Rokovanie NR SR 13. 2. 2024 – Parlament 13. februára schválil viacero daňových a stavebných zákonov

[09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Rokovanie 9. schôdze NR SR pokračovalo po skončení rokovania 10. schôdze NR SR a po prestávke.) Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň deviatej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím o kľud v sále. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Krajčí, Krátky, Majerský, Remišová, Vaľová. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu PN požiadali poslanci Mikloško, Sokol. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Hargaš, Kišš, Petrík. Podľa ohlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 51, spoločná správa výborov má tlač 51a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 51.) [09:23] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predseda, predsedajúci. Takže predkladám, panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom návrhu zákona č. 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov je najmä zosúladenie ustanovení zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré upravujú kvantitatívne podmienky pre osoby žiadajúce o vydanie povolenia na distribúciu pohonných látok, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021. Ďalším z cieľov tohto zákona je reflexia na požiadavky, ktoré uplynuli, vyplynuli z aplikačnej praxe naprieč daňovou legislatívou spotrebných daní v súvislosti s už implementovanou elektronizáciou prepravy zdaneného, zdanených predmetov spotrebných daní uvedených do daňového voľného obehu na podnikateľské účely v rámci členských štátov EÚ, ako aj na území Slovenskej republiky. Ďalším cieľom je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, napríklad pri poskytovaní údajov, ktoré si colné úrady vedia zistiť z verejne dostupných zdrojov. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu a prijatie a schválenie tohto návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne. [09:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:25] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 51. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila vládny návrh zákona, tlač 51, týmto výborom: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 36 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, tlač 51, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 51a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 43 z 31. januára 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Igora Válka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, prihlásil sa len poslanec Viskupič a to nie za poslanecký klub. Nech sa páči, pán poslanec. [09:28] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov teda k predloženému návrhu zákona. Samozrejme, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je vyslovene odborným návrhom zákona, kde teda vyjadrujem vieru, že odborné zložky ministerstva financií a samozrejme aj finančná správa urobili dobrú prácu. Návrh má viacero cieľov, prvým je, už ako aj spomínal pán minister, zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021, ktorý bol uvede... uverejnený v Zbierke zákonov 17. decembra 2021. K tomuto, samozrejme, nie je čo dodať. Zákon má aj, ale aj ďalšie ciele, ktorými je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, a tu teda treba povedať, že zákon nepojednáva len o minerálnych olejoch, ale aj o liehu a takisto aj o cigaretách. Ďalším, ďalším cieľom sú teda legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. No toto, samozrejme, vyzerá pozitívne, keď sa pozrieme na doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, tak hovorí teda, že návrh zákona predkladá, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takže taká pochvala, že teda konečne vidíme a máme tuná v snemovni aj zákon, ktorý by mohol pomôcť podnikateľskému prostrediu na Slovensku. Dúfam teda, že tieto proklamované ciele predmetný zákon skutočne prenesie do praxe a extrémna byrokracia v tejto oblasti sa aspoň trochu zmierni. Ešte raz, hovorím o všetkých troch oblastiach, ktorých sa tento zákon dotýka, spotrebnej dane nielen u minerálneho oleja, ale teda aj u tabakových výrobkov a takisto spotrebnej dane z liehu. Doložka vplyvov tiež hovorí o negatívnom vplyve na verejné financie alebo na štátny rozpočet v roku 2023. To sa možno chcem spýtať pána ministra, teda neviem, či nebol myslený skôr rok ´24, ale okej, možnože rok ´23, každopádne ak teda je hodnota v tabuľke správna, bavíme sa o vplyve okolo 284-tisíc euro v roku ´23, okej, keby to hneď bolo ´24, na úpravu informačných systémov, nie sú to žiadne zásadne vysoké výdavky. Zákon na roky ´24 až ´26 nepredpokladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, okej, teším sa, bodaj by to tak bolo. Záverom môjho v podstate krátkeho vystúpenia mám dve otázky na pána ministra v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol prijatý na výbore pre financie a rozpočet. Tento pozmeňovák okrem teda kopy ďalších zmien prináša aj určité zmeny pre malé pivovary a malé samostatné liehovary, ja si dovolím aj odcitovať, je to vlastne bod 30 z toho pozmeňováku, kde teda sa dopĺňa nový odsek 25, kde prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, môže vydať, môže požiadať o vydanie osvedčenia podľa osobitného predpisu, 13a, colný úrad pred vydaním tohto osvedčenia preverí splnenie podmienok podľa ods. 1 písm. a) až d) a celkovú ročnú výrobu liehu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je malý samostatný liehovar, spĺňa podmienky podľa ods. 1 písm. a) až d), tak colný úrad vydá osvedčenie podľa osobitného predpisu, 13a. Takýto podobný bod je, myslím, aj bod 34, ktorý teda zasa hovorí o malých samostatných pivovaroch, a teda tá moja otázka na pána ministra, resp. na jeho tím, verím, že stihnú do ústnej rozpravy aspoň (povedané so smiechom), teda aspoň nejaké vysvetlenie, ono je tam teda vysvetlenie, že vykonávacím nariadením Komisie 2021/2266 sa zavádzajú nové postupy pri potvrdzovaní statusu malého výrobcu alkoholického nápoja, a teda z tohto dôvodu sa to dopĺňa o možnosť požiadať správcu dane o vydanie osvedčenia nezávislého malého pivovaru; súčasne sa upravujú podmienky správcu dane pri vydaní tohto osvedčenia, ale teda nedokážem z toho vydefinovať vlastne, ako a či im to pomôže. A toto by som sa teda rád spýtal, pretože určite je jedna z možností, ako pomôcť slovenskej ekonomike, je presne toto, podporiť malé miestne či už liehovary, alebo aj, alebo aj teda malé, malé samostatné pivovary, a teda či skutočne to nejak pomôže a či táto oblasť, ktorá vidíme, že v iných krajinách vie veľmi pomôcť a je veľmi dobrá aj smerom teda k poľnohospodárstvu a k spracovávaniu vlastne ovocia, by mohla pomôcť, takže toľkoto, toľkoto k tomu a to je asi v podstate všetko. Ďakujem pekne a teda poprosím pána ministra o reakciu, ďakujem. (Potlesk.) [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pokračujeme, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [09:34] Ladislav Kamenický Ďakujem, ďakujem pekne, veľmi krátko len zareagujem vzhľadom aj na tú krátku rozpravu. Ďakujem pekne aj za korektné vystúpenie zo strany pána poslanca, aj to, že ocenil, že tento zákon zavádza pozitívne zmeny. Za mňa môžem povedať, že ja som neni zástanca žiadnych byrokratických postupov v rámci aj Ekofinu vždy riešime tzv. red tapes, to sú, to sú tie postupy, ktoré v podstate zamedzujú tomu, aby sa efektívne riadil štát a ostatné veci, a ja takisto na úrovni aj finančnej správy, aj ostatných inštitúcií teda požadujem, aby sme sa zbavovali zbytočnej administratívnej záťaže. Čo sa týka toho, toho dopadu, negatívny vplyv na rozpočet, čo sa týka informačných systémov, bavíme sa tu o 287-tisíc eurách, portál finančnej správy asi 94-tisíc, ostatný systém je tam asi 192-tisíc, tieto peniaze boli reálne zabezpečené už v rozpočte na rok 2023, nie je tam chyba, takže aspoň takú mám informáciu, takže aby sme si ujasnili veci. Čo sa týka samotných tých úprav, toho pozmeňujúceho návrhu, dávam k dispozícii svojich ľudí, samozrejme, ale jedná sa hlavne o precizovanie postupu distribútorov v prípade odlišnosti údajov o množstve prepravovaného minerálneho oleja v elektronickom systéme pred a po začatí prepravy. Čo sa týka tých celoeurópskych postupov samoosvedčenia statusu malých nezávislých výrobcov piva, vína a liehu, sa zavádza možnosť pre zahraničných nezávislých výrobcov, tak ako ste povedali, ktorí disponujú osvedčením preukázať nárok na uplatnenie zníženej sadzby spotrebnej dani pri liehu, víne a pive. Konkrétny postup, vás chcem odporučiť na pani Bílikovú na ministerstve financií, takže máte môj súhlas, kolegovia sedia hore, takže ak chcete nejaké detaily, tak oni vám to potom objasnia. Ďakujem pekne. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [09:37] Igor Válek Navrhujem, aby sa o zákone hlasovalo dnes o jedenástej. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme, nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 52, spoločná správa výborov má tlač 52a. Opäť prosím ministra financií Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 52.) [09:37] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, cieľom návrhu zákona je ustanoviť ministerstvo dopravy za cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov obstaraných z verejných prostriedkov, presunúť regulačné a kontrolné právomoci v tejto oblasti z ministerstva financií, ktoré je dnes ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien, na ministerstvo dopravy, ktoré je ústredným orgánom pre bytovú politiku, v tomto sektore pôsobí, vytvára pre neho pravidlá a má najviac relevantných informácií, rovnako ako pri predchádzajúcich decentralizáciách právomocí v oblasti cien, napríklad Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Za mňa môžem len povedať toľko, že väčšinou veci, ktoré sa nevedia prideliť, tak väčšinou skončia na ministerstve financií, aj keď teda nejak obsahovo to nesúvisí s prácou ministerstva financií, a toto je práve jeden z tých príkladov. Ďakujem pekne. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:39] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 52. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 63 z 8. januára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 52, týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne, žiadne stanovisko. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory stanoviská: Po prvé, odporúčame, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet, po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, ústavnoprávny výbor. Z uznesenia výboru udeleného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 52, odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 52, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 z 31. januára 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Viskupiča ako rečníka. Nech sa páči, pán poslanec. [09:42] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 o cenách, ak sa pozrieme na text, ktorý bol v prvom čítaní, môžeme si povedať, okej, ministerstvo financií a ministerstvo dopravy si zmysluplne prenášajú kompetenciu kontroly cien nájmu pri bytoch postavených z verejných zdrojov a upravujú pár zastaralých pojmov. Človek by povedal, okej, poďme ďalej, nie je čo diskutovať. Posudzovanie vplyvov na štátny rozpočet i na podnikateľské prostredie v tomto návrhu hovorilo jasne: žiadne vplyvy. Situácia sa však diametrálne zmení, alebo zmenila, ak sa pozrieme na pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný na výbore pre financie a rozpočet. Tu končí zdravý rozum a začína komunizmus. Vláda chce kontrolovať a v podstate stanovovať ceny potravín. Ja si dovolím odcitovať asi tri body zo samotného pozmeňujúceho návrhu, bod 16 v § 20 ods. 2 písm. p) znie: "p) zabezpečuje zriadenie webového sídla na účel informovania o plnení úloh podľa tohto zákona"; 17 v § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom q), ktoré znie: "q) získava informácie vrátane osobných údajov z informačných systémov finančnej správy na plnenie úloh podľa tohto zákona"; v bodoch 15 až 17 sa navrhujú... dobre, to nemusíme, každopádne teda ide o vytvorenie cenového informačného systému, ktorý bude sledovať a zverejňovať cenový vývoj napríklad vybraných druhov potravín, hovorí teda odôvodnenie. Ďalej v čl. I doterajší bod 16, doterajší bod znie... chcú zasa asi, stačí povedať, že doplnenie odôvodnenia, doplnenie doterajšej úpravy § 20 ods. 11 sa navrhuje z dôvodu potreby úpravy kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Navrhovaná úprava spresňuje kompetencie SOI-ky v oblasti výkonu cenovej kontroly potravín a prinavracia do stavu ku 30. 4. 2019, kedy bola SOI oprávnená vykonávať cenové kontroly aj v tejto oblasti. Od 1. 5. 2019 bola pozícia cenového orgánu v oblasti potravín zverená osobitnému cenovému orgánu, ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. No, každopádne na základe tohto návrhu bude SOI-ka môcť opätovne plnohodnotne vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja výrobkov vrátane potravín a poskytovania služieb konečnému spotrebiteľovi. Zároveň zostáva zachovaná aj kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorému v oblasti potravín okrem cenovej kontroly a uskutočňovania konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny patrí aj kompetencia určovať rozsah cenovej evidencie a zásad cenovej kontroly v celej potravinovej vertikále, ako aj oprávnenie na účely § 12 ods. 3 druhej vety ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom pre oblasť cien vybraných potravín rozsah, spôsob ustanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho, ktorý predáva kupujúcemu vo výhodnejšom hospodárskom balení. Čo teda znamená tento pozmeňujúci návrh alebo tieto body z pozmeňujúceho návrhu? No v prvom rade, v skratke, znamená novú byrokraciu, ktorá nikomu nepomôže. Nikomu. Znamená to nových zamestnancov, ktorí budú vykonávať nezmyselnú prácu, ktorá ľuďom nijak nepomôže, ale všetci alebo všetkých týchto ľudí zaplatíme z našich daní. Čo to pre tú Slovenskú obchodnú inšpekciu znamená? Znamená to toľko, že ono tých ľudí bolo asi tristo, po tej zmene, ktorá bola v roku 2019, kde teda prišlo k zníženiu cenovej, cenových týchto kontrol a k zníženiu byrokracie, asi dvesto ľudí proste odišlo, resp. teda možno ich presunuli niekam inam, ale nie, neboli na toto potrebné. Čiže teraz minimálne dvesto nových zamestnancov z našich daní, z verejných zdrojov bude znovu robiť prácu, ktorá ale fakt k ničomu nevedie. To je teda jeden pohľad. My občania si to zaplatíme na tom, že zasa bude viacej zamestnancov štátu, ktorí budú robiť nezmyselnú byrokraciu. Zároveň, a to teda znovu upozorňujem, že pôvodne zákon hovoril o žiadnych vplyvoch na podnikateľské prostredie, no tak presne toto bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude to znamenať jeho zhoršenie, pretože keď táto nová tlupa štátnych kontrolórov príde ku predajcom potravín, jednoducho nejaký zamestnanec sa im bude musieť venovať, nejaký zamestnanec im, samozrejme, bude musieť pripraviť požadované údaje, ale aj týchto zamestnancov tentokrát, áno, aj tých potravinárskych reťazcov alebo teda akýchkoľvek potravín, zasa ich vo finále zaplatíme my občania, pretože sú to pre tie firmy dodatočné náklady, ktoré si, samozrejme, prenesú do cien svojich produktov. Teda realita je, že tento zákon má negatívny vplyv na verejné financie a má aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V podstate, keď to teda trošku možno preženiem, pôvodne predloženými tabuľkami vplyvov nás jednoducho predkladateľ zaviedol, povedzme, že je to malá účelová lož. Tá najväčšia lož, s ktorou sem teda tentokrát minister financií prišiel, je, že teda pán minister týmto návrhom zákona, alebo teda hlavne tým pozmeňovákom hovorí, že štát dokáže regulovať, ergo znížiť ceny potravín. Toto jednoducho nie je v schopnostiach, v silách štátu. Som presvedčený, že práve predložený návrh situáciu, ako som povedal, ešte zhorší, a tento zákon je typický zákon, ktorý by bolo lepšie neprijať. Jednoducho všetkým viac pomôže, koaliční kolegovia, ak tento zákon táto snemovňa odmietne a pošle ho do zabudnutia, alebo pre koaličných kolegov možno, možno menej odvážne riešenie, ktoré ale tiež by reálne pomohlo, by bolo neschváliť spoločnú správu, keďže pôvodný zákon v tom pôvodnom znení neprináša zásadné škody. Ja by som si dovolil znovu sa obrátiť na koaličných kolegov, ak chcete reálne ľuďom pomôcť s cenami potravín, a áno, tie ceny potravín boli v poslednom období veľmi vysoké a rástli, to je fakt, toto, to nijak nespochybňujem, tak jednoducho treba sa zamerať na, na riešenia, ktoré môžu reálne pomôcť. Ja by som si dovolil, ak stihnem, aspoň, aspoň tri spomenúť. No, prvý bod, ktorý teda má reálny dosah na znížene cien potravín, je zvýšenie konkurencie, a teda zmenšenie dominancie pár veľkých hráčov. Tu skutočne štát môže pomôcť. Vnímame reťazec, poľský reťazec Biedronka, chce prísť na náš trh. Možno by ministerstvo hospodárstva mohlo hľadať nejakých ďalších potenciálnych hráčov v potravinárskom sektore, ktorí by mohli prísť. Čiže toto je jedna z možností štátu. Áno, dlhodobejšia, nuž ale keď sa nezačne, ani sa neskončí a ani to, potom nie sú žiadne výsledky. Takže tuto môže štát pomôcť. Ďalšia možnosť je zlepšenie podnikateľského prostredia, práve opačne, to, čo sa ide diať, znížením nákladov na byrokraciu všetkého typu. Ja si myslím, že stačí sa spýtať samotných potravinárov. Treba vnímať to, že my sme oproti všetkým ostatným okolitým krajinám menší trh, zároveň keby sme hneď mali rovnako tej byrokracie ako Poľsko, Maďarsko, Česko, tak to množstvo byrokracie sa vlastne prenáša do menšieho množstva produktov, keďže máme menej zákazníkov, a už len tým majú tie potraviny tendenciu byť drahšie. To znamená, my musíme hľadať cesty, ako mať menej byrokracie než naše, naši susedia, než okolité krajiny. Takže toto je zasa vec, kde môže aj ministerstvo financií, ale vôbec vláda, kde by mohla pomôcť. No a potom je tu ešte ďalšia vec, možno poznáte, kolegovia, pojem potravinové púšte a deje sa vlastne to, že špeciálne v menších obciach pomaly zanikajú tie miestne potraviny, ktoré tam či už proste nejaký podnikateľ, ktorý mal dve-tri v dvoch-troch dedinách, alebo teda samotný, ktorý mal len jednu, akokoľvek, tieto potraviny pomaličky zanikajú, je kopu menších obcí, kde teda ľudia majú zhoršený prístup vôbec k potravinám, ale, a o tom vlastne to je, to, samozrejme, zasa len pridáva na tej sile tým veľkým, veľkým predajcom. Takže ak by vláda chcela zasa nejak pomôcť, tak by asi zo všetkého najviac pomohlo nejaké zjednodušenie pravidiel a byrokracie práve pri takýchto nejakých malých dedinských potravinách a zároveň teda by to malo vplyv aj na cenu. Z týchto dôvodov budeme, strana SaS, hlasovať proti a fakt v dobrom vyzývam koaličných poslancov, aby sa pozreli na ten zákon a aby hľadali cestu, ako skutočne pomôcť ľuďom. V tomto konkrétnom prípade, v tomto konkrétnom zákone najviac vieme ľuďom pomôcť tak, že za tento zákon nebudeme hlasovať, a tým pádom sa nestane platným a účinným. To v tomto momente je najlepšia pomoc občanom Slovenska, akú vieme spraviť. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. A... ale procedurálny návrh, pán Lackovič? Poprosím aj písomne. [09:52] Marek Lackovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja len upozornenie, pán predsedajúci, máme tam nesprávne číslo tlače aj nesprávne číslo bodu. [09:52] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím o kontrolu technikov. Ďakujem. (Krátka pauza. Predsedajúci prijal hovor na internej linke.) Systém umožňuje po dodiskutovaní a prejdení faktických poznámok tú úpravu. Takže ďakujem za upozornenie. S faktickou poznámkou pán poslanec Hajko. [09:53] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Viskupič, vďaka za vystúpenie, pretože ste poukázali na dôležité veci, ktoré sa týkajú regulácie cien a regulácie cien potravín. A prikláňam sa k tomu, čo hovoríte, že lepšími alebo vôbec účinnými opatreniami na zníženie cien potravín sú najmä konkurencia, a preto my sme za to, aby sa posilnili právomoci protimonopolného úradu tak, aby mohol skúmať hlbšie konanie na trhu, napríklad nechať sa inšpirovať Českou republikou, kde o takomto niečom teraz uvažujú, pretože tá konkurencia je najlepší nástroj, skutočne sedem veľkých reťazcov ovláda 70 % maloobchodného trhu. Takže to je dosť vypovedajúce. A druhá vec, ako, ako vieme zo štatistík, tak na naše vysoké ceny potravín majú veľmi veľký vplyv ceny energií. Takže tam čakáme stále od vlády nejaký, nejaký postoj k tomu, či bude dotovať ceny energií, alebo ako to, ako to bude riešiť, alebo vôbec ako energetická politika voči biznis sektoru. Tretia vec, čo poviem, je ten predaj, vy ste hovorili o potravinových púšťach, áno, tento, tento fenomén tu je na Slovensku, tiež sme za to, aby sa nejakým spôsobom vytvorili podmienky pre malé firmy, malé, malé predajne v regiónoch a tiež sme za zatraktívnenie predaja z dvora. A posledná vec, ktorú spomeniem, budeme o tom rokovať, je opatrenie, s ktorým prichádza vláda ako s nosným, a to je odpustenie odvodov pre výrobcov potravín a pestovateľov produktov. Nevnímame to ako práve to opatrenie, ktoré by nejakým spôsobom mohlo pomôcť pri cenách potravín. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Blcháč. [09:55] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no ja nemôžem oceniť príspevok pána podpredsedu výboru Viskupiča, pretože sa možno trošku mýli, resp. je to pochopiteľné, že predstaviteľ liberálnej, liberálneho videnia má takéto videnie. Žiaľ, musím sa vrátiť do tej minulosti, rok, dva, tri dozadu, keď aj SaS-ka bola, samozrejme, súčasťou vlády a keď neprijímala žiadne opatrenia, keď tu zúrila čoraz väčšia, dokonca blížiaca sa k dvadsiatim percentám inflácia a ľudia museli znášať, a aj opatrenia, ktoré navrhovala vtedajšia opozícia, zostávali nepovšimnuté a odmiet... boli odmietané. Možno si pamätáte, boli robené aj také porovnateľné kontrolné nákupy na, v slovenských potravinárskych reťazcoch a v zahraničných potravinárskych reťazcoch. Čuduj sa svete, tie zahraničné nákupy boli lacnejšie tých istých tovarov ako tie slovenské. Takže ja by som chcel povzbudiť práve koaličných poslancov, aby sa nebáli podporiť tento, nazvime, možno aj experiment, ktorý by sa po čase mal vyhodnotiť a povedať, či mal, alebo nemal vplyv na ceny potravín, pretože viete, že znižovanie cien potravín je jedna z hlavných agiend tejto koalície. A keď sa ešte môžem vyjadriť k tým potravinovým púšťam, potravinové púšte sú tu opäť už niekoľko rokov a, samozrejme, treba s tým niečo robiť, ale mrzí ma, že sa nerobilo s tým doteraz. Ďakujem. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Muňko. [09:57] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Začiatok faktickej odznel bez zapnutého mikrofónu.) ... súhlasiť to, čo ste povedali, z jedného naprostého dôvodu. Konkurencia môže prísť a príde možno aj ďalší reťazec, ale tie ceny budú také isté, ako sú v týchto reťazcoch. Musíme sa zamestnať... povedal tu pán kolega, myslím, z KDH, jednu vec. Samozrejme, vplyv má jednak energia, ale druhá vec, poľnohospodári naši nedostali ešte vyplatené, majú len 40 % priamych platieb vyplatených. Čiže majú takisto problémy. Pokiaľ sa týka ale reťazcov, proste jednoducho, samozrejmá vec, ešte čo je najhoršie, keď sme robili prieskum, je východné Slovensko a stredné, kde je najchudobnejšia vrstva, pretože Jednota má ďaleko najväčšie problémy. Pokiaľ sa týka, samozrejme, Slovenskej obchodnej inšpekcie, netreba naberať žiadnych ďalších ľudí, Slovenská obchodná inšpekcia má dosť pracovníkov na to, aby mohla kontrolovať. A čo je ďalej, čo je ďalej, že dneska už mali by ceny klesnúť. Keď porovnávali sme znova spotrebný kôš, tak Maďari majú lacnejší zhruba o 4 %, Česi dokonca niektoré veci o sedem, Poliaci takisto. Dokonca niektoré veci, ktoré boli porovnávané s Rakúšanmi, boli prakticky na stejnej úrovni. Takže to neznamená, že je tu len menší trh proste, my sa musíme vrátiť hlavne, aby sme boli sebestační v niektorých veciach, hlavne pokiaľ sa týka zeleniny, ale aj v iných veciach, pretože ak si všímate, máme, naši poľnohospodári majú dneska obrovský problém aj s mliekom proste, pretože jednoducho tá cena, tá výrobná cena je pomerne iná. Napriek tomu nemôže mať reťazec tú istú prirážku, aké sú náklady, aké sú náklady na výroby ale mlieka. [09:59] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na faktické poslanec Viskupič. [09:59] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. No, samozrejme, tento problém existuje, to, to som povedal aj ja, no zároveň ale fakt už, keď porovnávame s susednými krajinami, no, ono to asi nebude o tom, že tie susedné krajiny teda majú silnejšiu miestnu obchodnú inšpekciu, ktorá silnejšie tlačí na to, aby tie ceny boli nižšie. To asi, asi nie, hej. Tak, tak keď sa teda pozeráme na všetky okolité krajiny, tak sa nepozerajme, oni tie nižšie ceny nedosiahli, že ich, tie ceny, lepšie kontrolujú, ale práve možno tými lepšími podmienkami na výrobu, áno, to, čo hovoril pán kolega Muňko, prečo v tom Rakúsku sú schopní vyrobiť si všetku mrkvu, všetok petržlen, kopu ovocia, kopu zeleniny, pričom tie podmienky majú možno horšie ako Slovensko, hej. Tak ale to asi nebude o SOI-ke, o tom, že lepšie kontrolovať. To je práve o tom, že možnože tu máme fakt toľko rôznych byrokratických prekážok, že jednoducho namiesto ovocných sadov sa pestuje len pšenica alebo repka a jednoducho do toho naši poľnohospodári nejdú. Čiže prosím, pozrime sa do tých krajín. Áno, sú na tom lepšie a proste tie ceny tam objektívne vedia byť aj nižšie, tak ale pozrime sa, ako ich dosiahli. Lebo ja len zopakujem to, čo som hovoril v mojom príspevku, tie nižšie ceny nijak nedosiahneme tým, že budete lepšie kontrolovať a že to do tej poslednej dedinskej predajničky pošlete ešte každé dva týždne ďalšieho kontrolóra, ktorý bude cvičiť tú predavačku a toho majiteľa, že či náhodou tie ceny nemá nejaké neprimerane vysoké. To môže spôsobiť akurát to, že bude zavretá ďalšia prevádzka. Ďakujem. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Prepáčte, som to uzavrel, pán Alojz. (Reakcia z pléna.) Pýtal som sa a pozeral som na monitor a keď si pozriete videozáznam, tak som to už uzavrel. Trváte, trváte na prihlásení do rozpravy? Nie je to problém. Chcete? (Reakcia z pléna.) Tak nech sa páči. Poprosím, aby ste včas reagovali, páni poslanci. Nech sa... (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Viete, že mám krátku zápalnú šnúru, tak... (Povedané s pobavením, reakcie z pléna.) Kľud, dobre. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. [10:02] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja som si to zbežne pozrel, ono to pojednáva o tom, že sa má presunúť nejaká kompetencia, ale keďže sa tu spustila táto debata, ktorá... sa ja bytostne venujem, ma zajíma, že ceny a schopnosť ovplyvňovať ceny, a teda v kontexte toho, že vy ako socialisti pre tých ľudí aj im doprajete a tie potraviny, tak chcel by som odprezentovať vlastne úspechy socialistickej vlády SMER-u, HLAS-u a SNS a je naozaj čo. Viete, lebo prečo sa nepochváliť, keď je s čím, hej? Že vlastne naozaj, keď proste do toho idú a idú do toho natvrdo a výsledky sú, tak ich treba odprezentovať. Nejak tá vaša prílišná skromnosť akože mi je sympatická, ale podľa mňa je čas sa pochváliť. Neviem, ktorí si spomínate na také to video na úrade vlády, kde boli vajcia na stole... (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Aj smiech sa zarátava do rozpravy. Pokračujte, pán poslanec. Hlina, Alojz, poslanec NR SR ... aj syr, aj maslo. (Povedané so smiechom) Ako ono bola fakt pekná tá tlačovka, alebo čo to bolo vlastne, to video bolo pekné, lebo vlastne vo mne taká, premkla taká istota, že ako ja môžem byť spokojný ako občan, keď mám proste takú vládu a takého premiéra, ktorý toto dokáže. Viete, že naozaj, že na tom úrade vlády si to tam povykladajú na ten stôl a prijmú opatrenia jak na nejakom veliteľskom štábe a tí generáli proste to idú riešiť. A treba povedať, že vyriešili. Hej, naozaj, od toho, to bolo niekedy v januári a my sme pre to, aby pamäť vekov zostala, tak ja som poprosil jednu kolegyňu, že nech sa ide teda v ten deň, keď to odprezentovali, nech sa ide pozrieť, koľko stojí syr a vajcia, tak mi zaznamenala tú cenu a včera som šiel do nejakej inej diskusie s pánom ministrom pôdohospodárstva, tak som ju poprosil, nech ide teda s tým odstupom cirka niečo vyše mesiaca sa pozrieť, že ako je aktuálne tá cena, hej, po tom, čo bolo zadeklarované, že idú do ťaženia voči tým zlým hypermarketom a tým vysokým cenám, lebo idú pomáhať ľuďom, a tu mám tie výsledky. To tu chcem odprezentovať, že úspech nastal (rečník ukázal smerom do pléna hárok papiera, na ktorom bolo porovnanie cien) a celková úspora po, vlastne na tých dvoch položkách, že vajcia a syr, je päť centov. Naozaj, klesla prudko cena a hlavne pri položke vajcia, kde jeden z reťazcov ich znížil z 2,49 na 2,45, všetky ostatné ceny zostali rovnaké. Tak toto je naozaj. To je dôkaz, to je fyzický dôkaz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Myslím, že zakázané sú vizuálne. Dobre? Hlina, Alojz, poslanec NR SR Prosím? Danko, Andrej, podpredseda NR SR Vizuálne pomôcky sú zakázané. Tak ju zložte dole a pokračujte v rozprave. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Jáj. To je, to je A4-ka nie? Ja som myslel, že to môžem mať. Pardon. Tak určite som nechcel nič porušiť, ale, ale ako keď mám nejaký materiál, z ktorého citujem... Ospravedlňujem sa, ak som niečo porušil, nechcel som, len som chcel zadeklarovať, že naozaj to funguje, hej, že z tých dvoch položiek, špeciálne ten syr a tie vajcia, tak dali si dohovoriť, opatrenia zabrali, generáli vyslaní na, na boj zapracovali, aj pán minister tam bol, myslím, šéfka SOI-ky tam bola, neviem, kto ešte tam bol, pán Takáč tam bol. Komu česť, tomu sláva. Naozaj, že netreba byť prílišne skromný, treba sa pochváliť, keď sa podarí niečo, takže päť centov občan sa dožil vlastne po týchto všetkých proklamáciách úspory na úrovni päť centov. Upozorňujem, že to je pri desiatich vajciach. Hej, čiže na jednom vajci neviem, koľko to robí, to už sa ťažko počíta, ale je to dosť málo, ale, ale aj málo je v dnešnej dobe veľa a treba aj s málom sa pochváliť. Takže viete, niektoré veci nefungujú a prečo nefungujú, budem hovoriť v inej, v inej rozprave, špeciálne pri rozprave, k ktorej tu príde pán Tomáš. Ale toto, keď sa tu tá debata otvorila pri tomto zákone, tak som považoval za potrebné povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [10:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické poznámky. Prvý, pán poslanec Hazucha. [10:07] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega, za vtipné vystúpenie. Ono je fakt, že päť centov sa nemusí zdať veľa a dá sa o tom aj vtipne pohovoriť. Ináč by nám kútiky úst ovisli, keby tam bol nárast ceny o, čo ja viem, o euro desať. Hej, teraz sa to dobre hovorí, že pokles bol malý, ale za poslednú dobu sme zvyknutí na výrazný nárast a ten sa zastavil, takže aj mínus päť centov je fajn, lebo nebol nárast a bol kozmetický pokles. Ďakujem pekne. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [10:07] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Alojz, za tvoje vystúpenie a za tvoju názornú ukážku, ako efektívne funguje táto vláda pri znižovaní tých základných potravín, tak sa jej to podarilo znížiť o päť percent. No ale áno, no nie sú vajcia ako vajcia. Hej. Niektoré sú možno drahšie, niektoré sú teraz lacnejšie o päť centov, ale ono keď sa na toto človek pozrie normálne, že úprimne a realisticky, tak to je výsledok trhu, pretože je to aj výsledok toho, že inflácia klesá. Tie zásahy, ktoré sme tu mali, aj toto, to je nejaká, ja neviem, teraz si presne nepamätám, nejaká pomoc vo forme finančnej dotácie alebo injekcie, tuším 30 miliónov alebo koľko to je, tak neviem, aký to bude mať efekt teda na producentov našich potravín, predpokladám, že je to kvapka v mori. Myslím si, že naozaj ten trh vie veci vyriešiť možno niekedy rýchlejšie a efektívnejšie, ako napríklad aj tým, že v rámci eurozóny teraz klesá tá inflácia, ktorá teda má efekt aj na ceny potravín a, samozrejme, treba ale povedať, že nám sa teda tu tá inflácia tak nedarí úplne krotiť napriek tomu, že tu už máme novú vládu, ktorá sľubuje svetlé zajtrajšky, a napriek tomu, že máme euro, sme krajina, kde tá inflácia v eurozóne klesá najpomalšie a napriek teda aj tým vajciam na stole. Takže ďakujem veľmi pekne, Alojz, za tvoju, za tvoj príhovor. Ďakujem. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme. Pán poslanec Blcháč. [10:09] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán presedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, nuž keďže ste navodili takú príjemnú úsmevnú atmosféru, pán kolega Hlina, naozaj musím oceniť vašu vedeckú, rozsiahlu vedeckú prácu, ktorá pozostáva z porovnaní cien, medzimesačných cien dvoch výrobkov, a to vajec a syrov, alebo syra nejakého konkrétneho, nevieme, o aký syr išlo, a na základe toho ste pripravili záver, že, že to funguje a že oceňujete túto vládu. Nuž, chcem upozorniť aj kolegov, ktorí sa tejto téme venujú aj v rozprave a proste vo faktických poznámkach, že nie znižovanie cien má vplyv na infláciu, ale teda, ale že inflácia vlastne je dôsledkom, alebo znižovanie inflácie je dôsledkom znižovania cien. Ja sa len pýtam, ešte raz sa vrátim k tomu obdobiu, ktoré sme prežili, keď bola tá inflácia viac ako 15 %, to boli roky 2022 a ´23, keď bola aj vaša liberálna strana pri moci, že ako to vlastne bolo, keď v iných krajinách Európskej únie, kde majú tiež euro, bola inflácia, priemer inflácie bol polovičný, to znamená, že v niektorých krajinách bola napríklad dve alebo tri percentá, možno Francúzsko, ja neviem, Nemecko a ďalšie krajiny. Ako je to možné? Tam je taký istý trh ako u nás, neboli regulácie štátne za tej vašej vlády, ako teda sa to teraz pokúšame a pokúša robiť vláda, aby sa s tou infláciou ešte viacej vysporiadala. Takže počkajme si asi na to, keď tieto opatrenia prídu do platnosti a keď sa budú môcť vyhodnotiť po nejakom čase. Ďakujem pekne. