 s celkovou vyplatenou sumou vyše 18-tisíc eur, zatiaľ čo rodičovský príspevok poberalo 136 170 osôb s celkovou sumou vyše 58 mil. eur. Novela zákona, ktorá umožňuje nárok na tú sumu 160 eur z príspevku na starostlivosť, ak je dieťa umiestnené do detskej skupiny, nezmenila tento stav čiastočne kvôli nedostatočnej podpore zo strany ministerstva a nízkemu počtu detských skupín. O tom už viacej aj hovorila kolegyňa Petrík, dokonca aj o tých piatich skupinách. Príspevok na starostlivosť o dieťa, a to je dôležité povedať, je financovaný z Európskeho sociálneho fondu a jeho čerpanie malo skončiť v decembri ’22, ale z dôvodu nízkeho využitia finančných prostriedkov nebol tento fond plne využitý. Pozrúc sa na celkovú situáciu, vidíme, že ukazuje na pretrvávajúci nepomer v čerpaní príspevku na starostlivosť a rodičovského príspevku, kde rodičia uprednostňujú rodičovský príspevok úplne logicky kvôli jeho vyššej hodnote a menšej administratívnej záťaži. Myslím, že každý z nás by si vybral asi takto podobne. Na Slovensku zároveň dlhé roky čelíme problému s nedostatočným počtom miest v materských školách. Tento problém sa nám tu stupňuje aj zákonom stanoveným nárokom pre deti už aj štvor- a trojročné, ale zároveň je veľmi, veľmi dôležité pozerať sa na dáta a na prognózy a demografiu. Určite mi teda dáte za pravdu mnohí a mnohé v pléne, ktoré pracujete pre samosprávy, že situácia týkajúca sa nedostatočnej kapacity škôlok je už naozaj že dlhodobo systémovo neriešená. My však z tých dát už jasne vidíme, že je to situácia dočasná. Javí sa celkom jasne, že my sme už premeškali tento vlak v samosprávach, čo sa týka rapídneho zvyšovania kapacít v rámci budovania nových škôlok alebo infraštruktúry. Samozrejme, je veľmi dôležité, aj aby si jednotlivé samosprávy pozreli na svoje demografie a svoje dáta a podľa toho sa, samozrejme, rozhodovali, ale tak celkový obraz je takýto. Zatiaľ teda ešte nejakú dobu však rodičia, ktorí chcú svoje deti zapísať do predškolských zariadení, sa stretávajú s obmedzenou kapacitou alebo podpornými systémami, ktoré nepracujú efektívne, čiastočne kvôli aj nevhodne rozmiestnenej sieti takýchto zariadení alebo kvôli jednoducho životným situáciám. Aj keď sa často ohlasujú projekty na rozšírenie kapacít, ich realizácia je zložitá, drahá, dlhotrvajúca, pričom v konečnom dôsledku nemusia primerane reagovať na potreby komunity a, samozrejme, nemusia ani reflektovať tú demografickú krivku. Ako som už spomínala, my sa musíme pozerať na problém zo stránky súčasnej, súčasného problému, ale aj dlhodobých prognóz, ktoré sú založené na dátach. Súčasné podporné opatrenia sa zameriavajú teda skôr na to fyzické rozšírenie zariadení, než na zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti alebo financovanie prevádzky, či už ide o nové príspevky na podporu detí v rozvinutých, alebo menej v rozvinutých regiónoch, financovanie prevádzky týchto zariadení však naďalej zostáva nevyriešené. Súčasná finančná situácia samospráv, ktorá bola aj zhoršená rozhodnutiami bývalých vlád, ešte viac komplikuje schopnosť udržať tieto zariadenia v chode vrátane zabezpečenia a adekvátneho spravodlivého odmeňovania personálu a vrátane aj samotných personálnych kapacít. Každý tiež, kto máte trochu skúsenosti v samospráve, určite viem, o čom hovo... viete, o čom hovorím. Myslím, že tieto ako dáta sú nám tiež úplne jasné. K argumentom, že absentuje istota umiestnenia detí v materských školách z mnohých dôvodov, je treba zdôrazniť, že absentuje systémová finančná podpora rodín s deťmi od troch rokov, teda práve v čase, keď deti spravidla nastupujú do materských škôl, a rodičia ich často musia umiestňovať do súkromných škôlok, pretože v obecných škôlkach ich žiadosti z dôvodu nedostatku kapacity zamietajú. Súkromné materské školy sú z podstaty svojho fungovania finančne náročnejšie a rodičom by naozaj pomohlo, aby mohli mať aspoň časť týchto nákladov refundovaných práve cez nami navrhovaný príspevok. Kolegyňa Petrík tam aj hovorila tie príklady, že ten príspevok má určitú svoju výšku, ak by bola tá škôlka, materská škola drahšia, tak, samozrejme, preplatí sa iba maximálna výška toho príspevku a zvyšok si musí rodič alebo zákonný zástupca doplatiť sám. Z pohľadu samospráv, ktorý je dôležitý zdôrazniť a ktorých tu tiež aj mám tú česť zastupovať, pretože dostatok kapacít pre umiestňovanie detí je problém snáď každej z nich, tento príspevok pomôže odľahčiť aj nárazový tlak na ne vyvíjaný. Je to nielen prihlasovaním rodičov detí s príslušným trvalým bydliskom, ale aj detí vo veku v zákone nárokovateľnom na miesto v zariadení, v materskej škole. Tieto tlaky budú ešte narastať, keďže nárokovateľnosť na škôlku nás čaká nielen pri deťoch vo veku päť rokov, ale už aj vo veku štyri roky a tri roky. Rada by som zdôraznila, že týmto návrhom zákona riešime aj problém mnohých rodín, s ktorým sa reálne v samosprávach stretávame, a to je strana nároku na tzv. predĺžený rodičovský príspevok. Ten má slúžiť na pokrytie nákladov spojených s umiestnením dieťaťa do súkromnej materskej školy, alebo v prípade voľných kapacít preklenutie tohto obdobia v zariadení sociálnej starostlivosti pre deti do troch rokov v tzv. detských jasliach, lebo aj toto sa nám stáva, aj reálne u nás v našej obci, prípadne že nedostalo miesto v obecnej materskej škole, čo sa stáva ak kvôli veku, kedy materské školy prijímajú prednostne vekovo staršie deti z logických dôvodov. Aktuálne máme mnoho rodín, ktoré nemajú nárok na tento predĺžený rodičovský príspevok, kolega Lackovič, kolegyňa Petrík o tom už hovorili. pretože nárok týmto rodinám vzniká vtedy, pokiaľ stihnú riadny zápis do materskej školy, ktorý sa koná na celom Slovensku vždy v mesiaci máj. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov, aj napríklad sťahovanie z mesta do mesta, či veková záležitosť, tento riadny zápis nestihnú, nárok na predĺžený rodičovský príspevok nemajú a musia čakať do ďalšieho mája, aby stihli riadny zápis do materskej školy. Túto dobu im pomôže vykryť práve príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý môže využiť vždy, keď umiestnia dieťa do akejkoľvek materskej školy a predložia príslušnému úradu práce zmluvu s poskytovateľom tejto služby, a to až do obdobia nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo kým mu nevznikne nárok na predĺžený rodičovský príspevok. Ako sme tu už spomínali, výhrady k tomu, že aby nebol tento systém zneužívaný, sú úplne legitímne a sú namieste a rovnako tak sme sa my s kolegyňami a s kolegom nad tým zamysleli a nad tým... na to bude reagovať ďalšie číslo parlamentnej tlače, ďalší náš návrh zákona, ktorý bude presne túto situáciu ošetrovať, pretože si myslím, že všetci, ako tu sme, vieme, že predprimárne školské vzdelávanie je naozaj veľmi dôležité a je ideálne, aby deti boli umiestňované v materských školách. Preto si vám týmto, kolegyne a kolegovia, dovoľujem v mene nás predkladateľov, predkladateliek požiadať o podporu návrhu tohto zákona. Je úplne jasné, zjavné a z každodennej situácii vyplývajúce, že týmto skutočne pomôžeme rodinám s deťmi, pretože ony skutočne majú problém s týmto zákonom, ktorý nie je dotiahnutý tak, aby vlastne ošetroval všetky prípady a aby mal na tento rodičovský príspevok nárok každý z povahy veci. Veľmi pekne vám ďakujem za podporu. [14:35] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Plaváková. [14:43] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem kolegyni Kleinert za ďalší vecný príspevok k tomuto nášmu návrhu zákona. A ako aj poukázala kolegyňa, tak my sme sa naozaj snažili pokryť celý, celý tento problém komplexne a snažili sme sa pokryť všetky situácie, ktoré v praxi nastávajú, a preto napríklad, aj keďže jednou z podmienok je vykonávanie zárobkovej činnosti ako podmienka pre vznik nároku na tento príspevok, tak sme sa zamýšľali aj nad tým, že v podstate ako to asi poznáme mnohí, tak počas starostlivosti o dieťa je pomerne komplikované si hľadať prácu, a preto sme tam stanovili aj také preklenovacie trojmesačné obdobie, počas ktorého, po zániku nároku na rodičovský príspevok, takže v podstate keď skončí rodičovská dovolenka, sa tieto tri mesiace považujú už za splnenie tej podmienky vykonávania zárobkovej činnosti, aby teda daná osoba mala priestor na to, aby si hľadala novú prácu v prípade, ak teda nenastupuje do pôvodného zamestnania. Čiže mysleli sme aj na tieto prípady. Naozaj sme sa snažili pokryť všetky životné situácie, s ktorými sa rodičia stretávajú. Ďakujem. [14:43] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Petrík. [14:45] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len ešte doplním aj kolegyne, aj zareagujem na Dankin príspevok. Naozaj sme sa snažili komplexne to pokryť, ale zároveň my ako opoziční poslanci a poslankyne nemáme priestor vytvoriť nejaký mechanizmus toho, aby naozaj všetky deti na Slovensku mali miesto v škôlke, pretože naozaj to je zodpovednosť ministerstva školstva, aby tlačilo na zodpovedných, a uvedomovalo sa, kde sú... uvedomovalo si, kde sú tie ohniská, kde treba tie škôlky budovať čo najviac. My sme sa skôr snažili riešiť tie už na... už vzniknuté situácie a už vzniknutú diskrimináciu, ktorá sa stala práve z dôvodu nedotiahnutého zákona alebo nedotiahnutej novely v zákone o rodičovskom príspevku. Len ešte doplním kolegyňu Kleinert a pripomeniem slová kolegu Lackoviča, že naozaj teraz sa dejú veci, že sa rodičia nielen na východe, ale aj na západe Slovensko hocikde odvolávajú voči prijatiu, hej, že skrátka ich deti boli prijaté v obecnej škôlke, ktorej zriaďovateľom je obec, a oni prídu a oni sa chcú odvolať voči prijatiu a prosia, alebo nejakým spôsobom žiadajú riaditeľa a riaditeľky škôlok, aby im vystavili potvrdenie o neprijatí, aby získali tento finančný príspevok. To nie je v poriadku, to je absolútne mimo súlad tým, aby tie deti boli čo najviac zaškolené, aby boli v kolektíve, aby sa predprimárne vzdelávali. Čiže tento náš príspevok presne hovorí o tom, že len, je určený len pre rodičov detí, ktorých deti sú v materských školách, preto je z nášho pohľadu adresný a zároveň aj z pohľadu financií vyplácame len takú sumu, ktorú skutočne ten rodič minie na mesačný poplatok v tejto škôlke. Ďakujem. [14:45] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Kosová. [14:47] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj ja chcem, samozrejme, v mene školského tímu Progresívneho Slovenska podporiť svoje kolegyne a kolegov v tomto zákone. A chcela by som upriamiť možno pozornosť na jednu dôležitú vec a to, že tento príspevok na predprimárne vzdelávanie môže vo významnej miere prispieť aj k rozmachu súkromných škôlok a rôznych iných alternatívnych foriem vzdelávania, pretože ja sama z vlastnej skúsenosti viem, že mimo Bratislavského kraja, napríklad na strednom alebo na východnom Slovensku by ľudia, rodičia prijali aj zaškolenie v nejakom súkromnom zariadení, ale nemajú na to dostatočné finančné prostriedky. A práve tento príspevok 450 eur, až do tejto výšky, by významne prospel k tomu, aby ľudia, ktorí sú a na tom aspoň čiastočne finančne dobre, ale aj zamestnaní, mohli svoje dieťa umiestniť v takejto novovybudovanej materskej súkromnej škole, čím by sa vlastne aj znížila kapacita, voľná kapacita v obecných materských školách, kde by zase mohli dochádzať deti, čo ja viem, z vylúčených lokalít alebo tie, ktorých rodičia nie sú zamestnaní. Čiže myslím si, že je to taká dobrá a sekundár... dobré a sekundárne opatrenie na to, aby sme znížili počet detí, ktoré vôbec nie sú zaškolené predprimárnym vzdelávaním. Ďakujem. [14:47] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Horecký. [14:48] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Najskôr postoj principiálny. V KDH nepozeráme na to ani v tomto prípade, prirodzene, kto predkladá návrh zákona, ale čo je predmetom obsahu zákona. To, že ho predkladá Progresívne Slovensko, nie je pre nás žiadna prekážka, a ani keby to, dobrý zákon, predkladala strana SMER alebo ktokoľvek z kolegov opozície alebo koalície, takže vzhľadom na obsah tohto zákona a to čo, nebudem opakovať, čo už som hovoril, že tento zákon reflektuje na situáciu z viacerých strán, rieši otázku adresnosti, to znamená efektívnejšie využitie prostriedkov finančných zo štátneho rozpočtu, zároveň minimalizuje škody pôvodného návrhu zákona z dielne pána Erika Tomáša, aby nahrádzal riadne vzdelávanie predprimárne a zároveň aby demotivoval ľudí, ktorí potrebujú predprimárne vzdelávanie, pretože finančná motivácia je aj osobitne pre chudobnejších ľudí alebo marginalizované skupiny veľmi silná. A za také peniaze dokážu ľudia, prepáčte mi to, niekedy aj predať predprimárne vzdelávanie svojho dieťaťa. Takže určite budeme sledovať aj aplikačnú prax, budeme hovoriť o tom pri nasledujúcom bode programu, aj že ako to ošetriť procesne. Takže v tejto chvíli môžem len deklarovať, že v danej situácii stavu prerokovania klub KDH podporí tento návrh zákona. [14:48] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kleinert. [14:50] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia, kolegyne, aj za vaše reakcie, aj za deklarovanú podporu. Ja by som chcela ešte tiež nadviazať na ten fakt podpore súkromných materských škôl. Ono je to vlastne podpora samospráv, pretože aby, akoby v druhom slede, lebo kým samosprávy vôbec vybudujú novú škôlku, kým toto sa celé udeje, to sú že dlhé roky a do toho treba, samozrejme, ten personál, ktorý teda akože sa zazmluvní, to sú zase ďalšie roky. Ako jednoducho je to systém, ktorý, áno, môžme si dovoliť plánovať, keď vieme, že demograficky to bude ešte dlho, dlho pred nami, ale my sme tento vlak už premeškali. A na druhej strane je oveľa viacej efektívne v tejto chvíli riešiť to týmto spôsobom, pretože tie deti môžu dostať aj tam, kde sa nedostanú do obecnej materskej škôlky, efektívne a kvalitné predprimárne vzdelávanie hneď, čiže a... a zároveň to nepadá ako keby na tú ťarchu samospráv vytvárať nové budovy alebo nové priestory, takže v tomto smere je to veľmi tiež akože povzbudzujúce tomu rastu toho prostredia a kvality prostredia. Ono v súhrne ten zákon je tak navrhnutý, že podmienky čerpania príspevku sú upravené tak, že teda sa predlžuje doba čerpania príspevku na dieťa do nástupu na povinnú školskú dochádzku, môžu čerpať všetci rodičia, ktorí sa preukážu pracovným pomerom. Je tam garantovaná deklarovaná účasť dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania, to je veľmi dôležité. Príspevok by sa navýšil na tých 450 eur do maximálnej výšky, oprávnenej osobe budú refundované len reálne náklady a zároveň teda je tam aj možnosť prechodnej lehoty v dĺžke tri mesiace po ukončení rodičovskej dovolenky. Myslím si, že to ošetruje v podstate tieto prostredia, ktoré sú dôležité ošetriť. Ďakujem pekne za podporu všetkým z vás. (Potlesk.) [14:50] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú. Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko. Nechce. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A prejdeme k ďalšiemu bodu ktorým je návrh poslancov Simony Petrík, Lucie Plavákovej, Dany Kleinert a Mareka Lackoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 179. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 176. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Lucie Plavákovej, Dany Kleinert a Mareka Lackoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 179.] [14:50] Simona Petrík Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže v úvode len poviem, že pokračujeme ďalej v téme, ktorú sme otvorili pri predošlom bode, a tu sa budeme venovať najmä novele zákona o rodičovskom príspevku, ale ako aj pán predsedajúci už správne prečítal, museli sme novelizovať aj ďalšie dva zákony. Cieľom nášho spoločného predkladaného návrhu, teda môjho, kolegyne Lucie Plavákovej, kolegyne Dany Kleinert a kolegu Mareka Lackoviča, je nastaviť systém podpory, jednak podpory, ale aj možnosti kontroly pre samosprávy, tak aby mali po prvé komplexný prehľad o počtoch prijatých a neprijatých detí do zariadení predprimárneho vzdelávania, ktoré patria do ich zriaďovateľskej pôsobnosti, a to nielen na základe počtu zamietnutých žiadostí rodičov o prijatie ich dieťaťa do zariadenia, ale na základe konkrétnych menných zoznamov detí a ich zákonných zástupcov s prislúchajúcimi údajmi. Návrh zároveň zavádza efektívny systém kontroly pri vyplácaní tzv. predĺženého rodičovského príspevku. Súčasná právna úprava ukladá povinnosť oprávnenej osobe, teda žiadateľovi alebo žiadateľke o rodičovský príspevok, preukázať sa len rozhodnutím riaditeľa alebo riaditeľky materskej školy o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie a na základe toho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, čo je platiteľ príspevku, príslušný podľa trvalého pobytu oprávnenej osoby rozhodne o priznaní alebo nepriznaní nároku na predĺžený rodičovský príspevok. Nami navrhovaná novela zákona sprehľadňuje systém rozhodovania o priznávaní predĺženého rodičovského príspevku tak, že platiteľ príslušný podľa trvalého pobytu oprávnenej osoby bude rozhodovať nie na základe potvrdenia od riaditeľky alebo riaditeľa, ale na základe potvrdenia obce o právoplatnom rozhodnutí riaditeľa alebo riaditeľky príslušnej materskej školy o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie. Viac by som k tomuto návrhu odôvodnila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [14:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Horeckému, nech sa páči. (Krátka pauza.) Pán poslanec, musíte ísť za hlavný pult a prečítate spravodajskú informáciu. [14:50] Ján Horecký Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákon (tlač 179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dovolím si doplniť, že nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorý sme práve prerokovali, pretože táto novela je jednoducho komplexnejšou úpravou toho, čo znamená predlžený rodičovský príspevok. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásila sa predkladateľka, pani poslankyňa Simona Petrík. Dávam jej slovo. [14:53] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže budem pokračovať v odôvodňovaní tohto druhého návrhu, ktorý súvisí s prvým návrhom, takže som rada, že sme mali možnosť uzavrieť debatu o tom prvom návrhu a pokračovať teraz ďalej. Ja začnem možno takými štatistikami, ktoré sú skresľujúce, aj si povieme prečo, ale je dôležité, aby sme si ich povedali, lebo naozaj Slovensko sa už viac ako dekádu borí s nedostatkom miest v obecných, obecných materských školách, a teda najväčší nedostatok miest sa pravidelne každý rok objavuje najmä v Bratislavskom kraji, ale situácia nie je iná ani v iných krajoch. Už sme sa o tom dnes rozprávali, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa opiera predovšetkým o počty zamietnutých žiadostí o prijatie dieťaťa – toto je dôležité – do obecných materských škôl, ktoré sú ale často skresľujúce, pretože zahŕňajú aj duplicitné prihlášky na to isté dieťa. Vieme, hej, rodič hlavne tu v Bratislave, v Bratislavskom kraji, keď chce to svoje dieťa umiestniť, tak si dá nielen dve, niekedy aj tri prihlášky do rôznych materských škôl a dúfa, že do jednej ho vezmú. Rodičia teda, ako hovorím, ak majú vo svojom bydlisku tú možnosť, tak kvôli zvýšeniu šance na prijatie svojho dieťaťa zasielajú viac ako dve žiadosti, avšak dieťa nakoniec navštevuje len tú jednu. Pre školský rok 2023/24 išlo celkovo o 19 350 žiadostí o prijatie, ktorým nebolo vyhovené, hej, 19 350, z toho z Bratislavského kraja bolo 8 783, z Trnavského kraja 2 256, z Trenčianskeho kraja 1 278, z Nitrianskeho 1 854, zo Žilinského kraja 1 779, z Banskobystrického kraja 829, z Prešovského kraja 1 491 a z Košického kraja 1 080. Ale to sú len, po prvé sú to len tie deti, ktoré, alebo rodičia, ktorí podali prihlášku, a po druhé môže byť tento údaj skresľujúci, ako som už spomenula. V súčasnosti je teda všeobecne obtiažne aj pre ministerstvo školstva, aj pre... tým pádom aj pre štatistický úrad, aj pre nás všetkých je obtiažne určiť presný počet detí, ktoré neboli do obecných materských škôl prijaté, pretože z tých vyššie spomenutých dôvodov sú štatistiky vychádzajúce len z počtu zamietnutých žiadostí o prijatie a tie sú skresľujúce. Samosprávy a štát preto potrebujú v prvom rade presnejší prehľad o počtoch nielen neprijatých, ale aj prijatých detí, aby na základe toho mohli nastavovať stratégiu vytvárania nových miest v materských školách, ktorá nemusí, a ja si dokonca myslím, ani nemôže nutne stáť len na budovaní nových zariadení. To sme sa už bavili aj v predošlom príspevku, že svedčí o tom aj nedávne vyjadrenie, naozaj cez víkend to bolo vyjadrenie pani štátnej tajomníčky ministerstva školstva Sabelovej, ktorá priznala, že aj z tých 9-tisíc, najskôr to bolo tých 12-, potom to bolo tých 9 100 miest a nakoniec priznala, že vlastne oni budú musieť s Európskou komisiou jednať o tom, že, že ani tých 9 100 miest nebudú schopní postaviť, lebo na jednej strane ich nie je treba a na druhej strane tam bola, naozaj boli zle zvolené parametre a teda aj stratégia. Posledné sledované obdobie ukazuje, že samosprávy nemajú len problém len postaviť tie budovy, lebo to nie je len o tom, že postavíte novú budovu, prípadne ju rekonštruujete alebo rozšírite existujúce zariadenia, ale nemajú dostatok personálu, Dana Kleinert o tom hovorila, ktorý by v týchto nových zariadeniach pracoval. Tento trend potvrdzujú aj prognózy a dáta a to na dlhodobej úrovni, preto je z nášho pohľadu úplne namieste analyzovať a revidovať podporné systémy pre rodiny, ktoré máme dnes k dispozícii, a hľadať iné nástroje, ktoré rodinám s deťmi rýchlo, procesne jednoducho a adresne pomôžu, budú motivujúce s potenciálom na vytvorenie udržateľného a odolného funkčného podporného prostredia pre všetky typy rodín s deťmi. No a tým je práve napríklad adresná finančná pomoc rodinám s deťmi v období predprimárneho vzdelávania, aby si sami mohli vybrať, kam svoje dieťa umiestnia, a bolo by to aj pre nich finančne dostupné. Ako sme už spomínali viacerí a viaceré, tento problém čiastočne rieši novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorá vstúpila do platnosti, alebo bola, bola schválená 30. 5. 2023 a bola účinná od 1. 8. 2023, ktorá hovorí o tom, že oprávnená osoba bude môcť poberať tzv. predĺžený rodičovský príspevok aj potom, čo jej dieťa dovŕši vek tri roky, v prípade, že dieťa nebolo prijaté do obecnej materskej školy. Zákon má však niekoľko zásadných chýb. Jednou z nich, jednu z nich sme už spomenuli v predošlom príspevku, ale ďalšou z nich je, že oň nemôžu požiadať zákonní zástupcovia dieťaťa aj priebežne počas školského roka, teda v prípadoch, keď žiadosť o prijatie na predprimárne vzdelávanie bola podaná v čase mimo riadneho zápisu do materskej školy, čím je spravidla máj, teda obmedzuje rodičov, ktorí zmenili trvalý pobyt, alebo ich dieťa dovŕšilo tri roky veku počas školského roka. Zo zákonných zástupcov to tak de facto robí osoby neoprávnené. Tento diskriminačný nedostatok je potrebné odstrániť prijatím iného, komplexného zákona. Druhým výrazným nedostatkom novely zákona z 30. 5. 