Rokovanie NR SR 14. 2. 2024 – Schôdza NR SR – sociálna úľava a fond umenia

[08:56] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: poslanec Hazucha, Krátky, Remišová. Ospravedlnenie neúčasti z dôvodu PN: poslanci Mikloško, Sokol, Vaľová. Podľa programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 139, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 138. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 139.) [09:01] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby uviedol spomínaný návrh zákona. Návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, sa v záujme zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve v dôsledku nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít navrhuje predĺžiť obdobie uplatňovania tzv. odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe a v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov, a napr. spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, výroba mliečnych výrobkov, výroba pečiva a múčnych výrobkov, výroba cukru, výroba nealkoholických nápojov, s cieľom podporiť aj pestovateľov hrozna, zeleniny a ovocia, ale aj producentov sladkovodných rýb a chovateľov hospodárskych zvierat. S rastlinnou výrobou sa súčasne navrhuje rozšíriť okruh adresátov odvodovej úľavy od týchto zamestnávateľov a zvýšiť tak ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti. Odvodová úľava zamestnávateľa sa navrhuje z vymeriavacieho základu Odvodová úľava sa navrhuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sa navrhujú zachovať v intenciách, ako sú ustanovené za obdobie do 31. januára 2024. Odvodová úľava je štátnou pomocou a jej poskytovateľom je Sociálna poisťovňa. Predpokladáme, že počet zamestnávateľov žiadajúcich o štátnu pomoc v súvislosti so zaradením do príslušnej klasifikácie ekonomických činností dosiahne približne 1 500. Zároveň odhadujeme, že pri maximálnom uplatnení odvodovej úľavy môže byť podporených až 61-tisíc pracovných miest v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Celková suma štátnej pomoci tak dosahuje úroveň približne 39 mil. eur. Ďakujem veľmi pekne. [09:01] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Cechovi. [09:03] Jozef Cech – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 139. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Dôležitosť prijatia navrhovanej úpravy vidím predovšetkým v opätovnom poskytnutí cielenej pomoci priamo pre zamestnávateľov v oblasti hospodárskeho a potravinárskeho sektora. V súčasnosti je tento druh podpory zo strany štátu nevyhnutný pre ďalší rast a posilnenie konkurencieschopnosti spomínaných segmentov, v ktorých Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť. Týmto chcem zdôrazniť, že návrh zákona môže značne prispieť k ekonomickej stabilizácii v oblasti hospodárstva a potravinárstva, ale hlavne týmto spôsobom dokážeme poskytnúť podporu slovenským pestovateľom, chovateľom a výrobcom potravín a ďalším zamestnávateľom a tým zabezpečiť stabilnejší vývoj cien a dostupnosť ich produktov a komodít pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Takýto druh systémovej podpory sa osvedčil už v minulosti a verím, že priaznivý vplyv bude pokračovať aj v nadchádzajúcom období. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 138 z 15. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [09:03] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku... alebo... Sekunda. Traja písomne prihlásení. Prvý je pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Aha. A ste nenahlásili technikovi? No treba. Môžem vás poprosiť, pán poslanec požiadal o zámenu s pánom Štefunkom, poradie. Nech sa páči, pán Štefunko. [09:07] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladateľ, ďakujem veľmi pekne za váš úvod aj za úvod spravodajcu. Na začiatok chcem povedať, že tento návrh nepodporíme. A možno sa pýtate, že prečo to vôbec hovorím, veď opozícia nepodporuje návrhy. Priznám sa, že včera sme podporili rozumný návrh, ako sme aj sľúbili pred týždňom, čo sa týka strategickej pomoci, teda v regionálnej pomoci strategických investícií. Momentálne ale predkladáte návrh, ktorý akože už rok počúvame od SMER-u, HLAS-u aj SNS, že idete riešiť vysoké ceny potravín. Teraz to balíte do toho, že vlastne idete pomôcť potravinárom, ale pôvodný návrh bolo riešiť vysoké ceny potravín. Ak toto má byť vaše riešenie, tak to musíme povedať ľuďom úplne otvorene, že to nebude fungovať a chlieb vďaka tomu lacnejší nebude. Dokonca podpora pestovania pšenice v tom ani nie je zahrnutá. Ale najmä preto, že je to taký, neviem, ako sa to povie, preloží z angličtiny, tak som si to preložil sám, systém prekvapkávanie dole. To znamená, že podporíte reťazce a tým pádom akože to má pomôcť konečným spotrebiteľom. Ale sociálni demokrati by mali vedieť, a hlavne ľavičiari hovoria, že takýto systém nefunguje, že keď chcete podporiť ceny potravín, alebo teda zvládnutie cien potravín, máte to dať tým najohrozenejším ľuďom. Poľnohospodárom síce mierne znížite tie náklady, ale len na cca päť mesiacov, čo tiež nie je úplne systémové riešenie, lebo o päť mesiacov a možno aj neskôr budú žiadať ďalšie, čo nehovorím, že nemajú nárok žiadať. Problém je v tom, že tieto riešenia na pár mesiacov do prezidentských volieb nie sú úplne strategické a vôbec nepomáhajú udržateľnosti našej ekonomiky. A potom čo sa bude robiť? Bude sa schvaľovať ďalšie alebo už po prezidentských voľbách nebudeme musieť podporovať poľnohospodárov alebo spotrebiteľov. Zároveň ale treba povedať, že niektorých poľnohospodárov alebo potravinárom sa za posledné obdobie zvýšili marže, čo neznamená, že nechceme pomáhať agrosektoru predtým, ako ma z toho obviníte, lebo treba ale vytvárať prostredie. A netreba robiť konkrétne zásahy, ale treba vytvárať také prostredie, aby si poľnohospodári a agrosektor našiel svoju konkurencieschopnosť v rámci Európskej únie. A teda ako som hovoril, odsúvate problém do budúcnosti. Riešenie je zvyšovať konkurencieschopnosť a produktivitu agrosektora. A hlavne možno by ste mali vyplácať agrodotácie naraz, teda načas, a nie, aby si chodili pýtať, a v zásade im sľubovať až keď, až keď je riziko nejakých, by som povedal, protestov, alebo dokonca nepokojov, ako je to v ostatných krajinách Európskej únie. Keď sa tie prostriedky, ktoré dáte do toho systému, 39 mil., rozrátajú, reálne to až tak tým konečným prijímateľom nepomôže a je to trošičku taký klam bez adresovania reálneho problému. Potravinári a agrosektor potrebuje pomôcť s investíciami do technológií a do modernizácie a hlavne potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu. Ja pochádzam zo Spišskej Teplice, kde na družstve predseda nevie nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, lebo to už nie je tak, že na pôde pracujú ľudia rukami bez kvalifikácie. To sú ľudia, ktorí ovládajú traktory, ktorí proste ovládajú techniku, ktorí sa musia špeciálne starať o zvieratá, a na to treba vytvoriť pracovnú silu, ju vzdelať a to trvá niekoľko rokov, lenže na toto nie sú vo vašich povedzme srdciach alebo hlavách dostatočná energia, ale skôr to robíte tak, že z času na čas pomôžete, aby vám to pomohlo v kampani. To znamená, že, a hlavne, a to vám hovoria pôdohospodári a poľnohospodári, tento systém potrebuje stabilitu. Potrebuje stabilitu a predvídateľnosť a to sa vám doteraz za posledných 12 rokov nepodarilo, alebo teda za 12 rokov vlády, kedy ste boli pri moci, nepodarilo. Tento návrh má rôzne defekty. Zaváňa trošku pomocou vašim ľuďom, ale zároveň trošičku aj silným loby, nazvime to, ak nechcem používať to slovo oligarchovia, tak silným loby ľuďom vplyvných v rámci nášho ekosystému potravinárov, ale aj vplyvných na vládne kruhy. A keď sme už teda pri tom potravinárskom sektore, tak použijem taký výraz, po anglicky sa to povie cherry keeping a po slovensky, myslím, že sa to prekladá na vyberanie čerešničiek. Je zaujímavé, že váš návrh podporuje napríklad výrobcov Kofoly alebo iných sladkých nápojov napriek tomu, že ste si povedali aj v programovom vyhlásení vlády, a dokonca do budúcnosti máte zámery, ako znížiť závislosť detí od sladkých nápojov, a zároveň vy podporíte výrobcov Kofoly, by the way, Kofola mala za posledné, minulý rok, 7 mil. zisk, najviac od roku 2019. Ale keďže ste tu všetci taká národná koalícia a pán premiér minulý týždeň sa odvolával na tradície Slovanov, tak si pripomeňme Slovanov. Čím sa vyznačovali? Napríklad včelárstvom. A v tomto vašom návrhu vôbec nie je spomenutá tá podpora včelárov, alebo teda tých, ktorí sa starajú o včely. A to už nehovorím o tom, že keď včely nebudú existovať, tak nám hynú opeľovači a tým pádom je to zlé pre celý prírodný ekosystém. Samozrejme, aj píšete, že z dôvodu skráteného legislatívneho konania ste nekonzultovali tieto návrhy s ostatnými podnikateľskými subjektami. Ja sa teda pýtam, že kto to vymyslel. Ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo, alebo tie subjekty, s ktorými ste to nekonzultovali? Je možné, že sa potom týmto spôsobom vaše návrhy minú účinku. To znamená, že hovoríme nie, ale vám chceme aj povedať, ako to spraviť. My sme aj pripravení, aj sme boli pred voľbami pripravení, aj sme sa stretávali s pôdohospodármi, malovýrobcami, ktorí inovujú svoje potravinárske produkty, a navrhovali sme v rámci nášho programu aj dlhodobé a efektívne riešenia. Zároveň ale treba povedať, že my chápeme hnev pôdohospodárov, ktorý sa teraz deje aj na úrovni Európskej únie. A chápeme ich tlak na Európsku komisiu, lebo majú problémy napríklad so zelenou transformáciou, čo neznamená, že sme proti zelenej transformácii. Ale tí, čo sú na spodku toho malého alebo toho krutého reťazca, by mali dostávať podporu. Teda tí malí pôdohospodári, ktorí žijú naozaj z tých tisíc euro aj vo Francúzsku, a nielen na Slovensku, ako sa to hovorí. Zároveň treba ale, ako som už povedal, podporiť vzdelávanie pôdohospodárov a myslím, že v tejto oblasti máme strašne veľké rezervy. Treba zvýšiť produktivitu práce slovenského pôdohospodárstva, lebo keď priemerná pridaná hodnota na hektár v rámci EÚ bola 1 050 euro, na Slovensku to bolo menej ako 500 euro. A nie je to tým, že oni dostávajú väčšie dotácie, ale je to tým, že potrebujeme mať kvalifikovanejšiu pracovnú silu, lepšie stroje, ktoré proste pracujú na našich poliach alebo v potravinárstve ako takom. Ak chcete pomáhať transparentne, tak sa dá pomáhať dlhodobo. Treba podporovať inovácie, technológie, rodinné firmy, ekologické hospodárstva, ale zároveň aj agroturistiku, ktorú už tu počúvame, myslím, že asi 20 rokov, že ju treba rozvíjať, a pozrite sa, okolité krajiny ako to spravili, ako sa dá ísť na rodinné farmy, ako sa tam dá ubytovať a ako to nie je možné na Slovensku. A pravdepodobne to nie je možné na Slovensku buď preto, že na to nebola efektívna cielená podpora, alebo preto, že byrokratická záťaž tých pôdohospodárov je strašne veľká, alebo ešte aj preto, že na Slovensku nemáme dostatočnú podporu takéhoto typu turizmu. O chvíľu, asi o 37 minút, moji kolegovia z PS, kolegovia a kolegyne, predstavia riešenia pre podnikanie, ktoré zahŕňajú aj podnikanie v agrosektore. Je to zníženie byrokracie napríklad. Je to zníženie odvodového zaťaženia, ale odvodového zaťaženia pracujúcich, a nie zníženie odvodov pre firmy. Tak by sa to malo robiť naľavo, a nie tak, ako to robíte vy. Teda summa summarum, táto vaša legislatíva nepomáha pôdohospodárom z dlhodobého hľadiska, ale pomáha ľuďom, ktorí pravdepodobne túto vašu pomoc využijú na päť mesiacov, ale nebudú mať šancu dlhodobo ju využívať a vlastne táto pomoc, síce veľmi dobre kvantifikovaná, ale pravdepodobne nebude kvantifikovaná na účinkoch. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Prvý, poslanec Richter. [09:18] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, vážený pán poslanec, Ivan, ak dovolíš, budem familiárny, máš jednu pravdu, toto nie je štandardné riešenie. My riešime neštandardne problém, ktorý tu vznikol, a ten problém sa volá inflácia a ceny potravín, pretože keby to malo byť štandardné riešenie, to chce iné opatrenia, asi by to neriešil rezort práce, ale asi rezort pôdohospodárstva. Ale zároveň s tvojím vystúpením vniesol si do toho príliš veľa politiky a ukázal si hlbokú neznalosť celého toho problému ako takého. My vlani cez leto ako opozičná strana SMER - slovenská sociálna demokracia sme zvolali všetkých zainteresovaných: potravinárov, obchod, Slovenskú obchodnú inšpekciu a sčasti aj prvovýrobcov, pretože sa to do istej miery dotýka aj tých prvovýrobcov. A hľadali sme riešenie. A k tomuto riešeniu sme dospeli spolu. To znamená, to nie je o pomoci reťazcom, to je o pomoci potravinárom, aby lacnejšie mohli predávať svoje výrobky a aby sa tá cena potom pozitívne pre kupujúcich prejavila v tých obchodných reťazcoch. Vôbec by som to nespájal so žiadnymi prezidentskými voľbami, ako si to otvoril ty, pretože tu je mesiac pauza, lebo tá prvotná pomoc platila do konca januára, dneska idem dávať pozmeňujúci návrh, aby toto účinné bolo od 1. marca, lebo však od 1. februára to už nie je možné, a bude platiť dávno, dávno po prezidentských voľbách. To nemá žiaden súvis. A cez leto minulého roku, my sme neriešili prezidentské voľby, ale vysokú infláciu. To znamená, toto je, toto je to hlavné zacielené. A možno, že pre teba je dôležité povedať, toto kompletne bolo konzultované s Európskou úniou. Bez nich to nie je možné. My sme potrebovali písomný súhlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Viskupič. [09:20] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem pekne za vystúpenie. Pár, pár poznámok by som si dovolil. Absolútne súhlasím, že teda pomoc na päť alebo šesť mesiacov nie je, ty si povedal, že to nie je úplne systémové riešenie, no je to absolútne nesystémové riešenie, ktoré žiadny problém nevyrieši, maximálne ho dokáže o pol roka odsunúť. Takto jednoducho sa to dá povedať. Úplne súhlasím, že treba vytvárať prostredie, tak aby si dokázali naši poľnohospodári a pôdohospodári hľadať svoju konkurencieschopnosť. Takáto pomoc proste fakt nijak, nijak nevyrieši. Veľmi správne si povedal, agrodotácie. Tak na to, na čo pôdohospodári majú nárok, a áno, aj ich európski kolegovia už dávno majú vyplatené, proste toto vyplatené nie je a nie je to vyriešené. Zároveň sa teda vymýšľa takýto nesystémový, nesystémový, proste čiastočný prvok, že celé zlé. Takisto absolútny súhlas, tých 37 či 39 mil., to keď prerátame na, na sumu potravín, ktoré sa teda povedzme za toho pol roka predajú, to je dosah na konečnú cenu fakt blížiaci sa nule. Absolútne súhlasím. Takisto si povedal, že ak teda chceme pomôcť s vysokými cenami potravín, tak najefektívnejšia pomoc by, teda už keď, bola tým najzraniteľnejším, ktorí tú pomoc potrebujú. Tam by to, tie peniaze mohli, mohli dať zmysel a pomôcť toľko, koľko treba, alebo najviac, ako je možné. Zároveň áno, že je tu cítiť loby, myslím si, že inak sa to ani nedá povedať, presne tak to je. A tá absurdnosť, že teda ideme pomáhať Kofole so znížením odvodov, alebo teda s neplatením odvodov. Zároveň teda bude sa robiť daň zo sladených nápojov, ako to, to je úplne že, len ukazuje, že ako nezmyselný je toto návrh. Ďakujem pekne. [09:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Blcháč. [09:22] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nuž bavíme sa tu o odbornej záležitosti, kde chceme pomôcť, pokračovať v pomoci poľnohospodárom alebo potravinárom, a tak ako už bolo povedané, zaplietli sme do toho aj prezidentské voľby a všetky strany súčasnej koalície. To by sa asi tak nemalo. Ja som teda naozaj, budem v očakávaní, aké riešenia Progresívne Slovensko prinesie pre lepšiu budúcnosť, lebo budúcnosť, to je vaša téma, pre lepšiu budúcnosť poľnohospodárstva, potravinárstva, to som naozaj zvedavý. Veľmi si to rád preštudujem. Ale musím s vami súhlasiť v jednom, keď ste povedali, pán Štefunko, že chýba v poľnohospodárstve kvalifikovaná pracovná sila. Spomenuli ste tam nejaké družstvo, ktoré vám je blízke. A ja to musím potvrdiť, to je naozaj veľký problém, žiaľ. Viete, chcem vás informovať, že sa dejú také veci v súvislosti s tým, že mali by sme podporovať zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, a my, nie my, ale napríklad niektoré kraje, župy, napríklad Žilinská župa ide rušiť poľnohospodársku školu. Ide zrušiť poľnohospodársku školu miesto toho, aby hľadala spôsoby, ako ju zlepšiť, ako tú agroturistiku viacej do toho zaradiť, atď. atď., pripraviť odborníkov, tak ide jednoducho zrušiť školu. Už sa teraz pokúša o to tretíkrát. Ja dúfam, že sa to nepodarí. A pokiaľ máte nejakú možnosť ovplyvniť pani županku Eriku Jurinovú, pretože jej agenda je to už tretíkrát teraz vo februári, poprosím vás, keby ste nám v tom pomohli, aby sa nestalo to, že po zrušení tejto školy, zasa bude väčší gap v odbornosti zamestnancov. [09:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Štefunko. [09:24] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, Janko, familiárne odpovedám. Po prvé, nepovedal som, že idete podporovať reťazce. Povedal som, kritizoval som, že idete podporovať potravinárov, ktorí produkujú sladké nápoje. A zároveň si protirečíte, že idete zdaniť sladké nápoje. To znamená, že ja navrhujem, aby ste to vyňali, ja neviem, poslaneckým návrhom, keďže náš nevyjde, túto podporu sladkých nápojov. Zároveň chcem upozorniť, že potravinová inflácia za posledných pár mesiacov klesla, to znamená, že keď idete vy podporovať do budúcnosti cenotvorbu, alebo teda ovplyvňovať cenotvorbu, tak nie je to úplne veľmi efektívne riešenie. Pán poslanec Blcháč, ďakujem veľmi pekne, predstavím vám aj osobne, aj... skúsime to aj cez tlačovku, naše opatrenia, ktoré sú ináč ako v programe, môžem, môžem vám to preposlať, ale zároveň vám poviem tú vec ohľadom toho vzdelávania. Úplne súhlasím, môžem si to znova podpísať, problém so vzdelávaním, a špeciálne s rušením škôl je nielen tým, že či to pani Jurinová robí, alebo nerobí, ja vôbec neviem o jej motiváciách. Problém rušenia škôl súvisí s tým, že kde sa tie deti hlásia na tie školy, alebo sa nehlásia. Lenže problém je najväčší, že deti alebo mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny aj vďaka vašim politikám, lebo sústredíte sa len sa na starších, na dôchodcov, ktorých máte podchytených, to je prvá vec. Druhá vec, rušíte demokraciu v našej krajine, to znamená, že mladí ľudia tu nevidia budúcnosť a odchádzajú. A tretia vec je, že ceny alebo platy v potravinárstve a poľnohospodárstve sú také nízke, že neviem prečo by išiel mladý človek študovať poľnohospodárstvo keď tam nebude mať uplatnenie. To sú problémy. [09:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. Pripraví sa poslanec Hlina. [09:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som chcel trochu poopraviť to, čo tu hovoril pán poslanec Štefunko, že tento návrh súvisí s prezidentskými voľbami a tento návrh je iba pokračovanie opatrenia, ktoré súviselo s parlamentnými voľbami, pretože v predvolebnom období SMER tematizoval problém cien potravín, a toto si vymyslel ako jeho riešenie, a teda to bol ten dôvod, a áno, teraz sa to môže hodiť aj v prezidentských voľbách a nepredkladá to minister pôdohospodárstva za SMER, ale minister práce, sociálnych vecí a rodiny za HLAS. A obsahom toho návrhu, ako sa píše v dôvodovej správe, je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, ktorý sa ešte, ešte rozširuje, a odôvodnenie je, že sa to predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá, a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu. A to obdobie, keď zamestnávatelia vo vymedzených oblastiach poľnohospodárstva a potravinárstva neplatia, neplatia odvody, ktoré bolo od augusta do januára, sa navrhuje predĺžiť do júna 2024 a rozšíriť okruh zamestnávateľov o ďalšie, ďalšie časti poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. A to zdôvodnenie teda hovorí o tom, že hrozia značné hospodárske škody, je potrebné podporiť konkurencieschopnosť pôdohospodárstva a potravinárstva, a dokonca, ako pán spravodajca povedal, že bude to systémová podpora. No ale zaujímavé je porovnať si, a teda naznačil to už pán poslanec Štefunko vo svojom vystúpení, ako bol, bolo zdôvodňované to isté opatrenie v minulom roku v apríli, keď páni poslanci Richter a Takáč predložili poslanecký návrh zákona, a ktorý sa dostal do druhého čítania, a potom bol v júni 2023 schválený v normálnom legislatívnom procese. A ten návrh nebol o posilňovaní konkurencieschopnosti, o hrozbe značných hospodárskych škôd, už ani nehovoriac o hrozbe o značných hospodárskych škôd pre štát, ten návrh bol o cenách potravín. A rapídne, teraz zacitujem z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, ktorého obsah je ale v podstate zhodný s týmto návrhom: „Rapídne, pre mnohých občanov a domácnosti neúnosné zdražovanie potravín trápi Slovensko, nielen posledné mesiace, ale minimálne posledné dva roky. Závažným problémom je najmä pomer výdavkov domácnosti na potraviny, ktorý je aktuálne na úrovni približne 24 %, kým v roku 2020 to bolo len 20 %. Znamená to, že Slovensko bolo už v rokoch 2020 a 2021 na druhom mieste vo výdavkoch na potraviny v rámci Európy. Na základe stanovísk zástupcov potravinárskeho sektora a ďalších odborníkov sme presvedčení, že uvedené opatrenie v synergii s ďalšími diskutovanými legislatívnymi a nelegislatívnymi krokmi dosiahne želaný cieľ, tým je zníženie nákladov výrobcov a spracovateľov potravín do miery, ktorá sa v konečnom dôsledku prejaví v citeľnom poklese maloobchodných cien bežného sortimentu potravín na pultoch.“ Takže to isté opatrenie, to isté odpustenie odvodov, dočasné na niekoľko mesiacov, teraz ešte rozšírené o ďalšie časti, časti sektora. A na jar v roku 2023 boli dôvodom ceny potravín, lebo vtedy bola téma ceny potravín, a začiatkom roka 2024 už ministerstvo hovorí o konkurencieschopnosti sektoru pôdohospodárstva a potravinárstva. Na jar 2023 to počkalo a išlo to normálnym legislatívnym procesom. Začiatkom roka 2024 vláda tvrdí, parlament, parlamentná väčšina sa s ňou stotožnila, že tu existujú nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré vyžadujú schváliť tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hrozia značné hospodárske škody. Pritom ide o predĺženie opatrenia, ktoré bolo schválené v júni minulého roka, ale z iných dôvodov. O tom, či, či toto opatrenie naozaj môže pomôcť tomu pôvodne deklarovanému cieľu, existujú vážne pochybnosti aj v odbornej obci, či, či zníženie, alebo odpustenie odvodov, alebo časti odvodov v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva je nejaký relevantný faktor, ktorý môže ovplyvniť ceny potravín. Samozrejme, že keď, keď konzultujete s... so zástupcami pôdohospodárov a potravinárov, no tak áno, no tak zrejme budú hovoriť, že je to dobré opatrenie a že to pomôže stabilizovať, alebo dokonca znížiť ceny potravín a že im to pomôže, ale to podľa mňa, aj keby ste hovorili so zástupcami farmaceutických firiem, tak vám povedia, že ak odpustíte odvody, tak to môže, môže pomôcť sektoru a asi by to aj pomohlo, pomohlo sektoru. A vláda alebo predchádzajúce vlády sa opakovane zaoberali situáciou ohľadom cien potravín a v júni 2023, to bola Ódorova vláda, bol schválený materiál nazvaný Tlmenie dopadov inflácie a lepšia cenová stabilita potravín a poľnohospodárskych produktov na Slovensku. Bol to informatívny materiál a dovolím si z neho zacitovať pár viet. „Na ceny potravín, konkurencieschopnosť ponukových vertikál a zisky firiem majú vplyv aj nočné a víkendové príplatky a odvody za zamestnancov. Príplatky a odvody za zamestnancov sú však len malou časťou celkových nákladov.“ Zdroj: Inštitút finančnej politiky. „Analýza Európskej komisie ukázala, že k vysokej inflácii v jednotlivých štátoch Európskej únie neprispeli jednotkové náklady práce, ale, naopak, vyššie jednotkové zisky firiem, t. j. priemerný zisk na jednotku produkcie.“ To platí pre všetky sektory ekonomiky vrátane poľnohospodárstva pre väčšinu členských štátov a aj pre Slovenskú republiku. Ten materiál sa zaoberal aj možnosťami, ako by štát mohol ovplyvniť ceny potravín a zabrániť ich zvyšovaniu a prípadne dosiahnuť ich zníženie. Opatrenie v boxe tri sa týkalo možností a limitov zníženia cien potravín znížením mzdových príplatkov a odvodov. Opäť si dovolím zacitovať. „Pri zavádzaní opatrení takéhoto druhu je potrebné zvážiť ich dopad, a či z nich majú bez rozdielu prospech všetky podniky na Slovensku. Je potrebné analyzovať, či opatrenie nebude zvýhodňovať určité podniky, alebo výrobu určitých druhov tovaru v porovnaní s inými podnikmi. V prípade, ak analýza preukáže, že prostredníctvom odvodových úľav môžu byť zvýhodnené určité podniky, výroba určitých druhov tovaru, pôjde o štátnu pomoc a bude dodržaný postup v súlade s pravidlami v oblasti štátnej pomoci. Skúsenosti naznačujú, že zníženie daní, odvodov, príplatkov neviedlo k poklesu cien.“ Zdroj: ministerstvo financií. Inak povedané, podľa informatívneho materiálu, ktorý, ktorý schválila Ódorova vláda alebo zobrala na vedomie Ódorova vláda v júni 2023, a takého opatrenie, teda nejaké selektívne zníženie zníženie odvodov, nevedie podľa skúseností k zníženiu, zníženiu, zníženiu cien, nie je účinné na deklarovaný cieľ, ktorým pred trištvrte rokom malo byť zníženie cien potravín, tak teraz keď sa to opatrenie má predĺžiť, tak, tak si treba vymyslieť iný dôvod, tak ten dôvod je, je pomenovaný ako podpora konkurencieschopnosti v sektore, v sektore, v sektore poľnohospodárstva a pôdohospodárstva. Tiež netuším, čo je na tej podpore, podpore systémové, ako môže systémová podpora mať charakter podpory v priebehu pol roka alebo necelého, necelého polroka. A čo potom? Čo, potom už nebude potrebná systémová podpora? Čím sa ja neprihováram za vôbec za predĺženie tohto opatrenia, ale, ale hovoriť o systémovej podpore v situácii, keď ide o opatrenie na niekoľko mesiacov, je, je teda veľmi zvláštne a až tomu, až tomu nerozumiem, ak by to niekto mohol vysvetliť, tak by som to, tak by som to uvítal. Je to klasická forma dotovania, neadresného dotovania, že sa z jedného vrecka nejaké peniaze vyberú a potom sa niekomu, niekomu inému ponúkajú, ako to, ako to zvyknú už socialisti robiť. A už tu spomínaná kofola, o ktorej sme hovorili aj v skrátenom legislatívnom konaní, a teda to, tú istú produkciu ideme zároveň, zároveň podporovať cez odpustenie odvodov a zároveň sa uvažuje, že bude dodatočne zdanená, lebo štát chce hovoriť, hovoriť ľuďom do toho, že čo majú piť, a teda prostredníctvom, prostredníctvom daní chce znížiť konzumáciu sladkých nápojov, tak to je až, až do očí bijúce a pripomínajúce ten slávny výrok Ronalda Reagana, že pohľad vlády na ekonomiku možno zhrnúť do pár krátkych fráz: keď sa to hýbe, zdaň to, ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie, ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať . Tuto ide na to vláda opačným spôsobom, najprv to začne dotovať a potom to začne dodatočne, dodatočne zdaňovať. Čiže podobne, ako, ako povedal pán poslanec Štefunko, aj ja môžem za SaS povedať, že my s týmto návrhom tiež nesúhlasíme, nepodporíme ho, a, a nemyslím si, že by riešenie tohto problému bolo v tom, že, že teda by sa nejako inak naštelovala tá pomoc, nejako inak adresovala, nejako inak nastavilo. Štát by mal do ekonomiky zasahovať čo najmenej, mal by, mal by fungovať za existencie čo najnižších daní, odvodov a regulácií a čo najmenšej byrokratickej záťaže pre, pre podnikateľov aj pre, pre pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty, čiže cestou je nechať veci na trh a nesnažiť sa všetko riešiť z pozície štátu, do všetkého, do všetkého zasahovať, či už jedným spôsobom, alebo druhým, pretože trh je dobrým riešením pre väčšinu problémov ekonomiky, tým netvrdím, že štát nemá existovať, štát nemá stanovovať, stanovovať pravidlá, ale selektívne dotovanie vybraných hospodárskych sektorov nie je dobrým riešením. Ďakujem. [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Poslanec Richter. [09:46] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, takto obdobne ste vy a vaši kolegovia z SaS vystupovali aj cez leto, keď sme toto opatrenie prijímali, pretože vy ste spomenul nejaký materiál Ódorovej vlády, ale treba povedať, že Ódorova vláda reálne nekonala, neprijala absolútne žiadne opatrenia voči, voči inflácii. Za to možno teraz pán Ódor dostal to vyznamenanie, že bude lídrom kandidátky PS do eurovolieb. Ale Európska komisia dala súhlas, pretože zhodnotila, že nedochádza absolútne k žiadnemu znevýhodneniu. My sme prijímali totiž opatrenia, štatisti tomu hovoria, po celkových divíziách v rámci toho potravinárskeho priemyslu a nevyberali sme. Ak loby, loby tu bolo, ja ho priznávam zo strany liehovarníkov, vinárov, pivárov a výrobcov sladkých pečív a proste cukríkov a ďalších a tí to boli z toho vyňatí, pretože si myslíme, že to nie je základná potravina, čo sa týka, i keď na Slovensku možno pre niekoho áno, čo sa týka liehovovarov a vína, ale to bolo z toho vyňaté. A opakujem ešte raz, súhlas Európskej komisie, ktorá zvážila a povedala, nie je to diskriminácia. Nie je to štátna pomoc, je to v súlade s normami Európskej únie, a preto ten súhlas bol jednoducho v tomto smere vyslovený. To znamená toto absolútne vyvracia to vaše tvrdenie, pretože k tomu je tu písomný súhlas. A prečo to rieši ministerstvo pôdohospodárstva? Lebo riešime len o úľavy do výšky minimálnej mzdy. To znamená, to sa neriešia manažment a ja neviem akí platovo zvýhodnení ľudia v týchto firmách, ale len do výšky minimálnej mzdy. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:46] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Štefunko. [09:46] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pri tejto debate sa ukázalo, Ondro, ako sme vlastne v tejto Národnej rade kategorizovaní. Sú tu paternalisti, sú tu extrémni liberáli a sú tu, je to zlatá stredná cesta, progresívci, ktorí síce nesúhlasia s tým, že štát má hovoriť, čo kto má raňajkovať a večerať a s kým spávať, napriek tomu, že teda my sme veľmi konzervatívni na to, ako nás prezentujete v médiách, ale štát má aj vytvárať politiku, ktorý, ktorý internalizuje externály. Je to zvláštny termín, ale tak to je. Znamená, že keď krajina má problém s obezitou a strašne to vplýva napríklad na zdravie alebo na zdravie detí, alebo na psychickú kultúru detí, tak tým pádom by sa mali nejakým spôsobom znevýhodniť predávanie sladkých nápojov, a preto ja si myslím, my si nemyslíme, že toto vyrieši trh, myslím si, že to bude treba robiť tak, ako to napríklad spravil štát New York pred 10 rokmi, zakázal sladké nápoje na školách. A toto sa vlastne nedeje pri tejto debate. Pri tejto debate sme sa vlastne rozhodli neskoro na päť mesiacov ponúknuť pôdohospodárom niečo, čo im dlhodobo nepomôže. Skrátka dáme im ryby a nebudeme im pomáhať tie ryby chytať. A to je vlastne problém, ktorý my vidíme v rámci toho to návrhu. Ďakujem veľmi pekne. [09:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Dostál. [09:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pán poslanec Richter povedal, že Ódorova vláda nekonala, možno zato teraz niečo pán Ódor dostal na kandidátke Progresívneho Slovenska, no teda to naozaj nechápem, ako by to mohlo súvisieť. Len chcem teda povedať, že v ekonomike zvlášť je niekedy dobré, keď vláda nekoná, keď sa vláda rozhodne, že nebude do vecí zasahovať, tak v konečnom dôsledku je to pre ekonomiku a pre ľudí lepšie, ako keď vláda príde s tým, že my máme pre vás riešenie a bude to stáť toľko a toľko a vy to zaplatíte. Len som sa teda chcel spýtať, pán poslanec Richter, však ešte sa môžte prihlásiť aj do rozpravy, nemôžete mi teraz odpovedať na faktickú faktickou, že, že čo je teda dôvod tohto opatrenia, lebo vy s pánom poslancom Takáčom v minulom volebnom období ste argumentovali cenami potravín. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a vláda teraz argumentuje konkurencieschopnosťou a systémovou podporou rezortu pôdohospodárstva a potravinárstva. Však áno, môže, môže to súvisieť, len teda nerozumiem, že ako v podstate jedno opatrenie, lebo toto je pokračovanie toho opatrenia, ktoré ste vy presadili v minulom volebnom období, môže byť tak diametrálne odlišne zdôvodňované. Európska únia, áno, odsúhlasila, ja som netvrdil, že Európska únia to neodsúhlasila, Európska únia vám napríklad hovorila, že nemáte novelizovať Trestný zákon, a urobili ste to, čiže niekedy si to použijete ako argument, že Európska únia súhlasí, a niekedy vám je jedno, že Európska únia nesúhlasí. A, pán poslanec Štefunko, no ja neviem, či ako občiansky konzervatívec som paternalista, extrémny liberál, alebo teda progresívec už nie som, ani paternalista nie som, tak áno, máme rôzne pohľady, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Hlina. [09:46] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave S kým modelujete tie peniaze? To je proste, len ich tam doložíte, čo zoberiete tej Sociálnej poisťovni. Čiže máme právo vedieť, čo viedlo zákonodarcu k tomu, aby do podpory zahrnul aj Kofolu, máme. Už, keď to vládni poslanci nechcú, možno novinári by to mohli chcieť, ja neviem, či zato môžu, viete, že aby zase nebolo, že potom Kofola si neobjedná reklamu, tak radšej sa nepýtajme, hej? Ale viete, Kofola je asi veľký zadávateľ reklamy, hej, tak ale naozaj že aby sme nerobili niečo, čo hlava nebere. Ak chceme pomáhať, hľadajme spôsoby ako. Ale toto nedáva absolútne žiadnu logiku a zmysel. Dáva to logiku v tú, že si to niekto vybavil, že našiel si poslancov, tých predkladateľov a niekto si tie predkladá, myslím, že Takáč, neviem, či aj s vami, pán minister, a tam do nich hrkol a povedal, však dajte tam aj tú. To si nikto nevšimne, dajte tam aj tie minerálky, hej, a budeme mať odvody aj my, takže už teraz čerpajú odpustenie odvodov. Tam ešte vznikajú ďalšie skutočnosti, ktoré sú aj pre mňa zaujímavé, a ja neviem, ako ste sa s ním vysporiadali, lebo teraz sme v prvom čítaní, máme možnosť to zmeniť, vy máte možnosť to zmeniť. Viete, ja vám tú radosť neurobím, že ja dám nejaký návrh, a si ma vychutnáte, jak mi za to nezahlasujete. Však ja vyzývam vás, máte vo výbore alebo tu priamo, nech... predložte nejaký pozmeňujúci aj návrh, ktoré, môže teraz aj vyňať tie minerálne vody stade, ale môže aj cizelovať tie skutočnosti, ktoré pre mňa sú dôležité, a spomeniem ich, a podľa mňa sa treba nimi zaoberať, že či je, alebo nie je možné zneužitie tohto systému, lebo takí my tu sme. Viete, aj pri tej podpore v rak... keď bol covid, sa tu zjavili v Pezinku nejakí, nie, tam... zrazu nejakí zamestnávatelia a viete, ten princíp, poviem to, cez čo sa to bude dobre chápať, na, konkrétne napríklad na našom príklade. My máme aj chováme zvieratá, aj máme pekáreň, dokonca dve, aj máme mliekareň, ergo by som mohol byť ten, ktorý by si o to požiadal, a ľudia, ktorí robia u nás v týchto oblastiach, tvoria približne jednu desatinu celkových zamestnancov. Ale ja nemám hlavný predmet činnosti výroba, hej, to ten požadovaný kód. A vám garantujem, že ani si ho nebude meniť, že teraz zavolám, lebo vy ste si tam dali svojho, to sa mení na štatistickom úrade. A na štatistickom úrade, keď si ho zmeníte, to SK NACE, tak potom sa vlastne stávate oprávneným žiadateľom na, na požívanie tejto, tohto benefitu. Na polrok. A tá možnosť určitého zneužitia tu je. A ja chcem vedieť, že ako ste to ošetrili alebo neošetrili. Ako, ako rozlišujete to, že koľko ľudí kto v tej danej oblasti zaujíma... zamestnáva? Lebo môže sa stať, lebo pokiaľ nerozlišuje ten zákon, či sú, či tam zahrňujete aj administratívu, alebo len tých výrobných zamestnancov. Viete, môže sa potom ľahko stať, že vlastne firma, ktorá zamestnáva, má iný, robí všeličo, ale prehodí si SK NACE, stane sa poberateľom a vlastne bude mať (povedané so smiechom) päť ľudí, ktorí možno hádžu pec, chlieb do pece, ale 50 ľudí, ktorí sa venuje špedícii, hej, ale keďže majú SK NACE, v pohode, tak sú poberateľmi. A tuto by ma naozaj zaujímalo, že ako to viete alebo chcete a ako to budete ošetrovať, lebo som čítal aj v dôvodovej správe, že doteraz z toho čerpalo nejakých 1 300 žiadateľov, to nie je veľa, hej, na to aby ste teraz vykonali aj kontrolu, že či je to všetko v poriadku, ale aby aj oni potom, že síce bude to také akože nie v poriadku, ale oni povedia, legálne. Hej? Nič sme neporušili. Toto by ma naozaj zaujímalo, lebo vieme, kde žijeme. Vieme, napríklad teraz mi hovoril nejaký prípad, nejaké hydinové haly sú niekde na Zemplíne. To je farma, ale okrem toho (povedané so smiechom) tam pašujú a vyrábajú cigarety, hej. Predpokladám, teda že sú to, oni tiež nahlásený ako farma. Predpokladám, že berú aj, aj platby, aj neviem čo. Predpokladám, že sa prihlásia teraz do toho, že nechcú platiť odvody, ale viete, že či, či, či ošetrujeme aj to, že komu to dávame a či je nejaký dôvod ich nejakým spôsobom zisťovať, že kto si, kto si o to požiadal a či si to, povedzme to jednoduchými slovami, zaslúži, keď už to dávame zo svojho. Pán Tomáš, to nie sú peniaze, ktoré ste vy vyrobili. To nie sú peniaze, ktoré SMER zarobil alebo HLAS. To sú peniaze, ktoré ľudia proste odvádzajú. To sú peniaze všetkých občanov a vy teraz máte dočasne tú možnosť ich rozdeľovať, ale ľudia majú právo vedieť, akým spôsobom, ako... Ešte k tej takej, by som povedal, že absurdite toho, že toto opatrenie sa doty... dotýka tých minerálov, že nevedel som dlho nájsť, a neviem ani teraz, či sa mi to celkom podarí, že čo by mohlo byť akože absurdita toho celého, že ako sa tam dostala, že vieš, že to, to možno mi niekto pomôže vo faktickej, že... Mňa napadlo tak, že keby sa teraz, že zákonodarca rozhodol, že ide pomáhať drevospracujúcemu priemyslu, lebo má problém, tak zároveň by sa do toho tam vložil aj automobilový priemysel, lebo však oni používajú (povedané so smiechom) tie, tie výrobky z toho drevospracujúceho priemyslu do tých palubných dosiek na tej S classe. Takže viete, že nejakú logiku to dáva. Čiže dalo by sa to smerácky ob... obhájiť, ale neviem, ako toto dokážu obhájiť, možno tým pitným režimom, sám som zvedavý, ako obhája to, že minerálky sú medzi poľnohospodármi. I platí to, že je to potravina, hej, že teda sa to pije. Možno, a končím už teraz, ďakujem za pozornosť, budem končiť, že ešte keď teda mi nedovolia vy... ukázať tú včerajšiu mnemotechnickú pomôcku, že ako tie jednotlivé opatrenia majú vplyv na záchranu Slovenska pred zlým imperializmom, tak nefunguje to, hej, lebo my sme urobili to, že v deň, keď Róbert Fico zahlásil, že ide do krížového ťaženia na zvýšené ceny potravín, tým pamätným videom, už nepoviem to, čo včera, lebo sa zase rozosmejem, ale že tým pamätným videom, tak to bol nejaký január, už neviem koľký, pol, polka januára. Poprosil som vtedy kolegyňu, že nech ide do Tesca a Lidlu, tu to môžem menovať, tak a nech proste tie potraviny mi pozrie, aká je cena v tom danom momente. To isté sme urobili teraz v pondelok v Tescu a v Lidli a... lebo som išiel do relácie s pánom Takáčom, a rozdiel v tých cenách v tom cirka niečo vyše mesiaca po veľkom ťažení, po veľkom rozdelení úloh, po barba... po, viete, to bolo, naozaj to bolo akože veľké ohlásenie, to bolo ako ohlásenie videí, že ideme na to, sú úspechy také, že vlastne z tých dvoch reťazcov, pri tých dvoch položkách sme to pozerali, vlastne zlacnila, zlacnili len vajcia o päť centov z 2,49 na 2,45. (Reakcia z pléna. ) Prosím? (Reakcia z pléna.) Teraz neviem, či rozumiem. (Reakcia z pléna.) Aha, pardon, tak to dokonca iba štyri centy (Povedané so smiechom.) Ježišmária, ešte by som vám pridal! (Povedané so smiechom.) Takže ale, ľudia, aj mne sa stane chyba, takže naozaj stalo sa to, že štyri centy vlastne došlo k poklesu potraviny pri vajciach. Syr zostal stabilizovaný, ten sa nepohol a vajcia emká. Viete, aby niekto nepovedal, že sme hrali nejakú nefér hru, lebo toto ja vždycky sledujem, že chodia tie nákupy sa robiť, a potom sa to porovnáva, aby ste robili korektne ten nákup, lebo ja som sa tej téme dlhodobo venoval, som tie nákupy robil, musíte vedieť, čo kupujete, aby ste to vedeli porovnať, lebo napríklad vajcia môžu byť bio, podstielkové, voľný výbeh, neviem čo, klietkový chov, môžu byť emká, elká, viete, a to sa, tam strašne skáče cena. A keď chcete to robiť korektne, tak musíte si zadefinovať jedno... presne, pri vajciach sme zadefinovali: emko, elko, podstiekový chov, hej. A vtedy to dáva zmysel, to porovnávať v nejakom medzimesačnom vývoji. A pri syre, eidame, vlastne tam musíte sledovať obsah tej, toho tuku v sušine, hej, tam to bola tá štyridsaťpäťka, myslím. Takže áno, z tohto pohľadu je to absolútne korektne urobené, vôbec nie je tendenciou vám nejako prekrútiť. Presne tie isté výrobky po vyše mesiaci po ohlásení veľkého boja zlacnili, dokonca ani nie o päť, ale iba o štyri centy, takže pri, pri vajciach. A to je pri desiatich vajciach, čiže na jedno vajce to je asi štyri deleno desať, to je ešte menej (povedané so smiechom), promile, nie, to už potom čo to je, lebo centy sú, neviem, či to vôbec, no... Čiže nevychádza to nejako. A ja nechcem byť úplne že taký negátor, že všetko je zlé a nič nerobte a neviem čo. Možno za určitých okolností niečo by možno malo zmysel, hej, ale naozaj by som sa, keby, tak by som sa tlačil do tej, do tej výroby a až prvovýroby, na ktorú ste, mimochodom, zabudli, hej, lebo vlastne prvovýrobu rastlinnú teraz tam len vkladáte, ale minerálky ste tam už mali aj predtým, hej, že keby ste išli s tým pocitom, že naozaj chcete pomôcť, no tak dáte to, čo by tam malo byť, a ešte si tam dáte svojeho. Len vy ste tam dali svojho a nedali ste tam tých, čo tam mali byť, hej? Teraz to opravujete a vkladáte tam aj tú rastlinnú výrobu a zeleninu a akvakultúru, hej? Čiže čo k tomu povedať? Nevychádza vám to, pán minister, už si to, však si to schválite, bude to stačiť pre toto nové opatrenie 40 mil., 39 mil., nie málo, ak vám to neujde, hej? Jedna vec je odhad, druhá vec je realita. A tu by som napríklad ešte tiež upozornil na to, že či máme nejaké výsledky toho, že koľko reálne tá Sociálna poisťovňa, koľko bude teda natransferovať zo štátneho rozpočtu potom, po tej platnosti. Tým, že sa ľudia zobudili, že sa to dá, teraz už budú zobudení, hej, že ako sa to dá a cez koho sa to dá, tak aby sme nezistili, že zo 40 mil. bude 100 mil. (povedané so smiechom), lebo zrazu to bude každý druhý na Zemplíne vyrábať potraviny, hej, lebo si dokáže na štatistickom úrade zmeniť SK NACE a potom vlastne bude poberateľom, bude mať možnosť si neplatiť odvody do výšky 750, tomu rozumiem. Nemusíte mi, prvý vstup, ktorý na mňa budete mať, že ničomu nerozumiem, hej? Tomu rozumiem, čo idete robiť, hej, len nedáva to logiku, idú, ide z toho obava. Neviem, či z toho sa vám niečo zdá vecné, alebo nezdá, tak potom po tej tiráde, čo spustíte na mňa, že aký som a čo som a neviem čo, tak potom prípadne skúste mi odpovedať, že keď už na nič iné, tak naozaj by ma zaujímalo, že čo, čo tam robí tá Kofola, čo tam robia tie minerálky. Ďakujem pekne. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím, pán poslanec Dubéci, ešte raz. [10:05] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak teraz. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec Hlina, za vystúpenie, a teda môžme súhlasiť, nesúhlasiť o tom, čo sa tu preberá, však z našej strany asi budeme najmä nesúhlasiť, ale ja som napriek tomu rád, že sa o tom vôbec bavíme a že konečne sa tu preberá nejaká iná téma ako tá, ktorá sa tu niesla s nami osem týždňov. Ale a ja tomu úprimne, a teda ja nie som poľnohospodár, ani nerozumiem tejto téme, to sa priznám bez problémov, ale rozumiem tomu, že je to vážny problém. A ja už nevládzem počúvať to, keď potom sem príde teda minister alebo vláda a povie, že musíme to urgentne riešiť po tom, čo my sme o to žiadali, aby sme to urgentne riešili už posledných pár týždňov. Ja si dokonca tu, a sedí pán minister Tomáš, ktorý minulý týždeň, ak sa nemýlim, tu bola tá hodina otázok, keď prišiel pán premiér a najprv ako nám nadával do neslovenských živlov a venoval sa rodine Šimečkových a potom pán minister vystúpil na svojej hodine otázok so svojou otázkou, kde prečítal lístok od pekárov, ktorí hovoria, že bude drahší chleba, je to naša vina, že bude drahší chleba, a následne teda sme dali procedurálny návrh, nech sa ideme baviť o tej cene chleba, a, a, a väčšina bola proti. Takže aspoň taký malý pokrok ja tu vnímam, že konečne sa aspoň bavíme o, o, o, o niečom inom kvôli tomu, že proste sú tu ozajstné problémy, bohužiaľ, ste si to teda vybavili, to, čo bolo najdôležitejšie, je vybavené, tresty sú nižšie, platy sú vyššie, a tak snáď už teraz môžme, môžme sa venovať problémom ľudí. Ďakujem. [10:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán Hlina chce reagovať, vidím. (Krátka pauza.) Tak nič, kašlite na to. Či? (Smiech v sále.) Aj včera boli problémy s vami. (Smiech v sále.) Tak poďme s reakciou, pán poslanec Hlina. [10:07] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou So mnou sú problémy, ale doma nerobím problémy (povedané so smiechom), to máme dohodnuté, keď doma nerobím, tak niekde chcem. No. Doma som krotký. (Povedané so smiechom.) A k tomu ja ešte, teda ďakujem aj za faktickú, ja som ešte chcel a nakoniec som nedohovoril, počkám si na vyjadrenie pána ministra, lebo sme si dlžní vypingpongovať ešte jednu skutočnosť ohľadom pána Tarišku zo Sociálnej poisťovne a nechcel som tu do toho to vnášať, lebo rozprávame o Kofole, ale ak on v záverečnej reči znova sa do mňa pustí aj v tom, tak zase mu sľubujem, že sa potom, ešte bude ďalšie čítanie, tak viem sa vyjadriť veľmi kvalifikovane a fundovane aj k tomu, koho máte za generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, Viskupič, Hajko. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poprosím, pán poslanec Viskupič. [10:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Začnem asi tým, čo povedal Ondro Dostál, že ako vlastne toto celé začalo. Toto začalo vlastne skutočne parlamentnými voľbami, kde si teda strana SMER a HLAS urobili teda z cien potravín tému. Áno, ceny potravín rástli, boli vyššie, ten problém tu je, to je jasné, len to riešenie, ktoré si vybrali, jednoducho nie je funkčné a nie je dobré. No tak teraz v podstate by som sa teda chcel pozrieť na to, že áno, máme ďalšie voľby, tak to ideme predlžovať, ale či teda to je úplne správne. No. Takže pozrime sa teda na voličov, hej? Začalo to, začalo to teda voľbami, tak sa pozrime na voličov. Ja úplne rozumiem, že ak niekomu dáte dotáciu, kľudne to volajme dotácia, áno, sú to proste, neplatenie alebo odpustenie odvodov do výšky minimálnej mzdy, je to forma dotácie, akokoľvek to nazveme, je to dotácia. No a teraz ten pohľad voliča, samozrejme, komu nejaké peniaze dáte, tak tí vás asi majú väčšiu tendenciu voliť, či v jedných voľbách, alebo teraz v prezidentských, v akýchkoľvek. Okej. Ale ja by som sa tak nejak uchádzal vlastne o porozumenie vlastne aj tých ostatných občanov, firiem, všetkých ostatných, pretože čo znamená, ak teda niekto dostane dotáciu, ak nejaké odvetvie, akokoľvek sa môžeme baviť o tom, či je to zmysluplné, alebo nie, nejakú dotáciu dostane, nejaké odpustenie odvodov dostane, a iné odvetvia to nedostanú, pretože tí by v podstate vám tie hlasy nemali dať. To, to by mal byť ten pohľad. A keby to takto vnímali občania, tak možnože potom by sme tu aj prijímali menej populistické zákony. A teraz prečo? Pretože vy ste teda umelo na nejaké obdobie, teraz možno tých päť-šesť mesiacov zvýšili konkurencieschopnosť teda niektorých odvetví, ale automaticky ste znížili vlastne konkurencieschopnosť všetkých ostatných odvetví, ktoré po a) teda žiadnu takúto formu dotácie, žiadne odpustenie odvodov nedostanú, a zároveň ešte prenesene, samozrejme, keďže to teda bude výpadok nejakých 37 mil., sa v podstate na to musia zložiť, takže toto je jeden pohľad, tak tí by mohli voliť niekoho iného, niekoho, kto možnože nieže dá dotáciu aj im, to je zas len forma populizmu, ale proste nastaví nejaké to prostredie, ktoré minimálne nezhorší, ideálne zlepší konkurencieschopnosť vlastne celého, celej ekonomiky. To je, to je akoby jeden pohľad. Ďalší pohľad, povedzme nazvime ho makroekonomický, je také nejaké dobré pravidlo. Ono je v podstate aj v zákone napísané, že dotácie by nemali zvyšovať celkové zadlženie. Toto nájdete napríklad v zákone, v zákone o vyšších územných celkoch, alebo teda o obciach. Je to fajn pravidlo. Rozumiem, že sme Európska únia, že tých dotácií je tu aj tak veľa, ale teda pozerajme sa na to, že nevyrábajme ďalšie, keďže na to nemáme. Čiže ten ďalší pohľad je ten, že v stave, kedy tento rok bude chýbať 8 mld. eur, ktoré si treba požičať, ktoré treba zaplatiť s úrokom, s ročným úrokom možno 3,5, tak do 4 %, a zároveň teda tie peniaze sa idú používať na zvýšenie miery dotácií. Takže tu je, tu je ďalšia tá, tá rovina debaty, že či takéto niečo by malo byť dobré, či je efektívne nejakému odvetviu čiastočne nesystematicky pomôcť, a zároveň teda popri tom všetkom, čo som už povedal, treba si tie peniaze ešte požičať a treba teda nájsť ďalšie peniaze na ich zaplatenie a či vlastne vo finále sme neurobili a týmto spôsobom viacej škody ako úžitku. Zároveň treba jasne povedať, a to myslím, že už aj predrečníci jasne povedali, dlhodobá konkurencieschopnosť alebo vôbec konkurencieschopnosť sa jednoducho nevytvára tým, že sa nejakému odvetviu dávajú dotácie. Proste nesystémové, nezmyselné, okej, vyrobili ste systém proste na tieto, na tie odvody, to fakt je aj dosť byrokratické, pretože teda to treba evidovať. Vo finále je to to isté, ako keby ste nejakú sumu peňazí jednorazovo do toho podniku dali. Áno, poteší sa, ale... Má to veľa ale. Zároveň je teda ešte ďalší pohľad. Možno to skúsim cez, cez športovcov. Máme teda nejaké športové odvetvia, kde máme úspešné odvetvia, máme tradíciu, máme úspechy, máme medaily, a potom máme športové odvetvia, kde tradíciu nemáme, kde úspechy nemáme a kde teda mohol by si niekto povedať, že mohli by sme mať, hej? A teraz keď sa pozrieme, že či má význam takto akoby pomôcť športu. Tento príklad chcem preto, lebo je to dobré na vysvetlenie. Takže vychádzajme z toho, že krajina, ideálne by bolo, keby mala prostriedky, keď sa Švajčiarsko rozhodne pri rozpočtovom prebytku niečo dotovať, je to legitímne. My teda prebytok nemáme, ale dobre. Tak keď si máte, pán minister, vybrať, tak ktorému športovému odvetviu teda pomôžete? Pomôžete tomu úspešnému? Tomu s tradíciou? Tomu, ktoré má šancu dosahovať úspechy alebo nejakému, ktoré teda z rôznych dôvodov je neúspešné? No otázka asi má jasnú odpoveď. Má väčší význam dať dotáciu proste tomu športovému odvetviu, kde máme, máme nejaké proste predpoklady na úspech. No. A, samozrejme, potom to teda teoreticky môže pomôcť, máme väčší úspech, máme viacej medailí, máme viacej športovcov. No ale takto nejak to funguje aj v ekonomike, že ak sa tým úspešným budú hádzať, teda nebude sa im, ideálne je, keby sa podporovali, hej, nehovorím, že pomocou, ale vytváraním podmienok. Ale vy robíte to, že tým úspešným hádžete polená pod nohy, dodatočné dane, dodatočné mimoriadne odvody, dodatočné poplatky, tým im vlastne dávate závažie, proste nebudú tak rýchlo bežať, čiže hrozí to, že nebude medaila, v prenesení pohľadu štátu, že nebudú mať dodato... dostatočný zisk, nebudú tu investovať, nebudú príjmy do štátu, ale zároveň vlastne tie peniaze idete dať odvetviam, ktoré proste jednoducho nemajú, nemajú možno takú tú schopnosť a, a jednoducho ju ani nezískajú nejakým päť-šesťmesačným zaplatením nejakej časti ich nákladov, v reálne ozaj že malej časti ich nákladov, takže vlastne vo finále ako ekonomika, keď sa teda už vrátim naspäť do ekonomiky, poškodí, pretože ten potenciál celkový ekonomiky ste viacej znížili tým tlakom na tých úspešných, tých, ktorí vo finále plnia tú štátnu kasu, a tou podporou tých, čo vedia bežať pomalšie, menej úspešných ste jednoducho toľko dobra nedokázali, nedokázali urobiť, takže aj toto, prosím, je taký ten filozofický, makroekonomický alebo akýkoľvek pohľad na vec, ktorý, ktorý teda máme. A fakt že by bolo dobré, keby sa vláda zamyslela. Pár slov, ešte mám dve minúty, skutočne že ak je tým cieľom znížiť ceny potravín, tak tých 39 mil. keď si prenesieme na ceny všetkých potravín, na celú spotrebu, tak jednoducho to je proste fakt že vplyv blížiaci sa k nule. A asi zjavne vnímame, že keď sa tu pozrieme na nás, tak jak nás tu sedí 150, že nesedí, tak nikto z nás nepotrebuje, aby sme si tú potravinu kúpili lacnejšiu, lebo teda štát minul peniaze na to, aby tá potravina o chlp lacnejšia bola, no ale rovnako len o tak málo bude lacnejšia pre toho, kto ozaj pozerá, či si kúpi tri rožky alebo dva rožky na raňajky, a tam, toto je ten základný problém. Už ak je tým cieľom skutočne pomôcť ľuďom, pre ktorých sú ceny potravín vážnym problémom, a sú takí ľudia a nie je ich málo, problém existuje, absolútne súhlasím, tak tým sa malo proste pomáhať cielene, zmysluplne a viac, viac by to pomohlo. Spomeniem ešte skutočne ten príklad Kofoly, aj keď už ho kolegovia predo mnou spomínali, presne takto to dopadá pri dotáciách, že tí schopní, tí šikovní, tí so vzťahmi, tí s vplyvom si dokážu jednoducho vo finále pomôcť a pomáhate zasa nie firme, ktorá to potrebuje, Kofola to skutočne nepotrebuje, ale pomáhate firme, ktorá si dokázala nájsť ku vám cestičku a v podstate si pomaličky fakt chystá ten priestor na to, že áno, idete znižovať alebo, pardon, zavádzať daň zo sladených nápojov. Takže tuto pomáhate, tam im to zoberiete, oboje stojí nejakú administratívu, oboje je nejaká byrokracia, pri oboch týchto veciach sa niečo stratí, najlepší spôsob by bolo proste normálne že nulová varianta, neriešiť ani toto a neriešiť ani, ani zvyšovanie, alebo zavádzanie, zavádzanie dodatočnej dane zo sladených nápojov. Fakt niekedy je menej viac a zdravý rozum je aj v politike asi hodnota, ktorá by bola dobrá, keby bola čo najčastejšie používaná. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [10:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická, poslanec Ledecký. [10:22] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja si spomínam, keď sme pripravovali projekt najmenej rozvinutých okresov, a vlastne sme prišli na to, že na severe Poliaci vozia do tých severných okresov všetko ovocie a zeleninu a zemiakarsky kraj niekedy ten sever, ktorý bol, tak teraz nám Poliaci vozia po tých dedinách a predávajú zemiaky a zase na juhu, keď si pamätáme, tak z tých južných okresov tie paradajky a tú celú zeleninu nám vozili zase na sever a dneska tento celý južný región absolvujú zase Maďari so svojou zeleninou. A prečo je to tak? Tak sme sa dopracovali k jednej analýze, kde jasne hovorila o tom, že to je celý systém nastavený či už v Poľsku, alebo v Maďarsku tak, aby, aby naozaj tí poľnohospodári boli konkurencieschopní ako tí naši. Ale gro toho systému je v dotačnej politike, aby naozaj sa platilo na produkciu, a nie na pokosené, na pokosené lány a brali sa za to dotácie. Čiže ja si osobne myslím, že zase netreba to, netreba to riešiť nejakým plátaním dier, ale urobiť reálnu analýzu, kde je problém, prečo tí naši poľnohospodári sú menej konkurenciaschopní, prečo to a prečo nie sme schopní konkurovať Poliakom a Maďarom. Je to o peniazoch. A nie, tu prídem s nejakým nápadom a realizujem ho a potom sa čudujem, že, že to celé tak funguje, že nič sa nezlepší, lebo ja si nemyslím, že toto opatrenie zmení ten stav, že, že to ovocie, zeleninu alebo nejaké produkty budeme vyrábať viacej a nebudeme dovážať. Jednoducho plátanie dier, ktoré nebude pomáhať. Ďakujem. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Viskupič. [10:22] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Vlado, za tvoju reakciu. Absolútny súhlas v tom, že toto opatrenie jednoducho problémy nerieši a nevyrieši. A možno použijem ešte jeden príklad. Aj ty aj ja sme včelári a možno, možno tu by bolo dobré sa fakt ísť toho včelára spýtať, že či pri tých všetkých problémoch a ťažkostiach, ktorým čelí, že či pomôže, keď za ním niekto príde, a teraz to úplne že zjednoduším, a na päť mesiacov mu dá nejaký balík peňazí, lebo teda sa rozhodol, že vyrieši jeho problémy nejakou dotáciou, hej. Samozrejme, že ten včelár povie, no tak, samozrejme, lepšie nejaké peniaze ako žiadne. A ak ich dokáže využiť nejak zmysluplne, tak si môže nejak pomôcť, ale každý vám povie, že ak je niečo proste včelárstvo, tak je to kontinuálna práca a jednoducho žiadne jednorazové opatrenie, žiadna jednorazová proste guča peňazí, proste nič takéto tie problémy nevyrieši a vo finále mu nepomôže. Maximálne mu to tie jeho problémy o tie nejaké mesiace oddiali. V tomto je celý problém. Ďakujem. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Poslanec Hajko. [10:22] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Na úvod, ostal tu telefón. Asi tvoj. Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, vyjadrím sa ja tiež k tomuto predloženému návrhu zákona a na začiatku si položím niekoľko otázok. O čo nám ide pri tomto zákone? Ide nám o to, aby, aby nestúpali ďalej ceny potravín? Alebo aby klesali ceny potravín rýchlejším tempom? Tak to bolo pri pôvodnom návrhu, ktorý sa prijímal a ktorý išiel do platnosti, a teraz ako keby sa tento argument trošku vytrácal a hovorí sa o druhej otázke. Chceme podporiť poľnohospodárov? Nuž, ak chceme podporiť poľnohospodárov, tak potom skúsme im zaplatiť to, na čo majú nárok, skúsme sledovať to, čo sa deje v celej Európskej únii a čo sa deje s poľnohospodármi v celej Európskej únii, a pozrime sa, aké sú tie hlavné problémy našich poľnohospodárov. Alebo tu je tretia otázka. Chceme sebestačnosť, čo sa týka potravín, alebo chceme zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní? Ja nevidím tu nejakú jednoznačnú odpoveď a poviem, že vlastne toto, čo je predložené, nepomáha ani jednému, ani jednému okruhu, ktoré som spomenul. Ako prvé poviem, že na Slovensku je, sa, sa distribuujú potraviny zhruba, ktoré zhruba štvrtina z týchto potravín je v podstate slovenská. Nemýľme si to s tým, že koľko, koľko je slovenských výrobkov na, výrobkov na pultoch v obchodoch, ale skutočne sa pozrieme na to, že, že odkiaľ tie potraviny od svojho pôvodu pochádzajú. Je tu veľmi veľa potravín, ktoré sa síce spracúvajú na Slovensko, ale produkty na ne sa dovážajú zvonku. Je veľký problém vôbec definovať, čo to je, čo to je slovenská potravina, takže ak by sme sledovali teda tu ten tretí okruh, ktorý, hovorím, podiel slovenských potravín na pultoch predajní je to veľmi, veľmi ťažká vec. Teraz ceny, vrátim sa k tým cenám. Ja som to už hovoril viackrát a hovoril som to aj ministrovi pôdohospodárstva, som o to žiadal. Máme analýzu, či tie polročné daňové prázdniny nejak prispeli k zastaveniu rastu cien potravín? No odpoveď je zhruba takáto. Áno, s tými, s ktorými sme komunikovali, tak povedali, že áno. No ale ministerstvo pôdohospodárstva komunikovalo s tými, ktorí tie odpustené odvody dostali. No tak, pochopiteľne, že keď, keď mi niekto znižuje náklady, tak samozrejme, že to pochválim, takže žiadna analýza. Ja by som očakával, že tých 40 mil. eur, ktoré máme minúť zo štátneho rozpočtu, tým, že prídeme o... teda z rozpočtu Sociálnej poisťovne, tým, že prídeme o odvody, tak si zaslúži dosť veľkú pozornosť, aby sme zistili, že či sledujeme, či týmto spôsobom sa naplní náš cieľ, ale keď neviem, aký je vlastne cieľ, tak potom mi je ťažko robiť vôbec nejakú analýzu. K tomuto konkrétnemu opatreniu. Máme voči nemu výhrady, pretože ide o odvody, odpustené odvody zamestnancov. Aj to nie vo všetkých firmách. Vôbec dalo by sa o tom diskutovať, však o tom sa tu už veľa hovorilo, že akým spôsobom vyberáme firmy, ktoré tieto odvodové úľavy dostanú. Ale prečo nemyslíme napríklad na živnostníkov? Však máme poľnohospodárov, ktorí sú živnostníci. Aj oni platia odvody. Prečo nemyslíme na nich? Ak sa vrátim ešte k tomu druhému okruhu, ktorý som, ktorý som spomenul, že chceme pomáhať asi poľnohospodárom, dobre, v poriadku, ale povedzme si, toto je práve tá pomoc? A ak takúto pomoc poľnohospodárom dávame, prečo tú pomoc nedostávajú iní? Je to selektívne opatrenie, ktoré dopadá iba na určitú skupinu. Ja vidím v tomto opatrení ďalšie riziko. Keď prijmete opatrenie, ktoré je časovo limitované, to znamená, že má svoj začiatok a koniec, tak na konci vždy prichádza otázka, či v ňom pokračovať. Poviem príklad. Predchádzajúca vláda, alebo tá vláda pred ňou prijala cestovanie vo vlakoch zadarmo. Povedzte mi, kto dnes toto zruší. Ak by sa o tom vôbec uvažovalo. Keď vypustíte džina z fľaše, už ho tam nenatlačíte naspäť. Jednoducho tie vlaky sú zadarmo. A pozrime sa, čo to robí. Však vidíte, čo teraz hovoria odborári na železnici. Samozrejme, že železnice majú, obidve firmy železnice majú veľké problémy, ktoré sa týkajú investičnej poddimenzovanosti a spôsobu riadenia, nedostatku ľudí, ale oni hovoria, že jeden z problémov, ktorý dehonestuje prácu železničiarov, je, sú vlaky zadarmo. To hovoria odborári a tie železnice sú v takom stave, že možno čoskoro začneme rušiť niektoré spoje, pretože tam nebude mať kto pracovať, pretože nebudeme mať rušňovodičov, pretože výhybkári, ktorí obsluhujú výhybky ručne, a nie, nie na diaľku, automaticky ako napríklad v Česku, no tak jednoducho nebudú výhybkári. Naschvál som použil tento príklad, pretože akékoľvek opatrenie, ktoré prijmete a ktoré je, samozrejme vítané, zo strany tých, ktorých sa týka, tak veľmi ťažko ho vraciate naspäť. Takže keď to zhrniem, nevieme, čo vlastne sledujeme týmto opatrením presne. Druhá vec, poskytujem ho selektívne. Poskytujeme ho na určitý čas a nevieme, čo bude potom. Nevychádzame z analýz. To znamená, že možno pracujeme veľmi neefektívne, a to, čo tu hovorili kolegovia predo mnou, čo hovoril kolega Viskupič napríklad, že to je všetko na dlh, to je skutočne na dlh. Výpadok 40 mil. pre Sociálnu poisťovňu pri jej rozpočte možno nie je veľký výpadok, ale Sociálna poisťovňa dnes nemá na výplatku... výplatu jedenástich dôchodkov, dvanástich riadnych dôchodkov, a nie na trinásty dôchodok. To všetko je na dlh. A inštitúcia, ktorá bude musieť drankať od vlády, aby jej presunula peniaze, aby mohla vôbec vyplácať dôchodky, tak tejto inštitúcie ideme zobrať 40 mil. eur. Ak to má hlavu a pätu, ak si to vieme prepočítať, že sa nám to oplatí koniec-koncov, dobre, poďme o tom hovoriť, ale ja nevidím nič také, preto mám pocit, ako by nás návrhom tohto zákona a vôbec skráteným legislatívnym konaním vláda svojím spôsobom vydierala – však hlasujte za dobrú vec, pomôžme našim poľnohospodárom, hlavne v časoch, keď, keď sa, keď krížom cez celú Európsku úniu vidíme protesty, však pomôžme im. Ale ja sa pýtam, ako môžeme za to hlasovať, keď nemáme na stole to, čo som povedal. Nemáme ciele, nemáme analýzy, nemáme predpoveď, čo sa bude diať v lete. To tu si tu opäť sadneme a budeme znovu v skrátenom konaní niekedy v júni hlasovať o predĺžení odvodových prázdnin do konca roka? A potom čo? Takže na záver poviem toľko, že tento zákon je nepripravený, a ak nám niekto vyčíta, že, že sme o ňom nemohli rokovať napríklad skôr, ešte jednu poznámku predsa, pretože pôvodný zámer bol, aby odvody boli odpustené za február, tak tu padol návrh z opozície, prerušme rokovanie o Trestnom zákone, a nech sa páči, venujme sa tomuto zákonu. Nebol prijatý. Takýto návrh nebol prijatý. K tomu, aké riešenia vidí KDH, ak si povieme, že cieľom je znižovanie cien potravín alebo vyrovnanie cenovej úrovne potravín dajme tomu s Českom aspoň, opatrenia, ktoré navrhuje KDH, to si dovolím nechať nabudúce a by som ich predostrel v niekoľkých bodoch, ale hovorím, nechám si to nabudúce, dnes sa iba pýtam, akým, na základe čoho predložila vláda tento návrh zákona, s akým cieľom a ako si to celé prepočítala. Ďakujem za pozornosť. [10:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanec štyri faktické. Poslanec Čaučík. [10:31] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážený kolega Jozef Hajko, postavil si vo svojom príspevku otázku, o čo ide v tomto návrhu zákona. Chceme mať nižšie potraviny, chceme podporiť poľnohospodárov alebo chceme mať sebestačnosť? Návrh odpustenia sociálnych odvodov je rámcovaný ako opatrenie na zníženie cien potravín. Takto bol predložený, takto bol mediálne komunikovaný, ale ako si správne povedal, na to nemáme zatiaľ žiaden dôkaz ani indície, či za pol roka fungovania odpustenia odvodov to nejako pomohlo. Nevidíme to na cenách potravín, tie neklesli. Vláda hovorí, že sú vysoké, stále musíme robiť ďalšie opatrenia pre to, aby boli nižšie, ale áno, potrebujeme určitú analýzu. A ja si tiež kladiem otázky, či pomáhame týmto návrhom, pomôžeme, ak by sme ho schválili, skutočne tým, ktorí to potrebujú. Prečo práve tieto kategórie ste vybrali? Treba odpúšťať odvody aj výrobcom sladených nápojov v tejto situácii a v tomto kontexte? Vieme, že združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov ide do farmárskeho protestu budúci týždeň a jedna z ich požiadaviek, alebo prečo do toho protestu idú, je aj to, aby odpustenie odvodov išlo všetkým poľnohospodárom. Aj tým, ktorí sú živnostníci, a iným, nielen týmto, ktorí boli selektívne vybratí, takže naozaj nevieme, či opatrenie pomôže, je selektívne. Ja si myslím, že k tomu by mal vystúpiť aj minister pôdohospodárstva, v jednej diskusii som mu to povedal, on povedal, že gestorský výbor je sociálny, voči čomu ja nenamietam, ale obsah, prečo ten zákon prijímame, je pomôcť pôdohospodárom a pomoc zvýšením cien potravín, takže v druhom čítaní budeme počúvať a budeme sa pýtať, aby ste nás presvedčili, že to naozaj má zmysel, a myslím, že by mal vystúpiť aj pán minister Takáč k tejto veci. Ďakujem. [10:31] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Ledecký. [10:33] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec. Veľmi, veľmi pekný príspevok v rozprave. Stotožnil som sa s celým príspevkom. Ja by som reagoval na to, že ako ste hovorili ohľadom, ohľadom toho príkladu vlakov zadarmo, že v podstate nie sú zadarmo a že sami železničiari hovoria, že že to degraduje celý systém. Tak ja som niekoľko mesiacov robil v Rusku, meste Lipeck, a tam mali zadarmo mestskú dopravu a mali zadarmo telefóny, mohli ste volať do celého sveta, kde ste chceli, lebo to mesto bolo nejak v druhej svetovej vojne mesto hrdina alebo niečo také, tak vlastne takúto vymoženosť mali, a poviem vám, že tie autobusy boli totálne zdevastované, som sa čudoval, že ešte idú, a pred tými telefónnymi búdkami, či ráno, či na obed, či večer, vždycky boli veľké rady ľudí, lebo keď je to zadarmo, tak, samozrejme, budem telefonovať. Chcem povedať, že vtedy ešte mobilné telefóny neboli, takže, takže to hovorí, že čo je zadarmo. Ja si ale myslím, že nič nie je zadarmo, nič nie je zadarmo, že to je len taký slogan. A keď aj niečo sa tvári, že je zadarmo, tak zadarmo to nie je a navyše to ani nefunguje, a to, čo ste, pán poslanec hovorili ohľadom tých analýz, my máme na Slovensku 200 funkčných platných analýz. My keď sme vypracovávali víziu a stratégiu Slovenska, taká vrcholná analýza, alebo, alebo vrcholná analýza a zároveň stratégia Slovenska, tak ja verím, že v ten deň ju niekto odložil do šuflíka a vôbec sa s ňou nezaoberal, takže my tie analýzy máme, ale naozaj naučme sa s nimi pracovať, zoberme, vyberme, prečítajme si to a buď zistíme, že to, čo navrhujeme, je úplná blbosť, alebo, naopak, podporme to tou analýzou, a nie realizujme každý nápad. [10:33] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Viskupič. [10:35] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, ďakujem, kolega Hajko, presne ako si povedal, všetko toto, čo sa ide robiť, je na dlh, dlh Sociálnej poisťovne v tomto roku, resp. inak to poviem, potreba dofinancovania Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu je v rozpočte odhadnutá na 1,6 mld. eur, presne ako si povedal, Sociálna poisťovňa z vlastných zdrojov nedokáže vyplatiť už že vôbec trinásty dôchodok, problém má vyplatiť vôbec tie dvanáste a, samozrejme, môže sa zdať, že tých 40 mil. nie je veľa pri jej rozpočte, ale proste je to niečo, čo znovu a ďalej navyšuje, navyšuje proste jej dlh. No a teraz, ale tá úplne základná otázka je, presne ako si povedal, trebalo by zanalyzovať. Ale nad tým všetkým je ešte a je úlohou štátu alebo vôbec schopnosťou štátu dosiahnuť, aby ceny potravín boli nižšie? Jednoducho nie je, my sme videli príklad Maďarska, ktoré sa do toho pustilo, pustilo, Maďarsko sa do toho pustilo úplne extenzívne, dokonca proste vyslovene regulovalo ceny a samo muselo priznať, že jednoducho nemá vplyv nad trhovými silami, nedokáže vlastne vláda tie ceny znížiť a zároveň je ešte potom jedna vec, že otázka, že ak trhové prostredie, ktoré reguluje ceny na 99 %, umožní potravinárom proste realizovať svoju produkciu s vyššími cenami, a to je jedno na všetkých stupňoch, prečo by toto opatrenie ich malo prinútiť, že tie ceny budú nižšie. Proste ten základný cieľ, aby boli ceny potravín nižšie, sa týmto jednoducho nedá naplniť, nedá, nedá zariadiť. Ďakujem. [10:35] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Dostál. [10:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, ja si myslím, že vláda a vládna koalícia žiadne analýzy nepotrebuje, lebo to bol cieľ opatrenia, ktoré presadili pán poslanec Richter a pán poslanec Takáč v minulom volebnom období, vtedy išlo o ceny potravín, teraz už o ceny potravín nejde, teraz ide o zlepšenie konkurencieschopnosti po... sektoru poľnohospodárstva a potravinárstva, čiže na čo sa zaťažovať nejakými analýzami, že či, či to naplnilo tie ciele, ktoré boli deklarované a s ktorými sa toto opatrenie prijímalo, keď si môžme vymyslieť nové ciele, a, samozrejme, že na, na tých päť mesiacov to asi zlepší situáciu v sektore pôdohospodárstva a potravinárstva, no lebo tak akýkoľvek podnikateľským subjektom, keď umožníte znížiť, znížiť odvody, no tak bude to, bude to zo strany tých, ktorých sa to dotkne, brané ako pozitívne opatrenie a asi im to aj, aj zlepší situáciu. Otázka je, že či, či, či to je niečo, čo naozaj prispeje k nižším cenám potravín, zatiaľ to tak nevyzerá, nie sú na to žiadne analýzy, resp. v informačnom materiáli, ktorý som spomínal, ktorý bol prerokovaný vládou Ľudovíta Ódora v júni 2023, to vychádzalo, že nie. Vtedy ministerstvo financií tvrdilo, že nie, že to nie je účinné opatrenie. A veľmi ma teda zaujalo, čo ste hovorili o tom, že ako to bude pokračovať, lebo to je veľmi pravdepodobné, že niekedy v júni tu máme ďalší návrh na skrátené legislatívne konanie, kde sa bude opäť hovoriť o mimoriadnych okolnostiach, hroziacich škodách štátu, a bude sa to predlžovať, zase bude tu príležitosť odprezentovať ako politici vládnej koalície chránia občanov, pomáhajú im, pomáhajú pôdohospodárom, pomáhajú potravinárom. [10:37] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou poslanec Hajko. [10:39] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie. Ja sa vyslovím k trom veciam, na základe vašich slov. Prvá vec, k analýzam, my nemáme úctu k analýzam. My robíme tie analýzy dlho, zásuvky a nepoužívame ich. Ja som s pánom Ledeckým hovoril viackrát aj pred tým, ako som sedel na tomto mieste, a skutočne on sa snažil počas svojho pôsobenia aspoň tú vrchnú analýzu, tú najvyššiu brať vážne a vyžadoval to aj od ostatných. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, áno, Sociálna poisťovňa je vo veľkých problémoch, však nie je to nič nové, dopláca sa na fungovanie Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu už dosť dlho, ale tá situácia, plán rozpočtu, ktorý sme tu mali predložený koncom minulého roka, je taká, že Sociálna poisťovňa každé piate euro, ktoré vyplatí tento rok, bude musieť žiadať od vlády a budúci rok, každé štvrté euro, to je z údajov Sociálnej poisťovne. A posledná poznámka. Áno, áno, kolega Viskupič, máš pravdu. Trh je dôležitý, preto aj opatrenie, ktoré presadzuje KDH, je, uvoľnime priestor trhu. Trh je dôležitý, konkurencia, konkurencia je dôležitá. Nie je lepšie opatrenie na, na stabilizovanie cien, na znižovanie cien ako fungovanie trhu. Samozrejme, že ak ten trh nefunguje, tak musia nastúpiť inštitúcie. A my ich tu máme. Ak nemajú právomoci, tak im tieto inštitúcie... tak tieto inštitúcie právomocami posilnime. Ďakujem, skončil som. [10:39] Andrej Danko Ďakujem. Poprosím o kľud v sále. Najmä pána Gröhlinga. (Povedané so smiechom.) Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [10:39] Erik Tomáš Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja naozaj neviem, mám pocit, že vy už ste tak posadnutí tými prezidentskými voľbami, pretože všetko, čo sa teraz prijíma a robí, tak súvisí s prezidentskými voľbami. Pán Štefunko, tak ako vás správne upozornili aj vaši kolegovia z opozície, toto opatrenie už bolo schválené prvýkrát v minulom roku, keď bola aj strana SMER, aj strana HLAS v opozícii, a tuto pán Hlina hneď povedal, že to určite podporili iba kollárovci, on tak na prvú, viete, pán Hlina to vždy to dáva, tak, pán Hlina, vás chcem informovať, že prešlo to tak, že hlasovalo za tento zákon 101 poslancov, 101, čo je, fakt musíte uznať, vážna ústavná väčšina, napr. okrem teda spomínaných kollárovcov aj celé hnutie OĽANO to podporilo, SaS-ka nie, to je pravda, čiže len, aby sme si boli presní, a vtedy nikto, nikto nenamietal to, čo namietate vy, teda tú kofolu, keď to tak poviem, a minerálky, pretože ako keby ste to spolu spájali sladené nápoje, len tak k tej SaS-ke ešte sa chcem vrátiť, lebo viete, opäť je to o tom, že majú možnosť podporiť odvodovú úľavu, to je ich hlavná agenda, s ktorou už roky pracujú v politike, a musím opäť dodať, že SaS-ka nikdy, nikdy neznížila žiadne odvody, nikdy nepresadila žiadne zníženie odvodov. Teraz opäť, keď majú túto možnosť, tak tvrdia, že je to nesystémové a podobne. A Marián Viskupič hovorí stále, že toto nie je riešenie, toto nie je riešenie. No ale, aké riešenie je?! Však predložte to riešenie, ako pomôcť buď cenám potravín, alebo tým potravinárom ako takým. Áno, ide jednak o snahu znížiť ceny potravín alebo o pomoc potravinárov, aby sme sa na tom ujednotili. Boli ste vo vláde v čase, keď bola tá inflácia naozaj vysoká, už som to tu niekoľkokrát hovoril, v roku 2021 a v roku 2022. Čo ste urobili pre zníženie ceny potravín? A tá potravinová inflácia bola neskutočne vysoká. Vy len všetko komentujete, že toto nie je riešenie, ale sami žiadne riešenie nepredkladáte, takže je to také trošku farizejské. A, pán Hlina, odpoviem aj vám, lebo áno, je to taká tá vecná pripomienka aspoň jedna z vašich úst, že čo s tými nápojmi sladenými, vy tak vypichujete tú kofolu, keby som povedal, že vy ste sa spýtali otázku, že prečo tú kofolu, keď ju miluješ, nie je čo riešiť, lebo vy, tak ako ste vy teraz robili tej kofole reklamu už niekoľko dní, to hádam nikto, len viete, vo vašom prípade musím skonštatovať, že aj zlá reklama je reklama, lebo asi Kofola by vás veľmi do reklamy nechcela. No, poviem vám to tak, pán Hlina, poviem vám to tak, že, no tak, keď sú oslobodené od daňových úľav nealkoholické nápoje, tak ako to ináč má byť? Čo teraz máme povedať, že na kofolu to neplatí alebo na budiškú to neplatí, však už buďte trošku rozumný v tých argumentoch. Oslobodené sú od odvodových úľav nealkoholické nápoje, tak ako to bolo aj v prvom prípade, tak je to aj teraz. To je celé. A tých, ktorých sa to netýka, je výroba alkoholu, vína, piva a sladu. Tých sa netýkajú tie odvodovú úľavy. No tak to je pravidlo, ktoré tu je. Takže ešte raz, kofolujete tu a zase tak svojím spôsobom, ja už fakt nechcem do vás viac ísť, ako je nevyhnutné, len prídete tu a hovoríte, len aby ste hovorili. Ale dobre, tak som, dúfam, že vysvetlil. Ale to posledné, čo chcem ešte povedať v tom krátkom príhovore, je, že áno, príde pán minister pôdohospodárstva Takáč, je to najmä jeho agenda. Ja to predkladám najmä kvôli tomu, lebo sa to týka novely zákona o sociálnom poistení, ide o sociálne odvody. Pán minister Takáč príde v druhom čítaní a vystúpi a bude hovoriť aj o analýzach, aké to má vplyvy a podobne, takže ja vás len z tohto miesta môžem poprosiť, podporte to aj v prvom čítaní, ešte raz, v prvom prípade, ešte keď to bolo v opozícii predkladané, pretože vláda nerobila s cenami potravín, samozrejme, nič, tak to získalo podporu 101 hlasov, ja vás chcem poprosiť o podporu. Je to, samozrejme, na vás a v druhom čítaní budeme sa baviť ďalej. Ďakujem pekne. [10:39] Andrej Danko Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (tlač 151). Prosím poslanca Romana Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, poslanca Mažgúta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Ďalšou v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslankyňa Dana Kleinert, ktorú poprosím o vystúpenie a pripraví sa pán poslanec Dubéci. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [10:47] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci... Je tu nejaký pán minister? (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam určeným pre ministrov.) ... vážený pán minister, vážení poslanci, vážené poslankyne, trošku ma mrzí, že pri prejednávaní týchto zákonov, týchto návrhov zákonov, ktoré o chvíľku, príde nie priamo pani ministerka, ale tá je, teda ako všetci vieme, na služobnej ceste a ako už celkom veľká časť Slovenska vie, máme ďalšiu hanbu. Takže ja len verím teda, že dnes sa jej bude dariť na tej konferencii oveľa lepšie, ako sa jej darilo včera, pretože Slovensko si nie úplne zaslúži takúto reprezentáciu. Ale teda poďme ku navrhovaným zákonom. Navrhovaný zákon hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo fonde pre umenie, a to konkrétne z troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť nominovaní radou fondu. Včera tu zaznelo celkom veľa vecí o fonde pre umenie, a tak ja by som si dovolila trošku teda nás dostať do obrazu, že čo to je fond pre umenie. Je to inštitúcia, ktorá funguje princípom tzv. predĺženej ruky, kde o podpore konkrétnych umeleckých projektov rozhodujú odborníci a odborníčky v danej oblasti. Tí sú vyberaní a najmä nominovaní spomedzi profesijných organizácií. Fond pre umenie poskytuje finančné prostriedky na podporu, šírenie, prezentácie, výskum aj tvorbu a rozvoj umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Včera tu vo faktických poznámkach na moju kolegyňu Zoru Jaurovú padlo niekoľko kvázi argumentov na nie transparentnosť fondov. Všetko sú to však zvláštne otočky od reality a svedčia o neznalosti reagujúcich o tom, ako fond funguje. A to je v tom lepšom prípade. V tom horšom je to zámerné nepravdivé tvrdenie s cieľom manipulácie. Tu je pár faktov na vysvetlenie napríklad ku kontrole hospodárenia fondu. Keďže fond poskytuje verejné prostriedky, podlieha kontrole štátnymi orgánmi. Vo fonde za posledných osem rokov prebehla kontrola poskytovania finančných prostriedkov za roky ’16 až ’20, a to tromi kontrolnými orgánmi, konkrétne úradom vládneho auditu, ministerstvom kultúry a protimonopolným úradom. Aktuálne prebieha kontrola Najvyšším kontrolným úradom zameraná na roky 2021 až 2023 podpornej činnosti. A zároveň teda fond odpočtuje ministerstvu kultúry a aj ministerstvu financií na mesačnej a aj ročnej báze nakladanie s finančnými prostriedkami a kontrolu hospodárenia navyše zabezpečuje aj daná dozorná komisia fondu, v ktorej sú všetci členovia a členky menovaní priamo ministerkou kultúry. Takéto sú fakty aj o kontrole. Ale teda vráťme sa opäť k tomu konkrétnemu návrhu. Ten hovorí o zmene počtu členov dozornej komisie vo fonde pre umenie, a to konkrétne z tých troch menovaných ministerstvom kultúry na päť, pričom títo dvaja majú byť teda nominovaní tou radou. Vo svojej podstate sa tento návrh poslancov SNS, HLAS-u a SMER-u so zvýšením počtu členov dozornej komisie javí ako v podstate nezaujímavý a v kontexte ostatných predkladaných návrhov priam v rozpore s tým, čo už viackrát deklarovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s jej kolegami pánom Machalom, Bernaťákom či straníckym kolegom Michelkom, že do fondov treba priniesť viac kontroly zo strany ministerstva. Čo tým presne myslia, sa však ukazuje v priebehu času. Ministerka kultúry v podaní SNS sa tak zapísala svojou, prepytujem, prácou pre rezort, že po pár týždňoch vo funkcii vznikla aj otvorená výzva na jej odstúpenie. V ostatné dni signatári výzvy odovzdali na ministerstvo jej podpisy. Výzva na odvolanie Martiny Šimkovičovej mala tých podpisov v čase odovzdania 188 494 a tie sú zozbierané za púhych desať dní v tomto januári. Bojím sa, že súčasná ministerka aj tento rekord jednej z najväčších a najrýchlejších petícií na Slovensku bude brať ako víťazstvo, ale teda, žiaľ, víťazstvo to teda pre nás pre nikoho nie je. Jej pôsobenie v tejto funkcii je našou národnou tragédiou a to je teraz len niečo cez sto dní vlády. Vo výzve ľudí na jej odstúpenie sa priamo spomínajú aj snahy o neprofesionálne a nikým neprediskutované zásahy do Fondu na podporu umenia. Fond pre umenie pracuje s cirka s 20 mil. eur ročne. V kontexte výšky prijímaných a zároveň nepodporených žiadostí, napríklad je to 20 mil. ku 65. mil., v takej výške sú tie žiadosti, je to veľmi málo. Avšak v kontexte ministerstva chápaného ako dŕžavy, ako zdroja financií v rukách Slovenskej národnej strany a jej konšpiračnej družiny, je to už číslo celkom zaujímavé. Do toho, keď si predstavíme dourážaných neúspešných žiadateľov o podporu svojich projektov, ktorým navyše komisia v hodnotení napíše, že projekt nemá požadovanú kvalitu, a títo dourážaní ľudia sa dostanú k riadeniu ministerstva kultúry, ktoré má fondy takpovediac pod sebou, tak nám vzniká celkom vražedný kokteil smerovaný k zlikvidovaniu podstaty fondu, jeho nezávislosti. Ja chápem, že mať kontrolu nad peniazmi, ale zároveň ideologicky môcť ovplyvňovať niečo, čo bolo doteraz od vás nezávislé, je veľmi lákavé a dalo by sa povedať, priam diabolsky lákavé. Každý, kto sa len trochu vyzná v systéme ako sa o projektoch, o projektoch, nie žiadateľoch, rozhoduje, vie, že fond má na to jeden z najtransparentnejších procesov. Vždy sa dá diskutovať o vylepšení, avšak siahať na nezávislosť, ako sa to teraz deje, je veľmi nebezpečné. Prázdne reči o podpore zdravej, haló, slovenskej a tradičnej kultúry sú len takým balastom. Neskočme im na to. Dám vám pár čísel. Z cirka dvadsaťmiliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 napríklad na knižnice, na knižnice sumou 2,2 mil., čo je hneď jedna desatina z toho rozpočtu, na tradičnú kultúru a neprofesionálne umenie viac ako 1,6 mil. eur, na naše múzeá a galérie vyše 1,1 mil. eur, na literatúru išlo vyše 1,8 mil. eur. A to sa stále bavíme o balíku 20 mil., pričom percentuálne najvyššia úspešnosť žiadateľov medzi rokmi 2016 až 2023 je z Banskobystrického a Žilinského kraja, takže môžeme byť spokojní aj v tomto smere a neskočiť na falošné argumenty o nutnosti väčšej podpory tradičného a národného, lebo to už podporované je. Tento systém skrátka funguje dobre a trojčlenná dozorná rada nepotrebuje byť rozšírená o ďalších dvoch členov. Včera tu zo strany koalície padlo aj tvrdenie, že chcú v tomto návrhu demokratizáciu pri výbere tých členov, keďže teraz sú všetci nominovaní ministerstvom kultúry a v návrhu majú byť tí dvaja nominovaní radou. Ale ak by toto bol skutočný záujem predkladateľov, tak na to predsa netreba pridávať ďalších dvoch a míňať zbytočné peniaze, zmeňte to teda na dvoch nominovaných, napríklad ministerstvom kultúry a jedného radou a máte to vybavené. Tiež treba povedať, že všetky tieto navrhované zmeny idú bez akejkoľvek diskusie od odbornej obce počnúc, cez rady a komisie fondu, riaditeľom končiac. Ako som už spomenula, vytvárate zbytočné náklady navyše, finančné, nových členov treba aj zaplatiť, ale aj administratívne sprocesovať a tak ďalej. Alebo je to len nejaká pripravovaná trafika? Lebo načo nám je návrh zákona, ktorý nič nerieši, ničomu nepomáha a iba nám aj finančne zbytočne zaťažuje štátny rozpočet. Načo je to dobré? Prečo tu máme poslanecký návrh vládnej koalície, nie však napríklad vládou? Človeku sa natíska jedna odpoveď. Opäť raz tu niekto obchádza medzirezortné pripomienkové konanie, však áno. Čo môžeme čakať? Prídu k tomuto pomerne nezaujímavému zákonu pozmeňováky na poslednú chvíľu? Pán Michelko už aj verejne deklaroval, že áno, tak čakáme, teda čo to bude. Čo to bude ešte, to vie táto koalícia, avšak pri doterajších skúsenostiach s ministerkou a jej najbližšími spolupracovníkmi to neveští nič dobré, nič zdravé, ani protislov... ani proslovenské, ale ani národné. Takto v tejto forme je táto zmena absolútne nepotrebná a iba vyhadzuje peniaze von oknom. Ale možno len máte za lubom oveľa viac, ako len pridať dvoch členov do dozornej komisie, a to je tom, o čom tu hovoríme, že asi sa ešte niečo dozvieme. Poslanci a poslankyne koalície, ak chcete naozaj pomôcť žiadateľom pri získavaní projektov, ako to tu včera padlo, že sú aj nespokojní, ak chcete naozaj pomôcť zvýšenému prijímaniu pozitívnych správ od fondu pre umenie, tak navýšte rozpočet fondu pre umenie. Je to riešenie jednoduché a výsledky uvidíte okamžite, pretože nezávislosť rozhodovania odborných komisií je zaručená a dáta hovoria jasne. Nemôžu byť podporené všetky žiadosti, pretože logicky, keď sú žiadosti v objeme 65 mil. a peňazí na prerozdelenie podľa daných kritérií je 20, tak skrátka to nesedí. Je jasné, že ani len kvalitné projekty všetky nemôže byť podporené, čo je veľká škoda pre Slovensko. To bude to proslovenské, keď sa stane. A dám ešte malú radu na záver, a kde budem aj trošku osobná, pretože reagujem na osobné vyjadrenia v médiách napríklad pána Michelka. Pán Michelko, ono je fakt dobré sa neofučať, ak dostanete ako autor žiadateľ zamietavú odpoveď od komisie, zvlášť ak vám píšu, že je to projekt nízkej kvality. Je lepšie sa zamyslieť a skúsiť projekt podať aký? Projekt kvalitný. Stalo sa to už mnohým z umeleckého a kreatívneho prostredia a verte, že naozaj takýchto ľudí z branže je fakt veľa, ktorí nedostali granty, veď aj dáta nám o tom hovoria. Ale len pár z nich na čele s vami sa ide mstiť, ohovárať a rozprávať verejné bludy o fondoch. Tí druhí sa zamyslia nad sebou a podajú odborne lepšie pripravené žiadosti. Avšak len vy a táto koalícia a ministerka kultúry idete rozmontovávať systém a prihrávať vlastným a to bez hanby, že nerozumiete tomu, čo kultúra, a aj tá slovenská, naozaj je. Preto, ako hovorím, vážení poslanci a poslankyne koalície SMER, HLAS a SNS, ak chcete naozaj pomôcť umeleckému prostrediu na Slovensku, tak navýšte fondu pre umenie rozpočet. A jeho nezávislosť v rozhodovaní nechajte na pokoji. Ďakujem pekne. (Potlesk. Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) [10:47] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Skúsime ešte faktické. Štyri faktické, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť. Prvý, pán poslanec Jarjabek. [10:47] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, taká ste boli prísna na nás. Tak len tak jednou... A často ste používali slovo nezávislosť. No ja by som len chcel teda povedať veľmi slušne, že nezávislosť je vtedy nezávislosťou, keď je akceptovaná obidvomi stranami. Ak tou jednou stranou tá nezávislosť akceptovaná nie je, a to je teraz úplne jedno ktorú, a nemyslím to vôbec politicky, ale profesne, čo sa týka fondov, tak asi niekde je chyba. A tá nezávislosť nie je akceptovaná veľmi dlhodobo. Ja by som skôr teraz použil slovo v rámci fondov nedôvera. Tá nedôvera v komisie, tá nedôvera v posudzovanie môže byť zdôvodnená alebo nezdôvodnená. V každom prípade tuná treba niečo spraviť s týmto problémom preto, lebo tento problém nevyrástol včera ani predvčerom. Tento problém sa tu dlhodobo motá zhruba desať rokov. A desať rokov hovoríme, aj, aj to bolo niekoľkokrát riešené nielen pri tomto fonde, ale aj pri iných. Čiže čosi spraviť, aby tá nedôvera spoločnosti zmizla. A keď zmizla... keď zmizne nedôvera, tak zrejme budeme môcť hovoriť aj o tej nezávislosti, preto, lebo tá nezávislosť bude akceptovaná obidvomi stranami, čo zatiaľ nie je. Proste tam ide o nedostatočné zdôvodnenie pre tých nespokojných, ktorí jednoducho nie sú ochotní akceptovať na základe tých zdôvodnení, že tie ich projekty nie sú dobré. Toto tuná chýba a my musíme zastupovať tých nespokojných. Preto, lebo tí spokojní, tých spokojných nie je prečo zastupovať. A toto ste vy v tom svojom referáte absolútne nespomenuli. Čiže ako s tým slovom nezávislosť by som asi teda narábal iným spôsobom. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Michelko. [10:47] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Dúfal som, že táto debata bude vecná, neosobná, ale dobre. Keď som bol takto vyvolaný, alebo chcem povedať, neviem, ako to kolegyňa Kleinert myslela, ja ako osoba som nikdy nežiadal na seba, na svoje rukopisy grant, aj keď mám osem kníh, nikdy neboli podporené. A, samozrejme, nemám s tým problém. Ale čo sa týka projektov, ktoré som žiadal, ja, samozrejme, chápem, že nie všetko môžu byť podporené, pretože je obmedzený počet, teda suma. Ale budem v druhom čítaní verejne deklarovať a na príkladoch ukazovať, čo všetko podporené bolo a čo všetko podporené nebolo. A to som naozaj zvedavý, ako budú reagovať minimálne poslanci z KDH, ktorí možno ani netušia, a teda naozaj najviac ma štve nie to, že nie sú všetky veci podporené, ale že častokrát tie najkvalitnejšie podporené nie sú a tie veľmi priemerné a podpriemerné sú. A na toto mám množstvo argumentov. Ďakujem. [10:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [10:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, pani poslankyňa, pre nich sú niektoré kvalitné veci tie hoaxy, čo šíria na Facebooku a tie ich bludy. Oni, oni naozaj žiadali od fondu takú podporu na také bludy, že to nemá obdobu. Budú vám rozprávať, že oni nebudú útočiť a čakali vecnú, no... Vaša rozprava bola pre mňa veľmi faktická, veľmi presná, veľmi odborná. Práve oni aj v ich faktických urážajú a aj včera to, čo predvádzali, jak urážali pani poslankyňu, viete, ja, ja som si všímal celý čas pána Michelka, keď ste rozprávali, a rozprávajú o nás, že by sme sa mali vyšetriť, že sme psychiatrickí pacienti, pozrite si tú rozpravu, keď ste rozprávali, a pozrite si pána Michelka. Stojí vám to za to. [10:58] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Štefunko. [11:00] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Dana, mala si výborný prejav. Žiaľ, posledné časti som už nezachytil, lebo sa zbiehali koaliční poslanci, ktorí proste nie sú zvyknutí sedieť. To znamená, že keď prichádzajú, tak robia strašný hluk. A ja by som bol rád, aby si to mohla dopo... (Reakcia z pléna.) A nielen koaliční poslanci, pardon. Ďakujem. [11:00] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Poslanec Malatinec. [11:01] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolegyňa, dovoľte, aby som, a oslovím vás takto, pretože vás považujem, že robíte v umení, a mal som pocit, že hovoríte a poučujete nás tu, ako by sme nevedeli nič o umení. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, poprosím vás, troška utíšte sálu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, kľud v sále, ešte dve faktické. Pán Malatinec, nech... Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa, hovorili ste o nezávislosti v rozhodovaní. To vám nikto neberie ani to nechceme zobrať. Ale keď hovoríte o nezávislosti v rozhodovaní, tak niektorí žiadatelia sa obracajú, že argumentujete, nezávislosť v rozhodovaní, ale to rozhodovanie je závislé na štátnych peniazoch, ktoré sú vo fonde. A je úplne legitímne, že sme sa rozhodli, kolegovia, z vládnej koalície, poslanci, že tú dozornú radu rozšírime. Keď nikto nepovedal včera v diskusii, že sme tvrdili, že je to netrans... že tvrdíme, že je to netransparentné. Nikto to nepovedal. Vytrhli ste to z kontextu. A máte aj mylné informácie ohľadne fondu, pretože 20-miliónový rozpočet, ktorý je vo fonde, tak požiadavka na finančné zdroje do fondu je nie 65 mil., ste vraveli, ale 80 mil., a to už dlhodobo tento deficit. Nikto nepovie aj to, že keď sa rozprávame o pláne obnovy pre kultúru, tak pani ministerka Milanová, ktorú nikto nikdy nevidel vo verejnom priestore, nedokázala navýšiť zdroje. A to hovorím na margo toho, lebo ja viem, že to sú dve rozličné veci. Ale keď už hovoríte politickým jazykom, tak si pripomeňme aj toto, že kultúre by sa oveľa lepšie žilo, keby pani Milanová mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:02] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kleinert s reakciou. [11:02] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. (Ruch v sále.) Ja by som chcela poprosiť kolegov a kolegyne, aby trošku sa stíšili, lebo predsa len je to také nedôstojné, keď sa tu tak navzájom nepočúvame. Vopred vám ďakujem. Ďakujem. Rozprávame sa tu o aj o akceptácii výsledkov alebo hodnotenia odborných komisií. Ja si myslím, že to je veľmi dôležité, hovoriť o tom, že ja, samozrejme, chápem, že keď niekto nedostane projekt, hoc ako je kvalitný, je nespokojný a tým pádom akože je ťažké si povedať, že, že okej, možno som mohol spraviť niečo lepšie, alebo okej, budžet je nízky, tak tým pádom som nedostal a ľahšie je potom zvaľovať vinu na druhého. Ale tie fakty sú jasné. Tie odborné komisie sú nominované odbornými organizáciami. Každý rok je komisia iného zloženia pre daný segment, to znamená, že oni sa ani nestretnú akože rok po roku rovnaká komisia. Zároveň každý, kto to pozná, tak vie, že tam dokonca pri väčších projektoch, už nad niekoľko tisíc eur, sú dokonca aj osobné pohovory s tou komisiou. Zároveň vy musíte deklarovať rozpočet von naozaj podrobný, v podrobných položkách, a to nehovorím o vyúčtovaní a týmto naozaj pozdravujem veľmi poctivé úradníčky fondu pre umenie, ktoré si fakt pozrú každý jeden cestovný lístok. Čiže tie financie zrovna v týchto fondoch sú naozaj používané veľmi jasne, transparentne preukázateľne. Čiže ak chcete teda zvýšiť počet podpory, podporených projektov, tak po prvé zvýšte teda ten rozpočet, ktorý je požadovaný, resp. 65 mil. bolo teraz žiadaných na tie projekty, nie na celý fond. Ale zároveň možno je tu otázka vzdelávania, ktorému sa tuto nikdy nevenuje. A pani ministerka je teraz na jednej konferencii o vzdelávaní v umení a kultúre, ale teda jej prínos je tam celkom nulový, takže poďme sa baviť o tom, ako robiť dobré, kvalitné projekty, takže... A áno, pri pláne obnovy, kde bola nula, my ako PS-ko sme to naozaj veľmi výrazne kritizovali. Ďakujem pekne. [11:04] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vzhľadom na čas prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu. Po hlasovaní budeme pokračovať vystúpením ďalších dvoch pánov poslancov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, budeme hlasovať. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, pán poslanec Dubéci, mám tu... Tento je aktuálny procedurálny návrh? Áno? Ešte sme o ňom nehlasovali. Len vám poprosím, žiadate v mene troch poslaneckých klubov, keby ste mi mohli iba povedať ktorých. (Reakcie z pléna.) SaS, PS a KDH, žiada pán poslanec Dubéci v mene týchto troch poslaneckých klubov vypustiť bod č. 52, tlač 160, novela zákona o pobyte cudzincov, a o jeho zaradenie do programu nasledujúcej riadnej schôdze. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia.) Ďakujem veľmi pekne. Schválené, tento bod sa z rokovanie tejto schôdze vypúšťa a bude zaradený ako riadny bod nasledujúcej aprílovej schôdzi. Pristúpime teraz k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 139). Poprosím pána poslanca Jozefa Cecha, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 139.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 88, proti 35, zdržalo sa 17, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 87, proti 32, zdržalo sa 21. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovanie v druhom čítaní. Navrhujem, aby ste tento vládny návrh zákona (tlač 139) prekovali dnes o 14.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Teraz poprosím. Hlasujeme o návrhu, aby sme o tomto zákone rokovali v druhom čítaní dnes o 14.00 hod. (Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za 76, proti 41, zdržali sa 6, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme to pred chvíľkou určili. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred tým, ako budeme pokračovať chcem sa spýtať, na pulte pána podpredsedu Šimečku sme našli takýto jeden červený zápisník. Nechceme ho otvárať ani čítať, sú tam nejaké poznámky. Ak niekomu patrí, tak aby si ho prišiel zobrať, aby sme vám nevošli do nejakého vášho súkromia. (Reakcie z pléna.) Pán Dubéci, nech sa páči. (Ruch a smiech v sále.) Pán Blaha je spokojný, že to má správnu farbu, áno, ďakujem veľmi pekne. (Smiech v sále.) Kolegyne, kolegovia, absolvovali sme hlasovanie o všetkých bodoch, o ktorých sme rokovali, preto teraz po krátkej prestávky, trojminútovej, 11.15 hod. budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní. Ešte poprosím predsedov výborov, aby nás informovali, kedy zvolajú jednotlivé výbory. (Krátka pauza.) Prosím, ešte aktivovať schôdzu, potrebujú predsedovia výborov. Zapnite ešte, prosím, možnosť prihlásiť sa predsedom výborov do rozpravy. Pán predseda Richter. [11:04] Ján Richter Ďakujem pekne. Sociálny výbor je zvolaný na 13.00 hod. v obvyklej miestnosti. Na 13.00 hod. preto, že musíme počkať na výsledok ústavnoprávneho výboru. Ďakujem. [11:08] Peter Pellegrini Ďakujem pekne. Pán predseda Čellár. [11:08] Miroslav Čellár Ďakujem. Pozývam členov ústavnoprávneho výboru na 12.00 hod. do zasadačky. [11:08] Peter Pellegrini Ďakujem veľmi pekne. Pokračovať budeme o 11.15 hod. vystúpením pána poslanca Dubéciho, ktorý je ešte prihlásený písomne do rozpravy. (Prestávka.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (tlač 151). Ďalší v rozprave vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Dubéci. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [11:16] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, kolegovia, kolegyne. Dobrý deň, pán predsedajúci, ďakujem za slovo, a teda som rád, že kultúra dostala taký prime time v parlamente, že pred takou plnou miestnosťou vieme o nej diskutovať, a ja budem krátky vzhľadom na iné povinnosti, ktoré nám vyplývajú z aktuálnych výsledkov rokovania vlády, tak ja si dovolím reagovať na pár argumentov, ktoré tu možno odzneli aj od kolegýň, teda ktoré tu, myslím, že vecne, veľmi jasne reagovali, a teda z faktických poznámok, ktoré povedal aj pán Jarjabek a ďalší. A na úvod taká zásad... základná ako poznámka, že povedzme si úprimne, že toto nie je úprimný návrh, lebo ja, ja mu nerozumiem, popravde nerozumiem, že pokiaľ čítam tú tlač, ktorá ide do prvého čítania, tak tam je proste jedna administratívna zmena. Ako pán Malatinec aj spomínal, však je to len proste zlepšenie nejakej kontroly, niečo proste, nejde nám o nezávislosť, rešpektujeme ten systém, robíme nejakú technickú zmenu. Na tejto úrovni by to možno bol aj v zásade, neviem, povieme si to, zbytočné, ale bavme sa. A potom, potom je tu celá tá separátna úroveň diskusie, ktorú vidíme mimo najmä parlamentu, a to je pán Michelko, a, samozrejme, na čo má plné právo, hovorí o rôznych veciach, ktoré vidí, nejaké pochybenia v tom fonde a tak ďalej. Aj pán Jarjabek opäť hovorí o nejakých problémoch, na ktoré má plné právo, to nikto nespochybňuje. Len ja nerozumiem tomu, prečo nie sú predmetom tej aktuálnej diskusie, ktorá prebieha tu. Normálne, že toľko neurčitkov, ktoré ja som počul v rozprave zatiaľ od vás, páni kolegovia z vládnej strany, z väčšiny, a to ako v dobrom vravím, že ako sa dá na to reagovať, lebo reálne, povedzme si rovno, to, čo sa tu chystá, je, že vy si chcete jedno prvé čítanie akože vybaviť rýchlo, nech tu okolo toho nie je veľký neporiadok, nech sa mesiac akože, nech vám to mesiac nehnije vo verejnom priestore, nech o tom mesiac nie je diskusia, čo vy navrhujete, a potom niekedy o 19.00 hod. večer, pred poloprázdnou miestnosťou príde nejaký poslanec, navrhne tu 51 novelizačných bodov, ktoré sa možno cez noc zjavia v spoločnej správe výborov, my si to budeme ráno študovať a potom sa tu budeme chytať za hlavu. A, prepáčte, ale toto jednoducho nie je poctivá taktika. Ak sa chceme o tomto baviť, bavme sa, je to absolútne legitímne, že tento parlament, ktorý rozhoduje o peniazoch, proste rozhoduje o tých miliardách, samozrejme, že máme právo sa pýtať na to, čo sa deje vo fonde, ale jednoducho nie takýmto spôsobom. Naozaj že nie. Toto tu musí odznieť. Ak, pán Michelko, ak máte nejaké zásadné, vidíte nejaké zásadné problémy, tak ich povedzte v prvom čítaní. A najmä, najmä tie obrovské problémy, ktoré chcete adresovať, tak ich adresujte v tom legislatívnom a právnom texte, o ktorom budeme diskutovať, lebo je tu nejaký problém, je tu nejaké riešenie. A budeme sa baviť o tom, že či ten problém nadväzuje na to riešenie a naopak. A momentálne toto tu celé, čo robíme, je divadlo. Normálne toto tu je divadlo. Lebo ak sa bavíme len o tom, že ideme, momentálne naozaj sa bavíme o tom, že sú nejaké veľké problémy na fonde pre umenie, ktoré budeme momentálne riešiť zvýšením, počtom dvoch ľudí. A to ako mi, mi akože nefunguje to. To je jedno s druhým, akože nespája sa, lebo zrejme proste, ak sú tie veľké problémy, chcete robiť veľké riešenia, o ktorých nám teraz momentálne nepoviete, to je tak fakt. A prosím, ak to tak nie je, ak sa tak mýlim, tak pán Michelko alebo pán Jarjabek, alebo hocikto z predkladateľov, prosím, nech sa prihlási do rozpravy alebo nech vo faktickej, len nech mi povie, pán Michelko, viete mi sľúbiť, že nebude veľký pozmeňovák v druhom čítaní? (Reakcia navrhovateľa.) Poviete mi. Dobre, tak som zvedavý. Dajme si, len ako nech je to fér, nech sa vieme všetci baviť na obidvoch stranách tejto diskusie o tom, o čom to reálne je. Tak tento úvod a potom ja len akože tri teda krátke poznámky k veciam, ktoré odzneli od kolegov. Nie je akceptovaná nezávislosť fondu. Chcel by som vedieť, kým nie je akceptovaná nezávislosť fondu. Nejakí ľudia, vo veľkej miere, veľa, tak, prosím, keby sme sa vedeli baviť aspoň v nejakých relatívne ako konkrétnych parametroch, lebo že nejakí ľudia sú niekedy spokojní... nespokojní, tak tu môžme mať diskusiu o každej štátnej inštitúcii zriadenej v tejto krajine, lebo každý je s ňou niekto nespokojný. Tak, prosím, akože pomenujme to. Čo bolo podporené, nás zhrozí a budeme šokovaní, nechápem, prečo sa o tom musíme teda baviť v druhom čítaní, a najmä ako to súvisí s tým, že dáme teda tých dvoch extra ľudí do dozornej rady. Som veľmi zaujímavý, keby ste mi možno na to reagovali. Ale opäť kauzálne to celé nesedí, a teda myslím si, že chápeme, kde je ten problém a čo tam chýba. A teda, pán poslanec Malatinec, ktorého ako ja rešpektujem, a teda aj skrz jeho pôsobenie na kraji banskobystrickom chápem, že sa o tému kultúry zaujíma. Ale ak dovolíte, ja len mám také pozorovanie, že to, čo vravíte vy, pán poslanec Malatinec, nie je úplne to isté, čo vravia vaši predkladatelia, lebo ak vy vravíte, že rešpektujete. Jasné. Lenže ak vy vravíte, že rešpektujete nezávislosť toho fondu, to je skvelé a takisto to vnímam aj od pani poslankyne Laššákovej, ktorá však s fondom, ako keď bola ministerka, veľa pracovala a urobila tam nejaké kroky. Tak tam vidím jednu časť predkladateľov a potom vidím druhú časť predkladateľov, ktorí robia politické tlačovky a útočia na podstatu toho fondu a musím sa priznať, že zo strany nás ako opozície nie je úplne zrejmé, že prečo vlastne ste v jednom balíku. Tak ako mi to vysvetlite, že čo sa, ako urobte, čo chcete teda, ale možno by som teda potreboval v tomto nejakú, nejakú orientáciu, ak teda sa niekto pre to odhodlá. A na záver taká poznámka teda. Aj ja teda som pracoval v organizácii, ktorá si žiadala o projekty z FPÚ, nie, takisto ako aj pán Michelko, ktorý si žiadal o fondy, teda o podporu z fondov FPÚ, to je úplne normálne, je to legitímne, nejaké projekty podporené boli, nejaké projekty podporené neboli. Ale nemyslím si, že našou úlohou je zastupovať tých nespokojných ľudí. Akokoľvek to znie ako kontraintuitívne, našou úlohou je sledovať, že či sa systematicky niečo zlé v tom fonde deje. Z povahy veci, pokiaľ je viac žiadostí, ako je peňazí, vždy budú nejakí nespokojní ľudia, vždy bude niekto neúspešný, matematicky sa to inak nedá. A teraz tá otázka je, že či tých 40 mil. eur, ktoré neboli podporené, vznikajú nejakým systematickým problémom, či je tam nejaká systematická nespravodlivosť, ktorá sa tam deje, a, kolegovia, naozaj, proste toto, ak sa to deje, a pán Michelko, chápem, že to vraví, kýve hlavou a zatiaľ nám to vôbec nevysvetlil, že čo to je, tak potom sa o tom bavme. Ale že samostatná skutočnosť, že bol niekto neúspešný, predsa nie je dôvod na kritiku fondu samotného, možno skôr na zvýšenie tých finančných prostriedkov v tom fonde, aby tých neúspešných bolo, bolo menej, lebo napríklad, a to je, viete, dosť, ja som rád, že teda o fonde opäť sa rozpráva o 11.24 hod. v parlamente. A možno by bolo skvelé, keby sa rozprávalo o fonde v kontexte toho, čím trpí momentálne nezriaďovaná kultúra najviac, a to je to, že tam ide 20 mil. eur od roku 2018, inflácia zmasakrovala, zmasakrovala výdaje proste na tie projekty. To znamená, že reálne ako klesá, klesajú tie peniaze, ktoré reálne k tým umelcom idú, tá reálna hodnota je nižšia. Je to nezriaďovaná kultúra, pre ktorú to je hlavný zdroj financovania. Roky, roky volá po tom, aby sme sa začali zaoberať touto témou a namiesto toho, aby sme sa bavili o tomto, čím trpí nezriaďovaná kultúra, ktorá, kolegovia, ktorí sú z regiónov, dobre vedia, že veľmi často supluje veci, ktoré inak by neboli poskytované v tej kultúrnej ponuke, lebo často v tých okresných mestách je to práve nezriaďovaná kultúra, ktorá, ktorá tam niečo robí, nie je to, nie je to tá obec alebo nie je to to mesto, ktoré naozaj nemá tie peniaze na to. Sú to práve tie rôzne spolky, súbory, jednotlivci, ktorí robia skvelú prácu. Naozaj, že to je proste, vďaka za nich, hej, za to, čo robia. A ja som neskutočne hrdý, že som chvíľku mohol byť súčasťou tej komunity. A namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako im pomôcť, tak tu sa ideme proste zaoberať nejakým abstraktným problémom v dozornej rade, resp. robíme podľa mňa perfídnu legislatívnu stratégiu, za ktorou sa skrýva niečo oveľa väčšie, a keď už niečo, tak by sme sa o nej mohli baviť úprimne, na rovinu v prvom čítaní, tak, ako to, ako sa to patrí. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:16] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jarjabek. [11:16] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán, pán predseda. Pán poslanec, je mi ľúto, že sa stále nechápeme, preto, lebo ja už to hovorím po štvrtýkrát. Problémom všetkých týchto fondov, nielen tohto, je spoločenská nedôvera. Spoločenská nedôvera istej časti verejnosti. Tá časť verejnosti, áno, je podľa vás aj podľa mňa, aj podľa všetkých, neuspokojená, preto, lebo neuspela so svojim projektami. A tá spokojnosť bude vtedy, keď tú nedôveru zažehnáte. To znamená, že aj tí neuspokojení na základe svojich projektov, musia vedieť, prečo to tak je. A to zatiaľ tie komisie veľmi ako nereplikujú týmto nespokojným. Samozrejme, že tí spokojní nebudú reptať. Preto, lebo istým spôsobom majú vytvorené zázemie, ale ťažko to zdôvodníte, aby to akceptovali tí nespokojní. To znamená, ja hovorím stále o dôvere, asi už piatykrát. A to prvé čítanie len kvôli tomu, že cítime potrebu, že niečo v tomto smere treba spraviť. V mene tej dôveryhodnosti, pán poslanec, šiestykrát to hovorím, aby vám teda bolo úplne jasné, o čom to je, preto, lebo mám taký pocit, že ako keby som rozprával iným jazykom. Čiže buďte taký láskavý, zoberte to na vedomie a nehľadajte tam žiadny iný úmysel. Je to len nedôvera a hlavne po tej dôvere, ako my hovoríme o spokojnosti, tak ako môže byť spokojnosť bez dôvery. Ale keby som ja vedel, prečo ten môj projekt nebol prijatý, a mal by som zdôvodnenie tej komisie, čierne na bielom, prečo to tak je, a mal sa možnosť, okrem toho, to je ďalší problém, niekde odvolať, čo teda nemám, aby to bolo znovu posúdené. A to, ten odvolací proces fun... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:16] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Malatinec. [11:25] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Dubéci, ďakujem za vaše slová. Ja som sa v septembri minulého roku zúčastnil konferencie, tuším to bolo v septembri, 18. septembra, konferencia Dobre spravovaná kultúra a tvorba verejných politík. A v odborných kruhoch v kultúre prebiehala diskusia, že hovoríte o nezávislosti fondu, o jeho rozhodovaní. Dobre. Ale tá diskusia v odborných kruhoch prebieha, že ako štát, keď sa rozpráva o stratégii kultúry, má ministerstvo kultúry, stratégiu kultúry, smerovania, akým spôsobom zlúčiť, alebo resp. zladiť tieto, tieto dve organizácie, pretože jedna vec je nezávislá kultúra, že je slobodná a tak ďalej, nikto tomu neberie, ale neberie mi do hlavy jednu vec, že ako môže štát riadiť, resp. riadiť, nasmerovať tú kultúru, že toto sú našou prioritou, niekde nejaké limity si nájsť, že tu budeme podporovať nezriadenú kultúru takýmto spôsobom, zriadenú takýmto spôsobom. A stratégia kultúry. Načo sa potom robila stratégia kultúry? Ja tomu nerozumiem, nejde mi to do hlavy, že hovoriť o nezávislosti fondu, to je akože nemôžme ho vôbec ani uchopiť, ani nijakým spôsobom diskutovať. Tu fakt by bola dobrá odborná diskusia a ja veľmi rád aj hodenú rukavicu prijmem od pani Kleinert, že kedykoľvek sa s ňou rád stretnem v diskusiách o tejto téme a môžme o tom polemizovať. Takisto potom keď hovoríte o tých členoch komisie. Viete, koľko razy ľudí z regiónu mi povie, že chceli ísť do komisie. A bolo mi povedané... Ak to nedopoviem, tak dopoviem to potom v ústnej rozprave. A už asi to nestihnem. Ďakujem pekne. [11:39] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Michelko. [11:39] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, najprv tri také poznámky. Takže prvá a základná. Ja, samozrejme, nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie. Druhá vec je ale, že my tu máme, nám sa tu predkladá, že vlastne tie komisie sú akože dokonalé a neomylné, a neexistuje korekčný mechanizmus. Viete, v 19. storočí bol prvý vatikánsky koncil, ktorý prijal dogmu o neomylnosti pápeža vo veciach viery, no tak vy tu nám vsugeruvávate, že komisie sú neomylné, pretože neexistuje žiadna možnosť korigovať ich rozhodnutie, a to je troška problém. Ja mám problém aj s tou dogmou prvého vatikánskeho koncilu. Nie som si úplne istý, že či naozaj je pápež neomylný. Ale v prípade komisií som si teda veľmi veľmi istý, že nie sú neomylné. Zároveň, áno, štyri alebo päť grantových komisií som mal tú česť alebo nečesť okúsiť ako žiadateľ a môžem povedať, že sú rôzne, rôznej kvality. Bola minimálne jedna komisia, kde v zásade nemám problémy, naozaj tie výsledky boli také, že sa dali v zásade prijať. A, samozrejme, že som nikdy nečakal, že všetky projekty budú podporené. Mňa len frustrovalo, ak tie najlepšie alebo najkvalitnejšie neboli podporené a priemerné a podpriemerné boli nepodporené. Takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní. Nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Ale naozaj neverím v neomylnosť komisií a táto dogma by mala byť teda falzifikovaná a bude falzifikovaná veľmi konkrétnymi príkladmi. Ďakujem. [11:39] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Laššáková. [11:40] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som dve také kratučké poznámky. Začala by som vetou generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie, ktorá pri otvorení galérie po 20 rokoch, konečne po dokončení rekonštrukcie, mimochodom, galéria bola dokončená vďaka peniazom, ktoré dala vláda Petra Pellegriniho, v ktorej som mala česť byť ministerkou kultúry. Pani generálna riaditeľka Kusá na otvorení galérie povedala: „Ministerka Laššáková nás vždy poriadne skontrolovala, ale peniaze nám dala.“ Takže asi toto je pointa. Kontrola vo Fonde na podporu umenia podľa mojich informácií prebieha. Ja by som navrhla, aby sme si počkali na výsledky tej kontroly, a podľa toho, čo kontrolóri zistia a čo nám povedia, môžeme ísť ďalej. Ten druhý pohľad. Peňazí je naozaj podstatne menej, ako je žiadostí, neviem, či tá správna cesta je, aby sme navýšili rozpočet Fondu na podporu umenia aj s ohľadom na ďalšie verejnoprávne inštitúcie a verejnoprávne fondy, ale možno by sme sa mohli oveľa viac zamerať práve na kvalitu tých projektov a tu sa vlastne dostávam k nášmu poslaneckému návrhu, ak chceme mať viacej kvalitnejších projektov, lepšie ich kontrolovať, potrebujeme mať viacej členov dozornej komisie. To je všetko. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jaurová. [11:40] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Dubécimu, že v podstate znovu amplifikoval v tejto diskusii tie otázky, ktoré my stále nemáme zodpovedané o tomto predloženom návrhu zákona. V prvom rade, že prečo sa ten zákon predkladá ako poslanecký, keď deklaruje, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Na to sme tu v tejto debate stále nepočuli odpoveď. Tá ďalšia otázka je, že teda budú tie pozmeňováky v druhom čítaní, alebo nebudú, a ak budú, prečo pán Michelko ide dávať pozmeňováky na vlastný poslanecký návrh. Čo sa také udialo alebo udeje medzi prvým a druhým čítaním, že musí opravovať vlastný poslanecký návrh? A vlastne znovu upozorňujem na to, na čo aj kolega Dubéci upozornil, že toto je extrémne neférová a zlá legislatívna prax. Zároveň sme stále nedostali, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ale ani v tejto rozprave odpovede na otázku, čo je zmyslom tohto návrhu, pretože návrh hovorí o zvýšení počtu členov dozornej komisie, ale napríklad pán Jarjabek tu hovorí o dôvere, ako zvýšenie čle... (povedané so smiechom) počtu členov dozornej komisie zvýši dôveru žiadateľov, stále ja nerozumiem, aký je súvis medzi problémom a tými riešeniami, ktoré ten návrh navrhuje. A teda ak tu hovoríme o nejakej nedôvere alebo o nespokojnosti, tak sa znovu pýtam, ako som sa aj včera pýtala, s kým bol tento návrh prekonzultovaný, keď takmer 200-tisíc ľudí podpísalo petíciu, ktorá aj toto uvádza ako jeden z dôvodov, prečo nechcú Martinu Šimkovičovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kleinert. [11:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcela reagovať na pána rečníka Dubéciho. Áno, tam je dobré hovoriť o nezriaďovanej kultúre a o tom, ako skutočne je podvyživená, ale keď sa bavíme o tom, že kto získal koľko alebo koľko žiadostí získali podporu v rámci Fondu na pre umenie, tak za roky ’16 až ’23 je to najviac, sú to obce, VÚC-čky a zriadené organizácie. Z tohto fondu, o ktorom sa už teraz bavíme, že je vlastne finančne podvyživený, tak oni to získali vlastne najviac. Čiže ja by som bola rada, keby sme sa aj akože bavili naozaj o faktoch, ktoré sme tu spomínali aj finančne. Tá perfídnosť toho zákona alebo toho návrhu je zároveň aj v tom, že prichádzajú ďalšie štyri, a hneď ďalší je o Audiovizuálnom fonde, na ktorý sa akoby tento odvoláva, ale v Audiovizuálnom fonde už potom zase má byť zvýšený počet členov, tak aby tam malo väčšiu kontrolu ministerstvo kultúry, a v Audiovizuálnom fonde je rádovo oveľa viacej financií. Tento rok, ’23 myslím, operoval so 163 mil., čiže ja si myslím, že sa treba pozerať ako keby na, na toto, že tuto niekde je tiež nejaká súvislosť, čiže ak sa ideme baviť o zmene konkrétne v tomto, v tomto návrhu zákona, tak z tých troch miest môžme potom jedno teda dať, aby nominovala správna rada. Čiže ono sa to dá všelijako vyriešiť, ten problém. A ak je naozaj problém v nedôvere a v tom, že napríklad žiadatelia, ktorí nedostanú finančné prostriedky, im je málo, keď majú napísané, že projekt je nekvalitný, a žiadajú viacej, tak je to jednoducho vyriešiteľné, proste požiadame odborné komisie, aby dávali oveľa podrobnejší výklad toho, prečo si myslia, že projekt nie je dobré podporiť. Okrem toho, keď sa pozriete na stránku FPU, keď sú tam rozhodnuté, že, rozhodnutia žiadateľa, teda riaditeľa, tak vy tam vidíte, že ktorý projekt je kvalitný a dostal, ktorý projekt je ešte napríklad žiadanie na dopracovanie, ktorý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Dubéci. [11:40] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za poznámky kolegov, budem reagovať na niektorých najmä teda z vládnej strany. Pán Jarjabek, ja, ja rozumiem tomu, čo vravíte, a podľa mňa to je aj veľmi dôležité, ako keby v tej hypotéze, len naozaj, že keby ste nám vedeli povedať systematicky o nejakej skupine, akože, lebo hovoríte, nejakí, nejakí ľudia sú nespokojní, ja to nespochybňujem. Ale rozumiete tomu, že vždy budú niekde nejakí nespokojní ľudia, akože myslím, že to bremeno je na predkladateľovi vysvetliť, ako to súvisí s niečím systematickým v tom fonde, lebo inak to je len nespokojnosť s tým, že som nedostal tie peniaze. Ako točíme sa už obidvaja do kruhu, naozaj keby ste len vedeli, pome to nejakým spôsobom kvantifikovať profesne, systematicky, ja neviem, regionálne, akokoľvek, že kde je tá skupina, ktorá tomu nedôveruje, lebo ja sa priznám, že z môjho pohľadu, naopak, voči fondu aj od ľudí, ktorí nedostali podporu, v zásade považuje jednu z najlepších vecí, ktoré sa stal v kultúrnej politike za posledných 15 rokov, boli, boli tie verejnoprávne fondy, takže tomuto úplne nerozumiem, a prosím, naozaj len keby ste mi to nejako pomenovali konkrétnejšie. No ale premostím od dôvery k dôvere k pánovi predsedovi Michelkovi, lebo šak to je neuveriteľné, že vy to priznávate, že budete dávať pozmeňováky. Akože vy čo viete, cestovať v čase pán Michelko, že vy viete, že čo sa stane nasledujúci mesiac, ako dopadne tá kontrola na... ktorú spomínala pani Laššáková, takže vy viete, že budete musieť nejakým spôsobom zmeniť vlastný návrh? Však pozmeňováky sa dávajú na cudzí návrh. A vy viete proste, že čo tam chcete dať, a vy nám to nepoviete, lebo chcete mať mesiac a pol pokoj a nechcete mať tu verejnú diskusiu. A to je jednoducho, chápete, že, že, však sa bavme normálne, to sú zásadne dôležité veci, ale ako sa dá o tomto normálne baviť, keď mi to rovno medzi oči priznáte, že niečo chystáte. Však na to... normálne mi to ako mozog neponíma, ako sa toto ešte dá robiť, normálne že ešte sa priznať na záznam, do archívu, na veky vekov, dohľadateľné, na 100 rokov to tam bude, že pán Michelko vedel... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave, pán poslanec Habánik, nech sa páči. [11:40] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, určite sa zhodneme na tom, že Fond na podporu umenia je významná inštitúcia, ktorá patrí do verejného priestoru a je financovaná verejnými prostriedkami, to znamená, mala by plniť istý verejný záujem a najmä ako inštitúcia dodržiavať zákon a vlastné zásady. Prečo o tom hovorím? V roku 2022, v minulom volebnom období som spoločne s pánom poslancom Jarjabkom, ako opoziční poslanci vtedy, sme predložili novelu zákona o Fonde na podporu umenia. V tejto novele zákona sme sa snažili pomôcť verejným vysokým školám, osobitne umeleckým verejným vysokým školám s istou výnimkou vo spolufinancovaní pri získavaní grantov a projektov z tohto fondu. Novela, ktorú sme pripravili v tomto roku, pardon, v tom roku ’22, prešla riadnym, klasickým legislatívnym procesom, prvým, druhým čítaním, prešla aj pripomienkami, prešla legislatívnou radou vlády, prešla všetkými komisiami, ktorými prejsť mala, mohla sa k tomu vyjadriť akákoľvek verejnosť, odborná, široká, kto chcel, sa k tomu mohol vyjadriť. Novela nadobudla účinnosť, nikto tu nemá nejaké výhrady, dokonca ako opoziční poslanci... ako opozičným poslancom nám táto novela prešla v širokej zhode celým plénom, myslím, že viac ako 120 poslancov vtedy za ňu hlasovalo, ale môžem sa mýliť, ale viem, že prešla pomerne širokou zhodou. Verejné vysoké školy v tom čase prechádzali ťažkým obdobím, pretože vláda im škrtla z dotačných programov viac ako 70 mil. eur a viaceré z nich sa nemohli uchádzať o granty a žiadosti najmä v tých oblastiach, kde bolo treba vynakladať vlastné zdroje na spolufinancovanie, či už šlo, išlo o výšku 5, 10, 15 alebo 20 %, preto sme túto novelu pripravili. Čo sa stalo, ak nadobudla táto novela účinnosť? Stala sa jedna jednoduchá vec. Fond na podporu umenia zmenil svoje zásady a obmedzil prístup verejným vysokým školám k istej časti predkladania žiadostí osobitne sa dotýkajúcich akademických knižníc. Každá verejná vysoká škola má, je to integrálnou súčasťou verejnej vysokej školy, je aj akademická knižnica. Táto akademická knižnica neslúži len študentom a zamestnancom danej vysokej školy, ale aj pomerne širokej verejnosti. Plní knižničné služby, ale výpožičné a iné činnosti, ktorá táto akademická knižnica zabezpečuje. Namiesto toho, aby sme im podporili, osobitne tie umelecké vysoké školy, nákupom odbornej literatúry, ale aj iných prostriedkov, ktoré môžu alebo iných tovarov a služieb, ktoré by mohli z týchto grantov získať, tak fond prišiel s myšlienkou, že táto novela je svojím spôsobom diskriminačná oproti ostatným žiadateľom fondu, a upravil zásady tak, aby akademické knižnice verejných vysokých škôl nemohli podávať žiadosti o financovanie z jednotlivých programov alebo programov tohto fondu. To je tá spravodlivosť, o ktorej tu hovoríme, to je ten prístup, ktorý tu žiadame. Žiadame len to, aby Fond na podporu umenia a jeho orgány rešpektovali platné, schválené zákony, tie, ktoré prijme Národná rada Slovenskej republiky, sú podpísané prezidentom alebo pani prezidentkou a vyšli v Zbierke zákonov. Hovorilo sa tu o kontrole, že prebieha vo fonde, vo fonde kontrola, ja chcem povedať a tým budem končiť svoje vystúpenie, neviem, či bude stačiť len táto kontrola, bude treba urobiť akýsi poriadok aj vo vnútri tejto inštitúcie, aby naspäť mohli sa opäť po dvoch rokoch akademické knižnice verejných vysokých škôl uchádzať o zdroje tohto fondu. Ďakujem pekne. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Jaurová. [11:40] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Habánik, ďakujem, že ste to tu spomenuli, je to inak celkom dobrý príklad, na ktorom sa dá ilustrovať vôbec to, ako funguje princíp verejného financovania a štátnej pomoci. Ja totižto poznám tento prípad z Fondu na podporu umenia a ten problém, bohužiaľ, je taký, že akademické knižnice sú financované z rozpočtu ministerstva školstva, kdežto Fond na podporu umenia je v kapitole ministerstva kultúry, a my máme na európskej úrovni legislatívu, ktorá hovorí o zamedzení dvojitého financovania, to znamená, že jedna vec sa nemôže podporovať z dvoch typov verejných zdrojov. A keďže existovala pochybnosť v tomto prípade o tom, či by takéto financovanie nebolo porušením tohto európskeho pravidla, tak Fond na podporu umenia pristúpil k tomu opatreniu, o ktorom ste hovorili. Zároveň, samozrejme, keď sa rozprávame o dvojitom financovaní, sa znovu dostávame k problematike toho, že fond nemá dosť peňazí, a tým pádom tie činnosti, ktoré sú financované z iných verejných zdrojov, by nemal financovať už len čisto z hľadiska hospodárnosti, lebo o to viac bude potom tých neúspešných žiadateľov, ktorí tie peniaze nedostanú. Ale, samozrejme, je to jedna z mnohých tém, o ktorých treba diskutovať, aj keď si nemyslím, že zrovna plénum Národnej rady je priestor, kde o týchto veciach máme viesť nejakú rozsiahlu debatu. Ďakujem pekne. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jarjabek. [11:40] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa chcem naozaj poďakovať kolegovi Habánikovi, že tento prípad spomenul, preto, lebo naozaj v dobrej viere sme pomohli trom vysokým školám takým spôsobom, ako to potrebovali, a vlastne to, čo im chýbalo, sme takto nahradili, samozrejme, z rezortu ministerstva kultúry. Vy hovoríte, teda padla tuná, tak aby som reagoval na pána Habánika, že teda bola obava, aby nám ktosi čosi, niekto nevyčítal nejaké netransparentné financovanie a domnievali sme sa a tak ďalej a tak ďalej. Prosím vás pekne, ak by sa niečo takéhoto stalo, tak by ste to mohli riešiť takýmto spôsobom, ako hovoríte, ale nič takéhoto sa nestalo a vy ste v podstate tie vysoké školy umelecké tri, ktoré existujú konkrétne, dostali, proste ste ich obrali o finančné prostriedky bez toho, aby niekto, nehovorím konkrétne pani poslankyňa, ale proste boli obraté o finančné, o finančné prostriedky, ktoré im mohli pomôcť. Nestalo sa a dobrý úmysel ste jednoducho hodili do koša. Podľa môjho názoru úplne zbytočne a jednoducho ja sa pýtam prečo. Veď, veď ide o politiku? Veď predsa tu na ide o istú pomoc inštitúciám, ktoré sú na to aj v podstate odkázané. Pre umelecké školy každá koruna dobrá. Každá koruna, či sú to výtvarníci, alebo umelci, ja neviem, v Bratislave alebo Bystrici. Tie vysoké školy sú stále na rozhraní, proste majú problém. Vzťahujú sa na nich často tie kritériá, ktoré sa vzťahujú na ostatné vysoké školy, čo je, tiež čaká na riešenie ministerstva školstva. Alebo aj ten návrh, aby tieto vysoké školy patrili pod ministerstvo kultúry, tuná už raz bol. Čiže ako predbiehate, teda tí predbiehajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Habánik. [11:44] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, pani poslankyňa, nemôžem s vaším názorom súhlasiť, pretože do roku 2022 tu žiadna téma nejakého dvojitého financovania v prípade akademických knižníc nebola. Čiže ten argument absolútne neobstojí, pretože my sme v tej novele zákona na podporu fondu... na... Fondu na podporu umenia riešili len výnimku so spolufinancovania nákupu odbornej a inej knižnej literatúry z vlastných zdrojov verejných vysokých škôl a pripravili sme ten návrh zákona tak, aby bol fiškálne neutrálny. To znamená Fond na podporu umenia to finančne vôbec nezaťažovalo a verejné vysoké školy, ktoré nemali alebo nepodali by si žiadosť o grant z toho titulu, že by nemali prostriedky na spolufinancovanie, sa mohli o v jednotlivých podprogramoch o tento nákup odbornej a knižnej literatúry uchádzať. Čiže tu nejde o žiadne zamedzenie nejakého dvojitého financovania a vôbec to už nemá nič s pravidlami, ktoré sú bežne používané pri štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Či táto téma má, alebo nemá byť predmetom rozpravy k novele zákona na Fondu na podporu umenia, ja si myslím, že má. Nemôžete určovať to, čo niekto chce alebo nechce povedať, pretože už aj v ostatných týždňoch a mesiacoch tu zaznievali v rámci jednotlivých diskusií alebo faktických poznámok témy, ktoré, môžem ja povedať, z môjho pohľadu, že vôbec do tejto snemovne a do tohto priestoru nepatria, ale to, čo som spomenul ja, a upozornil som na problém nedodržiavania zákona, platného zákona smerom k Fondu na podporu umenia, tak to... táto diskusia do tohto pléna patrí. Ďakujem pekne. [11:46] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja, štyria páni poslanci a pani poslankyne. Päť, šesť. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Šiestich pánov poslancov máme. Ako prvý, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:48] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je úplne zjavné, že to, čo predkladatelia navrhli do prvého čítania, nie je zďaleka všetko, čo chcú v zákone o Fonde na podporu umenia týmto návrhom zmeniť. Je úplne zjavné, že to nie je všetko. Alexander Solženicyn raz povedal: „My vieme, že klamú, oni vedia, že klamú, oni vedia, že my vieme, že klamú, my vieme, že oni vedia, že my vieme, že klamú, napriek tomu stále klamú.“ Ja by som to tak parafrázoval a nebudem vás obviňovať z toho, že klamete, ale my vieme, že to, čo ste predložili do prvého čítania, nie je všetko, čo chcete v tom zákone zmeniť. Vy viete tiež, že to nie je všetko. Vy viete aj to, že my vieme, že to nie je všetko. My vieme, že vy viete, že my vieme, že to nie je všetko, ale napriek tomu sa tvárite, že je to v poriadku tak, aké, ako ste to navrhli. Keď tu hovoríte o dôvodoch a o tých dôvodoch hovoríte vo faktických poznámkach, tak tie dôvody vôbec nekorešpondujú s tým, čo ste navrhli do paragrafového, paragrafového znenia. Keď pán poslanec Jarjabek hovoril o tom, že je to o nedôvere, nespokojnosti s tým, ako rozhodujú odborné komisie a že, že ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé pre tých žiadateľov, ktorí neboli úspešní, tak v poriadku. Veď to môže byť legitímny názor, rozhodnutia aj súdov, aj štátnych orgánov, aj, aj všetkých, ktorí rozhodujú napríklad o verejných zdrojoch, mali by byť dostatočne presvedčivé nie len pre tých, ktorí sú úspešní v nejakom spore alebo v nejakej žiadosti, ale aj, aj tých, ktorým sa nevyhovie, ktorí sú odmietnutí. Ale ako sa to zmení, keď bude schválený ten návrh v tej podobe, ako, ako je predložený? Lebo to hovorí o odborných komisiách, hovorí o spôsobe ich rozhodovania, hovorí o odôvodnení o právnych prostriedkoch, ten hovorí o dozornej, dozornej komisii aj dopĺňaní cez radu. Pán poslanec Michalko ako predkladateľ nás ubezpečil, že bude v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ale určite nebude taký, že bude mať 52 paragrafov, no mňa to veľmi neupo... neuspokojilo ani neupokojilo. Keďže celý zákon o fonde na podporu umenia má iba 32 paragrafov, ak by ste tam chceli dať ďalších 52 paragrafov, no tak to by bolo šokujúce, ale úplne stačí, ak zmeníte, čo ja viem, polovicu z tých 32 paragrafov existujúcich, a úplne to môžete prekopať, zmeniť, zásadným spôsobom zmeniť. A ja teda nerozumiem tomu, keď už predkladáte návrh zákona s tým, že viete, že v ňom budete robiť pozmeňujúce návrhy. Prečo to takto robíte? Keď chcete niečo v zákone o Fonde na podporu umenia zmeniť, tak ste to mali dať do návrhu zákona, malo sa tu o tom diskutovať v prvom čítaní, máte väčšinu na to, aby ste si to presadili. Predpokladám, že máte k dispozícii kapa... kapacity ministerstva kultúry, ktoré by vám to určite radi pomohli, pomohli naformulovať, a o tom je normálny legislatívny proces, že už do prvého čítania idú návrhy zákonov v tej podobe, ako ich predkladatelia chcú mať schválené, a že oni sami sú s tým stotožnení aspoň na toľko, že pokiaľ sa nenájdu v tom návrhu nejaké legislatívnotechnické alebo iné chyby, ktoré je potrebné opraviť, tak ak by bol návrh zákona schválený v tej podobe, tak oni sú spokojní. Ale to zjavne nie je tento prípad. A nie je to ani prípad toho, že niekto príde s nejakým návrhom, a k tomu návrhu, napríklad ak je to ministerstvo, tak v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa uplatňujú aj nejaké pripomienky a ten predkladateľ si povie: „Áno, áno, dobre, akceptujem, toto som si neuvedomil, toto idem zmeniť“ alebo „Dobre, ešte hento by bolo dobré, dobré doplniť.“ A, samozrejme, že to sa stáva aj návrhom zákonov v parlamente už v rokovaní v, v rámci druhého čítania, napr. vo výboroch, keď sa môžu ozvať iní poslanci, keď sa môžu ozvať, ešte stále sa môže ozvať aj verejnosť a povedať, že toto by sa malo zmeniť, tam máte chybu, hento by ste tam ešte mohli, mohli doplniť. Ale nie je veľmi korektné, ak predkladatelia idú do legislatívneho procesu, procesu s tým, že však my vieme, že to zmeníme, toto nie je tá finálna podoba. A vlastne o čom sa má, o čom sa má viesť rozprava v prvom čítaní, keď my vieme, že to nie je všetko, čo chcete v tom, v tom zákone, zákone presadiť? A pán poslanec Michelko tu hovoril, že on vie, že komisie sú omylné. Však to nikto nespochybuje, že komisie sú omylné. Všetci sú. Všetci sú, všetci sú omylní, teda pokiaľ nie ste pravoverní katolíci, ktorí veríte v neomylnosť pápeža, ale, ale teda my ostatní si všetci myslíme, že všetci sú omylní. Ale opäť, ako to rieši váš návrh zákona, lebo veď tu nikto netvrdí, že komisie sú, sú neomylné? A prečo hovoríte, že nám to poviete až, až v druhom čítaní? Prečo nie teraz, lebo teraz v druhom čítaní sa máme baviť o konkrétnych ustanoveniach, o tom, čo na tom návrhu zákona zmeniť. V prvom čítaní sa máme baviť o tom, či vôbec je to potrebné, či je vôbec vhodné schvaľovať takúto legislatívnu zmenu. Mne to tak trošku, som mal také déja vu, keď pán poslanec Gašpar nám tu vo faktických poznámkach sľuboval, že ako nám on bude čítať tie nálezy Ústavného súdu, ktoré údajne odôvodňujú nevyhnutnosť skráteného legislatívneho konania k novele Trestného zákona. Povedal to opakovane. Viacerí sme ho opakovane vyzývali, že kedy nám to už konečne prečíta, on: „Nebojte sa, ja vám to prečítam,“ no a nakoniec to prečítal v noci pred hlasovaním o, o samotnom návrhu na skrátenie legislatívne konanie. Tak toto, že vy o tom viete, viete, čo chcete, čo chcete zmeniť, viete, čo vám vadí, môžete povedať konkrétne argumenty, máte na to neobmedzený čas ako, ako predkladateľ, ale neurobíte to a odsuniete to na, na druhé čítanie. A k tým argumentom, ktoré padli, a teda nerozumiem tomu, že v čom by teda mala spočívať netransparentnosť Fondu na podporu umenia. Dôležité dokumenty, vnútorné predpisy, zásady a kritériá hodnotenia žiadostí, zápisnice zo zasadnutí rady, protokoly zo zasadnutí odborných komisií, zápisnice zo zasadnutí dozornej komisie sú dostupné na webstránke Fondu na podporu umenia. Zmluvy sa zverejňujú tak, ako to zákon káže, v centrálnom registri zmlúv. Čo je na tom netransparentné? A respektíve ak tam niečo nesedí, čo by sa tam malo zmeniť, o tom by ste mali hovoriť, ak sú tam nejaké konkrétne problémy, tak ste mali prísť s návrhom, ktorý by tie konkrétne problémy riešil. Ale ten návrh, s ktorým ste prišli, podľa môjho názoru nič z tých problémov konkrétnych nerieši a je to len taký nosič, ktorým doplávete do parlamentu, teraz doplávete do druhého čítania, lebo si to, predpokladám, o 17.00 hod. odhlasujete, a potom o mesiac, keď bude návrh v druhom čítaní, tak v lepšom prípade vo výbore a v horšom prípade až v pléne prinesiete nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré budú skutočným obsahom. Hovorilo, hovorilo sa tu v rámci diskusie, v rámci rozpravy aj o tom, že Bratislava ako je, ako je nadhodnotená, no len treba sa pozrieť na tie čísla, že ako sú úspešní žiadatelia, žiadatelia z jednotlivých krajov, a, samozrejme, že, že z tých čísel vyplýva, že viac ako z iných krajov boli podporené žiado... žiadosti z Bratislavy, ale zároveň, keď, keď sa to bere percentuálne, koľko žiadateľov žiada z jednotlivých krajov, tak Bratislavský kraj nijako nevybočuje z tej úspešnosti, za roky 2016 až 2023 bolo 58 % úspešných žiadateľov teda podporených, ale v Banskobystrickom kraji bolo 59, v Žilinskom 60, v Trenčianskom 57, v Nitrianskom 56. Čiže je to podobné. Opakujem, problém je, že obchádzate riadny legislatívny proces a mali by ste viac povedať už teraz, už v prvom čítaní, a nie vyhovárať sa, že to bude až v druhom čítaní. [11:51] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenia žiadna faktická poznámka. Vzhľadom na 12:01 hod. vyhlasujem obednú prestávku do 14.00 hod., kedy budeme pokračovať zaradeným bodom pána ministra Erika Tomáša, a následne po ňom budeme pokračovať v tejto rozprave, v ktorej ako ďalší bude vystupovať pán poslanec Hajko. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobrý deň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 139, výsledky rokovania výborov sú v tlači 139a. Vítam pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša a zároveň ho chcem požiadať, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 139.) [14:03] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave No, sme v éteri. (Reakcia rečníka na spustenie zvukového zariadenia.) Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa v záujme zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a v potravinárstve v dôsledku nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít navrhuje predĺžiť obdobie uplatňovania tzv. odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako napríklad chov dobytka, oviec a kôz, ošípaných a hydiny, a v oblasti spracovania odbytu poľnohospodárskych výrobkov, napríklad spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov, spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny, výroba mliečnych výrobkov, výroba pečiva a múčnych výrobkov, výroba cukru a výroba nealkoholických nápojov. S cieľom podporiť aj pestovateľov hrozna, zeleniny a ovocia, ale aj producentov sladkovodných rýb a chovateľov hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou sa súčasne navrhuje rozšíriť okruh adresátov odvodovej úľavy od týchto zamestnávateľov a zvýšiť tak ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti. Odvodová úľava zamestnávateľa sa navrhuje z vymeriavacieho nákladu... základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, to je v sume minimálnej mzdy aktuálne platnej. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sa navrhujú zachovať v intenciách, ako sú ustanovené za obdobie do 31. januára 2024. Odvodová úľava je štátnou pomocou a jej poskytovateľom je Sociálna poisťovňa. Predpokladáme, že počet zamestnávateľov žiadajúcich o štátnu pomoc v súvislosti so zaradením do príslušnej klasifikácie ekonomických činností dosiahne približne 1 500. Zároveň odhadujeme, že pri maximálnom uplatnení odvodovej úľavy môže byť podporených až 61-tisíc pracovných miest v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Celková suma štátnej pomoci tak dosahuje úroveň, a teraz to už opravím, pretože jeden mesiac už tá odvodová úľava kvôli zdržaniu nebude, takže to nebude 39 mil. eur, ale 31 mil. eur, teda tá celková, celkový náklad. Ďakujem veľmi pekne. [14:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [14:03] Jozef Cech 4. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 139a). Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 127 zo 14. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, určila zároveň výbor pre sociálne veci za gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona číslo, zákona (tlač 139) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory dňa 14. februára 2024. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 26 zo 14. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil poslancov Alenu Novákovú, Zdenku Mačicovú a Michala Stušku za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených troch pánov poslancov, za klub SaS pán Sulík, za klub PS pán Štefunko a v rámci rozpravy ešte pán poslanec Hlina. Pán poslanec Sulík, nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave. [14:03] Richard Sulík – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem, dámy a páni. Úvodom mám jednu otázku na pána ministra. Takže pomoc sa nebude predlžovať nad pôvodne plánovaný termín 30. júna, iba bude o mesiac neskôr účinnosť, áno? Čiže nebude platiť päť mesiacov, ako pôvodne plánovaných, ale štyri. Má stáť 31 mil. No my sme takúto pomoc už mali v minulom roku, v druhom polroku a chcem sa spýtať, pán minister, možno v záverečnom slove alebo možnože vstúpite do diskusie, že či máte nejaké výsledky toho, či táto pomoc pomohla. Ak áno, koľko pomohla? O koľko znížilo, o koľko klesli ceny potravín? To je, samozrejme, najdôležitejšia otázka, preto, lebo minulý rok si dobre pamätám, keď, a zdá sa mi, že ste to boli aj vy osobne, pán minister, keď ste uvádzali tú prvú pomoc, tých prvých šesť mesiacov, tak hlavný argument bol, že ideme teda znížiť ceny potravín. No moja otázka je, že teda znížili sa ceny potravín, alebo rástli menej? Máte to nejak zanalyzované? Zistili ste napríklad, že zahraničné potraviny, teda potraviny dovezené zo zahraničia, tých cca dve tretiny v našich obchodoch stúpli za ten polrok o 4 % a tie slovenské stúpli iba o tri. Pýtam sa teda, či existuje takáto nejaká analýza, preto, lebo to je pekné, že chcete pomáhať, ale bolo by dobré pomáhať aj s konkrétnymi výsledkami. A ja som si pozeral čísla štatistického úradu a mám silné pochybnosti, že táto pomoc sa čo len trochu nejakým spôsobom prejavila, a poviem vám aj, prečo sa prejaviť nemohla. Za minulý rok to teda bola, za šesť mesiacov to bolo 40 mil. eur, za túto, za toto obdobie sa predali potraviny možnože v hodnote, neviem, 10 mld. eur, keďže HDP je 120, a z toho tie slovenské mohli byť možnože za dve alebo tri miliardy eur a vy dôjdete so 40 mil. Čiže koľko je to? O koľko mohli maximálne klesnúť ceny potravín, keby to tí výrobcovia všetko takto posunuli ďalej? O dve promile možno? Čiže nie je to to opatrenie na... ktoré má za účel znížiť ceny potravín, je to opatrenie, ktoré má pomôcť výrobcom. To je tiež pekné, že idete pomáhať výrobcom, ale sú na... namieste sú dve otázky. Prečo práve týmto výrobcom idete pomáhať? Prečo je výrobca neviem čoho, tkanív alebo hliníka horší ako výrobca potravín? To je prvá otázka. A druhá je, že tých istých výrobcov, ktorým idete pomáhať, zároveň zaťažujete. Veď vy ste, pán minister, výrobcom potravín, slovenským výrobcom potravín, ktorým tu chcete takto veľmi pomáhať, vy ste im zvýšili zdravotné odvody o jedno percento. Vy ste majiteľom týchto výrobných podnikov zvýšili daň z dividend o takmer polovicu zo 7 na 10 % a pripravujú sa aj ďalšie dane, ktoré im, ktoré im teda zhoršia nejak život. Tak aký zmysel má výrobcom pomáhať a zároveň tých istých výrobcov zaťažiť? Iba teda že nemáte tam nejak príliš veľa roboty na tom ministerstve, a, a tak ste z roztopaše si vymysleli takúto pomoc. Druhá otázka je, čo má pomôcť štyri mesiace. Mesiace marec, apríl, máj, jún. Ako jak môže toto významne pomôcť slovenským výrobcom potravín, že štyri mesiace nemusia platiť odvody z minimálnej mzdy? Tak nebudú, jasné je to, je to akože však, samozrejme, lepšie ako nič, lepšie ako hrdzavým klincom do oka, ale toto v reálnom živote im síce akože trošku navýši zisk, možnože budú niekde si môcť dovoliť spraviť nejaké väčšie zľavy, aby nešli do straty, možnože získajú niekde nejaký, trochu nejakého trhu, ale je to strašne krátkodobá tá pomoc. A moja druhá otázka na vás, pán minister, je, či koncom júna prídete opäť s návrhom o predĺženie o ďalších šesť mesiacov alebo štyri, alebo koľko to práve vydá, a tu je aj otázka, že tá pomoc platila do konca minulého roka, pre mesiace január a február neplatí, bude platiť až od marca (reakcie z pléna), do konca januára platila, okej, takže pre mesiac február neplatí, tiež by ma zaujímala otázka, alebo teda odpoveď na otázku, že ako sa to prejavuje. Ide teraz niekto do krachu alebo pôjde potom, očakávate, že by išiel, keby, keby ste to nezaviedli? Realita je totiž taká, že vy k tomu nemáte žiadne konkrétnejšie čísla. Ani ich nemôžte mať. To zas je mylná predstava, že štatistický úrad alebo nejaký analytický inštitút dokáže získať čísla k čomukoľvek. Nedokáže. Vieme si len povedať, tu ste si vybrali nejaký sektor rôznych výrobcov, teraz to idete dokonca trochu rozšíriť a ten tlak, samozrejme, bude, ak s tým dôjdete tretíkrát, tak zas to budete musieť o niečo rozšíriť, vždy sa prihlási niekto, že aj ja, aj ja, aj ja, a čím viac to budete rozširovať, tým ťažšie potom sa s tým bude dať skoncovať. Chcem vám pripomenúť, viem, že ste to zažili, aj si to určite dobre pamätáte, ako to bolo s platmi poslancov. To sem došli takí strašne obetaví, chápaví a neviem ešte akí poslanci, myslím si, že boli z SDKÚ, a navrhli zmraziť mzdy, lebo ľuďom sa ťažko žije, tak my si ideme zmraziť mzdy. Jednak mzda poslanca je naviazaná na priemernú mzdu v hospodárstve, čiže ak sa naozaj že zle darí a povedzme tie mzdy klesajú alebo nerastú, tak klesajú alebo nerastú aj mzdy poslancov, no nie, tu došli populisti, lebo chceli byť ľúbiví, lebo sa báli voličov, už jedno čo, tak zmrazili si mzdy. Na rok. O rok neskôr kríza nebola pominutá furt ešte, tak došli, že znovu si idú hrdinsky zmrazovať mzdy. Toto trvalo osem rokov a potom až vtedajší minister financií Peter Kažimír našiel tú odvahu a nejak tunák sa to v parlamente podarilo (povedané so smiechom) a sme s tým humbugom prestali, aby sme si tu rok čo rok, lebo bolo to tak nastavené, že mzdy sa zmrazujú na rok, keď povedzme po piatich rokoch by sa neprijalo ďalšie posunutie alebo predĺženie toho zmrazovania, tak by zrazu mzdy skočili o 500, 600, 700 eur mesačne každému poslancovi, no tak toho sa už báli, už nakoniec tí populisti sa báli svojho vlastného opatrenia a podarilo sa to až po nejakých ôsmich alebo deviatich rokoch, kedy Peter Kažimír zabezpečil, že poslanci SMER-u nebudú hlasovať za to predĺženie, lebo vždy sa tu z tých 150 poslancov nájde nejaký, nejaký ľúbivý, a už jedno, aký človek, ktorý tu chce niečo zmrazovať. Vy robíte niečo podobné. Vy ste s tým začali minulý rok, že teda na šesť mesiacov, že je kríza. Fajn. Inflácia teraz ide dolu, ceny energií idú dolu, plyn na trhoch stojí medzičasom, čítal som, zdá sa mi, včera alebo predvčerom 26 eur, môžte robiť opatrenia, ktoré výrobcom potravín pomôžu dlhodobo, som presvedčený, že z tých, z tých troch kilečiek, teda z tých dvoch kilečiek, ktoré sa nám podarilo zrealizovať, tam sa nájde, to je dokopy 300 opatrení, tam sa nájde možno 10-20, ktoré pomôžu aj výrobcom potravín a sú to dlhodobé, síce drobné beriem, ale dlhodobé opatrenia. Najväčšia výhrada, dve najväčšie výhrady, pán minister, voči tomuto zákonu sú, že po prvé vaše opatrenie je krátkodobé. Vy idete pomáhať krátkodobo na, na štyri mesiace. To sa ani neoplatí tunák zamestnávať Národnú radu kvôli štyrom mesiacom. Druhá výhrada je, že začínate robiť rozdiely medzi zamestnávateľmi. Hovoríte, je dôležitejšie pomôcť týmto zamestnávateľom ako tým druhým zamestnávateľom. Teraz bude to stáť celé 31 mil. eur, tak fajn, aspoň že to nebude 39, to je chvályhodné, pokiaľ to nepredĺžite v júni. A čo vlastne sa stane, odkiaľ tie peniaze prídu? Keď zamestnávateľ nemusí urobiť ten odvod z tých 750 eur, to je odvod zamestnávateľa, čiže to sa bavíme o nejakých 30 % z tejto sumy, tak peniaze budú chýbať v Sociálnej poisťovni, ale ona musí, samozrejme, všetky svoje záväzky plniť, naďalej musí platiť dôchodky, naďalej Sociálna poisťovňa musí, musí napríklad platiť nemocenské a tak ďalej. Čiže 31 mil. tam bude deficit, on tam u aj teraz je nejaký deficit, ak nie je teraz, tak ho budúci rok asi už budete mať určite a to, že nebol teraz, to bolo kvôli tomu nadmernému počtu úmrtí počas covidu, ale ten deficit, samozrejme, tým, že som to aj minule v TA3 hovoril, že ten, ten podiel ľudí, ktorí sú v poproduktívnom veku, ten rastie závratnou rýchlosťou, čiže to treba povedať, ešte aj budeme najbližšie roky deficity, že sa za hlavy budeme chytať. Vy ten deficit idete teraz ešte zvýšiť, lebo však pomáhate. Problém pri tejto pomoci je, že skôr či neskôr sa minú peniaze tých druhých ľudí, a tu ide konkrétne o to, že zvýšite deficit o 31 mil., teda pomôžete za 31 mil. nejakej úzkej skupine výrobcov, a hovoríte 1 500 podnikom, možnože zo 100-tisíc, tak 1 500 pomôžete na úkor všetkých ostatných, lebo ten deficit tej Sociálnej poisťovne jednoducho bude. Čo sa deje s deficitom Sociálnej poisťovne? Dorovnáva to štát. Z akých peňazí? No tak dorovnáva to z ostatných daní. To znamená, všetci ostatní zamestnávatelia, neviem presné číslo, ale ja neviem 50-, 60-, 70-tisíc zamestnávateľov môže byť v krajine, sa budú pekne skladať na týchto 1 500 vybraných a zároveň ale vieme, že ľuďom to nepomôže, lebo ceny potravín neklesnú, nemajú ako klesnúť. To je nemerateľný pokles, keď za v tom istom období za tri mld. eur sa predajú slovenské potraviny, tak ako tam môže 31 mil. hrať nejakú rolu. Je, to je... Čo to je? Jedno percento. A nedajú to, samozrejme, ďalej, nechajú si vyššie zisky. Toľkoto som chcel k tomuto povedať, že tento zákon, pokiaľ naozaj bude že jednorazový, že s tým už prestanete, i keď nie je dôvod si to myslieť, lebo už ste chceli s tým prestať koncom minulého roka a idete to predlžovať a idete rozširovať tú skupinu tých oprávnených, o to väčší bude na vás tlak koncom júna. Ešte raz, ešte raz, ešte raz. V tomto netreba od zamestnávateľov čakať žiadne porozumenie pre nejaké makroekonomické úvahy, to, to som si odžil sám. Čiže o to ťažšie sa vám s tým bude prestávať. No a teraz, keď to ide pokračovať ďalej, tak čo spravíte? Budete to rozširovať a na konci dňa sa stane čo? Budú výpadky v Sociálnej poisťovni také veľké, že budete len zvyšovať dlhy. Alebo bude z tohto trvalé pravidlo? Lebo potom, potom teda neviem, ako má hospodáriť, ako bude vôbec fungovať celá konsolidácia. Na jednej strane ide pán minister financií zdaňovať tých, čo budú zarábať viac ako 100-tisíc eur, čo si dovolia takúto nehoráznosť, že do roka zarobia 100-tisíc eur, tak tých skásne 35 percentami, čo je v podstate to isté, ako keby im napísal, že viete čo, prosím vás pekne, zbaľte si veci a choďte, choďte vaše peniaze, vašich 100-tisíc eur priznávať do Čiech alebo niekam inam, alebo bude to len jednorazové, dúfajme, tým pádom to vôbec nikomu nepomohlo, žiadne ceny potravín neklesnú kvôli... z tohto dôvodu, akurát zopár zamestnávateľom, 1 500, ste trochu znížili náklady a oni si budú môcť to posunúť ďalej. Čiže tento zákon je úplne, úplne zbytočný, tak ako bol zbytočný ten predtým, k tomu nie sú žiadne podklady, že by ten zákon predtým niečo bol mal nejaký pozitívny prínos, žiadna analýza neexistuje, no tak nebude ani z tohto. Tak dobre, ale aspoň vieme, čím sa na tom ministerstve zaoberáte. Ďakujem pekne. [14:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefunko. [14:08] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ako sa tak pozerám, tak sú tu vlastne tí istí ľudia, ktorých som oslovoval dnes ráno o jedenástej, takže vlastne asi nebudem opakovať to, čo som hovoril dnes ráno o jedenástej, lebo asi by som míňal váš drahocenný čas. A vlastne podčiarknem niektoré veci, ktoré som povedal, a z toho si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Zosumarizujem teda raňajšok. Počúvame už rok, že treba stabilizovať ceny potravín. My sme vám aj v debate, teda v rozprave aj faktickými poznámkami povedali, že ceny potravín začínajú, ich rast sa začína brzdiť, a tým pádom netreba pravdepodobne navyšovať, nazvime túto subvenciu alebo túto dotáciu, ale treba riešiť ozajstné štrukturálne problémy agrosektoru, resp. potravinárstva na Slovensku. To znamená, že zvyšovať inovácie, zvyšovať technologický transfer, investovať do vzdelávania mladých poľnohospodárov a poľnohospodáriek a trebárs zároveň pomôcť s obchodnými praktikami, aby títo poľnohospodári a poľnohospodárky neboli v takom, by som povedal, veľmi oslabenom, oslabenej pozícii voči obchodníkom, alebo teda voči veľkoobchodu. Zároveň tento návrh zaváňa podľa nás silným loby niektorých konkrétnych firiem a zároveň zaváňa takým ako keby že nádychom paternalizmu, lebo naozaj málokedy súhlasím ideologicky s pánom Sulíkom, ale je pravda, že je to trošičku neštrukturované riešenie a že vlastne ten výber toho, koho ideme podporiť a zároveň ho zdaníme ináč, je trošičku problematický. A teraz sa budem sústrediť len na taký, takú, taký malý bod tohoto vášho návrhu a to je, že akým spôsobom sa vyberali tie konkrétne časti pôdohospodárstva a potravinárstva v rámci celého súboru opatrení, ktoré ste sa rozhodli podporiť. Tento váš návrh pomáha konkrétne výrobcom sladených nápojov. Je to neuveriteľné, keďže v programovom vyhlásení vlády ste povedali, že idete bojovať proti sladeným nápojom, ktoré majú nedozerné dôsledky na zdravie malých detí a vlastne aj ich budúci, budúci, budúcu výkonnosť alebo zdravie. Zároveň to hovoríte aj vo vašom legislatívnom pláne, kde pravdepodobne bude nejaký typ dane z cukru, o ktorom sme sa hádali s pánom Sulíkom pred, ja neviem, koľkými rokmi, že či to teda aj má zmysel, alebo nemá zmysel, takéto opatrenie. Teraz odhliadneme od našej debaty v tom čase, vy to máte vo vašom programe, legislatívnom toku a zároveň týmto návrhom v zásade podporujete konkurencieschopnosť alebo, alebo zvýhodňujete konkurencieschopnosť výrobcov sladkých nápojov, bez podmienok. Nie, že budeš menej vyrábať sladké nápoje, ale budeš povedzme, rozvíjať iný typ výroby, ktorý bude zdravší, alebo proste, ktorý bude ešte niečo iné robiť, čo by zachovalo zdravie detí, a teda aj dospelých ľudí, naopak, normálne z tých teda našich spoločných peňazí ideme podporovať výrobcov sladených nápojov, ktorí sa podľa FinStatu a rôznych iných ukazovateľov, za posledné tri roky ich zisky rastú. A teraz som pred troma hodinami spomenul jednu firmu, naschvál som si pozrel ďalšie, proste ideme podporovať sektor, ktorý má 20 až 60 mil. zisk za posledné obdobie, čo je vlastne neuveriteľné. To znamená, že sociálnodemokratická vláda ide dotovať vysoko ziskový biznis, ktorý vyrába zdraviu škodlivé nápoje, ktoré budú stáť Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a ešte plno iných kapitol štátneho rozpočtu. Je to proste neuveriteľné, a preto som si zároveň pozeral a sme si s kolegami Hlinom, ale aj s Dostálom rozprávali o tom, že napr. v tomto chýba podpora včelárstva, tradičného staroslovanského sektoru, nazvime to, že keď si čítate o starých Slovanoch, ktorých my tu chválime a v zásade ich máme všade, tak v zásade to, čo sa o nich hovorí, že boli prví, ktorí si ochočili med v tomto regióne a vedeli nejakým spôsobom z toho vlastne mať, získavať energiu a mať aj konzervované potraviny. A my vlastne nepodporujeme malých výrobcov medu, ktorí, keď si pozriete podľa FinStatu, sú buď v strate, alebo, alebo vo vyrovnanom rozpočte. To znamená, že my sa... sme sa rozhodli, že, keď teda máte viacej peňazí, čo ste si vlastne spôsobili tým, že, že sme tu riešili Trestný zákon, a nie pomoc ľuďom, takže tým pádom máte o 8 mil. euro viac, ak teda to zrátam plus-mínus autobus, takže navrhujeme, aby ste rozšírili túto pomoc aj o včelárov a najlepšie z hľadiska Progresívneho Slovenska, aby ste túto pomoc nedali výrobcom sladkých nápojov práve preto, lebo som spomenul plno týchto negatívnych externalít, ako sa to hovorá... volá v ekonómii a v iných vedách. Takže ak dovolíte, budem čítať pozmeňujúci návrh. Je to prvýkrát, čo to budem robiť v živote, takže dúfam, že zvládnem všetky, všetky kritériá, ktoré v 21. storočí sú potrebné na podanie pozmeňujúceho zákona... teda návrhu. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 406/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 139). Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 406/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I sa za číslicu „01.50“ vkladajú slová „a v podtriede 01.49.1“. Zatiaľ rozumiete, hej? 2. V čl. I sa vypúšťajú slová „a v divízii 11, triede 11.07“. Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Cieľom úpravy je vyňať z úľavy nealkoholické nápoje. Tieto produkty nepatria medzi základné potraviny. Zároveň sladené nápoje predstavujú negatívnu externalitu vzhľadom na ich nepriaznivé účinky na zdravie. Vláda sa v legislatívnom... teda v programovom vyhlásení vlády a následne aj v legislatívnom pláne prihlásila k zdaneniu týchto výrobkov, preto pokladám za neadekvátne ich zahrnúť v úľave a tým podporovať ziskovosť ich výrobcov. Zároveň sa úpravou do úľavy pridáva podtrieda, kde spadá chov včiel a produkcia medu. Koniec poz... čítania pozmeňujúceho návrhu. Verím, že táto vec vám pripadá logická, verím, že sa s tým budete zaoberať, špeciálne keď máte o 8 mil. eur viac, ktoré už asi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, čítanie pozmeňujúceho návrhu má svoje atribúty, vy ste ho už mali odôvodniť predtým, ako ho na záver prečítate, na záver svojho vystúpenia by ste mali prečítať ten pozmeňujúci návrh, tak to hovorí rokovací poriadok, takže predpokladám, že ste skončili svoje vystúpenie. Štefunko, Ivan, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za toleranciu, veľmi si to vážim. Dovidenia. [14:22] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Sulík. [14:32] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, presne tak, cukor je sviňa veľká, škodlivá a tých idete podporovať, ale vy idete, pán minister, podporovať aj firmy, ktoré sú, myslím, bohaté, Nestlé vyrábajú potraviny, tak ale veď ony majú 10 mil. zisku, tak neviem, či potrebujú nejakých ďalších, možno 300-tisíc, čo si uplatnia na tých svojich 500 až 1 000 zamestnancov, a tých idete podporovať rovnako, firmy, ktoré to vôbec nepotrebujú. A to len ukazuje ako je strašne komplikované takúto selektívnu podporu uplatniť, lebo nakoniec to dostanú tí, ktorí to nepotrebujú, alebo to dostanú tí, ktorí vyrábajú (povedané so smiechom) škodlivé produkty alebo, a takí, ktorí by to naozaj potrebovali, tak tí to nedostanú. Presne takto sa robia rozhodnutia od zeleného stola. Ďakujem. [14:32] Peter Žiga Pán poslanec Sabo. [14:33] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za tento príspevok aj za to, že si, Ivan, nasvietil tú tému a dôležitosť toho, aby sme sa tu rozprávali o tom, ako sladené nápoje prispievajú nielen k tvorbe zubného kazu, veď tu všetci vieme, ale čo je dôležité, a to je celopopulačný problém, to je riziko obezity a cukrovky druhého typu. Ja len chcem využiť túto príležitosť, aby som priniesol do tohto pléna v tejto veci štatistiky, pretože Slovensko patrí v Európe medzi krajiny s najvyššou mierou obezity. Tie posledné štatistiky hovoria, že 7 z 10 Slovákov a Sloveniek aktuálne trpí nadváhou, alebo až obezitou, 1,8 mil. je to v absolútnych číslach. 1,8 mil. ľudí na Slovensku má najťažší stupeň, okolo 1 % obyvateľstva trpí naozaj tou najvyššou obezitou, čo je približne 33-tisíc dospelých osôb, čiže naozaj by som rád v tomto pléne, oveľa radšej ako o podpore škodlivého biznisu a škodlivých produktov, počúval o tom, ako vláda chce riešiť a prinášať, zlepšovať prevenciu alebo MUDP, multidisciplinárny prístup k prevencii. No a čo sa podpory týka, tak tiež by som radšej počúval o tom, ako táto vláda bude podporovať domácich producentov, domáce farmy, lokálnych výrobcov, udržateľné a zdraviu prospešné produkty. Ďakujem za tvoj pozmeňovací návrh a, samozrejme, máš moju podporu. Ďakujem. [14:33] Peter Žiga Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. [14:33] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystupujem, využil som všetky možnosti vystúpiť v rámci tohto návrhu zákona. Tí, čo neveria, nech si to skontrolujú, vždycky som sa snažil priniesť do toho niečo nové, nerecyklujem to, čo som povedal na začiatku, a takisto aj v mojom poslednom vystúpení sa pokúsim priniesť niektoré prvky, ktoré by za určitých okolností pri normálne percepčnom auditóriu stáli za to, že si ich vypočuť, hej, ale však „never give up“ sa u nás na Orave hovorí, takže skúsim ešte raz. Skôr ešte k tej procesnej stránke, že zopakovali sme to, čo včera, a to ma mrzí, lebo ja som včera prosil pána predsedajúceho, predsedu, hej, že nech to nerobia tieto preteky, hej, že doobeda schválime prvé čítanie, potom v šturme cez obed (povedané so smiechom) dáme výbory a potom po obede to schválime a na konci je celý zákon. Včera sme to urobili, dneska sme to zopakovali. Ja úprimne poviem, fakt tomu nerozumiem prečo, hej, že to je vlastne tá efektivita času, hej, že teda, aby ste nemuseli, aby ten minister tu nemusel chodiť na to ďalšie čítanie na druhý deň. Nepáči sa mi to, lebo to pôsobí urážajúco, hej. Včera bolo to o to ešte dôvodnejšie, že sa tam zjavili spoločné správy, kde bolo 52 bodov, ktoré sa menili, ktoré nemal poslanec šancu prečítať, nieto ešte pochopiť. Už nehovoriac o tom, že ste schvaľovali včera jadrovú elektráreň, len ste to zabudli ľuďom povedať, ale nevadí. Dneska sa to zopakovalo, čiže dneska už ani ten procedurálny návrh nedával, nemá to zmysel s vami, nemá to význam. To je tá procesná stránka veci. A teraz k telu zákona. Je tam toho čo povedať. Je to vlastne vaša vlajková loď, hej, tak to nejako predstavujete a tak to predávate, jak takí kupliari. Žiaľ, veľa ľudí tomu teda aj nejakým spôsobom sa im to pozdáva, že by to možno aj mohlo byť, lebo to znie tak ľúbivo, hej, že teda, že nejak sa pomáha, ľudia si to nechcú nechať vysvetliť, takže splníte, odfajknuté, vlajková loď splnená. No, niečo k tej vlajkovej lodi by som vám chcel povedať. Bolo sľúbené, ešte, pán minister, a som si pozeral špeciálne výbor, ste na ústavnoprávnom výbore sľubovali, že príde s analýzou vplyvu na cenu potravín pán Takáč. Ako pozerám, tak pozerám, pána Takáča tu nevidím, hej, tak zase neviem teda, že načo ste to potom na tom ústavnoprávnom výbore hovorili, keď sa vás to pýtali opoziční poslanci, či existuje nejaká analýza, aj tu pán Sulík sa na to pýtal, že či niečo. Tam ste sa tvárili, ako keby existovala a pán Takáč ju príde predstaviť, zatiaľ neni, ale však možno, ale... (Reakcia predkladateľa.) Čo? (Reakcia predkladateľa.) Pán minister... (reakcia z pléna) no... (reakcia z pléna). Ale pán Takáč tu neni. No, tak viete potom nechápem, prečo to na tom výbore hovoríte, že pán Takáč ju príde predstaviť, keď neprišiel, ťažko potom postupovať. Takže poďme, poďme k tomu, že dôvodom toho, ja som si pozrel tú dôvodovú správu, ma zaujala, jak ste to predstavovali aj na tých výboroch, ak dovolíte, ja nerád čítam z papiera, ale tuto musím, lebo však aby som sa nepomýlil. (Reakcia z pléna.) Aj to sa dá. (Povedané so smiechom.) Tak a tu sa dá tri mesiace rozprávať o zákone štrnásť dní, takže ja ešte musím sa veľa naučiť a doučiť, ale toto prečítam. A čo hovorí tá všeobecná časť? Že vládny návrh, ktorým sa dopĺňa ten zákon číslo - však to nemusím čítať - o sociálnom poistení, sa predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu. Čiže viete, že jak týmto boľševikom sa zrazu hodí agresia na Ukrajine, viete, že to bolo, akože to je fantastické, hej, že vlastne tu, v dôvodovej správe sa, sa ocitá vlastne, to je aj oficiálny postoj, teda predpokladám, že aj vlády, aj štátu, aj politickej strany SMER, HLAS a SNS, že teda ruská agresia, jak sa to tu zrazu hodí, hej, na to, aby ste niečo predstavili, a odvolať sa na tú, na tú ruskú agresiu. A jak nad tým rozmýšľam, však pozerám, to vidím, rozmýšľam, že ako tá ruská agresia na tej Ukrajine mohla mať ten vplyv na tie minerálky, lebo mne to nijakým spôsobom nevychádza. Pri potravinách za určitých okolností by som si tam kauzalitu predstaviť vedel, hej. Proste lacné obilie, neviem čo, ale, prísne vzaté, lacné obilie pre našich pekárov znamená lacný vstup. Čiže zase tiež to neni až taká absolútna kauzalita (povedané so smiechom), že skôr by to malo ísť do toho mínusu. Ale ako chcem, tak chcem, nevidím tam žiadnu súčinnosť, súvislosť s minerálkami. Poraďte mi, niekto vie? Tí Ukrajinci sem vozia alebo niekto sem vozí minerálky, že rozbilo to ten minerálkový trh? Niečo, niečo, proste malo to na to vplyv, že tu začala nejaká cenová vojna a naši nevládzu, že viete, že... Ak teda jeden z dôvodov, prečo to robíte, bola tá ruská agresia, k ktorej ste sa prihlásili, to je dobre, to som rád, že kde tam sú tie minerálky a tie sladké vody. Kde ich tam kto vidí? Lebo ja ich tam nevidím. Rád si to nechám vysvetliť. Možno to má vplyv na pašovanú vodku, ja neviem, ale na minerálky naozaj nevidím tam žiadnu súvislosť. A viete, toto ma zaujalo, pán minister, že jak ste sa naučili v tom vývoji, v tom procese, jak sme tu, jak sa o tom rozprávame, že čo robíte, jak zdôrazňujete, dávate taký dôraz na to, že a nealkoholických nápojov. Už priznávate, že sú tam nápoje a zdôrazňujete, že nealkoholické a my sa máme tomu tešiť, pomaly sa očakáva, že zatlieskať, lebo však nealkoholický. No však koho by tam napadlo dať alkoholické nápoje? Viete, že to je akože... (povedané so smiechom) a vy to zdôrazňujete. Mne to pripomína to, k čomu sa trošku vrátim, keď nám tu pán Susko predstavoval v záverečnom slove, že prečo treba zahlasovať za to vaše šialenstvo v Trestnom zákone, a odvolal sa na Immanuela Kanta. Chudák, keby vedel, tak sa v hrobe obráti, že v krajine, v ktorej nie je spravodlivosť, sa neoplatí žiť. A ja som si pozrel, ten Immanuel Kant povedal aj to, že keď si zlomíš nohu, keď si niekto zlomí nohu, môžeš ho potešiť tým, vidíš to, mohol si si zlomiť väzy, hej. A toto mi presne toto pripomína, že my vlastne, prísne vzaté, máme byť radi alebo máme byť spokojní, lebo však sa to netýka alkoholu. Viete, nikto tu ani nerozmýšľal nad tým, že by sa to vôbec mohlo týkať alkoholu, a oni to aj tak budú zdôvodň... O čom rozprávajú? Však to sa netýka alkoholu. Ale otázka je úplne namieste. Prečo sa to týka sladených nápojov a prečo sa to týka minerálok? Mne to v tej, v tej všeobecnej časti dôvodovej správy, nevidím tam žiaden, žiaden relevantný dôvod prečo. Bolo to tu spomenuté, treba možno pre zápis doby to spomenúť opäť. Ja im nezávidím, tejto emócie som oprostený, závisti a nenávisti, však makajú, majú a Kofole sa darí, Kofola je šikovná firma, má dobrý marketing, šlapú, hej, a proste idú. Len rozmýšľam, že prečo jej tento štát sa rozhodol pomáhať. Naozaj, že firma, ktorá vykázala zisk v rámci skupiny, ale však skupina nás nezaujíma, nás zaujíma Rajecká, v Rajci majú fabriku svoju a tá fabrika samotná, ako skupina vykázali zisk 40 mil. eur, ale tá fabrika v Rajci vykázala zisk sedem mil. eur. Viete, že mne to, no a pomôžte mi prípadne, ak vy v tom logiku vidíte. Ja tam v tom logiku nevidím, že prečo by sme z peňazí nás všetkých, určené na dôchodky, mali pomáhať firme, ktorá dokáže zarobiť sedem mil. eur za rok. Čo ako rozmýšľam, stále tam nevidím nejaký dôvod. Ale vy asi vidíte, asi mi poviete. Vy ste mi odpovedali, keď som sa vás tu pýtal štyri hodiny dozadu, že prečo tam je Kofola, pokusom o vtip, že keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Ale viete, ja si nepredstavujem, že takto má komunikovať minister, že teda keď ju miluješ, nie je čo riešiť (povedané so smiechom), a preto je tam Kofola. No proste je tam Kofola, máme sa zvyknúť. A mňa by do reklamy nedali. Však ja sa im tam nepýtam do reklamy, či by ma... prečo ma mali dávať koniec koncov do reklamy. Pán minister, ja čakám od vás nejaké relevantné vysvetlenie, že čo bolo toho dôvodom, že sa tam ocitla skupina 1107 SK NACE výroba minerálok, čo dávalo tú prapríčinu toho, že aj im. Neodpovedali ste mi na to, odpovedali ste mi pokusom o vtip, keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Existuje, viete, už som to tu spomínal, existuje, keď si dáte do vyhľadávača, kto vlastní minerálky, tak si nájdete zaujímavé mená. Ja nebudem menovať, ale ja som si pozrel už nie ani Kofolu, ale inú, inú nejakú firmu, ktorá to robí, tie minerálky, niekde na úrovni 200 zamestnancov má, keď rátame, že ten odvod je niekde na úrovni 36,2, myslím, a do sumy 750, vychádza to nejakých 270 mesačne. Keď má dvesto zamestnancov, je to na úrovni 54-tisíc, za štyri mesiace má 216-tisíc. A otázka stojí, že čo to máme za oligarchov, keď 216-tisíc niekomu stojí za to, že rozbije systém. Viete, to, povedal by som to aj tak, že aká krajina, takí oligarchovia, hej, že proste, že niekto rozbije, vytvorí precedens, vytvorí problém kvôli 600-tisíc... (povedané so smiechom) 216-tisíc. To je, pre oligarchu by to malo ako... dobre, o týždeň skôr sa vrátim z dovolenky. Viete, že tomuto nechápem, že čo sme to, čo sme to vlastne, čo to máme, aký máme ten systém, keď tu sú ľudia schopní kvôli tomu rozbiť systém a vytvoriť precedens, ktorý bude ťažko opraviteľný. Pán kolega Sulík to tu spomínal, ja sa k tomu pridám. Vytvárate precedens, z ktorého nebude vedieť cúvnuť a bude chutiť, bude, ľudia si na to zvyknú... (reakcia z pléna) no... a budú vám vytvárať tlak, že aj nás, aj nás. A viete, a možno je to zámer, lebo viete, že ako si viete ukľudniť nejaký zväz, ako si viete ukľudniť nejaký sektor. Však im poviete, počúvajte, vydržte a zrazu sa nám tu v júni objaví automobilový sektor, možno sa nám tam objaví drevospracujúci sektor. Viete, že možno budete vydierať, že koho tam dáte, do tej skupiny vyvolených a koho do tej skupiny vyvolených odoberiete, hej, dajme tomu, už potom tie minerálky v júni odoberiete a pridáte tam, ja neviem, drevárov, hej, ako to kto s vami dohodne. Že to je také vydieranie, kupčenie, také boľševické, také presne, čo vy potrebujete a načo ste jedine, čoho ste jedine schopní. Len ja rozmýšľam nad tými našimi oligarchami, hej, že čo sú to zač, pardon za výraz, za trochári, keď za 216-tisíc idú rozbiť systém a Sociálnu poisťovňu, že im to za to stojí. Aby som sa vyhol tomu, že niekomu, nedajbože, závidím. Naozaj, opakujem druhýkrát, nezávidím nikomu, len mne to príde taký, že, veľkosť človeka, a že si povie, že toto za to nestojí, hej, toto fakt za to nestojí. Pán minister, že čo ešte k tomu povedať a sa neopakovať, alebo ako ešte zaapelovať a nekričať (povedané so smiechom), lebo ma už to tak akože spíduje, že povedať aj hlasnejšie, lebo nepomáha tá, viete, tá tónina taká vyrovnaná, lebo to je nič, to sa odbíja, hej, že čo ešte k tomu dodať. Ja ešte možno teraz nad tým rozmýšľam, že byť takou Coca-Colou, ktorá tu už nie je a zavrela fabriku v Lúke, lebo keby ona tú fabriku v tej Lúke mala, tak aj ona by mohla byť poberateľom toho príspevku, že rozmýšľam, lebo ona podľa mňa ani nevedela, že také niečo je. Čiže keď vám to v tej Európskej komisii prešlo, ako táto pomoc, že či tá, ak sa to teraz dozvie tá Coca-Cola, či to nenapadne, lebo podľa mňa to má vplyv na hospodársku súťaž, hej, a že ako je, ako je tvorená hospodárska súťaž, a či potom vy vlastne nespôsobíte to, že kvôli tomu, že proste plníte zadania niekoho pre niekoho, vlastne ohrozíte tých, ktorí reálne to potrebujú. Naozaj, že môžme uznať, že niekoho by naozaj to treba a tam to naozaj pomôže. A teraz sa vám to vráti, podľa všetkého to ešte tam poslať znova, hej, na nejaké, na nejakú skúšku. Čo keď Coca-Cola podá nejaký arbitrážny rozpor, že čo to znamená, lebo ja viem, že Coca-Cola je nervózna z Kofoly na Slovensku, hej, tak každú zámienku využije. Možno, neviem, ja len tak nahlas rozmýšľam. Každopádne proste to nedáva žiadnu logiku asi ani im nie, neviem, či to stihnú. Ale ak to stihnú a ak to nepríde kvôli tej Kofole, tak ohrozíte aj tým, ktorým to reálne mohlo pomôcť. Či ani to nezabere? Nič nezabere. Lebo naozaj tam niekto by sa do toho sita trafil, že im to môže pomôcť a musíme sa my vysporiadať s tým, že prečo niekomu pomáhať na úkor nás všetkých. Ale v niektorých prípadoch by to šlo o niečo ľahšie. Mne to naozaj, odo mňa nečakajte, neviem sa s tým stotožniť, aby som súhlasil, nedajbože zahlasoval za, že proste máme z peňazí nás všetkých, z odvodov, ktoré sa proste dávajú, platiť firme, ktorá vykazuje vysokú mieru ziskovosti, ktorej sa darí a v ktorej vlastne aj segment, ktorý produkuje, ako tu už bolo ergo povedané, tiež nepatrí zrovna k tým, do ktorých by sa malo výhľadovo akože podporovať a investovať. Sladené vody asi nie sú to, čo, to čo by sme chceli podporovať. Vy to podporujete. Pán minister, zjavil sa tu nejaký pozmeňovací návrh. Možno by to pomohlo, možno nie. Máte stále ešte možnosť, v dobrom hovorím, že stále ešte za to nejakým spôsobom inštruovať svojich kolegov, pokiaľ teda nejaká percepcia existovala na to, že vnímali. A keď nevnímali, tak potom mi odpustite, ale nejaké možnosti budem mať ešte to povedať niekomu niekde, tak budem hovoriť, že SMER, HLAS a SNS proste robí šialené veci v parlamente a jednou z nich okrem iných je aj to, že z dotácie zo Sociálnej poisťovne podporuje odvody vysoko ziskovým firmám, čo nedáva absolútne žiadnu logiku. Tak sa potom na mňa nehnevajte. Ďakujem pekne. [14:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Sulík. [14:35] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, Lojzo, tá disciplína v koalícii je teda naozaj úchvatná. O tom môže snívať každý predseda strany. Ja kebyže dojdem s takýmito kravinami, tak jednoducho moji vlastní kolegovia v našom klube by mi vysvetlili, že no tak odtiaľ-potiaľ. Tunák to tak nefunguje. Tu skrátka poslanec dostane na papieri zoznam, ako má hlasovať, a tak aj hlasovať bude, no načo sa on bude nad tým zamýšľať. Ale ešte raz k tej podstate, čo si hovoril. Už som to spomínal, firma Nestlé, tá tiež môže dostať takých 200-300-tisíc, možno že 400-tisíc za tých pár mesiacov, tak táto firma mala minulý rok zisk desať mil. eur. Tak ja neviem, či takáto firma musí dostať 200-300- alebo 400-tisíc, či to naozaj jej pomôže na úkor firiem, ktoré sú na tom omnoho horšie. Takých nájdeme dostatočne, len zhodou okolností nevyrábajú potraviny. Ale máme kopec ľudí, ktorí zamestnávajú, máme kopec firiem, ktoré zamestnávajú ľudí, sú povedzme v zložitej situácii, niektorí idú do krachu, napr. v Trenčíne firma Trens, ktorá vyrábala kovoobrábacie stroje, lebo jej boli sankciami zatrhnuté ruské trhy, tak táto firma skrachovala, tie stroje boli na vysokej úrovni technologickej, tak tej sa nepomohlo. Ale takej firme, švajčiarskej firme Nestlé, čo v Prievidzi vyrába nejaké polievky, tej pomôžeme. No a druhý problém je ten, že, samozrejme, čím viac tých SK NACE kódov, lebo to je také nevinné, hej, to tam je len nejaké číselko a nič ďalej, čím viac tých SK NACE kódov sa tam bude, bude pretláčať, tým to bude drahšie. A toto bude ten jav, pokiaľ s týmto vláda nestopne. A tým, že sa natiahlo ten parlament k Trestnému zákonu, teraz máte, pán minister, jedinečnú šancu s tým prestať a nechať to celé tak a nikomu to nebude chýbať. Ďakujem. [14:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán Hlina bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz sa chcem opýtať, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie, pán Hlina sa neskoro prihlásil s faktickou, takže mu nedám priestor. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý pán poslanec Hajko. [14:35] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, je to ozaj príležitosť mať tú možnosť vystúpiť jeden deň v dvoch čítaniach k jednému zákonu. Skutočne je to príležitosť, aká sa tak možno skoro nenaskytne, alebo že by predsa len bolo to pravidlo do budúcna? No nechcem byť uštipačný, v každom prípade chcem hovoriť k tomu, o čom tu dnes rokujeme. Ja som už dnes doobeda spomenul, že chýba mi, chýba mi ten cieľ, ten cieľ, ktorý sleduje vláda pri predložení tohto návrhu zákona. Majú to byť ceny potravín, primerané ceny potravín, má to byť pomoc poľnohospodárom alebo to má byť dosiahnutie nejakého vyššieho percenta slovenských potravín v našich predajniach, či dokonca dosiahnutie sebestačnosti? No keď prejdem k tomu prvému cieľu, čo sú ceny, a ktorý sa vlastne ohýbal vlani pri tom, keď sa predkladala, predkladal návrh na odvodové prázdniny prvý raz, takže vlastne boli to ceny. Hovorilo sa o cenách. Už som to dnes spomínal, spomínali to moji predrečníci, žiadna analýza, že či tých šesť mesiacov odvodových prázdnin malo doteraz vplyv na ceny potravín, nevieme. Má to byť pomoc poľnohospodárom? Opäť, poľnohospodári potrebujú dnes niečo úplne iné ako nejaké časovo limitované odvodové úľavy. Poľnohospodári potrebujú jasnú poľnohospodársku politiku. Potrebujú poznať odpoveď na otázku, napríklad ako to bude s pomocou zo strany národnej vlády, ktorú dostávajú popri eurofondoch. Potrebujú vedieť, ako sa Slovensko postaví k protestom, ktoré sa tiahnu dnes naprieč celou Európskou úniou a súvisia s politikou celej Európskej únie. Nuž a sebestačnosť, ja som to už spomínal dnes, opäť to spomeniem, tri štvrtiny zhruba produktov, ktoré vidíme v našich obchodoch, v podstate ani nie sú slovenské, lebo buď sú priamo zo zahraničia, alebo aj tí domáci výrobcovia niekedy použili na to zahraničné suroviny, takže často je veľmi ťažko hovoriť o tom, že tie potraviny sú pôvodom zo Slovenska. Jedno je však pravda, Slovensko má skutočne vyššie ceny potravín ako okolité štáty. Tá posledná štatistika, ktorú som našiel, štatistika Eurostatu hovorí o tom, že Slovensko má niekoľko percent drahšie potraviny ako Česko, o 10 % nižšie ceny oproti Slovensku sú v Maďarsku a o 28 % sú ceny nižšie v Poľsku. To sú údaje za rok 2022, takže zjavné je, že je to problém. Keby sme k tomu pripočítali, to len hovorím teraz o cenách, samozrejme, že za niečo si tie potraviny ľudia musia kúpiť, keby sme k tomu pripočítali, že tie mzdy sú vyššie, napríklad v Česku alebo v Poľsku, tak Slovensko z toho vychádza ešte horšie, takže problém to je. A teraz čo s týmto problémom robiť? Máme tu predloženú novelu zákona, ktorá hovorí o tom, že teda po novom tých niečo vyše 30 mil. eur pomôže slovenským poľnohospodárom a azda to niečo spraví aj s cenami potravín. Tak ako to tu pán Sulík pred chvíľou hovoril a porovnával tie milióny s miliardami, tak je jasné, že ak by sme to aj chceli dosiahnuť, tak to je, to je skutočne mizivá, mizivý príspevok. Takže čo s tým robiť? Nepôjdem po príklady ďaleko, pôjdem do Českej republiky. Takisto ako u nás pôsobí Protimonopolný úrad, tak v Českej republiky je to Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. A tento úrad si dal aspoň tú robotu, že zhruba pred rokom zanalyzoval celý trh v Českej republike od pestovania plodín až po konečný predaj v predajniach. Neprišiel s nejakým presnými číslami, ale prišiel aspoň s tým, že charakterizoval tie jednotlivé stupne od výroby, od pestovania potravín až po, až po ten predaj a zisťoval na tých jednotlivých horizontálnych úrovniach jednotlivých, zisťoval, že či, ako tam je koncentrovaný trh. A prišiel so zaujímavým výsledkom. Napríklad Česi majú veľmi podobný problém ako my a to je vo výkupe. Tiež tam je výkup dosť koncentrovaný. U nás sa nič také neudialo. Český protimonopolný úrad dostane podľa všetkého, tak ako sa tam vyvíja politika, dostane nové právomoci. To znamená, bude mať oveľa silnejšie právomoci pri skúmaní trhu, či nedochádza k dominantnému postaveniu jednotlivých firiem, alebo zneužívaniu, zneužívaniu postavenia. Keďže protimonopolný úrad český tiež má dosť slabé kompetencie, tak mu tie kompetencie idú zvýšiť. Takže jednu cestu, ja som hovoril priamo s pracovníkmi protimonopolného úradu, ktorí mi hovoria, že nemôžu vchádzať do niektorých vecí, nemajú na to právomoci, takže ak chceme, aby ceny boli nižšie, posilnime protimonopolný úrad, ktorý tu slúži na to, aby strážil trh. Ak je postavenie na trhu zneužívané, konkurencia je nízka, tak potom sú ceny vysoké. Druhé opatrenie, v priebehu II. polroka minulého roka na Slovensku klesali ceny najpomalšie v celej eurozóne. My máme dnes zhruba trojnásobnú infláciu, ako je priemer eurozóny. Čo je za tým? Samozrejme, že za tým je viac ukazovateľov, ale jeden dôležitý spomeniem, ceny energií. Ceny energií pre našich poľnohospodárov, pre našich obchodníkov, pre okolie sú vysoké. Sú vysoké v porovnaní s okolitými štátmi. Mne chýba vládna koncepcia, ako pristupovať v energetickej pomoci firmám, či im vôbec pomáhať, a ak pomáhať, akým spôsobom. Ak vojdeme do energií, tak vojdeme koniec koncov aj do cien potravín. Tretia vec, ktorú spomeniem, a posledná je predaj, regionálny predaj potravín. Máme ho komplikovaný. Napríklad je veľmi silno zviazaný hygienickými predpismi. Hovorím o predaji z dvora. Samozrejme, že predaj z dvora nás nevytrhne, ale ten regionálny cyklus potravín môže priniesť, môže priniesť prijateľnejšie produkty pre tých, pre tých lokálnych spotrebiteľov. Navyše môžeme s tým predajom z dvora niečo robiť. Môžeme, môžeme znížiť daň z pridanej hodnoty pri tomto tovare. To by bol taký ďalší, taká ďalšia pomoc pri znižovaní cien potravín. Ono nemáme žiadne zázračné opatrenia, čo s tým robiť. Ja som tu spomenul tri. Možno by ste našli aj ďalšie opatrenia. Ja som včera si vypočul jedno od riaditeľa finančného výboru pána Blcháča, ktorý hovoril, že môžeme ešte znížiť DPH na potraviny. Nuž, poviem k tomu toľko, že vláda Roberta Fica si už vyčerpala možnosti v dobrých časoch, keď znižovala DPH na potraviny, na základné potraviny z 20 na 10 %. Teda ak by sme dnes ešte pristúpili k znižovaniu DPH, tak môžme skončiť niekde na 5 %. A ako viete veľmi dobre, ak sa zníži DPH o 5 %, tak v podstate to s tými cenami nepohne, pretože sa to niekde v tom reťazci rozpustí, tie, tá dépeháčka. A navyše je to výpadok pre štátny rozpočet, je to dosah na verejné financie, ktorý v tom žalostnom stave, ktorý dnes máme, tak by bol opäť len ďalším polienkom do... ďalším polienkom do ohňa. Takže keď to na záver zhrniem, toto opatrenie, ktoré tu je predstavené, vnímam ako opatrenie, ktoré neprispeje v podstate k ničomu. Je selektívne, ide na určité firmy, všíma si iba zamestnancov, nemyslí na živnostníkov. Často živnostníci sú poľnohospodári, ktorí hospodária, a navyše s mizivým dosahom, s mizivým dosahom na ceny potravín. Ja by som čakal, že tak ako sme videli, možno ste mnohí videli tú tlačovku, ktorá bola v úrade predsedu vlády, kde boli na stole tie produkty, ktoré sa tu toľko spomínali, tak tam to vyzeralo, akože vláda ide, ide zobrať rad opatrení, ktorými, ktorými tie ceny skrotí. Ja zatiaľ nevidím žiadne konkrétne vážne opatrenia. Ak hovoríme o posilnení právomocí, alebo dosahu Slovenskej obchodnej inšpekcie, nečakajme od toho veľa. Slovenská obchodná inšpekcia má svoje miesto, má čo kontrolovať, ale nečakajme, že Slovenská obchodná inšpekcia nám spôsobí, jej konanie spôsobí, že budeme mať nižšie ceny potravín. Ďakujem, to je všetko, skončil som. [14:50] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktické poznámku. Pán poslanec Hlina. [14:53] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Som sa v dostatočnom predstihu prihlásil, aby som neopakoval chybu. Rozmýšľam, že kde je ten pán Takáč. Viete, že mi strašne chýba, lebo ja som bol taký upokojený z toho výboru, že dostaneme predstavenú analýzu, a analýza nikde. A možno vy ste v tom nevinne, pán Tomáš, že vy vlastne obhajujete niečo, čo ani neviete, čo ste sem doniesli, lebo predtým to predložili opoziční poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Hlina, vy ste starý bard, aby som vás učil rokovací poriadok. Mali by ste reagovať na predrečníka. Ďakujem. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ja som rečnícky na to reagoval, a že z tých predkladateľov je tu ešte pán Richter, a tak ale už asi neni šanca, aby sa nejakým spôsobom prihlásil, že... Viete, v kontexte toho, čo povedal pán Hajko, že kde, čo je, čo bolo na začiatku a čo bolo prvé (povedané so smiechom), čo bola tá pohnútka. A naozaj že identifikovať, že kde, kde v tom myšlienkovom procese celom nastala tá situácia, že dajte tam aj tie sladené vody, dajte tam aj tie minerálky, a ako, aký to dávalo kontext. Fakt by ma tá história tvorby zaujímala a niekto by ju mohol povedať, lebo opakovane ju predkladáte, a nevieme sa toho dopátrať. Vieme len to, že to tam bude a nedáva to absolútne, ale absolútne žiadnu logiku. A už to vie aj pán Tomáš, lebo kuká sprava doľava, už nech to skončí, lebo sa cíti blbo. Ja by som sa tiež cítil blbo... (Reakcia z pléna.) Nie? Dobre sa cítite? Ja by som sa cítil blbo, keby mňa niekto poslal s takou hlúposťou si sadnúť na miesto predkladateľa, lebo aj tak asi každý sme nejaký. Však? [14:53] Peter Žiga Ďalším v rozprave je pán poslanec Marián Čaučík. [15:03] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme v druhom čítaní o návrhu zákona, ktorého obsahom sú sociálne odvody pre poľnohospodárov a potravinárov. V dôvodovej správe vo všeobecnej časti sme sa dočítali, že tento vládny návrh zákona o sociálnom poistení sa predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve, v potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu. Už aj v dôvodovej správe zákona, aj v doterajšej rozprave mi chýba toto vyčíslenie, objasnenie tých značných hospodárskych škôd, prečo sa vlastne tento zákon predkladá. Dozvedeli sme sa, že sa týka cca 1 500 žiadateľov, cca 61-tisíc pracovných miest a celkový náklad má byť okolo 31 mil. eur, pretože február sa tam už nebude rátať. Problémom, ktorý vnímam, je, že návrh odpustenia sociálnych odvodov je rámcovaný ako opatrenie na zníženie cien potravín. A na toto zatiaľ nemáme dôkaz ani indície. Za pol roka fungovania tohto zákona, lebo nie je nový, funguje už doteraz, že naozaj ceny potravín sa znížili. Sú namieste otázky, pomáhame skutočne tým, ktorí to potrebujú? Prečo práve tieto kategórie sa vybrali? Kde, aké je skutočné odôvodnenie návrhu zákona? Čiastočne to odôvodnenie je, prídem k tomu za chvíľu. Chýba mi tam aj vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektami z diskusie a dialógu s týmito podnikateľskými subjektami, lebo poľnohospodári aj potravinári majú svoje združenia, ale keďže vládny návrh zákona je predmetom skráteného legislatívneho konania, tak mu nepredchádzali takéto konzultácie s rôznymi subjektami. V osobitnej časti dôvodovej správy sa hovorí, že cieľom je podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve okolo 30 %. A píše sa, že podporením uvedených sektorov je možné zvýšiť ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %. Cieľom je taktiež podporiť akvakultúru, v ktorej Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť napriek prírodným danostiam a bohatej histórii produkcie sladkovodných rýb na území Slovenska. Podpora umožní udržanie akvakultúry, produkcie ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti na nízkej úrovni, pričom táto produkcia má pozitívne environmentálne, ekonomické a sociálne benefity. Ja sa pýtam aké. A príde mi to aj toto odôvodnenie, že je trochu také strieľanie od pása. Pán minister Takáč ma v nedávnej televíznej diskusii obvinil, že klamem, že strieľam od pása argumentami, ale myslím si, že toto je príklad toho, ako vláda strieľa od pása, pretože nepriniesla nejakú jasnú analýzu, ktorá tomu pomôže, teda ktorá by to odôvodnila, tento návrh, návrh zákona. Týka sa odvetví napríklad, spomeniem len príkladmo: pestovania zeleniny a melónov, koreňovej, hľuzovej zeleniny, pestovania hrozna, pestovania jadrového a kôstkového ovocia alebo pestovanie ostatného stromového a kríkového ovocia a orechov. A tu sa pýtam, prečo v týchto odvetviach ideme pomáhať len zamestnancom, prečo nie aj živnostníkom. V týchto odvetviach – pestovaní hrozna, melónov, zeleniny, ovocia – určite pracujú aj živnostníci a týmto pomôcť nejdeme. Chýbajú mi z tejto celej diskusie aj stanoviská ministerstva financií, keď hovoríme o cenách, o cenách potravín, malo by sa k tomu vyjadriť aj ministerstvo financií, protimonopolný úrad, ale taktiež štatistický úrad. Ak ten zákon platil šesť mesiacov, určité štatistiky o vývoji cien a ich korelácii s týmto opatrením by už mohli existovať. Nevidíme ich. Keď počúvame farmárov a ich reakcie na tento návrh zákona, tak počúvam aj to, že pomôže sa najmä zamestnancom veľkých firiem a veľkých zahraničných firiem, napríklad dánskych, ktoré tu na Slovensku sú, a nemyslí sa dostatočne na vlastných slovenských farmárov a podnikateľov. Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov a tiež Asociácia mladých farmárov Slovenska idú do farmárskeho protestu na budúci týždeň. Jedna z ich požiadaviek je, aby odpustenie odvodov išlo všetkým poľnohospodárom, teda aj samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí sú živnostníci. Ak chceme podporiť poľnohospodárov všeobecne, fajn, priznajme to, vyčíslime to, odkonzultujme to v riadnom legislatívnom procese a potom s tým príďme do Národnej rady. Toto opatrenie, ktoré je navrhnuté, nevieme, či naozaj pomôže, je selektívne a som tiež presvedčený, že by k tomu mal vystúpiť aj minister pôdohospodárstva. Keď Národná rada rozhodovala o pridelení tohto zákona výborom podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku, tak ho pridelila ústavnoprávnemu výboru, čo je v poriadku, každý zákon ide aj do ústavnoprávneho výboru, bola pridelené sociálnemu výboru, lebo ide o sociálne odvody, ale prečo rokujeme o sociálnych odvodoch a obsahová otázka je niekde inde. Som presvedčený, že mali sme o tomto zákone, návrhu zákona rokovať aj na pôdohospodárskom výbore a možno aj na hospodárskom a finančnom. Ako, zaujímalo by ma, ako ste k tomu pristúpili vo vláde, či vo vláde to bolo predmetom väčšej diskusie, alebo sa k tomu pristúpilo tak veľmi ľahko, ako to máme predložené, predložené aj tu. A povedali sme v prvom čítaní, že v tomto druhom čítaní budeme počúvať a budeme sa pýtať, aby ste nás presvedčili, že to naozaj má zmysel. Pán minister, povedali ste, že príde pán minister Takáč, vystúpi a dá analýzy, neprišiel, takže tie analýzy nemáme, a preto si myslím, že takýmto spôsobom by sme tento zákon nemali, nemali prijímať, preto na záver podľa § 83 ods. 1 navrhujem vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín. Ďakujem. [15:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hlina. [15:05] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľme pekne. Tak máme tu zmenu, som zvedavý teda na to odôvodnenie a to, tú tabuľku a to vydokladovanie toho, že to efekt malo, hlavne tie minerálky. V kontexte tých minerálok a sladených vôd ma to zaujíma, ako to pomôže, pomohlo a ako ešte toto, čo sa chystá, pomôže. Tak som zvedavý. [15:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz o slovo požiadal minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Nech sa páči. [15:05] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som, že tu bolo divoko nejako, nie? (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) Ale, pán Sulík, čo vy sa ozývate z prvej lavice? Však tu bolo divoko, nie? (Reakcia z pléna.) Ale bolo. No. Ja mám informácie, že áno. Bol som nejako... boli tu, boli tu nejaké dotazy, že kde je ten minister pôdohospodárstva. (Reakcia z pléna.) A viete, kde som sedel, pán Hlina, teraz momentálne od 14.00 hod.? Sedel som na úrade vlády s pánom premiérom a rokovali sme s generálnym riaditeľom Biedronky. Viete, prečo sme s nimi rokovali? Lebo robíme všetko pre to, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť, aby sme zabezpečili, aby v tom novom obchodnom reťazci, ktorý tu bude na Slovensku, sa zvýšil čo najväčší podiel slovenských potravín. Tam som sedel, pán Hlina. Nevykrikoval som tu nezmysly, ako ste vykrikovali vy v tomto pléne. Ale, oukej, však chápem. Ja som vám to povedal minule v diskusii, že aj SaS-ka potrebuje mať svojho Matoviča a to ste vy. Takže je to, je to tak. Dámy a páni, troška pre zhrnutie pre poslancov, ktorí tu nesedeli v predchádzajúcom volebnom období. Mali sme tu po roku 2020 veľmi, veľmi vysokú infláciu a tá inflácia v časoch rokoch ’21 a ’22 bola na úrovni 30 %. Potravinová inflácia bola 30 %. A vtedajšia vláda, ktorá tu vládla 3,5 roka, kde sú tu aj zástupcovia relevantní, pri potravinovej inflácii vláda nespravila ani jeden krok na prospech občanom Slovenskej republiky. Ani jeden krok. Úplne sa na nich vykašlali. Nechali tie mladé rodiny s tými deťmi, tých seniorov na to, aby si kupovali o 30 % drahšie potraviny. A teraz nás tu idú niektorí kritizovať za to, že robíme kroky. A viete, kto spravil nejaký krok pri tých vysokých cenách potravín, pri tej legislatíve, pri tej 30 % inflácii? Vtedajšia opozícia, kde bola strana SMER, strana HLAS a ďalšie politické strany, ktoré prišli s návrhom, ako riešiť vysoké ceny potravín, tak sme zrealizovali tri okrúhle stoly. Na pripomenutie pre tých, ktorí, ktorí tu nesedeli, ale tí ktorí už zabudli, ktorí tu sedeli ako opo... ako koaliční poslanci, tak vtedajšia opozičná strana, strana SMER spravila tri okrúhle stoly. Na týchto troch okrúhlych stoloch si zavolala všetkých zástupcov relevantných poľnohospodárov, zástupcov potravinárov, zástupcov zahraničných reťazcov, slovenských reťazcov, Slovenskú obchodnú inšpekciu a všetkých tých, ktorí čo do toho nejakým spôsobom mali povedať. A prebiehali rokovania. A tie rokovania netrvali hodinu, ale hodiny. A hľadali sme spoločný spôsob na to, ako spraviť kroky na to, aby sme zastabilizovali a znížili tie ceny potravín, aby sme spravili niečo s tou infláciou, ktorá tu bola 30 %, potravinová. A na základe spoločných rokovaní sme dospeli k návrhu, ktorý sme my ako opozičná politická strana predložili do parlamentu a prvý zákon bol tzv. zákon o cenách, kde sme novelizovali viacero vecí a napríklad sme vrátili aj to, čo vtedajšia SaS-ka z toho vyhodila, a to znamená, že sme vrátili naspäť to, aby obchodné reťazce mali povinnosť dodržiavať určité, by som povedal, štatistiky a veci na to, aby Slovenská obchodná inšpekcia vedela potom posudzovať a kontrolovať marže, obchodné prirážky. To sme vrátili naspäť. A potom sme prijali zákon o odpustení sociálnych odvodov pre poľnohospodárov a potravinárov do výšky minimálnej mzdy na pol roka. A, samozrejme, tento návrh, jeden aj druhý, nám prešiel v parlamente, za hlasovali možnože aj teraz kolegovia, ktorí sedia v opozícii, lebo asi sami zistili, že to bol dobrý a jediný krok, ktorý sa vtedy podaril pri 30 % potravinovej inflácii. To znamená, že to bol krok, ktorý sme my zrealizovali. A, samozrejme, po 30. septembri, nebudem tu hovoriť o tom všetkom, čo sa nám za tri mesiace podarilo, ale poviem to, čo sa, v čom ďalej pokračujeme, a to je opatrenie predĺženie odpustenia sociálnych odvodov do výšky nie 700 eur, ale 750, lebo výška minimálnej mzdy sa zmenila. A toto opatrenie máme tu v skrátenom legislatívnom procese. Už mohlo byť schválené, už mohli byť v praxi, už mohlo fungovať, lebo malo platiť od 1. februára. Bohužiaľ, sme v polovičke februára a platiť bude pravdepodobne od 1. marca, lebo neviem, či sa bude nájsť nejaký možný mechanizmus na to, ako to vyriešiť za február, lebo spätne to nemôžeme riešiť. Tým pádom vlastne vaše kroky a to som si prečítal napríklad aj tlačové správy poľnohospodárov, potravinárov, ktorí vás vyzývali, že prečo tu takto robíte a bránite tomu, aby sa spravili kroky na to, aby sa tá inflácia znižovala, aby pri tých určitých, určitých komoditách, potravinách sa ceny znižovali. Prečo robíte takéto obštrukcie? A ja som rád, že to tu máme dnes v druhom čítaní. Verím, že prejde rokovanie, asi neni veľa prihlásených, tak predpokladám, že asi o 17.00 hod. sa o tom bude hlasovať. A verím, že poslanci rozhodnú o tom, že podporia poľnohospodárov, potravinárov, ale nie všetkých, tak ako tu niektorí hovoria, ako niektorí vybraní poľnohospodári hovoria o tom, podporte všetkých poľnohospodárov odpustením sociálnych odvodov. Ale my nechceme podporovať poľnohospodára, ktorý má 1 500 hektárov, zamestnáva štyroch-piatich-šiestich ľudí a točí štyri komodity dokolečka. My chceme podporovať takých poľnohospodárov, ktorí následne produkujú, potravinárov, ktorí vyrábajú základné potraviny, v ktorých chceme zvyšovať sebestačnosť, znižovať ceny a podporovať našich slovenských poľnohospodárov a potravinárov. A to sú presne tí, ktorých máme aj zahrnutých v rámci týchto sociálnych odvodov. Ovocie, zelenina, napríklad poľnohospodár, ktorý chová hovädzí dobytok, chová bravčové, ošípané, presne takíto, takýchto poľnohospodárov a potravinárov. Týmto podporujeme aj napríklad toho pekára, aj toho mliekara, ktorý robí ten rožok, ten chlieb, ktorý robí aj ten jogurt, to maslo a tak ďalej. Presne toto je riešené v rámci týchto sociálnych odvodov. Spustila sa tu taká téma, ja si to ešte pamätám ako živo, ako nám predstavitelia SaS-ky hovorili, že je to veľmi zlé, je to nespravodlivé, to treba, aby sme všetkým dali. Nielen týmto vybraným. A ja som odkázal, ja nebudem podporovať výrobcov alkoholu, napríklad. Podľa mňa je to úplný nezmysel im dávať finančné prostriedky. Viete, a teraz, po siedmich, ôsmich mesiacoch to máme naspäť druhýkrát a zrazu tu príde jeden opozičný poslanec a vytvorí tu kvôli, kvôli minerálke, tu vytvorí nejakú veľkú bublinu. Tak viete, že v konečnom dôsledku tá minerálka alebo tí, ktorí, ktorí robia tú minerálku, nedostanú z toho nič. Vy to viete? Napríklad poviem, veľký pestovateľ pán Mačaj, určite ho poznáte, jeden z najväčších na Slovensku, zabezpečuje ovocie, zeleninu a tak ďalej. Napríklad ten sa nemôže uchádzať tiež o túto dotáciu, lebo táto dotácia je naviazaná na veľkú dotáciu, alebo teda poviem, veľký program, ktorý je v rámci Európskej únie, a vy máte limity. Vy nemôžte vyčerpať xy donekonečna. Máte určitý limit, ktorý proste keď dovŕšite, tak tým pádom ďalej nemôžte čerpať. A to sa nebavíme, to sa nebavíme len o tejto schéme, ktorá je, ale na to máte naviazané ďalšie schémy a ony sa vám napočítavajú, napr. cez hospodárstvo schéma na podporu kompenzácií cien elektrickej energie, my sme mali schému na ministerstve kompenzácie cien elektrickej energie, a plus ďalšie rôzne schémy, ktoré sú v zásade naviazané na Ukrajinu v nejakom balíku Európskej únie, a tie sa vám dohromady napočítavajú. Takže už keď tu niekto teraz veľmi intenzívne rieši slovenských producentov minerálok, tak tí nedostanú nič, lebo tí už vyčerpali xy, už ani teraz v tomto opatrení, ktoré podľa mňa bolo, nemohli žiadať na to finančné prostriedky. Aj tá nejaká tá Kofola, ktorú ste tu spomínali. Dámy a páni, ja vás chcem uistiť, že vláda Slovenskej republiky robí všetko pre to, aby pri najhorších verejných financiách, ktoré ste nám zanechali, za 30 rokov najhoršie verejné financie, sme dali druhú najvyššiu sumu pre sektor pôdohospodárstva. To je výsledok toho, že je vidieť, že vláda Slovenskej republiky na čele s Robertom Ficom to myslí vážne s podporou sektora pôdohospodárstva. S podporou toho, aby sme využili maximálny potenciál vidieka a toho, že máme zdatné... a šikovných poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov a využili tento potenciál na to, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť. Mňa mrzí to, že... a v minulosti to nebolo tak jako, tu keď sme diskutovali a ja som bol opozičný poslanec, tu bolo tak, že sme v zásade konštruktívne hľadali cestu a sme veľakrát aj my z opozície podporili veci, ktoré mali pomôcť tomu, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť. Viete, ja tu stále tak opakujem. Vy prídete do toho obchodu, ale tam neni na tom rožku napísané, že či je opozičný, alebo koaličný. O ňom len viete, že či je slovenský, zo slovenskej múky a či je z tej pekárne, ktorá je tu na Slovensku. A ja si myslím, že toto by mal byť spoločný cieľ. Úplne jednoduchý príklad, ja som bol minulý týždeň v Budapešti na rokovaní s maďarským ministrom a som sa ho pýtal, že aký majú pomer ich domácich reťazcov obchodných a zahraničných. Tak mi povedal, že domácich je 20 % a zahraničných je 80. Čiže zhruba plus-mínus tak ako aj u nás, hej, 20 % domácich a 80 % zahraničných. Len jeden veľký rozdiel je medzi Maďarskom a Slovenskom. U nás na Slovensku máme priemer, zhruba máme 40 % slovenských potravín v obchodných reťazcoch, naprieč hej, tu priemerujem to číslo. Viete, koľko je v Maďarsku? 80 %. A toto je problém, ktorý treba riešiť, a ten problém nevyriešite tak, že sa budete pozerať na podporu sektora len tak, akože, že si ho nebudete vnímať a nebudete ho riešiť, nebudete tam dávať žiadne finančné prostriedky. Viete, na jedn... bol som v jednej diskusii, ako jeden opozičný kolega mi hovorí, že no ale my musíme, pán minister, robiť všetko preto, aby sme podporili sektor pôdohospodárstva, aby sme tam dali viacej peňazí, a na druhej strane kritizuje sociálne odvody. Hovorím, tak skúste sa troška tak, že teda či áno, alebo nie, teda ako nerobte politiku tam, kde tú politiku netreba robiť. Každé euro, ktoré dáme do sektoru pôdohospodárstva, podpo... pomôže tomu, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť, aby sme mali viacej slovenských potravín v obchodných reťazcoch, a myslím si, že toto je spoločný cieľ. A vám viem garantovať, a to vám stopercentne hovorím a to stačí, choďte sa opýtať samotných pekárov, mliekarov, ktorí vám povedia, že áno, tieto sociálne odvody, odpustenie týchto sociálnych odvodov malo za následok, že sme nezvyšovali ceny, že tie ceny sme mohli znížiť a tým pádom ten tlak na znižovanie inflácie bol, poviem to tak, že dvakrát rýchlejší. Pomohlo to tomu. A potom si niekto položí otázku, že, pán minister, a povedzte mi presne číslo, že koľko to spôsobilo, koľko percent, že 3 % sa znížili ceny, štyri, alebo kde čo ako. Hovorím, tak áno, my tie dáta budeme mať, tie čísla. A viete, čím ich budeme mať? Tým, že sme začali teraz kontrolovať tie marže v tých obchodných reťazcoch, v tých... u tých potravinárov aj u tých poľnohospodárov. Lebo viete, čo sa stávalo? A to je realita, ktorá podľa mňa ešte aj v dnešnej dobe funguje. Zoberte si, že bola 30 % inflácia. A inflácia bola preto, lebo, samozrejme, cena elektrickej energie, vstupy a tak ďalej, všetko išlo hore, a zoberte si, že ten pekár zvýšil obchodnému reťazcu cenu rožka napríklad o 7 %, mu zvýšil cenu o 7%. Viete, koľko zvýšil ten obchodný reťazec? O 17 % zvýšil cenu. To znamená, že to nie je že jedna k jednej navýšenie. Dvakrát toľko navýšil obchodný reťazec si tú cenu. A preto, síce som neprišiel na 14.00 hod., ale prišiel som, som rád, že som to stihol, lebo myslím si, že je veľmi dôležité, aby vláda Slovenskej republiky rokovala aj s obchodnými reťazcami. My chceme s nimi viesť sociálny dialóg, pre nás sú to partneri, s ktorými chceme komunikovať. Len ja to stále opakujem dokoliečka, bol covid, dva roky boli zavreté všetky prevádzky a jediný, kto bol otvorený, boli obchodné reťazce, tým biznis išiel. Ale malá nejaká predajnička podľa metrov štvorcových niekde na vidieku, na dedine nemohla byť otvorená alebo niekde na námestí nejaká malá prevádzka nemohla byť otvorená, ale veľký obchodný reťazec mohol byť otvorený a ten zarábal, tomu biznis išiel. Tak ja si kladiem otázku, že prečo neprišli aj tie obchodné reťazce s niečím. Zoberte si, že napríklad v Portugalsku mali taký režim, že spravili, kde vyčlenili nejaké regále, kde dali ich nejaké domáce potraviny, a na tých potravinách, ktoré tam boli vyčlenené, sa napr. obchodný reťazec podieľal na tom, aby znížil tie ceny, aby tie ceny boli primerané. Ja si myslím, že tu pri pôdohospodárstve ako takom a zvyšovaní potravinovej sebestačnosti by sa nemala robiť úplne prehnaná politika a vytĺkať z toho politické ani, ani... z toho sa podľa mňa ani nedá vytĺkať politický kapitál. Ako myslím si, že každému by malo záležať na srdci, na tom, aby sme mali dostatok našich slovenských potravín, a preto som bol rád, že sme rokovali aj s tou Biedronkou, ktorá, ktorá sem prichádza na tento trh, kde, samozrejme, bude sa zvyšovať konkurencia, tým pádom bude väčší tlak na ceny, ale na druhej strany my musíme robiť všetko pre to, aby sa neznižoval počet, podiel slovenských potravín, preto s nimi rokujeme, preto im hovoríme dopredu, že vláda má zámer robiť všetky kroky na to, aby sme zvyšovali podiel slovenských potravín. A, samozrejme, to ide ruka v ruke, musíme podporovať sektor, musíme dávať viacej finančných prostriedkov, musíme dobre nastavovať finančné prostriedky pre sektor jednak z európskych zdrojov, zo štátneho rozpočtu, upraviť legislatívu, aby veci fungovali, a potom budú môcť byť aj viacej tých slovenských potravín. Napríklad, čo som bol veľmi prekvapený že priznali, aj zástupcovia spoločnosti, že vnímajú problém dvojakej kvality potravín, že tiež si to uvedomujú, že je toto niečo. Zoberte si, že máte pocit, že to tu už neexistuje, ale stále to tu je. Určite, keby sme išli do detailov a porovnávali niektoré potraviny, tak zistíme, že tá potravina v tom Rakúsku alebo v tom Nemecku je kvalitatívne úplne iná ako u nás na Slovensku. A ja si myslím, že toto je v prvom rade úloha vlády, aby tieto veci vedeli, vedela riešiť. Takže, dámy a páni, chcem vás uistiť, že ak si niekto myslí, že toto opatrenie z hľadiska odpustenia sociálnych odvodov nemá žiaden vplyv na znižovanie cien potravín, tak sa veľmi mýli. Má to určite veľký vplyv, samozrejme, sekundárne je to aj podpora sektora ako takého, ale ja si myslím, že spoločným cieľom je, aby sme mali čo najväčšie percento slovenských potravín, kvalitných a, samozrejme, za rozumnú a dostupnú cenu a to je podľa mňa úloha naprieč tomu, či kto... niekto sedí naľavo, alebo napravo, lebo každému by malo záležať na tom, aby kupoval hlavne slovenské potraviny. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:13] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie, pán minister, 12 faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Čaučík. [15:14] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán minister, povedali ste ako prvú vetu, že ste počuli, že tu bolo divoko. Ja som tu bol a bola tu normálna diskusia. V druhej vete ste povedali, nevykrikoval som nezmysly, ako ste vykrikovali vy. Nuž v rozprave boli príspevky, ktoré mali zmysel. Pán Sulík, Hajko, Štefunko, Hlina a ja, nezmysly neboli. My sme sa nebránili tomu, aby sa tu diskutovalo o vašom návrhu. Mali ste to v rukách, mohli ste ten návrh predradiť v januári, rovnako ako ste mali dnes v rukách rozhodnutie, že v druhom čítaní začneme rokovať dnes o 14.00 hod. Predpokladám, že vy ste dnes okolo 11.00 hod. už vedeli, že budete mať rokovanie poobede na úrade vlády. Pán Pellegrini rozhodol, navrhol, že budeme rokovať o tomto zákone v druhom čítaní o 14.00 hod., a vaši koaliční kolegovia to takto odhlasovali. Mne je ľúto, že ste tu neboli a nepočuli ste naše príspevky, je to škoda. Z vášho príspevku sme sa nedozvedeli odpovede na naše otázky, ktoré sme postavili. Nepočuli sme naozaj analýzu, ako odpustenie odvodov zníži ceny potravín, ako to urobilo doteraz za šesť mesiacov predtým, preto aj za tento návrh nemôže zahlasovať. Ja som na konci svojho príspevku navrhol podľa § 83 ods. 1 vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie, na doplnenie reálnych analýz a dopadov na zníženie cien potravín, lebo tento zákon predkladá síce pán minister Tomáš, lebo je zákon o odpustení sociálnych odvodov, ale ten obsah, prečo to robí, je z vášho rezortu. Rád by som k tomu rokoval aj na agrovýbore. To znamená, ak toto prijmete, tak budeme mať možnosť sa o tom ešte porozprávať. A P. S., povedali ste teraz vo svojom príspevku, že neviete, ako sa vyrieši február pri odvodoch, lebo o tom sa rokuje neskoro, nuž pán minister Tomáš to už v úvode povedal, február nebude, celkové náklady na päť mesiacov budú 31 mil. eur. Ďakujem. [15:30] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Sulík. [15:32] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, pán minister, tiež by som chcel najprv reagovať na to, že tu bolo divoko, nie, nebolo tu divoko, bola tu kľudná debata, myslím si, že pán Tomáš, váš kolega, vám to potvrdí, hlavne neboli to žiadne osobné útoky, alebo teda dúfam, že ste nemali taký pocit, že by na vás osobne niekto útočil, preto ma dosť ako nemilo prekvapilo, keď tu o mojom kolegovi hovoríte, že vykrikoval nezmysly, ani nerozumiem, prečo ste hneď z úvodu mali za potreby ísť do takejto osobnej roviny, lebo Alojz Hlina tu nevykrikuje nezmysly, a áno, keď má slovo, možnože sa rozohní a hovorí povedzme emotívnejšie, lebo ide mu to pod kožu, vytáča ho, čo tu stvárate, ale určite nevykrikuje mimo mikrofón, a hlavne nie žiadne, nie nejaké nezmysly, to sú práveže oprávnené argumenty. A keby ste si vy alebo aj vaši kolegovia dali námahu ich vypočuť, tak by ste zistili, že na tom niečo je. Čo sa týka inflácie, tak vláda prakticky proti tomu nevie robiť nič, určite nie krátkodobo, lebo jediné riešenie, čo by ste síce mohli robiť, je kontrolovať marže alebo stanovať maximálne ceny, tak viete obmedziť infláciu s následkom, že nebude dostatok tovaru. To sme tu už mali takých, ktorí si mysleli, že to pôjde, do ’89. sme tu mali cenový úrad a prázdne predajne. Vy ste to nezažili, lebo ste mladý, ale to bolo, takto to bolo. To ten, to trhové hospodárstvo si jednoducho vynúti tie, ten nárast cien, ak sú, samozrejme, vstupné faktory na to dané. Čo môžte urobiť, je a to teda kvitujem, že ste rokovali s tou Biedronkou. No a na záver, hovoríte, chcete pomáhať poľnohospodárom, tak ja vám chcem pripomenúť barónku Roškovú, ktorá výdatne sa podieľala na tom, že poľnohospodári boli okrádaním, spolu s talianskou mafiou, alebo vášho kolegu Jahnátka, ktorý v Bruseli súhlasil s tým, že naši poľnohospodári... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [15:35] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážený pán minister, je to vaša slabosť, nie moja, že potrebujete ísť osobne, ale, prísne vzaté, sa vám čudujem, ja by som sám sebe nechcel byť nepriateľom, ale nech sa páči, kľudne, viem to zohrať a uhrať s vami, nech sa páči, vy sa rozhodujete. A to, čo ste spomínali, že čo my tu hovoríme, a nie je pravda, je pravda, viete, máme pocit, že máme deficit dôvery vzájomne, nie? Čiže dobre. Potom by ma zaujímalo, že prečo si jedna firma menila SK NACE, keď vlastne nečerpala, nebudem ju menovať, ale menila si. Hlavne SK NACE si menila, tak potom načo by to robila. Ale možno, teda keď máme deficit tej dôvery, tak potom, predpokladám, že dostaneme nejaký listing, kto čerpal a kto nečerpal túto pomoc. Podľa mňa to nie je tajný údaj, to nie je daňové tajomstvo, podľa mňa by sme tým mali byť oboznámení a budem chcieť na tom pracovať, kto doteraz čerpal a kto sa bude uchádzať o túto pomoc. A, pán minister, tretiu časť a neviem, či to stihnem, tam tie dve minúty je dosť málo, viete, vy tu hovoríte o tej pomoci poľnohospodárom, pomáhajte. Ste mi dlžný odpoveď na jednu otázku. Som sa vás ju ixkrát pýtal a ešte sa vás ju spýtam aj tu. Viete, vy pomáhate, nepomáhate, nevyplácate priame platby a jeden z dôvodov je to, že nepriebe... že musia prebehnúť kontroly. Keď som sa vás pýtal, prečo neprebiehajú kontroly, ste povedali, že 30 cm snehu. Prosím vás... Ale šak sa nesmejte jak taký, smejete sa jak taký... (Reakcia z pléna.) Povedali ste to ixkrát, je to na kamerách, že bolo 30 cm snehu, tá otázka je namieste a legitímna, prosím vás, povedzte mi, kde, kedy a ako dlho na Slovensku túto zimu bolo 30 cm snehu na kontrolovaných pozemkoch. Povedzte mi kde, lebo to táto zima je špecifická v tom, že v zásade sneh nie je, tak povedzte, kde bolo tých 30 cm snehu. [15:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [15:35] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tri také poznámky, pán minister. Prvá vec, nižšie odvody neznižujú ceny, obzvlášť na trhoch, kde nefunguje dobrá konkurencia, to takto tak nefunguje. A premietajú sa do vyšších marží, ale nie do nižších cien. Na inom mieste, na iných fórach hovoríte, že tam konkurencia nefunguje, že sú tam oligopoly na tom, v celom tom potravinovom reťazci, na tej vertikále, takže si vyberte, buď jedno, alebo druhé. Týmto spôsobom ceny neznížite. A, mimochodom, táto legislatíva, tak ako je predložená, dokonca ani nehovorí, že zámerom, že jej zámerom je znižovať ceny. Ja som si to len vypočul len z vašej rozpravy, že týmto chcete znižovať ceny. Ja som si prečítal, že chcete pomôcť konkrétnemu vybranému sektoru ekonomiky dotáciou za... cez odvody za 35 mil. eur. To je to, čo som sa tam dočítal. Druhá vec, infláciu sme mali vysokú v minulom roku, teraz sa vracia do, nazvime to bežnejších pásiem, takže opäť sa pýtam, aký, aký problém tuto adresujeme, a špecificky infláciu rieši menová politika, nie vládna. A ak teda je zámerom stabilnejšia a nižšia inflácia v cenách potravín, čo je cieľ, s ktorým sa, samozrejme, stotožňujeme, tak to treba robiť lepšou konkurenciou v potravinovom celom reťazci, napr. podporou pridanej hodnoty, diskusiou o tom, ako financuje I. verzus II. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako naznačil aj pán Hlina, a podobne, nie selektívnou dotáciou sektora, kde mnohé firmy a mnohé jeho subsektory sú, sú výrazne ziskové. A mal som ešte tretiu poznámku, už nestihnem, takže ďakujem pekne. [15:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [15:35] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, som rád, že ste vypočuli hlas zástupcov ľudu a prišli ste medzi nás. Som ozaj rád, že môžeme diskutovať. Ja som mal dnes to šťastie dvakrát vystúpiť, v prvom, v druhom čítaní, a tak ako v prvom, tak aj v druhom som sa pýtal, čo je cieľom tejto, tej... tohto návrhu. Ide nám o ceny, ide nám o pomoc poľnohospodárom alebo nám ide o sebestačnosť. Vy ste začali pri cenách, prešli ste cez pomoc poľnohospodárom a skončili ste pri sebestačnosti, takže odpoveď som nedostal. Ale pozastavím sa predsa aspoň pri jednej vec veci. Hovorili ste o domácich potravinách a skúsenostiach z Maďarska a tak ďalej a povedali ste, že na rožku nie je napísané, či je koaličný, alebo, alebo opozičný, že musíme ťahať za jeden povraz, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli skutočne ťahať za jeden povraz, len ja keď sa pozriem do toho rožka dnu, tak ja neviem, to zrnko múky, z ktorého bolo, bol ten rožok upečený, odkiaľ pochádza. A neviem, tá elektrina, ktorá sa používa na upečenie toho rožka, či je z Mochoviec, alebo prišla spoza hranice. Tým chcem iba toľko povedať, že definovať domáce potraviny je mimoriadne ťažká vec. Je to je to veľmi ťažké, zhruba 70 %, možno až tri štvrtiny potravín, ktoré sú na Slovensku, ktoré sa predávajú, nie veľmi, nemožno, možno označiť za zahraničné alebo veľmi ťažko za domáce, pretože domáca potravina je to, čo sa vyrobí z proto... z podkladu, ktorý príde zo zahraničia? Ako tu je to veľmi ťažké definovať, preto ak máme nejakým spôsobom pomáhať, tak si najskôr definujme, že komu chceme prečo pomáhať, a ak už teda pomáhať ideme, tak poďme pomáhať skutočne adresne, aby sa to neminulo účinkom, a využime skúsenosti z minulosti. Mali ste možnosť. Pol roka to fungovalo. Mali ste možnosť. [15:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [15:37] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, musím povedať, že z vášho vystúpenia sme sa nedozvedeli žiadne relevantné informácie, ktoré by nám pomohli odborne a zodpovedne posúdiť váš návrh. Už skončila predvolebná kampaň, takže skôr by som privítala vaše naozaj konštruktívne odpovede na pripomienky, ktoré boli naozaj relevantné, niektorých poslancov. A nie propagandu, ktorú ste tu predniesli. Viete, vy sa obraciate na nás, čo sme tu neboli, ale nás nezaujímajú vaše boje bývalej koalície a opozície. My naozaj potrebujeme relevantné informácie na to, aby sme posúdili návrhy, ktoré pomáhajú ľuďom a ktoré majú pomáhať ľuďom. Mňa by preto zaujímalo, kde máte istotu, že pomoc s odvodmi pre zamestnávateľov sa skutočne premietne do ceny potravín. Hovorili ste, aby sme nevytĺkali politický kapitál. Viete, mne sa zdá, že politický kapitál z tohto návrhu zákona vytĺkate práve vy, pretože naozaj to, či sa tieto odpustenia odvodov premietnu do cien, tak tú istotu naozaj nemáte. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Štefunko. [15:39] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja si vážim, že ste prišli, pán minister, aj, aj neskôr. Žiaľ, nemohli ste počuť tie argumenty tých piatich alebo šiestich ľudí, čo tu proste hovorili aj v prvom, aj druhom čítaní. A nebolo teda žiadna agresívna alebo pohnutá debata, bolo to podľa mňa konštruktívna debata. Nebola z toho... žiadny post na Facebooku, naschvál som si pozrel, nebola z toho žiadna tlačovka, takže fakt, že sme, išlo nám o vec. A teda aj, aj hlavne mne, a teda mne. Keď hovoríte, že sa nepodporia minerálky alebo sladené vody, tak potom načo je tam alokácia cirka 2 mil. eur, čo je 5 % pôvodnej alokácie. Okolo toho sme rozprávali, že na proste podporujeme niečo, čo je v zásade nezdravá potravina, špeciálne keď ste to v programovom vyhlásení vlády hovorili, že proste nechcete podporovať povedzme niečo, čo zvyšuje obezitu u detí, a takisto to máte aj v legislatívnom pláne, že budete bojovať proti, proti sladkým nápojom, takže neviem, že prečo sa budú podporovať výrobcovia. A zároveň napríklad tam nie je nejak ako keby tradičné slovenské odvetvie, ktoré ako kebyže trpí tým, že si ho nevšímajú a reca... reťazce, resp. obchody sú plné čínskych... austrálsko-japonsko, neviem akých medov, rôznych zmiešanín. Na Slovensku máme relatívne trpiaci minipriemysel medu, hej, alebo teda výroby medu a to tam nie je proste podľa kódu NACE. To znamená, že ja som predložil pozmeňujúci návrh, verím, že, že proste poslanci za HLAS, SMER aj SNS to podporia. Je to proste celkom logické naozaj domá... domácich potravinárov podporiť, naozaj ozajstných potravinárov. Ďakujem. [15:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [15:39] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, len takú spätnú väzbu. Naozaj trošičku tej pokory. Naozaj tu nebola zlá debata a netreba sa hneď vyhraňovať voči nám na Tarabov spôsob. No, párkrát to tu už zaznelo u mojich predrečníkov a ja to znovu zopakujem, riešime tu takú Sofiinu voľbu, že čo je vlastne cieľ, či je tu cieľom zisk pre potravinárov alebo dostupná cena pre spotrebiteľov, alebo ešte tá sebestačnosť. To podľa mňa nejaké spojená nádoba s tým ziskom pre potravinárov. Sú to protichodné ciele, hej. Za normálnych okolností tieto protichodné ciele uspokojuje trh. Vy ste sa rozhodli, že do toho vstúpite, a teraz je otázka, že komu budete nadržiavať, jednej alebo druhej strane. Ako neexistuje vesmír, kde budú všetci spokojní po vašej intervencii. Že čo je dôležitejšie? Viac slovenských výrobkov v našich reťazcoch alebo nižšie ceny pre spotrebiteľov. Spomenuli ste príklad z Maďarska, no. V roku 2023 v apríli boli ceny potravín v porovnaní s januárom 2020 vyššie o 73 %, v priemere Európskej únie bol 30. Maximálna potravinová inflácia v Maďarsku bola v decembri 2022 na úrovni takmer 50 %. Čiže je super, že robili nejaké pekné opatrenia. Mali hromadu maďarských výrobkov na pultoch. Ako problém bol len, že tie potraviny boli výrazne drahšie pre spotrebiteľov. Mne príde, že je to toto taká akože reforma. Aby ste vytvorili zdanie, že, že ovládate sektor, ktorý skutočnosti neovládate, lebo neporučíte ani větru, ani dešti, aby ste mohli na nejakej tlačovke odfajknúť, že ste zastavili rast cien potravín. Nikto vás nebude môcť challengeovať, lebo to budete tvrdiť, a poviete, že no keby ste nezasiahli, možno by rástli tie ceny ešte rýchlejšie. Ale je to len kvázi reforma, pretože tomu chýba akýkoľvek systém a najmä odpovede na tie otázky, že čo je vlastne cieľ. [15:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richter. [15:41] Ján Richter – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, rád by som ťa v niektorých veciach doplnil, možno trošku rozšíril to tvoje vystúpenie a možno trošku viacej hovoril hlavne o komunikácii s Európskou komisiou, ktorá tu bola veľmi nevyhnutná. Treba si uvedomiť jednu vec, že celý ten proces, ktorý sme rozbehli, obnášal dva či tri návštevy Bruselu a museli sme prijať isté, nazvem to, zásady, ja si ich dovolím aj pomenovať, ktoré v tomto smere Európska komisia predložila, pretože my sme museli postupovať podľa schémy štátnej pomoci pre členské krajiny, ktoré súvisia s konfliktom na Ukrajine a z toho vyplývajúcej inflácie a hlavne pre susedné krajiny. To znamená, to nebol len výmysel náš. Aj ten výber tých komodít, ktorý sa robil, potom robili hlavne komora, robili obchodníci a robila štátna obchodná inšpekcia. To znamená, aj to nebola náhoda a nešlo sa vyberať podľa toho, kto ako je ziskový aká firma, ale aká je potreba pre riešenie inflácie jednotlivých výrobkov, aby sa to pozitívne prejavilo v samotnom, samotnom obchode. To znamená, že tie zásady, po prvé ide o zamestnávateľa vykonávajúceho prevažujúcu časť vo vybraných triedach divízie SK NACE Rev. 2. Prevažujúca ekonomická činnosť je ekonomická činnosť, ďalej, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa väčší počet zamestnancov. Za ďalšie, musí to byť zamestnanec, tým dávam, pán Čaučík, odpoveď na vás, nemôže to byť živnostník ani samostatne hospodáriaca osoba. To boli podmienky, ktoré v tomto prípade nastavila Európska komisia. My sme ich museli akceptovať. Vyjadroval sa protimonopolný úrad na Slovensku k tomu a samozrejmá vec, že museli sme dosiahnuť, aby to nebolo charakterizované ako štátna pomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [15:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj odo mňa, ďakujem, pán minister, že ste prišli a že ste vystúpili. Robil som si poznámky. Hovorili ste o potravinovej sebestačnosti, ale vy opakovane rozprávate a to nie je v zlom, že vy rozprávate o koncovke. O tom, že koľko produktov má byť na pultoch. Spomínali ste dnes aktuálne teda Biedronku. Áno, to je, samozrejme, to nikto nespochybňuje, že koľko produktov je na pultoch, to je dôležité, ale my sa potrebujeme vrátiť, špeciálne vy ako minister pôdohospodárstva, na absolútny úvod, keď to myslíte, budem vás citovať, s hospodármi vážne, tak ja stále čakám na vašu iniciatívu predchádzania vzniku odpadu napríklad, hej? Spomínali ste AGROMAČAJ. Ja neviem, či ste boli niekedy u nich na farme, ale ak ste tam boli, tak ste videli tú niekoľkometrovú na výšku aj na dĺžku, aj na šírku kopu zeleniny, ktorá je tam vypestovaná, ale nemá šancu sa dostať na pulty ani opustiť tú farmu, pretože tá zelenina nie je príliš sexi, hej, že nespĺňa kritéria, ktoré nie sú písané, ale pre reťazce sú príliš tie mrkvy a petržleny príliš krivé, veľké, malé, čapaté, hocijaké, čiže namiesto toho, aby táto zelenina bola užitočná, tak ona tam v podstate vyjde navnivoč. A predtým, pochopiteľne, vyčerpáva pôdu, hej? A ja sa vás opakovane pýtam, že ako chcete konkrétne podporovať to, aby sme využívali viacej biologicky rozložiteľný odpad. Ako chcete bioodpad meniť na organické hnojivo. Ja som od vás nepočul od vás a nemyslí teraz, že konkrétne od vás, ale od vašej vlády, že ako chcete podporovať bio plynky, bio metánky. Počúvam od pána Tarabu stále o spaľovniach, ale toto, to znamená, že rádio je ticho, hej? A ja by som sa naozaj, že s vami chcel o tom porozprávať. Chcel som na výbore, nebol čas. Pri PVV nebol čas. Posielal som interpeláciu, prišla mi taká odpoveď, že ministerstvo robilo, ale to, čo chcete robiť vy, neviem. Čiže naozaj že bez kamier, bez všetkého, stretnime sa tvárou v tvár, ja sa s vami fakt chcem rozprávať o organických hnojivách a o pôde. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stuška. [15:46] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Rečník hovorí, ale nefunguje zvukové zariadenie. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ste prihlásený, pán poslanec? (Krátka pauza.) Pán poslanec Pročko. [15:48] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Vaše vystúpenie, pán minister, bola čistá populistická propaganda. A dosť arogantne prednesená. Hneď v úvode, hneď v úvode ste urazili poslanca a to je vaše. Povedali ste, že v minulosti ste vraj patrili medzi konštruktívnu opozíciu aj vy a že ste sa vyjadrovali... no vy ste sa vyjadrovali neskutočne takto presne, toto, čo ste predviedli teraz, tak taký ste boli, pán Takáč. Taký ste boli. Ste urážali ľudí, nadávali ste im do psychopatov. Presne. A klamali ste. Toto, čo ste, vy ste tam predviedli klamstvo. Viete, vy ste tu boli tak osobný, vy človek, ktorý musím sa vás spýtať, viete, kde je centrum smeráckej mafie? Na Fačkovom sedle. Vedľa chaty obžalovaného Gala máte chatu vy. Od roku 2009 ste boli šéfom SPF v Prievidzi a pozrite si, prosím, 16. 10. 2023, pozrite si naozaj reportáž o tom, o vás, čo ste robili. To, čo ste predviedli, a klamali ste. Klamali ste a zavádzali ste, že sme nepomáhali žiadnym rodinám, že sme nepomáhali nikomu. Veď vy ste boli v opozícii, v opozícii. Ak... nebyť toho, že sme vám dovolili dať ten, ten naozaj pozmeňujúci návrh, ktorý bol v našom zákone, tak by ste to nemali. Ale čo je dôležité povedať, že fakt ako sa vy správate, tak to je presne, už to tu dnes zaznelo, to je úroveň Tarabu. Vy ste tak arogantný človek a toto, čo ste predviedli v úvode, na, na, na, na... počas vášho, vašej rozpravy nemá s ministrovým správaním vôbec nič spoločné. Ako ste sa arogantne smiali poslancovi, ktorý sa vás normálne spýtal. Toto ste vy, pán Takáč, a opakujem, pozrite si, aké kšefty sa robili v okolí Prievidze, keď bol poslanec Takáč šéfom SPF. [15:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ešte raz skúsime. Pán poslanec Stuška. [15:50] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou A už to funguje. Ďakujem pekne technike. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, pridám sa k tomu, že je skvelé, že si stihol sa k nám pripojiť, pretože si mohol pripomenúť po trištvrte roku tú vtedy asi štvrťročnú komunikáciu so všetkými zúčastnenými aktérmi celej schémy pomoci. Pripájam sa aj preto, lebo som aj s kolegom Jánom Richterom spolupracoval alebo zodpovedal za tú koordináciu tej obsahovej agrostránky, čiže pôdohospodárskej, kde je, ale kde nie som ja odborníkom, ale, samozrejme, tu sediaci pán minister, a na druhej strane systémom sociálneho poistenia, to znamená kompetencií ministerstva práce, práve preto je pán Tomáš predkladateľom Sociálnej poisťovne. Komunikoval som s protimonopolným úradom, a ako bolo spomínané, s riaditeľom útvaru Digi competition Európskej komisie, pretože nie sme jediná krajina, a to je možno jedna pointa, ktorá ešte dnes nezaznela. Ten systém notifikácie pomoci je napojený na celú schému celej Európskej únie súvisiacej s krízou na Ukrajine práve preto, pretože tie dopady inflačné, či už v oblasti inflácie potravinovej, ale aj pohonných hmôt, samozrejme, energetickej sú tak veľké, že všetky ostatné krajiny žiadajú vo vo všetkých sférach schémy pomoci, to znamená, keby sme neprišli s týmto, to je možno pohľad z opačnej strany, tak ešte viac znížime konkurencieschopnosť tohto nášho už toľko rokov skúšaného a poddimenzovaného sektoru poľnohospodárstva, chovateľstva, ale aj potravinárskej výroby v porovnaní s inými krajinami, keďže, ako vieme, sme jednou zo susedných krajín konfliktu, a tým pádom aj v tejto oblasti aj jednou z tých najpostihnuteľnej... najviac postihnutých. Výborné bolo, že pán minister zareagoval na tie maximálne kumulatívne schémy pomoci vo pri všetkých typoch podniku, pretože presne tak to je, a práve preto sa nám podarilo relatívne rýchlo presvedčiť Európsku komisiu pri tomto predlžovaní, pretože to predlžovanie patrí, platí pre všetky členské krajiny, nie pre Slovensko. [15:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán minister Takáč. [15:57] Richard Takáč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, za každú faktickú poznámku. V úvode by som sa teda kolegom, ktorých sa dotklo moje vystúpenie, ospravedlnil, ale ja mám tie informácie, že nie vy možnože, ale tak ako som smeroval, pán Hlina bol dosť osobný aj voči pánovi ministrovi a myslím si, že jeho vystúpenie nebolo úplne okej, keby sme sa v tomto doťahovali. Ale pokiaľ som sa vás ostatných dotkol, tak sa ospravedlňujem. Pán Čaučík, áno, tak platnosť bude až od 1. marca, lebo proste bola tu obštrukcia v parlamente, nedokázali sme to schváliť z prvého... od 1. februára a, samozrejme, my tie informácie máme, že keby sme aj predradili niektoré body, tak by tu obštrukcia ďalej pokračovala. Pán Sulík hovoril o tom, že tu bola inflácia, že s tým sa nedá nič spraviť, že proste vláda nedokázala. No, pán Sulík, ja vás chcem uistiť, a sám dobre viete, že ostatné krajiny s tým niečo robili, aj s tým niečo spravili, všetky okolité minimálne aj v ďalších krajinách, aj vo Francúzsku, aj v Nemecku robili rôzne kroky pri veľkej, vysokej inflácii, ktorá, ktorá tu bola. Viete, veci z pohľadu toho, že aj asi tu boli predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, nie je možné schváliť tie, lebo vy máte schválené a predrokované toto opatrenie, ako aj kolegovia spomínali, v Bruseli. Presne máte vycitované SK NACE, ktoré sú tam. Už by to, neni to, neni to možné, do tohto ísť, lebo tým pádom by sa celý ten proces nanovo musel celý naštartovať a nedokázali by sme to podľa mňa stihnúť. Ale čo sa týka medu a spomínaných vecí, áno, máme kvalitný slovenský med, preto sme napríklad zakázali aj dovoz komodít z Ukrajiny, kde sme zakázali napríklad dovoz aj medu, ktorý spôsoboval veľké problémy. Ako ministerstvo z tých 76 mil., ktoré sme vybavili, podporujeme vyše dvoch miliónov chovateľ... teda alebo tých, ktorí majú včelstvá, podporujeme dotačne, lebo si uvedomujeme, že je potrebné ich podporiť. Čo sa týka bioplynových staníc, tu kolegu chcem uistiť, že z nového programu PRV-čka ideme podporovať takéto bioplynové stanice po poľnohospodárskych podnikoch, ktoré budú vedieť svoje rôzne odpady atď. tam spracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Blcháč. [15:57] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som poďakoval pánovi ministrovi Takáčovi, ja som sa s ním stretol ráno a veľmi chcel a nakoniec sa mu to aj podarilo, že prišiel a ozrejmil mnohé veci, o ktorých sme tu dovtedy diskutovali možno tak trošku aj bez znalosti veci, a viete, mne sa zdá, že pri tých reakciách na vystúpenie pána ministra akoby niektorí z nás, nechcem povedať z vás, nepočúvali to, čo hovoril, lebo sa ho pýtali na niečo, čo on vo svojom vystúpení vysvetlil. Tak možno do budúcnosti by sme (povedané so smiechom), keď už túžime po vystúpení ministrov, mohli, keď už prídu sem a niečo povedia, ich aspoň počúvať, a nie znehodnocovať osobnými útokmi, ako to urobil pán poslanec Pročko, všetko to, čo odborne tu predniesol. Viete, aby to nebolo tu len o kofole a podobných ďalších veciach, tak som si dovolil vystúpiť a chcem na úvod povedať, že je to aj taká moja trošku povinnosť, pretože... (Ruch v sále.) Pán kolega Sabo, pán kolega Sabo, pán kolega Sabo! (Reakcia z pléna.) No mne to vadí, lebo ja chcem niečo hovoriť a vy ma tu vyrušujete. Prosím vás pekne, nechajte si to na potom. (Reakcia z pléna.) Pán Pročko (povedané so smiechom), aj vy ma vyrušujete. Takže keď dovolíte, moja povinnosť vyplýva aj z toho, že som pôsobil aj v poľnohospodárskej prvovýrobe, aj v štátnej správe, v poľnohospodárstve a v rokoch 1993 až 2004 v... Prosím vás (povedané so smiechom), môžte si to potom s pánom ministrom vyriešiť, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Prosím vás, nechajme pána poslanca dokončiť vystúpenie. Blcháč, Ján, poslanec NR SR Ďakujem, pán Sulík. Tak bol som pri, v potravinárskom podniku, viedol som potravinársky podnik vtedy, keď vstupovali obchodné reťazce, ktoré tu dnes posudzujeme. Bol som tam vtedy, keď sme vstupovali do Európskej únie, a viem, aké príkoria nám boli s tým spôsobené. Ale chcem sa možno, chcem dať takú otázku všeobecnú na úvod môjho vystúpenia, našťastie niektoré veci, ktoré som mal pripravené, vysvetlil pán minister, nemusím sa im venovať, ale otázka je, či chápeme aspoň my, čo sme tu, nás 150, ktorí by sme tu mali byť, ako sa vlastne vyrábajú potraviny. Mnohí možno, ale myslím teda obyvateľov alebo spotrebiteľov, ktorí na Slovensku pôsobia, idú s takou samozrejmosťou, viete, do toho supermarketu, zoberú si z toho, z toho regálu nejaký, nejaký výrobok, ale to, aký mal ten výrobok rodokmeň a ako vznikol, to už možno niekoho dneska ani tak nezaujíma, logicky, ale z toho môžu vyplývať potom aj nejaké konzekvencie, keď hovoríme o podrobnostiach, ako, ktoré vstupujú do celého toho procesu, či je to už kolobeh uhlíka v prírode a podobne a tak ďalej. Je to, minule som počul takú, takú otázku, prirovnám to, že pýtali sa niekoho, nejakého človeka: „Prosím vás pekne, ako vzniká teplo?