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Pročko. [10:11] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán kolega, budem reagovať na dve veci. Naozaj, spomínali ste, že ste boli v televíznom vystúpení s Takáčom, no, ja som si to pozrel a to je presne, to, čo tam rozprával a čo, čo tam a tie klamstvá, čo hovoril, to je presne ten ich prístup k obyčajným ľuďom. Oni majú plné pusinky rozprávania a rečí o tom, ako idú pomáhať, ako idú zlacňovať veci a napríklad Takáč tam rozprával, že on je za to, aby sa podporili títo farmári, ale tá reálna podpora od nich nie je žiadna. Ako ja som vás ľutoval v tej rozprave s tým Takáčom demagógom, to je neskutočný človek, on, on bol na Slovenskom pozemkovom fonde v Prievidzi a tam čo sa dialo, to bola čistá katastrofa. A druhá vec je, druhá vec je, v tejto rozprave sa tiež udiala taká zaujímavá vec, keď vás Danko upozornil na to, že máte ten, tú pomôcku. Podľa mňa to je bežné, keď ukážete takéto niečo. Nie je to nič proti, proti tomu, čo tu Danko vymyslel s tými horalkami, ale chcem presne povedať, že aký je to alibizmus a akí sú, akí sú dvojtvárni, akí sú falošní. Počas rokovania, keď sme hlasovali, tak Mažgút tu jedol tyčinku a strčil si ju tam. Nikto ho neupozornil, nikto mu nehovoril o tom, že, Mažgút, nejedz tu tyčinky, Mažgút môže. To je ten kábložrút, čo trhal tie káble, keď bol pri tej bitke. Takže ja by som bol rád, keby oni boli naozaj čestní a rovní a tú inú politickú kultúru sem priniesli, tak keď vás upozornia, pán Hlina, na to, že nemôžete si obyčajný papier, ktorý naozaj nič tým neporušujete, len dokazujete svoju rozpravu, tak nech, keď toto, tak nech aj tú tyčinku, čo tam hltal Mažgút, nech ho Danko a ďalší upozornia. Myslím, že pán Danko to kvôli tomu vymyslel, aby sa tu nežrali tyčinky. [10:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho ----------------------------------------- [10:14] Andrej Danko Pán Pročko, ja v sále upozorňujem každého, keď tu je, keď tu telefonuje, a pán poslanec použil vizuál, ktorý je zakázaný, a tak ako by som upozornil aj vás, keď ste posledne klamali, pretože ste doniesli už vyhotovené vizuály do sály. Takže prosím vás, tak ako aj teraz. No, urobte si vizuál Slávici na ulici napríklad a môžeme pokračovať v rozprave. Zabúdate, že nie ste v televíznom vystúpení. Pokračujeme faktickou pozná... na faktické poznámky reaguje pán poslanec Hlina. [10:14] Alojz Hlina Ďakujem pekne. Ináč ja by som si v tom naozaj chcel urobiť jasno, lebo ja, prísne vzaté, keď budem ukazovať nejaký graf z ministerstva financií, tak to je tiež vizuálna pomôcka? Lebo to je na formáte A4, hej, čiže to by som rád chcel mať v tom jasno, hej, že čo sa môže, čo nie. Lebo rozumiem tomu, že nejaký plagát, ale že A4-ka, to je štandardný rozmer materiálov, s ktorými pracujeme, ale dobre, nechám si vysvetliť. A zareagujem len možno na pána Hazuchu, keď sme, keď sa v záverečnej reči k Trestnému zákonníku pán Susko tu začal výrokom Kanta, hej, Immanuela Kanta, ktorý povedal niečo v tom zmysle, že keď sa pominie spravodlivosť, tak sa neoplatí ľuďom už tam žiť. On ten Immanuel Kant povedal ešte jeden výrok, ktorý sa mi celkom páči, že keď si niekto zlomí nohu, tak ho kľudne môžte potešiť, však je dobre, však si mohol zlomiť väzy, hej. A toto mi pripomína reakciu pána Hazuchu, že vlastne my máme byť happy, že síce to kleslo symbolicky, ale však my môžme byť radi, však to mohlo stúpnuť dramaticky. Rozumiete, hej, to je úplne fantastické. že vlastne takto treba ľuďom, my sa to musíme od nich učiť, fakt, naozaj tej demagógii sa treba učiť. (Povedané s pobavením.) Ja neviem, kde sú tie kurzy, ja sa tam prihlásim, že vlastne môžme byť radi, že to nestúplo, čo na tom, že inflácia v celej Európe klesá, hej, ale tu teda vďaka vláde SMER-u inflácia, vlastne ceny nestúpajú, lebo vláda sa snaží. Síce to kleslo kozmeticky, ale nestúplo to dramaticky. Naozaj, úžasná schopnosť, hej, sa vysporiadať s nejakým problémom a odkomunikovať ho verejnosti, o tom, že tie schopnosti vlády sú enormné. Naozaj, treba sa od vás učiť. Ďakujem. [10:14] Andrej Danko Ďakujem. O slovo požiadal spravodajca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [10:25] Ladislav Kamenický Vážené dámy, vážení páni, vidím, že sa to trošku zvrháva, rád by som to dostal do nejakých kontúr a zareagoval na niektoré veci, ktoré tu dnes odzneli. Vidím, že tá debata sa točí okolo cien, o tom, či teda trh funguje lepšie, čo sa týka cien potravín, alebo je to regulácia, alebo je to teda nejaké, sú to nejaké opatrenia, ktoré napomáhajú tomu, aby sa znižovali ceny potravín. Ja chcem len trošku sa vrátiť aj k tomu, čo sme tu zažili. Mali sme infláciu na Slovensku jednu z najvyšších v rámci Európskej únie za posledných 3,5 roka a keď si pozriete čísla, rok 2023, tak sme niekde okolo 12,7-percentnú infláciu mali a potraviny nám niektoré mesiace reálne stúpali o 20 až 25 %. V roku ´´22 10,5-percentná inflácia. Potraviny nám stúpali o 20 %. A keď si zoberiete celkový spotrebný kôš Slovákov, tak polovicu vydávajú za potraviny a za energie a za bývanie. Čiže skoro štvrtina ide na potraviny. To sú proste fakty. Na druhej strane teda, keď sa hovorí o tom, že tu funguje trh, tak ako je možné, že na Slovensku stúpli ceny potravín za posledné roky najviac v celej Európskej únii? Tak si to pozrite! Keď tu teda máme taký funkčný trh a nejaká Biedronka príde a vyrieši to. Jediný, kto tu trošku triafal, tu bol pán Hajko, ktorý hovoril o tom, že tu je pár reťazcov, ktoré ovláda celý trh na Slovensku. Možno ich neni sedem, ja hovorím o štyroch a z toho dvaja majú rovnakého majiteľa. To je ten funkčný trh, o tomto hovoríte? Ja hovorím, že na Slovensku trh s potravinami určujú základní hráči, tí najväčší, to znamená, tí určujú, aká je cenová úroveň na Slovensku. Teraz k tomu, čo tu odznelo, pán poslanec Viskupič, chcem povedať jednu vec. Vy hovoríte o tom, že však SOI-ka neni, je zbytočná, že tu bude niekto kontrolovať tie posledné najmenšie, najmenšie potraviny, hovoríte, že tie potraviny v podstate neexistujú, ale že budú najviac kontrolované. Nie je to pravda. My budeme kontrolovať hlavne veľké reťazce, ktoré určujú tie ceny na trhu. A to, že SOI-ka, keď ich začne kontrolovať, prepáčte, šéfka SOI-ky asi, tá je roky na tej SOI-ke a vie veľmi dobre, ako sa tie ceny vyvíjajú. Vie veľmi dobre. A keď vám ona povie, nie vy, keď to poviete, keď povie ona, že keď začnú kontrolovať, tak všetky reťazce sa začnú ináč správať a že začínajú klesať ceny. To je proste realita z praxe, to nie je niečo, čo si tá pani vymyslela. K tomu, čo hovoril pán Hlina, berem, že musí aj sranda byť, ale realita je taká, že kontrolujete ceny, ale my na základe tohto pozmeňováku, o ktorom hovoríme (rečník ukázal smerom do pléna hárok papiera so svojimi podkladmi), práve dávame právomoci SOI-ke, aby mohla lepšie kontrolovať tie maloobchodné reťazce, čiže ja teda neviem vám povedať, či zajtra budú tie vajcia ešte o 5 centov lacnejšie, ja by som si, ja by som si teda želal, aby boli menej, aby tá cena stúpala menej. Lebo ak si zoberiete, že ak nám tu potraviny stúpali o 25 %, nehovorím o iných druhoch potravín, tak my potrebujeme, aby to nebolo, ten nárast nebol taký enormný a aby sa to stabilizovalo. Ja budem rád, ak tie ceny potravín pôjdu dole. Hovorilo sa tu o extrémoch, hovorilo sa o regulácii štátnej. Áno, štát má právo cenovú reguláciu robiť, ale na základe cenových analýz, ktoré vykonávalo ministerstvo financií, a to sme hovorili a stále tu niekto otáča na extrémy, sme povedali, že zatiaľ cenová regulácia nie je potrebná vzhľadom na tie vývoje, ale že sa tam objavili niektoré položky, ako sú napr. tie syry, ktoré stúpajú niekde o 76 %, a tam chceme my v podstate sa fokusovať. A, pán poslanec Viskupič, neviem teda, či ma počúva, hovorí so svojím novým šéfom asi. (Reakcia z pléna.) Ako chápem, hej. Dobre, čiže, pán poslanec Viskupič, vy hovoríte o tom, že to netreba. Ja chcem pripomenúť kilečko pána, pána Sulíka, práve vy ste boli tí, ktorí ste zamedzili tomu, aby, teda v kilečku ste odstránili povinnosť reťazcov, aby evidovali a robili si cenové evidencie za posledné tri roky a na základe toho ich tá SOI-ka, o ktorej hovoríte, môže kontrolovať tie cenové vývoje. Ak nebudeme kontrolovať cenové vývoje, tak tu budete mať najvyššie marže u obchodných reťazcov v rámci celej Európskej únie. To je proste pravda. A vy ste to odtiaľ vyhodili. My sme to vrátili, aby tie reťazce tú evidenciu tých cenových vývojov museli robiť. Ako chcete zistiť, o koľko, kto a jako zarába na tých, na tých potravinách? Myslím, že všetci chceme, aby tie ceny išli dole, nielen vy, ale aj my. Prečo by sme sa my mali tešiť z toho, že budú stúpať ceny potravín? To je nezmysel. Ja stále hovorím, že konkurenčné prostredie na Slovensku, čo sa týka cien potravín, je silne monopolizované, proste sú tu monopolné reťazce, ktoré ovládajú celý trh, a to je veľká chyba. Pán Viskupič, vy ste hovorili o tom, že chceme zvyšovať byrokraciu, ja vám poviem, a hovoríte dokonca, že na základe toho pozmeňováku, ja tvrdím, že je to presne naopak. Na základe platného zákona by sme museli robiť nejaký, boli to otázky aj na výbore pre financie a rozpočet, koľko nás bude stáť ten informačný systém na tie, na sledovanie cien a podobne. No, podľa toho existujúceho stavu, tu máme, pán Kišš tu dnes nie je, ale on bol šéfom ÚHP a mi ÚHP vypočítalo, že to má stáť 15 mil. A preto som navrhol pozmeňovák, o ktorom sa tu bavíme, aby som mal voľnejšie ruky, aby sme tie cenové, cenové vývoje mohli sledovať a aby to nestálo také veľké peniaze, to je o tom, čo hovoríte, aby sme ušetrili ľudí. Ja nepotrebujem systém za 15 mil., ktoré mi tu niekto vypočítal. Ja potrebujem efektívny systém, kde budem vedieť sledovať 50, 60 položiek z tých potravín, ktoré si tí ľudia reálne dnes nakupujú. A na to nepotrebujem minúť 15 mil. z daňových, z peňazí daňových poplatníkov. Lebo tam bolo, doteraz bola povinnosť urobiť informačný systém, aby sme sledovali všetko, všetky cenové vývoje všetkých tovarov. No nepotrebujeme všetky tovary, my potrebujeme len niektoré. Ja som už dal príkaz aj na ministerstve financií, aby sme našli efektívny spôsob, kde vieme minúť oveľa menšie peniaze. Ja hovorím, bavme sa o desiatkach, možno maximálne stovkách tisíc eur, ale nie o 15 mil., to si Slovenská republika v dnešnej situácii vzhľadom na vývoj a stav verejných financií v podstate nemôže dovoliť. A boli to, boli to otázky, ktoré padli na výbore. Čiže, ešte ďalšia vec, že niekto tu hovoril, že sľubujeme svetlé zajtrajšky, no nesľubujeme svetlé zajtrajšky, my sa musíme vysporiadať so všetkým, čo sa tu napáchalo za posledných tri a pol roka v oblasti verejných financií. Ja poviem jedno, neteším sa z toho stavu, ktorý je tu, a budú mi to kde-kto vyčítať, neviem čo, aj na úrovni možno ministrov financií, že treba viac konsolidovať a neviem čo. Budeme a budeme musieť, bohužiaľ, ale to je preto, lebo ten stav sme zdedili taký, aký sme zdedili. A ja som prvý, ktorý si želám, aby na Slovensku ceny potravín klesali. Ďakujem pekne. [10:25] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [10:25] Daniel Karas Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcel som ešte predtým zareagovať, ale tak teraz v krátkosti. Pán Hlina, zareagujem trocha na vás, tak chcem reagovať, ako bolo to pekné stand up vystúpenie, ale patria skôr do večerných hodín ako sem do tohto pléna. Keď si uvedomíte, že čo za tri a pol roka tu spravila predchádzajúca vláda, a vy sa tu bavíte o 5 centoch za mesiac, že to bol dáky skok alebo megaskok, ako vy vravíte, že nám gratulujete, ako sme to spravili, no tak keď by to bolo v nasledujúcich dvanásť mesiacov, že tie vaše vajcia, ako ste spomenuli, každý mesiac pôjde o 5 centov tých, cena vajec dole, tak sme zhruba na 60 centoch, tak bodaj by ste mali pravdu. Ja fandím tejto vláde a verím, že tie vajcia pôjdu každý mesiac o 5 centov dole, čiže možno na konci roka tie vajcia aj ďalšie potraviny budú tak, ako sme si to priali. Len sa to, žiaľbohu, nedá za mesiac. Vy chcete robiť, aby sme my spravili a napravili všetky vaše chyby? Alebo nieže vaše, ale predchádzajúce vlády, to, čo ste tu napáchali za tri a pol roka. A ku kolegovi Viskupovičovi, Viskupičovi, pardon, prepáč, keď mám reagovať, myslím si, že práve tento pozmeňovák ide na to, aby sme zabránili monopolu a monopolom, ktoré momentálne na Slovensku ovládajú potravinársky priemysel a celkovo cenu potravín. A súhlasím absolútne s mojím predrečníkom pánom ministrom, čo všetko, čo všetko tu predo mnou povedal. Zároveň musím uviesť, keď sa bavíme o SOI-ke, tak musím uviesť jeden príklad, neni síce z Európy, ale je z Turecka. Takisto mali problém s vysokými potravinami, chodil som tam veľmi často, dokonca som tam aj pracoval a vláda zaviedla takisto, takýto istý, podobný spôsob na kontrolu a regulácie cien potravín, dokonca ich kontrolovala taká istá inštitúcia, ako je dneska SOI-ka, a takisto sa im to podarilo. Nie, nie, nie, to bolo minulý rok, pardon, pozor, pozor. Keď si to vedeli Turci dovoliť, vie si to aj Slovensko dovoliť. A dokonca tam uregulovali tak ceny, že dneska sú na takej nízkej ceny v potravinách, dokonca o, niektoré až o 100 % išli dole. To len k tomu. A zároveň by som chcel, pán predsedajúci, požiadať, aby sa o tejto tlači hlasovalo o jedenástej dneska. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [10:25] Andrej Danko Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Pročko, poprosím, kľud! Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu... už zas píšete, či nie(?) ... o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004... (reakcia z pléna), dobre, dobre, ... o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 130, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 129. Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. Poprosím, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 130.) [10:28] Ladislav Kamenický – Vystúpenie . [10:29] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, navrhovanými úpravami sa v zákone o dani z pridanej hodnoty primárne preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v štáte členskom, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú povinnosť. Nastavujú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o ich spoľahlivosti. Upravujú sa aj iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi. Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenia zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností, znižuje výška úroku za odklad platenia dane a platenie dane v splátkach. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu a prijatie tohto zákona. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Pavlovi Ľuptákovi. Nech sa páči. [10:30] Pavel Ľupták – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali za prvé Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ďalej Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [10:30] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku poslanec Viskupič za, ako člen klubu SaS. Nech sa páči. [10:32] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, ktorým teda je transpozícia smernice 2020/285 a takisto aj nariadenia č. 904 /2010 sa dá len a len súhlasiť. Samozrejme, teda zaviesť harmonizované pravidlá s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby, v tomto prípade malého podniku, ktoré vyplýva teda z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, je určite krok správnym smerom a to, že teda malý podnik bude mať možnosť od roku ´25 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, samozrejme, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný unijný limit 100-tisíc euro bez DPH a súčasne hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Toto je okej. A ono by to celé bolo úplne v poriadku a nebudem, nebudem ďalej vlastne čítať ten návrh zákona, ak by tam ale teda boli iné sumy, čo sa týka tej národnej, národnej dépeháčky. Momentálne zákon to teda zas ide stanoviť tak, že tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla alebo presiahla obrat 50-tisíc eur, iba že by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. Čiže cieľ je, je správny, všetko by bolo okej, len, len tie sumy. Dnes je totiž hranica povinného platiteľa dane 49 790. Táto hranica sa roky nemenila. Pán minister, a prišli ste v podstate s výsmechom pre malých podnikateľov, ktorým teda chcete pomôcť, a teda túto hranicu vlastne povinného platcu DPH idete zvýšiť o celých 210 eur, hej, z tých 49 790 na 50-tisíc. Akože proste toto, toto je pomoc malým podnikateľom? Ja si myslím, že ak skutočne chceme tým skutočne malým podnikateľom na Slovensku pomôcť, tak túto sumu treba zmysluplne zvýšiť. A zmysluplne by znamenalo použiť sumu, ktorú umožňuje použiť Európska únia. Veď však v podstate harmonizujeme, hej. Zasa, veď tento zákon je o teda harmonizácii, tak aj tu by sa to dalo. A keď teda hovorím, že keď to chceme spraviť, tak to spravme. Európska únia dnes umožňuje hranicu pre povinného platcu DPH na úrovni 75-tisíc eur a od 1. 1. 2025, opravte ma, ak sa mýlim, tak bude to 85-tisíc eur. Pán minister, použite túto sumu, toto by bola skutočná pomoc tým malým podnikateľom, tým, tým ešte menším, než o ktorých pojednáva samotná, samotná novelizácia dépeháčky. Ja si myslím, že iste sa, pán minister, zhodneme a pred chvíľkou ste to aj povedali v jednom z vašich vystúpení, že na Slovensku bola v posledných rokoch inflácia, a myslím, že sa zhodneme aj, že teda nebola malá. Tie čísla sme tu spomínali. Len za minulý rok to bolo tesne pod trinásť, rok predtým okolo desať a vláda dokonca dokázala v priebehu roka ´23 vďaka inflácii dokonca trikrát zvýšiť hodnotu stravného. Úplne správne, veď teda bola inflácia, v potravinách ešte vyššia, tak sa vlastne tie sumy, ktoré sú v tých zákonoch stanovené ako pevné sumy, sa v niektorých prípadoch dokázali trikrát do roka zvýšiť. Správne. No, ale prečo sa teda tuto tvárime, že, že pri hranici povinného platcu dane z pridanej hodnoty inflácia neexistuje? A neexistuje dlhé, dlhé roky. Akože malí podnikatelia nie sú ľudia? Veď oni ani nežiadajú o pomoc, oni chcú len to, aby sa rešpektovala inflácia aj na tejto strane barikády, povedzme to takto. Nielen na strane, kde teda vláda od podnikateľov a občanov berie, hej? Spomeňme si tuná na nedávno prijaté alebo zvýšenie takmer tisícky rôznych poplatkov správnych v lex konsolidácia, pardon, lex zdieranie tvorcov hodnôt, hej? Tam, tam zasa raz vláda vedela aj si spočítať tú infláciu nielen za minulý rok, ale aj za dlhšie obdobie a proste pekne ich o 50 %, niektoré aj viacej pozvyšovala. Veď tak prečo, prečo nie, nie na tejto strane? Ja si myslím, že, pán minister, chápem, rozumiem, je to politické rozhodnutie alebo bolo by to politické rozhodnutie. Proste, pán minister, buďte odvážny, urobte to! Skutočne by toto podnikatelia ocenili, veľmi by to ocenili. Ak by sa táto hranica zvýšila na úroveň teda, ktorú umožňuje Európska únia, tak jednoducho minimálne to tých drobných podnikateľov ochráni pred neúmernou administratívnou záťažou, umožní im to, aby sa viacej venovali samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve. Ja si myslím, že keď tu bude vyššia hranica povinnej registrácie, má to význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov, a povedzme si to na rovinu, zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli hranicu povinnej registrácie. Toto umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. Preto, ešte raz, si myslím, že to zvýšenie hranice by určite podporilo podnikateľskú aktivitu, znížilo administratívu na strane podnikateľa a štátu a podporilo by hospodársky rast Slovenska. Presne tri veci, ktoré najviac podporujeme a pred voľbami ste to aj vy úplne presne takto hovorili. A ja verím, že si to pán minister aj myslí, veď toto sú úplne jasné veci. Potrebujeme menej administratívy. Povedal aj dneska, hospodársky rast, že potrebujeme, je naprosto jasná vec a to, že bude vyššia podnikateľská aktivita, takisto je len a len dobrá vec. Poďme trošku do histórie. Hranica pre povinnú obratovú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty sa naposledy zvyšovala 1. 7. 2009 počas prvej vlády Roberta Fica. Myslím, že 15 rokov je dlhá doba, vtedajších 49 790 euro už dnes nezodpovedá tým istým eurám a fakt, že ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto suma by sa normálne mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu, teda o to, ako sa zvýšila v ekonomike či už cenová, alebo mzdová úroveň. No a ja si myslím, že teraz to vlastne je 15 rokov, a teda znovu máme pána premiéra Fica, tak možnože, možnože keby sa táto suma zvýšila, tak by to bolo vlastne také nejaké, k tomu 15. výročiu by to celé dávalo zmysel, takto to jednoducho poviem. A skončím svoje vystúpenie tým, že aby som teda len nekritizoval, takisto chcem pochváliť pána ministra, samozrejme, tím, ktorý pripravoval návrh zákona, za zavádzanie inštitútu samozdanenia pri dovoze tovaru. To je skutočne vec, ktorá, áno, spôsobí napätie na strane príjmov v tomto roku, ale zároveň to zasa pomôže nižšej administratíve a už potom od ďalšieho roku už to bude fungovať normálne a je to zasa ďalší krok, aby, aby teda tým podnikateľom ten ich život sa aspoň trošku zlepšil. Takže za toto ďakujem. Toto je takisto dobrá vec v tomto zákone. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:32] Andrej Danko Ďakujem. Na vystúpenie poslanca tri faktické. Prvý, poslanec Hajko. [10:41] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za vystúpenie, kolega Viskupič. Ja nadviažem na to, čo ste vy hovorili a v podstate to len potvrdím. V tomto návrhu zákona ide síce hlavne o transpozíciu európskych únijných smerníc, ale rieši sa tu aj otázka výšky limitu ročného obratu, keď podnikateľ nadobúda povinnosť byť platiteľom DPH. Ako ste povedali, dnes je táto hranica 49 790 eur a nemenila sa už štrnásť rokov, štrnásť rokov. To znamená, za štrnásť rokov vieme, aká je vysoká inflácia, a táto hranica sa nemenila. Po novom navrhuje ministerstvo financií 50-tisíc eur. To je vyslovene kozmetická úprava, skôr by som povedal zaokrúhlenie. Odmieta ísť vyššie, napríklad podnikateľské združenia navrhujú 85-tisíc. To je z pripomienkového konania k tomuto zákonu. Na porovnanie, v Česku je dnes táto hranica v prepočte 80-tisíc eur. To vystavuje aj našich podnikateľov z hľadiska medzinárodného do konkurenčnej nevýhody a, ale oveľa dôležitejšie je, že im to svojim spôsobom zväzuje ruky tu doma. K vyššiemu limitu, ja len poviem, sa prihovára aj ministerstvo hospodárstva, lebo to sleduje podnikateľské prostredie na Slovensku, ale ministerstvo financií to odmieta, lebo ročne by takto štát prišiel o 42 mil. eur. Nuž, máme veľa zákonov, kde sa tými miliónmi len tak pracuje hore-dole, a v tomto prípade nevychádzame podnikateľom v ústrety za 40 mil. eur. Boli by to ozaj užitočne minuté peniaze, užitočnejšie ako, ako v iných prípadoch. My máme v programe zvýšenie limitu na 60-tisíc eur, ale je tu aj pozmeňovací návrh, teda návrh zákona, ktorý hovorí o inej sume, budeme o ňom asi rokovať, takže potom sa k tomu ešte vyjadríme. [10:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. Aha, pardon, poslanec Štefunko. [10:44] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja oceňujem aj vaše vystúpenie a vlastne obhajobu toho zákonu, ale vlastne chcel by som vám povedať, že vlastne buďte odvážny a naozaj urobte to, zvýšte tú povinnú, alebo teda limit povinnej registrácie kvôli tomu, že mám na to tri dôvody. Po prvé toto umožňuje firmám rásť. Po druhé im to umožňuje investovať do svojho materiálneho vybavenia. A po tretie je to, tieto malé a stredné firmy sú jediné, ktoré síce majú veľký problém s infláciou, ale vlastne regulácia, ktorá ju umožňuje zvládať, sa im nedostáva. Ten, ten náklad 40 mil. eur je vlastne naozaj zanedbateľný, keď si pomyslíme, že o tri zákony ďalej budeme vlastne dotovať iné typy podnikov. Takže ďakujem veľmi pekne, pán Viskupič, že ste to otvorili. [10:46] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Reagujte faktickými na pána Viskupiča. Pán poslanec Dostál. [10:48] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, budem teda na teba reagovať, ako som bol upozornený. Myslím, že si mal veľmi dobrý postreh s tým symbolických nárastom hranice pre povinnú, povinné prihlásenie sa za platcu DPH zo 49 790 na 50-tisíc. A tiež je to už okolo 15 rokov, pravdepodobne ešte viac, keďže, keďže tá hranica je tak stanovené od prechodu na euro a iba sa to prepočítalo z korún na euro. A chcel by som vyjadriť taký, také poľutovanie, že medzi malými podnikateľmi nie je viac podvodníkov, zlodejov a korupčníkov, lebo voči podvodníkom, zlodejom a korupčníkom sa táto vláda správa oveľa veľkorysejšie ako voči malým podnikateľom a tam ten argument infláciou platí. Teraz, keď sme schvaľovali novelu Trestného zákona, tak sa zvýšili hranice škody s odôvodnením, že však bola inflácia za tie roky. A teda z 266 eur, malá škoda, sa išlo na 700 eur, z 2 660, väčšia škoda, sa išlo nakoniec na 20-tisíc eur, z 26 600, čo je značná škoda, sa išlo až na 250-tisíc a škoda veľkého rozsahu zo 133-tisíc sa išlo na 650-tisíc. Takže naozaj škoda, že pre túto vládu sú zlodeji, podvodníci a korupčníci dôležitejší ako malí podnikatelia, lebo tak sa reálne správa. [10:48] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [10:48] Jozef Pročko Absolútne s tebou súhlasím, Marián. Táto vláda je vláda, ktorá nieže podnikateľom stredným a malým pomáha, ale ich topí. Dvadsať rokov podniká naša rodina, dvadsať rokov. Najhoršie obdobie sme mali za Fica a opäť prichádza najhoršie obdobie za Fica. Zvýšili nám odvody, zvýšili nám, naozaj zvyšujú všetko. Ale pomoc, ich pomoc je len taká tá, ten balast. A presne reagujem na teba, príde niekto, vykradne malého podnikateľa, vykradne mu jeho malý podnik, ukradne mu do 699 eur bude mať priestupok. To je niečo, čo je odporné, nechutné. Táto vláda svojich, "našich ľudí" obohacuje a malých podnikateľov zbedačuje. Ja musím povedať, že naozaj aj teraz v tejto rozprave sa udialo to, čo dejú sa, čo sa deje stále, a reagujem na teba, že oni vystúpia na záver, aby sme na nich nemohli reagovať. Spomínajú teba, mňa, spomínajú ďalších, ale vystúpia na záver, vystúpia vtedy, keď na nich nemôžeme dať faktické poznámky, kedy nemôžme aj my reagovať. To je zbabelosť, to je zbabelosť. Pán Kamenický tu rozprával o tom, že nereaguje naňho pán, pán Viskupič, no a pán, pán Kamenický robí to isté. Prechádza sa tu a keď mu rozprávame, tak sa baví s inými ľuďmi. Naozaj, vy vodu kážete a víno pijete. A namiesto toho, aby ste tým malým a stredným podnikateľom pomáhali, tak ich topíte. Vďaka Ficovi a vďaka vám, pán Kamenický, budú tisíce a tisíce rodín chudobnejšie a chudobnejšie. A nechytajte sa za hlavu, bohatší bude len Bödör a vy. [10:48] Andrej Danko S reakciou poslanec Viskupič. [10:48] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, ďakujem za faktické pripomienky. No, veľmi jednoducho, našli sme už len tuná v tejto chvíli viacero prípadov, kedy vláda eviduje tú infláciu, či už pri tých správnych poplatkoch, kde ju aj teda nejak vypočítala a vyšlo z toho povedzme priemerné 50-percentné navýšenie, alebo kde tá kalkulačka nefungovala úplne správne, napríklad pri tých hraniciach škôd, kde bolo aj 1400-percentné navýšenie v jednej z tých hraníc, ale dobre. Ja si myslím, že sme v prvom čítaní, toto je veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh. Úplne, navrhujem, pozerám na pána predsedu Danka, ktorý túto tému kedysi riešil. Je to jedna suma, maličký pozmeňujúci návrh. Ak ho podáme my, bude problém, ak ho podá koaličný poslanec, som presvedčený, že všetci zaňho zahlasujeme a pomôžeme ho prijať. Takže myslím si, že tu sme v správnom čase a na správnom mieste, kde vieme, zákon, ktorý, hovorím, má v sebe veľa dobrého, vieme ho ešte takto vylepšiť a skutočne pomôcť každému jednému malému podnikateľovi v tejto krajine. Tak ako aj Jozef Pročko rozprával, majú to ťažké a fakt ten štát na nich pri tej inflácii nezabudol. Kdekoľvek, kde bolo treba zvýšiť odvody, zvýšiť poplatky, zvýšiť čokoľvek, všade ten štát dokázal tú, tú infláciu zapracovať. Prosím, vážená koalícia, zapracujme tú infláciu aj, aj pri tejto hodnote. Ďakujem pekne. [10:48] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A ešte o slovo požiadal... v rámci rozpravy, pán minister? V rámci rozpravy požiadal o slovo pán Kamenický, nech sa páči. [10:50] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne. Prihlasujem sa v rámci rozpravy, chcel som trošku urýchliť tie debaty, nemám s tým absolútne žiadny problém a debatovať treba, ak to teda je efektívne, ak to nie je o tom, že len sa naťahuje čas. Najskôr zareagujem na to, čo ste povedali, pán Viskupič, o samozdanení. Musím povedať, že je to, je to vec, ktorá sa odkladala dlho, dlho, lebo je naviazaná aj na nejaké technické prípravy. Samozrejme, my ešte riešime, že či to stihneme od 1. 1. 2025, alebo od neskoršieho dátumu. Ale padlo rozhodnutie, a poviem otvorene, nie je to jednoduché rozhodnutie, lebo ovplyvňuje, vy ako ekonóm viete, ovplyvňuje to cash flow štátu a v podstate štát, keď predtým vybral všetky tie dépeháčky dopredu, tak dnes v podstate ju zoberie až neskôr. Ale vychádzame v ústrety podnikateľom, hlavne tým veľkým, ktorí sú osvedčení, nikdy nemali daňové nejaké nedoplatky, proste funguje ten systém a máme v dôveru v tieto subjekty, že to samozdanenie tam prebehne jednoducho. Je to úplne nová vec, ktorou, o ktorej sa dlho, dlho hovorilo, a pristupujeme k tomu a ja to beriem ako, myslím, veľmi pozitívny krok vo vzťahu k podnikateľom, to je prvá vec. Druhá vec, samozrejme, prenášame tie, je tu nejaká nová úprava, ktorá hovorí o tom, že keď nejaký malý podnik do 100-tisíc eur v rámci Európskej únie, tak vie si, sa oslobodiť od DPH, čo doteraz nebolo. Hneď od prvého eura boli povinní títo ľudia tú dépeháčku odvádzať a tiež to považujem za veľmi ústretový krok, takže to, čo sa tu toľko narozprávalo o tom, že jak my škodíme a neviem, čo tu robíme... Musím povedať jednu vec, to, či a ako zvýšime úroveň DPH, závisí, teda myslím na povinnosť platiteľa DPH, závisí aj od stavu verejných financií, pán Viskupič, pán Pročko. A vy to veľmi dobre viete. Každé navýšenie v podstate znamená nejaké peniaze, ktoré idú preč zo štátneho rozpočtu, ale za mňa môžem povedať a chcem povedať, že to sú debaty aj s pánom predsedom SNS napríklad Andrejom Dankom, my sme naklonení k tomu, aby sme zvýšili túto hranicu, ale všetko, samozrejme, každé takéto navýšenie znamená únik peňazí zo štátneho rozpočtu. Čiže ja si najskôr musím nechať prerátať, aké navýšenie koľko by znamenalo peňazí, a podľa toho potom by som možno zareagoval v druhom, teda buď teda na výbore, alebo nejak v druhom čítaní. Čiže ja nevylučujem takúto vec, ale berte jednu vec a tu môže vykrikovať pán Pročko, koľko chce, OĽANO je to, ktoré spôsobilo stav verejných financií, v ktorých sa nachádzame. A ja by som rád zvýšil túto úroveň možno aj na tých maximálnych, o ktorých hovoríte, 85-tisíc eur, ale to stojí tento štát peniaze. Dépeháčka je najväčší zdroj príjmov štátu, to je proste fakt. Ale keď sa chceme pozrieť teda na úrovne DPH v okolitých krajinách, tak vám chcem povedať, áno, je pravdou, že, že Česko dostalo výnimku udelenú Radou Európy v roku ´23 na úroveň 78 800 eur cirka, ale máme tu krajiny ako Maďarsko, hej, už povinnosť platiť DPH je od 32 384 euro. Rakúsko od 35-tisíc, čo je oveľa menej ako na Slovensku, Poľsko 45 905, Španielsko nula, Dánsko 6 700 euro, Švédsko 8-tisíc euro, Belgicko 25-tisíc euro. To sú všetko vyspelé európske krajiny, hádajte, prečo sú tie úrovne povinnosti platiteľov DPH tak nízke? No lebo je to veľký zdroj financií štátu. Takže ja som tu dnes predložil zákon, ktorý, si myslím, že vo veľkej miere pomáha podnikateľom, a som ďalej ochotný sa o tom baviť. Ale musíme sa pozrieť na stav verejných financií a čo verejné financie znesú a neznesú. Čiže ja som dal nejaký príkaz, aby sa prerátali niektoré veci. Ja ďakujem za debatu aj s pánom predsedom SNS Andrejom Dankom a budeme proste riešiť, riešiť túto problematiku do druhého a tretieho čítania. Nečakajte však zázraky. Ja poviem otvorene, chceme vyjsť v ústrety, ale nevieme robiť nejaké zásadné, zásadné skokové navyšovania. Čo je pozitívne v tomto zákone, tým by som ukončil svoje vystúpenie, od 1. januára bude sa už počítať ten obrat, čo je podľa mňa pozitívne, lebo mnohí tí platitelia DPH dnes si museli vždycky robiť, každý mesiac prerátavať spätne 12 mesiacov, aby zistili, či neprekročili ten daný stav. Teraz to budú mať o to jednoduchšie, lebo viem, že ten problém medzi podnikateľmi bol. Takže aj v tomto sa snažíme nejak vyjsť v ústrety podnikateľom. Ďakujem pekne. [10:50] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Na vystúpenie pána ministra tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý, poslanec Viskupič. [10:56] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili v rozprave. Veď myslím si, že inak rozprava, vedieme ju slušne a konštruktívne, takže ja si veľmi vážim, že ste vystúpili a že sa dá na vás zareagovať, tak aspoň trochu skúsim. To samozdanenie, tam nie je o čom, to sa úplne zhodneme, áno, náročný proces, ktorý ale pomôže. Čiže okej, veď myslím si, že som aj v mojom vystúpení jasne povedal, že prináša ten zákon kopu pozitívnych vecí. Toto som menoval, takže áno, jasná zhoda. Takisto čo sa týka malý podnik, oslobodenie v tom zahraničí do 100-tisíc euro, samozrejme, takisto dobrá vec, správna vec. No a v podstate rád, veľmi rád počujem teda, že pán minister a aj pán Danko je pripravený teda debatovať o zvýšení hranice, pretože áno, to je tá cesta, ktorá môže pomôcť. Ja si myslím, že hľadajme tu cesty, ako to zvýšiť čo najviac, pretože áno, ono to má nejaký vplyv, nejaký výpadok, ale zároveň to má iné zasa pozitívne vplyvy. To znamená, treba ten prepočet tých nákladov a prínosov urobiť vlastne nielen izolovane na samotnú dépeháčku, ale teda aj na ďalšie, ďalšie možné vplyvy. Takže verím, že teda sa niekam posunieme a pomôžeme malým podnikateľom. No, zároveň som započul Maďarsko, ktoré má 27-percentnú DPH. Ja sa trošku bojím, aby tie pozitívne veci, ktoré tento zákona prináša, preboha, neboli vyvážené, že pán minister príde so zvýšením sadzby DPH ako konsolidačným opatrením. Tak, pán minister, prosím, nie, toto sa neinšpirujte. To myslím, že tá naša dépeháčka je dostatočne vysoká, a určite nerozmýšľajte nad jej zvýšením, lebo tým by sa zasa zmazalo kopu dobrých vecí, ktoré toto vie priniesť. A... vlastne asi všetko. Ďakujem pekne ešte raz. [10:56] Andrej Danko Poslanec Kalivoda. [10:57] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, myslím si, že návrh zákona, ktorý si predložil Národnej rade, má šancu skvalitniť podnikateľské prostredie. Rovnako oceňujem kvalifikovanú diskusiu tých kolegov, ktorí naozaj, naozaj teda dávajú kvalifikované návrhy. Len sa mi zdá veľmi farizejské zo strany OĽANO, keď hovorí o tom, o tom, čo by sa ešte všetko dalo, čo ešte viacej by sme tým ľuďom mohli dať. A ty si to veľmi správne, pán minister, povedal, v akom stave si našiel verejné financie a štátny rozpočet po ich triapolročnom bačovaní. Ale myslím si, že by si to mal zdôrazňovať ešte viac. Ak by som ťa mohol pekne poprosiť, mohol by si pripraviť nejaký súhrnný materiál toho všetkého, čo si, čo si v tom štátnom rozpočte na tom ministerstve financií po predchádzajúcich vládach Igora Matoviča našiel. A myslím si, že by to stále za to nielen prečítať to v pléne, ale zverejniť to, aby to aj široká verejnosť vedela a chápala, čo, aké sú teraz tvoje možnosti a čo si môžeš dovoliť. Ďakujem pekne. [10:57] Andrej Danko Poslanec Pročko. [10:58] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou ----------------------------------------- No vidím, že je dobré, keď sa človek ozve tu v pléne a povie, že by mali ministri vystupovať v rozprave, nielen na záver. Pán minister vystúpil. Ja si myslím, že presne to, čo ste tam rozprávali zase o OĽANO a o tom, ako sme to tu zničili, je vaša mantra. Opakujem ešte raz. Opakujem, 20 rokov podniká naša rodina a nikdy sme nemali horšie, horšie podmienky ako za Fica. Vždy za Fica. Fico namiesto toho, aby pomáhal tým malým podnikateľom a stredným podnikateľom, tak ich vyciciava. Už len to, že si naozaj pridáte na nezdaniteľnej položke, že si pridáte na paušálnych nákladoch, je dôkaz toho, akí ste špekulanti. Vy nepomáhate týmto ľuďom, nepomáhate obyčajným ľuďom. A ja budem rád, keď naozaj pravdu budete hovoriť tak, ako tu zaznelo, o tom Oľane. Musíte porozprávať, koľko sme pridali my ľuďom, koľko sme pridali dôchodcom, veď to rozprávajte! A, pán minister, dúfam, že raz poviete, že keď my sme prišli do vlády, tak sme tam našli 1,5 mld. a keď sme odchádzali, tak sme tam nechali 8,5 miliardy. Ale viete prečo? Lebo sme nekradli. Lebo sme neznižovali tresty, pán minister, za krádeže. A Európska únia vám teraz ukazuje prstom, že nebudete dostávať peniaze, aby ste ich kradli. Takže, pán minister, vy keď rozprávate o pomoci pre malých a stredných podnikateľov, tak mne husacia koža ide po chrbáte, pretože viem, ako pomáhate. Ďakujem veľmi pekne. [10:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do 11.05 h, kedy by sme pokračovali hlasovaním. Ďakujem. (Prestávka.) [11:14] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 138. Dávam slovo členovi výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jozefovi Cechovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 138.