2023, ktorú odstraňuje naša novela, je, že posilňuje kontrolu vyplácania predĺženého rodičovského príspevku, čím de facto šetrí finančné prostriedky štátneho rozpočtu a zároveň vo vyššej miere zamedzuje potenciálnemu neoprávnenému vyplácaniu predĺženého rodičovského príspevku, súvisiaceho s cielenými požiadavkami rodičov alebo zákonných zástupcov na riaditeľov alebo riaditeľky materských škôl o vydanie rozhodnutia o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do spádovej materskej školy, a to aj napriek tomu, že príslušná materská škola miesto pre dieťa mala, a to za účelom získania nároku na poberanie predĺženého rodičovského príspevku. Systém kontroly bude nastavený tak, že materská škola vyhotoví evidenciu všetkých detí prijatých a neprijatých na predprimárne vzdelávanie v jej pôsobnosti a tento zoznam elektronicky zašle príslušnej obci, kam spadá podľa územnej pôsobnosti. Obec podľa doručených evidencií alebo zoznamov vyhotoví kompletnú evidenciu v rámci danej samosprávy, tým pádom eliminuje duplicity, čiže žiadosti o prijatie, ktoré boli na jedno dieťa, a bolo ich viacero na jedno dieťa, a získa tak úplný a presný prehľad o počte prijatých a neprijatých detí na predprimárne vzdelávanie v rámci svojej územnej pôsobnosti. Tieto údaje bude môcť každoročne efektívne vyhodnocovať vo vzťahu ku kapacitným možnostiam materských škôl v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Čiže prvá vec, ktorú zavádzame, je kontrola. Čiže keď to poviem ľudskou rečou, materské školy, ktoré už teraz sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, budú mať povinnosť posielať zoznamy prijatých a neprijatých detí v obci, ku ktorej príslušnosťou spadajú. Už teraz to musia robiť škôlky pri, pri predškolskom ročníku, teda pri päťročných deťoch, takže nemyslím si, že by to bola neviem ako veľmi náročná administratívna záťaž, keby toto začať... mali začať tieto škôlky robiť aj pri trojročných a štvorročných deťoch. Myslím ti, že to je, že to veľmi dobre slúži účelu kontroly, takže to budú podľa nášho názoru robiť rady aj tie samotné škôlky, aby mali lepší prehľad o tom, aké deti prijali a aké neprijali. Zároveň na základe úplnej evidencie bude obec povinná vydať oprávnenej osobe, teda rodičovi, žiadateľovi alebo žiadateľke o predĺžený rodičovský príspevok, potvrdenie o právoplatnom rozhodnutí o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, pokiaľ z evidencie vyplynie, že dieťa nebolo právoplatne prijaté ani do jednej materskej školy v rámci zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Týmto sa zároveň minimalizujú negatívne javy odpozorované praxou od zavedenia predĺženého rodičovského príspevku. A tými sú napríklad kopiace sa odvolania rodičov voči, voči prijatiu ich dieťaťa do materskej školy, alebo teda aj prosby rodičov o vystavenie potvrdenia o neprijatí napriek tomu, že to dieťa v tej škôlke to miesto dostalo. Touto novelizáciou sa otvorí legislatívne čistejšia a jednoduchšia cesta za získaním rodičovského príspevku. Čiže ešte raz v skratke. Na základe tej evidencie, ktorú už bude teraz obec od tých škôlok mať, ktorú doteraz nemá, obce nemajú prehľad o tom, koľko detí v tých škôlkach reálne je a koľko nie, teraz ju už budú mať, tak na základe toho, na základe toho bude vedieť obec vystaviť potvrdenie o neprijatí, ktoré bude úplne explicitné, a pretože bude vedieť, že ani v jednej z tých jeho škôlok v zriaďovateľskej pôsobnosti toto dané dieťa neprijali, takže to potvrdenie o neprijatí bude nemenné a nijakým spôsobom nezneužité. Platitelia predĺženého rodičovského príspevku, ktorými sú regionálne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, sú zároveň aj oprávnené si túto evidenciu od obcí vyžiadať. Budú mať takúto možnosť si ju vyžiadať, nakoľko táto obsahuje aj údaje o zákonných zástupcoch dieťaťa. Vďaka kompletnej evidencii sa obciam otvára možnosť spolupracovať v rámci regionálnych združení obcí, najmä susediace obce, pri vyhodnocovaní štatistických údajov a kapacít v materskej škole v rámci regiónu. Toto prinesie možnosti efektívnych riešení pri plánovaní kapacít v zariadeniach predprimárneho vzdelávania, aby teda mohli lepšie komunikovať medzi sebou obce o tom, kde majú koľko voľných miest a kde majú koľko detí prijatých. Navrhovaná právna úprava zároveň z administratívno-právneho hľadiska zjednocuje údaje uvádzané v zasielaných žiadostiach o prijatie na predprimárne vzdelávanie s povinnosťami a údajmi uvedenými v § 8 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, pretože v školskom zákone doteraz chýbalo rodné číslo dieťaťa a teraz to bude vlastne všetko zjednotené. Navrhovaná úprava zároveň upravuje aj zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a explicitne zavádza obciam povinnosť vyhotovovať evidenciu prijatých a neprijatých detí na predprimárne vzdelávanie vo všetkých ročníkoch, vydávať potvrdenia o právoplatnom rozhodnutí len o neprijatí, čiže nie o prijatí, ale o neprijatí, dieťa na predprimárne vzdelávanie a pre odstránenie potenciálneho kompetenčného konfliktu predprimárne vzdelávanie... kompetenčného konfliktu explicitne zavádza oprávnenie jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vyžiadať si kompletnú evidenciu o prijatých a neprijatých deťoch na predprimárne vzdelávanie a ich zákonných zástupcov od jednotlivých obcí. Nie je to nutnosť, povinnosť, je to možnosť si takéto niečo vyžiadať. Takže keď to ešte raz zhrniem, ono sa to môže zdať, že dosť sme sa o tom rozprávali, že či to teraz nejako administratívne veľmi nezaťaží či už škôlky, alebo potom obce, ktoré budú musieť vydávať tieto potvrdenia. Moji kolegovia, alebo kolegyňa a kolega, ktorí sú priamo zástupcovia samospráv, vám povedia, ako je to teraz, čo musia teraz vlastne robiť a o koľko to bude možno zvýšená administratíva, je to naozaj minimum v porovnaní s tým, že budú mať v prvom rade jasné dáta o tom, koľko majú prijatých a neprijatých detí, nebudú sa musieť, nebudú musieť riešiť len žiadosti alebo nebudú sa musieť opierať len o duplicitné, častokrát duplicitné žiadosti a zároveň tieto obce budú tými orgánmi, ktoré vydajú potvrdenie o neprijatí, to znamená, úrad práce bude mať väčšiu istotu, že vydáva ten rodičovský príspevok oprávnene a nieže sa tam napríklad nejaký rodič dohodol s riaditeľom škôlky, aby im dali potvrdenie o neprijatí napriek tomu, že to miesto tam to dieťa malo. Čiže týmito dvomi spôsobmi chceme podporiť samosprávy a zároveň zaviesť kontrolu efektívnejšieho vyplácania rodičovského, predlženého rodičovského príspevku, aby sa zabránilo čo v najväčšej možnej miere jeho zneužívaniu. Ďakujem pekne. [14:56] Michal Šimečka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. A ako prvý, pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [14:58] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade musím povedať, pani poslankyňa, že oceňujem návrh na efektívnejšiu implementáciu zákona. Jasné, že ten zákon bol podaný a treba ho precizovať, ale ako ste spomínali vlastne v tých štatistikách, že tie štatistiky vlastne nám nevyjadrujú nič, lebo keď máme obec, kde nie je žiadna materská škôlka, tak je logické, že žiadny rodič, a žije tam ešte rómska komunita, ktorá vie, že do iného mesta alebo dediny ich deti do škôlky nezoberú, tak je jasné, že nikto nepodá žiadosť o materskú škôlku. Ja poznám vedľa lokalitu, ktorá má asi 150 detí v predškolskom veku a nemajú tam materskú škôlku a tie deti sedia doma a dám krk na to, že nikto nepodal žiadosť o prijatie do materskej škôlky, lebo, lebo nemalo to žiadny zmysel. Tiež je zarážajúce, že tie, tí starostovia a to, tie zastupiteľstvá vedia presne, odkedy sa to dieťa narodí, to znamená de facto majú tri roky na to, aby tú materskú škôlku postavili alebo rozšírili, rovnako základnú školu, a potom sú prekvapení a potom sú prekvapení, že majú nával v materskej škole, nechápem to, lebo som dlhé roky robil starostu a pokladal som to za dôležité, aby každé jedno dieťa od dvoch rokoch malo možnosť chodiť do tejto školy. Ale čo je ešte dôležité pri tomto zákone, ja už som to spomínal, naozaj nám treba vytvoriť podmienky v lokalitách, kde si to nevedia zabezpečiť, aby tie podmienky deti aj mali a možno spomeniem prípad Richnava, Kluknava, kde nevedeli zabezpečiť v týchto dvoch obciach, kde sa nevedeli dohodnúť, nevedeli v Richnave zabezpečiť základnú, povinnú základnú školskú dochádzku a vlastne musel zasiahnuť štát a ako asi jediné miesto na Slovensku tento problém vyriešil štát, že postavil vlastnú školu, a asi je to dôvod na zamyslenie, rovnako sa zamýšľať nad tými materskými školami. [15:12] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Šmilňák. [15:18] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pani kolegyňa, odobne ako kolega spomenul, ja začnem takým bonmotom: „Já ji znám, já s ní žiju.“ Ja roky som pracoval s týmito komunitami a riadil som školy na východe Slovenska. A tam ten prí... tam sa, tam sú tie prípady najvypuklejšie, ako, ako povedal kolega. Sú osady alebo dediny, kde ani materské školy nie sú a, naopak, sú dediny a osady, kde materské školy sú a kde je povedzme aj starosta rómsky, čo je v poriadku, ale, ale potom keď on bude vydávať to potvrdenie, že nie je miesto v materskej škôlke a tak, proste bude sa treba viacej na to, aplikačnú prax, pozrieť a na tie prípady, kedy sa bude môcť obchádzať zákon a zneužívať tak, aby rodičia dostali peniaze, aby nemuseli tie deti do predškolských zariadení umiestňovať. Určite aj vám aj nám ide hlavne o to, aby tým deťom sa dostalo vzdelania, aby sa im dostalo prípravy pred začiatkom povinnej školskej dochádzky, podľa možnosti od troch alebo štyroch rokov, lebo, lebo toto pomôže celej krajine. Tak tu sa budeme musieť zastaviť, možno aj v druhom čítaní ešte prísť s nejakými nápadmi, návrhmi, ako, ako sa s týmto problémom vysporiadať, lebo nemyslím si, že tento problém hrozí tu v Bratislave, ale priamo tam na tých miestach, kde je tá populačná krivka, ide hore a kde kapacity nestačia, a bude musieť možno aj štát, ako kolega povedal, intervenovať. Teším sa na to, že toto otvárame, lebo myslím si, že toto môže veľmi pomôcť Slovensku. Ďakujem pekne. [15:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [15:18] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak ja zareagujem na vás oboch, lebo v podstate hovoríte o tej istej situácii. Opakujem, nevieme týmito zákonmi vytvoriť tlak na postavenie viacerých miest v škôlkach práve v týchto komunitách alebo v týchto vylúčených lokalitách. To... tam musí skutočne zaintervenovať štát, ako ste povedali, postavil školu. Je potrebné, aby sa naozaj v týchto miestach postavil dostatok miest v materských školách, aby tie deti naozaj, aby sa im dostalo vzdelanie, ako pán Šmilňák hovorí, ja s tým absolútne súhlasím. Ale tieto zákony to nevedia opraviť, čiže keď chceme, môžme sa na to spolu pozrieť, môžme si na to spolu sadnúť a pozrieť sa na, na iné zákony, ktoré vedia, ale tiež si myslím, že skôr, skôr je potrebné pozrieť sa na plán obnovy, ktorý tam mal tie finančné prostriedky, len sú zle zamerané a je bude potrebné ich zamerať tak, aby tie škôlky stáli tam, kde je ich potrebné. Ale musím zareagovať, pán Šmilňák, že je to problém v Bratislave, tu máte konkrétne prípady bývalého starostu, vicestarostky, mnohí či už primátori, starostovia ma kontaktovali, že majú s týmto tu problém, na západnom Slovensku majú problém s tým, že tí rodičia vymýšľajú a že chcú radšej tie peniaze, ako, ako si umiestniť dieťa do škôlky. Čiže my sme sa snažili, nechceli sme to len reštriktívne urobiť, preto sme prišli s tým prvým návrhom, aby sme im dali možnosť, vlastne tým diskriminovaným rodičom na refundáciu tých nákladov, ale zároveň sme museli prísť s nejakou reštrikciou, aby si len tak lárom-fárom skrátka ten rodičovský príspevok tí rodičia nešli pýtať len preto, že ten riaditeľ je alebo riaditeľka je dostatočne náchylný na to, že im napíše to potvrdenie. Predsa len tá obec, keď bude mať jasný prehľad o tom, ktoré to dieťa bolo prijaté v jednej z tých škôlok, ktoré patria do ich pôsobnosti, a tým pádom bude aj presne vidieť, ktoré deti neboli prijaté, neo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca. Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [15:18] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som na objasnenie ešte ukázať niekoľko kontextuálnych príkladov a okomentovať ďalšími poznatkami tento návrh zákona. Tak najskôr, v predchádzajúcom období, kedy som chvíľku bol ministrom školstva, tak počas tej doby sme zrekonštruovali z európskych peňazí jednu škôlku, aby teda aj ministerstvo urobilo niečo konkrétne, v Petržalke. A túto škôlku sme na kľúč ponúkali niekoľkým starostom, ktorí v meste jednoducho pôsobia a zriaďujú škôlky. A hoci po jednej stránke sme počúvali v médiách tlak, že 12-tisíc, 9-tisíc miest nebude stačiť po celom Slovensku, tak títo starostovia odmietli zobrať túto škôlku od štátu, prakticky zadarmo, z jednoduchého dôvodu, že si urobili vlastné analýzy, poznajú si lepšie ako štát svoje obyvateľstvo. Urobili si štatistiky, kedy videli, aký je počet nie len živonarodených detí a ako sa vyvíja demografická krivka, ale aj aká je štruktúra veková a pohlavná obyvateľstva. Keď si pozreli počet žien vo fertilnom veku a pozreli si štatistiky, ktoré hovoria o tom, že nám na jednu ženu pripadá 1,2 alebo 1,3, už neviem presne, narodených detí, tak jednoducho videli, že v horizonte 10, 15, 20 rokov alebo aj kratšom nebudú potrebovať tie zvýšené kapacity v takej miere. Dokonca, nebudem menovať tých pánov starostov, jeden z nich hovoril, že bude zatvárať jednu škôlku, ktorú má. To sa netýka zase satelitných miest okolo Bratislavy, ktoré vyrástli v tomto kraji tak, že boli budované tie projekty bez infraštruktúry, bez občianskej vybavenosti, a ľudia, ktorí potrebujú sem prísť pracovať a bývať, tak jednoducho sa ocitli v situácii, že nemajú dostatočné kapacity pre nie len predprimárne, ale často aj pre vzdelávanie základné, takže už len tu v tomto kraji na západe je situácia odlišná, či sa bavíme o hlavnom meste, alebo sa bavíme o satelitoch okolo mesta. Nehovoriac o tom, že na východe Slovenska som nielen počas toho krátkeho pôsobenia, ale aj ako šéf stavovskej organizácie cirkevných škôl, kde som dlhé roky slúžil, tak sme veľakrát prosili aj cirkev na východe, aby pomohla a zriaďovala škôlky, zvlášť pre ľudí, ktorí si želajú takúto výchovu a vzdelávanie, pretože tam naozaj je situácia taká, ako ste ju opisovali, že sú tam lokality, v ktorých neexistuje, nieže máme problém s kapacitou, ale neexistujú tie kapacity. Tí ľudia sú naozaj vylúčení aj geograficky, dostupnosťou, aj tou infraštruktúrou a jednoducho stavom tých regiónov, takže tá, tá ten problém je komplexný a navrhovaný zákon, to už bolo viackrát povedané, teraz navrhovaný zákon vami, nerieši túto otázku komplexne, ale to, čo rieši, aspoň tak som to pochopil, keď som si naštudoval váš zákon, návrh zákona je, že tie prostriedky, ktoré boli, tie dvere, ktoré boli otvorené a ktorými tie peniaze majú smerovať k týmto rodičom, tým vlastne poslaneckým návrhom z dielne pána Erika Tomáša v minulom volebnom období, tak jednoducho váš návrh zákona sa snaží, aby tie prostriedky, tak to chápem, boli účelovo vynaložené na... odkontrolovateľným spôsobom na predprimárne vzdelávanie v zariadeniach, ktoré zriadil iný zriaďovateľ než obec, ktorá môže na to nemať, aj pri dobrej vôli postarať sa o svojich občanov môže im na to chýbať personálna, odborná, finančná, akákoľvek kapacita. A teraz, ak máme vojsť do tejto situácie s tým, že umožníme rodičom zo štátnych peňazí, aby platili v podstate predprimárne vzdelávanie pre svoje deti v neštátnych zariadeniach, tak, samozrejme, ten mechanizmus musí byť nepriestrelný alebo čo najlepší, ako ho vieme vytvoriť. Máme, žiaľ, negatívne skúsenosti s účelovým zriaďovaním niekedy školských zariadení, ktoré sa ukázali ako, poviem to veľmi jemne a veľmi diplomaticky, ako neefektívni poberatelia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a je to nešvár, s ktorým sa v tejto spoločnosti musíme vysporiadať. Viete, oveľa menšie sumy, než je deklarovaný strop 450-eurový príspevok, oveľa menšie sumy, napríklad príspevky na dopravné, na hmotnú núdzu, na stravu sa administrujú, poviem úprimne, až, až obťažujúcim spôsobom. A tuto sa bavíme o takýchto sumách, a pokiaľ nechceme vytvoriť eldorádo pre podvodníkov, tak musíme naozaj precízne preskúmať tento návrh zákona, a preto sa mi páči, že v tejto druhej časti v tomto bode, ktorý, o ktorom rokujeme teraz, je ten návrh zákona upravený tak, že nejde o to získať nejaký, prepáčte, papier od riaditeľky školy, ktorá v podstate vie ľahko potvrdiť, že tam to dieťa nebolo prijaté, zvlášť pri multicipli... teda viacnásobných prihláškach na viaceré materské školy a toto je veľmi tenučký ľad, na ktorom by sme nemali stavať štátnu podporu, osobitne keď ide o financovanie neštátnych zariadení. Takže ja vítam túto úpravu, s ktorou ste prišli, v ktorej ide o evidenciu, ktorá, znovu poviem, tak trošku supluje nedostatky v oblasti informačných systémov v tejto krajine, kedy vlastne zoznamami, tabuľkami, excelom a neviem ako, papierovej listinnej podobe nahrádzame to, čo by malo fungovať automaticky, to znamená riadny rezortný informačný systém, ktorý je poprepájaný aj z pohľadu pôsobnosti samospráv, aj z pohľadu štátnej správy, preto ja nepovažujem váš návrh zákona za nejaké definitívne riešenie, to samozrejme sa dá povedať o máloktorom, podľa mňa žiadnom zákone, ale v tejto chvíli sa mi vidí, že je to naozaj krok správnym smerom na to, aby finančné prostriedky, zákon už je v účinnosti z minulého volebného obdobia, boli použité účelovo, aby boli použité adresne a aby ich použitie bolo možné kontrolovať spôsobom, ktorý sa dá považovať za krížovú kontrolu, pretože evidencia z obcí, aj keby to bolo len v územnej pôsobnosti týchto obcí, lebo, dokončím najskôr tú jednu vetu, že evidencia zo strany obcí jednoducho o prijatých aj neprijatých deťoch s jednoznačným identifikátorom ich rodného čísla dovolí urobiť jednoznačné zoznamy toho, kde sa ktoré dieťa nachádza, či je umiestnené, alebo nie je umiestnené. Samozrejme, v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tie ďalšie podmienky, ktoré som z počutia pochopil, že ide aj o to, či je rodič, alebo teda poberateľ toho príspevku zamestnaný, či má ďalšie deti a tak ďalej, čiže dá sa potom vyhodnotiť táto, tento proces s minimalizovaním chýb a zneužitia. No a, samozrejme, toto všetko, čo sa rozprávame, hovoríme v kontexte deklarovaného úmyslu vlády riešiť v rámci aj nejakej modifikácie PO, čo, dúfam, že budeme spolupracovať inak, než doposiaľ v tomto volebnom období, tak tam je dôležité vidieť, že sa chystá zmena financovania materských škôl z originálnych kompetencií na prenesené kompetencie, čo je teda veľký problém, ktorý v tomto školstve sme už ohlasovali veľakrát. No a to však neneguje tento predložený návrh zákona, pretože zriaďovateľská pôsobnosť ostáva, ale o to viac bude potrebná, potrebný zber dát, potrebné riešenie prideľovania alebo posudzovania oprávnenosti tohto rodičovského predĺženého príspevku urobiť profesionálne, a nie, prepáčte, tak amatérsky, že na papierikoch, ktoré podpíše pani riaditeľka z materskej školy, že to dieťa nebolo prijaté do materskej školy. To by bola hanba, v 21. storočí to riešiť tak, ako je dnes zákon v platnosti, preto opakovane vyjadrujem podporu tomuto zákonu pri hlasovaní do druhého čí... teda do druhého čítania a v druhom čítaní sa mu budeme ďalej detailnejšie venovať. Ďakujem za čas. [15:18] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať rámček!!! [15:18] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať rámček!!! [15:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. A ako prvá pani navrhovateľka, pani poslankyňa Petrík. [15:28] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Horecký. Veľmi pekne ďakujem aj za tú podporu, aj za celý váš prejav. Absolútne ste to aj pochopili a je vidieť, že v tom ste zbehnutý, že máte v tom prax. Mne pri vašej, pri vašom príspevku napadla ešte jedna vec, ktorú som zabudla spomenúť, čo sa teraz deje, a to je presne to, čomu sa chceme vyhnúť, a to je, že tí rodičia im, keď si dajú vlastne prihlášku do viacerých materských škôl, tak im vlastne stačí iba jedna, jedna, jedno potvrdenie od riaditeľky školy o neprijatí a už majú nárok na ten predĺžený rodičák. Ale to, že si podali ďalšie dve prihlášky, z ktorých jedna im vyšla, už sa stalo aj to, že dieťa chodí do škôlky, do nejakej inej, ale rodič nejakú, nejaký čas poberá predĺžený rodičovský príspevok, lebo na základe inej žiadosti, ktorá bola zamietnutá, mu ho pridelili. Čiže presne toto rieši tento náš návrh zákona. A nie je to len o tej kontrole, ktorá je z môjho pohľadu, a úplne s vami súhlasím, pán Horecký, dôležitá, ale je to naozaj aj o tej podpore pre tie samosprávy, lebo nie každá samospráva je taká šikovná ako napríklad v Petržalke a nie každý starosta ako napríklad v Petržalke alebo v Starom Meste je taký rozhľadený, že si robí sám vlastné analýzy, a my sme presne chceli týmto zákonom zaviesť tú povinnosť, aby tie obce mali prehľad potom o tých prijatých a neprijatých deťoch. Nielen tí, ktorí si to sami doma robia, lebo chcú a vedia, že potrebujú, ale aby to skrátka bolo platné pre všetkých a... a mali v tom jednoznačný prehľad. No a ešte ste hovorili o tom RIS-e, o tom informačnom systéme, presne tento náš návrh by mal byť ako keby určený na preklenovacie obdobie, kým nepríde k reforme tohto informačného systému, kde máme informácie, že by takéto niečo sa malo udiať. Tak vtedy potom snáď, dúfam, už budeme aj my v 21. storočí a bude, budú môcť byť tieto informačné systémy prepojené a bude, budú to mať jednoduchšie ako rodičia, aj plat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Lackovič. [15:30] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, veľmi dobrý príspevok, pán kolega. Škoda, že ste mi vtedy neponúkli tú škôlku, ja by som ju zobral, lebo ja som už bol donútený vo Hviezdoslavove otvárať alokované pracoviská, že 15 km vzdialené od kmeňovej budovy. A sú to veľmi zvláštne časy, lebo áno, skrátene povedané, my týmto zákonom chceme vlastne docieliť to, aby sme poznali počet detí, ktoré vlastne dneska potrebujú kapacity, lebo my vlastne tento presný počet dneska nepoznáme, my ho len do veľkej miery odhadujeme. A tento zákon má práve uľahčiť to, alebo táto novela, alebo proste táto legislatíva, aby sme tie čísla poznali presnejšie, exaktnejšie, aby sme netápali. Dokonca u nás sa stávali také prípady, že my sme mali, myslím, že rekordéra alebo rekordérku, že 12 prijímacích konaní absolvovali, alebo teda 12 prihlášok v tom mesiaci máj ’23 a z tých dvanástich ich prijali dajme tomu do troch, ale ona pritom išla na úrad práce s tým štvrtým, kde mala potvrdenie o neprijatí, na základe ktorého dostala predĺžený rodičák a ešte aj vozila niekde dieťa do obecnej materskej školy za 17 euro mesačne. Čiže veľmi dobrý deal pre toho rodiča na konci dňa. No, ale takto by sa to asi úplne robiť nemalo, na tom sa zhodneme. A teda veľmi sa teším, že sa nám aj s tým predchádzajúcim bodom 60, aj s týmto 61 postupne darí alebo snáď sa darí opravovať tú spackanú legislatívu z dielne HLAS-u z minulého roku. Podľa mňa je to veľmi dobrý začiatok. Tu by sme mali začať, tu by sme mali odštartovať, tu by sme mali povedať, že naozaj sú to prospešné veci, ktoré každému pomáhajú, nikomu neubližujú a postupne vieme sanovať a riešiť aj tie veci, o ktorých hovorí pán Ledecký a mnohí ďalší aj v súvislosti s rómskymi komunitami napríklad na východe, ktoré si zasluhujú absolútne samostatnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:30] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. V tom prípade môžeme sa posunúť ďalej. A keďže do písomnej rozpravy sa neprihlásil nikto, ako už viete, tak sa ešte chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [15:33] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ako sme sa už vyjadrili v predchádzajúcej rozprave, ono, Slovensko sa nachádza na rozmedzí, kedy na jednej strane čelí problému s nedostatkom miest v materských školách pod správou obcí, dokonca aj niekedy s nedostatkom škôlok ako takých, pričom za dverami máme demografické dáta, ktoré nám hovoria, že tento problém môže byť v niektorých mestských častiach či