Rokovanie NR SR 15. 2. 2024 – Národná rada schválila kultúrne fondy a volebné právo

[08:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Hazucha, Horecký, Krátky, Remišová, z dôvodu PN poslanec Mikloško, Sokol, Vaľová. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, tlač (predsedajúci si odkašlal), pardon, tlač 152. Prosím poslanca Romana Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jána Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, pripraví sa poslanec Szalay. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 152.) [09:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý je súčasťou takého kultúrneho balíčka, s ktorým prichádza skupina poslancov vládnej koalície, teda zo všetkých troch koaličných strán, najviac z SNS, ale sú tam teda zastúpené kompetentnými menami všetky tri poslanecké kluby strán vládnej koalície, teda SMER aj HLAS, aj SNS. A podobne ako predchádzajúci bod, ktorým bol návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia, aj bod, o ktorom rokujeme, teda návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde, po jeho prečítaní a po jeho odprezentovaní vyvoláva viac otázok ako, ako odpovedí, až sa zdá zvláštne, že by sa tak veľká skupina relevantných poslancov Národnej rady z hľadiska témy, témy kultúry v rámci vládnej koalície dala dokopy, aby upravila tak parciálnu vec, ako je zloženie, zloženie dozornej komisie Audiovizuálneho fondu alebo Fondu na podporu, podporu umenia. Až, až sa teda nechce veriť, že by za tým, za tým nebolo niečo viac a že by to nebola len príprava na to, že v druhom čítaní bude opäť predložený nejaký pozmeňujúci návrh, aj keď pán poslanec Michelko ako predkladateľ povedal, že v tomto prípade na rozdiel od toho predchádzajúceho prípadu nie, že teda áno, vo vzťahu k návrhu zákona o Fonde na podporu umenia počítajú s tým, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh, napriek opakovaným pokusom viacerých z nás dostať to z predkladateľov sa nám to nepodarilo, ale vo vzťahu k prerokúvanému bodu, teda k návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde sa pán Michelko, pán poslanec Michelko vyjadril, že, že on neplánuje podať pozmeňujúci návrh, čo ale nevylučuje, že niekto iný ho podá a že, že, že tiež sa tam bude riešiť niečo úplne iné ako členstvo v dozornej komisii fondu. Zaujímavé je aj to, že kým pri zmene alebo navrhovanej zmene zloženia dozornej komisie Fondu na podporu umenia sa argumentuje tým, že v dozornej komisii Audiovizuálneho fondu sú aj zástupcovia rady, tak aj, aj v dozornej rade Fondu na podporu umenia sa navrhuje, aby, aby sa rozšíril počet jej členov z troch na piatich a tí ďalší dvaja majú byť zástupcovia rady fondu. Čiže vyznieva to akoby to bolo niečo teda pozitívne, že sa, že by sa Fond na podporu umenia mal inšpirovať tým, ako je to zorganizované v Audiovizuálnom fonde, no ale prešli sme na ďalší bod a teraz sme zrazu počuli, že to je zlé, že fond kontroluje sám seba, tak sa navrhujú ďalší dvaja členovia, ale teda v opačnom garde. Majú to byť členovia, ktorí budú zastupovať, alebo budú menovaní ministerkou kultúry, čiže navrhuje sa, navrhuje sa podobný model. Len potom nerozumiem celkom, celkom tej argumentácii, ktorá bola použitá pri, pri predchádzajúcom bode, že inšpirujeme sa tým, ako je to aj v Audiovizuálnom fonde, a pri Audiovizuálnom fonde sa ideme inšpirovať tým, čo je v podstate, alebo bude vo Fonde na podporu umenia v prípade, že, že bude schválený, schválená tá novela zákona, o ktorej rokujeme. Takže taká vzájomná inšpirácia, teda neviem z toho, čo považujete za dobré a čo za zlé, že či v dozornej komisii majú, alebo nemajú byť aj zástupcovia samotného fondu, ktorý je kontrolovaný, menovaný jej radou. To, čo je ale závažnejšie, je, samozrejme, že to, čo, to, čo príde v druhom čítaní. Vo vzťahu k Fondu na podporu umenia sa nám nakoniec predsa len podarilo, povedal by som, vydolovať z predkladateľov a z koaličných poslancov aspoň to, s čím sú nespokojní, že sú nespokojní s fungovaním odborných komisií, že tam je nedôvera voči tomu, ako sú tie zamietavé rozhodnutia o nepridelení podpory zdôvodňované, že sú nejaké pochybnosti z hľadiska zastúpenia regiónov a Bratislavy. Nič z toho síce nesúvisí s tým, čo je obsiahnuté v návrhu novely zákona, či už jednej, alebo druhej, ale teda aspoň tak teoreticky by sme mohli z toho vytušiť, že aký pozmeňujúci návrh príde v druhom čítaní. A v tomto prípade ten kritický hlas, ktorý som zaznamenal vo včerajšej rozprave vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, boli vyjadrenia pána poslanca Michelka o nejakých finančných nezrovnalostiach a, a, a o tom, že sa to vyšetruje a že teda tam nejde o drobné, lebo teda tie jednotlivé projekty v rámci Audiovizuálneho fondu sú podporené väčšími čiastkami, ako, ako bývajú podporené projekty v rámci Fondu na podporu umenia, keďže natáčanie filmových diel je, je trochu drahšia záležitosť. Ale potom tomu tiež celkom nerozumiem, že ak vidíte v, vo Fonde na podporu umenia problémy typu nespokojnosť neúspešných žiadateľov o podporu s tým, ako je zdôvodnené odmietnutie žiadosti o podporu, a už teraz avizujete, že v druhom čítaní bude nejaký pozmeňujúci návrh, stále nevieme aký, a pritom tam ide v tých jednotlivých projektoch o menšie finančné čiastky a vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu ide o väčšie finančné čiastky, a teda sú tu vyslovené nejaké podozrenia z toho, že, že bolo s nimi nejako nekalo nakladané a že tam sa dokonca niečo, niečo vyšetruje, tak prečo, prečo teda v jednom prípade hovoríte, že bude predložený pozmeňujúci návrh, a v druhom prípade hovoríte, že neplánujete, neplánujete podať, podať pozmeňujúci návrh. To sa mi tak navzájom bije, podobne ako, ako v prípade toho zdôvodnenia. Ďakujem. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, pán poslanec Michelko. [09:01] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, jedna z definícií bolo, že sa konečne zjednocuje dozorná komisia v oboch fondoch, a práve v fonde audiovizuálnom to nebolo celkom s kostolným poriadkom, pretože ten fond kontroval sám seba. Dvaja členovia fondu, teda dvaja členovia dozornej komisie boli priamo nominovaní radou Audiovizuálneho fondu, takže, takže mali väčšinu v tej dozornej komisii. Teraz je to tak, keďže väčšina, nie všetky, ale väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide z verejných prostriedkov, mala by tam byť zvýšená kontrola teda štátu prezentovaná minister... nominantmi ministerstva kultúry a ministerstva financií. A teraz obe fondy majú rovnako kreovanú a zloženú dozornú komisiu, takže je to v poriadku, je to takto systémové a takto to má fungovať. Ďakujem. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Dostál. [09:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za odpoveď, pán poslanec Michelko. Mne teda len išlo o to, že či, či tu to, čo ste nazvali, že fond kontroluje sám seba vo vzťahu k Audiovizuálnemu fondu, považujete za dobré alebo zlé, lebo potom, potom ste mohli prebrať do Audiovizuálneho fondu ten model z fondu na podporu kultúry, kde fond nekontroloval sám seba, ale bola tam tá kontrola zo strany ministerstva kultúry, ale zrejme ste teda to nepovažovali za úplne zlé, že v dozornej komisii sú aj zástupcovia fondu alebo teda zástupcovia menovaní radou fondu, tak len som si teda chcel ujasniť, že či je to dobré, alebo zlé, keď napríklad v dozornej komisii sú aj zástupcovia menovaní radou fondu. [09:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Szalay. [09:11] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Krásne ráno vospolok, dámy, páni. Toto bude také déja vu môjho včerajšieho vystúpenia, ale mám tu iné publikum, aspoň čiastočne iné publikum, tak skúsim zopakovať svoje výhrady k tomuto návrhu poslaneckého, k poslaneckému návrhu zákona, ktorý je podobný ako ten, ten včerajší, a ešte nás také, zopár teda ďalších podobných čaká. Tento návrh zákona, úprimne povedané, nerozumiem mu, ale nerozumiem ja úplne až tak detailne kultúre, hoci som členom výboru pre kultúru a médiá, ale to len preto, lebo nás je v klube SaS 11 a tých výborov je 19 a niekto musí byť vo viacerých výboroch. Ale preto s veľkou pokorou počúvam, ako moji kolegovia, skúsenejší kolegovia v oblasti kultúry diskutujú, aby som vhupol do tej témy a veľmi rád by som si vypočul názor tých, ktorých sa tento zákon má týkať, teda tej odbornej verejnosti, tej kultúrnej verejnosti. A tá kultúrna verejnosť sa k tomu nemohla vyjadriť. A prečo sa k tomu nemohla vyjadriť? Lebo to ide v režime kvázi skráteného konania, keď vládni poslanci zo všetkých vládnych strán predkladajú poslanecký návrh zákona namiesto toho, aby to išlo ako vládny návrh zákona. Rozdiel je v tom, že k tomu nie je medzirezortné pripomienkové konanie. Tým pádom my tu tak môžme trošičku pčolichať poslanci, ktorí tomu tak trošku rozumie, rozumejú. Ondrej Dostál tomu teda v predchádzajúcom príspevku celkom rozumel a dal nejaké konštruktívne príspevky, ale my nemôžme nahradiť debatu, ktorú má viesť kultúrna obec. Ak tento zákon aj ten predchádzajúci, aj tie nasledujúce, ktoré navrhujete, pán Michelko, ak tento zákon má pomôcť Slovensku a má pomôcť slovenskej kultúre, prečo sa k nemu slovenská kultúra nemôže vyjadriť? Návrhy týchto zákonov – aj tie predchádzajúce, aj tento, aj tie nasledujúce – sú, zvýšime počet ľudí o jedného, o dvoch tam, to je všetko. Ale zároveň pripúšťate jedným dychom, že v druhom čítaní potom prinesiete obsah toho zákona, čo ešte ďalšie chcete zmeniť. Ja vám nevyčítam túto legislatívnu techniku, len ak chceme robiť kultúrnu politiku, tak by sme ju mali prezentovať. Normálne napísať k tomu paper, takto si predstavujeme štátnu kultúrnu politiku, priatelia. Máte väčšinu, však vám to prejde, len predstavte to! Takto si ju predstavujeme a takouto cestou chceme ísť. A podľa mňa toto má povedať ministerka kultúry, nie poslanci. Ale dobre, rozhodli ste sa robiť poslanecké návrhy, v poriadku, ale povedzte, čo je ich cieľom, čo, kam sa chceme dostať. To, že zvýšime počet ľudí alebo zmeníme spôsob voľby, nie je odpoveď na túto otázku. Vy sám v tých diskusiách, pán Michalko, aj vaši kolegovia hovoríte, že máte nejaký cieľ. Prosím vás pekne, pomenujte ho. Ja mám problém diskutovať o niečom, čomu nerozumiem a čo mi nikto nechce vysvetliť, lebo však počkajte, možno v druhom čítaní sa dozviete, ako to celé do seba, do seba zapadá. V kultúrnom výbore som preto, lebo som robil v televízii, podobne ako pani ministerka, dokonca v tej istej televízii, tak možno je to dostatočný kvalifikačný predpoklad. Ale vy nedôverujete svojej ministerke, že ste tento zákon nenechali prejsť normálnym, štandardným legislatívnym procesom, aby ho predložila normálne vláda? V programovom vyhlásení vlády, kolegovia, máte napísané, že vláda bude robiť tieto veci v kultúrnej politike, a nie, že poslanci tu budú niečo navrhovať, nejaký bicykel, ktorý, na ktorý v druhom čítaní prilepíme nejaké ďalšie, ďalšie cingrlátka. Môj problém je, že sa hráme na schovávačku, čo vlastne tento zákon chce byť, a ešte raz sa vrátim k tomu, čo som hovoril aj včera, keď tu bol pán poslanec Jarjabek, lebo ten povedal veľmi silné slová na tému dnešnej spoločnosti. Hovoril o tom, že naša spoločnosť je postihnutá vírusom nedôvery. Ja tomu hovorím, že sme rozleptaní nedôverou, spoločenskou nedôverou. Významnou mierou k tomu prispelo minulé volebné obdobie. A nedôveru nemôžme prekonať tým, že budeme niečo robiť tak na tajňáša, kaťafalšom v druhom čítaní, nevysvetlíme. Ak chceme tú nedôveru, nejakým spôsobom jej čeliť, ak chceme ľuďom vrátiť pocit dôvery v inštitúcie, v štát, tak to nemôžme robiť tým, že budeme hneď porušovať spôsob, akým sa pripravuje legislatíva. Týmto si tú dôveru nevybudujeme. Po takýchto zmenách budete vidieť, že tá kultúrna obec bude voči tomu protestovať, lebo nemohla byť súčasťou prípravy tohto, tohto konceptu. Ani, ani oponentom, ani ničím podobným. Prosím vás pekne, ako, pán poslanec, skúste vysvetliť, prosím vás pekne, väčší ten rámec a keď ho nevysvetlíte, ja sa obávam, že nemôžem hlasovať za posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne. [09:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou dvaja poslanci. Poslanec Hajko. [09:11] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To, čo hovoril kolega Szalay, tak sa k tomu plne pripájam. Najskôr treba mať nejakú predstavu, koncepciu a potom predkladať konkrétne návrhy, návrhy na konkrétne zmeny. Ak by to takto išlo, tak potom sa, pochopiteľne, očakáva, že tieto návrhy budú vládne, prejdú riadnym pripomienkovým konaním. Ak sú rozpory, tak sa rozpory odstránia, ak sa neodstránia, tak aj to sa stáva, že vláda schvaľuje zákony s rozporom, takto ich posúva do parlamentu a potom nastupuje to, čo vlastne, kde sme v tomto momente teraz. Takže opakujem, áno, najskôr koncepcia, ciele, čo chceme dosiahnuť, ako dosiahnuť. O tom by som ja rád, veľmi, veľmi rád diskutoval. Zatiaľ nič také nemáme, ale sú to len konkrétne návrhy, ktoré idú cez poslanecké návrhy. Ďakujem. [09:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Szalay, to, čo si hovoril, že skupina poslancov predkladá návrh, ktorý mala predložiť vláda, že či to nie je vlastne nejaké vyjadrenie nedôvery pani ministerke, keď to, čo by v normálnej situácii mala robiť ona a teraz idú robiť, robiť poslanci vládnej koalície zo všetkých, všetkých troch strán, že či to znamená, že jej nedôverujú. No, ja sa skôr obávam, že, že toto je ich dohoda, ak, ak nie vôbec že želanie pani ministerky, aby to išlo touto cestou, aby sa ona nemusela zaťažovať pripomienkovým konaním. Ak by pripravila návrh zákona, ktorý ak by to bol vládny návrh, ktorý pripravuje ministerstvo, tak by to určite neboli takéto drobnosti, ako tu máme v tomto aj predchádzajúcom, aj v časti z tých, z tých nasledujúcich, nasledujúcich bodov. A teda je to, je to úplne štandardný spôsob, akým sa ministerstvo vyhýba pripomienkovému konaniu, keď sa mu chce, chce vyhnúť. To, čím sa tento spôsob odlišuje od toho, aké, od toho spôsobu, aký sa pomerne často uplatňuje, je, že, že v tých ostatných prípadoch ministerstvo pripraví návrh a chce sa vyhnúť pripomienkovému konaniu, tak ho posunie poslancom a poslanci ho podajú. V tomto prípade ministerstvo možno pripravilo návrh, ale iba nejakú malú časť z neho posunulo poslancom a ten skutočný návrh sa objaví až v druhom čítaní. Čiže je to ešte dvojnásobne nekorektné voči normálnemu legislatívnemu postupu. [09:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Szalay. [09:16] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne obidvom diskutujúcim. S pánom Hajkom sme sa asi plne zhodli, že veci sa majú robiť tak, ako povedala včera pani Jaurová, poriadne, to znamená ze vším všudy, s celou parádou, s celým pripo... legislatívnym procesom, s pripomienkovým konaním, určite s predstavením nejakej koncepcie. Tak sa majú veci robiť vo všetkých sektoroch vrátane, vrátane kultúry, absolútne súhlasím. Ondrej, áno. Toto podozrenie tu hovoríme nahlas, takže keď k tomu príde a v druhom čítaní sa tu objavia význam zákona meniace pozmeňováky, tak budeme vedieť, že sme boli, že sme na to vopred a včas upozorňovali. Ja som ešte možno zabudol v tej rozprave povedať, tak to možno teraz dobehnem, že také tvrdenia, že fond kontroluje sám seba a že tam teda jednoducho to nie je úplne v poriadku, a preto to treba zmeniť, to sú pekné tvrdenia, akurát nie sú obsiahnuté v dôvodovej správe. Tá dôvodová správa je tak jalová, tak riedka, tak prázdna, že to okrem samotného zákona teda vyčítam predkladateľom aj kvalitu tej dôvodovej správy. Tá dôvodová správa nehovorí to, čo hovoríte vy vo svojich vystúpeniach pri obhajovaní tohto návrhu zákona. Ďakujem. [09:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených ústne do rozpravy vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie? Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 153, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 151. Dávam slovo poslancovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov , tlač 153.) [09:18] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No, tento návrh zákona neni žiadna konšpirácia je to úplne jednoduchý, jasný, transparentný zákon, ktorý má jediný cieľ. V prípade, ak súkromník má kultúrnu pamiatku a nemá ďalej záujem do nej investovať alebo ďalej ju zveľaďovať, pretože, samozrejme, takéto pamiatky majú veľa obmedzení pre vlastníkov, tak má predkupné právo štát. Problém je v tom, že keď teda súkromník navrhne štátu takúto pamiatku, tak dneska je lehota v zákone 30 dní a minister kultúry musí, je pod časovým stresom a tlakom a hľadá niekde v rezorte peniaze na odkúpenie tejto pamiatky, rokuje s ministrom financií, hľadá všade možne. A vlastne cieľom tejto novely je iba to, aby lehota, za ktorú musí nájsť minister kultúry peniaze na odkúpenie pamiatky, sa zvýšila z 30 na 60 dní. Žiadna konšpirácia, žiadni reptiliáni, úplne jednoduchá vec, dáva väčší časový priestor pre to, aby štát si mohol nájsť peniaze na to, aby nejakú dobrú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, na ktorej záleží, získal do, do štátneho vlastníctva a ďalej ju zveľaďoval, keďže veľakrát sa stáva, že súkromní vlastníci historických alebo teda pamiatkovo chránených budov a objektov jednoducho zlyhávajú, nemajú na to, vykašlali sa na to. Máme veľa veľmi nepríjemných prípadov, kedy súkromní vlastníci naozaj sa správajú k tým pamiatkam macošsky. Ony jednoducho padajú a niekedy je naozaj vo výsostnom záujme štátu, aby sa dostali do štátneho vlastníctva. Čiže jediný zásadný rozdiel, šanca ministra získať peniaze sa presúva alebo rozširuje z 30 na 60 dní. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Náhlikovi. [09:20] Peter Náhlik – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [09:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub ako poverenú členku poslankyňu Zoru Jaurovú a ďalej je prihlásená ako rečníčka pani poslankyňa Kleinert. Nech sa páči, pani Jaurová. [09:22] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou ďalší zo série poslaneckých návrhov Slovenskej národnej strany a priateľov. Tentokrát tento návrh zákona otvára zákon o pamiatkovom fonde. A je to taká zmena oproti tým predošlým dvom zákonom, lebo síce tam je pamiatkový fond, ale to je, samozrejme, niečo iné ako verejnoprávne fondy. To, čo ho ale spája s tými predošlými návrhmi, je, že zdanlivo rieši veľmi drobnú záležitosť, ako povedal pán predkladateľ Michelko, predlžuje lehotu na uplatnenie predkupného práva štátu na kúpu národnej kultúrnej pamiatky v prípade, že táto je na predaj. Samozrejme, tá predložená novela zákona opäť obsahuje všetky tie neduhy, ktoré sme tu už spomínali v predošlých dvoch zákonoch, obídenie MPK poslaneckým návrhom, nedostatočné zdôvodnenie a absencia alternatívnych riešení. Na druhej strane musím povedať, že áno, takáto drobná úprava by na rozdiel od tých predošlých mohla byť kvalifikovaná na poslanecký návrh, ale to v prípade, že by išlo napríklad o nejakú naliehavú potrebu sektora, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko ten návrh zákona vlastne nemení žiadne zásadné princípy ani koncepcie a to ho vlastne kvalifikuje na tento typ legislatívneho postupu. To by tak mohlo byť, keby ten návrh zákona obsahoval nejaké aspoň minimálne konkrétne dáta, príklady alebo situácie, ktoré by tú potrebu predĺženia lehoty na uplatnenie predkupného práva odôvodňovali, prípadne hovorili, že v súčasnosti existuje časová núdza na takúto úpravu, napríklad by nám hovorili, koľko takých prípadov bolo, kedy štát nestihol v 30-dňovej lehote tú pamiatku kúpiť, alebo akých pamiatok sa to týka a tak ďalej a tak ďalej, proste akékoľvek dáta, ktorými by predkladateľ podložil túto zmenu ako opodstatnenú. Ale bez takýchto jasných dôkazov o existujúcich problémoch súvisiacich s kratšou lehotou sa táto novela, bohužiaľ, opäť javí ako nejaký zastierací manéver bez reálneho prínosu. Ja keď som sa rozprávala o tom s pamiatkarmi, tak vlastne nikto mi nepovedal, že by niekedy bol nejaký takýto problém s tridsaťdňovou lehotou. Naopak, v mnohých prípadoch štát potrebuje oveľa kratšiu lehotu na posúdenie, nakoľko o možných pamiatkach na odkúpenie vie väčšinou už dávno dopredu na základe priebežného mapovania pamiatkovej situácie. Zasa až tak veľa tých pamiatok na predaj nie je. Musíme sa teda pýtať, bohužiaľ, aj keď vlastne nechcem prejudikovať, keď pán Michelko hovorí, že tentokrát nejde o konšpiráciu, musíme sa pýtať, je naozaj táto lehota zásadným problémom ochrany pamiatkového fondu v súčasnosti? Nie je to opäť iba nejaká noha do dverí zo strany poslancov SNS, ktorá im umožní prípadne v legislatívnom procese napríklad oslabovať kompetencie pamiatkového úradu pri posudzovaní plánovanej stavebnej činnosti či vydávaní rozhodnutí a záväzných stanovísk? Opäť vyvstáva otázka na predkladateľov, či náhodou neprídu s nejakými pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní. A teda ja som rada, že pán Michelko nás ubezpečil, že nie, ale nemôžete sa čudovať našej nedôvere, keď je to už tretí zákon, v ktorom systematicky obchádzate tie základné pravidlá legislatívneho procesu. Opäť mám pocit, že možno pre, vlastne veľa tu hovoríme o dôvere, tak pre zvyšovanie tej dôvery aj v pléne Národnej rady, aj možno nejakej dôvery v sektore samotnom by možno bolo opäť lepšie stiahnuť tento zákon, ktorý nič zásadné nemení, a rozprávať sa aj na pôde tohto zákonodarného zboru o komplexnejšej zmene ochrany pamiatkového fondu, ktoré by viedlo k efektívnejšej ochrane a oprave pamiatok. Napríklad o finančných nástrojoch, ktoré by umožnili prílev súkromného kapitálu do ochrany pamiatkového fondu, keďže štát, samozrejme, nemá dosť peňazí na odkúpenie všetkých pamiatok, ktoré by, alebo na opravu všetkých pamiatok, ktoré by to potrebovali. Takže z mojej strany vlastne opäť už tretíkrát odporúčanie stiahnuť tento zákon, ale na diskusiu o tom, ako zlepšiť ochranu pamiatkového fondu, ktoré, čo je určite veľký problém, jeden z najväčších problémov v oblasti kultúry na Slovensku, sme kedykoľvek otvorení. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Prvý, poslanec Michelko. [09:26] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Naozaj, keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí teda ma požiadali, aby som toto predložil, tak ani náznak tam nebol, že by sa chcelo niečo riešiť inak. Naozaj už sú tu konšpirácie. Viete čo? Ja som počul také absurdnosti, že až žasnem. A ešte viacej žasnem, že to niekto berie vážne. Volali mi nejakí novinári, že vraj Matica slovenská zoberie pod seba pamiatkový ústav. No to je úplne absurdné. Matica slovenská nemá také štruktúry, má úplne iný charakter, má úplne iné odborné pracoviská, nikdy sa pamiatkovou starostlivosťou nezaoberala a nemá na to kapacity, rozpočet. Ja neviem, kde takéto hoaxy vznikajú a vymýšľajú. Dokonca rektorka vysokej školy výtvarných umení prišla s takýmto mega hoaxom. Niekedy sa mi zdá, že naozaj žijeme v totálnej paranoickej dobe, kde nikto nikomu nevidí, teda neverí, kde každý každého podozrieva, že, že... ako vždy a len z tých najhorších úmyslov. Ja naozaj nemám žiadnu informáciu, že by sa nejakým spôsobom malo ísť do zásadnejších zmien. Lehota z 30 na 60 dní sa mi zdala logická, tam niet je podľa mňa čo vysvetľovať. Naozaj získavanie peňazí zo štátneho rozpočtu aj pre ministrov je veľmi ťažké a niekedy to musí zdôvodniť. Takže žijeme v paranoickej dobe, bohužiaľ, hlboká nedôveru tu je. Bol by som rád, keby postupne bola menšia a menšia, a teda ja za seba s plným vedomím a s čistým svedomím hovorím, že ja neviem o tom, že by k tomuto zákonu boli pripravené nejaké zásadnejšie doplnky, pozmeňováky. Naozaj to pre mňa absolútne ne, nebe... teda bezproblémová novela. [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kalivoda. [09:34] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som možno chcel poprosiť aj kolegov, kolegov z Progresívneho Slovenska, aby sme nerobili len kritiku pre kritiku. Ja naozaj na tomto návrhu zákona nevidím, nevidím nič zlé, práve naopak, ja si myslím, že by nám všetkým malo záležať na tom, aby kultúrne pamiatky nekončili v rukách iných krajín, tak ako sa to dnes deje na juhu Slovenska. A ja dokonca, ten, kto zažil negociáciu s ministrom financií a s ministerstvom financií v nejakej forme, tak vie, že tých 30 dní je na to naozaj objektívne málo, a dokonca ja si myslím, že aj 60 dní je taká hraničná lehota a ja osobne by som si vedel predstaviť aj, aj 90-dňovú túto lehotu, ale tak to už je len, len možno môj názor, predkladateľ zrejme má dôvody, pre ktoré túto, túto lehotu navrhol. Ale naozaj, skúsme sa rozprávať vecne o takýchto veciach. A predsa na tom, aby kultúrne pamiatky zostávali v rukách Slovenskej republiky, nám musí záležať všetkým rovnako, či sme z takej politickej strany, alebo z takej. Ďakujem pekne. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Jaurová. [09:34] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a vlastne ďakujem aj kolegom za reakcie. Myslím si, že na spoločnej snahe o ochranu pamiatok na Slovensku sa zhodneme úplne všetci naprieč celým politickým spektrom. Ja znovu len zopakujem to, čo som povedala aj v rozprave. Bohužiaľ, spôsob, akým je týchto päť zákonov predložených, nevzbudzuje tú dôveru, naopak, ju narúša. A možno je dobré sa porozprávať aj do budúcnosti nejak rámcovo o tom, akým spôsobom budeme vstupovať do legislatívneho procesu, pokiaľ chceme možno v niektorých veciach, v ktorých sa vecne zhodujeme, ako je táto, dosiahnuť aj povedzme politickú podporu naprieč koalíciou a opozíciou. Ďakujem pekne. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Poslankyňa Kleinert. [09:34] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja to budem mať tiež pomerne krátke, ale na úvod by som teda chcela povedať, že áno, dobu máme trošku paranoidnú a asi je treba povedať, že naozaj neprispievajú k tomu žiadne konšpirácie a konšpiračné médiá, pretože tie nám tu dlhé roky tvrdia, ako sa nikomu nedá veriť a ako sa, ako sú v podstate nejaké štandardné médiá, kde objektívne vieme, že si zdroje hľadajú, že ich uvádzajú, sú považované za tie, ktorým sa nedá veriť, a, naopak, tie, ktoré sú objektívne konšpiračné, pretože tam ani zdroje nevidíme a šíria sa hoaxy nimi, kde reálne vieme, že sú tie hoaxy vyvrátiteľné, tak tie potom sú dávané do popredia, takže ja by som tu chcela aj vlastne poďakovať takto tomu denníku alebo nejakému médiu, ktoré sa vás priamo spýtalo, pretože to je dôležité sa pýtať a pýtať sa takto. Takže chcela by som povedať len, že štandardné médiá sú pre nás veľmi-veľmi dôležité, pretože uvádzajú zdroje a konšpirácie nešíria. Samozrejme, ono tomuto, tejto nedôvere v tieto zákony prispieva presne ten spôsob, akým sa to predkladá, ktorý tu stále pripomíname, že to nešlo tým pripomienkovým konaním a že jednoducho máme tu niečo, čo sa dá pokladať iba ako noha do dverí, a to je, to je tiež problém. A, samozrejme, treba povedať aj, že my budeme v Progresívnom Slovensku, samozrejme, hľadať všetky možnosti, ako nás veci môžu spájať, a keďže sa vieme zhodnúť na ochrane pamiatok, tak sa poďme o tom rozprávať odborne a konštruktívne. Moja rozprava nebude tiež nejak veľmi dlhá. V podstate tiež už gro povedala kolegyňa Zora Jaurová. Chcela by som sa len vyjadriť k tomu teda, že predĺženie lehoty na uplatnenie predkupného práva pri pamiatkach z 30 na 60 dní sa môže javiť ako zbytočné, ak nie sú poskytnuté aj konkrétne príklady alebo situácie, ktoré by takýto, takéto rozhodnutie dať tento návrh zákona odôvodňovali. Ono bez jasných dôkazov o existujúcich problémoch súvisiacich s kratšou lehotou sa zmena môže zdať ako zastierací manéver bez reálneho prínosu. Ono každý, kto sa v prostredí pamiatkarov trochu hýbe, vie, že z praxe to predkupné právo v dĺžke 30 dní nebýva vôbec problém. Keď sme sa rozprávali s pamiatkarmi, oni hovoria dokonca o tom, že úplne je v poriadku, že vedia v pohode to stihnúť napríklad do desať dní. Čiže to nie je vôbec, to sa nikto nikdy nerozprával o tom, že potrebujeme predĺžiť tú lehotu z 30 na 60 dní, dokonca tá realita býva iná. Takže odporúčam sa s nimi aj rozprávať. Ono preto takáto iniciatíva navrhovateľov skôr vyvoláva zdvihnuté obočie v tom kontexte, kto to predkladá, aké môžu mať predkladatelia záujmy a či sú celkovo tak tie záujmy v prospech Slovenska, tu však priznávam, idem už trošku s predstavami trochu ďalej a uvidíme, kam sa tá situácia vyvinie. Ja som v tomto v napätom očakávaní a uvidíme teda, či pán Michelko teda dostojí svojim slovám, že za tým nemusíme vidieť žiadnu konšpiráciu, a medializované informácie o reinštitucionalizácii Matice slovenskej alebo dávanie viacej financií nebude súvisieť s tým, že tuto nastane niečo aj s pamiatkovým ústavom v súvislosti s Maticou. Ono to predĺženie lehoty môže síce poskytnúť viac času na rozhodnutie, ale zároveň môže znamenať dlhšie obdobie neistoty pre vlastníkov ostatných zainteresovaných strán, čo môže mať aj negatívny vplyv na efektívnosť a rýchlosť procesov v ochrane kultúrnych pamiatok. A ako som už spomínala, tých, ten problém s tými tridsiatimi dňami tu fakt nie je a nie je tu ani na to spoločenská objednávka. Tie dôvody tej spoločenskej objednávky nepoznáme, ani neboli v dôvodovej správe dostatočne uvedené a trebalo by aj upozorniť na, trošku na neefektívnosť takéhoto kroku; to sme už hovorili aj v tých predchádzajúcich návrhoch zákona. Neviem teda, či predkladatelia nemali úplne čo vhodného na práci, či príliš veľa voľného času a vykazovať činnosť treba, faktom však je, že tento návrh nerieši žiadne iné výzvy, ktorým toto odvetvie čelí, my nevidíme žiadne iné relevantné návrhy pre vyriešenie existujúcich problémov v oblasti ochrany pamiatkového fondu alebo potrieb tohto sektora, niektoré z nich vymenovala už moja kolegyňa. Veľmi som preto zvedavá, čo sa bude s týmito, s týmto zbytočným návrhom medzi prvým a druhým čítaním diať, veľmi. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Bez faktickej poznámky. Pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia sa: Szalay, Hajko, Dostál. Prvý, poslanec Szalay, nech sa páči. [09:37] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak pokračujeme ďalej s týmito kultúrnymi zákonmi. Tento vyzerá byť taký naozaj najmenej, najmenej nebezpečný a keď nás aj ubezpečil pán poslanec Michelko, že k nemu nebudú pozmeňovacie návrhy, tak v zásade by som nemal problém podporiť predĺženie lehoty, dokedy má štát sa vyjadriť k tomu, či si chce, alebo nechce uplatniť predkupné právo, i keď súhlasím s pánom poslancom Kalivodom, že prečo to nie je 90 dní alebo kľudne že pol roka, nech si to niekto poriadne premyslí, ale keďže nie je k tomu debata, lebo k tomu nebolo pripomienkové konanie, je to len poslanecká aktivita, dobre. Ako som už v predchádzajúcich vstupoch povedal, nie som úplný borec na kultúru a postupne sa len učím, ako tieto veci fungujú, ale teda otvoril som si internet počas rozpravy pani Jaurovej, keď sa pýtala, že vlastne aký problém tuná riešime, že dajte nejaké dáta, štatistiky, čísla, niečo, aby sme vedeli, že čo to znamená, keď sa posunie lehota z 30 na 60, koľko pamiatok by bolo bývalo kúpených štátom, keby tá lehota bola bývala nie 30, ale 60 dní. No, tak na webe ministerstva kultúry nájdete zoznam tých pamiatok, ktoré sú ponúknuté teraz v tom okne, že teraz sa môže štát rozhodnúť, či ich kúpi, napríklad v Seredi park si môžete kúpiť, máte čas do... a to bolo do včera, pardon. Do dnešného dňa máte bytový dom na Puškinovej 2 v Bratislave, v Banskej Bystrici si môžete kúpiť meštiansky dom, v Cíferi kaštieľ a park, v Trnave meštiansky dom na Halenárskej alebo na Župnom námestí v Bratislave sa predáva takisto pamiatka, polyfunkčný dom Župné námestie 7, keby ste chceli. Dobre. Čiže nejaký zoznam tých pamiatok existuje, ktoré sú ponúkané, a aká je realita, akým spôsobom k tomu ten štát pristupuje? A tu by som sa opäť vrátil k pánovi poslancovi Kalivodovi, ďakujem, že tu ešte teda zostal, lebo sa mi to páčilo. Asi ste zachytili tú skutočnosť, prešlo to aj médiami, že za posledné roky Orbánove Maďarsko skupuje na Slovensku slovenské pamiatky. Nie jednu, nie dve. Desiatky slovenských pamiatok dnes nepatria ani nejakým súkromným slovenským investorom, ale patria maďarskému štátu. Cez natiahnutú takú firmu, ktorá postupne poskupovávala veľa slovenských pamiatok. Čítal som taký článok v Pravde, že, že v Bardejove, čo je UNESCO mesto, hej, dedičstvo UNESCO, tak tam kúpili národnú kultúrnu pamiatku a prečo? Nemali sme predkupné právo? No nie, mali sme iba 30-dňové takéto, kým sa musí ten štát vyjadriť. Keby bolo 60, možno by sme ich kúpili. No nie, nekúpili, akože to vás, samozrejme, samozrejme, zavádzam. Nekúpili, pretože štát nekupuje pamiatky. To je odpoveď na otázku. Nie 30- alebo 60-dňová lehota je problém v prípade toho, že pamiatky odchádzajú zo Slovenska alebo teda že ich vlastníci sú, sú cudzie mocnosti. Dovolím si prečítať stanovisko ministerstva kultúry z leta tohto roku, teda ešte predchádzajúce vedenie rezortu kultúry, ale v zásade zhrnulo tie veci administratívne korektne: "Štát má podľa zákona pri predaji nehnuteľnosti predkupné právo, no takmer nikdy ho nevyužíva. Štát odkupuje národné kultúrne pamiatky len veľmi výnimočne, pretože pre ne nemá účelové využitie, nevytvára zatiaľ fondy na odkupovania pamiatok ani na údržbu týchto objektov." Vysvetlilo ministerstvo kultúry, ktoré túto tému zastrešuje na vládnej úrovni. Takže adekvátna starostlivosť o národné kultúrne pamiatky nie je daná 30- ani 60-dňovou lehotou pri predkupnom práve. Tá je daná niečím úplne iným. A ak chceme naozaj zabrániť tomu, a ja s tým súhlasím, to, čo povedal pán poslanec Kalivoda, aby sa naše pamiatky nedostávali do pochybných rúk cudzích mocností, tak na to treba nájsť nejaké iné riešenie. Treba nám na to zdroje, treba dať na to nejakú víziu, nejaký koncept, a nie poslaneckým návrhom tu meniť 30 na 60 dní. Ja sa obávam, ospravedlňujem sa za to vyslovenie nedôvery, pán Michelko, že to nebude jediná, jediná zmena, ktorú tento zákon bude chcieť do legislatívy priniesť. Prosím vás pekne, ak chceme pomôcť našim pamiatkam, pripravme komplexný materiál, ktorý zahrnie viac vecí, nielen predĺženie lehoty na predkupné právo. Ďakujem. (Potlesk.) [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [09:37] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolega Szalay, trafil si klinec po hlavičke. To, čo by som očakával od predstaviteľov Slovenskej národnej strany, je, že prvé, čo budú riešiť, je slovenské národné záujmy alebo ich ohrozenie. Slovenská národná strana už je druhýkrát v tejto koalícii. Je všeobecne známe aj zo správ Slovenskej informačnej služby, a nielen, akým spôsobom tu operuje Maďarsko, nielen na juhu Slovenska, ale vo všeobecnosti a takisto akým spôsobom vlastne a načo využívajú skupovanie týchto kultúrnych slovenských pamiatok, z ktorých sa stávajú niečo ako také malé maďarské úrady alebo veľvyslanectvá šíriace maďarské záujmy a maďarskú propagandu. Namiesto toho, aby sa táto strana začala o toto zaujímať a nielen o toto, tak robí úplne niečo iné. Svojím spôsobom hľadá skôr cestu, ako ešte viac otvárať týmto záujmom Maďarska cestu na Slovensko. A mňa by zaujímalo, že v koho záujme vôbec koná táto strana. Ja som presvedčený, že taký Dula alebo Pauliny-Tóth sa v hrobe obracajú, keď toto musia vidieť. Ďakujem. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:42] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Keď ste rozprávali, pán poslanec Szalay, tak ja ti budem tykať teda, keď si tykáme, keď si rozprával o maďarských záujmoch, tak mňa... a presne o Slovenskej národnej strane, tak mne prebehlo mysľou, jak Danko rozprával, že on s Bugárom nikdy do vlády nepôjde, to je taký, taký Pellegrini, ktorý rozprával, že s Ficom nepôjde. Takže nechcem hľadať žiadne, žiadne fantazmagórie, že Danko sa teraz spojil s Maďarmi, ale určite, určite to je presne ten prípad, že oni zase, zase robia niečo, čo nemá s odbornosťou nič spoločné. Predkladajú poslanecký návrh, pretože medzirezortné pripomienkové konanie je niekde v nedohľadne a keby to robili, tak by odborníci určite povedali, že to zle robíte, chlapci z SNS, tak ako obyčajne. Takže tu je ten hlavný dôvod, že oni vlastne zase, a tu musíme čakať ďalšiu kulehu, zase tam idú skryť niečo, čo nemá absolútne s normálnou prácou pre kultúru, pre národné kultúrne pamiatky nič spoločné. A ja keď, keď si, keď si hovoril o tom, o tých národných kultúrnych pamiatkach, tak ja mám tak, ja vlastním v Haliči národnú kultúrnu pamiatku, naša nezisková organizácia, nikdy sme nedostali nič od štátu a ani som nikdy nežiadal a raz prišiel za mnou jeden pán z ministerstva kultúry počas vlády Fica, ktorý ma poznal a povedal, že, Jozef, viem ti dohodiť eurofondy, stačí, keď dáš 40 % alebo, alebo no, dobre, 30 % naspäť. Mne skoro spadla gamba. Toto bola praktika bývalých pracovníkov na ministerstve kultúry, ale robili to preto, lebo im to Fico dovolil. [09:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dúfam, ste dal trestné oznámenie. (Reakcia z pléna.) To je dobré. (Reakcia z pléna.) Zamietli ho? Dobre. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Szalay. (Reakcia z pléna.) Viete čo, ja by som vám dal, keby som mohol. Pán poslanec Szalay. [09:47] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Reagujem na pána Pročka najprv. Jožo, pozor, pán podpredseda má krátku zápalnú šnúru, už na to upozorňoval včera (reakcie z pléna), zato však dlhšiu brzdnú dráhu, hej. (Povedané s pobavením. Potlesk.) Ďakujem, ďakujem pekne za tie príspevky. Ja možno skúsim ešte raz zhrnúť tú pointu, pointu tohto, tohto príspevku, že či 30-, alebo 60-dňová lehota na predkupné právo štátu pri pamiatkach nedelí a nenásobí. Ako sme zistili, tie pamiatky sa nepredávajú a nekupujú, teda štát ich nekupuje, pretože má na to veľa dôvodov, prečo to nerobí, a na tom nič nemení 30- alebo 60-dňová lehota. Tu treba urobiť iné typy opatrení, tie však v tom návrhu zákona nie sú. Čiže z tohto pohľadu sa mi javí, že ten zákon vyzerá byť úplne jalový a bude to teda že úplná blbosť, a v tom prípade by sme za to hlasovať nemali, alebo je to len teda hra na schovávačku, že v druhom čítaní sem príde niečo, čo nepoznáme, a tým pádom by sme preto opäť o tom hlasovať, alebo nemali by sme hlasovať za to. Ak by ste si chceli niekto, prosím, vygoogliť tú spoločnosť, ktorá na Slovensku kupuje tie pamiatky pre Maďarov, volá sa MANEVI SK. MANEVI SK. Vďaka. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pán Hajko. Rozmýšľam stále, pán Szalay, ako môžu pamiatky odísť zo Slovenska. (Reakcia z pléna.) No, pešo odídu, čo? Poslanec Hajko. [09:48] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja som mal prichystaných pár viet, ale pán Szalay ma predbehol. Skutočne to, čo povedal, tak má hlavu a pätu, je to presne tak. Ja tento zákon nemám, nemám problém podporiť, ale nie pre jeho zmysluplnosť, ale pre jeho neškodnosť, by som skôr povedal, pretože predĺžiť lehotu z 30 na 60 dní, asi to má nejaký význam, ja neviem, presne aký, počuli sme, že sa to nejaví zatiaľ ako nejaký veľký problém. Ak k takémuto kroku pristupujem, ja, ja to vnímam tak, že urobím si nejakú analýzu a poviem si, no, 30 je málo, pretože toto, a 60 je možno dobre, a čo ak 90 alebo 45, hej, tak sa pozriem na to a ak je v tom skutočne problém, tak dospejem takýmto, takýmto spôsobom k tomu číslu, ktoré je to opodstatnené. Ale ja sa prikláňam aj k tomu, že je to taká, by som povedal hanba, keď cudzí štát vykupuje pamiatky na Slovensku, je to skutočne hanba, my by sme sa mali nad tým zamyslieť, čo s tým robiť, a preto tak, ako som včera hovoril, tak aj dnes som to pripomínal a znovu to poviem, čakal by som, čakal by som, že ministerka predloží nejaký návrh, nejakú koncepciu, nejakú predstavu, čo v tejto oblasti robiť, aby sme sa pohli ďalej. Som si istý, že by sme našli spoločnú reč, pretože my, my musíme, musíme sa nejako k tomu postaviť čelom a poviem aj prečo. Tu nejde len o to, aby nejaká budova neschátrala, aby sme ju mali pekne, pekne urobenú, rekonštruovanú a tak ďalej, tu ide o oveľa hlbšiu vec. To je úcta k našej histórii a to je tiež kultúra. Úcta k histórii znamená to, že nenecháme si spadnúť nejaký kaštieľ zo 17. storočia. To je, to je úcta k našim predkom a teda k histórii, ako som hovoril. A tá naša história sa nezačala v roku 1993, tá sa začala niekedy, no nechcem ísť zhlboka, aby ma niekto neobviňoval z nejakých konšpirácií, ale žili sme v niekoľkých štátoch posledných, ja neviem, desať, desať storočí. V niekoľkých štátoch sme žili a to je celé naša história. To znamená, ja vidím, vidím dôvody na to, aby sme robili pamätné izby pre našich, ja neviem, štúrovcov z 19. storočia, ale takisto vidím dôvod na to, aby sme si vedeli ochrániť také veci ako hrad Krásna Hôrka, aby sme dokázali prijať aj to, že sme boli súčasťou Uhorska. To je naša história a viedenský cisár bol náš kráľ tiež. Takže ja to vnímam oveľa hlbšie a práve pri takýchto návrhoch zákonov, ako sa teraz, o ktorom teraz rokujeme v parlamente, by sa tá diskusia dala otvoriť, ja by som sa mimoriadne rád do nej zapojil. Na záver poviem iba toľko, tento zákon nevidím dôvod, aby sme nepodporili, ale opakujem, nie pre jeho zmysluplnosť, ale pre jeho neškodnosť. [09:53] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Len na ozrejmenie, rokujeme o nehnuteľnostiach. Poslanec Šmilňák. [09:53] Martin Šmilňák Vážený pán predsedajúci, pán kolega Hajko, no, tá nová kategória, ktorú tu zavádzame, že môžme tento zákon podporiť, lebo je neškodný, keby som to počul v novembri, tak poviem, že či nám šibe, ale po tom všetkom, čo sme tu doteraz zažili, tak je to taký, že môžme to prijať, lebo je to neškodné. Ja by som radšej prijímal veci, ktoré sú, ktoré pomáhajú Slovensku, slovenským občanom, povedzme aj nehnuteľnostiam. Ale chcem poukázať na to, že aký vzťah máme ako krajina, ako inštitúcia, ako vláda, aký vzťah máme my k našim národným kultúrnym pamiatkam a aký majú naši susedia Maďari, keď oni si dovolia kúpiť naše kultúrne pamiatky a riadne sa o nich starať. A ja mám takú skúsenosť osobnú, keďže som roky pôsobil v kultúrnych pamiatkach ako škola, ako občianske združenie, že pri ochrane pamiatok sme my na Slovensku často pápežskejší ako pápež. Dávame tým, ktorí v tých kultúrnych pamiatkach sú alebo pracujú, alebo ich vlastnia, im dávame také príkre podmienky, že musíme sa o tie pamiatky starať, ale chcete, aby sme ich zachovali ako skanzen, aby nám nič neprinášali, čiže podľa mňa týmto smerom sa treba obrátiť, pozrieť sa ako to robia vo svete, ako, ako tie kultúrne pamiatky prinášajú hodnoty a takisto zachovávajú históriu a možnože týmto smerom by sme mali ísť, aby tie kultúrne pamiatky, ktoré na Slovensku máme, jednak aby sme ich dokázali zachovať a jednak aby ich majiteľom alebo prevádzkovateľom dokázali prinášať hodnoty. Lebo ak to tak nebude, tak budeme síce pápežskejší ako pápež, ale tie kultúrne pamiatky nám nakoniec schátrajú. Ďakujem pekne. [09:53] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou S faktickou poslanec Lackovič. [09:53] Marek Lackovič Pán poslanec Hajko spomenul, čo sa deje, keď druhý štát skupuje, v tomto prípade teda Maďarsko, skupuje na Slovensku pamiatky, len problém je, že napríklad u nás na Žitnom ostrove to nezostalo len pri pamiatkach, ale investuje sa do škôl. A tu vidím veľmi vážny problém, pretože tie školy, do ktorých bolo z Maďarska investované napr. na Žitnom ostrove, možno poznáte obec Rohovce, tak nám následne neberú do týchto škôl deti, ktoré by sme tam potrebovali umiestniť. Sú to teda školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale my do nich nemáme následne šancu dostať, dostať tie deti, ktoré by tam chceli ísť, po maďarsky nevedia napríklad. Nie z toho, že by nemali pre ne kapacitné možnosti, ale preto, pretože sa im očividne ako keby nechce vytvárať priestor pre to, aby sa to už potom, aby sme si tam poskytli nejakú náležitú súčinnosť na úrovni samospráv a podobne. Je to, je to veľmi téma nadlho, nechcem ju tu úplne doširoka otvárať, ale chcel som sa pristaviť pri tom, že sa tu z Maďarska neinvestuje teda len, len do pamiatok, ale aj do školstva. Začína to byť naozaj vypuklý problém, ktorý bude treba určite riešiť. Ďakujem pekne. [09:56] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou poslanec Grendel. [09:58] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Možno som v konflikte záujmov, neviem to posúdiť, ja som občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti a mne trošku uniká pointa, že v čom presne ohrozuje Slovenskú republiku, ak iný členský štát Európskej únie a NATO, teda de facto náš spojenec, v tomto prípade Maďarsko, kúpi cez nejakú svoju zriadenú súkromnú firmu nehnuteľnosť, starú nehnuteľnosť, ktorá je pre Slovenskú republiku zbytočná alebo nevyužiteľná. Je to bezpečnostné riziko? V čom? Povedzme, že teraz rozšírime tú lehotu a národné kultúrne pamiatky teda bude už kupovať len Slovenská republika, aby zabránila tomu, aby Maďarsko kupovalo národné kultúrne pamiatky. Tak budú kupovať budovy, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Čomu sme zabránili? Čiže sa mi trošku zdá, že či nevidíme trávu rásť niekde, kde... neviem. Alebo si nejaké budovy prenajmú. Proste národné kultúrne pamiatky, áno, znie to vznešene, musíme ich chrániť, aby zostali naše, ale čomu presne tým zabránime? Ja neviem, neviem, uniká mi tá pointa. [09:59] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Szalay. [10:01] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja idem reagovať na rečníka v rozprave a len veľmi stručne. Veľmi pekne vám ďakujem, pán Hajko, za ten historický exkurz, Slovensko naozaj nezačalo v deväťdesiatom treťom a bolo by dobré to stále a stále pripomínať. Veľmi si toto vážim od vás, ešte myslím, že aj pán Vašečka tu mával takéto vystúpenia k tomuto. Máme tu dejiny, máme tu DNA, ktorá nevznikla včera, je to silná konzervatívna hodnota, súhlasím, a je dobré to stále pripomínať. Ďakujem za váš príspevok. [10:01] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál. [10:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Podobne ako predrečník chcem oceniť tento aspekt vystúpenia pána poslanca Hajka, ktorý sa týka prihlásenia sa k vlastnej histórii, lebo našou históriou je aj nielen Veľká Morava a Cyril a Metod a potom dlho-dlho nič až vznik Slovenskej republiky v roku ´93, ale súčasťou našich dejín je Uhorsko, ktorého sme boli súčasťou a významnou súčasťou, aj habsburská monarchia, aj demokratické Československo prvej, prvej republiky a sú tam potom aj tie tienisté, tienisté obdobia totalitných, totalitných režimov, na ktoré nemôžeme byť hrdí, ale teda tiež sú súčasťou našej histórie. Ale k tej samotnej téme, ktorá sa týka, týka návrhu zákona, tak neviem, či budeme viac hrdí na svoju históriu, ak sa predĺži predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky, skôr si myslím, že tam až taký priamy súvis, súvis nie je, aj keď opakujem, že, že budovanie tej historickej identity je dôležité. A súhlasím s pánom poslancom Hajkom aj v tom, že ten návrh je neškodný. Nevieme, či pomôže, teoreticky by mohol trochu pomôcť, ale, ale keby bol ten návrh zákona schválený v tejto podobe, tak je to relatívne neškodné. No uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, či ten návrh bude rovnako neškodný. [10:02] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko s reakciou na faktické. [10:03] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Registrujem zmenu predsedajúceho a budem rád, že budeme oslobodený od komentujúcich poznámok predsedajúceho k vystúpeniam poslancov. K problému samému. Pán Grendel, ak ste si všimli, ja som ani jedným slovom nespomenul Maďarsko a poviem prečo. Pretože my sme veľmi vzťahovační. Jednoducho veľmi radi posúvame problém do rúk niekoho iného, pretože si ho sami nevieme vyriešiť. Ja by som bol skutočne rád, aby sme k tejto téme pristupovali tak, že sme tu v hraniciach tohto štátu, ľudia, ktorí tu žijeme, a poďme nejakým spôsobom konať a neodvolávajme sa stále na to, že nás tu niekto straší zo zahraničia alebo čo. Ja to poviem tak, že aký priestor vytvoríte, vytvoríte iným aktivitám, dajme tomu aj z iných štátov, tak takým sa ten priestor zapĺňa. Ja neviem, či, či na Spiši nejakí Poliaci neskupujú nejaké nehnuteľnosti, pretože 360 rokov patrilo toto územie Poľsku. Takže pozrime sa na seba, skúsme my ako, ako sebavedomí ľudia, my sme tu zástupcovia všetkých obyvateľov tohto štátu, skúsme ako sebavedomí ľudia a vzdelaní ľudia sa pozrieť na tento problém a povedať si, tak robme v tom niečo. Preto som čakal od ministerky kultúry, aby predložila nejaký svoj návrh, ako by to malo vyzerať. My stále na to čakáme, že vlastne aká bude tá koncepcia v kultúre. No, možno s niečím súhlasiť budeme, možno nebudeme, ale čo bude vzácne na tom, je tá diskusia, že sa o tom bude hovoriť. Takže dúfam, že naše aktivity, ktoré tu teraz robíme, tak budú tým začiatkom, že sa ministerka kultúry k tomu vyjadrí. [10:03] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. A teraz vystúpi ďalší prihlásený v rozprave pán poslanec Dostál. Prosím, máte slovo. [10:03] Ondrej Dostál Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od pána poslanca Hajka ja teda vôbec nie som rád, že sa zmenil predsedajúci, lebo som chcel zareagovať na to, čo pán podpredseda Národnej rady Danko povedal vo svojej kvázi faktickej poznámke, aj keď sa do faktickej poznámky neprihlásil, kde teda hovoril o tom, že kultúrnu pamiatku nemožno odniesť a že ten návrh sa týka iba nehnuteľných kultúrnych pamiatok, čo nie je pravda, pretože ten návrh rieši predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky v § 23 a v § 2 ods. 3 pamiatkového zákona je kultúrna pamiatka vymedzená ako buď hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, čiže táto právna úprava sa týka aj hnuteľných kultúrnych pamiatok. A je to zarážajúce, že to pán podpredseda Národnej rady Danko nevie, nielen z dôvodu, že teda by to mohlo byť súčasťou nejakého všeobecného prehľadu, že okrem nehnuteľných kultúrnych pamiatok existujú aj hnuteľné kultúrne pamiatky, ale je to o to zarážajúcejšie, že pán podpredseda Národnej rady Danko je jedným z predkladateľov tohto návrhu zákona, takže zrejme celkom nevie, pod čo sa podpísal. Podobne ako niektorí z predrečníkov, alebo viacerí z predrečníkov chcem uvítať, že hlavný predkladateľ tohto návrhu zákona pán poslanec Michelko povedal, že nevie o žiadnom pripravovanom pozmeňujúcom návrhu, tak to z doterajších troch kultúrnych zákonov, ktoré predkladá skupina poslancov, už máme dva, kde človek, ktorý ich tu uvádza a ktorý, predpokladám, vie o tom najviac, tvrdí, že nebudú, nebudú pozmeňujúce návrhy, tak bilancia je zatiaľ jedna ku dvom, mohli by sme si to poznačiť. Tie špekulácie o tom, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh aj rozsiahly, označuje za konšpirácie, hoaxy a paranoju, tak ja budem len veľmi rád, keď sa v druhom čítaní ukáže, že všetky tie špekulácie vo vzťahu k týmto dvom zákonom boli len konšpirácie, hoaxy a paranoja, naozaj nebude predložený žiadny zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý tam bude dopĺňať iné veci, ktoré tie návrhy, návrhy neriešia, ktorý zásadným spôsobom zmení, zmení charakter celého návrhu, a pán poslanec Hajko, ktorý v prvom čítaní povedal, že podporí napr. novelu pamiatkového zákona, ju bude môcť podporiť aj v druhom čítaní, lebo ostane rovnako neškodná. Ale tie podozrenia zase, priznajme si, pán poslanec Michelko, zase nie sú také, že nevieme, prečo, prečo sa objavili. Je tu päť návrhov zákonov z oblasti kultúry, ktoré nepredkladá jednotlivý poslanec, ale predkladá ich skupina poslancov zastúpená všetkými, alebo zo všetkých troch koaličných poslaneckých klubov. Vy ako predseda výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Jarjabek za SMER, ktorý dlhodobo sa venuje kultúrnym, kultúrnym témam, tiež bol v minulosti predsedom tohto výboru, a bývalá ministerka kultúry pani Laššáková za HLAS, čiže to nie je len tak, taká nejaká drobnosť, a pritom tri z tých piatich zákonov, toto je tretí, riešia relatívne drobnosti. Určite toto nie sú zásadné veci, ktoré by sa týkali Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu alebo pamiatkovej ochrany, ochrany na Slovensku. Sú to veľmi stručné návrhy, ktoré, ktoré, áno, dávajú poslanci v priebehu volebného obdobia, ale tuto máme naraz päť zákonov, tri z nich, tri z nich takéto, takéto drobnosti, zastúpenie všetkých koaličných strán, takže uvidíme, uvidíme, ako to bude s tými podozreniami. [10:06] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Hanuliaková. [10:16] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ondrej, ja by som chcela reagovať na tú časť, kde si hovoril, presne zdôrazňoval to, že asi sú neni dôležité tie lehoty, ale skôr tie financie. A ja by som pri tejto príležitosti aj využila, že práve u nás v obci v Abraháme sme mali dva kaštiele, ktoré vlastnil štát a dopadlo to tak, že dneska tam máme ruinu a prales, a dokonca aj tá časť, ktorá patrí štátu, sa o ňu, keby sú neni aktivisti z obce, ktorí sa o túto časť starajú, tak máme tam proste jeden prales. A presne ja by som chcela na kolegov apelovať, ktorým teda záleží na našich kultúrnych pamiatkach a dedičstve, aby sa snažili o to, aby naozaj prišlo viac financií do tejto oblasti a aby sme presne tým začali a vážili si to, čo máme na Slovensku, a teda tie financie využívali. A to, čo aj štátu patrí, aby sa o to aj štát naozaj patrične staral. Ďakujem. [10:16] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán Dostál s reakciou na faktickú. [10:17] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Hanuliaková, ďakujem za reakciu. K dvom veciam asi by som sa vyjadril. Jednak áno, súhlasím, že ak to je vec, ktorú považujeme za prioritu, tak treba na ňu vyčleniť viac financií, nielen predlžovať lehoty, lebo to nič nevyrieši. Ale tu by som zase upozornil na to, že ak na to vyčleníme viac peňazí, tak tie peniaze musíme odniekadiaľ zobrať, a teda niekde inde ich musíme škrtnúť alebo potom budeme musieť viacej zdaňovať ľudí alebo viac sa, viac sa zadlžovať. Tak asi to je aj na takú debatu, že čo má štát robiť, do čoho všetkého má štát zasahovať a na čo má vynakladať finančné prostriedky, a teda nemôžeme robiť úplne všetko, čo by všetci povedali za, považovali za potrebné, dobré, správne, pekné. A pokiaľ ide o ten, tú ruinu, ktorú máte z kaštieľa v obci Abrahám, tak to ma tak vracia k tej debate, ktorá tu bola predtým o tom, že susedné štáty, napríklad Maďarsko, si kupujú nejaké kultúrne pamiatky, tak, samozrejme, že z hľadiska nejakých medzištátnych vzťahov je vcelku korektná prax, ak sa, ak to nie je úplne bezbrehé, že štáty nakupujú nehnuteľnosti na území susedného štátu bez toho, aby, aby ten štát bol o tom informovaný, mal sa možnosť k tomu vyjadriť. A, samozrejme, že špeciálne v prípade Orbánovho Maďarska sú za tým aj iné zámery, ktoré teraz nestihnem rozobrať vo faktickej poznámke. Ale zasa, ak tá dilema stojí, že či nejaký kaštieľ alebo kultúrnu pamiatku kúpi susedný štát, alebo sa z nej stane ruina, tak myslím si, že pre nás všetkých je lepšie, ak nadobudne to vlastníctvo susedný štát, ako keď to necháme schátrať tak, že žiadna kultúrna pamiatka tam už nebude. [10:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 154, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 152. A dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Prosím. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) [10:17] Roman Michelko Ďakujem za slovo. No, kým pri predchádzajúcich troch zákonoch som si hlúpo a naivne myslel, že nebudú vyvolávať takúto búrku, tak, samozrejme, človek sa učí celý život, v tomto prípade som ju očakával a bol som na to nastavený. Takže podstata toho zákona je vlastne návrat do roku 2022, kedy zriaďovatelia na všetkých úrovniach, to znamená ministerskej, župnej alebo samosprávnej v podstate mohli menovať a odvolávať šéfov galérií a múzeí v plnej vlastnej kompetencii a nebolo nevyhnutné verejné vypočutie a zároveň nebolo päťročné funkčné obdobie. Na prvý pohľad sa zdá, že ako však to bolo takto fajn a že prečo to meníme. No tak aplikačná prax ukázala, že niekedy sa stalo, že človek, ktorý aj prešiel cez výberové konanie, potom manažérsky zlyhal. Odvolanie takéhoto manažéra kultúrneho, ktorý má, zásadne a zjavne nezvláda svoju úlohu, je relatívne komplikované, aj keď si myslím, že pri miere zlyhania, pri silných argumentoch by to zriaďovateľ možno vedel ustáť, ale riskuje dlhodobé súdne procesy, tri, tri a pol roka, potom vrátia toho človeka naspäť do funkcie, medzitým bude všeličo iné, takže toto je hlavná idea tohto zákona. Idea zákona, že zriaďovateľ v plnej miere zodpovedá za toho, koho tam nominuje. On má zodpovednosť pred svojimi voličmi, aby inštitúcie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, fungovali v poriadku. A pokiaľ niekto tam funguje a on naňho nemá v zásade žiadne páky alebo len veľmi komplikované a veľmi neisté, tak, samozrejme, ťažko môže mať zodpovednosť za funkčnosť a chod tohto orgánu. Zároveň chcem vyvrátiť nejaké hoaxy, pretože médiá začali písať niečo v tom zmysle, že sa zakazujú verejné vypočutia, čo je absolútna hlúposť. Každý zriaďovateľ môže si povedať, ak má troch-štyroch kvalifikovaných kandidátov, že ich podrobí verejnej kontrole, že urobí verejné vypočutia a v dobrej viere vyberie toho najkvalifikovanejšieho. Takže nič sa nezakazuje, je to len fakultatívne, nie je to nevyhnutné. Častokrát sú niektoré inštitúcie, ktoré sú naozaj už v rozvrate a potrebujú tam rýchlo dať nejakého schopného kultúrneho manažéra, ak taký človek je poruke, tak je to oveľa jednoduchšie. Zároveň však, a to chcem zdôrazniť, toto tu, ak teda to prijme parlament, dáva oveľa väčšiu zodpovednosť na zriaďovateľa. Nebude sa môcť potom vyhovárať, že však to nie ja, to komisia, to ako ľudia, ktorí tam boli a to sú akože experti a teraz oni vybrali a ja vlastne, no však dobre, ja som dal na dobrozdanie expertov, odborníkov. No a druhá vec, ktorú chcem ja povedať, je, že už prestaňme byť, také tie falošné veci, že komisie sú všeliekom, lebo ono naozaj platí, povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto to vyhrá. Takže zase nerobme si tie potemkinovské dediny, že vždycky komisie sú len nestranné, odborné, a hlavne teda na tých nižších úrovniach. Ja si raz pamätám, kedy jedinýkrát, čo sa do tých verejných vypočutiach, kedy možno tie výberové, verejné výberové konania majú zmysel, tuším keď Béla Bugár chcel presadiť svojho človeka na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a ten naozaj na tom verejnom vypočutí vybuchol, tak potom ho aj potichu stiahli. Ale jednoducho naozaj, pokiaľ sú tam porovnateľne orientovaní ľudia, kvalifikovaní, tak je to, samozrejme, na tom, ako sa tá komisia dohodne a možnože aj pred vypočutím. Ale dobre, ja to nebudem a priori spochybňovať. Čo je pre mňa podstatné, a teda za seba poviem, ak by zriaďovateľ, povedzme na úrovni ministerstva, chcel bezdôvodne a bez veľmi zásadného, argumentačne podloženého, teda argumentačne podložených faktov, len tak spakruky vymieňať štatutárov erbových kultúrnych inštitúcií, tak ja ako osoba to nikdy, to zdôrazňujem, obhajovať nebudem. Keďže v médiách nikto iný neobhajuje, tak bude ten zriaďovateľ v plnej miere zodpovedať za povedzme že potenciálne nepremyslené kroky. Takže robím to preto, alebo predkladám tento zákon preto, lebo naozaj niektoré inštitúcie, teda minimálne jedna si naozaj vyžaduje povedzme že zákrok v nie dlhom časovom období a nechcem dávať priestor na dlhodobé problematické súdne žaloby, ťahanice a podobne. A ešte raz poviem, základný princíp tohto zákona je tento, dávam zriaďovateľom na všetkých úrovniach väčšie kompetencie, ale zároveň im dáva plnú osobnú zodpovednosť za akékoľvek nominácie. Ďakujem. [10:20] Roman Michelko – Vystúpenie . [10:20] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Petrovi Náhlikovi. Prosím, máte slovo. [10:27] Peter Náhlik – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [10:27] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili traja, dve poslankyne a jeden poslanec. A ako prvá za klub PS vystúpi pani poslankyňa Jaurová. Prosím, máte slovo. [10:28] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, sa tu dnes navystupujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja oceňujem, že po tých predošlých troch novelách zákonov o verejnoprávnych fondoch a pamiatkovom úrade tu máme konečne zákon, ktorý vlastne nič nepredstiera a ide k podstate veci. Lebo je očividné, že Slovenská národná strana sa, podobne ako pán Danko pred pár dňami v TA3, sa rozhodli povedať naplno, ako to so štátom a kultúrou vlastne myslia. Predkladaná novela zákona totižto ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách tým, že za a) ruší povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, b) umožňuje odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a c) vypúšťa funkčné obdobia, na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A ja vlastne si tak aj hovorím, že konečne, lebo po sérii zákonov, v ktorých sa môžeme len domnievať, čo ich tvorcovia s danou legislatívou zamýšľajú, ta teda v tomto prípade nám legislátor hovorí úplne jasne, čo chce urobiť. Chce odvolať riaditeľov, chce ich odvolať bez výberového konania, a... teda chce odvolať riaditeľov, chce bez výberového konania vymenovať svojich, a to na neobmedzené obdobie. V každom jednom bode je to návrat k praktikám, o ktorých sme sa domnievali, že už zapadli do temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku. Je evidentné, že tento zákon je vlastne šitý na mieru úplne konkrétnym cieľom a konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť konkrétne múzeá a galérie. Snaha o centralizáciu moci a kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami je koniec koncov leitmotívom Slovenskej národnej strany v kultúre a pán predseda SNS Danko to vlastne pred dvoma dňami úplne priamo, otvorene, verejne povedal, čo vlastne oceňujem, lebo tým pádom hráme férovú hru. "My vládneme, my budeme ovládať kultúru," to je citát. Aj od pána poslanca Michelka som vlastne zachytila a on to tu aj teraz povedal, že za tým zákonom je snaha primárne vymeniť, pôvodne ste hovorili že dvoch inštitúcií riaditeľov, teraz hovoríte že jednej. Čiže vlastne dokonca ešte aj predkladateľ priznáva, že ide meniť zákon, aby mohol vymeniť konkrétnych ľudí niekoľkých. Verejné výberové konania, transparentné podmienky, za ktorých môžu byť vedúci zamestnanci odvolaní, či obmedzené funkčné obdobia sú absolútnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a... krajinách a v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje čo najslobodnejšiu doménu tvorby, obzvlášť. Táto novela zákona podľa môjho názoru vracia slovenskú kultúru opäť o celé desaťročia dozadu. Pán Michelko hovoril, že je to návrat k roku 2022, ale treba povedať, že už naozaj, ja si pamätám, možno 15 rokov dozadu som bola účastná debát o tom, že takéto zmeny sa majú zaviesť. A to, že sa zaviedli až v roku 2022, tiež niečo hovorí o tej dynamike kultúrnej politiky na Slovensku. A teda naozaj sa vraciame proste o celé desaťročia dozadu, do čias, kedy tí, ktorí vládli, mohli rozhodovať o osudoch svojich poddaných, alebo teda, pardon, pracovníkov v kultúre. Dobrý príklad je napríklad odstránenie funkčných období, ktoré sa do predmetného zákona teda dostalo tiež len pred tými dvomi rokmi a ktoré sa tam dostalo po tlaku odbornej obce, keďže obmedzené funkčné obdobie je osvedčenou, dobrou a veľmi častou praxou v HR a aj štandardom v európskych kultúrnych inštitúciách. Mňa celkom zaujalo to tvrdenie, že vlastne komisie nie sú na nič dobré a že vlastne povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto vyhral. Tak viete, ono s tými komisiami je to tak jak s demokraciou, že nie je to dokonalé, ale zatiaľ je to to najlepšie, čo sme vymysleli. A to v tomto prípade platí dvojnásobne práve pri transparentných výberových konaniach. Samozrejme, nebudem vlastne už nejak podrobnejšie rozoberať to, že predkladaný zákon neprešiel žiadnou diskusiou ani deliberáciou s odbornou obcou či dotknutými subjektami. Naopak, šokované odborné a reprezentatívne organizácie, ako Rada galérií Slovenska či Zväz múzeí Slovenska po jeho zverejnení vyzvali v niekoľkých otvorených listoch a stanoviskách poslancov a ministerku, aby ho stiahli a zastavili navrhované zmeny. V otvorenom liste Rady galérií Slovenska sa píše, že tieto návrhy zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie galérií. Novelu považuje Rada galérií Slovenska za normalizáciu kultúrneho sektora. Upozorňuje tiež na to, že predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým, o čo sa doteraz spoločne usilovali. Zväz múzeí na Slovensku vo svojom stanovisku kritizuje čiastočné úpravy zákona o múzeách a galériách ako nedôvodné a oslabujúce odbornosť, zatiaľ čo uprednostňuje komplexné prepracovanie zákona s dôrazom na transparentnosť, právnu istotu a udržanie overených praxí v oblasti funkčných období. A vlastne my po ten príklad, ako by to mohlo vyzerať po tom, čo sa tento zákon prijme, nemusíme ísť vôbec ďaleko, pretože nám to nedávno predviedol práve minister životného prostredia pán Taraba, zhodou okolností tiež nominant SNS, ktorý bez udania dôvodu odvolal dlhoročnú riaditeľku Banského múzea v Banskej Štiavnici a nahradil ju okresným predsedom SNS. Minister Taraba nebol schopný odpovedať na otázku smerujúcu k dôvodom odvolania ani na hodine otázok, keď som mu ju položila, ani v interpelácii, ktorú som mu poslala, ani nikde vlastne inde, kde túto otázku dostal. Odvoláva sa len na to, že zákon mu to umožňuje, a je to presne taký zákon, aký chcú teraz poslanci schváliť pre všetky múzeá a galérie na Slovensku. Treba podotknúť napríklad, že na základe tohto rozhodnutia rezignovala aj celá galerijná rada Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, ktorá patrí pod banské múzeum. Jediné dôsledky, ktoré takýto zákon môže priniesť, sú teda rozklad a zmar, politické a mocenské ovládnutie kultúrnych inštitúcií, strata dôvery, o ktorej tu veľmi veľa hovoríme, už tej poslednej, by som si tipla, neodbornosť a nekvalita. Preto by som opäť chcela spolu so všetkými relevantnými inštitúciami a odborníkmi na Slovensku vyzvať kolegov z koalície, lebo tu vidím aj v tejto sále teraz veľa ľudí z koalície, ktorí majú radi kultúru, ktorí sa jej venujú a ktorí podľa mňa aj rozumejú tomu, keď ten sektor proti niečomu protestuje: Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý okrem pár dobrodruhov z SNS, hladných po akýchkoľvek funkciách, nepomáha nikomu a ničomu? Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý nás vracia do minulosti, ktorý je protidemokratický a ktorý tu nikto znalý problematiky nechce? Nebolo by lepšie zastaviť rokovanie o tomto zákone a diskutovať o tom, ako napríklad pritiahnuť do kultúrnych inštitúcií kvalitných mladých ľudí, ako im zlepšiť podmienky ich práce, ako ich motivovať a inšpirovať? Ja sa naozaj s kýmkoľvek z vás budem o tom rada rozprávať a naozaj vyzývam aj predkladateľov tohto zákona, budujme nové veci a neničme to, čo máme! Samozrejme, podobne ako v predošlých troch zákonoch navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne. [10:28] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sa prihlásilo s faktickou poznámkou deväť poslancov a poslankýň. Ako prvý pán poslanec Dubéci. [10:28] Martin Dubéci Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja to skúsim úplne vecne a bez emócií povedať, lebo myslím, že poslankyňa Jaurová to vystihla presne. Je to o dvoch koncepciách toho, ako si predstavujeme riadenie štátu. Lebo naozaj je tu koncepcia, nazvime to teraz pracovne, SNS, naozaj, neviem, či to je dvadsiate, devätnáste, už neviem ani, z ktorého storočia to je, predstava, že my sme poslanci, my však máme ergo právo rozhodovať o všetkom a dobrý poslanecký výkon mandátu a práce tohto orgánu znamená, že budeme pomaly vyberať upratovačky a upratovačov na galériách a budeme určovať galerijný program, budeme každého referenta a referentku proste lustrovať, lebo však my sme poslanci, my máme na to mandát. Ako naozaj to, prosím, nevydajme sa touto cestou. Je to naozaj v rozpore so všetkým, kam sa dobrá verejná politika a v každej oblasti, nielen v kultúre, vybrala v 21. storočí. A teda v ostatných týždňoch sa tu veľa rozprávalo o tom, že chceme teda na tú európsku úroveň sa dostať v rôznych oblastiach, v Trestnom práve napríklad, tak presne v tomto, ako naozaj toto je európsky spôsob riadenia kultúry, kde my vytvárame verejnoprávne fondy, tie inštitúcie držíme na tú ruku od nás, vytvárame im prostredie, koncepcie, vstupujeme do toho skrz rozpočtovanie, veľké stratégie, nejaké ciele verejných politík, ale už nemôžme, preboha, riešiť naozaj to, že akým spôsobom sa vyberajú riaditelia a riaditeľky kultúrnych inštitúcií. Naozaj, prosím, že toto nerobme. Je to návrat o desiatky, desiatky rokov dozadu a mne je to len ľúto, že v podstate je to taká predstava SNS o riadení štátu, že patrí to nám, všetko je naše, rozárendujeme si to, rozdáme si to ako léno a už nejako to dopadne. [10:28] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gažovičová. [10:28] Tina Gažovičová Ďakujem pekne kolegyne Jaurovej a myslím si, že toto je naozaj diskusia, kde človek nemusí byť odborník zrovna na kultúrne politiky, ale každý, kto sa aspoň trošku rozumie fungovaniu verejnej správy, tak vidí, že o aký hodnotový spor tu ide. A rada by som podčiarkla to, čo povedala kolegyňa Jaurová, že áno, komisie možno nie sú dokonalé, ale zatiaľ sme lepší systém nevymysleli. Čiže pokiaľ naozaj chceme, aby v tomto prípade múzeá a galérie, ale týka sa to aj iných, iných či už úradov, alebo organizácií, za ktoré štát zodpovedá, berie zodpovednosť, aby fungovali naozaj profesionálne, aby boli vedené manažérsky, tak by sme sa mali snažiť minimalizovať ten politický vplyv. A pán Michelko síce tvrdí, že ten, ten, kto menuje, potom preberá aj zodpovednosť, len problém je v tom, že tým pádom vlastne od toho, že niekto vyhrá voľby a meníme sa my tuto, osadenstvo parlamentu, a mení sa vláda, tak sa vlastne prelínajú ďalšie a ďalšie úrovne toho, čo sa bude každé štyri roky meniť, a v konečnom dôsledku to každej takejto organizácii ublíži, ak pri každých ďalších voľbách sa vymenia ľudia. Okrem iného som si tu v tom návrhu prečítala, že teda podľa tohto návrhu štatutárny orgán vymenovaný podľa odseku 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, čiže je úplne jasné, že tuto ide o istú mieru politizácie alebo teda toho, že od tých politikov sa odvíjajú aj tie ďalšie funkcie, čo po istú úroveň tých ministrov, tých štátnych tajomníkov je správne, obhájiteľné, ale neprenášajme to na všetky ďalšie úrovne, nechajme tam pracovať manažérov, ktorí sú vyberaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:38] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [10:40] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [10:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Grendel. [10:42] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh je úplne hanebný a dôvody predkladateľov sú nedôveryhodné zámienky. Ak niekto z riaditeľov zlyhal, ale naozaj zlyhal, dá sa odvolať už podľa súčasného zákona. Ale áno, ak niekto nezlyhal, je komplikované ho odvolať, to pripúšťam. A o to tu v skutočnosti ide, o nič iné. A k tomu istému slúži aj zrušenie päťročného funkčného obdobia. Ťažko by sa títo riaditelia odvolávali, ak nezlyhali a ešte k tomu majú aj pevne stanovené funkčné obdobie, ktoré vyprší povedzme o dva-tri roky. To sú predkladatelia naozaj takí nedočkaví? A čerešničkou je zrušenie povinného verejného vypočutia kandidátov. To má aký prínos? Verejné vypočutie slúži na to, aby si aj verejnosť mohla urobiť názor, či kandidát na nejakú funkciu má dostatočné odborné a osobnostné predpoklady na výkon funkcie, alebo nemá. Zrušenie povinného verejného vypočutia otvorí dvere hochštaplerom, ktorí by sa po verejnom vypočutí nemohli stať riaditeľmi, lebo by sa na tom verejnom vypočutí ukázalo, že na to nemajú. Preto tento zákon nepomôže kultúre, ale ublíži kultúre. [10:42] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Michelko. [10:43] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, je to už štandard, to, čo tuná funguje, je absolútna prezumpcia nedôvery a, samozrejme, hľadanie démonov. No, tak ja chcem povedať zopár krátkych poznámok k tomu. Takže naozaj je to tak, že nie je také jednoduché zlyhávajúceho alebo manažéra, ktorý zlyhal, odvolať. Naozaj zriaďovateľ má s tým veľký problém. Ale ešte raz, som povedal, že tento zákon je, vlastne na druhú stranu váhy dáva oveľa zväčšenú zodpovednosť zriaďovateľa za to, koho tam dá. Lebo ak to urobí bez verejného výberového konania, tak, samozrejme, má on plnú zodpovednosť. Čo sa týka toho, že teda celý štát, tak určite teda, pán Dubéci, nemáme žiadne kompetencie vstupovať do žúp alebo samospráv. Toto sú plne v ich kompetencii, je to na každom županovi alebo starostovi, alebo primátorovi, ak má nejakú obecnú galériu, koho si to dá, a tiež si bude pred svojimi voličmi zodpovedať, či tam dal kompetentného človeka, alebo nekompetentného. Ja osobne si myslím, že to ustanovenie, že môže dať aj bez zdôvodnenia, sa nebude využívať, lebo každý normálny politik, ak siahne na nejaký takýto post, tak bude musieť, buď to bude dohodou s tým manažérom, že bude milostivý k nemu a nebudú sa prepierať na verejnosti jeho pochybenia, alebo ak sa nedohodnú, tak si myslím, že je ako úplne racionálne, že zdôvodní takýto, takýto krok a musí mať podložené silné a nepriestrelné argumenty, prečo tak urobil. [10:43] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Nash. [10:46] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja si tiež myslím, že nie je vo verejnom záujme rušiť transparentný výberový proces. Tým, že zrušíte verejné vypočutie, tak to nemôže byť proste vo verejnom záujme. Bez udania dôvodu rušíte aj túto podmienku, naozaj, zadefinujte tam, čo je to manažérske zlyhanie, a potom to ako dôvod nemusíte rušiť. Rušíte tú dĺžku funkčného obdobia, naozaj opäť to zdôvodnenie nie je argumentačne podložené. Ďakujem, Zora, že si aj spomenula, že je naozaj dobré, že predkladajú konečne úprimný zákon, ktorý, ktorý sa na nič nehrá a priamo pomenúva to, že chcú mať netransparentné výberové konania, chcú si dosadzovať svojich ľudí, nepohodlných ľudí chcú odvolávať bez, bez udania dôvodu. Vraciame sa tu do obdobia normalizácie, presne tak, ako si to povedala, vraciame sa do obdobia, kedy mal štát vplyv na kultúrne inštitúcie. Opäť je tu v prvom čítaní návrh zákona, ktorý obchádza medzirezortné pripomienkové konanie, čo je, samozrejme, na škodu veci. Rovnako si pripomenula, že už sa aj organizácie ako rada galérií a zväz múzeí Slovenska k tomuto zákonu vyjadrili, ktoré nemali možnosť vstúpiť do žiadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ide tu len o politické ovládnutie kultúrnych inštitúcií, ide o ďalšie politické nominácie, o ďalšie neodborné nominácie vhodných funkcionárov Slovenskej národnej strany. [10:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kosová. [10:48] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Michelko, ja som v nemom úžase. Nič z toho, čo ste doteraz povedal, ma nepresvedčilo, nebol to žiadny jediný argument, ktorý by dokazoval, že tie vaše návrhy sú naozaj opodstatnené, nehnevajte sa. Pretože vo vzťahu k tomu, čo sa tu deje posledných sto dní, nemôže byť ani pochybnosti o tom, že sa tu snažíte z pozície arogancie moci dobreže nie ovládnuť celé Slovensko, nehnevajte sa. Zrušenie ŠPÚ, kompetenčný zákon, snaha o ovládnutie RTVS, koho chcete presvedčiť o tom, že naozaj sú vaše zámery úprimné? A ešte takýmto netransparentným spôsobom, ktorý znižuje absolútne dôveru v to, že máme tu nejaké dobré, netransparentné a nezávislé inštitúcie a že naozaj chcete chrániť demokraciu. Tak nehnevajte sa, ale keby ste to naozaj chcel, keby ste naozaj stál o to, tak sa naozaj snažíte zachovať v prvom rade transparentné výberové konania, kde by boli odborníci a odborníčky a bez politickej nejakej príslušnosti. To je najzákladnejšie. Čo keby ste radšej naozaj zanechal tie otvorené výberové konania a dal verejné výzvy, ktoré jasne stanovujú kritériá na tie dané pozície. Viac by ste spravil pre Slovensko, nehnevajte sa. Čiže tento zákon ide absolútne mimo všetkých snáh o normalizáciu kultúrnej obce a môžete sa hanbiť, že ho vôbec predkladáte. Ďakujem. [10:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek. [10:48] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ak dovolíte, ja by som do toho sa pokúsil nejak naliať trošku toho racia. V prvom rade prijímam výzvu pani Jaurovej a ako s veľkou úctou si ju dovolím pozvať na neverejnú kávu, kde sa budem o tomto s ňou veľmi rád rozprávať, preto lebo naozaj sú tu dva názory a predpokladám, že ten jej je na tej istej úrovni, ktorý teda, ak to akceptuje, aj môj. Skutočne bude mi cťou. A teraz k veci. Pani poslankyňa, reagujúc na vás, spýtajte sa vašej kamarátky Dariny Károvej, akým spôsobom odvolala behom 24 hodín za ministrovania Kňažka niekoľko desiatok generálnych riaditeľov inštitúcií, ktoré priamo patrili pod ministerstvo kultúry. Niekoľko desiatok behom 24 hodín bez udania dôvodu, však, pamätáme si to aj vy, aj ja. A o tých dôvodoch sa môžeme potom rozprávať, či to bol ten správny demokratický ťah v tej dobe týchto skutočne kovaných demokratov aj v dnešnej dobe. To je jedna vec. Druhá vec k tomuto návrhu, ktorý teraz je predkladaný, zase ja by som v tom nehľadal všetko zlé a nedemokratické a neviem ešte aké. Ono je to veľmi jednoducho povedané, zodpovednosť kontra alibizmus. A ten alibizmus vidím v množstve tých výberových konaní, o ktorých som vedel a s ktorými som sa bavil s vtedajšími ministrami, ktorí boli mimo tej koalície, v ktorej som bol ja. Jednoducho tí riaditelia boli dávno daní pred tým a tí, tie výberové konania trapné, kde boli skutočne tie najdemokratickejšie zastúpenia od hlavného architekta mesta Bratislavy cez šéfa olympijského výboru a mnohých skutočne ľudí, ktorí do kultúry majú, nechcem ich zhadzovať, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kalmárová. [10:48] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som si doposiaľ myslela, že ešte žijeme posledné obdobie civilizovanej spoločnosti. A to znamená, že do riadiacich pozícií sa dostávajú ľudia na základe objektívnej formy výberu. Robia to súkromné firmy, doposiaľ to robila väčšina organizácií a verej... organizácií verejnej správy. Je to preto, lebo otvorený výber vždy umožňuje porovnávanie uchádzačov a výber toho najlepšieho. Lepší spôsob teda nepoznám, ako to urobiť. A teraz sa razí téza, že za všetko zodpovedá zriaďovateľ, takže má právo vymenovať manažéra kultúrnej inštitúcie bez verejného výberového konania. Len sa teda pýtam, akú zodpovednosť nesie zriaďovateľ za zlyhanie manažéra. Ak zlyhá vymenovaný manažér, ako bude sankcionovaný zriaďovateľ? No podľa mňa nijako. A ešte tu odznela jedna kuriózna veta a ja ju skúsim zacitovať: Ja ako osoba nikdy nedovolím, aby zriaďovateľ bez jasných dôvodov odvolal riaditeľa erbovej inštitúcie. A každý, kto počúval, vie, kto to povedal. A ja sa pýtam, aký vplyv má pán poslanec Michelko na zriaďovateľa. Ja tej kompetenčnej pyramíde nerozumiem. Zriaďovateľ vymenuje manažéra bez verejného výberového konania, lebo má vrcholovú zodpovednosť. A ak by ten istý zriaďovateľ s vrcholovou zodpovednosťou chcel odvolať manažéra, tak zasiahne pán poslanec Michelko. Tak tomu sa fakt nedá rozumieť. [10:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková. [10:49] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež vyjadrila k forme výberu. Pojem výberové konanie využíva niekoľko zákonov, to je úplne na mieste, hej? Výberové konanie sa neruší. Ja takisto si myslím, že verejné vypočutie v takejto podobe nemá opodstatnenie, aj vysvetlím prečo. Výberové konanie je vyššia forma overenia schopnosti kandidátov, ktorá sa využíva pri obsadzovaní niektorých významných pozícií. Výberové konanie sa robí pri výbere člena rady Úradu pre verejné obstarávanie, člena Súdnej rady Slovenskej republiky, člena Správnej rady verejných vysokých škôl. Verejné vypočúvanie sa aplikuje, keď chceme vybrať generálneho riaditeľa RTVS alebo člena Rady pre mediálne služby, ako sme nedávno aj teda boli účastní. Dôležitosť verejného vypočutia spočíva v práve občanov na zúčastňovaní sa na správe vecí verejných. Teraz vám poviem jeden príklad. Historik Anton Hruboň, o ktorom nik z kultúrnikov nepochybuje, sa vzdal členstva vo vedeckej rade liptovského múzea. Viete prečo? Mal vážne pochybnosti pri výberovom konaní pri verejnom vypočutí na riaditeľa múzea. Verejnosť na verejnom vypočutí takisto poukazovala na možný konflikt záujmov, napriek tomu ho štatutárka chválila. Načo potom bolo takéto verejné vypočutie? Ďakujem. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na faktické pani poslankyňa Jaurová. [10:50] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom za reakcie. Ja neviem, či mám vlastne reagovať na tie protiargumenty typu, že my robíme niečo zlé, lebo to robil aj niekto iný, alebo na protiargument typu, že keď nejaké výberové konanie nevyšlo dobre, tak všetky výberové konania sú zlé. Je úplne jasné, že verejné vypočutie kandidátov zvyšuje demokratickosť celého procesu, tam asi si to nemusíme vysvetľovať. A to, že tá verejnosť vidí vlastne kvalitu tých kandidátov, zvyšuje aj to, že môže potom kontrolovať a zasiahnuť, keď štatutár nerešpektuje výsledky výberového konania. Ja vlastne možno zareagujem, sa tu veľa hovorilo o tom päťročnom funkčnom období. Funkčné obdobia sú preto tá najlepšia prax v riadení ľudských zdrojov a špeciálne pri kultúrnych inštitúciách, pretože tí riaditelia sa uchádzajú o funkciu s nejakým plánom a projektom, ktorý je na nejaké časové obdobie a keď to časové uplynie, tak oni vlastne urobia odpočet svojej práce. Toneznamená, že po piatich rokoch znovu ho musí niekto vymeniť, ale opäť to zvyšuje nielen verejnú kontrolu, ale aj manažérsku kontrolu, odbornú kontrolu a tak ďalej a tak ďalej. Ja vlastne som rada, že aj v tejto rozprave úplne jasne vyplynulo, že, že tento zákon nie je možné veľmi obhájiť, a teda znovu pripomínam že my by sme navrhovali nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Ďakujem pekne. [10:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sa blížime k jedenástej hodine a zároveň ma z réžie poprosili, aby som dal minútu-dve prestávku, aby sa mohol resetovať ten systém, lebo ako vidíte, tak to neukazuje na obrazovke tie menovky aktuálneho rečníka, čiže prerušujem do jedenástej rokovanie a potom budeme hlasovať. (Prestávka.) [10:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím vás o pozornosť, budem dávať nejaké návrhy k postupu rokovania. Chcem vás informovať, že minister vnútra požiadal o prerokovanie svojho vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 136, dnes po skončení.. dnes po skončení tohto bloku hlasovania. To je bod, ktorý sme už úvodným slovom začali, ale chýbal spravodajca, preto sme prerušili diskusiu, je to posledný vládny návrh zákona, ktorý zostal. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie je. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme o tom, aby sme po skončení tohto hlasovania dokončili bod vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180 o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 136. To by nemalo byť veľmi dlhé rokovanie, ide o technickú normu. (Hlasovanie.) 110 prítomných, za 76, proti 4, zdržalo sa 25, nehlasovali 5. Tento návrh sme schválili. Zároveň v mene troch poslaneckých klubov, za SMER – SD, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme návrh na odvolanie a voľbu členov rady Slovenského pozemkového fondu, to sú tlače 87, 88, 104 a 116, nemám tu body, mám tu len tlače, tak skúste pozrieť. (Reakcia z pléna. Telefonovanie predsedajúceho internou linkou.) Bod 93. Ďalej návrh na vymenovanie stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky, bod 124, pardon, tlač 124, návrh na voľbu člena rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 117, to je bod 95, a návrh na voľbu poslancov za členov výboru, tlač 181, a dávam návrh, aby sme prerokovali tieto body dnes po interpeláciách s tým, že hlasovanie by sme vykonali aj to štandardné, aj tajné dnes o sedemnástej hodine. Sú to body 93 až 96 schváleného programu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. A keďže máme tu ešte jedného ďalšieho pána poslanca a kolegovia zo SMER-u – SD navrhli jeho zaradenie do výboru ako samostatný materiál, takže sa to nebude riešiť pozmeňovákom k tomu jednému, ktorý sme už teraz dohodli, že budeme prerokovať, preto dávam v mene troch poslaneckých klubov, SMER – SD, HLAS a SNS, návrh na zaradenie nového bodu do 9. schôdze, do programu 9. schôdze, ktorým je návrh na zmeny v zložení výborov, tlač 195, a navrhujem takisto, aby sme ho prerokovali po týchto bodoch, ktoré sme teraz pred chvíľkou terminovali. Zároveň podľa mňa navrhnem potom, aby sme aj zlúčili diskusiu o obidvoch bodoch – aj návrh na voľbu poslancov za členov výborov, aj návrh na zmeny v zložení výborov – do jedného, do jednej debaty, ak je teda všeobecný súhlas. Je všeobecný súhlas? Ďakujem vám veľmi pekne. Pristúpime teraz k hlasovaniu o bode 28 programu, je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia, tlač 151. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Mažgútovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 137, za 76, proti 60, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 77, proti 46, zdržali sa 12 poslanci, jeden poslanec nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz poprosím... ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca, ... pána poslanca Podmanického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, tlač 152, bod 29 schváleného programu. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 152.) Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 76, proti 60. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 76, proti bolo 46, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz poprosím pána poslanca z výboru pre kultúru a médiá Petra Náhlika, aby uviedol hlasovanie o bode 30 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, tlač 153. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov , tlač 153.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 84, proti bolo 35, zdržalo sa 19. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pán spravodajca. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 83, proti 34, zdržalo sa 16 poslancov, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vyčerpali sme všetky body, ktoré sme mali na programe hlasovania. Pripomínam, že sme si odsúhlasili, že teraz budeme pokračovať v prerušenom čítaní o volebnom, o podmienkach výkonu volebného práva od pána ministra vnútra. Ide o prvé čítanie štandardné, nie žiadne legislatív... skrátené legislatívne. Po, o druhej hodine je hodina otázok. Po hodine otázok prípadne interpelácie, alebo aj nie. A po nich budeme, samozrejme, pokračovať v tých bodoch, ktoré sme hovorili, o ktorých sa potom o sedemnástej vykoná voľba. Preto poprosím teraz, aby sa nachystal spravodajca, keďže pán minister vnútra už vystúpil s úvodným slovom a uviedol minulý týždeň tento návrh zákona, aby sa pripravil pán poslanec Jozef Cech, ktorý nám ako spravodajca z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj uvedie takisto návrh. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 136.) [10:51] Viera Kalmárová vymazať rámček [10:53] Ľubica Laššáková vymazať rámček [10:55] Zora Jaurová vymazať rámček ===== [11:16] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 136. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [11:16] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca, zaujmite, prosím, miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Platí ešte vaša prihláška písomná, pán Dostál, k tomuto? Samozrejme. Nech sa páči, máte slovo ako jediný písomne prihlásený, pán poslanec Dostál, za klub SaS. [11:18] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som zarazený tým veľkým počtom prítomných poslancov. Už sa teraz hlasovať nebude, takže kto tu nie ste kvôli, kvôli tejto téme, tak pokojne môžete aj, môžete aj odísť, ale pokojne môžete aj zostať, je to zaujímavá a dôležitá téma. Na úvod si dovolím mierne poopraviť pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, ktorý tvrdil, že pán minister vnútra uviedol tento návrh zákona v piatok. Nie je to pravda, tento návrh zákona, návrh novely volebného zákona uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ktorý tu v piatok vystupoval v roli asi piatich rôznych ministrov a zastupoval svojich kolegov pri uvádzaní návrhu zákona... Počkám. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Poprosím, kolegovia a kolegyne, aby ste udržiavali pokoj v rokovacej sále, nech môže pán poslanec vystúpiť. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Nevyužijem celú polhodinu, ktorú by som mohol, ale chcem teda k tomuto návrhu zákona povedať, že zavádza sa ním register kandidátov do rôznych typov volieb, čo vnímam ako pozitívne opatrenie, že na jednom mieste budú dostupné informácie pre rôzne typy volieb o kandidátoch a údajoch, ktoré predkladajú v rámci kandidátnych listín a ktoré sa potom zverejňujú v rámci, v rámci hlasovacích lístkov alebo na rôznych platformách, kde sa, kde sa to zverejňuje. Teraz to bude na jednom mieste. Bude to, bude to prehľadnejšie a myslím si, že takéto niečo malo byť hotové už dávno, lebo je to dôležitá vec z hľadiska informovanosti voličov o tom, kto kandiduje v ich obci, v ich meste, v samosprávnom kraji alebo v parlamentných voľbách. Najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto... (zaznievanie gongu), najmä vo vzťahu ku komunálnym voľbám tieto informácie bývali častokrát roztrúsené na viacerých miestach, napríklad v mestách ako Bratislava alebo Košice, takže hovorím, že vítam skutočnosť, že bude jeden register, ktorý bude verejne dostupný, resp. tá jeho časť, kde budú zverejniteľné údaje, bude verejne dostupná. V dôvodovej správe sa uvádza, že najväčší prínos tohto návrhu alebo tohto opatrenia bude nielen v informovanosti verejnosti a voličov, ale najmä v tom, že ako sa zjednoduší administratíva z hľadiska tlače hlasovacích lístkov. Ja teda z pohľadu občana a voliča sa domnievam, že, že významný prínos bude aj vo veci zlepšenia informovanosti, informovanosti voličov, lebo budú mať na jednom mieste informácie o kandidátoch, napríklad v komunálnych voľbách o kandidátoch vo všetkých obciach do všetkých úrovní samosprávy, čo teda v prípade parlamentných volieb nie je, nie je až taký problém dopátrať sa ku všetkým kandidátnym listinám a ku všetkým kandidátom, vo vzťahu ku komunálnym voľbám, ktoré sú teraz navyše spojené termínovo aj s voľbami do samosprávnych krajov, to niekedy problém, problém býva. Takže ešte raz, vnímam to ako pozitívny posun. Ale nedá mi pri tejto príležitosti, aby som nepripomenul tú paranoju, ktorá sa tu šírila pred parlamentnými voľbami, a tie konšpirácie, ktoré viedli dokonca až k zmene volebného zákona, s ktorou prišiel poslanec fašistickej strany REPUBLIKA pán Kočiš, ktorý, ktorý teda presadil zverejňovanie zápisníc okrskových komisií obcami spôsobom, ktorý bol ešte zbabraný pri hlasovaní, lebo tam nejako sa neodhlasovala zmena, ktorá sa, ktorá sa mala odhlasovať, a pritom od roku ´98 sa uskutočnilo na Slovensku veľké množstvo volieb, ale korektnosť čítania volieb bola spochybňovaná možno v nejakých menších obciach v komunálnych voľbách, ale vo vzťahu k parlamentným voľbám vždy to prebiehalo korektne aj zo strany volebných komisií, aj zo strany ministerstva vnútra, aj zo strany štatistického úradu, a to bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci, kto ovládal ministerstvo vnútra, kto bol na čele, kto bol na čele štatistického úradu. Tieto inštitúcie si plnili svoje povinnosti tak, ako mali, a postupovali korektne. Napriek tomu časť opozície pred parlamentnými voľbami hrozila, že bude, že budú voľby sfalšované. No, ukázalo sa, že všetky tieto, všetky tieto upozornenia boli len konšpiráciami, aby som pripomenul slovo, ktoré tu opakovane v rozprave používa pán poslanec Michelko, keď hovoríme o návrhoch v oblasti, v oblasti kultúry a upozorňujeme na to, že v druhom čítaní tie návrhy môžu byť významne pozmenené a doplnené. Keby sme sa touto optikou mali pozrieť na konanie súčasnej vládnej koalície, tak mali by sme byť vážne znepokojení, že sa šéfom štatistického úradu stal pán Nemky, ktorý je viacnásobným poslancom, alebo bol viacnásobným poslancom za stranu SMER – sociálna demokracia, tak teraz by sme my mali začať šíriť, že ako je ohrozený priebeh prezidentských volieb, priebeh volieb do Európskeho parlamentu, keď na čele inštitúcie, ktorá spočítava, spočítava výsledky volieb, bude stáť stranícky, politický nominant strany SMER – sociálna demokracia, najsilnejšej, najsilnejšej vládnej strany. Ja som zatiaľ nezaznamenal, že by niekto, niekto s tým vyšiel, aj keď naozaj je nie úplne, úplne štandardné, aby straník poslanec išiel robiť do pozície šéfa štatistického úradu, čo je inštitúcia, kde by sa mala zachovať istá miera nezávislosti nielen z hľadiska volebného procesu, ale aj z hľadiska vykazovania napríklad ekonomických údajov. Grécko by mohlo rozprávať, ako to je, keď, keď sa vykazujú štatistiky, ktoré nesedia, keď sa krajina dostane do, do dlhovej špirály, čo teda dúfam, že nebude prípad Slovenska, aj keď to, že sa vydávame gréckou cestou, isté signály tu sú. Okrem návrhu zaviesť register kandidátov vo voľbách a súvisiacich opatrení tento návrh, návrh vypúšťa aj jedno ustanovenie, ktoré tam vo volebnom zákone nedopatrením zostalo, respektíve sa tam dostalo nedopatrením v predchádzajúcom volebnom období, keď bola pripravená veľká novela, ktorá jednak upravovala podrobnejšie a lepšie a zefektívňovala voľbu poštou v parlamentných voľbách, ale aj zavádzala voľbu poštou vo vzťahu k prezidentským voľbám, na čo ale bolo potrebné zmeniť ústavu a keďže k zmene ústavy napokon neprišlo, tak, tak boli vypustené z vládneho návrhu novely všetky ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou prezidentských, lebo tá sa nemohla zaviesť bez toho, aby sa zmenila, zmenila ústava, takže preto aj v blížiacich sa prezidentských voľbách nebude možná voľba poštou. S výnimkou toho jedného ustanovenia, na ktoré sa zabudlo a ktoré bolo novelou volebného zákona vtedy do volebného zákona doplnené a teraz bude z volebného zákona vypustené, čiže ide o legislatívno-technickú zmenu v podstate, ktorá sa mala udiať už v rámci druhého čítania minulý rok, neudiala sa, tak to teraz ministerstvo vnútra ide, ide napraviť, hoci skôr by som uvítal, ak by ministerstvo vnútra prišlo s iniciatívou, ako upraviť ústavu aj volebný zákon tak, aby voľba poštou bola možná nielen v parlamentných voľbách, ale aj v prezidentských voľbách a aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Samozrejme, že sa to nestíha v horizonte týchto volieb, ale myslím si, že tie nasledujúce ako prezidentské voľby, tak voľby do Európskeho parlamentu by mali byť možné už aj prostredníctvom voľby poštou. Ďakujem. [11:20] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Čaučík. [11:33] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, cieľom tejto novely je vytvorenie informačného systému registra kandidátov a kandidátnych listín vo voľbách do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta, ale aj vo voľbách orgánov samosprávnych krajov a voľbách orgánov samosprávy obcí. A toto, súhlasím s vami, čo ste povedali, že veľmi uľahčí voličom vyhľadávanie údajov o kandidátoch, vytvorí sa takto aj priestor pre rôzne sociologické výskumy a vyhľadávanie v zoznamoch zaregistrovaných kandidátov, čo sprehľadní informácie najmä vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, kde nebolo možné nájsť tých všetkých kandidátov na jednom mieste. Oceňujeme, že tieto údaje budú verejne dostupné, a súhlasíme s tým, že to zjednoduší administratívu, ale najmä prispeje k dobrej informovanosti voličov. Takže tento návrh vnímame pozitívne a sme pripravení za klub KDH podporiť. Ďakujem. [11:33] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [11:33] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len také krátke jazykové okienko k vystúpeniu pána Dostála. Nazvali ste návrh pána Kočiša v minulom období, že to bola konšpirácia. Ja by som navrhol presnejší pojem, a to je eliminácia možných rizík, a to je úlohou každého riadiaceho orgánu vrátane Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem. [11:33] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Dostál. [11:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za, za reakcie. Pán poslanec Čaučík, áno, zhodneme sa, ten návrh je pozitívny a teda na rozdiel od viacerých iných, ktorými sme sa tu zaoberali, tam ani ja nevidím žiadne riziká. Uvidíme, čo, či v druhom čítaní tam nepribudnú nejaké veci, ako už býva zvykom, ale teda zatiaľ je to v podobe, ktorá myslím si, že skvalitní priebeh volieb a zvýši informovanosť a môže to mať aj tie efekty pozitívne, o ktorých ste hovorili. A, pán poslanec Ľupták, no, či to bola konšpirácia, alebo eliminácia možných rizík, ja by som naozaj len zopakoval, že konalo sa tu už veľké množstvo volieb parlamentných, regionálnych, komunálnych, do Európskeho parlamentu, prezidentských volieb a s výnimkou roku ´98, keď naozaj veľká časť spoločnosti vnímala, že Vladimír Mečiar na ceste k autokracii môže siahnuť aj k tomu, že by voľby boli, boli zmanipulované, tak ja som naozaj nezaznamenal nejaké pokusy o systémové manipulovanie volieb alebo, alebo informácie, ktoré by spochybňovali korektnosť sčítania výsledkov volebnými komisiami a ďalšieho sčítania, sčítania výsledkov na vyšších úrovniach, alebo že by niekto vymieňal zápisnice okrskových volebných komisií, však výsledky volieb za jednotlivé okrsky boli dostupné aj predtým, cez, cez štatistický úrad boli, boli zverejňované. Toto naozaj bol prejav paranoje a vedomého šírenia konšpirácií o sfalšovaní volieb, ktoré využívala časť opozície pred voľbami. [11:33] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k zákonu navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať o sedemnástej hodine. Poprosím teraz pána poslanca Michelka a pána poslanca Náhlika, aby opäť zaujali svoje miesto, pretože budeme pokračovať v rozprave v prvom čítaní o tlači 154, zákon o múzeách a galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. V rozprave máme ešte dvoch písomne prihlásených, pani poslankyňu Kleinert a pána poslanca Dostála. Ako prvá, nech sa páči, pani poslankyňa Kleinert. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) [11:33] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení poslanci, vážené poslankyne, návrh poslaneckého zákona hovorí o potrebe, citujem, "pružnejšej manažérskej výmeny". Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu, na ako dlho chce, a bez výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí. Ako vicestarostke mi príde perfídna aj snaha pomôcť týmto krokom akože aj samosprávam, zriaďovateľom takýchto inštitúcií. Viete, ono je to tak. Pokiaľ chcete spravovať niečo naozaj kvalitne, či už inštitúciu, alebo samosprávu, tak nieže navrhnete toto, čo navrhli poslanci a poslankyňa koalície, ale urobíte presný opak. Robíte to skrátka tak, ako to je teraz, a snažíte sa o vylepšovanie, samozrejme, pokiaľ je to ako len možné. Nerobíte takéto zákazy zákonom, ak by ste mali na riadiacich mie... chcete, aby ste mali na riadiacich miestach tých najlepších ľudí, chcete, aby prešli verejným výberovým konaním, lebo aj ich legitimita a legitimita ich prijatia na danú pozíciu je tým pádom nespochybniteľná a vy, pokiaľ sa neosvedčia v daných pozíciách, by ste vedeli, že najneskôr po danom časovom úseku budú musieť opäť verejne obhájiť svoju pozíciu, svoju víziu či spraviť odpočet. Ale platí to aj pre tie dobré prípady. Každý dobrý manažér alebo manažérka pre legitimitu pokračovania svojej práce aj chce robiť a robí odpočty. Ako obsahové, tak aj finančné. Je správne mať zadefinované funkčné obdobie piatich rokov, pretože riaditelia daných inštitúcií majú možnosť naplniť víziu, ktorú prezentovali, a zároveň majú možnosť zhodnotiť výsledky svojej práce, prehodnotiť ich a vypracovať opätovnú víziu riadenia a plán danej inštitúcie. A to mu prináša silnú legitimitu pre činnosť. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov, prípadne nárokov zvykových. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax. Čiže dá sa na to presne pozerať aj tak, že päť rokov je jednoducho priestor na naplnenie vízie, ale aj na ukončenie potom tej vízie, začatie nejakej novej, ale zároveň aj na legitimitu toho človeka, že dvadsať rokov niekde bez nejakých odpočtov a ďalších plánov je skutočne trošku moc. U nás v samospráve vítame túto prax. My zvolení ľudia s exekutívnymi právomocami máme byť práve dobrými a hospodárnymi spravovateľmi nášho spoločného majetku a spoločných hodnôt. A toto nespočíva v tom, že si dosadím na miesta niekoho, kto je môj kamoš alebo stranícky kolega, a kupujem si takto lojálnosť ľudí. Je to nefér na úplne všetky strany. Navrhované vynechanie verejného vypočutia jednak doteraz zákon vyslovene zakazoval, ale zároveň je to proces dôležitý, pretože je transparentný a ako vravím, legitimizuje výber z prihlásených kandidátov či kandidátok, minimalizuje riziko subjektívnych rozhodnutí a maximalizuje možnosť výberu najlepšieho kandidáta alebo kandidátky. Týmto návrhom zákona ide však koalícia jasne proti nezávislosti kultúrnych inštitúcií a ich vedení, tak aj proti čo najvyššie možnej nastavenej latky odbornosti a transparentnosti pri výberových konaniach vo vedení štátnych inštitúcií, v tomto prípade múzeí a galérií. Ja by som chcela citovať stanovisko Zväzu múzeí na Slovensku, ktoré vydalo k tomuto návrhu stanovisko. A citujem: "Zväz múzeí na Slovensku považuje navrhovanú čiastočnú úpravu zákona za neodôvodnenú, oslabujúcu dôležitosť kvality a odbornosti. Ministerstvo kultúry v spolupráci s odbornou verejnosťou už nejaký čas pracuje na novom znení zákona o múzeách a galériách, a preto by snahy mali smerovať ku komplexnej zmene zákona a nie čiastočným zmenám, ktoré sa týkajú len personálnych záležitostí. Predmetné ustanovenie z návrhu... ustanovenia z návrhu novelizácie sa do zákona dostali len nedávno, pričom ich cieľom bolo zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť pri výberovom konaní a právnu istotu štatutárov, vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách. Cieľom verejného vypočutia kandidátov bola participácia odbornej verejnosti pri výberovom konaní prostredníctvom otázok kladených uchádzačom a preverenie ich odborných znalostí. Časovo obmedzené funkčné obdobie štatutárov a vedúcich zamestnancov je overenou bežnou praxou v múzeách v rámci Európy, hoci zväz vzhľadom na charakter odborných múzejných činností odporúča určiť dĺžku funkčného obdobia štatutárov od sedem do desať rokov. Časovo neobmedzené funkčné obdobie štatutárov sa v minulosti ukázalo ako problematické najmä z hľadiska napredovania inštitúcií, modernizácie a vízií ich budúceho fungovania a uvedenie hoci i formálneho dôvodu odvolania akéhokoľvek štatutára alebo vedúceho zamestnanca považuje zväz za elementárne pravidlo slušnosti." Koniec citátu. Takže toto je jedna z organizácií. Ale máme tu aj Radu galérií Slovenska, ktorá poslala otvorený list poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a ministerke kultúry k danému návrhu a ten si tiež dovolím citovať: "Rada galérií Slovenska podáva návrh na pozastavenie navrhovanej novelizácie zákona o múzeách a galériách v celom navrhovanom rozsahu úprav koaličných poslancov. Navrhované úpravy neriešia zásadné otázky v oblasti kultúrnych inštitúcií a sú striktne orientované na výkon dohľadu a kontroly bez zohľadnenia a uplatnenia odborných kritérií. Návrh v dôvodovej správe argumentuje vytváraním predpokladov na pružnejšiu manažérsku výmenu v týchto inštitúciách. Vzhľadom na historický vývoj kultúrnych inštitúcií na Slovensku, celospoločenský význam kultúry a umenia, naviazanosť na problematiku kultúrneho dedičstva, súčinnosť s formálnym vzdelávaním, inštitucionálnu previazanosť so zriaďovateľmi, naviazanosť na krátkodobé a dlhodobé ekonomické ukazovatele a tak ďalej a tak ďalej sa javí argumentácia koaličných poslancov v podanom návrhu exaktne nepodložená. Všetky doterajšie snahy o zabezpečenie modernizácie a napredovania kultúrnych inštitúcií, legislatívne zapracované a dostatočne funkčne nastavené, by boli celkom eliminované. Upozorňujeme, že v dôvodovej správe uvedené zredukovanie nárokov na kvalifikované vedenie múzeí a galérií by mohlo nepriaznivo ohroziť renomovanosť a kredibilitu inštitúcií aj v medzinárodnom kontexte. Funkčný výkon štatutárov bez časového obmedzenia sa navyše už v minulosti neosvedčil. V dôvodovej správe navrhovaný spôsob odvolania štatutára, štatutárky, ktorý bol zodpovedne a riadne poverený vedením kultúrnej inštitúcie na základe výberového konania, bez udania dôvodu smeruje k podkopávaniu odbornej autority, ohrozuje význam riadneho výberového konania a kredibilitu odborníkov prizvaných k výberovému konaniu. Rezignáciou na kvalifikačné predpoklady štatutára, štatutárky kultúrnych inštitúcií, zrušením povinnosti ich verejného vypočutia sú inštitúcie vystavené riziku neodbornej správy. Zdôrazňujeme, že navrhovaným postupom by došlo aj k porušeniu princípu transparentnosti, ktorý patrí k základným princípom demokratického štátu. Na základe uvedeného vyššie máme za to, že zavedením navrhovaných úprav by s vysokou mierou pravdepodobnosti došlo k nestabilite odborného kreovania kultúrnych inštitúcií, ohrozeniu slobody vedeckého bádania a umenia, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, čl. 43/1, a v neposlednom rade k eliminovaniu záujmu odborníkov o post vedúcich pracovníkov. Navrhované úpravy zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie galérií a múzeí na Slovensku. Máme dôvodnú obavu o ohrozenie správy kultúrneho dedičstva na Slovensku a rozklad pamäťových inštitúcií. Namiesto posilnenia rozvoja kultúry a snahy zvyšovať štandardy vedeckých pracovísk prináša novelizácia nežiaducu normalizáciu, ktorá môže viesť k ich oslabeniu. Rada galérií Slovenska dlhodobo participuje s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na príprave štandardov pre múzeá a galérie a príprave novej legislatívy. Predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým, o čom sme sa... o čo sme sa doteraz spoločne usilovali. Máme záujem naďalej otvorene participovať na kreovaní novej legislatívy a poskytovať súčinnosť v odbornej praxi. Je nevyhnutné podporovať procesy pre zabezpečenie kvalitného riešenia problematiky kultúrnych politík a ich manažovania v kontexte stratégie pre rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030." Koniec citátu. Ako vidíte, opakuje sa tu rovnaký princíp, nesúhlas odborne odargumentovaný, prečo tento návrh zákona je skrátka zlý. Žiaľ, iba kopíruje mocenské snahy tejto koalície. Pani ministerka to chce dávať na Tarabu či na Eštoka, a tak chce zbúrať všetko, čo jej leží v bezbrehej moci po určovaní, čo je alebo nie je slovenské umenie, v ceste. Chcú mať priestor na trafiky pre lojálnych ľudí, chcú mať priestor na tvorbu svojej propagandy. Aj interná smernica ministerstva kultúry spred pár týždňov, ktorá presne tento návrh kopíruje, je toho len smutným a najmä veľmi-veľmi neprofesionálnym príkladom. A na záver opäť moja otázka, prečo, keď majú koaliční poslanci a poslankyne, svoju ministerku kultúry, prečo tento návrh zákona nie je podaný vládou? Aby sme sa opäť o jeho obsahu bavili čo najmenej, aby sme opäť zamedzili