“ – „No radiátor.“ Ľudia nemajú také praktické vedomosti, že treba, aby bolo k tomu príslušné nejaké palivo, aby bol nejaký zdroj tepla, ale ono vzniká v... v... v radiátore. Musím povedať, že, a to už pán Dostál spomenul, že určite zástupcovia poľnohospodárstva a potravinárstva vítajú túto pomoc, a ja ho chcem len, ja mu chcem len potvrdiť, že áno, určite je to tak, pretože som mal možnosť sa s mnohými rozprávať, a napriek tomu, že tu padá kritika na tieto, na tieto, na túto pomoc, tak tá pomoc je vítaná. Nebudem sa vracať k tomu, že meškáme jeden mesiac. Chcem povedať, že všeobecne vidíme, že inflácia ako taká klesá, aj potravinárska klesá, ďakujeme pekne, že môžeme očakávať, že sa ceny budú postupne regulovať alebo redukovať, okrem tohto opatrenia, ktoré na, určite nie percentuálne, ale možno v promilách v ovplyvňuje ceny potravín, tak ovplyvňuje asi tak... (Krátka pauza a smiech rečníka.) Pán predseda klubu Progresívne Slovensko, prosím vás pekne, ovplyvňuje asi tak, že keď si robí výrobca kalkuláciu ceny, konečnej ceny, za ktorú ide predávať tomu ďalšiemu obchodníkovi, no tak jednoducho nebude tam kalkulovať ten odvod do tej Sociálnej poisťovne, tým pádom je cena nižšia a tým pádom to nejako niekedy pocítime na trhu. Samozrejme, že k tomu pristupuje do budúcnosti cena, cena... kontrola ceny potravín, pristupuje k tomu sľub, že ministerstvo pôdohospodárstva bude viac kontrolovať výrobcov, či už sú prvovýrobcovia, alebo potravinári, bude zriadená webová stránka a ministerstvo financií chce zriadiť aj aplikáciu, ktorú mohlo zriadiť, samozrejme, už dávno aj ministerstvo informatizácie so svojím úradom v Košiciach s niekoľko sto ľuďmi. Viete, treba vidieť pri tomto všetkom, že potravinári a poľnohospodári nie sú suverénni, suverénni na trhu, pretože musia sa podriadiť spoločnej poľnohospodárskej politike, a to je téma, ktorá je tak zložitá, že ani ja si nedovolím dlhšie o nej hovoriť, ale čo je podstatné, je to, že naozaj tam ťaháme za kratší koniec. Pri vstupe do Európskej únie sa urobilo, urobili zlé rozhodnutia a teraz na to ešte doplácame. Chcem povedať ešte, pretože čas sa kráti neskutočne a chcem sa vyjadriť k niektorým výrokom, ktoré tu zazneli, a aby to nebolo také negatívne, preto som vystúpil, pretože väčšina tých vystupujúcich logicky z opozície dávala negatívne postoje alebo negatívne hodnotenia tohto návrhu, ktorý je len pokračovaním niečoho, čo tu už bolo a čo by ešte malo platiť do konca júna a čo bude stáť 31 mil. eur. Áno, nie je to päť eur, je to 31 mil. eur, ale keď si, viete, spomenieme na to obdobie, čo je za nami, toho tri a pol roka, ja viem, že niektorých vás to nezaujíma, ale tam boli miliardy, o ktorých sa tu rozhodovalo, o ktorých rozhodovali tí, ktorí dnes kritizujú týchto pár miliónov eur, ak to tak môžem nazvať. Len poviem príklad, že vieme všetci asi dobre, že rozpočet Slovenskej republiky bol v roku 2019, myslím, 19 mld., dneska je to cez 35. Nejako sa tie miliardy tam pridali. Ja keď budem s pánom ministrom, požiadam ho o, o to, o rozbor, ako to vlastne je s tým včelárstvom, lebo máme tu aj pozmeňovací návrh a včelárstvo je populárne, včelárov máme radi a sám pochádzam z včelárskej rodiny, ale otázka je to, čo hovoril pán Richter, koľko je včelárov zamestnancov alebo koľko je podnikov, kde zamestnávajú včelárov, a či to má nejaký zmysel. Chcem sa vyjadriť ešte k tomu, áno, pán Hajko ma tu kritizoval, že som navrhoval alebo že navrhujem, že jedno z opatrení môže byť aj znížiť DPH, to je reálne opatrenie, ktoré môže nastať, keď sa tu dohodneme a, samozrejme, bude chýbať v štátnej kase, ale dá sa. Ale určite sa nedá to, čo povedal aj vám pán Richter, nedá sa, aby sa táto pomoc vztiahla na živnostníkov. Ja som vás včera vyzval, aby ste dali pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby táto pomoc platila aj pre živnostníkov, ale vidíte, teraz ste počuli asi, keď vám to vysvetlil pán Richter, že sa to nedá. No a ku kvalifikácii, ku kvalifikovanej pracovnej sile sa opäť vrátil pán kolega Čaučík, ja s tým plne súhlasím. Je škoda, že niektoré župy rušia poľnohospodárske stredné školy, ktoré majú pripraviť kvalifikovaných pracovníkov na tie moderné traktory do moderných technológií v živočíšnej výrobe. A ešte poviem, že k tým protestom, ktoré sa chystajú, ktoré sú logické, alebo teda proti ktorému nemôže mať nikto nič, sú dva. Jeden je veľký protest veľkých poľnohospodárov, komory, ktorá podporuje tie veci, ktoré sú, ktoré idú z Európy. Druhý je ten malý protest, tých pár malých výrobcov, ktorí budú protestovať proti vláde. Ďakujem pekne, skončil som. [15:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok, päť poslancov prihlásených. A ako prvý pán poslanec Pročko. [15:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No som rád, že si ma hneď v úvode spomenul, že som bol osobný, ale osobný som bol preto, lebo osobný bol veľmi pán minister Takáč. Takže, Janko, keď chceš byť spravodlivý, tak prosím ťa, mal si hneď v úvode povedať, že prečo bol ten Takáč taký osobný, a buďme spravodliví. A mne sa páčilo aj to, jak si vystúpil a povedal si, aby boli ticho poslanci, ktorí tu vyrušujú, ale prosím ťa, Janko, vystúp aj inokedy takto, keď toto robia tvoji kolegovia a keď minister, prídu k ministrovi a my tam, my sme tam v rozprave a prídu za ministrom a bavia sa s ním, takže trošku spravodlivosti od teba, lebo ťa poznám dlho. Spytoval si sa, že, že koľkí tu poznajú výrobu potravín. Ja som za svoj život naozaj, dokiaľ som začal študovať, som brigádoval v konzervárňach, na štátnom majetku, v pekárni, a Hlinovi môžem upiecť chleba a nemám s tým žiaden problém. Máme reštauráciu, ktorá, ktorá z potravín vyrába jedlo. Naozaj ja, ja poznám, ja som z dediny, naozaj mali sme záhumienky, ja to poznám. Ja... s Feckom sme, naozaj podporovali sme Fecka a jeho, jeho snahu o pomoc poľnohospodárom, ktorú sme aj robili, ale mne pripadá, vieš, to, čo vy robíte, je populizmus a aj to, čo predviedol Takáč, bol čistý populizmus. To nebol, to nebolo vystúpenie ministra, ktorý rozprával o tom, ako tým poľnohospodárom pomôcť, ale arogantne tu vystupoval a bol osobný, takže naozaj ak teda chceš rozprávať o mojom osobnom, lebo ja som bol zase osobný preto, lebo to, čo tam predviedol, bolo osobné, takže prosím, buď spravodlivý. Tento zákon je jeden z ďalších zákonov, ktoré naozaj tým ľuďom majú pomôcť. Ale to slovíčko majú pomôcť nie je, že pomôžu. Ja, ja by som bol rád naozaj, keby, tak ako hovoril predrečník, ja to musím povedať, dúfam, že ma ne... Sabo, že treba diskutovať. A tá diskutia tu... diskusia tu nie je. Dávate, dávate zákony, o ktorých sa nediskutuje, žiaľbohu. [15:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík. [15:57] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Blcháč, vraveli ste, že výrobca nebude kalkulovať svoje odvody, ktoré už nemusí platiť, do cien, tie budú nižšie. No kiežby to tak bolo. Ale možnože to aj tak nie je a možnože je. A to, čo... čo v podstate je vláda povinná robiť, je vlastne to zrátať. Toto pravidlo už šesť mesiacov predsa platilo, tak by sme radi videli nejakú analýzu, z ktorej bude vyplývať, a chápem, že nedá sa to na cent presne zrátať, tomu rozumiem, ale predsa len nejaká analýza, z ktorej bude vyplývať, áno, výrobcom napríklad nestúpli zisky v tom čase, čiže keď mali, ja neviem, 300-tisíc eur na odvodoch odpustené za druhý polrok minulého roka, tak je logicky, dá sa, resp. dá sa predpokladať, že to premietli do cien. Takúto analýzu nemáte. Vy len ste došli s ďalším balíkom, lebo to prvé bolo pekné, ľúbivé, spravíte to teraz, ale nebude to mať prakticky žiadne, však ani nemalo to žiaden vplyv na ceny. A tie totiž teraz klesajú. Inflácia ustupuje. A nie je pravda, čo hovoril pán minister Takáč, že iné krajiny robili. Ony sa len, tak aj, tak ako u nás, aj v iných krajinách snažili (povedané so smiechom), ale počuli ste to od kolegu Kišša, inflácia je monetárny jav, monet... Kto robí monetárnu politiku na Slovenku? Európska centrálna banka. Toto je skrátka holý fakt. To ako keby ste chceli poručiť vetru a dažďu. No a na záver ešte, spomenuli ste, že miliardy, tam pri tých dotáciách išlo o miliardy, a nie týchto pár miliónov, tak bol to práve váš stranícky kolega pán Jahnátek, ktorý v Bruseli v čase, keď on bol ministrom pôdohospodárstva, kde on sa zriekol tých dota... on sa zriekol toho, že dotácie mali byť dorovnané na európsku úroveň slovenských poľnohospodárov, tam boli miliardy. Stovky miliónov boli, čo boli poľnohospodári okradnutí, pripomínam ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:07] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina. [16:09] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Na úvod len takú poznámku, že s tou, s tým rešpektom a úctou to je tu fakt také deficitné, ale zaujímavé, že aj vo vašom tábore, viete, že teda nerešpektujete. A, pán Blcháč, viete, ja som študoval v Mikuláši ako malý študent a váš otec, keď sme počuli Blcháč, to bolo ako, to bol pojem, to bol legenda, to bol proste zjav, hej, to išlo taký étos okolo toho mena. Zapracujte a aspoň v tom vašom tábore naozaj naozaj by ste sa mali rešpektovať. To, čo predviedol voči vám pán Takáč, má ďaleko od úcty a rešpektu. A okrem iného aj, aj sa povedalo to, čo zase sa tu zaklamalo, alebo neviem, čo to vlastne bolo, však možno niekto vysvetlí, že včely tam už nemôžme dať, lebo SK NACE by sa menilo a vlastne sa nemôže meniť SK NACE, lebo by s tým musela Komisia súhlasiť, ale však v tomto, čo dávate, rozširujete, meníte SK NACE oproti tomu, čo ste schválili pred pol rokom. Čiže tam to neplatí a pri včelách to platí? Sa aspoň dohodnite, čo hovoríte a ako hovoríte. A viete, mňa fascinuje to, že tu všetci skúmame, že ten výrobok a tak a neviem čo, a, pán minister, obľúbený výraz na ministerstve pôdohospodárstva – vertikála. Začal s tým Vlčan, všetci vertikála sem, vertikála tam (povedané so smiechom) a neviem čo. Viete, trošku to tým ľuďom treba zjednodušiť. Pán minister, už... alebo tretí mesiac ja počúvam o vertikálach a idú sa robiť aplikácie, zisťovať zloženie ceny a spôsob výrobku, nič na tom nie je zložité. Kilo syra vyrobíte z desať litrov mlieka. Keď viete, za čo kupujete mlieko, keď ho kupujete za 40 centov, tak keď stojí ten, tá tehla syra, keď stojí desať euro v obchode, veľmi jednoduché. Štyri eurá idú prvovýrobcom, tomu poľnohospodárovi, tomu, čo sa najviac narobí, štyri eurá si rozdelia spracovatelia a predajca a dve eurá idú štátu. Čo na tom chcete skúmať? To je strašne jednoduché. Prečo tu tri mesiace počúvam o vertikále, aplikácie a neviem o čom. Veľmi, veľmi jednoduché. Ak hľadáte rezervy, rezervy sú v tej druhej štvorke. V tej prvej štvorke, tam už biedy nedobijete, to mlieko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:09] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dostál. [16:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Blcháč, ja by som chcel oceniť, že ste vystúpili, a je dobré, že sa do rozpravy zapájajú aj koaliční poslanci. Malo by to byť síce normálne, ale ako po tom, čo sme si tu zažili v uplynulých týždňoch, tak už aj veci, ktoré sú normálne, niektorí z nás majú potrebu, potrebu oceňovať a je teda rovnako normálne, že z vášho pohľadu vystupujeme negatívne, resp. kritizujeme vládne návrhy, na to tu sme ako opozícia, vy ste tu zase na to, aby ste ich obhajovali. K tomu, či sa znížené odvody premietnu do cien potravín, no tak vláda v júni minulého roka schválila informatívny materiál, v ktorom sa konštatovalo, že nie, že skúsenosti naznačujú, že zníženie daní, odvodov, príplatkov neviedlo k poklesu cien. Čiže áno, asi to, asi to pomôže tým, tým podnikom, ale dopad na ceny potravín to mať s najväčšou pravdepodobnosťou nebude, resp. také sú skúsenosti doteraz. A vrátili ste sa aj k tomu môjmu vystúpeniu z doobedňajšej rozpravy, kde som povedal, že zástupcovia poľnohospodárstva a potravinárstva vítajú túto pomoc, samozrejme. Povedali ste, že áno, že je to tak, že, že oni to vítajú. Ale tak neviem, či sme sa nerozumeli, len ja som to nemyslel ako pochvalu, lebo, samozrejme, že keď niekomu niečo dávate, idete ho zvýhodniť voči ostatným, tak sa teší. Vedeli by ste mi povedať nejaký sektor ekonomiky, nejaký podnik alebo nejakého podnikateľa, ktorý by neprivítali, keby im štát prišiel a odpustil im platenie odvodov alebo, alebo znížil im dane, alebo dal im daňové prázdniny, alebo ich inak selektívne zvýhodnil voči iným sektorom ekonomiky, že by povedali, že ale nie, my to nechceme, radšej to dajte hentým a my, my nechceme, nechceme zníženie odvodov? Lebo ja si to, ja nemám teda dostatočnú fantáziu, aby som si toto vedel predstaviť, že by niekomu toto ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Blcháč. [16:14] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegovia, že ste reagovali, a naozaj je dôležité diskutovať. Súhlasím s Jožkom Pročkom, mojím starým kamošom, že treba diskutovať, ale ja by som chcel naozaj vyzvať kolegov, že diskutujme, ale slušne, neosobne a k veci a hlavne nezavádzajme. Čo sa týka vystúpenia pána kolegu Sulíka, viete, inflácia je naozaj zložitý pojem, je to vedecká nejakým spôsobom disciplína, a keď už tá Európska centrálna banka tak do toho vstupuje, tak potom by sme si mohli vysvetliť, ako je možné, že inflácia na Slovensku, my sme tiež pod Európskou centrálnou bankou, bola sedemnásť vlani a priemer Európy bol osem-deväť, to znamená, že niektorá krajina mala dve-tri. Ako je to možné? Prečo to nikto neskúma? Viete. No a čo sa týka a čo sa týka toho (povedané so smiechom), toho, tých miliárd z tej, z tej Európskej únie, naozaj sú slovenskí poľnohospodári poddimenzovaní, vznikol problém pri vstupných rokovaniach, kde naši zástupcovia o tom v roku 2003/2004, možno si pamätáte, vy ste vtedy boli asi na ministerstve financií poradcom, naši zástupcovia to nezvládli a teraz na to doplácame až dodnes. Pán Hlina, áno, ďakujem pekne, rodák z Liptovského Mikuláša, súhlasím s vami. S tými včelami pre mňa je problém v tom, že koľko je tam zamestnancov, lebo je to pre zamestnancov. Uvidíme, čo nám povie pán minister. A, pán Dostál, áno, väčšinou živnostníci, pán Dostál, áno, ja chcem len upozorniť na to, že, viete, treba si uvedomiť, že sektor pôdohospodárstva, poľnohospodári, potravinári sú súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky, takáto politika v iných sektoroch nie je, sú obmedzovaní. [16:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či k nej chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Je tomu tak. Prosím, pán minister. [16:16] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Tak na záver by som teda chcel zhrnúť a vyjadriť sa k rozprave, ak dovolíte. No, prvá vec, pán Štefunko, váš pozmeňujúci návrh teda chcel alebo chce vyradiť všetky nealkoholické nápoje. Asi ste počuli aj od pána ministra pôdohospodárstva, že v princípe už táto pomoc tam nepôjde, pretože určité limity sú naplnené, ja si to ešte, samozrejme, aj tak skontrolujem, ale vyhodením všetkých nealkoholických nápojov, ešte by som chápal tú snahu vyhodiť sladké nápoje, ktoré, naopak, chceme zdaňovať, pretože sú nezdravé, nejakou špeciálnou daňou, to ešte malo nejakú vnútornú logiku, ale jednoducho vyhodiť všetky nealkoholické nápoje už za tých okolností, ktoré spomínal aj minister pôdohospodárstva, je prakticky nemožné. Vy v tom istom pozmeňujúcom návrhu ale navrhujete aj rozšíriť tú pomoc o chov včiel, no len vám chcem povedať, že zároveň navrhujete aj rozšíriť tú pomoc aj o chov králikov, holubov, pštrosov či emu, hej, takže keď tu na jednej strane kritizujete, že prečo zrovna táto skupina... Tak len aby ste vedeli, že čo predkladáte, len vám to... Viete o tom, hej? Dobre. No, okej, tak dobre. Tak však každý nech predkladá, čo chce. Pán Hlina, viete, pán Sulík, vy ste hovorili, že je to tu také osobné, keď pán Takáč povedal pánovi Hlinovi alebo na niekoho možno to nebolo konkrétne, že tára nezmysly, a vy hovoríte, že on netára nezmysly, možno ste tu neboli celú tie rozpravy... celé tie rozpravy, keď som tu sedel ja. Skrátené legislatívne konanie, prvé čítanie, druhé čítanie. Viete, nebudem teda už ani ja osobný, už sa to teraz nehodí, aj keď ja viem pritlačiť, keď treba, ale napríklad on si tak v rámci tejto rozpravy vybral takú vec, že odrazu sa tu odvolávame na agresiu Ruska voči Ukrajine, keď sa nám to hodí, boľševikom, povedal. Hej, to nie je osobné, že? Nebudem taký ako on, len chcem pánovi Hlinovi niečo vysvetliť, možno ani netuší, možno ani netuší, že, pán Hlina, tu ide o tzv. Dočasný krízový rámec pre štátnu pomoc na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska na Ukrajine, a práve ten dočasný rámec umožňuje aj schválanie... schvaľovanie tzv. schém štátnych pomocí, lebo v opačnom prípade by to bola nepovolená štátna pomoc, a my práve tento dočasný rámec chceme využiť aj na takúto pomoc potravinárom a pôdohospodárom, takže opäť, keď som vám povedal, že len hocičo si vyberiete, aby ste hovorili, opäť ste len potvrdili, že to tak je. No a, pán Sulík, možno aj k vám. Viete, ono je tak veľmi jednoduché povedať: „To je kravina!“ To ste povedali: „To je kravina!“ No ale čo ste urobili vy, keď ste boli vo vláde? Veď áno, už sme to tu povedali. Tá inflácia bola vysoká v rokoch 2021 – 2022, vy ste boli súčasťou vlády. Potravinová inflácia bola 30-percentná a vy poviete len: „No, veľa sa nedá s tou infláciou robiť.“ No to je tak váš klasický prístup, a keď my niečo urobíme, tak je to kravina. Keď chceme pomôcť dôchodcom trinástym dôchodkom, je to korupcia, keď chceme urobiť odvodové úľavy pre potravinárov a poľnohospodárov, je to kravina. A tak ste mali prísť s tým riešením! Mali ste ho dať. Aj teraz opozícii. Ja som aj v opozícii navrhoval riešenia, predkladal som zákony, takže možno pre niekoho kravina, pán Sulík, ale pre potravinárov a poľnohospodárov rozhodne pomoc. Ďakujem pekne. [16:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán spoločný spravodajca. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu. A kým prejdeme k ďalšiemu, tak procedurálny návrh má poslanec Sulík. [16:18] Richard Sulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, predpokladám, o tomto návrhu sa bude hlasovať o 17.00 hod., ja by som chcel za klub SaS požiadať o prestávku 15 minút pred hlasovaním na poradenie a následne oznámenie, ako budeme hlasovať. Ďakujem. [16:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho O 17.00 hod. pred tým hlasovaním? Dobre. Odovzdám. A medzitým, ešte máme viac ako pol hodinu, tak budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (tlač 151). Poprosím pána poslanca Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Mažgúta alebo niekoho iného z výboru, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. A ďalším z rečníkov je pán poslanec Hajko, prosím, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [16:18] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, máme pred sebou návrh novely zákona o Fonde na podporu umenia. Musím povedať, že teraz toto moje vystúpenie bude tvrdšie, ako boli moje všetky doterajšie vystúpenia, a vysvetlím potom aj svoje dôvody. My dosť dôsledne sledujeme situáciu okolo ministerstva kultúry a okolo celej kultúrnej politiky, ktorú ministerstvo kultúry a aj poslanci, ktorí reprezentujú vládnu koalíciu, čo sa týka kultúry, zastávajú. A, žiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo kultúry, ktoré chce cez vládnych poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť zákony, ktorými by získalo vplyv nad verejnoprávnymi fondami umenia, audiovizuálnym a národnostných menšín, rovnako plánuje zmenou zákona vymeniť doterajších štatutárov múzeí a galérií a nahradiť ich svojimi ľuďmi. Predseda Slovenskej národnej strany hovorí o zoštátnení verejnoprávnej televízie a rozhlasu a na plné ústa dodáva, ako si tam idú dosadiť svojho človeka, na ktorého bude mať vplyv. Vysvetlím. Verejnoprávna inštitúcia a štátna inštitúcia sú dve úplne odlišné veci. Mať rozhlas a televíziu ako štátnu inštitúciu znamená, že ja určujem zo svojej kapitoly ako minister, aký bude mať rozpočet, a zároveň môžem meniť vedenie, ako sa, ako mi príde. Čo toto je? Je to politika tzv. „našich ľudí“, ktorá už desaťročia bráni efektívnemu fungovaniu verejnej a štátnej správy na Slovensku a s politikou „našich ľudí“, máme, žiaľ, dočinenia aj dodnes. Ja by som to mohol dokonca nazvať aj uzurpovanie moci v jednom rezorte. Ide doslova o ovládnutie inštitúcií. Áno, vnímame potrebu vytvorenia spravodlivého mechanizmu prerozdeľovania verejných zdrojov cez verejnoprávne fondy, aby nedochádzalo ideoligá... ideoligaz... no... k vnášaniu ideológie do umenia... (reakcia z pléna), pomohol som si ... a protežovaniu istých tvorcov a aktivít v zmysle klanového myslenia. To myslím úplne vážne. Rovnako som pripravený diskutovať o postavení a zmysle médií verejnej služby v 21. storočí a chápem, že štát má mať cez ministerstvá právomoci kontrolovať efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť vynaložených verejných zdrojov a mať i dosah na manažovanie verejných inštitúcií na základe svojej kultúrnej politiky. Ja tomu rozumiem, no nerobí sa to takým spôsobom, ako to predvádza ministerstvo kultúry a jeho spojenci v parlamente, ktorým ide asi len o plošnú výmenu manažérov a štatutárov kontrolných inštitúcií... kultúrnych inštitúcií. Chcem preto najskôr vidieť a vyjadrovať sa k návrhom štrukturálnych a systémových zmien fungovania kultúrnych inštitúcií a poznať spôsoby, akými chce rezort kultúry spravovať verejné zdroje a spravodlivo ich prerozdeľovať. Preto odmietam účelovú zmenu kultúrnych zákonov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v parlamente a ktorá nie je ničím iným ako presadzovaním politiky "našich ľudí" podľa ľubovôle a príkazu politikov, tak ako si to v priamom prenose nárokuje predseda Slovenskej národnej strany. Žiaľ, musím menovať jednu politickú stranu, jednu vládnu stranu, a to Slovenskú národnú stranu, lebo to, čo som povedal doteraz, sa mi v polemike potvrdilo priamo, v polemike priamo s predsedom Slovenskej národnej strany Andrejom Dankom. Štátna kultúra nemôže byť postavená na obraz jednej strany, na jej obraz jednej politickej strany, nech by bola akákoľvek silná a jej predseda akokoľvek osvietený. To, že nemáme dnes koncepciu, ktorú som očakával, keď prichádzam so zmenami, vážnymi zmenami do zákonov, tak najskôr poviem, čo nimi chcem dosiahnuť, a vsadím ich do nejakého rámca. To znamená, že tie, že si vytvorím koncepciu a potom tú koncepciu napĺňam legislatívnymi krokmi a personálnymi zmenami. Tu vidíme, že postupujeme presne naopak, najskôr robíme personálne zmeny a potom azda príde koncepcia. Ale na Slovensku, žiaľ, nie sme zvyknutí na nejaké veľké koncepcie, alebo ako sme včera rozprávali, keď tie koncepcie alebo analýzy máme, tak ich hodíme do zásuvky. Ja to len prirovnám k inému. Slovensko nemá desaťročia koncepciu hospodárskej politiky, tak nejako plávame, ako nám to príde, a vidíme aj to, pred chvíľou ako sme rokovali o nejakých zvýhodneniach pre poľnohospodárov, ale nie je to zasadené do nejakého širšieho rámca. Má byť Slovensko štát, ktorý bude stavať na poľnohospodárskej produkcii? Napríklad. Preto nie je div, že nemá ani koncepciu kultúrnej politiky a ja ju možno idealisticky, ale od každej vlády očakávam. A očakávam ju aj od tejto vlády, ale, žiaľ, potvrdzuje sa, že úplne na prvom mieste sú personálne záujmy a potom ide o nejaké, potom ide o nejakú koncepciu v celej kultúre, pritom kultúra je taká dôležitá pre spoločnosť. Veď len pozrime na to, ako tá kultúra kríva tu priamo v parlamente. Aj toto je kultúra, ako sa my tu správame, ako tu rokujeme, ako sa osočujeme často jeden druhého. Kultúra znamená aj to, že predkladáme návrhy zákonov tak, ako nám to stanovujú pravidlá. A, žiaľ, musím sa vrátiť na začiatok k tomuto návrhu zákona, áno, nie je nelegitímny, je, dá sa aj takto postupovať, lenže keby to malo ísť tak, ako to sa patrí, kultúrne, tak ministerka kultúry predloží svoj vlastný zákon, dá ho na medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k nemu vyjadria všetci, ktorí môžu, vyhodnotí pripomienky, prípadne odstráni rozpory, ak nie, tak aj s rozpormi to predloží do vlády a potom takýto zákon príde do parlamentu a normálnym spôsobom sa prerokúva. To, žiaľ, v tomto prípade neplatí. Z toho nám vyplýva, že tá nekultúrnosť, ktorá sa používa pri zákonoch, a nechcem tu osočovať pána Michelka, ako robí si svoju robotu, ja teraz hovorím o ministerke kultúry, takto mala postupovať. Neviem, aký čas ju tlačí, že sa snaží robiť to iným spôsobom. Ale ak by sme boli kultúrni v tejto oblasti, tak postupujeme takto. A ešte predtým, ako som tu už povedal, by som rád videl koncepciu v tej kultúre, ako chce ministerka postupovať. Má plné právo na to ako osoba, ktorá bola poverená riadením tohto rezortu, aby predniesla svoje vlastné myšlienky a načrtla, akým spôsobom bude postupovať. Žiaľ, sme sa toho nedočkali a výsledkom je dnes to, že máme rozoštvanú kultúrnu obec, ktorá stojí proti ministerke, a obávam sa, že pôjde to ešte ďalej, že tej ideológie sa dostáva do tej kultúry ešte viac, tá tam nemá čo hľadať. Ja len zopakujem, čo vyhlasujeme od začiatku, a sám som na to vyzýval ministerku. Prosím vás, nehodnoťte projekty z oblasti kultúry podľa toho, komu patria, akej osobe, akého je zamerania, čokoľvek, ale hodnoťte ich podľa kvality. Dá sa to tak robiť. Takže na záver poviem iba toľko, že očakával som, že takéto dôležité zákony budú podopreté koncepciou a nepôjdeme najskôr po obsadzovaní postov „našimi ľuďmi“, tzv. „našimi ľuďmi“. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.) [16:24] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami, ktorých je päť, ako prvý pán poslanec Michelko, prosím. [16:24] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ja som, samozrejme, počúval tú vašu debatu s pánom Dankom a dneska som mal viacero dopytov rôznych médií. A v tomto zmysle chcem troška apelovať na kompetentnosť či už novinárov, alebo ľudí, ktorí teda vytvárajú nejaké katastrofické scenáre. Tak predovšetkým neexistuje možnosť dneska odvolať riaditeľa televízie, teda tá možnosť je v zákone jasne daná, ak trikrát po sebe by rada odmietla rozpočet, tak môže to ísť do výboru pre kultúru a médiá a ten to môže posunúť do pléna. Vieme, že rozpočet na druhýkrát bol schválený, takže ako žiadna výmena v dohľadnom čase na tomto poste nebude, taký je zákon a žiadna legislatíva, ktorá by ovplyvňovala televíziu, dneska nie je v legislatívnom procese ani v parlamente, ani nikde inde, takže naozaj to nezačína tak, že začneme personáliami. Druhá vec, to, čo povedal pán Danko, asi nebolo celkom šťastné, ale bolo to dehonestujúce hlavne pre pána Rezníka, pretože politik nemá žiaden inen, iba neformálny vplyv, pán Rezník mal obrovské, silné postavenie, nebolo možné ho len tak odvolať, to, že on konzultoval nejaké veci, je vlastne jeho vizitka, nikdy to nemusel robiť, a keď vás tam inštaloval, tak je to manažérske rozhodnutie a nemusel si a nemal si to dávať nikým odobriť, takže toľko len k tomu. No a naozaj tieto zákony nie sú o personáliách, možno s výnimkou jedného, a tam teda k tomu mám jasné a jednoznačné argumenty. Takže ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová. Nie, pardon, pani poslankyňa Šrobová. (Reakcia z pléna.) Tak teraz pani poslankyňa Jaurová. [16:33] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hajkovi, že spomenul jednu vec, o ktorej tu doteraz nebola reč, a to je tá dôležitosť koncepcií rozvojových. Ja iba troška poopravím, že my máme koncepciu, my máme Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá bola vypracovaná minulý rok, a problém je troška ten, že súčasné ministerstvo kultúry a pani ministerka túto koncepciu absolútne ignoruje, nenapĺňa ju, dokonca, myslím si, že programové vyhlásenie vlády je s ňou aj v rozpore, a napr. tá koncepcia má nejaký akčný plán, ktorý má nejaké úlohy, ktoré napr. ministerka neplní, to znamená, že vlastne máme tú koncepciu, ale ako keby sme ju nemali. A zdá sa, že teda pani ministerka neplní ani to programové vyhlásenie vlády, keďže za ňu predkladajú zákony tuto poslanci, takže si môžme klásť otázku, že prečo to tak asi je. No, napr. preto, že by pani ministerka musela sem prísť do tohto pléna predložiť tie zákony a obhájiť si ich tu, a keďže doteraz z jej vystúpení vidíme, že nie je veľmi schopná si čokoľvek obhájiť, tak asi tam bude jeden z dôvodov, prečo tie zákony sú predložené poslancami. Len ja sa teda pýtam, že dokedy vlastne napr. aj pán Michelko bude tu kryť chrbát ministerke, ktorá je neschopná, alebo kryť chrbát predsedovi SNS, ktorý po médiách rozpráva proste strašné veci, lebo povedať o tom, čo povedal pán Danko, že to bolo možno trocha nešťastné, je eufenizmus, ktorý je za hranicou vlastne toho, čo by sa o tejto veci dalo povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:33] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Pročko. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ja chcem pochváliť pána Šimečku, lebo takto by mala prebiehať diskusia aj faktické poznámky. Nezastavil pána Michelka, ktorý úplne od veci rozprával, a teraz nezastavil ani pani Jaurovú, ale rozprávame k téme. To znamená, že takto by to malo byť. Keby tu, pán Michelko, bol Blaha, tak ten vás tak zvozí, že rozprávate od veci, ako nikto. Ale vrátim sa ja k predchádzajúcemu rečníkovi. Musím povedať, že celý čas som naozaj pozorne počúval, a toto bolo, ste v úvode povedali, že to bude tvrdé, toto bolo jedno z najtvrdších vystúpení tuná v parlamente. Žartujem. Bolo to veľmi naozaj tvrdé (povedané so smiechom), ale vo faktoch, takže to, čo povedal pán Michelko, že vás pozorne počúval, no, viete, on tam skoro si pospal vedľa vás, takže to bolo len také naozaj, pomimo, ale vaše vystúpenie, na záver ste povedali, že nominanti „našich ľudí“. Ja vystúpim v rozprave, ale presne chcem povedať, že každá vládna garnitúra si dáva svojich ľudí do funkcií, ľudí, ktorým verí. A je normálne, keď aj táto garnitúra, keď Fico a partička vymieňajú ľudí. Ale keď sa dennodenne stretávame s tým, že dávajú ľudí do funkcií, ktorí nemajú s odbornosťou nič spoločné, a správa dnes, že má byť syn obvineného Gašpara Gašpar mladší šéfom SIS, to je presne to, o čom ste rozprávali. To je hanba Slovenska, čo predvádza Fico a oni, to je niečo neskutočné! Takže absolútne s vami súhlasím, to, čo ste povedali na záver. [16:33] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Iba k vašim slovám, pán poslanec. Pán Michelko reagoval na tú pasáž z prejavu pána Hajka o tej polemike medzi pánom Dankom a pánom Hajkom, rovnako ako pani poslankyňa Jaurová. Pán poslanec Dostál. [16:33] Ondrej Dostál Pán poslanec Hajko, povedali ste, že tejto garnitúre ide len o plošnú výmenu štatutárov kultúrnych inštitúcií. No, obávam sa, že nielen o to, ide im o úplne ovládnutie týchto kultúrnych inštitúcií a prispôsobenie na svoj obraz, ako to už zaznelo v rozprave od koaličných poslancov. Dôvodom je nespokojnosť s tým, ako tie inštitúcie fungujú, čo za iných okolností je úplne legitímny dôvod, ale mal by byť priznaný a otvorene komunikovaný. A keď sú zmeny presadzované transparentne, však tak to robí všelikto, tak to robia v podstate všetci, že ak sú nespokojní s fungovaním nejakých inštitúcií, tak navrhnú ich zmenu, a keď majú na to dostatok poslancov v parlamente, tak tú zmenu schvália aj na legislatívnej úrovni. To samé osebe ťažko možno niekomu vyčítať. Ale to, čo možno vyčítať vládnej koalícii, je presne to, o čom ste hovorili vo svojom vystúpení, teda v jeho záverečnej časti, keď vládna koalícia nerešpektuje pravidlá, lebo, lebo keď sú zmeny presadzované transparentne, tak poviem, čo chcem zmeniť, ako to chcem zmeniť, ako to chcem dosiahnuť, aby, aby sa tá zmena udiala, čo konkrétne tým sledujem a čo očakávam, že to, že to spôsobí, a prečo si myslím, že takáto zmena je dobrá, čo predpokladá v tomto prípade riadny legislatívny proces, ak ide o systémové zmeny napríklad o fungovaní fondov, tak riadne pripomienkové konanie, alebo teda prinajmenšom, keď už sa vyhli tomu, aby to bol vládny návrh, tak už do prvého čítania dám návrh, kde všetko toto je. Tu to absentuje a tu sa to dozvieme až v druhom čítaní o mesiac možno. [16:34] Michal Šimečka Ďakujem. Pani poslankyňa Kleinert. [16:46] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Hajko. Ja tiež by som chcela veľmi zareagovať na to, že tu hľadáme kultúrnosť a kultivovanosť v tomto parlamente celkom intenzívne. Ja osobne teda sa stále neviem vynačudovať, ako je možné, že my 150 zástupcovia ľudí tu máme takéto prostredie, a je mi osobne častokrát veľmi, veľmi ľúto. Tá kultivovanosť sa, samozrejme, prejavuje aj v podávaní takýchto návrhov, ako hovorila aj pani Jaurová, poslanci a poslankyne, ktoré to predkladali, sú súčasťou vlády, a preto je naozaj nepochopiteľné, prečo je to takto. Aj keď pán Jarjabek tiež mi pred chvíľkou potvrdil, že jednoducho si chce koalícia švihnúť a že chce to rýchlo a, samozrejme, medzirezortné pripomienkové konanie by tomuto, tejto rýchlosti len bránilo. A teda ja si aj myslím, že hlavne asi by nikto v tom reťazci po tej profesionálnej stránke úplne nerozumel, že prečo sa vlastne takéto niečo vôbec predkladá. Čakala som tu naozaj súboj ideí a vidím tu len naozaj ako keby kvázi pästný súboj, a ako by sám Danko povedal, pán Danko povedal, tak že keď táto vláda nechytí niečo pevnou rukou, tak sa to vníma ako jej slabosť. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne rozmýšľanie. Možno to takto funguje vo svete SNS, vo svete koalície, ale napríklad my v Progresívnom Slovensku máme radi naozaj profesionálne otvorené diskusie, ktoré vedú k nejakému dobrému cieľu, ktorý môže reálne pomôcť. To tu ako úplne nevidíme, takže to mi je veľmi ľúto. Ja si myslím teda, že musíme byť v strehu, a áno, sme v očakávaní čo príde, aké pozmeňováky, lebo to vidíme, ako je SNS smädná po bezbrehej moci. Ďakujem. [16:46] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hajko. [16:46] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za ich reakcie. Ja sa budem venovať tomu hlavne, čo povedal pán Michelko. Ako ste postrehli, tak ja som nevnášal do svojho príspevku ani nebol ten môj príspevok nejako motivovaný jak osobnými spormi alebo obvineniami zo strany pána Danka. To nie, snažil som sa byť skutočne vecný. My tú situáciu sledujeme dlhodobo a dávam... dávali sme ministerke kultúry šancu, ako, ako bude postupovať, čo sa bude diať v oblasti kultúry, ale vidíme to nielen v kultúre, ale v ďalších rezortoch, ktoré podliehajú pod Slovenskú národnú stranu, že ide v prvom rade o posty. Jednoducho táto politika sa sploštila na obsadzovanie dôležitých miest a často ľudí, ktorí vlastne potom, musia potom abdikovať, pretože majú niečo za sebou, čo tam nepatrí, alebo, alebo pokrivkáva ich odbornosť. A čo sa týka Rozhlasu a televízie Slovenska, poznám názory pána Danka, povedal mi ich, je, je za to, aby sa táto inštitúcia rozdelila. A to, ako Slovenská národná strana pristupuje aj v iných oblastiach k veciam, tak opäť sa mi to len potvrdzuje, že tam ide o obsadenie postov. Skutočne, rozpočet RTVS bol schválený, bol som na tej rade prítomný v pondelok, keď sa schválil ten rozpočet. Očakával som, ako to dopadne. Ale jednoducho, keď rozdelíte túto inštitúciu na dvoje a spravíte z nej, prípadne ešte zmeníte štatút na... status na, na štátnu inštitúciu, potom vôbec nie je žiaden problém obsadiť vrchné miesta vlastnými nominantmi. Ja sa toho obávam. Bodaj by to tak nebolo. [16:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malatinec, prosím, máte slovo. [16:46] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vám prihovoril aj ja, keďže rozprávame o kultúre. Kolegyne z PS-ka hovoria, že taký priestor tu už dávno nebol, a som veľmi rád, že teda sa vytvoril aj o tom, aby sme rozprávali verejne o kultúrnom priestore. A som rád, že pán Hajko hovoril o tom, že máme byť k sebe kultúrni, a ja som za to, aby sme boli k sebe tu slušní a nerobili sa tu divadlá a extempore, ktoré nepatria do tejto, do tejto miestnosti alebo vôbec do Národnej rady Slovenskej republiky. Súhlasím s pánom Hajkom, čo povedal, že musí byť nejaká vízia a stratégia tej kultúry alebo smerovania ministerstva. Ja som hovoril v mojich príspevkoch na faktických poznámkach, že som bol vlani na príprave stratégií, ako kolegyňa Jaurová hovorila, o tom, že ako má smerovať kultúra. Ale celkom mi nie je jasné, ako sa má napĺňať stratégia kultúry bez finančných zdrojov. A tu stojí viacero otázok, že ako to mám chápať vo vašom ponímaní a aké východiskové pozície má Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, či si to mám predstaviť tak, že ministerstvo kultúry má rokovať s nezávislým fondom o stratégii kultúry, ako má kultúra smerovať na Slovensku. Toto mi celkom nie je jasné, aby ste, aby sa vás nedotkla nezávislosť fondu. Ja budem dneska rozprávať aj o skúsenostiach s fondom a musím povedať, že tam pracujú vynikajúci odborníci, administratívni pracovníci, s ktorými som mal do činenia sa stretnúť. Ale stretol som sa s fondom aj takými situáciami v živote, že hovoríte, že sú tam vynikajúci odborníci a hodnotitelia. Súhlasím s vami. Avšak keď stávajú sa také veci v praxi, že keď sme z regiónov chceli nominovať ľudí do komisií, tak nám bolo povedané, ešte za čias pána riaditeľa Kovalčíka, že tí ľudia, ktorí hodnotia projekty Fondu na podporu umenia, nesmú byť štatutári žiadateľov alebo ľudia súvisiaci s tým daným projektom. A tu je ten červík, ktorý nám... ktorý nás dopytujú ľudia, žiadatelia, že ako to vlastne v tom fonde funguje, pretože sú tu podozrenia, ja to netvrdím teraz, že to tak je, lebo nie všetci hodnotitelia sú zapojení priamo v projektoch, že ako to vlastne funguje v tom fonde. Som hodnotiteľom projektu, nemám nič do činenia s daným projektom, a keď ohodnotím projekt, prejdem cez lavičku, a ako výkonný umelec čerpám peniaze z grantu, ktorý bol určený. To chcem len na vysvetlenie pre, pre bežnú verejnosť, že ako to teda je. Tak sa teda pýtajme, že ako to teda je. Dával som si otázku, prečo vás vyrušuje to, že štát chce rozšíriť dozornú radu. Veď je to úplne legitímne, nerobme z toho strašiaka celej kultúrnej obce. Ja sa s vami bavím tu úplne normálne aj po stránke odbornej. Hovoríte, znova si, nepáruje mi, tie dve veci, nezávislý fond závislý na zdrojoch štátu a vás vyrušuje to, že chceme rozšíriť dozorné rady tohto fondu. Nedáva mi to logiku, a prečo, prečo to, teda vy sa s tým neviete stotožniť. Kolega zo SMER-u, pedagóg z vysokej školy, povie vám ďalšiu takú skúsenosť. Robil som na akadémii umení manažéra divadla a teraz sa dotknem otázky umeleckého školstva a ešte znova spomeniem bývalého pána riaditeľa, pána Kovalčíka, s ktorým sme vedeli viesť diskusiu aj odbornú. Prečo sú vylúčení študenti vysokých škôl umeleckých spod dotačnej podpory Fondu na podporu umenia? A poďme sa baviť v oblasti divadla. A tu som narazil na kameň a povedal mi pán riaditeľ, že môžme diskutovať o tom, či študent bakalár je už profesionálny umelec, alebo nie, či má oprávnenie žiadať grant na svoje dielo. Veď im môžme pomôcť. Viete, prečo boli vylúčení? Lebo to, samozrejme, spájali, že to je edukácia, edukačná činnosť, tak z podporného systému Fondu na podporu umenia boli vyňatí. A to si nemyslím, že je to fér voči študentom, ktorí sú začínajúci umelci. Takže, viete, v diskusii som hovoril ešte o tých počtoch, keď pán Hajko hovoril, že sa vytvorí nejaká komunita ľudí. Tak presne o tom máme myšlienku a podporné stanoviská niektorých umelcov alebo dopyt z regiónov. To, čo nechcú moje kolegyne počuť, asi sa ťažko im to bude počúvať v Bratislave. Chcem len vedieť napríklad, pán kolega Hajko, koľko hodnotiteľov Fondu na podporu umenia je z Bratislavy, koľko odborníkov z regiónov je zastúpených vo fonde? A viete, či chcete, alebo nechcete, tí umelci, tá umelecká obec sa pozná. A je to poprepájané, určitým spôsobom je. Ale ja chcem povedať to, že ja by som si veľmi želal, aby ľudia, ktorí hodnotia projekty, by nemohli čerpať granty alebo byť napojení na akýkoľvek projekt, ktorý bol podporený. A vtedy poviem, fond je nezávislý, fond je spravodlivý a v tomto sú tie červíky, ktoré sa pýtame a máme dopyty. Takže s niektorými vecami s vami súhlasím, s niektorými nie, ale chcem o tom vecne diskutovať. Takisto sme včera otvorili a, kolegynky, sme s pánom Jarjabkom povedali, že neviem si celkom dobre predstaviť, keby som ja teraz bol hodnotiteľ fondu, sedím ako poslanec Národnej rady a kolegyňa Zora Jaurová je hodnotiteľka fondu. Stret záujmov. Nikto nám na to nič neodpovedal. Po správnosti by kolegyňa Jaurová sa mala vzdať mandátu hodnotiteľa Fondu na podporu umenia. A buďme si fér v týchto veciach. Ja neviem, či tak urobila, či nie. Ja sa pýtam. To bolo len, budete mať rozpravu po mne, tak mi môžte odpovedať. Takže povedzme si aj takéto veci priamo a na rovinu. Takisto som sa zamýšľal nad tou, nad tou koncepciou tej kultúry. A ešte raz sa pýtam, že teda nie je mi jasné, ako má diskut... ako má odborná obec diskutovať alebo na akom princípe má fungovať napĺňanie stratégií štátu bez zdrojov, verejných zdrojov fondu, ktorý je nezávislý. Tak ja neviem, má to byť diskusia ministerstva kultúry a s nezávislým fondom a hľadajme prienik? A povedzme si, že priorita štátu je trebárs, ja neviem, poviem príklad, tento rok máme 80. výročie Slovenského národného povstania, to len v príklade, tak poďme časť peňazí vyčleniť na, na tvorbu dokumentov, filmov, audiovizuálnych... akéhokoľvek, tak si povedzme. Ale ja rešpektujem aj nezávislú kultúru, že aj oni potrebujú žiť a dýchať, lebo ja si myslím, že patria do tohto kultúrneho priestoru. Takže to sú veci, ktoré trápia mňa, zamýšľam sa nad tým. A fakt som povedal kolegyniam aj z PS-ka, že kedykoľvek prijmem hodenú rukavicu a budem rád o tomto s vami diskutovať, bez emócií, odborne, slušne. Kolegyne mi naznačili, že teda bolo podporené v rámci fondu, ja som hrdý, že v Banskobystrickom kraji čerpajú tie zdroje a že teda máme aj výkladné skrine, naše inštitúcie kultúrne, ktoré máme 22 v našom kraji. A tiež máme určité pilotné projekty v rámci kultúry, ktorými chceme napĺňať kultúrnu politiku kraja, a držíme sa toho. Takže čakám aj na, na vašu diskusiu, veľmi sa na ňu teším. Verím, že bude odborná, vecná a že nebudeme na seba útočiť a budeme sa baviť ako kolegovia v oblasti kultúry a verím a teším sa na túto diskusiu. Ďakujem pekne. [16:46] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie sa prihlásilo s faktickou poznámkou šesť poslancov a poslankýň. Ako prvý pán poslanec Dubéci. [16:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vymazať rámček! [16:46] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Vymazať rámček! [16:56] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vymazať rámček! [16:58] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ďakujem za vecné vystúpenie, pán poslanec Malatinec, a teda pokúsim sa rovnako vecne na to odpovedať. No nevyrušujú nás tie komisie, teda ten zvýšený počet. Ako opakovane, myslím, každý z nás to tu v rozprave povedal, že je to viac-menej technická otázka viac-menej možno zbytočná. To, čo nás naozaj znepokojuje, to, čo aj priznal sám pán predkladateľ, že vlastne v druhom čítaní je ten reálny návrh, ktorý príde, a on nám ho ešte nechce prezradiť. A to si myslím, že je nie úplný spôsob, akým, akým by sa mala viesť diskusia o FPU. Konflikt záujmov určite je vec, ako priznám sa, nie neúplne som tomu rozumel, na čo ste narážali, a možno sa potom porozprávame naživo, priamo. Ale každopádne opäť nechápem, ako potom ten návrh naňho reaguje, lebo tá dozorná komisia sa zaoberá inými vecami, než je konflikt záujmov v komisiách. Viac teda o tom financovaní a účtovníctve a podobných veciach. To umelecké školstvo, ktoré spomínate, je téma, ktorá však široko diskutovala, a v podstate veľmi koncepčná vec o tom, že či študenti, ktorí študujú ešte na umeleckých školách a robia si projekty, ktoré sú súčasťou vlastne ich umeleckej výchovy, by mali byť financovaní z rezortu školstva, alebo by to malo byť suplované z ministerstva kultúry, kde potom tie peniaze chýbajú iným. Myslím si, že opäť odborná otázka a opäť vec, kde nie úplne rozumiem tomu, ako súvisí s kontrolnou komisiou. A ak štát si určuje aj priority, ak chce štát určovať priority, tak tie priority môže určiť už teraz prostredníctvom tých 20 %, ktoré môže komunikovať voči FPU, a potom FPU sa má podľa toho nastaviť. A ak sa nemýlim, tak sa posledných osem rokov, tak FPU urobil raz, teda ministerstvo kultúry urobilo raz, takže asi až taký, asi až taká priorita to nikdy ani za vlád nebola, resp. aj, aj vláda predošlá, predošlá bola s fungovaním FPU spokojná. (Ruch v sále.) [16:58] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Poprosím všetkých o kľud v sále, aby pán poslanec Pročko mohol vystúpiť s faktickou poznámkou, ten procedurál až na konci. (Reakcie z pléna.) Tak poďme s procedurálnym. [16:58] Jozef Pročko Ja by som vás chcel poprosiť – aj pán Malatinec poprosil – o kultúrnu diskusiu. Naozaj vždy keď pred hlasovaním sem prídu poslanci SMER-u, tak to je ako, nedá sa tu diskutovať, vyrušujú a nepočujeme vlastného slova. Ja by som vás chcel poprosiť aby sme to prerušili a normálne tie faktické dali po hlasovaní. Ďakujem. [17:00] Michal Šimečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nie je to procedurálny návrh, ale ak zvládnu byť kolegovia a kolegyne trochu tichšie, tak myslím, že, pán Pročko, ešte zvládnete aj vy jednu faktickú poznámku. [17:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja to zvládnem, ale ja hovorím o kolegoch, ktorí budú po mne. Takže, Roman, hovoril si o tom, že pán Kovalčík s tebou diskutoval, ale ja si myslím, že pán Kovalčík, ktorý bol od roku 2015 presne tieto veci vedel. A takisto ako si sa spytoval pána Hajka, že dávaš otázky a chceš vedieť o veciach, Roman, veď ty si, ty si v koalícii. Ty sa spýtaš ministerky a tá ti odpovie. Hajko ti neodpovie. Ale ministerka a ľudia, ktorí sú na to naozaj fundovaní, ktorí sú tam, ti na tieto tvoje otázky odpovedia. (Ruch v sále.) Ja budem ešte vystupovať v rozprave a teraz som chcel rozprávať, ale tu sa nedá naozaj, to sa... Ďakujem, pán Šimko... či, či oný, Šimečka, či... (Smiech a ruch v sále.) Díky. [17:00] Michal Šimečka Treba to brať tak, že zase máte väčšie publikum na svoje faktické poznámky. (Povedané so smiechom.) Pani poslankyňa Kleinert. A poprosím naozaj všetkých o kľud v sále. [17:00] Dana Kleinert Ďakujem. Ja skúsim využiť toto väčšie publikum. Ďakujem, pán Malatinec, za vašu rozpravu. Ja by som chcela len povedať pár vecí k tomu, že tam vlastne, ako sa vyberajú tie odborné komisie, na to je celý mechanizmus, ktorý je veľmi presne určený a naozaj je to akože mechanizmus, ktorý fakt funguje, a tým pádom zaručuje aj objektivitu v tom rozhodovaní. Ono odborné organizácie z celého Slovenska môžu celoročne nominovať svojich ľudí, ktorí musia splniť napríklad vysokoškolské vzdelanie plus dva roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie plus tri roky praxe, plus proste ako prácu v tom danom odbore a tak ďalej. To je nejaký mech ľudí, tí musia splniť teda tie podmienky, a následne úplne logicky deklarujú konflikt záujmov v projektoch, v ktorých sú v tom jednotlivom, v tom ako keby mechu alebo podmechu, pretože je logické, že nemôžu byť predsa oni štatutári organizácií alebo nemôžu mať nič do činenia s tými projektami, keď teda ich idú hodnotiť. Takže oni deklarujú toto, tým pádom sú ako keby z toho losovania potom už vylúčení a losuje sa z tých, ktorí teda nemajú konflikt záujmov, a z tých sa potom losuje následne dané zloženie tej komisie, a to ešte dokonca tak, že dvaja členovia z tej komisie sa môžu ako keby vymeniť, aby tam náhodou nebolo akože príliš jednostranné zameranie. Čiže naozaj by som sa neobávala tohto. Treba si to dobre pozrieť, dobre naštudovať. Je to určite úplne v poriadku. Ak vnímame a cítime nejaký iný problém vo fonde, poďme sa o tom rozprávať, ak je tu nedôvera napríklad vo výsledky, že človek vie málo o tom, prečo nedostal financie, no tak proste poďme sa baviť, baviť o tom, aby tá komisia jednoducho dávala bližšie a hlbšie popisy toho, prečo žiadateľ financie nedostal. Ale určite to nie je o tom, že by boli nesprávne alebo netransparentne zložené tie komisie. Ďakujem. [17:00] Michal Šimečka Ďakujem a prerušujem rokovanie. O pár desiatok sekúnd, už je tu pán predseda, o pár desiatok sekúnd budeme hlasovať. (Krátka prestávka.) [17:00] Peter Pellegrini Pán poslanec Sulík, dva kluby potrebujete. Tak mi len povedzte dva kluby. (Reakcia z pléna.) Dámy a páni, v zmysle rokovacieho poriadku pán poslanec Sulík v mene dvoch poslaneckých klubov, SaS a KDH, požiadal o poradu poslaneckých klubov pred hlasovaním o návrhu zákona o sociálnom poistení na päť minút, takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku na poradu poslaneckých klubov. Po nej budeme hlasovať. Pokračujeme 17.08 hod. (Prestávka.