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona, tlač 138, v skrátenom legislatívnom konaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 86, proti 37, zdržalo sa 10, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní podávam procedurálny návrh, aby sme prvé čítanie o tomto zákone, o tlači 139, prerokovali zajtra v stredu o 9. hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Konštatujem, že sme všeobecným súhlasom schválili návrh prerokovania tohto zákona v prvom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, tlač 148. Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 148.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, k stavebnému zákonu vystúpilo päť poslancov, nepredložili žiadny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 87, proti 30, zdržalo sa 21. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj určení lehoty na prerokovanie vo výboroch. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 93, proti 32, zdržalo sa 12, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pán poslanec Mego teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania (tlač 109). (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. , tlač 109.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR V prerokovanom zákone vystúpili štyria poslanci, nepodali žiadny návrh. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 78, proti 30, zdržalo sa 30. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru aj určení lehoty na prerokovanie vo výboroch. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 93, proti 3, zdržalo sa 40, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím teraz pána poslanca Igora Šimka, aby ako spravodajca z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci, tlač 134. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 134.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať preložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 106, proti 1, zdržalo sa 31. Konštatujem, že sme sa tento návrh zákona rozhodli prerokovať v druhom čítaní. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru a určení lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 121, proti boli 3, zdržalo sa 12 poslancov, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto vládne návrhy zákonov, tlač 148, 109 a 134, prerokovali dnes po termínovaných bodoch pani ministerky Sakovej, ktorá má dva body termínované na 14. hodinu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Konštatujem... Pán Krúpa kričí, že nie, preto spúšťam hlasovanie, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu. Opakujem ešte raz, tlač 148, 109 a 134 prerokovať dnes po dvoch termínovaných bodoch pani ministerky Sakovej, ktorá má termínované body od 14. hodiny. Jeden z nich má ona a ďalšie dva má pán minister Ráž. Z tých skrátených. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 87, proti boli 4, zdržalo sa 41, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania týchto návrhov zákonov na dnes, po 14. hodine podľa toho, kedy skončia dva termínované body pani ministerky Sakovej. Poprosím teraz pána poslanca Slyška, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, tlač 22, bod 12 schváleného programu. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 22.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predseda, v rozprave k návrhu zákona vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 118, zdržalo sa 19, nehlasoval 1. Tieto body zo spoločnej správy sme schválili. Slyško, Peter, poslanec NR SR Keďže sme odhlasovali bod 4 zo spoločnej správy, nie je možné hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Pán predsedajúci, tým, že sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto zákona do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 119, proti 6, zdržalo sa 12. Konštatujem, že sme zákon postúpili do tretieho čítania . Otváram preto rozpravu v rámci tretieho čítania. Poprosím réžiu trošku rýchlejšie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 118, proti 6, zdržalo sa 13, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov. Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia, poprosím pána poslanca Kéryho o uvedenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Thajským kráľovstvom na strane druhej, tlač 146. Nech sa páči, pán predseda výboru. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Thajským kráľovstvom na strane druhej , tlač 146.) Kéry, Marián, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky prerokuje predmetnú dohodu a zároveň, že táto dohoda je medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 136, zdržal sa 1, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Poprosím teraz pána poslanca Adama Lučanského, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 123, bod 22 schváleného programu. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 123.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 115, proti 1, zdržalo sa 19, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Pán kolega z televízie hore na balkóne, na koho poslanca ukazujete a čo má tá kamera zabrať na váš pokyn? Nejaké zobrazovacie zariadenie pána poslanca alebo vám ide len o to, aby ste zobrazili nejakého poslanca? Pripomínam, že je zakázané zaznamenávať na kameru akékoľvek dokumenty alebo obrazovky alebo mobilné telefóny pánov poslancov. Len som videl, že ste kameramana upozorňovali na konkrétneho poslanca, len dávam do pozornosti, že nie je možné robiť takého záznamy. (Potlesk. Reakcie z pléna.) Však vy ste si sadli pod balkón, aby vás nebolo vidno. Dávam hlasovať o návrhu spravodajcu o pridelení výborom a určení lehoty, ako aj určení gestorského výboru. (Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za 112, zdržalo sa 8, nehlasovali 4. Tento návrh sme schválili. Ďakujem pekne. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní, ktoré uvedie pani poslankyňa Zdenka Mačicová za gestorský výbor pre sociálne veci, ide o prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 137, bod 23 schváleného programu. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 137.) Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajkyne prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 77, proti 9, zdržalo sa 50. Zákon sme postúpili do druhého čítania. Návrh výborov, pani spravodajkyňa. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 92, proti 3, zdržalo sa 41, nehlasoval 1. Tento návrh sme schválili. Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Teraz poprosím pána poslanca Michala Stušku, aby uviedol hlasovanie o bode 24 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, tlač 141. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 141.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 písmenom... ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 77, zdržalo sa 60. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj určení lehoty na prerokovanie vo výboroch. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 93, proti 3, 41 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím opäť pána poslanca Igora Šimka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, tlač 103, bod 25 schváleného programu. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z. , tlač 103.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. (Hlasovanie). Prítomní 136, za 105, proti 1, zdržalo sa 30. Konštatujem, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 120, proti 3, zdržalo sa 12. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca. Teraz budeme hlasovať o bode desať schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tlač 51. Poprosím pána spoločného spravodajcu Igora Váleka, aby hlasovanie uviedol, nech sa páči. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 51.) Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, kolegyne, kolegovia v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 36 bodov, o ktorých budeme hlasovať spoločne, dajte o nich, prosím, hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spoločného spravodajcu. (Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 104 poslancov, zdržalo sa 30, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy schválili. Válek, Igor, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. [11:43] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, chcem vás aj poprosiť, dávam aj návrh, že nerobme z toho preteky. Dva zákony z ministerstva dopravy doobeda v prvom čítaní, poobede v druhom čítaní a dneska bude hotovo. Aspoň tú lehotu 24 hodín, ono to dáva zmysel, že keby sa nejaká chyba urobila. Potom zas bude Robert Fico vyplakávať, že tam je nejaká chyba, a my to máme ako opozičný poslanci alebo prezidentka opraviť. Prosím vás, aspoň 24 hodín tam nechajte, hej, keď dneska prešli v prvom čítaní, tak nech to bude zajtra. Prečo aspoň toto nenecháte? Nechápem, nerozumiem tomu. A ten návrh je taký, že prosím vás, ak sa dá, chcem vás poprosiť, dajte hlasovať o tom, že kľudne zajtra, nič sa nestane. [11:44] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, Národná rada ale už pred malou chvíľkou rozhodla, že bude postupovať iným spôsobom, ako ste navrhli vy. Pán predseda výboru Puci. [11:45] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda, chcem len pripomenúť kolegom z hospodárskeho výboru, že výbor sa uskutoční dnes o trinástej hodine v rokovacej miestnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to je miestnosť č. 148, ďakujem pekne. [11:45] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Čellár. [11:47] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda, pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o dvanástej hodine v zasadačke výboru, ďakujem. [11:47] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Blcháč. [11:48] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda, ja zvolávam rokovanie výboru pre financie a rozpočet na 12.40 h v miestnosti č. 31. Ďakujem. [11:48] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Budeme teraz pokračovať návrhmi zákonov z dielne pána ministra financií. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Má to tlač 131, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 130. Pán minister financií, nech sa páči, uveďte tento návrh zákona. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 131.] [11:54] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne, veľmi krátko. Legislatívne úpravy ideme zavádzať, ktoré sa, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, jedná sa najmä teda o úpravy súvisiace s implementáciou niektorých smerníc, najmä smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFID, smernice o zahraničnej distribúcii podnikov kolektívneho investovania, smernice o správcoch a alternatívnych investičných fondoch AIFMD a delegovaných smerníc Komisie, riešenie zániku záložného práva pri uplatnení práva výkupu, tzv. squeeze out, za účelom väčšej právnej istoty majiteľov cenných papierov tak, aby sa zamedzilo špekulatívnemu zriaďovaniu záložných práv. V prípade burzy cenných papierov sa upúšťa od povinnosti zriaďovať osobitný útvar na kontrolu burzových obchodov. Garančnému fondu investícií sa rozširuje možnosť investovať voľné zdroje do štátnych dlhopisov dlhšou dobou splatnosti, teda z troch na, až na desať rokov, a upravujú sa niektoré procesy v konaniach pred Národnou bankou Slovenska. Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu daného návrhu. Ďakujem pekne. [11:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Poprosím teraz pána Zdenka Svobodu ako spoločného spravodajcu z gestorského výboru pre financie a rozpočet, nech sa páči. [11:55] Zdenko Svoboda Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovania úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené, uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku od pána poslanca Viskupiča. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec. [11:56] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, tak si dovolím k tomuto vládnemu návrhu zákona aj trošku všeobecnejšie. Cieľmi predloženého návrhu zákona je napríklad implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2022/858 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií. Okej. Cieľmi sú takisto ďalšie legislatívne úpravy, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky súvisiace s implementáciou smernice Európskeho parlamentu 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a mohol by som čítať alebo teda hovoriť o ďalších smerniciach. Takisto okej. Ďalším cieľom, alebo týmto návrhom vláda rieši aj úlohu v rámci vládneho akčného programu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia, v rámci ktorého ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vyplýva vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné. Toto všetko je okej, takisto je všetko okej, čo spomínal aj pán minister, ale všetka snaha o podporu a štandardizáciu slovenského prostredia finančných investícií vyjde dostratena, ak bude vláda deštruovať právny štát na Slovensku tak, ako to minulý týždeň urobila zmenou Trestného zákona. Toto nehovorím preto, aby som sa vracal k samotnému Trestnému zákonu, hovorím to preto, pretože rozvrat právneho štátu na Slovensku už začína mať presahy aj do ekonomiky a konkrétne aj do prostredia cenných papierov a dlhového financovania štátu. Dve menšie ratingové agentúry, ale stále sú to dve z piatich, ktoré sú všeobecne rešpektované a rešpektuje ich aj Európska centrálna banka, už do svojho aktuálneho hodnotenia zapracovali aj riziká súvisiace s vývojom právneho štátu na Slovensku. Konkrétne globálna úverová ratingová agentúra DBRS Morningstar síce zachovala aktuálny rating, ale, bohužiaľ, zmenila nám výhľad zo stabilného na negatívny. Ďalšia menšia ratingovka Scope Ratings priamo zhoršila hodnotenie Slovenska, znížila nám rating o jeden stupeň nadol. Dôvodom však nie je len vysoký tohtoročný deficit, rast verejného dlhu či nejasné konsolidačné plány vlády Roberta Fica, v samotnom hodnotení sa už objavila aj hrozba, že Slovensko pre zmeny v Trestnom zákone môže mať problémy s čerpaním eurofondov. Teraz citujem ich: Ak by taká, ak by sa takáto politika zaviedla, mohla by brániť včasnému vyplácaniu prostriedkov z kohézneho fondu EÚ a prostriedkov plánu obnovy a odolnosti. Ešte raz, toto je priamo citácia z hodnotenia agentúry Scope. Ešte si pamätáme, že agentúra Fitch Ratings už v decembri zverejnila pre Slovensko hodnotenie na úrovni A mínus so stabilným výhľadom, teda tak zhoršila rating z pôvodného stupňa A s negatívnym výhľadom, ktorý sme mali teda dovtedy, to bolo v decembri, vlani. Hodnotenia posledných dvoch veľkých agentúr, Standard & Poor's and Moody's prídu v apríli a v júni a obávam sa, že ani toto nebude pre Slovensko príjemné čítanie. Viem, že pán minister Kamenický nie je v čele boja za znefunkčnenie právneho štátu na Slovensku, takže toto nie je kritika priamo naňho, ale chcem len ukázať, ako tieto rozhodnutia budú škodiť Slovensku, budú škodiť našej investičnej atraktívnosti, našej schopnosti financovať sa a splácať verejné dlhy a budú škodiť aj všeobecne fungovaniu ekonomiky. Zníženie vymožiteľnosti práva má jednoducho dosahy všade. Spolu s rozhodnutiami, za ktoré si pán Kamenický kritiku zaslúži, nerešpektovanie výdavkových limitov, kreatívne účtovníctvo v rozpočte, obídenie hodnotenia rozpočtu Európskou úniou, deštrukcia II. piliera, máme namixovaný veľmi nebezpečný koktail, ktorý jednoducho nedokáže vyriešiť ani pár dobre odborne pripravených zákonov. Čiže môj pohľad na tento návrh zákona je, že to dobré, čo spravil celý tím na ministerstve financií, to dobré, čo prinesie, bude, bohužiaľ, iksnásobne prevalcované množstvom nesprávnych a škodlivých rozhodnutí aktuálnej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram teraz rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nie. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je pod tlačou tento návrh 132, návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 131. Pán minister, nech sa páči. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 132.) [11:57] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Veľmi krátko, ide o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá sa týka zvýšenia kvality, porovnateľnosti a spoľahlivosti informácií o udržateľnosti uvádzaných informácií vo výročnej správe veľkých obchodných spoločností, ich emitentov, bánk, poisťovní a zaisťovní, zavedenie jednotného elektronického formátu výročnej správy a externé uistenie týchto inštitúcií štatutárnym audítorom, zavedenie požiadavky na odborné znalosti štatutárnych audítorov, organizácie ich práce, zníženie administratívnej záťaže zmenou veľkosti kritérií na definovanie jednotlivých kategórií účtovných jednotiek, na základe ktorých budú môcť dotknuté subjekty využiť úľavy vo vykazovaní informácií. Ďakujem za pozornosť a chcem poprosiť o podporu tohto zákona. [11:57] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Poprosím teraz pána Daniela Karasa, spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, ktorému teraz dávam slovo, nech sa páči. [11:58] Daniel Karas Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákona. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na, sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu. Ďakujem. ----------------------------------------- Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:58] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť ani pán spravodajca, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o poslednom návrhu pána ministra Kamenického o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupných úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 140, návrh na pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí 139. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 140.) [11:58] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Cieľmi návrhu zákona je riešenie problematiky nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov, napríklad správcov úverov ako nového licencovaného regulovaného subjektu alebo nákupcu úverov, podpora rozvoja sekundárneho trhu, konkurencie na ňom, zadefinovanie jednotlivých podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na spravovanie úverov v rámci EÚ. Chcem podotknúť, že ide o sprísnenie podmienok, to znamená, ide o reguláciu týchto vecí, čo považujem za pozitívne. Je to aj, ide aj o odstránenie prekážok ako pre prevody nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov. Ďakujem pekne. [11:58] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Radomírovi Šalitrošovi, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [11:59] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu k tomuto návrhu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť v záverečnom slove ani pán spravodajca, preto prerušujem rokovanie o tomto bode. Dámy a páni, vzhľadom na to, že je dvanásť hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14. hodiny, kedy budeme pokračovať termínovanými bodmi pani ministerky Sakovej, dvomi, a následne tromi vládnymi návrhmi zákona z dielne ministerstva hospodárstva a z ministerstva dopravy, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Najbližšie hlasovanie bude o 17. hodine. Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odhla... podľa tej odhlasovanej zmeny programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 53, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 39. Poprosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky pani Denisu Sakovú, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Prosím, pani ministerka. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 53.) [14:03] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov je modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a predovšetkým transponovať do vnútroštátneho práva tri nové smernice Európskeho parlamentu a Rady z oblasti ochrany spotrebiteľa. Slovenská republika je v omeškaní s ich transpozíciou už viac ako dva roky. Návrhom zákona sa má dosiahnuť ukončenie konaní o porušení práva Európskej únie, ktoré voči Slovenskej republike vedie Európska komisia, odvrátiť hroziace žaloby pred Súdnym dvorom Európskej únie a možné peňažné sankcie. Návrh zákona nahradí súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa, odstraňujú sa ním duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení. Vypúšťajú sa viaceré povinnosti podnikateľských subjektov, ktoré nemajú základ v práve Európskej únie a predstavujú neopodstatnený goldplating. Úroveň ochrany spotrebiteľa avšak naďalej zostáva vysoká. V niektorých prípadoch sa dokonca zvyšuje. Napríklad sa sprísňuje obchodovanie formou nevyžiadaných návštev v domácnostiach spotrebiteľov, ktoré boli často smerované najmä na skupinu zraniteľných spotrebiteľov našich seniorov. S cieľom ukončiť zneužívanie momentu prekvapenia počas nevyžiadanej návštevy sa pre tieto situácie predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy a tiež lehota na peňažné plnenie. Návrh zákona tiež reaguje na viaceré nekalé praktiky od obchodníkov spočívajúce v umelom navyšovaní cien pred zľavami a výpredajmi. Zavádzajú sa pravidlá pre uvádzanie predchádzajúcej ceny, aby spotrebitelia mali pravdivé, pravdivé informácie o skutočnom rozsahu zľavy. Návrhom zákona sa zároveň zabezpečuje lepšia informovanosť spotrebiteľov pri nakupovaní na online trhoch. Spotrebitelia majú vždy jasne byť informovaní o tom, či nakupujú od obchodníka a či sa na nich vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zavádzajú sa aj prostriedky nápravy pre spotrebiteľov, voči ktorým sa obchodník dopustil nekalej praktiky zavádzajúceho konania či nátlaku pri nakupovaní. Návrhom zákona sa má zabezpečiť rýchlejšia náprava a odškodnenie pre spotrebiteľov. Spresňuje sa tiež pôsobnosť orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, odstraňujú sa dlhodobé kompetenčné konflikty, čím sa zintenzívňuje kontrola trhu. Návrh zákona má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. Nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [14:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi. Prosím. (Reakcia spravodajcu.) Hospodárske záležitosti, áno. [14:07] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 53). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [14:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som ale nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Neprihlásil sa nikto, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k tomu ešte zaujať stanovisko pani ministerka, pani navrhovateľka? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalší bod, respektíve ďalší program, nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení alebo menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže. Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 135, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 134. A opäť odovzdávam slovo pani ministerke hospodárstva Denise Sakovej, aby vládny návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže , tlač 135.) [14:09] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, predkladám v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022. Cieľom návrhu zákona je podpora podnikateľského sektora pomocou opatrení prispievajúcich k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže, uľahčovaniu podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva a zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov na Slovensku. Obsahom návrhu zákona je novelizácia zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, novelizácia zákona č. 94/2013 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona 198/2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, a novelizácia zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci platnej právnej úpravy zákona o energetike je odberateľ plynu povinný pri kontrole odberného plynového zariadenia poskytnúť súčinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete ako kontrolujúcemu subjektu. Nová právna úprava umožňuje túto súčinnosť okrem odberateľa plynu aj vlastníkovi nehnuteľnosti, do ktorej je plyn dodávaný. Súčasne sa novelou umožňuje, aby zodpovedný zástupca mohol zastupovať tri osoby s vydaným povolením na podnikanie v energetike. V súčasnosti môže zastupovať iba jednu osobu. Novelizácia zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov sa týka vybavenia prevádzkarní, v ktorých sa obchoduje s drahými kovmi a drahými kameňmi a výrobkami z nich. Tie podľa platnej právnej úpravy musia vždy byť vybavené určenými meradlami. Podľa navrhovanej úpravy obchodníci obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 g, nebudú musieť mať vo svojej prevádzkarni určené tieto meradlá. Dôjde tak k odbremeneniu a zníženiu finančnej a administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov, u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru. Pri tovaroch s veľmi nízkou hmotnosťou sa ruší aj označenie tovaru zodpovednostnou značkou. Navrhovaná právna úprava zákona o ochrane osobných údajov vyníma zosnulé osoby z pôsobnosti predmetného zákona. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky už nebude mať vecnú pôsobnosť nad oblasťou ochrany osobných údajov zosnulých osôb. Ochranu pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov budú používať už len živé fyzické osoby. Predpokladaná úspora opatrení, ktoré budú splnené prijatím tohto návrhu zákona, je vo výške približne 650-tisíc eur. Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [14:11] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Šimkovi, prosím. [14:13] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, tlač č. 135. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [14:13] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko ešte pani ministerka ako navrhovateľka? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem preto rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 134, výsledky rokovania výborov sú tlač 134a. Poprosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva pani Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Prosím, pani ministerka. (Krátka pauza pre nefungujúci mikrofón za rečníckym pultom. Telefonovanie predsedajúceho interným telefónom.) Sekundu ešte, pani ministerka, kým opravíme číslo tlače na obrazovke. Takže máme pár minút technickú prestávku, kým sa podarí do systému nahodiť tlač č. 134. (Krátka technická prestávka.) Ďakujem pekne, takže môžme pokračovať. Pani ministerka, prosím o odôvodnenie návrhu. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 134.) [14:20] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona, ktorého cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky pre aplikáciu oznámenia Komisie, dočasný, krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva a v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorý prijala Európska komisia s cieľom dodatočnej podpory investícií v odvetviach strategických pre prechodné a klimaticky neutrálne hospodárstvo úpravou maximálnych stropov pomoci a notifikačných povinností. Návrh zákona a na neho nadväzujúce nariadenia vlády zavádza nový druh investičnej pomoci, a to mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, upravuje jej špecifické pravidlá a podmienky. Cieľom mimoriadnej investičnej pomoci je podpora konkrétnych strategických odvetví. Bude teda zameraná výlučne na podporu investícií v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a technológií na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého. Hlavný rozdiel medzi existujúcou regionálnou investičnou pomocou a mimoriadnou investičnou pomocou je v notifikačnej hranici, ktorá je pri mimoriadnej investičnej pomoci podstatne vyššia. Je preto možné bez notifikácie Európskej komisii poskytnúť investičnú pomoc až do výšky 350 mil. eur. Pre porovnanie, aktuálna notifikačná hranica regionálnej investičnej pomoci na východnom Slovensku predstavuje 41 mil. eur. Mimoriadna investičná pomoc sa taktiež líši v maximálnych intenzitách a v oprávnených nákladoch. Na území celého Slovenska okrem Bratislavského kraja bude maximálna intenzita pomoci 35 % a na území Bratislavského kraja 15 %. Tieto intenzity možno navýšiť pre malé a stredné podniky alebo pre pomoc výlučne vo forme daňovej úľavy. Pri mimoriadnej investičnej pomoci sa za oprávnené náklady považujú len investičné náklady a nie mzdové náklady. Návrh zákona zavádza aj niekoľko zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je spresnenie postupov a podmienok pre vyššiu správnu istotu prijímateľov investičnej pomoci, napríklad sa navrhuje rozdeliť výpočet právnych dôvodov, kedy fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba nemôže byť prijímateľom investičnej pomoci na skupinu dôvodov, ktoré spôsobujú tzv. relatívnu diskvalifikáciu. V tomto prípade ministerstvo prijímateľa vyzve na odstránenie evidovaných nedoplatkov a až následne, ak ich v určenej lehote neodstráni, nastáva tzv. definitívna diskvalifikácia prijímateľa a zamietnutie žiadosti. Tiež sa v súlade s európskou legislatívou navrhuje spresniť vymedzenie jedného investičného zámeru. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodinu a rodičovstvo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [14:20] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [14:23] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyňa, predkladám vám spoločnú správu tlače 134a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 15. januára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 48 z 13. februára 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 28 z 13. februára 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 134, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 31 z 13. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram týmto rozpravu, do ktorej sa písomne nikto neprihlásil, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Truban. [14:26] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Ja budem asi trošku krátky, ale rád by som okomentoval aj naše hlasovanie na výbore, prečo sme boli za napriek tomu, čo sa tu dialo aj možno posledné obdobie, ale potom aj na výbore alebo aj špeciálne s ekonomickými rôznymi zákonmi, ktoré naozaj prichádzajú veľmi rýchlo a prijímajú sa chaoticky a nedajú sa moc dobre pozrieť a poriadne, poriadne preštudovať, ale tak to už sme pri tejto vláde zvyknutí. Ale práve pri tomto konkrétnom zákone my za Progresívne Slovensko sme hlasovali za, pretože je to veľmi potrebné a už to tu, už to tu malo dávno byť. Slovensko potrebuje investovať, špeciálne potrebuje investovať aj do nových moderných technológií, zelených technológií a do ďalšieho rozvoja, takže som veľmi rád, že takéto opatrenia, opatrenie je tu na stole. A keď je takéto opatrenie a treba ho schváliť zrýchleným legislatívnym konaním, tak my ho, my k tomu vieme dopomôcť. Ale bolo by dobré, keby naozaj všetky ostatné zákony sa dali, dali hlbšie predebatovať a premyslieť ich konkrétne dopady. My sme si trošku na výbore spravili srandu, že možno by táto vláda mala robiť len transpozície z Európskej komisie alebo z Európskej únie, aby, aby, aby sme to vedeli naozaj takto rýchlo schvaľovať. Takže za mňa len som chcel tuná vystúpiť a trošku okomentovať to, že prečo my z Progresívneho Slovenska sme na výbore hlasovali za a prečo je to dobré opatrenie, a pravdepodobne budeme hlasovať tak aj tuná v pléne. Takže ďakujem pekne. