Rokovanie NR SR 15. 11. 2023 – Diskusia o programovom vyhlásení vlády – 2. deň NR SR

[08:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na našom dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková. V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, tlač 27. Prosím povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Dávam slovo poslancovi Martinovi Šmilňákovi, pripraví sa poslankyňa Vladimíra Marcinková. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky , tlač 27.) [08:56] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahí priatelia, kolegyne, kolegovia, v tejto komornej atmosfére som chcel trochu inak, ale začnem tým, čo som zažil pred pár dňami. Ako poslanec Národnej rady som cestoval do Bratislavy vlakom a v jednej stanici nemenovanej mi, keď som sa preukázal ako poslanec, mi pani pracovníčka povedala, že poslanci sú nám na ho... nedokončím to, aby som nebol vulgárny, tak som sa trošku ani nie preľakol, ale trošku som sa tak zastal, že, že, že čo to znamená v tejto našej spoločnosti. Nastúpil som na vlak, vedľa mňa sedela rodina, otec, matka, 10-ročný syn zhruba, som pedagóg, tak odhadujem, že to dieťa malo 10 rokov. Meškali sme asi 20 minút, ten vlak, niekde v Liptovskom Mikuláši. A, a ten otec povedal, že to všetko je na ho... ten strojvodca je deb... a až môžem sa na to vys... a tak ďalej a tak ďalej a pokračoval a všetko to súviselo s neslušnými slovami a s exkrementami a tak. A potom ten syn opakoval po otcovi celý čas, že všetko je na ho... a ten strojvodca je deb... a tak ďalej a tak ďalej. Bola to ťažká cesta. Ja som zvyčajne chodil do Bratislavy autom, ale, ale je to dobrá skúsenosť. Včera som, včera som sa snažil najesť dole v našom, v našej jedálni, asi o tretej som sa tam nedostal, lebo, lebo bola prestávka. Snažil som sa tam dostať s naším preukazom, nedalo sa to otvoriť, a tak som si všimol, že je taký prúd ľudí, ide cez nejaký salónik, tak som skúsil tam, tamade a zastavila ma pani, že nie, nie, nie, teraz nie, teraz je, je prestávka. A ja som hovoril, že ale je tu proste plno ľudí, tak... a ľudia chodia tam a späť. A ona mi povedala, že čo si vy myslíte, čo ste vy poslanci, že ste nadľudia alebo čo? Teraz je prestávka, odchod. Tak nemám námietky voči tomu, len chcem povedať, že o nás poslancoch ľudia nemajú veľkú mienku. Myslia si, že sme na ho... a že, že sme de... a, a že a tak ďalej. Asi si to zaslúžime. Prepáčte, že odídem trošku z témy, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pán poslanec, prosím vás, vyjadrujte sa k téme, ešte ste o programovom vyhlásení nepovedali nič, skúste, dobre? Ďakujem veľmi pekne, je to podľa rokovacieho poriadku, ďakujem pekne. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Pôjdem, pôjdem k programovému vyhláseniu vlády. Je to dôležitý dokument, veľmi dôležitý dokument a ja som ho teda precedil. Ja prichádzam z prostredia regionálneho školstva ako 20-ročný riaditeľ a mám k tomu zopár vecí. Prvá vec je, že nie, nesedí tu pán minister školstva, toho predchádza tém... predchádza povesť dobrého manažéra a stretol sa s nami, s celým výborom školstva, a povedal, že, že mu záleží na tom, aby, aby sme so školstvom trošku pohli dopredu, a to sú celkom solídne predpoklady na to, aby, aby sa v školstve dalo pracovať. Lenže v programovom vyhlásení vlády čítam, že vláda, ministerstvo si uvedomuje, vláda zváži, vláda bude podporovať, ministerstvo skvalitní, budeme spolupracovať, ministerstvo sa zameria na to, aby niečo zmysluplne fungovalo, vláda bude vytvárať podmienky. Ste tu len jedna členka vlády, ale odporúčam, že môžte zajtra streliť šampanské, lebo by ste to všetko splnili už. Vy budete sa zaoberať, budete predpokladať, budete zvažovať, budete spolupracovať, super! Ja som teda ako školák sa zameral predovšetkým na, na veci, ktoré súvisia so školstvom, a našiel som tam jedno merateľné kritérium, že vláda a ministerstvo zabezpečí, že každý rok zvýši mzdu pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Toto môžme merať, či je to, či je to pojem relatívny alebo absolútny, či je to očistené od infláciu, o infláciu, alebo nie, to je jedno, ale aspoň jedna vec, ktorej sa môžme chytiť a ktorú môžme zmerať. Ja som zažil 25 alebo 26 ministrov školstva a väčšina vlád povedala, že školstvo je priorita. A keď je niečo priorita, viete, začala nám pretekať strecha, tak to bola priorita, tak sme dali všetky peniaze na to, aby sme opravili strechu, aby nám teda sa neznehodnocovali ďalšie veci v dome a opravili sme strechu. A potom sme sa odpichli ďalej. Ak je niečo priorita, dáme tam peniaze, dáme tam úsilie, dáme tam logiku, nastavíme veci. Aká je priorita školstva v tejto vláde? Všetky krajiny sveta, Európskej únie dávajú do školstva istý objem peňazí z toho, čo vyprodukujú, z toho, čo vytvoria. Ten objem HDP, ktorý chodí, ide do školstva v rámci Európskej únie je na úrovni 5,1 alebo 5,2 % HDP. Ja som očakával, že pán minister školstva bude natoľko odvážny, a očakával som aj pána ministra financií a že aspoň zo strednodobého hľadiska povedia, že do školstva dáme aspoň za štyri roky 5,2 alebo 5,1, alebo 5,3 % z HDP. Toto tam neni. Hovoríte o tom, že chcete zatraktívniť školstvo pre pedagógov, pre vedcov a na druhej strane že chcete dosiahnuť lepšie výsledky vo vzdelávaní žiakov a študentov, no bez peňazí to nepôjde. Ja som očakával, že aspoň tento údaj, že sa dostaneme na úroveň priemeru HDP Európskej únie v školstve, že aspoň toto tam zaznie. Toto tam nebolo, pani ministerka. Prosím vás, toto tlmočte tejto vláde, aj pánovi Kamenickému, aj pánovi Druckerovi, že nemôžte proste pohnúť so školstvom, keď tam tie peniaze nedáte. Nepôjde to. Ani učitelia, ani vedci, ani výsledky žiakov a študentov sa nezlepšia. Proste bez peňazí to nejde. A teraz k textu. Ten text je rozdelený na subjekty a objekty vzdelávania a na systém. Objekt vzdelávania, žiaci, deti, študenti, fajn. K deťom poviem, že, tu zaznel taký múdry pojem, že predtým deti z marginalizovaných komunít, teraz to je, že, že z, deti z prostredia generačnej chudoby. To sú také múdre slovíčka. Keď si zle zapnete košeľu, tak to proste bude vyzerať zle. Ale tú košeľu si môžte opraviť, vo vzdelávaní sa veci opraviť nedajú. Keď niečo rozbehnete, keď dieťa vojde do školy, začne sa vzdelávať, už sa to nedá opraviť. Vy neviete vrátiť čas späť. Ak s deťmi z MRK alebo z tých, z tej generačnej chudoby, alebo ako to voláte, keď nezačneme od štyroch rokov, nenaučíme ich rozprávať, nezlepšíme ich logo, ich emócie a ostatné veci, to nebude fungovať. Potom môžte rozprávať o inklúzii a o opatreniach a o pomáhajúcich profesiách, to už nebude fungovať. Keď to nezačneme na začiatku, tak tú košeľu už proste nezapnete poriadne. Škoda, že tu nie je pán Drucker. Začnite s tými dieťami, deťami od štyroch rokov, aby sa to proste podarilo, inak to nebude fungovať. Keď budete načúvať učiteľom základnej školy, tak vám povedia: Pán riaditeľ, máme 28 detí. Máme tu päť detí s rôznymi potrebami, potrebujeme psychológa, potrebujeme asistenta, potrebujeme logopéda. Bez tých detí sa to... bez tých pomáhajúcich profesií sa to nepodarí. Slovenský učiteľ priemerne vzdeláva 18 detí. V Európe je toto číslo oveľa nižšie. Sú krajiny, kde ten priemer na základnej škole je 11, 12, 13. My sme na vrchole, my sme na osemnástke. To sa nedá. Nebudete lepšie robiť školstvo, keď nepoviete, že znížime počet detí v triedach alebo keď zvýšime pomáhajúce profesie. Proste to nepôjde. V stredných školách. V stredných školách sme najhlúpejší vzdelávací systém na svete. Najhlúpejší. Mária Terézia zaviedla povinnú školskú, teda povinnú školskú dochádzku, my dochádzame povinne do školy. Chodíme do školy. Naše, časť, veľká časť našich detí chodí do školy povinne, ale nevieme, s akým výsledkom, kam smerujú. Väčšina vzdelávacích systémov povinnú, povinné školstvo končí v nejakom bode. Napríklad Češi alebo Švajčiari povedia, že stačí základná škola v pätnástich rokoch. Všetky ostatné krajiny sveta povedia, že stačí alebo budeme povinne vzdelávať do 18 alebo 19 rokov, dovtedy, kým dosiahneme nejaký stupeň vzdelania, kým niekto, teda kým každý žiak, každé vzdelávané dieťa niečo vie, ovládne nejakú, nejaký, nejakú zručnosť alebo dosiahne nejaký certifikát, nejakú maturitu alebo nejaký, nejaký výučný list. My, viete, kde končíme vzdelávanie? Tí, ktorí sa tomu venujete? Rok po základnej škole. Čiže jeden rok po základnej škole a tam to hasne. My nedokončíme nič. My sme jediný školský systém na svete, ktorý naše, ktorý vzdelá... povinné vzdelávanie končí v území nikoho. Tu je krásny materiál, ktorý hovorí o tom, že zlepšíme, pripravíme, urobíme a že naše deti aby dosiahli dobrý život, aby sa vedeli ako uplatniť a tak, ale naše vzdelávanie proste končí v území nikoho. Tu mi chýba ambícia vlády, že nastavme ten vzdelávací systém tak, aby, aby končil tým, že každé dieťa, každý mladý človek sa bude vedieť uplatniť na trhu práce. Naši starostovia sa nás pýtajú, že čo s materskými školami? Prechádzajú pod kompetenciu štátu alebo ostávajú v origináloch miest a obcí? To tam nie je zodpovedané. Mládežníci sa nás pýtajú, čo bude s mládežou. Čo bude s mládežníckymi organizáciami? Dve percentá z dane im zoberieme a oni nevedia, lebo boli v kapitole ministerstva školstva v tých riadkoch, ktoré, ktoré ministerstvo financií napočítalo pre mládežnícke organizácie. Tam to je úplne nejasné. My nevieme, ako dopadnú mládežnícke organizácie. Oni sa pýtajú, že kto, kto to bude mať na starosti, ako to bude fungovať. Šport. Ideme odrezať šport z ministerstva školstva. A teraz kto bude mať na starosti školu, lebo druhým dychom pán minister povedal: Ale šport na školách ostane pod ministerstvom školstva. Čo splnomocnenec vlády pre šport? Čo, čo ďalšie veci, ktoré sa športu týkajú? Kde to bude, jak to bude rozdelené? To nie je jasné. Pýtajú sa nás školáci, riaditelia škôl, že ako, ako upraceme v školstve to, že školské družiny, po novom ŠKD, školské kluby detí, školské jedálne sú platené, sú v gescii miest a obcí a samotné školy sú v gescii ministerstva školstva. My máme, každá škola má zamestnancov, ktorí závisia, jedni závisia od ministerstva školstva, druhí závisia od miest a obcí. Kedy toto upraceme? To programové vyhlásenie vlády neuprace také základné veci. Nepomenúva, nedáva žiadne kvantifikátory, nedáva žiadne, žiadne, žiadne ambície. Ja tam nevidím žiadne zlepšenie. Ak nepoviete, že do školstva dáme toľko peňazí, že toľko upra... toto upravíme, to, toto upraceme, keď poviete, že sa budeme snažiť, že budeme zvažovať, toto nie je, toto nie je programové vyhlásenie vlády, ktoré stojí za to, aby sme mu vyjadrili dôveru. Ja som chcel ministrovi školstva popriať, aby, aby so školstvom ako dvadsiaty siedmy minister po, po Nežnej revolúcii aby trošku pohol so školstvom, aby vydržal dlhšie ako rok a pol, aby so školstvom pohol, ale keďže tu nie je, tak aspoň vám, pani ministerka, odkazujem, že my vám budeme držať palce, budeme sa snažiť, budeme podporovať, ale za toto vyhlásenie vlády teda nebudeme môcť zahlasovať. Ďakujem pekne. [09:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý sa o slovo prihlásil pán poslanec Marián Čaučík. Nech sa páči, máte slovo. [09:11] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na tú časť, o ktorej hovoril kolega Šmilňák, ktorá sa týka mládeže. V programovom vyhlásení minulej vlády z roku 2020 stálo: "Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že deti a mládež sú tým najcennejším zdrojom rozvoja, aký máme, a preto bude pristupovať k problematike vzdelávania transparentne, participatívne, s rešpektom a s primeranou podporou. Vláda Slovenskej republiky uznáva, že popri formálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí zohráva dôležitú úlohu ich neformálne vzdelávanie a práca s deťmi a mládežou, ktoré sa realizujú v čase mimo vyučovania, a preto podporí rozvoj príslušnej infraštruktúry a zabezpečí systémovú a transparentnú finančnú podporu neformálneho vzdelávania vrátane umeleckého vzdelávania a voľnočasových aktivít." Toto bola citácia z minulého programového vyhlásenia vlády. Až tak sa tá ambícia nepodarila naplniť, ale bola tam a bola snaha. V súčasnom programovom vyhlásení vlády mládež absentuje, čo mi je veľmi ľúto. Ďakujem. [09:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Hajko. [09:26] Jozef Hajko Ďakujem za slovo. Ja podporím kolegu Šmilňáka v tom, v tej pasáži, kde sa venoval rómskej problematike. Myslím si, že väčšia pozornosť mala byť venovaná aj v programovom vyhlásení tejto problematike. Ja poviem len jedno číslo, možno nebude úplne presné, ale je, ilustruje situáciu. Je to údaj zo Svetovej banky zhruba spred desiatich rokov, ak by v tom čase, keď sme mali vyššiu mieru nezamestnanosti, ale ak by v tom čase bola zamestnanosť v rómskych komunitách na úrovni majoritnej populácie, tak hrubý domáci produkt by bol vyšší o 2 % ročne. To sú obrovské čísla, keby sme to dnes hovorili v peniazoch, tak to sú miliardy eur. Takže ak hľadáme spôsob, ako konsolidovať verejné financie, tak venujme sa Rómom a venujme sa im skutočne efektívne a to sa začína už pri školskej dochádzke, tak ako to hovoril kolega Šmilňák. Ďakujem. [09:26] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Ingrid Kosová, nech sa páči. [09:26] Ingrid Kosová Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Mám také dve poznámky. Tá prvá sa týka toho, že ak povieme, vo vyhlásení označíme vzdelávanie detí z marginalizovaných komunít len generačnou chudobou, tak tým vlastne vyjadrujeme neúctu a znižujeme vážnosť tejto témy, ktoré by sme mali riešiť. To je prvá vec. A druhá, myslím si, že vzdelávanie detí z rómskych komunít by nemalo začínať od štyroch rokov, ale dávam do pozornosti programy raného detstva, ktoré hovoria o tom, že vlastne ľudský mozog sa najmarkantnejšie vyvíja už prvé tri roky života z hľadiska neuropsychológie a my ak chceme, aby tieto deti boli naozaj pripravené na školskú dochádzku, tak by sme mali začať už pracovať s rodinami v prenatálnom vývoji. A my sme krajina, Slovensko, ktorá významne zaostáva v rozširovaní programov raného detstva. Tejto problematike sa venujeme naozaj len okrajovo v porovnaní s ostatnými krajinami v Európskej únii alebo OECD. Ďakujem. [09:26] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Mám ešte technickú poznámku od kolegov technikov. Páni kolegovia, keď budete sa hlásiť o slovo, tak prosím, akonáhle vám dám slovo, tak počkajte aspoň jednu alebo dve sekundy, ako stlačíte ten gombík, aby vám to dalo hlas, lebo potom to spôsobuje technické problémy a prestáva fungovať odrátavanie. Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. Ďalší sa o slovo v rámci faktickej poznámky prihlásil pán poslanec Ján Horecký. Nech sa páči. [09:26] Ján Horecký Ďakujem pekne. Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky. Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:26] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa o slovo prihlásil pán predseda výboru Ján Blcháč. Nech sa páči. [09:26] Ján Blcháč Ďakujem pekne za slovo. Ja mám dve poznámky k vystúpeniu pána kolegu Šmilňáka. Začal tou svojou skúsenosťou z vlaku a ja s ním plne súhlasím, že sa takéto veci nemajú diať. A viete, my sme tu mali prvú schôdzu parlamentu, tú úvodnú, mali sme tu včera jeden exces s jedným plagátom jedného pána kolegu poslanca a viete, keď môžu ústavní činitelia rozprávať, konať, čo chcú, tak sú vzorom pre ľudí. Tak ja dúfam, že tento nový parlament sa nezníži na takéto primitívnosti a prispejeme k tomu, že budeme vzorom pre našich obyvateľov, občanov. A k tomu školskému vystúpeniu pána kolegu, je učiteľ, ja nie som učiteľ, ale chcem upriamiť, chcel by som povedať jednu zásadnú vec, že požiadať kolegov poslancov, ktorí budú vystupovať, každý má 20 minút, aby sa sústredil na podstatné veci, lebo včera bolo povedané pánom podpredsedom vlády Tarabom, ak ste to niektorí nezachytili, že za každou jednou vetou alebo za každým odstavcom tohoto programového vyhlásenia vlády je zákon, ktorý sem príde. A vtedy, keď sem príde, vtedy bude priestor na takéto odborné diskusie, lebo, poviem príklad, na, kritizoval postavenie materských škôl na strane 41, systémové opatrenie, krátkodobé priority, v súlade so záväzkami vyplývajúcemu z plánu obnovy a odolnosti vláda zavedie normatívne financovanie materských škôl a tak ďalej. Je to tu. Potom o tých zásadných veciach bude pojednávať strednodobá priorita. Vláda prijme nový zákon o štátnej správe v školstve, školskej samospráve a tak ďalej. Takže skúsme sa povzniesť nad nejaké politikárčenie a skúsme počkať na konkré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:26] Ľuboš Blaha Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Martin Šmilňák. [09:26] Martin Šmilňák Ja využijem prítomnosť pána premiéra. Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli. [09:26] Ľuboš Blaha Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Vladimíra Marcinková. Nech sa páči. [09:26] Vladimíra Marcinková Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené panie ministerky, kolegovia poslanci, ďakujem za slovo. Včera sa tu pán premiér postavil pred tento pult a ako prvé tak pochvalne priznal, že bude hovoriť bez papiera. Viete čo, pán premiér, občania od vás, podľa môjho názoru, nepotrebujú to, aby ste hovorili bez papiera, občania hlavne od vás potrebujú to, aby ste vládli bez korupcie. Ja dnes budem hovoriť s papierom. Ale to druhé vám viem sľúbiť. Že takú politiku, slušnú politiku robiť vieme. Slovensko vie, pán premiér, a je mi dosť nepohodlné, že mi sedíte za chrbtom, keď prehováram k vám, Slovensko vie, pán premiér, že ste z programového vyhlásenia vlády asi najviac pyšný na jeho nadpis s ohľadom na kvalitu a dĺžku tohto dokumentu. Je asi jednou z perličiek tohto, tohto textu, aj ja sa mu chcem špeciálne povenovať, pretože keď som sa snažila nájsť čosi hmatateľné, čosi, čo by som mohla komentovať v rámci toho programového vyhlásenia vlády, tam toho bolo pomenej. Takže, dámy a páni, ja vám pripomeniem názov tohto skvostného programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa údajne podieľali všetci ministri. Ja si to však po včerajšom vystúpení pána ministra Tarabu nemyslím a tiež aj pasáž o kultúre nemá žiadne gramatické chyby, hoci nezrovnalostí je tam dosť, takže naspäť k názvu: Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Začnem odzadu. Bezpečnejšie žiť. Pán premiér, pre koho bezpečnejšie žiť? Pre novinárov, ktorých kolega bol počas vašej poslednej vlády zavraždený a vy ich potom neprestávate ostrakizovať a neprestávate ich zastrašovať a štvať proti nim verejnosť? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie? Alebo sa majú cítiť bezpečnejšie ľudia LGBTI, ktorým nadávate do zvrátených a vyhrozujete im, že ústavou zakážete registrované partnerstvá, ktoré u nás ani nemáme. Vaši koaliční partneri idú v tejto rétorike ešte ďalej a povzbudzujú nenávisť, povzbudzujú v spoločnosti homofóbiu, stavajú sa proti týmto ľuďom, ktorí rovnako plnia všetky povinnosti na Slovensku, všetky dane, len práva nemajú rovnaké ako tí ostatní. Postrehli ste, že dvaja títo ľudia boli obeťou teroristického útoku, že boli zavraždení? Oni sa majú cítiť bezpečnejšie v tejto krajine? Má sa cítiť bezpečnejšie môj svokor, moja svokra, ktorí žijú na východnom Slovensku, alebo moji priatelia, ktorí žijú v Michalovciach, vo Vyšnom Nemeckom, ktorí sú na dotyk vojne, v manželovom byte v Košiciach máme už tretiu ukrajinskú rodinu utekajúcu pred raketami. Našťastie aj vďaka slovenskej vojenskej pomoci sa konflikt drží dostatočne ďaleko od slovenských hraníc a rakety nepadajú niekde na Michalovce, ale ukrajinskí vojaci proti týmto ľuďom už viac ako 600 dní bojujú v zákopoch. To nie je vďaka tomu, že sa tu bavíme o mieri, to je vďaka tomu, že tam niekto pokladá svoj život, aby aj Slovensko mohlo byť v bezpečí. Lebo čím ďalej držia ukrajinskí vojaci konflikt od našich hraníc aj s pomocou našich zbraní, aj s pomocou našich spojencov, tým bezpečnejšie sa cítime na Slovensku. O tom to je. Oni bránia aj nás. Hovoríte o mierových riešeniach. Mier si želáme všetci. Ale tiež si želáme, aby sme boli v bezpečí. A bezprecedentný agresívny útok, ktorý spravilo Rusko, sa nedá riešiť momentálne tým, že si sadneme za jeden stôl. Pretože tam nie je ochota. Dá sa riešiť jedine tak, že budeme čeliť agresorovi. Lebo ak to nebudeme robiť, tak konflikt, vojnová zóna sa presunie bližšie k nám. A verte mi, to ľudia na východnom Slovensku, to je tá oblasť, kde nič nie je podľa, podľa vašich dávnych slov, oni sa toho boja. Aj ja sa toho bojím. Mám tam rodinu. Hovoríte o pokojnejšom Slovensku. V tom si myslím, že nebudete ďaleko od pravdy. Bezpochybne bude pokojnejšie, lebo sa nebudeme dozvedať o korupčných kauzách ani SMER-u, ani SNS, lebo beztrestnosť je podľa mňa taká hlavná motivácia mnohých, ktorí dnes sedia na tých najvyšších kreslách. A to považujem už po výsledku týchto volieb, žiaľ, za vybavené. Áno, treba vám uznať, pán premiér, váš kultivovaný prejav, pokojný tón hlasu. Neviem byť takáto pokojná ako vy, keď hovorím o všetkom, čo sa momentálne deje, keď vidím, ako šikanózne pristupujete k policajtom, keď vidím, ako sa vyhrážate sudcom, neviem byť takáto pokojná. Vy viete hovoriť bez papiera, my ostatní nevieme. To sa ľuďom ráta, ale kiež by ste tento svoj naozaj výnimočný politický talent využívali na zveľaďovanie Slovenska a nie na jeho orbanizáciu. Ja vám v tom budem držať prsty, lebo keď som niekedy dávno, pred 15 rokmi uvažovala, čo budem študovať, nepoznala som žiadneho právnika, vyrastala som v dedine, kde nebol žiaden právnik, a uvažovala som, že prečo by som mala ísť na právnickú fakultu, to sa mi zdalo, že to mali, to malo taký cveng a vždy mi voňala politika, vždy som pozerala tie nedeľné diskusie, a tak som si vtedy prečítala váš životopis a videla som, že aj vy ste vyštudovali právnickú fakultu, a vtedy som si povedala, že možno toto je cesta, ako sa raz dostať k politike, ako môcť povedať tým, ktorí všetkých, takmer všetkých mojich rovesníkov povyháňali z tejto krajiny, že my tu chceme ostať a že toto je aj naša krajina. A či sa budeme mať lepšie? Nepochybne áno. Aj keby ste neurobili vôbec nič, pán premiér, my sa tu budeme mať lepšie, lebo inflácia klesá, pandémia je za nami, na vojnu u susedov si po tých 600 dňoch už ľudia privykli, bohužiaľ. Či ste tým mysleli, že sa budeme mať lepšie vďaka vám? Tomu nikto neverí. Lepšie sa budú mať len ľudia okolo vás ako za každej vašej vlády, pán premiér. Ale aby sme neboli len pesimistickí a dokázala som vám, že som zašla ďalej vo vašom programovom vyhlásení vlády ako vaši páni ministri a pani ministerky niektoré, česť výnimkám, lebo naozaj sú tam aj kapitoly, na ktorých vidno, že pracovali, ale napríklad včera bolo zrejmé, že pán Taraba netušil, že čo je v pasáži environmentálna politika napísané, tak predsa len už máme nejaké tušenie, ako sa k tomuto dokumentu pristupovalo. Chcem vyzdvihnúť to, čo je v tomto materiáli dobré, a verím, že sa vám podarí, lebo tých bizarností a vágnych pojmov je tam oveľa viac, takže som si povedala, že dám si tú námahu a vyberiem to užitočné, čo sa tam dalo nájsť. Pre mňa osobitne v pasáži sociálnej politiky bolo veľkým potešením, že som videla, že príspevok na bývanie sa konečne oddelí od príspevku v hmotnej núdzi. Toto je niečo, čo už malo byť spravené dávno a mňa, mňa mrzí, že sa to nepodarilo, aj keď to mal v úmysle, bývalému pánovi ministrovi, boli o tom diskusie, je to pomerne ďaleko aj na ministerstve sociálnych vecí pripravené, takže verím, že toto by mohlo vyjsť. Ďalšia vec, ktorá ma potešila, že sa spomína v tomto dokumente, je inklúzia detí z generačnej chudoby a detí so zdravotným postihnutím. Boli sme to my, konkrétne aj ja, poslankyňa Žitňanská a niekoľkí ďalší, ktorí tu sedia, ktorí riešili krivdu, ktorá je ešte z obdobia vašich vlád, a to napríklad to, že sa deti so zdravotným postihnutím nevedeli dostať so svojím asistentom, osobným asistentom do škôl. To znamená, že aj keď také dieťa, ktoré malo vážne potreby a potrebovalo pri sebe takéhoto človeka, muselo ísť za brány školy samé bez človeka, ktorý by mu možno pomôcť, pomohol aj s úkonmi, ktoré nebolo schopné zvládnuť samé. A ja sa pýtam, prečo to bol taký problém, keď ste sociálna demokracia, pristúpiť k tejto krátkej legislatívnej zmene za vašich vlád. Vedelo sa o tom, štyri roky o tom pravidelne písali rôzne médiá, až teraz sa to podarilo. Hádam sa to nezmení, keďže to máte aj vo svojom programe. Vláda sa zaväzuje podporovať sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Z toho sa mimoriadne teším, to bolo niečo, za čo sme svojho času chválili aj pána ministra Richtera, lebo má na tom veľký podiel, takže nie, nie sme len bezobsažní kritici, ktorí si nevšímajú, keď sa podarí niečo dobré. Keď sa podarí niečo dobré, veľmi často sedíme za tým stolom a snažíme sa pomôcť, aby sme aj svojou troškou prispeli skúsenosťami k tomu najlepšiemu riešeniu a k tej najlepšej verzii legislatívy, ktorá vzíde. Súčasťou opatrení v školstve by mal byť odborný program ochrany duševného zdravia. Mrzí ma, že tam nie je konkrétnejšie popísané, ako má tento program vyzerať a čo má byť jeho obsahom, ale verím, že sa to od pána ministra Druckera dozvieme, už som mu písala list, ktorý sa týkal študentov, talentovaných študentov, ktorí majú dostávať štipendiá z plánu obnovy. Nedostávajú ich už druhým mesiacom. Odpoveď prišla veľmi rýchlo, verím, že aj túto odpoveď dostaneme v krátkom čase. Hovoríte, že sa budete držať míľnikov plánu obnovy aj pri environmentálnej politike, aby nebolo ohrozené čerpanie európskych prostriedkov. Nuž, v deň, keď nám prišiel materiál programového vyhlásenia vlády sem do parlamentu, presne v tejto veci pán minister Taraba napísal presný opak na svoj facebook. Čiže nie som si istá, že časť environmentálnej politiky vzišla z jeho pera, keďže si protirečí hneď v prvý deň, ale budem veriť, že sa to podarí a že neprídeme o peniaze z európskych zdrojov a že sa nám podarí zachrániť prírodné bohatstvo, ktoré na Slovensku máme. V zdravotníctve spomínate zameranie na prevenciu a rozšírenie skríningových programov a stabilizáciu ambulantného sektora. V tom novej pani ministerke držím prsty a budeme jej plne nápomocní, ak to bude v našich silách, aby sa to podarilo. Je to podľa mňa základný kameň, ktorý je treba v našom zdravotníctve pretlačiť. Hovoríte, že "vláda zabezpečí, aby pracovné podmienky nebránili rodičom starať sa o deti". Je tam iba jedna veta o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života a to táto. Pre mňa je toto veľmi kľúčová téma, lebo Slovensko je jednou z mála krajín v Európskej únii, kde každá druhá matka nepracuje, hoci by chcela, lebo na to nemáme na Slovensku vytvorené podmienky. To znamená, že ženy si tu stále musia vyberať medzi materstvom a medzi prácou a nie sú schopné tieto dva svety zladiť. Niekedy často aj v troch rokoch veku dieťaťa, keď už sú pripravené ísť do práce, musia ostať dlhšie doma, pretože nemáme vybudované dostatočné kapacity škôlok a jaslí. Ja som to čítala aj vo vašom programe, hoci konkrétnych riešení som sa nedopátrala, ale považujem za dobré, že to tam máte spomenuté, a kiež by si to zaslúžilo – mladé rodiny, ženy, matky – toľko pozornosti ako možno generačne iní občania, trebárs seniori, lebo my sme v tejto, v tejto spoločnosti tiež odkázaní na pozornosť sociálnych politík a rodinných politík a v tomto dokumente tej pozornosti bolo veľmi málo. Verím, že týmto mojím vystúpením ste pochopili, že našou úlohou tu v parlamente nie je robiť zo seba šašov alebo prinášať chaos alebo čokoľvek, čo vy opozícii dávate ako prívlastky. Našou opozíci... našou úlohou je strážiť demokraciu a snažíme sa to robiť. Aj vy ste to svojho času ešte vedeli. Ja si pamätám, pán premiér, ako ste tu sedeli sám, jediný, môj otec mi o tom rozprával, vtedy ste boli hrdinom, keď ste jediný bránili demokraciu počas, počas toho, ako, ako sa snažil Mečiar uniesť tento štát. Niekde v sebe to máte, skúste sa k tomu vrátiť. Skúste neodtláčať novinárov svojimi ochrankármi. Skúste sa postaviť čelom kritike. Skúste odpovedať na ich otázky. Skúste ľuďom dopriať dialóg medzi vami a objektívnymi žurnalistami a nielen viesť monológ na facebooku, kde nie sme schopní dozvedieť sa viac, pretože tí, ktorí sa majú za nás pýtať, tam nemajú vstup. Toto je moja prosba k vám. Nepustite demokraciu a neurobte zo Slovenska druhé Maďarsko. Ďakujem. (Potlesk.) [09:41] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na pani poslankyňu nie je žiadna faktická poznámka. Ako ďalší sa o slovo do rozpravy prihlásil pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči. [09:41] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, lačho džives, pačivale Roma te pačivale Romňja. Pozdravil som sa v jazyku občanom Slovenskej republiky, ktorí nedostali veľký priestor v programovom vyhlásení vlády. Áno, pozdravil som sa Rómom, ktorých táto vláda, môžem povedať na plné ústa, zrejme nemá v láske. Boli tu názory už počas kampane, čo všetko sa urobí, respektíve neurobí pre túto komunitu, pre týchto ľudí, pre občanov Slovenskej republiky, ktorí tu takisto platia dane za všetko to, čo si kúpia, a dnes sme svedkami toho, že tie sľuby sa idú napĺňať. V programovom vyhlásení vlády je možné, že prehliadnete stať, ktorá sa má týkať marginalizovaných rómskych komunít, a ja si myslím, že to vôbec nie je náhoda. Táto téma totižto tejto vláde, úradujúcej vláde nie je blízka ani nikdy nebola blízkou. Som rád, že premiér na poslednú chvíľu vymenoval splnomocnenca vlády pre rómske komunity, lebo tu boli šumy a ja verím, že pán premiér buď to potvrdí, alebo vyvráti, že sa plánoval zrušiť tento úrad a že jednotlivé, alebo teda agenda tohto úradu sa mala prerozdeliť medzi jednotlivé rezorty, ktorých sa táto téma nejakým spôsobom dotýka, rómska téma alebo teda riešenie rómskej problematiky. A podľa slov, teda podľa tých dohád, ktoré tu boli, jednoducho ministri, ktorí sa mali zaoberať touto agendou, si povedali, že sa, že si nechcú špiniť ruky doslova s Cigáňmi. A ja verím, že premiér k tomu zaujme nejaké stanovisko, ale buď potvrdí, alebo vyvráti tieto informácie, ktoré sa ku mne dostali. A ešte raz opakujem, som rád, že bol vymenovaný splnomocnenec vlády pre rómske komunity, kde Robert Fico hneď po tom, ako sa ujal vlády, hneď prvé, čo urobil, odvolal splnomocnenca vlády pre rómske komunity. A nie je to, nebolo to šťastné, lebo ľudia v teréne, a dotknem sa aj tej veci, ktorý ste, ktorú ste uviedli do programového vyhlásenia vlády, že chcete prehodnotiť projekty a peniaze, ktoré idú na niektoré projekty, či sú efektívne a či majú zmysel. A je tu jeden obrovský projekt, ktorý má zmysel, projekt MOPS. A to nehovorím len ja. To hovoria Nerómovia, to hovorí samospráva a koniec koncov hlavnými aktérmi tohto projektu sú samotní Rómovia, ktorí dbajú o to, aby bol pokoj a disciplína v obciach. Zabezpečujú pokojné rána, kedy školáci alebo teda študenti chodia do škôl pri autobusových zastávkach v komunitách, v osadách. Starostovia si to vychvaľujú a 1. 10. bol termín, kedy tento projekt mal pokračovať. Bohužiaľ aj tým, že hneď prvé po voľbách, čo ste urobili, ste odvolali splnomocnenca vlády, tento projekt stojí. A ja sa chcem opýtať, že čo bude s týmto projektom, lebo to sa nepýtam ja, to sa pýtajú tí ľudia, ktorí sú v komunitách v teréne, ktorí pracovali, a na tento projekt boli vyčlenené peniaze. 1. 10. mal tento projekt plynulo pokračovať, bohužiaľ, dnes sme v stave, že tento projekt stojí a ľudia si hľadajú prácu. Boli tu úvahy a názory Roberta Fica počas volebnej kampane, kedy naozaj ja som nenašiel pekné slovo od neho na adresu Rómov, kedy adresoval Rómom slová, že opatrenia voči nim sa pritvrdia, že nedostanú nič. A tí ľudia dnes možno aj oprávnene berú Roberta Fica ako väčšieho extrémistu ako Milana Mazureka. Koniec koncov výsledky volieb to iba potvrdili. Ľudia sa báli viac Roberta Fica alebo teda Rómovia sa báli viac Roberta Fica ako Milana Mazureka, a to je čo už povedať. Milan Mazurek je totiž alebo teda bol totiž fašista s papiermi, taký vyšľachtený ako pes. Robert Fico svojou rétorikou dokázal presvedčiť Rómov, že je, bohužiaľ, väčší extrémista. A viete čo, ja tomu nechcem veriť, že Robert Fico je rovnaký extrémista alebo väčší extrémista ako Milan Mazurek. A teraz má priestor k tomu, aby občanov Slovenskej republiky, ktorými sú aj Rómovia, v tomto volebnom programe alebo teda v tomto volebnom období oslovil a presvedčil ich o tom, že nie je rovnaký rasista a extrémista ako Milan Mazurek. Budete vládnuť v relatívne pokojnom období, čo vám aj závidíme, my sme to šťastie nemali a máte opäť kopec príležitostí doniesť Slovensko na inú dráhu, Rómov do 21. storočia. Boli ste tu dvanásť rokov naozaj a tí ľudia... A zoberme si iba takú bohatú Európu. Kým bohatá Európa rieši aká nabíjačka pôjde do telefónov, že či jednotná nabíjačka pre každý telefón, tak my tu máme ľudí, ktorí pijú vodu z potoka a žijú ako v Afrike. Verím tomu, že včera, tak ako povedal Tomáš Taraba, a ja chcem veriť jeho slovám, že chce postaviť vodovody a kanalizácie všade tam, kde nie sú. A vo väčšine obcí, tam, kde sú Rómovia, kanalizácia a vodovod, vodovod nie je. A my sme opäť boli tí nešťastní svedkovia toho, aká dôležitá je výstavba vodovodu. Ukázalo sa to hlavne počas pandémie, kedy ľudia, ktorí pochádzali z takýchto oblastí, z komunít, kde nebol vodovod, kde bol iba nejaký jeden verejný vodovod v strede obce, tak tam boli najvypuklejšie ohniská pandémie a ľudia to medzi sebou šírili. Je čas naozaj, aby sa aj títo ľudia dostali do 21. storočia, aby 95 % obyvateľstva rómskej komunity mali prístup k pitnej vode. Peniaze na to sú, priestor na to je a ja si myslím, že táto vláda bude stabilná, že, že vydrží štyri roky, aj im chcem držať prsty, chcem držať prsty Tomášovi Tarabovi, chcem držať prsty rovnako aj ministrovi školstva, aj Petrovi Kmecovi, o ktorom si myslím, že je človek na správnom mieste. Chcem tomu veriť a verte tomu, že keď prídete s dobrými návrhmi zákonov, tak ja vám tu teraz hovorím, že ja vám tie zákony podporím a nech sa týkajú naozaj čohokoľvek. Chcem veriť tomu, že Robert Fico zjemní svoju rétoriku smerom k tejto komunite, kde Rómovia majú bohaté skúsenosti či s rétorikou, ale aj skutkami vlád Roberta Fica, či to bola Moldava nad Bodvou, či to boli dvaja fackovací chlapci na policajnej stanici, razia vo Vrbnici a mohli by sme hovoriť naozaj kadečo. A ja som bol počas volebnej kampane aj v Moldave nad Bodvou a keď som sa pýtal tých ľudí, ktorí tam jednoducho boli svedkami tej razie a aj poškodenými, tak sa jednoducho báli aj prehovoriť k tejto veci a ja sa im ani nečudujem. Boja sa stále. Boja sa stále a ja nechcem, aby sa báli, ale k tomu, aby sa nebáli, musí Robert Fico zaujať jasné stanovisko. Ja viem, vyhralo mu to voľby aj vlastne Republiku to nedostalo do parlamentu, keď používal takú istú rétoriku ako Milan Mazurek. Je na ňom dnes, aby presvedčil aj týchto ľudí, občanov Slovenskej republiky, že takým naozaj nie je. Bohužiaľ, ale tu sú za ním skutky, či Moldava, či fackovací chlapci, Vrbnica a tak ďalej. Bude ťažké tomu uveriť, ale priestor na to má štyri roky, peniaze na to sú a ja chcem veriť naozaj, že za toto volebné obdobie sa pohne rómska téma. Nový splnomocnenec vlády, váš osobný kamarát, včera sa vyjadril, že dosť bolo nejakých stratégií, treba makať. Presne tak, presne tak. Peniaze na to sú. My sme sem priniesli jednu miliardu eur na riešenie tejto problematiky. Problémom toho, že tieto peniaze, boli tu aj v minulosti, samozrejme, ale nie v takom objeme, sa nikdy nedostali na tie riešenia, ktoré by pomohli týmto ľuďom dostať sa do 21. storočia. Toto je najväčší problém a ja verím tomu, že aj váš osobný priateľ, nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity dozrie na tie peniaze, aby smerovali tam, kde majú, aby boli naozaj efektívne využité. Priestor tu máte. Budete vládnuť naozaj v pokojnom období. Môžte tu urobiť obrovské zmeny, tak ako ste mohli urobiť obrovské zmeny za tých celých dvanásť rokov. Chcem sa teraz dostať k ministrovi školstva, verím tomu, že sa obzrel už po svojom ministerstve a eviduje infringement, ktorý tu je od roku 2015. Je rok 2023 a my sme v poslednej fáze. Na Slovensko je podaná žaloba, posledným krokom je pokuta. Obrovská pokuta za nesprávne zaraďovanie detí do špeciálnych škôl a za segregáciu týchto detí. Ak sa do konca roka neprijme tvrdý zákon vo vzdelávaní rómskych detí, tak budúci rok nás čaká pokuta. Pokuta za každý jeden deň neaplikovania tohto návrhu zákona. Tá pokuta sa naozaj môže vyšplhať do obrovských súm. My keď sme mali otvorený školský zákon, a mne je naozaj ľúto, že musím sa ozvať pánovi Horeckému, tak ja som ho presviedčal, aj viem, že tam bola aj vôľa od pána Horeckého, len, bohužiaľ, náš bývalý koaličný partner ho držal v šachu, aby sme prijali tento návrh zákona, ktorý umožní deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo z rizikového prostredia chodiť do materských škôl od troch rokov. Povinne. Neexistuje, aby zdravé rómske deti končili v špeciálnych základných školách len preto, že prichádzajú do škôl nepripravené, že neovládajú slovenčinu. Tieto školy z týchto detí do budúcna vyrábajú poberačov sociálnych dávok. A ja to nechcem. Ja to nechcem. A keď si zobereme štatistiku, aká je tu teraz na Slovensku, že do budúcna to vyzerá tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu, rok ka... štát každým rokom tým, že sa nevenuje týmto deťom, buduje iba ďalších budúcich poberačov sociálnych dávok, a to sú tisíce detí. Zároveň tí ani nie dvaja pracujúci ľudia tým, že budú pracovať na jedného dôchodcu, budú tu pracovať na aparát štátu, čo je 500-tisíc ľudí na Slovensku, zároveň ale budú pracovať na tých, čo poberajú sociálne dávky, a to sú zdraví ľudia, ktorí sa ale, bohužiaľ, nevedia zamestnať. Môžu pracovať niekde načierno, ale neodvádzajú dane a odvody. A toto je ten problém. My potrebujeme tieto deti dostať na pracovný trh, aby tu platili dane a odvody. Keď tu je dnes naratív o tom, že Rómovia sú ľudia, ktorí žijú z našich daní, tak verím tomu, že do budúcna tomu bude tak, že práve rómske deti budú platiť dane a odvody, z ktorých bude dostatok peňazí na to, aby sa vyplácali dôchodky, lebo pri takomto trende, ak by mali pracovať iba dvaja ľudia na jedného dôchodcu, tak my, tí, čo ešte dnes dôchodky nepoberáme, zrejme už asi ani nebudeme poberať takéto dôchodky alebo nebudeme vôbec poberať žiadne dôchodky, a toto je veľký problém. Toto sú občania Slovenskej republiky, od ktorých musíme dostať to, aby boli uplatnení na pracovnom trhu, aby platili dane a odvody, aby boli plnohodnotnými, naozaj zodpovednými ľuďmi. Iba takých dostaneme do 21. storočia. A dnes, keď pôjdete do komunít alebo do osád a opýtate sa tých ľudí, čo potrebujú, tak oni vám budú hovoriť, že chcú prácu, že chcú pracovať. Sprístupnime im to naozaj, dajme im tú prácu, dostaňme ich na pracovný trh. Koniec koncov z toho bude žiť iba Slovensko. Bude dostatok na všetko. Môže to byť naozaj v tomto prípade aj, aj riešenie ekonomiky Slovenska. V minulom volebnom období sa vláda, úradujúca vláda a jednotliví politici tu hrali na ochrancov ľudských práv. Ja som v minulom volebnom období predsedal alebo teda som bol podpredsedom výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Predsedu sme nemali a boli to ľudia, ktorí odkazovali cez videá, cez tlačovky, cez rôzne tie kampane počas celého volebného obdobia, akí sú oni ochrancovia ľudských práv. A keď malo prísť k nejakému výsledku, či prísť na výbor, kde bol samotným členom aj Robert Fico, tak, bohužiaľ, musím konštatovať, že v mnohých prípadoch bol ospravedlnený. A ja si myslím ako zodpovedný ochranca ľudských práv a výbor pre ľudské práva je takým prirodzeným priestorom a pôdou pre to, aby tam prezentoval to, ako on chce ochraňovať ľudské práva. Mali sme tu rozpravy verejnej ochrankyne práv prof. Patakyovej, vysmievali sa jej tu bývalí poslanci z opozície, aj som ich niekoľkokrát na to upozorňoval, že oni sú tí, ktorí sa takto búchajú do pŕs, ktorí upozorňujú, že boli porušené ľudské práva, že oni by mali byť tí, ktorí by mali hltať jej slová a tlieskať rukami. Vychvaľovať ju a dvíhať ju na ruky. Vôbec nie. Nebola to pravda a vysmievali sa jak nám, tak aj pani profesorke Patakyovej. Ja som otváral témy, ktoré tu boli od čias komunizmu. Sú také strašiaky v skriniach, skrini, či to boli sterilizácie, alebo potom rôzne uznesenia o anticiganizme a tak ďalej, ani jedna opozičná strana za to nehlasovala. Sterilizácie, ktoré tu boli od roku 1966 až po rok 2004, kedy sa prijala potom legislatíva, ktorá neumožňovala tieto sterilizácie hneď pri nejakom zákroku, ale potrebovali tí lekári informatívny súhlas, sa dostala cez prvé čítanie a keď malo prísť k druhému čítaniu, už prebehla aj rozprava, tak, bohužiaľ, a musím zase konštatovať, že aj náš bývalý koaličný partner bol jedným z tých, ktorý tú schôdzu zarezal. Boli to veci, ktoré naozaj tu ocenili aj, ocenil aj výbor OSN. Týždeň predtým, keď som predkladal tento návrh do parlamentu, o tom rokoval aj výbor OSN a ja som rád, že návrh, ktorý som predkladal, dostal ocenenie v medzinárodných inštitúciách. Čo som nerád, tak nedostal podporu v parlamente. Aj od tých strán, od ktorých som čakal, a mne je strašne ľúto, že to musím konštatovať, je to tak. V tomto volebnom období budeme recyklovať tento návrh zákona, verím aj kolegom z PS-ka, že sa pridajú. Môžme vyprecizovať ešte ten zákon, ale tento strašiak v skrini musíme raz a navždy zahodiť a vyriešiť túto vec a túto krivdu. Vláda sa počas nášho volebného obdobia ospravedlnila za činy, či to boli nezákonné sterilizácie, či to bola Moldava, či to bolo odsúdenie druhej svetovej vojny, odsúdenie vojny a ja chcem veriť tomu, že ak zase podáme takéto uznesenie, že táto vláda a poslanci za vládnu koalíciu budú vedieť odsúdiť aj takéto činy, takéto krivdy z minulosti. Pán premiér, nezabúdajte, prosím vás, na občanov Slovenskej republiky, na Rómov. Sú takisto plnohodnotní ľudia, ktorí tu platia dane. Aj ten, ktorý nepracuje, niečo si kúpi, zaplatí daň. Obce z nich majú podielové dane, myslime na nich, pomôžme týmto ľuďom, dostaňme ich do 21. storočia, oni vám ukážu potom aj tie deti, keď ich dostaneme do špecia... do materských škôl, že budú chodiť do klasickej základnej školy, ktorá je obrovským predpokladom toho potom, aby sa dostali na pracovný trh, kde budú platiť dane a odvody, z čoho budú žiť budúci dôchodcovia. Budeme ich potrebovať. Budete ich potrebovať aj vy, pán premiér. Nezabúdajte na nich a chcem veriť tomu, že zjemníte vašu rétoriku a že aj nový splnomocnenec vlády pre rómske komunity bude ten, ktorý vás bude motivovať a bude vás tlačiť do toho, aby ste urobili zmeny v tom, v, aj v tejto téme, lebo máte na to dostatok peňazí a máte relatívne pokojné obdobie, kde sa dajú urobiť naozaj zázraky aj v tejto téme. Držím vám prsty, všetko dobré. Ďakujem. (Potlesk.) [09:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, na vaše vystúpenie je 14 faktických poznámok. Ako prvá sa o slovo hlási pani poslankyňa Vladimíra Marcinková. Nech sa páči. [09:56] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Pollák spomenul, že pán premiér Fico bol v minulom volebnom období členom ľudskoprávneho výboru a že väčšinou sa ospravedlnil. No, ja si pamätám len jeden raz, kedy prišiel, a to vtedy, keď bolo potrebné oplatiť službu pani Hatrákovej a poslať jej kamarátku do Bruselu, rozhodoval o tom práve ľudskoprávny výbor, ináč som vás tam nestretla. Takže asi taký bol záujem o ľudské práva. Aj včera bol zvolaný ľudskoprávny výbor, dokonca dve zasadnutia, a nikto zo SMER-u na ňom nebol prítomný, ani na prvom zasadnutí, ani na druhom zasadnutí. Toto sa opakovalo aj v predchádzajúcom volebnom období, kde nikto zo SMER-u na tento výbor nechodil. Čiže prístup k ľudským právam zo strany SMER je pre mňa, je pre mňa počudovaním najmä na vašu kariérnu minulosť, keď ste zastupovali ako agent Slovenskú republiku pred Európskym súdom pre ľudské práva, ale ani to nebola úplne úspešná kapitola. Ale čo je pre mňa ešte šokujúcejšie, že vlastne, pán premiér, vy tu sedíte, boli ste tu aj včera, keď ste vystúpili v rozprave len v časti, kde sme na vás nemohli reagovať, teraz ste tu, počúvate, v mnohých veciach vám kladieme otázky a radi by sme počuli aj vašu reakciu na ne a mali možnosť na to reagovať. To ste zatiaľ neur ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, prosím, reagujte na predrečníka. Ďakujem pekne. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Mám ešte 31 sekúnd. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Nie na pána premiéra, ale na predrečníka v rozprave. Ďakujem. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Môžem pokračovať? Zatiaľ viem, čo chcem hovoriť, a áno, reagujem na môjho predrečníka, ktorý hovoril o neúčasti strany SMER na ľudskoprávnom výbore aj o vás, takže na toto bola moja reakcia. Ja by som rada počula aj reakciu pána premiéra v tejto veci, keďže tu sedí a môže reagovať. Ďakujem. [10:11] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa o slovo prihlásil pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči. [10:11] Ján Horecký Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad. [10:11] Ľuboš Blaha Pán poslanec Martin Šmilňák, nech sa páči. [10:11] Martin Šmilňák Vážený pán predsedajúci, v mnohom, alebo v niektorých veciach z toho, čo povedal pán Pollák, nesúhlasím a v niektorých veciach súhlasím s vami. Človek, ktorý si niečo kúpi, alebo človek, ktorý má rodné číslo, a teda samospráva naňho zoberie nejaké dane, ešte nie je produktívny, ale veľmi sa mi páči váš ťah na bránu v tom, že, že ľudia z týchto komunít chcú pracovať a chcú sa učiť. A čo sa ma teda dotklo a čo chcem akcentovať, že, že mnohé deti v týchto komunitách sa vzdelávajú ako v Afrike. Áno, v mnohých komunitách v týchto osadách deti chodia do školy v dvojzmenných prevádzkach. Čo to znamená, pán premiér? Znamená to to, že tie deti idú ráno do školy na štyri hodiny a poobede, v mnohých ani nie je jedáleň, a poobede do tej istej školy ide druhá partia detí, druhá skupina detí, a tie deti nemôžu robiť žiadne mimoškolské aktivity, nemôžu sa dovzdelávať, nemôžu sa pripravovať na, na budúci deň, nemôžu dobiehať niečo, nemôžu robiť športové aktivity, nemôžu robiť nič. Čiže v týchto komunitách stále vzdelávame tie deti ako v Afrike, dostávajú len polovicu z toho, na čo majú právo. Každé dieťa na Slovensku má právo na kvalitné vzdelávanie, toto zatiaľ nenapĺňame a toto potrebujeme zlepšiť. Ak sa má zlepšiť rómska komunita, ak má byť produktívna, dajme im vzdelanie! Ďakujem. [10:11] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Tina Gažovičová, nech sa páči. (Poslankyňa mala problém s technickým zariadením.) Vráťte, prosím, pani poslankyni dvojminútový čas a ona sa prihlási tým stlačením gombíku, skúste. Ste prihlásená vôbec kartičkou? (Reakcia z pléna.) Môžem poprosiť pánov technikov, že by sa na to pozreli? Pán technik k vám ide a poradí vám, dobre, sekundičku počkáme. (Krátka pauza, kým technik vyriešil problém.) [10:11] Tina Gažovičová Tak teraz už ide, bol zlý signál. Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR Ďakujem, poprosím, aby ste vrátili pani poslankyni dvojminútový čas, ešte sekundičku vydržíme. Tak, nech sa páči. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Dobrý deň, výborne. Tak technika je zvládnutá, ďakujem za slovo. Je úplná pravda, že téma marginalizovaných rómskych komunít je v programovom vyhlásení vlády veľmi marginalizovaná, naozaj iba okrajová a odznie k tomu ešte aj viac zo strany Progresívneho Slovenska v rozprave. Ja by som sa chcela zamerať práve na tú úlohu toho raného veku a školstva vo vzťahu k týmto deťom, pretože naozaj všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú na to, že najdôležitejšie je podchytiť tieto deti od raného veku a zrovna toto je jedna z tých oblastí na Slovensku, kde vlastne štát nemá nijaké programy vytvorené a práve tú absenciu štátu v tejto dôležitej službe suplujú mimovládne organizácie. A aj z tohto dôvodu je mi veľmi ľúto, že jedna z prvých vecí a z prvých krokov tejto vlády sú práve útoky na mimovládne organizácie, keď vidíme, že aj v takýchto dôležitých oblastiach, ktoré ani vláda vo svojom programovom vyhlásení poriadne nezahrnula, tak ešte útočia na tých, ktorí, ktorí ich v tomto suplujú. A druhá vec je práve tie materské školy, kde síce máme v programovom vyhlásení vlády v kapitole školstva, že je záujem zaviesť normatívne financovanie, ale napríklad včera na výbore pre verejnú správu zatiaľ teda bolo jasné od zástupcov ministerstva vnútra, že ešte tam nie je žiadna premyslená stratégia, akým spôsobom sa toto má urobiť. A teda pevne verím, že sa tá oblasť tých miest v materských školách veľmi rýchlo začne zlepšovať, pretože naozaj je to jedna z tých vecí, kde nemáme alebo nemali by sme ako krajina strácať ďalšie roky, lebo tým strácame ďalšie generácie. Ďakujem pekne. [10:11] Ľuboš Blaha Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Stachura, nech sa páči. [10:11] Peter Stachura Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel podporiť a poďakovať pánovi Pollákovi za pekný príspevok, pretože bol vo vecnej rovine, nebol nejako osobne útočný. Aj vďaka tomu, že som určitú dobu žil v Markušovciach, kde je veľmi početná rómska komunita, a rovnako Spiš má veľmi veľa skutočne, musím to povedať, slumov tejto komunity, tak viem, o čom hovorí, a chcel by som apelovať na celý parlament, že je to naša spoločná zodpovednosť, aby sme tejto komunite skutočne pomohli. Ja by som chcel povedať niečo, čo sa týka aj paliatívnej medicíny, ale každý si môže do tejto poučky dopísať to alebo toho, koho tam on vidí, ale vyspelosť národa sa meria tým, ako sa vie postarať o tých najzraniteľnejších. A tí najzraniteľnejší môžu byť rôzni, môžu to byť ľudia bez domova, môžu to byť opustení, ktorí stratili sebestačnosť, môžu to byť nenarodené deti a áno, sú to aj Rómovia. Pán Pollák, ďakujem vám veľmi pekne, že za týchto ľudí bojujete a že dávate vždy nádej, že niečo sa bude hýbať dopredu. Aj vy ste pre nich vzorom. Ja sa veľmi teším, že je tu takýto človek z tejto komunity, ktorý vie takto vystupovať a vie ich zastúpiť v tomto parlamente. A opakujem ešte raz, vážení, to v akých hrozných pomeroch žijú naši Rómovia, je naša spoločná zodpovednosť. Ďakujem. [10:11] Ľuboš Blaha Pán poslanec Július Jakab, nech sa páči. [10:11] Július Jakab Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem Petrovi Pollákovi za jeho vystúpenie, lebo naozaj z toho cítiť, že, že mu záleží na rómskej komunite. Ja ako bývalý vedúci úradu vlády možno by som ozrejmil, ako je možné, že splnomocnenec, rómsky splnomocnenec sa dostal na úrad vlády z ministerstva vnútra. Za jednak to bola priorita vtedajšieho premiéra, ale za druhé treba povedať, že rómsky splnomocnenec a konkrétne sprostredkovateľský orgán, ktorý pôsobil na ministerstve vnútra, bol vo veľmi zlej kondícii, môžte si to pozrieť aj na číslach, mal asi najhoršie čerpanie eurofondov zo všetkých ostatných sprostredkovateľských orgánov v krajine a práve kvôli tomu sme viedli mnohomesačné rokovania s Európskou komisiou práve pri nastavovaní nového programového obdobia eurofondov pre Slovenskú republiku. A práve aj Európskej komisii veľmi záleží na marginalizovaných rómskych komunitách a bola ich podmienka, aby rómsky splnomocnenec bol priamo pod premiérom, aby to bola premiérska téma a aby sa vlastne aj toto, poviem to tak, nefunkčný soro, alebo nefunkčný sprostredkovateľský orgán, presunul priamo na úrad vlády. Čiže ak by aj úrad vlády sa chcel toho zbaviť, stálo by to mnoho, mnoho úsilia a rokovania s Európskou komisiou, pretože všetky eurofondy na toto programovacie obdobie sú zavesené práve na tom, aby fungovalo MRK priamo pod premiérom. Čiže tak ako si hovoril, keď nový splnomocnenec hovorí, že treba začať robiť, má na to vyrokovanú takmer jednu miliardu eur a môže pracovať od prvej chvíle. Ďakujem. [10:11] Ľuboš Blaha Pán poslanec Lukáš Bužo, nech sa páči. [10:11] Lukáš Bužo Dobrý deň všetkým. Ďakujem za slovo. Tak ako Peťo Pollák spomínal na začiatku, že vlastne rómska komunita je súčasťou Slovenska a má také isté práva a povinnosti, a takisto naša komunita alebo tí, ktorí pracujú v našej komunite, odvádzajú dane aj tým, že nakupujú a vlastne budujú svoje domy, svoje, skrášľujú svoje okolie, čo je dôkazom aj, aj vlastne kampaň, ktorú chceme začať, ukazovať aj pozitívne príklady, nie iba rozpadnuté osady, kde nič nie je, lebo aj médiá prispievajú k tomu obrazu o nás a málo, je tu málo pozitívnych príkladov. Čo je veľmi akútne a pripájam sa k Peťovi, je ten, tá voda a kanalizácia. V Prešovskom kraji máme žltačku vlastne v osadách alebo v lokalitách, kde nie je prístup ku vode a ak je prístup k vode, tak je tam jeden bod, nejaký zdroj vody, ktorý slúži pre celú osadu, čo je dôsledok týchto pandémií, choroby nečistých rúk v 21. storočí na Slovensku. Čiže súhlasím, budem veľmi vďačný, ak pán Taraba, minister, splní toto svoje slovo. A posledná vec, v programovom vyhlásení vlády kladieme strašne malý dôraz na to, aby vzdelávanie detí v MRK sa nejak posúvalo alebo rástlo. Čiže vzhľadom na to, že nám hrozí obrovská pokuta z Európskej komisie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:11] Ľuboš Blaha Slovo má pán poslanec Milan Majerský. [10:11] Milan Majerský Ďakujem pekne, vážený pán premiér, pán minister, pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, jedni o Rómoch hovoria, jedni sa s nimi fotia, iní o nich píšu a tí ďalší pre nich robia. Dúfam, že ten môj príspevok nebude zaváňať samochválou, takže ak by tu niečo zasmrdelo, tak sa vopred ospravedlňujem. Jedna malebná dedinka spod Vysokých Tatier. Práčovňa, ktorá tam je vybudovaná, vybudovali a získali peniaze na ňu rehoľné sestry. Voda, ktorá tam funguje na žetón, detto. Pomohli na to získať finančné prostriedky rehoľné sestry. Žije tam tritisíc Rómov, z toho z majority, teraz v úvodzovkách, bieli sú tam dvaja kňazi, päť rehoľných sestier, zbytok takmer tritisíc Rómov, z toho okolo tisíc je detí, ktoré navštevujú materskú školu, základnú školu, školu, respektíve strednú školu. Ani tá vláda, ktorá skončila, ale ani tá predtým neurobila pre týchto ľudí nič. Mrzí ma to. Prešovský samosprávny kraj tam buduje strednú školu, lebo záleží nám na tom, aby neskončili tieto deti alebo táto mládež na základnej škole, aby mali v rukách nejaké remeslo. Viete, kto tam vyhral voľby? Voľby tam vyhralo OĽANO a malo tam 92 percent. Kto robí pre tieto deti, pre týchto ľudí niečo? Konečne, prosím vás, naozaj majme na pamäti, že aj oni sú ľudia. Ďakujem. [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marek Lackovič, nech sa páči. [10:26] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega, pán poslanec Pollák, vy ste spomenuli moju obľúbenú tému budovanie vodovodov a kanalizácií, tak tu by som vám rád ozrejmil skutočnosť, že tie sa uplynulé tri roky nebudovali predovšetkým vďaka tomu, že odbory starostlivosti o životné prostredie spadajúce pod okresné úrady, ktoré stavebné povolenia týchto stavieb na Slovensku gestorujú a vydávajú, tieto stavebné povolenia prakticky nevydávali, a to práve vďaka vášmu hnutiu a vašej masívnej a hromadnej výmene všetkých prednostov okresných úradov v tejto krajine, ktorá sa bez akýchkoľvek výberových konaní odohrala bezprostredne po vašom nástupe v roku 2020 a ktorá na okresných úradoch spôsobila paralýzu a hry o tróny, ktorá trvá dodnes a ktorých rukojemníkmi sa stali tí najdôležitejší obyvateľky a obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sú dodnes bez pitnej vody. Najsmutnejšie pritom na tom je to, že babičky si chodia po pitnú vodu do cisterny popri smart lavičkách s wifi a fotovoltikou. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viliam Tankó. [10:26] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň prajem, ďakujem za slovo. Šírenie mýtov a stereotypov o menšinách na Slovensku – či národnostných, alebo sexuálnych – našu krajinu neposúvajú vôbec vpred. Samozrejme, súhlasím s každým slovom môjho kolegu Petra Polláka a chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí spomenuli na nás Rómov a naše, na naše rómske deti. Nemôžme zabudnúť, ako vznikli osady na Slovensku Z veľkej časti sa to týka práve, práve majority. Práve majorita vytvorila tie rómske osady. Keď sa pozreme trošku do histórie, je nám to veľmi jasné. A musíme si uvedomiť, že bez, bez vašej pomoci, bez pomoci majority z tých slumov, z tých osád tí ľudia z generačnej chudoby sa nedostanú. Je to veľmi náročné a ťažké, ale verím tomu, že tá situácia sa zlepší. Sme tu preto, aby sme týmto ľuďom mohli pomôcť. A čo sa týka vzdelania, je to veľmi zanedbané, je to až alarmujúce, ale nemôžme zabudnúť na to, že aj keď tie deti budú mať kvalitné, dobré vzdelanie ako majoritné deti, to ešte neznamená, že budú mať rovnakú šancu alebo rovnakú štartovaciu čiaru do života, nakoľko sa vrátia do tých osád, do tých slumov, kde veľakrát nemajú elektrinu, kde veľakrát nemajú vodu, nemajú si kde napísať úlohy a ráno sa nemôžu umyť s tečúcou teplou vodou. Toto sú naše priority a za toto budeme bojovať a verím tomu, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči. [10:26] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Zdá sa, že problematika vodovodov a kanalizácií sa tu už od včera opakuje veľmi často a ja som za to veľmi rada. V Progresívnom Slovensku sa téme prístupu k pitnej vode venujeme, aj sme sa venovali veľmi intenzívne. Komunikovali sme s mnohými starostami a starostkami dotknutých obcí. Tieto problémy sú obrovské a treba ich naozaj urgentne riešiť. V 21. storočí sa nemôžu ľudia rozhodovať, či večer spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Treba povedať, že na Slovensku je aktuálne pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu, pol milióna. Od západu až na východ je to cez 450 obcí. Tie mali byť podľa plánu vo veľkej miere hotové už v roku 2015. Žiaľ, je to s nimi ako s tou diaľnicou do Košíc. Preto dúfam, že túto tému bude brať nová vláda veľmi vážne. Ďakujem. [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Samuel Migaľ. [10:26] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja tu tak sedím a počúvam, ako my to ideme robiť zle, ako vy to viete robiť lepšie. To je všetko pekné. Ja by som sa chcel vás, pán Pollák, opýtať, čo vy ste konkrétne doteraz pre tých Rómov naozaj urobili. Čo okrem všetkých tých pekných, ľúbivých rečí, ktoré sme si pred malou chvíľou vypočuli, čo z toho vy ste naozaj pre Rómov urobili? Videli sme, ako ste fungovali a aj vďaka vám a vašim Rómom ste dnes aj so šéfom vašej sekty v parlamente. Videli sme, ako váš šéf sekty oklamal Rómov na východnom Slovensku. Šéf vašej sekty nás tu označil za sociálnych netvorov. Prosím vás pekne, koľko z tých päťstoeuroviek za volebné hlasy ste vyplatili tým chudobným Rómom, ktorým ste to nasľubovali? Pán Pollák, boli pre vás Rómovia naozaj plnohodnotní občania aj pred voľbami alebo iba lacné hlasy, ktoré vás vyviezli do parlamentu? My sme si mohli pred voľbami pozrieť krásne video, kde bol váš otec pán Pollák, europoslanec Peter Pollák svedkom priamej korupcie v osade v Medzilaborciach. Ako inak to dopadlo, bez trestu. Pán Pollák, vy sa tu len oháňate rómskym marketingom a rečami, ktorými manipulujete a korumpujete ľudí, ktorí sú často nevzdelaní a ľahko manipulovateľní. A potom si môžme vo večerných správach pozrieť výroky o tom, ako je Igor Matovič Ježiš Kristus. Pán Pollák, pozametajte si v prvom rade pred vlastným prahom a nechajte nás pracovať! Aj bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Ingrid Kosová. (Krátka pauza.) [10:26] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nesvietil mi mikrofón, ale som veľmi rada, že sa to teda podarilo nakoniec, a, samozrejme, som rada aj za to, že sa taká veľká rozprava rozprúdila o téme marginalizovaných rómskych komunít aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je v tejto téme naozaj veľmi skúpe na slovo. Chcela by som pripomenúť prítomným, že úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity je len poradným orgánom vlády a vrátil sa len tam, kde bol aj pôvodne. To znamená, že iba pod vedením Petra Polláka v období, keď bol ministrom vnútra pán Kaliňák, bol úrad splnomocnenca prevelený z úradu vlády pod ministerstvo vnútra a teraz sa vlastne vrátil len tam, kde aj pôvodne bol. To je prvá vec. Druhá vec, zaznelo tu, že novým splnomocnencom je pán Daško, ktorý sa vyslovil, že teda stratégie nie sú potrebné a ideme makať. To druhé je, samozrejme, fajn, to privítame, keď sa konečne začnú implementovať všetky opatrenia, ale bola by som veľmi nerada, keby tu vznikol nejaký dojem, že stratégie, akčné plány, koncepcie, vízie sú nepotrebné, pretože ak nebudeme vedieť, kam smerujeme a aký máme cieľ, tak asi nikam nedôjdeme a potom by sme ani nemuseli sedieť tu, pretože načo by nám bolo programové vyhlásenie vlády, všakže? Takže stratégie sú veľmi potrebné. To, čo je problém, je ten, že žiadna zo stratégií, a najmä v oblasti inklúzie marginalizovaných komunít, nie je dostatočne implementovaná. A to je najväčší problém nielen tejto vlády, teda predchádzajúcej, ale aj tých predošlých predtým. Takže to, na čo sa musíme sústrediť, je, samozrejme, odstrániť tie prekážky a tými prekážkami, samozrejme, nie sú Rómovia, ale neschopnosť št... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Tomáš Hellebrandt, nech sa páči. [10:26] Tomáš Hellebrandt – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel doplniť pána Polláka. Spomínal MOPS-ky ako program, ktorý funguje. Nie je to jediný. Existuje veľmi úspešná terénna sociálna práca, komunitné centrá a tiež zdravé regióny pod ministerstvom zdravotníctva. Hovoríte, že chcete tieto programy prehodnotiť. Takéto hodnotenie už existuje. Robil som, robil som ho ja ešte na ÚHP v roku 2019 a 2020, teda počas vašej vlády. Môžem povedať, že tieto programy sú vnímané veľmi pozitívne aj v komunitách, ale aj v samosprávach alebo napríklad medzi lekármi, ktorí ošetrujú Rómov. Kľudne ho môžte prerobiť. Som presvedčený, že výsledky budú rovnaké. Chcel by som tiež pripomenúť, že zaslúžilú prácu v tomto robia aj mimovládne organizácie. Určite sme všetci počuli o organizácii Cesta von, ktorá, ktorá poskytuje včasnú intervenciu prostredníctvom omám. Je to už dnes svetovo známa organizácia, jej hodnotenie robí Oxfordská univerzita. Nepochybujem, že bude veľmi pozitívne. Mimovládnych organizácií v tomto sektore je oveľa viac. Robia veci ako pomoc pri svojpomocnej výstavbe domov, prípravy nezamestnaných na pohovory, mentoring zamestnaní a ďalšie. Preto ľutujem, že ich chcete obrať o financie z dvoch percent dane. Ďakujem. (Potlesk.) [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Peter Pollák. Nech sa páči. [10:26] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, ktoré boli vecné. Ďakujem naozaj a ja by som sa chcel vyjadriť už len k hanbe novinárskej obce pánovi Migaľovi, ktorý tu sprosto si navymýšľal. To nebola jediná vec, ktorú od neho sme dostali. Počas kampane účelovo zostrihával videá na moju adresu, na adresu môjho otca, na adresu Igora Matoviča a teraz sme svedkami toho, že tu príde, napľuje do mikrofónov a odíde. Toto je hrdina? Toto je hrdina? Budem rád, keď sa s ním budem konfrontovať osobne a vysvetlíme si tieto veci. Odmietame akúkoľvek korupciu z našej strany. Polícia dodnes nepotvrdila korupciu z našej strany, ktorá sa mala týkať týchto päťsto eur. Naopak, strana HLAS nasľubovala dôchodcom 640-eurové dôchodky, vďaka ktorým sú dnes súčasťou vlády. Toto je obrovský podvod, toto je korupcia! Toto je korupcia. Navyše ich idete aj okradnúť. Pán Migaľ je najväčšou hanbou novinárskej obce! Jeho práca pred tým, než bol poslancom Národnej rady, iba vystihovala to, akým človekom je dnes. Neobjektívny novinár, účelový a tendenčný proti Igorovi Matovičovi a proti mne. [10:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Michal Truban. Nech sa páči, máte slovo. [10:26] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci, členovia vlády, naša krajina za posledných tridsať rokov videla už veľké množstvo dokumentov, stratégií a vízií. Veľmi z nich, veľmi veľa z nich bolo aj veľmi dobrých. Napriek tomu sa z nich podarilo urobiť veľmi málo. To, prečo sa ich podarilo urobiť málo, by sme mohli rozoberať veľmi dlho, ale vieme, že keď ani ten dokument samotný nie je dobre a kvalitný, tak už sa nepodarí urobiť skoro nič. A toto programové vyhlásenie vlády nie je kvalitný dokument. Ja som poslanec ešte len prvý mesiac a predtým som celý život pracoval v biznise a vo firmách a táto diskusia o programovom vyhlásení vlády mi preto aj pripomína takú situáciu, keď ste v boarde, alebo v dozornej, správnej rade veľkej firmy a príde nový riaditeľ prezentovať svoju stratégiu na ďalší rozvoj. Ak by ten riaditeľ ukázal stratégiu v takejto kvalite, tak by som vtedy na tom mieste odporúčal hľadať nového riaditeľa. Pretože je jasné, že nič dôležité nespraví. Pretože ani netuší, čo dôležité by chcel spraviť, pretože ani v tej stratégii nedokázal urobiť ťažké rozhodnutia. Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je len plná aj vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia. Keď skočím do mojej témy, ktorou je hospodárstvo, podnikateľské prostredie a inovácia a posunutie našej ekonomiky na úplne inú úroveň, tak musím povedať, že takmer pri všetkých opatreniach chýbajú aspoň rámcové termíny a ciele. Ešte horšie je, že mnohý, mnohé časti ani len nie sú formulované ako opatrenia, ale skôr ako želania. Povedzme si to na príklade goldplatingu, ktorého, ktorý tu máme, odkedy naša drahá krajina vznikla, ešte v 90. rokoch. Odvtedy všetci hovoria, že tu máme zbytočne prebyrokratizované podnikateľské prostredie a nikto s tým nikdy nič nedokázal urobiť. Nevidím v novom programovom vyhlásení vlády žiaden návrh ani na takéto niečo, vidím tam len zbožné želanie, že chceme a prosíme, aby to prestalo. Môžme si dovtípiť, že ako to skončí a že či sa o štyri roky alebo skôr budeme rozprávať o tom, že či sme tu vôbec niečo znížili, alebo v ďalšom programovom vyhlásení vlády bude znova potreba riešiť aj veľkú byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale aj všade inde. Práve takýmto spôsobom v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje všetko a zároveň sa dopredu hovorí, že sa nesplní nič. Ak si vláda nedokáže stanoviť priority a zaviazať sa k cieľom, tak je jasné, že aj toto programové vyhlásenie vlády skončí ako všetky ostatné štátne stratégie. Iba na papieri. Ale čo je najhoršie, programové vyhlásenie vlády nijako nerieši najväčšie výzvy našej krajiny. Najväčšie výzvy na to, aby sme mohli mať vyššie mzdy, vyššie dôchodky a aby ekonomika mohla rásť. Vláda nijakým spôsobom nereaguje na jednu z najväčších výziev pre slovenské hospodárstvo, ktorým sú technologická a digitálna transformácia alebo revolúcia. Predovšetkým malé a stredné slovenské podniky zaostávajú v zavádzaní najmodernejších digitálnych technológií a v dôsledku toho trpia nízkou produktivitou práce. To následne, samozrejme, spôsobuje ich zníženú konkurencieschopnosť na európskom, ale aj svetovom trhu. Riešenie týchto výziev si vyžaduje aktívnu spoluprácu firiem a štátu a verejnej politiky, ktoré v programovom vyhlásení vlády úplne chýbajú. Vláda taktiež nijako nerieši sprístupňovanie vzdelávania podnikateľov, zakladateľov firiem, ale aj manažérov pre malé a stredné slovenské podniky. Zvyšovanie takejto produktivity a konkurencieschopnosti našich podnikov je okrem technológie a kapitálu aj otázkou osvety a vzdelávania. Slovenskí podnikatelia sú po takomto vzdelávaní hladní a želajú si ho okrem iného aj preto, že vidia, že v iných krajinách to takto funguje a vďaka tomu sa taktiež darí dvíhať produktivitu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie a tak našu krajinu posúvať ďalej dopredu a mať peniaze, z čoho platiť všetky sociálne výdobytky. V Progresívnom Slovensku sme okrem iného hovorili aj o ďalšej veci, a to je podpora podnikavosti ako takej. V našom programe sme navrhovali zaviesť super jednoduché mikropodnikanie, aby ľudia mohli začať podnikať okamžite, hneď bez potreby zavádzať, zakladať si eseročky, živnosti do 10-tisíc euro, ste mohli rovno začať podnikať, ale aj pracovať. Taktiež sme navrhovali, aby bola zavedená možnosť podnikať už od 16 rokov. Vo viacerých západných krajinách takáto možnosť je. Ja sám, ale aj množstvo ďalších mojich kamarátov a iných podnikateľov začalo podnikať už na strednej škole, začali podnikať na mamine živnosti, na rodičovské firmy a v iných krajinách, kde je toto dovolené, naopak, sa presne už v takom útlom veku podáva podnikateľom priamo možnosť si to vyskúšať a začať svoje podnikanie. Tieto opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože stimulujú ekonomickú aktivitu tam, kde začína. Ale nad všetkými takýmito technickými opatreniami je ešte aj iná veľká strategická priorita aj pre naše podnikanie, pre celú našu krajinu, a to je umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte. Keď si pozrieme, že okrem tých vágnych sľubov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, čo reálne už naša vláda začala robiť, tak si za posledné dni môžme vyhodnotiť, že začali útoky na inštitúcie právneho štátu, útoky na nepohodlných sudcov a čistky v polícii. Začal odklon od nášho zahraničnopolitického smerovania. Kaliňák včera spojencom oznámil, že prestávame Ukrajine pomáhať brániť sa vojenskej agresii proti putinovského režimu. A prečo sú takého autoritárske maniere nebezpečné pre nás všetkých, ale aj pre našu ekonomiku a pre naše podnikanie? Pretože my keď nebudeme mať istotu právneho štátu a toho, že patríme do západných ekonomických štruktúr, tak nám odídu investori, neprídu žiadni noví. Ale čo je dôležitejšie, odídu nám aj náš najväčší kapitál, a to sú naši mladí ľudia. A naopak, neprídu žiadni noví. Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície. Nikto nebude na našom území investovať milióny a miliardy eur do nových podnikov alebo modernizácie existujúcich, ak sa Slovensko stane čiernou dierou na mape Európy alebo ak sa z dlhodobého hľadiska dokonca začne špekulovať o ohrození nášho členstva. Všetci začnú premýšľať, ako svoje investície umiestňovať ďalej na západ, ako si ich ochrániť. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by taká investícia, ako bolo Volvo, prišla na východné Slovensko, keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie. A ešte oveľa dôležitejšia je potreba zachovávať a zveľaďovať našu a tvoriť našu vzdelanú a mobilnú pracovnú silu, ktorá musí vidieť jednoducho na Slovensku bezpečnú budúcnosť. Vzdelaní ľudia dnes chýbajú na našom pracovnom trhu takmer v každom segmente. Vedel by o tom rozprávať každý podnikateľ, ale nielen podnikateľ, aj ľudia z neziskových organizácií, ale aj ľudia zo štátu, štátnej sfére. Pretože šikovní ľudia sú tí, ktorí sa dokážu zamestnať v celej Európe, na celom svete. Ak chceme, aby na Slovensku a do našej ekonomiky takíto ľudia prichádzali a nielen odchádzali, tak im musíme garantovať budúcnosť v slobodnej Európe, nie niekde na izolovanej periférii. Inak odídu a budú našej ekonomike veľmi chýbať. Ja to zhrniem, pretože ja roz... radšej pracujem, ako dlho rozprávam, a preto si povedzme. Vágne a nepraktické sľuby z programového vyhlásenia vlády ukazujú, že vláda nemá absolútne žiaden plán ani stratégiu pre budúcnosť Slovenska a zároveň reálne praktické skutky vlády ohrozujú právny štát, nezávislé inštitúcie a ťahajú Slovensko do izolácie. To je pre našu budúcnosť veľmi zlá kombinácia, povedal by som, že až priam smrteľná. Z toho vyplýva úplne jednoduchá vec, že táto vláda si vyslovenie dôvery nezaslúži, nezaslúži si ho a nedostane ho ani odo mňa, ani od Progresívneho Slovenska. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:41] Ľuboš Blaha Na pána poslanca Trubana evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ján Hargaš. Nech sa páči. [10:41] Ján Hargaš Dobrý deň, ďakujem pekne. Ja by som sa rád venoval tej prvej časti príhovoru môjho predrečníka pána Trubana o konkrétnych záväzkoch v programovom vyhlásení vlády a dobrej a zlej stratégii. Pretože prečítam taký jeden konkrétny príklad, ako by to nemalo vyzerať. Chvíľku to bude možno trvať, tak poprosím o trpezlivosť, týka sa to elektronickej fakturácie. Čiže vláda sa "zaviazala, že s cieľom zefektívnenia odhaľovania rizikových transakcií a subjektov, eliminácie vzniku potenciálnych daňových nedoplatkov a nezákonnej daňovej optimalizácie" a tak ďalej a tak ďalej, "vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe". Vyvinie snahu zaviesť, viete, ja som prečítal už stovky vládnych dokumentov, ale toto ma naozaj chytilo, chytilo moju pozornosť, pretože to je asi najmenšia úroveň nejakého záväzku, ktorý vláda vôbec vie dať. Vláda vyvinie snahu zaviesť. S nadsázkou by sa dalo povedať, že už tým, že sa táto veta ocitla v programovom vyhlásení vlády, tak je cieľ splnený. Vláda vyvíjala snahu, vyvinula snahu zaviesť – a to je tak všetko. Čiže ak... a takýchto viet tam je, žiaľ, viacero, toto som vypichol ako len konkrétny príklad toho, ako by nemalo vyzerať programové vyhlásenie, ktoré oznamuje občanom, čo vláda chce a nechce robiť. Čiže táto konkrétna vec by sa dala vybaviť vetou, vláda zavedie elektronickú fakturáciu, alebo ju nezavedie. A namiesto toho tu máme kvetnatý popis, ktorý v zásade nič nehovorí o tom, čo sa v budúcnosti udeje. Ďakujem. [10:41] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ivan Štefunko, nech sa páči. [10:41] Ivan Štefunko Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Michalovi Trubanovi, ktorý spomínal dôležitosť inovatívnej ekonomiky na Slovensku. A pre mnohých, ktorí stratili pozornosť, lebo si povedali, že to je len pre nejakých startupistov a pre ľudí, ktorí sa zaoberajú nejakými počítačovými firmami a apkami a tak ďalej, by som chcel pripomenúť, že to nie je len o tom. Je to o inovatívnosti podnikania ako takého. Slovensko za posledných 15 rokov sa prepadlo podľa včerajšieho global innovation ranking na 45. miesto. Pred nami sú krajiny, samozrejme, ako Estónsko, Česko, 31. miesto Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, dokonca aj Bulharsko a Poľsko. To znamená, že znova, po 12 rokoch vládnutia SMER-u a troch rokoch predošlej vlády, teda po 15 rokoch, sa Slovensko v inovatívnosti prepadlo na 45. miesto. To znamená znova dve veci, stadiaľto odchádzajú mladí ľudia, lebo chcú sa zamestnávať v inovatívnych firmách v zahraničí a nikto tu neprichádza, lebo, samozrejme, sme proti cudzím firmám alebo cudzím ľuďom. To znamená, že Slovensko prestane mať budúcnosť. V programovom vyhlásení vlády som strašne, strašne málo čítal o tom, ako vyriešime lákanie nových talentov a ako podporíme inovatívnosť slovenského priemyslu. Veľmi rád by som počul predstaviteľov vlády, ako to tu budú chcieť riešiť. (Potlesk.) [10:41] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Michal Bartek. Nech sa páči. [10:41] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Truban, no, v tom úvode, ako ste povedali, že keby ste prišli na prvú poradu firmy a chceli by ste hneď meniť riaditeľa, ja vám len pripomeniem, že výsledok vládnej koalície nie je to, že sa stretol Fico, Danko a Pellegrini a dohodli sa, ako bude vláda vyzerať, ale toto je výsledok a pevne verím, že nikto z tohto 150-členného pléna poslancov nespochybňuje stále výsledok demokratických parlamentných volieb. A ľudia sa asi rozhodli, prečo volili práve takúto tvár Slovenska do budúcnosti. Čiže naozaj nie je to iba na základe nejakého rozhodnutia troch ľudí, ale je to rozhodnutie, ktoré plynie z demokratických parlamentných volieb. Opäť rozprávate o Ukrajine, opäť rozprávate o pomoci. Vytvárate tu dojem, že vláda sa nejakým spôsobom odkláňa od európskej alebo proatlantickej orientácie. To je, prosím pekne, taká vaša predvolebná blbosť, ktorú stále točíte ešte od čias vašej predvolebnej kampane. Vláda sa jasne vyjadruje k týmto témam, či už členstva v Európskej únii, alebo v Severoatlantickej aliancii. To naozaj, že si nemôžete zvyknúť na to, že nie sme len pasívnym prijímateľom všetkého, čo sa v týchto spolkoch naozaj rozpráva a že na všetko neprikyvujeme, bohužiaľ, na to už si budete musieť zvyknúť, aj toto je štýl politiky, pre ktorú dali ľudia tejto republiky vládu, alebo vládu zverili týmto krajinám, týmto stranám vládnej koalície. Ja si myslím osobne, že naozaj Slovenská republika vzhľadom aj na našu veľkosť pomohla Ukrajine nesmierne, nesmierne veľa sofistikovanými prvkami zbraňovými a tak ďalej a naozaj budeme pomáhať naďalej aj humanitárne, len, prosím vás, už sa poďme rozprávať aj o našich bežných občanoch, ktorí sú, ktorí chudobnejú, a nerozprávajme stále len o Ukrajine a nestrašme zmenou našej zahraničnopolitickej orientácie. Ďakujem. [10:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Michal Truban, nech sa páči. [10:56] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Bartek, za vašu faktickú. Už som sa bál, že tu budú len naši kolegovia chváliť, takže oceňujem demokraciu aj v priamom prenose. To, že sa vláda a programové vyhlásenie vlády skladalo z výsledku volieb a nie z toho, že si niekto to vo firme povedal, to je samozrejmé, ale zároveň to neznamená, že takáto koalícia nevie priniesť dobrú stratégiu, dobrý plán pre Slovensko a naozaj, ako som povedal aj ja vo svojom príhovore, to, že existuje a je nejaký dobrý plán, je z väčšiny dokumentov úplne jasné a čitateľné, že sú tam úplne jasné línie a jasné aj ťažké rozhodnutia a jasne načrtnuté kompromisy. Takto je, takto to programové vyhlásenie vlády je naozaj iba zmeska, zmeska želaní. Čo sa týka nášho, zahraničnopolitickej orientácie, aj takéto vyjadrenia, aj vaše, ale aj iných vládnych politikov, práve vedia spochybňovať investorov, čo v konečnom dôsle... aj našich ľudí, našich občanov, čo v konečnom dôsledku, ako som aj ja spomenul vo svojom príhovore, bude znamenať horšiu ekonomickú situáciu aj na Slovensku našich občanov. Keď sa máme baviť o nich, tak my práve sa bavíme o nich, aby oni mali lepšie zamestnanie, lepšie podnikateľské prostredie, aby sa im tu lepšie darilo, aby mali väčšie dôchodky. A práve preto je jednoznačne potrebné pre našich občanov to, aby sme boli vnímaní ako silná súčasť Európskej únie a... takže tak. [10:56] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do písomnej rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Kišš. Nech sa páči, máte slovo. [10:56] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán premiér, predseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja som si v pondelok prečítal štvrtú zlú slohovú prácu pána Roberta Fica. Programové vyhlásenie ako dokument je pomerne vágny, neodpočtovateľný a je tak trochu aj nekonzistentný naprieč, naprieč kapitolami. Najlepší príklad je školstvo verzus kultúra a viaceré ďalšie. Vláda si s ním veľkú námahu ako s dokumentom nedala a môžte si povedať, že je to nejaká formalita, veď ide o text, dôležité sú tie kroky, ktoré nastanú. To je, samozrejme, pravda, ale podľa môjho názoru by dobrý manažér mal vedieť, koľko jeho plán bude stáť a aké sú tie konkrétne kroky, ktoré chce urobiť na to, aby dosiahol ciele, ktoré si stanovil. A ja by som chcel popriať vláde Roberta Fica úspech, aby sa jej podarilo naplniť tie pozitívne časti programu, ktoré, ktoré budú viesť k zlepšeniu životnej úrovne občanov na Slovensku. A ak dovolíte, rád by som poukázal na štyri také body a smerujú najmä ku ozdraveniu verejných financií a naštartovanie ekonomického rastu. Programové vyhlásenie vlády ako také nemá víziu a neponúka nádej na lepšiu budúcnosť, na vyššie dôchodky, vyššie, vyššie platy a životnú úroveň všetkých občanov na Slovensku. A vedú ma k tomuto konštatovaniu dva také pozorovania. Prvý je, že veľmi ťažko hľadám ten jasný ťah za naštartovaním ekonomického rastu v samotnom texte, a za druhé vláda SMER-u nie je nepopísaný papier. Máme s ňou dvanásť rokov skúseností a tie výsledky už dnes môžme celkom zreteľne odpočtovať a vidíme ich. Niekoľko príkladov. Kde máme dnes sociálny štát, fungujúce zdravotníctvo alebo moderné školstvo? A prečo ani len nedobiehame Európsku úniu, tak ako naši susedia? Pán Fico v dokumentárnom filme Premiéri, ktorý sme si pred časom mohli pozrieť, povedal, že najvýznamnejší výsledok budovania sociálneho štátu za dvanásť rokov je zrekonštruovaný Bratislavský hrad. Ja si myslím, že Bratislavský hrad je veľmi pekný, tá rekonštrukcia bola pomerne drahá, ale musíme uznať, vyzerá dobre. Ale určite nemá nič spoločné so sociálnym štátom. Keď sa pozrieme na čísla, tak na sociálnu politiku dnes dávame relatívne viac ako iné krajiny Európskej únie vzhľadom na to, čo si môžme dovoliť, vzhľadom na HDP, ale tie výsledky výraznejšie zaostávajú. Teda sociálna politika nie je, nie je skúpa, ale nie je dostatočne adresná a väčšina tých výdavkov smeruje k ľuďom, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. A opäť, keď sa pozrieme na čísla, tak to, potenciál našej sociálnej politiky znižovať chudobu je výrazne menšie ako napríklad v Česku. Ten rozdiel je až 15 %. V zdravotníctve, do neho investujeme približne porovnateľne ako, ako iné krajiny, závisí od toho uhla pohľadu, na ktorý indikátor sa pozrieme, ale výsledky výrazne zaostávajú. Muži na Slovensku žijú o štyri roky kratšie ako, ako priemerní muži Európskej únie, ženy žijú o tri, o tri roky kratšie ako priemer v Európskej únii. Ešte lepšie, ešte lepší je pohľad na odvrátiteľné úmrtia. Kvôli nášmu zdravotníctvu zomiera na Slovensku o štyritisíc ľudí viac ročne ako v Európskej únii a viac ako o dvetisíc viac ako, ako v Česku. Kvôli zanedbanému zdravotníctvu. Aj to je výsledok pôsobenia predchádzajúcich vlád. A výsledkom je aj to, že ľudia masívne odchádzajú zo Slovenska, o tom sme už veľakrát hovorili. Kým z Česka odchádza každý dvadsiaty člo... dvadsiaty človek študovať do, na zahraničnú vysokú školu, na Slovensku je to každý piaty. A v roku 2010 to bol každý siedmy študent alebo študentka. Ani len tie diaľnice nevieme postaviť. Vláda SMER-u, ktorá kde chodí a sľubuje často aj nemožné, a tak trochu symbolom pokroku na Slovensku, aspoň tým rétorickým, sa stali diaľnice. Na Slovensku sme v rokoch 2010 až 2020 postavili 80 km diaľnic. V Česku to bolo 540. Aj Srbi postavili viac ako päťkrát toľko, 430 km diaľnic. A to už nehovoríme, to ešte nehovorím o cene, za ktorú, za ktorú tieto diaľnice staviame. No opäť výsledkom je, že sa nám nedarí dobiehať životný štandard Európskej únie, našim, našim susedom sa v tomto darí oveľa lepšie. Kým naše HDP vzrástlo za predchádzajúcich dvoch vlád pána Fica medzi rokmi 2012 a 2020 o 16 %, v Maďarsku to bolo 26, v Poľsku o 29 %, v Rumunsku ešte výrazne viac. A na to, aby sme naštartovali ekonomiku, potrebujeme, potrebujeme reformy vo všetkých oblastiach nášho verejného života a Progresívne Slovensko o nich veľmi konkrétne a podrobne hovorilo vo svojom predvolebnom programe. Ja by som odporučil všetkým členom vlády, aby sa naň pozreli a budeme radi, ak sa ním inšpirujú. Druhý bod, ktorým, ktorého sa chcem dotknúť, je konsolidácia verejných financií. Tak ako je načrtnutá v dokumente, je nedostatočná. Vláda naďalej hazarduje s dôverou finančných trhov a zahráva sa s gréckou cestou. A nachádzajú sa v ňom aj formulácie, ktoré sú navzájom rozporuplné. Určite sa zhodneme aj s pánom premiérom na diagnostike, ktorá sa nachádza v PVV a to, že naše verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Asi sa ale vzhľadom na jeho vyjadrenia nezhodneme na tom, kto, kto spôsobil tento stav. Pán premiér hovoril vo svojom úvodnom prejave včera, že sa nechce sporiť o číslach, a ja tomu budem veľmi rád a súhlasím s týmto návrhom za predpokladu, že budeme tieto, že budeme akékoľvek čísla prezentovať korektne. Pán Fico aj pán Pellegrini ako bývalí premiéri obidvaja komunikujú, ako odovzdali verejné financie s nízkym deficitom, okolo jedného percenta, a že dnes je desaťnásobne vyšší. To je pravda. V roku 2019 sme mali deficit verejných financií 1,2 % HDP. Čo však páni nehovoria, je, že sme, že sme žili dobré časy. A ten náš stav, náš deficit verejných financií bol siedmy najhorší v Európskej únii. Sedemnásť štátov Európskej únie v tom čase malo prebytok verejných financií. To znamená, si šetrili na, v dobrých časoch na tie horšie, ktoré, ako vieme, nastali veľmi skoro v podobe pandémie a energetickej krízy. A ku koncu volebného obdobia vláda prijala aj ďalšie opatrenia. Bola to veľmi drahá predvolebná kampaň a výsledkom bolo, že vo februári roku 2020 sa verejné financie ocitli v tom najvyššom, najrizikovejšom pásme verejných financií. Rád by som toto zdôraznil. V tom pásme, kde, kde je dnes a je nebezpečné, sa nachádzajú od februára 2020. A namiesto toho sa pán Fico a vláda len vyhovára a hľadá zástupných vinníkov a zástupné problémy. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude konsolidovať o 0,5 % HDP, iba, a iba v roku 2024. Na tom istom mieste o odsek nižšie píše, že chce stabilizovať deficit a zadlžovanie. Teda znižovať deficit a stabilizovať zadlžovanie Slovenska. Ja by som rád podporil tú druhú pasáž a cieľ, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Týmto upokojíme finančné trhy a dostaneme sa do bezpečnejších teritórií ako dnes. Na to však potrebujeme predstaviť veľmi jasný plán stabilizácie dlhu, konkrétny konsolidačný plán, čo najskôr aj s primeranou mierou detailu, tak aby nenastalo to, čo aj pán premiér už na svojich predchádzajúcich tlačovkách avizoval, že nám hrozí aj zhoršenie ratingu. Čo by opäť znamenalo len predraženie splácania nášho dlhu, a tým pádom menej peňazí na sociálnu politiku a ďalšie, ktoré potrebujeme pre lepšiu životnú úroveň. Tretí bod, ak dovolíte, sa týka dôchodkov. Vláda sa opäť zahráva s našimi dôchodkami. V programovom vyhlásení vlády som si prečítal, že zvýši efektivitu všetkých troch pilierov dôchodkovému systému. Samo osebe to môže znieť dobre, ale nie som si istý, čo to znamená. A vzhľadom na doterajšie kroky predchádzajúcich troch vlád pána Fica nemám veľkú pozitívnu nádej, že, že to pôjde dobrým smerom. Verím, že sa budem mýliť. Doterajšie kroky, si myslím, že by sa mohli zapísať do ekon... do ekonomických učebníc ako, ako najväčší dôvod nižších príjmov slovenských občanov. Tie časté a, bohužiaľ, veľmi nešťastné zmeny, ktoré za posledných tých dvanásť, resp. pätnásť rokov nastali, znížili výnosy v II. pilieri dôchodkového systému o 5 miliárd eur. Keď si to preložíme na, na nás, na ľudí, na konkrétnych sporiteľov, tak priemerný sporiteľ, štyridsaťročný muž s priemerným príjmom, bude mať kvôli týmto častým a nešťastným zmenám o 130 eur nižší dôchodok mesačne, ako by mohol mať, keby sa tieto zmeny nestali. A boli to, bolo to časté otváranie II. piliera, z ktorého pri, pri každom pokuse, teda otvorení, ľudia odišli, presuny našich úspor do tzv. garantovaných fondov, ktorých najdôležitejším kritériom sú, že sú menej výnosné, aj zníženie príspevku do II. piliera za tej druhej vlády pána Fica. Ja by som vás chcel požiadať, pán premiér, aj pána ministra financií, ehm, ministra práce, nezahrávajte sa už s našimi dôchodkami, aj v II., aj v III. pilieri existuje ešte veľký priestor, naopak, na ich zvýšenie. Základné princípy dôchodkového systému by bolo dobré zakotviť aj v Ústave Slovenskej republiky a my vám na to ako Progresívne Slovensko ponúkame jednak expertízu, aj politickú podporu, pretože takéto kroky by boli v záujme nás všetkých. A štvrtý bod, ktorým sa chcem, o ktorom chcem hovoriť, je daňová politika. Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä čo sa týka nízkopríjmových ľudí. A je to kľúčové pre ich lepšiu zamestnateľnosť aj zamestnanosť a v konečnom dôsledku pre ekonomickú aktivitu a teda, teda aj rast ekonomiky. Áno, potrebujeme daňové zaťaženie, alebo teda presnejšie odvodové najmä pre nízkopríjmových znížiť a áno, potrebujeme na to nájsť peniaze a to je, to je v dnešnej, obzvlášť v dnešnej dobe náročná otázka a spôsob, ako to urobiť, je v prvom rade naštartovaním reforiem vo všetkých sektoroch a vďaka nim zväčšiť ten koláč, ktorý môžeme prerozdeliť potom občanom. A reformy sa dajú nájsť v každom sektore a tej dôchodkovej som sa čiastočne dotkol. Druhý spôsob je hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí. A mnohých tých analýz som bol osobne autorom, áno, áno, pracoval som na ministerstve financií, ako za mnou pán predseda parlamentu podotkol počas môjho príhovoru. Som autorom mnohých týchto analýz, ale len politici ich môžu realizovať. To je, mimochodom, dôvod, prečo som aj dnes tu, pretože by som chcel všetky tie analýzy, ktorých výsledkom je ponuka politikom zefektívniť verejné výdavky vo výške 2 miliárd eur, aby boli aj uvedené do praxe a neostali len na papieri, respektíve na webe ministerstva financií alebo iných štátnych inštitúcií. No a samozrejme, je legitímna otázka hovoriť aj za predpokladu, že máme ambíciu znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, hovoriť, ako to vykompenzovať aj v rámci daňového systému a nastaviť ten daňový mix tak, aby čo najviac pomáhal ekonomike a ekonomickému rastu. Zopakujem, pán premiér, že vám prajem, aby sa vám v týchto oblastiach darilo realizovať tie pozitívne zámery, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, počúvajte pri tom ľudí, ktorých máte na ministerstvách, mnohí z nich sú veľmi šikovní a bez ohľadu na aktuálne politické obsadenie to myslia so Slovenskom dobre a vážne. A tie riešenia sú pripravené, čo potrebujeme, je politický mandát a chuť ich aj zrealizovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Dvořák. [11:11] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň, ďakujem za slovo. Ja by som chcel reagovať na tú nízku efektivitu zdravotného systému, ktorú kolega spomenul a konkrétne na to, že my sme naozaj jedna z krajín, ktorá dáva veľmi veľa peňazí do zdravotníctva v porovnaní s tým, aké výsledky za to dostávame. A výsledkami sú práve tie zanedbané roky života, buď predčasné úmrtia, alebo menej rokov prežitých v zdraví. Spomínala sa efektivita, že potrebujeme vyššiu efektivitu zdravotného systému. To programové vyhlásenie vlády aj spomína v dvoch prípadoch v časti zdravotníctva efektivitu, dokonca aj oceňujem, že spomína dokonca aj hodnotu za peniaze, že ju chce presadzovať. Ale podľa mňa tá efektivita je chápaná v zlom slova zmysle, v tom zastaranejšom. Tá efektivita sa nezvyšuje tým, že budeme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje, služby alebo budeme robiť centrálne obstarávania. Tie najlepšie krajiny zvyšujú efektivitu tým, že majú nejaké jasné priority a víziu, kam investovať tie peniaze, aby sa dosiahli najlepšie výsledky. Tie najlepšie krajiny to robia tým, že už v tej súčasnej obálke tých peňazí začnú oveľa viac investovať do vecí, ako je napríklad primárna prevencia alebo všeobecné ambulancie. A s týmto my máme obrovský problém na Slovensku. Pretože my sme jedna z krajín, alebo sme dokonca krajina, ktorá v rámci Európskej únie investuje do prevencie najmenej. My sme zároveň krajinou, ktorá podpriemerne investuje do všeobecných ambulancií. Všeobecných lekárov máme jedni z najmenej z tých, z toho celkového počtu lekárov. Čiže ja chcem poradiť do budúcnosti, že ak chceme zvyšovať efektivitu, nesústreďujme sa len na to, ako ideme lacnejšie nakupovať lieky, prístroje a rôzne služby a centralizovať. Je nutné sa sústrediť na to, aby sme ukázali jasnú víziu, kde tie peniaze majú smerovať, a to sú prevencia a všeobecné ambulancie. To ja v tom programovom vyhlásení vlády momentálne nevidím. Ďakujem. [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Sabo. [11:11] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcel by som naviazať na kolegu Števa Kišša, ktorý spomínal odvrátiteľné úmrtia a chcel by som ísť do detailov, pretože chcem pripomenúť, že vláda vo svojom programovom vyhlásení totálne opomenula tému znečistenia ovzdušia. Odhad Inštitútu environmentálnej politiky hovorí, že súčasné koncentrácie PM2, PM10 a oxidu dusičitého vedú k takmer 1 600 predčasným úmrtiam každoročne. Za to je Slovensko aj žalované Európskou komisiou, veď to hádam všetci veľmi dobre vieme a tento infrigement ide za predchádzajúcimi vládami strany SMER – SSD. Na Slovensku kvôli horúčavám v rokoch 1996 až 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. To hovorí štúdia o dosahu letných horúčav na úmrtnosť vypracovaná odborníkmi zo SHMÚ, z Úradu verejného zdravotníctva, z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, a opäť opatrenie na zvrátenie tohto stavu v programovom vyhlásení vlády nevidím. Vláda na potrebu adaptácie na klimatické zmeny nereaguje. Pritom je to v prospech nielen verejného zdravia, ale aj stavu verejných financií. Investície do prevencie namiesto sanovania škôd sú slovami Števa Kišša hodnotou za peniaze a čo ale treba si uvedomiť, že stratené životy už nevrátime, vieme im však predchádzať a na to je potrebná, vážená vláda, nielen politická vôľa, ale aj odbornosť. A tú na ministerstve životného prostredia v tomto stave nevidím. Ďakujem. [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mažgút. [11:11] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre. Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som mal možno takú rečnícku otázku. Ja som veľmi pozorne počúval ten váš prejav, najmä keď ste sa venovali tým ekonomickým a finančným ukazovateľom. Je pre mňa zarážajúce, že vy ako človek, ktorý od 2005. pôsobil na Ministerstve financií Slovenskej republiky, to znamená, že do pomaly tohto obdobia až do volieb ste tam boli, skončili ste ako riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze, to znamená, že väčšinu vlád, počas ktorých vládol SMER – slovenská sociálna demokracia, ste pracovali ako analytik na ministerstve financií, mali ste dostatok priestoru na to, aby ste všetky tieto veci, ktoré ste nám tu dnes hovorili, mohli realizovať, tak možno taká rečnícka otázka, prečo ste to nerealizovali vtedy, keď už od 2005. jednak ako zamestnanec, analytik Inštitútu finančnej politiky a neskôr Útvaru hodnoty za peniaze, ste tieto vaše projekty alebo teda tie vízie nejakým spôsobom nerealizovali. Ďakujem. [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [11:11] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi Kiššovi. V mnohom mal pravdu. Ja by som ho doplnil ešte o pár, o pár čísel, o pár dát. A porovnal by som možno nejaké krízové obdobie, keď prvá kríza bola za vlády SMER-u medzi rokmi 2008 – 2010, tak čistý dlh vzrástol o takmer 15 %, z 22,6 na 37,1 %, kdežto počas krízových období poslednej vlády Igora Matoviča medzi 2020 – 2022 vzrástol čistý dlh len o 4 %. Čiže 15 % a 4 %. A v tomto období sa ale podarilo doručiť pomoc ľuďom a firmám napríklad pri covide a ekonomike a teda energokríze 17,9 miliardy eur, na prorodinnú politiku 1,17 miliardy eur, rodičovský bonus 260 miliónov eur. Zároveň aj kvôli tým krízam vzrástli výdavky, napríklad na zdravotníctvo o 48 %, na sociálne veci o 44 %. Bol historicky najvyšší rast platov učiteľov o takmer 27 %, štátnych zamestnancov o takmer 22 %. A aj počas toho sme vedeli byť prvýkrát v histórii lepší ako ostatné vlády a lepší, ako bol priemer krajín v Európskej únii a krajín v eurozóne, pretože keď si pozriete uzatvorené fiškálne roky za všetkých predchádzajúcich vlád, tak nikto nedokázal poraziť priemer Európskej únie, krajín Európskej únie alebo eurozóny, dokázali sme to len teraz. Čiže to sú výsledky, že áno, boli ťažké krízy, bolo treba doručovať pomoc, ale zároveň sa efektívne hospodárilo. Ďakujem. [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [11:11] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, dotkli ste sa znova II. piliera, ale, samozrejme, aj tretieho. Ja sa vás chcem spýtať, kde je II. pilier nastavený v Európe tak, ako je u nás, alebo na svete. Aký je kapitálový trh, sa pýtam tuná, v Maďarsku, Slovensku, Česku alebo proste iných týchto krajinách. A keď zobereme II. pilier, koľko odviedli Sociálna poisťovňa do II. piliera správcovským spoločnostiam. Tie veci, ktoré sme napravili, to je jediná záchrana, pretože ešte menej by bolo v tom II. pilieri. Ale navrhujem vám jednu vec. Bude prijaté, navrhnem jedno uznesenie, aby národná banka predložila vláde celkový stav II. piliera. Vieme, koľko zarobil III. pilier. Vieme, aké boli úroky prakticky na konzervatívnom účte. Vieme, koľko prerobil II. pilier na Lehman banke, koľko prerobil na gréckych dlhopisoch. Ja neviem, odkiaľ máte niektoré veci, ale ja som, pokiaľ som sedel v Sociálnej poisťovni, tak presne viem jednotlivé položky, jak išli. A môžme si pozrieť to, čo dneska II. pilier jednotlivým klientom posiela. Tak ako je nastavený druhý pilier, vám iste prehlasujem, že nikdy nebude zárobkovo činný, pretože kapitálový trh tu nie je, páni. [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Kišš. [11:11] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Zareagujem na dve poznámky. Pán Muňko, my dáta o II. pilieri dnes máme a poznáme jeho výkonnosť a ak si vypýtame takúto aktualizovanú analýzu od, od centrálnej banky, môžme a mohol by to byť, mohla by to byť dobrá platforma na, aj na verejnú diskusiu. Takže s týmto súhlasím. Samozrejme, slovenský trh je malý, výrazne menší ako mnohé, mnohé vyspelé ekonomiky a úspory z II. piliera nemajú byť investované len na Slovensku, samozrejme, ale v nejakej miere a tak, ako píše aj programové vyhlásenie vlády, asi môžu a je to na veľmi technickú diskusiu nájsť ten spôsob, ako to urobiť, aby sme podporili aj slovenskú ekonomiku týmito investíciami, ale je to veľmi, veľmi tenká, tenká línia, takže túto diskusiu by mali viesť v prvom rade odborníci a na technických záveroch, na ktorých sa zhodnú, by boli potom dobrou platformou na takúto politickú diskusiu. Pán Mažgút, áno, pracoval som na ministerstve financií od roku, od roku 2005, vyše 15 rokov, a platí, že analytici môžu analyzovať a len politici môžu rozhodovať. Niektorí, niektorí pozorovatelia dokonca označili založenie Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 za jedinú pozitívnu vec tretej Ficovej vlády. To je, samozrejme, vec názoru, ja by som o tom nechcel, nechcel ďalej viac špekulovať. V každom prípade všetci volení politici vedia, že to rozhodnutie je na nich a analytici môžu, môžu ponúknuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Petrík. Pripraví sa pani poslankyňa Stohlová. [11:26] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Aha, prepáčte, pardon. Ďakujem pekne. Vláda Roberta Fica parlamentu a vlastne všetkým občanom a občiankam predložila dokument, v ktorom chce ukázať, že je tou pravou a jedinou skutočne sociálnodemokratickou vládou, ktorá sa postará o ľudí. Programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica má však trhliny práve v tej sociálnej oblasti, ktorou sa tak hrdí. Ja by som sa rada v rozprave venovala najmä téme dôchodkov, takže len doplním kolegu Kišša, dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, riešeniam pre rodiny a rovnosti v odmeňovaní. Začnem dôchodkami. Dôchodky sú všeobecne neustále diskutovanou témou, to sa asi všetci zhodneme, keďže sa týkajú obrovskej skupiny ľudí, ktorá sa v našej krajine stále zväčšuje, keďže Slovensko starne a počet ľudí v seniorskom veku sa začína rapídne zväčšovať v pomere k ľuďom v produktívnom veku. Mňa osobne veľmi mrzí, že táto téma je rovnako často a neustále prepieranou témou aj počas volieb a je volebne zneužívaná. Tak tomu bolo aj teraz, keď strany SMER a HLAS pred voľbami sľubovali trináste dôchodky už v roku 2023. Robert Fico dokonca sľuboval, že vyplatí ľuďom trináste dôchodky nielen za rok, kedy sa dostane do vlády, ale aj spätne. Ja úplne rozumiem ľuďom, že naskočili na tieto predvolebné sľuby, pretože dôchodky na Slovensku sú v pomere k iným blízkym krajinám stále nízke. Povedzme si ale, prečo to tak je, prečo sú tie dôchodky nízke a tiež, prečo by tá debata o dôchodkoch nemala skončiť len pri trinástych dôchodkoch, ale mala by sa týkať celého dôchodkového systému. V prvom rade opäť doplním, alebo budem možno opakovať sa po kolegovi Kiššovi, ale myslím si, že je dôležité, aby sme, aby sme toto ľuďom opäť zopakovali. Vráťme sa do minulosti, konkrétne do obdobia vlád Fico 1, Fico 2. Prvá Ficova vláda v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré, ako vieme, sú slabo výnosné, následne v roku 2014, za druhej Ficovej vlády sa automa, sa udialo automatické presunutie ľudí do garantovaných teda dlhopisových fondov, ktoré mali minimálne výnosy. Vtedajšia vláda tiež zmenšila percento odvodov v II. pilieri a presunula ich do I. piliera, a to všetko s minimálnou informovanosťou verejnosti. A tieto opatrenia stáli budúcich dôchodcov a budúce dôchodkyne miliardy eur, myslím, že Štefan povedal 5 miliárd eur, o ktoré prišli v týchto nevýnosných fondoch. Ale poďme k súčasnosti, máme tú náročnú ekonomickú situáciu a s ňou spojené zdražovanie, teda rast cien a energií. Na Slovensku je takmer 900-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Na toto potrebujeme reagovať a to adresnými opatreniami, naštartovaním ekonomického rastu krajiny, a najmä nastavením udržateľnosti dôchodkového systému tak, aby bolo nielen na trináste dôchodky, ale aj na tie klasické starobné dôchodky a nielen na ne, ale aj na vyššie platy pre ľudí, a nielen tento rok a budúci rok, ale každý ďalší rok a potom aj pre tých budúcich dôchodcov a dôchodkyne, ktorí sú najviac ohrození. V programovom vyhlásení vlády absentuje konkrétne vysvetlenie, ako chce vláda posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Namiesto toho nám vláda sľubuje trináste dôchodky každý rok, počnúc rokom 2024, na ktoré nemá iné finančné krytie, ako je prehlbovanie štátneho dlhu, a zároveň chce na ich financovanie použiť peniaze z terajšej asignácie dvoch percent dane fyzických osôb pre mimovládny, určených pre mimovládny sektor, čím oberie občianske združenia a mimovládne organizácie aj o to málo, čo dnes od ľudí dostávajú. Dovoľte mi teda z tohto miesta sa spýtať najmä pána ministra práce Erika Tomáša k dôchodkom niekoľko otázok, na ktoré som sa pýtala aj včera na výbore a na niektoré som doteraz nedostala odpoveď. Keď ste, pán minister, hovorili, že počas, teda počas posledných dní, minulý týždeň najmä, že budete dotknuté neziskovky a občianske združenia kompenzovať, môžete nám povedať, ako konkrétne budú tieto kompenzácie vyzerať a komu konkrétne budú a nebudú určené, respektíve kto bude určovať, či má konkrétne občianske združenie ušľachtilý, alebo neušľachtilý cieľ. Druhá otázka, prečo ste o týchto kompenzáciách nepovedali priamo na prvej tlačovej konferencii, kde ste predstavovali spôsob financovanie trinástych dôchodkov, pretože vaše vyjadrenia o tom, že na ne použijete dve percentá z dane fyzických osôb spôsobili, podľa vašich slov zbytočne, obrovskú paniku v mimovládnom sektore, ktorá tu v podstate nemusela byť, keby ste rovno povedali, že ich budete kompenzovať. Mne sa to ale skôr zdá, že vy ste vlastne po prvej tlačovej konferencii, ste si následne uvedomili, že ste si dali gól do vlastnej brány a urýchlene ste začali hľadať riešenia a prišli ste s týmto nedôstojným riešením ušľachtilých a neušľachtilých mimovládok alebo občianskych združení. Tretia otázka, ak si naozaj stojíte za svojimi slovami, že rodičovský dôchodok je zlé opatrenie, nech sa páči, čo vám bráni v tom navrhnúť jeho odstránenie z ústavy? Viaceré opozičné strany sa už aj verejne vyjadrili, že rovnako rodičovský dôchodok považujú za zlé a diskriminačné opatrenie, vrátane nás v Progresívnom Slovensku. Ak by ste to korektne navrhli, predpokladám, že podporu ústavnej väčšiny by ste, aspoň od niektorých opozičných strán, dostali. A štvrtá otázka, čo presne znamená, že budete chcieť prehodnotiť efektívnosť II. a III. piliera, pretože ako aj kolega Kišš spomínal, môže to znamenať, že sa dočkáme zásahov do fungovania II. a III. piliera tak, že ich vláda obmedzí na úkor posilnenia I. piliera a to môže poistencov obrať o už nasporené peniaze. Druhou témou, ktorej sa chcem v rámci sociálnej oblasti venovať, je riešenie dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, ktorá úplne absentuje v programovom vyhlásení vlády, a teda riešenie dlhodobej diskriminácie žien, ktoré sa v seniorskom veku stávajú chudobnými vdovami. Tieto ženy sú odkázané na nižšie dôchodky, pretože sa počas svojho produktívneho života určitý počet rokov venujú starostlivosti o deti a vykonávajú neplatenú prácu. Pri viacerých deťoch to môže byť od šesť až do dvanásť rokov, počas ktorých vypadnú z pracovného procesu, čo sa negatívne odráža nielen na ich opätovnom zaraďovaní sa na trh práce, ale aj na nízkych dôchodkoch. Stačilo by len upraviť výpočet odvodu do dôchodku počas obdobia starostlivosti o deti navýšením koeficientu, nič takéto ste však v programovom vyhlásení vlády nenavrhli. Ďalšou pretrvávajúcou nespravodlivosťou je, že ženy, ktoré nevychovali ani jedno dieťa, teda bezdetné ženy, nemajú dnes po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok ako iné vdovy. Aj tieto si zaslúžia mať nárok na vdovský dôchodok. O čo sú tieto vdovy horšie ako tie, ktoré vychovali jedno, dve či viac detí? Treťou témou je rovnosť v odmeňovaní. Pán predseda strany HLAS Peter Pellegrini sa počas predvolebnej kampane často a hlasno na tlačovkách vyjadroval, že bude chcieť podporiť rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a dokonca ju zakotviť do ústavy. Teraz, keď je jeho strana súčasťou vládnej koalície a jeho podpredseda Erik Tomáš sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, k téme rovnakých platov za rovnakú prácu pre ženy a mužov zrazu ani obraz, ani zvuk. Celá téma vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami sa z programového vyhlásenia vlády úplne vytratila. Rada by som z tohto miesta pána ministra upozornila, že existuje smernica Európskej únie, ktorá ukladá členským štátom, aby riešili platovú nerovnosť mužov a žien a prehodnotili napríklad odmeňovanie takých pracovných pozícií, ktoré sú vykonávané prevažne ženami, ako je opatrovateľstvo alebo učiteľstvo a podobne, pretože práve tieto sú dlhodobo finančne podhodnotené. Na toto máte čas do júna 2026, vtedy má byť táto smernica transponovaná v členských štátoch Európskej únie, čiže bude to ležať na pleciach vašej vlády. Preto by bolo na mieste očakávať, že túto tému aspoň jednou vetou spomeniete v programovom vyhlásení vlády. To sa však nestalo. Štvrtou témou sú rodiny s deťmi. V časti Sociálna politika je veľmi málo k rodinnej politike, vidíme tam množstvo nekonkrétnych všeobecných fráz, ako napríklad že už opäť chcete riešiť nedostatok miest v škôlkach, dovolím si tvrdiť, že to už riešime asi pätnásť rokov a stále tu máme nedostatok miest v škôlkach, čo sa nakoniec už prejavilo aj v základných školách, kde sa deti učia pomaly na chodbách a v učebniach chémie a nie v triedach, kde majú mať kmeňové triedy. A chcete to riešiť tým istým spôsobom, ktorý na Slovensku očividne nie úplne funguje už fakt vyše pätnásť rokov, a to je stavaním nových budov z prostriedkov Európskej únie. To sa ukazuje ako zdĺhavé a teda aj nedostatočné riešenie. A kým sa tie dostavajú, lebo to trvá, vaším jediným riešením je nedotiahnutý zákon o predĺženom rodičovskom príspevku z dielne HLAS-u ešte z čias minulej vlády, ktorý je po prvé diskriminačný, pretože oň nemôžu požiadať rodičia vtedy, keď to potrebujú, ale len počas riadneho zápisu do materských škôl, ktorý býva v máji, čiže iba počas tohto, tohto obdobia požiadať o predĺžený rodičovský príspevok, a zároveň je niektorými rodičmi aj zneužívaný na druhej strane, ktorí žiadajú riaditeľky škôlok, aby im dali potvrdenie, že ich dieťa nemôžu prijať do tej škôlky napriek tomu, že v realite to miesto, miesto pre ne majú. Toto je z môjho pohľadu naozaj zlý zákon, ktorý buď treba zásadne opraviť, alebo nahradiť iným riešením. Môžete sa napríklad inšpirovať návrhom od nás z Progresívneho Slovenska o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by adresne pokryl do sumy 350 eur mesačne účelovo vynaložené náklady rodičov na škôlky ich detí, až kým nenastúpia do školy. Podobne tak, ako ste sa inšpirovali naším návrhom na zavedenie osobitného príspevku na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti a tiež rozšírenie okruhu ľudí v hmotnej núdzi, čo musím ako jednu z mála vecí pochváliť a oceniť. V súvislosti s touto témou mám na pána ministra práce ďalších pár otázok. Pri téme budovania miest v škôlkach ste úplne zabudli na kvantifikáciu, koľko miest a za aký čas sa zaväzujete postaviť. Keď poviete A a nepoviete B, tento záväzok znie banálne a je z neho len floskula. A zároveň podotázka, čo mienite robiť s jasľami. Jasle aktuálne patria úplne nelogicky pod rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podľa aktuálneho zákona sú jasle sociálnou službou. Povedzte mi, prečo sú jasle sociálnou službou, pretože ony ňou v skutočnosti nie sú. Prečo by mali byť? Budete sa teda venovať tomu, aby jasle prešli pod rezort školstva a konečne tak rezort školstva mohol pokrývať celý životný cyklus vzdelávania detí už od ich raného detstva? Lebo k tejto téme som v celom programovom vyhlásení nenašla ani čiarku. A druhá otázka, na výbore včera pán minister Tomáš spomenul, že jeho rezort bude, sa bude venovať aj praktickým otázkam týkajúcim sa spolužitia párov rovnakého pohlavia. A tak sa chcem spýtať, že či za takúto praktickú otázku budete považovať aj konkrétnu životnú situáciu, keď napríklad dve ženy spolu vychovávajú dieťa v láskyplnom vzťahu a stane sa nešťastná situácia, keď žena, ktorá je biologickou matkou toho dieťaťa, zomrie. Ponecháte v tomto prípade dieťa jeho druhej mame, v prostredí, na ktoré je zvyknuté a cíti sa tam bezpečne? Alebo ho budete chcieť tejto osobe vziať? Ja verím, že sa zachováte sociálne a prorodinne a vyberiete si tú prvú možnosť. No a na záver by som sa rada ešte krátko povenovala aj oblasti zdravotníctva a chcela by som sa ministerky zdravotníctva pani Zuzany Dolinkovej spýtať, prečo v časti Zdravotná politika úplne chýba podpora rešpektujúcej pôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti. Pôrody sa tam nespomínajú ani jedným slovom. Na Slovensku rodí ročne približne 50-tisíc žien, ktoré privádzajú na svet okolo 55-tisíc detí. Tieto ženy však často nerodia v dôstojných podmienkach, čoho výsledkom sú potom traumy z pôrodov a neochota mať ďalšie dieťa. V mnohých prípadoch tieto ženy radšej rodia napríklad u našich českých susedov, je to úplne bežná vec, že to vidíme, že chodia rodiť tam a nie doma, pretože tam dostanú rešpektujúci prístup. Je teda legitímne očakávať, že ministerka zdravotníctva zahrnie tému dôstojnej pôrodnej a popôrodnej starostlivosti do priorít svojho rezortu na najbližšie štyri roky. Žiaľ, táto téma sa v programovom vyhlásení vlády úplne vynechala. A pritom tam napríklad nájdeme plány zverejnenia veľkých projektov, ktoré sa majú v rezorte zdravotníctva realizovať v priebehu štyroch rokov, vrátane prijatia rozhodnutia o národnej nemocnici v Bratislave. Bude súčasťou tejto nemocnice aj národný ústav pre matku a dieťa? Ďalej sme sa v časti Zdravotná politika mohli na viacerých miestach dočítať, že sa vláda zameria na revíziu a optimalizáciu kvality komplexného systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v súlade s potrebami Slovenska. A tak sa chcem spýtať, že či súčasťou tejto revízie bude aj dostatočné vzdelávanie zdravotníckeho personálu a takisto študentov a študentiek medicíny o pôrodných štandardoch, ktoré by mali ovládať, či škodlivých praktikách a porušovaní práv žien počas a po pôrode, ktorým by sa mali vyhýbať, alebo o rešpektujúcom prístupe a správaní sa k rodiacim ženám. Vláda sa takisto chystá presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Pýtam sa, bude sa toto týkať aj zmeny postavenia pôrodných asistentiek tak, aby mohli rovnocenne s lekárskym personálom vykonávať fyziologické pôrody a mohli sprevádzať ženu nielen pri pôrode, ale aj pred ním a po ňom? Na túto otázku som z programového vyhlásenia vlády nedostala odpoveď. Pokiaľ sa dôstojné pôrody nestanú jednou z priorít rezortu zdravotníctva aj z pohľadu financií a finančných investícií, ženy budú naďalej vyhľadávať tieto služby v zahraničí a tým menej šťastným zostane len dúfať, že v službe počas ich pôrodu bude ten príjemný doktor či doktorka. To je z mojej strany všetko, ja budem určite poctivo sa pýtať na tieto, na odpovede na tieto moje otázky a takisto vytrvalo pracovať na ich riešeniach aj z pozície opozície. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dvořák. [11:41] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja nadviažem na tému pôrodníctva kolegyne. Ja si dovolím tvrdiť, že okrem toho, že v programovom vyhlásení vlády nie je riešená zvyšo... zvyšovanie kvality pôrodníctva na Slovensku, tak práve naopak, ministerka už dneska podniká kroky, aby kvalitu pôrodníctva na Slovensku znížila. Dnes už existujú odborné štúdie, ktoré hovoria o tom, že pôrodnice, ktoré majú nízke počty pôrodov, tak majú oveľa vyšší počet komplikácií a úmrtnosti matiek či novorodencov v porovnaní s tými, ktoré majú vyššie pôrody. Ja len poviem príklad jednej nemeckej štúdie, ktorá konkrétne hovorí o tom, že pôrodnice, ktoré majú pod 500 pôrodov, majú trojnásobný, trojnásobne vyšší počet úmrtnosti a komplikácií ako tie, ktoré majú viac ako 1 500 pôrodov. Ja som bol pri tvorbe samotnej reformy, mal som ju na starosti a pamätám si, ako prebiehali tie odborné debaty. Naše lekárske špičky hovorili, že ten, ten, ten kompromis na Slovensku, ten odborný, by sa mal nachádzať približne pri tisíc pôrodoch ročne na to, aby sme vedeli zabezpečiť dostatočnú kvalitu pre, pre matky a rodičky a pre ich deti. Ten, ten kompromis následne prebehol ešte ďalej nejakými politickými debatami a ustálilo sa to na osemsto pôrodoch. Ten kompromis prebiehal dokonca ešte ďalej. Minister Palkovič urobil rozhodnutie, že sa bude klesať na štyristo pôrodov ročne. A dneska ministerka Dolinková hovorí o tom, že ak niekto splní materiálno-technické vybavenie a personálne vybavenie, tak môže existovať pôrodnica, ktorá bude mať aj jeden pôrod ročne. Ja si dovolím tvrdiť, že, že toto je výrazný hazard s kvalitou a bezpečnosťou pri pôrodoch, pri matkách a deťoch. A ja si dovolím vyzvať ministerku, aby nešla proti odbornému konsenzu a vedela zabezpečiť túto, túto deklarovanú bezpečnosť matiek a detí, ktorú, ktorý bol pôvodný cieľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jurík. [11:41] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa. Ďakujem pekne. V prvom rade by som sa chcela poďakovať Simone za to, že je jednou z nás a že my ženy v Progresívnom Slovensku, a dúfam teda, že aj ďalšie kolegyne tu v pléne sa k nám pridajú, sa na rozdiel od vlády postavíme za ženy. Kolegovia, kolegyne, viete, aký je dnes deň? 15. november. Je to európsky deň rovnosti v odmeňovaní. Dnes je deň, odkedy ženy symbolicky v Európe pracujú zadarmo. Viete, na aký deň pripadá tento deň rovnosti v odmeňovaní na Slovensku? Je to 1. november. To znamená, že ženy na Slovensku pracujú o dva týždne zadarmo viac, ako je priemer v Európe. V roku 2022 bol v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch medzi mužmi a ženami rozdiel 19 %. Ide teda o medziročný nárast rozdielu o 1,1 %. Inak povedané, z každého eura, ktoré zarobia muži, získame my ženy len 83 centov. A rozdiel v odmeňovaní na rovnakých pozíciách, a teda za rovnakú prácu, je okolo 10 %. Opatrenia, napríklad také, no nie výlučne, ako aj zákon, ktorý predkladala naša kolegyňa Simona Petrík ako poslankyňa ešte v predošlých obdobiach a ktorý sme tiež teda prekladali my minulý rok prostredníctvom nášho poslanca Tomáša Valáška, je jedným zo spôsobov, ako znížiť túto nerovnosť. Nanešťastie minulý rok získal podporu len pár poslancov či poslankýň, čo je veľmi škoda, pretože dúfam, že sa zhodneme, že za rovnakú prácu si každý a každá zaslúži rovnakú plácu. A mňa teda veľmi mrzí, že PVV na rovnosť v odmeňovaní a ďalšie opatrenia pre ženy akosi zabudlo, a to napriek kampaňovým sľubom. Ďakujem. (Potlesk.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho V zmysle rokovacieho poriadku nemôžem komentovať a prečítajte si PVV, je to tam presne napísané. Pán poslanec Štachura, Stachura. [11:41] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Stachura. Ďakujem. Ja by som chcel podporiť pani kolegyňu Petrík, pôrodníctvo naozaj je veľká téma, potrebujeme sa jej venovať. Ja by som chcel povedať možno moju skúsenosť z ministerstva zdravotníctva, ako prvú vec, ktorú som našiel na ministerstve, je 50-stranový dokument Baby friendly hospital, 50 strán textu o tom, ako máme prikladať dieťatko k prsníku matky, rôzne nezmyselné frázy, preložené nejaké, kadejaké dokumenty, a mne bolo z toho až zle, lebo keď som sa opýtal kolegu, že no koľko takýchto baby friendly hospital na Slovensku máme, tak mi povedali že nula. Nula! To znamená, my tu robíme, robíme analýzy, robíme štandardy, tvárime sa neskutočne, ale, bohužiaľ, realita pre týchto našich pacientov, pre naše rodičky je, je žalostná. Takže ja podporujem to, čo ste povedali, musíme sa na to pozrieť a je to, samozrejme, aj prorodinné opatrenie, s tým úplne súhlasím. Mne je ľúto vidieť rodičky v tých nehumánnych priestoroch, v ktorých musia rodiť, často oddelené plachtou a niekedy sa tešia, že tá plachta tam vôbec je. Nemusíme hovoriť o epiziotómiách, nástrihoch a mnohých, mnohých iných veciach, nechcem tu plénum zaťažovať, je to skutočne hanba, v akom stave slovenské pôrodníctvo je. Ja by som ešte len krátku poznámku aj k pánovi Dvořákovi, ono viete, aj tí experti, ktorí nám tu hovorili o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Môžte reagovať len na predrečníka, nie na faktické poznámky iných kolegov poslancov. Stachura, Peter, poslanec NR SR Dobre, tak poviem ešte, že tieto štandardy robia kolegovia, ktorí majú už seniorský vek, často majú 72 rokov a sú ďalej držaní v týchto, v tých svojich pozíciách a aj preto tie štandardy vyzerajú tak, ako vyzerajú. Ďakujem. [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ľupták. [11:41] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, pani Petrík sa dotkla témy otvárania II. piliera bývalými vládami Roberta Fica. To, čo vám teraz poviem, to je môj súkromný názor, osobný, nekonzultoval som ho s niekým z vládnej koalície. Stručne. V roku 2008 po kríze som ako občan utrpel značnú stratu vo fondoch jednej slovenskej banky, kým som tam zveril, týmto fondom, svoje peniaze, tak som si aj pozrel predikcie v Národnej banke Slovenska, ako to bude s ekonomikou, domácou a svetovou, v budúcnosti. Ale nebolo tam žiadne varovanie, že americké dlhopisové trhy sú v bubline, že svet sa uberá, teda po ekonomickej stránke, nie dobrým svetom, a skrátka z večera na ráno po kríze 2008 padli akciové trhy a ja som prišiel o dve tretiny svojich peňazí. Odvtedy sledujem akciové trhy, dlhopisové trhy, komoditné trhy, ak nie na dennej báze, tak doslova na hodinovej báze. Sledujem technické analýzy akcií a snažím sa dostať k fundamentálnym analýzam podnikov na akciovom trhu a dospel som v súčasnosti k hlbokému presvedčeniu, že súčasné akciové trhy sú v obrovskej bubline a skôr či neskôr, a bojím sa, že už to bude v priebehu týchto štyroch rokov, dôjde k výraznému prepadu akciových trhov, a tým pádom k výraznému ohrozeniu úspor v II. dôchodkovom pilieri. A v záujme ochrany týchto úspor, pretože keď padnú akciové trhy, ľudia prídu o peniaze, tak každý bude volať: štát, pomôž! Tak je potrebné otvoriť II. pilier... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Petrík. [11:41] Simona Petrík Áno, dobré, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne aj kolegyniam, aj kolegom za podporu môjho príspevku. Začnem asi pánom Stachurom. Máte absolútnu pravdu, ja som čítala tie štandardy, ono to bol v podstate výsledok aj jednej mojej iniciatívy ešte za vlády pani ministerky Kalavskej, ale ten, ten zámer bol úplne iný a nakoniec z toho všetkého, čo sme chceli robiť, bol len tento 50-stranový dokument, ktorý nijako nezaväzuje pôrodnice, aby tie štandardy napĺňali. Čiže to je prvá vec, ktorú treba riešiť, treba to napríklad naviazať na platby v poisťovniach, napríklad tie lekárske zákroky a podobne, aby tie nemocnice boli istým spôsobom nútené alebo primenné dodržiavať tieto štandardy. A zasa ja si myslím, že správať sa slušne a nenadradene k pacientkam, a pritom to ani nie sú pacientky, to sú rodiace ženy, lebo hovoríme o tomto intímnom zážitku životnom, ako je pôrod, si myslím, že by mal byť úplný základ. A nerozumiem, prečo to napríklad v Českej republike ide a na Slovensku nie, pretože my sme sa boli s kolegom Sabom pozrieť priamo v pôrodnici v Brne a pýtali sme sa všetkých zainteresovaných ľudí, dokonca aj, dokonca aj pacientiek, ako to, ako je možné, že to tam takto funguje, a ich odpoveď bola veľmi jednoduchá, že, že úplne naj, na najvyššom poschodí je pre nich žena. Veľmi krásne spolupracujú lekári a pôrodné asistentky, toto u nás takisto absentuje, je tam množstvo vecí, ktoré vieme zlepšovať. Potom ešte možno krátka reakcia k pánovi predsedovi parlamentu Pellegrinimu, ja som si čítala to PVV, hľadala som tam tú rovnosť v odmeňovaní, je tam veľmi krátka dvojslovná, dvojslovné vyjadrenie, že spravodlivé odmeňovanie, ale muži a ženy sa tam nespomínajú, ale každopádne máte na to čas do júna 2026 a predpokladám, že sa s tým vysporiadate a že a že prinesiete nejaké riešenia. Ďakujem. (Potlesk.) [11:41] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Stohlová. [11:41] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a oceňujem aj správnu výslovnosť môjho mena. Vážené poslankyne, vážení poslanci, po prečítaní programového vyhlásenia vlády a špecificky časti k environmentálnej politike mám pocit, že táto vláda nepochopila, žiaľ, ani v čase rozbehnutej klimatickej krízy a rapídneho úbytku pestrosti prírody, akú kľúčovú úlohu zohráva ochrana životného prostredia pre budúcnosť Slovenska a pre zdravie jeho obyvateľov a obyvateliek. Programové vyhlásenie až príliš dobre odhaľuje tento fakt. Vláda načrtáva rezort životného prostredia nanajvýš ako pobočku ministerstva pôdohospodárstva alebo hospodárstva a environmentálna politika v jej podaní pôsobí ako obhajoba všetkého iného, len nie záujmov ochrany životného prostredia. Priamo tak popiera samotnú podstatu environmentálnej politiky či štatút ministerstva. Zelenú transformáciu a ochranu životného prostredia vníma vláda ako záťaž. Niečo, na čo treba našetriť. Toto je zastaralý pohľad, ktorý v 21. storočí nemá miesto. Je to totiž presne naopak. Zelená transformácia spoločnosti je príležitosťou, bez ktorej v 21. storočí nebude možné zabezpečiť dlhodobý ekonomický rozvoj, vznik kvalitných pracovných miest ani zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne a konkurencie... konkurencieschopnosti Slovenska. Bez zelenej transformácie sa naše deti budú mať horšie ako my a ich deti sa budú mať horšie ako tie naše. Zelená transformácia priemyslu ale skutočne neznamená, že environmentálna politika a rezort životného prostredia obhajujú záujmy priemyslu a podnikateľského prostredia, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Na to tu máme iné ministerstvá. V čase súčasných environmentálnych kríz zelená politika skutočne nemá spomaľovať nevyhnutnú zmenu, nemá podporovať status quo ani zastaralé znečisťujúce technológie a praktiky s jasným dátumom exspirácie. Nemá prehodnocovať, či v zelenej legislatíve nie sme príliš ambiciózni, keď v skutočnosti čelíme pre nedostatočnú ochranu životného prostredia žalobám a konaniam Európskej komisie a otvorene tak hazardujeme so zdravím a budúcnosťou ľudí na Slovensku. Zelenú transformáciu môžeme vnímať ako nutné zlo, ku ktorému sa naveľa pridáme medzi poslednými, alebo ako príležitosť, aby sa konečne aj Slovensko stalo ako krajina líderkou v perspektívnych odvetviach. So zelenou transformáciou bytostne súvisí aj klimatická kríza. Koniec koncov práve tento fenomén a jeho škodlivé dopady či rekordné teploty, úmrtia z horúčav, ničivé povodne, sucho alebo požiare, ktoré celosvetovo intenzívne vnímame už dnes, vytvorili dopyt na zásadnú premenu našej spoločnosti. Boj s klimatickou krízou však nie je len deklaráciou, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Nestačí napísať, že sa hlásime k Parížskej dohode a k jej cieľom, ak neprinesieme konkrétne opatrenia, ako to docieliť. Nič o záväznom cieli znižovania emisií na národnej úrovni, nič o posudzovaní zákonov a investícií z pohľadu klímy tu však nenájdeme. Naopak, v rovnakom dokumente vláda deklaruje záujem prehodnocovať environmentálne záväzky, legislatívu aj výšku trestov za environmentálne trestné činy. Rovnako boj s klimatickou krízou nemôže ignorovať adaptáciu, teda prispôsobenie sa tým dopadom, ktorým už čelíme a ktorým sa už nevyhneme. Strategické uchopenie adaptácie cez ponuku efektívnych nástrojov zadržiavania vody, prírode blízkych protipovodňových opatrení či rozširovanie zelene v sídlach v programovom vyhlásení úplne chýba. A len pripomínam, že pri adaptácii nám nepomôže vyhovárať sa alebo komentovať, ako koná Čína alebo India. Rozhodnutie investovať do prípravy našej krajiny na budúcnosť môžeme urobiť len my a rovnako tak dôsledky tohto rozhodnutia budeme znášať len my. Nedá sa mi nedotknúť aj témy ochrany prírody a národných parkov. Téma, ktorá by mala byť zdrojom našej hrdosti, sa stala prostriedkom na rozoštvávanie spoločnosti. Ochrana prírody je príležitosťou pre regióny a vidiek, nie hrozbou. Jediná hrozba je v šírení nenávisti a klamstiev o tom, čo predstavuje. Namiesto vyhrážok v prehodnocovaní sústavy chránených území potrebujú národné parky štatút orgánov štátnej správy, aby mohli rozhodovať, čo sa na ich území deje. Potrebujú nezávislé a odborné riadenie, nie dosadzovanie ľudí, ktorí obhajujú všetko, len nie záujmy ochrany prírody. A potrebujú politickú stabilitu, aby mohli rozvinúť svoj potenciál pre rozvoj regiónov, na ktorých území ležia. Ideologickú zaťaženosť programového vyhlásenia dokladuje aj prístup k našim chráneným šelmám. Vláda deklaruje nulovú toleranciu voči medveďom a vlkom v blízkosti intravilánov. Nie je tu ale nič o prevencii, o odstraňovaní príčin, ktoré menia správanie medveďov, ani nič o špecifickom zameraní sa na problémové jedince. Z pohľadu prírody je to neakceptovateľné a z pohľadu európskej legislatívy nezrealizovateľné. A vlk, pri ktorom nedochádza k nebezpečným stretom s ľuďmi, je v tomto kontexte úplný nezmysel. A na záver spomeniem ešte dve kritické témy. Environmentálna politika v podaní tejto vlády deklaruje záujem riešiť naozaj hanebné tempo odstraňovania starých environmentálnych záťaží a našu neschopnosť čerpať na tento účel prostriedky Európskej únie. Nespomína však žiadne konkrétne riešenia na tento dlhoročne, dlhoročný problém, ktorý je navyše zložitý, len tradične konštatuje a vyhovára sa na predchádzajúcu vládu. Spomína zákon z roku 2022, pričom najdlhšie obdobie nečinnosti sa dialo práve za vlád Roberta Fica. Ochranu ovzdušia ako tému som si naschvál nechala na záver. Tá sa do environmentálnej politiky programového vyhlásenia totiž nedostala vôbec. Žiadne opatrenie pre vidiek, ktorým sa tak často a radi zaštiťujú a ktorý znečisteným ovzduším výrazne trpí. Práve v tejto téme čelíme žalobe Európskej komisie pre nedostatočnú kvalitu ovzdušia, pretože znečistené ovzdušie je na Slovensku zodpovedné za viac ako päťtisíc predčasných úmrtí. Je to najviac spomedzi všetkých vplyvov životného prostredia, viac ako v dôsledku automobilových nehôd a pitia alkoholu dokopy. Nepochopiteľné! Máloktorá téma ovplyvní budúci život ľudí na Slovensku tak dramaticky, ako sú práve otázky súvisiace s environmentálnymi krízami. Pre kvalitu života ľudí na Slovensku je absolútne kľúčové, ako ich zvládneme a zároveň ako využijeme príležitosti, ktoré sa nám spolu s nimi otvárajú. Programové vyhlásenie vlády nám v tomto, žiaľ, ponúka malú nádej. Našu úlohu aktívnej a odbornej opozície to však nijako nemení. V Progresívnom Slovensku budeme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ako aj prácu novozvoleného ministra životného prostredia pozorne sledovať, budeme upozorňovať na prešľapy voči ochrane životného prostredia a využijeme všetky parlamentné možnosti, aby akékoľvek pochybnosti, nečinnosť či chyby nový minister musel pravidelne a verejne vysvetľovať a vykonávať potrebnú nápravu. A najmä budeme ukazovať alternatívu, teda ponúkať skutočne funkčné a efektívne riešenia pre ochranu životného prostredia, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Slovenska. Ďakujem. (Potlesk.) [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Sme síce už po časovom limite, ale navrhujem, aby sme ešte tieto dve faktické vybavili a ukončili vaše vystúpenie na komplet. Nech sa páči, pán poslanec Kalivoda. [11:56] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pani kolegyňa, ja som miestami mal pocit, ako keby ste čítali zhodnotenie rezortu predchádzajúcim ministrom životného prostredia pánom Budajom, pretože tie problémy, ktoré ste pomenovali, naozaj sú. Environmentálne záťaže sa naozaj neriešili celé tri a pol roka a ani len tú vrakunskú skládku sme nedokázali vyriešiť. Pamätáme si pána ministra Budaja, keď chodil v gumených čižmách sa natáčať, natáčať do Strážskeho k toxickým, k toxickému odpadu. Ja vás chcem upokojiť, že v tomto, v tomto programe je naozaj veľmi veľa dobrých vecí. A súhlasím aj s tým, že zonácia rozoštvávala spoločnosť, ale tiež tak, ako sa robila za minulej vlády. Ja som presvedčený, že za tejto vlády sa bude robiť konsenzuálne a tak, aby bola v prospech všetkých občanov, ktorí v tom území danom budú žiť a teda žijú. Čo sa týka projektu zadržiavania vody v krajine a ďalších vecí, ktoré ste spomenuli, to sú veci, ktoré budú ďalej parciálne roz... rozmenené ako keby na drobné v ďalších dokumentoch, ktoré z ministerstva životného prostredia budú prichádzať, a môžem vás upokojiť, že sa dočkáte určite aj týchto. Toľko zatiaľ odo mňa. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richter, ehm, pardon, pán poslanec Dvořák. [11:56] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na vplyv životného prostredia na zdravie, ktoré kolegyňa spomínala. Je pravdou, že programové vyhlásenie vlády v časti životného prostredia sa nijak nevenuje vplyvu životného prostredia na zdravie, pritom je to veľmi výrazný faktor. Rozpráva o životnom prostredí ako o nejakom jedinečnom bohatstve a kultúrnom dedičstve a z môjho pohľadu ho vníma iba ako akúsi turistickú atrakciu, ktorú tu máme, alebo, alebo nejakú peknú estetiku. Faktom ale je, a to hlavne v prípade znečistenia ovzdušia, že dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Len znečistené ovzdušie v Európskej únii nás stojí približne 240-tisíc predčasných úmrtí. Na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky je to vyše 5-tisíc predčasných úmrtí. A nie je to, nie je to nič abstraktné. Najväčší problém máme napríklad v regiónoch, ako sú Žilina, Košice alebo Ružomberok. Tam až 5 % úmrtí sa prisudzuje znečistenému životnému prostrediu. Okrem nenahraditeľných ľudských strát ide ale aj zároveň o ekonomiku, o škody spôsobené na ekonomike. Podľa odhadov analytického inštitútu pri ministerstve životného prostredia nás toto môže stáť až 5,3 miliardy eur ročne, čo je cca 6,9 ročného HDP Slovenska. Preto ja by som chcel vyzvať nové vedenie ministerstva životného prostredia, aby nevníma... nevnímalo životné prostredie iba ako nejaké kultúrne dedičstvo alebo, alebo bohatstvo, ale aby sa pozeralo aj na tie, na tie faktory alebo na tie vplyvy na zdravie, ktoré životné prostredie má, pretože to je z môjho pohľadu najdôležitejšie. Ďakujem. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Stohlová. [11:56] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegovi Dvořákovi za doplnenie štatistík a vyjadrím sa k pánovi Kalivodovi. Čo sa týka tej vrakunskej skládky, tak ja tu určite nebudem obhajovať predchádzajúcu vládu, ale myslím si, že všetci dobre vieme, ako dlho je tu v skutočnosti, desiatky rokov tá skládka vo Vrakuni prítomná a môžeme si spočítať, koľko z toho pokryla predchádzajúca vláda a koľko z toho reálne boli vlády pod vedením Roberta Fica, a to sa teda zďaleka netýka len témy environmentálnych záťaží. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pred tým, ako uzavriem rokovanie pred obedňajšou prestávkou, pán predseda výboru Richter. [11:56] Ján Richter Ďakujem pekne za slovo. Ja len pripomínam členom výboru sociálneho, hneď po skončení tejto dopoludňajšej časti bude zasadnutie výboru, miestnosť 245 na 2. poschodí. Ďakujem. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do 14. hodiny. Začneme vystúpením pána poslanca Valáška. A pre členov poslaneckého grémia už dopredu avizujem, že na 17. hodinu zvolávam krátke organizačno-technické poslanecké grémium. Na sedemnástu vzadu, tak ako obvykle. Dnes o sedemnástej. Ďakujem. Dobrú chuť k obedu. (Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, uvedenú ako tlač 27. Prosím povereného člena vlády Slovenskej republiky, aby zaujal miesto, máme tu pána Tarabu, a miesto pre určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, aby zaujal tiež miesto pre spravodajcov. Budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov. Pani Remišová, ste mi avizovali, že by ste chceli procedurálny návrh? Áno. Nech sa páči. [13:54] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Chcela by som dať procedurálny návrh, pozvánku na výbor o nezlučiteľnosti funkcií, v súlade s § 49 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady zvolávam 2. schôdzu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, uskutoční sa zajtra o 12.30 h v obednej prestávke v budove Národnej rady Slovenskej republiky v miestnosti č. 71. Je to pri ubytovacom zariadení pod Parlamentkou. Prosím vás, povedzte aj kolegom, ktorí tu momentálne nie sú, že zajtra 12.30 h, miestnosť č. 71. Ďakujem veľmi pekne. Keďže už máme plný stav nášho výboru. Ďakujem. [13:54] Peter Žiga Ďakujem pekne. A my budeme pokračovať, ako som avizoval, vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Zora Jaurová. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky , tlač 27.) [13:54] Tomáš Valášek Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, páni ministri a... (rečník sa obzrel za seba na miesta určené pre členov vlády), len ministri. Začnem pochvalami. Programové vyhlásenie vlády, minimálne tá časť o zahraničnej európskej a obrannej politike, ktorej sa budem venovať, nie je úplne zlé. Chválim napríklad ambíciu vlády zaviesť nový prístup k dianiu v Európskej únii. Nečakať, kým sa niektoré nové nápady a iniciatívy v Bruseli dostanú až do štádia, kedy nimi už nevieme pohnúť, ale od začiatku si dopredu definovať, že čo je v nich dobré a čo je v nich zlé pre Slovensko, a meniť ich v náš prospech. Tak sa to robí a ak to vláda naozaj aj dá do praxe, budem im v tom úprimne držať palce. Žiaľ, podobných dobrých nápadov je v programovom vyhlásení v kapitole obrana, Európa a zahraničie ako šafranu. V migračnej politike vláda sľubuje nemožné. Odmieta väčšinu spôsobov, akými si členské krajiny Európskej únie vedia navzájom pomôcť, keď sa jedna z nich ocitne pod tlakom migračnej vlny. Vláda odmieta čo i len finančnú pomoc takto postihnutým krajinám. Veď v pohode, to je vaše suverénne právo tak to urobiť, lepšie povedané, nič v prípade kríz nerobiť, len to, samozrejme, nebude bez následkov. Keď sa totiž nepomôže tým krajinám, do ktorých prichádza najviac nelegálnych migrantov, tak tie nebudú ten nápor zvládať. Nebudú si stíhať strážiť svoje hranice, nebudú stíhať kontrolovať, kto tam prichádza, nebudú stíhať sprocesovať žiadateľov o azyl, nebudú mať šancu poskytnúť im dôstojné podmienky na život. A čo bude nasledovať? To, čo bude nasledovať, je to, čo sa už teraz deje na našich hraniciach. Reťazové zavádzanie pohraničných kontrol. A pýtam sa predstaviteľov vlády, ktorí tu sú: toto chcete pre občanov Slovenska? Spýtajte sa tých, čo už teraz čakajú v kilometrovej šóre v Hainburgu, aby sa dostali do Viedne, či takto si predstavovali spoločné alebo slobodné cestovanie v rámci Európskej únie. Aby sa hodiny čakalo na hraniciach ako za komunizmu, aby cesta k moru s deťmi autom trvala celý deň. Milí predstavitelia koalície, vy asi aj šípite, že by to bolo extrémne nepopulárne, preto ste si dali do programového vyhlásenia, že treba, citujem, "zachovať všetky pozitíva vyplývajúce z členstva v EÚ pre občanov Slovenskej republiky, vrátane voľného pohybu osôb členských štátov", čo je, samozrejme, chvályhodný cieľ. Ja súhlasím, len je absolútne nesplniteľný. Nesplniteľný, pokiaľ budete trvať na tom, že zároveň nepomáhame tým krajinám, ktoré sú postihnuté prílivom migrantov. Vláda zavádza, keď tvrdí, že sa dá aj jedno, aj druhé, aj nepomáhať krajinám v prípade nejakej migračnej vlny, aj voľne cestovať. Nedá. Nedá. V reálnom živote nedá. Vy si to odmietate priznať a zvyšok Slovenska si za to odmietnutie za vás odpyká. Tá časť o spolupráci medzi krajinami V4 na európskej pôde je takou kurióznou znôškou zbožných a priam nebezpečných prianí. Vláda chce obnoviť zvyk, že krajiny V4 úzko v Európe spolupracujú, lebo je to vraj nevyhnutné. Pričom sa dokument nijak neunúva vysvetliť, prečo je to nevyhnutné, prečo zrovna Vyšehrad, prečo nemôžeme spolupracovať rovnako úzko, ak nie viac s inými krajinami a aké sú nevýhody Vyšehradu. Napríklad tá, že byť za kamaráta s Viktorom Orbánom je v Bruseli doslova toxické a slovenským záujmom to škodí. To, čo však najviac chýba tým plánom v časti Vyšehradu, je kontakt s realitou, úprimne. V4 ako formát pre koordináciu európskych politík už dlhodobo nefunguje. Česká vláda sa od neho drží bokom z príčin, ktoré som pekne popísal, Poľsko a Maďarsko sa rozhádali najskôr kvôli Ukrajine a najnovšie sú rozhádaní kvôli tomu, lebo poľská vláda je právom nahnevaná na Viktora Orbána, lebo ten otvorene zasahoval do volebnej kampane v Poľsku v prospech ich súperov. Podčiarkujem, že práve hrubé správanie Viktora Orbána, maďarského premiéra, voči iným členom V4 je jedným z dôvodov, prečo Vyšehrad nefunguje. Váš dokument, to programové vyhlásenie, ani nepopiera, že V4 je rozhádaná, len problém vo svojej logike obchádzate tak v podstate, že prosíkaním. Neviem, ako vysvetliť vetu, že, citujem, "rozdielne pohľady účastníkov vyšehradského formátu (...) by nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy". No ohrozujú. Rozdelili nás. To je fakt. Tak vyzerá život za hranicami úradu vlády. A vláda ani neponúka nápady, čo s tým robiť. Takže nech sa páči, Slovensko sa môže pokúsiť o koordináciu európskych politík cez V4, len to bude, samozrejme, zlé pre náš vplyv a reputáciu a zrejme sa z tohto vykľuje ďalší nesplniteľný sľub. Tej časti o zahraničnej politike ste dali taký bombastický podtitul, citujem, "Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a ochrana slovenských záujmov". Živo si viem predstaviť, ako ste sa pritom tľapkali po ramenách, že aké pekné svalnaté slová ste našli, len ste tým urobili, páni a dámy, parádny prešľap. V podstate ste odkázali tým stovkám diplomatov a diplomatiek v rezorte zahraničia, že doteraz pracovali pre cudziu moc. Lebo keď hovoríte o, citujem, "návrate suverenity", tak logicky naša zahraničná a európska politika doteraz nebola suverénna. Čiže pracovala v prospech nejakej inej mocnosti a sily, ktorá poťahovala nitky v pozadí. A to už je dokonca vážne obvinenie. Na to, ak sa nemýlim, by bol aj nejaký paragraf. Ak by to bolo tak, ako píšete. Lenže ono to, samozrejme, tak nie je. Ja nepoznám doslova jediného diplomata a diplomatku, a to ich poznám desiatky, ktorý by nebol kopal alebo kopala za záujmy tejto krajiny a pracovala pre jej dobro. To, čo sa reálne deje, čo si nechcete pripustiť, je, že aj ľudia konajúci v prospech Slovenska, vlastenci a vlastenky, môžu mať rôzne predstavy o tom, ako tejto krajine pomôcť. Vo vašom mentálnom svete, ak nie je po vašom, tak je to zrada. Kto nie je s vami, je proti vám a proti Slovensku. Čo je, so všetkou úctou, nielenže hlúpe mentálne nastavenie, ale je aj mimoriadne nebezpečné pre túto krajinu. Tie naozaj dobré vlády, tie naozaj úspešné krajiny nielenže nezastrašujú tých, ktorí s nimi nesúhlasia, ale priamo vyhľadávajú názorové rozdiely, lebo rozumejú tomu, že najlepšie rozhodnutia nielen v zahraničnej politike, ale aj v nej, sa rodia vtedy, keď múdri ľudia zvážia alternatívy, a nie tak, že vodca bez opozície a oponentúry si ráno niečo zmyslí a na obed to presadí a tých, čo s tým nesúhlasia, rovno de facto vyhlási za zradcov. Slovensko nie je banánová republika, milá koalícia, potrebuje vládu, ktorá fundovane a odborne presadzuje slovenské záujmy za hranicami, no z tohto dokumentu je jasné, že takú vládu nemá. Nikde ani jedným slovom nie je spomenuté v dokumente, nie je spomenutá v dokumente ruská vojenská agresia voči Ukrajine. To už fakt chcelo že celkom slušnú mentálnu gymnastiku, napísať kapitolu o obrane a bezpečnosti a ani len slovom nespomenúť, kto môže za najhoršiu vojnu v Európe od konca tej druhej svetovej a ako ten niekto, Vladimír Putin, ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj záujmy Slovenska. Nenájdete tam ani cek, ani cek o tom, že Putinova vojna spôsobila desaťtisíce obetí, vyhnala milióny ľudí z domova či spôsobila obrovské hospodárske škody aj nám na Slovensku. Srdečná vďaka, pán Putin. V dokumente nenájdete ani cek o tom, že Rusko sa aj nám, Slovensku, pokúša oklieštiť suverenitu a malo tú drzosť predložiť nám vo forme memoranda v roku 2021, v decembri 2021 dokument, v ktorom žiada, aby Moskva mala právo veta na akékoľvek spojenecké posily na našom území. Toto robí váš kamarát Vladimír Putin. Ruská agresia je v tomto programovom vyhlásení opakovane popísaná ako vojnový konflikt na Ukrajine, ako keby sa Ukrajine len tak stalo. Bum, sám od seba, ako keby sa Ukrajina snáď napadla sama. To odmietnutie v programovom vyhlásení čo len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna vojenská agresia, že za ňu môže Rusko a že Rusko má plány už aj dnes aj voči nám, vedie k závažným prakticky následkom. Vedie napríklad k tomu, že vláda domotala v programovom vyhlásení, čo má byť prioritou ozbrojených síl. V jednej časti konštatuje, že prioritou modernizácie armády je príprava na taký typ vojny, ako zažíva náš sused, Ukrajina, s čím súhlasím. No hneď v úvode v časti o obrane zaznieva niečo úplne iné. Tam sa píše o potrebe posilniť kapacity armády na boj s nelegálnou migráciou. Tak sa vás pýtam, ktoré to je, milá koalícia. Lebo peňazí je málo a správne píšete v samotnom programovom vyhlásení, že priestor na zvýšenie rozpočtu na obranu nebude. Takže si budete musieť vyberať, do čoho investujete, a to presne nerobíte. Chcete jedno aj druhé, chcete nemožné. Modernizácia bola v ostatných rokoch jasne zameraná na posilnenie obrany Slovenskej republiky proti takému typu útoku, akému čelí Ukrajina dnes. To je jediná správna priorita. Žijeme uprostred najhoršej vojny v Európe od konca tej druhej svetovej, prebieha hneď na východ od nás a bolo by kriminálne nezodpovedné nepripravovať obranu Slovenska na podobný typ hrozby. To si vyžaduje ale hlavne dobudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, čo je aj náš hlavný dlhodobý a, treba povedať, dlhodobo nenaplnený príspevok do spoločných operácií NATO. Treba však povedať, keď sa nad tým trošku zamyslíte, že ťažká mechanizovaná brigáda je len málo využiteľná na boj s nelegálnou migráciou. Pri tej vám, úprimne, tanky či bojové vrtuľníky veľmi nepomôžu. Takže čo to v praxi znamená, pýtam sa vás, že hneď prvá krátkodobá priorita obrany v tomto dokumente je posilnenie schopnosti ozbrojených síl bojovať s nelegálnou migráciou? Čiže teda nejdeme investovať do tej ťažkej mechanizovanej brigády? No asi nie, lebo vláda si zároveň kladie v tom istom dokumente ako cieľ v obrane citujem, zvýšenie "dôrazu na individuálnu schopnosť obrany v prípade vzniku regionálneho konfliktu", koniec citátu. Čiže podľa tohto staviame armádu nie na boj s nelegálnou migráciou, ale s ozbrojeným nepriateľským štátom. Ale, páni a dámy, medzi tými dvoma vecami je obrovský rozdiel, iná technika, iné náklady. A ako majú, pýtam sa vás, vojenskí plánovači a obstarávači naložiť s takýmito zmätočnými inštrukciami? Úprimne? Ja byť na ich mieste, tak som z tohto vášho textu paf a poriadne si nad ním krútim hlavou. Apropo, peniaze na obranu. Z dokumentu na mňa ide reálna obava, že či sa vláda nechystá obísť ten náš záväzok investovať 2 % z HDP do obrany. Lepšie povedané, či ho nejdeme splniť len formálne a či si nejdeme k jeho splneniu, formálnemu vykázaniu pomôcť tak trošku optickou ilúziou a účtovníckym podfukom. V dokumente sa totiž píše, že rozpočet ostane na tých spomínaných dvoch percentách HDP, ale zároveň v ňom vláda vymyslela nový fond na budovanie a rozvoj obrannej štru... infraštruktúry. Čiže mosty, železničné nástupištia, ktoré v čase mieru slúžia hlavne verejnosti, ale v čase vojny sú potrebné na presun vojenskej techniky. Toto je chvályhodná a potrebná investícia. Problém nie je v tom, že ju nemáme robiť, problém je v tom, že patrí do rozpočtu iného ministerstva. Patrí do rozpočtu ministerstva obra... pardon, dopravy, nie obrany. A tak trochu sa obávam, že opäť, že chystáte taký účtovnícky podfuk, že reálne znížite výdavky na obrany a to, že ostanú na úrovni dvoch percent urobíte len tak, že do kapitoly obrana presuniete niečo, čo v minulosti vždy patrilo do úplne inej kapitoly, do kapitoly doprava a inými slovami, že tie 2 % na obranu budú vykázané len formálne. Ak sa tak stane, bude to mať dva praktické následky. Po prvé, ak v praxi klesne objem peňazí na tie čisto vojenské investície do techniky, spomalí sa proces modernizácie a naši vojaci napriek všetkým tým krásnym slovám, ako vám na nich záleží, budú naďalej behať na technike, ktorá je staršia nielen ako oni, ale pomaly ešte staršia ako generáli, ktorí im velia. A je tiež otázne, či naši spojenci na takýto účtovnícky trik skočia. Ak nie, budeme musieť v Aliancii vysvetľovať, prečo porušujeme aj nami schválené spojenecké záväzky, lebo tie 2 % HDP na obranu sme sa verejne a jasne zaviazali dodržiavať a dodržiavať ich reálne, nie podfukom. Mimochodom, škoda, že tu nie je pán minister obrany, len jedna poznámka na okraj, vy si vôbec nemusíte kanibalizovať rozpočet dopravy alebo obrany na financovanie vojenskej infraštruktúry. Stačí lepšie využiť peniaze z Európskej únie, ktorá už dnes, dokonca pred pár rokmi vytvorila osobitný program presne na takýto typ investícií, program, ktorý Slovensko, podčiarknem, ako jediná členská krajina EÚ na hranici s Ukrajinou donedlho, donedávna ignorovala a nevyužívala. Takže prosím, prosím, predtým, než začnete robiť čachre-machre v obrannom rozpočte, skúste najskôr využiť tie príležitosti, ktoré vám ponúka Európska únia. Milá vládna koalícia, aspoň tých málo, čo tu ste, toto vaše programové vyhlásenie vnímam ako premárnenú šancu zlepšiť našu zahraničnú politiku a posilniť našu obranu. Nechali ste sa tak trošku uniesť nenávisťou voči tej predošlej vláde. Myslím si, že účelovo konáte naschvál naopak ako ona a nedomysleli ste, či je to dobré, alebo zlé pre obranu a bezpečnosť Slovenska. Chcem vás uistiť a ukľudniť, nikto vám neberie právo zmeniť zahraničnú a obrannú politiku. Vyhrali ste voľby, tie príslušné rezorty sú vaše. Nemáte, nemáte však právo hazardovať s bezpečnosťou a obranou Slovenska. Vaše odmietnutie čo i len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna ruská vojenská agresia voči Ukrajine, vaša neochota priznať, že Vladimír Putin je hrozbou aj pre Slovensko, vaša neochota sústrediť modernizáciu ozbrojených síl na tento typ hrozby, to sú prešľapy s potenciálne fatálnymi dopadmi na bezpečnosť tejto krajiny. Tak prosím, zbadajte sa už. Volebná kampaň skončila, prestaňte si naháňať lacné politické body kopancami do Ukrajiny a venujte sa hrozbe, ktorú Vladimír Putin predstavuje aj pre nás. Slovensko nie je hračkou, je to krajina s 5,4 miliónmi ľuďmi, ktorí legitímne od vlády očakávajú, že sa postará o ich bezpečnosť, a tá zodpovednosť je teraz vo vašich rukách. (Potlesk.) [14:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, konštatujem, že na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky, takže bude, s ďalším vystúpením príde pani poslankyňa Zora Jaurová. Nech sa páči. [14:09] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení členovia vlády, na začiatok by som rada odcitovala dva citáty z programového vyhlásenia vlády z časti kultúra: "Nová vláda Slovenskej republiky bude venovať pozornosť národnému sebavedomiu, posilňovaniu suverenity, štátnosti a zdravého vlastenectva, úctu k štátnym symbolom, národným a kultúrnym tradíciám. Vláda zabezpečí systémové kroky, projekty a aktivity, ktoré podporia zvýšenie národného povedomia a vlastenectva občanov Slovenskej republiky." Druhý citát: "Budeme chrániť a podporovať národné kultúrne hodnoty a aktívne ich rozvíjať ako podstatu a zmysel našej štátnosti. K takémuto postoju nás zaväzuje aj to, že slovenský národ sa vo svojom štáte stal najvýznamnejším dedičom veľkomoravskej a cyrilometodskej tradície i kultúry nielen všeslovanských, ale aj európskych rozmerov." Tieto dva obsahovo aj formou veľmi konzistentné citáty z programového vyhlásenia vlády delí presne 29 rokov. Ten prvý je z aktuálneho programového vyhlásenia štvrtej vlády Roberta Fica, ten druhý je z programového vyhlásenia vlády Vladimíra Mečiara z roku 1994. Pri čítaní kapitoly kultúra v programovom vyhlásení, ktoré nám vláda dnes predkladá, som totiž mala neodbytný pocit, že niečo podobné som už niekde čítala. A keď som si vyhľadala programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara z raných rokov Slovenskej republiky, získala som pocit, že práve ním sa autori tejto kapitoly inšpirovali. Treba však povedať, že ono vyhlásenie vlády z roku 1994 je predsa len trocha progresívnejšie a európskejšie ako to súčasné. Nie je náhoda, že súčasná vláda sa v kultúre vracia pred tridsať rokov. Jej chápanie kultúrnej domény štátu ako kultúry slovenského ľudu, ktorá má byť slovenská a žiadna iná, a najmä nie zmiešavanie iných kultúr, to všetko sú citáty pani ministerky kultúry z jej uvedenia na post ministerky premiérom, a teda mňa veľmi mrzí, že tu teraz nie je. Toto všetko sú postoje, ktoré dominovali slovenskej politike v polovici 90. rokov, keď Mečiarova vláda sa snažila etablovať prostredníctvom nacionalizmu a umelých národoveckých kultúrnych naratívov. Pozrime sa teda, ako si predstavuje kultúru vláda, ktorá zároveň chce upokojiť polarizovanú spoločnosť a takpovediac ju znormalizovať návratom k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. Je očividné, že kultúra je v celom texte vnímaná nie ako doména slobodnej tvorby, ale ako nástroj. Nástroj, ktorým vláda a ústredný orgán štátnej správy môže dosiahnuť či už národné povedomie, vlastenectvo, alebo šírenie vybraných informácií. Tento postoj je vlastný skôr autoritárskym alebo nacionalistickým politickým prúdom a v krátkozrakom horizonte sa môže zdať, že by aj mohol prinášať isté ovocie. V skutočnosti je to však hlboký omyl a nepochopenie podstaty kultúry a tvorivosti ľudského ducha. Iba skutočná sloboda, otvorená, rôznorodá a pestrá spoločnosť môže v konečnom dôsledku viesť k rozvoju kvalitnej kultúry, zmierovaniu polarizácie a skutočnej hrdosti na svoju krajinu či k ozajstnej úcte k symbolom, ktorú, ktoré krajinu reprezentujú. Vláda a ministerka kultúry očividne nepochopili, že ich úlohou nie je kultúru určovať a tvoriť, ale vytvárať pre ňu podmienky a rámce, že skutočná kultúra a úcta ku krajine rastie a prekvitá vtedy, keď tisíce tvorivých ľudí môžu slobodne tvoriť a ďalšie desaťtisíce vidia kultúrne vzory v ľuďoch, ktorí sú na ich čele. Úctu si nie je možné vynútiť a úcta k symbolom štátu sa odvíja od úcty k jej predstaviteľom. Položme si ale ruku na srdce, koľkí obyvatelia Slovenska dávajú svojim deťom za príklad premiéra, ministerku kultúry alebo napríklad ministra vnútra súčasnej vlády, či podpredsedu parlamentu, ktorý nám nedávno ukázal, ako si on predstavuje teda úctu k štátnym symbolom. Platí to totižto pre nás všetkých, ako tu sedíme. Úctu si nevynútime, ak sa nebudeme chovať úctyhodne. Predstava tejto vlády o kultúre je teda obrovským krokom späť od predstavy modernej európskej krajiny, postavenej na inkluzívnej kultúre, k upotenému a zakomplexovanému nacionalizmu a lokálnemu pseudofolklorizmu 90. rokov. Mnohé z navrhovaných opatrení sú takisto ako v iných kapitolách programového vyhlásenia relatívne všeobecné a je pod ne možné schovať čokoľvek. Čo pod nimi myslí ministerstvo kultúry pod vedením pani Martiny Šimkovičovej, môžme iba čítať medzi riadkami. Chcela by som preto dnes upozorniť na tri najnebezpečnejšie zámery, ktoré v tomto programovom vyhlásení pre kultúru nájdeme. Tým prvým z nich je očividná snaha ovládnuť verejnoprávne médiá. Pre zámer rozdeliť RTVS na rozhlas a televíziu vláda neuvádza vôbec žiadne odborné ani iné argumenty a tak je viac-menej jasné, že ide o zámer tieto médiá ovládnuť, vymeniť ich manažmenty a diktovať im obsah a fungovanie. V tomto kontexte za zmienku stojí pasáž programového vyhlásenia, ktorá sa nenachádza v časti kultúra, ale nachádza sa v časti verejná správa a tá hovorí o tom, že vláda si dokonca bude sama sebe robiť nejaké hodnotenia o stave demokracie, čiže bude sama seba hodnotiť, ako funguje na Slovensku demokracia, a tieto potom budú šírené prostredníctvom kampaní vo verejnoprávnych médiách, kde dokonca priamo v programovom vyhlásení pomerne presne predpisuje RTVS samotný formát relácie, ktorou má túto vládnu propagandu šíriť. A myslím si, že ak je vo wikipédii heslo vládna propaganda, tak táto pasáž z PVV by sa tam určite mala ocitnúť. Problémy RTVS sú dnes ale úplne iné. Nepremyslené, tvrdohlavé a narýchlo zlátané zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré uskutočnila predchádzajúca vláda a jeho nahradenie financovaním zo štátneho rozpočtu postavilo verejnoprávnu televíziu do oveľa závislejšieho postavenia voči vláde a oslabilo jej verejnoprávny status. Dlhodobo kritizovaný spôsob voľby riaditeľa RTVS, ktorý túto inštitúciu opäť neprimerane politizuje, si taktiež vyžaduje viacero zmien a v neposlednom rade neustále sa zrýchľujúce rapídne zmeny v mediálnom prostredí, súvisiace s prechodom na digitálnu spoločnosť, kladú čoraz väčšie nároky na zásadné reformy médií verejnej služby. Nič z toho rozdelenie RTVS nerieši a programové vyhlásenie ani slovom nespomína. V čase, keď minister Krajcer – taktiež bez argumentov, analýzy či prípravy – rozhodol o spojení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, existovalo množstvo dôvodov, prečo tak nemal robiť. Dnes o trinásť rokov neskôr je situácia veľmi podobná. Inštitúcia je už dávno nastavená a postupne transformovaná na spoločné fungovanie a ako to občas býva, čas a vývoj v mediálnom priestore dal tomuto spojeniu do veľkej miery za pravdu. Dnes totižto všetky typy médií, či už sú to televízie, rozhlas, alebo aj tlačené médiá, smerujú k podobnému audiovizuálnemu obsahu a aj po prípadnom rozdelení bude napríklad televízia tvoriť podcasty a rozhlas bude tvoriť videá. Zároveň je možno vyčísliť finančné úspory, ktoré spojenie prinieslo, ale len veľmi ťažko je možno vyčísliť obrovské náklady, ktoré by opätovné rozdelenie stálo. Myslím, že tieto prostriedky sa dajú využiť oveľa lepšie na samotné fungovanie a modernizáciu RTVS a takisto tie roky, lebo odhadom je to štyri až päť rokov, koľko by trvalo to rozdelenie, ktoré teda budú na to potrebné, by sa dali využiť lepšie. Pevne verím, že prípadnú realizáciu tohto vládneho zámeru bude predchádzať podrobná analýza dôvodov, ekonomických dopadov a tiež štúdia uskutočniteľnosti, ktoré vyhodnotia, či takýto zámer vôbec je možné realizovať a aké by boli benefity vo verejnom záujme. Dovoľujem si tuto spomenúť aj fakt, že v Európe poznáme množstvo príkladov spájania verejnoprávnych rozhlasov a televízií, myslím, že je to okolo 41 televízií, ktoré tak urobili, ale neexistuje ani jeden prípad, kedy by sa takáto inštitúcia rozdelila. Vláda teda nechce, vláda ale nechce ovládnuť iba verejnoprávne médiá, ale očividne chce ovládnuť aj verejnoprávne fondy, ktoré dnes financujú kultúrny sektor. Druhým nebezpečným zámerom je snaha zásadne revidovať fungovanie Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ako povedala včera pani ministerka na výbore, posilniť kontrolu štátu v týchto fondoch. Vytvorenie týchto fondov je prakticky najväčším výdobytkom reforiem v oblasti kultúrnych politík po roku ´89. Sú založené na tzv. princípe arm´s length, na dĺžku ruky, ktorý sa používa všade vo vyspelom svete na financovanie kultúry, pretože umožňuje realizáciu verejných politík bez politického zasahovania do konkrétnych rozhodnutí o financovaní. Štát uznáva, že chce financovať kultúru, a nastavuje rámce tohto financovania, ale konkrétne rozhodnutia prenáša z politikov na odborníkov. A to je zrejme práve tŕňom v oku súčasného vedenia ministerstva kultúry a vlády. Zámer ich reformy deklaruje tým, že predstaví nový štatút týchto fondov. Táto formulácia je veľmi zmätočná a hovorí buď o tom, že vláda nerozumie tomu, ako tie fondy fungujú a samotnému právnemu rámcu ich fungovania, alebo o tom, že otvorenie naznačuje zásah do ich nezávislosti a verejnoprávneho fungovania. Tieto fondy sú totižto zriadené samostatnými zákonmi a akékoľvek zmeny v ich fungovaní musia byť realizované prostredníctvom legislatívnych zmien v týchto zákonoch v parlamente. Štatúty jednotlivých fondov vychádzajú z týchto zákonných úprav, ale tieto štatúty navrhujú riaditelia alebo riaditeľky fondov a schvaľujú ich rady fondov, pričom ide vždy iba o dokument vychádzajúci z predmetného zákona. Vláda teda nemá žiadny nástroj na to, ako by mohla predstaviť nové štatúty týchto fondov, pokiaľ nebude priamo zasahovať do nezávislého postavenia riaditeľov a rád týchto fondov. Nevieme presne, aké zmeny vo fungovaní fondov má vláda na mysli, ale akákoľvek zmena zákonov, ktorej cieľom by bolo zasahovanie do programovej štruktúry či štruktúry podpornej činnosti, by bola de facto likvidáciou podstaty ich fungovania a návratom nie pred tých 29 rokov, ale pred rok ´89. Verejnoprávne fondy dnes určite potrebujú mnohé vylepšenia, zjednodušenia komplikovanej administratívy či navýšenie objemu finančných prostriedkov, ale o tom sa v programovom vyhlásení vlády nedočítame. Čo však rozhodne nepotrebujú, je zasahovanie do ich verejnoprávnej podstaty. Chcela by som však v tomto bode vládu varovať, že akékoľvek pokusy v tomto smere budú čeliť výraznému odporu kultúrneho sektora, ktorý sa za posledných 15 rokov rozvinul a etabloval práve vďaka zriadeniu týchto fondov. Poslednou vecou, ktorú pova.... ktorú tu chcem nejako zdôrazniť a ktorú považujem za nedomyslenú a nebezpečnú, je snaha rozšíriť systém kvót na slovenskú tvorbu na prezentáciu slovenských umelcov v štátnych inštitúciách. Kvóty na podporu domácej tvorby sú legitímnym mechanizmom podpory domáceho trhu, osobitne v krajinách s minoritnými trhmi v kreatívnom priemysle, ale používajú sa výlučne, výlučne na podporu tých častí kultúry, ktoré majú jasne definovaný priemyselný cyklus – v hudobnom priemysle, vo filmovom priemysle a podobne, pretože ich zmyslom je vyvažovať nevýhody domáceho trhu v globálnej súťaži. V rámci EÚ však takéto opatrenia môžu byť použité iba takým spôsobom, ktorý nie je v rozpore s pravidlami voľného pohybu tovarov a osôb na európskom pracovnom trhu. Preto sú podobné opatrenia v iných európskych krajinách viazané takmer výlučne na jazyk a nie na nacionalitu tvorcu, a preto je aj súčasná úprava pre hudobné kvóty v rozpore s európskym právom a ich uplatňovanie na Slovensku je možné len preto, že nikto z dotknutých subjektov nepodal na túto úpravu sťažnosť, existuje ale napríklad príklad z Írska, kde komisia rozhodla o nelegitimite takto nastavených kvót. To, čo programové vyhlásenie deklaruje, je snaha zavádzať akési bližšie neurčené kvóty na slovenskú tvorbu v štátnych kultúrnych inštitúciách, ktoré sú ale zo svojej podstaty zriadené na to, aby plnili verejné funkcie, ktoré trh nedokáže zabezpečiť, a aby prezentovali slovenskú kultúru, takže to, čo sa schováva pod názvom kvóty, je v skutočnosti len snaha zasahovať do dramaturgie a umeleckej slobody týchto inštitúcií. Navyše ide opäť o ťažko realizovateľný zámer, nakoľko tieto inštitúcie sú zriadené podľa rôznych zákonov a rôznych zriaďovacích listín a nejaká jednotná právna úprava je len veľmi ťažko realizovateľná. Je však dobré, že nás vláda vopred informuje o tomto zámere zasahovať do fondov, pretože na akékoľvek zásahy tohto typu budeme dávať veľký pozor. Ešte by sa dalo dlho pokračovať o tejto časti programového vyhlásenia, napríklad o tom, ako vláda chápe slobodu slova alebo, a o jej koketovaní s dezinformačnými a alternatívnymi médiami, ale o tom budú viac hovoriť moji kolegovia. Je však zaujímavé povedať aj to, čo v tomto programovom vyhlásení nenájdeme. Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády sa v hospodárskej časti priznáva k inovatívnej a digitálnej ekonomike ako potenciálu ekonomického rastu, nenájdeme tu ani zmienku o ekonomickom prínose kultúry a kreatívneho priemyslu v súvislosti s potrebou nového ekonomického rozvoja, chýba akákoľvek predstava o ekonomických, fiškálnych či iných nástrojoch na podporu kreatívneho priemyslu. Chýba v ňom predstava o transformácii kultúrnej infraštruktúry či o tom, ako chce vláda priniesť kultúru do každodenného života obyvateľov Slovenska. Chýba v ňom predstava o tom, ako kultúra prispeje k tomu lepšiemu, pokojnejšiemu a šťastnejšiemu životu ľudí na Slovensku, ktorý si vláda stanovila ako svoj hlavný cieľ. Je nad slnko jasnejšie, že slovenskú kultúru nečakajú dobré roky. Vládna koalícia sa ju bude snažiť ovládnuť, prípadne pošlapať a zničiť. Samozrejme, sa im to nepodarí, tak ako sa to nepodarilo ani Mečiarovi, ale cesta ku kultúrnej a kultivovanej krajine či novej politickej kultúre založenej na odbornosti, dodržovaní demokratických princípov sa asi, bohužiaľ, odkladá. Vraciame sa minimálne o tých 29 rokov späť. Napriek tomu si myslím, že je nás tu veľa takých, ktorí budeme stáť na strane slobodnej kultúry, nezávislých médií, ozajstnej histórie a pravdivých informácií. A keď sa už vláda chce inšpirovať niečím z PVV Mečiarovej vlády, odporučila by som im napríklad túto pasáž: "Duch vzájomnej tolerancie a rešpektovania názorovej plurality by mal byť nielen v kultúre prvkom, ktorý zjednocuje slovenskú pospolitosť. Vláda bude venovať mimoriadnu pozornosť všetkým pozitívnym tendenciám, ktorých cieľom je duchovná a materiálna prosperita nezávislej demokratickej Slovenskej republiky ako prirodzenej súčasti kultúrnej Európy a svetovej kultúry." Ako vravím, minister Hudec bol predsa len o trošičku progresívnejší ako súčasná vládna garnitúra. Vláda sa v úvode tohto programového vyhlásenia odvoláva na ústavu ako základný rámec všetkých svojich krokov. Som presvedčená, že tým skutočným duchom našej ústavy, o ktorom tu pán premiér na začiatku rozpravy hovoril, je napriek všetkým dobovým špecifikám jej vzniku práve túžba a odhodlanie Slovenska ísť po ceste demokracie a otvorenej kultúrnej spoločnosti a o zachovanie tohto ducha ústavy budeme my v Progresívnom Slovensku vždy bojovať, pretože kultúru a krásu nám ani štvrtá Ficova vláda nemôže zobrať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Pán poslanec Jarjabek. (Krátka pauza, poslanec sa nevedel pripojiť.) [14:24] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa. Vážená pani poslankyňa, s mnohými vecami, napríklad čo ste povedali o RTVS, súhlasím, o tom budem hovoriť ďalej. Čo mi vadilo, ale absolútne mi vadil váš osobný tón, taký ten osobnostne kriticko-subjektívny nepodložený tón voči ministerke, voči premiérovi. Predsa títo ľudia ešte nič nepredložili, žiadny návrh zákona, a vy ich dopredu spochybňujete. To mi teda pripadá z vašej strany neadekvátne a nehodí sa mi to k vám, takáto profesná žiarlivosť, nie som na to u vás zvyknutý, hoci sa teda poznáme už trošku dlhšie. Ja sa vrátim k jednému jedinému bodu, o ktorom ste hovorili, to bola tá RTVS-ka, o ktorej budeme ešte dlho hovoriť určite. Sama ste povedali včera v tej jednej z televízií veľa, s ktorým sa dá súhlasiť. Spojenie RTVS bolo hrubým zásahom do vysielacej štruktúry oboch inštitúcií. Aj rozhlasu, aj televízie. Tie inštitúcie sa do toho teraz z hľadiska svojej štruktúry vysielacej nespamätali, ale čo je najdôležitejšie a čo ste nespomenuli, bolo to, že sa vlastne zničil duálny systém z roku ´95. Ten duálny systém, ktorý bol podmienkou vstupu do Európskej únie, to veľmi dobre viete, a práve ten duálny systém v poslednom období nahrádzali tie alternatívne médiá, ktoré sú pre vás istým spôsobom zase neprijateľné, hoci tie alternatívne médiá ako jediné médiá mali iný názor ako tá tzv. verejnoprávna, dnes štátna televízia a tie ostatné súkromné. Čo sa stalo za ten čas? To ste tiež nepovedali. Vy dnes nerozoznáte verejnoprávnu televíziu od súkromných. To je to najdôležitejšie. Preto ten duálny systém nefunguje. No ja by som bol veľmi rád, keby ste tieto kritické slová, tak ako ste boli kritická voči všetkým, hlavne teda, aby ste si zobrali do úst aj bývalú ministerku Milanovú a toto hodnotenie so... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec. [14:24] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegynka, dovoľte aj mne reagovať na vás. Vy ste nás vykreslili ako amatérov v oblasti kultúry a vedzte, že v tomto parlamente sedia ľudia, ktorí sa kultúre venujú celý svoj život, tak by som bol veľmi opatrný vo vašich vyjadreniach, ako ste vystúpili aj na programové vyhlásenie vlády za oblasť kultúry, pretože silno o tom komunikujeme. Je zaujímavé, že hovoríte o fondoch, že chceme sprehľadniť, akým spôsobom sa hospodári vo fondoch, akým spôsobom sa prerozdeľujú prostriedky. Je zaujímavé, že kritizujete vládu, ktorý bývalý jej člen vás menoval do rady fondu, to ešte Marek Maďarič, a toto mi celkom nie je jasné z vašej strany. My vieme tie procesy ako prebiehajú, mne vôbec nevadí, že sa súčasná ministerka chce venovať aj slovenskej tvorbe. Pán kolega Jarjabek to veľmi pekne povedal, že o RTVS sa môžme rozprávať, ale zoberme si, aká slovenská tvorba prebieha v RTVS a vôbec v Audiovizuálnom fonde. Takže ja by som ešte chcel povedať aj ohľadne toho, čo ste sa vymkli z tohto programového vyhlásenia vlády za oblasť kultúry. Pani ministerka hovorí o dialógu, tak, prosím vás, nezavádzajte verejnosť, že kultúra bude na konci nejakých hodnôt tejto vlády. Veľmi pekne v programovom vyhlásení venuje pozornosť pani ministerka revízii plánu obnovy, ktorého pani Milanová ani len nesiahla po ňom. Takisto aj program Slovensko. Veľmi dobre hovorí pani ministerka v programovom vyhlásení vlády, aj čo sa týka starostlivosti o zahraničných Slovákov. Áno, viem, že to je v sekcii ministerstva zahraničných vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:39] Peter Žiga Pani poslankyňa Kleinert. [14:39] Dana Kleinert Ďakujem. Chcela by som reagovať na pani Jaurovú a podčiarknuť všetky hrozby, ktoré vymenovala. Menovala ich veľmi profesionálne a na odbornej úrovni. Od rozdelenia RTVS len tak spakruky, len preto, že je pre politikov a političky lákavé ovládať médiá, až po snahu ovládnuť fondy podporujúce nezávislú kultúrnu scénu. Evidentné neporozumenie potrieb kultúrnej sféry, snaha tieto fondy podvyživiť a ovládnuť ministerstvom je mimoriadne nebezpečné. Žiaľ, pani ministerka Šimkovičová ani mne, ani pani Jaurovej na výbore pre kultúru, médiá nevedela erudovane, vlastne vôbec odpovedať, ako presne si predstavuje ďalší výkon vo vyššie spomínaných témach. Z ministerstva kultúry sa tak reálne stáva snaha o ministerstvo propagandy a to je mimoriadne nevkusné a nebezpečné. Ďakujem. (Potlesk.) [14:39] Peter Žiga S ďalšou faktickou pán poslanec Škripek. [14:39] Branislav Škripek Ďakujem. Pani Jaurová, musím povedať, že mne to tiež pripadalo trošku také, že ministerstvo kultúry ani nezačalo a chce spolupracovať, má veľmi pozitívne vyjadrenia v tom, v tom vyhlásení a jasné, môžte tam vidieť svoje negatíva. Mne sa páči, že zdôrazňujú pomoc pri obnove a možno zmene, na pomoc zmene a nejakej, nejakému lepšiemu rozvoju Matice slovenskej, ale vyjadrenie, že vláda chce kultúru zničiť, tak to ma prekvapí od vás, prečo tak musíme sa na to pozerať, alebo že vraciame sa o 29 rokov naspäť. To ste mysleli do socializmu? A ja sa na to nepozerám takýmto spôsobom a myslím, že netreba až tak negatívne. Kultúru a krásu nám ani štvrtá Ficova vláda nemôže zobrať, bola vaša záverečná veta. Ja neviem, potrebujeme vyťahovať bojové zástavy? Ďakujem. [14:39] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jaurová. (Krátka pauza.) Ste prihlásená v systéme? [14:39] Zora Jaurová Okej, ďakujem. Ja by som možno len reagovala na pána poslanca Jarjabka a na jeho poznámku ohľadne duálneho systému médií. Ja prečítam, čo je to duálny systém médií. Elektronický... duálny systém elektronických médií znamená koexistenciu verejnoprávnych a komerčných médií v spoločnom mediálnom prostredí a priestore. Tak predpokladám, že na Slovensku máme aj verejnoprávne, aj komerčné médiá, takže duálny systém máme a ostal zachovaný aj po spojení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. A čo sa týka kritiky pani ministerky predtým, než niečo stačila urobiť, tak to by sme vlastne ani nemuseli mať túto rozpravu o programovom vyhlásení vlády, lebo zatiaľ okrem pána ministra vnútra, ktorý toho, bohužiaľ, stihol veľmi veľa urobiť, tak ešte žiaden minister toho až tak veľa neurobil, čiže napriek tomu my sme mali včera ten kultúrny výbor a ako už tu kolegyňa Kleinert spomínala, pani ministerka mala veľký priestor, alebo mohla mať veľký priestor nám vysvetliť tie veci a možno by som zistila, že všetky tie moje obavy nie sú pravdivé, bohužiaľ, pani ministerka nebola vlastne schopná odpovedať takmer na žiadne otázky. Odpovedal za ňu pán štátny tajomník, tiež nie veľmi dostatočne. To znamená, že možno by sme mohli začať tým, že pani ministerka naozaj tu bude sedieť a bude schopná nielen odpovedať na otázky, ale aj obhájiť si vlastné programové vyhlásenie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:39] Peter Žiga Ďalší v rámci rozpravy vystúpi pán poslanec Alojz Hlina. [14:39] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, som tu po ôsmich rokoch, tak budem sa musieť trošku nastaviť, ale dúfam, že sa časom rozbehnem, či pri tomto prejave, ešte neviem, ale verím, že príležitostí bude viac niečo povedať. Pôvodne som chcel začať niečím úplne iným, ale mám takú aktualizačnú vsuvku do toho a pre mňa dôležitú, tak mi dovoľte povedať a uviesť. Štátny tajomník, opakujem štátny tajomník Filip Kuffa (správne "Štefan Kuffa", pozn. red.) na trnavskej novéne povedal, citujem: "Za ministerstvo kultúry dávame verejný prísľub, že my budeme tí, ktorí budú iniciovať, aby čo najskôr sa dosiahlo to, aby Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska." Toto povedal štátny tajomník ministerstva kultúry Štefan Kuffa v kostole na svätej omši. Prosím vás, dajte pokoj už, dajte pokoj našej viere, dajte pokoj kostolom, dajte pokoj, vy obchodníci s vierou, vy profesionálni kresťania, vy, ktorí z toho žijete, dajte už, preboha, svätý pokoj tomu! Ja sa pýtam, to už je v zmysle ešte neschváleného programového vyhlásenia vlády, lebo vo vyhlásení vlády programovom v časti kultúra je, že vláda si uvedomuje význam cirkví a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu, čiže to bola tá výzva na väčšiu angažovanosť vo veciach verejného záujmu? Keby tu bol pán Fico, by som sa spýtal jeho, ale keď sú tu nejakí členovia vlády, sa spýtam ich. To takto? To naozaj? Toto už je v zmysle toho vyhlásenia vlády programového? Naozaj, prosím vás, zastavme to! Tí, čo to robia, žite to! To, čo hovoríte, aby iní robili, vy to žite! Inšpirujte príkladom, to je najlepší spôsob, jak dokážete veci meniť. Nelezte ľuďom do spální, nelezte im do života, žite to, čo chcete, aby žili iní. Žite to, úplne to stačí. Inšpirujte príkladom! (Potlesk.) Mama mi už dávnejšie hovorila, že v námestovskom kostole na Orave bol jak taký podomový priekupník s paperbackom pán Vašečka, tam predával, predával svoje skvosty, milovať a ctiť. Štefan Kuffa, teda brat Štefana Kuffu, Marián Kuffa v kostole v Lendaku vyzýval ľudí, aby podpisovali vznik novej strany. Teraz jeho brat zase na trnavskej novéne hovorí, že ide intro... nerobte to, prosím vás, naozaj to nerobte, hrubo poškodzujete aj moju vieru. Nerobte to, však tí ľudia utečú od nej, tie deti od toho utečú! Ja mám dve dcéry, ktoré majú naozaj už teraz k tomu taký, taký zvláštny vzťah aj kvôli tomuto ako, čo prezentujete, títo profesionálni kresťanisti. Naozaj, skončite s tým! Prejdem k tej časti druhej, ktorej som sa chcel venovať, a to je tá časť, poviem neskôr, aby som teda neunudil, že niekto môže čakať inú, ale skôr ako poviem, poviem, pre mňa veľkým takým vzorom je, neviem, ktorí poznáte, ktorí nie, ale guru marketingu Lee Iacocca, neviem, či to dobre vyslovujem, ale to bol naozaj svojím spôsobom génius, kráľ akvizícií, a oni, keď robili nejakú akvizíciu, keď niečo išli kupovať, tak vyhodnocovali tri ukazovatele: majetok, produkt a firemnú kultúru. Ja keď som čítal tú knihu pred dvadsiatimi piatimi rokmi, som si povedal, čo to je za blbosť svojím spôsobom, však majetok a produkt je kľúčový parameter, firemná kultúra nemá zase až taký, by som povedal, zásadný význam. Naopak, naopak, teraz už po tom všetkom viem, že firemná kultúra je určite na tej istej úrovni, ak nie niekedy viac. A to je, prečo to hovorím, že človek by mal aj chuť niekedy niečomu aj veriť. Trebárs aj tomu SMER-u, keď ešte neni naboostovaný naplno, že ešte by aj uveril, že možno naozaj sa niečo zmenilo, jako kresťan verím v polepšenie, že možno naozaj, ale nedá mi sa znova upozadiť v tom, že keď si spomeniete na ich firemnú kultúru, SMER-u, HLAS-u a SNS, to vás zase vráti úplne dozadu. Čiže v tomto kontexte to chcem vnímať, lebo v tej mojej časti, ktorej sa chcem venovať, enviro a poľno, hej, aj pri tých ľudí, ktorí ju zastupujú a som rád, že sú tu, teda už tu nie sú, ale minister pôdohospodárstva tu je. Tak ja v zásade pristupujem ku každému pozitívne, teda že áno, okej, hádam chce, do toho s tým ide, ale bojím sa, že zase to preklopí a pretočí tá firemná kultúra HLAS-u, resp. SMER-u. A dúfam, že nie, možno ma, možno ma presvedčia. Skôr jak by som k tomu došiel, ja takú ešte numerológiu, by som si takú vsuvku dovolil, lebo ja myslím, že všetci títo konšpirátori, vlastne oni už majú svoje zastúpenie v tom parlamente, a preto sú tak ticho, ale teraz si predstavte to reverzne, keby sme my dali taký numerologický príklad, spiknutie jašterov a iluminátov a Sorosa a židoboľševikov, jako dávajú oni, hej, že kde vlastne numerologicky si všimnite, že E. T. mimozemšťan, teda pán Erik Tomáš, na trinásty deň oznámil trinásty dôchodok vo výške 606 euro, tam už len jedna šestka chýba do čísla šelmy, zo zjavenia Jána, viete, krásne, nie, a ešte nám tu predložia vyhlásenie vlády, PVV-čko v 88. stranách. Predstavte si, že by sme to urobili my, tak na tých konšpirátorských kláves... klávesníc, ony horia, tie, tie monitory by vzbĺkli, to by bolo úplne, to by bol taký traffic na tom internete, že by to zhorelo všetko, všetky uzly by zhoreli a nič. A vidíte, teraz nič, ale to je preto, že oni majú zastúpenie, oni sú, oni nám vládnu, vážení. Oni nám vládnu, pozor, my budeme mať s nimi kopu roboty. Ja by som tu mal, a to by som asi dlho, to by som asi nestihol, ja som... a to povie aj môj kolega pán Viskupič, že tú habaďúru s tým trinástym dôchodkom, že čo to vlastne je celý trinásty dôchodok, hej, že jak, jak to pozbierali, vymaľovali, premaľovali, premenovali a už je to trinásty dôchodok. No, no, neskutočné, naozaj to v určitom momente niečo aj vedia. Takže pôjdem na tú moju oblasť, enviro- a poľno-. Ja ináč chcem veriť, že toto bolo niekedy odkladisko aj celý ten výbor poľno a enviro-, ja ho tak volám, bol taký že odkladisko že neposlušných politikov, tam ich všetkých nahádzali, lebo však to nikoho nikdy nezaujímalo. A ja chcem veriť teda, že prestaneme veriť v to, že mlieko sa robí v Lidli, hej, že mlieko sa robí z kravy, hej, a krava musí byť na poli a na poli nemusia byť golfové jamky, ale lepšie, keď je krava a z kravy je mlieko a mlieko je v Lidli. Proste tie reťazce sú trochu ináč a chcem veriť, že sa k tomu dopracujeme, že naozaj tento výbor bude silný výbor, silný výbor, on si to zaslúži byť silný výbor. Nemôže byť taký že nepodstatný výbor, ktorý v zásade netreba. Takže v tomto výbore v časti enviro-, niekedy to pripadá, ako keby to enviro- robili na doprave alebo na