obciach už dokonca úplne neaktuálny. No a nad tým všetkým však máme dieťa, kde náš najväčší záujem je jeho predprimárne vzdelávanie, kde je garantovaná a deklarovaná účasť dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania a programoch starostlivosti. V samospráve mestskej časti Bratislava-Staré Mesto musíme každoročne odmietnuť niekoľko desiatok žiadostí o zápis, pričom práve Bratislava je z ekonomického hľadiska cieľom mnohých ľudí z tejto krajiny, ktorí tu ostanú žiť a zakladajú si rodiny. Oni často nemajú podpornú sieť starých rodičov či iné rodiny, a tak sú na predškolské zariadenia nutne odkázaní. Ale ono to má aj inú stránku a tou sú tie skreslené žiadosti vo svetle možnosti výberu rodičov, či už na škôlku obecnú, alebo súkromnú, pretože na konci dňa sa nám môže stať aj taká situácia, že máme, aj sa nám stáva, že máme obrovský nadzáujem o prijatie detí, ale v septembri pri nástupe sa ukáže, že ich nastúpi dokonca menej, ako deklarovali, nech už je dôvod ľudí akýkoľvek, pretože životné situácie máme všetci rôzne. Pre samosprávy je však takáto situácia nedobrá, pretože si ich samospráva nevie dobre plánovať kapacity či rozvoj, nehovoriac o strese, ktorý každoročne riaditelia a riaditeľky škôlok majú; to reflektujem teda konkrétnu skúsenosť u nás v Starom Meste. Inde môžu byť zas problémy či iné výzvy špecifické pre daný región a vieme, že sú. Myslíme si však, že tento návrh zákona, ideálne v kombinácii s predchádzajúcim návrhom zákona, číslo parlamentnej tlače 178, takýmto situáciám vie napomôcť riešiť ich. Predložený návrh má za cieľ vytvoriť systém, ktorý umožní samosprávam získať detailný a presný prehľad o situácii v materských školách, ktoré spadajú do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Tento systém by mal byť založený nielen na počte žiadostí od rodičov, ktoré boli zamietnuté, ale aj na konkrétnych zoznamoch detí a ich zákonných zástupcov vrátane relevantných informácií, samozrejme, aj všetko, všetko v súlade s GDPR. Predložený návrh zmeny zákona má za cieľ urobiť proces udelenia predĺženého rodičovského príspevku transparentnejším. Podľa tohto návrhu bude o udelení tohto príspevku rozhodovať príslušný orgán na základe trvalého bydliska žiadateľa, a to na základe oficiálneho potvrdenia od obce, ktoré potvrdzuje konečné rozhodnutie riaditeľa či riaditeľky danej materskej školy o tom, že dieťa nebolo prijaté do predškolského zariadenia. Toto je presne ten problém, keby na... kedy napríklad my v Starom Meste máme 19 materských škôlok, kedy naozaj sa môže stať, že tie rozhodnutia sú rôzne, a treba ich teda zladiť do jedného. Z pohľadu efektivity vynakladania prostriedkov štátu sa prostredníctvom tohto návrhu zabezpečí efektívny spôsob kontroly pri vyplácaní tzv. predĺženého rodičovského príspevku. Podľa súčasnej právnej platnej úpravy musí osoba žiadajúca o rodičovský príspevok predložiť rozhodnutie riaditeľa alebo riaditeľky materskej školy o neprijatí dieťaťa, na základe ktorého Úrad práce a sociálnych vecí rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku na tento príspevok. Ministerstvo školstva posudzuje rozsah problému na základe počtu odmietnutí žiad... odmietnutých žiadostí o prijatie do materskej školy. Tento prístup však, ako sme tu všetci spomínali, môže viesť a vedie k nesprávnym zámerom, keď... záverom, keďže rodičia často podávajú viaceré žiadosti pre to isté dieťa v snahe zabezpečiť mu miesto v niektorej z materských škôl, mať skrátka istotu. A tak skutočný počet nedostupných miest môže byť skreslený, keďže rodičia, ak majú tú možnosť, posielajú viacero prihlášok v Starom Meste, ako som spomínala, máme napríklad 19 škôlok, rodič má nárok na podanie prihlášky na všetkých 19 naraz. Bežná prax je duplicita prihlášok na dve-tri škôlky, to je akože úplne že štandard. Z toho je jasné, že každoročne je reálny počet detí čakajúcich na miesto nižší, pretože každé dieťa napokon nastúpi iba do jednej škôlky. A dokonca si niekedy rodič nakoniec ani nemusí vybrať tú škôlku obecnú, ale súkromnú. To je to, čo som už spomínala, že častokrát sa nám v septembri stane, že máme úplne inú situáciu, ako vyzerala v máji. V súčasnom stave je náročné získať presné údaje o počte detí, ktorým nebolo umožnené navštevovať obecné materské školy kvôli neúplným a skresleným štatistikám založených len na tých zamietnutých žiadostiach o prijatie. Pre lepšie plánovanie kapacít materských škôl je pre samosprávy a štátne orgány dôležité mať podrobnejší pohľad na reálny počet prijatých a odmietnutých detí. To by im umožnilo efektívnejšie pristupovať k rozvoju predškolského vzdelávania, čo nevyžaduje vždy len výstavbu nových objektov. Je tam aj nedostatok kvalifikovaného personálu, ktorý by pracoval v týchto zariadeniach. Je to rovnako veľký problém a takisto je problém výzva s vytváraním nových alebo rozširovaním tých existujúcich materských škôl. Tento trend potvrdzuje prognózy a dáta, a to na dlhodobej úrovni, preto my musíme analyzovať a tiež revidovať podporné systémy pre rodiny, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii. Tam reflektujeme práve predchádzajúcim návrhom zákona aj týmto. Myslím si, že sme povinní hľadať nástroje, ktoré rodinám s deťmi rýchlo, procesne jednoducho a adresne pomôžu. Budú motivujúce a majú potenciál na vydrža... na vytvorenie udržateľného a odolného, funkčného, podporného prostredia pre všetky rodiny s deťmi. Tým je napríklad teda adresná finančná pomoc rodinám s deťmi v období predprimárneho vzdelávania, o ktorej tu stále hovoríme, aby si sami mohli vybrať, kam svoje dieťa umiestnia, a bolo by to pre nich aj finančne dostupné. Z pohľadu štátu platitelia predĺženého rodičovského príspevku, čo sú teda regionálne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny príslušné podľa trvalého pobytu oprávnenej osoby, sú zároveň oprávnení si túto evidenciu od obcí vyžiadať, nakoľko táto obsahuje aj údaje o zákonných zástupcoch dieťaťa, ako už spomínala kolegyňa Petrík. Vďaka kompletnej evidencii sa obciam otvára možnosť spolupracovať v rámci regionálnych združení obcí, najmä susediace obce z tohto môžu veľmi profitovať pri vyhodnocovaní štatistických údajov a kapacít materských škôl v rámci regiónu. Toto prinesie možnosti efektívnych riešení pri plánovaní kapacít v zariadeniach tohto predprimárneho vzdelávania a to je naozaj nemalá vec. Takže v súhrne navrhovaný zákon súvisí s predchádzajúcim návrhom zákona, číslo parlamentnej tlače 178, a pomáha samosprávam v lepšom a efektívnejšom rozhodovaní na základe reálnych dát a rovnako tak pomáha efektivite pri výdavkoch štátu pri tzv. predĺženom rodičovskom príspevku. Preto si vás týmto, kolegyne a kolegovia, dovoľujeme v mene predkladateľov požiadať o podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [15:33] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani navrhovateľka, pani poslankyňa Petrík. [15:33] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Danka, za také veľmi svižné zhrnutie oboch našich návrhov. Ja už len sa pridám k tomu, že sme sa snažili, aby to boli návrhy čo najefektívnejšie, aby poňali čo najväčšie penzum ľudí. Sme si vedomí, že neriešime túto situáciu komplexne. Nie sme ministerstvo školstva ani ministerstvo práce, ale myslím si, že tú námahu a tie týždne práce, ktorú sme nad tým strávili, a plus aj tie roky skúseností, ktoré máme v týchto oblastiach viacerí z nás a viaceré z nás, dali dokopy dobré návrhy, ktorými na jednej strane riešime aj diskrimináciu tých rodičov, ktorí nemajú nárok na predĺžený rodičovský príspevok, to tým prvým návrhom, a týmto druhým zavádzame podporu pre samosprávy a zároveň ko... možnosť kontroly alebo systém kontroly pre samosprávy aj pre materské školy, aby mali dáta, z ktorých môžu jasne vychádzať, aby netápali, aby sa nerozhodovali len na základe počtu neprijatých žiadostí, ale aby mali konkrétne, jasné dáta a na základe nich mohli vytvárať oveľa presnejšie stratégie vytvárania nového počtu miest v škôlkach. Takže takisto by som si dovolila aj ja za nás všetkých vás poprosiť o podporu tohto návrhu, tohto dobrého návrhu zákona, ktorý naozaj nejakým spôsobom ani, môžme naše politické tričká dať pokojne bokom a budeme radi, keď sa nás prípadne aj dopýtate nejaké veci, pokiaľ vám ešte nie sú jasné, ale budeme veľmi radi, keď nám tento návrh posuniete do druhého čítania. Ďakujem pekne. [15:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani Kleinert, s reakciou na faktickú. [15:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Áno, ja by som ešte chcela dodať to, že my keď sme nad tým zákonom viacerí rozmýšľali, tak presne bola tá otázka, že ako veľmi budú zaťažené obce ako druhostupňový orgán tým, že budú musieť vydávať tieto potvrdenia. My napríklad v Starom Meste máme okolo 1 200 detí v škôlkach umiestnené, je to 19 škôlok, ale vo všeobecnosti je oveľa dôležitejšie, ako táto administratívna práca, ktorá ale nebude veľká, je pre nás vedieť tie dáta, pretože tam nakoniec môžme ušetriť energiu, financie a celkovo to plánovanie môže byť efektívne, pretože my naozaj tápeme, my z rôznych oblastí ťaháme potom tie čísla a snažíme sa to nejako porovnávať, prognózovať. Každé dáta, ktoré budú presné, iba uvítame a sú pre nás veľmi dôležité a stojí to aj za tú administratívnu, ak to môžem povedať, že záťaž, určite áno, a zároveň, samozrejme, my by sme, je, je na tom pozitívne to, že by sa to vlastne uplatňovalo celoslovensky, čo môže byť zase presne zaujímavé na zbieranie dát ako z tohto celého pohľadu, takže za mňa áno. A je to dôležité takto robiť a ja si myslím, že keď naozaj chceme podporiť rodiny s deťmi a podporiť zároveň aj samosprávy a ich fungovanie, tak budem vám vďačná, keď teda tento zákon posuniete do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či sa k nej chce vyjadriť navrhovateľka. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Posunieme sa ďalej, nasledujúcim bodom programu malo byť prvé čítanie návrhu pánov poslancov Vašečku a pani poslankyne Záborskej (tlač č. 43), ale rozumiem tomu tak, že pán poslanec Vašečka tu nie je a tento bod prepadáva na koniec poradia, čiže sa posúvame k návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Toto je tlač 48, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí štyridsať... 54, pardon, a dávam slovo pani poslankyni Záborskej, aby tento návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 48.) [15:42] Anna Záborská Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predložila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 48), v prvom čítaní. Pán predseda, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne. [15:42] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ešte predtým by som chcel dať slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Bužovi. Prosím, pán poslanec. [15:45] Lukáš Bužo Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona. Zároveň spĺňam náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo... zo znenia uvedených návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla, aby sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje aj v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [15:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Matovič a pani poslankyňa Remišová. Ale ako prvá vystúpi navrhovateľka pani poslankyňa Záborská, nech sa páči. [15:48] Anna Záborská – Vystúpenie v rozprave Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu. Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a Deň zápasu za ľudské práva, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ’89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o Novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: „Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo!“ symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii, ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí. Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske, sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: „Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu.“ Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského záverečného aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie. Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí. Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu, tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte. Vopred vám za to ďakujem. [15:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [16:05] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Anka, za tvoje vystúpenie, ale aj za tvoje úsilie a tvoju snahu v celom tom zápase za ľudskú dôstojnosť a ľudské práva a aj toto je jeden z tých momentov, a to navrhnúť so všetkou vážnosťou 25. marec 1988 ako každoročný štátny sviatok, nielen pamätný deň. A ja by som povedal jeden taký pohľad, ktorý potom aj v rozprave chcem ešte rozobrať, a že pre Slovenskú republiku je 25. marec veľmi dôležitý aj preto, že sa odohral v Bratislave; 17. november, ktorý je určite významný sviatok a má svoju hodnotu, svoj zmysel, tak sa odohral v Prahe. Ak máme štátny sviatok, kde si pripomíname alebo aj oslavujeme udalosť, ktorá bola v Prahe, vo vtedajšom našom hlavnom meste, tak určite by sme nemali zabudnúť na udalosť, ktorá sa udiala na našom území, priamo na území Slovenskej republiky, v našom hlavnom meste, v Bratislave, a ktorá nebola o nič menej významná, ako tá udalosť zo 17. novembra. Preto som rád, že to môžeme spolu predložiť ako návrh pre túto snemovňu, a verím, že kolegovia si to zvážia a budú môcť podporiť tento návrh aj preto, že nežiadame, aby to bol deň pracovného voľna, to znamená, nechceme z toho robiť nejakú ekonomickú záťaž, ale chceme naozaj pozdvihnúť túto hodnotnú vec v našich dejinách, na ktorú naozaj môžme byť hrdí. A povedzme si úprimne, nejak si nevieme nájsť až tak veľa vecí, nad... nadbytok vecí z našich dejín, na ktoré dokážeme byť hrdí, tak táto určite jednou z nich je. Toto dokážeme ľahko nájsť a môžme aj týmto hlasovaním, týmto krokom z toho urobiť niečo, čo bude pozitívne pre Slovensko. Ďakujem. [16:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Horecký. [16:05] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Hovorí sa, že tie naozaj najcennejšie, najvzácnejšie veci na svete sú zadarmo. Niečo na tom bude a váš návrh zákona, pani Záborská, za ktorý ďakujem, je ukážkou alebo príkladom takej situácie, pretože naozaj predkladáte návrh zákona, ktorý nezaťažuje štátny rozpočet ani nikoho, pretože to nebude deň pracovného pokoja. Ale prečo štátny sviatok? Pretože to bol moment skutočného stretu dvoch civilizácií. Civilizácie, ktorá je totalitná, ktorá sa neštíti použiť hrubé násilie voči bezbranným a slabým, a civilizácie, ktorá vyznáva pokoj a dobro. Jednoducho to nebolo len modlitebné stretnutie veriacich, na ktorých bez násilia, bez provokácie boli použité vodné delá a obušky. Bolo to stretnutie ľudí, ktorí verili v literu slova, verili v ústavu, kde bolo, ako ste spomínali, len ako zástierka pre zahraničie uvedená náboženská sloboda. Ak... neviem si predstaviť, že by akýkoľvek slobodomyseľný človek, ktorý rešpektuje individuálnu slobodu ľudí a právo človeka veriť či neveriť, právo človek mať vlastný svetonázor a môcť ho prejaviť, aby nepodporil takýto návrh zákona, zvlášť keď uvážim, že oproti, že tieto udalosti sa odohrali rok pred tým, že na Národní tříde sa stretli so študentmi a občanmi policajné zložky v Prahe (v rokovacej sále zvoní mobilný telefón), tak v Bratislave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [16:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho 61. Môžte, prosím vás, niekto zavrieť ten telefón? Ďakujem. Ďakujem pekne. Pokračujte. Á, vlastne už je koniec. Chcete ešte pokračovať, pán poslanec, alebo už? (Reakcia z pléna.) Tak ešte, prosím vás, dajte pánovi poslancovi pár sekúnd. Prosím. [16:05] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tiež ma vyrušil ten zvonček. Takže považujem za veľmi dôležité, aby aj Slovenská republika, veď sme sa potom rozdelili s Čechmi na Českú a Slovenskú republiku, mala, si uctila sviatok slobody a boja proti totalite. Ďakujem. [16:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Škopová. [16:05] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za váš prejav. Zazneli tu mnohé dôležité historické fakty, ktoré poukazujú na dôležitosť Sviečkovej manifestácie, ale aj odvahy občanov bojovať za svoje práva a slobodu. Sviečková manifestácia zohrala kľúčovú úlohu v boji proti totalitnému režimu a jej odkaz rezonuje aj dnes. Pripomína nám, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Tieto hodnoty si musíme chrániť a bojovať za ne, ak sú ohrozené. Pripomienka tejto historickej udalosti je mimoriadne dôležitá v súčasnej dobe, kedy čelíme nárastu extrémizmu v rôznych formách. Nebezpečenstvo nehrozí len zo strany pracovit... pravicových ideológií, ale aj z radov radikálnej ľavice. Bonifikácia kontroverzných osobností, ako napríklad Che Guevaru, zodpovedného za smrť a utrpenie mnohých ľudí, je toho smutným príkladom. O to významnejšie je udržiavať v pamäti udalosti ako Sviečková manifestácia, ktorá symbolizuje odhodlanie brániť sa útlaku a bojovať za slobodu a demokraciu. V dobe, kedy tieto hodnoty čelia opätovným hrozbám, je toto posolstvo dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Pani poslankyňa, ďakujem vám za váš prejav. Myslím si, že táto zásadná udalosť v našej histórii si zaslúži štatút sviatku, a preto návrh podporím. [16:05] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Matovič. Nech sa páči. [16:18] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Viete, ja som sa tak rozhodol, akože súvisí-nesúvisí (povedané so smiechom), ale že v tej prezidentskej kampani budem hovoriť o tom, že žijeme takú dobu falošnú. Súčasťou tej falošnej doby, som si teraz tak spomenul, jak, jak som sem išiel, je taký zvyk, že ľudia, keď sem prídu, povedia: „Vážení kolegovia, milí kolegovia, milé kolegyne,“ niekto povie: „Vážení kolegovia a kolegyne,“ aby teda bol rodovo akurátny, a ja to nedokážem hovoriť. Sorry. Ja si tu nevážim vagabundov, ktorí tu mafii dávajú amnestiu. Ja ich nepovažujem za milých ľudí. A, prepáč, Anka, že pri tomto zákone to chcem povedať, ale chcem povedať tebe, že naozaj a osloviť teba ako váženú a milú kolegyňu, na ktorú som hrdý, že je v našom poslaneckom klube, a chcem ti takto verejne poďakovať, že v takýchto situáciách a s takýmito zákonmi prichádzaš, s návrhmi, ktoré, ktoré v podstate tak klopkajú na naše svedomie, lebo, myslím si, že po tých 35 rokoch od Sviečkovej manifestácie dávno sa tu mal nájsť niektorý či už kresťanský demokrat, dosť dlho tu sedeli, alebo iný demokrat, ktorý to naozaj cíti, že tá Sviečková manifestácia bola mimoriadna udalosť v našej histórii, a mal prísť s takýmto návrhom. A tí ľudia neprišli. Boli hluchí k histórii, boli hluchí k spravodlivosti, lebo však čo, bárak... hŕstka, hŕstka, pár ľudí, dobre, niekoľko stoviek, možno pár tisíc ľudí, ktorí tam vtedy prišli, no a čo, potom boli väčšie demonštrácie a dnes sú väčšie demonštrácie. Dnes na to námestie príde 30-tisíc ľudí. Ale porovnávajme, sakra, to bol veľmi veľký rozdiel v odvahe. Postaviť sa na námestie alebo prísť na námestie v čase ťažkej totality a prísť v čase relatívnej slobody, postaviť sa na námestie a vedieť, že bude mať za to osobné prenasledovanie a moji rodinní príslušníci kvôli tomu budú trpieť, a postaviť sa na námestie, keď našťastie, teda ešte k tomuto sme sa nevrátili, tak je teda, keď som už použil to slovo, sakra veľký rozdiel medzi dávkou odvahy a osobnej integrity človeka, ktorý to vykoná. A preto ma veľmi mrzí, že za tých 35 rokov sa tu nenašiel žiaden zákonodarca, a hovorím, špeciálne ma to mrzí, že teda z tých politických strán, ktoré sa tu veľakrát skrývali za kresťanstvo, alebo teda, ktorí tu hovorili a rečnili o demokracii, ktorý by prišiel s takýmto návrhom, a že som veľmi rád o to viac, že si s tým návrhom prišla ty ako žena, ktorá v tomto pléne zvyčajne na to svedomie klopká. Ten dátum je zároveň spojený aj s dňom počatého dieťaťa a 25. marec je tak symbolicky previazaný, je to teda, áno, pripomenutie toho, o čom hovoríš ty, že by sa malo stať štátnym sviatkom, ale zároveň ďalšou veľkou tvojou témou, ktorou si v tomto pléne veľakrát klopkala na svedomie poslancov, a to je téma nenarodených detí, alebo teda téma úcty k životu už od počatia, alebo téma pomoci matkám v núdzi, od ktorých tak ako spoločnosť by sme automaticky očakávali, že napriek akejkoľvek kritickej situácii to dieťa nakoniec bude ich prioritná voľba a urobia všetko pre to, aby ho donosili. Prichádzaš s pekným návrhom, spravodlivým, ako jak som povedal už predtým, ktorý dávno mal byť v tejto sále nielen prednesený, ale dávno aj schválený, lebo je to návrh, ktorý je apolitický. Na druhej strane, keď som začal s tým, že žijeme dobu falošnú, tak sa bojíme niekedy priznať, že ten komunizmus v mnohých, v mnohých z nás žije. A preto si tak kladiem verejnú otázku, že koľkí ľudia, ktorí v tejto sále síce nie sú papierovo komunistami, ale v hĺbke duše komunistami zostali, že koľkí z nich cítia, že takýto sviatok vlastne by sme spoločne mali mať, lebo pre mňa to je človek komunista, ktorý presne v duchu tej komunistickej výchovy, čo neukradneš, alebo kto nekradne, ten okráda svoju vlastnú rodinu, kto síce dnes si hovorí sociálny demokrat, takému človeku možno Sviečková demonštrácia nič nehovorí. Však to boli vlastne nejakí vzbúrenci, ľudia, ktorí nerešpektovali systém, ktorí nepočúvali, ktorí sa nesprávali ako ovce, a týmto ľuďom v systéme vyhovujú práve ovce. Ľudia, ktorí nerozmýšľajú, ktorí si netrúfnu postaviť sa systému, ktorí si netrúfnu využiť alebo nájsť v sebe, v sebe odvahu, a preto som trošku pesimista. Nechcem ti to kaziť a viem, že urobíš všetko pre to, aby ten návrh prešiel do druhého čítania, ale ono to v podstate bude taký lakmusový papierik, ktorý otestuje túto sálu z toho, kto z nás je mentálnym komunistom a kto z nás tým komunistom ani nikdy nebol a dupľom nie je v týchto časoch. Mali by sme si uctiť pamiatku ľudí, ktorí tú odvahu mali, alebo tú pamiatku tej odvahy, ktorú preukázali, lebo ono sa hovorí, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, a medzi spôsobom zabudnutia je aj neuctievanie si práve takýchto sviatkov, a tým vlastne vystierame červený koberec tomu, aby sme ako národ na túto historickú udalosť zabudli, a teda hovorí sa, že národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, je odkázaný ju prežiť znova. A ja prajem každému jednému z nás, nielen v tejto sále, aj na Slovensku, aby sme nemuseli sa znova dožiť obdobia, kedy budeme hľadať odvahu v ľuďoch, aby sa aktuálnej moci postavili, a kde tí ľudia budú vedieť, že budú za to trpieť, ale napriek tomu sa tej moci alebo zlomoci postavia. Takže ďakujem veľmi pekne za tvoju iniciatívu a prepáč, že som ťa prišiel aj takto osobne podporiť. Ďakujem veľmi pekne. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Grendel, nech sa páči. [16:18] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh je sympatický a hodný podpory preto, lebo v moderných dejinách Slovenska alebo ľudí, ktorí teda žili na tomto území aj v čase Československa a Československej socialistickej republiky, je pár unikátnych udalostí, ktoré sú hodné toho, aby sme si ich pripomínali takýmto spôsobom, a Sviečková manifestácia nepochybne medzi takéto svetlé chvíle našich dejín patrí, pretože to bol rok 1988, pád Berlínskeho múru bol ešte v podstate v nedohľadne a nikde v okolí sa nediali také odvážne zhromaždenia, akým bola napríklad Sviečková manifestácia. Podobnou udalosťou je aj 16. november 1989, teda pochod študentov bratislavských vysokých škôl, ktorý sa udial pred pražskými udalosťami, deň pred tým, ako v Prahe boli brutálne zbití študenti, ktorí vyšli do ulíc. Aj tento dátum si pripomíname na Slovensku vďaka predchádzajúcej vládnej koalícii, a ja som rád, že je tu takýto legislatívny návrh, ktorým si budeme pripomínať aj Sviečkovú manifestáciu, pretože, ešte raz, je málo takých naozaj krásnych svetlých dní z našich moderných histórií, takže ďakujem za to. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Šipoš. [16:18] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem tiež poďakovať predkladateľke pani poslankyni Záborskej, ale aj Igorovi Matovičovi, ktorý vystúpil pri tejto dôležitej téme a Sviečková manifestácia je veľké memento v časoch, kedy, kedy nikto neveril, že ten režim padne, v časoch, kedy tu prevládala tá blbá nálada, kedy bolo chodenie do kostola alebo presadzovať nejaké občianske práva veľmi ťažké, pretože eštebáci stáli na rohoch a zapisovali, kto do toho kostola ide, zapisovali si, kto z rodinných príslušníkov je vycestovaný na Západe, a tí ľudia to mali veľmi, veľmi ťažké, tí, ktorí si dovolili oponovať. Tí, ktorí si dovolili hovoriť pravdu, a dnes takúto sa, situáciu zažívajú aj v Rusku, kde jeden z lídrov opozície bol zabitý. A ja som veľmi rád, že na Slovensku sme sa už pohli ďalej, že naštartovaním týchto procesov, kedy Sviečková manifestácia vlastne spustila celý ten očistný proces, ktorý tu potom bol zavŕšený v ’89. 17. novembra, tak naštartovalo pár ľudí, ktorí boli odvážni, ktorí sa nebáli, proti ktorým zasiahla vtedajšia polícia – Verejná bezpečnosť, a nikto nepredpokladal, že to môže dopadnúť tak, že ten režim padne. Ale ja verím, že tak ako aj vtedy ten režim padol, a vyzeralo to vtedy nie nádejne, tak verím, že aj teraz tá vláda, ktorá tu je, ktorá vidíme, čo robí, akú smršť prináša v legislatívnych návrhoch, ako sa správa k opozícii, ako sa správa k novinárom a k iným menšinám, verím, že dopadnú tak ako tento režim v ’89. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [16:18] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem Igorovi Matovičovi za vystúpenie aj za to, že načrtol takú tému hneď od začiatku že úcty, a v tom možno by som aj pokračoval, že ďakujem, Anka, za zákon, ktorý predkladáš, pretože ja patrím ku generácii, ktorá nezažila Sviečkovú manifestáciu, narodili sme sa až po nej. A síce v mojom prípade som zažil komunizmus pol roka, to sú tu aj niektorí iní poslanci, ktorí sú rovnako mladí ako ja, ale o to viac si vážim to, že, že si spomíname na históriu, a v tvojom prípade si spomínam, keď som čítal životopis tvojho otca Antona Neuwirtha, a som rád, že si rovnaký strážca hodnôt, ako bol tvoj otec, a pokračuješ v tomto dedičstve, lebo si pamätám, keď, že keď som to čítal, tak si hovorím, že tento človek by mal mať aspoň tuná niekde nejakú sochu, taký to bol konzervatívny politik s takým prínosom pre Slovensko, a preto si myslím, že je dôležité si, si takýchto ľudí pamätať a pamätať aj na dni, ktoré možno sme nezažili, ale sú inšpiráciu pre ďalšie generácie. Pre, pre nás, pre tých, ktorí sme stáli na námestí v 2018., keď zabili Jána Kuciaka s jeho snúbenicou Kušnírovou, alebo aj pre tých, ktorí teraz stoja na námestiach, ale nezažili Sviečkovú manifestáciu alebo novembrovú revolúciu v ’89., čiže som presvedčený o tom, že mali by sme si ako krajina aj ako národ pamätať takéto udalosti a dávať ich na piedestál, pretože história sa častokrát opakuje a potrebujeme mať pred sebou dobré vzory, ktoré naši predkovia zanechali. Ďakujem. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S procedurálnym návrhom pán poslanec Šuca. Zdá sa, že ide skôr o omyl. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.) Asi omyl, hej? (Reakcia z pléna.) Dobre, jasné. Takže v tom prípade vystúpi ďalšia do rozpravy písomne prihlásená. Pani poslankyňa Veronika Remišová, nech sa páči. [16:18] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa Záborská, milá Anka, ďakujem, že si do pléna predložila tento návrh, aby sme si uctili deň Sviečkovej manifestácie. Sú dva typy politikov, pre ktorých, ktorí majú nejaký vzťah k ’89. alebo k Sviečkovej manifestácii. Prvý typ politikov je, že nevie si spomenúť, kde v ten deň vtedy bol, alebo prípadne kachličkuje kúpeľne, a ten typ politikov sedí na tejto strane. (Rečníčka rukou ukázala na pravú časť sály.) A potom je druhý typ politikov, pre ktorých tento deň znamená veľmi veľa. Ty, Anka, patríš, k tomuto typu politikov, a takisto ja som veľmi rada, že účastníci Sviečkovej manifestácie, dokonca aj jej iniciátor sedia tu medzi nami, napríklad je to pán František Mikloško. A mnohí ľudia, ktorí sa zúčastnili na Sviečkovej manifestácii, sú hrdinovia, ktorí dokázali obetovať svoje pohodlie, svoje možno osobnú, osobnú prosperitu voči nejakej vyššej idei. Takisto tu na tomto mieste by som chcela spomenúť aj tvojho otca, Anka, pána doktora Neuwirtha, ktorý pre ten boj s komunizmom urobil veľmi veľa. Mohol ostať v zahraničí, mohol ostať vo Švajčiarsku, mať skvelú kariéru, keďže spolupracoval s nositeľmi, s nositeľom Nobelovej ceny, ale on sa vrátil do Československa, bol väznený, bol väznený, myslím, že viac ako šesť rokov. Doma mal ženu so štyrmi deťmi, bol väznený v Ilave, bol väznený na Pankráci, a napriek tomu vytrval a tento boj nevzdal. A takýchto ľudí poznám veľmi veľa. Z mojej blízkej rodiny na Sviečkovej manifestácii boli vtedy mladý pár, ktorý v kočíku mal maličké dieťatko, a napriek tomu išli na Sviečkovú manifestáciu a doň... a pálili do nich vodnými delami. Ale stáli tam a neuhli. A Sviečková manifestácia bola práve takým zhromaždením nenápadných, nenápadných hrdinov, ktorým vďačíme za to, že, že dnes tu môžeme stáť, dnes tu máme slobodu, môžeme slobodne hovoriť svoje názory, môžeme slobodne nesúhlasiť a za to vďačíme práve ľuďom, ktorí sa zúčastnili na Sviečkovej manifestácii. Bolo to v roku ’88, to znamená, že vôbec nebolo, nebolo jasné alebo nebolo zrejmé, že o rok nato komunizmus padne. Bolo to v čase obrovskej represie, bolo to v čase, kedy Štátna bezpečnosť si všetkých účastníkov značila, pozorovala, perzekvovala. Mnohí mali zato zničený kariérny život, osobný život, nemohli cestovať a mnohí skončili vo väzení a mnohí v tom väzení aj zomreli, alebo zomreli následne na dôsledky, mali podlomené, podlomené zdravie. Keď hovoríme o Sviečkovej manifestácii, tak zároveň mi to nedá a chcela by som, chcela by som si pripomenúť z tohto miesta aj, aj ruského politika Navaľného, pretože naše osudy sú tak trochu späté. My sme celý čas boli pod ruským vplyvom, dupala po nás ruská čižma. Mali sme tu, mali sme tu ruskú armádu, ktorá sa tvárila, že sú naši osloboditelia. A tak ako u nás sme mali týchto hrdinov, ktorí sa dopre... dokázali vzoprieť komunistickému režimu počas Sviečkovej manifestácie, tak aj Rusko má tých svojich, ktorým je teraz Navaľný, ktorého ten režim, ktorý okupoval aj nás, ktorého, ktorého zabil. A tu by som chcela povedať, že ja teda verím, že tento zákon nájde takú širokú podporu minimálne, minimálne medzi opozičnými politikmi, pre ktorých, si myslím, že sloboda, ’89. veľa znamená, že vďaka, preto robíme politiku, lebo hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu máme hlboko zakorenené v sebe a vyznávame ich. A bola by som rada naozaj, keby ten zákon našiel, našiel širokú podporu. A zároveň ten, tento deň alebo táto spomienka na Sviečkovú manifestáciu je takým odkazom troch vecí, nebáť sa, nezabudnúť a nedať sa kúpiť. Všetci ľudia, ktorí sa zúčastnili na tej Sviečkovej manifestácii, možno sa báli, ale museli prekonať ten svoj strach aj ho prekonali, čo nebolo ľahké. Nedať sa kúpiť, áno, mnohí z nich si uvedomovali, že ak by podpísali nejaký papier, dokument, prihlášku do komunistickej strany, tak by sa mali oveľa lepšie materiálne, kariérne, ale nedali sa kúpiť. Nedať sa zastrašiť a nezabudnúť. Nikdy nesmieme zabudnúť na to, čo formovalo naše dejiny. Nikdy nesmieme zabudnúť na to, prečo tu dnes môžeme byť, a na tie hodnoty, ktoré, ktoré začali formovať tí hrdinovia na Sviečkovej manifestácii. Ďakujem ešte raz veľmi pekne. Ďakujem. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Horecký. [16:24] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegyni Veronike Remišovej za toto vystúpenie a ja si dovolím tak trochu rozšíriť ten apel z poslancov opozície na všetkých poslancov vzhľadom na to, že neboli by sme v koalícii a opozícii, keby nebolo slobody a demokratického zriadenia v našej republike. V tom čase som tam bol, a pamätám si, že mi pripadalo nemožné, aby ten režim padol. Bol som netrpezlivý mladý vysokoškolák, ktorý pozeral s túžbou a takou frustráciou, ako je možné, že ľudia na Západe môžu žiť slobodne, a ako je možné, že v tom čase sme videli nádej aj v Gorbačovovej perestrojke, že sa uvoľňujú tie oceľové putá, ktoré nám totalitný režim nasadil, a že u nás sa veci nehýbu. A potom sa pohli, pohli sa ľudia, nestalo sa to samo. Ďakujem, Veronika, že si spomenula aj osobnosti, ktoré boli pri Sviečkovej a taktiež ktoré, ktorí boli pred tým, ktorí formovali ľudí, ktorí vyznávali krédo, že radšej prehrám na správnej strane ako zvíťazím na nesprávnej. V čase, kedy nebolo jasné, či ten režim padne, a čo sa s nami stane, tak ľudia dokázali sa bez násilia, bez nenávisti, bez zloby zviditeľniť, postaviť na stranu slobody a práva, a boli za to bití. A my všetci, čo sme dnes v koalícii či opozícii, vďačíme týmto ľuďom za túto možnosť byť. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. A uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. A dávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi, nech sa páči. [16:27] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v roku 2018 sme oslavovali významný deň alebo významnú udalosť, a to bolo 100. výročie vzniku Československej republiky. A ja som napriek tomu, že som veľmi rád, že som Slovák a že máme Slovenskú republiku, tak som sa narodil v Československu, pokladal som ho za svoju vlasť a aj vznik Československej republiky som pokladal a pokladám za významný sviatok. Vtedy som sa snažil a podarilo sa mi to, že som sa stal súčasťou takej malej delegácie Národnej rady, ktorá bola na oslavách 100. výročia ČSR v Prahe, a potom sme mali, niektorí si to pamätáte, 30. novembra sme, pardon, 30. októbra sme mali takú spomienku v Martine, kde prišiel aj prezident Českej republiky, pán prezident Zeman. A hovorím to preto, lebo sme bojovali o to aj v parlamente, aby 28. október bol štátnym sviatkom, aby nebol len pamätným dňom, lebo je to významná udalosť v dejinách aj Slovenska, vznik Československej republiky, aj napriek tomu, že je to udalosť stará už sto rokov. Slovenské dejiny ovplyvnilo všeličo, je otázka, že ako ďaleko ideme a ako ďaleko by sme, by sme mohli ísť. Máme sviatok Cyrila a Metoda, čo boli teda osobnosti v 9. storočí, ale už až tak neriešime možno Uhorsko alebo Františka Jozefa, ale teda taký, akoby taký najstarší z tých najbližších sviatkov je ten vznik Československej republiky. Myslím si, že ak, ak máme štátny sviatok bez... tiež bez dňa pracovného voľna vznik Československej republiky 28. októbra, máme štátny sviatok dňa... Deň boja za slobodu 17. novembra, tak si myslím, že ako Slováci, ako predstavitelia Slovenskej republiky by sme mohli a mali mať ako štátny sviatok aj 25. marec, ktorý je v súčasnosti pamätným Dňom boja za ľudské práva. Bolo tu spomenuté už vo faktických poznámkach, myslím, že Gábor Grendel spomínal 16. november 1989. Pre mňa je dôležitý, lebo to bola prvá taká udalosť, keď som sa zúčastnil nejakej takej verejnej akcie. Ja som na tom pochode bol a trocha nás znepokojili výroky v civile oblečených tajných, že aj vy ste z Novohradskej, teda vedeli, kto sme, odkiaľ sme, zaváňalo to proste veľkými problémami, našťastie to na druhý deň v Prahe začalo praskať a prasklo to, takže sme nakoniec tie následky toho, že sme sa zúčastnili, neniesli. To som bol ešte mladý gymnazista. 25. marca 1988 som bol ešte na základnej škole ôsmak a rodičia ma tam z obavy o moju bezpečnosť nepustili, ale veľmi dobre si to pamätám. Snažil som sa z toho nejak vyšmyknúť, že pôjdem do knižnice a potom tam zájdem a tak, ale rodičia si na to dohliadli, myslím, že správne, bol som naozaj ešte na základnej škole, bol som dieťa. Takže vedel som o tom, podporoval som to, ale, samozrejme, nezúčastnil som sa, 16. novembra 1989, o zhruba rok a pol, som sa tej manifestácii študentskej ako gymnazista už zúčastnil a, samozrejme, potom prišli tie udalosti 17. novembra v Prahe a potom ten ďalší týždeň od toho 20., 21. novembra potom už vlastne takmer celý týždeň v Bratislave, kde sme sa zúčastňovali týchto, týchto manifestácií. A chcem sa ale vrátiť k tomu 25. marcu 1988. Skutočne to bola významná udalosť pre nás Slovákov, udiala sa v Bratislave, v našom hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky, teda už v rámci federácie, ktorá bola v roku 1969, a tak ako je dôležitý 17. november, ktorý sa odohral v Prahe, pre nás všetkých, pretože to bolo Československo, bolo to hlavné mesto vtedajšieho nášho spoločného štátu, takisto je podľa mňa významný 25. marec 1988. A naozaj z takého aj národného, vlasteneckého... vlasteneckého dôvodu, nielen z nejakého náboženského, ako to tu tak bolo spomenuté, nie je to nejaký náboženský deň, je to Deň zápasu za ľudské práva, išlo nielen o to, aby sa mali dobre alebo aby získali práva alebo, nedajbože, nejaké výhody veriaci, alebo dokonca len katolíci, a napriek tomu, že väčšina bola takéhoto razenia, že sa tam modlili zvyčajne katolícke modlitby, ale bolo to spoločné pre ľudí, ktorí naozaj bojovali za ľudské práva, a je to aj niečo, čo je pre nás také príznačné, že na niečom, na čom by sme sa mohli, mohli zhodnúť, na čom by sme mohli postaviť aj, aj to, čo nás ako ľudí na Slovensku spája, preto si myslím, že podporiť tento návrh, zahlasovať, aby 25. marec bol štátnym sviatkom bez toho, aby sme ekonomicky zaťažovali alebo aby sme zaťažovali ekonomiku, aby sme žiadali voľný deň, myslím si, že to je schodný návrh, nie je to nič len nejaké také populistické, že tuto s pani poslankyňou Záborskou sme si vymysleli, čo by sme tak dali, no tak je to dlhodobé úsilie. A tu chcem tak povedať, že, že mnohí sa k tomuto dňu hlásia ako k významnému, býva v ten deň, bývajú aj rôzne podujatia alebo slávnosti, na ktorých bývajú bežne účastní aj prezidenti Slovenskej republiky, aj súčasná pani prezidentka, takže tento deň, asi niet pochýb o tom, či je významný. Ale ja som vo faktickej spomenul jednu vec, že naozaj na Slovensku nieže nemáme, ale ako keby sme nevedeli nájsť udalosti, na ktoré by sme dokázali byť hrdí, že máme tam takú, takú medzeru v tom, Slováci, že my si tak všetko tak trochu skritizujeme a vlastne nič nie je dokonalé, nič nie je dosť dobré, tak ja si myslím, že 25. marec je dosť dobrý na to, aby sme naňho boli hrdí všetci, aby sme ten deň ako Deň zápasu za ľudské práva, hoci tá udalosť bola tzv. Sviečková manifestácia, tzv. Bratislavský Veľký piatok, tak to nie je slávnosť len pre veriacich ľudí, len pre katolíkov, ale je to naozaj slávnosť pre všetkých, ktorí bojujú za ľudské práva, podobne ako máme 17. november Deň zápasu za slobodu a demokraciu. Takže ja by som vás chcel poprosiť, kolegovia, skúsme nad tým pouvažovať, a ak bude mať tento návrh zákona podporu v prvom čítaní, tak budeme tento rok v roku 2024 ten pamätný deň 25. marca možno už poslednýkrát mať ako pamätný deň a od ďalšieho roku ho môžme mať ako štátny sviatok Slovenskej republiky a môžme byť na neho hrdí, môžme prejaviť aj vďačnosť tým, ktorí v situácii, keď to nebolo ľahké, keď naozaj za to hrozili postihy a naozaj tí organizátori skutočne boli, boli väznení, boli perzekvovaní, tak v takej situácii prišli, vystavili sa tomu nepríjemnu, tomu nepríjemnu aj tomu riziku, ktoré bolo ešte nepríjemnejšie, pretože nikto nevedel, ako to skončí, a naozaj niektorí museli znášať, by som povedal, také, také tvrdé zaobchádzanie, tak oni to urobili. Takže aj z vďačnosti ku nim, z úcty a z hrdosti, ktorú ako Slováci môžme prejaviť, tak vás tak povzbudzujem porozmýšľať nad tým, či by sme mohli spoločne aspoň v prvom čítaní tento návrh podporiť a potom uvidíme. Ďakujem veľmi pekne. [16:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami ako prvý pán poslanec Šipoš. [16:27] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec Vašečka, za tvoje vystúpenie. A ja by som chcel spomenúť len ten moment toho hlasovania, na ktorý si upozorňoval, lebo asi už bolo povedané pomerne dosť ohľadom tej Sviečkovej manifestácie, čo to bolo, kedy to bolo, o čom to bolo, ale je veľmi podľa mňa dôležité, ako dopadne to hlasovanie minimálne v tom prvom čítaní, a tam sa veľmi rýchlo ukáže, kto na akej strane stojí. Tento zákon neublíži vládnym poslancom, ak bude schválený, ľudia do roboty budú chodiť a bude to len taká spomienka, symbolika na ten deň, štátny sviatok, ktorý bude pripomínať to, ako sa demokraticky cítiaci ľudia vzopreli systému v ’88., a na tom hlasovaní sa pekne ukáže, že kto na akej strane stojí. Tí, ktorí budú hlasovať za, budú stáť na strane tých demokraticky zmýšľajúcich ľudí aj dnes, ktorých potrebujeme v dnešnom boji s dnešnými predstaviteľmi... alebo dnešnom súboji o demokraciu, a tí, ktorí budú proti alebo sa zdržia, alebo sa nejako inak tomu vyhnú, tak budú na strane tej komunistickej moci, budú na strane toho zla, ktoré tu vládlo 40 rokov, ktoré nám tu diktovalo, ako sa máme chovať, akým perom máme písať, všetci jedným, modrým, ako máme voliť, ako nemôžeme chodiť do kostola, ako nemôžeme cestovať po celej slobodnej, po celom slobodnom svete, takže to hlasovanie bude kľúčové v tom, kto na akej strane stojí, či stojíme na strane demokratov, alebo na strane komunistov. Ďakujem pekne. [16:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Krátky. [16:27] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Richard, za tvoj príspevok v rozprave aj tebe, Anka, za to, že predkladáte tento návrh. Áno, 25. marec 1988 je jeden z takých vzácnych dní a príležitostí, kedy môžeme byť hrdí, a ma to zaujalo, ako si povedal, že naozaj často môžeme tak intenzívne hľadať, aby sme sa zhodli spoločne ako spoločnosť, že ktoré sú tie momenty v našej histórii, na ktoré vieme byť právom hrdí a vieme sa nimi popýšiť a zobrať si príklad a vidieť tam to vzácne.... hodnoty a vzácnych ľudí. A tu chcem povedať, že som si spomenul na jednu takú aktuálnu, také politické vyjadrenie predsedu vlády, ktorý povedal, že keby, a teraz je to trošku akože taká iná téma, ale on povedal, že keby na Slovensku vypukla vojna, že podľa neho si 90 % mladých ľudí zoberie péenku. A napadlo ma to tak pri tom, ako si rozprával o tomto sviatku, preto, lebo nesúhlasím s tým, nemyslím si, že mladí ľudia sú takí bojkovia, myslím si len, že potrebujú, to staré také latinské to zachytilo dobre, že exempla trahunt, čiže príklady tiahnu, a tak ako potrebujeme mať tie vzácne dni vyzdvihnuté a pripomínať si ich, tak v nich a za nimi potrebujeme vidieť tých vzácnych ľudí, ktorí sa v nich angažovali, boli v histórii aktívni a ukázali nám to, za čo je dôležité a za čo sa oplatí stáť aj v týchto dňoch alebo v tomto dni, 25. marci ’88 vidíme vzácnych ľudí. Jeden už bol spomenutý, bol to pán Neuwirth, ale boli tam aj iní, boli tam Krčméry, Jukl a podobne a bolo tam kopec mladých ľudí, ktorí mali dobrý príklad a postavili sa za správnu vec, myslím si, a preto to aj ja podporím, že toto majme medzi štátnymi sviatkami. [16:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka s reakciou na faktické. [16:35] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie, kolegovia. A ja by som naozaj chcel podčiarknuť to, že štátny sviatok je niečo, čo naozaj štát slávi, oslavuje, čo je preňho významné, a týmto štátom je Slovenská republika, Slovensko. Keď sa pozrieme na stránku vlády, tak tam máme štátne sviatky, 1. január, deň vzniku našej republiky, 5. júl, sviatok svätého Cyrila a Metoda, 29. august, výročie SNP, 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky, 28. október, Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu – bez toho, že by to bol teda deň pracovného pokoja, a 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Potom máme dni pracovného pokoja a potom máme pamätné dni. A ja myslím, že z tej tretej tabuľky prvý dátum a to je práve 25. marec, je v rámci kalendárneho roka prvý pamätný deň, tak si myslím, že, že ten, kto je na prvom mieste napríklad v kategórii B na v majstrovstvách sveta v hokeji, tak postupuje do áčka, tak ja si myslím, že tento 25. marec je dobrý deň na to, aby mohol postúpiť do áčka, medzi štátne sviatky Slovenskej republiky ako Deň zápasu za ľudské práva, a bude to niečo, na čo naozaj môžme byť hrdí, čo si ešte mnohí aj pamätáme, zažili sme, nie je to niečo z histórie takej dávnej, kto, už ktorú si už pomaly nikto nepamätá, lebo máme len z knižiek, mnohí ešte žijú, ktorí sa aj aktívne zaslúžili, takže si myslím, že teraz je vhodný čas, netreba čakať, kým pamätníci zomrú alebo odídu do dôchodku, ale treba to spraviť a skutočne tento sviatok tam má svoje miesto v tomto áčku, v tej prvej tabuľke medzi štátnymi sviatkami Slovenskej republiky. Ďakujem. [16:35] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či pani navrhovateľka sa k nej chce vyjadriť. Je tomu tak, prosím, máte slovo. [16:37] Anna Záborská – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda, len celkom krátko. Veľká vďaka všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach a podporili tento zákon. Teraz som si uvedomila, že pred chvíľočkou, že vlastne Sviečková manifestácia bola krátko, pár mesiacov pred tým, ako bolo 40. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Možnože keď v roku 1948 OSN prijímali túto deklaráciu, tak mnohí dúfali, že po tých 40 rokoch už nebudú takéto manifestácie a nebude takmer plošné porušovanie ľudských práv. Keď si zoberieme tieto posledné týždne v slovenskom parlamente, možno to, čo sa najčastejšie opakovalo, boli ľudské práva, nedodržiavanie ľudských práv, nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti. To znamená, že stále sme stavaní pred... pred istý, istú výzvu, aby sme sa na obranu ľudských práv postavili. Veronika Remišová určite nevedome si dnes obliekla modré šaty. Modré šaty sa stali symbolom Sviečkovej manifestácie, pretože policajt, ktorý hovoril do toho ampliónu, tak hovoril, povedal, že sústreďte sa na tú pani v tých modrých šatách a skutočne tie modré šaty sa stali takým symbolom Sviečkovej manifestácie. Ja ti ďakujem, Veronika, aj keď možno si v tom, si v tom nevinne. A títo ľudia aj za cenu toho, že nevedeli, ako to skončí, nevedeli, či budú vo väzení, alebo vyhodení z roboty, tak vydali svedectvo o tom, že ľudské práva treba dodržiavať, že ľudské práva sú, sú niečo, na čom musí stáť svet, pretože ak to nebude, a to je jedno, v ktorej téme, ak to nebude, tak budeme tak ako v tieto dni, aj v tomto parlamente donekonečna hovoriť len o rešpektovaní ľudských práv, ale skutok obyčajne utiekol. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:37] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť spravodajca? Prosím, máte slovo. [16:39] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Taktiež veľmi krátko. Ďakujem za tento návrh, taktiež ďakujem všetkým, ktorí vystupovali, a osobne si myslím, že dedičstvo Slovenskej republiky nie je iba hmotné, ale práve aj hodnotové a charakter, spravodlivosť, ale aj, aj odvaha bojovať za ľudské práva všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili či Sviečkovej, alebo 17. novembra, boli tak silné, že zmenili dejiny, zmenili chod štátu, zmenili vládnu moc, ktorá vtedy, keď, ktorá vtedy vládla, a myslím si, že človek je stále tou najsilnejšou, najsilnejším bodom, obyčajný človek, ktorý, ktorý má charakter, ktorý má dobré srdce, je tou najsilnejšou zbraňou, a tak aj taký prejav vďaky, úcty voči tým, ktorí vybojovali vlastne to, čo máme dnes, že môžme slobodne rozprávať, že naše práva sú chránené, tak už iba z úcty k týmto ľuďom, ktorí, ktorí sa zapríčinili o to, čo dnes žijeme, a že môžme naozaj slobodne žiť, tak vás vyzývam aj v mene svojom, aby ste nepozerali na to, kto to predkladá, ale aby naozaj po 35 rokoch sa dostalo takejto vďaky všetkým tým, ktorí boli na tých, na tom námestí v Bratislave, všetkým tým, ktorí bojovali a nebáli sa napriek tomu, že nevedeli, ako dopadnú, ostať, vytrvať, a tak ako Božie slovo hovorí, kto vytrvá do konca, bude spasený, tak aj, aj my, všetci tí, ktorí máme to právo v utorok hlasovať aj za tento návrh zákona, tak ukážme svoju hrdosť, ukážme to, ako sme hrdí na dedičstvo Slovenskej republiky aj na to, nie iba na to hmotné, ale práve na to charakterové, na to, čo naši otcovia, naše staré mamy a možno aj vaši otcovia, ja som síce mladý, ale vaši otcovia, možno vy sami ste boli na tom pochode, na tej sviečkovej manifestácii, tak podporte tento návrh a ešte raz, ďakujem aj tebe, Anka, aj tebe, Rišo, za tento návrh. Ďakujem za slovo. (Potlesk.) [16:39] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ako ďalší bod nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Je to tlač 157, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 154. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 157.) [16:41] Gábor Grendel Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh novely Trestného zákona (tlač 157) predkladá skupina poslancov za účelom sprísnenia trestov pre páchateľov trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. [16:44] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Branislavovi Vančovi, nech sa páči. [16:48] Branislav Vančo Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v riadnom, pardon, v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:48] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Matovič, ale ešte predtým sa do rozpravy prihlásil navrhovateľ pán poslanec Grendel. Nech sa páči. [16:50] Gábor Grendel – Vystúpenie Opäť ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, trestný čin prevádzačstva definuje Trestný zákon v § 355 nasledovne: – v ods. 1: Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov. – v ods. 2: Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo b) na účel podľa písm. a) vyrobí, zaobstará, poskytne, alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov. – v ods. 3: Odňatím slobody na 7 rokov až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 a) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech, b) z osobitného motívu, c) spôsobom, ktorý môže ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb alebo znamená neľudské zaobchádzanie, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo zneužívanie prevádzaných osôb, alebo d) závažnejším spôsobom konania. – odsek 4: Odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) a získa ním pre seba alebo iného značný prospech, alebo c) ako člen nebezpečného zoskupenia. – odsek 5: Odňatím slobody na 12 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v ods. 1, alebo 2 a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, b) a získa ním v prospech veľkého rozsahu, alebo c) za krízovej situácie. Toľko súčasné znenie Trestného zákona. Uznávam na základe udalostí z ostatných týždňov, že súčasná vládna koalícia presadzuje skôr tzv. humanizáciu trestov, teda znižovanie trestov, čo znižuje aj šance na prijatie tohto zákona. Všetci vieme, že Robert Fico a Boris Susko skôr presadzujú pomoc páchateľom, a nie obetiam trestných činov, ale predsa len si dovoľujem predložiť tento zákon, lebo po skúsenostiach z minulého roka viem, že niečo urobiť treba, a viem aj to, že tým niečím nemôže byť len jednorazová policajná akcia, ktorá má verejnosť presvedčiť, že za jednu noc sa niekomu podarilo vyriešiť problém s nelegálnou migráciou. Najneskôr od júna minulého roka je verejnou informáciou, že problém s nelegálnou migráciou na Slovensku máme. Hovoril o tom vtedajší minister vnútra Ivan Šimko aj tu v pléne Národnej rady, a to 15. júna minulého roka, citujem: „Aktuálne sa týždenné priemerné počty za posledných päť týždňov pohybujú už nad hranicou 655 zistených migrantov na tejto sekundárnej tranzitnej migrácii a predpokladáme ďalší nárast.“ Od júna minulého roka sa problém počas ďalších mesiacov nezmenšil, naopak, rástol. Žiaden problém totiž nezmizne, ak ho niekto nebude chcieť vidieť, ak o ňom nebude chcieť počuť alebo ak o ňom nebude chcieť hovoriť. Slovenská republika mala minulý rok vážny problém s nelegálnou migráciou a ak nechceme, aby sa ten problém opakoval, treba sa pokúsiť niečo urobiť. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky napríklad sa pokúsila problém vyriešiť tým, že podala protest proti príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru k postupu v súvislosti s vydávaním potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. To sú tie slávne papieriky, o ktorých dnešná vládna koalícia, ktorá radšej pomáha páchateľom než obetiam, tvrdí, že žiadnym problémom nie sú. Ak by to bola pravda, Generálna prokuratúra by proti nim zrejme nepodávala protest. Len pre osvieženie pamäte, dôvodom protestu Generálnej prokuratúry bol rozpor tohto príkazu s ustanoveniami Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov. Rozpornosť namietaného príkazu spočíva podľa Generálnej prokuratúry v tom, že ukladá vydať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenskej republiky aj tým osobám z tretích krajín, ktorých totožnosť nemožno zistiť, a teda u ktorých nie je možné zistiť splnenie zákonných formálnych podmienok na vydanie potvrdenia. Osobne som opakovane navštívil improvizovaný tábor vo Veľkom Krtíši v lete minulého roku, kde boli stovky migrantov zadržiavaní, a službukonajúci príslušníci Policajného zboru sami unisono tvrdili, že to vydávanie potvrdenia treba čo najskôr zastaviť legislatívnou cestou. Zdá sa, že s touto vládnou koalíciou sa na tom nevieme zhodnúť, aj preto sa pokúšame touto novelou Trestného zákona priniesť nejaké iné riešenie, na ktorom možno zhodu nájdeme. Problém s nelegálnou migráciou existuje a nestačí sa upokojovať tým, že v zimnom období vždy klesne záujem o nelegálne prekročenie hraníc, alebo slovami o tom, že nelegálni migranti nespáchali na území Slovenskej republiky žiaden trestný čin. Aj rozhodnutie Generálnej prokuratúry potvrdzuje indície, že časť nelegálnych migrantov uvádza nepravdivé údaje o svojej identite, o svojom mene a o dátume svojho narodenia, čo môže pre Slovenskú republiku znamenať zvýšené bezpečnostné riziko. Otázka je, čo s tým urobiť. V prvom rade si treba priznať problém a začať konať. Hlavnou úlohou štátu je zabezpečiť poriadok a bezpečnosť na svojom území. Jednorazové nasadenie policajných síl na jednu noc, k čomu pristúpila súčasná garnitúra, sa rozhodne nedá nazvať dlhodobým a systémovým opatrením v boji proti nelegálnej migrácii. Súčasťou rozhodnutí musia byť okrem hasenia akútnych problémov aj dlhodobejšie riešenia. Keď hovoríme o nelegálnej migrácii, mali by sme zasiahnuť tých, ktorí z nej profitujú. Prevádzačstvo je dnes na Slovensku relatívne výnosný biznis s relatívne malým rizikom. Základná trestná sadzba za tento trestný čin je totiž jeden až päť rokov, a preto odsúdení často končia s podmienečnými trestami. V predkladanej novele Trestného zákona preto navrhujeme sprísnenie sadzieb za trestný čin prevádzačstva, a to nasledovne: – v ods. 1 z jeden až päť rokov na tri až osem rokov, – v ods. 2 z tri až osem rokov na sedem až desať rokov, – v ods. 3 zo sedem až desať rokov na desať až pätnásť rokov, – v ods. 4 z desať až pätnásť na dvanásť až dvadsať rokov a – v ods. 5 z dvanásť až dvadsať rokov na pätnásť až dvadsaťpäť rokov. Panie poslankyne, páni poslanci, úlohou vlády Slovenskej republiky je zabezpečiť nastolenie práva a poriadku na území Slovenskej republiky. Za bezpečnosť obyvateľov je v prvom rade zodpovedné vedenie ministerstva vnútra a Policajný zbor Slovenskej republiky. Úlohou nás zákonodarného zboru je vytvoriť dostatočné legislatívne podmienky, aby ich práca pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti nevyšla nazmar kvôli bezzubým zákonom. Doterajšia prax ukazuje, že takéto sprísnenie Trestného zákona je nielen aktuálne, ale aj žiaduce, preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. [16:50] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvá, pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [17:00] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Gábor, že predkladáš tento veľmi užitočný návrh zákona. Určite je užitočnejší ako tie manévre, ktoré voči nelegálnej migrácii predvádzal pán minister vnútra Šutaj Eštok, a myslím si, že naozaj je dôležité, aby sme, aby sme postihovali a sprísnili tresty pre nelegálnych, nelegálnych prevádzačov. Nelegálni prevádzači často v podstate sú príčinou aj toho, že tisíce, tisíce ľudí sa vydávajú na ťažkú a nebezpečnú cestu, ktorá pre nich často končí tragicky, a nie je možné, Európska únia jednoducho nie je nafukovacia a nie je možné, aby teraz bola útočiskom pre všetkých migrantov z ekonomicky, z krajín, kde je ekonomický nedostatok. Takže určite ak záleží aj poslancom vládnej koalície na tom, aby sme obmedzili nelegálnu migráciu, aby tu neboli nelegálni migranti a aby sme mali účinné a efektívne nástroje proti nelegálnej migrácii, tak toto je návrh zákona, ktorý by mali podporiť bez nejakého zbytočného politikárčenia. [17:00] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Pán poslanec Šipoš. [17:01] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať poslancovi Gáborovi Grendelovi za prednesenie tohto zákona, že ho doniesol do parlamentu, pretože tu vidieť úprimnú snahu o to, riešiť tú nelegálnu migráciu. Vieme veľmi dobre, že teraz je obdobie, kedy sa na chvíľu zastavila, ale budúcnosť určite ukáže, že ten problém sa tu bude v nejakých etapách vyskytovať, a keď bude trošku teplejšie počasie a trochu menej strážená vonkajšia hranica Európskej únie, tak ten nátlak tu, samozrejme, bude. A kľúčoví sú práve tí prevádzači, nie tí migranti, ktorí sú už len v podstate niekým nasmerovaní a zavlečení, a resp. smerovaní do tej, do jadra Európskej únie a do našich hraníc. Takže toto je zákon, ktorý určite by mohol byť jeden zo zákonov, ktorý by mohol byť riešením na nelegálnu migráciu, a tu sa ukáže tiež, pri tomto hlasovaní, ako to vládni poslanci myslia s riešením tejto témy, pretože ukázať manévre jednu noc, keď už je po tej vlne, hovoriť o tom pred voľbami, že na hranici bude päťdesiat metrov každý... každých päťdesiat metrov jeden policajt alebo jeden vojak, sa ukazujú ako nereálne a sami vládni politici aj minister vnútra to nedokázali naplniť, tie predvolebné sľuby, s ktorými pred voľbami oblbovali voličov. Ale toto je zákon, kedy sa môže ukázať, že si ten prevádzač migrantov nabudúce dvakrát rozmyslí alebo tí ďalší si rozmyslia, keď získajú adekvátny trest za tento skutok. [17:01] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [17:03] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja osobne určite podporím každý zákon a každú snahu o to, aby Slovensko ochránilo svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že od pána navrhovateľa to neni až tak celkom úprimné, ale zase nechcem nikomu vstupovať do svedomia, pretože za ktorej vlády sa bezbreho otvorili stavidlá nelegálnej migrácie na Slovensko. Už neviem, či to bola vláda Hegera, alebo až tá posledná úradnícka vláda, ale treba sa skôr zamyslieť nad príčinami. Kto organizuje a riadi migráciu? Taký návrh, ktorý zaslúži pozornosť, ale nebol realizovaný, bol návrh pána poslanca Sulíka, že zriadiť záchytné tábory v Líbyi a tam v podstate riešiť, kto má nárok a kto nemá nárok na vstup do Európskej únie. Ale takisto vieme, že to gro tej migrácie riadia a organizujú mimovládne organizácie rôzne. To znamená, nalodia migrantov v Líbyi na gumové čluny, odplávajú sto-dvesto metrov od pobrežia, príde, prídu lode, ktoré vlastnia mimovládne organizácie a dovážajú ich do Španielska, do Grécka, do Turecka a tak ďalej. A to, potom čo príde ku nám, to už je iba tá posledná kvapka v mori, ktorú ja osobne určite potvrdím... podporím ako sprísnenie trestov. A treba sa zamyslieť nad tým, či tzv. Kalergiho plán na odstránenie alebo premiešanie bielej rasy, či toto, ktoré je riadené mimovládnymi organizáciami s tichým súhlasom Európskej únie, či toto už nie je finálny Kalergiho plán. [17:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Grendel. Prosím, upravte mu to. [17:03] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky. Súhlasím teda aj s pánom poslancom Ľuptákom, že sa treba zamerať na tých, ktorí organizujú migráciu. Tento návrh sa o to snaží v podstate a sústreďuje sa teda na tých, ktorí nelegálne zarábajú na prevádzačstve, pre ktorých je to výhodný biznis, lebo robia tento výhodný biznis a zneužívajú situáciu tých utečencov na to, aby, aby načierno zarábali peniaze, ktoré nikde nemusia zdaniť, nikomu sa nemusia spovedať, koľko na tom zarobili, a vedia, že aj keď ich polícia prichytí, tak im hrozí maximálne bezzubý podmienečný trest. Ešte pre doplnenie, samozrejme, tento návrh je mienený určite úprimne. A ešte pre doplnenie, toto sprísnenie trestov pre prevádzačov bolo pripravené už v minulom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, len vtedy ten Trestný zákon bol v legislatívnom procese už na konci volebného obdobia po tej letnej migračnej kríze a už sa nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu počas vlády pána Ódora. Vtedy malo byť na programe práve, mala byť novela Trestného zákona. Tam to bolo pripravené ako pozmeňujúci návrh, ale keďže pre rôzne obštrukcie už vtedy aj koalície, aj opozície sa rokovanie parlamentu neotvorilo, tak sa neprerokovala tá novela Trestného zákona, a tým pádom nebolo možné ani podať tento pozmeňujúci návrh, tak preto sme z toho teraz urobili novú novelu Trestného zákona. [17:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca a navrhovateľ nejdú sa vyjadriť. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 158, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí tlač 155. Dávam teraz slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 158.) [17:03] Veronika Remišová Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným citátom, a síce týmto: „Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.“ To nie je citát opozičného politika, ale je to citát Roberta Fica. Robert Fico viac ako desať rokov rafinovane využíval preukazovanie pôvodu majetku ako svoju marketingovú tému. Svoj prvý zákon, ktorý predložil do parlamentu v roku 2005, Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Aj z toho je vidieť, akým je mizerným právnikom. Druhý zákon predložil Robert Fico v roku 2010, no aj v tomto zákone ponechal ustanovenia, ktoré boli protiústavné. Zákon bol teda od úplného začiatku nefunkčný a občania sa právom môžu pýtať, či prijatie nefunkčného zákona nebolo vlastne zámerom Roberta Fica. Od roku 2005 ubehlo takmer 20 rokov a za týchto 20 rokov bol Robert Fico štyrikrát premiérom a z toho štyri roky vládol SMER sám. Takú moc nemal žiadny politik od vzniku samostatného Slovenska. A v tomto smere nespravil absolútne nič. A je veľmi dobrý dôvod, prečo Robert Fico s preukazovaním pôvodu majetku neurobil nič. Je totiž známe, že vzťah Roberta Fica k majetkom je unikátom v celom európskom priestore. Žiadna krajina nemá premiéra, ktorý by takým pochybným spôsobom zakrýval pôvod rozsiahlych výhod, ktoré si užíva, a rovnako nemá premiéra, ktorý by celé roky býval v luxusných akože prenájmoch u rôznych pochybných osôb za podozrivých finančných podmienok. Robert Fico takmer celú svoju profesionálnu kariéru žil len ako zamestnanec štátu, nikdy nič iné v zásade nerobil, pričom jeho oficiálne príjmy určovali právne predpisy. Na základe toho je pomerne jasné zrekonštruovať si, akými príjmami asi disponoval, a zároveň jeho verejne zdokumentovaný životný štýl, ako aj pochybné bytové pomery ukazovali zjavný nesúlad medzi príjmami a nákladmi či výhodami, ktoré Robert Fico ako verejný činiteľ požíval. Najznámejšia je pochybná bytová politika predsedu vlády. Všetci si pamätáme príbeh luxusného prenájmu u daňového podvodníka odsúdeného, právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka v komplexe Bonaparte, ktorý mal užívať takmer osem rokov. Podobný podnájom pokračoval v posledných rokoch v inom luxusnom podnájme u straníckeho kolegu, ktorý bol zavŕšený odkúpením nehnuteľnosti pod cenu a bez hypotéky, pričom existujú dôvodné pochybnosti o tom, či si mohol takúto transakciu dovoliť zo svojich oficiálnych príjmov. Navyše podľa medializovaných informácií kolega mu predal byt za výrazne nižšiu cenu, ako ho sám kúpil, čo samo osebe je proti akejkoľvek logike. Asi sa ešte nestalo, aby niekto kúpil byt drahšie, ako ho potom o niekoľko rokov predal. Problematika preukazovania pôvodu majetku verejných funkcionárov je na Slovensku ukážkou nefunkčnosti a diletantstva predovšetkým vďaka Robertovi Ficovi, ktorý pred rokmi uviedol do praxe absolútne nefunkčný zákon. Ale musím povedať, že podiel na pretrvávajúcom stave majú, žiaľ, aj niektorí kolegovia z bývalej vládnej koalície, ktorí za zákon, ktorí sme predkladali ešte za, za našej vlády nezahlasovali. Ale prípad Fico, ktorý som uviedla, ukazuje, že systém je nastavený na toleranciu nenáležitých výhod a je nastavený na skrývanie pôvodu majetku tak, aby tie najväčšie ryby obišli bez akejkoľvek ujmy. Aj preto vďaka tomuto prístupu ľudia vnímajú obrovskú nespravodlivosť, pretože tu vznikla skupina ľudí, ktorá sa obohacuje na štáte, obohacuje sa na úkor ľudí, ktorí poctivo platia dane. Je to skupina, ktorá nadobudla obrovské majetky nelegálnym spôsobom, korupciou, trestnou činnosťou. Mnohí z tých ľudí sú už teraz pred súdom alebo sú právoplatne odsúdení. A je to menšina, ktorá bohatne na úkor všetkých čestných ľudí, a potom je tu väčšina, ktorá na týchto podvodníkov drie. Bašternák napríklad prepísal väčšinu majetku z nelegálne nadobudnutých peňazí na iné blízke osoby. Marián Kočner, keď bol vo väzbe, tak sa postupne zbavoval majetku. Preverovanie majetku Jána Slotu polícia odložila a vyšetrovanie majetku Vladimíra Mečiara skončilo fraškou, napriek tomu, že Robert Fico sa ešte svojho času vyhrážal, že všetky jeho majetku musia byť dôsledne preverené. Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami, luxusné vily, autá, hodinky za desaťtisíce eur. Alebo štátni funkcionári, ktorí si na pumpe zabudnú batoh s 300-tisíc eurami a pôvod nevedia dôveryhodne vysvetliť, hovoria, že ho našli na povale u babky, alebo ktorí si na účty vkladajú obrovské sumy v hotovosti a tvrdia, že sú to dary. Napríklad myslím že medializovaný prípad pána špeciálneho prokurátora bývalého. Na základe súčasného platného zákona, ktorý teda schválil ešte Robert Fico, o preukazovaní pôvodu majetku, tak počet odsúdených ľudí, respektíve zhabaného majetku je nula. Takúto nespravodlivosť sme začali naprávať my za našej vlády so zaisťovaním majetku, čo mimoriadne vadilo súčasnej vládnej koalícii. A napríklad teraz už sa stalo počas tejto vlády, že podvodníkovi Bašternákovi zrušili prepadnutie majetku, pretože najviac sa podvodníci a zločinci boja toho, že príde o svoje ťažko nie zarobené, ale nakradnuté peniaze. Dovoľte mi teraz prečítať z dôvodovej správy návrh zákona, resp. uvediem teda najskôr v krátkosti zákon a potom ho vysvetlím ešte, ešte ďalej v rozprave. Takže predkladáme návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov do legislatívneho procesu a verím, že tento zákon poslanci aj podporia. Ďakujem veľmi pekne. A viac teda poviem v rozprave do ktorej sa hneď aj hlásim. Ďakujem. [17:06] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Poprosím teraz pána poslanca Jakaba, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [17:09] Július Jakab Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:17] Peter Pellegrini Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal deväť písomných prihlášok... ktorí budú zverejnení na tabuli. Ale ešte predtým vystúpi v zmysle rokovacieho poriadku pani navrhovateľka, ktorá sa prihlásila do rozpravy prvá, nech sa páči. [17:19] Veronika Remišová – Vystúpenie Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teraz uviedla podstatu, v čom spočíva náš návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. Hoci nový zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku platí 13 rokov, to je ten Ficov zákon, a mal byť pilierom boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a jedine, kde sa využíva, je pri riešení susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zákon možno obísť veľmi jednoducho, tak bol teda aj písaný, buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od zákona, ako máme my, v iných krajinách, napr. Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Maďarsko, Španielsko, Česká republika alebo Rumunsko, obdobný zákon o preukazovaní pôvodu majetku je funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej úrovni. V týchto krajinách však preukazovanie pôvodu príjmov a majetku nespočíva v konaní prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ale v dodatočnom zdanení nepreukázaných príjmov a majetku a vyrubení vysokého penále prostredníctvom správcu dane, najčastejšie je to daňový úrad, ktoré sa v najvážnejších prípadoch rovná fakticky prepadnutiu takýchto príjmov alebo majetku. Čiže to dodanie nie je 100 % z hodnoty majetku, nepreukázaného majetku. Cieľom návrhu tohto zákona je zabezpečenie efektívneho odhaľovania zatajených či nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom. Podotýkam ešte raz, zákon, ktorý presadil a schválil Robert Fico ako marketingový nástroj, tak je protiústavný. Ústavný sú ho vyhlásil za protiústavný. Na rozdiel od toho tento náš zákon rieši túto problematiku ústavne súladným spôsobom. Konanie, ktoré možno začať tak z úradnej povinnosti, ale aj na základe neanonymného odôvodneného podnetu tretej osoby, sa zameriava na preukázanie podozrivých príjmov a prípadne aj podozrivého majetku vrátane podchytenia neobvyklých obchodných operácií a účelového rozdeľovania majetku, pričom okrem dodatočného zdanenia nepriznaných príjmov ukladá správca dane ďalšiu sankciu vo výške 60 alebo 80 % z hodnoty nepriznaných príjmov, čo sa spolu s dodatočne zaplatenou daňou prakticky rovná 100 % nepriznaných príjmov. Primárne teda nejde o postihnutie majetku, ale príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý, čo však sekundárne bude viesť aj k postihnutiu samotného nelegálneho majetku, napr. v podobe jeho zaistenia a daňovej exekúcie. Zákon má primárne preventívny charakter, ale pri dôslednom uplatňovaní správcom dane znamená efektívny nástroj postihu nelegálneho majetku a príjmov, ktorý v súčasnosti nemá správca dane k dispozícii. Zákon pritom neznamená nejakú veľkú koncepčnú zmenu v oblasti daní z príjmu. Tento návrh zákona má vyslovene pozitívny dopad na štátny rozpočet a od návrhu zákona sa tiež očakávajú pozitívne sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a s inými medzinárodnými zmluvami a dokumentmi. Dovoľte mi teraz vysvetliť niektoré špecifické náležitosti tohto zákona. V praxi totiž neraz dochádza k situáciám, keď daňové úrady disponujú informáciami, ktoré získali z vlastnej činnosti, že majetok, spotreba alebo iné výdavky daňového subjektu nezodpovedajú deklarovaným príjmom, ktoré uvádza v daňovom priznaní, ale nemajú pritom absolútne žiadny efektívny nástroj na jeho postihnutie. Ide o situácie, keď daňovník vykazuje nízky základ dane, hoci vlastní majetok vysokej hodnoty alebo vedie nákladný životný štýl, a napriek zjavnej disproporcii medzi deklarovanými a faktickými príjmami majú správcovia dane, daňové úrady veľmi obmedzené možnosti na preukázanie nepriznaných a často nezdanených príjmov a ich dodatočného zdanenia. V podmienkach Slovenskej republiky sa dlhodobo nedarí postihovať príjmy a majetok, ktorých pôvod je nejasný. V podstate neexistujú tu inštitúty, ktoré by dostatočne odradili fyzické a právnické osoby od utajovania príjmu a majetku, resp. ich pôvodu. V súčasnosti existujú v zásade dva spôsoby sankcionovania osôb, ktorých životný štýl nezodpovedá deklarovaným príjmom. A prvou možnosťou je začatie trestného konania, napr. pri podozrení za spáchanie daňových trestných činov. Druhou možnosťou je konanie podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku, to je zákon, ktorý som spomínala, tzv. Ficov zákon, ktorého výsledkom by malo byť na konci prepadnutie majetku. Ani v jednom z oboch prípadov však doteraz v praxi neboli zaznamenané takmer žiadne výsledky v oblasti boja s korupciou. Pri porovnaní represívneho charakteru sankcie podľa Trestného zákona a Trestného poriadku či platného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a tretej možnosti, ktorú zavádza návrh zákona, tzv. zdanenie nelegálnych príjmov, sa spôsob dodatočného zdanenia nelegálnych príjmov a prípadne jeho aj daňovej exekúcie javí ako najefektívnejší, a to najmä vo vzťahu k rozpočtu verejnej správy s cieľom prispieť na financovanie verejných potrieb. Navyše, pri súbežnom uplatňovaní platného zákona o preukazovaní majetku a Trestného zákona a Trestného poriadku bolo treba prihliadať aj na zásadu nie dvakrát v tej istej veci , čo sa pri súbehu zdanenia nelegálnych príjmov a prípadnej trestnej sankcie páchateľa spočívajúcej v odňatí slobody za spáchanie trestného činu marenia výkonu správy daní nejaví ako problém. Okrem toho platný zákon o preukazovaní pôvodu majetku v plnej miere nezohľadňuje výhrady, ktoré vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. 