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Štefunko. [14:34] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Michal, že si teda upozornil na to, že sa snažíme ako Progresívne Slovensko pozerať do budúcnosti a podporovať veci, ktoré nás do tej budúcnosti prenesú. Možno by som len dodal, že náš priemysel je ohrozený priemyselným trendom a zelené technológie do budúcnosti nás môžu od týchto trendov zachrániť alebo nás nimi previesť. Možno by som ešte spomenul aj to, že je extrémne dôležité, ako sa budú tieto dotácie alebo teda tieto regionálne pomoci prideľovať. Tam ako poslanci budeme veľmi aktívni. Snažíme sa prihovoriť sa pani ministerke, ale opoziční kolegovia mi to kazia, takže skúsim to nejak ináč povedať. (Reakcia z pléna.) Však počkám, kým SaS-ka skončí a dohovorím. Chcel som len povedať v skratke, že, pani ministerka, podporujeme, ale budeme teda kontrolovať, ako sa budú tie regionálne investičné pomoci prideľovať. Takže budeme v kontakte a teším sa, že prevádzate Slovensko do nového priemyslu. Ďakujem. [14:34] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Lackovič. [14:34] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega to už naznačil a ja ho len doplním, že tak ako sa aj píše v dôvodovej správe, tak v podstate vieme, že ambíciou tohto návrhu zákona nie je komplexne riešiť transformáciu hospodárstva, ale, ale zavedením mimoriadnej investičnej pomoci skôr motivovať investorov pôsobiacich v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, vybavenia a tak ďalej a tak ďalej. A ja to potom poviem obšírnejšie trošku aj v tej, v tej rozprave. Ale chcem vyzdvihnúť to, že tak, ako povedal kolega Truban, tak aj mňa mrzí, že opäť len čiastkovo plátame, sanujeme niečo a neriešime tú vec komplexne. A opakujem to, že sa to píše aj v tom samotnom návrhu, v tej samotnej dôvodovej správe, kde priznáva navrhovateľ hneď v prvej vete v siedmom odseku, že nechceme túto vec, tak ako mnohé ďalšie, ktorých sa v týchto dňoch dotýkame, riešiť komplexne. A tu ma to zvlášť mrzí, pretože naozaj na to bolo dostatok času, bolo na to aj trošku priestoru, mohlo sa to urobiť o niečo poriadnejšie a mrzí ma, že to k tomu neprišlo. Nie je to vec, ktorú by sme teraz krížom-krážom halabala kritizovali, ale chceme, práve naopak, vyzdvihnúť to, že keď už sa niečo otvára, keď už sa niečo robí, tak to, tak to robme dôslednejšie, dôkladnejšie. To je celé a myslím, že sa v tomto zhodneme aj s vládnou koalíciou. Potom obšírnejšie poviem asi v rozprave. Ďakujem pekne. [14:34] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy sa teraz prihlásila pani ministerka. Prosím, máte slovo, ale k pultu. [14:34] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len, aby som vám vysvetlila, čo sa udialo. Ministerstvo hospodárstva v minulom roku za bývalých vlád dostalo oznámenie Komisie, aby mohlo určiť dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia. Je to list, v ktorom sa jasne definujú podmienky, že môžme zvýšiť investičnú pomoc. A doslova a do písmena vám poviem, že sa bývalé vlády na to vykašľali. Preto je to dnes v skrátenom legislatívnom konaní, pretože takáto vyššia investičná pomoc môže byť len do konca roka 2026, a preto som si to dovolila dať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali čo najviac času, ak máme investorov, ktorých chceme v rámci tej oblasti, ako sme povedali, klimaticky neutrálneho hospodárstva podporovať, tak aby sme ich stihli do roku 2026 podporovať zvýšenou intenzitou. Nikto nehovorí o tom, že toto je nejaká stratégia celkového rozvoja hospodárstva. My len reagujeme a vyťahujeme zo skrine kostlivcov, ktoré dávame do platnosti, aby to Slovenská republika vedela čo najskôr využiť v rámci toho obdobia, ktoré nám vôbec európska skupina... Európska komisia dovolila. A čo sa týka prideľovania tých jednotlivých investičných pomocí, pán poslanec, ten postup kedykoľvek, ak prídete na poslanecký prieskum, vám predstavíme. Nemenili sme v ňom nič, ide to presne tým istým spôsobom, aké to riešili bývalé vlády, ide to podľa zákona a jednoducho tie žiadosti sú posudzované podľa jednotlivých pravidiel, podľa presne daného vzorca, akým sa to má riešiť. A hovorím, transparentnosť, pokiaľ máte vždy záujem prísť na poslanecký prieskum, určite budete vítaní. Ďakujem veľmi pekne. [14:34] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál. [14:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážená pani ministerka hospodárstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o regionálnej investičnej pomoci a ja nevyužijem túto príležitosť na to, aby som prezentoval nejaké iné názory ako kolegovia z Progresívneho Slovenska v tejto veci, to by som nechal možno na niekoho iného a možno na nejakú inú príležitosť, aj keď by to mohla byť zaujímavá debata, ale chcel by som sa vrátiť k tomu, na čo po hlasovaní upozornil pán poslanec Hlina, a síce k procesu prerokovania tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A ako povedala pani ministerka, sú dané dôvody na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, a teda aspoň vláda je o tom presvedčená a myslím, že aj časť opozície sa s ňou v tom stotožnila, tak to samotné už v tejto fáze nejdem rozporovať. Ale rád by som rozporoval ten postup, ktorý, ktorý bol zvolený, teda že o jedenástej hodine sme hlasovali o návrhu zákona v prvom čítaní, cez obednú prestávku sa uskutočnilo zasadnutie výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a po štrnástej hodine a teda nejakých pár minútach, ktoré boli venované termínovaným bodom pani ministerky hospodárstva, sme sa opäť vrhli na návrhy zákonov, ktoré boli v prvom čítaní schválené o jedenástej hodine. Samozrejme, že zákon o rokovacom poriadku umožňuje takto postupovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale ako upozornil kolega Hlina, nie je to nevyhnutné. Keď je niečo v skrátenom konaní, neznamená to, že to musí byť o jedenástej schválené v prvom čítaní a o sedemnástej v druhom čítaní. To nie je ani zo dňa na deň, to je z hodiny na hodinu doslova. A prečo je to dôležité, a teda prečo som sa aj prihlásil, je skutočnosť, že v čase, keď pani ministerka uvádzala tento návrh zákona, v čase, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy a keď som sa aj ja prihlásil ústne do rozpravy, tak na webovej stránke Národnej rady neboli zverejnené spoločné správy ani k tomuto návrhu zákona, ani k ďalším dvom návrhom zákona, ktoré, ktoré predkladá pán minister dopravy a ktoré sa týkajú stavebnej legislatívy a štátnej podpory nájomného bývania. Teraz už sú. Behom predchádzajúceho vystúpenia boli, boli zverejnené, ale je teda absurdné, aby sme rokovali v takom tempe, že spoločná správa výborov nie je dostupná poslancom v čase, keď sa o návrhu zákona začína rokovať v druhom čítaní v pléne. Ja som sa bol schválne pozreť aj do, do toho priečinku, kde sú umiestnené spoločné správy, ani v papierovom, ani v papierovej forme nebola v tom čase dostupná. A keďže som síce členom ústavnoprávneho výboru, kde idú všetky návrhy zákonov, ale nie som členom gestorských výborov k týmto návrhom zákona, tak až teraz, čakajúc na to, že vystúpim, tak, tak som si mohol otvoriť tie spoločné, spoločné správy. A v tomto prípade tá spoločná správa je stručná, myslím, že neobsahuje, neobsahuje žiadne pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, no ale potom tu máme spoločné správy k ďalším, konkrétne k tej novele stavebnej legislatívy, kde spoločná správa má 24 strán, kde je tam obsiahnutých 51 pozmeňujúcich návrhov, 51 pozmeňujúcich návrhov. Zákon o... alebo novela zákona o štátnej podpore nájomného bývania nemá až tak, taký veľký počet pozmeňujúcich, pozmeňujúcich bodov, ale, ale tiež ich je tam pomerne veľké množstvo a sú, teda spoločná správa je na osem strán. Čiže pomerne zásadné, zásadné veci sa idú robiť v druhom čítaní a poslanci, ktorí nie sú členmi gestorských výborov, sa až počas rokovania k návrhu zákona môžu oboznámiť s tým, čo tieto spoločné správy obsahujú, alebo len, len tesne pred. Už ani nehovoriac o tom, že k novele zákona o štátnej podpore nájomného bývania bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý bude prílepkom a bude sa týkať verejného obstarávania, nebude sa týkať, nebude sa týkať samotného návrhu zákona. Ešte raz, asi to nie je explicitné porušenie zákona o rokovacom poriadku, ale ak sa idú robiť nejaké, nejaké zmeny a aj keď je to v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je dôvod, aby sme museli z hodiny na hodinu rokovať, aby sme o jedenástej schválili zákon v prvom čítaní a o sedemnástej to Národná rada odhlasovala definitívne v druhom aj treťom čítaní, lebo to potom nemá žiadny zmysel taká, taká rozprava, lebo kto z poslancov bude, bude pripravený vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktorých je, ktorých je 51 a ktoré boli pred hodinou alebo hodinou a pol schválené na gestorskom výbore. Ďakujem. [14:41] Michal Šimečka Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. [14:42] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegovi, že na to upozorňuje, lebo my sa tu tak varíme v tej vode a nakoniec sa uvaríme, lebo ja tiež nerozumiem tým pretekom, hej, že o jedenástej do prvého, o štrnástej do druhého a o sedemnástej zákon schválený. A ešte teraz sa dozvedám, že je tam plný kopec, plný kopec pozmeňovacích návrhov. Akože, akože odhliadnuc od toho, že predložíte niečo, včera alebo predvčerom sme sa o tom bavili, a na druhý deň to meníte 50 bodmi, to neviem, tomu sa nedá ani hádam ani rozumieť, že o čo vlastne ide. Ale prísne vzaté za to môžeme my, hej, že vlastne spraví sa nejaká chyba v tomto chvate a Robert Fico natočí nejaké video, kde nám vynadá, celej opozícii, že prečo sme si to nevšimli. A že čo robíme vlastne, keď vlastne sme si to nevšimli a nepredložili sme nejaký pozmeňujúci návrh. Takže aj tu sa asi dočkáme, hej, že v tomto chvate, špurte, že nakoniec budeme na vine my ako opozícia, že vlastne toto tu robíme, tieto preteky. Naozaj nepochopiteľné, že trošku, trošku nejakej ten štábnej kultúry by to chcelo. Nič by sa nestalo, keby sme o tých dopravných zákonoch, takto zjednodušene poviem, hej, rozprávali zajtra. Nechápem, čo by sa stalo. Čo by sa nejaký mrakodrap zrútil alebo o čo vlastne ide? Či pán minister zajtra nemôže, alebo nechápem, že načo sú dobré tieto šialenosti, ktoré tu teraz robíme. [14:42] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál s reakciou na faktickú. [14:42] Ondrej Dostál Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za reakciu. Ja by som tiež teda rád vedel, na čo sú dobré tieto šialenosti. Hneď čo mi napadá, je, aby sme sa nedozvedeli alebo nestihli zorientovať v zmenách, o ktorých sa rokujú, aby poslanci hlasovali o niečom, že ani nevedia, aké zmeny sa tam, sa tam navrhujú. A opakujem, vo vzťahu k tejto spoločnej správe to až taký problém nemusí byť. A keďže, keďže, ak som si to stihol dobre pozrieť v tom zhone počas vystúpenia predrečníka pani ministerky, tak v tejto spoločnej správe nie sú navrhované pozmeňujúce návrhy ani žiadne sa neobjavili v rámci, v rámci rozpravy, ale už dva nasledujúce body obsahujú, body programu obsahujú pomerne rozsiahle a početné pozmeňujúce návrhy k tým návrhom zákonov, ktoré sú prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Tak pripájam sa k tomu, že nerozumiem, že nerozumiem, prečo musí toto byť schválené o sedemnástej, prečo nemohli byť dnes alebo zajtra výbory a pozajtra alebo v piatok mohlo plénum rokovať v druhom čítaní. Predpokladám, že toto nie je niečo, kde by hrozila nejaká obštrukcia, alebo kde by sa potom naťahovalo podpis zákona. Len by aspoň zdanie ako-tak normálneho procesu legislatívneho bolo zachované, čo v tomto prípade ani to zdanie nie je zachované. Ďakujem. [14:42] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa pani ministerky, či ešte chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Prerokúvame ho v skrátenom legislatívnom konaní. Tento vládny návrh zákona je pod tlačou 148, výsledky rokovania výborov sú tlač 148a. Poprosím teraz pána ministra dopravy, pána Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Prosím, pán minister, máte slovo. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 148.] [14:45] Jozef Ráž – Vystúpenie Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh v súlade s plnením úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 200/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe a odložiť účinnosť zákona o výstavbe o jeden rok, to jest do 1. apríla 2025 a to najmä z týchto dôvodov: nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní. Aktuálna nepripravenosť podmienok napríklad zákona o výstavbe by po nadobudnutí jeho účinnosti znemožnila realizovať povoľovacie procesy stavieb vyžadujúcich aj posúdenie vplyvov na životné prostredie, čo sú takmer všetky významnejšie verejné a súkromné investície. Predstavovala by tiež priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti, a vážnym spôsobom by zasiahla do možnosti povoľovať stavby bežných stavebníkov. Zastavenie procesu prípravy stavieb by spôsobilo investorom aj štátu vážne ekonomické škody. Sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek a tým aj zníženie výkonnosti už aj tak zákazkami nedostatočne saturovaného stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejných rozpočtov. Návrh zákona súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období i s využitím inštitútov stavebného práva rozšírením možnosti spojenia územného konania, stavebného konania na podklade záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a umožneniu povolenia stavieb tvoriacich súbor stavieb v spoločnom konaní. Návrhom sa zároveň upravuje zákon 200/2022 o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ďalšie nadväzujúce tzv. zberné zákony tak, aby sa umožnilo ich fungovanie v prechodnom období v situácii, kedy zákon o územnom plánovaní nebude platiť súčasne zmeny zákonov o výstavbe, ale v podmienkach doterajšej stavebnej legislatívy. Nespustenie účinnosti zákona 201/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov o výstavbe spôsobuje nutnosť novelizovať ďalšie ustanovenia osobitných zákonov, napríklad telekomunikačný, letecký a ďalšie, keďže návrhy zákonov schválených v ostatnom roku už počítali s novou legislatívou a nadväzovali na ňu. Tieto vzťahy bude nutné upraviť v prechodnom období, aby boli vykonateľné. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:45] Michal Šimečka Ďakujem, pán minister. A teraz by som dal slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím, pán spravodajca. [14:49] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 148, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 179 z 19. januára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 47 z 13. februára 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 27 z 13. februára 2024, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 16 z 13. februára 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 51 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 51 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 148, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku rokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 30 z 13. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:49] Michal Šimečka Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram týmto rozpravu. Do nej som dostal písomne tri prihlášky za klub PS. Najprv vystúpi pani poslankyňa Darina Luščíková. Prosím, máte slovo. [14:53] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k novele návrhu stavebného zákona. Budem veľmi stručná, pretože v rámci svojho prednesu chcem predniesť aj pozmeňujúci návrh, takže zdôvodnenie bude veľmi rýchle. Pôvodný návrh novely dával právomoci orgánom územného plánovania, obciam a mestám, vydávať záväzné stanoviská, v ktorých obce a mestá by mohli formulovať regulatívy a podmienky nad rámec územného plánu. Cieľom mojej predkladanej právnej úpravy, ktorá má za... je, úlohou je spresniť záväznosť územného plánu pre územné konania, je posilniť právnu istotu a transparentnosť v procese územných konaní. Územný plán záväzne definuje zásady využitia územia, ktoré musia byť rešpektované pri všetkých formách územného rozvoja. Záväzné stanovisko nie je nadradené ustanoveniam územnému plánu, ale slúži ako potvrdenie, že navrhovaný zámer je v súlade s územným plánom a neodporuje jeho záväznej časti. Súčasná právna úprava môže spôsobovať nejednoznačnosť ohľadom rozsahu a detailnosti regulácie, ktorú je možné v záväznom stanovisku uplatniť, a preto sa navrhuje úprava, podľa ktorej záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie obsahuje aj architektonické a urbanistické požiadavky. V súčasnosti nie je v legislatíve jasne definované, z čoho musí vychádzať záväzné stanovisko k zámerom v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V praxi sa preto môže stať, že záväzné stanovisko vychádza z jednostranného rozhodnutia bez opory v schválených regulatívoch a všeobecne záväzného nariadenia. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, že záväzné stanovisko bude vychádzať výhradne zo schválených regulatívov a všeobecne záväzného nariadenia, čím sa docieli väčšia predvídateľnosť pre investorov a developerov o tom, aké podmienky musia splniť, aby získali záväzné stanovisko. Toľko len pre vysvetlenie novely, ktorú budem teraz čítať, pozmeňovacieho návrhu, prepáčte. Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 148. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I bod 13 znie: „13. V § 37 odsek 1 znie: "(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydaného podľa osobitného predpisu 1fd ), pričom v územnom konaní sa skúma súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa."." 2. V čl. IV sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. V § 18 ods. 7 druhá veta znie: „Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie mikroregiónu, obce alebo zóny obsahuje v grafickej forme regulačný výkres, ktorého obsahom je priestorová a funkčná regulácia rozvoja územia, a v textovej forme regulačné listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia a architektonické a urbanistické požiadavky."." Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú. V čl. IV nový bod 4 nadobudne účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovení o účinnosti návrhu zákona. 3. V čl. IV bod 31 znie: „31. Za § 40 sa vkladajú § 40a až 40c, ktoré vrátane nadpisu nad § 40a znejú: „Osobitné prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2024 § 40a (1) Úrad na úseku územného plánovania do 31. marca 2025 nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa osobitného predpisu 18 ) a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov 1 ) podľa § 24 ods. 9. (2) Do 31. marca 2025 je dotknutým orgánom štátnej správy aj orgán, ktorý sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na obranu štátu a stavieb slúžiacich pre bezpečnosť štátu. (3) Územnoplánovacia dokumentácia je do 31. marca 2025 záväzným podkladom pre územné konanie, stavebné konanie a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitných predpisov a na projektovú činnosť. (4) Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je do 31. marca 2025 záväzná pre vydanie záväzného stanoviska podľa odsekov 1 a 6, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40b a § 40c. (5) Do 31. marca 2025 obec, ktorá nemá územný plán obce, vydáva na žiadosť navrhovateľa alebo stavebníka do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu, ktoré má odporúčací charakter. (6) Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov 18 ) je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie v územnom konaní a stavebnom konaní, na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu do 31. marca 2025 a je aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa doterajších predpisov 18 ); najneskôr však môže byt' týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného stanoviska podľa predchádzajúcej vety sa územný plán regiónu podľa doterajších predpisov považuje za koncepciu územného rozvoja regiónu podľa tohto zákona. § 40b (1) Záväzné stanovisko je do 31. marca 2025 podkladom na vydanie územného rozhodnutia podľa osobitného predpisu 20 ) alebo stavebného povolenia podľa osobitného predpisu 21 ) a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná veta tým nie je dotknutá. (2) Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán územnej samosprávy vydáva do 31. marca 2025 záväzné stanovisko na základe žiadosti stavebníka. Orgán územného plánovania posudzuje žiadosť o záväzné stanovisko z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná veta tým nie je dotknutá. Ak zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie nevyplývajú požiadavky na priestorové usporiadanie územia, záväzné stanovisko možno vydať aj na základe súladu navrhovanej stavby so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia. (3) Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je do 31. marca 2025 podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. (4) Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska do 31. marca 2025 je samosprávny kraj, ktorý posudzuje návrh na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich do 31. marca 2025 vydá záväzné stanovisko. Ak sa samosprávne kraje nedohodnú, úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska. (5) Orgán územného plánovania príslušný na vydanie záväzného stanoviska vydá na žiadosť stavebníka podanú do 31. marca 2025 záväzné stanovisko v lehote do 90 dní, ak ide o stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície, inak v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti stavebníka, ak osobitný zákon 22 ) nestanovuje inak. Ak sa orgán v určenej lehote nevyjadrí, má sa za to, že vydal záväzné stanovisko, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Na záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané po lehote sa neprihliada. (6) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 pre stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície platí päť rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi. Toto záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o začatie konania podľa osobitného predpisu. (7) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 je preskúmateľné úradom na základe podnetu stavebníka do dvoch mesiacov odo dňa jeho vydania a v procese konania podľa osobitného predpisu na základe podnetu stavebného úradu. § 40c (1) Žiadosť o záväzné stanovisko podaná do 31. marca 2025 podľa odsekov 2 až 5, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka, popis navrhovanej stavby so stručnou charakteristikou územia, druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov podľa katastra nehnuteľností. Ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, údaje o druhu pozemku a parcelné čísla sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia. (2) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne v rozsahu a) urbanistické začlenenie stavby do územia, b) jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie (ďalej len „zastavovací plán”); ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí situačný výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu a s vyznačením širších vzťahov k okoliu, c) architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie, d) vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby, e) údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby, f) údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia. (3) Ak predložená žiadosť podľa odseku 1 neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania v lehote do 15 dní od podania žiadosti vyzve stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, a upozorní ho, že inak záväzné stanovisko nevydá a žiadosť odloží. Ak stavebník nedoplní žiadosť o záväzné stanovisko požadovaným spôsobom v určenej lehote, orgán územného plánovania žiadosť odloží, o čom stavebníka bezodkladne upovedomí. (4) Záväzné stanovisko podľa odsekov 1 až 3, odseku 5, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b vydané na základe žiadosti podľa odseku 1 obsahuje a) meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka, b) stručný popis navrhovanej stavby, c) druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov navrhovanej stavby podľa katastra nehnuteľností, d) vyjadrenie, či navrhovaná stavba je v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, s požiadavkami na dopravné a technické vybavenie územia spolu s odôvodnením, e) popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia urbanistických a architektonických požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné využitie územia a požiadaviek na verejné dopravné a technické vybavenie územia, na ktorom má byt' stavba umiestnená podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, ak bol spracovaný. (5) K záväznému stanovisku podľa odseku 4 pripojí orgán územného plánovania overený zastavovací plán, ktorý je prílohou žiadosti podľa odseku 2.”." Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 22 znejú: „20) § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 21) § 39a ods. 4 a § 54 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona 237/2000 Z. z. 22) § 7d zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona č. 205/2023 Z. z.” Týmto končím svoj pozmeňovací návrh. Ďakujem. [14:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Marek Lackovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [15:08] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave . [15:24] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. My sme si už čo-to aj vysvetlili na výbore, ktorý sa konal dnes na obed, ale napriek tomu považujem za dôležité, aby to zaznelo aj tu v druhom čítaní. Ako bývalý starosta Hviezdoslavova problémy so stavebným zákonom poznám celkom dobre. Zažil som ich napríklad pri projekte centrálneho dobudovania vodovodu a kanalizácie za 10 miliónov eur, ktoré sme sa, ktoré sme sa teda snažili zrealizovať a postaviť, no dodnes sa to úplne nepodarilo. Začiatkom februára ´24, čakanie na právoplatné stavebné povolenie na okresnom úrade v Dunajskej Strede, ktorý toto konanie gestoruje, presiahlo hranicu tisíc dní a naďalej pokračuje, čo je teda naozaj neuveriteľné a neúnosné. Medzitým je z 10-miliónovej stavby dnes v dôsledku inflácie a nárastu cien stavebných materiálov stavba 15-miliónová. Vznikla nám totiž za ostatné roky, a nie je to vôbec chyba súčasného pána ministra, kombinácia, ktorá môže byť pre stavebné konanie alebo vodoprávne konanie, ako ich poznáme, smrteľná, a to sú časové prieťahy spôsobené nedostatkom ľudí a hlavne, a čo podčiarkujem, je diletantné vedenie straníckych nominantov na úrovni prednostov okresných úradov. K tomu sa pridáva trochu pomsty voči starostom a primátorom, ktorí, žiaľ, nenosia tie správne stranícke farby alebo tričká. Riešenia nám pritom existujú a do parlamentu sa blíži, alebo už tu aj dnes je séria vládnych zákonov, ktoré sa venujú aj práve stavebnému konaniu, čo veľmi vítame. Problémom však je, že tieto zákony riešenia skutočných problémov nie vždy prinášajú, namiesto toho vnášajú nové možnosti systému alebo systémové možnosti, ako sa dá zneužívať. Čo oceňujem zároveň, je to, že tu prišiel pozmeňovák, ale opäť prišiel včera 19.00 h, ak sa nemýlim, a je veľmi málo času na to, aby sme ho dostatočne do hĺbky navnímali. V zásade treba povedať aj napriek tomu, že sme už v druhom čítaní, že Slovensko je nielen v dĺžke konaní na chvoste Európy, potrebujeme v tomto smere naozaj radikálnu, no dôkladne premyslenú zmenu. Pomohlo by napríklad, keď už hovoríme o tých okresných úradoch a o dopravkách, okresať lehotu na vybavenie tých povolení, o ktorých som hovoril, na maximálne 15 pracovných dní od podania žiadosti, prípadná výzva úradu na doplnenie podania by mohla proces natiahnuť povedzme maximálne na ďalších pracovných dní a mojím snom je, že do 30 dní by mohlo byť v tomto scenári hotovo a obec by nemusela čakať na rozhodnutie okresu tri roky. Pretože ak sa pýtate, že ako to ten okres teraz robí, že to dokáže naťahovať tri roky, tak to robí tak, že na obce, na mestá, na samosprávy opakovane podáva tzv. žiadosti o doplnenie a tie sa vinú prakticky celým konaním častokrát niekoľko rokov. Ale v tomto prípade už ide častokrát skôr o šikanózny výkon práva, čo teda rozhodne nie sme toho fanúšikmi. Keď sa pozrieme na stavebné úrady v obciach, tie sú často personálne poddimenzované a ich zamestnanci neprechádzajú potrebnými školeniami, priam nadľudskou úlohou pritom je takýchto ľudí vôbec zohnať a zamestnať, čo potvrdí úplne každý primátor a starosta. A aby sme si uvedomili, tak do tohto prostredia by po schválení zákona prišla povinnosť konať pri prebiehajúcich konaniach podľa doterajšej právnej úpravy a v konaniach, ktoré sa začnú po účinnosti novely, už podľa novej právnej úpravy. Toto prinesie zmätok z používania dvoch procesných postupov naraz a zabudnime aj na avizovanú časovú a byrokratickú úsporu. Hlavný problém, ktorý trápi stovky slovenských samospráv, sa javí byť úplne a nepochopiteľne odsunutý na vedľajšiu koľaj, a tým je absolútna neschopnosť okresných úradov včas vydávať tieto vodoprávne povolenia, stavebné povolenia na kanalizácie a vodovody, ktoré vecne a procesne spadajú, paradoxne, pod ich odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré spadajú ako okresné úrady pod ministerstvo vnútra, čiže úplný galimatiáš. Nespadajú vôbec teda pod mestá a obce, ako sa mnohí mylne nazdávajú. Otázka presunu kompetencií je však iná téma, o ktorej je treba mesiace odborne diskutovať a nemôžeme ju tu len tak strieľať odboku. Na vodovody a kanalizácie sa tak čaká v tom lepšom prípade celé roky, v tom horšom prípade desaťročia a deje sa tak napriek miliónom z Európskej únie, ktoré máme naozaj v tomto prípade položené na stole. Žijeme pritom v krajine, v ktorej nemá pol milióna ľudí a takmer 500 obcí prístup k pitnej vode. Aby som ešte prilial ten olej ku okresným úradom, pretože treba to povedať a musí to tu zaznieť, okresné úrady v sídle kraja ako druhostupňové orgány navyše naozaj neprimeraným spôsobom vstupujú a zasahujú do kompetencií samospráv. Aj toto poznám z vlastnej skúsenosti, ja som to tu už hovoril niekedy v uplynulých týždňoch, na jeseň ´23 v jednom mesiaci, neviem už, či to bol august alebo september, som ešte ako starosta udelil niekoľko 5-tisícových pokút čiernym stavbám na našom území, ktoré stavebníci rozbehli bez, bez právoplatného stavebného povolenia. Druhostupňový orgán, v tomto prípade ním nebol Dunajská Streda, ale druhostupňový orgán v sídle kraja, ktorým je zasa Trnava a jeho odbor výstavby a bytovej politiky, čiže opakujem, všímame si, že to je neuveriteľný galimatiáš, tak tento druhostupňový orgán vo všetkých týchto prípadoch znížil tie pokuty z 5-tisíc eur na tisíc eur, s tým, že 5-tisíc eur sa mu javí ako výška, ktorá je pre developera likvidačná. Ešte raz, teda developera, ktorý má, ktorý má miliónové obraty, má vraj finančne zruinovať pokuta vo výške 5-tisíc eur, čo je naozaj neuveriteľné. Čo nám ale týmto okresné úrady spôsobili, je to, že povedali de facto, že stavebné povolenia sú dnes naozaj častokrát už len takým zdrapom papiera a obciam totálne znefunkčnil ten veľmi dôležitý systém bŕzd a protiváh, ktorý by jednoducho mal fungovať. Starostovia, primátori a ich stavebné úrady sú dnes developerom často na smiech a takéto rozhodnutia tomu, či chceme, či nechceme, žiaľ, len pomáhajú. Prečo okresné úrady s úradmi stavebnými na obciach a mestách súperia? Naozaj neviem, prečo nie sú partnermi, ale súpermi. Komu to pomáha, by ma zaujímalo. O jednej skupine by som vedel a sú ňou, žiaľ, developeri. Nečudoval by som sa totiž, ak by aj nejaký developer po vyrubení v našom prípade 5-tisícovej alebo akejkoľvek inej, aj vyššej pokuty, navštívil tých svojich správnych ľudí na okrese, ktorých by motivoval napríklad tým, že ak mu časť vyrubenej pokuty ponížia, tak tou časťou odpustenej výšky sa im prirodzene odmení. Aj vlk je sýty, aj ovca celá, ale trpí obec a jej obyvatelia. Presne tak ako doteraz. My tvrdíme a Progresívne Slovensko tvrdí, že zmeny sú potrebné, ale robme ich poriadne. Druhostupňový orgán by mal podľa nás zasiahnuť len v prípade, že pokuta je neprimerane vysoká, mal by možnosť znížiť ju, a to je na debatu, napríklad o 30 % výšky vyrubenej sumy, ale toto rozhodnutie musí sprevádzať naozaj silné a legitímne odôvodnenie. Ani toto sa nedeje a nutnosťou riešiť akútne problémy sa zdôvodňujú pravidlá, ktoré prinesú len nové možnosti zneužívania. Vládna koalícia ich navyše pretláča opäť v skrátenom legislatívnom konaní, ale opakujem, tu nekritizujeme len pri kritiku, pre kritiku, tu to naozaj reálne chápeme. Riešenia skutočných problémov stavebného konania sa však aj naďalej odsúvajú na ďalšie roky, prípadne na ďalšie garnitúry. Ešte raz, oceňujem, že aj pán minister, aj ministerstvo si vypočulo určité naliehania a ten pozmeňovák, ktorý bol predložený včera, do veľkej miery sanuje niektoré veci, ale, samozrejme, my musíme povedať, a je to aj naša opozičná práca, že ten pozmeňovák jednoducho prišiel neskoro a za ideálnych okolností by mal prísť ďaleko skôr, mali by sme ho poznať minimálne tých dajme tomu 24, 48 hodín, ale už aj to je také, samozrejme, že absolútne na tenkom ľade, nedostatočné. A druhá vec, že aj keď vieme, že to ide do druhého čítania, ja som dnes na tom výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu bol, nemôžme sa takémuto dôležitému bodu, je druhé čítanie stavebného zákona, baviť 13 minút v rámci bodu číslo 2, medzi 12.47 h a 13.00 h na výbore. To je že naozaj že stavebný zákon, ktorý máme taký pomaly istý, sa dá povedať, od roku ´76, keď ho prijímalo ešte federálne zhromaždenie, neviem, koľko je to? To je, to je 76, 2026, 50 rokov to bude pomaly, dobre počítam? A my ideme teraz prijať zmenu alebo druhé čítanie po tom, ako si to na výbore predžujeme 13 minút. A pozmeňovák dostaneme deň predtým 19.00 h. Takto sa to naozaj nerobí a snažím sa to argumentovať bez nejakých extrémnych emócií a kritiky a byť vecný. Plus pár tých plastických príkladov, na ktoré sme absolútne zabudli, hoci na to bola ideálna príležitosť teraz to vyriešiť. Ďakujem veľmi pekne. [15:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [15:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán podpredseda. No, pán poslanec, to je presne to, čo som, o čom som ja hovoril vo svojom vystúpení k predchádzajúcemu bodu, to je presne o tom, na čo sa snažil upozorniť pán poslanec Hlina ešte po odhlasovaní, vytvára sa tu zbytočný a neodôvodnený časový stres na rokovanie o dôležitých zmenách. A naozaj by sa nič nestalo, keby o tomto zákone sme sa bavili v druhom čítaní v pléne zajtra alebo pozajtra, namiesto toho bol návrh schválený v prvom čítaní o jedenástej a hneď po štrnástej sa začalo rokovanie v druhom čítaní v pléne, čiže logicky výbory o tom mohli rokovať iba počas obednej pauzy a keďže, keďže tieto návrhy zákonov vrátane predmetnej novely stavebného zákona a súvisiacich novelizačných článkov iných zákonov, o ktorej práve rokujeme, sú vo viacerých alebo boli vo viacerých výboroch, prinajmenšom ústavnoprávnom a v gestorskom, tak, samozrejme, že nebol normálny čas na to, aby sa poslanci oboznámili s pozmeňujúcim návrhom, a to teda poslanci, ktorí sú v gestorských výboroch, sa k nim dostali ešte skôr ako tí, tí ostatní. A áno, malo by to byť tak, že úplne normálne by malo byť, ak poslanci majú rokovať o nejakom pozmeňujúcom návrhu, že ho dostanú 48 hodín vopred, tak to napríklad predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku pre neskrátené formy konania, ale nič nebránilo tomu, aby aj v tomto prípade tá 48-hodinová lehota bola dodržaná. [15:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [15:24] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Marek, tebe za tvoju vlastnú starostovskú skúsenosť aj s budovaním základnej infraštruktúry. Kolegovia, kolegyne, doplním Mareka s jeho vlastnou skúsenosťou. Skúste si tipnúť, ako od roka 2005 narástla úroveň pripojenia na verejný vodovod na Slovensku. Táto úroveň narástla raketovo, z 85,4 % na 90,27 % v roku 2022. Čiže v úvodzovkách, irónia použitá, závratný nárast o 0,29 percentuálneho bodu ročne. Je to naozaj raketový nárast neuveriteľného charakteru. Ak by sme takýmto tempom ďalej pokračovali, tak 100-percentné pripojenie na verejný vodovod na Slovensku by sme dosiahli v roku 2055. Ako Marek spomínal, ja ho doplním, na Slovensku aktuálne žije 528-tisíc ľudí bez bezpečného prístupu k pitnej vode. V absolútnych číslach je to 447 obcí, ktoré nemajú dobudovaný verejný vodovod, preto som tú štatistiku datoval do roka 2005, aby som tam dal ešte trošku aj náskok, aby patrične vyznelo, že tento investičný dlh ide za predchádzajúcimi vládami Roberta Fica. A ďakujem, Marek, aj za tú tvoju vlastnú skúsenosť s tým, čo to pre starostov a starostky, ktorí nemajú to