hospodárstve trošku v niečom. Len včera sme tu už mali aj taký krátky stret s pánom ministrom, že s tým prístavom. Hej, a poviem aj k tomu prístavu, lebo však to je dobré, že sme o tom prístave sa porozprávali. Mimochodom, ak schválite to PVV-čko, tak schválite aj PPP projekt, ktorý nikto nevidel, nikto nevie, aký je, ale už vlastne bude v PVV-čku, ergo tam už nejaký záväzok vzniká, hej, aby sa teda schválil tento, priam práve tento projekt. Ja nie som presvedčený o tom, že by mal byť nejaký konkrétny projekt jedného prístavu, lebo koľko tých prístavov na Slovensku môžte urobiť, viete, my sme fakt námorná veľmoc, že aby zrovna tak až šiel do takého podrobna ten, programové vyhlásenie, že konkrétne jeden PPP-čko si tuná schválim, ale okej, nech sa páči, je to tam, tak, tak si to schváľte. Minister, pán minister včera povedal, že to nie je ten prístav, že to je iný prístav. A dobre, ja mu chcem veriť, tak ja teda poviem, že ktorý ja prístav som myslel, lebo by ste neverili, toľko prístavov tu chceme mať, zrazu sme zistili, že aj to môže byť kšeft. Pán Žiga o tom niečo svoje vie, ten včera prišiel za mnou, že teda vzniklo nedorozumenie. Nevzniklo nedorozumenie. Pán minister Žiga, alebo minister hospodárstva podpísal predaj pozemkov pre firmu WIN PORT, hej, ktorá vlastne teraz našla, že je absolútne nevyhnutné na Slovensku spraviť ďalší prístav, lebo je taký traffic po tom Dunaji, že to jeden prístav je málo a potrebujeme ďalšie. Mimochodom, ja som bol na takej akcii, že sme šli loďou z Bratislavy až ku srbským hraniciam po Dunaji a viete čo, ja som tam dokopy nič okrem dôchodcov z Ameriky poriadne nevidel na výletných lodiach. Čiže neplatí tá objednaná, PR článok, ktorý sa objavuje, že ako je nevyhnutné robiť. Ale to je možno na ďalšiu diskusiu. No, ale v tomto prístave, ktorý by mal vzniknúť a ktorý má nejaký zámer pre niečo, lebo však pozemky a stavať a neviem čo, sa má vyrúbať sto hektárov lesa. Sto hektárov lesu, naozaj, sto hektárov lesa rezervácia Dunajské luhy. Ono to má všetko svoje nejaké meno. A je dobré, viete čo, že včera čo pán minister povedal, že nie, že za neho nie. Berem vás za slovo, bereme ho za slovo, hej, že teda... Lebo áno, ak niekto tomu môže zabrániť, aby sa vyrúbalo tých sto hektárov lesa pri Dunaji, tuná kúsok odtiaľto, tak môže tomu zabrániť ministerstvo životného prostredia. Takže môžme si dať do plusu ako fajku, že k niečomu sme teda pána ministra donútili alebo primäli prijať záväzok, že rúbať sa nebude. To by bolo ináč akože fakt že super, keby sa to podarilo, že nerúbeme. Takže... Ja ináč za tých osem rokov som zistil, že mne sa fakt pokazili oči. Ja teraz zápasím, že neviem, že či si dám okuliare, či si nedám okuliare, ale ešte to skúsim bez nich. Je tam, viete, celé tie pozemky, ktoré sú, to neni len ten, a to budem hovoriť v tej druhej časti poľno, to nie je len ten prístav, ktorý má vzniknúť na sto hektároch, ale to sú aj Pečniansky les, ktorý je tuná presne zase oproti parlamentu, ktorý je ďalší obludný, obludný podvod, ktorý sa stal, a tým už budem pomaly končiť vašu časť, pán minister, že viete, celý ten podvod Pečnianskeho lesu vznikol ešte v časoch neblahých HZDS, kde minister pôdohospodárstva za HZDS pán Chovan to celé akože, jak sa hovorí, že realizoval alebo spustil celý ten proces. Neviem, jak si dobre pamätám, tak je u vás, pán Chovan je teda v strane pána Tarabu a kandidoval teraz za SNS. Čiže vidím tam určitý problém, že dobrí holubi sa vracajú, hej. Čiže prizrime, prizrime tieto skutočnosti, ktoré tu sú. V tom, v tej časti enviro sa chudák medveď tam dostal dokonca dvakrát. Aj v krátkodobej priorite, aj v dlhodobej priorite. Naozaj, to je, úhlavný nepriateľ číslo jedna je medveď. Prísne vzaté, z nejakých politických dôvodov alebo aj politických dôvodov môžme teda sa, byť k tomu teda takí že senzitívnejší, a áno, nemôžme tu my z Bratislavy rozprávať, že medveď nie je problém, keď nežijeme na Poľane, hej, to je, áno, treba naozaj mať, by som povedal, senzitivitu nastavenú primerane. Medveď je určitým spôsobom v nejakom rozsahu, v nejakom čase a priestore problém, ktorý treba riešiť. Ale čo vlk, preboha? Čo ten vlk? Čo ten, má ten vlk? Jako vlk je v tom nevinne, hej, a prečo vlastne jeden z prvých počinov ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vlastne urobilo, bol vlk. Ja chovám ovce, ja mám naozaj reálne ovce a ja som mal aj čuvača, hej, a viete, čo sa mi stalo? Že mne zastrelili poľovníci toho čuvača. Tak, prosím vás, povedzte poľovníkom nech nestrieľajú čuvače, hej, potom nebude problém s vlkmi. Naozaj, že vlastne čuvače sa nestrieľajú. Ale keď už za každú cenu chcú tak strieľať, tak nech strieľajú vysokú, lebo vysoká je tak premnožená, že to sa pasie teraz už, viete, niekedy sa pásli na lúkach kravy. Dneska sa pasú daniele, všetko možné, jelene, soby za chvíľku. Naozaj nech strieľajú, nech plnia tie plány odlovné, vtedy bude dobre, naozaj. To je úlohou, úlohou poľovníkov. Vlka nechajte naozaj na pokoji, nie je problém. Vlk plní tú funkciu v lese, ktorú vlastne nezvládajú poľovníci. On reguluje tie stavy. A robí to zadarmo. Viete o tom, že my sme zaplatili teraz poľovníkom dva milióny euro za to, že strieľali diviaky? Viete, že naozaj že to stojí, akože celá tá vášeň poľovnícka, hej, tie uniformy a tie halali, to všetko stojí aj peniaze teda daňových poplatníkov a oni si už pýtajú teda za to, že budú strieľať, čo by mali robiť z pasie a zo záľuby, tak už sa za to platí. A ten vlk to robí zadarmo. Čiže v tom to nejakým spôsobom naozaj nedáva logiku. Ak sa dá, prosím vás, pán minister, prihováram sa za toho vlka. Naozaj si nemyslím, chovám ovce. Ja nie som nejaký chlapec, ktorý z balkóna pozerá. Ja chovám ovce. Dobre, nemám, mám ich tuná dole, ale nemyslím si, že je to problém, že teraz ideme spúšťať teda, že ideme po vlkovi. Ak chce mať niekto trofejného vlka zaveseného v obývačke nad krbom, nech sa páči, nech ide inde, ale na Slovensku ich nechajte, majú svoju úlohu a funkciu. Ministerstvo životného prostredia úplne logicky, ale v úvodzovkách teraz, dalo do svojho PVV aj zníženie pokút alebo spoločenskej hodnoty živočíchov a rastlín. Nie, úplne logicky to ministerstvo dáva, nie, však to je, to všetci očakávali, že tá hodnota je vysoká, tak je dobré, že teda sa ide znižovať. Je dobré, že sa idú znižovať aj enviro pokuty, aj tresty enviro. To všetko sa ide teraz znižovať asi v kontexte toho, že aj za korupciu, aj za toto. Ja našim chlapom hovorím, na Železnej robíme taký projekt a tam je veľa užoviek. Ja mu hovorím, nechaj tú užovku na pokoji, lebo zaplatíš tristo euro, keď jej niečo urobíš, nie? A teraz koľko bude tá užovka? Za padíka? Viete, že ja neviem, že ja tiež by som naozaj, že nemal očakávanie, že teraz v dnešnej dobe, v tom, čo sa deje a kam ideme a kam smerujeme, aký bude problém s peniazmi, s ekonomikou, s verejnými zdrojmi, že zrovna teraz ideme, je potrebné a nevyhnutné znížiť, ja neviem, cenu, spoločenskú hodnotu užovky; fakt by som to nechal, tú užovku, tiež na pokoji. V časti poľnohospodárstvo chcem veriť, že v tom poľnohospodárstve už budú ľudia, ktorí rozoznajú kravu od jalovice. Lebo to naozaj, my sme sa dopracovali tak, že najväčší poľnohospodári sú bankári, lebo sme mali ministra bankára. Je dosť rozdiel medzi kravou a jalovicou, hej, a je dosť dobré, keby to aj tí ministri, ktorí tam idú a chcú to robiť, aby to aj vedeli. U pána ministra je predpoklad, že by to mohol vedieť. Máme spoločne takú školu. On ju dokončil, ja nie, ja sa priznávam, ja som ju neskončil, ja som v štvrtom odišiel. Ale nevadí, ja rozoznám kravu od jalovice. Ja aj jemu chcem veriť v tom, že pristupuje do toho v tom dobrom. Či sa to podarí, uvidíme. Znova visí nad nami ten mrak firemnej kultúry SMER-u. Máte tam, pán minister, už musím asi končiť, lebo som, aby som to stihol Tak máte tam, chcem veriť tomu, že preklep, to je v tej vašej časti, lebo máte tam napísané, že "trvalé popieranie nekalých obchodných praktík". Viete, mám pocit, že tam malo byť napísané trvalé potieranie nekalých obchodných praktík. I keď to môže byť dvojznačné, lebo niekedy naozaj vláda robila tak, že ona popierala tie nekalé praktiky tých reťazcov. Len ja by som to do PVV nedával. Viete, že a jak to chcete robiť, fakt by som teda akože, to zmeňte, hej, alebo to je také akože priznáme sa. Naozaj malo by tam byť, že "potieranie" tých nekalých obchodných praktík. A ja som dobrej vôle človek a verím, že ste to tak chceli tam mať aj mať napísané. (Reakcia ministra.) Prosím? Ale ja, ja, ja to chápem, no tak povedzte, že to bol preklep, a je to úplne v pohode. Ale hovorím, že tam tá dvojzmyselnosť určitá, určitá môže byť. Zarazilo ma to, čo ste povedali u nás na výbore, že Biedronka môže byť problém. Biedronka nemôže byť problém, pán minister. Biedronka môže byť len lepšie. Lebo viete, čo funguje? Keď je niečoho viac, tí sa zvyknú medzi sebou potĺcť a profituje z toho zákazník. Naozaj, my sme dopracovali sa k tomu, že my sme vytvorili monopol aj z potravinárskeho segmentu a doplácame naň. Čiže každá, aj Biedronka, aj hocikto iný, kto len príde, treba mu červený koberec dať, hej, čiže nezdieľam tú vašu obavu, že môže byť problém, keď sem Biedronka príde. A ten druhý preklep, ktorý tam máte, vy tam máte, že poľovníci sú významnou časťou zamestnanosti v regiónoch. (Povedané s pobavením.) To hádam tiež teda asi nie, lebo fakt to tam je. Akože to si nájdite, teda, že drevospracujúci priemysel a poľovníctvo je významným faktorom zamestnanosti v regiónoch. Nuž, neviem teda, ako poľovníci prispievajú do zamestnanosti v regiónoch, ale chcem veriť, že teda, že tiež ste sa tam len nejakým spôsobom pomýlili. Končím k tejto vašej časti. Pán minister, vy ste tiež na výbore povedali, že možno sa nezhodneme s opozíciou, s časťou opozície na spôsobe využívania štátnych lesov. Nezhodneme, to je pravda. Ale ja chcem veriť, že sa zhodneme aspoň na niečom, že tie štátne lesy by mali byť využívané teda aj v časti hospodársky... aj pre ľudí a nemali, alebo by mali byť z dosahu podvodníkov, mafie, gaunerov a neviem koho. Verím, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť, že by sme akože vytrhli časť štátnych lesov, pozemkov, ktoré sa dostali do zorného záujmu naozaj divných ľudí, a to je ten prípad Pečnianskeho lesu tuná oproti a to je príklad Železnej studničky v bratislavskom lesoparku. Pán minister, ak to môžte, prosím vás, prizrite to. Naozaj na tomto by sme sa mohli zhodnúť. Mám už tu ten len záver. Možno to v niečom vyvolalo aj taký úsmev, len nie je to, nie je to na úsmev. Je to vážny problém. My ideme do vážneho problému a naozaj by to stálo za to, vy môžte Rašiho posielať aj pána Michala Kaliňáka do televízie a hovoriť, že jak je všetko super a miliarda sem, miliarda tam, ale nám hrozí, že tú miliardu nieže nevyrobíme, lebo my ju nevyrobíme, to už vieme teraz. Ale nám hrozí, že si ju ani nepožičiame, rozumiete, že nám ju nebudú chcieť požičať, lebo my nemáme tú úverovú schopnosť ako Gréci. Niekto povie Gréci ako... Ale Gréci majú ostrovy, Gréci majú Artemidin chrám. My máme čo? Viete, čiže nás to môže v určitom momente zastaviť a prídu chlapci, ktorí si išli požičať, a prídu s tým, že si nepožičali. Naozaj je čas povedať ľuďom pravdu a pravda bude bolieť! Nebudú peniaze, dajte na to pozor! Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o krátku, vystúpenie pán predseda, teda pán podpredseda vlády Taraba. (Krátka pauza.) Neviem, či nebudete musieť ísť k pultu s kartou, čiže nemáte tam možnosť. Skúste pomôcť. (Krátka pauza, kým technici rečníkovi sfunkčnili mikrofón.) [14:54] Tomáš Taraba – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážený pán Hlina, ešte raz verejne teda vás ubezpečujem, že žiaden záujem na vyrúbavaní sto hektárov Pečnianskeho lesa ani sto hektárov prístavu ja nemám ani mať nebudem. Dávam vám aj touto cestou verejne, ak by ste mali nejaké podnety, že čo mám urobiť, aby sa tak nedialo, ak by sa tak dialo, že náhodou aby nám niečo neuniklo, prídite ku mne, žiaden záujem ani v jednej, ani v druhej oblasti. Myslím si, že ten Pečniansky les sú, je taká, priam až také pľúca Bratislavy, patrí to, aby to tam bolo. Ja som sa Vlada aj na to inak pýtal. On hovoril, že sa to vtedy udialo, on bol na nejakej ceste, urobili to skôr, stalo sa to za vedúceho služobného úradu. Dlho sme sa o tom bavili. Nikdy som u Vlada Chovana necítil, že akýkoľvek záujem by mal, aby sa tam čokoľvek realizovalo. Takže v tomto naozaj máte u mňa otvorené dvere a naozaj myslím si, že tieto veci treba chrániť. Takže aby toto zaznelo, takže platia moje slová. Dík. [14:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ešte pán minister Takáč. [14:54] Richard Takáč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán Hlina, k tomu popieraniu. Tu popierajú obchodné reťazce zákon o neprimeraných obchodných podmienkach v kontexte toho, že, bohužiaľ, za predchádzajúceho volebného obdobia sa zúžil tento zákon z pohľadu využívania hlavne tých neprimeraných obchodných praktík, ktoré by som povedal, že sú zneužívané hlavne obchodnými reťazcami. A tu je našou úlohou spraviť všetko pre to, aby tieto nekalé obchodné praktiky boli riešené v možnože novelizácii zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, aby tie obchodné reťazce mali na Slovensku nastavené také podmienky podnikania a fungovania, aké majú vo svojich domovských krajinách, aby obchodné reťazce zahraničné na Slovensku nezarábali trikrát viacej, ako zarábajú vo svojich domovských krajinách, a proste tak ako som povedal aj na výbore, tie mantinely musíme troška zúžiť. A nesúhlasím s vami, a poviem vám pravdu, že na začiatku som mal, bol som názoru, že Biedronka spôsobí to, že sa zvýši konkurencia a pomôže tu tomu, že sa znížia ceny potravín. Odborníci, ľudia, ktorí sa v tom vyznajú, ma presvedčili o tom, že to spôsobí problém na Slovensku, hlavne v kontexte toho, že zas oslabíme našich slovenských potravinárov a dodávateľov, producentov, lebo bude tlak hlavne na komodity a potraviny z Poľska do tejto obchodnej siete a nespôsobí to, spôsobí to proste reálny problém tým, že zas budeme znižovať, poviem to tak, zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch. Toto je vážny veľký problém, ktorý ja si osobne myslím, že budeme musieť riešiť. Ale to je potom už sumár opatrení, ktoré budeme musieť nastaviť na ministerstve aj v spolupráci s ďalšími ministerstvami, aby sme jednak zvyšovali potravinovú sebestačnosť, ale hlavne zvyšovali podiel slovenských potravín v obchodných reťazcoch na Slovensku. Ďakujem. [15:09] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky a s reakciou pána poslanca Hlinu. Tak pán poslanec Prostredník. [15:09] Ondrej Prostredník Pán poslanec Hlina, veľmi pekne vám ďakujem že ste začali svoje vystúpenie reakciou na pána štátneho tajomníka. Musím vás troška poopraviť, nie je to Filip, ale Štefan Kuffa, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Ale to, čo predovšetkým chcem oceniť, je, že ste ako kresťan reagovali na toto neprípustné konanie štátneho tajomníka. Myslím si, že takýchto hlasov potrebuje naša spoločnosť viac. Hlasov, ktoré vychádzajú z vnútra cirkvi a ohradzujú sa voči takému absurdnému konaniu. Dotklo sa tým nielen vašej viery, ale ja si myslím, že od sa dotkol aj cítenia mnohých občanov a občanov Slovenskej republiky, ktorí si ctia ústavný princíp, ktorý hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a žiadne náboženstvo. Je neprípustné, aby štátny tajomník v mene ministerstva sľuboval nejakej cirkvi, že vykoná alebo bude iniciovať cirkevný obrad. To je čosi absurdné. Je to viac-menej už predmetom mnohých vtipov, ale myslím si, že to je aj veľmi vážna vec. Konanie takýchto ľudí naznačuje, aké tendencie do vlády Slovenskej republiky vpustil SMER a HLAS. Ja sa pani ministerky kultúry budem veľmi vážne pýtať, či toto stanovisko, ktoré prezentoval štátny tajomník, je oficiálnym stanoviskom ministerstva kultúry a ako chce pristúpiť k tomu, že niečo také sa nezhoduje s tým, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.) [15:09] Andrej Danko Poslanec Malatinec. [15:09] Roman Malatinec Ďakujem pekne. Pán Hlina, dovoľte, aby som reagoval na vaše vystúpenie, pretože som sa tak pousmieval, ale potom mi spadol úsmev a uvedomujem si, že akým spôsobom vysvetľujete verejnosti problematiku veľkých šeliem. A to je, keby ste poznali detailne program starostlivosti o veľké šelmy, tak viete o tom, že tento dokument keby sa, keby Budaj neodsúval nabok, tak problém s veľkými šelmami nemáme. Nestavajte do pozície, že je to lobby poľovníkov. Ja osobne poľovník nie som, ale v tom regióne, v ktorom žijem ja, tento vážny problém aj s vlkmi máme. Dokonca ako podpredseda samosprávneho kraja v Banskej Bystrici mám partnerský kraj... samosprávny Královohradecký kraj, kde vážne upozorňujú na problém s vlkmi. Nedávne zasadnutie EuroMAB-u takisto zhodnotilo stav v Európe, že je problém na hospodárskych zvieratách. U nás v mojom rodnom kraji pod Poľanou sa deti boja chodiť na autobusové zastávky, pretože vlky po lazoch u nás sa bežne pohybujú viditeľne voľným okom. Skúsení poľovníci vedia povedať, že v minulosti bola vzácnosť streliť vlka. A také isté, keď hovoríte že chováte ovce, tak sa porozprávajte aj s valachmi, ktorí chovajú a majú pastevné chovy, že tie nezmyselné oplôtky, ktoré nariadil pán Budaj, ako ich obmedzujú a aké škody im vytvára on sám s týmito opatreniami. Takže tá celá prevencia, o ktorej hovoríte, to sú len čerpanie finančných zdrojov pre mimovládky, ktoré čerpajú z ministerstva životného prostredia. Ďakujem pekne. [15:09] Andrej Danko Pani poslankyňa Kolíková? Áno. Procedurálny, poslanec Stachura? Faktické, nie, dobre, omyl. Poprosím, pána Stachuru, ak môžte, dajte preč, ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková. [15:09] Mária Kolíková Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi naozaj na, za veľmi presvedčivé vystúpenie. A osobitne ktorým poukázal na ten rozpor v skutkoch tejto vlády a to, čo hlási. A ešte ponechám to potieranie a popieranie nekalých praktík, lebo teda ja mám tiež dobrú vieru, že táto vláda hádam nebude úprimne sa prihlasovať k popieraniu nekalých praktík. A jednoducho je to na jednej strane prehlasovanie právneho štátu. Ja si dám tú prácu, že koľkokrát to je spomenuté a demokratický prístup v programovom vyhlásení vlády. Potom nespočetne mnohokrát, že táto vláda ide prehodnocovať a nevieme, čo ide naozaj robiť. A bez akýchkoľvek naozaj odborných, analytických podkladov, prečo vlastne vôbec uvažuje na prehodnocovaní vecí a nevieme, čo ide robiť, alebo, respektíve ak niečo povie, že ide robiť, tak nerozumieme, ako k tomu prišla, pretože je to o dojmoch a o pojmoch. Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie, pretože je to ďalší dôkaz o tom, že programové vyhlásenie tejto vlády nie je postavené na zrozumiteľnej ambícii viesť krajinu k lepšiemu s výnimkou, musím povedať, že zase pravdivo, že sú tam niektoré časti, o ktorých sa dá rozprávať, že by tu krajinu niekde lepšie mohli doviesť, ale určite to nie je tá časť, ktorá sa týka pôdohospodárstva ani životného prostredia, ani spravodlivosti, ani vnútra. To znamená, tých kľúčových, pri ktorých sa môžme rozprávať, že na tých stojí zdravá spoločnosť a demokratický, právny štát. Ďakujem. [15:09] Andrej Danko S reakciou pán poslanec Hlina. [15:09] Alojz Hlina Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Asi, však učíme sa celý život, ja som chcel reagovať aj na pánov ministrov, ale to sa mi nepodarilo. Čiže takto im len odkážem, že ďakujem pánovi Tarabovi za to prehlásenie a pánovi Takáčovi, že tiež oceňujem, že vystúpil. Ale naozaj to popieranie, potieranie máte, pôsobí to zle, no, ja, fakt je tam reálne, ja to prečítam, "trvalé popieranie nekalých obchodným praktík v obchode s potravinami". Viete, naozaj z toho vychádza, ako keby ste vy ich popierali, že existujú. Tak to tam len opravte, že potierať. Lebo treba ich potierať, lebo existujú, hej, no, viete, aby sme potom nepovedali, že však ste len robili to, čo ste mali v PVV-čku. A teraz že tú Biedronku a toto mi už príde tak filozofické, hej, že ja mám pocit, že 17. novembra je za chvíľku a 17. novembra sme okrem iného chceli aj trhový mechanizmus, chceli sme teda aj politické, ale aj ekonomické slobody. A k ekonomickým slobodám patrí trh a voľnosť trhu a konkurencia a všetko to, ale trošku mi z toho znelo, som vám chcel, takú zvláštnu, zvláštnu chuť, hej, že teda vám vadí, že príde niekto nový a, a, a pod rúškom ochrany našich, teda ho nejdeme už pomaly pustiť? Viete, ja keby som bol investor a idem na nejaký trh a teraz mi minister odkazuje, že nie som vítaný, no nie som si celkom istý, hej, dajme pozor naozaj. Trhový mechanizmus je o tom, hej, že vytvára možnosti pre hráčov v tom trhovom mechanizme. A oni v ňom uspejú alebo neuspejú. Nemôže minister od katedry buď niekoho privítať, alebo mu odkázať, že nie si vítaný, lebo však my tu máme už svoje porozdeľované. Trh je dobrý, trh je dobrý a konkurencia je dobrá, profituje z toho zákazník. Ďakujem pekne. [15:09] Andrej Danko Pokračujeme, pán poslanec Ledecký. [15:09] Vladimír Ledecký Vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, začal by som takou veľmi populárnou témou tejto vlády, a to je 13. dôchodok. Strana SMER a HLAS, je to ich lídrová téma, hlavne HLAS mal predvolebnú kampaň, že, že bude 13. dôchodok a tento dôchodok 13. bude vyplatený tento rok. Čuduj sa svete, hneď po voľbách nám budúci minister sociálnych vecí vyhlásil, že Sociálna poisťovňa to nevie sprocesovať. Fajn. Buď mali chabé informácie a nie sú odborníci v tejto oblasti, alebo naozaj si tých voličov chceli kúpiť nesplnenými sľubmi. Dneska sme mali výbor, kde sa ide schvaľovať doplatok 13. dôchodku 150 euro. Keď som sa pýtal pána ministra, prečo tá suma 150 eur, či z niečoho vyplýva, napríklad že v rozpočte máme len toľko peňazí alebo tak, tak mi povedal, že v podstate vyplýva z toho, že oni tu budú vládnuť 1/4 toho roku a priemerný dôchodok sľubovali tých 600 euro, takže tak si to proporčne nejakým spôsobom vyhodnotili. To, to znamená, že bolo ďalšie klamstvo, že sa to nedá sprocesovať. No keď vedia sprocesovať 150 euro, vedia sprocesovať aj 600 euro. Ale čo mi hlavne na tom vadí, že oni ako keby jedným dychom hovoria, že táto vláda rozbila celý rozpočet a rozpočet je na tom veľmi zle. A ďalším dychom hovoria, že musia dať tým dôchodcom tie peniaze. A to sa mi akosi bije, lebo naozaj najväčšie výdavky, ktoré, ktoré počas tohto roka šli, tak išli na dôchodcov a to veľkú dieru v rozpočte spôsobilo. A my ideme v tom pokračovať, hoci to kritizujeme. Tak buď to prestaneme kritizovať, alebo, alebo nemôžme robiť aj jednu, aj jedno, aj druhé. Pán minister ohlásil, že na budúci rok bude cca 606 eur 13. dôchodok, a ľudia, čo sa tejto oblasti venujú, naraz vyhodili grafy a tabuľky, kde z tých grafov je zrejmé, že väčšina ľudí, čo má jedno dospelé dieťa, ktoré pracuje a prispieva, spravidla dve a viac detí, budú mať menšie dôchodky, ako mali minulý rok, hoci nebol zavedený 13. dôchodok. Politici HLAS-u pred voľbami takisto nepovedali tým svojim voličom, že áno, dostanete navyše 13. dôchodok, ale zrušíme rodičovské dôchodky. Oni vlastne do systému chcú naliať nejakých 175 mil. euro s tým, že zrušia, že tie peniaze, ktoré boli na rodičovské dôchodky, sa presunú do tohto systému. Tu si treba uvedomiť, že pán minister Krajniak tým, že zaviedol rodičovské dôchodky, vlastne ako keby nalial do systému 300 miliónov. A nebol zvolený. A strana HLAS tým, že ide zavádzať tie 13. dôchodky, tak naleje len nejakých 170 miliónov, čiže menej, jak bývalý minister sociálnych vecí to zariadil, a ešte to bude tak nespravodlivé voči dôchodcom, ktorí, ktorých deti zarábajú a dostali tie peniaze, že naozaj reálne dostanú, dostanú menej. A myslím, že aj veľmi ľahko si to uvedomia, lebo keď toho roku v jednom balíku dostanem ten 13. dôchodok, v druhom balíku dostanú ten rodičovský dôchodok a si to spočítajú a zistia, že to číslo je menšie jak, jak, jak... že to číslo je väčšie ako 606 eur, tak že boli jednoducho oklamaní. Čiže v tomto prípade by sme si mali naliať naozaj čistého vína a nesľubovať a nerušiť sľuby, neklamať, neprekrúcať, ako to bolo v tejto veci urobené. K tomu ešte prifárali inštitút dvojpercentnej dane, ktorý išiel pre neziskové organizácie, aby si tí ľudia mohli vybrať, či, či dajú, dajú dôchodcom a svojim rodičom, alebo neziskovým organizáciám. Tu je jasné, že, že týmto rozhodnutím, dúfam, že sa nestane, že týmto rozhodnutím by naozaj ten celý systém sa zrútil a tie neziskové organizácie by v podstate minimálne z toho profitovali. Tu tiež sa treba pozrieť na čísla. My si uvedomme, že rodičovský dôchodok v dnešnej dobe má hodnotu cca 300 miliónov euro. A peniaze, ktoré pôjdu 2 % od rodičov, pôjdu cca 15 miliónov. Je to, je to smiešna suma, ešte, ešte koľko bude stáť to procesovanie? Lebo len teraz týmto zákonom, ktorý robíme, že 150 euro pôjde každému dôchodcovi pred Vianocami, tak to procesovanie, to je veľmi jednoduchá vec. A to procesovanie bude stáť pol milióna euro. Koľko bude stáť procesovanie tých rodičovských dôchodkov? A viete, tie 2 % dane, alebo inštitút tých 2 % z daní mal takú zvláštnosť, že ten, čo dával, bol donor a on sakra dobre vedel, komu dáva tie peniaze, lebo, lebo dal len tomu, kde tú organizáciu si vedel odsledovať. Bol zároveň výborný kontrolór, lebo jednoducho keď videl, že tie peniaze nie sú efektívne, tak už im na rok tie peniaze nedal. A takisto konečný prijímateľ, lebo tie neziskové organizácie väčšinou dostávali od ľudí v regióne, ja som neposielal peniaze do Bratislavy, ale naozaj do, do nejakej neziskovej organizácie, ktoré sa, ktoré sa nachádzajú v obci. Viete a to sú také organizácie, ktoré, ktoré vyzbierali pár sto euro a urobili za to, urobili za to strašne veľké, dobré a perfektné veci. A celé by sme to zbúrali. Zbúrali by sme to, že, že vlastne oni ako keby tvorili tú dobrosrdečnosť ľudí, empatiu, súdržnosť, rúcali bariéry. Toto bol perfektný nástroj. A my keď ako spoločnosť sa chceme rozvíjať a toto budeme rúcať, tak, tak čaká nás naozaj zlý koniec. Bol som tu, keď pán premiér, predseda vlády Robert Fico hovoril v úvode bez papiera, že PVV prináša jasné ciele. Tak len chcem upozorniť, lebo naozaj už sa to učí na stredných školách, cieľ má byť špecifický, merateľný, aktuálny, aktualizovateľný, reálny, realizovateľný a časovo ohraničený. A čo z tohoto programové vyhlásenie vlády obsahuje? No nič. Nemáme žiadne ciele v tomto programovom vyhlásení vlády. Pri regionálnom rozvoji to platí na sto percent. Rovnako je tak tomu aj pri mnohých ďalších témach. Nikde v téme regionálneho rozvoja nepíšete, ako to chcete docieliť. Všimol som si aj veľké zjednodušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorý otvorí príležitosti na výrazné zvýšenie korupcie. Ale zase v časti spravodlivosť znižujete tresty za korupciu (povedané s pobavením), takže mi to tak sedí spolu. Pamätám sa, aký veľký krik bol, keď Igor Matovič zobral obciam, mestám peniaze, ako, ako každý sa proti tomu búril, ale v programovom vyhlásení vlády som nenašiel žiadnu zmienku o tom, ako to chcete napraviť, hoci mestá a obce vďaka tomu naozaj nie sú v dobrej kondícii. Oceňujem, že ste vytvorili kapitolu Cestovný ruch, oceňujem, že sa tejto téme venujete špecificky, ale však zároveň považujem, že nové ministerstvo je nezmysel v tejto dobe, keď treba konsolidovať peniaze a najmä keď v časti financie sa zaväzujete k znižovaniu výdavkov štátu. A veľmi dobre si pamätám, veľmi dobre si pamätám, ako tuná sediaci poslanci, aj teraz, ako ste kritizovali, keď vznikalo MIRRI, nové ministerstvo za bývalej vlády, aké je to vyhadzovanie peňazí, aké je to vytváranie, ako je to vytváranie nových teplých miestiečiek, a čuduj sa svete, prišli ste do novej vlády a toto ministerstvo nerušíte. Ale navyše vyrábate nové ministerstvo a tie isté argumenty, ktoré ste vy kričali vtedy, dneska môžeme kričať vám. Ale, ale čo je na tom najhoršie, je to, že keď, keď si pozriete akýkoľvek strategický dokument na Slovensku, ani jeden v tých prvých, najdôležitejších prioritách nehovorí o tom, že cestovný ruch treba riešiť, ale sú tam úplne iné priority, ktoré treba riešiť, a tým sa akosi nevenujete. Cestovný ruch ste vyhodnotili, že je najdôležitejší. V časti poľnohospodárstvo sa spoliehate na fondy EÚ, na plán obnovy, na všetky peniaze, ktoré dala tá organizácia, na ktorú tak strašne nadávate a ktorú nemáte v láske. Zaujalo ma, že z platobnej agentúry chcete urobiť modernú agentúru tohto storočia. Modernú agentúru tohto storočia. A ja sa pýtam, za bývalých vlád SMER-u ste z tejto agentúry, ste ju budovali pre potreby neolitu? Ja vám držím palce, aby, aby sa vám podaril ten tisícročný posun, ktorý, ktorý si tu plánujete, len znova neviem ako, keďže je to len jedna z fráz typických pre toto programové vyhlásenie. Čo oceňujem, čo naozaj oceňujem a predpokladám, že bude aj garantom tejto témy, je pán štátny tajomník Braňo Ondruš, a to je sociálne podnikanie, lebo si myslím, že nebyť jeho, dneska nemáme fungujúci systém sociálnych podnikov a o to viacej to oceňujem práve kvôli tomu, lebo za vlády SMER-u tu boli rozkradnuté sociálne podniky pani Tomanovej a naozaj bolo veľmi nepríjemné na takýchto základoch postaviť fungujúci systém sociálnych podnikov. Tak verím, že to, verím, že to ešte nejakým spôsobom vylepší. Marginalizované komunity. To je, to je všetko (povedané s pobavením), čo idete urobiť, čo máte v tých pár riadkoch napísané? To, to dúfam, že to tak nie je, lebo je tam len zopár všeobecných blábolov, nič nové, nič progresívne. Ak má byť PVV napísané tak, tak to nemuselo byť napísané vôbec. Táto téma si vyžaduje vážny akcent a, samozrejme, aspoň rámcovo načrtnutými smermi ako ďalej. Ja možno spomeniem experiment inštitútu pre sociálnu politiku a ten ho... ten sa vykonal tak, že sa napísali a poslali životopisy na nejaké inzeráty a do jednej časti životopisov sa dalo typicky rómske meno a priezvisko a do tej druhej časti sa dalo meno a priezvisko nejakej, nejakej, nejaké väčšinové. A výsledok bol taký, že 30 % odpovedí prišlo tam, kde bolo to rómske priezvisko, hoci ten istý, tá istá odpoveď išla, išla tam, kde to rómske priezvisko nebolo. To je problém našej spoločnosti, to je potrebné riešiť. A keď hovoríme, keď hovoríme o chudobných ľuďoch, o ľuďoch z marginalizovaného prostredia, ja som s obdivom sledoval, koľko z vás sa do tejto problematiky zapája, a dúfam, dúfam, že aj vďaka tomu sa s tou problematikou troška pohne, že budeme do toho búšiť. Ale viete, keď si zoberieme tých najchudobnejších, naozaj tých najchudobnejších z tých rómskych osád, lebo s tými nevieme pohnúť, tí, tí stoja stále na mieste. To sú tí, čo žijú v tých kolibách, ktorí, ktorí nemajú, nemajú vôbec prístup k žiadnym energiám, ktorí sociálne dávky si musia deliť s úžerníkom, ktorí, ktorí naozaj to prostredie majú najhoršie, aké si vieme predstaviť, tak keď, keď si zoberieme, je ich asi tritisíc takýchto kolíb na Slovensku, čo neni až také ohromné číslo, čiže tých, tých ľudí je, tých ľudí je niekoľko desiatok tisíc. Keď, keď tým ľuďom nepomôžeme, lebo oni si sami pomôcť nevedia. Tie ostatné skupiny, ktoré síce žijú v tých osadách, ale sú na tých, v tých, na tých vyšších úrovniach, tí si vedia pomôcť a tým vieme pomôcť aj tými národnými projektami. Ale národné projekty, ktoré máme, či je to terénna práca, komunitná práca, MOPS-ky a ďalšie, Zdravé regióny, naozaj týchto ľudí z tejto biedy nevytrhneme. Tam musí ísť preš... špecifický prístup, tam naozaj sa musí spojiť samospráva, štát, neziskové organizácie, tie nenávidené vaše, tieto sa musia spojiť, cirkev a neviem jakí iní aktéri a naozaj niekto to musí manažovať, aby tie najhoršie lokality a tí najhorší v tých najhorších lokalitách sa nejakým spôsobom pohli dopredu, lebo toto sa nám, toto sa nám nejakým spôsobom nedarí urobiť. A bez tej spoločnej intervencie do tých najhorších nevieme pohnúť. Áno, my vyčerpeme, my vyčerpáme európske fondy, my, my, my zlepšíme život tým Rómom, ale, ale tú, tú najhoršiu skupinu, ktorú potrebujeme riešiť, dostať ju vyššie, kde už sa sami vedia postaviť na nohy, tým, tých ťažko zvládame. Rád by som odcitoval ešte alebo zaklincoval poslednou frázou, ktorá je v kapitole marginalizované komunity: "Vláda je pripravená, berúc na zreteľ všetky špecifiká marginalizovanej rómskej komunity, realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Tomu mám ako rozumieť alebo čo tým naznačujete? Máme zákony, ktoré platia pre každého. Prečo v iných kategóriách alebo v iných kapitolách toto, toto nenaznačuje, nenaznačujete, že mali by sme sa zamerať aj na ich povinnosti. Ja si myslím, že zákony, vyhlášky v našej republike platia pre každého, vymáhanie je takisto rovnaké, takže nemali by sme zdôrazňovať, že nejak, nejako inak budeme k nim pristupovať. Lebo si uvedomme jednu vec. Keď tu bola spomenutá, spomenutá, keď tu boli spomenuté veci, ako, ako, ako tým romákom chceme pomáhať, tak si uvedomme, že oni nestoja na tej istej čiare, lebo školy, ktoré majú dvojzmennú prevádzku, sú z drvivej časti v týchto komunitách. Nemajú možnosť navštíviť materskú školu. My môžme uzákoniť, že od troch rokov tam budú chodiť, ale naozaj v tých, tých lokalitách je tá pôrodnosť vysoká, kde sú tie, kde sú tie komunity veľké. Majú problém s priestorom mať materskú školu, majú problém s priestorom mať komunitné centrum a ďalšie, ďalšie potrebné, potrebné prevádzky, ktoré, ktoré by im pomohli. A naozaj, keď máme záujem, ako som spomínal tú najťažšiu časť z tých, z tých segregovaných komunít vytiahnuť z biedy a nám na tom záleží, tak bez tej intenzívnej pomoci sa to nepodarí a slová "rovnováha medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb" tomu isto nenapomáhajú. Celá, celej, celý tento dokument, ktorý, ktorý je pripravený na to, aby sme vyjadrili podporu tejto vláde, mi naozaj pripadá ako slohová práca študenta, ktorý opisuje nejaký jav bez vízie, rozhľadu, novátorstva, napr. voda v potoku tečie, pretože je to potok, preto v ňom voda tečie. PVV je asi najzrozumiteľnejšie z pohľadu proporčnosti jednotlivých kapitol. Keď si pozriete na kapitolu o súdnictve, prokuratúre, o polícii a potom si pozriete na kapitolu menšiny, živnostníci, inovácie, tak, tak vlastne sa veľmi ľahko dá z toho usúdiť, čo bude priorita tejto vlády. A nakoniec ešte jedna perla, ktorá ma oslovila: vláda chce uplatňovať nulovú toleranciu výskytu medveďa, vlka v blízkosti miest a obcí. Viete, ja sa nebojím o tých vlkov alebo medveďov, ale ja sa bojím, že keď v tých blízkosti katastrov začne sa tá nulová tolerancia dodržiavať, tak ja sa bojím o tých ľudí, čo chodia do prírody, bojím sa o tých hubárov, bojím sa o turistov, dokonca sa bojím aj o kombajnistov, ktorí, ktorí tam budú žať na poli. Nebojím sa o medveďov a vlkov. Ďakujem. (Potlesk.) [15:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca faktické poznámky štyri. Nech sa páči, poslanec Hlina. [15:24] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ono je to svojím spôsobom nadľudský výkon, ale skúsim aspoň niečo povedať k tomu 13. dôchodku, jak to vymysleli. Dneska dôchodca s najnižším dôchodkom môže dostať ten malý 13. dôchodok v maximálnej výške 300 euro a dajme tomu, že mal štyri deti, tak môže, myslím, že 230 za jedno dostať, čiže môže dostať dokopy tisíc. Čiže tento dôchodca dnes dostane 1 300 euro, po novom, smeráckom 13. dôchodku, dostane tých 606 euro. Čiže najchudobnejších dôchodcov s deťmi, tí dostanú menej a pozor, teraz príde lapka, a tí s vysokými dôchodkami nad tisíc euro teraz dostávali ten malý 13. dôchodok vo výške 50 euro. A modelujme príklad, že dôchodca s vysokým dôchodkom bez detí doteraz dostal 50 euro a koľko dostane odteraz? Šesťstošesť euro. Čiže karpatská sociálna demokracia čo urobila? Urobila systém, ktorý tým najchudobnejším s deťmi zobere a tým najbohatším s vysokými dôchodkami bez detí pridá. Gratulujem! Fakt, naozaj, kľudne sa môžte volať karpatská sociálna demokracia. Ďakujem. [15:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [15:24] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať, ďakujem za slovo, ja budem reagovať na kolegu Ledeckého a musím s ním súhlasiť, pretože hovoriť o vyrovnávaní regionálnych rozdielov a nespomenúť marginalizované rómske komunity či generačnú chudobu a neponúknuť reálne riešenie je nepochopenie situácie mnohých okresov v regiónoch. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2022 na Slovensku 16,5 % obyvateľov ohrozených chudobou. V Prešovskom kraji je chudobou ohrozených 25,2 % obyvateľstva, čo je viac ako 200-tisíc ľudí, v Košickom kraji 21 % a v Banskobystrickom kraji 22 %. Spolu za tieto tri kraje je to spolu takmer 600-tisíc občanov Slovenska len v týchto troch krajoch. A nie je to vôbec divné, že ide práve o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde marginalizované rómske komunity tvoria veľkú časť obyvateľstva. V PVV sa nenachádza žiaden reálny návrh, dokonca ani vízia, ako riešiť ťažkú situáciu MRK. Celkom ma zaujala jedna veta, a to budem citovať: "Osobitne bude vládu zaujímať možnosť, obzvlášť motivácie zapojenia členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu, ktorý je dnes poznačený nedostatkom pracovnej sily." Ak táto veta má smerovať k hľadaniu spôsobu, ako motivovať členov MRK sa viac podieľať na pracovnom trhu, tak ja sa pýtam, prečo sa to pýtate až teraz, čo ste robili 12 rokov. To chcete uprostred deja sa pýtať ľudí, ktorí majú byť zapojení do pracovného pomeru a teraz, keď majú produktívny vek? Prečo to neriešite od, od úplného počiatku, od narodenia týchto ľudí? A toto sa, tomu sa venovali aj moje kolegyne. Musím povedať, že neziskové organizácie majú odpovede na tieto otázky už teraz. A dokonca už tieto činnosti dávno vykonávajú. Preto bude stačiť prevziať finančnú ťarchu z týchto činností a poučiť sa na činnosti neziskových organizácií a dať im podporu, a nie brať im 2 % dane. Ďakujem. [15:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Len kvôli procesu schôdze, faktická poznámka slúži na vystúpenie poslanca a reakcia, skúste sa aspoň snažiť držať, reagovať na vystupujúceho. Pani poslankyňa Kolíková. [15:39] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za upozornenie, budem sa snažiť reagovať, samozrejme, na rečníka. Ja veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Ledecký, za naozaj sociálne vystúpenie, pretože pri čítaní programu, programového vyhlásenia, teda programového vyhlásenia vlády mi tam naozaj chýba toto sociálne cítenie a osobitne naozaj vidno pri marginalizovaných komunitách, lebo kde inde máme vidieť teda naozaj ten sociálny rozmer a citlivosť k skupine, ku ktorej treba pristupovať spôsobom, že chceme jej pomôcť vymaniť sa z toho ťaživého prostredia, kde je, a potom osobitne hovoriť o tom, že pozeráme sa teda na rovnováhu medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb, sa ukazuje ako nenáležité, ale v iných častiach programového vyhlásenia vlády už nám takáto rovnováha nie je potrebná. A ja si dovolím len na tú necitlivosť poukázať napríklad v časti, kde je ambícia tejto vlády prehodnotiť medializované výstupy v súvislosti s zjavne asi s politicky činnými osobami, ak sú osobami trestného stíhania, pretože áno, máme tu takúto ambíciu, iným spôsobom komunikovať o osobách, ktoré sú podozrivé, obvinené, obžalované, asi aj tak, ako to normálne funguje, s riadnym uvedením mena a priezviska, aby sme vedeli, o akú osobu sa jedná, že máme obvineného podpredsedu parlamentu, že máme obžalovaného poslanca a že tu máme bývalých obvinených členov vlády a z akých trestných činov. Tak asi toto už nemáme vedieť. Ale na druhej strane, keď chceme, keď vlastne by mala vláda pomôcť osobám, ktoré sú v ťaživej situácii, no tak tam sa treba naozaj osobitne pozrieť, že či im vlastne pomôžeme a budeme teda veľmi citlivo pozerať na tú rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ale ak sa to nás týka, no tak to teda pardon. [15:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Bartek. [15:39] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, pán kolega Ledecký, začnem úplne od začiatku vášho vystúpenia, kedy ste sa opäť ako mnoho vašich predrečníkov dotkli trinástych dôchodkov a musím povedať, že vám nie je hanba ako členovi a predstaviteľovi bývalej vládnej koalície niečo hovoriť o 13. dôchodku. Veď to bol práve počin bývalej vlády. Prvý počin, jeden z prvých počinov, kedy zrušila plnohodnotný 13. dôchodok a nahradila ho len nejakou chabou dávkou. A za tie tri roky ste len na 13. dôchodku pripravili slovenských seniorov o 1,5 miliardy eur. To je jednoducho fakt, tak teraz tu, prosím, nelamentujte. No a keďže ste sa dotkli aj tej témy, čo sa týka verejného obstarávania, som šokovaný, že vy ako človek, ktorý pozná slovenskú samosprávu, ja ako podpredseda Trenčianskeho kraja sa tejto téme tiež venujem. Je naozaj smutné keď idete podozrievať niekoho, že na základe toho, že je všeobecný tlak na zjednodušení verejného obstarávania, podozrievate, že niekto si na tom chce robiť nejaké kšeftíky alebo biznisy. Komplikovaný zákon o verejnom obstarávaní v súčasnej podobe je kotvou pre regióny Slovenska, ktorá sa musí raz a navždy odstrániť. Ďakujem. [15:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poslanec Ledecký. [15:39] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel poďakovať pani Luščíkovej a pánovi Bartekovi za to, že, aj pani Kolíkovej, že sa zapojili do, faktickou poznámkou do tejto diskusie. K pani Luščíkovej. Pani Luščíková, si asi, ste hovorili o tom, a ja si to plne uvedomujem, že dneska národné programy, ktoré chválime, a to je komunitná práca, MOPS-ky alebo, alebo, alebo terénna práca, vlastne niekedy v minulosti začali z vlastnej iniciatívy tvoriť a učiť sa na tom neziskové organizácie a financovať to z vlastných zdrojov alebo zo zahraničných zdrojov. A keď a keď to začalo fungovať, tak až potom, až potom do toho nabehol štát, takže naozaj minimálne na tie pilotné projekty sú neziskové organizácie veľmi vhodné a majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti. A, pán Bartek, viete, táto vláda skončila, boli voľby, ide druhá vláda. Vy ste, prinášate 13. dôchodok a keď ste ma dobre počúvali, tak možno 50 % ľudí bude mať v konečnom dôsledku do roka menej, budúci rok, ako mali teraz. Takže to je ten váš super 13. dôchodok. Ďakujem. [15:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Viskupič. [15:39] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie kolegyne, kolegovia. No, nastupujúca vláda si rýchlo splnila svoju prvú úlohu a v pondelok schválila programové vyhlásenie a v rýchlom slede včera a dnes už o ňom rokujeme v pléne Národnej rady. A presne takýto je aj môj prvý celkový pocit, že zvíťazila rýchlosť nad kvalitou. V kontexte všetkého, čo vidíme, či už vyhrážanie sa médiám, expresne, avšak hlúpo realizované výmeny a postavenia mimo službu v rezorte vnútra, let strany SNS za novým ministerstvom či iné, to skôr vyzerá, ako sa hovorí, feature, not a bug, vlastnosť, nie chyba. Môj pocit je a myslím, že aktuálna rozprava to plne potvrdzuje, že vláda berie programové vyhlásenie len ako povinnú jazdu smerujúcu ku skutočnému cieľu, ktorým je vyslovenie dôvery vláde a získaniu plných kompetencií a kontroly nad krajinou čím skôr. Názov "Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť" je dosť výstižný. Priamo v názve sa nepíše, že sa to má týkať občanov. A preto sa obávam, že občania veru nebudú žiť ani lepšie, ani pokojnejšie a ani bezpečnejšie. Hovorí sa, že všetko je v prvom rade o peniazoch. Veď koniec koncov aj gestorský výbor k programovému vyhláseniu je práve výbor pre financie a rozpočet, a preto sa ja pozriem na predložený dokument hlavne z tohto uhla pohľadu. Aj programové vyhlásenie veľmi veľa hovorí o peniazoch, ale hlavne o ich míňaní. Vláda si stanovuje ambiciózne a drahé ciele, čo však je už v PVV-čku vidieť podstatne menej, je, odkiaľ vláda na to zoberie. Veľká časť programového vyhlásenia rozdeľuje koláč, avšak to kľúčové, ako ten koláč zväčšiť, sa v programovom vyhlásení píše len minimum. V programovom vyhlásení síce nájdeme, že vláda bude podporovať ekonomický rast, čo je správne, ale veľa opatrení spomínaných má práve opačný efekt. A tieto opatrenia, ktoré sú v PVV-čku uvedené, tak budú brzdiť hospodársky rast. No, vrátim sa k občanom. Hovorí sa, že iba dane a smrť sú isté. Bohužiaľ, jedine istota vyšších daní je to, čo prináša predložený dokument. Dokonca je to ešte horšie, nakoľko pán minister financií vo svojich vyjadreniach hovoril o viacerých ďalších daňových opatreniach, ktoré, použijem priamo slová pána ministra, ani v programovom vyhlásení nespomíname. Inak som rád, že tu pán minister financií sedí a verím, že poruší toho bobríka mlčania, ktorého si vláda dala k vyjadreniu ku rozprave. Už prvé kroky novej vlády tak dokazujú, že občania sa síce nechali zlákať na sľuby pomoci, dôchodkov, dotácií na všetko, ale jediná realita, ktorej budú veľmi rýchlo čeliť, je, že budú platiť vyššie dane. Pretože ako som už povedal, vládna koalícia prináša jedinú istotu, istotu vyšších daní. Toto je pre mňa kľúčová smutná správa. A samozrejme, vyššie dane so sebou automaticky nesú zníženie ekonomickej aktivity, zníženie hospodárskeho rastu, zníženie investičnej atraktivity krajiny, zvýšenú tendenciu ku daňovým únikom a podvodom, vyššiu potrebnú mieru kontroly, odchod potrebných jednotlivcov a firiem do zahraničia. Preto zvyšovanie daní v konečnom dôsledku krajine a jej občanom poškodí. Vyššie dane totiž pre bežného občana neprinášajú ani lepší, ani pokojnejší, ani bezpečnejší život. Vláda aj píše, citujem, primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie... že za primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie štátu považuje hospodársky rast a stabilný makroekonomický rozvoj, ale týmito slovami podpora hospodárskeho rastu v programovom vyhlásení končí. Veľmi ma mrzí, že programové vyhlásenie reálne nepodporuje tých, ktorí tvoria hodnoty. Nepodporuje konkurencieschopnosť Slovenska. Nepodporuje tvorbu novej ekonomickej hodnoty. Ďalšia smutná správa je, že nastupujúca vláda nepodporuje skutočný rozvoj Slovenska. Totiž jedine zvýšená ekonomická aktivita dokáže zabezpečiť lepší život občanov, lepšiu prácu, lepšie platy a vo finále aj viac financií do štátneho rozpočtu. Takisto v predloženom dokumente nenájdeme nič o šetrení vlády na sebe. Pritom práve vysoká vládna spotreba si jasne pýta redukciu a je hlavným problémom Slovenska. Ale poďme konkrétne ku časti Finančná politika. Veľká časť tejto kapitoly je písaná veľmi všeobecne. Veľa tvrdení sú všeobecné pravdy, s ktorými sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale tieto samotné tvrdenia neposunú krajinu dopredu, keďže sa neodrážajú v konkrétnych zmysluplných riešeniach. Ako som spomenul, prvé konkrétne riešenia, ktoré teda v tejto časti a v dokumente nájdeme, sú konkrétne riešenia ku zvyšovaniu daní. Citujem: "Vláda zavedie novú bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií (...). Vláda zároveň vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov tohto nástroja na klientov finančných inštitúcií." To som citoval z programového vyhlásenia. Potešiteľné je, že si vláda tento fakt uvedomuje, že sa to prenesie na klientov, na občanov, ale reálne píšu o drevenom želiezku. Nie je žiadna šanca, ako by zabránili prenosu týchto dodatočných nákladov na firmy a občanov. Pretože každá uvalená daň či poplatok kdekoľvek v reťazci sa vždy prenesie na konečného spotrebiteľa, ktorým je občan. Ďalšou konkrétnosťou je, že "vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov", zasa som citoval z PVV-čka, ale dopĺňa, že... inými slovami vyšších daní, "ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb". No proste budú zdaňovať všetko, čo sa hýbe a dovolilo si nemať stratu. V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne progresivitu úpravou pásiem základu dane. Zasa citujem z PVV-čka. Slovo úprava však, samozrejme, nie je nič iné než zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre určité skupiny občanov. Ľavici nikdy nie je žiadna miera sociality, pardon, solidarity, dostatočná. Nestačí, že už teraz majú ľudia s vyššími príjmami vyššiu daňovú sadzbu, 25 % oproti základnej sadzbe 19 %, nestačí, že s rastom ich príjmov im klesne na nulu nezdaniteľná časť základu dane, treba ešte viac potrestať úspech. Treba úspešným naznačiť, že krajina o nich nestojí. Ja teda rešpektujem aj ľavicový pohľad na svet, samozrejme, ale trestanie úspechu je tá najhoršia cesta. Vláda chce tiež znížiť (správne "zvýšiť", pozn. red.) daň z nehnuteľností. 