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR 102. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uplynula doba, ktorú požiadal pán poslanec Sulík na poradu poslaneckých klubov. Predtým teda ako pristúpime k hlasovaniu, dávam slovo pánovi poslanci Hlinovi, ktorý chce predniesť stanovisko za poslanecký klub SaS. Nech sa páči. [17:00] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Škoda, naozaj škoda, že návrhy, ktoré majú ambíciu pomáhať, sa stanú nakoniec obeťou rôznych záujmov, či už ekonomických, alebo politických. Je problém, ak sa pod pláštikom pomoci z prostriedkov občanov dotujú odvody niekomu, kto to nepotrebuje. Tento návrh v tejto podobe bude preplácať odvody producentom napríklad sladených nápojov, čo nedáva absolútne žiadnu logiku. Mnohí z nich sú vysoko ziskové firmy. Je otázka namieste, prečo štát ide preplácať odvody firmám produkujúci sladené nápoje, ak zároveň hovoríme o rizikách, ktoré sú spojené s konzumáciou takých nápojov. Kto v tom vidí logiku, kto z poslancov, ktorí budú hlasovať za, v tom vidí logiku? Poslanecký klub SaS bude hlasovať logicky. Sme pravicový klub, sme zodpovední, sme zodpovední k verejným financiám nás všetkých, tak sa správame, a preto logicky budeme hlasovať proti tomuto návrhu v tejto podobe. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Za poslanecký klub KDH pán poslanec Hajko. [17:10] Jozef Hajko Dnes sme mali dlhú diskusiu o tomto návrhu zákona. Ja som trikrát, dvakrát položil otázku, o čo ide predkladateľovi. Či mu ide o to, aby sa vytvoril tlak na ceny potravín, či mu ide o podporu poľnohospodárov, alebo o sebestačnosť. Žiaľ, mali sme tu aj ministra pôdohospodárstva, ktorý nám na túto otázku nezodpovedal. Ak ide skutočne o to, aby sa stabilizovali alebo znížili ceny potravín, tak by sme potrebovali na to analýzu, pretože toto opatrenie u nás už pol roka platí, takže je čo vyhodnocovať. Takúto analýzu sme zatiaľ nedostali. Nemôžeme sa tým pádom ani na základe toho nejako kvalifikovane rozhodnúť. Ďalšia vec, ktorá, ktorá nás trápi, je to, že na toto opatrenie malo ísť pôvodne 40 mil., teraz pôjde 30 mil. eur, čím sa zaťaží rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorá je vo veľmi ťažkom stave. A poslednú vec, ktorú poviem, je to selektívne opatrenie, ktoré ide na pomoc niektorým konkrétnym firmám, čím môžu byť znevýhodnené iné firmy. Na základe toho, čo som doteraz povedal, vyhlasujem, že poslanecký klub KDH nemôže hlasovať za takýto zákon. Ďakujem. [17:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefunko so stanoviskom za poslanecký klub PS. [17:13] Ivan Štefunko Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Musím povedať, že sme zažili relatívne produktívnu debatu, dokonca za účasti dvoch ministrov, ktorých sa tento zámer alebo návrh týka. Prešli sme si mnohé nezrovnalosti, či je to pomoc potravinárom alebo agrosektoru, alebo či riešime ceny potravín. Vyzerá to tak, že odpovede na tieto otázky sme mnohokrát nedostali, či už to boli zmätočné odpovede od... zo strany ministra pôdohospodárstva, alebo to bola, nazvime, tá odmietavá, odmietavý postoj voči našim návrhom. K nášmu návrhu, my sme sa snažili vylepšiť tento zákon, rozhodli sme sa podať pozmeňujúci návrh mojím menom, že nechceme podporovať sladené nápoje, ide to proti programovému vyhláseniu vlády, ktoré tu bolo schválené, aj proti dlhodobému legislatívnemu plánu. Namiesto toho sme sa rozhodli navrhnúť pridať NACE kód výrobu medu, čo je tradičný slovenský pôdohospodársky sektor alebo podsektor, ktorý tu má tradíciu, je oveľa zdravší ako, ako cukor a do veľkej miery práve výrobcovia medu na Slovensku zažívajú veľmi veľkú krízu a nedostáva sa im poriadnej podpory. Takže my budeme hlasovať za tento poslanecký pozmeňovací návrh, ale celý zákon nám pripadá ako neaktuálny. Ďakujem. [17:14] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda sociálneho výboru Richter. [17:15] Ján Richter Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, stanovisko v mene troch vládnych poslaneckých klubov. Samozrejme, že podporíme tento návrh. Podporíme ho preto, že tá predchádzajúca časť ukázala, že je nevyhnutné v čase, keď je veľmi vysoká inflácia, prijať opatrenia, pretože trh všetko nevyrieši, musí do toho vstúpiť štát a tie predchádzajúce mesiace ukázali, že pozitívne. Inflácia sa zastavila a postupne klesá. Čo je dôležité a čo chceme aj pripomenúť, je to v súlade so schémou štátnej pomoci pre členské krajiny, ktorá súvisí s konfliktom na Ukrajine. Opakujem ešte raz, ideme ďalej znižovať infláciu, aby sa to prejavilo pozitívne pre ľudí na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.) [17:16] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Poprosím teraz pána poslanca Jozefa Cecha, aby ako spravodajca z výboru pre sociálne veci uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 139). (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 139.) Cech Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. V rozprave vystúpili šiesti poslanci a minister Richard Takáč. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh a jeden procedurálny návrh. Pán predsedajúci, najprv pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu poslanca Čaučíka, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Čaučíka nepokračovať... vrátiť, vrátiť návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 62, proti 75, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Cech Jozef, poslanec NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za 76, proti 28, zdržalo sa 17. Konštatujem, že sme tento bod spoločnej správy schválili. Cech Jozef, poslanec NR SR Teraz prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Štefunka. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o poslaneckom návrhu pána poslanca Štefunka. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 61, proti 4, zdržalo sa 72. Tento návrh sme neschválili. Cech Jozef, poslanec NR SR Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini Peter, predseda NR SR Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k návrhu hlasovania o návrhu zákona ako o celku. Pán spravodajca, uveďte stanovisko gestorského výboru. Cech Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 87 poslancov, za 76, proti bolo 10, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme všetky body, ktoré boli do 17.00 hod. riadne prerokované, preto po krátkej trojminútovej prestávke budeme pokračovať v rozprave o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Fonde na podporu umenia. Poprosím všetkých, ktorí nechcú sa zúčastňovať rokovania, aby opustili rokovaciu sálu, a o tri minúty začíname. (Prestávka.) [17:16] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Poprosím pána poslanca, navrhovateľa, ktorý už zaujal svoje miesto, pána spravodajcu, takisto je pripravený. Takže ďalším v poradí z ústne prihlásených je pani poslankyňa Jaurová. Ale ešte pred tým dobehnú tri faktické poznámky. Ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [17:16] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. No trošku sa vráťme do tej atmosféry fondovej, tak ako, tak ako o nej hovoril pán poslanec Roman Malatinec. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať, lebo ako to bol taký prvý príspevok, ktorý hovorí o tom, ako to v praxi funguje mimo Bratislavy, ako sa na to pozerajú ľudia, ktorí sú mimo toho centra, kde teda sa tie fondy rozdávajú. No a ja si myslím, že toto treba, toto treba skutočne dať ako všetkým, aby si toto pozreli, ako to funguje. Pán poslanec tiež hovoril o tom, o čom sa tu bavíme v podstate celý deň. To je tá nedôvera stále, dokonca aj pani poslankyňa už hovorila o nedôvere. No a zase sa vrátim k tomu, o čom sme sa tuná bavili, tá nedôvera sa dá poraziť len kontrolou. Stále chodíme okolo horúcej kaše, stále. Proste ten najväčší je problém je nedôvera, ktorá voči týmto fondom, resp. fondovým komisiám existuje. A existuje u tých žiadateľov, ktorí nevedia, prečo sú neuspokojení so svojimi žiadosťami. To znamená, máme tých spokojných a nespokojných. Toto treba nejakým spôsobom dať, dať, dať na pravú mieru, aby tí nespokojní vedeli, čo je dôvodom ich nespokojnosti a aby s tým, aby sa o tom mohli rozprávať, aby to mohli riešiť, ale nie aby zostali visieť vo vzduchoprázdne. A to, o tom teda hovoril pán, pán poslanec Malatinec, čiže ďakujem veľmi pekne. [17:32] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Dostál. [17:32] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Malatinec, hovorili ste o viacerých veciach, ktoré vnímate ako problematické pri vo fungovaní Fondu na podporu umenia, ale mňa by zaujímalo, že ktoré z tých vecí sú riešené tým návrhom zákona, tak ako bol predložený do prvého čítania, čo konkrétne sa vyrieši tým, ak bude schválené, schválený ten zákon tak, ako bol navrhnutý. Bude viacej hodnotiteľov z mimo Bratislavy, alebo, alebo čo sa tým, čo sa zmení, ak sa zmení zloženie dozornej rady? Lebo teda buď teda hráte falošnú hru a predložili ste niečo iné, ako idete nakoniec schváliť, alebo teda predkladáte nejaký návrh, ktorý vôbec nebude riešiť tie problémy, ktoré ste spomínali. Hovorili ste, že pani poslankyňa Jaurová mala byť v konflikte záujmu, lebo je hodnotiteľka fondu, k tomu sa asi ona vyjadrí. Ale teda pozrime sa rovnakou optikou aj na predkladateľa pána Michelka, ktorý je členom Spolku slovenských spisovateľov, vydal, ktorý vydáva časopisy Literárny týždenník a Dotyky, zároveň je riaditeľom vydavateľstva tohto spolku a je členom Matice slovenskej, čiže podľa vašej logiky mal by sa vzdať členstva v týchto organizáciách len z dôvodu, že aj oni tieto organizácie sú žiadateľmi o podporu z Fondu na podporu umenia, a, a posledná vec, teda možno by ste mohli nejako vysvetliť, že, že v čom je teda ten problém, že tí mimobratislavskí, a koľko je z Bratislavy medzi hodnotiteľmi, lebo existuje prehľad, ako sú úspešné žiadosti, a za všetky kraje je to medzi 52 a 60 %, čiže ide o to, aj odkiaľ prichádzajú tie žiadosti, ale pomerne rovnomerne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:32] Peter Pellegrini – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová. [17:32] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ďakujem aj pánovi Malatincovi, on povedal veľmi veľa vecí a rada si s nimi niektoré prejdem aj individuálne, lebo to nestihnem za dve minúty. Ja na margo toho regionálneho rozvrstvenia len chcem povedať, že ja mám pred sebou štatistiku úspešnosti projektov a najúspešnejšie projekty počas celého fungovania fondov, najúspešnejší boli zo Žilinského a Banskobystrického kraja, čiže nie z Bratislavského kraja, takže asi nie je úplne problém v tom regionálnom rozvrstvení ani hodnotiteľov, ani projektov. A čo sa teda týka nejakého môjho konfliktu záujmov, ja vlastne z toho, čo ste hovorili, mám pocit, že vy naozaj nerozumiete, ako funguje ten systém hodnotiteľov, pretože na začiatku ste hovorili, že nechcú dávať hodnotiteľov, ktorí majú konflikt záujmov, a na konci, že vám to vlastne vadí, keď niekto hodnotí a zároveň žiada. Tak ani jedno, ani druhé nie je možné. A čo sa mňa týka, ja som súčasťou už dlhodobo nie hodnotiteľov, tých, ktorí hodnotia, ale takého zásobníka ľudí, z ktorých fond vyberá do konkrétnych komisií hodnotiteľov. A v minulosti som hodnotila niektoré projekty, dnes ďalej som v tom zásobníku, pretože to nie je žiaden konflikt záujmov podľa žiadneho zákona, ale odkedy som poslankyňou Národnej rady tak rada fondu ma, pochopiteľne, nevyberá do tých komisií, lebo by som ani na to nemala čas tam do nich chodiť. Čiže možno je väčší problém, keď je niekto poslanec a zároveň žiadateľ z fondu, a možno je oveľa väčší problém, keď je niekto poslanec, ktorý rozhoduje o zákonoch, a zároveň je ten neúspešný žiadateľ z fondu, to znamená, že sa mu, samozrejme, nepáči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:32] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Malatinec. [17:32] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, no, iné som nečakal, iba že to vytrhnete celé z kontextu, a snažil som sa úplne zmierlivo vám vysvetliť situáciu, ako to vnímame aj v regiónoch. Neodpovedali ste mi ani na tie zásadné veci. Pán Pročko sa pýtal, že teda prečo sa to nepýtam ministerky. Ja nerozumiem tomu, ešte raz, že z akých zdrojov sa má napĺňať stratégia kultúry štátu, keď hovoríte, že fond je nezávislá inštitúcia. Na toto ste mi nikto neodpovedali. Pán Dostál, veď mi, tu sa otvorila diskusia všeobecne o fonde, tak som vám povedal skúsenosti, ktoré máme z regiónov, a ako to celé, ako to celé vnímajú, nič viac, nič menej. Nespájajte to teraz s týmto návrhom, ja som to povedal tak, že každý si tu povedal niečo o fonde, tak som vám povedal aj ja moje skúsenosti reálne, ktoré som mal. A to vravím, že, pani Jaurová, že o tých výberoch tých členov, viete, my sme boli odhrnutí alebo viacerí nominanti do fo... keď mali ísť do komisií, že máte priamo súvis nejakými projektami, nemôžte byť hodnotiteľom, a zrazu to funguje. A dokonca tí hodnotitelia, česť výnimkám, hodnotiteľ zrazu prejde na druhú stranu a ešte aj čerpá zdroje z tých daných prostriedkov. Tak toto je nefér a toto máme my podnety, to nie, že ja som si vycical z prsta. Tu nám to ľudia reálne hovoria, že takéto podozrenia fungujú v rámci fondu, a keď mi to niekto vyvráti, a môžme o tom fakt diskutovať spoločne aj s pani Kleinert aj pani Jaurovou, kľudne, v diskusiách, verejne, neverejne, úplne vážne sa s vami o tom porozprávam. Ďakujem pekne. [17:32] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalšou v rozprave je pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči, máte slovo. [17:32] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teda možno pokračovala v tejto celkom zaujímavej rozprave. Ja dostávam celý deň vlastne také správy od ľudí, ktorí mi píšu, že ich naozaj teší, že konečne parlament rokuje o kultúre, a keďže tu máme ďalšie štyri zákony, tak budeme mať ešte taký maratón rokovania o kultúre, tak si to užime. Ja na začiatku by som vlastne, lebo som nemala priestor v tej faktickej poznámke, odpovedala aj pánovi Malatincovi na tú otázku o tej stratégii kultúry, lebo tá je podľa mňa celkom, celkom zásadná. Ak tomu dobre rozumiem, to, čo sa pýtate, je, že pokiaľ fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ako cez neho realizuje ministerstvo kultúry stratégie kultúrnej politiky. A odpoveď na túto otázku je, že presne tým, že taký fond zriadilo ministerstvo kultúry, pretože čo sa týka stratégie kultúrnej politiky, musíme si povedať, ako vyzerá stratégia kultúrnej politiky. A my máme stratégiu kultúrnej politiky, ktorá má sedem strategických cieľov. Tie strategické ciele sú napríklad dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, kvalitná kultúra, inkluzívna kultúra a zodpovedná kultúra a tak ďalej a tak ďalej. A keďže si štát v rámci stratégie kultúrnej politiky, keďže sme európsky štát, keďže sme demokratický štát, ktorý uznáva kultúru a umenie ako doménu slobodnej tvorby, keďže sme sa uzhodli na tom, že podpora umenia, slobodnej tvorby a rozvoja kultúrnych komunít je jednou z priorít vlastne štátu a verejných politík, tak presne preto sme zriadili tento fond, ktorý je zriadený podľa toho princípu na dĺžku ruky. To znamená, že jeho činnosť je napĺňaním stratégie kultúrnej politiky, pretože financuje kultúrne a umelecké projekty a umožňuje slobodne tvoriť ľuďom bez toho, aby do tých rozhodnutí zasahovali politici. Zároveň rozumiem vašej otázke, ktorá sa týka možno nie strategických priorít, ale možno nejakých tematických priorít, krátkodobých priorít a tak ďalej. A na to tiež existuje v samotnom zákone o Fonde na podporu umenia mechanizmus a nástroj, ktorý hovorí o tom, že každý rok pri, pri schvaľovaní tej programovej činnosti a programov na jednotlivé roky si ministerstvo kultúry môže určiť nejaké tematické priority do výšky 20% ročného rozpočtu fondu. Čiže ministerstvo napríklad si povie, že tento rok je 35 rokov od roku 1989, je to zaujímavá kultúrna téma a určí túto tému ako jednu z priorít pre fond a fond to nejakým spôsobom zahrnie do svojich výziev. To znamená, že ten dialóg medzi ministerstvom a Fondom na podporu umenia je štrukturálne zahrnutý v tom zákone, ktorý, ktorý fond zriaďuje, a určite napríklad tuto pani Laššáková by o tom vedela veľa hovoriť, pretože keď ona bola ministerka, tak presne takéto špecifické výzvy aj s fondom dohodla, aj také niečo robili. To znamená, že štát má veľmi veľa nástrojov okrem týchto, ktoré mu stanovuje zákon, tak je logické, že pokiaľ minister a ministerstvo kultúry s fondom rokuje, tak je to vlastne organizácia, ktorá nejakým spôsobom patrí pod, pod sektor kultúry, a vlastne tie priority kultúrnej politiky sa dosahujú proste dialógom a konsenzom. Vrátim sa k tej debate, ktorú tu vedieme už dlho, lebo podstatou tej debaty je, že tu máme pred sebou návrh na zvýšenie počtu členov dozornej komisie o dvoch a my tu vedieme debatu o fungovaní Fondu na podporu umenia. A tie problémy s touto debatou, ktorú tu vedieme, podľa mňa sú dva. Jedno je, že tá debata sa nijako netýka toho návrhu zákona, ktorý máme predložený, a po druhé, že tento typ debaty, ktorý tu vedieme, je podľa mňa dôležitý, ale debata o konkrétnych projektoch, o konkrétnych témach, o konkrétnych prioritách sa, pri všetkej úcte k tomuto zákonodarnému zboru, nemá primárne viesť v pléne Národnej rady. Sú na to úplne iné fóra, ktoré bolo treba využiť prv, než niekto zákon predložil do tohto parlamentu. Len, bohužiaľ, sa to nestalo, pretože tu máme poslanecký návrh, ktorý očividne nebol s tým sektorom odkonzultovaný, keďže ten sektor proti nemu protestuje. A keď už teda tú debatu tu vedieme, tak si naozaj dajme pozor na to, aby sme si nezamieňali príčiny a následky, respektíve, a to je veľmi dôležité pre akúkoľvek budúcu debatu, nepodľahnime tomu efektu, ktorý by sme mohli nazvať že vzbura neúspešných žiadateľov, pretože pri grantových schémach akéhokoľvek typu, osobitne takých, kde je zvýšená miera odborného a sčasti subjektívneho hodnotenia, a teda nejedná sa o automatickú podporu, sa vždy vyskytuje tento veľmi pochopiteľný efekt, že úspešní žiadatelia sú spokojní a neúspešní žiadatelia sú nespokojní. Problém, samozrejme, nastáva vtedy, keď tých neúspešných žiadateľov je príliš veľa, pretože tým pádom je oveľa viac tých, ktorí sú nespokojní ako tých, ktorí sú spokojní. A to ale neznamená, že by ten samotný systém bol zlý, ale znamená to to, že v tej schéme je proste málo finančných prostriedkov, lebo je oveľa viac tých, ktorí sú neúspešní. A existujú na to aj koeficienty, ktoré hovoria o tom, že koľko percent úspešných žiadostí z celkového počtu ukazuje, že je schéma efektívna, a ten sa mení v závislosti od typu schémy, ale keď počet neúspešných žiadostí zásadne prevažuje nad tými úspešnými, tak je jasné, že schéma má problém, a my tu teda akože nemôžme používať tie vizuálne pomôcky, tak vám neviem ukázať tie grafy, ale predstavte si to napríklad tak, že keď sa na mňa pozriete, tak tieto biele časti sú tie úspešné žiadosti (rečníčka ukazuje na svoje šaty), tie čierne sú tie neúspešné, tak to je dobrý pomer. Ale... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Ale keď sa napríklad na pána Michelka pozriete, pomer bielych a tmavých častí, tak to už nie je dobrý pomer. A vo Fonde na podporu umenia je každoročný ne... viac ako trojnásobok žiadostí tých, ktoré žiadatelia podajú, voči tomu, akú sumu môže fond rozdeliť, čo jasne ukazuje, že fond tým pádom nemôže podporiť všetky naozaj kvalitné projekty, ktoré mu prídu, pretože nemá dosť peňazí, takže ja by som navrhovala, že naozaj sa venujme v Národnej rade tomu, čo sa, čomu sa tu máme venovať. Nepredkladajme poslaneckými návrhmi to, čo má robiť vláda a čo jej vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Robme poriadne dôvodové správy, lebo potom si ušetríme veľa vzácneho času v pléne, my si to prečítame v dôvodovej správe a nebudeme klásť otázky zbytočné. A čo sa vlastne týka tých výhrad voči Fondu na podporu umenia, myslím si, že veľmi veľa z tých vecí, ktoré tu padli v pléne, by sa naozaj vyriešili tým, keby jednoducho tie fondy dostali viac peňazí, lebo by sme zistili, že veľká časť výhrad, ktorá zaznieva od tých neúspešných žiadateľov, zrazu by neexistovala. Zaujímajme sa napríklad okrem toho, že koľko má fond peňazí, zaujímajme sa o iné zákony, ktoré tu my vieme zmeniť, napríklad zákony, ktoré zaťažujú fond obrovskou byrokratickou záťažou. Ja, napríklad ja neviem, či vy viete, ale tie fondy si musia napríklad prenajímať sklady, v ktorých skladujú papierové žiadosti, ktoré musia 15 rokov archivovať, to za chvíľu si budú hangáre najímať. A ako keby v 21. storočí, toto naozaj nerozumiem, prečo je potrebné, ale to im vyplýva zo zákona. Čiže napríklad umožnime tým fondom fungovať jednoduchšie, umožnime im fungovať oveľa digitálnejšie, to je všetko to, čo my tu máme v moci a čo vieme zmeniť, a všetci budeme spokojní, všetci budeme mať vlastne dobrý pocit, že sme prispeli k lepšiemu fungovaniu fondov. Pripomínam teda, že stále sme sa nedozvedeli od poslancov SNS, aké pozmeňovacie návrhy plánujú v druhom čítaní, ale ak by teda nejaké plánovali, tak myslím si, že by mali ísť presne týmto smerom, že by sa mali týkať navýšenia rozpočtov týchto fondov, že by sa mali týkať rušenia byrokratickej záťaže pre fondy, a ak takéto pozmeňovacie návrhy prídu, tak v tomto snažení budeme určite radi spolupracovať. Ďakujem veľmi pekne. [17:42] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Jarjabek. [17:42] Dušan Jarjabek Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, a teším sa, že sme vlastne otvorili takú malú konferenciu. Je to fajn, že je to tu aj na tejto pôde, hoci vy teda tvrdíte, že ako nie. A som rád, že práve parlament a že to z parlamentu ide von toto všetko, preto lebo trošičku aj pri tomto všetkom, v dobrom hovorím, že zahmlievate ten problém, o ktorom sa my tuná bavíme, preto lebo ten problém nie je celkom v tom, o čom vy ste rozprávali. Ja sa vrátim k tomu, prečo, prečo, prečo my sme tu. Toto nie je vzbura neúspešných žiadateľov. Toto je vzbura neinformovaných žiadateľov. A to je rozdiel, pani poslankyňa. Toto treba vyriešiť, aby sme tento problém odstránili. No a pri tom vašom výpočte kultúr, o ktorom ste hovorili, zabudli ste ešte na jednu dôležitú vec, s ktorou sa tiež stretáme veľmi často. A to je dekadentná kultúra. O tom ste nepovedali, pani poslankyňa, ani slovo. Ďakujem za pozornosť. [17:43] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michelko. [17:43] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, ja mám, do dvoch poznámok by som okomentoval faktickou vaše vystúpenie, pani kolegyňa. Troška sa mi zdá, že falzifikujete alebo vy hovoríte, že teda vzniká nejaká vzbura kultúrnej verejnosti. A vy teda sa pasujete za akúsi hovorkyňu alebo predstaviteľku celej kultúry. Ja vám môžem povedať, že minimálne, odkedy bola obštrukcia, tak každý jeden deň som sa stretával medzi štrnástou a sedemnástou s predstaviteľmi všetkých druhov umenia u mňa na výbore, či už to bolo divadlo, tanec, hudobné, audiovízia, televizáci, rozhlasáci, nasal som obrovské množstvo podnetov a, samozrejme, že značná časť týchto výhrad bola, alebo pripomienok aj k fungovaniu Fondu na podporu umenia, neviem vám to presne kvantifikovať, ale áno, možno nie verejná, ale teda veľmi intenzívna a do hĺbky idúca debata tu bola a naozaj neroz... rozhodne by som nepovedal, že, že monopolne má kultúrna obec taký pohľad, ako máte vy. Naozaj to nie je monopol, a dokonca by som nepovedal, že ani väčšinovo. No a potom ale predsa len dobrý podnet ste povedali. Pokiaľ je naozaj problém, že všetky materiály sa musia archivovať a FPU si musí prenajímať nejaké sklady, tak to je slovo do bitky a výzva, ak v druhom čítaní dáte podmeňovák, pozmeňovák, že sa stačí digitalizovať a na cloudoch všetky tie materiály alebo tie dokumenty skladovať, tak ja vás veľmi rád podporím, takže len do toho konečne nejaký pozitívny výstup konkrétny. [17:45] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec. [17:45] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dovoľte, kolegynka, aby som aj ja reagoval na vás, v troch častiach len veľmi stručne. Čo sa týka, ste hovorili, že štát môže nasmerovať 20 % na tú tematickú časť, ktorú chce zastrešiť. Ja som v mojom príspevku hovoril o príklade, že máme 80. výročie Slovenského národného povstania. Aj ja si, teda podľa seba si myslím, že takéto významné jubileum by mali mať väčšinu z toho finančných zdrojov. Môžme o tom diskutovať a áno - nie. A vy hovoríte, že 20 % s tým sa musí štát zmieriť. Má to tam, môže to nasmerovať. A čo, prečo by sme nemohli pri významných veciach navýšiť tie percentá? Napríklad, hej. Ale to je vec diskusie, ktorá, ktorá by mohla nastať. Takisto hovoríte, že viete, my by sme túto debatu neviedli tu s vami, vy ste začali používať alebo vás... vaša kolegynka, že ako keby sme tu boli neznalí problematiky v kultúre. A mňa sa to troška aj osobne dotklo, lebo ja vás považujem ako partnerov v oblasti diskusie na kultúru tu v pléne, ale vidíte, že vám dokážeme v niektorých veciach oponovať a viesť, myslím si, že aj odbornú diskusiu o rôznych týchto témach, takže... A tiež teda na doplnenie v krátkosti na tých žiadateľov. Hovorili ste, že neúspešní žiadatelia, že toto je vzbura neúspešných žiadateľov. No a prekvapím vás, keď vám poviem, že to sú aj úspešní žiadatelia, ktorí nás zastavujú, že tie zmeny sú im, alebo resp. niektoré veci vo fonde sú im nie jasné. A tu znova vytvárame priestor na ďalšie a ďalšie diskusie, ktoré môžme viesť spoločne a akokoľvek, aj Jarjabek povedal, ja sa veľmi teším, že táto diskusia je v Národnej rade, pretože tento priestor je na to, aby sme sa bavili o kultúre tohto národa. Ďakujem pekne. [17:45] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Farkašovský. [17:47] Karol Farkašovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. O kultúre sa hovorí, že kultúra je chrbtová kosť spoločnosti, to je pravda. Vo vašom vystúpení, pani kolegyňa, som zaregistroval také zaujímavé veci, že na mnohé vaše vyhlásenia alebo vaše vety sa dá súhlasiť v tej prvej časti, ale v tej druhej časti je tam ale. Súhlasím s tým, že v schéme je málo peňazí, ale v dvadsia... v roku 2016 až ’20, v tom volebnom období sme začínali s Fondom na podporu umenia vo výške 15 mil. eur. Dnes je to už 20 mil. a pevne verím, že príde čas, kedy tam bude táto suma základná navýšená. Pochopiteľne, žiadateľov je veľa a rozhodovať má kvalita projektov. Lenže práve to hodnotenie kvality projektov je problém a z toho vzniká ten pocit a ten, tá situácia, ktorú spomínal už aj pán Jarjabek, aj pán Malatinec, že žiadatelia nie sú spokojní. Ale nie sú spokojní s tým, že hodnotitelia vyhodnotia projekt ako neúspešný, ale nie sú spokojní s tým, že nedostanú vysvetlenie, prečo vlastne nedostanú tie fondy alebo prečo nedostanú tie finančné prostriedky, že chýba im tá spätná väzba. A tu vznikajú potom podozrenia z toho, že ten fond má nejaké interné organizačné pokyny, ktoré rešpektuje pri hodnotení, a tým pádom tá dôvera, o ktorej sme tu už dnes hovorili v pléne, je ohrozená, takže podľa mňa podstata je v tom, že štát dáva nemalé finančné prostriedky, 20 mil. nie je málo peňazí, ale, samozrejme, má legitímne právo, aby kontroloval správnosť alebo účelnosť využitia týchto prostriedkov, takže o tom je aj tá dnešná novela zákona, že sa chce zvýšiť tá kontrola využitia prostriedkov tak, aby to bolo k spokojnosti čo najväčšieho okruhu žiada... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:47] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kleinert. [17:49] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti. Ja by som ťa chcela ešte, Zora, doplniť, že my sa tu vlastne rozprávame o tom, že sú spokojní a nespokojní žiadatelia, teda úspešní a neúspešní, ale ja by som chcela povedať, že ono sú aj dokonca nespokojní žiadatelia, ak sú aj úspešní, lebo častokrát sa stane aj to, že rozpočet toho daného projektu je proste vyšší oveľa ako finančné prostriedky, ktoré oni dostanú z fondu. Čiže nie je to iba také čierno-biele, úspešní - neúspešní, spokojní - nespokojní. Je to naozaj taká ako keby zvláštna situácia, že my sa tu, ako keby rozprávame o tomto, pričom ten návrh zákona vôbec nerieši to, o čom sa my tu rozprávame, ale teda dôležité bolo pre mňa toto spomenúť, aby sme to nevideli iba takýmto spôsobom. Ak je niekto nespokojný, lebo teda nedostal dostatočnú informáciu, tak to nám nerieši to, že my navýšime v podstate štátny rozpočet alebo, alebo znížime teda rozpočet fondu o to, že bude musieť vyplácať ďalších dvoch členov dozornej komisie. To nevyrieši to, to vyrieši hlbšie odôvodnenie odmietnutých žiadostí, takže ak sa chceme rozprávať o tom, aby ľudia viacej vedeli, prečo nedostali, tak potom toto je úplne jednoduché riešenie, ktoré je úplne zadarmo, a nemusíme vôbec nič tuto riešiť. A ešte by som chcela jednu vec povedať, opäť raz čísla, knižnice suma – 2,2 mil., tradičná kultúra, neprofesionálne umenie – viac ako 1, 6 mil., naše múzeá, galérie – vyše 1,1 mil. a najviac projektov podporených z rokov ’13 až ’23 je z Banskobystrického a Žilinského kraja. Čiže ja by som tu nepodsúvala nejakú zvláštnu nevraživosť voči Bratislave, lebo dáta za všetky tieto roky hovoria jasne. Ďakujem. [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Jaurová. [17:49] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za veľmi vecné pripomienky. Vlastne ja som aj rada, že tu ukazujeme, ako by mohla vyzerať diskusia v tomto pléne, lebo nie vždy takto vyzerá. Ja iba, vlastne stručná reakcia, čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý odstráni archiváciu dokumentov, tak taký, samozrejme, nie je možný, pretože to nie je otázka zákonu o Fonde na podporu umenia, To je otázka úplne iných zákonov, ktoré to upravujú pre celú verejnú správu, a to by sme museli celkom zásadne zreformovať spôsob, akým u nás funguje verejná správa. Ešte v analógovej dobe. Čo sa týka toho, čo pán Malatinec hovoril o tých prioritách, ja, napríklad to je veľmi dobrý príklad, to 80. výročie SNP, si myslím, že to je presne tá priorita, ktorú by ten fond mohol mať. Problém je, že pokiaľ dáme fondu priority, ktoré budú viac ako 20, 30, 40 %, tak my vlastne ten fond úplne zaviažeme k nejakej jednej téme a celá ostatná kultúra, ktorá sa financuje, vlastne nebude existovať. Čiže tých 20 % vo fonde je podľa mňa dobrý, dobré percento, ale, samozrejme, ministerstvo kultúry má aj iné nástroje, ktorými vie urobiť priority, ktoré sú mimo Fondu na podporu umenia. Eventuálne vie ako keby na tieto priority získať iné finančné prostriedky, čo opäť by mohla potvrdiť pani poslankyňa Laššáková, ktorá to taktiež robila, keď bola ministerka. A, čo sa týka toho, že štát má právo kontrolovať to, ako sa tie prostriedky využívajú, tak s tým ja absolútne plne súhlasím. Myslím, že štát to aj robí, a čím lepšie to bude robiť, tým budeme všetci spokojnejší. [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave pán poslanec Pročko. [17:49] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Len som skontroloval, či tu nejaký papierik nehodil zase. (Rečník sa obzeral po stranách rečníckeho pultu.) Milí kolegovia, milé kolegyne, chcem naozaj vecne povedať, o čom tento zákon je. Roman Malatinec vie, koľko som urobil akcií kultúrnych na Albertin po celom Slovensku, a keď nevie, bolo ich vyše 1 700 neziskových. Robil som koncerty, podujatia, pre deti programy, divadlo pre deti. Mám múzeum, vlastné múzeum s vyše 4 500 exponátmi, ktoré si za vlastné peniaze, od štátu som nedostal nič, nič. Ale viem, že je veľmi veľa žiadateľov. Napríklad z xy dediny žiadali, aby pri potoku mohli spievať slovenskie pesničky, ľebo to je veľmo dobrô. No nedostali z fondu nič, nedostali. Roman Malatinec hovorí, že pozná veľmi veľa ľudí, ktorí dostali peniaze a sú nespokojní. Prosím ťa, vymenuj mi aspoň jednu. Jarjabek rozpráva, že je to vzbura neinformovaných žiadateľov. No keď si otvoríte Fond na podporu umenia, tak tam máte informácie o všetkom. Tam máte informácie o projektoch, ktoré dostali, je to tam všetko. Tí, ktorí chcú dostať informáciu, tak si ju tam nájdu. Nezoberiem Janka z Vyšnej-Nižnej za ruku: „A hybaj, môj zlatý, toto na internet a tu ti ukážem, kde sa môžeš požiadať o nejaký fond, o nejakú podporu.“ Je tam všetko. Sú tam všetci a naozaj majú pravdu, najviac žiadateľov bolo z Banskobystrického kraja úspešných, Roman. Ty sa pýtaš, Roman, že prečo nemôžu študenti získať podporu? No môžu. Môžu kľudne, veď ako mne sa nejaká partička zíde a získajú tú podporu. Veď kľudne. Ale to, čo sa pýtaš, to ste mali riešiť v zákone. Lenže tento zákon predložil tuná pánko, čo si teraz esemeskuje s niekým a nepočúva to, tak predložil ho preto, lebo vy chcete obísť to medzirezortné pripomienkové konanie. Vy ho chcete obísť, Roman! Chceš odbornú diskusiu a tu s Jarjabkom rozprávate o tom, že to je dobré, že sa tu diskutujeme, tu v parlamente, to je výborné! To je výborné? (Reakcia spravodajcu. Rečník sa obrátil na spravodajcu.) Prosím? Čo ste povedali? Čo ste povedali? Že mi smrdí z úst? Ste neskutočný! Vy ste neskutočný človek. Takže toto sú presne oni. Toto sú presne oni. Smrdí mi z úst, povedal boxerista a grázel. Dobre. Poďme ďalej. Čiže naozaj Fond na podporu umenia slúži pre neštátnu kultúru. Neštátnu. Môžete si to požiadať, kto chcete. Kto z vás chce, môže požiadať. Hovoríte tu o kšeftoch, ktoré sa tam diali. No pani Laššáková v 2020 po voľbách, keď sme už my boli vo vláde, rozdala vyše 42 mil. a naozaj boli, boli od nich ľudia, ktorí dostali tie veci, zhrození, že za čo dostali tie peniaze. Ale dostávame sa k jadru veci, prečo toto idú urobiť, prečo to Michelko nedal do normálneho, ako vláda, aby to nedala, aby to nebolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, lebo tam by vám odborníci povedali, že toto, čo robíte, je vlastne len ovládnutie komisie, pretože naozaj tu ide o to, aby ste rozšírili dozornú komisiu, ktorá má teraz troch členov, vy tam chcete dať piatich členov. Vy s fondom nerobíte nič. S fondom nerobíte nič. Vy chcete len ovládnuť dozornú komisiu, ktorá bude ovládať výsledky toho dozoru. Tak ako teraz idete dosadiť si Gašpara mladšieho, Bödörovho kamaráta alebo rodinu, do funkcie, ktorá nemá nič spoločné s jeho vedomosťami, pretože on nikdy v živote, nikdy v živote mladý Gašpar nepôsobil vo významnej funkcii a šéf SIS. Tak tu chcete urobiť to isté. Takže, milí Slováci, toto, čo tu predkladajú, je len ovládnutie dozornej komisie. Nič iné. A keď chcete, Roman a pán Jarjabek, keď chcete diskutovať, tak to malo byť v MPK a tam môžeš dať ten návrh, prečo by nemohli byť študenti, prečo by nemohli byť iní zaradení. Nech sa páči, veď to tam daj! Daj do toho zákona. Ja to tu nevidím. Ja tu vidím, že vy idete len zvýšiť komisiu. Nič iné! Vieš, Roman, je to o tom, že naozaj niektorí tí žiadatelia, nieže niektorí, ale ty robíš v tej, v tej kultúre dlhé roky a to je niečo, tam si závidia jedno divadlo druhému, tam si závidia všetko. Tam, ja, ja robím, tiež 35 rokov robím v neštátnom sektore s divadielkami, naozaj so všetkým. To je jedna, niekto požiada o ten projekt, požiada, a nedostane ho. Ale tam si pozrieš na tom, na tom, na tej webovej stránke, že prečo ho nedostali. Tam im normálne napí... tam je normálne napísané, prečo nedostal ten-ktorý žiadateľ. Tak vy tu nerozprávajte, pán Jarjabek a pán Malatinec, že tí ľudia nevedia, prečo to nedostali. No nedostali to preto, lebo, lebo je to tam zdôvodnené, Roman. Je to tam zdôvodnené. Viete, pani ministerka kultúry to mohla kľudne predložiť, ale my máme takú kultúru, akú máme. Je to najväčšia hanba v dejinách Slovenska, to, čo sa teraz deje na ministerstve kultúry, a to, čo sa deje aj tu. Pán Michelko tu rozprával, že sa denne stretával s ľuďmi, čo sa mu sťažovali na Fond podpory, podpory pre umenie, tak ja tiež by som poprosil, že nech povie jedného, kto sa sťažoval, veď kľudne, veď pôjdem za ním aj ja, porozprávam sa s ním, ja tiež mám denne stretnutia nielen s umeleckou sférou, ale aj s ľuďmi a ja som nezažil, že by niekto prišiel za mnou a sťažoval sa na to. Je tam deväť členov. Deväť členov je vo Fonde na podporu umenia, deväť členov, ktorí rozhodujú. A keď si pozriete tých členov, tak to nie sú nímandi, to nie sú ľudia, ktorí, ktorí nemajú za sebou nič a dosadí ich tam Taraba na funkciu. To nie sú pytliaci. To sú naozaj fundovaní odborníci a s tým, verím, že bude súhlasiť aj Roman. Súhlasí, veď si povedal, že ich poznáš, nie? Takže to sú naozaj fundovaní odborníci, ktorí o tom rozhodujú. Chcem to zhrnúť na záver svojho vystúpenia. Tento zákon je o ničom inom, len o ovládnutí tej komisie. Tak ako chcú, tak ako oni chcú ovládnuť políciu, tak ako chcú ovládnuť súdy, tak ako chcú ovládnuť všetky inštitúcie, ktoré, ktoré rozhodujú, dozorujú a ktoré majú nejaké také naozaj funkcie, ktoré môžu dokázať, že sa kradne, tak oni to všetko chcú ovládnuť. A toto je, toto je ich zámerom. Toto je ich zámerom. Ďakujem veľmi pekne. A vám chcem povedať, vám, pán Mugraš (správne: „Mažgút“, pozn. red.), či jak sa voláte, vám chcem povedať, že, že to vaše správanie, aké máte, a to vyjadrovanie je niečo odporné. Ste zlý a zákerný človek, ktoré ste, predviedli ste to aj pri Matovičovi a predviedli ste to aj teraz. V živote by som vám nepovedal, že vám smrdí z huby, v živote nie, a keď aj, tak by som vám to povedal niekde oné. To, že ste tam hodili ako, ako grázel papierik, tak to je fakt. A toto, čo ste predviedli, je ďalší fakt. [17:54] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Roman Michelko, nech sa páči. [17:54] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, chcem dať takú, neviem, ako to nazvať, nechcem povedať edukáciu alebo čo, ale ak by pán kolega Pročko dokázal čítať s porozumením, tak by pochopil, a teraz to skúsim veľmi jednoducho, rukolapne a neviem ako vysvetliť. Takže my sme teda akože rozšírením, rozšírením dozornej komisie chceme niečo ovládnuť a neviem čo. Tak, pán Pročko, za pani Milanovej mala dozorná rada Fondu na podporu umenia troch členov, dvoch menovaných ministerkou kultúry a jedného minist... teda tiež ministerkou kultúry, ale na návrh ministra financií. Čiže všetci traja členovia dozornej komisie boli z ministerstva. A my dopĺňame dvoch členov, ktorých nominuje priamo rada. To znamená, že pomer štátu sa mení z tri nula na tri ku dvom, takže to je absolútne mimo. Ako vecne je to úplne absurdné. A áno, zjednocuje sa to s Audiovizuálnym fondom, kde dneska je absurdita, že sám seba kontroluje, a to bude v ďalšom zákone, kde dvaja z troch ľudí sú z fondu a iba jeden je z ministerstva kultúry. Čiže áno, tam je kontrola absurdná, lebo keď inštitúcia, ktorú mám kontrolovať, dá väčšinu do dozornej komisie, no tak to potom je aká kontrola? Takže toto, celá pointa tohto príbehu bola totálne mimo. Ďakujem. [18:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [18:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, aj mňa zaujalo, podobne ako teba to argumentovanie tým, že je to vlastne reakcia na to, že sú nejakí neinformovaní žiadatelia, lebo jednak, jednak to nie je pomenované, že čo sú to neinformovaní žiadatelia, keďže naozaj, ako si aj povedal, tú informáciu o činnosti fondu vrátane rozhodovacej činnosti vrátane toho, podľa čoho sa rozhoduje, sú zverejnené aj na webovej stránke. Je známe, kto sa uchádzal, je známe, kto dostal podporu. Ale dobre, tak ak, ak je problém v tom, že tí žiadatelia, ktorí sú neúspešní, sú nespokojní, a teda nielen s tým, že neuspeli, ale aj tým, že nerozumejú tým dôvodom, prečo im nebola, nebola daná podpora, tak by som očakával, že povedzme koaliční poslanci alebo ministerstvo prídu s nejakým návrhom o tom, že odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí podpory má mať nejaké parametre, má byť nejako bližšie špecifikované, má sa zverejňovať niečo, čo sa dnes, dnes nezverejňuje, ale koaliční poslanci prišli s návrhom, ktorý zvyšuje počet členov dozornej rady z pôvodných troch alebo z dnešných troch na, na päť a navrhuje, aby dvoch členov dozornej komisie volila a odvolávala rada fondu. Ako táto zmena prispeje k tomu, aby tie rozhodnutia o odmietnutí podpory boli zrozumiteľnejšie pre, pre žiadateľov, aby sa nesťažovali, aby neboli nespokojní nielen s tým, že nedostanú podporu, ale aby aj rozumeli, prečo bol vybraný niekto iný a prečo ten ich projekt nebol vybraný? Nerozum... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ľubica Laššáková, nech sa páči. [18:04] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pročko, ja by som vám rada vysvetlila jednu vec, pretože niekoľkokrát ste ma v tomto v parlamente osočili, ako som rozdala 40 alebo neviem koľko miliónov. Evidentne vám matematika robí veľké problémy, pretože si neviem predstaviť, ako by som rozdelila 40 mil. z Fondu na podporu umenia, ktoré disponuje 20 mil. a navyše by som všetkých tých 20 mil. musela mať k dispozícii, čo žiadny minister nemal, minister mal k dispozícii tých 20 %, o ktorých napríklad hovorila aj pani Jaurová. Ale viem, o akých miliónoch hovoríte. Nebolo to 40, predstavte si, bolo to 72 mil., ktoré dostalo ministerstvo kultúry na, z európskych peňazí a konkrétne 74 mil. išlo v rámci kreatívnych centier, okrem iného na kreatívne centrá v RTVS, na kreatívne centrá, ktoré sa vybudovali v rámci Európskeho mesta kultúry Trenčín a podobne, takže toto je 72 mil. eur a boli to európske peniaze, prosím, keby ste si to zapísali niekde, dobre? Ďakujem. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Malatinec. [18:04] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pročko, ťažko mi hľadať slová, ktoré, ako by som zareagoval na vás, pretože neviem, ako to mám brať, či to bol útok na môj dialekt alebo na bežných ľudí, ako rozprávajú, aj keď mäkšie, aj keď spievajú aj tie slovenské pesničky, tak vám chcem len povedať, že viete, odôvodnenie fondu tam je napísané jednou, dvomi vetami, a keď človek, ktorý prvý raz žiada, aj keď prejde tie školenia, ktoré fond absolvuje, nie každý to pochopí na prvý raz, takže by som nezhadzoval týchto ľudí. Tak by som vás poprosil, pán kolega Pročko, aby sme zvážili takéto vyjadrenie, ktoré ste zvolili vy. Takisto študentov. Veď som rozprával o tom úplne normálne a myslím, že to bolo jasné, že aby sa vznikla diskusia na fonde, prečo nepodporovať divadelné predstavenie študentov, ktorí študujú na divadelných fakultách alebo kdekoľvek, aby bolo podporené a neboli vylúčení ako edukácia z podpornej činnosti. Veď sú to takisto umelci, ktorí začínajú v tomto prostredí fungovať. To, čo ste povedali, že zria... nezriadenú kultúru, neni pravda. To je pre zriadenú aj nezriadenú kultúru fond. A tvoria všetci. Veď to kolegyne aj z PS-ka povedali. A čo najviac zazlievam aj vašej vláde v tom, že už to povedala aj kolegyňa Kleinert, že pani ministerka Milanová, ministerka, ktorú nikto nikdy nevidel, že nezabojovala o plán obnovy. A to si povedzme rovno. O tieto finančné zdroje sme prišli, do segmentu, ktorý to potrebuje. Potrebuje to na infraštruktúru, na kultúrne pamiatky, ktoré fakt nám chýbajú teraz tie peniaze. A keby to boli len dve percentá, tak by sme boli vďační aj za to. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [18:04] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Michelko, vám to môžem aj pomaly hovoriť, vysvetlil vám to Ondro Dostál presne, presne, počúvate ma? Nepočúvate ma? Počúvate alebo sa bavíte? Pani Laššáková, zavádzate a klamete. Ja som nepovedal nikdy, že ste z eu... z fondu nejakého dali peniaze. Prečítajte si články, ktoré, v novinách, ktoré píšu, že Ľubica Laššáková rozdala v... počas už vlády Igora Matoviča, keď bola ešte vo funkcii, schválila ste podporu 280 projektov za 42 mil. 690-tisíc eur, peniaze z programu, ktorý má podporiť kreatívny priemysel, a nie technologické inovácie, získali aj neaktívne firmy, programátori či podnikatelia, ktorí sa živia tým, že riadia iným. Ja som len hovoril o tom, že tuná nás obviňovali z toho, že ako sme my rozdávali peniaze, tak takto rozdávala pani. Keď si ten článok prečítate, ako pani Laššáková rozdala ľuďom peniaze, tak sa musíte za ňu hanbiť. No a, Roman, ospravedlňujem sa, že som použil ďiaľekt, lebo naozaj prišiel za mnou chlapík a povedal mi, že, Jožo, nezískaľi sme peniaze, pomôžeš nám? Takto rozprával. Prepáč, mäkčím aj ja, lebo som odtiaľ. A budeme si vykať alebo tykať? A ja som ťa nijako nedehonestoval nijako ako tamto Magruš (správne: „Mažgút“, pozn. red.), čo povedal, že mi smrdí z huby, čo je odporné, ale toto vy robíte. Takže chcem povedať naozaj, Roman, že ja s tebou súhlasím. Diskutujme o tom zákone, ale diskutujme v medzirezortnom pripomienkovom konaní, Roman, tak ako to malo byť, a tie všetky veci, ktoré si rozprával, tam kľudne mohli ísť. Prečo tam nešlo? Veď tento zákon je len o tom, že sa ide zvyšovať počet v dozornej komisii. No to je, to je choré. A ešte, to ešte uvidíme, aké, aké veci nám prinesie Michelko, odborník na hoaxy, na dezinformácie, to je, to je pre mňa, to je pre mňa choré, že takýto človek nám riadi výbor pre médiá a kultúru, človek, keď si pozrieš jeho vystúpenia, ktoré mal kedysi na internete a na tej svojej stránke, tak musíš zaplakať, Roman, ty ako človek, ktorý má rád kultúru, tak to, to naozaj. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako posledný do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Tomáš Szalay. Nech sa páči. [18:12] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, páni, dovolím si vystúpiť teda k tomuto návrhu, poslaneckému návrhu zákona rovno s priznaním, teda že som odborník na zdravotníctvo a vo Výbore Národnej rady pre kultúru a médiá som, pretože nás je len jedenásť a výborov je devätnásť, niekto musí byť vo viacerých výboroch, a preto radšej trpezlivo počúvam, aby som pochopil, o čom tá problematika je, do ktorej idem vhupnúť. Som len jeden radový poslanec, žiaden človek, ktorý sa kedykoľvek uchádzal o kultúrnu dotáciu, nikdy som žiaden takýto projekt nepísal, a teda počúvam, v prvom rade počúvam. A keď prichádzajú na rad nejaké návrhy zákonov, ktoré sa týkajú kultúry, tak by som si rád prečítal výsledok medzirezortného pripomienkového konania, kde sa tí ľudia, ktorých sa to týka, k tomu návrhu zákona vyjadrujú, aby som navnímal, čo si o tom myslia. No a ja to mám problém, že k tomuto medzirezortné pripomienkové konanie nebolo, hoci ide o návrh vládnych poslancov, pozerám, zo všetkých vládnych strán: Michelko, Jarjabek, Laššáková, Farkašovský, Danko, Malatinec, Huliak, Kotlár, Ľupták a Ševčík, čiže toto mohol byť v pohode vládny návrh zákona, ale nie je. A rozdiel medzi vládnym a poslaneckým je, že tam chýba medzirezortné pripomienkové konanie, a je to pre mňa déjá vu s tým, čo sme tu riešili mesiac pri Trestnom zákone, že sme išli skráteným legislatívnym konaním, ktoré sa vyhlo medzirezortnému pripomienkovému konaniu. Prečo? Máte predsa, je po voľbách, zvyknite si, máte svoju ministerku kultúry, máme schválené programové vyhlásenie vlády, kde je napísané, že čo bude vláda v kultúre robiť, čo bude robiť s fondami, aké má ambície. Prečo to náhle už nie je vládna politika, prečo je to poslanecká politika, ku ktorej nie je, nie je možná nejaká, nejaká diskusia? Rozdelil by som to na dve časti: formu a obsah. Hej, toto je tá forma. No a pokiaľ sa bavíme o tom obsahu, tak o tom tu už bola veľakrát reč. Ja som vás veľmi pozorne počúval, páni, najmä teda Michelko a Jarjabek, keď ste rozprávali o tých problémoch, ktoré vás viedli a motivovali k tomu, že tento návrh zákona predkladáte, a to je tá obsahová zložka. A potom som v takom pocite, že to je ako keby Schrödingerov zákon. Keď sa naňho pozerám, ako je napísaný, je tam napísané, že tam bude o dvoch členov viac. Bodka. Vôbec to neadresuje tie výhrady, ktoré ste spomenuli, nespravodlivosť, pochybnosti a tak ďalej. Ale zároveň jedným dychom hovoríte, že v druhom čítaní tam príde zvyšok. A teda keď to tu niekto kritizuje ako pred chvíľočkou kolega Pročko, tak poviete: „Moment, však tam sú iba dvaja noví členovia v tej, v tom, v tom zákone, o čom rozprávate, čím tu strašíte? “ No tým, čím ste, čo ste sami povedali, že do toho zákona ešte niečo vtesnáte a my nevieme čo, a neprešlo to tým pripomienkovým konaním a my v podstate vôbec netušíme, aký výsledok tohto zákona bude. Rozumiem, že tá téma je dôležitá. Rozumiem, že o nej máme viesť diskusiu, chcem tú diskusiu viesť, ale, prosím vás pekne, nieže v druhom čítaní so 150 poslancami, medzi ktorými je možno desať ľudí takých, ktorí tušia, čo sa v kultúre deje. My každý sme z nejakého iného sektora, ja robím zdravotníctvo a mám teraz rozhodovať o kultúrnych veciach o nejakej digitalizácii, ale to, našťastie, nebude, lebo to my by sme museli rozrýpať hromadu iných zákonov. Toto potrebuje medzirezortné pripomienkové konanie, aby sme vedeli, kam tá kultúra ide, aká je tá štátna kultúrna politika. Alebo nedôverujete svojej ministerke kultúry a robíte si teda svoju vlastnú zápec... takú bočnú, bočnú politiku? Mne sa celkom pozdávala poznámka pani kolegyne Jaurovej – robme veci poriadne. Prosím vás pekne, poriadne je aj s medzirezortným pripomienkovým konaním. A môžem teda ešte reagovať na pána Malatinca, hádam ma počuje niekde. Nás nevyrušuje, že tam majú byť plus dvaja ľudia. To nie je ten problém. Problém je, že tam majú byť aj iné zmeny, o ktorých nič nevieme, a problém je, že tu máme to tzv. skrátené legislatívne konanie, teda poslanecký návrh, ktorý neprešiel, neprešiel pripomienkovým konaním. Vecná diskusia je potrebná, analýza je potrebná, tie štatistiky, o ktorých ste tu rozprávali, o tých príbehoch, tie sú potrebné, ja by som ich chcel vidieť, ja ich nepoznám na rozdiel možno od vás, tie príbehy. A na to je dôležité normálne legislatívne konanie, ak ste vládni poslanci, prosím vás pekne, prežeňte to normálne cez svoju ministerku vládou, aby sme sa mohli k tomu kvalifikovane vyjadriť. Za takýchto okolností si nemyslím, že takýto návrh zákona viem podporiť čo i len v prvom čítaní. No a na záver mi dovoľte ešte niečo povedať o tej úlohe štátu v tomto prípade. Štát tu netvorí kultúru. Kultúru tvoria iní ľudia. Štát má urobiť na to priestor. Poskytnúť inštitúcie, prerozdeliť financie, stanoviť procesy. Všetko toto by malo byť jasné, transparentné a predvídateľné. Vychádzam teraz z programového vyhlásenia vlády, ktoré avizuje, že veci majú byť predvídateľné aj legislatíva. A veľmi pozorne som počúval kolegu Jarjabka. Hovoril o nedôvere. Nedôvera je niečo, čo tu rozleptáva túto spoločnosť. Významnou mierou k tomu prispeli, prispelo minulé volebné obdobie, o tom žiadna diskusia. Rozleptáva spoločnosť. A adresovať túto vec je našou spoločnou úlohou aj vašou, aj našou, aj koalície, aj opozícia, aj vy to cítite, že to je problém, ale to sa nedá robiť skráteným konaním. To sa nedá robiť bez diskusie, že teraz vy si myslíte, že máte pravdu, a idete to prevalcovať, že ideme tú dôveru prebiť tým, že pridáme dvoch ľudí a potom ešte v druhom čítaní niečo doplníme do zákona. Tú nedôveru treba prebiť diskusiou, tie zákony majú byť predvídateľné, my netušíme, ako budú vyzerať tie fondy, keď sa schváli tento zákon v treťom čítaní možno o mesiac. My netušíme, my nevieme, čo chcete robiť. Preto dovoľte mi, že túto výhradu vám dávať, buďte otvorení a povedzte, čo chcete. Ja tomu nerozumiem. Úprimne to hovorím, ja tomu nerozumiem, chcem to mať vysvetlené. Zatiaľ som to vysvetlené nemal, zatiaľ rozumiem len kritickým otázkam, ktoré zazneli zo strany opozície, a pochybnostiam, o čo tu vlastne ide, že tu ide možno o nejaké ovládnutie kultúry, o nejaké štátne, štátnu kultúru a podobne. Možno sa mýlim. Prosím vás pekne, skúste moje pochybnosti rozptýliť. Ďakujem za pozornosť. [18:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické... štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Jozef Pročko. [18:12] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No musím s tebou súhlasiť, že naozaj tá nedôvera, čo bola za minulé obdobia, bola absolútne neskutočná. Zažili ste to aj vy saskári, čo vám robili smerohlasáci, ako na vás útočili, a stokrát opakované klamstvo sa stalo lžou, takže naozaj súhlasím s tebou absolútne, Tomáš, a chcem povedať, že to, čo si povedal, že bude prílepok, tak už to tu zaznelo v tejto rozprave a ja si myslím, že to je ten hlavný dôvod, lebo to, že bude zase ministerstvo stále, stále bude ministerstvo navrhovať troch a fond bude dvoch navrhovať, takže ministerstvo si to presne urobí tak, ako chce, ale čo chcem povedať, že, že takýto bezvýznamný, bezvýznamná vec, ktorá sa, vieš, mohla naozaj riešiť komplexne s tým, čo tu rozprávali aj iní poslanci, čo rozprávali, čo chceli, teda aby naozaj tam boli zahrnuté veci, ktoré pomôžu kultúre neštátnej a neprofesionálnej, tak to tam malo byť. To, že to navrhuje Michelko, je fakt, že oni to, a ja to budem opakovať, to MPK obišli a obišli to preto, lebo tam idú dať niečo, nejakú kulehu, ktorá bude veľmi, veľmi zase závažná. Absolútne s tebou súhlasím a ja ešte zopakujem, naozaj že tá nedôvera a to, čo sa tu dialo, klamstvá a to, čo robil Fico, to, čo robil Pellegrini, to, čo robili ako, ako, ako ľuďom, ľuďom klamali, tak vieš, keď ťa stokrát niekto oklame, tak takú nedôveru si získaš tomu človeku. To je niečo neuveriteľné. Napríklad vieš, ja už sa teším, jak budú dezoláti písať o mne, že mi smrdí z huby, lebo to povedal tamto ten, čo hádže tie oné. Toto sú tie odpornosti, ktoré o tebe šíria klamstvá a robia nedôveru. Ale ja verím, že naozaj, že spravodlivosť na Slovensku zvíťazí a že aj tento zákon, ktorý je úplne zbytočný, dostane fazónu. [18:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [18:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Szalay, k tej nedôvere v spoločnosti, o ktorej si hovoril, to je, to je fakt, to sa zhodneme, aj keď neviem, či sa to týmto návrhom zákona vyrieši, a keby len smerohlasáci na nás útočili. A hovoril si, že chýba k tomuto návrhu zákona medzirezortné pripomienkové konanie. No keby len to, lebo chýba aj obsah a zdôvodnenie toho, čo má byť vlastne schválené, lebo všetkým nám je jasné, že toto nie je to, čo má byť schválené, to sa dozvieme až v druhom čítaní a chýba nielen medzirezortné pripomienkové konanie, ale chýba aj reálne prvé čítanie a reálne druhé čítanie, lebo v prvom čítaní má byť rozprava k podstate návrhu zákona, ale ako môžme diskutovať o podstate návrhu zákona, keď vlastne nevieme, čo je podstata návrhu zákona, to sa dozvieme až v druhom čítaní. A v druhom čítaní sa má diskutovať o zmenách toho návrhu a pripomienkach k nemu, ale, ale toto je iba nejaký nosič, to, o čom to je a čo by sa na tom prípadne mohlo zmeniť, to, to sa my dozvieme až potom, keď tie pozmeňujúce návrhy budú predložené, v lepšom prípade vo výbore, v horšom prípade až v pléne pár hodín pred hlasovaním. A medzirezortné pripomienkové konanie by sme tu ešte mohli mať k tomuto, ale nebolo by to k návrhu zákona, ale k návrhu stanoviska vlády, k poslaneckému návrhu zákona. Len to predpokladá, že by ministerstvo kultúry chcelo pripomienkovať tento návrh zákona, hoci v skutočnosti je ministerstvo to, ktoré ho malo predložiť, takže nie som si istý, že, že ministerstvo kultúry navrhne nejaké stanovisko a dá ho do pripomienkového konania, ale to nebude plnohodnotné pripomienkové konanie. A opakujem, že pán spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže aj teraz nám povedať, o čom to má byť. [18:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Dana Kleinert, nech sa páči. [18:19] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja, pán Szalay, neviem vaše pochybnosti, žiaľ, rozptýliť, lebo teda ich zdieľam. Tiež by som tu o kultúre rozprávala veľa. Je to naozaj krásna téma a myslím si, že veľmi dôležitá, ale fakt je, že parlament nie je fórum na podrobné a v podstate také technické riešenie problémov. Ono sa to má riešiť poctivo a inde a s čo najväčším počtom zúčastnených aktérov. Ono tento návrh je ale nenápadný, ale je to vlastne prvý politický výkop a to je na tom akoby nesprávne, lebo nám je jasné, že za tým budú iné veci. A mňa teda veľmi mrzí, že nemáme to MPK, lebo mňa by to naozaj zaujímalo, aké sú tam z toho výsledky, ale tak ako dnes pán Jarjabek v RTVS povedal, bolo to náročky, lebo to chcú mať rýchlo. Ja teda som celkom unavená z toho, že teda sa už bavíme o tom, že teraz a hneď a zvalcujeme to rýchlo, a toto je, samozrejme, problém, s ktorým logicky má problém odborná a kultúrna obec, a teda nie náhodou je tu petícia na, na odstúpenie ministerky, ktorá mala za tých desať dní v januári už takmer 190-tisíc hlasov. To nie je náhoda a rovno v tej petícii sa vyčíta presne tento prístup vlády aj ku kultúre a k fondom. My tu môžme mať, samozrejme, každý iné preferencie v kultúre od hudby cez dizajn, od historickejších vecí až po nové, skúmajúce nové svety, ale my politici máme zodpovedne prichystať tie najlepšie podmienky pre prostredie, aby to prostredie fungovalo. A urobiť to spôsobom, že a teraz my to ideme urobiť rýchlo a takto a my máme tú pravdu, a nerozprávame sa s odbornou obcou, je veľmi, veľmi nesprávne a veľmi nemúdre. Ďakujem. [18:19] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči. [18:21] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, ďakujem pekne aj za tento príhovor a ja som na jednej strane veľmi rád, že už všetci hovoríme o slove nedôvera, ja som si najskôr pripadal taký osamotený, keď som hovoril, že preto hovoríme o tejto novelizácii všetkých týchto fondov, preto, lebo tá nedôvera v spoločnosti je taká, že už je to ďalej neúnosné. Aj to je pravda, že by som chcel, aby to bolo čo najrýchlejšie, ja osobne. Má pani poslankyňa pravdu, idú ďalšie finančné prostriedky. Tie komisie znovu budú takýmto spôsobom prerozdeľovať finančné prostriedky, ako to robili doteraz? Opäť budú tie davy nespokojných? Opäť budú tí ľudia sa domáhať na výbore, aby mohli rozprávať o tom, ako to všetko bolo zlé? To všetko je pravda. No a prečo tie, prečo ten návrh, ktorý, o ktorom, zase to hovorím úplne otvorene, aby ministerstvo mohlo lepšie realizovať svoju kultúrnu politiku, a teraz sa chytíte tohoto slova a budete mi to vyčítať, preto, lebo tomu ministerstvu kultúry nikto nedôveruje. Ale tá vláda v tom programovom vyhlásení vlády má nejaké priority aj v oblasti kultúry a tento zákon tak, ako doteraz existuje, jej to znemožňuje. Ale neviďme v tom, prosím vás pekne, zlý úmysel. Ja vás len o toto prosím, ten zlý úmysel tuná absolútne neexistuje. Tu ide len a len o to, aby sme tú nedôveru nejakou legislatívnou priezračnosťou mohli aspoň troška obmedziť, lebo ona vždy ostane, preto, lebo tí nespokojní, samozrejme, budú, ale aby sme vedeli tým nespokojným zdôvodniť, prečo sú nespokojní. Aj o tom bude to druhé čítanie, som o tom presvedčený. [18:23] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Tomáš Szalay, nech sa páči. [18:25] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim aj za korektný tón. Veľmi stručne to bude. Jožo Pročko, jediné, čo ma tak napadlo k tomu, že počujeme trávu rásť. K Ondrovi Dostálovi, jasné, no chýba podstata toho návrhu, hovoríme o tom, že bude ten, podstata bude zverejnená čoskoro, potom čo schválime, že to prejde cez prvé čítanie. Nemá nikto vraj zlý úmysel, hovorí Dušan Jarjabek, ale obchádza sa štandardný proces, a to vyvoláva to podozrenie, a to podozrenie je ďalšou kvapkou do toho pohára nedôvery. Ako, Dušan, práve týmto postupom sa len prehlbuje tá nedôvera. Ja by som chcel veriť a dúfať, že na výbor pre kultúru už neprídu žiadni neúspešní žiadatelia, po tom, čo sa všetko pomení, ale som hlboko presvedčený (povedané so smiechom), že takí sa objavia, lebo vždy sa objavia, to je jedno, kto to bude robiť, či červení, zelení alebo modrí. Vždy sa takí neúspešní žiadatelia objavia, a teda len si držme palce, že ich nebude príliš veľa. No, a pani Kleinert, má sa to riešiť inde, samozrejme, že sa to má riešiť na inom fóre, nie v parlamente, my tu nie sme naozaj odborníci od jadrovej energetiky, ako sme tu zistili pred pár dňami, až po múzeá a knižnice a podobne. A tým, že sa to neriešilo nikde inde, tak, pochopiteľne, sa bude celý ten kultúrny sektor, všetci tí ľudia pozerať na nás, že čo ste nám to zase schválili tam hore, hej, a budeme možno všetci v jednom, v jednom vreci. Ja si myslím, že toto naozaj mal byť vládny návrh zákona. Teší ma, že teda pripúšťate, že ministerstvo kultúry sa teší veľkej nedôvere, ale toto dôveru v ministerstvo kultúry nijakým spôsobom nezvýši. Ďakujem. [18:27] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 152, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 150. Dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 152.) [18:29] Roman Michelko – Vystúpenie Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám obdobný návrh zákona, ako bol ten predchádzajúci, tá tlač 151, toto je 152. Na rozdiel od predchádzajúceho, tuná je naozaj istá absurdita, ktorá spočíva v tom, že dozorná komisia má dvoch členov Audiovizuálneho fondu a ministerstvo má jedného, to znamená, sami seba kontrolujú, je veľmi divná situácia, keď ten, kto najviac nalieva peniaze, a sú to verejné prostriedky prevažne, nie, samozrejme, sú tam aj od vysielateľov a od producentov, ale prevažná väčšina prostriedkov v Audiovizuálnom fonde sú verejné prostriedky a vlastne je to taká ako keby pseudosamokontrola, preto to vlastne zjednocujeme a budú tam doplnení ešte teda na päť členov s tým, že vlastne tak ako je to pri Fonde na podporu umenia, dvaja budú priamo nominanti ministerstva kultúry, tretí bude tiež na návrh ministra financií osvojený ministrom kultúry, čiže štát bude mať troch ľudí v dozornej komisii a Audiovizuálny fond, alebo Rada Audiovizuálneho fondu dvoch. Bude to tak logické, bude to dané z hlavy na nohy a myslím si, že toto je štandard. Chcem ešte jednu vec povedať, že toto je naozaj, ja osobne nemám v úmysle do tohto zákona dávať pozmeňujúci návrh, to znamená, ak budete hľadať nejaké veľké konšpirácie. Tak ale mimo mňa, nevylučujem, že možno v priebehu diskusie o tomto zákone niečo také nenastane. Chcem ešte zopár vecí povedať, a tie sú vážne a zdôvodňujú túto zmenu. V súčasnosti, viem o tom, že je podanie na NKÚ, pretože práve v Audiovizuálnom fonde je podozrenie zo subvenčného podvodu, nebudem chodiť do podrobností, možno potom niekedy v druhom čítaní alebo aj v rozprave sa bude hovoriť o rôznych veciach, že teda bol prečerpaný, ľudovo povedané, ten fond o 6 mil. eur, potom mi tu vysvetlili, že ako to vlastne je, že prostriedky, ktoré sa mali v tranžiach dávať, sa tam nedávali a pointa celého príbehu je táto, že zvýšenie kontroly v tomto fonde je nanajvýš potrebné, a tam sú aj veľké problémy v tom, že vlastne aj podpredsedníčka rady fondu tuším abdikovala, sú tam nejaké podania, sú tam skrátka veci, ktoré treba rozriešiť, poriadne vyšetriť a transparentne odkomunikovať. To znamená, že ak tuná budete hľadať konšpirácie, tak ste dosť na, teda triafate vedľa. A posledná vec. Je to teda systémové v tom zmysle, že oba fondy, ktoré majú podobný charakter alebo kreovanie, samozrejme, majú rovnaký formát dozornej komisie, alebo dozorného výboru, čo je logické, malo by to takto byť. Štát, ktorý tam dáva najviac peňazí, by mal mať väčšinu v kontrolných orgánoch, ale participuje na tejto, na tejto kontrolnej činnosti aj teda rada fondu, aby niektoré veci predstavitelia alebo nominanti rady fondu vedeli vysvetliť povedzme tým kontrolórom, ktorí sú tam priamo z ministerstiev. Ďakujem. [18:29] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Podmanickému. Nech sa páči, pán poslanec. [18:34] Ján Podmanický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu. [18:34] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve prihlášky. Za klub Progresívne Slovensko sa prihlásila pani poslankyňa Zora Jaurová. Nech sa páči, máte slovo. [18:34] Zora Jaurová Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo dodať? (Povedané so smiechom.) My tu už vlastne druhý deň rokujeme o jednom zákone, a teda konečne skončilo prvé čítanie zákona o FPU, a tento ďalší zákon je v podstate analogický. Je to také déja vu a vlastne by sme tu mohli celú tú rozpravu s menšími obmenami vlastne zopakovať znovu, tak to si asi ušetríme. Ja iba veľmi stručne zhrniem, že všetky tie výhrady, ktoré, tie... najmä tie procesné výhrady, ktoré sme mali k tomu prvému zákonu, máme aj k tejto novele zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože opäť ide o poslanecký návrh, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a opäť teda tá dôvodová správa neuvádza ani dáta, ani analýzy, ani nič podobné. A hovorím, že znovu by sme tu mohli hovoriť o tom, že prečo vlastne vládne politiky sa realizujú cez poslanecké návrhy, ale o tom sme už asi dnes diskutovali dosť a asi sme túto tému vyčerpali, pretože na tieto otázky nedostávame odpovede. Ja možno využijem túto príležitosť na taký príbeh o Audiovizuálnom fonde, alebo vôbec príbeh, ktorý veľmi často rozprávam v zahraničí. Ja sa naozaj venujem kultúrnym politikám a financovaniu kultúry celkom dlho a musím povedať, že príbeh slovenského Audiovizuálneho fondu je v niečom veľmi zaujímavý, veľmi výnimočný a z hľadiska kultúrnych politík v zásade aj signifikantný, pretože hovorí o tom, ako dobré politiky môžu priniesť výsledky v relatívne krátkom čase. My vždy keď, ako keby štát, keď prijíma nejaké politiky, tak veľakrát ten horizont, v ktorom sa ukazujú tie výsledky, nie je až taký rýchly, a tento príbeh Audiovizuálneho fondu hovorí o tom, že keď sa proste robia dobré politiky, tak tie výsledky sa ukážu veľmi rýchlo. Určite sa mnohí z vás pamätajú, že začiatkom tohto tisícročia, v tých dvetisícich rokoch boli také, bolo také obdobie, kedy sa na Slovensku nenatočili za niektoré roky, nenatočil ani jeden film, a ten dôvod bol, že... bol, tie dôvody boli, samozrejme, rôzne, jedným z hlavných bol práve, nazvime to, riadený krach filmových štúdií na Kolibe a v podstate rozpad celého audiovizuálneho sektora a vlastne reakciou aj na túto pomerne alarmujúcu situáciu v slovenskej audiovízii, ktorá ako keby na nejaký čas prestala existovať, boli snahy tej odbornej obce o založenie moderného verejnoprávneho, nezávislého fondu. Tento fond vznikol tak, ako by podľa mňa takéto fondy vznikať mali, tak ako by sa takéto politiky realizovať mali. Vznikol vlastne zdola, vznikol na ná... na návrhy a na diskusiu z odbornej obce, vznikol v roku 2008 a v roku 2009 udelil prvé granty. A to znamená, že reálne existuje koľko? Možno 14-15 rokov? Pamätáte sa, keď som hovorila, že boli roky, kedy sa nenatočil ani jeden film. No v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná, a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci trh v celej Európe podľa údajov European Audiovisual Observatory, ktoré sleduje celú Európu, teda nielen Európsku úniu, je to tá Beyond EVE Europa, a bol to naozaj najrýchlejšie rastúci trh s nárastom za toto obdobie 17,8 %, čo je z ekonomického hľadiska veľmi rapídny nárast. Výsledok už po niekoľkých rokoch, odkedy Audiovizuálny fond začal fungovať, bol, že nielen že sa začali nakrúcať filmy, nielenže ten audiovizuálny priemysel rástol, ale tie filmy postupne začali získavať aj ceny na medzinárodných festivaloch, začali byť medzinárodne známe, slovenskí producenti začali robiť koprodukcie medzinárodné, pretože to je jediný spôsob, ako dnes točiť filmy. A napriek tomu, že tá doba nepraje veľmi nárastu divákov v kinách, tak vlastne tie slovenské filmy si začali získavať aj divákov. A práve preto, že na začiatku tých dvetisícich rokov tu bola taká zlá situácia, tak sa tá slovenská, slovenská audiovízia dá chápať aj ako také laboratórium a v zásade príbeh Audiovizuálneho fondu napriek tomu, že v začiatkoch si prešiel takými detskými chorobami, ktoré vôbec neboli jednoduché, kde vlastne hneď v začiatkoch bolo treba odstraňovať veľmi zásadné konflikty záujmov o ktorých sa tu dnes celý deň bavíme, tak je to naozaj úspešný príbeh dobrých politík. A toto treba mať na pamäti pri tých debatách, ktoré tu vedieme a ktoré sú určite prínosné. Toto treba mať na pamäti, že špeciálne tá audiovízia je dobrý príklad, pretože to na rozdiel možno od aktivít, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, ktoré sú umelecké a ktoré sú menej merateľné, tak audiovízia je predsa len priemysel a ten priemyselný cyklus je oveľa ľahšie merať a aj tie výsledky je oveľa ľahšie merať. Rozumiem tomu, že existuje nejaká snaha zjednotiť povedzme tie dozorné komisie, aj keď si nemyslím, že je argument povedať, že aby obidva fondy fungovali rovnako, lebo tie dva fondy nie sú rovnaké ani náhodou, kým Fond na podporu umenia majoritne rozdeľuje verejné prostriedky, Audiovizuálny fond, doňho prispievajú rôzne typy prispievateľov, čiže len časť jeho prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu a relatívne významná časť tých prostriedkov pochádza od rôznych iných typov prispievateľov, ako sú napríklad televízie, prevádzkovatelia retransmisie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že, ja nehovorím, že to je argument pre alebo proti, ale, ale nie sú to rovnaké fondy a tým pádom nemusia mať rovnaké orgány. Čo sa týka toho, že vo fonde sú nejaké, nejaké kontroly, to je podľa mňa štandardná vec. Zatiaľ vždy, vlastne pokiaľ aj nejaké nejasnosti boli, tak zatiaľ vždy tie kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii, fungovali a špeciálne pri audiovízii ten charakter tých projektov, ktoré ten fond podporuje, je relatívne komplikovaný, pretože sa bavíme o naozaj veľkých projektoch, ktoré sa realizujú počas dlhého časového obdobia, ktoré sa realizujú v medzinárodných koprodukciách, a veľmi ľahko môžu vzniknúť aj nejaké nejasnosti ohľadne vyúčtovaní. To znamená, že ja určite a myslím si, že aj celý audiovizuálny sektor podporuje to, aby tie kontrolné mechanizmy boli niekoľkostupňové, niekoľkovrstvové a aby sa naozaj zaručilo to, že, že štátne peniaze sa vynakladajú v súlade so zákonom. Takže na základe vlastne všetkého toho, čo sme tu dva dni hovorili, ja opätovne si myslím, že, že takýto zákon, ktorý je predložený, by sa mal predkladať iným spôsobom, a tak isto ako pri tom prvom zákone by som chcela za klub Progresívneho Slovenska požiadať predkladateľov o stiahnutie návrhu a o jeho predloženie v štandardnom režime s medzirezortným pripomienkovým konaním, kde budeme vedieť vlastne si vyjasniť to, že či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný. Ďakujem pekne. [18:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Roman Michelko, nech sa páči. [18:45] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Najprv také spresnenie. Áno, v 90. rokoch sme mali obrovský úpadok kinematografie, ale najhorší úpadok bol v roku ’94, keď sa natočil jeden jediný film, Na krásnom modrom Dunaji, dosť pochybných estetických kvalít, ale teda každý rok sa aspoň ten jeden celovečerák urobil. To, čo je dneska, je, samozrejme, úplne iná káva. Samozrejme, že Audiovizuálny fond je dobrý nápad, samozrejme, že pomohol naštartovať filmový priemysel, a nikto nespochybňuje účelnosť tohto fondu. Ale, a to je to podstatné, práve teraz ľudia, ktorí to troška sledujú, a ja teda tých informácií mám až možno viac, než by som chcel, tak vidia, že práve v týchto chvíľach je veľký problém s kontrolou, veľký problém s tým, že naozaj je tu vyšetrovaný subvenč... a bude teda podanie na subvenčný, podozrenie na subvenčný podvod, možno tam pôjde NKÚ, že sú vlastne medzi radou fondu a práve touto dozornou komisiou nejaké problémy, respektíve išlo nejaké podanie, to sa nejak marí. Áno, tam treba, skoro by som povedal, až urgentne zasiahnuť, pretože, no nie všetko sa tam celkom urobilo dobre, a kým pri FPU nejaké zásadnejšie sumy, ktoré teda visia vo vzduchu, nie sú, v prípade Audiovizuálneho fondu, kde tie dotácie na projekty sú neporovnateľné, sú v stotisícoch euro, nie v desaťtisícoch alebo v tisícoch, tak tam je to o to, o to dôležitejšie. A čo sa týka toho pomeru, ja si myslím, že logicky by bolo, že napriek tomu, že, samozrejme, fond sa plní z rôznych zdrojov, stále najdominantnejší je verejný, sú verejné rozpočty a menšia časť je od vysielateľov z retransmisií, producentov a tak ďalej, čiže štát by mal mať väčšinovú kontrolu. [18:45] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ondrej Dostál. [18:47] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, vyzvali ste predkladateľov, aby stiahli návrh zákona a dali ho do, teda do procesu, ktorý by mal byť pri takýchto návrhoch zákonov, teda mal by to byť vládny návrh a prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. No, ak by som vyšiel z toho, čo hovoril v úvodnom slove pán poslanec Michelko ako predkladateľ, tak možno ani nie, keby tam naozaj išlo iba o tú dozornú komisiu, tak v zásade to nie je, nie je príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. On povedal, že k tomuto žiadny pozmeňujúci návrh on nepripravuje, aj keď nevylučuje, že nejaký, nejaký nakoniec bude. Ale teda ja celkom rozumiem tým pochybnostiam z vašej strany, lebo vzhľadom k tomu, o čom už celé hodiny diskutoval parlament vo vzťahu k tomu predchádzajúcemu bodu, teda k zákonu alebo k návrhu zákona o... návrhu novely zákona o Fonde na podporu umenia je úplne legitímne obávať sa, že aj pri novele zákona o Audiovizuálnom fonde príde v druhom čítaní nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude oveľa zásadnejší, rozsiahlejší a ďalekosiahlejší, ako je ten samotný návrh zákona a možno teda nebude mať 52 paragrafov alebo, alebo bodov, ale áno, je to, je to čiastočne aj o tej nedôvere, o ktorej tu opakovane hovoril pán poslanec Jarjabek, že ako máme dôverovať, že aj pri novele zákona o Audiovizuálnom fonde sa nestane to, čo už vopred avizujete vo vzťahu k tomu pred... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:47] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Jozef Pročko. [18:49] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, pani poslankyňa, keď vám povedia, že ideme pomáhať kultúre, tak im neverte. To je, to, keď oni povedia, že niečo idú pomáhať, tak to je pravý opak. Za tie roky, naozaj čo tu sedím to, to je niečo neuveriteľné a niečo, to sa nedá ani vypovedať. Aj teraz, obídu MPK, aj teraz hrozí, nie že hrozí, ale bude určite nejaký prílepok, takže to sú tie veci, ktoré, ja som sa chcel prihlásiť do rozpravy, ale nebudem, pretože naozaj bolo už pri prvom zákone povedané všetko. Je to o tom, že súhlasím s tým, že treba kontrolu. Ja nie som ani proti kontrole v tom, v tom Fonde na podporu umenia. Ja nie som proti tomu. Ale tých ľudí, ktorých bude nominovať ministerstvo, viete, to je niečo. To sú veci, ktoré, ja im neverím, ja im neverím ani slovo. A, a kontrola musí byť, veď samozrejme, že pri tomto fonde je viac prostriedkov z prispievateľov, ale aj tie štátne peniaze, ktoré sú tam, sa musia kontrolovať. Ja som za to. Kontrolujme to. Ale viete, to je... Kto ich bude kontrolovať? Oni, oni si budú robiť, čo chcú, a preto chcú robiť tieto zákony, aby si mohli robiť, čo chcú. A kultúra nepotrebuje Michelka, Šimkovičovú, kultúra potrebuje ľudí, ktorí naozaj kultúre rozumejú. A to je smutné, že máme týchto dvoch. [18:49] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Dana Kleinert. Nech sa páči. [18:49] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, ono naozaj tu už bolo veľmi veľa toho povedaného. Ďakujem Zore Jaurovej za naozaj veľmi profesionálne vklady do vysvetľovania, ako fungujú fondy, a ja by som chcela teda k tomu pár vecí povedať, nebude to dlhé. My sme sa v predchádzajúcom návrhu zákona k fondu pre umenie v rozprave vyjadrili teda ku zbytočnosti navrhovaného úkonu zvýšiť počet členov dozornej komisie z tri na päť. Ten návrh pri FPU sa javí ako zbytočný, avšak ja by som pri tomto návrhu zákona spozornela. Ono už v samotnej dôvodovej správe tohto – opäť poslaneckého – návrhu, čo tiež vnímame ako problém, je dôležitá veta a tá je posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde. Ono už ten štát v tom fonde má tú kontrolu, lebo má tam jedného člena vlastne dozornej komisie, takže posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde je trošku akože na výkričník. Čo to je Audiovizuálny fond? Opäť len veľmi stručne by som chcela teda, povedať teda to, že po tých dvadsiatich rokoch po odštátnení filmového priemyslu vznikol Audiovizuálny fond, ktorý nahradil dovtedy priame financovanie, no a... alebo teda nahradil... poskytuje aj doplnkovú činnosť, doplnkovú časť. Audiovizuálny fond podporuje vývoj, tvorbu a produkciu slovenských filmov vrátane európskych koprodukcií, distribúciu a propagáciu a marketingovú podporu audiovizuálnych diel, prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí, digitalizáciu kín a technologický rozvoj v audiovízii, filmové festivaly a prehliadky, výskum a vydávanie odbornej literatúry a vzdelávanie, workshopy a tréningy pre profesionálov v audiovízii. Tie čísla o tom, ako úspešný bol tento projekt a ako je naozaj dobré podporiť to celé prostredie a vtedy to fakt začne fungovať ako taká snehová guľa, to vám vlastne už hovorila v predchádzajúcej rozprave moja kolegyňa Zora Jaurová. Cieľom systému prostredníctvom dotačných fondov je najmä eliminácia korupcie a klientelizmu, a to najmä tým, že politickí predstavitelia strácajú možnosť ideologicky ovplyvňovať, aké projekty budú z verejných zdrojov podporované. A my tu až príliš často počúvame všelijaké naše názory, čo sa nám páči, nepáči, čo je kvalitné, nekvalitné, a my tu nemáme byť tí, ktorí rozhodujeme o týchto veciach. Základom zdrojov fondu je spojenie verejných financií, čiže štátny rozpočet a príspevkov od neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela, ako je verejnoprávna televízia, súkromné televízie, prevádzkovatelia kín, distributéri a tak ďalej, pričom platí zásada, teda že príspevok teda mal byť od štátu najmenej tých šesť mil. eur ročne, ale za rok 2023 rozpočet alebo Audiovizuálny fond rozpočtoval vyše 65,5 mil. eur. Ako som už spomínala v predchádzajúcej rozprave, ono treba vnímať kontext. Aktivity ministerstva kultúry, toho, čo sa teraz deje nielen v podobe pani ministerky Šimkovičovej, ale aj generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, štátneho tajomníka pána Bernaťáka, poslancov za SNS pána Michelka či ostatných z HLAS-u a SMER-u. A, žiaľ, teda je vidno, že až príliš veľa z týchto ľudí chápu ministerstvo kultúry ako dŕžavu, ako možný zdroj financií v rukách tejto aj konšpiračnej družiny, a je to pre nich určite veľmi zaujímavé číslo, o ktorých, o ktorých sa tu rozprávame. A tiež treba spomenúť ideologickú snahu vrátiť Slovensko do čias totality, niektorí by ideálne do čias zločinca Tisa. Už vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu vlády sme varovali, že sú tu jasné snahy o pretransformovanie ministerstva kultúry na ministerstvo propagandy, a máme to tu. Neúspešní žiadatelia nekvalitných projektov alebo ľudia, ktorí sa o kultúru celý život ani neobtreli, pretože ich ani nezaujímala, chcú teraz celou svojou politickou silou získanou na konšpiráciách a nenávisti rozhodovať o tom, čo sa tu točiť má a čo nie, čo umenie je a čo umenie nie je. Rovnaké paralely sme tu videli pred a počas druhej svetovej vojny, ale aj za komunistov, a preto my si musíme dať veľký pozor na siahanie na nezávislosť fondov. Orgány fondu, ako má Audiovizuálny fond, zabezpečujú spravodlivú súťaž tým, že sa o rozhodnutiach, o financovaní konkrétnych projektov vo fondoch rozhoduje Rada alebo riaditeľ na základe odporúčania odbornej komisie. Audiovizuálny fond rovnako ako FPÚ nepodporuje konkrétnych žiadateľov, ale posudzuje projekt. Audiovizuálny fond nepodporuje filmy podľa názvu, ako si to mnohí predstavitelia myslia, ako keď sme v médiách počuli, či nebol podporený film o hrdinovi SNP, ale iný podporený bol, názov naozaj nie je podmienkou a ani definíciou kvality projektu. Opäť išlo o účelovo vyrobenú zjednodušenosť prezentovanú ako jasný príklad nepodporenia filmov s tematikou národného hrdinstva, pritom odborná komisia tu mala praktické výhrady k rozpočtovej stránke projektu a nemá problém film podporiť, ten, ktorý ste spomínali, že je nepodporený, v čase, keď žiadateľ doplní to, čo mu bolo odporúčané. Vo sfére audiovízie, kde nám môže skrachovať na detailoch projekt, je úplne normálne a zodpovedne pristupovať k financovaniu z verejných zdrojov. Čo je však skutočnou podstatou tohto návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde? No predsa tá snaha o zasiahnutia do jeho nezávislosti. Momentálne má dozorná komisia fondu troch členov, kde jedného z nich vymenúva a odvoláva minister. Už na prvom výbore pre kultúru a médiá sa ministerka Šimkovičová tam vyjadrila, že jeden je pre nich málo. Viac nevedela povedať. No a nepretieklo veľa vody Dunajom a máme tu poslanecký, čuduj sa svete, návrh na zmenu, doplnenie komisie o ďalších dvoch ľudí, a to tak, že spolu troch ľudí z tých celkovo päť vymenúva a odvoláva minister kultúry. A tu sa teda pristavme, lebo traja z piatich, to už je väčšina, čiže návrh hovorí, že ministerstvo kultúry bude mať v dozornej komisie väčšinovú právomoc v tej dozornej komisie. Áno, v dôvodovej správe "s posilnením kontrolnej právomoci štátu vo fonde" je presne toto napísané a v návrhu sa presne toto navrhuje. Vnímame to ako problém z podstaty veci, že ministerstvo si nárokuje na rozhodovaciu väčšinu v komisii, ale ako zbytočnosť v tom, že budeme vynakladať úplne zbytočné a nehospodárne verejné zdroje na nových dvoch ľudí. Rovnako tak pôjde o administratívnu záťaž, ktorú z nášho pohľadu nepotrebujeme. O participácii, prípadne aspoň diskusii s odbornou obcou asi netreba hovoriť, že nebola žiadna, to už sme tu rozoberali viackrát. Tento návrh neprešiel žiadnou diskusiou a zjavne ani náročky žiadnu neočakáva, keďže ho tu máme opäť ako poslanecký návrh. Ak by to bol návrh vlády, ktorého súčasťou je predsa nominantka SNS, samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová, tak by musel ísť cez MPK, alebo odôvodniť skrátené legislatívne konanie a to tu zjavne niekto nechce a my teda vieme prečo. Preto pokladáme tento návrh za nebezpečne ohrozujúci nezávislosť Audiovizuálneho fondu a zaťažujúci štátny rozpočet úplne zbytočne. Čiže máme tu návrh, ktorý je síce zlý, ale za to aj drahší. Prečo ho tu máme, nad tým sa musí zamyslieť každý sám. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [18:51] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [18:51] Jozef Pročko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Veľmi presne ste pomenovali súčasné ministerstvo kultúry, naozaj to bolo veľmi presné. Ja si myslím, že v dnešnej rozprave, už ste si to aj vypočuli, zazneli naozaj výrazy, akože nevieme podporovať dekadentnú kultúru. Viete, pre niekoho je film, ktorý urobili v 90. rokoch špatný, pre niekoho je to výborná vec. Kto chce posudzovať kultúru, kto chce posudzovať umenie? Keby sme mali Pollockove obrazy posudzovať z hľadiska histórie, no tak kto dá za ne niekoľko desiatok miliónov peňazí, takže eur či dolárov. Ale je tu jeden veľmi dôležitý faktor, ktorý ste tiež popísali, a to je to, že opäť je to ako zrkadlo k predchádzajúcemu zákonu, opäť je to poslanecký návrh, opäť je to bez MPK, opäť je to bez pripomienkovania odborníkov. Rýchle, rýchle, rýchle a zase tu hrozí to, čo aj pri tom prvom. Nieže hrozí, to bude určite, budú tam nejaké prílepky, bude tam niečo, čo tam nemá byť. Ale mne sa veľmi páčilo vaše pomenovanie ministerstva kultúry, pri súčasnom vedení je to naozaj čistá katastrofa a hanba. A tých 190-tisíc podpisov jasne svedčí o tom, že tu niečo je naozaj veľmi, veľmi choré. A to choré treba odstrániť a čím skôr. [18:51] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [18:51] Ondrej Dostál – Uvádzajúci uvádza bod Pani poslankyňa Kleinert, z tvojho vystúpenia vyplýva vcelku zaujímavá otázka, že akú majú predkladatelia, resp. akú má ministerstvo kultúry predstavu o tom, aký má mať štát vplyv na fungovanie inštitúcií typu Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín, lebo k tomu všetkému sa ešte, ešte dostaneme. A, bohužiaľ, z tých návrhov zákonov nedostávame žiadnu odpoveď, lebo zvýšenie členov, počtu členov dozornej komisie z troch na päť, mne to tam nehovorí veľa o tom, že ako si predkladatelia návrhu zákona myslia, že by mal štát, konkrétne ministerstvo kultúry, ovplyvňovať rozhodnutia, fungovanie, činnosť Audiovizuálneho fondu, či to má byť len zvýšená kontrola vynakladania verejných zdrojov, či už teda tých, čo sú priamo zo štátneho rozpočtu, alebo z iných platieb, ktoré nie dobrovoľné platby, ale sú to platby na základe, na základe zákona. Alebo má skupina predkladateľov a zároveň aj ministerstvo kultúry inú predstavu o tom, že ten vplyv štátu na konkrétne rozhodnutia by mal byť, by mal byť silnejší, takže opäť škoda, že sa to teda nedozvieme. Ak to ostane všetko pri tom, ako hovoril pán poslanec Michelko, tak zákon sa nezmení a zmení sa iba táto jedna vec, ale tiež mám pochybnosť, že, že to tak bude a že nedôjde aj k iným zmenám. Ďakujem. [18:51] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Teraz sa, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Poslanec Dostál a pán poslanec Szalay. Takže tým, že už máme 19.02 hod., prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ústnou rozpravou zajtra ráno o deviatej hodine. Želám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)