správne stranícke číslo, znamená v reálnom živote. Práve toto je zhodou okolností porušením základného ľudského práva, bezpečný prístup k pitnej vode je základné ľudské právo. Možno toto je ďalšia téma, ktorú by táto koalícia mala expresne riešiť namiesto toho, aby riešila beztrestnosť pre svojich vlastných ľudí a iné expresné disciplíny. Marek, ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. [15:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Marek Lackovič, nech sa páči. Poprosím technikov, žeby zapli pána poslanca. Už ide. [15:24] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pár sekúnd využijem len na poďakovanie za faktické poznámky a využijem ich aj na to, aby som teda možno povedal aj pánovi ministrovi alebo poprosil ho, ak sa nám to podarí alebo ak sa vám to podarí dnes schváliť, venujme, prosím, nejaké úsilie v nasledujúcich možno týždňoch, mesiacoch tomu, aby tie vodoprávne konania na okresných úradoch aj možno v úzkej súčinnosti s ministerstvom vnútra, pod ktoré okresné úrady spadajú, aby to išlo rýchlejšie, lebo je v našom spoločnom záujme, aby tieto stavby, vodovody, kanalizácie sme mali dobudované čo najskôr. Toto je naozaj moja veľká kolegiálna aj ľudská prosba, aby sme sa na to vrhli hneď ako na ďalšiu vec v prípade, že sa táto podarí, lebo trápi to nás všetkých bez ohľadu na to, z akého politického tábora prichádzame. Veľmi vás o to prosím. Ďakujem pekne. [15:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči, máte slovo. [15:26] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi k tomu vystúpiť. Taká zvláštna chvíľa, aj s... neviete, je pätnásť hodín, pol štvrtej, je pol štvrtej. Ešte neviete, čo idete robiť, ja vám to teraz poviem a o sedemnástej za to zahlasujete. Nie sú tu kamery, je tu jedna kamera, ale to je, prechádza bez záujmu poslancov, bez záujmu médií. Viete, čo idete robiť? Idete schvaľovať atómovú elektráreň. Teraz nekecám, ja vám to vysvetlím. Idete schvaľovať atómovú elektráreň zvláštnym spôsobom za zvláštnych podmienok, nevedeli ste o tom hodinu a pol len preto, že Ondrej na to upozornil Dostál, pretože som si to ja prečítal, to o tom budete vedieť, a o piatej idete za to zahlasovať. Inde, keď sa robí nejaké stavebné konanie, že niekde bude niekde atómová elektráreň, viete, čo sa deje v iných krajinách? My sme tu normálne jak stádo volov, prepáčte za ten výraz. Tak s nami jednajú. Už viem, prečo to potrebovali tak urobiť, aby si nikto tu spoločnú správu nepozrel. A ja som si ju pozrel. Skúsim to, pochopiteľne, vysvetliť, že čo tam robia. A mal som enormne krátky čas. Asi to bol zámer. (Reakcia navrhovateľa.) To nepotrebujem. Pozrite sa, enormne krátky čas na enormne dôležitú problematiku. Do starej päťdesiatky pchajú, v tej neviem koľkobodovej spoločnej správe je asi 10-15 bodov, ktoré sa týkajú jadrových zariadení, jadrových stavieb. Zaujímavé, nie? Vždycky sa hovorí cui bono, cui prodest, prečo čo niečo robia? Prečo sa to tam dáva? Viete, neprišlo to v tej päťdesiatke, ktorá sa mení kvôli tomu, že ešte rok bude platiť, ktorá bola niekde dlhšie. Prišlo to v pozmeňováku, ktorý, som sa teraz dozvedel, že včera o devätnástej sa zjavil členom výboru, výboru a mne ako nečlenovi výboru, som si ho musel ísť vypýtať na organizačné, aby mi ho vytlačili, a dočítal som si, keď som si to zbežne pozrel, že naozaj tam upravujete problematiku jadrových zariadení v inom rytme, iným spôsobom, ako sa to robilo doteraz. A dokonca ešte definujete, že to, čo teraz schválime, aj po prijatí nového zákona bude platiť a dlho platiť a všetko sa dokončí podľa toho, čo teraz o piatej, za čo zahlasujete. Nemáte pocit, že by sme o tak vážnej problematike ako stavebné konanie jadrových elektrárni mali tak trošku ako keby a ako aspoň trošku viacej rozprávať? Či, či naozaj to je nič? To je garáž? To je búdka pre, pre psa? Nemáte pocit, že nehrajú s vami fér? Za čo nás máte, prepánakráľa, za čo vás majú, to mi je jedno, lebo vy ste tu také jak tašky. Nosíte, stojíte, čumíte, nerozumiete, ale hlasujete. Prepáčte mi za ten výraz, ale ja som hrdý opozičný poslanec. Zo mňa somára nerobte! Prečo mi predkladáte správu, ktorá v pätnástich bodoch upravuje problematiku, vnáša úplne nový vstup do toho, ako sa povoľujú atómové elektrárne? Prečo to vkladáte, 13 minút o tom rokujete na výbore a za štyri hodiny o tom chcete rokovať, kde takáto problematika sa v civilizovanom svete viete, ako rieši? Viete ako? Úplne ináč. Kopu mladých ľudí... viete, povoliť jadrovú elektráreň nie je sranda, ale na Slovensku je všetko možné. Nezaujíma vás to ani trocha, nemáte z toho taký blbý pocit, že prečo je to tak? Prečo sa tam zjavil bod, viete, že to nie je, že to tam bolo a teraz to menia alebo upravujú, jak, jak by povedal pán Gašpar, že hej, že teda cizelujeme text, gramatická úprava. Nám tu prišla päťdesiatka zmenená a oni neupravujú v tej zmenenej, ktorú sme tu mali, oni dávajú nový bod. Úplne nový bod. Doteraz sa o tom vôbec nerozprávalo, teraz tam vkladajú nový bod. Nový bod, ktorý hovorí o tom, že ako sa upravuje povoľovanie jadrových stavieb. To odôvodnenie vám prečítam, že dokonca že upravuje sa osobitná možnosť vydania rozhodnutia o umiestnení stavieb jadrového zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením takzvaným obálkovým prístupom. Aký je obálkový prístup? Vie niekto, prosím vás z vás, aký je obálkový prístup? Ja neviem. A idem za to a ideme za to hlasovať? Kolegovia, poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS, viete, aký je obálkový prístup? Takzvaným obálkovým prístupom bez presného architektonického usporiadania objektu a konkrétnej technológie so stanovením limitných hodnôt. Viete, my neupravujeme niečo, čo tam bolo. Toto vkladáme aj do starej päťdesiatky úplne nové ustanovenie, úplne rozširujeme paragraf... zabudol som si okuliare, ale toľko ešte hádam vidím, do 39a vkladáme úplne nový paragraf, on mal päť odsekov, my vkladáme šiesty odsek, úplne... (poslanec Dostál priniesol rečníkovi okuliare), ďakujem, úplne nového znenia, ktorý upravuje, že ako sa idú schvaľovať tie stavby a obálkovým spôsobom. Bez určenia rozloženia stavieb. Nemáte pocit, že by sme o tom mali nejako že pot... k tomu potrebovať nejaké vysvetlenie? Či nie, nič, nič, nič vôbec? Pán spravodajca, vy viete, aký je obálkový spôsob schvaľovania jadrových zariadení? Viete? Neviete, čo? Čo dávajú tam, porno alebo čo tam pozeráte prosím vás? Viete, toto je neskutočné, čo sa tu deje v tejto krajine, ja tomu normálne nerozumiem, takto nás máte? Preboha, za čo nás máte? Ľudia, počúvajte dobre, počúvajte dobre, v parlamente schvaľujú jadrovú elektráreň a nemajú vám tu, nemajú vám tú silu povedať, že ako to idú robiť. Obálkovým spôsobom to idú robiť. Ešte hodinu tu predtým nevedeli, teraz to už vedia, za hodinu idú za to zahlasovať. Sa nehanbíte ani trochu?! Nechcete sa pýtať, pán minister, čo to tam robí, čo tam robí tá sedemnástka, čo bod, bod 17 sa vkladá, ešte za tú šestnástku sa vkladá aj sedemnástka, ktorá už v dikcii, ktorá bola, mení ustanovenie, že vnáša nový pojem, že jadrové zariadenia, rozhodnutie majú platnosť päť rokov. Doteraz tam nebolo nič a teraz to rozhodnutie bude mať platnosť päť rokov. Čiže všetko, čo sa rozhodne v tejto veci pri tomto prípade, bude platné päť rokov. Doteraz ten zákon to nemal, neriešil, teraz to tam bude mať, čo sa chystá? Chystá sa jadrová elektráreň. Možno je to dobré, ja to neviem teraz v tejto chvíli posúdiť, ale, preboha, nemáme ľudia, poslanci právo o tom niečo vedieť? Nemáme právo o tom diskutovať? Za čo nás máte?! Článok 39 spoločnej správy, ja neviem, kto je blb v tom výbore, pán Mego, vy ste v tom výbore, čítali ste tú spoločnú správu? Tak sa tvárite jak, nudím vás, čo? Leziem vám na nervy, otravujem vás, čo? Otrava som hrozná, čo? Už to dávno mohlo byť vybavené, čo? Prepáčte, ospravedlňujem sa. Hlboko sa vám ospravedlňujem, že si dovolím namietať, že ideme schvaľovať jadrovú elektráreň a pýtam sa a-a-a-a-a aspoň dačo k tomu, nie? Či nič? Nič, čo? Sranda. Tridsaťdeväť hovorí, že všetko to, čo sa v tomto kontexte schváli pri tom jadrovom zariadení a stavieb, tak ja len dúfam, že to je atómka, môže byť aj odpaľovacia rampa, ja neviem teda, že či, ale dúfam, že nestaviame tu odpaľovacie silá niekde, ale že tu hovoríme o atómke, a ta... nový článok 39, viete, pán Mego, nie, máte to prečítané, viete presne, o čom hovorím, nie? To zacitujete. Viete, o čom hovorí ten článok 39? Hovorí o tom, že všetko to, čo teraz schválime v tom znení, ktoré schválime za hodi... schválite za hodinu, bude platiť do 2027. To znamená ergo aj po prijatí toho, ak sa možno prijme, neprijme, nevieme, či sa prijme nová tá dvestojednotka, ten nový stavebný zákon, nevieme, ale už teraz vieme, už teraz to máte v tých ustanoveniach, že toto všetko, čo teraz sa pri tej jadrovej elektrárni nastaví, toho sa už nikto ani nemôže dotknúť, lebo to všetko bude zabetónované. Nemáte pocit, že by to stálo za nejakú debatu, že, že porozprávať sa o tom? Nechcem byť nejaký patetický, pán minister, ale poviem to, hej? Takto sa na Slovensku schvaľuje atómka. 15.30 h sa to poslanci dozvedeli, 17.00 h za to zahlasujú. Alebo sa dozvieme, že ste vedeli, dáte Glückovi, pošlete esemesku a ten povie, že on vedel, že je atómka, atómka je super a bude a pri Terchovej. Ja neviem, viete, že čo máte prichystané, hej, že, ale, ale my nevieme, ja neviem, ja som sa to fakt z tej spoločnej správy dozvedel, že niečo sa ide diať. Čo s tým? To je úcta k ľuďom, občanom? Ku mne nemusíte, ja si vôbec, nie, prosím vás, hore-dole. Ale k ľuďom, občanom, že majú právo teda vedieť, že sa ide upravovať proces schvaľovania vydávania rozhodnutí v tomto časopriestore divnom jadrových elektrární? Neni fér im to povedať, že ideme to meniť? A zásadným spôsobom. Novými ustanoveniami, predlžujú sa dĺžky, upravuje sa to dosť zásadným spôsobom. Pozrite sa, pre mňa za mňa tak si tu žijeme, takto to ľudí zaujíma, mirnix-dirnix, keď sa mňa bude niekto pýtať, že prečo je pri Terchovej atómka alebo prečo je ja neviem kde atómka, tak ja poviem, viete čo? Ja som tam, vtedy to ešte hádam bude na internete, ak to nezmažete, hej? Ja som vtedy na to upozorňoval, hovoril som o tom, nikto nič, čo ja som mohol viacej urobiť, čo som sa tu mal upáliť? Viete, akože ja, ja naozaj využívam tie možnosti, čo mám. Vidím, že tu pána spravodajcu otravujem, hej, ten už tu má všetko prichystané, šnúru hlasovaciu má nachystanú, proste atómka musí byť. Dneska o piatej si to schválite a niekde majú plné, plné chladničky šampanského, že proste je to dohodnuté, je to vybavené. Skoro si to nikto nevšimol, že keby sme toho Hlinu zdržali, tak si to vôbec nikto nevšimne. Ondreja Dostála, keby nebol zavŕtal do toho, tak si to vôbec nikto, tak to bolo prichystané. Super to bolo prichystané a trošku sa to zvejklo. Nech sa páči, nech sa páči. Zahlasujte si za to, ja som cítil povinnosť na to upozorniť. Ďakujem pekne. [15:36] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše faktic... na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky, pán poslanec. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči. [15:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, no, je to ako naozaj taká úplne náhodná vec, že mal si potrebu po hlasovaní o jedenástej upozorniť na to, že niečo tu piští, že nie je dôvod ponáhľať sa až tak, že z hodiny na hodinu budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o troch návrhoch zákonov, ktoré sme o jedenástej schválili v skrátenom legislatívnom konaní, a potom ja som len tak zo zvedavosti sa pozeral, že či už sú spoločné správy na webe, keď sme začali po štrnástej o nich rokovať, a neboli spoločné správy na webovej stránke Národnej rady, keď sme o nich začali rokovať, až teda v priebehu samotného rokovania o prvom z tých troch bodov sa objavili na webe. A áno, tak som mal potrebu upozorniť na to, že, že tie návrhy, ktoré tam sú obsiahnuté ako pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe k novele stavebného zákona, sú, sú rozsiahle, no a ty si si to na základe toho preštudoval a všimol si si to, že sa to dotýka aj povoľovania jadrových zariadení. Tak naozaj by bolo dobré, keby buď pán spravodajca, alebo pán minister vysvetlili, že ako sa to tam dostalo a čo je, čo je cieľ, a prípadne rozptýlili tie pochybnosti, ktoré tvoje vystúpenie vyvolalo, keďže nepredpokladám, že by sa to dostalo tam tak, že sa členovia výboru zamýšľali, čo by ešte prípadne upravili, a bez vedomia ministerstva tam niečo, niečo dali. Tak asi pán minister bude najkompetentnejší, aby nám k tomuto povedal pár slov. [15:36] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Juraj Krúpa. [15:38] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Musíš si uvedomiť jednu vec. Neotravuj ich, oni sú pri vládnutí práve. A presne, áno, presne tak, presne takto to oni vnímajú. Načo ich vôbec, akože jak si to my dovoľujeme ich otravovať, oni teraz vládnu. Asi by sme sa vôbec nemali o to zaujímať, že čo robia, ako robia, lebo oni to robia, oni vedia, čo robia, nikto iný to nepotrebuje vedieť a vidieť. Načo? Stačí, že oni vedia, čo robia. A ty sa im do toho zbytočne rýpeš a potom z toho niečo vypadne, potom je z toho nejaký problém a nikto nepotrebuje problém. Ani oni. Tak nerob problémy, hej? Takže takto sa to nerobí. Mal by si sa normálne zaradiť a byť ticho, neotravuj a nekritizuj, lebo oni vedia, čo robia. Ja si spomínam aj na iné zákony, napríklad Trestný zákon, ten bol podobným spôsobom predložený tiež v skrátenom legislatívnom konaní, tiež k nemu nevystupovali žiadni koaliční poslanci, oni vlastne ešte nevystúpili odvtedy, čo sem prišli do parlamentu. Ja si teda, úprimne ja si neviem spomenúť na nikoho, kto by tu že agitoval, vystupoval normálne že, že argumentoval s nami. Im je to úplne jedno. Oni, oni normálne, že sem prišli, oni tu stlačia, čo im prinesú, čiže to je jedno, ako dlho oni potrebujú na ten celý legislatívny proces. Oni ho ani nepotrebujú. Oni, za chvíľku vlastne dospejeme k tomu, že vlastne my nepotrebujeme ani parlament. Načo, však to zdržuje. Však oni vládnu, oni potrebujú rýchlo vládnuť, efektívne, pre ľudí. A my všetci zdržujeme. Už možno zas aj ich vlastní koaliční poslanci ich budú zdržovať, no. Takže neotravujme, veď oni sú pri vládnutí. Ďakujem. [15:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Alojz Hlina. [15:40] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [15:42] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pre istotu ešte rekapitulácia, že meníme zásadným spôsobom stavebný zákon v rozsahu toho, ako sa povoľujú jadrové elektrárne, úplne zásadným spôsobom na základe spoločnej správy z výborov, ktorá bola predložená včera večer o devätnástej a dnes sa o nej rokovalo 13 minút na výbore a dnes som si ju o tretej prečítal a o piatej ideme hlasovať a v rozsiahlych zmenách o tom, ako sa schvaľujú jadrové elektrárne, v niekoľkých bodoch, úplne nových ustanoveniach sa dočítame okrem iného, že sa budú schvaľovať tzv. obálkovým spôsobom, doteraz som sa nedozvedel, čo to je, ale je to tam, čiže za to chcete zahlasovať. Mám pocit, že to je tak zásadná vec, že by o nej mala prebehnúť nejaká diskusia, nemyslíte? Naozaj si to nemyslíte? Aj poslanci, ktorí ste. Možno to už máte všetko dohodnuté, možno už niekde bude tá jadrovka, ale, ale neviem, podľa mňa to je hrozné, cítim sa ja za vás blbo a ja viem, že obťažujeme, otravujeme, tuná pán kolega (rečník vystrel nabok pravú ruku), veľmi vplyvný to člen SMER-u, proste tu naznačuje, že, že neotravujte. Ja viem, že demokracia vie byť obťažujúca, ale, ale ešte stále sme v nej a buď k nej máme úctu, alebo nemáme úctu. Ja si dovolím tvrdiť, že dneska by mali horieť internety, hej, o tom, že čo sa ide schvaľovať alebo že čo to SMER ide schváliť v oblasti jadrových elektrární na Slovensku. [15:42] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina bol posledný prihlásený do písomnej rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [15:46] Jozef Ráž Dobre, tak na úvod teda mi dovoľte povedať, že, že v súčasnosti sa stále povoľujú jadrové elektrárne podľa päťdesiatky, podľa dvestojednotky, ktorej účinnosť odkladáme, bolo prechodné ustanovenie, že budú sa naďalej povoľovať podľa päťdesiatky a to až do roku 2030. Jediný princíp, ktorý sa mení, to je z pohľadu projektov vydávania územných rozhodnutí a následne stavebných povolení. To, o čom tu hovoríte, pán poslanec Hlina, ten obálkový spôsob, viete, na čo, na čo slúži územné rozhodnutie? Vy viete, lebo vy toho staviate veľa. Územné rozhodnutie musí určovať funkciu, poviem to veľmi zjednodušene preto, aby to pochopil občan, ktorého nechceme zavádzať, určuje funkcie, funkciu a objem. Súhlasíte so mnou asi. Čiže ak máme funkciu a objem určenú, tak v prípade atómovej elektrárne hovoríme, že, že vnútornú skladbu objektov, ale to sa bavíme o veľmi teda teoretickom prípade, bude určovať až stavebné povolenie. To je jediné, to je, to je princíp obálkového, a preto je to v úvodzovkách v odôvodnení, v zákone to je jednoznačne napísané. Ste zobrali jednu vetu z odôvodnenia, ktorá je dokonca v úvodzovkách, pretože sa používa zaužívaný výraz, ktorý sa v tomto stavebnom práve zaužíva, nie je to výraz použitý v rámci tejto legislatívy. To znamená, ešte raz zopakujem, hovoríme o tom, že jediné, čo sa mení, stále povoľujú sa takéto elektrárne a takéto zariadenia úplne rovnako, ako sa povoľovali v minulosti, je tu jediná zmena a to je to, že vnútorné usporiadanie objektov v rámci areálu je nutné až v rámci stavebného povolenia. No je to preto, a preto sa predlžuje aj lehota platnosti tých povolení, lebo vieme, že v prípade, že by sa v budúcnosti, sme sa rozhodli robiť nejakú elektráreň, a opakujem, aj podľa nového zákona dveti... do roku 2030, ktorý odhlasovala minulá administratíva, tak bolo tam napísané, že teda minulá, minulý parlament, tak tam bolo napísané, že až do roku 2030 sa budú povoľovať tieto stavby podľa zákona päťdesiat. To znamená, nič sa nemení, nie je pravda, že keď niečo dneska začneme, tak sa to bude podľa tohto zákona, to tak bolo nastavené už predtým, a ešte raz opakujem, jediná zmena je v tom, že predlžujeme platnosť územného rozhodnutia, aby sa práve v rámci stavebného povoľovania mal, bola príležitosť na to, aby sa precizovali technológie a vnútorné usporiadanie objektov v rámci jedného areálu. Takže žiadnu atómovú elektráreň nepovoľujem, nič, nič dramatické sa nedeje, nič, nič sa nemení. Ďakujem veľmi pekne. [15:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní deviatej schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z., ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 109, výsledky rokovania výborov sú v tlači 109a. Poprosím ministra dopravy Slovenskej republiky Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. , tlač 109.) [15:48] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk... v znení zákona 231/2023 Z. z. Súčasná platná úprava zákona č. 220/2022 (222/2022, pozn. prepis.) Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy orgánov, je dôsledok novelizácie tohto zákona zákonom č. 231/2023 Z. z., v ktorom sa cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách. Podľa platného znenia sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky na návrh aspoň pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Takáto právna úprava je značne neštandardná, pretože voľbou členov predstavenstva agentúry v Národnej rade získavajú títo členovia silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je len kontrolným orgánom verejnej moci, ani, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci. Zároveň ide o nesystémový krok, ktorý vytvára precedens, kedy výkonná zložka moci, vláda, bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách či štátnych podnikoch. Táto právna úprava je problematická aj z toho dôvodu, že zakladatelia agentúry, ktorí v zmysle jej stanov tvoria najvyšší orgán agentúry, nemajú žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa v zákone o štátnej podpore nájomného bývania zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry tak, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie člena predsta... predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú jej funkčnosť. Vážený pán predseda, dovoľujem si vás požiadať o podporu, pardon, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [15:48] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [15:52] Jaroslav Mego Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 231/2023 Z. z., tlač 109, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 108 zo 7. decembra 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 46 z 13. februára 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 48 z 13. februára 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 26 z 13. februára 2024, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 15 z 13. februára 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetného návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z., tlač 109, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 29 z 13. februára 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:53] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu prihlášku od pána poslanca Ondreja Dostála. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [15:53] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k druhému čítaniu k návrhu novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Vystúpil som k tomu aj, aj v prvom čítaní, aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a teda myslel som, že už teraz nebudem vystupovať, lebo svoje výhrady k skrátenému konaniu a k tomu, že sa domnievam, že v tomto prípade nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, som teda vyslovil už v piatok a Národná rada sa rozhodla hlasmi koaličných poslancov, že bude o tom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak rokujeme a opäť, ako v prípade tých predchádzajúcich bodov, v takom superrýchlom skrátenom konaní, keď ani na rokovanie výborov sa neposkytol dostatočný čas, aby sa s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhom zákonov prichádzajú, mohli oboznámiť poslanci, či už samotní členovia výborov, kde sú tieto návrhy predložené, alebo iní, iní poslanci. K tomuto návrhu zákona sú pomerne rozsiahle pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe a na webovej stránke Národnej rady je zverejnený pozmeňujúci návrh pána poslanca, poslanca Šimka, ktorý, predpokladám, že sa prihlási do rozpravy v ústnej časti a, a, a vystúpi a odôvodní to. A považujem za potrebné povedať k tým návrhom pár slov. Ako už pán spoločný spravodajca uviedol v spravodajskej informácii, spoločná správa obsahuje sedem výborov, pričom, pričom gestorský výbor odporúča hlasovať o nich, o nich samos... teda spoločne a odporúča ich, odporúča ich schváliť. Ja som v piatok v rozprave napriek tomu, že nezdá sa mi, že tento návrh sa má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, povedal, že z hľadiska rozsahu je to, je to návrh zákona, aký patrí do prvého čí... do skráteného konania, resp. ak sa niečo má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak je dobré, ak je to takto stručné a jednoduché. No po tom, čo budú schválené tie pozmeňujúce návrhy, či už zo spoločnej správy, alebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka, tak to už platiť nebude, lebo tie návrhy sú, sú rozširujúce a je ich tam, je ich tam pomerne, pomerne veľa, čiže to znenie zákona sa, sa rozšíri, čo by ale nebol zásadný problém. To, čo je problém, je, že body 1 až 5 sa týkajú predmetného návrhu zákona, a teda ide o body, ktoré logicky sa v druhom čítaní či už vo výboroch, alebo v pléne predkladajú. Problém je s bodmi 6 a 7, ktoré dopĺňajú nové články do návrhu zákona. Bodom 6 sa dopĺňa dokonca, dopĺňajú dokonca tri nové články. Jedna je novela zákona o majetku obcí, ďalší článok, navrhovaný článok, ktorý je novela zákona o majetku vyšších územných celkov a článok IV navrhovaný je novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Domnievam sa, že tieto doplnenia alebo tento bod 6 je, je prílepkom, pretože zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 3 hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. A tie tri nové články súvisia s orgánmi samosprávy a prístupom k podpore Štátneho fondu rozvoja bývania. Čiže nejaký, nejaký vzdialený súvis by sa tam síce dal nájsť, že zákon o štátnej podpore nájomného bývania a Štátny fond rozvoja bývania, čiže áno, stavba nájomných bytov, bytov obcami tam súvisí, ale nesúvisí to s predmetom návrhu zákona, o ktorom Národná rada rokuje, lebo ten návrh zákona sa predsa týka agentúry na podporu štátneho nájomného bývania, nie samotnej podpory výstavby štátnych nájomných bytov alebo iných nájomných bytov alebo štátnej podpory nájomných bytov. Týka sa spôsobu formovania orgánov agentúry, odvolávania, odvolávania členov orgánov agentúry a toho, kto ich vymenúva. Čiže je to iná problematika. Čiže domnievam sa, že bod 6 je prílepok, aj keď obsah tých novelizovaných ustanovení súvisí so zákonom, ktorý sa novelizuje, ale nie s návrhom, s návrhom zákona, ktorého, ku ktorému sa majú ako nové články pripojiť. Ale aspoň, aspoň nejaký obsah, obsahový súvis tam je s tou témou, že bývanie – bývanie, nájomné bývanie – nájomné bývanie. No, ale potom je tu článok, alebo teda bod 7 spoločnej správy a pozmeňujúci návrh č. 7 spoločnej správy, a to už je prílepok bez najmenšej diskusie. Článkom... teda bodom 7 sa má pridať do návrhu zákona nový článok, ktorým sa novelizuje zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. A nijako to nesúvisí ani s bývaním, ani s nájomným bývaním, dokonca ani s kompetenciou ministerstva dopravy a predpokladám, že to celé vzniklo tak, že ten bod 6, ktorým sa tam dopĺňajú tie tri, tri novelizačné články, si zúradovalo ministerstvo dopravy samo, lebo to patrí do jeho, do jeho pôsobnosti, keďže ide o výstavbu, ale ten bod 7 je novela zákona o tvorbe právnych predpisov a je to v podstate oprava chyby, ktorá sa urobila pri novele kompetenčného zákona, ktorú Národná rada schválila v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo v rámci novely kompetenčného zákona a súvisiacich, súvisiacich zákonov vrátane zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov došlo k tomu, že sa z úradu vlády vrátila späť na ministerstvo spravodlivosti pôsobnosť v oblasti vydávania Zbierky zákonov, ktorá tam bola celé roky, až v minulom volebnom období vzhľadom na to, že predchádzajúca vláda mala funkciu podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú zastával pán Holý, tak sa, tak sa právomoc vydávania Zbierky zákonov a súvisiace právomoci preniesli na, na úrad vlády. Teraz ich vláda vrátila späť na ministerstvo spravodlivosti, čo je v poriadku, čo, čo je jedna z vecí, ktorú asi málokto spochybňoval, ale spravila tam vláda chybu, keďže sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní, tak si to nikto nevšimol ani v rámci parlamentu a až dodatočne si niekto, niekto všimol, že stala sa chyba. Tá chyba konkrétne spočívala v tom, že § 21 ods. 1 až do tej novely kompetenčného zákona, ktorú naposledy schválila Národná rada, znel, sa týkal vyhlasovania v Zbierke zákonov a znel: "Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v Zbierke zákonov vyhlasujú na základe písomnej žiadosti o vyhlásenie doručenej úradu vlády. Žiadosť o vyhlásenie a) ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných aktov podľa § 13 písm. c) podáva Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a b) nariadení vlády a uznesení podľa § 13 písm. e) podáva Úrad vlády Slovenskej republiky." Novela kompetenčného zákona preniesla tieto kompetencie naspäť na ministerstvo spravodlivosti a okrem toho, že zmenila konkrétne ustanovenia, tak jedným takým hromadným ustanovením spravila to, že slová "úrad vlády" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 8 ods. 2, § 23 ods. 2 písm. c) a § 28b nahrádzajú slovami "ministerstvo spravodlivosti" v príslušnom tvare. Takže § 21 po úprave znie: "Žiadosť o vyhlásenie" právneho... ak ide o nariadenie vlády, "nariadení vlády a rozhodnutí a uznesení podľa § 13 písm. e) podáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky." To, čo sa navrhuje prílepkom opraviť, je, že opäť by to mal robiť úrad vlády, lebo sa to stalo nedopatrením. Jednoducho neskontrolovali si, ako bude znieť toto ustanovenie po schválení novely kompetenčného zákona, a teda táto pôsobnosť mala ostať, ostať v právomoci minis... teda úradu vlády, keďže ide o nariadenia vlády a rozhodnutia a uznesenia vlády, ale bola omylom prenesená na ministerstvo spravodlivosti, tak sa to teraz ide napraviť. Opäť, z obsahového hľadiska je to v poriadku. To, čo nie je v poriadku, je, že sa o novele kompetenčného zákona rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, v dôsledku čoho táto chyba vznikla. Jeden problém. A druhý problém, že sa to ide naprávať opäť porušením rokovacieho poriadku, a to prílepkom, ktorý v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je prípustný, pretože zopakujem ustanovenie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona." Takže keďže sa domnievam, že body 6 a 7 sú prílepky, tak upozorňujem, že o nich nemožno hlasovať, a žiadam pána spravodajcu, aby ich vyňal na osobitné hlasovanie, teda dávam návrh, aby sa osobitne hlasovalo o bode 6 spoločnej správy a aby sa osobitne hlasovalo o bode 7 spoločnej správy. Ten, ten samotný, tie, tých prvých päť bodov nenamietam, lebo to sa, nie, nie sú to, nie sú to prílepky. A vyjadrím sa, vyjadrím sa teda aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bude predložený, aspoň teda predpokladám, že pán poslanec Šimko ho predloží, a opäť ide o prílepok, úplne jednoznačný prílepok a dopĺňa sa tam nový článok, ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní. Týka sa to odborných garantov na vykonávanie činnosti vo verejnom obstarávaní. Tá zásadná zmena je, že nebudú odborní garanti povinní, ale bude sa môcť príslušný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozhodnúť, či ich, či teda bude postupovať prostredníctvom tých odborných garantov. Na tejto zmene je zaujímavé to, že ja obsahovo v zásade súhlasím s tou navrhovanou zmenou, lebo, lebo naozaj si myslím, že, že odborní garanti ako povinný inštitút nebol, nebolo úplne najlepšie rozhodnutie ich zaviesť a navyše tam podobne ako povedzme pri tej stavebnej legislatíve platí, že, že nie sú na to vytvorené podmienky, aby všetci verejní obstarávatelia a obstarávatelia postupovali prostredníctvom odborných garantov, lebo toľko odborných garantov tu, tu nie je, ale navrhuje sa to opraviť cez prílepok. Toto je podľa mňa vec, ktorá možno by sa dala, ak nie celá, tak prinajmenšom časť z nej zdôvodniť tak, že by to spĺňalo dôvody pre skrátené legislatívne konanie, keby bola nejaká novela zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom legislatívnom konaní a toto by v nej bolo obsiahnuté, resp. iba toto by v nej bolo obsiahnuté, tak áno, dalo by sa zamyslieť nad tým, že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale prílepok nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a domnievam sa, že nie je dôvod schváliť prílepok, aby sa opravila vec, ktorá sa má opraviť, ktorá ale opäť nesúvisí s návrhom zákona. Lebo návrh zákona sa týka orgánu alebo orgánov agentúry na podporu štátneho nájomného, štátnej podpory, agentúry štátnej podpory nájomného bývania, toto sa týka verejného obstarávania. Argument, že verejné obstarávanie súvisí so štátnou podporou nájomného bývania, nesedí, lebo to, čo rieši návrh zákona, návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka orgánov agentúry, ktorá má zabezpečiť podporu štátu pre nájomné bývanie, nie verejného obstarávania. Čiže z obsahového hľadiska, teraz hovorím iba sám za seba, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude predložený, sa mi zdá vcelku, vcelku v poriadku, ale z hľadiska procesného, z hľadiska pravidiel legislatívneho procesu ide celkom zjavne o prílepok a ako taký by sme o ňom vôbec nemali hlasovať. Ďakujem. [15:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Bol ste jediný prihlásený do písomnej rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Igor Šimko a pán poslanec Alojz Hlina. Dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi, nech sa páči. [16:09] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne. Takže ďakujem. Budem mať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka, ako pán kolega už spomínal v rozprave, ktorý sa týka zákona o verejnom obstarávaní, a je to z dôvodu toho, že prebiehla komunikácia medzi Úradom pre verejné obstarávanie a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Je, aj podľa medializovaných informácií je zrejmé, že v roku 2024 v prvom polroku príde aj novelizácia zákona o verejnom obstarávaní, takže onedlho prečítam aj odôvodnenie a bude pojednávať určite aj o tejto veci, len aby nedošlo k blokácii určitých obcí a iných obstarávateľov. Čiže odôvodnenie, spoločné odôvodnenie k bodom 1 až 16: Navrhuje sa, aby využívanie odborného garanta na vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní bolo v diskrečnej právomoci každého verejného obstarávateľa. Obstarávateľa, osoby podľa § 8, ktorý sa bude môcť ad hoc rozhodnúť, či konkrétne verejné obstarávanie napríklad z dôvodu jeho významnosti alebo odbornej náročnosti bude realizovať prostredníctvom odborného garanta. Koncept fakultatívnosti odborného garanta teda dáva verejným obstarávateľom väčšiu mieru flexibility v rozhodovaní na rozdiel od úpravy účinnej od 31. marca 2024, ktorá povinne vyžaduje účasť odborného garanta na realizácii každej podlimitnej a nadlimitnej zákazky. Vzhľadom na vypustenie sankčného mechanizmu pre odborných garantov je potrebné vypustiť aj pravidlo používania jedného odborného garanta na jednu činnosť, keďže toto pravidlo bolo naviazané práve na adresné vyvodzovanie deliktuálnej zodpovednosti voči konkrétnemu garantovi. Z dôvodu navrhovanej fakultatívnosti inštitútu odborného garanta sa navrhuje vypustiť možnosť zápisu do zoznamu odborných garantov na základe preukázania odbornej praxe. Uvedené však nebude mať vplyv na už zrealizované zápisy do zoznamu odborných garantov. Navrhovaná úprava napokon navrhuje vypustiť ustanovenie umožňujúce vyžadovať od odborného garanta poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom činnosti odborného garanta a to predovšetkým z dôvodu, že v praxi môže byť získanie takéhoto poistenia problematické. Cieľ navrhovanej úpravy vychádza z premisy prioritizácie vzdelávania odborných garantov na úkor ich sankčného postihu. Odborná edukácia osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom obstarávaní má byť výsostnou métou profesionalizácie vo verejnom obstarávaní. Cieľom navrhovanej úpravy je preto zrušenie osobitného sankčného postihu voči odbornému garantovi, to jest zrušenie sankcií za správny delikt, za správny delikt. Racio tejto úpravy je založené aj na tom, že verejný obstarávateľ môže v prípade potreby vyvodzovať sankcie voči odbornému garantovi, ktorý zlyhal, či už na základe pracovnoprávneho postihu, ak ide o odborného garanta zamestnanca alebo na základe zmluvných sankcií, ak ide o odborného garanta podnikateľa. V kontexte uvedeného je preto nadbytočná osobitná nadstavba sankčného postihu pre odborných garantov vymedzená v aktuálne platnej a účinnej právnej úprave. Zároveň sankčný postih odborných garantov upravený v aktuálnom zákone môže mať pro futuro negatívny dopad na celkový stav zamestnancov a podnikateľov vykonávajúcich činnosti vo verejnom obstarávaní, keďže aktuálna úprava pôsobí ako prirodzený demotivačný faktor vykonávať pozíciu odborného garanta. Identicky ako v prípade odborných garantov sa navrhuje z rovnakých dôvodov aj v prípade registrovaných osôb zrušiť sankčný postih. Zrušenie núteného modelu profesionalizácie so sankčným mechanizmom má širokú podporu odbornej verejnosti, a to tak samotných verejných obstarávateľov, ako aj pracovníkov, ktorí procesy verejného obstarávania zabezpečujú. Sankčný model v súčasnosti existuje len v Maďarsku, ostatné krajiny Európskej únie využívajú rôzne formy dobrovoľných modelov budovania expertnosti a profesionalizácie. Navrhované zmeny majú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, nemajú vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na ostatné sledované oblasti v rámci posudzovania vplyvov. Teraz prejdem k čítaniu pozmeňujúceho návrhu. Poprosím aj organizačný odbor, aby to zaregistroval. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Šimka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. (tlač 109). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. (tlač 109): Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 141/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 64/2022 Z. z., zákona č. 86/2022 Z. z., zákona č. 121/2022 Z. z. a zákona č. 151/2022 Z. Z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 182 ods. 2 sa vypúšťa písmeno r). Doterajšie písmeno s) sa označuje ako písmeno r). 2. V § 182 ods. 2 písm. r) sa slová „a) až r)” nahrádzajú slovami „a) až q". 3. V § 184b odsek 1 znie: "(1) Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 môžu vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní aj prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie (ďalej len „odborný garant”).” 4. V § 184b ods. 2 úvodná veta znie: "(2) Ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 vykonáva činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta, odborný garant vykonáva vo verejnom obstarávaní tieto činnosti:”. 5. V § 184b ods. 3 sa vypúšťa prvá veta. 6. V § 184b ods. 6 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo odborná prax vo verejnom obstarávaní v rozsahu podľa odseku 7”. 7. V § 184b sa vypúšťajú odseky 7 a 10 až 12. Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8 a doterajší odsek 13 sa označuje ako odsek 9. 8. V § 184j odsek 2 znie: "(2) Úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa § 184b ods. 8.” 9. V § 184j sa vypúšťajú odseky 3 a 4. 10. V § 184k sa vypúšťajú odseky 2 až 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 2 a 3. 11. § 184l a 184m sa vypúšťajú. 12. V § 184o ods. 3 písm. a) sa slová „ods. 9” nahrádzajú slovami „ods. 8”. 13. § 184o sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú: "(11) V zozname registrovaných osôb sa na webovom sídle úradu uverejňujú údaje uvedené v odseku 10 okrem údaja o mieste trvalého pobytu registrovanej osoby. (12) Úrad môže registrovanej osobe pozastaviť výkon činnosti z dôvodov podľa §184n.” 14. § 184p sa vypúšťa. 15. V § 185 ods. 1 sa vypúšťajú slová „§ 184k ods. 2 až 4, §184l,” a slová „§ 184p ods. 1,”. 16. § 187n vrátane nadpisu sa vypúšťa.” Body 1 až 16 nadobúdajú účinnosť 31. marca 2024, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona. Doterajší článok II sa primerane prečísluje. Vložením nového článku sa primerane upraví názov návrhu zákona. Ďakujem, skončil som. [16:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem, pán poslanec, jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [16:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šimko, napriek tomu, že obsahovo s vami predloženým prílepkom nemám nejaký závažnejší problém, tak chcel by som sa teda spýtať, že ako to súvisí s prerokúvaným návrhom zákona, pretože, a zopakujem to asi štvrtýkrát dnes, podľa § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Prerokúvaný návrh zákona sa týka štatutárneho orgánu, teda predstavenstva agentúry štátom podporovaného nájomného bývania, konkrétne vypúšťa ustanovenie o sedemročnom funkčnom období členov predstavenstva a navrhuje zmenu spôsobu vymenúvania a odvolávania členov, členov predstavenstva. Chcem sa teda spýtať, že ako obsahovo súvisí pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka využívania odborného garanta na vykonávanie činnosti vo verejnom obstarávaní, ktorý ste predložili, s ustanovovaním a odvolávaním orgánov alebo teda členov predstavenstva agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Lebo teda buď to súvisí, a teraz možno vám pán minister našepká, že ako to súvisí, alebo to nesúvisí a keď to nesúvisí, tak je to, je to prílepok a nemožno o takomto návrhu, pozmeňujúcom návrhu hlasovať, na čo opätovne upozorňujem, tak ako som upozornil aj v rámci svojho vystúpenia. Ďakujem. [16:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Igor Šimko. Nech sa páči. [16:24] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega. Oceňujem vašu rigoróznosť v tejto veci. Na druhej strane však musím povedať, že verejné obstarávanie súvisí a súhlasí teda s každou jednou činnosťou v štáte a zároveň v tejto veci bol využitý v zmysle rokovacieho poriadku inštitút pozmeňujúceho návrhu cez poslanca, kde sa dodalo aj osemnásť podpisov poslancov Národnej rady. Na vecnosť, ktorá sa týka nájomného bývania, bude reagovať asi pán predkladateľ, keď mi rozumie. Ďakujem veľmi pekne. [16:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči. [16:26] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som rád ináč, ešte minútku, vetičku, že pán minister priznal, že menia problematiku schvaľovania jadrových elektrární v pozmeňováku, ktorý poznáme osem hodín alebo dvanásť, nech sa páči, urobte si o tom svoj názor. K tomuto návrhu zákona. Prišlo to sem v skrátenom, malo sa to týkať toho, že ten Kollár si spravil nejakú agentúru, kde si vymenoval svojich ľudí, zabetónoval ich tam na sedem rokov, nemal ich kto odvolať, nemal ich kto menovať a keďže bolo nevyhnutné riešiť, aby ľud sa mal dobre, hej, tak v skrátenom ste sem prišli a vlastne aby ste to mohli menovať, aby ste ich mohli odvolať, prísne vzaté, okej. A ja som už vtedy rozmýšľal a bál sa, videl som určitú obavu, že sa bojím, že čo to tá agentúra vlastne bude za čudo, hej, a čo tu po nej zostane, lebo nechcem byť zlým prorokom, bodaj by som nemal pravdu, bodaj by som nemal pravdu, hej, a bude tu bytov toľko, že ich budú rozdávať zadarmo, hej, a druhá poloha toho celého môže byť, že ani byty, ale arbitráž niekde z Holandska na nejakého karibského investora, ktorý si bude nárokovať nejaké nároky, ktoré mu vznikli, lebo on stavať chcel a stala sa nejaká administratívna chyba, však to poznáme, nie? Bude tam Bžán potom chrániť, no a milióny tu z tohto Bruneja zase sa odkotúľajú. No, bodaj by som nemal pravdu. Čiže toto bola moja obava a stále trvá. A doplnením tohto, lebo viete, že ak to zmetamorfózovalo, od včera, či kedy sme to tu, včera sme o tom prvýkrát hovorili, mne sa to už pletie, v piatok, pardon, mne sa to už pletie. Čiže tu sme hovorili o tom a zrazu tu dokvitol, niečo úplne iné, hej, lebo ten návrh zákona mal, myslím, dva články, ten druhý článok bol len účinnosť. Teraz má zrazu päť článkov a mení, mení tri zákony. Také celkom, vždycky, keď viete, keď je že majetok, tak človek spozornie, a tam je, sa mení zákon o majetku obcí a mení sa aj zákon o majetku VÚC, zrazu, pri agentúre. Viete, však tá agentúra, bohumilá činnosť a zrazu ideme, sme zistili, že ideme meniť aj toto. Ja viem, že kolegom to tu nevadí, že z večera do rána a ja neviem, keď 13 minút rokoval výbor o jadrovej elektrárni, teraz už to môžme nazvať tak, by ma celkom zaujímalo, že koľko rokoval výbor o tej agentúre, hej? Neviem, kto tam bol na tom výbore, či päť minút, či tri, pán Mažgút vie (reakcia z pléna), 14 minút, teda o ktorom, o tom prvom či o tom druhom? (Reakcia z pléna.) O tom prvom. O agentúre 14 minút a o jadrovej elektrárni? (Reakcie z pléna.) Tu kolega vravel iný údaj. (Reakcie z pléna.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Dobre, poprosím vás, kolegovia, pán poslanec Hlina, nech sa páči, pokračujte a skúsme bez tých pripomienok z pléna. (Reakcie z pléna.) Hlina, Alojz, poslanec NR SR Sójové tyčinky a údené. (Reakcie z pléna.) Ja len čerpám z verejne dostupných zdrojov, pán kolega. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Nemôžte všetkému veriť, pán Hlina, ale teraz pokračujte v téme, nech sa páči. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Budem pokračovať. Tak vlastne, prísne vzaté, tak ústavnoprávny výbor sa tomu venoval o dve-tri minúty viac, jadrovej elektrárni, takže nakoniec môžme vyjadriť určitú spokojnosť. (Reakcia z pléna.) Aha. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán Dostál, aj vás poprosím, dobre, skúsme teraz už vážnejšie. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, nech sa páči. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ale, viete, to tu nikoho netrápi. To je všetko, ideme, hlasujme. Viete, keby bola funkcionalita tých hlasovacích zariadení, že nastaviť na štyri roky za, pokiaľ je to vládny názor, tak by ste si to tak prednastavili, nie(?) a mali by ste svätý pokoj. Načo sa tu trápiť, ale veď to je vaša dôstojnosť, nie moja. Svoju riešim, ako viem. Ale viete, aby som nemal pocit, že som tu na zastupiteľstve Fekišoviec, tak niekedy ešte niečo skúsim povedať, hej, rozmrzelý z toho, že sa mi tu niečo nepozdáva. No tak z návrhu zákona, ktorý mal vyriešiť Kollárove dedičstvo, hej, tu dokvitlo niečo iné a púšťa sa to do vôd takých, kde by sme mali spozornieť. A ja nehovorím, ja nechcem byť principiálne podozrievavý, možno je to dobre, ale tá rýchlosť, ten, ten šturm, ktorý tu máme, mi blikajú kontrolky, že sa mi to nepáči, hej, že vlastne... lebo, prísne vzaté, teraz noveluje... zahlasujete za pol hodinu za to, že vlastne aj VÚC-ky, aj obce môžu založiť školy a starobince. Doteraz nemohli, zjednodušene to hovorím, po prijatí tohto pozmeňováku budú môcť, hej, použiť tieto nehnuteľnosti ako ručenie. Tam sa síce uvádza, pre korektnosť poviem, pre potreby, keď žiadajú peniaze z fondu na rozvoj bývania. Tu len chcem povedať, budeme to v ďalšom zákone mať, od pána Kamenického, lebo teraz my napr. ideme riešiť ustanovenia nového zákona o správcoch a nákupcoch pohľadávok pri úveroch, pri spadnutých úveroch, to sa bežne stáva v živote. Spadne úver a niekto ho môže kúpiť, hej, čiže viete, ja som len opatrný, nie som podozrievavý. Ak založíte nejaký pekný starobinec alebo sirotčinec, alebo dom dôchodcov v nejakom peknom kaštieliku, zrazu starosta zistí, že nemá peniaze, no medzitým on, tá pohľadávka, niekto ju odkúpil a ten si začne uplatňovať tie nároky. A viete a zrazu bum! Starčekovia na ulici, hej, starosta bude hľadať telocvičňu, bude im tam dávať paplóny a niekto bude mať pekný domček. Ja neviem, mne tam chýba v tejto rýchlosti, v ktorej hovoríme, a tak ako sa tu venujeme, nejaké stanovisko k tomu je. Ja neviem, ja som nezachytil ZMOS, SK8-ičku, úniu miest, ja neviem, možno povedia, že to je dobre. Ale aj keby oni povedali, že to je dobre, tak ja som opatrný, lebo mne sa to nepozdáva, hej, že môžte založiť školu na to akože ručenie, a tie domovy sociálnych služieb a ručiť s nimi za úvery, lebo podnikám, v zásade podnikám, odkedy sa dá, dokonca, sa priznám, som podnikal už aj, keď sa nedalo ešte, pred osemdesiatym deviatym som papriku predával, hej, a to už je premlčané, nie? (Povedané so smiechom.) Takže teraz už môžem, po toľkých rokoch, 34 rokov, to už hádam je, či to sa nepremlčí? Ja som na vysokej škole kupoval od Maďarov papriku mletú a na Orave som ju predával. To bol môj hrozný čin, ale bolo to v osemdesiatom ôsmom, keď sa to ešte, prísne vzaté, asi nemohlo, ale moc som na tom teda nezarobil, na to, aby sme mali na diskotéku, čiže... a vrátim sa späť. Čiže som opatrný, trošku sa vyznám v tom podnikateľskom prostredí a nemám z toho dobrý pocit a chýba mi to ubezpečenie, že sa to nemôže zvrtnúť, ale keďže tu ideme v takom šturme, v akom ideme šturme, vás to nezaujíma, mňa to zaujíma. Znova pre pamäť doby to hovorím, novelizujete, meníte to, čo nebolo na začiatku o tom reč. Meníte zákon o majetku obcí, meníte zákon o majetku vyšších územných celkov, vo veci toho, že tieto, tieto budovy, nehnuteľnosti môžu založiť, ktoré doteraz nemohli. Podľa mňa je to dosť zásadná vec, ktorá by za nejakú diskusiu stála, hej, že či tam nemôže byť jako, pes, sa hovorí, že pes, viete, že v tých detailoch. Čert je skrytý v detailoch. Či tam nebude nejaká kuleha a vieme, akí sme, a vieme, že akí sú tu ľudia, tak by som bol opatrný, ale možno teraz pán minister vystúpi a povie, nebojte sa, všetko je to v poriadku, je to odkonzultované. Ja som to len povedal, keby to aj tak bolo, tak je to nefér z pohľadu toho, že ako ku nám pristupujete, lebo ste sem prišli s niečím a zrazu je z toho niečo. Máme nejakú hodinu na to, aby sme si to naštudovali. Ja nie som žiaden čarodejník, toho máte inde, hej, ja len z tých dostupných zdrojov som si to narýchlo rešeršoval, vyšlo mi z toho niečo, čo by stálo za nejakú, za nejakú diskusiu. Ale možno to nevadí, možno to je úplne jedno, hej, a jediný majetok, ku ktorému sa ešte dá nejako dostať a doteraz sa nedalo, hej, sú tie školy a apetít u kolegov stále je, hej, tam tie pozemky a neviem čo, no tak nejak sa k tomu treba dostať, možno cez Košice, hej, lebo musia najskôr kúpiť tú pohľadávku cez ten fond, nejak to, bude to o niečo zložitejšie, ale zákon to doteraz nedovoľoval, hej, teraz to nebude zakazovať, ergo uvidíme, možno po čase sa dozvieme, že budeme riešiť problémy, že deti nám vyhodia zo školy, hej, a budeme ich tuná, nám budú chodiť po parlamente, že nemajú školu, lebo sa tam ide stavať, neviem. To vedieť budete vy vtedy, však, pán minister. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:26] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku, pán poslanec, nech sa... dve faktické poznámky. Nech sa páči, pani poslankyňa Zuzana Mesterová. [16:34] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mňa rovnako ako pána poslanca Hlinu udivuje, že táto vláda po svojich aktuálnych skúsenostiach, kedy pán premiér prosí prezidentku, aby opravovala chyby, ktoré oni spôsobili a na ktoré my tri týždne sme poukazovali, ďalej pokračuje v tom istom spôsobe práce a ešte s takým sebavedomím, že akože, hmm, dobre sme to robili doteraz, aj keď tam boli chyby, tak v tom budeme pokračovať. Ďalej prílepky, ďalej skrátené legislatívne konania, ďalej pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu a ja už neviem, či sa mám viac obávať neschopnosti tejto vlády, alebo zlého úmyslu tejto vlády, lebo si neviem vybrať, čo viac prevažuje. Ďakujem. [16:34] Ľuboš Blaha Pán poslanec Jaroslav Mego, nech sa páči. [16:34] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len v krátkosti by som chcel možno upokojiť pána poslanca Hlinu, to, či obec založí nejaký majetok, školu, kaštieľ, dom dôchodcov a podobne, o tom nerozhoduje starosta, toto je v kompetencii obecného alebo mestského zastupiteľstva, čiže o tomto vždy rozhodujú poslanci danej obce alebo mesta a, samozrejme, tí sa zasa musia držať nejakej smernice o nakladaní obecného alebo mestského majetku. Takže len toľko v krátkosti. [16:34] Ľuboš Blaha Pán poslanec Alojz Hlina bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči. [16:35] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nie som si celkom istý, či som explicitne povedal, že starosta, ale ak aj, som tým myslel, lebo ten schvaľovací proces, či veríte, či nie, plus-mínus poznám. Hej, že na takéto rozhodnutie je nevyhnutný súhlas zastupiteľstva, ale stále je to niečo, že ideme, je to fázový posun oproti terajšiemu stavu, hej? Čiže ak sme sa rozhodli, že ideme zakladať, že môžme zakladať majetok škôl, starobincov, kaštieľov, sociálnych domovov, to je taká vec, ktorá by stála za nejakú diskusiu, hej? Možno by sme to mali tak akože prejsť a upokojiť sa, že... lebo svet neni ružový, viete, že vie byť niekedy škaredý, hej, a aj tí investori a veritelia vedia byť niekedy nepríjemní a možno naozaj treba zistiť, že, aby sme si nezavarili na problém a niekto potom povie, no ale však to je zákon, hej? Ondrej Dostál toto jasne povedal, tieto zákony, ktoré nás parametricky posúvajú, tuná schvaľujeme normálne jak na rýchliku, to hovorím, to vo Fekišovciach sa s tým trápia viacej, ako my sa tu trápime s nejakými návrhmi zákonov. [16:35] Ľuboš Blaha Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, nech sa páči, máte slovo. [16:36] Jozef Ráž – Vystúpenie Ďakujem pekne. Tak, na pána poslanca Ondreja Dostála ako moc reagovať netreba, v podstate dešifroval, zhrnul všetky naše úmysly a úplne presne k tomu, nakoľko čo s čím súvisí alebo nesúvisí, tak k tomu sa tiež vyjadrovať nebudem, všetko so všetkým súvisí. Čiže rád by som zareagoval len na pána poslanca Hlinu. Čiže takto, pán poslanec, vzhľadom na to, ako ste vy naložený v tej téme, teraz myslím v pozitívnom zmysle slova, keďže ste stavali a máte s tým skúsenosti, tak neverím, že to, čo robíte, robíte z nedostatku poznania problematiky. To znamená, že vychádza mi, že potom možno v rámci toho, že sa snažíte teda robiť tú politiku, lebo ja politik nie som, tak sa snažíte teda ako vytvoriť určité, iný dojem o tom, čo sa naozaj ide udiať. Tak ako pred, nebudem sa vracať už naspäť k tomu zákonu teda o stavebnom práve, kde sme, teda podľa vás ideme povoľovať atómovú elektráreň v Terchovej, vyjadrím sa čisto k tomuto. To defaultné nastavenie toho, že, vaše teda, že si myslíte, že všetci sú zlí a všetci sa snažia všetko ukradnúť, tak tunak naozaj upozorňujem, že v tomto, v tomto prílepku, v ktorom ale vychádzame v ústrety samospráve a ktorá absolútne, absolútne súvisí s výstavbou obecných a nájomných bytov, kde sme v podstate umožnili na to medziobdobie, medzi tým, kedy sa dostavia bytovka v obci a začne sa stavať, to znamená, ešte neexistuje, nedá sa ju založiť, lebo je úplne štandardné, že tie postavené bytovky sa zakladajú v prospech štátu, a teda v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, tak na to medziobdobie si musí každá tá obec založiť nejaký iný obecný majetok. To je úplný štandard. A keďže VÚC-ky mali tie majetky zverené zo štátu, to znamená delimitované, tak tam tá možnosť nebola. Takže my len otvárame pre nich túto možnosť. A áno, často sú to aj školy a sú to aj nemocnice, ale je to, ešte raz opakujem, len je to, je to založené len v prospech Slovenskej republiky a v prospech teda Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to na ich žiadosť, my sme si to nevymysleli sami od seba, je to preto, aby sme im zjednodušili život, aby aj VÚC-ky sa mohli uchádzať o procesy v rámci štátneho fondu rozvoja bývania a k výstavbe bytov. Dobre. Chápem, že používate stále tie podmieňujúce spôsoby a otázniky a tak ďalej, je to v poriadku, len, len teda nezavádzajme. Skúsme hovoriť o tom, ako to je. Ďakujem veľmi pekne. [16:41] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasledovať by malo prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 151, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 149. Malý moment. (Predsedajúci prebral hovor na internom telefóne.) Navrhovateľ zákona bude pán poslanec Roman Michelko, ktorý je už na ceste, takže počkáme jednu minútu. Prerušujem schôdzu, kým nepríde. (Krátka prestávka.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Takže dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, aby návrh zákona uviedol, opakujem, tlač 151. Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [16:42] Roman Michelko – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol zákon, je to tlač 151, návrh zákona o fonde umenia. No, je to vlastne technická norma, ktorej cieľom je to, že dneska je, v dozornej rade tohto fondu sú traja ľudia, rozširuje sa na päť členov z dnešných, ktorí sú dvaja z rady fondu a jeden z ministerstva kultúry, sa to rozšíri na troch, ktorých menuje, teda dvoch ministerstvo kultúry a jeden z, takisto ministerstvo kultúry, ale na návrh ministra financií. To znamená, je to komisia, ktorá nerozhoduje o pridelení dotácií, nerozhoduje o zložení výberových komisií, je to čiste dozorná komisia, ktorá bude riešiť zúčtovanie, čiže nazvime to účtovnícke záležitosti. Čiže v podstate novela, ktorá sa nijakým spôsobom nedotkne rozdeľovania dotácií. Ďakujem. [16:42] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Mažgútovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [16:44] Ján Mažgút – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a tak ako to už uviedol aj pán navrhovateľ, cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej rady alebo teda dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov a na päť členov a rovnako sa navrhuje, aby dvoch členov dozornej komisie volila a odvolávala rada fondu, obdobne ako je to aj pri Audiovizuálnom fonde. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu. [16:44] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri prihlášky. Za klub Progresívne Slovensko sa prihlásila pani poslankyňa Zora Jaurová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [16:46] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou sériu zákonov z dielne poslancov SNS, ktoré predkladajú títo poslanci v spolupráci s ďalšími koaličnými kolegami a ktoré sa teda všetky týkajú agendy ministerstva kultúry. Ja by som možno práve pri tomto zákone, keďže je prvý, urobila taký všeobecný úvod k nasledujúcim piatim zákonom, ktoré budeme prerokúvať. My sme v posledných týždňoch zaznamenali niekoľko vyjadrení zástupcov SNS a ministerky kultúry na adresu verejnoprávnych fondov a štátnych kultúrnych inštitúcií, ktoré naznačujú, že pri týchto zákonoch treba spozornieť, a to z viacerých dôvodov. Všetky tieto návrhy prišli do Národnej rady ako poslanecké návrhy, hoci deklarujú, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Dokonca ja si teda pamätám, keď ich poslanci SNS podávali do podateľne, že ich s nimi podával aj štátny tajomník ministerstva kultúry pán Bernaťák, a z môjho pohľadu je takýto postup značne nepochopiteľný a taktiež je očividným obchádzaním štandardných procesov a mechanizmov pre tvorbu legislatívy, čo má, samozrejme, za dôsledok oslabenie transparentnosti a dôkladnosti legislatívneho procesu. Zároveň naň neexistuje žiaden dôvod a bolo by fajn, keby predkladatelia vysvetlili dôvody použitia práve takéhoto postupu, keďže legislatívne iniciatívy, ktoré sú súčasťou programového vyhlásenia vlády, by mali byť štandardne predkladané ako vládne návrhy. Ja si vlastne aj osobne kladiem otázku, prečo napríklad pán Bernaťák ako štátny tajomník ministerstva kultúry nepredložil tieto zákony ako vládne, ale sprevádzal do podateľne Národnej rady svojich kolegov. Natíska sa taká otázka, že či ministerstvo kultúry nedokáže predložiť samo návrhy zákonov a musia ich za nich predkladať ich vlastní poslanci v Národnej rade. Ten ďalší dôvod, pre ktorý považujem tento postup za neštandardný, je to, že predkladanie zákonov poslaneckými návrhmi, samozrejme, znamená, že v procese je vynechané medzirezortné pripomienkové konanie. Vzhľadom k tomu, že môže ísť o kontroverzné návrhy, a to najmä v kontexte deklarovaných vládnych zámerov v týchto oblastiach, je pomerne alarmujúce, ak sa takéto návrhy, ak tieto návrhy neprejdú cez štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom sa k nemu podrobne môžu vyjadriť všetky dotknuté strany, odborná verejnosť a eventuálne odstrániť nedostatky v týchto zákonoch. Slovenskú národnú stranu asi nezaujíma názor odbornej verejnosti, pretože pravdepodobne predvídajú, že tento názor odbornej verejnosti bude voči navrhovaným právnym úpravám značne kritický. Po škandalóznych skrátených legislatívnych konaniach z dielne SMER-u, ktoré sme tu videli za posledné týždne a mesiace, tu máme teda ďalší spôsob obchádzania legislatívneho procesu z dielne Slovenskej národnej strany. Samozrejme, poslanecké návrhy, ktoré obchádzajú medzirezortné pripomienkové konanie, znamenajú logicky aj obmedzenie participácie verejnosti, pretože obmedzujú možnosť pre verejnú a odbornú diskusiu a participáciu na tvorbe a pripomienkovaní zákonov, čo znižuje demokratický charakter legislatívneho procesu. Ako sa v tomto parlamente očividne stáva pravidlom, vládna koalícia preferuje rýchlosť na úkor kvality. Môžeme si, samozrejme, klásť otázku, prečo je to tak, v každom prípade snaha o rýchle presadzovanie legislatívy prostredníctvom poslaneckých návrhov má vo väčšine prípadov za následok nedostatočne pripravené a nepremyslené zákony, ako sme sa presvedčili aj pri Trestnom zákone a skrátených legislatívnych konaniach. V prípade zákonov, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, vidno túto povrchnosť a nedostatočnosť predložených právnych úprav už v samotných dôvodových správach. Vo väčšine prípadov sa predkladateľ ani neunúval predložiť dôvody, ktoré ho k navrhovanej úprave vedú. Dôvodové správy neobsahujú nijaké analýzy, dáta či argumenty, ktorými by poslanci Národnej rady podložili svoje legislatívne iniciatívy a zmeny. Je to svojím spôsobom veľmi nedôstojná argumentácia, pokiaľ sa bavíme o tom, že tu sedíme v zákonodarnom zbore, a táto nedôstojná argumentácia, vágne alebo veľmi nekonkrétne dôvody v správach, ktoré majú odôvodňovať zmeny v zákone, ukazujú, že vládna koalícia nevenuje dostatočnú pozornosť dôkladnej príprave a analýze legislatívnych návrhov, čo v konečnom dôsledku naďalej podkopáva dôveryhodnosť a kvalitu legislatívneho procesu ako takého. A mňa osobne ako niekoho, kto pracuje s legislatívou už celkom dlho, úprimne veľmi mrzí, že súčasná vládna koalícia berie legislatívnemu procesu posledné zvyšky vážnosti a dôstojnosti. Samozrejme, zneužívanie poslaneckých návrhov vytvára jednak priestor pre klientelizmus a konflikt záujmov, keď si jednotliví poslanci predkladajú účelové zmeny zákonov, ktoré sú v prospech ich individuálnych záujmov, ale najmä priestor pre politickú manipuláciu, pretože nevhodné používanie poslaneckých návrhov ako nástroja pre presadzovanie legislatívnych zmien je takmer vždy motivované využívaním legislatívneho procesu na dosahovanie krátkodobých politických cieľov na úkor dlhodobejšieho záujmu spoločnosti. Preto sa v takýchto prípadoch, keď máme pred sebou takto formulované poslanecké návrhy, musíme vždy pýtať s osobitným dôrazom tú známu vetu cui bono, alebo kto má z toho prospech. Samozrejme, tým najnebezpečnejším možným dôsledkom predložených zmien právnych úprav poslancami vládnej koalície je to, že vďaka nim vstúpia do legislatívneho procesu pomerne dôležité zákony, ktoré upravujú fungovanie významných inštitúcií v oblasti kultúry. Na základe verejných vyjadrení niektorých predkladateľov sa už dnes môžeme dôvodne domnievať, že v priebehu legislatívneho procesu prídu ďalšie poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu mať oveľa zásadnejšie dôsledky ako právne úpravy, ktoré dnes máme v prvom čítaní. Bolo by preto namieste, aby predkladatelia už v tejto fáze, možno už vo fáze prvého čítania, oboznámili Národnú radu a poslancov so zamýšľanými rozšíreniami zmien, aby sme sa vyhli veľmi nepríjemným prekvapeniam v druhom čítaní. A teraz k samotnému obsahu zákona, ktorý práve prerokúvame, čiže zákona o Fonde na podporu umenia. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Predkladatelia zároveň uvádzajú, že zákon nebude mať žiadne vplyvy ani ekonomické, ani nijaké iné. Dôvod na túto novelu nie je uvedený žiaden a nie sú uvedené ani žiadne alternatívne riešenia. Ja by som tu možno pre niektorých... Pardon, kolegovia, kolegovia, prosím vás, budete takí láskaví, skúsite to ísť robiť von, lebo ani sama seba nepočujem. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte pokračovať. Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR Možno pre tých, ktorí, pre tých poslancov, ktorí nikdy neprišli do styku s Fondom na podporu umenia, by som len tak stručne zhrnula, o akú inštitúciu ide. Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečuje podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, to znamená, že dotácie a granty z Fondu na podporu umenia financujú prakticky väčšinu kultúrnej činnosti na Slovensku, ktorá sa nedeje v inštitúciách, ktoré zriaďuje štát. Tento fond funguje od roku 2014, respektíve prvé granty boli pridelené v roku 2015, a jeho vznik je založený práve na takých moderných politikách v oblasti kultúry, kedy existuje všeobecný konsenzus vo vyspelých krajinách, že nie je dobré, aby kultúru financovali priamo rozho... aby sa kultúra financovala priamo prostredníctvom rozhodnutí politikov, a preto sa vytvárajú takzvané arm´s length, alebo inštitúcie na dĺžku ruky, to znamená, že ide o inštitúcie, ktoré rozhodujú na základe odborného posúdenia odborníkov, na základe posúdenia odborníkov rozdeľujú financie na kultúrne projekty. Fond na podporu umenia podporuje projekty vo všetkých oblastiach umenia okrem audiovízie a vo všetkých regiónoch Slovenska. Ja osobne sa venujem kultúrnej politike už viac ako 20 rokov a Fond na podporu umenia považujem, nielen teda tento fond, ale aj ďalšie podobné fondy, ako je napríklad audiovizuálny alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín, považujem v podstate za najväčší výdobytok kultúrnej politiky na Slovensku po roku 1989. A možno všetkých tých, ktorí doteraz nepočúvajú, bude zaujímať, že všetky tieto fondy vznikli za vlády SMER-u, to hlavne na túto stranu sály. (Rečníčka načiahla ľavú ruku.) Otázka teda je, že čo presne predkladatelia zákona, ktorý máme na stole, sledujú navrhovanou právnou úpravou, nakoľko dozorná komisia tohto fondu kontroluje iba všeobecné financovanie fondu a dosiaľ sme nezaznamenali vôbec žiadne výhrady voči jej fungovaniu počas celej histórie fungovania fondu. Netušíme o zámere predkladateľa prakticky nič, pretože zdôvodnenie chýba. Navrhovaná zmena zvyšovania počtu členov dozornej komisie z troch na päť nie je podložená žiadnym konkrétnym dôvodom alebo analýzou, ktorá by ukazovala potrebu alebo výhody tohto opatrenia. Bez jasného zdôvodnenia sa zmena teda javí ako zbytočná a môže byť vnímaná iba ako politický motivovaná. Samozrejme, keď máme hovoriť o nejakej dobrej praxi, tak v návrhu je aj, nie sú ani žiadne alternatívne riešenia, čo znamená, že navrhovateľ neskúmal nejaký šir... nejaké širšie spektrum možností na zlepšenie fungovania fondu. Dôvodové správy neobsahujú žiadne porovnania alebo príklady, ktoré by ukazovali, že takáto úprava zlepší fungovanie Fondu na podporu umenia. Napriek tomu, že návrh uvádza, že zákon nemá žiadne vplyvy, v skutočnosti bude navýšenie počtu členov dozornej rady znamenať nároky na rozpočet fondu, ktorému sa tým zníži objem prostriedkov určených na podpornú činnosť, pretože bude musieť vyplácať odmeny ďalším dvom členom dozornej komisie a o to menej bude mať fond na svoju podpornú činnosť. Vyšší počet členov dozornej komisie môže, samozrejme, viesť aj k väčšej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, pani poslankyne, vydržte, prosím, ešte jednu minútu, nech môže pani poslankyňa dohovoriť. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa. Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR Takže vyšší počet členov dozornej komisie môže viesť k väčšej administratívnej záťaži a potenciálne k pomalším rozhodovacím procesom. Vzhľadom k tomu, že nevieme, prečo navrhovatelia takúto úpravu predkladajú a aké zlepšenia od nej očakávajú, nevieme povedať, či sú tieto riziká vyvážené benefitmi. Je preto veľmi ľahko možné, že rozšírenie komisie nebude mať v konečnom dôsledku žiadny, ani pozitívny, ani negatívny vplyv na jej fungovanie. Musíme si preto klásť otázky o tom, aký je reálny zámer tohto zákona. Na nedávnej tlačovej konferencii ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s poslancom, pánom poslancom Michelkom a ďalšími predstaviteľmi verejne priznali zámer ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. O tej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [17:08] Ľuboš Blaha Prepáčte, pani poslankyňa, vzhľadom na to, že už v rokovacej sále asi neudržíme pokoj, tak prerušíme vaše vystúpenie a budeme pokračovať po hlasovaní. Ďakujem pekne za pochopenie. Takže o niekoľko minút bude hlasovanie. Dovtedy prerušujem schôdzu na zhruba štyri minúty. (Prestávka.) [17:09] Peter Pellegrini Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, mi dovoľte na balkóne privítať študentky a študentov zo Strednej priemyselnej školy dopravnej v Košiciach. Dobrý deň, vitajte. (Potlesk.) A zároveň mi dovoľte, aby som na balkóne privítal aj našu najúspešnejšiu tenistku, a poviem jej meno tak, ako si ju my všetci pamätáme menom, Dominiku Cibulkovú. Vitajte u nás. (Potlesk.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní. (Reakcie z pléna.) Prepáčte, procedurálny, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [17:09] Ondrej Dostál Ďakujem, pán predseda. Mám dva procedurálne návrhy. V súlade s § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby ste nedali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch obsiahnutých v bodoch 6 a 7 spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania, tlač 109, pretože tieto návrhy nespĺňajú náležitosti podľa § 94 ods. 2 a 3. Z rovnakého dôvodu navrhujem, to je ten druhý návrh, aby ste nedali hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanca Igora Šimka k tomuto návrhu, pretože tiež nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 2 a 3. Odsek 3 zakazuje prílepky, body 6 a 7 spoločnej správy sú prílepkami a rovnako aj návrh pána poslanca Šimka. A bod 2 zakazuje, alebo odsek 2 hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred jeho, pred hlasovaním, čo sa tiež nestalo, čiže sú tam dva dôvody, pre ktoré by sa nemalo o týchto návrhoch pozmeňujúcich hlasovať. Odovzdávam aj písomne. (Potlesk.) [17:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, to je tlač 109, tak budeme riešiť, keď prídeme k tlači 109, dobre? Poprosím teraz pána poslanca Zdenka Svobodu, aby uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, tlač 131, bod 19 schváleného programu. Nech sa páči, ide o hlasovanie v prvom čítaní. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 131.] Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 105, zdržalo sa 29. Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 118, proti 4, zdržali sa 12. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím teraz pána poslanca Daniela Karasa, aby uviedol hlasovanie o bode 20 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, tlač 132. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 132.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 105, zdržalo sa 29. Konštatujem, že sme sa návrh zákona rozhodli prerokovať v druhom čítaní. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie pre rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbor udelený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu výborov, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 119, proti 4, zdržalo sa 11. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem veľmi pekne. Poprosím teraz pána poslanca Radomíra Šalitroša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov, tlač 140, bod 21 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 140.) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie: Prítomných 134, za 106, proti 8, zdržali sa 20.) (Pozn. red.: Návrh bol schválený. ) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehôt na prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 119, proti 4, zdržalo sa 11 poslancov. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím teraz pána poslanca Igora Šimka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa, tlač 53, bod 16 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 53.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 118, zdržalo sa 14, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby gestorský výbor... výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 127, proti 3, zdržali sa 3, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie o bode 17 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, tlač 135. Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže , tlač 135.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 124, zdržalo sa 10. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení výborom, určení gestorského výboru aj určení lehoty na prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 132 poslancov, zdržal sa 1. Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona, ehm, tento návrh o pridelení výborov schválili. Ešte vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 134. Nech sa páči, pán poslanec. Keďže v druhom čítaní neboli predložené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, však? (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 134.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 114, zdržalo sa 17. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 148. Dávam preto slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 148.] Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 51 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Poprosím výsledok ešte na tabuľu. Prítomných 133 poslancov, za 86, proti 7, zdržalo sa 40. Konštatujem, že sme tieto body spoločnej správy schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podala pani poslankyňa Darina Luščíková. Upozorňujem, že môžeme hlasovať len o bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu. Ostatné body sú upravené iným spôsobom v spoločnej správe, ktoré boli schválené, a teda o nich nemožno hlasovať. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Dariny Luščíkovej. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode 2 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Luščíkovej. (Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 56, proti 74, zdržali sa 2. Konštatujem, že sme tento bod neschválili. Mego Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem sa, sme diskutovali s pánom poslancom Dostálom o postupe ďalšom. Zmätočné hlasovanie, ruším ho. Požiadali ste ma o otvorenie rozpravy, áno? (Reakcia z pléna.) Strašné, pán Pročko, hrozné čo, nestíhate to sledovať. (Smiech v sále.) Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, pýtam sa, či sa niekto hlási. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 87, proti 5, zdržalo sa 42. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely stavebného zákona. Pán poslanec, pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o poslednom návrhu zákona, pán minister požiadal o slovo. [17:26] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Sa ospravedlňujem, moja neskúsenosť v parlamente, takže prosím o otvorenie rozpravy opäť k tomuto bodu. [17:27] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vystúpením pána ministra sa otvára rozpravu, do ktorej sa pán minister hlási ako prvý. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy? Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Reakcie z pléna. Krátky rozhovor ministra s predsedajúcim mimo mikrofónu.) Pán poslanec Hlina, pán poslanec Dostál, samozrejme. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán minister vzhľadom na to, že ste sa prihlásili vy dvaja, tak vám prepúšťa svoje pozície a vystúpi až po vás. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo. (Opätovné otvorenie rozpravy v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. , tlač 109.) [17:28] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, súťažíme o titul najobľúbenejšieho poslanca, tak musím preto niečo urobiť. Vydržte, krátko skúsim, lebo idem s dcérou na večeru, tak budem, priznávam, len zrekapitulujem niektoré veci, ak mi tu jednu vetu dovolí pán predseda povedať. V tom predchádzajúcom zákone sme schválili výrazné zmeny týkajúce sa povoľovaní jadrových elektrární, nech sa páči, vysporiadajte sa všetci tí, ktorí ste zahlasovali za. Čo sa týka tohto návrhu zákona, boli sme uvedení do omylu, lebo ten zákon sem prišiel s tým, že opravujeme niečo, čo pokazil Kollár. Od Kollára nič dobrého, čiže sme s tým celkom boli akože vysporiadaní, že môže byť. Tak to sem prišlo, tak sa vypýtalo aj vlastne skrátené a nakoniec sa to rozrástlo cestou a prišlo to vlastne modifikované za tie tri dni od piatku doteraz, že to otvára ďalšie tri zákony, ak sa nemýlim. Čo už sa mi zdá ako vec, ktorá by stála za nejakú úvahu a aj za nejaký že legislatívny proces, aby sme tu neboli jak vo Fekišovciach, hej, že hlasujeme o niečom, čo nikto ani nevidel. Lebo viete, že teoreticky som to mohol vidieť, ale som si to nepozrel, ale to je, čo tu Ondrej Dostál na to upozornil, že my sme ani teoreticky niektoré veci v zásade ešte predtým nemohli vidieť a už sme o nich hlasovali, čo, uznáte sami, je tak trošku pod dôstojnosť, hej, aj našu vlastnú. Čiže ak si ctíme sami seba, tak by sme mali hrať tú hru aspoň tak vyrovnane, že aby sme nevyzerali ako blbci, keby tu niekto na to pozeral, pardon za ten výraz, tak sa ospravedlňujem. Myslím, že budeme robiť chyby v tomto šturme, upozorňujem na to. Ja viem, že teraz za všetko môže Radičová a teraz zdá sa, že nabiehate na novú linku, že Radičová, opoziční poslanci a prezidentka, čiže to, čo vy pobabrate, tak od nás sa očakáva, aby sme to opravili, lebo ešte bude nám vyčítané, že prečo sme to nemenili. A potom ešte, už keď ani to nepomôže, tak prezidentka, nech sa páči, však nech to poupravuje. Naozaj tieto dva zákony by stáli za širšiu úpravu, obzvlášť po tom, do čoho ste sa pustili, hej, a pustili ste sa, prišli ste sem, opakujem, že treba zmeniť funkčné obdobie zo sedem, je to moc a treba ich vedieť odvolať, treba ich vedieť menovať, treba mať nejaké právomoci, čo v zásade sa javilo ako legitímne, no ale medzitým tam pribudlo niečo, zákon. Vždycky treba spozornieť, keď je to o majetku, hej, a keď sa niečo mení parametricky v týchto oblastiach, a naozaj tam pribudli tri nové články, kde jeden je o, zákon o majetku obcí, zákon o majetku VÚC a myslím, že ten na podporu bývania fondu. Ja sa pristavím pri tých dvoch, definuje sa tam niečo, z hlavy to neviem, či to budem vedieť presne povedať, ale zjednodušene čo to je. Zjednodušene je to to, že je možné to založiť a použiť ako zálohu za, zaručiť za niečo, čo sa stavia, hej, ale je to previazané na ten fond na podporu bývania, to pán minister ma ako keby opravil jak malého chlapca. Ja tomu celkom rozumiem, hej, len rozumiem aj tomu, že existuje aj postupovanie pohľadávok, že existuje aj nákup, predaj, koniec koncov sme to tu už schválili, hej, že sa tu budú nákupcovia, správcovia pohľadávok, proste demokracia a podnikateľské prostredie je aj o tom, že keď si dlžný niekomu, tak na druhý deň sa môže z toho stať, že si už dlžný inému a ten má inú kultúru vymáhania a iné záujmy, hej? A to sa môže stať. Čiže ak otvárame a otvárate, to za to zahlasujete, že môže, môžte založiť školy, môžte založiť starobince, sociálne domy, sociálne ústavy, doteraz ste nemohli, teraz môžte, nech sa páči, zahlasujte za to, hej, preberte tú zodpovednosť, že je možné tým ručiť. Ak je to ošetrené, ak sú všetci s tým úplne komfortní, že nie je tam žiadne riziko, že sa postúpi pohľadávka, že sa niečo to, viete, jak sme my tu zvyknutí, hej, že z bohumilej veci zrazu vznikla čarabara, hej, a tie školy poväčšinou sídlia na krásnych veľkých pozemkoch, majú aj štadióny a neviem čo, to by bolo bytovečiek, čo(?), to by sa zišlo. Takže len upozorňujem na to čiste, úplne komfortný s tým, či všetky obavy sú vyvrátené v tej siahodlhej diskusii, ktorá trvala 14 minút na výbore pre hospodárstvo, a to myslím, že bolo o tej jadrovej energetike, o tomto možno ani tých 14 minút nie. Takže ak máte vyvrátené všetky obavy a ste úplne kľudní, tak s pokojným srdcom za to zahlasujte, ja som len považoval za dôležité to pripomenúť, že do akých vôd sa púšťame a ako, v skrátenom a rýchlom konaní, a že či by to nestálo za nejakú úvahu pribrzdiť, počkať, nechať si to vysvetliť a počuť ubezpečenie: nie, nie, nie, nestane sa nám to, že z nejakej školy, ktorá v Bratislave, by som ju vedel ix, ktoré sú na veľmi dobrých miestach, zrazu tie detiská niekto vyženie a budú nám tuná pred parlamentom štrajkovať, že sa nemajú kde učiť. Ale vy preberáte zodpovednosť, hej, vy viete, vy si za to zahlasujete. Tak len aby ste vedeli. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:28] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Pročko. [17:34] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, presne ste o tom hovorili, pán poslanec Hlina. Dávajú všade prílepky, dostávame veci na poslednú chvíľu, rokovania o zákonoch prebiehajú na Generálnej prokuratúre, na ministerstve. Toto, čo robia, a dnes ste to, dnes ste to potvrdili, je absolútny chaos a ten chaos aj dnes tu máme možnosť vidieť pri hlasovaniach. Ja určite pánovi novému ministrovi Rážovi odpustím, že je nový, jasné, že sa neprihlásil, to sú také detaily. Ale to, akým spôsobom to robíte, to, akým spôsobom valcujete spravodlivosť, to, že predkladáte zákony, ktoré vôbec nie sú v MPK, to je to, čo ste si vy ako vládna koalícia zvolili za svoj valec. Žiadna spravodlivosť, žiadne, žiadne vyjdenie v ústrety opozičným poslancom už len tým, že preboha, veď toho Mikulca ste odvolávali osemkrát, tak sme vám ho osemkrát dovolili odvolávať. Nie, nie, aj tento zákon je dôkaz toho, že vy ste tu bľabotali tri a pol roka o chaose, klamali ste ľudí, ale ten chaos vytvárate vy. A ten chaos vytvárate preto, lebo nie že vy neviete dať odborníkov do pozícií, vy tam dávate svoje sesternice, bratrancov, vy tam dávate ľudí, ktorí sú vďační strane. A toto je, toto je to, čo škodí tomuto národu. Chaos, ktorý tu vytvárate. [17:34] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [17:35] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja sa trošku začínam strácať v tom, či tieto skrátené legislatívne konania sú naozaj také urgentné, ako sa vláda tvári, že sú, lebo nedá sa na jednej strane tváriť, že niečo treba v Národnej rade urgentne prijať, a potom ten zákon nepodpísať a neposlať do Prezidentského paláca. Lebo to sa tu začína diať. A chcel by som na to upozorniť aj pána ministra dopravy, aby potom nebol prekvapený, že aj keď jeho zákon schváli koaličná väčšina, tak ešte nemá vyhraté, ešte to nie je dobojované, lebo to ešte neznamená, že jeho zákon bude aj podpísaný najvyššími ústavnými činiteľmi a bude odoslaný do Prezidentského paláca na podpísanie alebo vetovanie. Začalo sa to diať s Trestným zákonom, ktorého prijatie bolo také urgentné, kde hrozili také porušovania ľudských práv, aké sme ešte na Slovensku nevideli, no a potom keď malo prísť na skutky, tak ten zákon podpísaný nebol. Čiže potom to, samozrejme, nedáva logiku, aby ďalšie zákony boli podpísané, lebo tie zákony sú v nejakom poradí prijaté, čiže aj v tom poradí by mali potom urgentne odísť do Prezidentského paláca. Tak uvidíme, ako sa zachová v tomto prípade, ako sa zachovajú najvyšší ústavní činitelia. Čiže, pán minister, ďakujem, že ste nám to vrátili naspäť do druhého čítania, zrejme vám to koaličná väčšina odsúhlasí, ale to ešte neznamená, že ten zákon bude aj tak urgentne vybavený, ako by si to pri skrátenom legislatívnom konaní sedliackym rozumom ľudia očakávali. [17:35] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [17:38] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Takže veľmi správne pán poslanec Hlina upozornil na to, že začína tu byť taká nedisciplinovanosť pri riadení parlamentu, resp. začínajú tu byť prílepky, začíname pekne, presne tak ako pán Pellegrini hovoril na začiatku, keď sa stal predsedom parlamentu. Nebudeme už robiť žiadne prílepky, nebudeme dávať žiadne skrátené legislatívne konania, všetci poslanci dostanú rovnaký priestor, nikomu sa nebude brať slovo, toto bude profesionalita, toto bude tak fungo... také fungovanie parlamentu, ako tu nebolo, a zisťujeme, že jednoducho vôbec to takto nie je. Pri tomto zákone, ktorý ide zase v zrýchlenom konaní sú ďalšie prílepky, ja sa pýtam, či to je tá nová politická kultúra. Podľa mňa idete veľmi zlou cestou a je to veľmi zlá vizitka, pán Pellegrini, pre prezidentského kandidáta, ktorý tu na jednej strane hovoril o tom, ako to teraz už bude všetko fungovať, ako parlament bude fungovať ako hodinky, ako poslanci budú mať dopredu všetky informácie, nebude sa tu diať tá smršť, ktorá tu bola v minulosti, ktorú ste veľmi kritizovali, a, bohužiaľ, robíte presný opak. Idete narýchlo, idete meniť veci na poslednú chvíľu, bez MPK, s prílepkami, myslím si, že to nie je vhodné. [17:38] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [17:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, zaujímavé je, že to, o čom si teraz hovoril v rozprave a o čom sme napokon hovorili aj v normálnej rozprave v druhom čítaní, je dôsledok presne toho, na čo si upozorňoval po hlasovaní o 11. hodine, že nie je dôvod, aby sme tie tri návrhy zákonov, o ktorých rokuje Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní, schvaľovali z hodiny na hodinu, že dajme si aspoň 24 hodín, dajme si nejaký normálny čas na rokovanie výborov, aby sme sa mohli oboznámiť s prípadnými pozmeňujúcimi návrhmi. Nie, pán predseda Pellegrini správne v súlade s rokovacím poriadkom povedal, že o tom už Národná rada rozhodla, ale dôsledkom toho, že ste si schválili, že hneď po štrnástej sa bude rokovať o týchto troch návrhoch zákonov v druhom čítaní, bolo, že čas na rokovanie výborov bol iba obedná pauza. V čase, keď sa o tých troch bodoch začalo rokovať v pléne, neboli k dispozícii ani spoločné správy, neboli zverejnené na webe, až v priebehu toho rokovania boli zverejnené na webe. No a potom sme s hrôzou zistili, že čo sa týka toho regionálneho, tej regionálnej investičnej pomoci, tak tam neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, ale aj v novele stavebného zákona, aj v novele zákona, o ktorom práve rokujeme, bolo veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, z ktorých niektoré majú charakter prílepkov, lebo riešia iné zákony, dopĺňajú iné, iné ustanovenia do iných zákonov, ktoré obsahovo nesúvisia s prerokúvaným návrhom, návrhom zákona. A toto sme si mohli ušetriť, keby tu bol normálny legislatívny proces, kde by bol priestor na vysvetlenie si vecí a, samozrejme, keby sa chyby, ktoré sa urobili, nesnažili napraviť prílepkami, respektíve pridávať tam prílepky z iných dôvodov. [17:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sulík. [17:49] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel upozorniť na ekonomický rozmer toho, o čom hovoril pán poslanec Hlina. Nemám najmenšie pochybnosti, že pán minister Ráž predložil zákon s najlepším vedomím alebo v najlepšej vô... s najlepšou vôľou urobiť celú túto vec lepšou, ale chcem upozorniť na jeden rozdiel, že štát sa môže podľa maastrichtských kritérií zadlžiť do 60 % a obce sa môže zadlžiť, sa môžu zadlžiť tiež do 60 %, avšak to zďaleka nie je to isté, lebo zatiaľ čo štát sa môže zadlžiť do 60 % celého HDP štátu, obce sa nemôžu zadlžiť do akéhosi HDP celej obce, ale iba do výšky svojich príjmov. Toto je kľúčový rozdiel. Bežne sa o tom nehovorí ani nevie, ale má to za následok to, že naša krajina prakticky nemá problém so skrachovanými obcami. To je pár, pár kusov, možnože 10 – 20, ktoré sú v nútenej správe štátu. Máme tritisíc obcí a možnože jedno percento alebo menej ako jedno percento má tento problém. A to je jedna z mála výhod alebo z mála vecí, ktoré tu naozaj fungujú. Ak je pravda, čo hovoril poslanec Hlina, vy toto ide, idete to výrazne zmäkčiť, som si, som presvedčený, že nechtiac, ale toto je cena za to, že sa tu všetko robí strašne hekticky z večera do rána. Ja som aj preto písal na výbor, že nebudem tam chodiť, keď ráno má byť niečo, doobeda má byť niečo prerokované v prvom čítaní, cez obed rýchlo výbor a potom v druhom čítaní. Toto je ďaleko horšie ako to, čo sa dialo za minulej vlády, a vy ste tu chceli vniesť pokoj. Len teda upozorňujem na to, že páchate škody, ktoré dnes ani len nie je možné odhadnúť. A možnože o päť alebo desať rokov sa tu budeme strašne štípať, keď tých skrachovaných obcí nebude 30 ale tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [17:49] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Som rád, pán kolega Hlina, že ste vysvetlili k tomuto zákonu to, že z takpovediac malej opravy po Kollárovi sa vykľulo no otvorenie a revízia ďalších troch zákonov. Prijímať zákony takýmto nielen drzým, ale aj diletantským spôsobom, to vypovedá veľa o kvalite tejto vládnej koalície, ale v tejto súvislosti by som rád upriamil pozornosť na to, akých nesvojprávnych doslova pajácov tu z predstaviteľov koalície robia ich pohlavári, a to už nielen z poslancov, čo ani nevedia častokrát, čo schvaľujú, ale už aj z ministrov. Ako si máme vysvetliť to, že predsedajúci parlamentu Peter Pellegrini oznámi, že minister chce otvoriť rozpravu, ten ju otvorí, potom odstúpi, ide si sadnúť, ide preč od mikrofónu a predsedajúci ho vráti naspäť a povie, že on vlastne chce vystúpiť v rozprave. A ten sa poslušne vráti, hej, postaví sa k mikrofónu, medzitým sa prihlásia do rozpravy dvaja poslanci a následne predsedajúci pán Pellegrini za ministra povie, že však on vlastne prepúšťa poradie tým dvom poslancom a posadí ho ako takého malého žiačika. Vy robíte z tých vašich nominantov, nielen poslancov, ale už aj z ministrov doslova nesvojprávnych jedincov, čítačov toho, čo im niekto strčí do ruky. Inak, inak sa to celé nedá ani vysvetliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Pán Hlina rozprával niečo takéto? Reagujte na pána Hlinu! Galko, Ľubomír, poslanec NR SR Áno, reagujem na pána Hlinu. Pán Hlina odkážte, prosím vás pekne, pánovi ministrovi dopravy, že robí z neho pán Pellegrini doslova pajáca, len aby náhodou nešiel v rozprave, aby nemusel diskutovať, a že robí z neho strašného zbabelca. Toto mu, prosím vás, odkážte, že mu to prezidentský kandidát pán Pellegrini nejakým spôsobom vybavuje, že z neho, robí z neho hlupáka a že sa nedá na to pozerať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:49] Peter Pellegrini – Vystúpenie v rozprave S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. [17:49] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za, za faktické poznámky. Reagujem teda v kontexte toho, čo bolo povedané, na tú procesnú časť. A naozaj sa vrátim ešte k tomu aj zákonu a mám právo, hej, lebo procesne, čo ste schválili predtým. Nedáva to žiadnu logiku, lebo vlastne z večera do rána sa sem zjavil pozmeňovací návrh schválený v spoločnej správe, 52 bodov, kde 13 bodov sa venuje jadrovým zariadeniam. Pokiaľ tu nejdeme robiť nejaké jadrové silá, tak tu ideme asi robiť nejakú jadrovú elektráreň. A aký je dôvod, keď v zákone, ktorý má platiť iba rok, lebo potom sa to posúva sa v trinástich ustanoveniach upravujú nastavenia, akým spôsobom sa schvaľujú? Dozvedeli sme sa, že sa po novom budú schvaľovať obálkovým spôsobom. Nikto nevie... Ja si myslím, že jadrová elektráreň, ak sa nejaká schváli, lebo keď sa toto prijme a teraz sa schváli nejaká jadrová elektráreň, tak už to nikto nikdy nezmení. To všetci dobre vieme, preto to robíte. Tak možno by stálo za to a byť korektný voči ľuďom, že ktorá to bude a kde to bude. Aby sme sa my nezobudili, no, pri Terchovej asi nevojde, ale sú nejaké lokácie, kde by nejaké vošli. A podľa mňa je fér ľuďom povedať ideme meniť legislatívu týkajúcu sa toho ako, kde a kedy a za akých podmienok ideme postaviť jadrovú elektráreň. Podľa mňa mi príde veľmi nefér a hrubo nekorektné, keď sa sem zjaví spoločná správa, pozmeňovací návrh z večera do rána, o ktorom sa 13 minút rozprávalo na hospodárskom výbore. Ja som o pol štvrtej povedal, že hovorí o, o jadrovej, o jadrovej energetike, o jadrovej elektrárni, bolo pol štvrtej, je päť hodín, šesť, idete za to zahlasovať. Čo akí by sme tu boli chytrí a múdri, je to podľa mňa strašne málo času na tak závažnú tému. Pán predseda, máte pocit, že takto by mala rokovať Národná rada? Nemáme, nemáte pocit, že sme jak trošku jak také Fekišovce, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, gestorským výborom tohto zákona je výbor pre hospodársku politiku. Neviem, či ste jeho členom, ale tie body spoločnej správy a ten pozmeňujúci návrh bol predložený tam a poslanci, ktorí sú členmi hospodárskeho výboru, ho prerokovali a rozhodli sa o tom, že ho chcú do spoločnej správy vložiť. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Galko, ešte jednu vec. Viete, pán poslanec Galko, vy klamete ráno, keď vstanete, až do večera, kým idete spať, možno ešte aj v noci, keď spíte. (Potlesk.) Ale, pán minister sa prihlásil do rozpravy a on aj teraz v rozprave vystúpi, ale keď videl, že sa do rozpravy predsa len prihlásil pán poslanec Dostál a pán poslanec Hlina, tak prišiel a povedal mi, že nevystúpi ako prvý v rozprave, ale až po nich dvoch, aby mohol prípadne reagovať aj na ich vystúpenia. A vystúpi riadne v rozprave, pretože spravil chybu ako nový minister, nevyjadril súhlas s pozmeňujúcim návrhom, tak ako to vyžaduje rokovací poriadok, a túto chybu chce slušne napraviť. Nič viac, nič menej sa nedeje v tejto sále, pán Galko. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Sulík má procedurálny návrh. [17:49] Richard Sulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Áno, pán predseda. Ja som to už minule spomínal. Vy vstupujete diskusii, do diskusie bez... (Predsedajúci vzal rečníkovi slovo.) [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, pán poslanec Galko. Nech sa páči, môžete hovoriť, aj ja som hovoril. [17:49] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ste nebetyčný klamár. [17:49] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Aj nabudúce. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Dostál. [17:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa na úvod poďakovať pánovi ministrovi Rážovi, že znovu otvoril rozpravu a bude mať príležitosť odôvodniť svoj procedurálny návrh v rozsahu desiatich minút, lebo to obvykle rokovací poriadok neumožňuje. A, ale teda, keďže to, hovoril som o tom aj v rozprave, ale bolo tu podstatne menej poslancov a poslankýň, takže som rád, že, že sa zvyšuje záujem o dodržiavanie pravidiel legislatívneho procesu. A k tomu, čo hovoril pán predseda Národnej rady Pellegrini, tak ja neviem, či pán minister má naozaj potrebu reagovať aj na pána poslanca Hlinu, aj na mňa, keďže obaja sme vystúpili v rozprave a povedal, že teda na mňa nebude reagovať, reagoval iba na pána poslanca, poslanca Hlinu. O mne iba povedal, že som ich prekukol. A naozaj to bolo tak, že na ústavnoprávnom výbore bola iba zmienka o tom, že bude predložený nejaký pozmeňujúci návrh k novele stavebného zákona, o pozmeňujúcom návrhu k novele tohto zákona nepadlo ani slovo. Boli potom predložené v hospodárskom výbore, však v poriadku, ale naozaj sme dostali informáciu, že sa tam o nich hovorilo 13 minút, respektíve o tom k novele stavebného zákona. A to, prečo som predložil ten procedurálny návrh a na čo som sa snažil upozorniť už v rámci rozpravy v druhom čítaní, sa týka § 94 odsekov 2, 3 a 4. Odsek 2 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákon rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Vo vzťahu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej podpore nájomného bývania, boli predložené ako v spoločnej správe, tak v rámci rozpravy pozmeňujúce návrhy, ktoré bez najmenších pochybností sú rozširujúce, pretože, pretože sa dotýkajú iných ustanovení ako tento návrh zákona a zároveň, zároveň dokonca sa týkajú iných zákonov. Neviem, či na rokovaní výboru predkladateľ vyjadril súhlas s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené na zasadnutí výboru, ak áno, tak potom vo vzťahu, vo vzťahu k tým pozmeňujúcim návrhom spoločnej správy je podmienka súhlasu splnená. Vo vzťahu k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Šimko, tá podmienka splnená nebola, lebo ju vyslo... predložil ten pozmeňujúci návrh na, na rokovaní pléna. Ja som tu bol prítomný celý čas a pán minister nevyslovil súhlas s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý je nepochybne rozširujúcim návrhom. Toto predpokladám, že pán minister napraví, keď s návrhom, s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka vysloví súhlas, a tým pádom sa ten nesúlad s odsekom 2 vyrieši. Nevyrieši sa však nesúlad s odsekom 3, ktorý zakazuje prílepky a ten hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúhlasí s prerokúvaným návrhom zákona. Zdôrazňujem slová "prerokúvaným návrhom zákona", nie zákonom, ktorý, ktorý je novelizovaný tým návrhom zákona. V spoločnej správe prvých päť bodov sa týka zákona o štátnej podpore nájomného bývania, čiže, čiže nejde o prílepky, maximálne o rozširujúce pozmeňujúce návrhy, ale ten šiesty bod sa týka doplnenia troch novelizačných článkov, a síce zákona o majetku obcí, zákona o územných, o majetku vyšších územných celkov a zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. A upravuje síce niečo, čo súvisí s výstavbou aj nájomných bytov, teda týka sa Štátneho fondu rozvoja bývania, ale v žiadnom prípade to nesúvisí s návrhom zákona. Lebo návrh zákona sa týka orgánov, čiže konkrétne predstavenstva ako štatutárneho orgánu agentúry štátnej podpory nájomného bývania. Čiže návrh zákona sa týka dĺžky funkčného obdobia, ktorá sa vypúšťa, týka sa spôsobu ustanovovania, kto vymenúva a odvoláva členov predstavenstva tej agentúry, a tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe v bode 6, sa týkajú územnej samosprávy a Štátneho fondu rozvoja bývania. Čiže v žiadnom prípade sa to netýka návrhu zákona a je to prílepok. Ešte horšie je to s bodom 7, lebo bod 7 sa týka zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. A je to náprava chyby, ktorú Národná rada hlasmi koaličných poslancov spravila pri novele kompetenčného zákona, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní. Jednou zo zmien, ktoré sa tam udiali, bolo, že sa vydávanie Zbierky zákonov presunulo naspäť z úradu vlády na ministerstvo spravodlivosti, a bolo, bolo tam jedno všeobecné ustanovenie, ktoré nahrádzalo slová "úrad vlády" vo všetkých tvaroch slovami "ministerstvo spravodlivosti" a boli tam nejaké výnimky. A zabudli tam medzi tie výnimky doplniť, že keď sa na zverejnenie v Zbierke zákonov zasiela návrh alebo nariadenie vlády a uznesenie a rozhodnutie vlády, tak to robí úrad vlády, nie ministerstvo spravodlivosti. Je to zjavná chyba, ktorá sa môže stať, ktorá by sa asi nestala, keby sa o kompetenčnom zákone nerokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, ale stala sa, stala sa preto, že bol porušený zákon o rokovacom poriadku a rokovalo sa v skrátenom legislatívnom konaní, a teraz idete tú chybu napraviť tým, že znovu porušíte zákon o rokovacom poriadku a že tam dáte prílepok. A prílepok nie je niečo, čo môžete konvalidovať tým, že s tým predkladateľ vysloví súhlas. To je zakázané. Môžete konvalidovať dodatočne udeleným súhlasom predkladateľa rozširujúci návrh, ale novela zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov evidentne nie je rozširujúcim pozmeňujúcim návrhom, ale prílepkom v zmysle § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, a teda ani keby s tým predkladateľ súhlasil, tak o takom návrhu nemôže dať pán predsedajúci hlasovať, lebo tým poruší zákon o rokovacom poriadku a bol na to upozornený. A posledná vec sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Šimko, ten nenapráva žiadnu chybu, ktorú urobila táto vládna koalícia, ale dopĺňa ďalší novelizačný článok, ktorý sa týka zákona o verejnom obstarávaní, vypúšťa povinné používanie odborných garantov na využívanie činností vo verejnom obstarávaní a necháva na verejných obstarávateľoch a obstarávateľoch, či budú využívať odborných garantov, alebo nie. Čo samé osebe nie je problém, keby s tým prišiel niekto ako so samostatným návrhom zákona, určite by sa o tom dalo hovoriť, ja som sám povedal, že ja s tým vecne problém nemám, dokonca si myslím, že je to správne, ale je to prílepok. Odborní garanti vo verejnom obstarávaní nesúvisia s predstavenstvom agentúry na podporu štátneho nájomného bývania alebo Agentúry štátnej podpory nájomného bývania a je to iný zákon a obsahovo to nijako, nijako nesúvisí, čiže opäť, ani keď pán minister povie, že s tým súhlasí, tak tým napraví ten nedostatok vo vzťahu k rozširujúcemu návrhu, lebo áno, bude to mať potom súhlas ako rozširujúci návrh, ale nenapraví tým ten nedostatok, že je to prílepok a že o ta... že o prílepku nemožno dať hlasovať. A ja týmto opätovne upozorňujem predsedajúceho, ktorým je predseda Národnej rady Peter Pellegrini, aby rešpektoval zákon o rokovacom poriadku a nedal hlasovať o bodoch spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu, ktoré sú v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo sú prílepkami. A s tým nespraví nič pán minister, nespraví nič pán spravodajca, je to zodpovednosť predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho, či dodrží zákon, alebo poruší zákon. (Potlesk.) [17:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem desať faktických poznámok. Pán poslanec Sulík ako prvý. [17:59] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, Ondrej, som rád, že to takto jasne odznelo z tvojich, z tvojich úst, že prezident, teda kandidát na prezidenta ide opäť vedome a úplne zbytočne porušiť zákon o rokovacom poriadku. Nebude to prvýkrát. Ja si pamätám, keď v dvetisícdesiatom, to sme boli prvýkrát v parlamente a náš poslanec Jurčík niečo išiel naprávať v treťom čítaní, ako tu bol doslova zvozený a na čele týchto ľudí, ktorí sa doňho púšťali, bol pán poslanec Fico, ktorý teda tu jak keby to bol koniec sveta, tu vyvádzal, a, samozrejme, my sme si potom aj dávali pozor na chyby, ktoré sa stali nechtiac, z nevedomosti. Preto ja rozumiem, že keď pán minister dopravy tu niečo predložil, čo úplne nesedelo a že má to snahu opraviť. Áno, ale tu teraz, dámy a páni z koalície, vy idete vedome odhlasovať niečo, čo nie je v súlade s rokovacím poriadkom, na čele s predsedom Národnej rady, ktorý napríklad rokovací poriadok porušuje aj tým, že opakovane vstupuje do diskusie, on má možnosť kedykoľvek si vypýtať slovo, môže ísť na rečnícky pult a môže povedať, čo uzná za vhodné, ja som to tiež tak robil, keď ja som bol predsedom Národnej rady, aby bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami. Ale nie, Peter Pellegrini porušuje rokovací poriadok aj tým, že opakovane vstupuje do diskusie zo svojho rečníckeho miesta a nie je možné naňho reagovať. Prvýkrát, keď som vás, pán Pellegrini, na to upozornil, ste teda súhlasne kývali hlavou, teraz druhýkrát ste mi už len vypli mikrofón, no tak verím, že sa to nebude viac stávať, že budete vstupovať takýmto spôsobom do diskusie. Ďakujem pekne. [17:59] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubéci. [18:01] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A teda bolo toho povedané mnoho, však jasné, každý môže urobiť chyby, ale ja by som vypichol jednu vec, a to bola tá požiadavka ohľadom toho jedného dňa na, na, na tie tretie čítania v SLK. Si myslím, že to je naozaj ako vecná, logická, nepolitická prosba alebo názor, aby sme naozaj akože my si boli schopní naštudovať tie veci, však kolegovia, kolegyne sami vedia, že ten, ten web často nefunguje, tie správy sa zverejňujú neskoro, tie pozmeňováky sa zverejňujú neskoro, naozaj mať aspoň jeden deň na to, aby si to kolegovia, kolegyne vedeli naštudovať normálne, vecne, je absolútne normálna požiadavka a je mi ľúto, že sa z toho musí robiť taká politika. Takže ak tu chceme mať teda tú novú politickú kultúru, tak, prosím, toto je podľa mňa minimálny základ. Ďakujem pekne. [18:01] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šipoš. [18:02] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Dostál, za ozrejmenie tej situácie aj pomenovanie konkrétnych chýb, ktoré sú v tomto zákone. No, vidíme, že pán Pellegrini asi nebude reagovať, lebo je mu to nepríjemné a vidí, že úplne id... deje sa opak toho, čo hovoril, keď bol zvolený za predsedu parlamentu, a už, niekedy už sa fakt nikto nevyzná v tom, čo vlastne, o čom sa hlasuje a čoho, aké, aký obsah majú tie prílepky, tie pozmeňujúce návrhy, tak ja sa chcem opýtať pána poslanca spravodajcu, pána Mega, že aký je dôvod predloženia týchto troch pozmeňujúcich návrhov, tzv. prílepkov, a či ste stotožnení s tými chybami, o ktorých tu hovoril pán poslanec Dostál. Ďakujem pekne. [18:02] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [18:03] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Schvaľovanie aj tohto zákona sa dá zhrnúť do dvoch slov: skutek utek. Koaliční politici dokážu naozaj krásne rozprávať o potrebe čistoty legislatívneho procesu, ale potom, keď treba konať a podľa týchto slov sa aj správať, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, aké je dôležité riadne zdôvodniť skrátené legislatívne konanie, ale potom, keď predložia skrátené legislatívne konania, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, ako na Slovensku hrozia hospodárske škody, ako hrozí porušovanie ľudských práv, masívne porušovanie ľudských práv, ako urgentne treba schváliť novelu Trestného zákona, no a potom, keď zákon je v parlamente schválený, tak skutek utek. Najvyšší ústavní činitelia si nevedia nájsť pero, ktorým by podpísali tento zákon a poslali ho do Prezidentského paláca na posúdenie. Čiže reči, reči, reči, ale skutek opäť – aj pri tomto zákone – utek. [18:03] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [18:05] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A