29/2005, zatiaľ čo tento zákon, ktorý predkladáme, tieto výhrady v plnej miere zohľadňuje. Ústavný súd totiž konštatoval nesúlad, nesúlad zákona č. 335/2005 a návrh zákona je spracovaný do podoby nového zákona, hoci alternatívnym riešením mala byť novelizácia. Predmetom návrhu zákona je najmä stanovenie podmienok a postupu orgánov verejnej moci pri preukazovaní pôvodu príjmu majetku fyzických osôb a právnických osôb. Predmetné... Zákon sa bude vzťahovať na fyzické aj právnické osoby, ktoré sú považované za daňovníkov s obmedzenou aj neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa zákona o dani z príjmov. Zavádza sa napríklad úplne nový pojem, ktorý možno považovať za tzv. nepreukázaný príjem, ktorým sa rozumie príjem, ktorý nie je v rozsahu ustanovenom týmto navrhovaným zákonom hodnoverne preukázaný, to znamená ten príjem, ktorý nie je preukázaný, ktorý pochádza väčšinou z trestnej činnosti, napríklad prania špinavých peňazí alebo z drogovej činnosti, tak tento príjem sa následne podľa nášho zákona dodaní. Mechanizmus preukazovania príjmov, mechanizmus preukazovania príjmov v našom zákone je nastavený tak, že ho spustí správca dane na základe písomného oznámenia, alebo teda na základe podnetu. A rovnako však aj v prípade, ak má sám dôvodné podozrenie, že nárast príjmov a majetku daňovníka nekorešponduje s príjmami deklarovanými v podanom daňovom priznaní, pričom takýto nepomer medzi nárastom majetku, spotrebou alebo inými výdavkami a deklarovaným príjmom musí presiahnuť aspoň 133-tisíc eur práve kvôli tomu, aby nedochádzalo k nejakému šikanóznemu uplatňovaniu tohto, tohto zákona. Dovoľte mi, následne môžem, ak bude k tomu diskusia, môžem vysvetliť aj ďalšie, ďalšie technické podrobnosti, ktoré v tomto návrhu zákona, ktorý je dosť obsiahly, keďže je to, keďže je to v zásade úplne nová koncepcia, ktorú sme na Slovensku ešte nemali a ktorá nahrádza nefunkčný zákon, ktorý presadil Robert Fico, môžem ho v diskusii ešte... všetky technické mechanizmy môžem následne vysvetliť. Ale podstata tohto návrhu zákona je jasná – efektívne postihovanie nelegálnych príjmov, pretože zločinci, či už sú to vysoko postavení verejní funkcionári, alebo sú to drogoví díleri, alebo sú to ľudia, ktorí perú špinavé peniaze, jediné, čoho sa reálne boja, tak boja sa toho, že prídu o svoje, o svoje majetky. Tento návrh zákona, ktorý je účinný aj v iných krajinách, toto je napríklad, inšpirovali sme sa Českou, Českou republikou, tak tento problém efektívne rieši. Ďakujem veľmi pekne, a teda žiadam ctené poslanecké plénum aj o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. [17:20] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie – jedna faktická poznámka. Pán poslanec Ľupták. [17:34] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Remišová, určite nebudem spochybňovať, že tento návrh zákona myslíte úprimne, len mám niekoľko otázok. Prečo za vašej bývalej vlády sa to nedotiahlo do konca? Mali ste na to v podstate štyri roky, keď rátam aj Hegerovu vládu, aj Ódorovu vládu, takže to asi neni také zložité. A zákon o preukazovaní majetku je určite potrebný, alebo fungujúci zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A nerozumel som, prečo na začiatku, pravdepodobne pre verejnosť, musíme nakopať do premiéra Roberta Fica, lebo Robert Fico býval v nejakom prenajatom byte a tak ďalej. Vy viete lepšie ako ja, že Robert Fico je v podstate v politike viac ako 30 rokov a jeho príjmy sú nadštandardné, takže o čom sa tu vlastne bavíme. Nechcem mu teraz akože robiť advokáta. Je potrebné ten zákon urobiť tak, aby z toho nebola obyčajná šikana a hádzanie polien pod nohy bežným politikom. Hej, ja som teraz akože krátko nový politik, vybavoval som si výmenu starého autíčka 15-ročného za nové na lízing, urobil som to naschvál na začiatku obdobia, aby mi o rok, o dva, keby som to urobil, niekto nevyčítal, aha, to si kúpil za nakradnuté, ale keďže už som politicky exponovaná osoba, 10 dní trvá schvaľovanie lízingu. Obyčajná akontácia nejakých 14-15-tisíc eur. Desať dní, preverovanie na mraky, nie je to tak... ako neni je normálne celkom. A ešte by som dal krátku poznámku, spomínali ste, že sa prevádza na tých blízkych, blízke osoby. Čo takto prevod pána Matoviča majetku na Pau... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová s reakciou na faktické poznámky. [17:34] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Áno, my sme tento návrh zákona, ja som to povedala aj v úvode, že my sme ho predkladali aj za našej vlády, a niektorí naši kolegovia z vládnej koalície vtedy za tento návrh, žiaľ, nezahlasovali. Čiže to je taká moja veľká výtka aj voči kolegom, bývalým kolegom z vládnej koalície. Čiže to bola správna poznámka. Druhá vec, ktorú ste hovorili, aby nebol šikanózny, áno, práve preto je tam, je tam tá hranica, hranica 133-tisíc eur, aby nedochádzalo teraz k šikanovaniu verejných funkcionárov, či už je to politik, alebo ktokoľvek iný, za nejaké smiešne sumy. Tretiu vec, ktorú ste hovorili, áno, potrebujeme funkčný zákon preukazovania pôvodu majetku. Potrebujeme zákon, ktorý bude v súlade s ústavou, čo súčasný platný zákon, platný zákon, ktorý presadil Robert Fico, nie je. Prečo som začala Robertom Ficom, je preto, lebo Slovenskú republiku reprezentujú traja najvyšší ústavní činitelia. Robert Fico bol štyrikrát jedným z týchto najvyšších ústavných činiteľov. A bývať v byte odsúdeného daňového podvodníka za minimálne nájomné, resp. za podhodnotené nájomné, to bola pre Slovenskú republiku obrovská hanba. A prečo neustále sme sa vracali k tomuto preukazovanie príjmu a majetku, prečo to neustále rezonovalo, boli práve tieto pochybnosti. Aj teraz na výbore sme mali podnet. Namiesto toho, aby pán premiér prišiel, dodal výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dokumenty, ktoré boli potrebné, a tým by to bolo uzavreté, tak namiesto toho zneužil alebo skryl sa za vládnych poslancov, ktorí to zmietli zrejme na jeho, na jeho žiadosť zo stola, takže preto, preto sme začali práve týmto. [17:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho V rozprave teraz vystúpi písomne prvý prihlásený pán poslanec Galko. Nech sa páči, máte slovo. [17:34] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Vážená pani navrhovateľka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pridať pár myšlienok k predmetnému návrhu zákona. Nebudem sa už úplne podrobne vyjadrovať k pohnútkam, ktoré nás viedli k podaniu tejto normy, ani k technikáliám samotného návrhu zákona, ktorý predložila kolegyňa Veronika Remišová. Navrhovateľka ich podrobne vysvetlila, popísala vo svojej úvodnej reči spolu aj s mnohými pozitívnymi efektmi, ktoré by prijatie tejto legislatívy priniesli. Poviem na úvod len to, že sa cyklicky v určitých obdobiach, zvyčajne, samozrejme, predvolebných, objavujú u mnohých politikov kopa fráz o tom, ako treba stransparentniť verejný život, ako je potrebné nečestne nadobudnutý majetok niektorých politikov, verejných funkcionárov, podnikateľov a vlastne kohokoľvek, kto ho nadobudol v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, odhaliť a zadokumentovať a zhabať. Ale po voľbách tí istí politici na svoje sľuby zvyčajne veľmi rýchlo zabudnú alebo si nájdu tisíc dôvodov, prečo sa to práve teraz nedá legislatívne pripraviť, prečo sa to nedá zrealizovať a uviesť do života a praxe. Pritom sa všetci určite zhodneme na tom, že na takýto zákon o preukazovaní pôvodu majetku existuje na Slovensku mimoriadne silná spoločenská objednávka. Veď vidíme niektoré exponované aj menej exponované osoby, akým obrovským majetkom disponujú a aký luxus si doprajú, pričom tento ich majetok a luxus absolútne nekorešpondujú s ich oficiálnymi príjmami. Častokrát sú to ľudia pritom, ktorí v živote nič poriadne nerobili, netvorili žiadne hodnoty, nepodnikali a len sa v podstate celé svoje profesné pôsobenie motajú v politike alebo vo verejných funkciách, kde sú ich oficiálne príjmy jasne zadokumentované, a tieto nie sú až také vysoké. Alebo teda sú to osoby, ktoré síce podnikali, ale negenerovali žiaden alebo generovali len minimálny zisk, a to dlhodobo. Napriek tomu sa táto skupina ľudí obohacuje na štáte a to všetko na úrok ľudí, ktorí poctivo pracujú, poctivo žijú, zarábajú, platia nie malé dane, odvody a všetky možné poplatky, ktoré ako občania platiť musia. A toto je mimoriadne nespravodlivé. Táto skupina, malá skupina zbohatlíkov, ktorá nadobudla svoje obrovské majetky nelegálnym spôsobom, korupciou a trestnou činnosťou, takto beztrestne doslova parazituje na slušnej a pracovitej väčšine občanov Slovenska, a preto treba týmto ľuďom tento nečestne nadobudnutý majetok zhabať, treba im ho vziať. Pripomeňme si teraz pre príklad len najznámejšie exponované prípady. Vladimír Mečiar nám tu svojho času mával s uslzenými očami z televíznej obrazovky a lúčil sa s občanmi s tým, že odchádza z politiky len s jednou malou korzičkou. A vidíme, akým obrovským až nehoráznym nehnuteľným majetkom následne začal disponovať a užívať ho. Ján Slota sa nám tu roky rokúce vysmieval ako nedotknuteľný, silný politik. Kade-tade lietal na lietadlách, prevážal sa v luxusných autách. Nehnuteľnosti mu aj po odchode z politiky dlhodobo strážila drahá ochranka, ktorú bolo treba platiť. Oficiálne nikdy de facto akože nič nemal. Alebo keď sa presunieme do neskoršej, resp. do bližšej minulosti a čiastočne mimo politiky, tak vieme veľmi dobre, akým majetkom disponoval a dodnes vlastne disponuje aj zločinec Ladislav Bašternák, ktorý začínal kdesi pod hradom ako nejaký umývač áut v nejakej garáži alebo niečo podobné. To isté zločinec Marián Kočner. Ten disponoval a dodnes disponuje priam rozprávkovým majetkom, ktorý dokáže takpovediac obhospodarovať ešte dokonca aj z väzenia, kde sa teraz nachádza. Pamätáme si neuveriteľný až absurdný prípad niekdajšieho generálneho riaditeľa železníc, úradníka v podstate alebo manažéra štátneho, ktorý na pumpe stratil batoh, ktorý bol nájdený na toalete, a bolo v ňom 300-tisíc eur v hotovosti. A on sa bránil tým, že ich našiel kdesi v dome po svojej mame. My starší s nevyzmizíkovanou pamäťou si z minulosti dobre pamätáme, ako smerák a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír prišiel do politiky pred rokmi s holým zadkom, ako drobný živnostníček. Podotýkam, že to nie sú moje slová. Takto to o sebe hovorieval on sám. A po rokoch z nej odchádzal s miliónovými nehnuteľnosťami a luxusom. Prípadne si zoberme samotného súčasného premiéra Roberta Fica. Odhliadnuc od toho, že je to mimoriadne mizerný právnik, ktorý nevyhral žiaden spor, keď zastupoval Slovensko, majetok, ktorý užíva, ale tomuto majetku absolútne nezodpovedajú jeho oficiálne príjmy, ktoré sú verejne dostupné. Stačí si napočítať, koľko oficiálne platil nájomné u Bašternáka za svoje luxusné bývanie a aké mal v tom čase príjmy. Ani to mimoriadne zľavnené nájomné od tohto zločinca si zo svojich oficiálnych príjmov nemohol dovoliť. To by musel živoriť o vode a o kôrke chleba. Nehovoriac o inom luxuse, ktorým bol a je dodnes Robert Fico obhádzaný. Zahraničné hodinky za nekresťanskú cenu, drahá motorka, teraz nedávno nadobudnutý veľkometrážny byt v novej rezidencii Sokolská na Okánikovej ulici v širšom centre hlavného mesta, ktorý si dovtedy prenajímal od svojho straníckeho kolegu a bohviečo všetko ešte. A nakoniec aj súčasný predseda Národnej rady Slovenskej republiky a kandidát na prezidenta Peter Pellegrini vlastní a užíva nehorázne luxusný a drahý majetok, na ktorý si oficiálne nemohol legálne zarobiť. Žije v luxuse, ktorý nevie vysvetliť, pokiaľ teda niekto neverí tým jeho klamstvám o nejakej bohatej sestre alebo nejakom asistentovi, ktorému predal halu, ktoré každý príčetný človek skôr pokladá za drzú provokáciu, a nie za nejaké seriózne vysvetlenie. Tieto príklady, ktoré som spomenul, sú ale relatívne známi ľudia buď z politiky, alebo verejného pôsobenia, alebo ich prírastky v minulosti odhalili a riešili médiá. Lenže takýchto prípadov je oveľa viac, ktoré stoja za to, aby sa im štát venoval, stačí si napríklad pozrieť majetkové priznania verejných funkcionárov, ako sa menia v rokoch, politikov, napríklad regionálnych, ale aj šéfov štátnych orgánov, štátnych úradov, členov štatutárnych a kontrolných orgánov štátnych podnikov a podobne. Ako niektorým každý rok pribúdajú nehnuteľnosti, autá, a pritom hypotéky a úvery im nepribudnú žiadne. A už ani na pohľad voľným okom tieto ich prírastky majetkovo nekorelujú s ich oficiálnymi príjmami, ktoré sú voľne dostupné. Títo, a ale ešte aj iní ľudia, o ktorých ani nevieme, lebo nie sú tak exponovaní, sa nám doslova smejú do tvárí, verejne alebo v duchu, lebo súčasná legislatíva je na nich prikrátka. Jednoznačne môžeme konštatovať, že je vo verejnej záujme tento stav zmeniť a pravidlá nastaviť tak, aby štát voči takýmto ľuďom zakročiť vedel. Na tomto mieste treba povedať, že my tu nejakú legislatívu, ktorá sa tvári ako zákon o preukázaní pôvodu majetku, máme, ale tá je nanič, je nefunkčná a na jej základe nebol nikto ešte odsúdený ani nebude, lebo je bezzubá vrátane napríklad toho, že umožňuje vyšetrovaným osobám sa v procese preverovania majetku tohto majetku pohodlne zbaviť, prepísať ho na svoju rodinu, známych alebo ho jednoducho predať. Prípadov hodných preverenia majetku by sme vedeli mnohí z nás uviesť viacero, mnohí z nás, mnohí občania Slovenska máme vo svojom okolí tzv. lokálnych zbohatlíkov, u ktorých nie je jasné alebo, naopak, je až mimoriadne a úplne jasné, odkiaľ svoj luxus a obrovský majetok nadobudli, a nič sa nedeje. Tento stav je nebezpečný, demoralizuje spoločnosť a vieru v spravodlivosť, lebo ľudia na Slovensku vidia náhle a beztrestné bohatnutia mafiánov, politikov, špekulantov, ktorí si beztrestne užívajú pochybný majetok, a tí čestní, pracovití a slušní ľudia ťahajú dlhodobo za kratší koniec. V spoločnosti tak silnie úvaha, že žiť nečestne, kradnúť, podvádzať sa de facto oplatí, ak sa to robí šikovne. Zároveň je správne podotknúť, že existuje mnoho krajín, ktoré majú tento problém ošetrený aspoň čiastočne a ktorými je možné sa inšpirovať. Napríklad v Taliansku je prijatá tak účinná legislatíva zameraná predovšetkým na boj proti mafii a nelegálne nadobudnutému majetku, že výsledkom sú každý rok zabavené milióny eur, kopa nehnuteľností, podnikov, áut, ktoré štát jednoducho zhabe. Taliani idú vo svojej legislatíve dokonca tak ďaleko, že v určitých prípadoch pri podozrení z korupcie alebo sprenevery idú aj do preventívneho zaistenia majetku. Preto je namieste nefunkčný zákon zahradiť funkčným a riešenie, ktoré predstavuje Veronika Remišová cez dodatočné zdanenie nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý, a uloženie patričnej daňovej sankcie prostredníctvom správcu dane je riešením elegantným a bude funkčné. Takýto postup sa svojím efektom plne vyrovná zhabaniu nelegálne nadobudnutého majetku, nakoľko daňovník buď zaplatí hodnotu nepreukázaného majetku, alebo mu majetok bude odobratý v daňovom exekučnom konaní. Korektne je nastavené aj podávanie podnetov kompetentným orgánom, takže každý podnet musí byť písomne, aby neboli príslušné orgány zahlcované nezmyslami, ale zároveň platí, že každý oznamovateľ bude chránený utajením totožnosti aj ochranou podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Chcem na tomto mieste s plnou vážnosťou podotknúť, že nejaké obavy z preverovania majetku nie sú namieste. My, čo sme úspešne absolvovali a prešli bezpečnostnou previerkou a sme ju aj získali a príslušné orgány nám kontrolovali mimo iného legálnosť nadobudnutého majetku a naše príjmy do posledného centa, sme prežili oveľa väčšiu tortúru než potenciálne podľa tohto návrhu zákona preverované osoby a koruna nám z hlavy nespadla. Na záver mi teda dovoľte vysloviť presvedčenie, že niet žiadnej prekážky, aby sa politici naprieč celého politického spektra, ktorí svoje slová o transparentnosti a zlepšení čistoty verejného pôsobenia a spravodlivosti ako takej myslia skutočne vážne, nepostavili za tento návrh zákona. Je to návrh zákona pre čestných a slušných občanov a zároveň je to návrh zákona alebo zákon proti podvodníkom a zločincom. Dovoľujem si vás preto požiadať o jeho podporu. Ďakujem vám za pozornosť. [17:34] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie, pán poslanec, štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Grendel. [17:48] Gábor Grendel – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Priority každej vládnej garnitúry sa na začiatku každého volebného obdobia zapisujú do programového vyhlásenia vlády. Toto je štvrtá vláda Roberta Fica, a čo je zaujímavé, z tých štyroch vlád toto je prvá vláda Roberta Fica, ktorá si do svojho programového vyhlásenia nenapísala o preukazovaní pôvodu majetku ani čiarku. Nič. Pripomenieme si vývoj, ale ja ho potom budem ilustrovať aj vo svojom vystúpení v rozprave. Teraz v tejto faktickej poznámke sa zameriam čisto na programové vyhlásenia jednotlivých Ficových vlád. V roku 2006 prvýkrát si zapísali toto: „Vláda vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.“ Čiže žiaden symbolický zákon, ale uplatnenie v praxi. 2012: „Vláda vytvorí podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku.“ Taká trošku opatrná, alibistická formulácia. A v roku 2016: „Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti.“ Takže od maximálneho úsilia až po ústavný zákon a reálnej účinnosti, to boli slová, a potom ako vždy skutek utek a v roku 2023 už pre istotu ani tie slová. [17:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [17:50] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Reagujem teda na predrečníka. Stále sa nemôžem zbaviť, že vy ten zákon myslíte tak zase ako nejakú palicu na koalíciu, a poďme a Fico a zase Mečiar a tak ďalej a tak ďalej. Teoreticky, keby tento zákon bol prijatý, čo nebude, a vysvetlím prečo, tak na to nemáme ani dostatočne dimenzované daňové úrady, aby toto preverovali, to by sa museli nafúknuť minimálne päťkrát. Nie je to technicky realizovateľné. Ja skutočne úprimne som za to, aby ľudia, ktorí, aby sa zamedzilo nelegálnemu získavaniu majetku a kradnutiu. Asi takto. A funguje to tak, že raz to navrhne teraz opozícia, chce to ako bič na koalíciu, potom to o štyri roky navrhne, ja neviem, nová vláda zas to bude chcieť ako... alebo opozícia zas bič možno na vás. Aby to celé fungovalo, tak sa treba spojiť, koalícia a opozícia, urobiť taký návrh, aby nemal retroaktívnu účinnosť. Jednoducho už čo sa stalo za tie desaťročia, stalo sa. A aby to malo účinnosť iba na tých nových politikov. Všetci dávame teraz nejaké daňové priznania, priznáva sa tam nejaký majetok. Za štyri, za 10, za 40 rokov nech sa zhodnotí, ako som to získal. Jedine takto to bude fungovať. A kto potom bude, ako budú preukazovať pôvod majetku napríklad noví majitelia strategických podnikov, elektrárne, plynárne a tak ďalej, keď to dostali zadarmo, keď tam boli... alebo skoro zadarmo, keď tam boli silné podozrenia z korupcie rovnajúce sa istote, keď sa vyplácali dve miliardy korún za privatizačných poradcov, kde poradila privatizačná poradenská firma vybrať jedného účastníka z jedného a tak ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Tankó. [17:50] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem, Ľubo, za tvoju, za tvoje vystúpenie. Áno, kým v iných krajinách fungujú prísne mechanizmy na preverovanie a vyšetrovanie pôvodu majetku, na Slovensku dlhé roky fungujú podvodníci, mafiáni alebo organizované skupiny, ktorých pôvod majetku je nejasný alebo preukázateľne vysoko nad ich oficiálne majetkové pomery. A kvôli nefunkčnému zákonu naďalej vládne táto nespravodlivosť a podvodníci si svoj majetok môžu pokojne užívať aj naďalej. Sociálni demokrati, či z HLAS-u, alebo SMER-u, dlhodobo komunikujú, ako veľmi im záleží na zlepšovaní životných podmienok obyvateľov, ako sa chcú postarať o seniorov a aktuálne ako veľmi im záleží na tom, aby fungovala spravodlivosť na Slovensku. Priamym dôkazom je tá hanebná novela Trestného zákona. Ak ide poslancom vládnej koalície o dobro tejto spoločnosti, nemali by mať absolútne žiadny problém s posunutím tohto návrhu zákona do ďalšieho čítania a hlasovať aj nohami. Ak to bude naopak a nepodporia ho, poukážu zase len na svoju DNA a to je klamstvo, ignorantstvo a populizmus. [17:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [17:50] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Taktiež, Ľubo, ti ďakujem za to, ako si to poukázal a rozobral v konkrétnych prípadoch, a naozaj preukazovanie pôvodu príjmov a majetku je dôležité pre to, aby Slovensko si zachovalo nejakú tú svoju čistotu a bojovalo proti korupcii. Ďakujem ti aj za príklad vlastne Talianska, tak ako to funguje u nich, a naozaj je to jeden zo siedmich spôsobov, ako zaviesť vlastne aj na tejto politickej scéne poriadok a zabrániť teda nadmerným príjmom, k obohacovaniu sa majetkami, ktoré, tak ako si spomínal, v konkrétnych prípadoch, sú až rozprávkovo vysoké, a luxus, ktorý vlastne si si zadovážili alebo majú určití ľudia, tak keby tento luxus sa prerozdelil a... a vlastne... možno predal, tak koľkým ľuďom by sme pomohli ? Koľko bezdomovcov je na Slovensku? Koľko je ľudí, ktorí, koľko je ľudí na Slovensku, ktorí nedokážu vyžiť, ktorí sa trápia a žijú v chudobe? Presne o to nám ide, aby sme boli spravodliví a aby zákon platil rovnako pre všetkých, aj pre politikov a mocných, ktorí, ako vieme, za 30 rokov v niektorých prípadoch sa obohatili tak, že môžu generácie a generácie nič nerobiť a iba si užívať ten luxus, majetok a peniaze. Ďakujem ti, Ľubo. [17:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Galko. [17:50] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja budem reagovať na dvoch poslancov, pána Grendela a pána