hlasu odborníkov a odborníčok cez MPK, alebo vlastne možno stačilo vyjadrenia pána Danka v médiách, že teda kultúra je už strany SNS a oni si tu budú hovoriť, že ako to bude. Nuž, veľa vecí sa v kultúre deje. Jedna vec je však jasná, je to nespokojnosť s vedením rezortu. Už vo verejnej výzve, túto nespokojnosť už vo verejnej výzve vyjadrilo viac ako 188-tisíc ľudí v priebehu desiatich dní tohto januára. Aj preto, ako aj kvôli mnohým iným nekompetentným krokom ministerky sme podali návrh na jej odvolanie. Navrhujeme, aby ste tento zákon stiahli, lebo je naozaj zlý, netransparentný a nedemokratický. Ďakujem pekne. [11:48] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, ako prvý pán poslanec Michelko. [11:48] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som najprv spresnil, lebo kolegyňa, ktorá tu teda, bohužiaľ, nie je, ale povedala, dala mi do úst niečo, čo som nepovedal. Ja som nevravel, že zabránim odvolaniu nejakého človeka, ktorý teda, nie sú na to dôvody, ale povedal som, že to nikdy nebudem obhajovať s dodatkom, že vlastne tieto veci aj tak obhajujem v médiách ja, takže pokiaľ sa s tým osobne nestotožním, tak to nebudem obhajovať. A potom ešte by som tiež spresnil kolegu, ktorý hovoril niečo v tom zmysle, že my ako keby, ako poslanci si osobujeme právo rozhodovať. No my určite nie, preto lebo my nie sme zriaďovatelia. Zriaďovatelia by dostali túto kompetenciu, ale nie my. My o tom nebudeme rozhodovať. [11:48] Peter Pellegrini Pani poslankyňa Marcinková. [11:48] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj rečníčke pani Kleinert. Ja sa naozaj s údivom aj takým strachom pozerám na tú ambíciu strany SNS obsadiť vlastne všetky funkcie, stoličky a vlastne všetko, čo je blízke ich ministerstvám. A nazývam to ich ministerstvá, pretože presne tak sa k nim správajú, ako by to bol nejaký ich podnik a obsadzujú ho svojimi ľuďmi. A je to škoda. Je to škoda tak pre rezort životného prostredia, ako pre, ako to bude škoda pre rezort športu, ako to bude škoda aj pre rezort kultúry, kde končia tí najkvalitnejší, ktorých na Slovensku máme a niektorí sa aj za predošlej vlády SMER-u dokonca dostali do funkcií, kam podľa mňa patrili. V tomto treba uznať, že pán Maďarič urobil aj dobré kroky a mnohé zo zmien, ktoré teraz, ktoré teraz robíte, boli práve z dielne pána Maďariča a boli hodnotené pozitívne, ale keď ste sa rozhodli robiť politiku takýmto pre mňa nepochopiteľným spôsobom, kde stranícka knižka stojí nad kvalitou, a pokračujete v tom bezhlavo na všetkých rezortoch, tak ja verím, že vám to občania zrátajú, no najhoršie na tom je, že to poškodí Slovensko a najmä rezort, ktorý už dnes má tak málo pozornosti, ako je kultúra. Ďakujem. [11:48] Peter Pellegrini S reakciou na faktické pani poslankyňa Kleinert. [11:48] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem pekne aj za vaše reakcie. Ja by som chcela, pán Michelko, povedať, naozaj nerobte z toho ministerstva kultúry ministerstvo propagandy. Robíte to, snažíte sa o to, aj pani ministerka, aj pán Machala, aj pán Bernaťák, proste robíte to vy ako strana SNS alebo táto koalícia. Je to veľmi nebezpečné a v podstate aj veľmi protislovenské mať takéto tendencie v kultúre, pretože je to vlastne hanba naprieč celou Európou. A Európa sa na nás pozerá a nielen Európa, ale aj svet. Asi viete, kde je teraz pani ministerka, zatiaľ sme postrehli pri jej trojdňovej, teda päťdňovej služobnej ceste, kde konferencia trvá tri dni, tak sme postrehli konkrétne presne štyri minúty jej príhovoru a je to tak strašná hanba, kde ona netuší, o čom hovorí, že naozaj skúste, prosím, sa pozrieť na ministerstvo kultúry ako na segment, ktorý je, ktorý je dobré rozvíjať. Ale nie tak, ako si ideologicky myslíte vy, ale tak, aby ste vytvorili čo najlepšie možné prostredie pre kultúru všetkého typu a pre rozmanitosť a pre to, aby sme sa ako krajina posúvali ďalej a stávali sa aj konkurencieschopnými, a to aj na poli kultúry a kreatívneho priemyslu. Vy zatiaľ robíte presný opak, vy idete úplne proti záujmom Slovenska a ja vás prosím, aby ste to prestali robiť. Ďakujem. [11:48] Peter Pellegrini Ďalší v rozprave, pán poslanec Dostál. [11:48] Ondrej Dostál Pán predseda Národnej rady, ak máte nejaké pripomienky k tomu, čo hovorím, tak pokojne sa prihláste s faktickou poznámkou alebo môžte ísť do rozpravy a vyvrátiť to, čo hovorím, ak sa vám to nepozdáva, vy v tomto máte najneobmedzenejšie možnosti a môžete najviac vystupovať bez obmedzenia času a kedykoľvek a aj opakovane. Návrh novely zákona o múzeách a galériách je prvý zo série piatich návrhov, ktoré sa týkajú kultúry, ktoré sem prišli ako poslanecké návrhy zákonov, kde konečne môžeme aj vytušiť, o čo v ňom ide, lebo pri tých predchádzajúcich troch máme podozrenia, že sú to najmä nosiče na to, aby sa zákony mohli upravovať pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní a že to, čo je navrhnuté, navrhnuté v samotnom návrhu zákona, ktorý sme rokovali v prvom čítaní, nie je všetko, čo chcú predkladatelia zmeniť, preto aj oprávnene veľká časť kritiky zo strany opozície smeruje k tomu, že takéto návrhy mali byť predložené v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa k nim mohla vyjadriť aj širšia verejnosť a ak už boli predložené nie ako vládne návrhy, ale ako poslanecké návrhy, tak mala byť priznaná farba už v prvom čítaní, aby aspoň v prvom čítaní a v druhom čítaní mohla byť reálna rozprava k tomu, čo je obsahom tohoto návrhu vo vzťahu k tomuto návrhu zákona, k novele zákona o múzeách a galériách. Tá druhá výčitka neplatí, lebo, lebo je zjavné, čo chcú predkladatelia dosiahnuť. Je to hodné kritiky nielen z dôvodu, že sa môžme obávať, že čo bude doplnené v prvom čítaní, ale už aj z dôvodu, čo je obsahom tej zmeny, ktorá je obsiahnutá v samotnom návrhu zákona. Napriek tomu by som sa teda chcel spýtať, že či v tomto prípade tiež môžme očakávať nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme mali tú bilanciu jasnú, že v prípade Fondu na podporu umenia je zjavné, že predkladatelia plánujú predložiť pozmeňujúce návrhy v prípade, v prípade Audiovizuálneho fondu a pamiatkového zákona nie, tak aby sme vedeli, vedeli, na čom sme, a teda ak bude pán predkladateľ ochotný nám prezradiť aspoň to, či on počíta, alebo nepočíta s tým, lebo, lebo, samozrejme, že môže predložiť pozmeňujúci návrh aj niekto iný, a ani neočakávam, že by nás informoval o nejakom obsahu. No, čiže ale tuto môže byť zmysluplnejšia diskusia nielen o tom, či to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní ako ministerský a vládny návrh, alebo je toto vhodná forma ako poslanecký návrh, ale aj o obsahu, obsahu návrhu zákona. Myslím si teda, že aj toto by bolo vhodnejšie ako, ako ministerský návrh, teda vládny návrh, aby, aby tá diskusia mohla byť rozsiahlejšia, nielen na pôde, na pôde parlamentu, ale aby sa aj kultúrne inštitúcie, organizácie a ľudia z oblasti kultúry aj širšia verejnosť mohli k tomu návrhu vyjadriť, ale, samozrejme, že poslanci majú právo zákonodarnej iniciatívy, tak by som sa viac venoval vo svojom vystúpení tomu obsahu. Samozrejme, že vo vzťahu k štátnej správe, vo vzťahu k verejným inštitúciám, ktoré sú obsadzované či už štátom, alebo samosprávami, existujú, sú možné rôzne prístupy. Je možný prístup, keď sa rozhoduje takpovediac politicky, keď ten, kto má tú zodpovednosť, rozhodne a neberie ohľad na nič ďalšie, alebo je možné potom, potom prístup, že sa snaží viac prihliadať na odborné aspekty, konajú sa výberové konania, úradníci sú, sú nejako stabilizovaní v rámci, v rámci štátnej služby, a to kyvadlo sa niekedy vychyľuje viac na jednu stranu, inokedy na inú stranu, pri jednom type funkcií a inštitúcií je to tak, pri inom, pri inom inak. Nie je to úplne, úplne čiernobiele, aj keď samozrejme, že v rámci napr. štátnej správy by ten prístup, že sa nevymieňa všetko do poslednej upratovačky po každých voľbách, mal asi prevažovať, rovnako pri napríklad kultúrnych inštitúciách by bolo asi vhodnejšie, aby, aby tam neboli riaditelia múzeí a galérií dosadzovaní na základe, na základe nejakých straníckych rozhodnutí alebo politických rozhodnutí, ale že by sa viac prihliadalo na odbornosť a kompetenciu, alebo teda až úplne, to by bolo úplne, úplne optimálne, ale, samozrejme, že je to, je to vec toho, ako je to, ako je to nastavené. V tomto prípade sa kyvadlo medzi tým politickým a odborným rozhodovaním vychyľuje extrémne v prospech toho politického rozhodovania, keď predkladatelia navrhujú, že budú môcť byť štatutári múzeí a galérií odvolávaní bez udania dôvodu a zároveň budú vymenovaní bez verejných vypočutí. A tie dôvody, pre ktoré k tomu pristupujú, nie sú nijako presvedčivé vo vzťahu k tým verejným vypočutiam. Pán poslanec Michelko v úvodnom slove, alebo vo faktickej poznámke povedal, že možno jedenkrát malo to verejné vypočutie význam, keď, keď sa ten kandidát natoľko strápnil, že teda nebol nakoniec vymenovaný, bol to kandidát na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, myslím. Ja si myslím ale, že tie verejné vypočutia majú význam aj, aj v iných prípadoch. Samozrejme, že niekedy je to tak, že tá komisia dá návrh, ktorý nezodpovedá tomu, aký my ako pozorovatelia máme dojem z priebehu toho vypočutia. Je, samozrejme, možné, že v niektorých prípadoch je to, je to dohodnuté, ale napriek tomu si myslím, že tie verejné vypočutia majú význam a nijako nespochybňujú zodpovednosť toho, kto rozhoduje o menovaní alebo, alebo voľbe. V parlamente sme zažili za vlády SMER-u, SNS a MOST-u verejné vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a myslím si, že tie verejné vypočutia mali význam, lebo umožnili jednak upozorniť na nedostatočnú kvalifikáciu niektorých kandidátov, čo sa v tých verejných vypočutiach veľmi dobre ukázalo, a vo vzťahu k iným kandidátom to prinajmenšom umožnilo konfrontovať ich s verejnými pochybnosťami alebo s verejne dostupnými alebo získanými pochybnosťami trebárs o ich morálnom profile, o ich, o ich minulom pôsobení a nebolo to tak, že iba na základe tých verejných vypočutí potom poslanci hlasovali. Ja som mal niekedy dojem, že napríklad špeciálne poslanci SMER-u ani veľmi si nedali poradiť od svojich zástupcov v ústavnoprávnom výbore, ktorí sa tam zúčastňovali tých verejných vypočutí, ale napriek tomu istý vplyv to malo a myslím si, že ten vplyv bol, bol pozitívny. A bolo to tak aj v iných prípadoch, nielen v prípade vypočutí kandidátov na ústavných sudcov. Bolo to tak napríklad pri verejnom vypočutí kandidátov na post Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, kde sa to nerobilo na pôde parlamentu, ale robilo sa to, robilo sa to na pôde komisie, ktorú si, ktorú si vytvorila vláda vtedajšia. A tiež to prispelo k tomu, že kto sledoval tie vypočutia, vedel, kto je aký kvalifikovaný, kto má aké medzery, alebo mohli vzniknúť pochybnosti o niektorých, niektorých z tých kandidátov. A, samozrejme, komisia potom dala nejaké odporúčanie, vláda na základe toho odporúčania navrhla dvoch kandidátov a potom v konečnom rozhodnutí, dôsledku rozhodoval parlament, ktorý v prvom prípade si vôbec nevybral ani jedného z tých, z tých kandidátov. A rovnako som presvedčený, že verejné vypočutia majú význam aj v jednom, aj v druhom prípade. Argumentácia, prečo sa majú verejné vypočutia zrušiť, je podľa dôvodovej správy, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž najmä menším obciam. Tak z dôvodu, že to spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž menším obciam to ideme zrušiť pre štát, ideme to zrušiť pre samosprávne kraje, ideme to zrušiť pre mestá a ideme to zrušiť aj pre menšie obce. Ja nemám štatistiku, a teda predpokladám, že aj nejaké menšie obce majú múzeá a galérie, ale predpokladám, že väčšina múzeí a galérií patri buď pod samosprávne kraje, alebo pod mestá, alebo pod obce, ktoré sú natoľko veľké, že to pre ne nepredstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Takže ten argument podľa môjho názoru nesedí a opäť by som rád vedel, že odkiaľ sa vzalo to tvrdenie, že je to problém a je to neprimeraná administratívna záťaž pre menšie obce v situácii, keď väčšina dotknutých inštitúcií, teda štát, samosprávne kraje, mestá nemôžu mať žiadny problém s tým, že sa riaditelia múzeí a galérií vyberajú prostredníctvom, prostredníctvom aj verejných vypočutí. Takže čo, ako chápem tie argumenty, ktoré ste povedali pre odvolávanie, nieže by som s nimi súhlasil, ale tam teda rozumiem vašej motivácii, ale rád by som porozumel vašej motivácii aj vo vzťahu, aj vo vzťahu k tomu vypusteniu verejných, verejných vypočutí. Obávam sa, že to mám ešte na pár minút, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Ja vás nechám, pán poslanec, nech si to už dokončíte. Nech sa páči. Nechám vás hovoriť, môžte pokračovať. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Ale sú výbory, takže... Pellegrini, Peter, predseda NR SR Tak skúste, veď tri-štyri minútky výbor počká. Kľudne si to dokončite. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Nie, nepočká výbor, lebo... Pellegrini, Peter, predseda NR SR Aký to bude mať potom význam, kým niekedy o štvrtej zas prídete na rad s troma minútami, potom... Dostál, Ondrej, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Nie s troma minútami, prídem ešte mám, ešte mám osem minút. [11:50] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave (Povedané súbežne s rečníkom.) Kľudne si to dokončite, pán poslanec. Dobre, ste povedali, že máte pár minút. Tak nechcete, veď dobre, choďte preč od pultu, ja to preruším, ja som vám chcel vyjsť v ústrety. No tak ja vám som chcel urobiť dobre, no tak sa ešte priečte. No tak potom chcete vystúpiť, či nie? (Reakcia poslanca Dostála.) Potom, dobre. Prerušujem rokovanie, budeme pokračovať o 14. hodine hodinou otázok. (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:49] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili otázky do včera do dvanástej hodiny. Vyžrebovaných bolo 167 otázok na predsedu vlády, 154 otázok na členov vlády a 24 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, ktorého zároveň vítam, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér. [14:04] Robert Fico – Vystúpenie (Krátka pauza pre nefunkčný mikrofón za rečníckym pultom.) A už to ide, perfektné, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 131 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní sú títo členovia vlády: podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva pani Saková, zastupuje minister zahraničných vecí Juraj Blanár; ministerka zdravotníctva pani Dolinková, zastupuje minister zahraničných vecí Juraj Blanár; minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje Juraj Blanár; minister školstva Tomáš Drucker, zastupuje Juraj Blanár; ministerka kultúry, zastupuje minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to je minister obrany Robert Kaliňák, životného prostredia Tomáš Taraba, pôdohospodárstvo Richard Takáč, práca, sociálne veci a rodiny Erik Tomáš, minister investícií Richard Raši, minister dopravy Jozef Ráž a podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky. [14:04] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán premiér, chcem informovať členov, teda poslankyne a poslancov, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút len počas vystúpenia predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Ako prvá otázka je od, je otázka od pána poslanca Richarda Glücka a znie: "Vážený pán predseda vlády, čo hovoríte na vyjadrenia pána Šimečku, ktorými nadviazal na jeho urážky Slovákov a opätovne ich označil za národ zbabelcov? Prečo podľa vás hanobí a popiera dôležitosť a význam Slovenského národného povstania spôsobom, že malo ísť len o lokálne povstanie a celonárodný význam mu neprávom prisúdili až komunisti?" Nech sa páči, pán premiér. [14:04] Robert Fico Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, neviem, či má zmysel sa zaoberať nejakými výrokmi duchovných bezdomovcov a kaviarenských povaľačov. A hovorím to smrteľne vážne, pretože tieto vyjadrenia iba urážajú slovenský národ. (Reakcie z pléna.) Viete, na jednej strane, na jednej strane nemá problém pán Šimečka označiť slovenský národ za zbabelý, alebo národ zbabelcov, ale mu nesmrdia peniaze, ktoré berie do svojej nadácie z daní občanov Slovenskej republiky. To je to farizejstvo, ktoré nám progresívny svet predvádza na dennej báze. Ja by som sa však skôr dotkol vážnejšej témy, a to je téma Slovenského národného povstania, kde ja neverím, čo vidím a čo čítam. Buď je to totálna hlúposť, neznalosť vecí, alebo je to pokus za každú cenu otáčať slovenské dejiny. Keby som vám teraz dal pero a papier, kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, a sa vás spýtal, kto bol pán Josko, vedeli by ste? Trt makový by ste vedeli! (Reakcia z pléna.) No, asi ťažko. No vidíte a nemáte ani predstavu, o kom hovorím. Tvrdiť, že Slovenské národné povstanie bolo iba nejakým miestnym povstaním v Banskej Bystrici, je totálny nezmysel. Prosím, spomeňme si na 25. december 1943, kedy bola podpísaná Vianočná dohoda a bolo to práve v byte demokratického politika a novinára Joska, o ktorom netuší Progresívne Slovensko. Bol tam Letrrich, Ursíny, bol tam, samozrejme, Husák, Šmidke, bol tam Novomeský. A tam sa práve dohodli na tom, že bude Slovenské národné povstanie ako vyvrcholenie odporu voči fašizmu. Za týchto okolností môže iba hlupák, kaviarenský povaľač a duchovný bezdomovec tvrdiť, že to bolo nejaké miestne povstanie, ktoré vzniklo len tak z ničoho nič. Nikto nezoberie Slovenskému národnému povstaniu celonárodný, celoslovenský charakter. Keby nebolo Slovenské národné povstanie, Slovensko je medzi krajinami, ktoré sú porazené, a nie medzi krajinami, ktoré sú víťazmi v druhej svetovej vojne. (Potlesk.) Mňa však trápi niečo iné, a to je to farizejstvo, ktoré sa valí na Slovenky a Slovákov zo slovenských médií, pokiaľ ide o tieto témy. Predstavte si, že by niekto z vás, kolegovia v SMER-e – slovenská sociálna demokracia, že by ste povedali, že v novembri ´89 rozhodujúcu úlohu pri organizovaní mítingov zohrala Štátna bezpečnosť. Čo by sa dialo? Všetci by sa išli roztrhnúť, všetci by hovorili o vás, akí ste nevzdelanci, ako všetko spochybňujete. Títo (rečník ukázal smerom na poslancov Progresívneho Slovenska) by zapaľovali vatry, by organizovali rôzne povstania. ale keď povie ich guru ideologický, že slovenský národ je zbabelý, že to je národ zbabelcov, ak povie, že Slovenské národné povstanie bolo vlastne iba nejaká hračka v rukách nejakých dobrodruhov v Banskej Bystrici, všetky médiá sú absolútne ticho, lebo sa, samozrejme, nepatrí kritizovať Progresívne Slovensko a tieto témy. Ja použijem aj inú tému, dámy a páni. Máte preteky v plávaní niekde v zahraničí a zrazu na prvom mieste stojí žena, ktorá sa vyhlásila za ženu pred troma týždňami, má gule v plavkách, prepáčte za výraz a je víťazom plaveckých pretekov. A oni to všetko podporujú, to je normálne, to je v poriadku. Ale keď naši hokejisti v KHL, zdraví chalani, majú ísť hrať hokej a reprezentovať Slovenskú republiku na majstrovstvách sveta, to je obrovský problém. A to farizejstvo tie médiá šíria, samozrejme, to je v poriadku, že žena ktorá bola ešte tri týždne predtým chlapom, vyhráva všetky ženské súťaže, to je normálne a prirodzené, učme takto ten slovenský národ, nech si na to zvyká. Ale normálny zdravý chlapec, keď ide hrať hokej, to je zlé. Zdravý heterosexuálny chlap narazí v noci do semaforu, čo robia? Idú sa zblázniť, ale ich chorý kolega homosexuál, ktorý šíri aids, si ľahne do nemocnice, neoznámi v nemocnici, akú má chorobu, a ohrozuje všetkých lekárov, to je v poriadku, samozrejme, slovenské médiá mlčia. (Potlesk.) O Dankovi písali tri týždne, o homosexuálovi s aidsom nepísali absolútne nič. Našou povinnosťou je začať o týchto otázkach hovoriť. My musíme povedať, čo je normálne a čo je nenormálne. Toto, čo šíria oni, je nenormálne a slovenské médiá túto nenormálnosť podporujú a šíria. Našou povinnosťou, a to bude, bohužiaľ, naša silná agenda, bude chrániť slovenský národ pred týmito nenormálnosťami a anomáliami, čo šíri táto partia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) [14:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec môžete vystúpiť s doplňujúcou otázkou, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Máte dve minúty. [14:12] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda vlády, za odpoveď. Ešte by ma zaujímal váš názor vo vzťahu k výrokom pána Šimečku staršieho a to zo stránky možno aj vašich skúseností z trestného práva aj v kontexte rozhodovacej práce aj Špecializovaného trestného súdu, rozhodovacej praxe, pardon, ŠTS, keď bolo vydaných množstvo odcudzujúcich rozhodnutí, keď boli odsúdení občania Slovenskej republiky za hanobenie povedzme menšín. Ďakujem. [14:12] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja rešpektujem, že poslanci podali trestné oznámenie na pána Šimečku, tam ani v podstate nič iné nie je možné urobiť, lebo to je hanobenie slovenského národa. Mňa opäť prekvapuje to mediálne krytie, pretože už sa začína vytvárať obraz, že to je vraj naša predstava o spravodlivosti, že Tibor Gašpar má byť na slobode, ale že pán Šimečka má ísť na súd a niesť zodpovednosť za to, čo porozprával. Nejako rýchlo ste zabudli, kolegovia, že ja som bol štyrikrát obvinený ako predseda opozičnej politickej strany za čisto politické aktivity. Viete si predstaviť, že by sme došli na váš míting 10 minút pred začiatkom mítingu a vytiahli vášho mladého Šimečku za uši z toho mítingu, aby sme ho zadržali na tri hodiny na policajnej stanici, aby sa nemohol zúčastniť tohto mítingu? (Potlesk v sále.) Mne to urobili, mne to urobili a, samozrejme, médiá to absolútne kryli. Viete si predstaviť, že som bol, možno na 12 rokov som mohol byť odsúdený za to, že som zorganizoval tlačové konferencie, na ktorých sme hovorili pravdu o pánovi Matovičovi a o pánovi Kiskovi. Veď pán Kiska je zatiaľ neprávoplatne odsúdený za daňové podvody a pán Matovič je šťastný ako blcha, že nie je odsúdený, pretože jeho konanie bolo, bolo premlčané. Padni, komu padni, ako sa hovorilo. Ak je raz niekto hlúpy, ako je Šimečka, ak raz niekto bude tárať takéto nezmysly na slovenský národ, musí za to niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť. Trestné oznámenie bolo podané, nebojte sa, nikto nebude volať ani ministrovi vnútra, ani generálnemu prokurátorovi, ani vyšetrovateľovi, nikomu, necháme na orgány činné v trestnom konaní, aby naložili s týmto trestným oznámením tak, ako oni považujú za správne, pretože ja takúto urážku slovenského národa som nezažil, čo som v politike od roku 1992. Toľkoto hulvátstva a toľkoto ignorantstva k slovenskému národu neprejavil nikto nikdy, o to viac, že to je váš ideologický guru, je to človek, ktorý vás ideologicky riadi vo vašich politických aktivitách. (Potlesk.) [14:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pristúpime k druhej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Plevíková. Tá je však identická s otázkou, ktorú položil pán poslanec Glück, to sa len chcem opýtať, či bude chcieť položiť doplňujúcu otázku pani poslankyňa. Nebude. Prejdeme na tretiu otázku, ktorú položil pán poslanec František Petro a znie: "Vážený pán predseda vlády, môžete nám, prosím, zagarantovať, že keď bude Trenčín v roku 2026 hlavné mesto kultúry, nezopakuje sa šialenstvo, ktoré sme pred pár dňami mohli vidieť v rakúskom Bad Ischl, kde nahí progresívci tancovali alegorický oslavný tanec víťazstva Lucifera na Zemi pred zrakom detí?" Nech sa páči, pán premiér. [14:15] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave To je zábava, to je zábava, čo, páni kolegovia, to je fakt zábava. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno, áno. (Reakcia z pléna.) Ja to neriešim, ja som otázku dostal, to je veľká zábava. (Zaznievanie gongu.) Takže ja chcem povedať jednu vec, že budem žiadať všetky zainteresované orgány, ktoré budú zodpovedné za prípravu všetkých podujatí, ktoré sa týkajú mesta kultúry v Trenčíne, aby sa takéto niečo na Slovensku nikdy nestalo. Ja si neviem predstaviť, že toto je normálne. Lebo to nie je normálne a zapadá to automaticky do tej prvej časti mojej odpovede, kde sme hovorili, že politika na Slovensku nie je iba sociálna alebo antisociálna. Vy ste antisociálni, vy ste ešte aj proti trinástym dôchodkom, ale vy nie ste normálni, to je celý problém. (Reakcie z pléna.) Vy považuje abnormálne veci za úplne prirodzené. (Potlesk.) Vám je úplne jedno, vám je úplne jedno, že sa nahí ľudia pretriasajú po uliciach, nahých vozíčkarov tam vyhadzujú do vzduchu; prepáčte, ja toto odmietam. Keď budem predseda vlády Slovenskej republiky nikdy nedovolím, aby takéto ohavnosti sa diali na území Slovenskej republiky. Keď to chcete, tak to podporujte, kľudne sa povyzliekajte donaha, choďte na ulice a ukazujte sa tam deťom. Ak sa vám to páči, tak to urobte, naši ľudia to robiť nebudeme. My budeme chrániť Slovenskú republiku. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nechcete. Štvrtá otázka je od pani poslankyne Plevíkovej, ktorá je podobná tej prvej. Môžme pokračovať ďalej. Piata otázka od pani poslankyne Plevíkovej: "Vážený pán predseda vlády, čo hovoríte na to, že sa po troch rokoch zrazu prebudila z hibernácie iniciatíva Za slušné Slovensko?" Nech sa páči, pán predseda vlády. [14:17] Robert Fico – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, nebudem v tomto prípade hovoriť nič, čo sa týka mojich pohľadov na tieto iniciatívy, ale dovoľte mi, aby som vám niečo prečítal. Bude to veľmi konkrétny citát. Keď sa v roku 2018 organizovali protesty za Slušné Slovensko, tak som veľmi jasne vtedy povedal, kto za touto iniciatívou stojí, a teraz vám prečítam slová jedného z organizátorov týchto protestov, išlo o regionálneho organizátora, jeho meno je Roman Mancel, aby som hovoril konkrétne meno teda človeka, ktorý bol priamo prítomný na všetkých stretnutiach tejto organizácie a videl, ako bola celá táto organizácia riadená. Teda citujem, dobre? Toto všetko, čo teraz prečítam, absolútne sedí. Teda regionálny organizátor týchto protestov povedal toto: "Juraj Šeliga bol iba postavičkou, ktorá mala založiť neškodné hnutie, od ktorého sa okrem podpornej politickej kampane pre strany ZA ĽUDÍ a PS/SPOLU nič neočakávalo. Avšak keď sa protesty vystupňovali, museli prísť profesionáli, Karolína Miková, Dušan Ondrušek z mimovládnej organizácie PDCS, to je Partners for Democratic Change Slovakia, aby utlmili konflikt a dostali dianie v iniciatíve Za Slušné Slovensko pod kontrolu. Pozadie tejto iniciatívy je však omnoho hlbšie", stále citujem, "a zahraničné vplyvy tu trčia z každej strany. V samom jadre iniciatívy bola schovaná jedna z najväčších mimovládok, ktorej školení psychológovia chodia farebnými revolúciami zavádzať demokratické zmeny do celého sveta. Kto sú títo partneri pre demokratické zmeny, teda Partners for Democratic changes? Mimovládka PDCS je slovenskou pobočkou najväčšej organizácie na svete financovanej americkým kongresom, ktorá sa špecializuje na riešenie konfliktov. Sú to špeciálne vyškolení psychológovia, ktorí dokonale ovládajú techniky manipulácie." Stále citujem. "Ak existuje zhmotnený svätý grál všetkých konšpirátorov, Sorošova mimovládka, ktorá riadi a ťahá nitky v pozadí farebných revolúcií, tak je to PDCS, Partner for Democratic Change Slovakia. Ak sa pýtate, kde beriem tú istotu, odpoveď je jednoduchá, povedali nám to a povedali mi to." Citujem ďalej: "Samozrejme, nebolo to tak, že ahojte, my sme Sorošova mimovládka , nie. Na druhý deň na konci stretnutia nám ukazovali fotky z rôznych demonštrácií po svete, zo Srbska, Tunisu, Egypta, a hovorili o tom, ako prebiehali tie protesty. Popisovali nám, ako prebiehali demonštrácie v Srbsku, ako tam vzniklo hnutie Odpor, ktoré zorganizovalo masívne protesty a nakoniec zvrhli Miloševičov režim. A pri jednej z fotiek ukázali na dvoch mladých ľudí a pochválili sa, že týchto dvoch ľudí trénovali práve oni. Mohli ste ich nájsť v Thajsku, v krajinách na Balkáne, pobaltských krajinách až po krajiny arabskej jari. Všade tam, kde ako partneri pre demokratické zmeny trénujú ľudí, aby uskutočnili demokratické zmeny. A teraz sme vyšli do ulíc my a títo ľudia teraz trénujú nás. Títo tréneri trénerov." Citujem ďalej: "Je tu orgán múdrych hláv, ktorý vytvára triádu prepojení medzi médiami, Sorošovými nadáciami otvorenej spoločnosti a politickými stranami až po prezidentskú kanceláriu." Hovorí Roman Mancel, jeden z organizátorov protestov za Slušné Slovensko. "Keď boli šeligovci konfrontovaní otázkou, kto sú to tieto múdre hlavy a aký majú vplyv, Šeliga vymenoval medzi inými aj tieto mená: Martin M. Šimečka, novinár, Filip Vagač, splnomocnenec vlády Slovenska pre rozvoj občianskej spoločnosti, Zuzana Števulová, poslankyňa za Progresívne Slovensko, Martin Bútora, vtedajší poradca prezidenta Andreja Kisku, Juraj Rizman, partner prezidentky, neskôr priamo poradca Šeligu ako podpredsedu parlamentu." A dokončil svoj citát človek, ktorého som citoval, ešte raz, Roman Mancel, touto vetou: "Ale mali sme tu premiéra, ktorý nech bol, aký bol, ale povedal to jasne, tento scenár bol písaný v zahraničí." Pekne vás pozdravujem, kolegovia z Progresívneho Slovenska. (Reakcie z pléna. Potlesk.) [14:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko... ďakujem vám, pán premiér. Pán poslanec Pročko, chcem vás upozorniť, aby ste nenarúšali rokovanie a priebeh schôdze (reakcia z pléna) a upozorňujem vás na § 32 zákona o rokovacom poriadku, aby ste neprerušovali rokovanie parlamentu, lebo budem podľa neho postupovať, pán Pročko. Teraz nasleduje... a budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána Vladimíra Ledeckého na pána ministra financií Ladislava Kamenického a tá znie: "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v hodnotení rozpočtu tvrdí, že nárast daňovo-odvodového zaťaženia zužuje priestor pre budúcu príjmovú konsolidáciu. Ako chcete realizovať konsolidáciu v budúcnosti, keď vôbec nehovoríte o podpore ekonomického rastu?" Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na otázku. [14:17] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán Ledecký, SaS, niekedy sa hovorí, že mlčať je zlato, a v tomto prípade by som to odporúčal. Poviem otvorene, položili ste otázku, kde sa idete baviť s nami o konsolidácii verejných financií, a ja chcem pripomenúť, že konsolidácia verejných financií tu nie je kvôli dnešnej koaličnej vláde, je tu aj kvôli vám, pán Ledecký, a kvôli vašim kolegom. A musím povedať, nemám tú možnosť ukázať grafy, ale nárast zadlženia, ktorý ste tu spôsobili za tri a pol roka, je enormný. S týmto sa bortíme, zdedili sme dva obrovské deficity, s ktorými musíme sa popasovať, a môžem vám oznámiť, že konsolidáciu budeme robiť ďalších možno sedem rokov podľa nových pravidiel Európskej komisie, takže toto je výsledok, na ktorý sa vy pýtate. Ďalšia vec, vaša strana SaS podporila to, že voľby boli až 30. 9. Na jednej strane pán Sulík tvrdil, aké je jednoduché urobiť rýchlo rozpočet, ja tvrdím, že my sme urobili to, čo iní robili za sedem mesiacov, sme urobili za jeden mesiac, a vy v polovičke februára sa postavíte na tlačovú konferenciu, teda vaši kolegovia a idú rozprávať o tom, čo my ideme robiť za ďalších 1,5 miliardy na tento rok? Ja poviem jedno, teraz som urobil koopers... teda opatrenia za dve miliardy a robíme na ďalších, ale vy nás netlačte, čo máme robiť! My nepotrebujeme tieto rady. A to, že niekto hovorí o tom, že kde sa má robiť konsolidácia, tak by som chcel rád vidieť vaše programy, a to hovorím aj o programe Progresívneho Slovenska, aj o programe SaS, obidva sú deficitné. Koľko je tu všelijakých návrhov, kde sa dajú minúť peniaze, a všetci toľko veľmi rozprávate o konsolidácii, tak keď chcete konsolidovať, tak dajte na jednu A4 vaše návrhy konsolidačných opatrení, ale nie také, ktoré si poviete a za nimi si neviete stáť, ktoré napočítajú tú výšku 1,5 miliardy, ktorú treba urobiť. A poviem otvorene, rád by som to urobil všetko na výdavkovej strane, keď už teda narážate na toto, ale nedá sa to všetko urobiť len na výdavkovej strane. Môžte si očistiť všetky výdavky devä... vyše 90 % výdavkov štátneho rozpočtu sú mandatórné výdavky na valorizácie, na platy, na všetky náklady, ktoré súvisia so spravovaním samotného štátu. Že nemôžte zrušiť štát, to sa nedá, čiže musia byť tie opatrenia aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. Vy tu hovoríte o tom, že... dokonca neviem, kde ste na toto prišli, že chceme realizovať konsolidáciu, nehovoríme o podpore ekonomického rastu. Aj v programovom vyhlásení vlády hovoríme o podpore ekonomického rastu, hovoríme na dennej báze. Vy ste si asi nevšimli, že tu novelizujeme stavebný zákon napríklad, ideme zrýchliť stavebné konania, kde trvali niektoré procesy mesiace, niekedy až roky. My to ideme skracovať na dni až mesiace. Rôzne EIA a rôzne iné opatrenia. Opýtajte sa všetkých starostov, ktoré, ktorí potrebujú tiež investovať, aké majú obrovské problémy s tým, ako sa naťahujú rôzne výberové konania a rôzne iné procesy, ktoré súvisia s rozvojom a s investíciami na Slovensku. Hovoríme o tom, že chceme využiť maximálne eurofondy. Nebudem hovoriť o pláne, pláne obnovy. Na ministerstve financií mám 2 mld. v šuflíku a nemám žiadne projekty. To je, tri a pol roka ste nepripravili žiadny projekt pre plán obnovy. Pán minister tu nie je, ale ten vám o tom môže veľmi dobre porozprávať. Môžete si odfajknúť, že ste si prijali nejaký zákon, že splnili sme reformu a poslali nám peniaze z Európskej únie, neznamená, že ste tu niečo vybudovali. To je len prijatie legislatívy. A nazvali ste si reformy aj to, čo reformami nikdy nebolo. Čiže podporujeme ekonomický rast. Robíme maximum pre to, aby ekonomický rast tu bol. Ale chcem povedať jednu vec na záver. Robíme na konsolidácii, ale vy nás nebudete poučovať, že kedy ju máme urobiť. A v polovičke februára to považujem doslova za drzosť. A hlavne z vašich úst. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:23] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave . [14:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa opýtať pána poslanca Ledeckého, či chce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Pustite mu, prosím, mikrofón. [14:28] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, moja otázka smerovala naozaj k tomu, že sa niečo dozviem, ale tých spŕška arogantných výčitiek, ktoré som tu počul, asi, asi hovorí o tom, ako, ako ste sa snažil odpovedať. Ja sa chcem spýtať, či sa vám zdá v poriadku, keď za december ste rozbili, táto nová vláda, lebo dlhšie ste nevládli, len ako v decembri minulého roku niekoľko stoviek miliónov a zároveň jedným dychom hovoríte, ako bývalá vláda tieto peniaze rozhadzovala. Takže minimálne ste rovnakí, keď nie horší. A ja, moja doplňujúca otázka smeruje k tomu, že dotujete energie na 100 % každému, čiže najviac na tom získavajú bohatí ľudia. Trináste dôchodky idete dávať tak, že všetci rovnako, to znamená, zase na tom získajú najbohatší ľudia, lebo tí, čo majú najväčšie dôchodky, budú mať najväčšie dôchodky znova trináste. A odchody do dôchodku po štyridsiatich rokoch váš štátny tajomník na našom výbore hovoril, aký je to problém a ako to musíte riešiť, a nemám pocit, že od začiatku roka tu bol predložený nejaký návrh, ktorý by tento problém riešil. Čiže moja otázka je, že v týchto smeroch ako budete konsolidovať. Ďakujem. [14:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, len informácia preto, len sme vás nevedeli pustiť, lebo otázku musíte položiť počas vystúpenia pána ministra. Čiže bude to platiť aj pre vás, pán poslanec Dej, lebo nasledujete v ďalšej, keď budete chcieť položiť doplňujúcu otázku, musíte sa prihlásiť počas vystúpenia ministra, aby vám mohol na to odpovedať. Pán minister, nech sa páči odpovedať na doplňujúcu otázku. [14:29] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Pán poslanec, chcem jednu vec povedať, keby ste chceli korektne diskutovať, tak aj položíte korektné otázky. Tie, ktoré ste položili, neboli korektné. A vy, keď hovoríte o elektrine a o náraste cien energií, koho nominant bol pán Juris, ktorý tu reguloval energie v minulosti? Vašej strany, pán poslanec. A pozrite sa, aké rozhodujúce obdobia vybral na to, aby sa tu regulovali ceny tie, kde boli ceny elektriny za 500 euro za echt jednu megawatthodinu. Včera som sedel s pánom Holjenčíkom a riešili sme to, aby sme nastavili tie veci tak, aby sme budúci rok nemuseli dotovať energie. Viete, čo ste vy urobili s vaším nominantom? Že narástli energie na Slovensku, ako v jedinej krajine mali byť 120 %. To ste vy spôsobili! A to, že sme krajina jedna z mála, ktorá ešte dávame pomoc v energiách, no preto, lebo ľudia na Slovensku si nemôžu dovoliť platiť o 120 % viac, ako zareguloval váš nominant na ÚRSO. Ďakujem pekne. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Druhú otázku položil pán poslanec Dej a je adresovaná generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky Marošovi Žilinkovi a znie: "Prečo ste nekritizovali skrátenie premlčania pri trestnom čine znásilnenia skôr, napríklad vo vašom liste predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a prečo ste zmenili názor až tento týždeň?" Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte päť minút. [14:31] Maroš Žilinka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ktorý ste mi položili otázku, vy ako keby ste v tej otázke zároveň uvádzali aj odpoveď, ale hlboko sa mýlite. V prvom rade generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je politik a prokuratúra by vždy mala ostať mimo politického boja alebo súboja. Tak tomu bolo aj v danom prípade vzhľadom na charakter legislatívneho konania, štádium legislatívneho konania, to, že v danom prípade neprebiehalo medzirezortné pripomienkové konanie, pretože išlo o skrátené legislatívne konanie, postupoval som tomu zodpovedajúcim spôsobom – iniciatívne – a zo subjektov, ktoré sú inak subjektami medzirezortného pripomienkového konania, ako je-di-ný. Nechcem sa tým nikoho dotknúť. Iniciatívne. Ja som sa 10. januára tohto roku obrátil na predsedu Národnej rady iniciatívne mojím listom, kde som mu predložil moje stanovisko ku korupčnej trestnej činnosti alebo návrhu zákona v tejto časti. V nadväznosti na to predseda Národnej rady zvolal pracovné stretnutie, na ktoré ma pozval spoločne s pánom ministrom spravodlivosti, a zúčastnili sme sa ho. Tam sme prebrali skutočne široký okruh problémov súvisiacich s návrhom legislatívy a okrem iného, možno ste si to nevšimli, ale pán predseda Národnej rady sa verejne vyjadril o našom stretnutí, že chce sa pozrieť na navrhované skrátenie premlčacích lehôt či na úpravy hranice výšky škody. Čo viac môžem ja ako generálny prokurátor v danom štádiu legislatívneho konania v danom mieste vykonať? Je to vec, vnútorná vec Národnej rady Slovenskej republiky, aká tu je komunikácia. Trvám na tom, čo som povedal na ostatnej hodine otázok, že návrh legislatívny vrátane premlčacích lehôt je výrazom predstavy navrhovateľa o smerovaní trestnej politiky štátu a rovnako legitímne sú aj názory iných poslancov, ktorí tomu môžu oponovať. Generálny prokurátor Slovenskej republiky však tu nie je na to, aby kritizoval niekoho, ale ak uznám za vhodné, aby som prezentoval svoj názor. To som aj vykonal a absolútne primeraným, legitímnym spôsobom. Nie tak, ako hovorí strana Sloboda a Solidarita, že kabinetným, tajným spôsobom a neviem čo. Legitímnym a korektným spôsobom. Pýtam sa, prečo iné subjekty neuplatnili taký istý postup iniciatívny ako ja? Prečo pán predseda Súdnej rady nepripravil materiál, nepredložil do Súdnej rady a Súdna rada nepredložila svoje pripomienky predsedovi Národnej rady ako ja? Na to poukázala aj členka Súdnej rady. A či som zmenil názor? Nezmenil som názor. Neviem, z čoho vyvodzujete tento záver. Prokuratúra Slovenskej republiky tu vždy bola na strane obetí násilných trestných činov a zvlášť zraniteľných osôb. Venujeme tomu v každoročnej správe o činnosti jednu stať, kde sa tomuto venujeme. Máme špecialistov, ktorí veľmi citlivo pristupujú k vybavovaniu tejto agendy. A nehnevajte sa, slová, ktoré tu rozprávala pani poslankyňa Kolíková na tlačovej konferencii, sú nie urážkou mňa, ja úplne kašlem na jej vyjadrenia, ale všetkých prokurátorov, ktorí sa moria a ktorí robia a nasadzujú svoje, to najlepšie zo seba v boji za ochranu práv týchto subjektov. (Potlesk.) A pokiaľ, pokiaľ narážate na status, ktorý som uverejnil, to nie je kritika nikoho. To je status o koncepčnom nastavení systému tak, že tu bude vytvorené právne prostredie, že tu budú štátne orgány a že tu budú subjekty, ktoré sú pripravené pomáhať obetiam trestných činov koncepčne. A trestné konanie je len jeden maličký dielik z tohoto celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán generálny prokurátor. Pán poslanej Dej má záujem položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec. [14:31] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, vy ste sa pokúsili opísať ten proces, aj keď mne to príde trošku absurdné, že vy teda hovoríte, že ste sa stretli s predsedom Národnej rady, a tam to končí. Ale ja som sa predsa len chcel opýtať, že aký je teda váš názor na skrátenie tej pre... tej doby premlčania pri trestnom čine znásilnenia. Takisto či si teda myslíte, že skrátenie tej lehoty je v prospech obetí a či ich teda bude motivovať nahlasovať tieto trestné činy. Ďakujem. [14:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán generálny prokurátor. [14:31] Maroš Žilinka Pán poslanec, ja som sa nielen stretol s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, ja som ho najskôr oslovil listom, potom sme mali spoločné rokovanie a následne som zaslal pomerne rozsiahly materiál, ktorý bol spracovaný v časti korupcie až do paragrafového znenia. Mal riešiť korupciu z hľadiska rozsahu, z hľadiska trestných sadzieb a z hľadiska dosahu na premlčacie lehoty. Ako som povedal, Slovenská republika musí vytvoriť koncepčný systém garantujúci ochranu práv a záujmov obetí násilných trestných činov. Prokuratúra v tomto smere môže byť vzorom. To vám garantujem. Či je to aj v iných oblastiach, mimotrestných, to je druhá otázka. A pokiaľ sa bavíme o premlčacích lehotách, tá debata, ktorú som zaznamenal v ostatnom čase a do nej sa nebudem ja zapájať, pretože to je politicko-emotívna debata, nie odborno-právna. Áno? Pretože tak, ako je faktom, že dĺžka premlčacej doby nemá absolútne žiaden vplyv na motiváciu obete spáchaného trestného činu oznamovať skôr alebo neskôr spáchanie trestného činu, tak je faktom aj to, že čím neskôr sa trestný čin ohlási, tým je ťažšie zdokumentovateľný. A práve preto tu musí byť koncepčný systém, ktorý umožní týmto poškodeným osobám, tým obetiam prekonať to, tú prvotnú traumu z ataku agresora, aby umožnil čo najskôr sa postaviť tomuto agresorovi zoči-voči. Ale to musia byť všetky orgány: zdravotníctvo, psychológia, právne poradenstvo. Áno, aj polícia a prokuratúra, ktorá musí mať špecialistov na túto oblasť. Preto je ťažko diskutovať, vytiahnuť z tej skladačky, z tej mozaiky, z tých puzzlov jeden jediný okamžik a o ňom sa začať baviť. Bavme sa o koncepčnom riešení problematiky. Ďakujem pekne. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán generálny prokurátor, skončili ste? (Reakcia generálneho prokurátora: "Áno.") Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku generálnemu prokurátorovi položila pani poslankyňa Zora Jaurová, keďže ju nevidím v sále, nemá nárok na položenie tejto otázky. Vám, pán generálny prokurátor, poďakujem. Ďalšiu otázku... (potlesk), ďalšiu otázku položil pán poslanec Karas a je adresovaná ministrovi zahraničných vecí Jurajovi Blanárovi: "Pán minister, ako sa Slovensko stavia k snahám krajín západného Balkánu o približovanie sa k EÚ? Podporujeme naďalej ich eurointegračné ambície?" Nech sa páči, pán minister, päť minút máte. [14:31] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Ďakujem vám za ňu preto, lebo v skutočnosti ide o veľmi aktuálnu tému, ktorá sa znova dostala do popredia v čase, keď prebiehajú diskusie o novom nástroji Európskej únie na podporu ekonomického rastu regiónu západného Balkánu. Je v našom záujme Slovenskej republiky, aby vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu naďalej sa prehlbovali politicky, ale hlavne aj ekonomicky. Očakáva sa v priebehu najbližšieho desaťročia aj vďaka peniazom z Európskej únie zdvojnásobenie veľkosti ekonomík týchto štátov, zvýšenie celkového hospodárskeho potenciálu regiónu, čím sa región stane atraktívnejším pre investorov z Európy vrátane slovenských podnikateľov. Za všetky odvetvia spomeniem aspoň energetiku, digitálny a finančný trh. Tak som to aj povedal na nedávnej konferencii v Ríme, ktorú vo formáte priateľov západného Balkánu zorganizoval môj taliansky kolega Antonio Tajani. Slovensko je riadnym členom tohto zoskupenia a pridáva sa k iniciatívam, ktoré majú za cieľ posilňovanie dialógu s krajinami západného Balkánu a posilňovanie praktickej spolupráce s nimi. Zmyslom je približovať región k Únii. Dobrým príkladom je Bosna a Hercegovina, kde viaceré slovenské spoločnosti a investori prejavili silný záujem prispieť k rozvoju projektov v oblasti zelenej energie. Spomeniem len niektoré; fotovoltické systémy by mali poskytnúť slovenské firmy ako Janom v Bihači, Devon transaktions v Brode alebo fotovoltický systém v Bosanskom Petrovci. Ide o príklady úspešnej spolupráce, ktorá sa dá uplatniť naprieč regiónom. Už spomínaný nástroj Európskej únie pre západný Balkán má potenciál reálne prispieť k hospodárskemu rastu regiónu a pozdvihnúť životnú úroveň jeho obyvateľov cez posilňovanie konektivity tamojších krajín vrátane mobility pracovnej sily, služieb a tovaru. Tieto odkazy, rovnako ako nabádanie k dôslednému zavádzaniu reforiem potrebných na napredovanie v integračnom procese krajín Srbska, Čiernej Hory a Bosny, Hercegoviny, ktorým som to zdôraznil aj na bilaterálnych stretnutiach, ktoré som v rámci tohto stretnutia alebo konferencie v Ríme absolvoval. Zhodli sme sa, že dozrel čas na to, aby sme spoločnými silami sa pohli dopredu, aby sme zabránili frustrácii občanov krajín západného Balkánu po tom, ako im pred 20 rokmi bola poskytnutá perspektíva členstva v Európskej únii. A keď je vidieť, akým rýchlym spôsobom sa to deje, možno nie celkom podľa ich predstáv krajín západného Balkánu, pri krajinách Východného partnerstva, predovšetkým na Ukrajine, tak je to úplne pochopiteľné, že majú túto obavu. A my sme preto ako krajiny západného Balkánu, priateľov západného Balkánu prijali aj uznesenie, ktorým chceme Európsku komisiu a všetkých kompetentných vyzvať, aby sa tieto procesy integračné s týmito krajinami pohli dopredu a mohli sme pomôcť Balkánu, aby tam naozaj nedošlo k tej frustrácii, ktorá môže byť veľmi veľká, pretože už je to naozaj veľmi dlhá doba, čo sa snažia o integračný proces a ostáva to pri prísľuboch. Áno, sú tam aj nejaké objektívne príčiny, ktoré treba brať do úvahy, ale nemyslíme si, že sú tak vážne, aby nemohli napredovať rovnako, ako je to Ukrajina či Moldavsko, ako to už na ostatnom samite sa udialo. Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.) [14:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Keďže neevidujem od pána poslanca doplňujúcu poznámku, prejdeme k piatej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Števulová, je adresovaná ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej. Máme napísaného vás, že ju budete zastupovať, takže kladiem otázku. "Mali ste pri schvaľovaní novely zákona č. 300/2005 na rokovaní vlády dňa 6. 12. 2023 informáciu, že zákonom sa schvaľuje premlčacia doba aj pre trestný čin znásilnenie, a hlasovali ste za schválenie tejto novely s týmto vedomím?" Nech sa páči, pán minister, odpovedajte za pani ministerku zdravotníctva. [14:34] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, v zastúpení pani ministerky vám odpoviem. Novela zákona č. 300/2005 Z. z. obsahovala generálnu klauzulu, podľa ktorej sa všeobecne upravujú premlčacie doby v závislosti od výšky trestných sadzieb. Je to súčasť princípov, ktorým sa zlaďovali slovenské trestné kódexy s trestným právom vyspelých krajín ako Nemecko alebo Rakúsko, o ktorých nikto nepochybuje ako o štátoch, ktoré majú právny systém v poriadku. Konkrétnu zmenu pri jednom spomenutom trestnom čine vytiahla opozícia napriek historicky najdlhšej parlamentnej diskusii o jednom zákone niekoľko hodín pred jeho definitívnym schvaľovaním a spustila kvôli tomu hysterickú kampaň, ktorej jediným cieľom je strašenie ľudí na Slovensku. Sme presvedčení, že schválená zmena zákona v oblasti premlčacích lehôt nebude mať žiaden dopad na vyšetrovanie tohto konkrétneho trestného činu. Úspešnosť vyšetrovania závisí v tomto prípade predovšetkým na včasnej spolupráci obete s orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvery verejnosti voči nim. Práve do tejto oblasti bude smerovať úsilie kompetentných inštitúcií, aby obete trestných činov mali dôveru a dostatočnú pomoc štátu pri vyrovnaní sa s mimoriadne ťažkou životnou situáciou. Okrem právnej stránky je však mimoriadne dôležitý aj pocit bezpečnosti slovenských občanov, ktorých zneisťuje práve masívna kampaň opozície v niektorých... a niektorých médií. Preto v rámci zvýšenia pocitu bezpečnosti deklarovala vláda a koalícia vôľu upraviť niektoré ustanovenia novely trestných kódexov v prípade, že jej to pani prezidentka Slovenskej republiky svojím postupom umožní, čo aj predseda vlády verejne vyjadril. Skončil som, pán podpredseda. [14:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku, nech sa páči, v rozmedzí dvoch minút. [14:36] Zuzana Števulová – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem za prečítanie tejto odpovede. Ja by som chcela prečítať v rámci mojej otázky doplňujúcej, lebo bude to na to nadväzovať tá otázka, status, časť statusu pani ministerky Dolinkovej z 25. novembra 2021: "Násilie páchané na ženách je nonsens, rovnako ako na deťoch, chorých, zraniteľných a rovnako ako na každom jednom z nás. Predísť tomuto zločinu dokážeme len úprimnosťou, odvahou, istotami, bezpečnosťou, otvorenosťou, komunikáciou, zodpovednosťou a ľudskosťou." Moja otázka teda je, že či pani ministerka Dolinková nemala dnes dostatok úprimnosti, odvahy, zodpovednosti a ľudskosti, aby mi prišla na rovinu a face to face odpovedať na otázku, či vedela, alebo nevedela, keď hlasovala na vláde o tom, o tej novele Trestného zákona, že sa skracujú aj premlčacie lehoty znásilnenia. Ďakujem. [14:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, budete odpovedať? [14:40] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Vážená pani poslankyňa, som presvedčený, že pani ministerka by určite prišla tvárou v tvár vám odpovedať na hocijakú otázku. Lenže zrejme, asi ste neporozumeli tomu, že tí ministri, ktorí sú tu neni a ktorí zastupujú, majú svoje povinnosti. A to je úplne normálne a bežné, čo sa dialo za každých vlád. A máte tu odpoveď, ktorá sa vám nemusí páčiť, čo úplne chápem, lebo máte možno na to iný názor, ale myslím si, že jasne popísala celú situáciu. A ja ešte doplním. Pani poslankyňa, bola tu najdlhšia diskusia v histórii parlamentu. Ja som v parlamente od roku 2002 s výnimkou rokov 2006 až 2010 a môžem vám povedať, že tá diskusia bola absolútne bezobsažná a pýtame sa, prečo ste počas toho dlhého obdobia nepredložili pozmeňujúci návrh práve v tejto oblasti, pretože to tam bolo napísané. Len to svedčí o tom, že ako povrchne ste k tomu príprave pristupovali... (Ruch v sále, vstup predsedajúceho.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Poprosím vás, aby ste nevyrušovali, aby ste nechali pána ministra odpovedať. Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ja som, ja som, jasne, zvyknutý na to, že keď sa vám niečo nepáči, tak začnete skákať do reči. Mali ste šancu dva mesiace predložiť pozmeňujúci návrh. To, že ste to neurobili a predložili ste tu množstvo technických nezmyslov, ktoré sa tu hlasovali tuším že 360-krát, tak ste to neurobili, čo je len dôkazom, že ste iba naťahovali a nešlo vám vôbec o obsah tohoto zákona. Nič iné. Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.) [14:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Beáta Jurík a je adresovaná ministrovi školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomášovi Druckerovi, ktorého tiež zastupujete, a otázka znie, je rovnaká, ako bola predchádzajúca. "Mali ste pri schvaľovaní novely zákona č. 300/20005 na rokovaní vlády dňa 6. 12. 2003 (správne "2023", pozn. red.) informáciu, že zákonom sa skracuje premlčacia doba aj pre trestný čin znásilnenie, a hlasovali ste za schválenie tejto novely s týmto vedomím?" Nech sa páči, pán minister. [14:45] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem v zastúpení pána ministra. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Dovoľte mi uviesť, že na rokovaní vlády Slovenskej republiky sa všetky predložené materiály schvaľujú konsenzuálne. Na tomto konkrétnom rokovaní bol v danom čase štátny tajomník ministerstva, nakoľko ja som bol účastný rokovania Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v Národnej rade Slovenskej republiky, kde som predkladal zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení aj spolu s vašimi kolegyňami. Novela zákona č. 300/2005 Z. z. obsahovala generálnu klauzulu, podľa ktorej sa všeobecne upravujú premlčacie doby v závislosti od výšky trestných sadzieb. Ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh a argumentáciu, podľa ktorého... podľa ktorého sa týmito návrhmi zlaďujú slovenské trestné kódexy s trestným právom vyspelých krajín ako Česká republika, Nemecko alebo Rakúsko. Sme presvedčení, že schválená zmena zákona v oblasti premlčacích lehôt bude mať dopad na vyšetrovanie tohto konkrétneho trestného činu. Úspešnosť... pardon, nebude mať dopad. Úspešnosť vyšetrovania závisí v tomto prípade aj od včasnej spolupráce obete s orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvery verejnosti voči nim. Práve do tejto oblasti musí smerovať úsilie kompetentných inštitúcií, aby obete trestných činov mali dôveru a dostatočnú pomoc štátu pri vyrovnaní sa s mimoriadne ťažkou životnou situáciou vrátane osobitného posudzovania prípadov znásilnenia, ktoré by malo zahŕňať aj revíziu skutočnej podstaty znásilnenia s cieľom zvýšenej ochrany a právnej istoty. Okrem právnej stránky je však mimoriadne dôležitý aj pocit bezpečnosti slovenských občanov. Považujem rovnako za zodpovedné, aby sa táto téma nezneužívala na politický zápas medzi vládou a opozíciou. Vládna koalícia zároveň deklarovala vôľu upraviť niektoré ustanovenia novely trestných kódexov v prípade, že jej to prezidentka Slovenskej republiky svojím postupom umožní. Skončil som, pán predseda. [14:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa má záujem položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte dve minúty. [14:48] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, ďakujem aj vám, pán minister, za prečítanie tejto odpovede. Neviem, či ste aj tie odpovede schvaľovali konsenzuálne, lebo sa náramne podobali aj z ministerstva zdravotníctva, aj z ministerstva školstva. Ale teda ja by som vás v prvom rade chcela poprosiť o to, aby ste neprehadzovali svoju vlastnú zodpovednosť za toto obrovské zlyhanie či už teda na opozíciu a na to, že my sme si to nevšimli včas. To vy ste túto novelu ušili horúcou ihlou a ak to je niekoho zodpovednosť, tak to je v prvom rade zodpovednosť vášho kolegu, tu prísediaceho pána ministra spravodlivosti, a teda nie opozície. A takisto to nezhadzujte ani na pani prezidentku. Jediný, kto teraz môže konať, ste práve vy. A aj preto sme vám s kolegyňou Števulovou a s kolegyňou Plavákovou včera pred rokovaním vlády na úrad vlády doručili kompletný materiál. A keď hovorím kompletný, tak skutočne od dôvodovej správy cez paragrafové znenie až po odôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Tento materiál vám umožňuje zmeniť túto chybu, omyl, neomyl, ja neviem, či to bolo naschvál, nebolo naschvál, ani vy sami k tomu nemáte jednotnú odpoveď. Takže máte to momentálne v rukách vy. Tak ja by som sa chcela opýtať, a to teda nemusí byť odpoveď za pána Druckera, ale môže to byť vaša vlastná odpoveď, či ste o tomto materiáli na vláde rokovali alebo sa rozprávali a aký je váš osobný názor k tomu. Ja predpokladám, že vy asi nie ste právnik, ale opravte ma teda, ak sa mýlim, ale aj pán generálny prokurátor vám tu pred chvíľou povedal, že skrátenie premlčacích dôb nemá žiadny motivačný ani iný vplyv na obete týchto hrozných činov. Tak chcela by som vedieť teda váš názor na to, že či toto treba opraviť a či to opravíte tak, ako sme vám to navrhli, pretože, opakujem, vy ste urobili chybu, vy jediní ju môžte napraviť. A prehadzovať zodpovednosť na kohokoľvek iného je mimoriadne lacné a slabošské. Ďakujem. (Potlesk.) [14:49] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [14:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, budete reagovať na otázku? Nech sa páči. [14:51] Juraj Blanár – Vystúpenie Vážená a ctená pani poslankyňa, ja si vážim názor iných, aj politický názor, aj možno snahu o znevažovanie a robenie z členov vlády ako nejakých ľudí, ktorí nevedia napísať ani odpoveď. Vám asi vadí, že sme dokázali nájsť spoločný konsenzus, a preto znevažujete odpoveď, že je takmer rovnaká a že nie je odlišná. Vy by ste boli najradšej, aby bola úplne odlišná a aby sme sa tu, nebodaj, hádali, tak ako to robila predchádzajúca vláda, predovšetkým Matovičova a Hegerova. Ale to už skončilo. Treba dať Slovensku pokoj. A za tým, čo sa schválilo v rámci vládnej koalície, si absolútne stojíme, pretože to, čo sa tam schválilo, je úplne bežné v iných krajinách. Vám to nevadí. Ja som to tu čítal. Chcete teraz napádať Nemecko, Česko a iné krajiny, že sú neni právne? (Reakcia z pléna.) Ja teraz odpovedám, mali ste šancu. Chcete ich teraz spochybňovať? Prečo zrazu túto hystériu ste rozbehli po tom, ako ste tu absolútne, by som povedal, bezobsažnú diskusiu viedli len v snahe, aby ste oddialili platnosť tohoto zákona, aby ste ochránili pána Lipšica, špeciálneho prokurátora, aby mohol byť vo svojom úrade čo najdlhšie. Mali ste šancu, aby ste prišli a predložili namiesto pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli o tom, že článok jedna sa mení a prečísluje sa ďalší článok na ďalší. Prečo ste neprišli s tým, aby sa toto zmenilo? Som presvedčený, že by to bola určite diskusia, ktorá by možno aj k niečomu viedla. Takže, pani poslankyňa, my na nikoho nič nezvaľujeme, ale hovoríme, ak teda zneužívate túto tému, a ju zneužívate, tak sme sa obrátili na pani prezidentku, ktorá má k tomu rovnako nejaký názor a môže dnes dať naspäť, vetovať tento zákon, dať to naspäť a jasne tam pomenovať, aby sa vrátila táto premlčacia doba práve konkrétne v týchto trestných činoch, o ktorých hovoríme, pretože zatiaľ to bolo zadefinované všeobecne pre jednotlivé sadzby, tak sme pripravení a predovšetkým poslanci vládnej koalície a vláda takisto to podporiť. Ale nie to, čo si vy teraz vyprodukujete, a pritom ste mali dva mesiace času, aby ste prišli sem a predložili ten zákon. (Výkriky z pléna.) Čiže nemôžem s vami súhlasiť, vážená pani poslankyňa, môžete to akokoľvek zakrývať, nie je to úprimné z vašej strany. (Výkriky z pléna.) [14:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, ešte raz vás upozorňujem, že neporušujte rokovací poriadok, lebo vás s veľkým kľudom nechám vyviesť z tejto rokovacej sály. (Výkriky z pléna.) Budete, buďte si istý, že áno. (Výkriky z pléna.) Určite áno. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Zuzana Plevíková a smeruje na vás, pán minister: "Pán minister, ako konkrétne sa ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pripravuje na oslavy 20. výročia vstupu SR do EÚ a NATO?" Nech sa páči, pán minister, odpovedajte. [14:56] Juraj Blanár – Vystúpenie Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku. Na rezorte si plne uvedomujeme význam tohto výročia a dôležitosť vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Je to mimoriadne významná časť našej histórie, pretože európsky priestor je pre nás dôležitý a môžeme povedať, že za ostatné obdobie dvadsiatich rokov to znamenalo aj významný posun v životnej úrovni a hmatateľné benefity pre občanov. Veď napokon dlhodobo aj akceptácia občanov Slovenskej republiky členstva je na vysokej úrovni, rovnako je to napríklad aj prijatie eura, ktoré sa meralo a ukázalo sa, že práve občania Slovenskej republiky vykazujú najväčšiu dôveryhodnosť prijatia eura. Ale sú to aj iné benefity, ako možnosť študovať, cestovať, pracovať v rámci schengenu a rovnako využívať aj zrušenie roamingových poplatkov. Kľúčovým posolstvom preto pre nás je, aby sme pri plánovaných aktivitách, a je ich naozaj dosť po celom Slovensku, zdôrazňovali ako prvoradé, že EÚ je náš životný priestor, že je v životnom záujme Slovenska byť v Európskej únii. Únia pomohla Slovensku zvládnuť náročné obdobia v minulosti a rátame so spoluprácou s ostatnými členskými krajinami aj pri výzvach do budúcnosti. EÚ je silný aktér v medzinárodnom prostredí Slovenska a rovnako, rovnako je to aj pri spoločnom stole, kde hľadáme rôzne názory spoločne pre zahraničnú politiku. Pokiaľ ide o konkrétne podujatia, plánujeme slávnostné odborné konferencie v Bratislave aj menšie na menej významné aktivity... nemenej významné aktivity, ktoré sú v regióne, lebo chceme, aby aj v regióne sa o tom diskutovalo, nielen v Bratislave. Chceme rozbehnúť znovu diskusiu o tom, ako by Európska únia mala vyzerať v budúcnosti, kde vidíme najväčšie problémy a výzvy, čo zlepšiť tak, aby naši občania ešte lepšie vnímali výhody nášho členstva v Európskej únii. Samozrejme, pripomenieme si 20. výročie vstupu Slovenskej republiky nielen do NATO, ale aj do Európskej únie, ako som už teraz povedal. Ešte mi dovoľte možno povedať jednu dôležitú vec, pretože veľakrát sme boli svedkami, že práve opozícia súčasná spochybňovala, že súčasná koalícia bude pokračovať v zahraničnej politike a v smerovaní tak, ako sme to hovorili aj pred voľbami. Bolo to len zbožné prianie, aby tomu tak bolo, a dnes vidíme, že práve oni prostredníctvom Európskej únie sa snažia škodiť vlastnej krajine rôznymi uzneseniami v rámci parlamentu európskeho, ktoré sú čisto politické, a chcú zobrať, dokonca volajú po tom, zobrať európske fondy Slovenskej republike, čo pokladáme za absolútne škodlivé a absolútne za poškodzovanie záujmov Slovenskej republiky. Pretože mnohé veci, ktoré v Európskej únii môžeme kritizovať, tak predovšetkým sa týkajú kritiky súčasného vedenia a tým je Európska komisia, pretože samotný projekt Európskej únie je výborný projekt a podotýkam, predovšetkým mierový projekt, pretože Európska únia bola založená na mierových základoch a je potrebné aj pri príležitosti 20. výročia nášho vstupu do Európskej únie si toto pripomínať v súvislosti so všetkými konfliktami, ktorých sme v súčasnosti svedkami. Skončil som, pán predsedajúci. [14:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Plevíková má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:59] Zuzana Plevíková Ďakujem za odpoveď, pán minister. Som rada, že si pripomenieme 20. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO, ale keďže sa tu spomínalo Slovenské národné povstanie, mám doplňujúcu otázku takú, či si Slovenská republika tento rok pripomenie takto oslavne tohtoročné 80. výročie Slovenského národného povstania. Ďakujem. [15:03] Juraj Blanár Vážená pani poslankyňa, môžem vás ubezpečiť, že oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania budú dôstojnou oslavou hrdinstva našich otcov, starých otcov, našich starých mám a prastarých mám. Skrátka všetkých tých, ktorí sa hrdo, aj keď možno proti veľkej presile, postavili proti fašizmu a potvrdili, že slovenský národ vie sa rozhodnúť v pravej chvíli, na ktorú stranu sa pridať. Nebudú to oslavy, ako to bolo počas bývalých vlád, kedy bol pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici obostavaný strážou, a dokonca tam boli guľometné hniezda, kde ani poslancov Národnej rady nechceli pustiť. My ešte keď sme boli v opozícii, sme museli organizovať oslavy Slovenského národného povstania pre všetkých, pretože oni tam nechceli pustiť ľudí, dokonca aj tých preživších to Slovenské národné povstanie. Preto 80. výročie je príležitosťou si pripomenúť hrdinstvo slovenského národa, pripomenúť si, že sme súčasťou vyspelej Európy, že vyznávame hodnoty, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, a to je sloboda a rovnako aj mier, a chceme tam pozvať všetkých tých, ktorí sa zúčastnili na tomto Slovenskom národnom povstaní, presnejšie ich potomkov, ktorí sú po svojich či už predkoch, ktorí bojovali na území Slovenskej republiky, alebo padli na území Slovenskej republiky. A pevne verím, že to bude naozaj dôstojná oslava a hlavne aj odpoveď na to, čím slovenský národ je v porovnaní s tým, čo tvrdia niektorí ako pán Šimečka, že je zbabelý a že nikdy poriadne nebojoval, čo je veľká hanba, ktorá, ja nechápem, ako je možné, že súčasná opozícia to obhajuje a nepovie ani jedno slovo, ktorým by odsúdila tieto výroky pána otca lídra opozície pána Šimečku. Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.) [15:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku takisto na vás položil pán poslanec Boleslav Lešo v tomto znení: "Vážený pán minister, médiá priniesli informáciu, že v Červenom mori operujú lode nemeckého námorníctva nasadené v rámci operácie Aspides. Čo je pravdy na tom, že Slovensko túto operáciu podporilo?" Nech sa páči, pán minister, máte už len trištvrte minúty, takže... [15:03] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Vážený pán poslanec, môžem len povedať, že na úrovni ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa spustila 19. februára tohto roka operácia, ktorá bola schválená. Ide o reakciu Európskeho spoločenstva na útoky jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori. Toto bola reakcia, ktorá predovšetkým má chrániť záujmy aj krajín Európskej únie, aj Európskej únie pri obchodovaní predovšetkým s indopacifickým priestorom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán minister, mrzí ma to, ale čas vymedzený na hodinu otázok práve teraz vypršal, takže verím tomu, že si viete tieto veci dorozprávať aj osobne. Takže čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu a zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 19. januára 2024 (tlač 25). Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 25 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto podľa mojich informácií. Overujem si s technikmi, nikto, áno. Takže teraz dávam otázku, kto sa hlási do rozpravy ústne? Takisto nikto. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní, pardon (predsedajúci prevzal od zamestnankyne Kancelárie NR SR podklady k nasledujúcemu bodu programu), áno, ďakujem. A prejdeme teda k bodu interpelácie . Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásil jeden pán poslanec, a to pán poslanec Ondrej Dostál, ktorému týmto odovzdávam slovo. [15:03] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Mal by som interpeláciu na pani ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča. V Národnej rade rokujeme práve o poslaneckom návrhu novely zákona o ochrane pamiatkového fondu, a teda v rámci toho sme diskutovali, ako pomôcť pamiatkovej ochrane, a pani ministerka Šimkovičová označila ochranu pamiatok za tak dôležitú vec, že kvôli nej dokonca avizovala zrušenie podpory niektorých iných kultúrnych aktivít, napríklad podpory kultúrnych aktivít LGBTI+ ľudí, aj keď to je zrejme skôr zámienka ako skutočný dôvod. Ale keďže takto k tomu pristupuje aj ministerstvo kultúry a aj celá vládna koalícia, tak by som chcel upozorniť na jeden konkrétny prípad, ako by prístup štátu k ochrane kultúrnych pamiatok vyzerať rozhodne nemal, a zároveň by som sa chcel teda spýtať pani ministerky na jej názor a aj pána ministra pôdohospodárstva, pretože v tomto príbehu sa spomínajú, spomínajú organizácie, ktoré spadajú do jeho rezortu. Ide konkrétne o informácie občianskeho združenia Hrad Tematín, ktoré sa usiluje o obnovu spomínaného hradu. Tieto informácie boli zverejnené včera na facebookovej stránke tohto občianskeho združenia prostredníctvom statusu, ktorý si dovolím celý zacitovať. Volá sa to Pozdrav Slovenskej republiky pre hrad Tematín. Autorom je kastelán Mojmír Choma. Takže citujem: "Budem emotívny, prepáčte, čaša pretiekla. Ak máte známych politikov, prepošlite všetkým. Nielenže v tejto republike musíme platiť za to, že jej dobrovoľne zadarmo opravujete kultúrne dedičstvo, ale ako gesto dobrej vôle, v úvodzovkách, vám zvýšia tento poplatok medziročne o 43 percent. Je mi na zvracanie. Od roku 2008 sa snažíme vysporiadať vzťahy okolo hradu, aby mal proces jeho záchrany hlavu a pätu, aby parcela pod hradom skutočne odzrkadľovala obrys hradu, aby bol hrad zapísaný ako stavba a normálne prebiehalo stavebné konanie. Postoj štátu k desiatkam našich žiadostí je katastrofálny. Nič sa za roky neposunulo, ale zato bolo veľa medzirezortných a medzineviemčo stretnutí s chlebíčkami a kávičkou. Vkuse výhovorky, prečo sa to nedá, žiadosti, na ktoré už cez dvetisíc dní nikto neodpovedal. Žiadosti, na ktoré bola odpoveď len telefonát, že sa na to niekto pozrie, a tým to skončilo. Prípadne žiadosti, na ktoré bola odpoveď, že sa čaká na odpoveď niekoho. Odkladanie na ďalšie stretnutia. Výsledok? Ten vidíte na tej faktúre," k tomu statusu je priložená faktúra. "Pred troma rokmi sme sme na vlastné náklady dali spraviť geometrický plán, zaplatili sme celý nákladný proces vkladu nového geometráku do katastra. Rozhodnutie bolo vydané v "len" po dvoch rokoch, nechcite vedieť, čo sa dialo, že sám úrad ma vyzval, aby som jeho predošlé rozhodnutie napadol na vyššom správnom orgáne, lebo sa zistilo, že rozhodol zle, a celý proces odznova. Teraz rok čakáme, aby Slovenský pozemkový fond dal len nejaký trápny protokol Lesom, štátny podnik, na 61 metrov štvorcových pod hradbou, bez ktorého to pani na katastri odmieta zapísať. Slovenský pozemkový fond akosi stojí mimo zákon, neodpovedá na žiadosti, na žiadosti o informácie, na nič. Bolo mi len povedané, aby som do toho nevŕtal. Sme proste ako dobrovoľníci len handra, zdrap papiera vo vetre. Keby sme boli bohatí investori, len lusknutím prstov by boli hektáre prepísané za pár dní, orná pôda na fabriku. Na prosbu o pomoc neodpovedal ani samotný pán minister pôdohospodárstva. Poskladali sme sa, aby sme kúpili parcelu na výmenu za parcelu hradu. Dvojnásobného rozmeru, ktorá spĺňa prísne požiadavky na výmenu. Je s dubovým porastom, teda najlepšia bonita, aká je. Na žiadosť o výmenu nebola dlho odpoveď a na mail bola len odpoveď, že na to nie je čas, že sa riešia iné veci. Myslíte, že sa chceme obohatiť? A načo? Že roky muklujeme na pamiatke, ktorá na seba ani nevie zarobiť? Neviem, prečo si to niekto myslí, že je skvelý zisk vlastniť tisíce ton rozpadajúcich sa múrov. Však ani samotný štát to nechce a vidíme to na prístupe. Máme expozičné priestory tesne pred dokončením. Robíme na tom dvanásť rokov. Bez kolaudácie to nemôžeme otvoriť. Kolaudácia nebude bez stavby. Hrad ako stavba papierovo neexistuje. Existovať nebude bez geometráku a zápisu stavby, ktorý Lesy odmietajú. A teraz skúste niečo robiť. Mrzí ma to, fakt ma to mrzí a hanbím sa za tento bordel, v ktorom žijem, a snažím sa nejako prežiť, aby som viedol záchranu jedinečného hradu Tematín, o ktorom väčšina v živote ani nepočula. Je mi zle už z celej politiky štátnych úradníkov, bitia sa do pŕs, akí sme Slováci, prosíkania sa, hľadania spôsobov, ako sa čo nedá. Je mi zle, že pätnásť rokov opravujem hrad, ktorý je de facto čiernou stavbou, a všetci kompetentní sa tvária, že je všetko v poriadku, pritom je to výsledok ich alibizmu a nekonania. Ale faktúru vedia poslať obratom. Vzdelávame na hrade mladých pamiatkarov a remeselníkov z celého sveta. Cez medzinárodné projekty u nás praxujú záchranci pamiatok od reštaurátorov po budúcich zamestnancov UNESCO. Idem sa pod zem prepadnúť, keď im prednášam o našom práve a systéme. Vo väčšine sveta by za naše hrady padala hlava za hlavou, ak by vznikol nejaký problém. Ale tu? Tu mi úradníci povedia, aby som počas pätnásť rokov úctivej komunikácie príliš netlačil na pílu, aby som si ich neznepriatelil, prípadne nech pokračujeme v podávaní žiadostí a nechali to plynúť. To fakt musíme ísť do stanu pred úrad vlády? Povedzte, čo by ste robili na našom mieste? Zaplatili by ste?" Priložená je faktúra od štátnych lesov, ktorá sa týka alikvotnej časti nájomnej zmluvy 4796/2012/LSR a dodatku 01/2024, kde občianskemu združeniu Hrad Tematín sa zvyšuje alebo teda zvyšuje sa nájomné v porovnaní s rokom 2023 zo 470 eur na 674 eur a päť centov a je tam priložený stav účtu občianskeho združenia 436,04. Pochopiteľne, že nejde o, iba o túto sumu, ktorú predpokladám, že po zverejnení tej informácie by sa pomerne jednoducho vyzbierala od nahnevaných občanov, ide o to, že akým spôsobom štát pristupuje k ľuďom, ktorí dobrovoľne sa podieľajú na oprave a obnove a ochrane kultúrnych pamiatok. Doobeda sme tu riešili, či sa má predĺžiť predkupné právo alebo lehota, počas ktorého, počas ktorej si štát môže uplatniť predkupné právo na kultúrne pamiatky, z 30 dní na 60 dní a viacerí, čo sme vystupovali, sme dospeli k záveru, že teda koaliční kolegovia to síce navrhujú, ale toto nie je reálny problém, ten reálny problém je asi skôr v tom, že štát na to nemá peniaze, aby kupoval kultúrne pamiatky. Ak je to priorita, tak by mal na to vyčleniť viac peňazí. Ale tu ani nejde o prioritu, tuto ide o nejaké zbytočné prekážky, keď sa dobrovoľníkom hádžu polená pod nohy miesto toho, aby sa im ruky bozkávali za to, čo robia. Takže mal by som otázku, ktorú adresujem na dvoch členov vlády, na pani ministerku kultúry, keďže ochrana kultúrnych pamiatok spadá do pôsobnosti jej rezortu, a na pána ministra pôdohospodárstva, keďže organizácie, ktoré sú spomínané v tomto prípade, spadajú zase do jeho pôsobnosti, či už ide o Slovenský pozemkový fond, alebo Lesy. Chcel by som sa teda oboch spýtať, ako vnímajú vyššie uvedené informácie, potom by som sa ich chcel spýtať, že či si myslia, že toto je správny prístup štátu a štátnych inštitúcií a organizácií k ochrane pamiatok a podpore ľudí, ktorí sa dobrovoľne podieľajú na ochrane pamiatok a obnove pamiatok, a ako tretie by som sa ich chcel spýtať, či môžu zo svojej pozície urobiť niečo, aby pomohli vyššie uvedenú situáciu vyriešiť a reálne pomohli občianskemu združeniu Hrad Tematín, aby dobrovoľníci podieľajúci sa na obnove pamiatok mali pocit, že majú podporu zo strany štátu, nieže im štát hádže polená pod nohy. Ďakujem za pozornosť. [15:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto ústne z poslancov k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu. Nie je tomu tak. Teraz sa pýtam členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď, čiže pána poslanca Dostála. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie a voľbu členov rady má parlamentné tlače 87, 88 a 104 a návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na odvolanie a voľbu členov rady je pod tlačou 116. Poprosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richarda Takáča, aby návrh vlády uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie o návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu , tlače 87, 88, 104 a 116.) [15:06] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dámy a páni, tak ako je vždy štandardom, vždy, keď dôjde k zmene, tak vlastne dochádza k zmene aj na Slovenskom pozemkovom fonde v pomere opozícia, koalícia, však aj vy z opozície máte možnosť, aj ste si nominovali jednotlivých, jednotlivých kandidátov. Vlastne ide o materiál, tak ako bolo povedané, ide o parlamentné tlače 87, 88 a 104, ide vlastne o odvolanie a menovanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Som rád, že Rada Slovenského pozemkového fondu toto predradila kvôli tomu, aby sa mohol sfunkčniť Slovenský pozemkový fond, aby rada mohla začať schvaľovať právne akty tak, aby sme začali uspokojovať tie tisícky právnych aktov, ktoré sa tam nachádzajú. Ďakujem veľmi pekne. [15:06] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Antonovi Stredákovi, aby uviedol návrh výboru a súčasne ho prosím, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [15:09] Anton Stredák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje trinásťčlenná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada, a to ôsmich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady, na návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov rady je päť rokov. Vláda predložila dňa 4. decembra 2023 návrh na odvolanie siedmich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tlač 87, a to: Štefana Gregora, Darinu Kalabusovú, Petra Radošinského, Branislava Skladaného, Martina Tomana, Dagmaru Valuchovú a Štefana Žida. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 8. schôdzi zo dňa 21. decembra 2023 prerokoval návrh vlády na odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesení č. 19 odporučil Národnej rade, aby uvedených členov rady odvolala podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Vláda predložila dňa 4. decembra 2023 návrh na voľbu siedmich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tlač 88, a to: Mateja Šimáška, Petra Švidera, Jozefa Gajdoša, Stanislava Haramiu, Roberta Sedláka, Martina Výskoka a Martina Červenku. Dňa 5. decembra 2023 bol na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky doručený list, v ktorom sa Martin Výskok vzdáva funkcie člena Rady Slovenského pozemkového fondu. Na základe vzniknutej situácie ministerstvo pristúpilo k ďalším krokom súvisiacim s dodatočnou voľbou nového člena Rady Slovenského pozemkového fondu. Materiál bol podaný v Národnej rade ako návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu, tlač 104. Navrhovaným novým členom Rady Slovenského pozemkového fondu je Martin Lukačovič. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 8. schôdzi dňa 21. decembra 2023 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a v uznesení č. 20 skonštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Zároveň odporučil Národnej rade, aby zvolila podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. na návrh vlády Slovenskej republiky siedmich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to: Mateja Šimáška, Petra Švidera, Jozefa Gajdoša, Stanislava Haramiu, Roberta Sedláka, Martina Lukačoviča a Martina Červenku. V súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov požiadal predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady, o zaslanie návrhov kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu: Františka Antoniča, Kamila Boroša, Emila Ďurovčíka, Jána Marosza, Petra Poláka, Vandu Rogovskú, Lenku Stančíkovú a Janu Štilichovú. Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe č. 1 k tlači 116. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predložený návrh a skonštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval o návrhu na odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom. Dňa 29. novembra 2023 bol na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie doručený list, v ktorom sa Richard Šmída vzdal funkcie člena Rady Slovenského pozemkového fondu. Na základe uvedených skutočností Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vo svojom uznesení č. 21 z 21. decembra 2023 doručil Národnej rade, aby odvolala podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. z funkcie členov Rady Slovenského pozemkového fondu Františka Haníka, Petra Polláka, Dalibora Steindla, Miloša Šimončiča a zároveň, aby na návrh výboru zvolila piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhovaných kandidátov a vykonala opakovanú voľbu na schôdzi Národnej rady v prípade, že vo voľbe nebude zvolený potrebný počet kandidátov, s tým, že do opakovanej voľby postupujú všetci navrhovaní kandidáti, ktorí neboli zvolení. Výbor odporučil odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu uskutočniť verejným hlasovaním. Odvolanie a voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády sa uskutoční formou technického zariadenia a voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru formou hlasovacieho lístku. Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 22 zo dňa 21. decembra 2023 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť na nej návrh výboru vrátane návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré je prílohou predmetnej tlače č. 116. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem za pozornosť. [15:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Marek Lackovič, nech sa páči, máte slovo. [15:23] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi stručný, rýchly a veľmi vecný, pán minister. Nebudem teraz hovoriť o tom, registrujem, že sú tu nejaké nové menovačky, nejaké výmeny, ale v zásade myslím, že predbiehame dobu v tom, že my sme sa mali baviť vlastne, že aká bude teraz úloha toho pozemkového fondu ako takého, keď chceme, a vy ste to aj v programovom vyhlásení jasne povedali, všetky pozemky v extravilánoch obcí pôjdu automaticky do samosprávy, do miest a obcí. O intraviláne sme sa bavili, ale bavili sme sa potom, že by tam mohol byť teda aj ten extravilán. Potom moja otázka znie, že či trošku nepredbiehame tú dobu ako takú, či sme sa nemali naozaj najskôr povedať alebo pobaviť o tom, že čo bude úlohou po novom toho nejakého zmodernizovaného, novelizovaného, nového Slovenského pozemkového fondu, lebo tá vecná diskusia o tom, že čo bude so Slovenským pozemkovým fondom, vôbec neprebieha, čo mi tu chýba a myslím si, že teraz je na to veľmi vhodný priestor. Len to by sme sa nemohli o tomto bode dozvedieť dneska 11.20 h a neviem, koľko je teraz hodín, 15.30 h tu riešiť menovačky. Takže toto ma veľmi mrzí. A pri tej príležitosti určite stojí za zmienku aj to, že naozaj by sme sa mali pobaviť aj o tom, že nielen tie pozemky intravilánové, ale aj tie pozemky extravilánové by mali automaticky prechádzať pod mestá a pod obce, pretože sú to práve obce, mestá, starostovia, starostky, primátorky, primátori, ktorí vedia, čo na tých pozemkoch potrebujú, vedia, ako zveľaďovať tieto pozemky a ako sa o ne starať a podobne. Čiže toto mi tu veľmi chýba. Takže oceňujem, že sme sa o tom vôbec začali baviť, ale pomerne neskoro a veľmi zrýchlene. Ďakujem pekne. [15:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktické, dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [15:32] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Spýtali ste sa, pán poslanec, že čo bude so Slovenským pozemkovým fondom. No, čo bolo predtým, by som tiež chcel povedať, pred našou vládou. Náš nominant, človek, ktorý tam išiel naozaj, ja, fakt, Jano Marosz bol človek, ktorý to tam začal čistiť, tak musím povedať, že našiel tam dve kancelárie, ktoré boli zatvorené a v tých kanceláriách boli zatvorené krabice, ktoré čakali na to, kým ich niekto otvorí. A musím povedať, že naozaj Slovenský pozemkový fond bola zlatá baňa. Aj vedľa vás sedel a sedí pán Takáč, ktorý bol od dvetisícdeviateho šéfom Slovenského pozemkového fondu v Prievidzi, a pozrite si, pozrite si zo 16. 10. ´23 o Slovenskom pozemkovom fonde, aké sa diali kšefty okolo Prievidze, a pozrite si, čo sa tam dialo. Takže aj toto, čo teraz sa ide udiať, je záležitosť, ktorú Smerohlas robí a bude robiť. Idú vymeniť ľudí. Ja len chcem veriť, chcem veriť, nechcem veriť, ja viem, že sa budú diať opäť na Slovenskom pozemkovom fonde kšefty, tak ako sa diali doteraz, pretože to bola zlatá baňa pre smerákov a zlatou baňou bude aj naďalej. To je smutné. Takže pýtali ste sa, čo bude s Slovenským pozemkovým fondom. No, Slovenský pozemkový fond zase dostala do rúk politická strana SMER a tento fond budú zneužívať. Je to smutné, ale je to tak. Ľudia, ktorí sa roky nemohli dostať k pozemkom, tak sa za minulej, za našej vlády začalo diať, že tí ľudia opäť dostávali to, čo mali dostať. Teraz? Boli dve kancelárie zatvorené. Podľa mňa bude teraz desať kancelárií zatvorených. [15:34] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Marián Čaučík. [15:34] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega Lackovič, že ste otvorili túto otázku. Ja si tiež myslím, že je veľmi dôležité hľadať koncepciu fungovania Slovenského pozemkového fondu. Je to veľmi zle fungujúca inštitúcia, jedna z najhoršie fungujúcich inštitúcií, bohužiaľ, na Slovensku, na ktorú sa sťažujú zo svojich skúseností ako farmári, tak starostovia, primátori, občania, aktivisti. Počuli sme to nedávno v interpelácii pána Dostála pri ochrane kultúrnych pamiatok, hradov a podobne. To znamená, veľmi by sme ocenili, keby možno aj tejto voľbe predchádzalo systematické stretnutie a hľadanie koncepcie fungovania Slovenského pozemkového fondu. Ak to viete, milí kolegovia z vládnej koalície a pán minister, predradiť, urobme to takto. Ak to neviete, ak tá voľba dopadne takto, chcem tiež požiadať o to, aby sme, aby ste vy iniciovali proces, ktorý bude analyzovať tie najväčšie problémy nefunkčnosti Slovenského pozemkového fondu, spisovej zápchy, ktorá tam je, nekomunikácie alebo nie dobrej komunikácie s tými, ktorým by mala slúžiť ako klientom, a nové nastavenie toho systému, do ktorého sa veľmi radi zapojíme. Ďakujem. [15:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marek Lackovič bude reagovať na faktické poznámky. [15:34] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Aby som to teda uzavrel, pozemky v intraviláne, ktoré by mali automaticky prejsť pod mestá a obce, veľmi kvitujeme, veľmi dobrý začiatok, ale vplyvom toho, že sme sa vôbec nebavili čo bude so Slovenským pozemkovým fondom ďalej, sa mi javí, že sme zostali na polceste, čo nás môže veľmi mrzieť. Preto aj ja sa ešte pripájam ku mojim kolegom a prosím vás, pán minister, aby sme sa o tejto téme ešte bavili. Zasluhuje si veľkú pozornosť. Slovenský pozemkový fond má obrovské množstvo pozemkov, parciel, nevysporiadaného bohatstva v katastroch naprieč celou Slovenskou republikou. Kedy, keď nie teraz, je príležitosť to urobiť? Ďakujem. [15:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister nechce zaujať stanovisko k rozprave. Pán poslanec Stredák takisto nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov. Návrh je pod tlačou 124. Poprosím predsedu zahraničného výboru poslanca Mariána Kéryho, aby návrh výboru uviedol. Pán predseda nie je v sále, takže vyhlasujem krátku prestávku, kým ho zoženieme. (Krátka prestávka.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Takže, pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Marián Kéry predvedie, uvedie návrh výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov , tlač 124.) [15:36] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Vymazať rámček.) [15:38] Marián Kéry – Vystúpenie (Vymazať rámček.) [15:42] Marián Kéry Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť správu o výsledku prerokovania návrhu na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov, tlač 124. Poslanci boli nominovaní do nasledovných organizácií: Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Parlamentné zhromaždenie Severoatlantickej aliancie, Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Stredoeurópska iniciatíva a jej parlamentná dimenzia, Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredomorie, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej hospodárskej spolupráce a Medziparlamentná únia. Dovoľte mi informovať vás, že zahraničný výbor zasadal k predmetnému materiálu na svojej 6. schôdzi 20. decembra 2023. Zahraničný výbor schválil uznesenie č. 13, ktorým odporučil Národnej rade schváliť návrh na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov tak, ako je uvedené v tlači 124. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma zároveň poveril, aby som na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov, tlač 124, a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou predkladanej informácie. Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovanie o vymenovaní vedúcich a členov stálych delegácií Národnej rady vykonali o všetkých kandidátoch naraz jedným hlasovaním. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [15:44] Ľuboš Blaha Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, návrh má tlač 117. Prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Petra Náhlika, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku rokovania výboru. Takže počkáme na pána poslanca Náhlika, ktorý práve teraz prichádza, takže nemusíme čakať, výborne. Takže ako na zavolanie. Pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska , tlač 117.) [15:46] Peter Náhlik Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme tu návrh na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prekovaní návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, tlač 117. Nakoľko materiál máte k dispozícii, stručne ho uvediem. Do stanoveného termínu výbor dostal dva návrhy na kandidátov. Za oblasť ekonómie... (Rečník lapal po dychu. Vstup predsedajúceho.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Dvadsať sekúnd si nechajme, aby ste sa vydýchali, pán poslanec (povedané s pobavením), je to naozaj v poriadku. Myslím si, že máme solidaritu. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, už som v poriadku. ... Ing. Lujza Oravcová a po druhé je to Ing. Tatiana Strempeková Tomanová. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 5 zo 14. decembra 2023 konštatuje, že dňom 10. februára 2023 skončilo funkčné obdobie Martinovi Kabátovi, odborníkovi v oblasti ekonómie, a navrhovaní kandidáti a navrhované kandidátky spĺňajú požadované podmienky a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 a § 10 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil, otvorte, prosím, rozpravu. (Potlesk.) [15:46] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec. (Potlesk.) Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca, predpokladám, že nie (povedané s pobavením), takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje rokovanie o dvoch bodoch týkajúcich sa zloženia jednotlivých výborov Národnej rady, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Prvým bodom je návrh na voľbu poslankyne za členku výboru Národnej rady a voľbu poslanca za náhradného člen výboru Národnej rady. Návrh má parlamentnú tlač 181 a poprosím poslanca Michala Šipoša, aby návrh uviedol. (Rokovanie v zlúčenej rozprave o návrhu na voľbu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za členku výboru Národnej rady Slovenskej republiky a voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za náhradného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 181, návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 195.) [15:48] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Chcem uviesť návrh na voľbu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za náhradného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 58a ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dávam návrh na základe členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za volebnú koalíciu SLOVENSKO, ZA ĽUDÍ a Kresťanskú úniu, aby sme zvolili pani poslankyňu Annu Záborskú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a poslanca Gábora Grendela za náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za poslankyňu Annu Záborskú. Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu. [15:48] Ľuboš Blaha Druhým bodom je návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady. Tento návrh je uverejnený pod tlačou 195. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Saloňovi, aby návrh uviedol. [15:48] Marián Saloň Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Z dôvodu zmeny v zložení členov klubu strany SMER – sociálna demokracia mi dovoľte predložiť návrh uznesenia na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 60 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, čl. 2 ods. 1 a 3 písm. c) ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a § 73 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh poslancov, členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia A. odvoláva poslanca Jána Mažgúta (SMER – SD) z funkcie člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, poslanca Antona Stredáka (SMER – SD) z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby; B. volí – poslanca Richarda Glücka (SMER – SD) za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, – poslanca Antona Stredáka (SMER – SD) za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ďakujem, skončil som. [15:48] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec, a teraz otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub Progresívne Slovensko pán poslanec Martin Dubéci. [15:48] Martin Dubéci Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dovoľte, aby som v súvislosti s menami a so zmenami aj v našom poslaneckom klube prečítal teda pozmeňujúci návrh, ktorý zmení tlač pána poslanca Šipoša a bude ich reflektovať. Takže čítam pozmeňujúci návrh. Návrh na voľbu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za členku výboru Národnej rady Slovenskej republiky a voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za náhradného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 181, sa mení a dopĺňa nasledovne: 1. V prvej vete sa za slová "za volebnú koalíciu SLOVENSKO, ZA ĽUDÍ, KÚ” dopĺňajú slová: "a poslancov, členov Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Progresívne Slovensko A. odvoláva poslankyňu Darinu Luščíkovú, Progresívne Slovensko, z funkcie členky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií," 2. pred slovo „volí” sa dopĺňa písmeno "B". 3. za posledné slovo prvej vety sa dopĺňa text: "a poslankyňu Darinu Luščíkovú za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a poslanca Richarda Dubovického, Progresívne Slovensko, za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií." Názov uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sa upraví nasledovne: "Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 181)." Ďakujem pekne, skončil som. [15:48] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Šipoš? Pán poslanec Saloň nepredpokladám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách, tlač 154. Poprosím pána poslanca, pána predsedu výboru Romana Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pán poslanec Farkašovský bude, zaujme miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Petra Náhlika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. (Predsedajúci prijal hovor na internej linke.) Dnes dopoludnia nedokončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Ondrej Dostál, ktorému teraz odovzdávam slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) [15:48] Ondrej Dostál Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vrátim sa teda k tej dopoludňajšej rozprave. Návrh zákona vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré údajne, podľa dôvodovej správy, spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, keď obsadzujú uvedené funkcie. Hovoríme tu o múzeách a galériách a ich štatutárnych orgánoch alebo ich vedúcich pracovníkoch. No, pozrime sa, čo hovorí register múzeí a galérií v Slovenskej republike. Podľa tohto registra sú zriaďovateľmi iba tri obce, konkrétne obec Uhrovec s 1 500 obyvateľmi, obec Nižná Myšľa s 1 700 obyvateľmi a obec Zuberec s 1 800 obyvateľmi. Žiadna z týchto obcí nie je malá obec podľa našich parametrov, keďže dve tretiny našich obcí majú menej ako tisíc obyvateľov. Čiže podľa registra múzeí a galérií máme na Slovensku 93 múzeí, z toho 24 sú zriadené štátom, respektíve rezortami, 35 vyššími územnými celkami, mestami a obcami 21, ale iba tri obcami, už spomínanými, a zvyšok mestami. A iné, iného zriaďovateľa má 13 múzeí. Pokiaľ ide o galérie, tých je registrovaných 25. Jedna patrí pod ministerstvo kultúry, 16 pod vyššie územné celky a pod mestá a obce, respektíve iba mestá patrí 7. Takže máme 25 galérií, 93 múzeí, žiadnu nezriaďuje malá obec, tri múzeá zriaďujú obce s 1 500 až 1 800 obyvateľmi. Takže aké, aké administratívne ťažkosti, aká administratívna záťaž pre malé obce? Škoda, že tu nie je pán poslanec Michelko ako predkladateľ, ten by mi určite vysvetlil, že ktoré malé obce majú takú záťaž. A druhá vec, ktorá, ktorá je zaujímavá, je, že dôvodová správa hovorí o tom, že z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie. Ale to nie je pravda, nevypúšťa sa verejné vypočutie. Vypúšťa sa výberové konanie, ktorého súčasťou je verejné vypočutie. Dnes § 3a ods. 1 znie: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov." Po novom má byť znenie § 3a ods. 1: "Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie." Čiže nevypúšťajú sa len verejné vypočutia, voči ktorým tu bolo, bolo argumentované, že aká je to administratívna záťaž pre malé obce, hoci malé obce nie sú zriaďovateľom žiadnej galérie a iba troch múzeí, a to nie sú malé obce a zvyšok zriaďovateľov sú samosprávne kraje alebo štát, alebo súkromní zriaďovatelia. Ale vypúšťajú sa nielen verejné vypočutia, dobre, administratívne komplikované, ale celé výberové konanie, žiadne výberové konanie, bude tam úplne svojvôľa zriaďovateľa, čo teda pán poslanec Michelko tvrdí, že to je aj posilnenie zodpovednosti. Ale v čom je to posilnenie zodpovednosti, keď výberu do odbornej funkcie, lebo to je aj manažérska, aj odborná funkcia, nepredchádza nejaký výber. Posledná vec, ktorú chcem povedať, je to odvolávanie. V dôvodovej správe sa píše, že podľa návrhu zákona možno štatutárny orgán múzeá alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity odvolať aj bez uvedenia dôvodu, a to s cieľom vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien vo vedení uvedených inštitúcií. Tu som sa tak zamyslel, že áno, veď niekedy tie dôvody, ktoré zákony stanovujú na odvolanie, sú príliš také komplikované a striktné a nie je možné ich naplniť a niekedy by si ten verejný funkcionár naozaj tú výmenu zaslúžil, napríklad, napríklad generálneho prokurátora možno navrhnúť odvolať z funkcie, iba keď bol právoplatným rozhodnutím súdu obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, stal sa členom politickej strany, začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok, spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Inak povedané, ak generálny prokurátor nespácha trestný čin alebo sa sám nerozhodne urobiť vedome niektorý z úkonov, o ktorom vie, že bude mať následok, že príde o funkciu, tak v zásade takto zadefinované dôvody neumožňujú odvolať generálneho prokurátora. Tak som si hovoril, že ak je to takto aj vo vzťahu k riaditeľom múzeí a galérií, tak môže to byť, môže to byť prísne, a teda dobre, ak chcete silnejšie manažérske pozície, tak doplňte tam nejaké dôvody, aby naozaj keď si neplní svoje funkcie a v niečom zlyhal, bolo možné ho odvolať. No ale pozrel som sa, čo je napísané v zákone o múzeách a galériách dnes, a tam je napísané v § 3a ods. 3: Štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. Bodka. Že akýkoľvek dôvod a môže ho, môže ho štatutárny orgán odvolať. Vôbec nie je pravda, že to je, že to je komplikované, že to je nejaký problém. Samozrejme, že nemala by to byť úplná svojvôľa, ale ak nastalo nejaké zlyhanie, ak nastalo nejaké pochybenie, ak sú nejaké iné dôvody, že neplní si, neplní si svoje povinnosti, neplní si úlohy, ktoré sú mu stanovené, nedosahuje dobré výsledky, čokoľvek, asi by neobstál dôvod, že odvolávame ho z dôvodu, že má modré oči, alebo nenechal sa ostrihať, hoci mu to župan prikázal, ale veci, ktoré sa týkajú jeho práce, ak zriaďovateľ s ním nie je spokojný a uvedie dôvod, môže byť odvolaný. Tak prečo, preboha, ešte takúto vágnu funkciu, ktorú možno vymyslieť si dôvod a odvolať šéfa múzea alebo galérie, tak ešte ani toto nechcete mať v zákone. Tak na čo to robíte, preboha? Tento návrh je zlý a nemožno ho podporiť ani v prípade, že by k nemu.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Dana Kleinert, nech sa páči. [15:59] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Ondro Dostál, za tvoj príspevok. Ja by som chcela k tomu teda ešte raz podotknúť, že naozaj ani odborné prostredie nechce takýto systém, že sa budú vyberať ľudia svojvoľne, len tak, lebo si napríklad ministerka zmyslí a na odbornú funkciu si dosadí hocikoho. Čiže aj toto prostredie si želá výberové konania, čo si myslím, že je dosť akože celkom pádny dôvod. A čítala som tu k tomu aj vyjadrenia rady muzeí, galérií a tak ďalej, čiže to je dôležité. A áno, pán Michelko hovoril o politickej zodpovednosti, aj ty si o tom hovoril, všakv samozrejme, veď politická zodpovednosť je, ja by som napríklad v rámci politickej zodpovednosti celkom vážne brala petíciu takmer 190-tisíc občanov a občaniek, ktoré si na základe argumentov fakt želajú odstúpenie pani ministerky Šimkovičovej, nie je to len tak, že si zmysleli zo dňa na deň, a teda myslím si, že ona by tú politickú zodpovednosť mala z toho vyvodiť, pretože je to dokonca viacej hlasov, ako mala celá SNS dokopy. Takže politická zodpovednosť je tu, ale nereflektujú teda na ňu. A zároveň by som chcela podotknúť, že zodpovedný politik vytvára kvalitné prostredie pre daný rezort a tu sa to nedeje, tu sa vytvára kvalitná propaganda a možnosti pre kvalitnú propagandu, a nie prostredie pre rezort kultúry. A toto si myslím, že je veľký problém, a by som naozaj navrhovala nepokračovať ďalej v prerokovávaní tohto bodu. Ďakujem. [15:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S ďalšou faktickou pán poslanec Hlina. [15:59] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Mňa, pán kolega, zaujalo na tom, že v tej dôvodovej správe bolo napísané, že jak to teda obťažuje hrozne obce, hej, teda že majú s tým nejaké administratívne sťažnosti, teda starosti. A vychádza to na tri obce, čo teda prísne vzaté nie je tak veľa a z tých troch jednu poznám. To ma, preto som si dovolil vystúpiť. Ten Zuberec, predpokladám, že to je múzeum oravskej dediny, to ináč, mimochodom, moja mama pomáhala stavať a moja mama aj pomáhala vtedy Zubercu, aby sa to previedlo, to bol taký novotvar, že vlastne obec to spravuje, je to krásne. A spýtam sa tých Zuberčanov, že či ich to obťažuje, hej, že či majú s tým nejaké starosti a že či oni boli medzi tými troma obcami, ktoré toto iniciovali, keď sa to ocitlo v tej dôvodovej správe. Naozaj by ma to zaujímalo, lebo predpokladám, že keď sa to ocitlo v tej dôvodovej správe, že nejaká jedna z tých troch obcí sa musela sťažovať, že akú majú s tým štrapáciu, hej, koľko starostí. Neviem, podľa situácie, ktorú poznám, tak Zuberec je vďačný, krásne, funguje to, starajú sa o to, chodia tam ľudia, majú z toho príjmy. Nie som si celkom istý, či to sedí v tej dôvodovej správe. Pán Farkašovský, vy ste ju písali či ako, ako vznikala? Hej, lebo musí tam byť nejaký podnet, tak z tých troch obcí o, pri jednej sa viem spýtať, pri tých dvoch by ma to zaujímalo, možno niekto povie, že majú s tým starosti. Ďakujem. [15:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál. [16:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegyni a kolegovi za faktické poznámky. A áno, je to Múzeum oravskej dediny v Zuberci, pán poslanec Hlina. No neviem, či by som, či by som sa ich pýtal, že či sa to týka ich, lebo v dôvodovej správe že, sa tvrdí, že to spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, a teda Zuberec nie je úplne maličká obec, keďže má okolo 1 800 obyvateľov. A ja by som sa, teda naozaj veľmi-veľmi ľutujem, že tu teraz nie je pán poslanec Michelko, lebo on by nám určite vedel odpovedať, ktorá z týchto troch obcí – Uhrovec, Nižná Myšľa, Zuberec – to bola, ale tipol by som si skôr, že ten skutočný dôvod, ako sa to ocitlo v dôvodovej správe, bolo, že treba tam niečo napísať, no tak ako je to zaťažujúce, ale tak asi by bolo blbé napísať, že zaťažuje to ministerstvo kultúry alebo zaťažuje to nejakú VÚC-ku, tak napíšme tam, napíšme tam, že to zaťažuje menšie obce. A ten, kto písal dôvodovú správu, si nedal ani toľko námahy, aby si zistil, že pri koľkých múzeách a galériách je vôbec nejaká obec, nieže menšia obec, zriaďovateľom. A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Kleinert, ja teda nepochybujem, že všetci, ktorým záleží na tom, aby tu fungovala kultúra, im záleží na tom, aby múzeá a galérie boli riadené kompetentnými ľuďmi, a tomu môžu výberové konania vrátane verejných vypočutí len napomôcť. A v tom zákone nie je napísané, ako presne má to výberové konanie prebehnúť, ako presne má to verejné vypočutie sa uskutočniť a akým spôsobom má naložiť, má sa uskutočniť a potom tá zodpovednosť je, samozrejme, na štatutárovi zriaďovateľa. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Pročko. [16:03] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, téma, ktorá ma veľmi teší, veľmi teší. Pred 25 rokmi som začal zbierať také maličkosti z okolia môjho regiónu a rozrástlo sa to do takej formy, že mám, že mám v národnej kultúrnej pamiatke, ktorú som odkúpil a zrenovoval, kráľovský soľný úrad v Haliči, naša neziskovka dole má múzeum a hore poskytujem ubytovanie sociálne odkázaným a týraným, ale dole máme múzeum, keď si kliknete na jozefprockomuzeum, tak si pozriete, naozaj máme to krásne, 4,5-tisíc exponátov. Nemám nič od tohto štátu, od tejto republiky, od pánov, ale už som hovoril, že prišli za mnou páni v 2016 alebo ´17, že mi dajú z eurofondov veci, z ministerstva, tak som ich poslal kade ľahšie a keď som to dal na políciu, tak to smeráci zamietli, že pán tvrdí, že to tak nikdy nebolo. Dobre, poďme ale k veci, naozaj pán Dej si to už pozrel, že, pekné to je, že(?), ďakujem veľmi pekne. Viete, začnem tým, že keď tu počúvam pána Jarjabka ako používa ačohentizmus a whataboutizmus na to, že čo bolo predtým a ako predtým menili. Predtým menili týchto ľudí, tak oni môžu tiež meniť. Pani Laššáková tu rozprávala a prečítala o výberových konaniach, no je to trošku inak. Naozaj SNS a chudák Michelko, ten je len taký... no veď vidíte ho, keď tu sedí, tak Michelko to sem len donesie. Andrej Danko je ten hlavný "geroj našich vremeni", ktorý, ktorý ide robiť to, čo robia. Oni totižto, krásny príklad je Taraba, ktorý obsadzuje do funkcií pytliakov. Inak mám perličku, počuli ste, že Taraba s Dankom založili mäsiarstvo? Budú vyrábať kamzíčie klobásy a bude sa to volať Andrejova kamzíčia klobása a pred jedením ju musíte vybozkávať. To som počul, veľmi dobré. Takže tieto fleky ako obsadzujú SNS, SNS, celá táto ich strana, tak to sa tu bude diať. Oni idú zrušiť výberové konania, všetci veľmi dobre vieme prečo. Dankova sesternica z Revúcej, ktorá bola kaderníčka a teraz bude správkyňa múzea, pretože to je veľmi dobré, to je výborné, pán Spišiak určite vie, o čom hovorím, on ich tam pozná všetkých, takže toto sa bude diať. A to je smutné. Mne veľmi záleží a veľmi rád chodím do múzeí, lebo to je taká, to je také moje hobby aj, aj to, čo robím cez moju neziskovku, a poznám veľmi veľa riaditeľov tých múzeí. Sú to veľmi slušní a veľmi-veľmi zodpovední ľudia, odborníci. Ale čo je krásne na tom, že naozaj sa tam nájde niekto, kto si tú funkciu nevykonáva dobre. Tak toho poďme odvolať, odvolajme ho! A ako Ondro Dostál tu hovoril, dá sa to aj urobiť. Dá sa to urobiť veľmi zodpovedne, dá sa to urobiť naozaj v rámci legislatívnych práv, aké má aj ten riaditeľ, dá sa to urobiť. Ale čo idú urobiť oni? Bez akejkoľvek, bez akejkoľvek možnosti sa hájiť vás odvolajú a bez výberového konania si tam dosadia svojich ľudí. A akých ľudí dosadzujú, je aj teraz dôkaz Pavol Gašpar a to tu nebudem ani rozoberať, lebo z toho mi je naozaj od žalúdka veľmi zle. A toto sa v našej republike teraz ide diať. Namiesto zodpovedných, zodpovedných ľudí, odborných ľudí tam idú dávať sesternice, bratrancov, priateľov, no a, samozrejme, straníckych funkcionárov. Andrej Danko ide zabezpečiť ľuďom, ktorých, ktorí sú jeho priatelia, blízki, známi, ide im zabezpečiť budúcnosť a pán Spišiak vie, o čom hovorím, určite, pretože má s tým skúsenosti. Ja k tejto téme poviem len toľko, že SNS a to, čo robí s kultúrou na Slovensku, je hanba, je hanba. Naozaj Michelko, ktorý je predseda mediálneho výboru, je, ja som takéto niečo v živote nezažil, v živote nie. Človek, ktorý šíri hoaxy na, na internete, to, keď si pozriete, čo on aké bludy, on aké bludy popísal vo svojom živote. Ministerka kultúry, ktorá, ktorá o svojom korespodejšn od slovakia internejšn o kulturejšn of I´m Martina Šimkovejšn, tak to bolo, priatelia, to bolo, to predčila naozaj toho ich Igora nextajma. To to bola taká katastrofa. A pani ministerka si teraz za naše peniaze, za naše peniaze v dubajskom mori močí svoje ctené ministerské nôžky. Takže toto je SNS a jej poňatie kultúry. Dosadiť si svojich ľudí, zabezpečiť si svojich ľudí a kultúra? No veď ako... Pozrite, veď je niekde v Ľubietovej nejaká teta, ktorá nemá čo robiť a je to teta bratranca, ktorý kedysi študoval s Andrejovým Dankovým otcom, tak tá bude riaditeľka tam v tej Ľubietovej, môže byť? Môže teta, bude zodpovedná. Viete, ono je to na smiech, ale skôr by malo byť do plaču. Lebo z našej republiky ide Fico, Pellegrini a Danko si urobiť trhací kalendár. A ja poznám aj tohto pána, čo sedí vedľa mňa (rečník ukázal na navrhovateľa), ktorý pôsobil v médiách, a keď ten pán, vedľa mňa čo sedí, súhlasí s tým, aby sa do tak dôležitých funkcií vyberali ľudia bez výberového konania, a ja sa naozaj spýtam pána Farkašovského, či s tým súhlasí, a dúfam, že mi dá faktickú a odpovie mi, či s tým súhlasí, aby v múzeu bez výberového konania dosadili tetu z Ľubietovej. Či s tým súhlasí on, ktorý robil v médiách a pozná tú prácu. Nebudem dlhý, len vám poviem, Jozef Pročko, múzeum. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Verím, že v tých múzeách zostanú ľudia, ktorí sú odborníci, ktorí tú prácu majú radi, ktorí tie veci zbierajú tak ako ja, od deväťdesiateho piateho roku, a každú jednu vec, keď prídete, niekedy vás pozývam, tak o každej tej jednej veci, každú som držal v ruke, máme tam stoličku kráľovnej, na ktorej sedela u grófov, máme tam... lebo v Haliči bol totižto zámok aj kaštieľ a kaštieľ Nemci vyhodili v štyridsiatom piatom do vzduchu, polovica kaštieľa spadla a z tej druhej polovice Haličania zachraňovali veci a ja tie veci teraz od nich skupujem. Takže srdečne vás všetkých pozývam. Ďakujem veľmi pekne. [16:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Hlina. [16:13] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja aj k tomu múzeu, ale ešte by som sa znova vrátil k tej dôvodovej správe, mi to nedá, nejde mi to na rozum, že z tých troch obcí, že ktorá sa sťažovala. Že fakt, predpokladám teda, pán predkladateľ, že vystúpi. Podľa mňa by to stálo za to, keď nevystúpite, ja si ich obvolám. Prisám fakt si obvolám tie obce a spýtam sa, že ktorá sa sťažovala, že majú s tým štrapáciu. A teda takí akože kontaktní poslanci vypočuli hlas ľudu a pripravili návrh zákona. Zavolám tým Zuberčanom, tých špeciálne tam poznám všetkých skoro, tak som zvedavý, čo mi povedia, tých ďalších nie, ale však skúsim. A k tým múzeám, že to je milé, to sa mi páči, že má Jozef Pročko súkromné, a keď už teda takto sa tu promujeme, tak aj ja som zriadil Múzeum 17. novembra na Námestí SNP bez akéhokoľvek prispenia kohokoľvek, žiadna dotácia, nič. Trošku mi je ľúto z toho, že je strašne nevyužité, tak teraz práve rozmýšľam, že či to vôbec má význam, lebo tam zablúdi tak minimálne, minimálne ľudí, sem-tam nejaký turista. Ale tak už teda dvaja poslanci majú múzeum, hej? Aj ja mám Múzeum 17. novembra na Námestí SNP, kto chce, nech sa ide pozrieť. Je to teraz v takom medzistave, ale je funkčné a pekne je urobené. Ten záujem nie je, no ale však mi celkovo máme slabý záujem o to. Takže, ale zase teší ma, že poslanci SNS cítia také volanie ľudu a veľmi operatívne hľadajú riešenia, ako pomôcť tým malým obciam, a vypočuli to, tak naozaj som zvedavý, že ktorá tá obec sa sťažovala, že má takú štrapáciu s tým menovaním, a ktorá to bude. Skúsim si to zistiť. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dej. [16:15] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega pán poslanec Pročko, ste spomenuli, že teraz touto novelou docieli koalícia to, že tí vedúci v tých múzeách alebo galériách môžu byť odvolaní, respektíve menovaní bez ohľadu na to, či majú nejakú pracovnú skúsenosť v kultúre, alebo nemajú. Tam nejde len o to, že strana SNS si do týchto pozícií môže nominovať aj svojich straníkov, len aby im zabezpečili nejaké pozície, ale tu dôjde aj k tomu, že jednoducho jedna z tých mála vecí, na čo ešte v tomto štáte môžeme byť hrdí, si ja myslím, že kultúra je. Veľa ľudí majú skúsenosti a dobré úmysly s kultúrou a ja sa obávam, že teraz to pôjde na úkor tej kvality v kultúre. No a tá druhá vec je, že, samozrejme, ono to potom v praxi bude asi vyzerať po vzore ich predsedu, že jednoducho to tie miestne galérie a múzeá budú riadiť ako ich predseda auto, ale čo čakať od strany, ktorá nominuje na ministerku kultúry osobu, ktorá by sa ministerstvu mala vyhýbať niekoľkokilometrovým oblúkom a nebyť ministerkou. Ďakujem pekne. [16:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pročko. [16:17] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hlina, žiadna obec sa nesťažovala a ja viem, že ste dobrý poslucháč a vnímate, máte tú empatiu a viete si to zanalyzovať. Oni len jednoducho používajú takéto intrigy a takéto zavádzania. To je neskutočné aj dneska v rozprave, čo predviedol, teda v rozprave, čo predviedol Robo Fico v hodine otázok. Oni, to je presne, to je niečo nechutné, nechutné. Oni zmenili hodinu otázok na to, čo, čo sa hovorí komunistický populizmus. Naozaj takto to robil Stalin, takýmto spôsobom, ako to robil Fico dneska. Takže oni presne, oni, oni používajú klamstvo, oni vám povedia, že, že no veď ale nám, stretol som štyroch ľudí, ktorí mi to povedali. Povedzte mi aspoň jedného. No ale čo vám budem rozprávať. Toto je ich, toto je ich definícia. Stretol štyroch ľudí alebo sa im sťažovali dediny, ktoré budú s vypleštenými očami pozerať na to, na čo sme sa sťažovali. Pán Dej, oni, áno, áno, oni si idú dosadzovať do tých funkcií svojich ľudí a to chcú robiť. A to je to, to je to otrasné. To je, to je strašné. Oni si idú dosadzovať ľudí, ale nie na základe odborných... keď sa chcete, tak sa prihláste s faktickou potom nabudúce. Oni... Nevykrikujte, nevykrikujte! Viem, že vás tamto lisožrút neupozorní, ale nevykrikujte! Viete, pán Dej, kultúra sa nedá definovať. Čo je kultúra? Pre niekoho je vystúpenie detského folklórneho súboru strata času. Pre iného je to obrovská a krásna vec. Ale čo ide urobiť Danko a celá SNS? Oni idú, oni chcú hovoriť, čo tu bude, čo je kultúra, čo je to slovenské, čo je to správne, ako to máme robiť? A toto je to choré. Oni nám valcujú ešte aj kultúru. [16:17] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138 z roku 2017 o fonde, o fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 155, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 153. Nevidím tu predkladateľa pána Michalka. Sú tam ešte niektorí, kto podávali návrh zákona spolu s pánom Michalkom? Lebo to nevidím. (Telefonovanie predsedajúceho internou linkou.) Keďže nemáme v sále predkladateľa, prejdeme k ďalšiemu zákonu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu zákona, návrhu poslancov Jána Mažgúta a Erika Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciách, cestný zákon v znení neskorších predpisov. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Na základe informácie z organizačného, na základe informácie z organizačného odboru pán poslanec Mažgút zobral tento návrh zákona späť, čiže o ňom nebudeme rokovať. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/ 2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 65, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 63. Dávam slovo pani poslankyni Petrík. Nevidím ju v sále. Pani poslankyňa Plaváková, nie je v sále. Je ešte niekto podpísaný pod týmto zákonom. Nie je tomu tak. Prepadá im poradie. Tak prejdeme k ďalším bodom. Návrh pos... návrh skupiny poslancov Národnej rady Slo... návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 61, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 55. Dávam slovo poslancovi Pročkovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 61.) [16:17] Jozef Pročko Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme do legislatívneho procesu viacerí poslanci. Takže: keď človek rozhoduje o vlastnom majetku či vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne. To znamená, že je viazaný osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o cudzom majetku, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú inštitúty, ktoré by ho prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodárstva. Poznáte to, z cudzieho krv netečie. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným či skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb. Cieľom návrhu zákona je zaviesť mechanizmus trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov sa rozhodovanie o verejnom majetku javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Ukážte mi jedného, kto im dôveruje, ale tvárime sa, že občania politikom dôverujú. Slovenská verejnosť však bola neraz svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. Existovalo pritom viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, všetky tieto pokusy však doposiaľ skončili neúspešne. Škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve, je v praxi neraz prehliadaná, najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukazuje len ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, opakujem, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, na rodičovstvo, na rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy, na to nebude mať žiaden vplyv. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými Slovenská republika je viazaná, a s právom Európskej únie. Dámy a páni, tento zákon je občianska požiadavka. Keď sa spýtate ktoréhokoľvek občana, či už volil SMER, či už volil SaS, či už volil Progresívne Slovensko alebo SLOVENSKO, priatelia, každý jeden občan vám povie, že chce, aby bola hmotná zodpovednosť zavedená. V roku 2016 aj strana SaS, chválapánubohu, hlasovala za tento zákon, žiaľ, vtedy neprešiel. Ja verím, že tento zákon, ktorý verejným činiteľom klepne po prstoch, na tejto schôdzi schválime. [16:23] Jozef Pročko Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov. Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymáhateľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, opakujem, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, na rodičovstvo, na rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy, na to nebude mať žiaden vplyv. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými Slovenská republika je viazaná, a s právom Európskej únie. Dámy a páni, tento zákon je občianska požiadavka. Keď sa spýtate ktoréhokoľvek občana, či už volil SMER, či už volil SaS, či už volil Progresívne Slovensko alebo SLOVENSKO, priatelia, každý jeden občan vám povie, že chce, aby bola hmotná zodpovednosť zavedená. V roku 2016 aj strana SaS, chválapánubohu, hlasovala za tento zákon, žiaľ, vtedy neprešiel. Ja verím, že tento zákon, ktorý verejným činiteľom klepne po prstoch, na tejto schôdzi schválime. [16:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie... a, pardon. (Reakcia z pléna.) Hej, hej, chápem, som sa trošku pomýlil. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Vančovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. [16:28] Branislav Vančo Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým gestorským ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrhy zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Chcete sa prihlásiť do rozpravy ústne ako navrhovateľ, pán Pročko? Nech sa páči. [16:30] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, naozaj tento zákon je občianska požiadavka. Už som to spomínal, že každý jeden občan Slovenskej republiky chce, aby politici boli hmotne zodpovední, aby si zodpovedali za svoje činy. Doteraz sa politici len dušovali, že prijmeme takýto zákon, a v každom volebnom období rozprávajú, že by to tak malo byť. Ja, ja súhlasím s nimi, že by to tak malo byť, ale nikdy to tak nebolo. Viete, problém nie je v tom, že sa človek vzdá majetku a, ako politik, ale problém je v tom, že keď politik nevie preukázať pôvod svojho majetku. To je strašné. My sme dali minulý mesiac na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií podnet na Roberta Fica a na tom výbore to koaliční poslanci zamietli pod stôl. A to sa ešte nikdy v dejinách nestalo. Každý jeden podnet, ja som bol členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, každý jeden podnet sme riešili. Oni protiústavne zamietli túto vec a takýmto spôsobom zase udelili Ficovi amnestiu. To sa ešte v dejinách výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nestalo. Čiže Robert Fico sa nemôže obhajovať a nebude dokazovať, odkiaľ má ten majetok, ktorý nadobudol. A to je, to je to, čo tu definujeme všetci počas rozpravy o Trestnom zákone, kde si udelili amnestiu, kde si udelili amnestiu. Viete, napríklad Fico roky klamal o Igorovi Matovičovi a o tom, že je daňový podvodník a že už uplynulo osem rokov. No viete, za osem rokov vlády Roberta Fica ho kedykoľvek, kedykoľvek mohol poslať, veď ovládal políciu, prokuratúru, súdy, ho mohol obviniť a mohol ho poslať do väzenia. Robo Fico rozpráva, že je daňový podvodník a že účtovníctvo skryl na povale u svojej starej mamy; no ja mám účtovníctvo v pivnici. Rozpráva, že je to daňový podvodník, ktorý, ktorý je usvedčený. No klame. Ale vám neporozpráva, že jeho brat, brat Roberta Fica bol vyšetrovaný z daňového podvodu, ale polícia zamietla to vyšetrovanie. Viete prečo? Lebo sa stratili doklady z polície. To je, to je zase Fico, zase Fico. Ja si myslím, že zákon, ktorý, ktorý predkladáme, ktorý predkladajú aj moji kolegovia, musíme prijať. Iné nejde. Ukázať ľuďom, že, že toto je zákon, ktorý naozaj potrebujeme. Ja sa nebránim tomu, predkladáme zákon, ktorý sme už predkladali aj v minulom volebnom období a ja som iniciátorom toho zákona. Ja nie som právnik, ale na tom zákone pracovalo naozaj veľmi veľa odborníkov a sú pripravené, ja mám pripravené aj pozmeňovacie návrhy. Takže ja verím a dúfam, že sa do toho zapojíte, a ja dúfam, že aj SaS-ka, ktorá v dvetisícšestnástom hlasovala za tento zákon, Progresívne Slovensko určite, pretože naozaj si myslím, že sú to ľudia, ktorí chcú, aby si Fico nedával beztrestnosť a aby v tých funkciách, do ktorých dosadzuje SNS svojich ľudí, naozaj sa tam nekradlo, aby boli títo ľudia hmotne zodpovední za to, čo idú robiť, lebo oni tam nedosádzajú tých svojich ľudí preto, že chcú im zabezpečiť svetlú budúcnosť, ale najmä preto, lebo sa tam bude dať rabovať. Ďakujem veľmi pekne. Verím, naozaj verím, že tento zákon podporíte. [16:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenia evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Dostál. [16:34] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, len jedna drobnosť, nie je pravda, že nikdy v histórii sa nestalo, že výbor nekonštatoval začatie konania, keď bol doručený podnet, ktorý spĺňal zákonom dané náležitosti. Stalo sa to viackrát v tých predchádzajúcich obdobiach, keď bol SMER pri moci, teda nebolo to určite toto prvýkrát. Ale čo je trošku väčší problém a čo ma viac mrzí, je, že stalo sa to aj v minulom volebnom období, ku koncu minulého volebného obdobia, keď mala vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ústavnú väčšinu bývalá koalícia, ktorej sme boli obaja členmi, tak ja som podal podnet, ktorý sa týkal skutočnosti, že pán poslanec Habánik a pán poslanec Baška neoznámili osobný záujem na novele vysokoškolského zákona, ktorá sa týkala ich dvoch, teda zastúpenia županov v správnej rade vysokej školy a mali to oznámiť podľa ústavného zákona, dal som ako občan podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a čo spravil výbor pre nezlučiteľnosť funkcií? Neodhlasoval, že konanie začalo. Takže nie len v dávnej smeráckej minulosti, ale aj v pomerne nedávnej minulosti, v ktorej teda výrazné zastúpenie malo vo výbore aj OĽANO a myslím si, že ani všetci poslanci OĽANO, ktorí boli členmi výboru, ak vôbec nejakí nehlasovali za, za to, aby sa konanie v tejto veci začalo, hoci takisto spĺňalo všetky náležitosti, ktoré spĺňať malo. [16:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [16:34] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Pročko, je veľmi dobré, že opäť s týmto zákonom prichádzate, respektíve že s ním opäť prichádza naše hnutie, pretože toto je jeden z kľúčových zákonov, o ktorom sa tu dlhodobo hovorí, a najmä sa hovorí o ňom pred voľbami, najmä keď si poslanci a politické strany potrebujú získať voličov a navábiť ich na, na to, aby išli voliť, tak vtedy má každý plné ústa toho, aby sa prijal zákon o hmotnej zodpovednosti politikov. Pretože vieme veľmi dobre, ako v minulosti politici, ktorý sa stali ministrami, vysokými úradníkmi, mali obrovskú moc vo svojich rukách, ako, aké škody narobili štátu, akú ško... aké škody narobili Slovensku a, samozrejme, nikto za nič potom vo finále nie je zodpovedný. Práve preto je veľmi dobré, že naše hnutie SLOVENSKO prichádza s týmto zákonom. A teraz väčšinou po voľbách teraz všetci poslanci, hlavne vládni politici sa tvária, že to nie je potrebné, že zrazu takýto zákon už nie je potrebné prijať, ale je veľmi podstatné, ako sa pri hlasovaní o tomto zákone zachovajú, pretože tu ukážu svoju skutočnú tvár, ako to myslia úprimne s hmotnou zodpovednosťou politikov. A toto je pre pamäť Slovenska, pre pamäť tohto národa veľmi dôležité, pretože na týchto hlasovaniach sa ukazuje, či to politici pred voľbami myslia úprimne a vážne, alebo či to sú len prázdne gestá pre to, aby získali svojich voličov. Ja som osobne zvedavý aj na hlasovanie iných politických strán, najmä aj strany SaS, ktorá, vieme dobre, že keď sme tento zákon predkladali my v minulosti, tak veľmi tesne neprešiel, takže veľmi, dúfam, že podporia tento zákon, a som veľmi zvedavý na hlavne vládnych poslancov. [16:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [16:34] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ja si určite pamätám, ja som to zle povedal, že v histórii, v mojej histórii, čo som ja tam bol. Habánika si nepamätám, ale viem, že sme vždy reagovali na Ondreja Dostála, ktorý vždy povedal, že ideme hlasovať spôsobom a ja som sa vždy riadil Ondrejom Dostálom. Nebol som na všetkých výboroch, to sa priznám, ale ani pán Dostál nebol na všetkých výboroch, aj to viem. Takže tento, tento, toto si nepamätám, ale pamätám si, že pokiaľ som tam bol ja, tak sme vždy posunuli do druhého, do dru... teda vždy sme urobili, posunuli sme to, aby to výbor prešetril. Takže to si pamätám ja, ale Habánika absolútne nie, ale tak asi som tam nebol. Lebo vždy sme posúvali každého a ty vieš veľmi dobre, že sme posúvali aj našich poslancov, ktorí boli nejakým spôsobom obviňovaní, mňa za ten jedálny lístok z facebooku sme riešili. Takže naozaj sa to riešilo. Nepamätám si toho Habánika. Žiaľbohu, škoda, ale hovorím, že vždy sme to posúvali. No a je to protiústavné, keď to neposuniete, lebo keď sa to dá na Ústavný súd, tak vám to zamietne. Ale idem, idem len na záver povedať, že naozaj vás prosím, milé kolegyne, milí kolegovia, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania, pretože je to dobré a opakujem ešte raz, že to je naozaj občianska požiadavka. To, to každý jeden občan, ktorého sa spýtate, vám povie, áno, toto treba zaviesť. Ďakujem veľmi pekne. [16:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 62. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 60. Dávam slovo poslancovi Romanovi Mikulcovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 62.) [16:36] Roman Mikulec Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404 z roku dvetisícdevätná... 2011, pardon, Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zvyšujúcej sa nelegálnej migrácie na území Slovenskej republiky navrhujeme prijať účinné opatrenie s cieľom zníženia počtu nelegálnych migrantov. Nelegálna migrácia na území Slovenskej republiky najmä v uplynulom období narastala a predpokladom je, že bude narastať aj ďalej, pričom v období od januára 2023 do júla 2023 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 17 529 cudzincov, čo v porovnateľnom období v roku 2022 predstavuje nárast o 15 611 zadržaných cudzincov. V rámci tohto trendu enormného rastu nelegálnej, najmä sekundárnej migrácie naďalej dominuje tranzitná migrácia zo západu balkánskej trasy, kde evidujeme nárast o vyše tisíc percent, čo predstavuje až 16 934 zadržaných cudzincov. Návrhom zákona sa rieši problematika zotrvania štátnych príslušníkov tretích krajín, a teda utečencov na území Slovenskej republiky, spôsobom, že takej osobe útvar Policajného zboru nebude vydávať potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, ak trvajú prekážky administratívneho vyhostenia. Ide o posun oproti vládnej novele na konci minulého volebného obdobia, kedy vláda dávala útvaru Policajného zboru možnosť vydať alebo nevydať také potvrdenie. Prekážkou administratívneho vyhostenia je napríklad, a v tomto prípade najmä to, že by sme osobu vrátili do krajiny, kde by bol ohrozený jej život z dôvodu rasy, náboženstva a tak ďalej. Zároveň sa zjednodušuje práca polície a to spôsobom, že nebude musieť začať konanie vo veci administratívneho vyhostenia, ak zistí prekážky administratívneho vyhostenia. Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás o podporu tohoto návrhu. [16:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslankyni Irene Bihariovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. [16:38] Irena Bihariová Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona, tlač 62. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite, prosím, miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec, pán poslanec Pročko, nech sa páči. [16:41] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne a milí kolegovia, tento zákon je naozaj veľmi dobrý. Dobrý. A po skúsenostiach, ktoré máme so súčasnou vládou, a po tom, čo sa dialo pred voľbami, sami dobre viete, že v júli Orbán prepustil 1 700 prevádzačov, 1 700 prevádzačov, ktorí nám sem priniesli na Slovensko niekoľko tisíc migrantov a Fico si spravil z toho obrovskú politickú kampaň, obrovskú na migrantoch. Aká je to hrôza, že sú tí migranti tu, aká je to hrôza, že sem prišli. Podľa mňa to bol jeden z dôvodov, ako Fico oklamal Slovákov a takýmto spôsobom sa dostal k moci. Použil migrantskú kartu. Zrazu záhadne, zrazu záhadne po voľbách tu neboli žiadni migranti. A čo stačilo? Aby Šutaj Eštok prišiel na hranicu, postavil sa tam a všetci migranti zistili, že tam je Šutaj Eštok, keď videli, ako je v tom napasovanom obleku, aké má svaly, tak všetci migranti si povedali, no tak sem sa nebudeme šutať. My už nepôjdeme na to Slovensko. Klamali a klamú. Pamätáte si, keď povedal Šutaj Eštok, že každých 50 metrov bude policajt? Každých 50 metrov na hranici bude policajt. Videli ste niekedy na hranici 50 metrov nejakého policajta? A potom Šutaj Eštok vystúpil a povedal, že už nepotrebujeme, lebo už tu nie je migrácia. Toto je ich metóda, toto je ich metóda, čo robia. Moje vystúpenie nebude dlhé, ale chcem povedať, že naozaj vás poprosím všetkých, ktorým, ktorým problém migrácie leží na srdci, aby podporili tento zákon, lebo je to, je to pre Slovákov. Nie je to pre nejakého politika, nie je to pre nejakého človeka, ktorý, ktorý, ktorý má funkciu a vie sa zašiť. Nie. Bežní ľudia sa boja migrácie. Bežní ľudia sa boja toho, čo sa tu opäť bude diať. A keď to Ficovi bude vyhovovať, tak zase začne strašiť migráciou, zase začne strašiť tým, že sem idú migranti. Lebo to je dobrá karta. Vo voľbách sú dve dobré karty, Rómovia a migranti. To im vždycky zabralo. Vždy. Aj teraz ste počuli, keď Peter Pollák sa spýtal premiéra Slovenskej republiky na hodine otázok, že ako to bolo s tým, keď rozprával naozaj na veľmi dôležitom samite o Rómoch a o tom, ako nechcú pracovať. A videli ste, čo spravil Fico? Namiesto odpovede mu začal nakladať. Začal klamať, začal rozprávať, ako korumpoval Peter Pollák. A ja poznám Petra Polláka mladšieho a môžem povedať, že naozaj dám ruku do ohňa za toho chlapca, pardon, je mladší odo mňa, môže byť môj syn, tak preto. Dám ruku do ohňa za to, že to je čestný človek, čestný, pracovitý a inteligentný človek. Ale Fico tu odporným spôsobom, a dnes to predviedol opäť, čo tu predviedol Fico na otázku? Na otázku, ktorá, ktorá bola absolútne nechutná, absolútne nechutná, podlízačná, taká, že vliezla mu až do hrdla odspodu. Čo povedal? Videli ste? Začal urážať ľudí. A toto je Robert Fico. A toto, toto je strana SMER a strana HLAS. A ešte aj Danko k tomu. To je hviezdička. Takže ja vás chcem poprosiť, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, keby ste boli takí dobrí a tento zákon naozaj podporili. Je to dobrý zákon, dobrý. Ďakujem veľmi pekne. [16:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za... Á, pardon. S faktickou poznámkou pán poslanec Gašpar, nech sa páči. [16:44] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pročko, vy a možno aj predkladateľ pán bývalý minister vnútra, pán Mikulec ste asi zastali v čase. Nechcel som povedať už nič viac len to, ale nedá mi, aby som nereagoval, lebo asi, asi neregistrujete, aký je vývoj nelegálnej migrácie na Slovensku v tomto období, v súčasnosti a kde ste boli v predchádzajúcom volebnom období, aby ste ten problém riešili? Dám vám ešte jeden odkaz. Tam váš kolega pán poslanec Grendel včera sedel na výbore pre kontrolu činnosti SIS a dostal tam aj informáciu, čo priniesla vaša nekontrolovaná nelegálna migrácia na Slovensko, aké hrozby, a ja nebudem o tom tu hovoriť verejne, ale on vám to zaiste bude interpretovať, aby ste pochopili, ako ste nelegálnu migráciu vy neriešili, neriešili. Ďakujem. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pročko. [16:46] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Boli ste osobný, pán Gašpar, a budeme si vykať teda, pán Gašpar, a hovorili ste aj o SIS, takže opak je pravdou. My sme tú migráciu riešili, ale viete, čo porobil Fico?! Ten váš Fico?! V júli, pán Gašpar, sem, sem dotrepal s Orbánom migrantov. A to je fakt, to je fakt. Orbán pustil 1 700 prevádzačov. Prečo? Prečo ich pustil? Pre pekné oči? A zrazu tu boli. Dovtedy tu neboli migranti. Migranti sa objavili až po júli, po júli v takom počte. A zrazu sa Fico vytrepal; Gašpar, počúvate ma?! Gašpar, vám odpovedám! Nie, nepočúva ma, dobre. Takže toto je hlavný dôvod. A boli ste osobný. Hovorili ste o SIS a o Grendelovi, tak ja vám poviem, pán Gašpar, že pre mňa je vrchol toho, ak si niekto dosadí svojho syna alebo pretláča svojho syna, ktorý nemá odborné schopnosti, ktorý nemá žiadne morálne, žiadne, nič, nič v sebe. Pretože je to človek, je to človek, ktorý chcel zavraždiť, zavraždiť Lipšica. Tak, pán Gašpar, ak vám toto je na smiech, keby môj syn na chate povedal, že niekoho zavraždí, tak, tak by som sa hanbil zaňho. By som sa zaňho hanbil, Boli ste osobný. Ak sa chcete prihlásiť, smerohlasáci, prihláste sa do rozpravy. Takže toto je to, ale Žiga vás neupozorní, že vykrikujete. Žiga, vykrikujú. Nevadí. Takže, Gašpar, ešte raz, migrantov sem naťahal Fico a to je fakt! A to je fakt. A ďalší fakt je, že protežovať si vlastného syna, ktorý nemá morálne ani odborné vlastnosti na to, aby bol šéfom SIS, je chudobné. [16:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán navrhovateľ, chcete v rámci rozpravy vystúpiť alebo len zaujať stanovisko k rozprave? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A dávam priestor navrhovateľovi, aby zaujal stanovisko k rozprave. [16:46] Roman Mikulec Ďakujem pekne. Veľmi krátko, pán Gašpar. Nie, nezaspali sme dobu a my sme tento návrh predkladali už v predchádzajúcom období, ale, bohužiaľ, na to nebola politická konštelácia, aby tento návrh prešiel, a de facto nechceme nič iné, ako zrušiť ten tak často diskutovaný papierik, ktorý ste ale vy presadili do zákona ešte pred pár rokmi, alebo teda nie konkrétne vy, ale vtedajší minister vnútra a, samozrejme, premiér Fico. A keď ste spomenuli, že asi sme zaspali, pretože nevidíme vývoj nelegálnej migrácie, no, pán Gašpar, ja vás môžem ubezpečiť, že oteplením a jarou prichádzajúcou sa nelegálna migrácia opäť vráti do tých čísiel, pretože tak to je každý rok, a vy ste neurobili nič pre to, aby ste akože tú nelegálnu migráciu zastavili, lebo nelegálna migrácia tu bola, je a bude, a to vás môžem naozaj ubezpečiť, pretože to je problém celej Európy a celej Európskej únie. Takže naozaj, ak polícia zvážila a povedala, že nemusí vydávať papierik, potvrdenie, ktoré ste vy presadili kedysi dávno do zákona, my chceme touto novelou a týmto návrhom, aby, odstrániť teda tento administratívny úkon, a tým pádom nebudú musieť zdĺhavo čakať migranti na to, aby takýto papierik bol vydaný. To je celé. [16:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Chcem sa opýtať pani spravodajkyne, či chce sa zaujať stanovisko k rozprave. Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem sedemminútovú prestávku a budeme hlasovať. (Prestávka.) [16:50] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Marcinková. [16:54] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podala som procedurálny návrh, v ktorom žiadam o termínovanie bodu č. 45, tlač 40, ktorý na sto percent vyjde zajtra v priebehu dňa, na desiatu hodinu zajtra vzhľadom na to, že 8.30 h mám vyšetrenie a bojím sa, keď to vyjde o tej deviatej, tak nebudem schopná tu byť. Je to na vás, je to len žiadosť o ústretovosť, lebo o desiatej určite už tu budem vedieť odprezentovať zákon. Ďakujem. [16:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho . [17:04] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, vzhľadom na vaše vyšetrenie to máte. (Potlesk.) Konštatujem, že bod 45, tlač 40, sa zaradí na zajtra na desiatu hodinu, aby ho pani poslankyňa Marcinková mohla uviesť. Samozrejme, to platí, pani poslankyňa, aj keby to ešte neprišlo na rad, bude to zaradené na desiatu bez ohľadu na to, kde sa budeme nachádzať v rámci rokovania. Ďakujem veľmi pekne kolegom za zhovievavý prístup. Dámy a páni, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní. Poprosím pána poslanca Jozefa Cecha, aby v mene výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 136, bod 26 schváleného programu. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 136.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 126, zdržalo sa 13 poslancov. Tento návrh sme schválili. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom, ako aj určení lehoty na jeho prerokovanie vrátane určenia gestorského výboru. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 133 poslancov, proti boli 3, zdržali sa 3 poslanci. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime teraz k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, tlač 25. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 19. januára 2024. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. (Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných do 19. januára 2024 , tlač 25.) (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 76, zdržalo sa 61 poslancov, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Poprosím teraz pána poslanca Antona Stredáka, pretože pristúpime k hlasovaniu o návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tlače 87, 88 a 104. Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu , tlače 87, 88, 104 a 116.) Stredák, Anton, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu vlády na odvolanie Štefana Gregora, Dariny Kalabusovej, Petra Radošinského, Branislava Skladaného, Martina Tomana, Dagmary Valuchovej a Štefana Žida z funkcie členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tak ako je uvedené v časti A návrhu uznesenia Národnej rady, ktorá je súčasťou predloženého materiálu, a to dnešným dňom. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o odvolaní členov rady pozemkového fondu na návrh vlády. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 80, proti 54, zdržali sa 3, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády odvolala členov Rady Slovenského pozemkového fondu dňom 15. februára 2024. Nech sa páči, pán spravodajca. Stredák, Anton, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu výboru na odvolanie Františka Haníka, Petra Poláka, Dalibora Steindla, Miloša Šimončiča z funkcie členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tak ako je uvedené v časti A2 návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré je súčasťou predloženého materiálu, a to dnešným dňom. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu odvolania členov rady pozemkového fondu na návrh výboru. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 76, proti 54, zdržalo sa 8 poslancov. Konštatujem, že Národná rada na návrh výboru odvolala členov Rady Slovenského pozemkového fondu dňom 15. februára 2024. Nech sa páči, pán spravodajca. Stredák, Anton, poslanec NR SR Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu vlády na voľbu siedmich členov Rady Slovenského pozemkového fondu a to: Mateja Šimáška, Petra Švidera, Jozefa Gajdoša, Stanislava Haramiu, Roberta Sedláka, Martina Lukačoviča a Martina Červenku verejným hlasovaním spoločne, a to od nasledujúceho dňa po zvolení. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o všetkých kandidátoch naraz, ktorých navrhla vláda Slovenskej republiky do Rady Slovenského pozemkového fondu. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 76, proti boli 53, zdržalo sa 9 poslancov. Konštatujem, že Národná rada zvolila siedmich členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých vládou Slovenskej republiky na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začne plynúť od 16. februára 2024. Zároveň pripomínam, že verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov rady navrhnutých výborom vykonáme formou hlasovacieho lístka po skončení celého bloku hlasovania. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz poprosím pána poslanca a predsedu zahraničného výboru Mariána Kéryho, aby uviedol hlasovanie k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov, tlač 124. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov , tlač 124.) Kéry, Marián, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada na návrh zahraničného výboru vymenúva za vedúcich stálych delegácií Národnej rady do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov poslancov Národnej rady tak, ako sú uvedení v tlači 124. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 138, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu na vymenovanie vedúcich a členov stálych delegácií. Teraz budeme hlasovať o návrhu na voľbu poslankyne za členku výboru Národnej rady a voľbu poslanca za náhradného člena výboru Národnej rady, tlač 181. Poprosím pána poslanca Michala Šipoša, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu na voľbu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za členku výboru Národnej rady Slovenskej republiky a voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za náhradného člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 181.) Šipoš, Michal, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, Martin Dubéci, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predseda, najskôr dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Dubéciho. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dubéciho, v ktorom navrhuje zameniť niektorých poslancov z jedného výboru do druhého. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 137, nehlasoval 1 poslanec. Tento návrh sme schválili. Šipoš, Michal, poslanec NR SR Teraz dajte hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia ako o celku vrátane zmien, ktoré sme schválili v rámci pozmeňujúceho návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 137. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz poprosím pána poslanca Mariána Saloňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady, tlač 195. (Hlasovanie o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 195.) Saloň, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedené v tlači 195. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. To je veľmi pekné, tak my sme vám vyšli v ústrety a vy vyťahujete karty. (Reakcie z pléna.) Mali pravdu ostatní, že sme nemali byť takí ústretoví. (Ruch v sále.) Veď je to iba zámena členov, tak ako to mal aj pán Dubéci. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných 98 poslancov, za 92, nehlasovali 6. Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila. (Potlesk.) Fakt trapné, vysoko trapné. Trapné. Teraz budeme hlasovať o bode 31 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách, tlač 154. Poprosím pána poslanca Petra Náhlika, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 154.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, panie poslankyne Jaurová a Kleinert dali návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto ich návrhu hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Kolegovia, prosím, o pozornosť. Bol podaný návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu, preto, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 62, proti 75. Tento návrh sme neschválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 77, proti 59, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 76, proti 48, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 35 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tlač 61. Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Branislava Vanča, aby toto hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 61.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 13, proti 31, zdržalo sa 92. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, tlač 62, bod 36 schváleného programu. Poprosím pani spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyňu Irenu Bihariovú, aby uviedla toto hlasovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 62.) Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136, za 13 poslancov, proti 82, zdržalo sa 41, nehlasoval nik. Konštatujem, že sme návrh neschválili. A poprosím, páni technici, pánovi poslancovi Vančovi nešlo hlasovacie zariadenie, mal nejaký technický problém. Už teraz je, ste prihlásený, v poriadku? Je tam vaše meno? Tak dúfajme, že to už teraz pôjde. Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu vzadu, podávam procedurálny návrh, aby najbližšie hlasovanie sa uskutočnilo 27. februára o jedenástej hodine. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie. Prosím, prezentujme sa hlasujeme, aby celý týždeň mohla Národná rada prejsť čo najviac bodov. V utorok 27. o jedenástej hodine. (Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za 76, proti 47, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. To znamená, ani zajtra už o jedenástej hlasovanie nebude. A zajtra sa rokuje do šestnástej hodiny bez prerušenia obedňajšou prestávkou a pokračuje sa ďalší utorok normálne od deviatej s tým, že najbližšie hlasovanie od dnes je 27. o jedenástej. Pristúpime teraz k verejnému hlasovaniu o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu aj o návrhu na voľbu členov rady rozhlasu a televízie. Chcem uviesť, že okrem toho, že pri každom mene musíte uviesť "za", "proti", alebo "zdržal sa", pri rade Slovenského pozemkového fondu je možné na hlasovacom lístku označiť za, alternatívu "za" najviac u piatich kandidátov, pri voľbe člena rady rozhlasu a televízie "za" najviac u jedného jediného kandidáta, inak je hlasovací lístok neplatný. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k vykonaniu hlasovania. (Verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu , tlače 88, 104 a 116, a o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska , tlač 117.) [17:49] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý poslanec, ktorý chcel, využil svoje právo hlasovať. Myslím si, že áno, preto vyhlasujem hlasovanie za skončené. Vyhlasujem do 18.15 h prestávku, čiže deväť minút, a budeme pokračovať riadne v rozprave a potom, predpokladám, že nám doručia aj výsledky hlasovania, aby sme nestrácali čas. Takže deväťminútová prestávka. (Prestávka.) [18:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Pán poslanec Pollák mi avizuje, že tento predkladateľ nie je prítomný. Takže necháme prepadnúť tento bod a prejdeme k nasledujúcemu bodu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Polláka, Lukáša Buža, Anežky Škopovej a Viliama Tankóa na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71 z roku 1992 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 64, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 62. Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pollákovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán predkladateľ, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Lukáša Buža, Anežky Škopovej a Viliama Tankóa na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov , tlač 64.) [18:04] Peter Pollák (Krátka pauza pre nefunkčnosť mikrofónu za rečníckym pultom.) Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj vám, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, predkladám návrh na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších prepisov, tlač č. 64, ktorý ďalej opíšem v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý. [18:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Marekovi Krajčímu. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:04] Marek Krajčí Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 64. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne dve pani poslankyne za hnutie PS, pani Kosová a pani Jurík, ale navrhovateľ sa prihlásil ako prvý do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Pollák, máte slovo. [18:04] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegov, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý cieli na zabezpečenie efektívnej nápravy pri dlhodobom porušovaní ľudských práv zo strany Československej, ale aj Slovenskej republiky, a to formou sterilizácií v rozpore s právom. Medzi rokmi 1966 až 1989 sa mnohé ženy, predovšetkým z rómskej komunity, podrobili sterilizácii v rozpore s právom bez dostatočného porozumenia dôsledkom zákroku, prípadne nátlakom zdravotníckeho personálu pri začínajúcich pôrodných bolestiach, alebo bez dostatočného časového priestoru na premyslenie. Na sterilizácie v rozpore s právom upozornila už Charta 77 vo svojej správe z roku 1978 o postavení Cigáňov a Rómov v Československu, kde hovorili o obrovskej diskriminácii rómskej komunity. Tieto praktiky však pokračovali aj po roku 1990 a v mnohých zariadeniach fungovali až do roku 2004. V roku 2003 správa poradne pre občianske a ľudské práva a centra pre reprodukčné práva s názvom Telo i duša: násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku poukázala na to, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach, predovšetkým na východnom Slovensku, naďalej dochádzalo k sterilizáciám žien, najmä z marginalizovaných rómskych komunít, bez získania adekvátneho informovaného súhlasu. Často mohlo ísť o zneužitie faktu, že žena nerozumela, že toto rozhodnutie je do konca života. V správe autori odhalili aj skutočnosť, že v niekoľkých prípadoch dokonca došlo k sterilizácii neplnoletých dievčat aj bez súhlasu ich zákonných zástupcov. Takáto nedobrovoľná sterilizácia predstavuje hrubý zásah do telesnej integrity a dôstojnosti osoby a zanecháva nezvratné následky aj vo sfére súkromného a rodinného života poškodenej ženy. O tejto téme som v rámci minulého volebného obdobia hovoril pomerne často. Predchádzajúce vlády túto krivdu neriešili, keďže sterilizácie v rozpore s právom nevnímali ako veľmi dôležitú tému, na ktorej sa dajú získať politické body. Naša vláda sa tohto problému, samozrejme, chopila, v roku 2021 som zvolal okrúhly stôl, na ktorý som pozval aj ženy, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Cieľom tohto stretnutia bola snaha vyriešiť krivdu, ktorá sa s nami ťahá od minulého storočia. So zástupcami relevantných ministerstiev sme sa zhodli na potrebe vytvorenia odškodňovacieho mechanizmu pre ženy, ktorým sme neprávom odopreli možnosť mať deti. Zároveň som zo svojej pozície predsedajúceho výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny vyzval vládu, vtedajšiu vládu Slovenskej republiky, aby sa týmto ženám za dlhoročnú krivdu aj ospravedlnila. Vláda tak nakoniec aj učinila 24. 11. 2021. Na potrebu riešenia situácie som, samozrejme, neupozorňoval sám. Na okamžitú nápravu situácie nás vyzývali mnohé domáce, ale aj zahraničné organizácie, ako napríklad OSN či Európska únia. Kritika sa sústredí najmä na dlhodobé neriešenie tejto témy, na absenciu ospravedlnenia či mechanizmu finančného odškodnenia. Neriešenie situácie pripomínala minulým vládam aj verejná ochrankyňa práv v roku 2018, ale aj mnohé výbory OSN, vyzývala nás Európska únia, ale aj Rada Európy. Minulý rok, keď som predkladal tento návrh zákona, o tom zároveň aj rokoval Výbor OSN proti mučeniu, ktorý ocenil návrh a jeho podanie, a v minulom období, ktorý sme vytvorili hlavne v spolupráci s predchádzajúcim ministrom spravodlivosti pánom Karasom a jeho štátnou tajomníčkou Editou Pfundtner. Hlavným cieľom návrhu zákona je zaistiť odškodnenie obetí sterilizácií v rozpore s právom. Zákon sa teda týka všetkých žien sterilizovaných v rozpore s právom medzi rokmi 1966 až 2004, keď k týmto úkonom na území Československa a neskôr Slovenska dochádzalo. V tomto ohľade štát vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky chrániť jednotlivcov pred takýmito zásahmi, ktoré vyplývajú nielen z Ústavy Slovenskej republiky, čl. 16, ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, ale aj z viacerých medzinárodných zmlúv, ktoré sú pre Slovenskú republiku právne záväzné, ako napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Návrh vychádza aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch proti Slovenskej republike uznal poškodeným finančné odškodnenie za sterilizácie v rozpore s právom. Zodpovedným orgánom na spracovanie a rozhodovanie o žiadostiach na odškodnenie je ministerstvo zdravotníctva, aby odškodnenie za zásah do základných práv a slobôd zabezpečil ten ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy, v ktorej došlo k zásahu. Po technickej stránke je tento návrh zákona takmer totožný s tým, ktorý som predkladal v predchádzajúcom volebnom období, na ktorom som spolupracoval hlavne s ministerstvom spravodlivosti. Po zrušení poslednej schôdze v minulom volebnom období sme do tohto návrhu zapracovali aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli s relevantnými aktérmi a niektorými politickými stranami a ktorý hovoril najmä o zriadení odbornej komisie, ktorá pomôže ministrovi v prípade potreby preskúmať jednotlivé prípady sterilizovaných žien, ktorým nebolo uznané odškodnenie. Asi tá najzásadnejšia zmena od minulého návrhu je zvýšenie sumy odškodnenia z 5-tisíc eur na 10-tisíc eur. Napriek tomu, že táto suma je nižšia ako odškodnenie po rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, je takmer podobná ako suma odškodnenia v Českej republike, ktorá prijala zákon o odškodnení v roku 2021. V Česku rozhodujú najmä na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá vo veľa prípadoch na Slovensku už ani neexistuje. U nás by sme chceli, aby dokazovanie sa riešilo aj na základe iných okolností či dokumentácií. Čo sa týka odhadov počtu žien, ktoré budú mať na toto odškodnenie nárok, žiadne konkrétne štatistiky neexistujú. Na základe správy od poradne pre občianske a ľudské práva však predpokladáme, že ich bude niekoľko stoviek. Pre vyriešenie minulej krivdy vás teda všetkých poprosím o podporu návrhu zákona v prvom čítaní. Bol by som taktiež vďačný, keby sa páni poslanci na túto novelu nepozerali cez politické tričká predkladateľov, pretože sterilizácie v rozpore s právom predstavujú hrubý zásah do dôstojnosti človeka a do jeho ľudských a občianskych práv, ktoré by mali platiť pre každého človeka rovnako. Viacerí predstavitelia súčasnej koalície sa v poslednom čase... že sa jedná o veľmi dôležitú tému a že by sme mali túto situáciu raz a navždy vyriešiť. Preto dúfam, že sa táto novela schváli aj v druhom a treťom čítaní. Sme pripravení sa rozprávať aj o konkrétnych zmenách návrhu, ktoré by pomohli jeho funkčnosti a v konečnom dôsledku k jeho prijatiu. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.) [18:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ešte niekto, kto by sa chcel? Máme technický problém. (Reakcia z pléna.) Chcete ako faktickú, pán navrhovateľ? Čiže traja poslanci budú vystupovať s faktickými poznámkami. Ako prvý bude pán poslanec Szalay. [18:20] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem veľmi pekne ja navrhovateľovi za pripravený návrh zákona. V tejto chvíli ho ani nejdem veľmi komentovať, potom možno v prípade, keby sa dostal do druhého čítania, ale teda som taký starý, že si pamätám, keď teda publikácia Telo a duša v roku 2003 uzrela svetlo sveta, vtedy bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac, ja som bol jeho hovorcom a vlastne som schytal tú prvú vlnu, keď sa to po prvýkrát vlastne prevalilo vo veľkej miere. Otázku mám v rámci faktickej voči navrhovateľovi, že akým spôsobom sa dajú tieto veci dokázať. Predpokladám, že túto otázku čakáte, čiže máte na ňu pripravenú dobrú odpoveď, pretože v Českej republike, kde riešili veľmi podobný problém, tiež prišli s nejakým odhadom, koľkých žien by sa toto odškodnenie mohlo týkať. Ich odhad bol, že to budú radovo tri až štyri stovky, akurát počet žiadostí rádovo prevýšil ten odhadovaný, pôvodne odhadovaný počet. Ráta sa v tisícoch ten počet tých záujemkýň. Teda že akým spôsobom to chceme verifikovať, aby sme, ešte raz, budú sa tu rozdávať peniaze, takže určite tu budú záujemcovia, ktorí budú chcieť podvádzať v rámci tohto procesu, to znamená, akým spôsobom chceme verifikovať, že tá požiadavka je oprávnená a že tá sterilizácia, naozaj došlo k nej v rozpore s vtedy platným právom bez vedomia a informovaného súhlasu pacientky a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem pekne. [18:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S faktickou pán poslanec Pročko. [18:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Naozaj je toto veľmi citlivá téma a aj my sme ju v našej neziskovej organizácii riešili, dve ženy rómske, Rómky, ktoré prišli a povedali mi, že, Jožko, máme takýto problém. Bola som u lekára a následne som skončila s tým, že mi urobia zákrok, ja som nevedela, o čo sa jedná, a som sterilizovaná. Tá nevedomosť je veľmi, veľmi zlá, pretože je ľahké a naozaj v tom rómskom etniku je ešte veľa žien, ktoré, žiaľbohu, tento štát, Slovensko, nikdy nesnažilo sa nejako vzdelávať a nebola ani medzi rómskym obyvateľstvom nejaká väčšia informovanosť o tom, že takéto niečo sa môže udiať. Ja si myslím, že aj toto by mohlo byť prospechom, toto je úžasné, ale, určite, a ja verím, že to sa posunie do ďalšieho, do ďalšieho čítania, pretože to je dobré, ale chcem apelovať na všetkých a hlavne na, na nášho rómskeho... jak sa volá ten nový, Peťo, čo je teraz? Splnomocnenec? (Reakcia z pléna.) Aha. Tak apelujem naňho, aby, aby naozaj aj táto prevencia proti takýmto skutkom, ako sa diali, bola. Ja toto podporujem, pretože naozaj som sa stretol počas svojho života s obrovským sklamaním a s obrovskou, s obrovským ublížením týmto ženám. Ja to vítam. Vítal som to aj v prechádzajúcom volebnom období a ja ďakujem veľmi pekne, že to predkladáme. Len dúfam, že nebudú, prosím ťa, choď potom za PS-kom aj za ďalšími, lebo povedali mi, že oni potrebujú rozprávať o zákonoch. Ďakujem ti. [18:30] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec. [18:32] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a najmä nášmu poslancovi Petrovi Pollákovi za to, že túto tému neúnavne ťaháš. Sledoval som ťa ešte aj za éry predtým a ešte aj predtým, keď si v podstate ani nebol v parlamente. Ďakujeme za to, že tento zákon je z tvojej strany a strany predkladateľov naozaj už kvalitne pripravený. Tam prebehlo naozaj už veľké pripomienkové konanie ešte aj za tej predchádzajúcej vlády a ja sám som bol, keď sme to mali na zdravotníckom výbore, a precizovali sa rôzne návrhy. Bolo k tomu vtedy aj veľa pripomienok zo strany verejnosti, odbornej verejnosti a ty si tieto všetky veci zohľadnil a zapracoval si ich do tohto svojho návrhu. Chcem ti poďakovať, že si to predložil, najmä vyjadriť nádej, že táto snemovňa tento návrh zákona posunie do druhého čítania, pretože ide o veľmi dôležitú tému. Správne si povedal, že v Českej republike už podobný návrh bol schválený. Sterilizácia je, je, je veľmi vážny zásah do integrity ženy, jej duše a pokiaľ sa diali naozaj nedobrovoľné sterilizácie, ide, ide o obrovskú krivdu, ktorú žiadne financie nedokážu v život tej ženy zmierniť, avšak my ako spoločnosť sme povinní sa postaviť tejto krivde a toto by bola naozaj len malá náplasť na to, aby sme týmto ženám ukázali, že nás to veľmi mrzí, čo sa stalo, a že takéto veci sa už nikdy diať v našej krajine nesmú. Ďakujem. (Potlesk.) [18:32] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pollák. [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pollák, Peter, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ďakujem za vaše faktické poznámky. Pán Szalay, dobrá otázka, presne na tom odškodňovacom mechanizme a na tých okolnostiach sme spolupracovali práve s pani, s vašou pani poslankyňou, pani poslankyňou Kolíkovou. Myslím, že na tom stretnutí bol aj pán poslanec Dostál. Ja vám prečítam z dôvodovej správy spôsob uplatnenia nároku na odškodnenie. Neviem, či ste čítali, čítali ste? (Reakcia z pléna.) Tak vám prečítam: "Oprávnené osoby majú nárok na poskytnutie jednorazového finančného odškodnenia. Nárok podľa ods. 1 je potrebné uplatniť vo forme písomnej žiadosti o odškodnenie na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. Žiadosť podľa ods. 2 musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní obsahovať aj popis rozhodujúcich skutočností prípadu a okolností, za ktorých došlo k sterilizácii v rozpore s právom, vrátane označenia zdravotníckeho zariadenia a údajov o tom, kedy došlo k sterilizácii v rozpore s právom. K žiadosti sa pripojí zdravotná dokumentácia alebo iné doklady preukazujúce rozhodujúce skutočnosti pre záver, že ide o oprávnenú osobu, alebo vyhlásenie, že takýmito dokladmi oprávnená osoba nedisponuje. Ak žiadosť nemá náležitosti podľa ods. 3, ministerstvo vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak žiadateľ v stanovenej lehote žiadosť nedoplní, ministerstvo odškodnenie neprijíma. Ministerstvo priamo alebo prostredníctvom vlastnej príspevkovej organizácie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Centrum právnej pomoci sú povinné poskytnúť asistenciu žiadateľovi pri podaní žiadosti a pri jej doplnení podľa ods. 4. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo." Ďalej si to viete prečítať potom v dôvodovej správe. Ja vám môžem odovzdať a potom neskôr sa ešte vyjadrím v ústnej rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že pani poslankyňa Kosová ani pani poslankyňa Jurík, ktoré sú prihlásené do písomnej rozpravy, sa nenachádzajú, prepadáva a strácajú poradie. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Máme tam zmätočné prihlásenie sa (povedané so smiechom), chcela sa prihlásiť pani poslankyňa Kolíková miesto pani poslankyne Marcinkovej. Zrušte, prosím, prihlásenie. Sadla si na zlé miesto. Dajte ešte priestor pani poslankyni Kolíkovej, aby sa mohla prihlásiť do rozpravy ústne. Máme... pán poslanec Pročko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Máme štyroch poslancov. Teraz preruším rokovanie o tomto bode, aby sme mohli vyhlásiť výsledky tajného hlasovania, a preto prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania návrhu na členov, na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom. Nech sa páči, pán overovateľ. Navrhovateľ je pán Kalivoda, teda overovateľ. (Výsledok verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu , tlače 88, 104 a 116.) [18:36] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás mohol oboznámiť so zápisnicou o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov, člena Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 15. februára 2024. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odovzdali hlasovacie lístky 130 poslanci. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 122 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za: – po prvé, František Antonič hlasovalo za 76, proti 32, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov; – číslo 2, za Kamil Boroš hlasovalo za 79, proti 29, zdržalo sa 14 poslancov; – za Emila Ďurovčíka hlasovalo za 77 poslancov, proti 30, zdržalo sa 15 poslancov; – za Jána Marosza hlasovalo za 12 poslancov, proti 78 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov; – za Petra Polláka hlasovalo 12 poslancov, proti 77 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov; – za Vandu Rogovskú hlasovalo za 39 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov; – za Lenku Stančíkovú hlasovalo za 77 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov – a za Janu Štilichovú hlasovalo za 88 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov. Na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolení nasledujúci poslanci, nasledujúci kandidáti: Jana Štilichová, Kamil Boroš, Emil Ďurovčík, Lenka Stančíková, František Antonič. Pán predsedajúci, skončil som s týmto bodom. [18:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán overovateľ. Konštatujem, že Národná rada zvolila piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začne plynúť od 16. februára 2024. Teraz vás prosím o oznámenie výsledkov hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie. Nech sa páči, pán overovateľ. (Výsledok verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska , tlač 117.) [18:36] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo 15. februára 2024. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 127 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že – za Lujzu Oravcovú hlasovalo za 50 poslancov, proti 51, zdržalo sa 26 poslancov; – za Tatianu Strempekovú Tomanovú hlasovalo za 76 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa hlasovania 16 poslancov. Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola za členku Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie zvolená pani Tatiana Strempeková Tomanová. Pán predsedajúci, skončil som. [18:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán overovateľ. Konštatujem, že Národná rada zvolila Tatianu Strempekovú Tomanovú za členku Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie na šesťročné funkčné obdobie od 15. februára 2024. Ďakujem vám pekne, pán overovateľ, za oznámenie výsledkov. Budeme pokračovať v rozprave k návrhu poslancov Polláka, Buža a Škopovej, Tankóa, ktorú máme pod tlačou 64. Bola otvorená ústna rozprava, do ktorej sa prihlásili štyria páni poslanci a pani poslankyne. Ako prvá v rozprave ústne vystúpi pani poslankyňa Škopová. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Lukáša Buža, Anežky Škopovej a Viliama Tankóa na vydanie zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov , tlač 64.) [18:48] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, stojím pred vami, aby som vás požiadala o podporu zákona, ktorý by konečne priniesol spravodlivosť rómskym ženám, ktoré boli nezákonne sterilizované. Nezákonné sterilizácie rómskych žien boli systematickým a cieleným porušovaním ľudských práv, ktoré prebiehalo v Československu a Slovensku od roku 1966 až do roku 2004. Štát počas tohto obdobia vykonal sterilizácie na stovkách rómskych žien bez informovaného súhlasu a častokrát pod nátlakom, vydieraním či zavádzaním... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, nehnevajte sa, musím vás prerušiť, lebo technici mi hlásia, že máme technický problém, neodpočíta vám čas, takže... takže môžte pokračovať, ale musím... Dobre. Prihlásilo vás, pani poslankyňa? Takže môžte pokračovať vo svojom vystúpení. Škopová, Anežka, poslankyňa NR SR Neexistujú presné štatistiky, avšak odhadujeme, že takýchto žien mohlo byť až tisíc. K sterilizáciám dochádzalo nezriedka aj po gynekologických zákrokoch či operáciách, kedy sa žena až následne dozvedela, že bola aj sterilizovaná. Mnoho sterilizovaných žien o sterilizácii ani netušilo. Rómskym ženám tak bolo diktované, či a koľko môžu mať detí. Ako matka dvoch detí sa mi pri pomyslení na osudy týchto žien zviera srdce. Predstavte si, že vám bez vášho súhlasu odoberú možnosť stať sa matkou, že vám bezcitne vezmú kontrolu nad vlastným telom a budúcnosťou. Tieto ženy prežili traumu, ktorá poznačila ich životy navždy. Mnohé z nich trpia psychickými následkami, ako sú úzkosť, depresia, pocity viny a hanby. Stratili kus seba samých a bolesť z tejto straty ich sprevádza každý deň. Je nepredstaviteľné, koľko utrpenia museli znášať. Nielenže sa museli vyrovnať s fyzickými následkami sterilizácie, ale aj s odsudzovaním a stigmatizáciou zo strany spoločnosti. Mnohé z nich boli nútené ticho trpieť, pretože sa báli ďalšieho odmietnutia a diskriminácie. Až v roku 2021 sa slovenská vláda za túto nespravodlivosť rómskym ženám konečne ospravedlnila. Ospravedlnenie je síce dôležité, ale nestačí. Tieto ženy si zaslúžia viac. Zaslúžia si spravodlivé odškodnenie za utrpenie, ktoré zažili. Návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, počíta s jednorazovým odškodnením vo výške 10-tisíc eur pre každú ženu, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Verím, že toto odškodnenie je len malou satisfakciou za to, čo museli tieto ženy zažiť. Výzvy na odškodnenie pritom Slovenská republika dostávala už roky a to od nezávislých orgánov či medzinárodných organizácií. Napríklad už v roku 2008 Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien vyzval slovenskú vládu, aby prevzala zodpovednosť za násilné sterilizácie rómskych žien a zabezpečila im prístup k spravodlivosti a náprave škôd. V roku 2010 ten istý výbor slovenskú vládu vyzval, aby tieto prípady nezákonnej sterilizácie uznala a obete odškodnila. Takúto výzvu OSN Slovensku adresovalo aj v roku 2019. Neochota štátu riešiť túto nespravodlivosť má však aj súdne dôsledky. Napríklad Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyniesol v roku 2009 rozsudok v spore medzi Slovenskom a ôsmimi rómskymi ženami, ktorým bol odopretý prístup k lekárskej dokumentácii o ich sterilizácii, o ktorej ani nevedeli. Sťažovateľkám bolo zamedzené nahliadnuť do svojich vlastných lekárskych záznamov. Umožnené im a ich advokátovi to bolo až po rozhodnutí slovenského súdu, ale s absurdným obmedzením, mohli si robiť len ručne písané poznámky a fotokópie boli zakázané. Európsky súd preto jednomyseľne konštatoval, že Slovensko porušilo právo týchto žien na rešpekt k súkromnému životu. Súd sa tiež zhodol, že došlo k porušeniu práva na súdne opravné opatrenie, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ľudských právach. Súd sa postavil na stranu sťažovateliek a prisúdil každej z nich 3 500 eur ako kompenzáciu za utrpenú morálnu ujmu. Ide však len o malú ukážku toho, čím si museli prejsť ďalšie stovky žien. Znovu teda podotýkam, Slovenská republika sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila až v roku 2021 a k odškodneniu do dnešného dňa nedošlo. Len pre porovnanie, vláda Českej republiky sa nezákonne sterilizovaným ženám ospravedlnila už v roku 2009 a v roku 2021 boli tieto ženy aj finančne odškodnené vo výške okolo 11-tisíc eur. Česko si tak svoju povinnosť už splnilo, no dnes máme príležitosť túto povinnosť splniť aj my na Slovensku. Je v našich rukách, aby sme za túto nespravodlivosť obete odškodnili. Preto vás prosím, aby ste tento návrh zákona podporili. Je to otázka morálky a spravodlivosti. Je to otázka ľudskosti. Myslím si, že na záver tejto reči by mal, že záver tejto reči by mal patriť práve ženám, ktoré si touto nespravodlivosťou museli prejsť. Dovolím si preto citovať Alenu Gorolovú, Češku, ktorá bola nezákonne sterilizovaná. Citujem: "Zákon o odškodnení pre mňa po všetkých týchto rokoch zápasu veľa znamená. Nevzdala som sa a silu mi vlievalo vedomie, že spolu so mnou sú tu aj ostatné ženy, ktoré utrpeli sterilizáciou a museli s tým žiť. Žiadne peniaze nám nenavrátia možnosť mať viac detí, ale kompenzácia je dôležitá z hľadiska spravodlivosti. Za celé tie roky sa veľa udialo. Zostarli sme a niektoré z nás zomreli, ale stále som si hovorila, nemôžeš to nechať tak." Ďakujem. (Potlesk.) [18:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Evidujem štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Tankó. [18:48] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Sterilizácie sa uskutočňovali s falošným a klamlivým zámerom zastaviť pôrodnosť rómskych žien. Boli komunikované najmä zo strany vedúcich pracovníkov, nemocníc a zdravotníckych zariadení ako dobrovoľný, nenútený a uvedomelý akt, s ktorým ženy súhlasili. Podľa svedeckých výpovedí, ktoré boli uverejnené v komplexnej štúdií poradne pre občianske a ľudské práva z roku 2002, ženy boli uvedené do omylu, zavádzané, čo sa neskôr potvrdilo aj odpieraním a neumožnením prístupu k ich osobnej zdravotnej dokumentácii. Týmto krokom sa len potvrdila téza, že vtedajšia vládna garnitúra schvaľovala vykonávanie sterilizácií ako prostriedku na reguláciu pôrodnosti sociálne slabších vrstiev, ktoré sa uskutočňovalo najmä u rómskych žien. Regulovanie počtu detí bolo a je zásahom do osobnej integrity a je v rozpore s vtedajšou premisou podpory pronatalitnej rodinnej politiky, bohužiaľ, iba vo vzťahu k ženám z majoritnej časti obyvateľstva, keďže Rómovia a Rómky boli vnímaní ako nechcený objekt sociálnej politiky štátu. Teraz je pred nami ďalší pozitívny krok: finančne odškodniť ženy, ktorým tento štát tak veľmi ublížil. Áno, v poslednom období sme možno viac konfrontovaní s tým, že legislatíva skôr ženy chrániť nebude, prípadne im rovno ublíži, čo je aj prípad premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí, prípadne znásilnení. My však pevne veríme, že tento návrh zákona prejde a poslanci a poslankyne vládnej koalície ho nezhodia zo stola. Ďakujem. [18:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bužo. [18:56] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Anežka, za tvoje vystúpenie aj za to, že si poukázala na reálne fakty či Českej republiky, ale aj tých konkrétnych prípadov, ktoré sa stali. Čo je krivda? Krivda je nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je nejaké, nejaké poškodenie. Bavíme sa tu o ľudských životoch, o tom, že tu boli poškodzované konkrétne reálne ženy tým, že nevedeli, čo sa im deje, či počas zákroku, alebo vyšetrenia. A myslím si, že to je jednak nespravodlivosť, ale aj hriech, ktorý, ktorý tu je. A ja sa tak ľudsky chcem prihovoriť za všetky tie ženy, ktoré, ktoré utrpeli túto krivdu, že nevedomo im bolo vlastne poškodené, nevedomo im bolo odopreté to, že aby mohli mať ďalšie deti. Čiže nie je to vôbec o tom, ako už spomínal môj kolega Peťo Pollák, z akej politickej strany sme, je to niečo, čo čaká Slovenskú republiku, a či to príde teraz alebo o pár rokov neskôr, aj tak raz sa s tým bude musieť Slovenská republika vysporiadať. A zopakujem sa, nič nenahradí to, ani len peniaze, že tie ženy už nebudú mať svoje deti. Nič nenahradí to, že tie rodiny sú ochudobnené, ale aj Slovensko je ochudobnené možno ľuďmi, ktorí by sa narodili. Tak aspoň takto sa odškodnime a napravme tú krivdu, ktorá tu je. Preto vás prosím, aby ste toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský. [18:57] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyňa Škopová, ja vám ďakujem za vystúpenie a máte pravdu, že je najvyšší čas sa s týmto hriechom minulosti, ktorý bol naozaj v našom zdravotníctve páchaný a dial sa, aby sme sa s tým raz a navždy vysporiadali. Finančné odškodnenie tým ženám nikdy nevráti to, o čo prišli, to treba otvorene povedať. Väčšina z tých žien už, nieže väčšina, všetky ženy už nikdy nemohli mať deti a trpeli tým určite a tá bolesť, ktorú podľa mňa tie ženy prežívali, sa financiami nedá nahradiť. Čiže ospravedlnenie, finančné ohodnotenie by mal byť len ten základ a verím v to, že takéto veci sa už v našom zdravotníctve nikdy nebudú páchať. Ospravedlňujem sa aj ako zdravotník za svojich kolegov, ktorí to robili. [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. [18:57] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vašu rozpravu. My sme mali tie ženy na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Boli to naozaj veľmi ťažké príbehy na počúvanie. A my sme potom mali aj spoločnú tlačovú besedu, kde vysvetľovali tieto ženy všetky tie krivdy, zákroky alebo zverstvá, ktoré boli páchané počas či pôrodu, alebo bežnej nejakej kontroly u lekára. A povedali jedno slovo, alebo teda jednu takú dôležitú vetu, že ani tie peniaze im nenahradia to, čo vlastne ten doktor alebo teda to zariadenie vzalo, a to je možnosť mať deti. Tie ženy po tomto zákroku a následne, keď nemohli mať deti, čakal veľmi ťažký osud. V komunitách tá úloha ženy potom, keď podstúpila takýto zákrok, bol naozaj veľmi ťažký a tá úloha alebo teda rola tej ženy v komunitách bola, nechcem byť vulgárny, ale poviem, že veľmi škaredá. Tieto ženy si prešli naozaj veľmi ťažkým osudom, niektoré z nich dokonca dnes už ani nežijú a tie, ktoré vlastne podstúpili tento zákrok, tak o tom nie veľmi rady rozprávajú. Čo som ale rád, sú nejaké hlasy práve od koaličných poslancov, že áno, treba vyriešiť túto tému raz a navždy. Niektorí hovoria, že nie je dobre načasovaná. Ja sa pýtam, kedy bude správne načasovaná táto téma, keď táto téma tu je od roku 1966. V roku 2021 sa vláda ospravedlnila. Verím, že... aj minister Susko dokonca spomenul počas jednej relácie, že áno, je to dôležitá téma a že by chcel túto tému riešiť. A ak teda neprejde náš zákon, tak verím, že predloží podobný. [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Škopová. [18:57] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom za ich faktické poznámky a chcem len povedať, že ide skutočne o splatenie historického dlhu, ktorý Slovensko má voči nezákonne sterilizovaným ženám. Ako ste správne poznamenali, peniaze im síce už nevrátia možnosť mať deti, ale sú dôležitým gestom z hľadiska spravodlivosti. A ja by som si dovolila ešte jeden taký citát. Mohla by som zacitovať Barboru Černušákovú z Amnesty International. Citujem: "V bývalom Československu sterilizovali tisíce žien, prevažne Rómky. Donútili ich podpísať formuláre o súhlase so zákrokom, často počas pôrodu alebo keď sa zotavovali z cisárskeho rezu. V mnohých prípadoch im nepovedali, čo vlastne podpisujú. Išlo o hrubé porušenie ich práv vrátane práva nebyť podrobené mučeniu či inému zlému zaobchádzaniu a skutočne hanebnú kapitolu dejín našej krajiny." Štát sa obetiam za toto porušovanie základných ľudských práv ospravedlnil, no z môjho pohľadu je to nedostatočné. Preto vnímam náš návrh zákona ako morálnu povinnosť voči obetiam tejto nespravodlivosti a dúfam, že v parlamente nájde podporu. Ešte raz všetkým ďakujem. [18:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Keďže máme 19. hodinu, prerušujem dnešné rokovanie parlamentu do zajtra do deviatej hodiny. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)