ďakujem veľmi pekne aj teda za túto debatu, ktorú tu máme, je to také déja vu celého januára, kedy sme tu hovorili o problémoch, ktoré prináša so sebou skrátené legislatívne konanie, upozorňovali sme a nakoniec ešte aj na naše slová došlo a na vine je prezidentka. A toto déja vu zažívam znovu, takže dovoľte mi znovu odcitovať kolegu Podmanického s jeho pekným analytickým materiálom na tému, že prečo nie je úplne vždy dobrým riešením skrátené legislatívne konanie, pretože priamo z podstaty tohto inštitútu sa tam eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová. No a jedným z princípov, ktoré je pri skrátenom legislatívnom konaní porušované, je stabilita práva. Normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné, adekvátne a požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne a účelovo. A právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene, neraz rieši len čiastkový okruh právnych vzťahov, nie je komplexná, rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť. Kto si to chcete dočítať, dogúglite si, keď si dáte do googla pán Podmanický a skrátené legislatívne konanie. Ondrej, to, čo si tu povedal, bolo absolútne krištáľovo čisté, ja nerozumiem, čomu nerozumejú poslanci vládnej koalície. Robíte chybu, prosím vás pekne, zastavte sa, zamyslite sa, lebo o chvíľku to tu budeme znovu a znovu opravovať. Poučili sme sa snáď pri tom Trestnom zákone, alebo nie? Ďakujem. [18:05] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kolíková. [18:06] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ono my sa tu síce trošku opakujeme, ale ono to má veľký zmysel, lebo zjavne aj keď sa opakujeme, tak akoby hrach na stenu hádzal, tak musíme sa k tomu viackrát vracať. A vlastne vďaka, že opätovne tu otvárame rozpravu a je tu viac koaličných poslancov, lebo, samozrejme, že ak je problém napraviť aj prechod kompetencií, tak môžete to vyriešiť predsa poslaneckým návrhom, môžete to vyriešiť a budeme jednoducho vidieť, čo tam je. A veď je to pomerne rýchly proces. Tak jednoducho keď k tomu nedošlo vtedy, keď ste to celé riešili a robili ste to tiež v behu, nevedeli ste sa ani na chvíľku zastať, no tak potom sú s tým spojené jednoducho takéto náklady. Tak nemôžete jednoducho porušovať zákon, lebo ste to urobili zle. Tak osobitne ste sa tomu venovali v programovom vyhlásení vlády: vy to budete robiť inak, máte osobitnú kapitolu k zákonnosti, k právnemu štátu, vy to budete robiť inak, no tak to, prosím vás, robte inak! Tak, prosím vás, keď je zrejmé z rokovacieho poriadku, že zákon o tvorbe právnych predpisov nemá čo robiť k zákonu, ktorý, prepáčte, súvisí o štátnej podpore nájomného bývania, tak je asi zrejmé, že to nemá teda veľký súvis, tak to, prosím vás, robte inak. Alebo si potom naozaj napíšte do toho programového vyhlásenia niečo iné, že budeme to robiť tak, aby sme všetky naše rozhodnutia mali okamžite presadené a nebudeme rešpektovať nič, ani ústavu, ani zákon, a chceme to rýchlo a nepotrebujeme k tomu ani pokoj a nevadí nám, že je tu napätie, nevadí nám, že je tu polarizovaná spoločnosť, proste takto to budeme robiť. Tak akože príde mi to fajn, tak ste úprimní, tak vieme teda, že toto je tá cesta, a budú to potom vedieť aj vaši poslanci, že teda takto to idete robiť. [18:08] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [18:10] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len pripomeniem, že pán minister dneska na výbore hovoril o tom, že to je jedna veľká mína, tento stavebný zákon, ktorý tuná nechal, ktorý tuná nechal pán podpredseda vlády Holý, a že vôbec to nemalo ísť cez volebné obdobie, ale mal si to urobiť. No, na plán obnovy, kde ste zdedili niekoľko stoviek miliónov, teda nie stoviek, ale naozaj množstvo miliónov, na to sa nesťažujete, že to ide naprieč, naprieč volebnými obdobiami. A ja si naozaj myslím, že mali by ste myslieť na tú samosprávu, lebo čokoľvek sa tu prijme, čokoľvek sa tu prijme, v konečnom dôsledku to niekto dole v tom regióne musí vykonať, uskutočniť, zrealizovať a zvyčajne, zvyčajne je to samospráva. A sa pýtam, ako sa tí štatutári tých stavebných úradov majú tváriť alebo ako majú dodržiavať Zákonník práce, keď vy mesiac a pol predtým donesiete do parlamentu zákonnú normu, ktorá ovplyvňuje stovky zamestnancov na týchto úradoch. To znamená, že naozaj pokiaľ by nepredvídali a nekonali v najlepšom záujme, ale držali by sa toho, ako platia zákony, tak už dávno by tých zamestnancov asi prepustili alebo minimálne by mali výpovede. Takže naozaj čokoľvek sa tu robí, tak to robte v prospech regiónu v tom zmysle, aby ste tým mestám a obciam, poprípade VÚC-kam robili čo najmenšie problémy a najviac vychádzali v ústrety a nie naopak. Ďakujem. [18:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [18:11] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Znova pre nejakú takú kalibráciu a rekapituláciu uvediem niektoré tie skutočnosti, že pôvodne tu bol návrh na skrátené, že treba upraviť po Kollárovi, s dvoma článkami a z večera do rána sa z toho stal päťčlánkový návrh zákona, kde roztvára, otvára ďalšie tri zákony a čo je dôležité, že naozaj je tam parametrický posun. My kľudne, bez preháňania povedzme, že ideme do ďalšej vlny privatizácie verejných budov, hej, proste ku ktorým, ktoré požívali určitý stupeň ochrany alebo nejakého verejného záujmu, nemohli byť predmetom založenia, nemohli byť predmetom záložného práva, proste je to podľa vás vážna vec, nie? Vážna vec je, že či môže sa založiť nejaké gymnázium alebo nejaká škola, alebo nemocnica dokonca. Týka sa to aj nemocníc. Podľa mňa to stojí za diskusiu. Neviem, ktorý z tých sedemdesiatich deviatich poslancov SMER-u, HLAS-u a SNS vedeli, že sa otvárajú tieto dvere na tejto garáži, hej, a že čo je s tým spojené alebo nie je. A aká je tá právna istota, že nemôže dôjsť k nejakému zneužitiu, lebo pohľadávky sa postupujú. Viete, pohľadávku vie niekto kúpiť. Vy ju síce môžte naviazať na fond rozvoja bývania, ale supy vzadu budú stáť a len čakať a možno sa aj dohodnú s tým starostom, však to neplať, potom to zobereme a na zastupiteľstve povieme, neplatili ste školu, bereme, budú tam bytovky a deti pôjdu kde, na miestny úrad sa učiť. Viete, možno trošku preháňam, ale na to, aby som dokumentoval, že čo robíte, aké vážne veci, prekladám tie zákony do jednoduchšej reči. Naozaj robíte vážnu vec. To, čo teraz urobíte, robíte to zvečera do rána, nepovedali ste korektne o tom ľuďom a nevieme, aké sú tam poistky a systémy ochrany. [18:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [18:12] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, oceňujem, pán Dostál, že ste hovorili vo svojom vystúpení o dodržiavaní legislatívnych pravidiel aj o pravidlách rokovania. Všetci by sme to chceli, aby sa tu pravidlá, a to nielen legislatívne, ale všetky dodržiavali. Veď si len vezmite, pán Dostál, akým hrubým spôsobom zasahuje do tejto rozpravy pri vedení schôdze predsedajúci Národnej rady a prezidentský kandidát Peter Pellegrini. Veď všetci to tu vidíme, veď tu pri otváraní rozpravy k tomuto návrhu zákona cvičí s ministrom dopravy ako s takým gumeným gašparkom a robí z neho malé jojo, on nemá problém tu v absolútnom rozpore s realitou to popierať a klamať to, čo tu všetci vidíme, na mikrofón, prosím pekne, napáda tu opozičného poslanca mimo akýchkoľvek pravidiel, mimo akejkoľvek rozpravy k zákonu bez toho, aby ten mohol primerane reagovať. A tak si potom kladiem otázku, ako sa dajú dodržiavať legislatívne a iné pravidlá pri rokovaní, o ktorých ste hovorili na začiatku vášho vystúpenia, keď máme v čele parlamentu človeka, ktorý tieto pravidlá v kuse a stále hrubo pošliapava. Hovorili ste o hospodárskom výbore, že sa o tomto návrhu diskutovalo na ňom len trinásť minút, aj kolega Hlina to spomenul, aj kolega Pročko, ktorý je členom tohto výboru, to potvrdil a predsedajúci a prezidentský kandidát Pellegrini normálne, sprosto a drzo klame, že tomu tak nebolo. Normálne neuveriteľné toto. Vy ste apelovali, pán Dostál, na Petra Pellegriniho, aby rešpektoval rokovací poriadok. Ja sa obávam, že vám Peter Pellegrini nevyhovie, lebo Peter Pellegrini, ktorý vkuse porušuje rokovací poriadok vstupovaním do diskusie cez mikrofón mimo akéhokoľvek vystúpenia v rozprave, je obyčajný bezcharakterný lump! [18:12] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, chcem potvrdiť naozaj, ako si, Ondrej, vystúpil k tomu rokovaniu na hospodárskom výbore. Sedeli sme tam viacerí, nebolo to ani trinásť minút, nebolo to naozaj ani trinásť minút, takže nie je pravda, čo hovorí pán Pellegrini, je pravda, čo hovorí pán Hlina. A na tom hospodárskom výbore sa udiala jedna vec, ktorá potvrdzuje aj tvoje slová, Ondrej, že tento zákon je naozaj opäť nepripravený, opäť sa musí opravovať a je tu chaos. To, čo rozprávali o chaose, tak je tu chaos. Na hospodárskom výbore, Ondrej, sa, reagujem na teba, sa stala taká milá vec, predložil Puci pozmeňujúci, teda pozmeňujúci návrh a predstav si, Vážny povedal: To je riadna volovina. Nám skoro odstrelilo dekel, čo sme tam boli a Vážny hlasoval s nami, lebo to bola volovina. Takže oni si predkladajú voloviny, sami o tom rozprávajú, že je to volovina, a potom tú volovinu donesú sem. No a ako sa správne povie, povie, tak volovinu potom tí, čo sa, nechcem ich nazvať tak ako tá volovina, ale oni to odhlasujú. Oni ani nevedia, o čom odhlasujú, a odhlasujú to. A ešte, ešte musím podporiť to, čo ste hovorili, a chcem nadviazať aj na, na to, čo sa udialo v rozprave, naozaj Peter Pellegrini, to, čo robí, je odporné. Nemôžem naňho reagovať, zneužíva tento post, zneužíva ho a je to odporné, nechutné. [18:14] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál. [18:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Zareagujem iba na niektoré. Pán poslanec Šipoš, myslím, že sa netreba pýtať pána spravodajcu na dôvody predloženia tých prílepkov, tie sú pomerne jasné, ja som o nich hovoril aj v rozprave a pán minister potvrdil, že som správne identifikoval tie dôvody, takže toto nie je sporné, a dokonca ani to, že sú to prílepky. Pán poslanec Sulík, upozornil si, že predseda Národnej rady ide vedome porušiť zákon o rokovacom poriadku a že je to zbytočné. Áno, je to zbytočné, lebo oni tie prílepky nepotrebujú. Však môžu ten zákon o Zbierke zákonov opraviť inokedy, tak chvíľu bude to v takomto pokazenom znení. Aj, aj ten zákon o verejnom obstarávaní a právnu úpravu týkajúcu sa štátnych, fondu rozvoja bývania je možné niekedy neskôr spraviť, neponáhľa to až tak strašne. Súhlasím s tým, čo ste viacerí hovorili, že pán predseda Národnej rady Pellegrini sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy, môže sa aj opakovane a bez časového obmedzenia, môže dávať aj faktické poznámky, takže tiež si myslím, že by nemal reagovať tak, keď nie je možnosť naňho reagovať. A pani poslankyňa Kolíková hovorila o tom, že je teda neprípustné, aby sa chyby naprávali cez porušenie zákona. Bizarné na tom celom je, že sa naprávajú chyby, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zákona a idú sa napraviť porušením ďalšieho zákona. A chcem teda zopakovať ten apel na pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, lebo je to jeho osobná zodpovednosť, nie pána ministra, nie pána spoločného spravodajcu. Zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, nie spoločný spravodajca, nie minister, predsedajúci, ktorým je v tejto chvíli predseda Národnej rady Peter Pellegrini. A len pripomínam, že ak by nevyhovel tej mojej požiadavke, tak som vyňal body 6 a 7 na samostatné hlasovanie. [18:16] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. V rozprave teraz vystúpi pán minister. [18:18] Jozef Ráž – Vystúpenie Takže chcem poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu a vyjadrujem formálny súhlas s pozmeňovacím a doplňovacím návrhom pána poslanca Igora Šimka. Ďakujem veľmi pekne. [18:18] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Zaznievanie gongu. Reakcia z pléna.) Bol v rozprave, ale neskoro ste asi stlačili, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Keď som uzatváral rozpravu, ešte ste na tabuli nesvietili, pán poslanec. Ja som sa pozeral na tabuľu, keď som oznámil, že, že ukončujem rozpravu. (Ruch v sále a reakcie z pléna.) Prosím vás pekne, veď vám vždy nechám všetkým faktické poznámky. Keď som uzatváral rozpravu, nebol pán poslanec na tabuli, takže nebudem... (Reakcie z pléna.) A už som rozpravu uzavrel. Pán poslanec, nabudúce rýchlejšie treba, hneď, počas vystúpenia sa prihlasuje s faktickými, to viete sám dobre. Poprosím kolegov poslancov a poslankyne, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby pristúpili (zaznievanie gongu) do rokovacej sály, čaká nás posledné hlasovanie, po ktorom budeme pokračovať v rozprave o poslaneckom návrhu, ktorý už prerokovávame v prvom čítaní. (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby uvádzal hlasovanie. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z. , tlač 151.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Ondrej Dostál požiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 6 a 7 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 77, za 77. Tieto body sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 77, proti 44, zdržalo sa 6. Tento bod sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 77, proti 46, zdržalo sa 7 poslancov. Tento bod sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Igora Šimka. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 77, proti 51, nehlasovali 2. Tento návrh sme schválili. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní . Otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, uveďte hlasovanie. Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 77, proti 36, zdržalo sa 18. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania. Ďakujem vám veľmi pekne, pán spravodajca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme všetky body, ktoré máme na hlasovaní. Budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284 o Fonde na podporu umenia (tlač 151). Návrh na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 149. Budeme pokračovať v rozprave, kde bude pokračovať vo svojom vystúpení za poslanecký klub PS pani poslankyňa Jaurová. (Striedanie sa predsedajúcich schôdze.) [18:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, kto chce počúvať pani poslankyňu Jaurovú, nech ostane v sále, kto sa chce diskutovať, nech opustí sálu, aby sme jej dali priestor vystúpiť v rozprave. Ďakujem pekne. (Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov , tlač 151.) [18:30] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda by som pokračovala. Predtým ako sme hlasovali, som hovorila o tom, že tieto návrhy od poslancov SNS a ďalších poslancov sú predkladané ako poslanecké návrhy, ale v skutočnosti by to mali byť vládne návrhy, a aj o tom, prečo je takýto postup podľa mňa nesprávny a oslabuje celý demokratický proces, demokratický charakter legislatívneho procesu. A vlastne na záver by som chcela povedať, že keďže to je takto, tak my si, samozrejme, musíme klásť otázku o tom, že aký je reálny zámer tohto napríklad konkrétne zákona, ktorý mení počet členov dozornej komisie vo Fonde na podporu umenia. A ako som už bola spomenula, na nedávnej tlačovej konferencii sa pani ministerka kultúry spolu aj s pánom predsedom výboru Michelkom a ďalšími predstaviteľmi v podstate priznali k tomu zámeru ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. Ten systém ale funguje tak, že o podpore v skutočnosti rozhodujú odborné komisie, ktoré menuje rada fondu, a preto sa teda pýtam naozaj, či budú k tomuto zákonu v druhom čítaní nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré zmenia kreovanie Rady FPÚ, či budú ďalšie návrhy, ktoré budú zasahovať do rozhodovacích mechanizmov v odborných komisiách, pretože ak áno, znamená to tak fundamentálny zásah do samotnej podstaty fondov, do ich riadiaceho princípu verejnoprávnej podstaty a nezávislosti, že ide de facto o zrušenie týchto inštitúcií a návrat k stavu spred roka ´89. Tieto legislatívne zámery, či už tento zákon, ale aj tie nasledujúce štyri, a plány sú aj dôležitou súčasťou verejnej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc občanov, a takisto sú súčasťou nášho odôvodnenia k odvolávaniu ministerky kultúry. Je očividné, že tieto zámery vzbudili veľmi veľký odpor v odbornej obci, ako hovorí pani ministerka, naprieč celým spoločenským spektrom. Nechcem tu, samozrejme, predkladateľom zákona pripisovať zlé motívy a v podstate ani prejudikovať budúce činy, a tak by som ich chcela poprosiť, aby tento a ďalšie návrhy o verejnoprávnych fondoch stiahli z rokovania Národnej rady a predložili ich s riadnymi dôvodovými správami do štandardného legislatívneho procesu s medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom bude možné viesť odborný dialóg, vďaka ktorému by sme teoreticky mohli aj v tejto Národnej rade dospieť k zlepšeniu fungovania verejnoprávnych kultúrnych fondov a kultúry ako takej. Ďakujem pekne. [18:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem desať faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Michelko. [18:32] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Oceňujem relatívne vecný a neosobný, neosobné vystúpenie, ale zopár falošných tónov tam predsa len zaznelo, tak prvá základná. Hovoríte alebo vydávate sa za hovorkyňu celej kultúrnej obce; môžem vám garantovať, že ako človek, ktorý sa profesne pohyboval v kultúre, tak minimálne porovnateľná časť kultúrnej obce má veľký problém s fungovaním fondov, mám obrovské množstvo aj vlastných skúseností s tým, ako to nefunguje, a teraz som dostal množstvo a množstvo ďalších podnetov, ktoré potom v druhom čítaní veľmi rád budem prezentovať a teda myslím si, že mám tak silnú argumentačnú funkci... teda muníciu, že sa veľmi teším na túto debatu. Druhá vec k tomu, čo je teda v prvom čítaní, tak doteraz to bolo tak, že v dozornej komisii boli traja členovia, dvaja menovaní priamo ministerkou, jeden bol teda takisto ministerkou kultúry, ale teda na návrh ministra financií, my to teraz rozširujeme a de-mo-kra-ti-zu-je-me a zve-rej-no-práv-ňu-je-me tým, že dvaja budú z rady fondu. To znamená, fond nemal do dneska zastúpenie a teraz sa to ako keby zlepší v jeho prospech. A zjednocujeme to z Audiovizuálneho fondu, kde je to naopak, kde sám seba kontroluje, lebo z troch členov dnešných dvaja sú z Audiovizuálneho fondu, čo je asi troška na hlavu, že niekto kontroluje sám seba. Bude ešte veľa vecí v rámci ďalšej rozpravy, ja teda určite sa mienim prihlásiť do druhého čítania a teším sa na, verím, že odbornú, fundovanú, faktickú rozpravu, naozaj nám ide o podporu kvalitnej kultúry a možno niekedy nájdeme aj spoločné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jarjabek. [18:34] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, aj ja si vážim ten vecný tón, s ktorým ste vystúpili, avšak musím hneď na začiatku povedať, že nemáte pravdu, či už to robíte zámerne, alebo nezámerne, neviem. Začali ste tým, že citujem vás, hej: Nezaznamenali sme výhrady voči fungovaniu fondu. Toto ste povedali. To je obrovská chyba. Mám to tu napísané, ako ste to povedali. My zaznamenávame dennodenne a dokonca výbor sa niekoľkokrát zaoberal práve fungovaním fondu. Práve kontrolou fondu, akým spôsobom sú prerozdeľované tie finančné prostriedky bez toho, aby niekto mohol vôbec nahliadnuť do pravidiel hry. O to jednoducho tu ide. Vy ste ďalej spochybnili ten proces poslaneckého návrhu, dokonca ste použili také, také, také výrazy ako nedemokratický proces legi... nedemokratický priebeh legislatívneho procesu, podkopáva sa dôveryhodnosť v tom prípade, posledné zbytky vážnosti, účelová zmena a tak ďalej a tak ďalej. Nesmierne silné výrazy ste použili, čo ma teda dosť prekvapuje preto, lebo nemáte na to jeden jediný dôvod. To je absolútne legitímne, čo urobila skupina poslancov, a ja sa skôr vás pýtam. Ja som tieto fondy nikdy v živote nevyužíval. Môžete toto povedať aj vy? Lebo ak ste ich využívali, pani poslankyňa, tak ste priamo alebo nepriamo, ako chcete, v konflikte záujmov. Potom sa nečudujem, že obhajujete tento, obhajujete toto zhruba, v úvodzovkách, fungovanie fondu, ale my tu zastupujeme tých ľudí, ktorí sú neni spokojní s fungovaním tohto fondu, a my chceme vedieť, prečo sú nespokojní. Kvôli tomuto je celý tento priebeh a bude celý tento priebeh rozpravy, ja v k tomu vystúpim určite ešte viacej ako teraz vo faktickej poznámke, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:34] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jaurová, ak je to tak, ako ste hovorili vo svojom vystúpení, a ja mám tiež indície, že je to tak, tak ide o pomerne perfídne obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, a dokonca obchádzanie legislatívneho procesu na druhú. Samozrejme, že poslanci majú právo legislatívnej iniciatívy, nikto im to nemôže zakázať, ale pokiaľ ide o zmeny nejakého systémového nastavenia, tak je korektnejšie, ak ide to ako vládny návrh, ku ktorému je riadne medzirezortné pripomienkové konanie, ku ktorému sa môže vyjadriť, vyjadriť aj verejnosť, lebo poslaneckým návrhom nie je medzirezortné pripomienkové konanie, je iba medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu stanoviska vlády, ktoré môže byť, nemusí byť, je skrátené, je tak veľmi ledabolo vyhodnocované často a nie je to, nie je to riadne pripomienkové konanie. A áno, deje sa to niekedy, že poslanci vládnych strán predkladajú návrhy zákonov, ktoré sú pripravené na ministerstvách, a predkladajú ich ako poslanecké návrhy nie preto, že by to bola ich srdcová téma, ale že tým chcú obísť ten proces pripomienkového konania a skrátiť legislatívny proces. Ale budiš, keď to tak urobia a dajú taký návrh, tak sa dá o ňom diskutovať, ale tu sme v situácii, keď všetci vieme, že toto nie je konečná podoba toho návrhu a že to, čo je minimálne rovnako dôležité, čo bude zrejme rozsiahlejšie a ešte bude mať vážnejšie dopady, bude predložené až ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. Takže ja sa pripájam k tej vašej výzve pánovi poslancovi Michelkovi, aby v tomto aj v tých ďalších návrhoch zákonoch nás informoval už v prvom čítaní, že čo tam ešte pribudne, aby sme neboli zaskočení tým, že to bude až niekedy v rozprave v druhom čítaní. [18:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Laššáková. [18:38] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela pripomenúť, že hovorím za celú skupinu predkladateľov. Žiadne bočné úmysly nemáme. Jednoducho povedané, verejnoprávny fond, akým Fond na podporu umenia je zo zákona, má rovnako zo zákona garantovanú každý rok sumu 20 miliónov eur. Patrí štátu a mám za to, že má teda istým spôsobom aj právo hovoriť do toho, kam a komu tých 20 miliónov eur pôjde. Doteraz to vlastne celé tie roky fungovalo len tak, že ministerstvo kultúry bolo akýmsi prietokovým ohrievačom. Tých 20 miliónov ministerstvo financií poslalo na kultúru a kultúra vzápätí okamžite tieto zdroje poslala na Cukrovú, teda na Fond na podporu umenia. Nemyslím si, že by boli nejaké bočné úmysly, pokiaľ ide o tento návrh nás poslancov, pretože aj v dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch na päť členov, navrhuje sa, aby dvoch členov dozornej komisie volila a odvolávala rada fondu, podobne ako je to v Audiovizuálnom fonde; o tom ešte určite budeme hovoriť. Takže ak my zvyšujeme vlastne počet členov z troch na päť, nemyslím si, že by to bol nejaký bočný postranný úmysel. Pripomínam, ak štát dáva 20 miliónov ročne niekomu, má právo to aj skontrolovať svojím spôsobom. Ďakujem. [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janas. [18:40] Karol Janas – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Ja sa len pripojím k tomu, čo tu povedali moji predrečníci. Ak nemáte sťažnosti, pani poslankyňa, viem vám dať množstvo sťažností od samospráv, od ďalších, ktorí poukazujú dlhé obdobie na netransparentné nakladanie s finančnými prostriedkami alebo skôr by som povedal netransparentnosť procesov, ktoré vedú k tomu, ako sú prideľované fondy. A v druhom čítaní určite sa prihlásim aj s konkrétnymi príkladmi, s konkrétnymi príkladmi o projektoch, ktoré neboli podporené, následne boli vykradnuté a druhý rok tými správnymi predkladateľmi boli predložené a bohato podporené. Budem vám vedieť povedať konkrétne príklady, akým nepomerom sú podporované rôzne druhy kultúrnych projektov. A nakoniec to, čo povedala pani poslankyňa Laššáková, plne podporujem. Štát, ktorý má svoju kultúrnu politiku, má absolútne právo, aby si aj kontroloval, kam tie peniaze idú a ktorú časť kultúry bude podporovať. Takže ja verím, že ešte aj prídu nejaké zmeny, ktoré naozaj nastavia rozdeľovanie financií na kultúru spravodlivejšie, ale hlavne transparentnejšie, tak, aby každý, kto sa o tie fondy uchádzal, aj keď nie je úspešný, aby si vedel povedať, že to bolo korektné, a nie ako dneska, keď je všetko utajené a je všetko pod rúškom obrovského, obrovského tajomstva a nedopátrate sa v žiadnom prípade k výsledkom, prečo ste boli úspešní, v akej sume a prečo ste neboli úspešní. Ďakujem. [18:41] Peter Žiga Pán poslanec Habánik. [18:41] Jozef Habánik Ďakujem pekne za slovo. Fond na podporu umenia ako verejnoprávna inštitúcia hospodári s prostriedkami nás všetkých, a preto je mimoriadne dôležité, aby v tejto inštitúcii dochádzalo k dodržiavaniu zákona a aj zásad hospodárenia s finančnými prostriedkami, ktoré má Fond na podporu umenia zverené. Preto chcem povedať, že nestačí toto robiť len kontrolou, tá kontrola je vždy následná, a mimoriadne dôležité je predchádzať takémuto porušeniu zákona. Ja som sa prihlásil do rozpravy a uvediem v rozprave minimálne jeden príklad, konkrétny príklad obchádzania vlastných pravidiel a nedodržiavania zákona o Fonde na podporu umenia v prípade akademických knižníc, čo ma mrzí, že vlastne Fond na podporu umenia nedodržiava zákon, ktorý bol schválený v minulom volebnom období naprieč celým politickým spektrom, tá novela tu prešla výrazným počtom hlasov. A napriek tomu, že zákon platí, akademické knižnice verejných vysokých škôl, osobitne umeleckých verejných vysokých škôl sa nemôžu dostať k financovaniu, pretože boli z tohto financovania fondom vylúčené. [18:41] Peter Žiga Pani poslankyňa Hanuliaková. [18:41] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa, ja by som si veľmi priala, aby sme teda raz mali ministerku kultúry, ktorá má kultúru navnímanú tak ako ty, na to si teda, žiaľ, budeme asi ešte musieť počkať. Koaliční poslanci a poslankyne prichádzajú s viacerými návrhmi, ktorým chýba naozaj odborná diskusia a ak budú schválené, budú mať veľmi negatívny vplyv na kultúru na Slovensku, čo si veľmi dobre aj vysvetlila vo svojom príspevku. A mňa osobne prekvapilo najmä to, že keď som si otvorila dôvodovú správu, teda je tam podpísaných pod tento návrh zákona 10 poslancov a poslankyne. A neviem, mňa teda prekvapilo, že či teda oni nedokázali sformulovať dostatočný dôvod na vysvetlenie týchto zmien, pretože teda v samotnej dôvodovej správe ten dôvod chýba, ako si aj spomenula, a podľa mňa to by mal byť asi prvý krok, čím by mohli naši kolegovia začať. Ďakujem. [18:41] Peter Žiga Pán poslanec Dubéci. Procedurálny vám dám až po faktických poznámkach. Pani poslankyňa Kramplová. [18:43] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jaurová položila vo svojom vystúpení niekoľko otázok, napr. na základe čoho poslanci predložili tieto zákony, čo podľa nej oslabuje demokratický proces legislatívneho procesu. Tak ako, pani poslankyňa Jaurová, poslanci Progresívneho Slovenska nevedeli, že ak chcú odvolať člena vlády, potrebujú 28 podpi... 30 podpisov a nie 28, takisto by si mala naštudovať Ústavu Slovenskej republiky čl. 87 ods. 1, ktorý hovorí: Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky. Ale pre Progresívne Slovensko zjavne Ústava Slovenskej republiky nič nehovorí. Ďalej sa pýtala na dôvod predloženia tohto zákona a zvýšenia počtu členov dozornej rady. Veľmi dobre poslankyňa Jaurová pochopila, že je našou snahou zvýšená kontrola verejných zdrojov a ich hospodárne využívanie. Pridelenie finančných prostriedkov z verejných zdrojov napr. na totálne stratový film nepovažujeme za hospodárne a efektívne využívanie prostriedkov fondu, práve naopak, myslím, že tých dvoch členov dozornej rady hravo zaplatíme z ušetrených prostriedkov a ešte nám zostane aj na podporu zmysluplných projektov. No a považujeme za dôležité rozbitie spriaznených väzieb a prideľovanie prostriedkov vôbec nie transparentným spôsobom. Ďakujem. [18:43] Peter Žiga Pán poslanec Malatinec. [18:45] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dovoľte aj mne zareagovať na kolegynku, ja budem sa snažiť byť vecný a tiež sa prihlásim potom do rozpravy ústnej. Ja som tento rok rozprával s pánom riaditeľom Fondu na podporu umenia ako podpredseda samosprávneho kraja a už dve funkčné obdobia ako podpredseda pre kultúru a boli šumy už začiatkom roku, že Fond na podporu umenia chce podporovať hlavne nezriadenú kultúru ako zriadenú kultúru, čo ma veľmi vyrušilo a, samozrejme, našli sme spoločnú cestu s pánom riaditeľom. Takisto máme rôzne informácie z regiónov a mapujeme si to, napr. keď hovoríme o nezávislosti komisií, tak strašne veľa podnetov máme z regiónov takých, že, a v rámci celého Slovenska, že majú pocit, že v tých komisiách vo fonde je väčšina umelcov z Bratislavy. Ja to netvrdím teraz, ja to budem rád, keď si, nám to fond vyvráti a povie, že proporčne sú tí zastúpení odborníci z regiónov aj z hlavného mesta Bratislavy alebo tohto diania. No a ešte musím doplniť teda pána kolegu Jarjabka, pýtal sa, že či kolegyňa Jaurová je členka odbornej komisie, tak je pani kolegyňa členka odbornej komisie Fondu na podporu umenia, zverejnenej odbornej komisie tri sedmičky Kreatívny priemysel a výskumné vzdelávacie aktivity od 8. 4. 2023, je uvádzané na stránke fondu, do 7. 4. 2025, tak treba si aj odpovedať, že prečo takáto diskusia vzniká v rámci Národnej rady, ale viac sa vyjadrím potom v rozprave a budem sa snažiť byť vecný. Ja nespochybňujem odbornosť komisií. Ide mi o regionálne zastúpenie v týchto komisiách. [18:45] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [18:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja som tieto fondy tiež nikdy nevyužíval a, pani Jaurová, nikdy som nebral žiadnu podporu a 35 rokov robím v treťom sektore, kultúrne akcie organizujem, neorganizoval som. A musím povedať, že ste tam presne naznačili to, čo robila smerácka mafia. A keď počúvam tieto bláboly, jak rozprávajú oni o tom, že oni idú kontrolovať a že čo sa tu dialo, tak ja viem, čo sa dialo, lebo som naozaj 35 rokov robil, keď nemohli normálni ľudia dostať podporu a dostávali to len smerácki nominanti, takže aj ja budem rozprávať o tom v rozprave. Pani Jaurová, keď vám smeráci budú rozprávať, že nemajú bočné úmysly pri tomto zákone, tak opak je pravdou. Opak je pravdou, keď vám budú rozprávať, že chcú zvýšiť kontrolu, tak opak je pravdou, oni si to chcú, viete, oni všetko, čo robili doteraz a robia tie ich kšefty, tak aj pri tom zákone o Trestnom zákone, tak presne, oni chcú všetko ovládnuť. Ja som za to, ja som za to a naozaj robím dlhé roky v kultúre, organizujem podujatia, ja som za to, aby bola spravodlivosť. Ja som za to, aby bola kontrola, tak keď chcú zvýšiť z troch na päť, super, alebo výborne, ja som za to, ale pozor pri nich! Oni každého jedného človeka, čo tam dosadia, každého jedného človeka, tak toho, keď si preklepnete, tak to bude riadna smerácko-hlasácko-esenesácka, teraz esenesácka, lebo to sú esenesácke kšefty, kultúra, takže to bude ich nominant, ich človek, žiadna kontrola, chcú to dostať pod seba. No a viete, oni rozprávajú o tom, aké kšefty sa tu diali, veď Laššáková pred koncom svojho obdobia, ministerka, rozdala také peniaze svojim ľuďom! Oni idú rozprávať o tom, oni idú rozprávať o tom, čo sa tu dialo! My budeme rozprávať o tom, čo ste robili, ako ste rozdávali svojim ľuďom, ako ste rozdávali len smeráckym, smeráckym nohsledom. Takže ja s vami, pani Jaurová, v každom bode súhlasím. [18:46] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jaurová. [18:48] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja teda iba, pán poslanec Jarjabek ma tu citoval, tak ja iba poviem, čo som presne povedala. Povedala som, že doteraz sme nezaznamenali žiadne výhrady voči fungovaniu dozornej komisie počas celej histórie fondu. To iba drobná oprava. Ja vlastne ďakujem viacerým kolegom, že pripomenuli to, že ja som teda pôsobila aj v rôznych orgánoch Fondu na podporu umenia, a dokonca som stála pri jeho zakladaní, takže veľmi dobre rozumiem tomu, ako tento fond funguje, a v podstate veľmi vítam túto debatu na pôde Národnej rady, lebo mám pocit, že takto veľa sa o kultúre ešte nikdy nerozprávalo. A ďakujem aj za všetky tie pripomienky, až na nejaké drobné výnimky celkom vecné, len problém je, že tie všetky výhrady, ktoré tu zaznievajú, nijakým spôsobom nie sú obsiahnuté v tom návrhu zákona, ktorý mám pred sebou. Nie sú ani v jeho dôvodovej správe a ani ten zákon nič také nerieši. Ten zákon iba rozširuje počet členov dozornej rady. Tak ja sa pýtam, o čo ide v tomto zákone a o čo ide v tejto rozprave, lebo ja najlepšie viem a myslím si, že každý, kto sa v kultúre pohybuje a kto s fondami prichádza do styku, že je tam množstvo vecí, ktoré sa dajú opraviť, množstvo vecí, ktoré sa dajú robiť lepšie, vždy to tak je a vždy to tak bude a kľudne o tom diskutujme aj na pôde Národnej rady, ale diskutujme o tom pri zákonoch, ktoré sú zodpovedne napísané, ktoré sú dobre zdôvodnené, na základe nejakých dát, nie na základe toho, že tu má niekto pocit, nejaké pocity. A takúto debatu naozaj veľmi uvítam. Ďakujem pekne. [18:48] Peter Žiga S procedurálnym návrhom pán poslanec Dubéci. [18:51] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Malá odbočka, v mene troch poslaneckých klubov – PS, SaS a KDH – som chcel podať návrh na vypustenie bodu č. 52, tlač 106, novela zákona o pobyte cudzincov, a jeho zaradenie do programu nasledujúcej schôdze. To len si potrebujem odbaviť. A druhú vec, chcel by som navrhnúť vzhľadom na to, že pani poslankyňa Kleinert bude mať dlhé a obsažné vystúpenie, ktoré by bolo veľmi veľká škoda prerušiť pauzou celonočnou, tak či by sme mohli ukončiť schôdzu dnes večer už teraz a pokračovať vcelku, ale nechávam na zváženie. Ďakujem. [18:51] Peter Žiga Pán poslanec, máte písomne procedurálny? Dobre, ďakujem. O vašom procedurálnom asi dáme hlasovať, keďže nevidím, že by... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Kleinert, máme tri možnosti. Buď prerušíme vaše vystúpenie o devätnástej a budete pokračovať zajtra, alebo stihnete do devätnástej, alebo necháme vaše vystúpenie až na zajtra ráno. (Reakcia z pléna.) Prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra 9.00 h. Vystupovať bude v rozprave pani poslankyňa Kleinert. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)