Ľuptáka. Čo sa týka pána Grendela, ja som tiež zaregistroval, že táto vláda nemá zavedenie tejto legislatívy v programovom vyhlásení vlády, ale to nenásobí, nedelí, a práve preto je dobré, že Veronika Remišová predkladá tento návrh zákona, a ja si myslím, že ten tá spoločenská objednávka je tu naozaj veľmi, veľmi, veľmi silná a veľmi veľká, a aj keby hneď ten návrh zákona teraz neprešiel, a by si ho koalícia osvojila a by ho predložila ona s nejakými úpravami alebo, alebo v nezmenenom znení ozaj ako vládny návrh zákona, tak teda si myslím, že dôležitý je výsledok, a nie to, že ako sa k nemu prepracujeme v tomto prípade. Čo sa týka pána kolegu Ľuptáka. Žiadna palica na Fica a Mečiara to, to sú jednoducho príklady, ktoré boli exponované, ktoré boli mediálne známe, preto som ich použil. Verte tomu, že nejaké tie oznámenia by určite došli aj na opozičných politikov, ale, ale skôr si myslím, že by to bolo možné aj využiť na to, aby sa odhalili ľudia, o ktorých ani nevieme, hej, o ktorých, sú známi, len, len lokálne. Nesúhlasím so žiadnymi hrubými čiarami, to je nezmysel. Však si zoberte, že nejaký mafián, teda keď už ideme preč od tých politikov, nadobudne nejakým podvodom, trestnou činnosťou nadobudne nejaký nehorázny majetok a je to už dávno premlčané a práve na základe takéhoto funkčného zákona by sa mu dokázalo, že ten majetok nadobudol protiprávne, no tak aspoň o ten majetok príde. A daňové úrady nebudú zahlcované, lebo keby sme zobrali len Mečiarovu Elektru alebo to, čo vlastní Kočner a Bašternák, tak z toho pohodlne zaplatíme obrovské množstvo daňových úradníkov. Oni si sami na seba zarobia. [17:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Šipoš. [17:58] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som hneď na úvod poďakovať pani poslankyni Remišovej, že prišla s týmto zákonom do tohto pléna, a toto je taký druhý zákon z dielne nášho klubu Slovensko - Za ľudia - Kresťanská únia, ktorý ide proti ľuďom, ktorí robia nelegálne veci, ktorí nadobúdajú majetky nie v súlade so zákonom, ktorí sa tomu vyhýbajú, ktorí sa vyhýbajú hmotnej zodpovednosti. A o hmotnej zodpovedni... hmotnej zodpovednosti a zákone, ktorý to mal doručiť, o tom sme už rokovali a dokonca aj hlasovali a treba povedať pre tých ľudí, ktorí to sledujú, že len 13 poslancov v tejto snemovni hlasovalo za zákon o hmotnej zodpovednosti politikov, čo je podľa mňa veľmi smutné, ale o niečom to svedčí. Dnes tu máme zákon, ktorý by mal zaistiť to, aby ľudia na Slovensku, verejní funkcionári, politici dokázali preukázať, ako nadobudli svoje majetky. A ak to nedokážu, tak by mali zaplatiť adekvátnu daň, prípadne ak to nedokážu zaplatiť, tak by ten majetok mali vrátiť alebo im bude zhabaný, čo, si myslím, je v záujme všetkých poslancov tejto snemovne. A na úvod poviem, len, len jednu vec alebo chcem sa prihovoriť vládnym poslancom, ktorí tu niektorí sú a dali si tú námahu, že prišli dnes do roboty, aj keď sa minulý týždeň si rozhodli, že sa nebude hlasovať a nebudú tu chodiť, ale aspoň tí, ktorí tu sedia. No, tak koľko ich je sedem-osem? Možno niektorí si to vypočujú, niektorí to budú sledovať. Chcem ich povzbudiť, že podľa mňa, keď majú podporiť nejaký opozičný návrh, tak je to práve tento. Vládni politici niektorí majú plné reči toho, natáčajú videá, predbiehajú sa, ktorý príde s nejakým neskutočným odhalením toho, ako tu niektorí opoziční politici nadobudli nelegálne majetky. Mňa teraz napadol príklad, kedy tuná kolegyňu Remišovú obvinili z toho, že nakradla obrovské peniaze, obrovské majetky získala. Tu pán Kaliňák junior asi vie, o čom hovorím. A teraz je podľa mňa obrovská možnosť, pán Kaliňák a spol., zahlasovať za tento zákon a máte Remišovú takto na tanieri. Máte normálne, že teraz máte možnosť zahlasovať za zákon o preukazovaní majetku a takto môžte krásne tej Remišovej ten nelegálny majetok, ktorý nakradla, normálne, že jej to môžte zobrať, alebo obrovské dane z toho zaplatí. Pán Kaliňák, nie je to super? Veď to je perfektná vec. Ja som očakával, že prídete s tým vy ako poslanci, ale zatiaľ ste len s pánom Mažgútom dali zákon o nejakých cyklotrasách v Bratislave a potom ste to následne stiahli, ale teraz je možnosť, ako tej zlej Remišovej zobrať tie nelegálne zhabané majetky, ktoré ona nepoctivo nakradla. A poďme ďalej. Máme tu... síce tu teraz nesedí pán Migaľ, ale ďalšieho pána poslanca z HLAS-u, ktorý stoj čo stoj krvopotne hľadal, preskúmaval majetky a zistil, že Matovič nelegálne nadobudol obrovské majetky, že nakradol nenormálne peniaze, mal ne... nejaký kaštieľ a je to daňový podvodník a neviem čo všetko. A teraz je ten čas, páni, vládni poslanci. Teraz môžte šliapnúť tomu Matovičovi na otlak. Stačí schváliť zákon, ktorý predkladá kolegyňa Remišová, a máte vyriešené dve muchy jednou ranou. Predpokladám, že vy s vaším pohľadom, tuná sa hlási občas pán poslanec Lupták, ktorí hovoríte, že toto je namierené len voči nejakým vašim vládnym... teraz ministrom alebo poslancom, alebo zástupcom vašej vlády a vašej garnitúry, že oni sú v podstate čistí. Oni všetko, čo nadobudli, je v podstate legálne, zarobili si na to. Oni sú v podstate seriózni, čistí. Všetko je v súlade so zákonom. Všetko sedí. Oni sa nemajú čoho báť. Tak prečo by sme do toho nešli? Prečo nejdeme po tých zlých ľuďoch, o ktorých vy hovoríte, ktorí tu kradli, ktorí si tu nelegálne nadobudli majetky, ktorí sú daňoví podvodníci? Podľa mňa je to ideálna príležitosť, aby ste teraz ukázali vašim voličom, že vy jednoducho chcete spravodlivosť, že vy sa toho nebojíte, lebo však vy máte všetko v súlade s kostolným poriadkom, vaši predstavitelia majú tie 30-tisícové hodinky poctivo zarobené, majú tie luxusné haciendy, poctivo na nich zarobili počas tej kariéry, ktorú, ktorú urobili v politike mnohí. Podľa mňa je teraz akože fakt vyslovene ten správny čas. Čiže osobne si myslím, že nikto z poslancov tejto snemovne by nemal mať s tým zákonom problém. My tvrdíme, že my sa toho nebojíme. Poďme nastaviť, poďme si povedať, kto ako nadobudol majetky, či to bolo nelegálne, legálne. My tvrdíme, že my sme s tým okej. Vy asi, predpokladám, že tiež si myslíte, že vaši predstavitelia sú okej. Tak potom čoho sa báť, kde je problém? Myslím, že aj pán Lupták potom nebude mať ten pocit, že my tu nejakým spôsobom sa snažíme nasmerovať na nejakých vládnych predstaviteľov. No a teraz by som sa chcel aspoň tých 13 minút a 30 sekúnd, ktoré ste mi dovolili vystúpiť, lebo nemal som, bohužiaľ, príležitosť pri štátnom rozpočte, tam ste mi to slovo zobrali, ani pri kompetenčnom zákone, ani pri zákonoch, ktoré išli, či už trestné sadzby, ktoré ste znižovali, alebo ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, tam som nemohol vystúpiť, tak ďakujem, že môžem aspoň tu vystúpiť a povedať svoj názor a niektoré myšlienky, ktoré chcem, aby v tejto rozprave zazneli. Štát, to si môžme povedať a podľa mňa s tým každý súhlasí, nevie účinne zasiahnuť voči podvodníkom, ktorí žijú očividne nad svoje pomery, čo dlhodobo traumatizuje a demoralizuje slovenskú spoločnosť. V Rumunsku protikorupčné orgány zhabali majetok piatim ľuďom, medzi nimi predsedovi vládnej strany, ktorý je vyšetrovaný pre podozrenie zo zneužitia eurofondov, napríklad vo Francúzsku je zákon tak prísny, že úrady sledujú, či príjmy zodpovedajú životnému štýlu konkrétneho človeka. Dotyčnému, ktorý žije nad pomery, môžu potom, samozrejme, zvýšiť daň. To spomínal aj môj kolega poslanec Galko, že ako v Taliansku tiež je nastavený ten zákon, že jednoducho už preventívne, keď sa vidí, že tento človek má obrovský majetok a nemohol si naňho zarobiť, tak už preventívne ten majetok sa zaisťuje. No a u nás je možné (povedané so smiechom), je v podstate možné všetko. Napríklad, že Bašternák, Ladislav Bašternák, to je ten, u ktorého Robert Fico istý čas býval za polovicu nájmu, ktorý bol na trhu, tak Bašternák povie, že zaplatil 12 mil. eur v hotovosti za sedem bytov, a políciu ani nezaujíma a nezaujímalo ju, odkiaľ tieto peniaze zobral. Lenže Bašternák je len jeden z mnohých prípadov. Ja som veľmi rád, že počas našej vlády, a ukázalo sa, že vtedy polícia skutočne mala rozviazané ruky a vtedy začali orgány činné v trestnom konaní konať, že sa začali vyšetrovať tieto kauzy, obrovské kauzy, že aj ten Kočner, aj ten Bašternák v tej base sedia, resp. Kočner ešte sedí, aj keď za... je možno iný delikt, ale, ale minimálne ľudia na Slovensku zbystrili pozornosť, že niečo sa deje, že tu nastala nejaká zmena, že tu nie sú vyvolení politici, ktorí sú momentálne pri moci, a tým sa nemôže nič stať. Že keď ide nejaký podnet na výbor, ktorý má riešiť tie ich majetky, tak sa to zrazu nezahladzuje, nehádže sa to, nezametá sa to pod koberec a toto je podľa mňa veľmi potrebné ľuďom na Slovensku hovoriť. Áno, sme teraz v opozícii, vládnete vy, máte ministerstvo vnútra, máte tam vlastného prezidenta Policajného zboru, šéfa inšpekcie, ministra spravodlivosti, čoskoro možno, keď pán Pellegrini bude prezident, budete mať aj šéfa SIS-ky a máte všetko pod kontrolou. Myslím si, že teraz je ten správny čas, kedy môžete ľuďom ukázať to obrovské gesto, že vy sa nebojíte toho, aby bol tu skutočne funkčný zákon o preukazovaní majetku. Ja by som sa chcel zamerať na štyri mená, významné mená, áno, sú to predstavitelia vládnej koalície, ktorí tie svoje majetky akosi nevedia vysvetliť, alebo je to veľmi podozrivé, a keď sa ich novinári pýtajú na otázky, aby preukázali, odkiaľ tie peniaze získali, aby povedali, odkiaľ majú tie vily a odkiaľ majú haciendy, odkiaľ má... odkiaľ majú ten majetok, keď niektorí ani nemajú hypotéky a vlastnia obrovské nehnuteľnosti za... v pomerne mladom veku, tak vtedy sú ticho, vtedy sa vyhýbajú, vtedy zahmlievajú, vtedy prekrývajú tieto, tieto témy. A podľa mňa by bolo fajn, aby ľudia, ktorí pozerajú túto rozpravu, aby sa nad tým zamysleli. Takže poďme na horúceho kandidáta, šéfa SIS, pána Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara, ktorý už len je už len takýto kúsok od toho, aby bol vymenovaný za šéfa SIS. Aktuálny štátny tajomník rezortu spravodlivosti pán Gašpar, ktorého vláda navrhla na post šéfa informač... slovenskej informačnej služby, má tiež veľmi podozrivo hodnotný majetok. V minulosti syn poslanca Tibora Gašpara pôsobil napríklad ako vyšší súdny úradník či vyšetrovateľ v Policajnom zbore. V poslednom období pred parlamentnými voľbami pôsobil ako advokát a medzi jeho klientov patril napríklad nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Majetkové priznania... priznanie Pavla Gašpara zatiaľ nie je dostupné, Národná rada ho ešte nestihla od jesene minulého roka zverejniť, hoci priznania iných verejných funkcionárov sú už k dispozícii, a nespracované prázdne priznanie funkcionára dokonca vedie pod nesprávne uvedeným menom Peter Gašpar. Takže Pavol Gašpar podľa katastra vlastní viaceré nehnuteľnosti, spolu s manželkou sú majiteľmi domu v lukratívnej časti Nitry na kopci Zobor, okrem toho má aj iné nehnuteľnosti, kde už však jeho manželka nefiguruje. Je uvedený na listoch vlastníctva domu v Kr... v Krškanoch pri Nitre, bytu v Nitre či chaty v Banskej Hodruši. S výnimkou bytu v Nitre pri žiadnej z nehnuteľností nie je zapísaná ťarcha v prospech banky. Na dva domy ani chatu teda Gašpar nečerpá hypotéku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas do terajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Právo vyštudoval na Paneurópskej vysokej škole v roku 2011. V roku 2012 a ’13 bol radovým vyšetrovateľom v Nitre. Potom nastúpil ako štátny radca do kancelárie Súdnej rady, no už po vyše dvoch mesiacoch v januári 2014 sa stal asistencom súd... asistentom sudcu na Najvyššom súde. Platovo si pohoršil. Vždy mal ambície pracovať na prokuratúre alebo v súdnictve. Vzhľadom na to sa aj za cenu zníženia platu asi o 30 % rozhodol odísť z polície a pripravovať sa na justičnú skúšku, tvrdil vtedy jeho otec Tibor Gašpar, ktorý bol policajným prezidentom. Predsedom najvyššieho súdu bol Štefan Harabin. Obaja odmietali, že by Gašpar mladší dostal na súd protekč... že by sa dostal na súd protekčne, aj keď obišiel výberové konanie. Nemá žiadne výhody. Oproti bývalej profesii si výrazne platovo pohoršil, toľko citácia z v tom čase Harabinovej kancelárie, ktorá odišla novinárom. Pre nízke platy boli vtedy súdni úradníci v štrajkovej pohotovosti, vo februári 2015 dokonca zorganizovali celoslovenský štrajk. Na protest do Bratislavy ich prišlo zhruba 500. Plat asistenta sudcu bol v spomenutom období podľa odborárov v zhrubom... v hrubom 650 eur. V roku 2016 postúpil Gašpar na pozíciu vyššieho súdneho úradníka s platom asi 800 eur. V tom istom roku kupoval aj dom, ktorý neskôr prestaval na luxusnú vilu. Mal 28 rokov. Vyzerá to tak, že v minulosti kúpil viacero starších nehnuteľností, aby ich neskôr zhodnotil ako dom pod Zoborom. V roku 2017 podľa údajov z portálu Transparex.sk kúpil byt v starom bytovom dome neďaleko centra Nitry. Bytovka je ohradená a má uzavretý vstup len pre svojich obyvateľov, k bytu tam Gašpar prikúpil aj garáž. Naplno sa však rozbehol v roku 2021. Hoci vtedy práve staval prepychovú vilu, vyšlo mu aj na kúpu ďalších dvoch nehnuteľností. Išlo o opäť o starší rodinný dom, vhodný na prestavbu, v časti Horné... Nitry Horné Krškany a tiež chalupu v pôvodnom stave v Banskej Hodruši. Okrem toho, že na otázky týkajúce sa jeho majetku neodpovedá, stále nie je zverejnené ani jeho oficiálne majetkové priznanie. Majetky iných úradníkov, ktorí nastúpili po príchode Ficovej vlády, sú už prístupné. Po nástupe do tajnej služby bude musieť Pavol Gašpar prejsť bezpečnostnou previerkou, v rámci nej sa zisťuje aj to, či majetok uchádzača zodpovedá jeho predchádzajúcim príjmom. Šéfovi SIS však robí previerku samotná tajná služba, takže by to preňho nemal byť problém. Poďme sa pozrieť na predsedu vlády, ktorý dlhodobo má problém s bývaním alebo mal problém s bývaním, vieme veľmi dobre, že dlho si nevedel kúpiť nejakú vlastnú nehnuteľnosť, musel, chudák, bývať hore-dole v podnájmoch, po kamarátoch, nakoniec sa podarilo zhodou okolností získať nájom u daňového podvodníka Ladislava Bašternáka na tom najvyššom poschodí v komplexe Bonaparte, ktorý, si predstavte, že zhodou okolností jediný má výhľad 365 stupňov na celú Bratislavu, to je náhodička. A ešte aby som nezabudol, jeho susedom, priamym, je kto iný ako pán Kočner, ktorý sedí v base. Podľa výsledku analýzy Fico musel pracovať ako advokát minimálne dva až tri týždne na to, aby si mohol dovoliť luxus, v ktorom žije. Advokát Fico, teraz už premiér, zarobí, samozrejme, že viac ako politik. Najmenej dva až tri týždni... dva až tri dni v týždni by sa musel Robert Fico naplno venovať advokácii, aby zarobil sumu 52 600 eur, ktorú si z toho z povolania uvádzal ako príjem v majetkovom priznaní. Z funkcie poslanca parlamentu mal ročný plat 36 720 eur. Nie je známe, kto sú jeho klienti, prípadne aká je jeho odmena, no ale takmer 60-tisíc eur zarobí v Bratislave právnik so skúsenosťami, ak robí najmenej dva až tri tý... dva až tri dni v týždni, ako to pri poslaneckej práci a vedení najsilnejšej opozičnej strany Fico stihne, tiež nevysvetlil. Robert Fico si za svoju dlhoročnú politickú kariéru zvykol, že nič vysvetľovať nemusí. Dodnes neobjasnil svoju cestu súkromným lietadlom, ktoré vlastní... ktoré vlani letelo do Abú Zabí s medzipristátím v Turecku. Médiá vtedy upozornili, že od Abú Zabí je len 150 kilometrov, od miesta, kde sa zdržiaval stíhaný oligarcha Miroslav Výboh. Na palube bol okrem neho Kaliňák, predpokladám, že Robert, a Ficova priateľka, právnička Katarína Szalayová. Kaliňák vtedy tvrdil, že za súkromný let platil on, aby poslancovi Ficovi nevznikli náklady. Koľko to bolo, neuviedol. Hoci oficiálne veľký majetok nevlastní, samozrejme, že býva rád v luxuse. Teraz aktuálne sa mu podarilo zase veľmi výhodne kúpiť nehnuteľnosť, ja hovorím, že fakt ma dobré, dobrých kolegov, lebo si predstavte, že poslanec Muňko, ktorý kúpil byt pred piatimi rokmi, tak on mu ho predal po piatich rokoch, čo všetci vieme, že v Bratislave extrémne išli ceny nehnuteľností hore, tak on mu ho predal za 100-tisíc lacnejšie. No nemaj rád takého kolegu pána Muňka. Kto by nechcel mať pána Muňka ako kamaráta? Myslím, že každý z nás by to chcel. Len potom, že ako by sme spali po večeroch, že? Ako by sme večer išli spať, ako by sme sa vedeli pozrieť našim rodinám, našim ženám, našim deťom do očí, keby sme vedeli, že takto sme prišli k takýmto luxusným nehnuteľnostiam? No a dnes vieme, že, ako sme spomínali, že býva v tej luxusnej nehnuteľnosti, kúpil to o 100-tisíc lacnejšie, dnes by bolo veľmi dobré, keby premiér Fico vedel vysvetliť, odkiaľ si na to zarobil, prečo to kúpil tak lacno, ako je to možné, že sa tu dávajú takéto obrovské zľavy vyše 100-tisíc eur, taký bežný človek 100-tisíc eur bežne nevidí na stole, ani si na to nezarobí za jeden, za dva, za tri roky, ale Robert Fico zase vie veľmi dobre na tlačovkách ukázať, ten rožok koľko stojí. Ale už na druhej strane, ako získať stotisíceurovú zľavu, toto už, toto už nevysvetlí. A tak by sme mohli hovoriť o ďalších ľuďoch, ako sú páni Balciar, Blanár, Jankovskej synovia, Kičura, Imrecze, Kažimír, Makó a tak ďalej, to by som musel mať viacej času, aby som tu mohol všetkých pospomínať, ale ja opakujem ešte raz na záver mojej rozpravy, poďme do toho, vládni poslanci, nemáme sa čoho báť. Ja si myslím, že aj pán Fico, pán Pellegrini, všetci to vysvetlia ľavou zadnou, ako prišli k tým majetkom, k tým nehnuteľnostiam, poďme schváliť funkčný zákon, aby ľudia na Slovensku videli, že to myslíme vážne, aby videli, že aj vy, vládni poslanci, chcete, aby boli preukázané majetky a tie majetky, ktoré nie sú a nedokážu politici a ľudia preukázať, mali by byť zhabané a zdanené. (Potlesk.) [17:58] Viliam Tankó vymazať rámček [17:58] Lukáš Bužo vymazať rámček [17:58] Ľubomír Galko vymazať rámček [18:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Pollák. [18:18] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj tebe, Michal, že si po dlhom čase mohol vystúpiť v tomto pléne so svojím prejavom, keďže ti nebolo umožnené počas predchádzajúcich rozpáv... rozpráv... keď si hovoril, že si nemohol sa vyjadriť k rozpočtu, ku kompetenčnému zákonu alebo potom k Trestnému zákonu. A rovnako si dobre pripomenul aj všetkým poslancom tohto pléna, že minulý týždeň sme hlasovali o veľmi dôležitom zákone, ktorý sa týkal hmotnej zodpovednosti a konkrétne si hovoril o tom, že iba 13 poslancov hlasovalo za tento zákon a konkrétne hlasovali za tento zákon iba poslanci za hnutie Slovensko. Mňa to veľmi mrzí, lebo všetci poslanci alebo teda všetci politici pred voľbami radi rozprávajú o hmotnej zodpovednosti, keď chodia medzi ľuďmi, o tom, že naozaj je to veľmi potrebné, aby sa stransparentnilo aj, aj konanie rôznych politických aktérov. Rovnako preto, aby to bolo transparentné, je, aby prešiel taký návrh zákona, ako ho teraz predkladá kolegyňa Remišová, a to je pôvod majetku. Je veľmi naozaj potrebné, aby celé plénum sa zhodlo na tom, keďže aj vládni politici, ale aj opoziční politici radi vyčítajú jeden druhému, odkiaľ zobrali na to peniaze, aby to nejakým spôsobom ukázali. Je veľmi potrebné, aby takýto návrh zákona prešiel týmto parlamentom, aby sa nestalo to, aby niekto začal v nejakej relácii potom hovoriť o tom, že nech nebláznime a nech nevyčítame nejakému 60-ročnému človeku, že si nevedel za 60 rokov ušetriť 500-tisíc euro a kúpil byt. Tak ja by som takýchto 60-ročných ľudí rád spoznal a videl. [18:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [18:20] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Šipoš, vo svojom vystúpení v rozprave si spomínal zrušenie rozpravy k novele Trestného zákona a práve na túto časť tvojho vystúpenia by som chcel touto faktickou poznámkou zareagovať. Naozaj nerozumiem tomu, čo za politickú kultúru tu presadzuje súčasná koalícia, pretože Peter Pellegrini po svojom zvolení za predsedu parlamentu sľuboval štandardné legislatívne procesy a priznanie všetkých práv poslancom bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície. A potom prišiel do parlamentu návrh novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a začali sa diať divy. Zákon prišiel na decembrovú schôdzu v skrátenom legislatívnom konaní s navrhnutou účinnosťou vtedy od januára tohto roka, lebo vraj existovala obrovská, obrovské riziko masívneho porušovania ľudských práv, ak sa nezruší špeciálna prokuratúra. Dôvody na skrátené legislatívne konanie rozobrala opozícia na súčiastky. Potom prišla na rad samotná rozprava a koalícia sa tak strašne ponáhľala, že nás nechala rokovať aj v noci. Tak strašne rýchlo bolo treba schváliť tento zákon, že koalícia na návrh predsedu parlamentu zrušila rozpravu, čím znemožnili viacerým poslancom vystúpiť v rozprave, lebo rýchlo, rýchlo bolo treba hlasovať a schváliť darček pre páchateľov ekonomických, korupčných a násilných trestných činov. A keď už to konečne zvalcovali, zrazu Robert Fico šesť dní hľadal pero, ktorým by zákon podpísal, a teraz zase zdržiava jeho zverejnenie v Zbierke zákonov Peter Pellegrini. Ten istý Peter Pellegrini, ktorý nás tu hnal a zrušil rozpravu len aby sa ten zákon prijal čo najrýchlejšie. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa tu deje, a koalícia musí mať strašný stres z Ústavného súdu. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šipoš. [18:20] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky. Škoda, že tu nie je pán Ľupták, lebo určite by sa rád zapojil a možno by povedal nejaký svoj názor, ale podstatné pri tomto zákone je to, že nie kto čo povie, nie, kto povie, že kto aký majetok a kedy nadobudol, či vládni, opoziční a neviem akí poslanci, podstatné je, ako sa bude hlasovať, aký sa ukáže signál slovenským občanom, verejnosti, že či jednoducho chceme, aby takýto zákon bol, chceme, aby sme všetci vedeli, kto ako nadobudol svoje majetky, alebo to nechceme. A týmto hlasovaním sa ukáže opäť, kto na akej strane stojí, lebo ak si vládni poslanci myslia, že opoziční poslanci prišli k majetkom nelegálne a nakradli si, tak teraz je ten ideálny čas to schváliť. A ak veria, že ich predstavitelia, ich predsedovia strán sú čistí, čestní a všetko si zarobili poctivo, tak by nemali mať absolútne žiaden problém za tento zákon zahlasovať. Uvidíme, že či naberú odvahu, či chcú ukázať verejnosti, ako to myslia úprimne a vážne, či chcú ten pokoj, o ktorom hovorí Peter Pellegrini, alebo to je zase len divadlo a nejaká hra na voličov. Na tomto hlasovaní sa ukáže, či je to hra, alebo úprimný záujem, a ja som veľmi zvedavý, ako dopadne toto hlasovanie, ako sa k tomuto postavia vládni politici. Ďakujem pekne. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Grendel. [18:20] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali. Už je to takmer dvadsať rokov, čo takto odvážne a odhodlane presadzoval prísny zákon o preukazovaní pôvodu majetku vtedy opozičný poslanec Robert Fico v jednej diskusnej relácii. Myšlienka, s ktorou sa nedá nesúhlasiť. Len pre lepšiu predstavivosť, pre generáciu, ktorá už neplatila korunami, 16-tisíc korún mohlo v tom čase zodpovedať sume približne 530 eur a 100 mil. korún znamenalo v prepočte necelých 3,5 mil. eur. V tom čase, v roku 2005, keď tento výrok od Roberta Fica zaznel, už bola prijatá prvá verzia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorá začala platiť 1. septembra v roku 2005. Ústavný súd však o mesiac ne... o mesiac neskôr pozastavil účinnosť tejto verzie a všetky dovtedy podané podnety museli byť takisto pozastavené vrátane podnetu na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a na jeho vilu Elektra. Pri vzniku zákona o preukazovaní pôvodu majetku bola práve vila Elektra najznámejším príkladom, ktorý politici používali na zdôvodnenie potreby schválenia účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Pre ilustráciu opäť jeden citát od Roberta Fica: „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte,“ povedal Vladimírovi Mečiarovi ešte v roku 2002 o financovaní, kúpy a rekonštrukcie vily Elektra vtedy opozičný poslanec Robert Fico. Na prísnom zákone o preukazovaní pôvodu majetku Robertovi Ficovi tak veľmi záležalo, že si to po založení strany napísal ako prioritu aj do prvého volebného programu SMER-u pre parlamentné voľby v roku 2002, názov kapitoly tohto volebného programu bol Mimoriadne proti korupcii a ekonomickej kriminalite. Citujem z volebného programu: „SMER sa v boji proti korupcii a ekonomickej kriminalite sústredí najmä na najvyššie miesta. Korupcia a ekonomická kriminalita na súdoch, v polícii, v rôznych štátnych orgánoch a v politike sa dá potláčať len osobitnými špecializovanými tímami s mimoriadnymi právomocami vrátane širokého nasadzovania agentov provokatérov. Takýmto tímom a osobitným sudcom sa vytvoria mimoriadne pracovné a životné podmienky. Za jednu zo základných podmienok vstupu do vládnej koalície bude SMER považovať urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Zákon umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Koniec citátu z volebného programu z roku 2002. Ako som už spomínal, prvú verziu tohto zákona schválila Národná rada v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ústavný súd však pozastavil účinnosť tejto prvej verzie okrem iného s odôvodnením, že návrh bol retroaktívny. Nový návrh presadila potom začiatkom roka 2010, krátko pred voľbami, prvá vláda Roberta Fica. Tento zákon sa však v praxi veľmi rýchlo ukázal ako nepoužiteľný, úplne bezzubý. Už po roku počas vlády Ivety Radičovej to priznal aj vtedy už opozičný poslanec Robert Fico, ktorý v roku 2011 povedal: „Bude potrebná spolupráca opozície a koalície pri schválení tohto zákona, pretože opozícia“, v ktorej vtedy bol, „nemá dosť hlasov na presadenie novelizácie zákona. A len už v spolupráci s poslancami vládnej koalície môžeme pristúpiť k nejakému sprísneniu tejto právnej normy.“ To boli slová opozičného poslanca Roberta Fica v roku 2011. Už o rok vyhral voľby, štyri roky, najbližšie štyri roky vládol bez koaličného partnera, potom vyhral ďalšie voľby, ale k sprísneniu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa už nikdy nevrátil a už to nikdy nenavrhol. Jeho slová z roku 2011 sú však naozaj pravdivé. Dnešný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platil aj v roku 2011, niekdajšia srdcovka súčasného premiéra, je absolútne nefunkčná. Dá sa obísť banálnymi výhovorkami, vymyslenými darovacími zmluvami či rozdelením majetku medzi rodinnými príslušníkmi. Dodnes teda nemáme funkčný nástroj, ktorý dnešný premiér pred takmer dvadsiatimi rokmi definoval ako podmienku pre vstup do koalície. Vtedy mu išlo o taký prísny zákon, ktorý, citujem ešte raz: „umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Súčasné pravidlá také nie sú a treba s tým niečo robiť. V čase, kedy vládna koalícia zmäkčuje tresty v Trestnom zákone za korupciu a ekonomické trestné činy či za podvody, je prijatie funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti. Tento návrh môže preukazovanie pôvodu majetku sfunkčniť. Treba sa o to aspoň pokúsiť a prestať o tom dookola len hovoriť. Zopakujem citát z úvodu svojho prejavu: „Zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali.“ Súhlasím, mali by sme mať právo spýtať sa ľudí, ktorí si žijú nad pomery, z čoho svoj majetok nadobudli, ale nemali by sme skončiť pri práve klásť otázky. Mali by sme mať právo dožadovať sa odpovede a v prípadoch, v ktorých tie odpovede nebudú uspokojivé, mal by mať štát právo udeliť sankciu. A o tom tento návrh zákona je, a preto ho aj ja osobne podporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Remišová. [18:24] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega Grendel, veľmi dobre si odhalil pokrytectvo Roberta Fica, ktorý v opozícii má plno dobrých nápadov, plno dobrých návrhov, ktoré, keď príde do vlády, tak zrazu všetky tieto dobré nápady a návrhy vyletia hore komínom. A pripomína mi to také tie influencerské videá o... napríklad o cenách potravín, keď Robert Fico mával rožkami a hovoril, že prvé, keď príde do vlády, bude riešiť ceny potravín, nič nerieši, ceny potravín stále stúpajú. Alebo napríklad ceny pohonných hmôt alebo ceny energií. A presne tak to bolo aj s preukazovaním pôvodu majetku. Skutočne to bola silná predvolebná téma Roberta Fica, ktorou klamal voličov pred voľbami, keď sa chcel dostať k moci. A keď sa k moci dostal, tak ani v jednom volebnom období, kedy bol predsedom vlády, s týmto nič neurobil. [18:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [18:24] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem aj tebe, Gábor, za tvoj príspevok. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku mal byť pilierom boja proti korupcii, žiaľ, doteraz sa tak nestalo. Do tohto momentu je zákon nefunkčný a obchádza sa pri každom jednom prípade. Tak to spomenul aj generálny prokurátor. Návrh zákona má teda veľké problémy, a preto musí byť čo najskôr prerobený, aby aspoň po štrnástich rokoch od jeho schválenia sa konečne využíval na vyriešenie korupcie a finančných, alebo teda ekonomických trestných činov aj na tých najvyšších miestach a aby neriešil iba bežné susedské spory. Nový návrh má teda za cieľ vylepšiť pôvodný zákon o preukazovaní pôvodu majetku na základe jeho súčasnej nefunkčnosti pri odnímaní nelegálneho, nelegálne nadobudnutého majetku alebo napomáhaniu riešeniu podvodov a korupcie aj na najvyšších miestach. Preukazovanie pôvodu už nebude spočívať v konaní vedenom orgánmi činným, činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Z môjho pohľadu bude viac efektívnejší ako predošlý zákon a zabezpečí lepšie odhaľovanie zatajovaných či nezdanených príjmov a na ich základe sa zabezpečí... a zabezpečí odobratie nadobudnutého majetku s právnym a ústavným spôsobom. Súhlasím s tebou, Gábor, že s takýmto zákonom by nemal mať problém žiadny poslanec tohto parlamentu, pretože stojí na základe spravodlivosti a pomôže k férovej hospodárskej súťaži. [18:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [18:32] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Gáborovi Grendelovi za jeho vystúpenie. Áno, je to dobrý moment, na ktorý poukázal. Robert Fico bol taký veľký bojovník za to, aby boli niekedy, ešte dávno v minulosti aby boli zverejnené alebo aby bol funkčný zákon o preukazovaní majetku, no potom akosi zaspal na vavrínoch alebo na istý čas si povedal, že to už nie je taká priorita, ale opäť je tu príležitosť prevziať a zase chcem apelovať na vládnych poslancov, prevziať ten štafetový kolík, ktorý Robert Fico vtedy v tých dávnych časoch nechal na zemi, a zobrať ho do rúk, a dnes je tu zákon, za ktorý môžte zahlasovať úplne elegantne, a už nikto nemôže mať pochybnosti o tom, kedy kto ako a za akých podmienok prišiel ku svojim majetkom. A ak sa preukáže to, čo hovoríte a tvrdíte vy, či už to je o pani poslankyni Remišovej alebo pánovi poslancovi Matovičovi, teraz je ten správny čas, kedy ten štafetový kolík Roberta Fica treba vziať do rúk a presadiť ho. Alebo potom je tu druhá možnosť. Zrušme aj to, čo je tu doteraz. Načo, načo sú tie majetkové preukazovania majetkov? Načo je ten zákon, ktorý momentálne je potrebný, ktorý momentálne je v platnosti? Vykašlime sa na to, zrušme aj to, čo tu je, a netvárme sa pred ľuďmi, že nám ide o to, aby sme naozaj vedeli o tom, kto a ako získava tie obrovské majetky, ktoré v politike získal, a áno, v tej politike to je najviac evidentné. Tu to najviac ľudia vidia. Takže buď naberieme odvahu a zahlasujeme za to, naberiete odvahu, vládni poslanci, lebo bez vás sa to nepodarí, toľko hlasov nemáme alebo potom zrušme aj to, čo tu je. [18:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. [18:33] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Gábor, že si vytiahol ten citát, ktorý, si myslím, že je krásne zrkadlo súčasnému predsedovi vlády, teraz myslím ten citát z roku 2002, keď reagoval na Vladimíra Mečiara v RTVS-ke, že musel by žiť minimálne 250 rokov ako korytnačka, aby si zarobil na taký luxusný život, ako Vladimír Mečiar, a resp. aby si kúpil niečo podobné ako Elektra, ako vila Elektra. Je to výborné zrkadlo aj preto, pretože vieme, a veľmi dobre si spočítať, keď pán Fico je dlhodobo známy tým, že obľubuje luxus a žil aj napríklad u spomínaného pána Bašternáka. Sedem rokov si dajme tomu že prenajímal tento luxusný byt naozaj na vychytenej lokalite, kde len za tento nájom musel, keby platil komerčnú cenu, dávať niekoľko tisíc eur mesačne. Tak čiže ináč povedané, väčšinu platu vtedajšieho poslanca alebo predsedu vlády dával len na nájom tohto bytu. Väčšinu platu. Pritom si ešte určite zadovážil aj iné veci, určite si nekupoval len tie najlacnejšie potraviny a tak, čiže ináč povedané, a teraz to nechcem zjednodušovať, ale naozaj sa to tak dá povedať, žil z ruky do úst. Keď miniete z päťtisícového platu 3,5-4-tisíc na nájom a zostane vám 1 000-1 500 euro, tak si zadovážite akurát tak tú bežnú réžiu a ste vybavení. Neodložíte si desiatky a už vôbec si neodložíte stovky tisíc eur na to, aby ste si mohli v posledných rokoch kúpiť luxusný byt niekde v Bratislave, ktorý má minimálnu hodnotu, minimálnu hodnotu 750-tisíc. To je len zalepenie očí, že však dlho je vo funkcii, tak si našetril. Vôbec nie. [18:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Škopová. [18:35] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, na Slovensku máme mnoho prípadov, kedy osoby nadobudli značné majetky bez zjavného legálneho zdroja príjmov. Veď to poznáme, politik s hodinkami, ktoré majú hodnotu luxusného auta, alebo politik s bytom, ktorý si s jeho platom nemôže dovoliť, a pôvod svojich peňazí nevie vysvetliť. Nejde však len o politikov, ale aj rôzne pochybné osoby, napríklad taký Bašternák, ktorý tvrdil, že byty v hodnote 12 mil. eur vyplatil v hotovosti. Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku mal slúžiť ako nástroj na boj proti tomuto problému. Prax však ukázala, že súčasný zákon má svoje slabé stránky a umožňuje jeho obchádzanie. Napríklad majetok stačí preukázať fiktívnymi darovacími zmluvami od rodinných príslušníkov zo zahraničia. Vo vyspelých krajinách dokáže štát takéto osoby postihovať, čo však nie je prípad Slovenska. Slovenské úrady aj v prípade, že majú informácie o tom, že majetok nezodpovedá príjmom osoby, nedisponujú efektívnymi nástrojmi na jeho postihnutie. V roku 2014 sa odohral jediný známy prípad, kedy sa na Slovensku pokúsili vymáhať zákon o preukazovaní pôvodu majetku na súde. Okresný súd Košice II vtedy rozhodol o žalobe na nadobudnutie majetku nelegálnym príjmom. Dozorujúca prokurátorka však musela obžalobu stiahnuť. Dôvodom bola zmena dôkaznej situácie. Obžalovaný medzičasom rozdelil svoj majetok tak, že už nedosahoval zákonnú výšku na začatie konania, ktorá je stanovaná... stanovená na 1 500-násobok minimálnej mzdy. Vďaka tomuto kroku sa vyhol preverovaniu zo strany úradov. Tento prípad poukazuje na slabé stránky zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Nízky limit a jednoduché možnosti obchádzania zákona znižujú jeho efektivitu a bránia mu v boji proti nelegálne nadobudnutému majetku. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, má za cieľ zabezpečiť efektívne odiaľ... odhaľovanie týchto nelegálnych praktík a ich následné odobratie ústavným a spravodlivým spôsobom. Konanie v tomto procese môže byť iniciované dvoma spôsobmi. Z úradnej povinnosti, čiže príslušné orgány, budú konať aj bez podnetu zvonku, ak budú mať dôvodné podozrenie z nelegálneho nadobudnutia majetku, alebo na základne, na základe podnetu tretej osoby. Každý, kto má informácie o nelegálne nadobudnutom majetku, ich môže podať a prispieť tak k spravodlivosti. Cieľom tohto konania je preskúmať podozrivé príjmy a majetok a zistiť, či tieto príjmy, ktoré umožnili nadobudnutie majetku, a samotný majetok boli získané legálne. Zároveň by sa konaním podchycovali neobvyklé obchodné operácie či účelové rozdeľovanie majetku. S dodatočnou sankciou vo výške až do 80 % z hodnoty nepriznaných príjmov sa tento zákon stáva efektívnym nástrojom boja proti nelegálnym príjmom. Nejde teda priamo o postihnutie majetku, ale príjmov, na základe ktorých bol nelegálny majetok nadobudnutý. To však bude viesť k postihnutiu samotného nelegálneho majetku, napríklad prostredníctvom jeho zaistenia či exekúcii. Dovoľte mi na záver zdôrazniť, že návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je len nástrojom na boj proti korupcii a nelegálnemu nadobúdaniu majetku. Je to aj nástroj na posilnenie spravodlivosti a budovanie dôvery v náš štát. Schválením tohto zákona dáme jasný signál, že na Slovensku nebudeme tolerovať nelegálne aktivity a že budeme chrániť tých, ktorí sa správajú zodpovedne a dodržiavajú zákony. Zároveň dáme možnosť úradom efektívne odhaľovať a postihovať tých, ktorí sa snažia profitovať z nelegálnych aktivít. Ďakujem vám za pozornosť a vyzývam vás, aby ste podporili tento dôležitý návrh zákona. [18:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Krátky. [18:50] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Anežka, výborne si vystihla niektoré momenty toho zákona, jeden z nich je, že nejde len o to, že kto disponuje akým majetkom, aké má výdavky, tá doba kešu, je ešte výborné si vôbec to uvedomiť, že niekto donesie, alebo resp. zaplatí miliónovú pohľadávku v keši, že, akože kto, kto, kto je partii s takýmto človekom, kto s ním susedí, kto si od neho prenajíma byt, kto s ním jednoducho obchoduje, akože to, to, to vás nemôže nechať chladnými a nevyvolať otázky. Akože to, to sa im musí pohnúť proste. A byť v strane s takýmito ľuďmi, to, to musíte mať veľmi dobre v sebe vysporiadané. Ale dobre, však. Čiže neni, neni to len o tom, že kto akým kešom disponuje, ale aj o tom, že kto má aké výdavky, aké má, akú má spotrebu, že čo, aké, majetok, aký majetok na ňom vidíš. Presne, tie hodinky, čo si spomínala. Alebo napríklad také kúpanie sa v kaštieli v luxusnom, hej, alebo napríklad proste nejaké mimoriadne výdavky, ktoré vidíš, že ten človek si jednoducho, nazvime to tak blahosklonne, že užíva život. Je na tom krásne vidno, že ten človek disponuje zjavne niečím, na čo si nemohol zarobiť. A tento zákon, ktorý predkladáme, presne toto pozná, že pokiaľ, a teraz nehovoríme vôbec o anonymoch, tento podnet na základe tohto zákona, keby sa to prijalo, to nemôže podať anonym, to musí podať konkrétna fyzická osoba, ktorú správca dane, čiže ten, ktorý, mu bude doručené toto oznámenie, presne bude preverovať na základe konkrétneho podania, konkrétneho označenia majetku alebo spotreby, ktorá by sa mala preskúmať, pretože vzbudzuje legitímne otázky, a keď to bude dôvodné, tak vyzve tento správca dane túto osobu, aby si to odôvodnila. Čiže toto je dôležité, skúmať presne to, čo je podozrivé a vidno to na prvý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [18:50] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou 148. Ďakujem pekne, pani poslankyňa Škopová, za tvoj prejav. Boli tam viaceré zaujímavé momenty, ktoré si spomínala, ale ten, ten moment, ako Bašternák vyplatil 12 mil. v keši tých sedem bytov, ten je legendárny. To sa potom ešte snažili obhajovať niektorí politici, konkrétny teraz minister obrany Kaliňák, že to bola doba kešu vtedy. Pamätám si, že vtedy naši poslanci priniesli do tohto pléna v hotovosti toľko peňazí, aby si to ľudia vedeli predstaviť, koľko peňazí vtedy vyplatil ten Bašternák a bola to obrovská kopa peňazí, myslím, že v 12 alebo v 15 taškách to tu nosili naši kolegovia, aby si to ľudia vôbec vedeli predstaviť, o akých sumách sme sa, o akých sumách sa bavíme. A čo je zaujímavé, že vtedy, keď vyšlo na povrch, že vlastne Bašternák bol v podstate biznis, biznis kolegom s pánom Kaliňákom Robertom, starším, tak tým sa neriešilo to, že aký biznis spolu riešili a koľko peňazí a ako to mohli, ako to mohol ten Kaliňák, tie peniaze získať a za čo ich získal, ale vtedy sa riešilo, že ako je možné, že to vyšlo vonku. Ako je možné, že to vyšlo na povrch, takáto informácia? Vtedy bol aj súdený ten kolega, teraz si nespomeniem na jeho meno, ktorý vlastne odhalil tento prevod obrovských peňazí a dokázal, že Bašternák... (Reakcia z pléna.) Rybanič sa volal, áno, Filip Rybanič dokázal, že vlastne Bašternák bol obchodným partnerom Kaliňáka. Takže áno, aj kvôli tomu je veľmi podstatné, aby ten zákon bol schválený, aby prešiel, aby sme jednoducho vedeli a ľudia na Slovensku vedeli, odkiaľ tie obrovské majetky majú niektorí páni poslanci a ministri získané. Nie je sa čoho báť, poďme do toho! [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pollák. Pán poslanec, bude vám stačiť desať minút, alebo prerušíme? (Reakcie z pléna.) [18:50] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je to také symbolické, že rokujeme teraz o bode, ktorý hovorí o preukazovaní pôvodu majetku. Je to rovnako, je to tá istá téma, o ktorej písal Jano Kuciak. A Jano Kuciak v tento deň pred šiestimi rokmi bol zavraždený. Je to naozaj veľmi symbolické, že práve v tento deň predkladáme my z hnutia SLOVENSKO takýto návrh zákona a rokujeme o tomto návrhu. Zajtra si zároveň väčšina Slovákov pripomenie vraždu zavraždeného novinára s jeho snúbenicou, ktorí zomreli, resp. Ján Kuciak zomrel iba preto, lebo odhaľoval pravdu a zomrel kvôli svojej práci. My ako hnutie sme vždy stáli na strane občanov, obyčajných ľudí, ktorí často potrebovali ju... potrebovali reálnu pomoc. Štát im ju mnohokrát nezabezpečil, my sme sa ju snažili však vždy poskytnúť. Práve pri rozhovoroch s obyčajnými ľuďmi v regiónoch, ale aj naďalej počúvame o veľkej korupcii, ktorá bola všade zakorenená dlhé roky. Aj naj... aj napriek nášmu rozviazaniu rúk orgánom činným v trestnom konaní aj oni mali niekedy problém s veľkou korupciou, ktorá sa rozbiehala na mnohé smery. Mnohí ľudia z úradov či štátnych orgánov majú v chudobných regiónov drahé autá, obrovskú haciendu s pozemkom na najlukratívnejších miestach v daných lokalitách, často s krásnym výhľadom. A to platí aj o niektorých podnikateľoch, ktorí majú vďaka ich obrovskému aj nelegálnemu nadbodu... nabo... nabud... nadobudnutému bohatstvu veľký vplyv na každodenné dianie, a nielen v regiónoch. Takýto fenomén sa šíri ale aj medzi najvyššie postavenými politikmi, predstaviteľmi vlády či politickými nominantmi. Moji kolegovia v svojich predchádzajúcich rozpravách menovali konkrétne mená, alebo teda o konkrétnych aktérov o tom, ako nevedia preukázať svoj, pôvod svojho majetku. Ja budem skôr taký všeobecný a budem rozprávať o návrhu zákona. Existuje veľa prípadov, kedy aj politici či politickí nominanti naozaj nevedeli vysvetliť, odkiaľ peniaze získali na svoje majetky, byty, domy či pozemky. No a keď sa o to začínajú zaujímať novinári, mnohí z týchto ľudí z politiky pred nimi jednoducho utekajú, niekedy odmietajú odpovedať alebo ich proste zvysoka ignorujú. Žijeme však v demokratickom politickom systéme, ktorého základom má byť okrem iného spravodlivosť. Faktom ale aj naďalej ostáva, že spravodlivosť platí pre niektorých ľudí viac a pre niektorých ľudí menej. Spravodlivosť je podobná s ľudskými právami, o ktoré sa mnohí začnú zaujímať iba vtedy, keď sa začínajú týkať ich samých alebo ich najbližších ľudí. Na rozdiel od vysoko postavených ľudí mnohí obyčajní ľudia sa ani dlhoročným dožadovaním k spravodlivosti nevedeli dostať, či už preto, že nemali kontakty, financie alebo boli z nejakého dôvodu jednoducho vopred diskriminovaní. Existuje na to mnoho príplak... príkladov, napr. aj z rómskej komunity, či už ide o bývanie, zdravotníctvo alebo vzdelávanie rómskych detí. Práve mnohé skorumpované osoby v regiónoch s vysokým počtom rómskych komunít využívajú svoju pozíciu aj na úžeru či iné trestné činy. Hlavne z týchto dôvodov je zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sa prijal v roku 2010, veľmi dôležitý. Riešil totiž podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní nelegálne nadobudnutého majetku fyzickým alebo aj právnickým osobám, ktorí ho nadobudli podľa rozhodnutiu... rozhodnutia súdu nelegálne. Ak teda orgán verejnej moci zistil alebo mal dôvodné podozrenie, že majetok fyzickej alebo právnickej osoby nadobudnutý z nelegálnych príjmov, má povinnosť okamžite kontaktovať finančnú políciu. Finančná polícia potom podľa vlastného vyšetrovania alebo práve na základe poda... podobného podnetu koná podľa zákona o preukazovaní majetku. Tento zákon mal byť minimálne na papieri pilierom boja proti korupcii v našej krajine. Žiaľ, nestalo sa tak. Jeho dopad na najvyššie poschodia korupcie boli, bol doslova nulový a riešil sa ním, riešili sa ním iba nejaké susedské spory. Vyše desať rokov po prijatí návrhu nie sú známe prípady, kedy by štát na základe tohto zákona zhabal nelegálne nadobudnuté príjmy. Podľa spôsobu fungovania tohto zákona, ale aj podľa medializovaných informácií Generálnej prokuratúry možno zákon jednoducho obísť. Dá sa to buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania a preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Takýmto spôsobom sa následne nemusí štátu vždy podariť zaistiť nelegálne získaný majetok, ako to bolo vo viacerých prípadoch, kedy sa súdy pokúšali tentro... tento konkrétny zákon využiť. Práve z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme tento návrh upravili tak, aby pomáhal k prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej či politickej úrovni, ako je to v mnohých iných krajinách Európskej únie. Práve u našich susedov majú zákony nastavené tak, že bez problémov fungujú, a vždy, keď tak súd rozhodne, nemajú problém zhabať nelegálne získaný majetok. Tento návrh zákona teda cieli na zlepšenie predošlého zákona o preukazovaní pôvodu majetku kvôli jeho súčasnej nefunkčnosti pri odnímaní nelegálne nadobudnutého majetku alebo napomáhaniu riešení podvodov a korupcie, a nielen na tých najvyšších miestach politiky. Preukazovanie pôvodu už nebude spočívať v konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní, ale v dostatočnom zdanení nepreukázaných príjmov aj majetku a tiež vyrubením penále daňovým úradom. Tento systém bude viac efektívnejší ako ten, ktorý priniesol predošlý zákon z roku 2010. Hlavný prínos je, že zabezpečí lepšie odhaľovanie zatajovaných či nezdanených príjmov a na ich základe zabezpečí odobratie nelegálne nadobudnutého majetku správnym a ústavným spôsobom, lebo základom pre fungujúci demokratický štát je okrem niektorých inštitútov demokracie aj minimálna, resp. žiadna korupcia a férová hospodárska súťaž. Práve tento návrh zákona dokáže do veľkej miery zabezpečiť oba tieto nesmierne dôležité veci. Chcem naozaj poprosiť všetkých poslancov či už opozície, alebo koalície, aby sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania, a následne, ak prebehne diskusia, a teda sme ochotní sa rozprávať o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, nech tento návrh zákona naozaj dostane zadosť. Ďakujem vám veľmi pekne a verím, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania. [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hargaš. [18:50] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Som si to šetril a už som si povedal, že keď je 18.58 hod., tak poviem, že symbolické číslo tlače 158 pri takomto návrhu zákona, neviem, či to už niekto spomínal, ale príde mi to ako také hodné faktickej poznámky. Je to fakt. Ďakujem. [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra 9.00 h. Pekný večer prajem. (Prerušenie rokovania o 18.59 hod.)