90 % občanov Slovenska však vlastní nejakú nehnuteľnosť. Takže v nejakej forme sa zvýšenie tejto dane dotkne takmer každého občana Slovenska. Stále nekončím s tým, s konkrétnosťami, ktoré dane chce vláda zvyšovať. Vláda chce tiež zvyšovať dane z tabaku, liehu či iných negatívnych externalít. Aj toto sa v nejakej miere dotkne takmer každého občana. Tu, samozrejme, aj ja vnímam, že negatívne externality má význam zdaňovať, veď aj sú zdanené, ale ani tu neplatí, že čím viac, tým lepšie. Pretože vyššia daň aj tu zásadne motivuje ku daňovým únikom, k pašovaniu, ku nelegálnej výrobe. Česko by vedelo rozprávať. Pred časom zvýšili sadzby, ale plynúci čas ukázal, že príjmy štátu sa zo zvýšenej sadzby vôbec nezvýšili. Vláda takisto chce zvýšiť zdanenie hazardných hier. Poviem len jednou vetou, škoda, že odchádza pán minister financií, poviem len jednou vetou, dosiahnu jediné, dosiahnu nekonkurencieschopnosť domácich, regulovaných a pravidlá dodržiavajúcich firiem, odchod hráčov ku zahraničným firmám, alebo, a čo je ešte horšie, výrazné rozšírenie čierneho hazardu, kde síce štátu zostanú na krky, na krku všetky negatíva, ale príde o všetky príjmy. Vláda chce tiež zaviesť nové dane, napríklad daň zo sladených nápojov, vláda chce zvýšiť aj environmentálne dane, všetko toto čítam z programového vyhlásenia. No a do médií, ale aj na výbore pre financie a rozpočet pán minister Kamenický jasne povedal, že PVV ani zďaleka neobsahuje všetky navrhované opatrenia. Podľa toho, čo vidíme, tak to znamená, že PVV stále neobsahuje kompletný zoznam zvýšenia všetkých životných nákladov, ktoré ide koalícia občanom ordinovať. A pritom občania neboli zodpovední a nie sú zodpovední za to, v akom stave sú naše verejné financie, problémom Slovenska neboli príjmy do štátneho rozpočtu, veď tie rástli v posledných rokoch dvojciferným číslom. Problémom boli ešte viac, ešte výraznejšie zvyšujúce sa výdavky. To je ten problém, ktorý by mala vláda riešiť, bohužiaľ, nerieši. No, každopádne všetky tieto zvýšenia, zvýšenia daní sa premietnu do cien všetkého a zvýšia náklady života každého jedného občana – bohatého, ale aj toho chudobného. Použijem jeden príklad, vláda síce tvrdí, že pre občanov s jednou nehnuteľnosťou daň z nehnuteľnosti nezvýši, ale ak sa teda daň z nehnuteľnosti zvýši pre podnikateľov, tí si, samozrejme, tento zvýšený náklad prenesú do cien svojej produkcie, no a takto zvýšenú daň z nehnuteľnosti pocíti aj občan, ktorému daň z nehnuteľnosti nebola priamo zvýšená. No a takto to platí pre každú jednu daň, ktorú som spomínal. Každú daň a vždy vo finále zaplatí občan. Vážení občania Slovenska, toto je to, čo čaká každého z vás, zvýšenie všetkých možných daní, zvýšenie vašich nákladov na život, toto je tá skutočná istota, ktorú vám prináša aktuálna koalícia. Slovensko žilo nad pomery svojej ekonomiky už za predchádzajúcej vlády, všetci cítime, že nezmyselné plošné rozhadzovanie musí raz skončiť. Všetci cítime, že vláda, žiadna vláda sa nemôže donekonečna za... rozdávať a dotovať. Viedlo to ku silnému zadlžovaniu. Ale to, čo vláda plánuje, pokračovať v bezbrehom rozhadzovaní a systém vylepšiť, v úvodzovkách, len o to, že sa od ľudí vyberú ďalšie miliardy a teda aj tak bude chýbať to, čo sa musí ešte, to, čo bude chýbať, sa ešte stále musí dopožičať, toto nemôže mať dobrý koniec. Poďme ale ďalej. V programovom vyhlásení je odsek venujúci sa zjednodušeniu platenia daní a odvodov. Áno, vete, citujem, "vláda bude pokračovať v modernizácii komunikácie zo strany štátu v oblasti daní a odvodov a posilní ich proklientsky prístup zjednodušením správy daní a odvodov", s touto vetou sa, samozrejme, dá len a len súhlasiť, ale autor tejto vety asi nečítal stať s novými daňami, pretože to, čo vláda s tými daňami plánuje, je v zásadnej kontradikcii s ich zjednodušením. Nové dane, nové sadzby, nové parametre, takto veru zjednodušovanie nevyzerá. V strednodobých prioritách je reformný zámer zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov tak, aby miesto výberu bola finančná správa. Dá sa, s týmto sa dá súhlasiť, len teda treba povedať, že toto by sme našli v každom jednom programovom vyhlásení každej vlády za posledných 20 rokov. Ďalší odsek, Zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom, tu chcem pochváliť finančnú správu, ktorej výsledky boli v minulom období jednoznačne pozitívne, daňová medzera sa znížila, miera korupcie klesla, miera podvodov sa znížila. Ak chce pán minister financií skutočne bojovať proti daňovým a colným únikom, ideálne ak nebude robiť na finančnej správe zásadné zmeny. Vláda zároveň chce znížiť administratívnu záťaž zavedením povinnej elektronickej fakturácie. Toto je však veľmi nešťastné riešenie, tak ako väčšina vecí, ktoré štát ordinuje povinne, spôsobí podstatne viac škôd ako úžitku, špeciálne malým firmám prinesie zvýšenú byrokraciu a nové povinnosti. Súhlasil by som so zavedením povinnej elektronickej fakturácie na pomedzí B2G, teda Business to Government, na pomedzí vlády a firiem, a teda ak štát skutočne vyvinie dobrú aplikáciu a e-faktúra bude dobrovoľná, tak si myslím, že firmy sa rady zapoja. Ale nútenie skutočne môže spôsobiť obrovské škody. Toto je však na samostatnú debatu, ale za SaS chcem jasne povedať, že sme proti povinnej e-faktúre. Nechajme túto vec na prirodzene sa digitalizujúci sa svet, skutočne veľké firmy prechádzajú na digitálne riešenie samy, bez nútenia. Aj vláda by mala pripravovať svoje riešenia tak kvalitne, aby sa firmy rady k nim pridali. Ku odseku Podpora financovania investícií, keď si tento odsek človek prečíta, nedá sa nesúhlasiť. Vláda, citujem, "vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál generovať benefity pre celú spoločnosť, budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu celej spoločnosti." Hovorím, jednoznačne pravdivá veta, len teda nerozumiem, prečo väčšina riešení z programového vyhlásenia vládu, vlády bude spôsobovať pravý opak, napríklad všetky spomínané daňové zmeny budú vyháňať ľudský kapitál zo Slovenska. Dve vety k cenovej politike si dovolím. Zase citujem, vláda chce viac určovať a regulovať ceny. A teraz citujem, "zabezpečí skvalitnenie procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien". Už sme tu mali v minulosti plánovenú, plánovanú ekonomiku a centrálne riadenie, veľa z nás si ešte pamätá, že to nefungovalo. A ešte aj dnes komunistická Čína pochopila, že politicky môžete regulovať kadečo, ale ceny nie. Ak chcete uspieť, musíte v ekonomike maximálne nechať pôsobiť trhové prostredie. Chcem moje vystúpenie ukončiť pozitívne, chcem popriať pánovi ministrovi Petrovi Kmecovi, aby sa mu podarilo čo najlepšie a hlavne najzmysluplnejšie čerpať plán obnovy a odolnosti a nech sa mu to podarí čo, s čo najnižšou mierou korupcie. Majme, prosím, teda na pamäti, že plán obnovy sú unikátne zdroje, ktoré môžu reálne Slovensku a jeho občanom pomôcť, ale, prosím, zároveň si tiež všetci uvedomujme, že žiadny obed nie je zadarmo, aj plán obnovy je klasické dlhové financovanie, len sa tentokrát zadlžila Európska únia a aj tento dlh bude raz potrebné splatiť. Aj preto potrebujeme zodpovednosť, aj preto vyzývam vládu, aby občanom priniesla istotu zodpovedného hospodárenia, aby priniesla úspory na vládnej spotrebe, aby priniesla skutočné opatrenia pre konkurencieschopnosť Slovenska. Bohužiaľ, ja však vidím len istotu vyšších daní. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [15:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Sulík, prosím, máte slovo. [15:54] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už som stlačil, učím sa aj ja. No, Marián, pekne si to zhrnul a je to také déja vu aj pre teba, myslím si, a pre mňa určite, že veľmi dobre si pamätáme obdobie, kedy vtedajší minister financií za SMER Peter Kažimír, toho času obžalovaný či obvinený šéf národnej banky, zvyšoval dane ostošesť, on mal normálne v tom záľubu, hľadal každú jednu možnú škulinku, či už raz to bolo daň, poistná daň, alebo daň z dividend a ďalších asi sedem alebo osem daní, čo on pozvyšoval, a teraz nám hrozí to isté, lebo táto vláda nebude šetriť. Tie príjmy, presne ako hovoríš, príjmy rastú rýchlo, dostatočne rýchlo na to, aby vedeli dostatočne konsolidovať rozpočet, len to by museli šetriť. Lenže čo ide robiť táto vláda? Ide vymýšľať nové ministerstvo. A nové ministerstvo je zaručené viac úradníkov a, bohužiaľ, zaručene viac buzerácie už majú v programovom vyhlásení napísanú, že bude tá vešiaková novela, ktoré ma to, ktorú ma napísať opätovne ministerstvo pre cestovný ruch a podobné hlúposti a zbytočnosti. Nevedia šetriť, tak čo budú robiť, budú zvyšovať dane. No a v tejto súvislosti by som chcel povedať, že strana SaS je jediná strana, ktorá je zásadne proti vyšším daniam, a preto sme vlastne pravicová strana. No tak dúfajme, že všetky tie navýšenie daní, že sa to jedného dňa potom aj podarí zvrátiť späť, ako sa podarili zrušiť koncesionárske poplatky, alebo čo sme to(?), ten Kažimírov výmysel, tú registračnú daň, čo sme znížili asi o 90 %. Ďakujem. [15:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Viskupič s reakciou. [15:54] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Richard, ďakujem pekne za faktickú poznámku, za pripomenutie skutočne toho, v čom sa fakt pán Kažimír vyžíval, a vyzerá to, že rovnako sa v zvyšovaní daní bude vyžívať aj aktuálna vláda, aktuálny minister Kamenický. No, o to viac ma mrzí, že teda aj tú chvíľku, nejakú časť vystúpenia bol, ale namiesto toho, aby vystúpil ako minister, veď môže, má neobmedzený čas, mohol povedať, že to tak nie je, že vlastne oni budú šetriť a nie zvyšovať dane, no namiesto sa zobral a odišiel. A ja neviem, asi to je najlepšie priznanie toho, čo nás, bohužiaľ, ako občanov Slovenska čaká. Ja len zopakujem, strana SaS sme vždy boli a budeme proti zvyšovaniu daní a vždy budeme robiť všetko pre to, aby dane boli nižšie a aby sme podporovali rast a ekonomický rozvoj Slovenska. Ďakujem. [15:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme v rozprave a ďalší vystúpi pán poslanec Peter Stachura. Prosím, máte slovo. [15:54] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel som ich spomenúť na začiatok, ospravedlňujem sa. Ja budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, ono, tak by to malo byť. Ja budem hovoriť o zdravotníctve, nakoniec zdravotníctvo tu ešte dnes veľmi intenzívne neodznelo. Takže si dovolím možno taký širší úvod, pretože je to dôležité trochu zarámcovať, z čoho to vychádza, a potom sa dostaneme aj k niektorým témam, ktoré pomenúva programové vyhlásenie vlády. Myslím si, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca. My sme relatívne úspešný štát, ale situáciu v zdravotníctve, žiaľ, tak nazvať nemôžeme. Naši občania sú vystavovaní problémom, ktoré sme spôsobili systémom, ktorý tu funguje. Mne denne zvonia esemesky od, nielen od rodiny a priateľov a známych, ale už aj od občanov, že, prosím vás, neviem, čo mám s tým robiť, neviem sa dostať k lekárovi, neviem nájsť vhodný termín, čakám veľmi dlho na operáciu. Pán doktor, to, čo mi pán doktor nariadil, povedal, je správne? Robili by ste to takto aj v Nemecku alebo v Rakúsku? Ten pacient sa nám akosi v systéme stratil. Máme dlhé čakacie doby, vyberajú sa nezriadené poplatky. Tu sa vyberajú poplatky za to, že sa prihlásite na termín. Tie poplatky sú rôzne, od pár eur až po niekoľko desiatok eur. Je nám to jedno, sme možno jediná krajina, kde to tak je. To sú lekári, ktorí sú platení z povinného zdravotného poistenia. Rastie nám dlh v nemocniciach, máme už šiestu vlnu oddlženia. Viete, koľko bola priemerná doba splatnosti faktúr štátnych nemocníc? 270 dní. Na týchto dlhoch štátnych nemocníc profitujú firmy, ktoré skupujú pohľadávky, a potom ich štát oddlží. S 10-percentným ziskom. Chýba nám personál, mladí nechcú pracovať v tomto systéme. Vážení, nám nepomôže, ak prijmeme viac študentov medicíny na naše lekárske fakulty, pretože tí mladí ľudia nechcú v tomto chaose pracovať. Čo my potrebujeme? My potrebujeme sa začať venovať tomuto chaosu, potrebujeme začať zlepšovať pracovné prostredie. Môžem hovoriť o dlhodobo chorých, o zraniteľných osobách, aké majú problémy dostať sa vôbec k lekárovi alebo tú zdravotno-sociálnu starostlivosť, aby dostali. Nemáme zavedené štandardy, priatelia. Tu si mnoho lekárov lieči tak, ako uzná za vhodné. A nikto to nekontroluje. Viete, a na druhej strane, na druhej strane potom máme niektoré oblasti zdravotníctva, ktoré sú vysoko profitujúce. Máme tu cétečká, doktorov magnetov, máme tu patológie, máme tu súkromné, súkromné jednodňovky, ktorí na tom systéme profitujú. Čiže druhým problémom slovenského zdravotníctva je, že je nerovnomerne financované. My tuná máme víťazov a máme porazených. A, bohužiaľ, tých víťazov je málo a tých porazených je strašne veľa. No a kto je za to zodpovedný? No, my všetci. Ja nechcem hovoriť len teraz na jednu stranu, skutočne tu sa stali vážne chyby. Tu sa stali vážne chyby, tak ako sme nastavovali tento systém, ktorý nám teraz zlyháva. A na obidvoch stranách politického spektra. Na obidvoch stranách politického spektra. Mali sme tu skupiny, ktoré dávajú priestor biznisu; veď v poriadku, ja som tiež za ten biznis, ale aby bol regulovaný. V zdravotníctve musí byť biznis regulovaný. Ja viem, že vy ste tu viacerí z biznisového prostredia, možno tomu nerozumiete, ale verte mi, v slušných krajinách západnej Európy je v zdravotníctve biznis regulovaný. Mali sme tu pána Zajaca, reformátora, každý si spomenie, no kto zreformoval najviac slovenské zdravotníctvo? No Zajac. Ale ako ho zreformoval? Urobil tam dve zásadné chyby. Jedna, sme asi jediná krajina v Európskej únii, kde z povinného zdravotného poistenia sa mohol vyplácať zisk. A ten nenávidený Krajčí ten zisk aspoň obmedzil na jedno percento. Sme jediná krajina, kde nevadí krížové vlastníctvo, že poisťovňa môže mať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A keď som sa pána reformátora Zajaca pýtal, že ako je to možné, že v Nemecku ja to neviem obhájiť, že sa zo mňa všetci smejú, tak mi povedal, že u nich to neni možné, u nás to možné je. Ako je to vôbec možné? A poďme na tú druhú stranu, poďme na vlády SMER-u. Dvanásť rokov ste mali zdravotníctvo vo svojich rukách. Ja som tam prišiel ako človek zo zahraničia a ja som sa nestíhal diviť vlastným očiam, čo všetko nefunguje. Vážení, môžme rozprávať o tom, ako boli predražené cétečká, ako sa nakupovali stoly na päťsto kilogramov a viac, môžme sa baviť o tom, ako sa preplácalo za stravu v nemocniciach, ale to je len taký malý, malý kúsok, na ktoré sa prišlo. Všetko ostatné ostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale v zdravotníctve, práve v zdravotníctve vidieť dlhodobo, ako niektoré zlé nastavenia čo spôsobia o niekoľko rokov. A čo spôsobili niektoré nastavenia, ktoré urobil SMER za 12 rokov? Povedzme si tie veľké projekty, ktoré tuná mal naštartovať. Môžme hovoriť o DRG. Vážení, my sme kúpili dva DRG v roku 2012. A v roku 2020, keď som ja ako vyplašený človek prišiel zo zahraničia, tak bolo v stave klinickej smrti. Venovalo sa mu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, venovali sa mu traja ľudia. A museli sme ho zobrať na ministerstvo zdravotníctva, aby sme ho vôbec zachránili. Čo ste robili vtedy? Pýtam sa, čo sa stalo s eHealthom? Minuli sa desiatky, stovky miliónov eur, pretože na IT technológiách, to je veľmi ľahko. Ale akú, aký benefit má z tohto pacient? Okrem, okrem možno receptu tu nefunguje nič. A ešte aj ten recept sme si museli požičať z Dôvery, lebo ani na to sme my neprišli. Poďme sa pozrieť na vzdelávanie. Vážení, prečo naši mladí študenti nechcú tu začať pracovať? No preto, že my sme si zo vzdelávania urobili štúdium. Všade je to odborné vzdelávanie, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Ja keď vyštudujem a som všeobecný lekár, tak potrebujem byť anestéziológ. A ako anestéziológa ma môže vyštudovať prax. Nič iné. Žiadne SZU, žiadna lekárska fakulta. U nás to ale tak funguje. Toto sú skutočné zlyhania. A poviem ešte posledný a potom prejdem aj ku konkrétnym bodom v programovom vyhlásení vlády. Štandardy. Osemmiliónový projekt z Európskej únie. Za vášho vládnutia. Na to, aby sme zaviedli štandardy. Chvályhodná vec! Ale čo sa z neho stalo? Začali sme prepisovať z angličtiny medzinárodné guideliney. Robili sme 50-, 60-stranové buksle, ktoré sa absolútne nedajú použiť v praxi. Ja som si prešiel nemocnice, žiadna nemocnica ich nepoužíva. A keď sme začali robiť teda tie priebehové diagramy, tak aj to je veľký problém implementovať do praxe. Výsledok je, že zaostávame za okolitými krajinami, a to výrazne. A možno poslednú vec, aby sme si to uvedomili, že prečo to tak je. Odvrátiteľné úmrtia. Oproti Českej republike každý rok nám zomiera takmer o 2-tisíc pacientov viac, to je z roku 2019. Takmer o 2-tisíc pacientov viac zomiera na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia oproti Českej republike. Porovnajme sa s Rakúskom. 3,5-tisíc pacientov viac zomiera na odvrátiteľné úmrtia oproti Rakúsku. A preto, preto, vážení kolegovia, vážené kolegyne, sme očakávali, že toto programové vyhlásenie príde s veľkými ambíciami. Že príde s niečím, kde si budeme môcť byť istí, že o štyri roky tu bude naozaj lepšie zdravotníctvo a že ľudia na Slovensku dostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale, žiaľ, ten predložený dokument, ktorý máme, je napísaný veľmi všeobecne a neprináša nové riešenia, nie sú tam ambiciózne projekty. A teraz dovoľte ku niektorým oblastiam, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení, bližšie. Ja by som chcel aj oceniť to, že my aj na zdravotníctvom výbore máme konštruktívny dialóg, dnes som bol veľmi potešený, že sme sa mohli rozprávať naprieč politickým spektrom, pretože zdravotníctvo skutočne nie je politická téma, my tu potrebujeme zabrať všetci. Píšete si v programovom vyhlásení vlády, že chcete odpolitizovať rezort zdravotníctva, to vítame, budeme to pozorne sledovať. Rovnako pozorne budeme sledovať, či zdravotníctvo bude naozaj prioritou tejto vlády a uvidíme to už pri rozpočte, ktorý o chvíľu príde. Veľmi rád by som vedel, čo znamená rada pre rozpočet verejného zdravotného poistenia, do detailov mi to nie je známe, čo hovorí tento nový, nový konštrukt. Ale poďme k veci, ktorá možno zaujíma viacerých z vás, a je to problematika riešenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je to veľká hanba, ťahá sa to už desaťročia, my tuná nemáme v Bratislave národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by bola komplexná, ktorá by riešila pacienta od hlavy po päty, ktorá by tu naozaj akože v metropole Slovenska vedela zabezpečiť komplexnú koncovú zdravotnú starostlivosť. Bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády, neposkytuje nám programové vyhlásenie vlády jasnú odpoveď, čo chcete urobiť s Rázsochami. V Rázsochách sa preinvestovali desiatky miliónov eur, v programovom vyhlásení vlády je to tak veľmi vágne. A podľa programového vyhlásenia vlády my máme pocit, akoby hlavným mestom v zdravotníctve mala byť Banská Bystrica. Ja nie som proti, ja som rád, že Banská Bystrica bude mať, dúfajme teda, novú nemocnicu. Len vezmite si, že z plánu obnovy ideme dávať peniaze do Martina, do Banskej Bystrice a nezabúdajme aj na Zvolen, ktorý dostane ďalších 40 miliónov z plánu obnovy. To znamená, my asymetricky dotujeme stredné Slovensko na úkor ostatných regiónov na Slovensku. Ja doprajem aj Martinu, aj Banskej Bystrici, len my tu musíme robiť odstupňovanie určitých krokov a musíme počítať s celým Slovenskom. Z programového vyhlásenia vlády nie je jasné, ako sa chce vláda postaviť ku problematike optimálnej nemocničnej siete. Poukazujeme na to, že nedodržiavanie niekoľkých, niektorých časových rámcov môže ohroziť finančné plnenie z plánu obnovy. V prípade projektu OSN vznikli viaceré chyby a skutočne odklonili sme sa od toho, od tej pôvodnej myšlienky, aby sme urobili našu nemocničnú sieť udržateľnou a odolnou v krízových situáciách. Ale problémom je predovšetkým tá vykonávacia vyhláška, ktorá je veľmi komplikovaná, ťažko realizovateľná v praxi, mne sa to ťažko hovorí, my sme to začínali, bohužiaľ, kolegovia na ministerstve, predovšetkým za vlády pána Lengvarského ako ministra zdravotníctva, zaspali. A môžem spomenúť aj nedávno medializované zariadenie, zaradenie dvoch nových zdravotníckych zariadení do inej kategórie, kde by mali byť, ale k tomu sa dostaneme určite v nasledujúcich dňoch. Chcel by som zdôrazniť, že KDH podporuje skríningové programy, ale chceli by sme zdôrazniť, že pri ich zavádzaní treba vychádzať z medzinárodných odporúčaní. Lebo viete, darmo si urobíte nejaký skríning, ale keď ten pacient nemá termín u ďalšieho lekára alebo nevie, čo s tým má urobiť, tak vám žiaden skríning nepomôže. A podo... pozitívne hodnotíme aj zámer pokračovať v prebiehajúcich projektoch ministerstva zdravotníctva, ako je napríklad, ako je napríklad koncepcia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo rozvoj a zámer pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Toto vnímame skutočne pozitívne a sme ra... za to radi. Z tých dlhodobých cieľov je program takisto z môjho pohľadu málo ambiciózny aj v oblasti prevencie, ale aj v tom, ako sa chceme vysporiadať s prebiehajúcou demografickou krízou, pretože nám skutočne starne populácia a o chvíľku tá potreba zdravotno-sociálnej starostlivosti tu bude enormne narastať. A nedá mi nespomenúť, nedá mi nespomenúť, že my tu musíme prepájať zdravotný a sociálny systém. Moderné systémy v zahraničí budujú komunitu, komunitnú starostlivosť. Pretože to je budúcnosť. Môžme mať krásne nemocnice, môžme mať vynikajúcu ambulantnú starostlivosť, ale pacienti chcú byť čo najdlhšie sebestační v svojom prirodzenom prostredí. A na to, aby sa vám to podarilo, potrebujeme budovať komunitnú sieť podporných zdravotných a sociálnych služieb. Ani tu nejakú zásadnú víziu nenachádzam. Bál som sa, že teda či mi vyjde čas alebo nie, ale vyzerá, že áno, tak mi dovoľte na záver povedať, že tento materiál je všeobecný, málo ambiciózny, neprináša dostatočné inovácie a nie je zárukou, že prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska a že sa naďalej nebudeme vzďaľovať od moderných zdravotníckych systémov v Európe. A zároveň chcel by som tiež skončiť optimistickejšie, aby to nebolo také ukričané a smutné, my chceme byť naozaj konštruktívnou opozíciou a chceme ku veciam, ktoré budú prichádzať a budú dávať zmysel, dávať náš postoj, naše kompetencie a vedomosti a chceme v dobrých veciach aj koaličných kolegov podporiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť poslancov a ako prvý vystúpi pán poslanec Slyško. Prosím, máte slovo. [16:24] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, počúval som vaše vystúpenie, ale aj vaše pripomienky a diskusiu na výbore. Ja by som rád na úvod povedal, že tak ako včera, tak aj dnes sa na výbore zúčastnila pani ministerka a spoločne so štátnym tajomníkom a predstavili nám na prezentácii jasnejšie víziu a jednotlivé povedzme základné ciele a body, či už je to bližšie ku kvalitnej a dostupnej starostlivosti alebo prevencii ako základnému pilieru. Hovorím o tom preto, že som vnímal na výbore snahu pani ministerky o hľadanie riešení a vedenie dialógu. Taktiež pán predseda výboru konštruktívne pristupuje a vedie ten daný výbor a ja verím, že takto nejako spoločne môžme hľadať riešenia. No zároveň si dovolím poznamenať, že aj pri aktuálnej téme optimalizácie sietí nemocníc musíme otvorene hovoriť o tom, že čo sme jednoducho zdedili. Ja teda naozaj mám dobrú vieru, že tak ako ste aj na záver povedali, chcete byť konštruktívnou opozíciou, tak ako aj pani ministerka deklarovala a ukázala, že chce veci riešiť diskusiou, budeme v tomto trende pokračovať. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Janckulík, prosím, máte slovo. [16:24] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ministri, kolegyne, kolegovia, Peter, veľmi dobré vystúpenie a musím so všetkým súhlasiť. To, čo si aj uviedol, že ľudia, pacienti, ktorí sa potrebujú dostať na vyšetrenia, proste musia zháňať kontakty a vybavovať si, aby sa dostali, to v 21. storočí, by som povedal, že je neprístupné. A najhoršie na tom je, že tí pacienti potrebujú vlastne, aby sa vedelo o nich, keď ležia na tom lôžku, že o nich niekto vie, že nie je to obyčajný človek. Tak sme sa dostali do takejto doby. Ďalej musím spomenúť optimalizáciu siete nemocníc. Keďže tu je aj minister dopravy, tak v optimalizácii siete nemocníc sa píše, že do tridsať minút by sa mal pacient dostať do nemocnice. Žiaľ, cestnú infraštruktúru máme v takom stave, že nie je reálne niekde sa dostať do 30 minút a časová dostupnosť je až do 60 minút. Ja viem, že pán minister dopravy to nevyrieši za svoje volebné obdobie, ale optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť tak, aby sme zohľadnili túto časovú dostupnosť. Nemôže predsa to tak fungovať, že v niektorých regiónoch pacienti budú znevýhodnení a tá časová dostupnosť, proste nestihnú ísť k tomu lekárovi, lebo tá nemocnica, ktorá funguje tam teraz, tak sa zruší, bude z nej doslova doliečovák a títo pacienti budú musieť niekoľko kilometrov navyše cestovať, a tým pádom niekedy to bude neskoro. Takže treba sa tým zaoberať a treba urobiť výnimky a pokiaľ nebudeme mať dobrú dopravnú infraštruktúru, tak optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť s výnimkami. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Szalay. [16:24] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. So záujmom som si vypočul príspevok pána kolegu Stachuru. Pravidelne hovorievam, že slovenské zdravotníctvo je v štádiu klinickej smrti a niektoré z tých vecí spomenul aj pán Stachura. Máme problémy s výsledkovými indikátormi v zdravotníctve a je to výsledok absentujúcej dlhodobej vízie slovenského zdravotníctva. A v programovom vyhlásení sa vláda hlási k tomu, že takúto dlhodobú víziu by rada vytvorila aj v spolupráci s opozíciou alebo teda so všetkými hráčmi odborného aj politického spektra. Nemôžem si však odpustiť, Peter, že bol si štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva a mohol si tieto veci ovplyvniť, aj tie veci, ktoré kritizuješ, či už je to otázka guidelineov, či už je to otázka Rázsoch, či už je to otázka zdravotníckeho personálu, prepájania zdravotného a sociálneho systému. Chápem, že bola pandémia, že sa sústredila na iné problémy, ale teda trochu toho biľagu ide aj za tebou. Problémom zdravotníctva je teda diskontinuita a veľmi oceňujem aj snahu o dialóg a kontinuitu a o tom dialógu hovoril aj kolega Slyško. Zajacova reforma sa mala dokončiť a to je vina smeráckeho vládnutia v zdravotníctva. Namiesto kultivácie toho systému sa venovali tunelovaniu. Problémom slovenského zdravotníctva nie je zisk zdravotných poisťovní. Je to chýbajúca vízia, je to chýbajúce corporate governance v štátnych nemocniciach a v štátnej poisťovni. Materiál je vraj všeobecne málo ambiciózny, neprináša inovácie, ja ho taký nevnímam, napísať tam nejaké science fiction nie je umenie. Materiál považujem za dosť konkrétny. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Teraz má slovo pán poslanec Horecký. [16:24] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Páni ministri, dámy, páni, chcem oceniť fundovaný a... fundovaný príspevok kolegu Petra Stachuru s vzhľadom do vecí zo skúseností zahraničných aj domácich. Je to o tom, čo chceme priniesť do politiky, do tejto služby, solídnosť a kompetentnosť, a preto som to hľadal aj v programovom vyhlásení vlády. Peter sa dotkol aj prípravy lekárov, zdravotníckeho personálu, vzdelávania, podmienok, v ktorých sa uskutočňuje táto príprava. Keď som mal možnosť hovoriť so študentmi, s medikmi alebo s budúcimi zdravotnými sestrami, to, na čo sa najviac ponosovali, bolo to, čoho sa dotkol aj Peter, že oni neštudujú, nechcú študovať len akademické fakty, ktoré sú backgroundom pre túto serióznu profesiu, ale potrebujú byť majstrami svojho aj remesla a potrebujú rásť v praxi, potrebujú sa učiť od skutočných majstrov, ktorí to dokážu robiť tak najlepšie, ako sa dá. A toto je niečo, čo naznačuje, že musíme skoncovať s rezortizmom. Zdravotníctvo nie je uzavretý rezort, podobne ako niektoré ďalšie. My musíme prierezovo riešiť tieto vážne problémy. V oblasti vzdelávania, samozrejme, aj s rezortom vzdelávania a v iných oblastiach, ako bolo tu kolegom naznačené, v doprave s dopravou a tak ďalej. Takže hľadal som v programovom vyhlásení vlády tieto prieniky, hľadal som tam nejaké projektové riešenia, interrezortne veci, na ktoré jeden rezort sám nestačí, no márne. Chceme sa pokúsiť priniesť tieto mosty a prispieť k riešeniu. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a nasleduje pán poslanec Hajko. Prosím, máte slovo. [16:24] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Moji kolegovia to už naznačili, ja to len zopakujem, otvoril to kolega Stachura, a to je ten medzirezortný prístup. Mne to tam chýba v programovom vyhlásení a myslím si, že pre úspešnosť politiky v nasledujúcich štyroch rokoch bude ozaj kľúčové, či dokážu, dokážu jednotlivé ministerstvá spolupracovať. Ja som zaregistroval dosť ústretovú snahu spolupráce ministerstva životného prostredia a ministerstva poľnohospodárstva. My sme dokonca tak aj ladili svoj program. A takisto sa prikláňam k tomu, čo povedal kolega Stachura, že treba previazať rezorty sociálnych vecí a zdravotníctva. Myslím si, že je na to príležitosť, pretože sú tam politicky blízki predstavitelia na postoch ministrov. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A teraz vystúpi pán poslanec Baláž. Prosím, máte slovo. [16:24] Vladimír Baláž – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, keby Banská Bystrica bola hlavné mesto Slovenska, by sa mi celkom páčilo, bola by v strede, neni to taký zlý nápad, ďakujem, budem sa na to tešiť, budeme s tým pracovať ďalej. (Povedané s pobavením.) No a teraz vážnejšie. Snáď na to, aby sa tu zavádzalo a ako to povedať, vtipkovalo, sú tu hádam iní performeri a standup komici, ako sme aj videli, čo tu vystupovali, ako vy, pán kolega. Nemusíš sa tváriť ako svätý za dedinou, a pritom tri roky pracovať v tom systéme a teraz všetko kritizovať. To je na hanbu. Naozaj treba si zachovať úctu voči svojej vlastnej osobe a voči svojim vlastným skutkom. Napriek tomu už nejdem ďalej. Teším sa na to, že budeme spolupracovať na výbore pri zlepšovaní slovenského zdravotníctva a pri dopravovaní pomoci pre slovenských pacientov a istotne využijeme všetky vaše skúsenosti, ktoré máte či už z domácej, alebo zahraničnej praxe tu na Slovensku, a naozaj sa z toho z celého srdca teším. Ďakujem pekne. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne a s reakciou vystúpi pán poslanec Stachura. Prosím, máte slovo. [16:24] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom za povzbudivé slová aj za trošku kritické vystúpenia, veď na to tu sme, aby sme diskutovali. A ja by som sa trošku vrátil ešte k Tomášovi. On spomínal teda tú moju zodpovednosť a nakoniec aj pán docent Baláž ju spomenul, ja sa nevyhýbam zodpovednosti, samozrejme. Bol som jedenásť mesiacov na ministerstve zdravotníctva. Myslím si, že to boli jedny z najhorších období, ktoré kedy nejaký minister musel absolvovať. Ja som to už párkrát povedal, nikomu by som to neprial, a napriek tomu sme rozbehli viaceré procesy, okrem iného aj plán obnovy, ktorý sa začal potom psuť, keď prišiel pán Lengvarský. Urobili sme predoperačné vyšetrenia, rok intenzívnej práce, ležia na stole pani, pána štátneho tajomníka, nebola na to, nebol na to čas a priestor, rozbehli sme štandardy. Venoval som sa skutočne, či mi budete veriť, alebo nie, ja som odchádzal z ministerstva o polnoci, každý deň sme rozhodovali, kam máme preložiť intenzívnych pacientov, pretože to bola katastrofa a dva týždne som sa cítil ako cestovná kancelária, pretože sme sa snažili či už zahraničných kolegov, ktorí nám prišli pomôcť, inštruovať, respektíve prekladať pacientov do zahraničia. Čiže ja si za svojou prácou stojím, si myslím, že sme urobili maximum, čo sme mohli. Áno, stali sa aj chyby, ale tieto chyby robí každý z nás a ja si ich uvedomujem. Ďakujem. [16:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A teraz budem pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Františka Majerského. Prosím, máte slovo. [16:24] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Pekný dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že kolega Stachura vyviedol alebo rozviedol takú dobrú diskusiu o zdravotníctve, lebo je naozaj kľúčová a aj dneska na zdravotníckom výbore sme videli, že vieme nájsť spoločnú cestu vo veľa veciach a vieme sa o tom rozprávať. A to si myslím, že to bude asi prvýkrát taký zdravotnícky výbor, kde sa vieme rozprávať odborne a kultivovane, lebo tak si myslím, že tak by to malo v politike vyzerať. Ja som človek z urgentnej medicíny, človek, ktorý sa vie rozhodovať rýchlo, človek, ktorý sa vie rozhodovať pod stresom. Som človek, ktorý vie si priznať chybu, a som človek, ktorý naozaj hľadá iba v tomto zdravotníctve riešenia. Ja nič iné v tomto zdravotníctve nehľadám, nemám žiadny iný záujem. Takže poďme k faktom. Preto ma prekvapilo, že to programové vyhlásenie vlády je naozaj podľa mňa veľmi vážny, kľúčový dokument. Je to veľmi vážny a kľúčový dokument a ukazuje nám, akým smerom sa bude slovenské zdravotníctvo uberať, nielen ono, ale aj iné oblasti, ktoré sa dotýkajú každého jedného občana v našej krajine, a je kľúčové, ako budú spracované. Preto ma veľmi milo pre... nemilo prekvapilo, ako rýchlo bolo spracované programové vyhlásenie vlády a myslím si, že bolo, je napísané bez konkrétnych cieľov. A mne to naozaj chýba, lebo sú to veci, ktoré naozaj potrebujeme, aby sme mali. My potrebujeme vedieť, že kedy sa bude robiť to, kedy sa bude robiť hentamto a kedy chceme spustiť to. Ja chápem, ja to vo svojom príspevku aj budem hovoriť, že prečo to už dneska sa nepoužíva, lebo v predchádzajúcich programových vyhláseniach to tam bolo, jednoducho sa to nesplnilo. Na to nesmieme zabúdať, že kopec vecí, ktoré dnes riešime, už mali byť dávno-dávno spravené, priatelia. Už dávno sme mali mať DRG, už dávno sme mali mať aj kopec iných vecí, ktoré jednoducho dnes v zdravotníctve chýbajú. Je to možno aj tým, že niektoré, poviem, strany, ktoré ak nie sú v parlamente, nemali, čo sa týka programu zdravotníctva, skoro nič. Ja sa budem baviť len o zdravotníctve dnes a jednoducho chýbala, tie veci, ktoré jednoducho mali by byť. My sme mali v programe KDH 188 konkrétnych riešení, ktoré sme mohli dnes dať priniesť do Národnej rady a priniesť ich pre slovenských občanov a slovenských pacientov, lebo toto by malo byť podľa mňa pre všetkých nás, ktorí tu sme, kľúčová vec, aby sme pomohli na konci dňa tým pacientom. To, čo hovoril kolega Stachura, je, to zažíva každý jeden zdravotník. Dnes každý jeden lekár, každá jedna sestra alebo každý jeden človek, ktorý v zdravotníctve sa pohybuje, že mu denne volajú ľudia, že nevedia vybaviť to alebo nevedia vybaviť hentamto. Treba si povedať jednu základnú vec, že toto tu, čo sa tu dnes budeme baviť, je kľúčová téma. Zdravotníctvo by mala byť premiérska téma a mala by byť téma ministra financií. Ja som preto naozaj sklamaný, že v programovom vyhlásení vlády nevidíme žiadnu sumu, koľko ideme dať do zdravotníctva. My to dnes nevieme, že koľko ideme dať do zdravotníctva. Všetci, ktorí v zdravotníctve pôsobíme, hovoríme, že v zdravotníctve chýbajú peniaze. A my to dnes nevieme povedať, že koľko im tam ideme dať? Lebo to, čo sa financovalo v minulom roku, to nebude stačiť. To nebude stačiť ani na základ. Naozaj tie peniaze zdravotníctvo potrebuje a potrebuje ich súrne, akútne, lebo my si už nemôžeme dovoliť ďalšie roky, že tu budeme len tak pretláčať pred seba ten kameň, ktorý naše zdravotníctvo tlačí pred sebou, je obrovský. Je obrovský. A naozaj každý, kto tu z nás sedí, mal dotyk so slovenským zdravotníctvom. Netvárme sa, že nie. Keď nie osobne, tak naši blízki, naši rodinní príslušníci, naše deti, naši rodičia. A všetci chceme mať slovenské zdravotníctvo pre našich rodičov, pre naše deti to najlepšie, aké máme, tak sa, prosím vás, preto snažme sa to robiť, snažme pre to všetko robiť, aby to tak naozaj bolo. Mňa prekvapilo, všetci ste zachytili, aj noví poslanci, aj starí, že veľkou témou od marca tohto roku bola ambulantné pohotovosti. Nemáte ani jednu zmienku v programovom vyhlásení vlády, vôbec nič. Mala tu byť mimoriadna schôdza pred... pred týmto, nestalo sa nič. Dnes pani ministerka vyrokovala, ale tento problém sa jednoducho tlačí pred sebou. Nám jednoducho tí ambulantní lekári chýbajú. A vy ambulantného detského lekára neviete nájsť zajtra ani dnes a bude to trvať niekoľko rokov, kým tých lekárov vychováme. Jednoducho tento problém sa zanedbáva. Ja sa do minulosti preto nerád vraciam ani sa vracať nechcem, chcem, aby sme na to nezabudli, keď tu budeme riešiť veci v parlamente o zákonoch, ktoré sú kľúčové. Kľúčové preto, aby sme slovenské zdravotníctvo posunuli ďalej. Potešilo ma, že ministerstvo zdravotníctva chce riešiť personálnu stabilizáciu v zdravotníctve. Hovoríme to takisto roky. Chýbajú nám lekári, chýbajú nám sestry, chýbajú nám záchranári. Ja sa pýtam, kto sa bude starať o slovenských pacientov, keď našich zdravotníkov vyháňame do Česka. My ich naozaj vyháňame. Nielen finančným ohodnotením, lebo to už dnes nie je taká téma, lepšie finančné ohodnotenie, ale vyháňame ich pracovnými podmienkami, ktoré tu dnes jednoducho nemajú. Jednoducho nemajú. Keď si vezmete, že mladý lekár má ísť pracovať do slovenskej nemocnice, tak nepôjde. Pôjde pracovať do Česka. Nemá tam žiadnu jazykovú bariéru, dajú mu podmienky, dajú mu príspevok na bývanie a tie všetky iné veci, ktoré jednoducho by mal mať. A tu to nemá. Tak radšej pôjde do Česka. Odsťahuje tam celú rodinu a nám odchádzajú mozgy do Českej republiky a do iných krajín Európskej únie. A to sa jednoducho musí zastaviť. Ja sa chcem opýtať, veď, nemáme tu, samozrejme, pani ministerku zdravotníctva, ale, ani ministra školstva, ale máme my vôbec dáta, koľko lekárov nám skončí ročne a koľko ich skončí v slovenských nemocniciach? Máme tieto dáta niekde? Lebo ja som ich doteraz nikde nezachytil. A to sú veci, ktoré naozaj my potrebujeme vedieť, lebo ak naozaj máme, lebo sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že chceme navyšovať počet lekárov v slovenských univerzitách. Ale ak zistíme naozaj, že ten počet, ktorý naozaj nám končí a 80 % nám odchádza mimo Slovenska, tak problém nie je v tom, že my máme navýšiť počet lekárov. Ale problém je ten, že by tí lekári ostávali u nás na Slovensku v zdravotníctve. Aby nikam neodchádzali. Aby tu jednoducho boli. Veď my sme ich tu vychovali na Slovensku, tu nech pracujú, tu im vytvorme podmienky. Tu ich potrebujeme. Potrebujeme tak isto kvalitné zdravotné sestry. Tu ich potrebujeme na Slovensku. Nie v Českej republike, nie v Rakúsku, nie v Nemecku. Tu ich potrebujeme. My všetci, čo sme tu, ich potrebujeme a budeme ich potrebovať. Potrebujeme kvalitných zdravotníckych záchranárov. Ja budem hovoriť aj za našu komunitu. Nám odchádzajú záchranári ročne do Českej republiky a do Anglicka. Nechcú tu ostávať. Prečo? Ja sa pýtam prečo. Lebo tu nemáme dobré podmienky pre nich. Vyháňame ich z tohto systému. Toto sa jednoducho musí zastaviť a to hovorím zase, nechcem sa vracať, že to bolo, že to je chyba predchádzajúcich vlád, lebo to už jednoducho čiaru musíme naštartovať od dnes novú. Je nová štartovacia čiara, tie chyby, ktoré sa stali, jednoducho my, čo sme tu dnes, už to jednoducho zmeniť nevieme. Ale musíme sa pozerať do budúcnosti. Všetci. Jednu vec kľúčovú, ktorú som tak isto chcel pospomenúť, je v programovom vyhlásení vlády, budem teraz citovať, je, "zadefinujeme výšku celkových zdrojov vrátane úhrady za poistencov štátu na základe kvalitných a kvantitatívnych očakávaní, vychádzajúc predovšetkým z dopytu po zdravotnej starostlivosti, plánovaných reforiem, dlhu nemocníc a kapitálových potrieb". Vrátane úhrady za poistencov štátu. A to je takisto kľúčová vec, ktorá jednoducho... my, pani ministerka, teraz sa jej zastanem, aj keď tu nie je, ona musí mať podporu ministra financií a tak isto premiéra. Lebo bez toho to ona nespraví. Naozaj ona to nespraví. Bez finančných tokov, ktoré pôjdu do zdravotníctva, to jednoducho nebudeme vedieť spraviť. Naozaj sa nad tým, všetci kompetentní, treba jednoducho zamyslieť, že to zdravotníctvo sa už nedá ďalej odkladať ďalej. Naozaj, ono už, ono už je podľa mňa v klinickej smrti, ako sa hovorí. My ho teraz momentálne oživujeme, ak ho neoživíme do pár mesiacov alebo do roka, ono jednoducho zomrie, lebo tuná to nám spadne celé. Každý deň to vidieť v slovenskom zdravotníctve. Preto vás prosím, naozaj sa tomu začnime poctivo všetci venovať, tí, ktorí sa tomu chceme venovať. Veľmi oceňujem, že v programovom vyhlásení vlády sa pani ministerka venuje aj téme záchrannej zdravotnej služby, na ktorú je naozaj naviazaný aj plán obnovy, a poviem, kvôli čomu to je taká kľúčová téma. Každému, ja som zažil 11 ministrov zdravotníctva za svoje pôsobenie, som hovoril to isté a budem to hovoriť aj pani ministerke to isté. Vy dnes, všetci čo sme tu, si jednoducho nevieme vybrať, keď sa nám niečo stane, že ktorý záchranár príde a za ako skoro nám príde záchranná zdravotná služba. Nikto z vás si to nevie vybrať. Vy si dnes viete vybrať len to, že ku akému lekárovi pôjdete obvodnému a kto vás bude operovať. Ale záchrannú službu si nikto z vás nevie vybrať. Nikto, kto tu je. Jednoducho vy zavoláte a neviete, za koľko vám tá pomoc príde, ako skoro a ako bude vybavené to auto a kto v ňom bude sedieť. Preto reforma urgentnej zdravotnej starostlivosti je kľúčová preto, aby sme boli naozaj včas pri pacientovi. S najkvalitnejším materiálom, aký dnes máme, aby sme takýmto spôsobom mohli zachrániť čo najviac ľudí. Lebo chceme naozaj, aby sme pomáhali, zachraňovali, lebo nám naozaj ročne umiera, ako to povedal pán Stachura, stovky ľudí na neodvratné úmrtia, ktorí jednoducho nemuseli zomrieť. Jednoducho oni, tí ľudia, nemuseli zomrieť a zomreli len kvôli tomu, že nám nefunguje systém, ktorý by mal fungovať, lebo je platený z verejného zdravotného poistenia všetkých nás, čo sme tu. Poslednou témou, ktorou sa dotknem zdravotníctva, je elektronizácia. My sme tu všetci, niektorí aj pamätníci zažili, že bude skoro DRG, eHealth a všetky veci, ktoré tam mali byť. Naliali sme do toho milióny euro a nič nám jednoducho nefunguje. EHealth, o eHealthe sa hovorí už skoro 17 rokov. A nie je vybudovaný, nefunguje. Na tom všetkom sa jednoducho, na to všetko sa musíme pozrieť čo najskôr, ja nezávidím, poviem rovno, pani ministerke zdravotníctva, čo všetko ju čaká, ale ako povedal kolega Stachura a myslím, že aj kolegovia, ktorí tu dnes nie sú zo zdravotníckeho výboru, že budeme robiť všetko pre to, aby sa zdravotníctvo posunulo dopredu. Návrhmi a konkrétnymi riešeniami, lebo každý z nás, čo tu sedí za zdravotnícky výbor, tých riešení má. A chceme ich jednoducho posunúť vám, lebo na konci dňa má byť spokojný pacient, pacient tejto krajiny, chorý človek, ktorý potrebuje mať kvalitné zdravotné, starostlivosť, starostlivosť. Ďakujem. Ak môžem využiť, som rád, že tu je minister dopravy. Pán minister, dobrý deň. Ja pevne verím, že po štyroch rokoch, ktoré vás čakajú, sa naozaj podarí diaľnica z Košíc, pardon, z Bratislavy do Košíc. Je taká známa pesnička, že od Tatier k Dunaju, z Košíc do Popradu už diaľnicu nepotrebujeme, ale potrebujeme ju z Bratislavy do Popradu a verím, že vám to vyjde. Tak isto treba urobiť čo najskôr obchvat Ružomberka, ktorý je tranzitnou dopravou pre celé Slovensko a v tomto vám veľmi držím palce. Kolegovia, ďakujem za pozornosť a nezabudnite naozaj, čo som chcel na začiatku povedať a zopakujem to ešte raz. Zdravotníctvo potrebuje naozaj všetkých poslancov. Buďme zodpovední a naozaj robme riešenia také, ktoré budú naozaj prinášať benefit pre pacienta. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci a ako prvý vystúpi pán Janckulík. Prosím, máte slovo. [16:39] Igor Janckulík Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, som rád, Feri, že si otvoril detské pohotovosti. Ja pochádzam z okresu Námestovo, kde je jeden z mála okresov na Slovensku, kde populácia stále rastie. A je paradox, že tam, kde sa rodí najviac detí, tak niekto od zeleného stola v Bratislave rozhodol, že detskú pohotovosť v Námestove treba zrušiť a to aj napriek tomu, že momentálne máme dostatok detských lekárov. Takéto veci by sa nemali rozhodovať v Bratislave, ale mali by ich rozhodovať samosprávne kraje. Samosprávne kraje najlepšie poznajú situáciu v daných regiónoch a vedia, ako to vyriešiť. Takže dúfam, že nová pani ministerka zdravotníctva si to zoberie k srdcu a prehodnotí túto situáciu, to, čo spôsobilo bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva. Ďakujem. [16:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a teraz vystúpi pán poslanec Peter Stachura. Prosím, máte slovo. (Krátka pauza. Môžem vás poprosiť zapnúť pánu Stachurovi mikrofón? [16:39] Peter Stachura Áno, teraz, dobre. Tiež by som chcel poďakovať kolegovi za vystúpenie a ešte raz podporiť to, čo spomínal, že žiadna reforma bez personálu nemôže byť úspešná, a je skutočne, malo by byť našou ambíciou, aby sme ten personál zastabilizovali, lekárov, sestry, ale aj ostatných zdravotníkov. Odporúčam ministerstvu zdravotníctva, aby sa teda nevenovalo len tomu, aby navyšovalo počty lekárov na lekárskych fakultách, ale aby skutočne sa zameralo na zmeny v pracovnom prostredí. A my máme veľmi konkrétne riešenia v našom programe, keby teda sme my zostavovali programové vyhlásenie vlády, tak by sme ich tam konkrétne napísali. Viac snáď netreba. Ďakujem. [16:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Svoboda. [16:39] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na vaše slová, pán poslanec, ktoré ste povedali. Dnešné zasadnutie výboru bolo aj toho dôkazom, že dokážeme nájsť spoločnú reč v tejto oblasti. Ciele sú jasne zadefinované aj programovom vyhlásení vlády a v budúcnosti budú určite podrobne rozpracované aj v podobe konkrétnych návrhov zákonov. Zdravotníctvo, bolo povedané, že je aj bude premiérskou témou. Každý jeden z nás si to uvedomuje, že túto oblasť musíme vyriešiť a zlepšiť. Týka sa to každého jedného z nás, našich, či už našich rodinných príslušníkov. Verím, že spoločne sa podarí aj prostredníctvom opozície schváliť množstvo zákonov v prospech občanov, pacientov a posunieme túto oblasť správnym smerom. Ďakujem. [16:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. A budeme teda pokračovať v rozprave a vystúpi pán poslanec Čaučík. Iba teda chcem avizovať, že o piatej vyhlásim prestávku na rokovanie poslaneckého grémia. Potom budete pokračovať po. Bohužiaľ, takto to funguje. Ďakujem. [16:54] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, práca chvatná, málo platná. Takto sme zhodnotili obsah programového vyhlásenia v klube Kresťanskodemokratického hnutia. Dovoľte moju reakciu na dokument v kontexte diania týchto dní. Podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Návrh, ktorý táto vláda predniesla, nie je podľa nás dosť kvalitný a má množstvo nedostatkov. Vláda mala ešte viac ako týždeň na to, aby pripravila lepší materiál. Pozvánku na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky o programovom vyhlásení sme dostali emailom v pondelok o 16.49 h. Schôdza sa začínala v utorok o trinástej a o programovom vyhlásení rokovali aj výbory už doobeda o deviatej. To znamená, dostali sme ju menej ako 24 hodín pred rokovaním, čo sa prieči rokovaciemu poriadku. Som presvedčený, že taký dôležitý materiál je potrebné dobre pripraviť aj prerokovať. Ako jeden z nových poslancov by som ocenil štábnu kultúru pri fungovaní Národnej rady od samého začiatku a podľa dohodnutých pravidiel. V programovom vyhlásení sa píše, že sociálny dialóg prakticky neexistuje a vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach a k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom. V ďalšom bode sa píše, že posilňovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát je pre vládu dôležitý. Bojím sa, že vláda už vo svojich prvých krokoch ide proti tomuto záväzku obnoviť partnerský dialóg a pristupovať s rešpektom ku svojim partnerom. Dôkazom toho je aj diskusia, ktorú, ktorá sa otvorila cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o 13. dôchodku a asignácii dvoch percent. Asignácia je systém, ktorý tu funguje 20 rokov, a minister, nový minister ju chce zmeniť za dva týždne jednostranným nesystémovým rozhodnutím. Pokladáme to za veľmi arogantný prístup. Zároveň je to miešanie hrušiek a jabĺk, miešať rodinnú solidaritu so spoločenskou solidaritou a zodpovednosťou nie je dobré. Asignácia sa dnes týka asi 17-tisíc subjektov, ktoré ju môžu prijímať, ktoré môžu prijímať 2 % z dane a okolo 1,5 milióna ľudí, zamestnancov a živnostníkov, ktorí sa takto rozhodujú už roky. Programové vyhlásenie vlády tiež nespomína občiansku spoločnosť. To tiež indikuje, ako vláda bude pristupovať ku konkrétnym problémom. V bode sedem programového vyhlásenia sa píše, že nová vláda Slovenskej republiky bude venovať pozornosť národnému sebavedomiu, posilňovaniu suverenity, štátnosti a zdravého vlastenectva, úctu k štátnym symbolom, národným a kultúrnym tradíciám. Ceníme si takýto záväzok, ktorý však vládna koalícia porušila už na začiatku. Myslím tu na konanie podpredsedu Národnej rady Ľuboša Blahu na pôde tejto inštitúcie. Neteší ma, že prvá schôdza po ustanovujúcej schôdzi bola o odvolávaní podpredsedu parlamentu, ale ak chceme zvýšiť politickú kultúru a vrátiť dôveru ľudí v politikov, bolo to treba urobiť. Ďalšia citácia z programového vyhlásenia hovorí, "predchádzajúcimi troma vládami ignorovaná nelegálna migrácia vedie novú vládu Slovenskej republiky k razantnej reakcii s cieľom chrániť občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dopadmi nelegálnej migrácie na vnútornú bezpečnosť". Pýtam sa, čo je tá razantná reakcia, je to manifestácia techniky armády a policajtov na hranici? Nemala byť Slovenská republika už dávno oveľa razantnejšia v rozhodnutiach byť aktívnym partnerom pre rozvojovú pomoc, humanitárnu pomoc a spoluprácu pri riešení konfliktov vo svete, aby sa eliminovali príčiny migrácie, čo je život v chudobe a bez perspektívy v rozvojových krajinách a krajinách s vojnovými konfliktami? V predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády z roku 2020 sa píše: "Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v úzkom dialógu s mimovládnym sektorom ako kľúčovým partnerom a presadzovať adresné nastavenie nástrojov rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Bude sa usilovať o zrýchlenie navyšovania finančných zdrojov na bilaterálne aktivity rozvojovej spolupráce v súlade s našimi záväz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ospravedlňujem sa, budete môcť svoje vystúpenie dokončiť po prestávke, ktorá teraz bude na rokovanie poslaneckého grémia. Ďakujem veľmi pekne. Čaučík, Marián, poslanec NR SR V poriadku. (Poslanecké grémium. Prestávka.) [17:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pretože na základe rokovania grémia budem podávať návrhy k ďalšiemu priebehu rokovania, o ktorých sa už dopredu vediac, že nedosiahneme všeobecný súhlas, bude hlasovať, čiže vás poprosím všetkých, aby ste prišli, zaregistrovali sa do systému a začneme a budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. (Krátka pauza. Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania grémia. Vzhľadom na to, že máme ešte 26 prihlásených rečníkov do rozpravy písomne a následne bude ešte rozhodovať sa o prihlásení do rozpravy ústne, aby sme zefektívnili rokovanie Národnej rady, dohodovali sme o predĺžení o niekoľko hodín rokovanie v nasledujúcich dvoch dňoch tak, aby sme umožnili ešte tieto dva dni čo najviac rečníkom vystúpiť s tým, že, samozrejme, ak Národná rada neprerokuje všetky body, tak ako sú plánované, do zajtrajšieho večera, bude Národná rada riadne pokračovať v utorok o deviatej hodine. Keďže na poslaneckom grémiu nedošlo k dohode a nemôžem konštatovať všeobecný súhlas, pretože dve politické strany majú názor nemeniť nič na doterajšom priebehu Národnej rady, dávam návrh, ktorý je zase konsenzom tých, ktorí s nejakým predĺžením rokovania súhlasia, v nasledovnom znení. Dávam návrh, aby dnes Národná rada rokovala do 21. hodiny a zajtra aby bola skrátená obedňajšia prestávka o hodinu a trvala len od trinástej do štrnástej a zajtra sa rokovalo až do 20. hodiny večer. Pre istotu sa ešte raz spýtam, je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Keďže nie je, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu o ďalšom priebehu rokovania Národnej rady. (Hlasovanie.) Prítomných 113 poslancov, za 105, proti 7, zdržal sa nikto, nehlasoval 1. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Preto ešte raz pre všetkých opakujem, aby to bolo jasné. Dnes budeme rokovať až do 21. hodiny, zajtra začíname štandardne o deviatej hodine, budeme rokovať až do trinástej, potom bude jednohodinová obedňajšia prestávka do 14.00 a následne budeme pokračovať až do 20. hodiny. Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh sme schválili. Ešte predtým, ako dám vystúpiť a pokračovať v rokovaní pánovi poslancovi Čaučíkovi, vás chcem informovať, že sme na grémiu museli riešiť aj otázku iného charakteru a chcem, aby ste ju počuli všetci poslanci, pretože sa týka všetkých vás. V rámci priestorov Národnej rady vo foyer sa bežne vyskytujú médiá, ktoré majú svoje miesta, z ktorého vysielajú častokrát živé vstupy do svojich spravodajských televízií a pozývajú na tieto živé vstupy jednotlivých poslancov Národnej rady tak, ako si ich pozvú, ako sa s kým dohodnú a každý má právo si takýto mediálny priestor využiť a poskytnúť médiám svoje postoje. Dnes bol avizovaný mi incident, kedy pán poslanec Mažgút zo SMER-u mal absolvovať svoj živý vstup do RTVS, po ktorom mal nasledovať následne živý vstup pána poslanca Matoviča, tak ako to bolo dohodnuté dramaturgiou Slovenskej televízie. Nakoľko ale pán poslanec Matovič ešte tesne pred začiatkom tohto živého vstupu začal verbálne útočiť na pána poslanca a vulgárne sa k nemu správať a vyjadrovať, ten sa nakoniec rozhodol za takýchto podmienok svoj živý vstup neuskutočniť. Ja teraz nebudem arbitrom ani nebudem sa do toho starať, ale chcem vám povedať jednu vec a záver poslaneckého grémia. Pokiaľ ma poslanecký klub SLOVENSKO a jeho pán predseda Šipoš verejne, teda mne, oficiálne ma neuistia, že nikdy viac sa takýto incident pri živom vstupe iného konkurenčného politika neudeje, do toho momentu požiadam médiá, že nebudú žiadne živé vstupy môcť z budovy Národnej rady vysielať, pretože nikto sa ich nebude môcť za takýchto nepredvídateľných okolností zúčastňovať. Akonáhle ma pán poslanec Šipoš uistí, že... (potlesk), akonáhle ma pán predseda poslaneckého klubu Šipoš uistí, že nikto z poslaneckého klubu sa viac takto správať nebude, tak budú ďalšie mediálne výstupy možné z foyer Národnej rady pre akékoľvek médium, akékoľvek živé vysielanie. Nie je to dnes z mojej strany nič osobné, ak by sa takto zasprával aj poslanec zo strany HLAS alebo zo strany PS, alebo zo strany SaS, konal by som rovnako. Ak tu chceme dodržať určitú elementárnu slušnosť, nemôže tak samotná redaktorka alebo redaktor a ani samotný respondent čakať tomu, čo za chrbtom v živom vstupe príde stvárať poza jeho chrbát. Ešte raz a moje stanovisko je pevné a to, ak ho oznámim médiám zajtra, zdôvodním len a len týmto incidentom a neochotou poslaneckého klubu SLOVENSKO dodržiavať elementárne pravidlá slušnosti pri kontakte s médiami a vykonávanie si normálnej poslaneckej a mediálnej práce. Ďakujem veľmi pekne. S procedurálnym návrhom pán poslanec Matovič. [17:09] Igor Matovič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Tak ja si myslím, pán predseda, že mali by ste tu byť primus inter pares, to znamená, rovný alebo prvý medzi rovných a nemali by ste si tu vytvárať nejaké nové pravidlá. Skúste skorej sa verejne priznať, že chcete urobiť s médiami presne to, čo ten človek, ktorý sedí pod vami. a hľadáte si nejakú zbabelú zámienku. Skúste sa konečne raz v živote správať ako chlap... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [17:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ak nemáte procedurálny návrh, tak vypnime, prosím, mikrofón pánovi poslancovi, keďže nemá procedurálny návrh. Divadlo si, pán poslanec, budete robiť na ulici, ale nie v tejto rokovacej sále ani v budove Národnej rady Slovenskej republiky, to vám garantujem. (Potlesk.) Budeme pokračovať, budeme pokračovať v rokovaní, bude pokračovať vystúpenie pána poslanca Čaučíka, ktorý má ešte k dispozícii 15 minút svojho vystúpenia. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Grendel. [17:09] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte v krátkosti zhrnúť, o čom som hovoril prvých päť minút. Práca chvatná, málo platná. Tak sme zhodnotili v poslaneckom klube KDH obsah programového vyhlásenia vlády. Myslíme si, že vláda mohla využiť ďalší týždeň, respektíve 10 dní, ktoré mala na ústavou daných 30 dní, aby predstúpila pred Národnú radu s programovým vyhlásením vlády, a taktiež ma mrzí, že sme nedodržali rokovací poriadok, keď by sme mali všetky materiály, ktoré dostávame ako poslanci Národnej rady na prerokovanie, dostať 24 hodín vopred. Pozvánku na túto schôdzu sme dostali v pondelok o 16.49 h, pritom schôdza začínala o trinástej hodine a o programovom vyhlásení rokovali aj výbory už doobeda od deviatej, od deviatej hodiny. Spomínal som z programového vyhlásenia vlády to, že "vláda chce obnoviť partnerský dialóg na všetkých úrovniach a pristupovať k oprávneným požiadavkám partnerov s rešpektom". Iba takto sa dajú dobré politiky aj pripraviť, aj žiť. Taktiež vláda sa chce snažiť o "posilňovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát". Bojím sa, že vláda už vo svojich prvých krokoch ide proti tomuto záväzku obnoviť partnerský dialóg a pristupovať s rešpektom. Ako konkrétny príklad máme všetci pred sebou snahu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny zlúčiť 13. dôchodok s asignáciou dvoch percent. Asignácia dvoch percent pre mimovládne organizácie je systém, ktorý tu funguje dvadsať rokov a toto chce minister zmeniť za dva týždne jednostranným nesystémovým rozhodnutím, čo považujeme za dosť arogantný prístup. Zároveň miešať rodinnú solidaritu so spoločenskou solidaritou a zodpovednosťou nie je dobré. Je to ako miešať hrušky a jablká a táto asignácia sa týka 17-tisíc subjektov a okolo 1,5 milióna ľudí, ktorí sa roky rozhodujú dať svoje 2 %, nasmerovať pre konkrétne občianske združenia pracujúce v sociálnej, mládežníckej, kultúrnej, športovej alebo inej sfére. V bode 7 sa v programovom vyhlásení píše, že nová vláda bude venovať pozornosť národnému sebavedomiu, posilňovaniu suverenity, štátnosti a zdravého vlastenectva, úctu k štátnym symbolom, národným a kultúrnym tradíciám. Ceníme si takýto záväzok vlády, ktorý však z nášho pohľadu vládna koalícia porušila už na začiatku. Myslím tuná konanie podpredsedu Národnej rady Ľuboša Blahu na pôde tejto inštitúcie. Neteší nás, že prvá schôdza parlamentu po ustanovujúcej schôdzi bola práve o odvolávaní podpredsedu parlamentu, ale ak chceme zvýšiť politickú kultúru a vrátiť dôveru ľudí v politikov, bolo to treba urobiť. V bode 8 sa píše: "Predchádzajúcimi troma vládami ignorovaná nelegálna migrácia vedie novú vládu Slovenskej republiky k razantnej reakcii s cieľom chrániť občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dopadmi nelegálnej migrácie na vnútornú bezpečnosť." Pýtam sa, čo je tá razantná reakcia. Je to tá manifestácia techniky, armády a policajtov na hranici, ktorej sme boli svedkami? Nemala byť Slovenská republika už dávno oveľa razantnejšia v rozhodnutiach byť aktívnym partnerom pre rozvojovú a humanitárnu pomoc a spoluprácu pre riešenie konfliktov vo svete, aby sa viac eliminovali príčiny migrácie, ktoré sú hlavne život v chudobe a bez perspektívy v rozvojových krajinách a v krajinách s vojnovými konfliktami? V predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády z roku 2020 sa píše, že "vláda bude pokračovať v úzkom dialógu s mimovládnym sektorom ako kľúčovým partnerom a presadzovať adresné postavenie nástrojov rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Bude usilovať o zrýchlenie navyšovania finančných zdrojov na bilaterálne aktivity rozvojovej spolupráce, a to v súlade s našimi záväzkami voči OECD. Pri napĺňaní tohto cieľa sa pokúsi aj o mobilizácii zdrojov zo súkromného sektora prostredníctvom zapojenia sa do spolupráce s významnými donormi a medzinárodnými organizáciami, najmä s Európskou úniou." A toto mi opäť chýba v súčasnom programovom vyhlásení vlády. Riešme príčiny, nielen dôsledky, a to v kontexte toho, že sme súčasťou Európskej únie a medzinárodného spoločenstva. V kapitole Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti sa píše: "Vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaže politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž." Pýtam sa, čo je netransparentné ovplyvňovanie demokratickej politickej súťaže. Toto treba zadefinovať, ak tu nejaké je a adresovať, ale nepáči sa nám, ak toto ovplyvňuje celý diskurz a démonizuje mimovládne organizácie. Ďalšia citácia z PVV: "Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napr. v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod." To je chvályhodný zámer, ale, žiaľ, nevnímame snahu vládnych strán skutočne vnímať úlohu mimovládnych organizácií. Naopak, aj z predvolebnej rétoriky si myslíme, že súčasné vládne strany vskutku nepoznajú prácu a fungovanie mimovládnych organizácií. Sľub vlády finančne podporovať takéto mimovládne organizácie je pekný, ale vládu, ktorú sme teraz, ktorú teraz máme, sme tu v podstate už mali, vládu, v ktorej bol SMER, ktorý sa rozdelil na SMER a HLAS, a tiež vládu Slovenskej národnej strany. Ak sme nevideli záujem tej vlády minulej viac podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť vtedy, ako môžeme veriť, že to budú naozaj robiť teraz? A prvé kroky vlády, ako nesystémové zásahy do asignácie 2 %, sú kontrou, idú proti takýmto záväzkom ešte pred schválením programového vyhlásenia. K nešťastnej diskusii o ušľachtilých a neušľachitejší... neušľachtilých mimovládkach, ktorá sa otvorila ministrom práce, chcem povedať len to, že všetky mimovládne organizácie v počte asi 17-tisíc, ktoré sú prijímateľmi 2 % dane, robia verejnoprospešnú činnosť. Pretože toto je podmienka použitia prostriedkov z 2 % dane. Ďalšia citácia z PVV: "Vláda sa zasadí o obnovenie spoločenského dialógu na celoštátnej úrovni, vrátane posilnenia jeho inštitucionálneho rámca. Uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií." Áno, mnohé témy, ktoré sa v našej spoločnosti otvárajú, si vyžadujú skutočný dialóg s organizáciami a inštitúciami, ktorých sa týkajú. Tešíme sa na tento dialóg a verejné konzultácie, ale musím tu spomenúť včerajšiu skúsenosť z rokovania výboru pre ľudské práva, ktorú považujem za veľmi zlý začiatok koalície v tomto smere. Koaliční predstavitelia ani neprišli na prerokovanie programového vyhlásenia vlády v ľudskoprávnom výbore. Pýtal som sa na dôvod ich ospravedlnenia, údajne iné pracovné povinnosti. Pýtam sa, aké pracovné povinnosti majú poslanci Národnej rady v dňoch, keď sa prerokováva programové vyhlásenie vlády, aké väčšie povinnosti tu sú? Neprišli a hneď po tomto výbore, ktorý bol venovaný PVV, bol otvorený nový výbor k situácii práve asignácie dane a rodičovského dôchodku. Na to stretnutie minister Erik Tomáš neprišiel a odkázal, že vzhľadom na to, že výbor nie je uznášaniaschopný, sa nezúčastní. Takže toto rozumiem, toto je obštrukcia, toto nie je naozaj snaha o obnovenie spoločenského dialógu a verejnú konzultáciu. Ak sa to neudeje na pôde Národnej rady, kde inde? Nie je to dobrý príklad politickej kultúry a vďaka tomu, čo sa stalo včera na ľudskoprávnom výbore, sa objavil veľmi zaujímavý obraz. Na mieste koaličných poslancov v tom čase sedeli pozvaní zástupcovia mimovládnych organizácií. Ďalšia citácia z PVV je, že "prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispeje ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu". Čakali by sme, že tieto personálne nominácie budú po schválení programového vyhlásenia vlády, ale sme svedkami odvolávania hneď v prvých dňoch, a to robí dojem skôr politických čistiek ako naplnenia tohto zámeru. V programovom vyhlásení vlády sa aj píše: "Vláda si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu, vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia." Aká je realita? Prvým opatrením v oblasti náboženskej slobody je, že vláda zrušila štatút splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Aj keď sa to priamo netýka aktérov, priamych aktérov v tejto problematike, vnímame to citlivo a so znepokojením. To zrušenie sa udialo jednou vetou v uznesení vlády: "Vláda nepovažuje ďalej za opodstatnené a efektívne zachovanie agendy a pôsobnosti splnomocnenca v rámci štruktúr Úradu vlády Slovenskej republiky." Toto je veľmi dôležitá vec nielen dovnútra Slovenska, ale aj pre medzinárodnú spoluprácu. Podobné úrady majú v krajinách V4 aj v ďalších európskych krajinách. Dobre, nie vždy to musí byť riešené na úrade vlády, ale povedzme na ministerstve zahraničných vecí, príklad cez veľvyslancov pre náboženskú slobodu, ale zrušiť tento úrad, ktorý minulá vláda zaviedla na základe príslušnej deklarácie tejto Národnej rady Slovenskej republiky, považujeme za necitlivé, bez analýzy, bez väčšieho vysvetlenia. Preto budeme veľmi pozorne sledovať, či a ako k tejto téme sa bude nová vláda venovať a či podnikne v otázkach náboženskej slobody a slobody svedomia konkrétne kroky. Očakávame konkrétnu koncepciu novej vlády v tomto smere. Náboženská sloboda je tiež ľudské právo. Ďalšia problematika, ktorá mi chýba v programovom vyhlásení vlády a spomínali sme ju už dnes v úvode rokovania, je mládež. Špeciálne ma trápi, že nie je tam problematika neformálneho hodnotového vzdelávania mládeže a fungovania mládežníckych organizácií. Som rád, že je tu pán minister, chcem apelovať na to, táto práca nie je veľmi finančne nákladná, nie je to veľký deal, ale sledujem tú situáciu roky a dá sa urobiť veľa za málo financií, za málo peňazí veľa muziky, lebo títo mladí ľudia vychovávajú novú generáciu. Sú to ľudia, ktorí môžu priniesť veľa dobrého v rámci našej spoločnosti, prosím, venujte im pozornosť, aby neboli odkladaní na druhú alebo tretiu koľaj, ako to bolo pri mnohých predchádzajúcich vládach. Veľmi radi budeme v tejto oblasti s vami spolupracovať. Povedal by som na záver, že programové vyhlásenie vlády obsahuje dobré veci, ktoré by sme vedeli podporiť, ale uvedomujeme si, že by mohlo byť pripravené lepšie, kvalitnejšie a najmä konkrétnejšie. Budeme ako parlamentná opozícia sledovať a kontrolovať jeho napĺňanie. Toľko zatiaľ z mojej strany k programovému vyhláseniu a k časti v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia sa rád ešte prihlásim do rozpravy ústnym prihlásením. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [17:24] Peter Pellegrini Na vaše vystúpenie traja páni poslanci s faktickou poznámkou. Ako prvá pani poslankyňa Števulová. [17:24] Zuzana Števulová Pán Čaučík, ja by som sa vám chcela poďakovať, že tu konečne niekto zdôraznil potrebu rozvojovej a humanitárnej pomoci v kontexte migračnej situácie ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje krajiny, v ktorých prebiehajú vojny a prenasledovanie, diktatúra a podobne, pretože naozaj síce táto vláda je podľa svojho programového vyhlásenia zjavne posadnutá témou nelegálnej migrácie, ale to, že by v ňom hľadala a ponúkala tejto krajine reálne riešenia, ktoré spočívajú naozaj v masívnej podpore humanitárnej a rozvojovej pomoci v krajinách, kde je to naozaj potrebné a kde sa dajú riešiť príčiny tejto migrácie, to naozaj absentuje. Takže ďakujem vám, že ste na to upozornili. [17:24] Peter Pellegrini Pán poslanec Hajko. [17:24] Jozef Hajko Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim k tomu, čo povedal poslanec Čaučík, a to je siahanie na 2 % asignácie dane, hovoríme zhruba o nejakých 50 miliónoch eur tento rok. Je to podľa nás, tieto peniaze sa majú využiť na zdecimovaný rodičovský dôchodok, ale ja upozorním na ďalšiu vec, že predseda Slovenskej národnej strany hovoril o tom, že tiež si brúsi zuby nové ministerstvo športu a cestovného ruchu na tieto peniaze. K tomu pridám, že aj na asignáciu dane z príjmov právnických osôb. To ja si dobre pamätám, podľa prepočtu ministerstva financií zhruba nejakých ďalších 40 miliónov eur. Pre štát tieto peniaze nie sú, pre vládu centrálnu tieto peniaze nie sú nejaké významné, ide o nejakých 80 miliónov, 80 – 90 miliónov eur, ale pre občanov, pre samosprávy sú tieto peniaze veľmi dôležité, pretože míňajú sa tieto dane priamo pri zdroji, pri ľuďoch, ktorí vlastne tieto dane platia, a mimoriadne to pomáha princípu subsidiarity, to znamená, že samosprávy majú z týchto peňazí osoh. Ak tento inštitút takýmto hulvátskym spôsobom zlikvidujeme, tak bude to vlastne proti princípom subsidiarity a proti, proti princípom, ktoré presadzujeme, a to je posilnenie samospráv a presunutie ďalších kompetencií na samosprávy spolu aj s peniazmi. [17:24] Peter Pellegrini Pán poslanec Prostredník. [17:24] Ondrej Prostredník Ďakujem pekne. Pán poslanec Čaučík, zmienili ste sa aj o zrušení úradu splnomocnenca na ochranu náboženskej slobody. Áno, je to škoda, že tento úrad bol zrušený. Ja však vnímam aj problémy v činnosti toho úradu, myslím si, že ten úrad tak trochu premrhal príležitosť na to, aby skutočne problematiku náboženskej slobody a jej ochrany či už vo svete, alebo aj na Slovensku predstavil našej verejnosti ako potrebnú tému. Ja osobne som sa pokúšal nájsť výročnú správu tohto úradu, ktorú ten úrad je povinný predkladať, bol tam len jeden rok ucelený na činnosť, ale nikde som tú správu nenašiel. Bol by som rád, ak by, ak existuje, aby som sa k nej dostal. Rovnako v tej svojej činnosti ten úrad zúžil problematiku náboženskej slobody na ochranu jedného náboženstva vo svete. My na Slovensku máme tak trošku problém aj s medzináboženským dialógom, bolo by fajn, keby, keby tento úrad bol sa venoval aj tejto problematike. Ďakujem. [17:39] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Čaučík. [17:39] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne. Ďakujem za reakcie kolegov a myslím si, že je tu priestor pre to, aby sme veci vylepšili. Úloha opozície, úlohu opozície vnímam ako nastavenie zrkadlo vláde, ako kontrolu toho, čo vláda robí, ale myslím si, že skúsenosti, ktoré máme, aj naše profesionálne skúsenosti môžme dať do služby konkrétnych cieľov. Z mojej strany toto naozaj ponúkam aj v oblasti mládeže, aj v oblasti zahraničnej rozvojovej pomoci a spolupráce. A som rád, že je tu aj pán minister zahraničných vecí, lebo práve táto oblasť zahraničnej rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, myslím si, že po dlhé roky bola poddimenzovaná na ministerstve ani nie teda úlohou politikov, ale aj úlohou toho samotného rezortu. Myslím si, že ju treba otvoriť a posunúť, posunúť dopredu. Ponúkame spoluprácu. A tak isto ten úrad splnomocnenca vlády na ochranu slobody náboženstva alebo viery, ktorý bol zrušený, vnímame možnosť to ustanoviť na ministerstve zahraničných vecí podobne, ako to majú Maďarsko, Poľsko, Česko, ďalšie krajiny v rámci V4 a budeme radi pre spoluprácu v tejto oblasti. Ďakujem. [17:39] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel, pripraví sa pán poslanec Galko. [17:39] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, každá vláda by mala pri svojom nástupe zodpovedať jednu pomerne jednoduchú otázku, v akej krajine chce, aby sme žili. Svoju odpoveď by mala vláda napísať do programového vyhlásenia a potom by podľa tejto odpovede mala konať počas celého volebného obdobia. Ja sa celkom desím toho, v akej krajine chce táto vláda, aby sme žili. Táto vláda chce, aby sme žili v krajine, kde sa oplatí kradnúť. Táto vláda chce, aby sme žili v krajine, kde sa oplatí korumpovať. Kto tomu neverí, mal by si prečítať tento 88-stranový receptár lepšieho, pokojnejšieho, bezpečnejšieho korumpovania a kradnutia. Vyberám teraz to najlepšie. Kapitola Trestná politika štátu. Citujem: Vláda odstráni negatívne dôsledky rekodifikácie Trestného práva z roku 2005. Trestné sadzby boli neproporcionálne. Zneužívanie a nadužívanie prostriedkov trestného práva za predchádzajúcej vlády viedlo k obnaženiu týchto nedostatkov. Vláda presadí depenalizáciu, ktorá sa premietne do podstatného zníženia trestných sadzieb na úroveň vyspelých štátov Európy. Koniec citátov. A teraz preložené do ľudskej reči. Trestný zákon z roku 2005 je vraj príliš prísny. Podľa vlády sa to ukázalo v historicky najúspešnejšom období v boji proti korupcii v rokoch 2020 až 2023. Nová vláda to zmení a tieto tresty zmierni tak, aby sa korumpovať a kradnúť opäť oplatilo. Táto kapitola programového vyhlásenia vlády dokonale ilustruje dve veci. Po prvé, že nie je jedno, kto je pri moci. Môžete mať najlepších policajtov, prokurátorov a sudcov v systéme, ak vláda vykastruje Trestný zákon, aj tí najlepší policajti, prokurátori a sudcovia sú vám nanič. A druhá vec, ktorú programové vyhlásenie vlády ilustruje, je, že úspechy v boji proti korupcii v rokoch 2020 až ´23 neboli samozrejmosťou. Neboli len zásluhou orgánov činných v trestnom konaní. Boli aj zásluhou vtedajšej garnitúry, ktorá po stránke legislatívy držala orgánom činným v trestnom konaní chrbát. A veľmi rýchlo sa to ukáže. Ukáže sa to hneď, ako toto programové vyhlásenie vlády sa premietne do praxe a do konkrétnych zmien v zákonoch. Zmiernenie trestov za korupciu sa, samozrejme, ťažko obhajuje, najmä po štyridsiatich právoplatne ukončených prípadoch korupcie a zneužívania moci. Vláda ho v programovom vyhlásení zdôvodňuje približovaním sa k najvyspelejším štátom Európskej únie. Dobre počujete. Znížením trestov za korupciu sa ideme približovať k najvyspelejším štátom Európskej únie. Ale veď tá miera korupcie, akú sme na Slovensku mali, svedčí skôr o opaku, že ak sa chceme priblížiť k tým najvyspelejším štátom Európskej únie, mali by sme ľudí motivovať, aby nekorumpovali, aby neuplácali. Mali by sme aj trestnými sadzbami odrádzať ľudí od korupcie. V tejto súvislosti osobitne komicky pôsobí, že vám tie trestné sadzby, milí členovia vlády, dvanásť rokov neprekážali. Trikrát ste vládli, tri volebné obdobia ste mohli zmeniť trestné sadzby a neurobili ste to. Nie, nebolo to preto, lebo vás trápi rozdiel medzi najvyspelejšími štátmi Európskej únie a Slovenskom. Ten dôvod, prečo ste trestné sadzby neznižovali, sa volá Dušan Kováčik. Kým bol na čele špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, nikoho z vás netrápili inštitucionálne rámce, ústavnoprávne garancie, posilnenie procesných práv či humanizácia inštitútov trestného práva. Bolo vám to jedno. Lebo faktom je, že boj proti korupcii nie je len o zákonoch. Boj proti korupcii je aj o ľuďoch, ktorí majú v mene zákona a v súlade so zákonom konať. A vy ste to mali dokonale ošetrené aj na prokuratúre, aj na polícii, aj na niektorých súdoch. Keďže táto vláda chce, aby sme žili v krajine, kde sa opäť oplatí kradnúť a korumpovať, nie je a nebude to len o zmiernení trestných sadzieb. Jednoduchšie prípady, na ktoré stačil rozkaz nového ministra vnútra, už boli sprocesované. Polícia je vyčistená. Vláda sa však potrebuje ešte vysporiadať so špeciálnou prokuratúrou. Preto je priamo v programovom vyhlásení vlády zmienka o akejsi neposlušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a akýsi hmlistý náznak, čo sa chystá v tejto oblasti. Citujem, vláda zavedie systémové zmeny tak, aby bola zabezpečená funkčnosť týchto inštitúcií bez ohľadu na ich personálne obsadenie. Koniec citátu. Také systémové zmeny však v skutočnosti neexistujú. Problém za éry Dušana Kováčika nebol v tom, že by bol zle nastavený systém, že by bol zle nastavený zákon. Problém za éry Dušana Kováčika bol Dušan Kováčik. O tom dnes už existuje aj právoplatný rozsudok. Váš sľub z programového vyhlásenia vlády o tom, že nastavíte funkčnosť inštitúcií bez ohľadu na personálne obsadenie, tento sľub je nesplniteľný. Je to ilúzia a vy to viete. Už ste si to odskúšali počas svojich predošlých vlád. Summa summarum, v boji proti korupcii chystá vláda skrotiť z ich pohľadu neposlušné inštitúcie a zaviesť úplne bezzubé zákony. Nech zdvihne ruku teraz každý, kto si myslí, že tieto zmeny budú odrádzať ľudí od toho, aby korumpovali a kradli. Vláda si očividne uvedomuje, že tieto zmeny budú zle vyzerať a že to treba aj v programovom vyhlásení niečím zakryť. Na tento účel slúži kapitola Politika prevencie proti korupcii, integrity verejného sektora a transparentnosti. Táto kapitola má za úlohu zalepiť oči kritikom menej podstatnými opatreniami, ktoré majú predstierať záujem vlády bojovať proti korupcii. Napríklad, citujem: "Vláda pripraví", čiže nie prijme, nie presadí, nie schváli, vláda pripraví "protikorupčnú úpravu regulácie styku verejných funkcionárov s osobami zastupujúcimi záujmy jednotlivcov a organizácií." Alebo ďalší návrh. "Vláda sa zaväzuje hľadať", nie prijať, nie presadiť, nie schváliť, vláda sa zaväzuje hľadať "zhodu na zavedení jednotných pravidiel majetkových priznaní". Pripraviť a hľadať. To má vyriešiť korupciu raz a navždy? Tým dobehneme najvyspelejšie štáty Európskej únie? Úsmevné. Aj tieto vágne prísľuby len dokazujú, že táto vláda nechce bojovať proti korupcii. Táto vláda v skutočnosti chce, aby sme žili v krajine, kde sa oplatí korumpovať a kradnúť a kde zlodejom a úplatkárom nič nehrozí. Lenže korupcia ničí rovnosť šancí. Korupcia povyšuje váhu peňazí nad váhu talentu, schopností a vedomostí. Korupcia vytvára nespravodlivosť. A preto každý z nás, kto chce žiť v spravodlivej krajine, kde rozhoduje talent, schopnosti a vedomosti a nie peniaze a kontakty, by mal hlasovať proti tomuto programovému vyhláseniu vlády a proti vysloveniu dôvery tejto vláde. (Potlesk.) [17:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca... (doznievanie potlesku), na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Pán poslanec Matovič. [17:39] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja neviem, že či mám iba ja ten problém, ale vidím tam teraz Danka, ale nepočul som Danka, že nejak to zvláštne rezonuje. Či nie je tam Danko? Je tam Danko? Ale počul som úplne niekoho iného. Dobre. Gábor, povedal si to krásne a tá jedna veta napríklad, ktorú si povedal pri konci, že táto vláda chce zo Slovenska urobiť krajinu, kde sa oplatí korumpovať a kradnúť, si myslím, že hovorí sama za seba. Aj na úvode, keď si povedal, že v podstate programové vyhlásenie vlády je taký receptár na to, jako korumpovať a kradnúť. Áno, čuduješ sa, keď ho písal tam ten, čo sedí pod Dankom, na počítači svojej milenky? Čo tam mohol taký človek napísať? Skorumpovaná zrúda, ktorá tu za dvanásť rokov rozkradla 30 miliárd eur. Čo on mohol napísať do programového vyhlásenia vlády? Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec... Matovič, Igor, poslanec NR SR Čo sa sťažuje skorumpovaná zrúda? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, poprosím vás, dodržiavajte rokovací poriadok. Chápeme váš štýl politiky, ale neurážajte, prosím. Matovič, Igor, poslanec NR SR Dobre, ale tak čo sa sťažuje? Keď dvanásť rokov kradne, potom sa nemôže čudovať, že niekto mu to vykričí, že niekto na to upozorní. A keď sem teda príde a mal by tu sedieť jak pripečený aj tri dni, keď sa o tomto bude rokovať, mal by počúvať, o čom sa tu rokuje. A keď mu bude opozičný politik vyčítať to rozkrádanie, tak treba pekne šúchať s nožičkami, aj ten vedľa neho, Che Guevara. Vrahov si vystavovať do kancelárie! Nepáči sa ti, že nereagujem na toho, kto hovoril predo mnou? Reagujem práve na neho. On vám to hovoril, čo ste zač. Áno, Gábor Grendel hovoril, o čom je programové vyhlásenie vlády, že skorumpované zrúdy ho napísali. Jasné, on to povedal iným jazykom, ale napísať takýto receptár na kradnutie, receptár na to, jako si sami sebe udeliť amnestiu a ako sa potom zabetónovať zmenou volebného systému, to dokážete iba vy. [17:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, prosím, reagujte vo svojej faktickej na vystupujúceho. [17:54] Jozef Pročko – Vstup predsedajúceho A vy to odkiaľ viete, keď ste vôbec nepočúvali, bavili ste sa tam celý čas s Blahom. Odkiaľ viete, na čo, o čom rozprával poslanec Grendel? A predtým to isté robil Pellegrini. Vôbec nepočúval, o čom rozprával, tam sa bavil vzadu. Takže, ja idem reagovať na pána poslanca Grendela. A musím povedať, že naozaj polícia počas našich 3,5 roka konečne dostala to, čo mala, a to je voľnosť. Nikto jej neprikazoval, ako hovoril Gábor, nikto jej neprikazoval, čo majú robiť, nikto im neprikazoval, ako majú vyšetrovať, ako hovoril Gábor. A práve preto bolo naozaj 40 ľudí odsúdených, skorumpovaných smerákov, skorumpovaných smerákov, ktorí nerobili nič iné, len tu 12 rokov kradli. A toto celé to programové vyhlásenie vlády je, ako povedal Gábor Grendel, o tom, že nejdete robiť nič iné, len ste urobili taký balast, aby ste zase mohli kradnúť, aby ste zase mohli okrádať Slovensko. A ako povedal Gábor Grendel, to, čo ste tam v úvode napísali, ten balast, tak to je len naozaj na smiech slušným ľuďom, slušným ľuďom, pretože ten, čo sedí pod Dankom, dvanásť rokov nerobil nič iné, len prikazoval prokuratúre, ako povedal Gábor Grendel, prikazoval prokuratúre, sudcom, policajtom to, čo majú robiť. Tak ste skorumpovali túto republiku, že to nemá obdobu! My sme boli horší ako Bielorusko a to má ten, čo sedí pod Dankom, na svedomí. (Potlesk.) [17:54] Andrej Danko Pán poslanec Mikulec. [17:54] Roman Mikulec Ďakujem pekne za slovo. Gábor, ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že si to, nevyrušujte, prosím vás pekne, myslím, že si to zhrnul úplne presne a faktograficky. Tejto vláde naozaj nejde o to, aby bojovala s korupciou. A to, čo si napísali do toho vágneho programového vyhlásenia vlády, to je len také klišé pre ich voličov, lebo si asi myslia, že tí ľudia to vôbec nebudú čítať. Bojovať s korupciou, keď to napíšu ľudia, ktorých kamaráti, spolustraníci alebo ľudia, ktorých oni dali do funkcií ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím vás, nebeží čas pána Mikulcu. Mikulec, Roman, poslanec NR SR A, ďakujem pekne. Ľudia, ktorí naozaj dnes alebo za uplynulé tri roky sme sa dozvedeli, ktorí boli zapletení v systéme "našich ľudí" a sú dnes viac ako 40 z nich právoplatne odsúdení. Mnohí z nich sa priznali ku rôznym skutkom, najviac ku korupcii, tak je to naozaj až úsmevné a smiešne, keď títo ľudia dnes idú hovoriť a písať do programového vyhlásenia vlády, že chcú bojovať s korupciou. Dokonca je tam uvedené, že táto vláda si uvedomuje, čo to korupcia je a akým spôsobom korupcia zasahuje do rôznych oblastí štátu. No toto je absolútny výsmech, výsmech všetkým normálnym ľuďom, keď to píšu ľudia, ktorí sa na korupcii priamo podieľali, alebo ich ľudia sa na korupcia priamo podieľali. Takže, Gábor, myslím, že si to povedal absolútne jasne a je to vidieť aj na tom, že sa im to ťažko počúva, keď odchádzajú zo sály, lebo už to nedokážu počúvať ďalej. Ďakujem. [17:54] Andrej Danko Pán poslanec Galko, pokračujeme v rozprave. [17:54] Ľubomír Galko Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda vraj lepšieho, pokojnejšieho a bezpečnejšieho žitia. Dovoľte mi hneď na úvod vás požiadať, aby ste si láskavo z občanov Slovenska nerobili srandu. Dať si heslo do programového vyhlásenia vlády "lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť" po tom, ako ste vypustili medzi policajtov nedospelého, premotivovaného jedinca, ktorý sa tu správa ako mäsiar s motorovou pílou, ktorý tu bez ohľadu na právo, na morálku likviduje krížom-krážom policajtov, ktorí dvadsať – tridsať rokov slúžili našej vlasti, bojovali so zločincami a starali sa o našu bezpečnosť, a je schopný sa ešte aj vyhrážať sudcom, ktorí ho slušne upozornia, že by mal hamovať, môžu len osoby cynické a drzé. Napísať si v programovom vyhlásení vlády ako prvý bod názov "Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti" po tom, ako ste všade do aparátu štátu nacpali a ešte len idete nacpať trestne stíhaných ľudí, prípadne politikov, ktorí, ktorých jediným cieľom v politike je zachrániť sa pred kriminálom, je, povedal by som, až morbídne. To idete akože s kým nastavovať to štandardné demokratické prostredie, s Petrom Pellegrinim? No s tým môžete akurát tak nastavovať tak krabice od šampusu pre ďalších a ďalších 150-tisíc eur úplatkov, na ktoré si tento človek, ktorý žije dlhodobo nad svoje príjmy, ani svoj luxusný život, ani svoje majetky nevie hodnoverne vysvetliť, určite už brúsi zuby. Alebo to štandardné demokratické prostredie idete nastavovať s Robertom Kaliňákom, s Tiborom Gašparom, s Petrom Žigom alebo Radkom Kurucom a s mnohými ďalšími? A veliť tomu všetkému má samotný lord Voldemort, Robert Fico. Sa nedajte vysmiať! Viete o tom, že Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru zistil, že tie nahrávky, tá nahrávka, s ktorou šermoval Robert Fico na tých svojich tlačových besedách, bola zmanipulovaná a že zrovna dnes boli dve osoby v tejto súvislosti obvinené? Viete o tom, že už druhý sudca odkázal Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že porušil zákon a že porušil práva policajta a že tento policajt sa musí vrátiť do práce? To s takýmito ľuďmi vy idete nastavovať to štandardné demokratické prostredie? A preto sa vás otvorene pýtam, prečo občanov Slovenska takto provokujete? Prečo sa im vysmievate? Veď v poriadku, však vyhrali ste voľby, valcujete to tu od prvého dňa, likvidujete a evidentne v tom chcete aj pokračovať. Som presvedčený, že ľudia to sledujú a budú to sledovať aj naďalej a svoj názor na vaše kroky vám dajú postupne primeranou formou najavo. Nemajte o to obavy. Ale aspoň nepíšte do tak vážneho dokumentu, akým by malo byť programové vyhlásenie vlády, vyslovené bludy a provokácie! Takže nie, dámy a páni, vy nie ste žiadna vláda lepšieho, pokojnejšieho a bezpečnejšieho žitia. To, čo sa tu upieklo, je obyčajná pragmatická dohoda na rozdelení moci, ekonomického vplyvu a na ochrane záujmov oligarchov. Je to pokus opätovne nastoliť klientelistický systém, ktorý zapustil na Slovensku hlboké korene počas vašich predchádzajúcich vlád a, žiaľ, nepodarilo sa ho kompletne vykoreniť. Ako si to môžem takto príkro dovoliť posúdiť? Lebo vidím, na akých obskúrnych základoch táto vládna koalícia vznikla. Lebo vidím stále tie isté temné tváre, lebo vidím v nich ten zle skrývaný cynizmus. Lebo u hegemóna tejto koalície v strane SMER 1, ale aj jej vytvorenému klonu SMER 2 nevidím ani náznak skutočnej sebareflexie. A nie som sám, kto to takto cíti. Tisíce občanov to cítia už dnes rovnako. Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti, ktorý sa v tomto programovom vyhlásení vlády podsúva verejnosti, je teda len fatamorgána, je to falzifikát reality. Vážené dámy, vážení páni, asi každému pozorovateľovi udrela do očí dĺžka programového vyhlásenia vlády. Akoby jeho autori prepadli zdaniu, že doba si vyžaduje nejaké ságy. Lenže v tom je ten problém. V texte je veľa hlušiny, banalít, opakujúcich sa motívov. Ale konkrétnosti, ktoré sú potrebné a mal by ich takýto dokument obsahovať, tam nie sú. Ak za konkrétne veci, samozrejme, nepokladáme svetový mier typu efektívny boj so zdražovaním, návrat dôstojnosti do života, stabilizácia napätej situácie v zdravotníctve, zdravý rozum vo výchovno-vzdelávacom procese a podobné omáčky. Keď som sa nad týmto textom ale zamyslel, poznajúc realitu, poznajúc reálnu schopnosť doterajších vlád Roberta Fica plniť svoje sľuby a predsavzatia, uvedomil som si, že je to vlastne aj tak jedno, pretože máme pred sebou programové vyhlásenie vlády odtrhnutej od reality. Vlády, ktorá sa naučila písať do svojho programu kvetnaté súvetia, ale ktorá bude v skutočnosti vládnuť podľa celkom iných pravidiel, podľa tých nepísaných. Poviem vám to takto, keď došlo v minulosti v tomto štáte na veľké zvieratá, bolo úplne jedno, či za Mečiara, Dzurindu, alebo Fica, polícia, prokuratúra, finančná správa vždy pred ich podvodmi a machináciami kapitulovali. Toto sa zmenilo až v roku 2020, keď sa policajti a orgány činné v trestnom konaní slobodne nadýchli a začali slobodne vyšetrovať a súdiť a 3,5 roka to slobodne robili. A toto vy chcete zastaviť. Toto chcete zvrátiť a znova chcete zaviesť tú vašu paradigmu a síce to, že niektorí ľudia v tomto štáte sú a budú jednoducho nedotknuteľní, že sa tešia a budú sa tešiť obrovskému majetku a beztrestnosti. Výlučne toto je váš cieľ. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si ešte uviesť niekoľko postrehov v oblasti zahraničnej politiky a obrany, teda oblasti, ktorým sa venujem. V zahraničnej politike je kľúčovým a zásadným nedostatkom až do oči bijúce to, akým spôsobom sa programové vyhlásenie vlády alibisticky doslova vyhýba explicitnému označeniu Ruska ako agresora a príčiny vojenského konfliktu na Ukrajine. To je zo strany slovenskej vlády neuveriteľne zbabelé, sebecké, nízke a podlé. Taktiež sa vláda správa mimoriadne farizejsky, keď tvrdí, že podporuje mier na Ukrajine, a preto bude podporovať Ukrajinu len humanitárne, a teda nebude podporovať na vládnej úrovni Ukrajinu vojensky. S dovetkom, že súkromné firmy to vraj môžu robiť, dokonca ich k tomu nabáda. Cítite tú schizofréniu? Nehovoriac ešte o tom, že vláda aj klame, lebo medzi humanitárnu pomoc zahrnula napríklad aj odmínovanie, ktoré chce Ukrajine poskytovať naďalej. Odmínovanie, prosím pekne, nie je žiadna humanitárna pomoc. To je, pokiaľ sa to deje počas vojenského konfliktu, vojnová pomoc. Vláda chce takýmto spôsobom len vyhovieť náladám časti svojich voličov a takto ich opäť len manipuluje a klame. V ostatných častiach programového vyhlásenia vlády v zahraničnej politike týkajúcich sa napríklad ekonomickej diplomacie, rozvojovej pomoci, diplomatickej služby či problematiky našich krajanov Slovákov žijúcich v zahraničí je tento dokument nedostatočný, prípadne moc všeobecný. Aby som nebol teda len kritický, za pozitívne v časti Zahraničná politika hodnotím to, že vláda deklaruje podporu plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii. Avšak okrem toho, čo spomínam, je v tejto časti venujúcej sa zahraničnej politike hlavne vata, hlušina, prípadne vety okopírované z historicky starších programových vyhlásení vlády, ako napríklad časť týkajúca sa migračnej krízy. A časť obrana? Opäť len samé chceme mier, nechceme vojnu, nechceme vojnové riešenie a strašenie migráciou. Nič konkrétneho o veľkých vojenských projektoch, o vyzbrojovaní, o výstroji pre vojakov. Ak za konkrétnosti nepokladáme opäť floskuly typu "vláda sa bude usilovať", "vláda sa sústredí", "vláda sa bude snažiť" a podobné nič nehovoriace frázy. Nič o moderných hrozbách, nič o hybridných hrozbách, o kybernetických útokoch, o energetických hrozbách, o hrozbách terorizmu, nula, ani ťuk. Nič o vojenskom zdravotníctve, o vzdelávaní, o dobrovoľnej vojenskej príprave, o aktívnych zálohách, nič, o domácom ani medzinárodnom krízovom manažmente. A opäť, ak mám teda spomenúť niečo pozitívne v plánoch tejto časti, tak je to deklarovanie podpory domáceho obranného priemyslu. Snáď nezostane len pri sľuboch a bude sa to robiť rozumne. Aj zachovanie 2 % HDP na obranu je vec, ktorá bude mať u mňa určite podporu. Každopádne som nútený konštatovať, že programové vyhlásenie vlády v časti obrana je nedostatočné, ešte amatérskejšie, slabšie a chudšie ako v časti, ktorá sa týka zahraničnej politiky, a obsahovo nespĺňa ani elementárne vlastnosti, ktoré by takýto dokument mal obsahovať. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám teraz niekoľko vyjadrení: "Voliči si budú môcť vybrať medzi kombináciou Robert Fico a Andrej Danko alebo HLAS Petra Pellegriniho a jeho kolegov, niekoho z terajšej koalície alebo možno nejakú stranu, ktorá sa do parlamentu dostane. S Robertom Fico som sa mentálne aj ľudsky rozišiel. Účasť vo vláde, v ktorej by sedel aj on, si neviem predstaviť. Robert Fico je politik minulosti. Ja si to neviem predstaviť a to by ani nefungovalo. Na Slovensku musí fungovať pokoj a mala by vzniknúť vláda, ktorá pomôže upokojiť spoločnosť. Moja preferencia je, a hovorím to vlastne od začiatku HLAS-u, pre upokojenie spoločnosti, ktorá je rozdelená na dva znepriatelené tábory, by bolo najlepším riešením, keby vznikla vláda takého zmierenia, to znamená, že by to bol mix strán, napríklad HLAS-u a niekoho zo súčasnej koalície, alebo nejaký budúci tvar, ako keď sa to len takto vymení. A zdôrazňujem, že moje slová o Robertovi Ficovi nie sú len nejaká finta, aby sme potom predsa len so SMER-om mohli vládnuť." Stavím sa, že v nich spoznávate predsedu strany SMER 2, alias HLAS Petra Pellegriniho. A teraz si položme otázku. Oklamal Peter Pellegrini voličov? Áno, oklamal. Bohapusto ich oklamal a podviedol. On totiž zabojoval o ním deklarovanú, preferovanú vládu zmierenia asi tak, ako bojujú futbalisti v kúpenom alebo predanom zápase. Ľudí, ktorí mu jeho sladké reči uverili, tento človek predal. Je to podvodník a klamár. Lenže tých klamstiev a podvodov bolo vo volebnej kampani zo strany Petra Pellegriniho a jeho súputníkov v tom ich zamaskovanom smeráckom spolku oveľa viac. To, že dôchodcovia nedostanú tento rok vo výške 640 eur 13. dôchodok, ako im explicitne sľubovali aj Peter Pellegrini, ale napríklad aj Erik Tomáš, nie je len ich podvod na senioroch, ale je to z ich strany aj poriadna špinavosť. To, že títo politici ešte ani nedostali dôveru v Národnej rade, už hlásajú de facto rušenie rodičovského bonusu, a pritom pred voľbami sa dušovali, že žiadne sociálne opatrenia nezrušia, je nielen dôkaz o tom, že pred voľbami klamali, ale je to aj dôkaz o ich nízkom a podlom charaktere, o ich sľuboch typu lacnejšie energie, lacnejšie potraviny nezostal ani závan, zmizli ako jarný sneh. A takto by som mohol hovoriť do večera, ale netreba. Už tieto fakty ma oprávňujú opätovne o opakovane konštatovať rezultát. Áno, Peter Pellegrini a členovia jeho politickej partaje sú klamári a podvodníci. Sú to nehorázni klamári a podvodníci. Chcem podotknúť, že spolu s rokovaním o programovom vyhlásení vlády sa rokuje aj o vyslovení dôvery vláde. Žiaľ, musím konštatovať, že personálne nominácie jednotlivých členov sú doslova tragické. Pri týchto nomináciách je isté, že s takým Erikom Tomášom v kresle ministra práce, ktorý je totálne neschopný, alebo s Robertom Ficom v kresle premiéra, Matúšom Šutajom Eštokom v kresle ministra vnútra, s Robertom Kaliňákom v kresle ministra obrany, ktorí sú na rozdiel od Tomáša zasa schopní úplne všetkého, a ďalšími persónami zo strany SMER 1 a SMER 2 sa Slovensko neposunie ani o milimeter, ale naopak, zaradí spätný chod. O tom som hlboko presvedčený. Dámy a páni, musím, musím a neodpustím si povedať na záver ešte jednu poznámku. Obrazne povedané, môj umiernený liberálny Boh mi je svedkom, že som dlhodobo upozorňoval na to, že predovšetkým klasické liberálne médiá SME a Denník N sa zbláznili, keď neustále očisťujú v Perwolle Petra Pellegriniho a jeho podvodnícku partiu združenú v SMER-e 2 a tvrdia, že oni sú tí polepšení, ktorí určite, na tisíc percent pôjdu do vlády národného zmierenia a nikdy nepôjdu s Robertom Ficom. Upozorňoval som na to 3,5 roka neustále a nielen ja. Žiaľ, títo politickí aktivisti z radov niektorých novinárov, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu, si šli svoje. Manipulovali, klamali, robili pozitívne piár a marketing Petrovi Pellegrinimu a jeho partaji. A potom keď im päť minút po oficiálnych výsledkoch volieb tento človek ukázal dlhý nos, tak si uvedomili, že čo vlastne spôsobili, ale už bolo neskoro. Áno, treba si to povedať otvorene, na tom, že dnes prerokúvame programové vyhlásenie vlády klamárov a podvodníkov, majú zásluhu aj mnohí novinári. Prednostne píšuci novinári z dvoch redakcií, ktoré som menoval, a spolu s nimi mnohí insitní politológovia a viaceré takzvané mienkotvorné osoby, ktoré tu dlhodobo manipulovali ľudí a tlačili im nezmysly do hlavy. Pravda oslobodzuje, a preto je potrebné aj túto pravdu neustále pripomínať a opakovať. Vážené panie poslankyne a poslanci vládnej väčšiny, programové vyhlásenie vlády členovia nášho hnutia nepodporia pre dôvody, ktoré som uviedol. Som si istý, že to ani od nás neočakávate. Ale jedno môžem tejto vládnej koalícii sľúbiť. To, čo budeme pokladať za správne pre občanov Slovenska a pre jeho záujmy, podporíme. Chcem vás ale zároveň ubezpečiť, že sa tvrdo postavíme voči všetkým nápadom a iniciatívam, ktoré v predloženom programovom vyhlásení vlády pokladáme za pomýlené a nebezpečné, ktoré sú návrhmi lobistov, čo chcú pokračovať v praxi okrádania daňových poplatníkov a ktorých cieľom je pustiť tu opätovne preniknúť organizovaný zločin do štruktúr štátu. A chcem teraz na záver osobitne adresovať politikom vládnej koalície typu Šutaj Eštok a jemu podobným, ktorí chcú znásilniť bezpečnostné zložky našej vlasti: vráťte sa z kratšej cesty, lebo ak opakovane prekročíte čiary, budeme tam stáť my a nebudeme sami. S nami budú stáť ľudia, ktorí to, čo robíte, už dnes vnímajú a vidia. A garantujem vám, že cez nás neprejdete. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [18:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Pán poslanec Matovič. [18:09] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ľubo, presne si to povedal a mrzelo ma, že tu vtedy ten premotivovaný nedospelý jedinec nebol a nemohol to počuť osobne, lebo presne tak to je. Urobiť ministrom vnútra, keď ťa teda citujem a veľmi s tým súhlasím, premotivovaného nedospelého jedinca (povedané s pobavením), ktorý tu zrazu poučuje a vyvyšuje sa nad ľudí, ktorí 20, 25, 30 rokov bojovali s tými najhoršími zločineckými skupinami, takýto zakomplexovaný chudáčik dnes voči týmto ľuďom tu zrazu nafukuje svoje svalčeky, tak je naozaj veľká hanba spravodlivosti. Tento človek má zabezpečovať, aby orgány činné v trestnom konaní išli zločincom po krku, človek, ktorý za ten svoj pobyt v politike v podstate od skončenia školy nerobil nič iné, len zločincom pomáhal. Robil pravú ruku Pellegriniho vtedy, keď Pellegrini prešustroval miliardu eur na informačné systémy ako vraj digitálny líder Slovenska. Robil pravú ruku Kajetánovi Kičurovi, dobre počujete, tomu, čo si futroval z peňazí určených na štátne hmotné rezervy, si futroval svoj vlastný domáci trezor zlatými tehlami. Čo môžete od takéhoto človeka očakávať? Že bude bojovať spravodlivo? Čestne? Za spravodlivosť a čestných ľudí? Nie. Vždy pomáhal zločincom a vždy zločinecky konať bude, nech je v akejkoľvek pozícii a momentálne, bohužiaľ, v pozícii ministra vnútra. Ale tak ako si povedal, toto je vláda podvodníkov. Oni podviedli, normálne spáchali najhrubší volebný podvod v histórii Slovenskej republiky. A keď spomeniem len tie 13. dôchodky, oni bez hanby podviedli invalidov, vdovy, vdovcov, siroty, starých ľudí. [18:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [18:09] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ľubo, spomínal si nahrávky, ktoré Fico zmanipuloval, ktoré Fico, on je v tomto odborník naozaj, použil spôsobom, že čestní policajti boli perzekvovaní, tak ja chcem len nadviazať na teba a nahrávky, ktoré sme počuli z poľovníckej chaty, keby tam nebol Žilinka, tak už dávno títo ľudia musia byť obvinení. Sám Fico porozprával v poľovníckej chate, že sa nemajú čoho báť, lebo im to Žilinka zariadi. A zariaďoval. Rozprával si o policajtoch, ktorých tam dosadzujú naozaj Gašpar, Kaliňák. Kaliňák, ktorý, ktorý... Nemci povedali, že nám unies... že cez Slovensko uniesli Vietnamca, Nemci, Nemci to dokázali, ale Kaliňák tu tvrdí, že sa nič nestalo, a tento človek je minister obrany. Ale ja som hlboko presvedčený a prosím teraz všetkých čestných policajtov, lebo tých je viac ako tých, ktorých si Fico a smerohlasácka banda kúpili, tých je oveľa viac. A ja verím, že aj tu v tejto sále sedia čestní ľudia aj z Komárna a z iných, z iných miest, že nebudú s nimi kradnúť, že im budú pozerať na prsty. Hovoril si o novinároch. A ja musím povedať, že naozaj mňa to veľmi mrzí, lebo mám tam veľmi veľa priateľov medzi tými novinármi, aj dnes som urobil o tom video, naozaj že títo novinári robili Ficovi a Pellegrinimu takú službu a Fico a Pellegrini klamali a klamali, zavádzali, intrigovali, a oni ich púšťali. A teraz? Počuli ste Fica? Teraz je veľký kráľ. Teraz už niektorí novinári nebudú môcť od neho dostať ani slovíčko. Toto je farizej Pic... Fico. Pico. [18:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikulec. [18:09] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ľubo, ty si spomenul to dnešné vyjadrenie o tom, že tie nahrávky, ktoré boli používané pomaly 2,5 roka na tlačových konferenciách, boli zmanipulované, teraz si to už nikto nevymýšľa, teda alebo nemôže nikto tvrdiť, že si to niekto vymýšľa, lebo to povedal kriminalisticko-expertízny ústav, takže to je naozaj inštitúcia, ktorá, ktorú treba brať vážne. No a tie nahrávky, vieme veľmi dobre všetci, že boli manipulované, v mnohých prípadoch vieme konkrétne povedať a mohli by sme to tu citovať, ale ja verím, že k tomu ešte sa vrátime, takže áno, niekto by za to mal niesť zodpovednosť, kto tie nahrávky manipuloval a s tými nahrávkami sa snažil oklamať ľudí a to sa mu aj zjavne podarilo. Hovoril si aj o policajtoch a dnes bolo aj ďalšie závažné vyjadrenie a v tomto prípade nezávislého súdu, ktorý už druhýkrát rozhodol, že pán minister vnútra Šutaj Eštok porušuje zákon. A teraz zaujímavá fotečka, pán Šutaj Eštok v rozhovore s pánom premiérom, a ja by som vyzval pána premiéra, aby splnil svoj sľub a povedal, že keď jeho ministri budú čokoľvek konať v rozpore so zákonom, tak využije a urobí všetko pre to, aby ich z úradu vyhodil. Tak, pán Fico, urobte to a vyhoďte toho premotivovaného ministra vnútra, ktorý porušuje zákon, a toto hovoria súdy, aby zmizol z tej funkcie, lebo len škodí Policajnému zboru a celému ministerstvu vnútra. Spomenul si aj médiá, ktoré sa snažili opierať Pellegriniho v Perwolle a myslíš tým, mal si na mysli tie médiá, ktoré chce Pellegrini zajtra vyhodiť z Národnej rady Slovenskej republiky? No tak nech sa páči, to je presne tá realita v podaní SMER-u a SMER-u 2, teda HLAS-u. Ďakujem. (Potlesk.) [18:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. Nie je v sá... Pán poslanec Dostál! Chvíľu počkáme. Ak je ospravedlnený, ak nie je problém, zástupcovia SaS? Nepríde, dobre. Stráca poradie. Pani poslankyňa Kalmárová. [18:24] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, napočítala som iba jedného, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod jednu poznámku k tomu, ako sa v civilizovanej krajine má a zároveň aj nemá rokovať o programovom vyhlásení vlády. V jednej z minulotýždňových televíznych debát moderátorka položila istému predsedovi koaličnej strany otázku, ktoré priority svojej strany mieni premietnuť do programového vyhlásenia vlády. Pán predseda evidentne nebol v nejakom dobrom rozpoložení a povedal, že priority svojej strany si obháji pred svojimi voličmi, čím zároveň povedal, že nás všetkých ostatných do toho, ako bude riadená táto krajina, nie je vôbec nič. Zároveň povedal, že to, čo bude v programovom vyhlásení vlády, to si tam dá koalícia a to si aj schváli. S tým, samozrejme súhlasím, lebo si uvedomujem politickú realitu. Ale s tou predchádzajúcou myšlienkou, respektíve výrokom sa súhlasiť teda rozhodne nemá a nedá. Podľa ústavy je Slovenská republika ešte stále liberálnou demokraciou. Pre úplnosť a pre niektorých poslancov by som chcela zdôrazniť, že nejde o demokraciu, ktorú ovládajú liberáli. A nič lepšie necharakterizuje povinnosť vládnych politikov voči občanom ako tento výrok. A potom poviem, že kto to povedal: "Liberálno-demokratické inštitúcie sú naším spoločným dedičstvom, ktoré stojí za to chrániť." A teraz to kľúčové: "Domnievam sa, že patríme medzi tie šťastné krajiny, kde politici chápu, že vytvárajú a uvádzajú do života pravidlá pre všetkých občanov a zodpovedajú sa aj tým, ktorí ich nevolili." Autorom tohto výroku tiež nebol liberál, ale bol to najväčší, jeden z najväčších konzervatívnych mysliteľov 20. a 21. storočia sir Roger Scruton. A my v tejto sále, ale aj mnohí ľudia mimo, vnímame, že Slovensko nepatrí medzi tie šťastné krajiny, kde sa tvoria pravidlá pre všetky skupiny občanov. A vnímame, že táto vládna garnitúra sa nemieni spovedať a zodpovedať tým, ktorí ich nevolili. Svedčí o tom aj obsah programového vyhlásenia vlády a aj doterajší spôsob rokovania o ňom, keď na žiadnu otázku žiadny vládny politik nedoručil tým, ktorí sa pýtali, žiadnu odpoveď. A teraz k samotnému programovému vyhláseniu vlády. Sférou môjho záujmu už z logiky toho, čo som celý život robila, patria vzdelávacie politiky, a preto sa dotknem práve tejto časti programového vyhlásenia vlády. Chcem zároveň povedať, že naozaj budem vážiť slová, lebo nemám v povahe, aby som viedla nejaký eristický spôsob diskusie, v ktorej cieľom je názorového protivníka zničiť, uraziť, určite nie. A preto chcem na začiatku poznamenať, že z materiálu v tej časti, ktorá sa týka vzdelávania, je očividná racionálna snaha, predpokladám, že súčasného ministra, nadviazať a prevziať do svojej agendy všetko, alebo časť toho, čo sa pozitívne v nedávnej minulosti urobilo. Zároveň som v rozhovore s ním zistila, že má záujem aj riešiť isté deformácie, ktoré sa pri rýchlych, komplexných a náročných reformách aj stávajú. Takže chcem povedať, že s výnimkou jednej programovej tézy, ku ktorej sa vrátim na začiatku, lebo tá bude zaujímať časť tohto pléna asi najviac, problémom tohto programového vyhlásenia v tejto časti nie je to, čo program obsahuje, ale práve to, čo, samozrejme, neobsahuje. A v tomto prípade vyberiem ako príklad tri kľúčové prvky. Je všeobecne známe, že Európska komisia vedie voči Slovensku už od roku 2015 konanie vo veci nedodržiavania smernice Európskej komisie, myslím, že to je číslo 2000/43/ES, to nie je podstatné, ale touto smernicou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na etnický a rasový pôvod. A Slovenská republika túto smernicu a tieto zásady porušuje dvoma spôsobmi. Tým, že rómske deti sú disproporčne príliš vo vysokom počte zaraďované do paralelného prúdu špeciálneho školstva, čo limituje ich ďalší život neuveriteľným spôsobom aj na základe nesprávnej diagnostiky. Ale v tomto prípade by som chcela povedať, že mám istú nádej, že pokiaľ pán minister bude dôsledne realizovať tú agendu, ktorú tam našiel na stole, toto akési riešenie má. Minimálne v tom, že kurikulárna reforma myslí aj na tieto deti. Minimálne v tom, že sa nastavuje systém podporných opatrení. Minimálne v tom, že sa mení činnosť a koncepcia poradenského systému, ale len za tej podmienky, ak ten systém bude dostatočne saturovaný personálne. A tu taká istá som si nie a k tomu sa ešte teda vrátim. Druhý dôvod je oveľa vážnejší, lebo tam nejakú šancu na zmenu, na rýchlejšiu zmenu, vôbec nevidím. Ide o to, že rómske deti sú vytláčané na okraj spoločnosti tým, že sa vzdelávajú v triedach a v školách, kde prevažne teda sú žiaci toho istého etnika. A aby bolo jasné, o čo ide, lebo dnes táto téma tu trochu zarezonovala, ale, ale nejaké konkrétne údaje sme, sme nepočuli a tie sú šokujúce. Podľa posledných reprezentatívnych dát európskej agentúry pre ľudské práva, až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov navštevuje školy, v ktorých sú žiaci alebo väčšina žiakov patriacich k tomu istému etniku. A teraz niekto si môže povedať, á, možnože, že sa situácia zlepšila oproti nedávnej minulosti, lebo máme rok, toto sú údaje z roku ´21, ale možno v roku 2015 to bolo ešte horšie a niečo za tú dobu sa mohlo podariť. No, je to presne opačne. Ja tých zopár čísel pre ilustráciu prečítam. Pred rokom 1990 iba 7,5 % rómskych detí chodilo do škôl, kde sa vzdelávali prevažne rómski žiaci. V roku 2010 to už bolo 36 %. V roku 2016 to už bolo 60 % a v roku 2021 už 65 %. Tá situácia sa rapídne zhoršuje. A je to, je to veľký problém. Samozrejme, Európska komisia to vníma a v roku 2019 pristúpila k ďalšiemu kroku a zaslala Slovenskej republike tzv. odôvodnené stanovisko, v ktorom konštatuje toto: "Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je na Slovensku aj naďalej vážnym problémom." Slovenská republika dostala dva mesiace na to, aby na toto posolstvo reagovala a prijala adekvátne opatrenia. V opačnom prípade jej hrozila žaloba na Súdnom dvore Európskej únie. A to sa teda aj stalo. To znamená, že adekvátne opatrenia prijaté neboli a adekvátna reakcia Európskej komisii doručená nebola. Iste neušlo pozornosti žiadneho slušného slovenského politika, že na stole máme, minimálne ja teda viem o troch rozsudkoch Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že vzdelávanie rómskych detí v čisto rómskych triedach a čisto rómskych školách je segregácia. A segregácia je jednou z foriem diskriminácie. Aj školský zákon hovorí, že zákaz segregácie je jedným z princípov, na ktorých má stáť a z ktorých má vychádzať výchova a vzdelávanie. A nech som akokoľvek študovala programové vyhlásenie vlády, nezaznamenala som žiadny ucelený návrh, ktorý by tento problém systematicky riešil. Je tam programová téza takéhoto znenia: "vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby", ale to samo osebe ešte neznamená, že bude dochádzať k postupnému odstraňovaniu a likvidácii segregácie. Ani deklarovaná zmienka o uplatňovaní inkluzívneho vzdelávania nedáva odpoveď, aká bude situácia na konci vládneho obdobia v existencii čisto rómskych škôl a čisto rómskych tried. Totižto platí, že najprv musíte desegregovať, to je začiatok inklúzie, a potom musíte začať inkluzívne vzdelávať. Lebo zasa nikto nemôže byť taký naivný, že etnicky a sociálny mix detí v triede tú situáciu vyrieši. Tak to nefunguje. Ale na začiatku musia byť nejaké desegregačné procesy. Materiál, a teraz myslím programové vyhlásenie vlády, ani v časti vláda Slovenskej republiky a marginalizované skupiny, komunity, neprináša riešenia nielen v oblasti segregovaného vzdelávania, ale ani v oblasti procesov vymaňovania sa tejto komunity spod generačnej chudoby. Ten slovník, ktorý je tam používaný, dneska sa tu opakoval mnohokrát. Citát: "Vláda rozumie". No tak aspoň tak. "Vláda preskúma". To držím palce, ale najviac ma zaujala formulácia, "vládu bude zaujímať". V budúcnosti. Ja myslela, myslela som si, že už teraz by to malo niekoho zaujímať. Ale určite nevieme, čo vláda mieni urobiť. Z tohoto nevieme. Ak ste to všetci čítali, a predpokladám, že áno, to je program na pol strany. Na pol strany. Chcem tým zdôrazniť, alebo predovšetkým chcem zdôrazniť, že segregované vzdelávanie nie je problém iba samotných Rómov, ale je to problém Slovenskej republiky. Tri kraje na Slovensku, kde sa koncentruje skupina Rómov z marginalizovaných komunít, t. j. Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, vyčnieva v počte detí, ktoré predčasne ukončili povinnú školskú dochádzku a nedosiahli ani na výučný list. Zatiaľ čo takých detí je niekde v Bratislave, v Žiline asi 2,8 %, tak v týchto krajoch je to nad 10 % a v Košickom dokonca okolo 17. A to sú naozaj stratené generácie. Keď hovorím o tom, že problémom je teda to, čo v programe chýba, tak mám na mysli aj chýbajúce konkrétne údaje a už som to komunikovala aj na školskom výbore. Zvyšovanie investícií do vysokých škôl, výskumu a vedy nie je kvantifikované, ale predsa len je rozdiel, či budete ten systém saturovať jedným percentom, piatimi alebo desiatimi, lebo rozhodne to ten výsledok ovplyvní. Ale toto zatiaľ nevieme. Rast miezd pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je takisto zahalený v hmle nekonkrétnosti. Za splnenie záväzku bude možné považovať čokoľvek. Čokoľvek. Aj zvýšenie o jedno euro ročne. Nepíše sa tam, že porastú reálne mzdy. Nepíše sa tam ani o tom, že valorizácia bude zodpovedať miere inflácie. Podobný charakter majú aj záväzky typu vytvárania podmienok pre zvýšenie počtu študentov vo vybraných študijných programoch a odboroch vysokoškolského štúdia a v kontexte ďalšieho záväzku, ktorým je posilnenie systému poradenstva a prevencie a dostupnosti jeho služieb. Z chýbajúcej kvantifikácie vôbec nie je zrejmé, koľko odborných zamestnancov pribudne vo vládnom období do systému poradenstva a koľko takýchto odborných zamestnancov pribudne do podporných tímov na školy. Mám k dispozícii materiál samotného ministerstva školstva, ktoré túto potrebu len v štátnych poradniach kvantifikovalo asi na 630 ľudí. Tieto dva vzorové príklady chýbajúcej kvantifikácie programových cieľov vedú k legitímnym záverom, že ich odpočet bude vždy úspešný, aj keby sa podstata problémov, ktoré majú riešiť, vôbec nezmenila. Nie je pravdou, ako odznelo minimálne dvakrát, že v programových vyhláseniach nebýva zvykom uvádzať číselné konkrétnosti alebo časové rámce, v ktorých sa majú tie programové ciele naplniť. Uvediem vám jeden príklad. Zo súčasné... z programového vyhlásenia vlády Českej republiky, tej vlády, ktorá je teraz pri moci, a tiež z časti, ktorá sa týka vzdelávania, jasne sa tam uvádza, ako budú upravené mzdy českých učiteľov: 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, s tým, že 20 % sa podrží na nadtarifné zložky. To sa dá kontrolovať a to sa tam už aj stalo. Zákon je na stole, od roku ´24 mzdy pôjdu v tomto režime. Všetky programové ciele majú svoje časové rámce, kedy budú naplnené, rok, čo sa stane v roku ´23, čo sa stane v roku ´24. V našom programovom vyhlásení takéto... v našom, vo vládnom programovom vyhlásení takéto nič nie je. Je to veľmi zvláštne, lebo určite každý z vás mal k dispozícii aj pracovný návrh programového vyhlásenia, ten bol verejne dostupný v niektorom médiu a tam niektoré kvantifikácie boli. Materiál išiel do vlády, údajne, podľa mediálnych správ, na to, aby sa vypočítala ekonomická a finančná náročnosť týchto opatrení. A po výpočte ekonomickej náročnosti všetky kvantifikácie zmizli. No a posledná poznámka, ktorá možno vzbudí záujem, lebo ako povedal pán Hlina, niektorí ľudia veľmi radi pozerajú do spálne iných, tak sa týka programovej tézy v časti Sociálna politika a dotýka sa teda aj výchovy a vzdelávania. A ja tú programovú tézu prečítam a potom si dovolím pripojiť veľmi krátky komentár. "Vláda uznáva, že hlavnou autoritou pre hodnotovú výchovu dieťaťa je rodič. Vláda zároveň vytvorí priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy, vrátane výchovy k rodičovstvu, ako aj tém, ktoré nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov." A teraz ten krátky komentár. Niet sporu v tom, že rodina, respektíve rodičia za normálnych okolností zohrávajú vo výchove kľúčovú rolu, zároveň ale od čias, kedy bolo v našich končinách zavedené povinné inštitucionálne vzdelávanie, platí, že fungovanie školy je a vždy bude otázkou verejného záujmu, ale ten verejný záujem musí odrážať aj charakter doby. Čo tým chcem povedať? Tým chcem povedať, že moderná, demokratická, inkluzívna a teda aj súdržná spoločnosť v niektorých prípadoch v rámci vzdelávania musí vyvažovať aj negatívne výchovné vplyvy rodiny, to tak jednoducho je. Zámer rešpektovať v inštitucionálnej výchove hodnotové presvedčenie rodičov je veľmi príťažlivý na prvý pohľad, ale otázka znie, ako sa to dá urobiť, keď v spoločnosti panuje pluralita hodnôt, každá rodina vyznáva iné hodnoty. (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pani poslankyne päť faktických poznámok. Poslanec Horecký. [18:39] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Rád pripojím komentár k vystúpeniu pani kolegyne Kalmárovej, a to v oblasti inklúzie a v oblasti programového vyhlásenia vlády, ktoré sa týka priorít v, vo vzdelávaní, zabezpečení podmienok rovnocenného prístupu všetkých detí ku vzdelávaniu. Chýba mi tam v tomto programovom vyhlásení vlády v vzdelávacej politike porozumenie hlbšie, o čo ide, akými prostriedkami sa dá zabezpečiť táto služba, verejná služba škôl pri inklúzii, pri podporných opatreniach. Spomína sa tam digitalizácia, ale iba v súvislosti, akoby išlo o doručenie ďalšieho hardvéru, zariadení technických do škôl a školských zariadení. Chýba mi tam funkčné prepojenie napríklad rezortného informačného systému so systémami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dokonca aj š... priamo riadia... dokonca aj školskou štátnou inšpekciou, ktorá sa často nevie dostať k dátam, ktoré potrebuje na vyhodno... na realizovanie svojej práce. Totiž prečo to spomínam v súvislosti s inklúziou, pretože my máme vyše tritisíc škôl a keby sme mali zabezpečiť financovanie podporných opatrení skúmaním jednotlivých požiadaviek škôl, ktoré to potrebujú, bez funkčného rezortného informačného systému, tak hocako dobrý úmysel bude nevykonateľný. Dúfal som teda, že využije súčasný minister znalosť rezortných pracovníkov a túto podmienku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:39] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, chcem vám úprimne poďakovať za váš vstup a za veci, ktoré ste vlastne hovorili o vzdelávaní z detí z MRK a nielen detí, ale aj dospievajúcich. Naozaj toto programové vyhlásenie vlády nevenuje taký dôraz ani len nerozoberá, čo konkrétne v MRK vo vzdelávaní chce dosiahnuť, nemá ani určené nejaké ciele a súhlasím v mnohých veciach s vami, že potom vlastne vytvárame iba ďalšie, ďalšiu pôdu pre to, aby sme vychovali nevzdelaných, alebo nepodporovali deti, ktoré potrebujú túto pomoc, ktorí potrebujú normálnu školu. Už dnes som sa raz vyjadril k tomu, že na to, že Slovenská republika má na krku žalobu z Európskej únii, tak tomu venujeme veľmi, veľmi-veľmi malú pozornosť a to hlavne v oblasti vzdelávania. Čiže ešte raz, ďakujem za váš príspevok. [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Tankó. [18:39] Viliam Tankó – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kalmárová, ďakujem, že ste spomenuli na rómske deti a dali ste dôraz na to, ako je dôležité ich vzdelávať. Veľakrát sa stretávame s frázou, že tie deti nemôžu za to, ako žijú. Ale nemôžme zabudnúť, že aj ich rodičia boli raz deťmi. Aj oni by si zaslúžili to kvalitné vzdelávanie a dneska by sme toto tu vôbec nemuseli riešiť, bohužiaľ, je to inak. Riešenie musí prísť okamžite. Budem rád, ak za budúcnosť rómskych detí a budúcnosť slovenského národa zabojujeme spolu. A ešte raz vám ďakujem v mene všetkých Rómov. Ďakujem. [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jurík. [18:39] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dnes už druhýkrát. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyňa. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Viete čo, spoznávame sa, ja sa vám ospravedlňujem, dobre, ako, to, tom nenapadlo, vôbec. Nech sa páči, ospravedlňujem sa ešte raz, dobre? Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, zapnite ešte raz čas. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Vierka, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať, špeciálne za časť teda o vzťahovej a sexuálnej výchove, pretože viem, že to, čo si povedala, je založené na odborných a fundovaných poznatkoch, nakoľko ako bývalá školská inšpektorka určite vieš, o čom hovoríš, a neriadiš sa pri tom žiadnou ideológiou. V mojom vystúpení budem o vzťahovej a sexuálnej výchove hovoriť tiež, avšak nedá mi. Mňa veľmi mrzí, že v PVV robí vláda v tejto oblasti krok späť, pravdepodobne z nejakých politicko-ideologických dôvodov, a to je veľmi nešťastné, a dúfam teda, že minister školstva Drucker to nedovolí, pretože tá súčasná forma je výsledkom odborných diskusií, teda diskusií nie politikov, ale odborníkov a odborníčok z rôznych názorových spektier a myslím, že bývalý pán minister Horecký o tom vie tiež svoje. A ešte by som chcela zdôrazniť, že to nie je hodnotová téma, ale skutočne odborná. Takže ešte raz ďakujem. [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Bužo. [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Valášek. [18:39] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, Vierka, vďaka za tie slová. Niekto múdrejší ako ja raz povedal, že rozdiel medzi politikmi a štátnikmi je v tom, že politici rozmýšľajú v horizonte najbližších volieb a štátnici rozmýšľajú o tom, čo je dlhodobo dobré pre krajinu. Rozmýšľate, že čo je dlhodobo dobré a dôležité, priam kľúčové pre Slovensko. Málo tých tém sa rysuje v takom veľkom, ako práve potreba dať férovosť a rovnosť šancí a príležitostí aj práve pre Rómov a Rómky na Slovensku. A to, že sa tejto téme, tak dôležitej téme venuje tak žalostne málo času v programovom vyhlásení vlády, svedčí len o jednom, že táto vláda, minimálne tí ľudia zodpovední za túto dôležitú tému dostali byť príležitosť byť štátnikmi, ale, žiaľ, nevedeli sa vymaniť z toho orbitu obyčajných politikov. [18:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Pekár, pripraví sa poslanec Dvořák. [18:39] Martin Pekár – Vystúpenie v rozprave Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne k časti doprava. Rozvoj dopravy je kľúčový pre Slovensko, pre naše obce, regióny, mestá. Bez fungujúcej a dostupnej dopravy môžeme len ťažko zabezpečiť dôstojnú kvalitu života pre ľudí naprieč celým Slovenskom. Preto považujem za zásadné, aby programové vyhlásenie vlády k doprave bolo čo najviac konkrétne a vecné a zmysluplné. Žiaľ, z toho, čo som čítal, nie som nadšený. Ale aby som ostal vecný, vyjadrím sa postupne k hlavným častiam vyhlásenia. Začnem železničnou dopravou. Mojou srdcovkou je železničná doprava, ktorú považujem za najekologickejšiu, najkomu... naj... á, najekonomickejšiu alternatívu v oblasti a v konkurencii s automobilovým priemyslom. Práve pri nej mi chýba niekoľko bodov, a to konkrétne, chýba mi konkrétny plán k rekonštrukcii, modernizácii a elektrifikácii tratí, ktoré sú v katastrofálnom stave. Ak si nedáme dokopy trať, nikdy nedvihneme kvalitu našej železničnej dopravy. Chýba mi dokončenie reformy grafikonu tak, aby sme mohli vlakovú dopravu priblížiť k ľuďom. Vlaky musia jazdiť častejšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie, ekologickejšie. Potrebujeme okamžitý vládny záväzok, že sa pripojíme k projektovému napojeniu na vysokorýchlostné trate. Nie, nie je to sen, ak sa nepripojíme na projektovanie do vysokorýchlostných tratí, tento projekt nás obíde a stratíme dych s Európou. Potrebujeme podporiť presun tovarov z ciest na železnicu, tu nám ale chýba akýkoľvek konkrétny záväzok zo strany vlády. Chýba mi koncepčná príprava na liberalizáciu vlakovej dopravy v budúcnosti, čo je kľúčové pre efektívne a fungu... fungujúce konkurenčné prostredie vlakovej dopravy. Chýba mi jasný a konkrétny záväzok, koľko a odkiaľ získame finančné zdroje na rekonštrukcie tratí. Len podotýkam, že odložený dlh údržby na tratiach je rádovo v stovkách miliónov eur. Spomína sa financovanie cez PPP projekty. Skúsenosť s týmito projektami je jasná, vždy to skončilo predražene. Modernizácia železníc bude prioritou v čerpaní z Programu Slovensko, avšak v tomto programe bude časť financií alokovaná na rozvoj cestnej infraštruktúry. Nerozumiem teda, ako to pomôže našim vlakom. K vlakovej doprave mi chýba konkrétnejší plán pre naše prekladiská. Tie sú dnes silným aktívom, povedzme takým zlatým vajcom našich železníc. Najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine pri správnom manažmente a správe môžu byť schopné produkovať nemalé finančné prostriedky, ktoré by sme mohli investovať späť do infraštruktúry. Toľko k mojim železniciam, milovaným, poďme na cestnú dopravu. V dokumente absentujú konkrétne a prioritné úseky výstavby diaľnic, ktoré vláda plánuje realizovať. Nestačí povedať len, že ideme robiť D1, D3, D4, ideme robiť všetky diaľnice na Slovensku. Ja mám taký pocit, že na toto nemáme dostatok peňazí a všetci predsa vieme, ktoré úseky sú naozaj kritické. Kde je tunel Višňové? Kde je úsek Turany – Hubová? A k nim potrebujeme konkrétne záväzky vlády. Spomína sa financovanie prostredníctvom verejného... súkromných partnerstiev. Zase. Upozorňujem na skutočnosť, že skúsenosť z minulosti pri financovaní takouto formou je veľmi negatívna. Projekty boli predražené a neefektívne. Vo vyhlásení vlády chýba manažérske zefektívnenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest. Ak by sme zoštíhlili manažmenty týchto spoločností, určite vieme v dlhodobom horizonte dosiahnuť oveľa viac. Mostný program. Dámy a páni, máme 1 700, viac ako 1 700 mostov v havarijnom stave. Dokedy budeme čakať a neurobíme konkrétny záväzok, ktorý bude rešpektovať životnosť mostov? Tento zoznam predsa existuje, má ho, má ho Slovenská správa ciest. Takýto plán však treba dodržať a treba sa zaviazať, je to dlhodobo ignorovaný plán a vládou navrhované financovanie prostredníctvom PPP projektov, ktoré na Slovensku zvyknú byť, ešte raz, predražené. Diaľničné mýto. Prechod na európsky mýtny systém. Systém deklarovala aj bývalá vláda, počúvali sme to tu štyri roky. A kam sme sa dostali? Stále platí stará nevýhodná zmluva. Dobre o nej všetci vieme. V tak dôležitej veci, ako je výber mýta, by sme od vlády čakali konkrétne kroky, ako sa vymaniť z nevýhodnej zmluvy, ako dopriať slovenským dopravcom férové podmienky, ako majú v okolitých európskych krajinách. Rozvoj našej cyklodráhy a cyklodoprava ako taká. Je to najjednoduchší spôsob a najrýchlejší, ako zvýšiť kvalitu života v oblasti dopravy v mestách a obciach. Tuto opäť chýbajú konkrétne kroky, ako napríklad jasné a férové pravidlá pre samosprávy či zjednodušené byrokracie, napríklad my sme navrhovali prekfa... prekvalifikovať kategórie stavania cyklotrás či prekvalifikovanie technických podmienok na vytvorenie cykloinfraštruktúry. Jedným slovom, potrebujeme zjednodušiť spôsob čerpania peňazí a výstavby našich cyklotrás. Odvážny záväzok by bol zvýšenie podielu cyklo... cyklodopravy v mestách a obciach na 5 % v dlhodobom horizonte. Nič z toho v programovom vyhlásení nenájdete. Len slabých a nič konkrétne hovoriacich 86 slov. O elektromobilite v dokumente v doprave nie je ani jedna zmienka. Ani jedna. Už teraz sme na chvoste Európskej únii v prechode na elektromobilitu. Predbehli nás aj krajiny ako Bulharsko. Plánujeme, plánuje nová vláda plniť aspoň záväzok z akčného plánu elektromobility? Vo vyhlásení máme krásne, ušľachtilé, ale hlavne abstraktné ciele, ktoré nie sú ničím konkrétnym a ničím konkrétnym podložené, a preto zopakujem, čo hovorím stále. Slovenská pošta má vybudovanú jednu z najväčších sietí a štruktúr a potrebuje jasnú modernizáciu, digitalizáciu a zefektívnenie služieb, aby bola schopná konkurovať komerčnému prostrediu. Z týchto dôvodov považujem programové vyhlásenie vlády k doprave za nedostatočné, vágne, všeobecné, ničnehovoriace. O takýto dokument sa v zásade ani nedá oprieť. Od strany SMER, ktorá má minimálne 12-ročné skúsenosti s vládnutím, by som očakával rozsiahly, konštruktívny a vecný, konkrétny dokument, ktorý bude reflektovať na konkrétne problémy ľudí v regióne, mestách a obciach. S týmto sa jednoducho ako gestor dopravy Progresívneho Slovenska nemôžem stotožniť a programové vyhlásenie vlády v takomto znení jednoznačne nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.) [18:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická pozvá... po... poznámka, pardon. Pán poslanec Janckulík. [18:54] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie môjho kolegu. Ďakujem, Martin, že si pomenoval problémy v oblasti dopravy, tam ťa len trošku opravím, čo sa týka cestnej dopravy, lebo cestná doprava, znova, to je moja srdcovka, a tam si spomínal, že Slovenská správa ciest má takmer 1 800 mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Slovenská správa ciest má zhruba 600 mostov, ktoré sú v stave zlý, veľmi zlý alebo havarijný stav, to znamená päťka, šestka, sedmička, a 1 100 mostov máme takisto v päťke, šestke, sedmičke, ale tieto mosty patria pod ces... na cestách II. a III. triedy, to znamená, že patria pod samosprávne kraje. Samozrejme, tieto samosprávne kraje nebudú mať veľké financie, aby mohli opravovať tieto mosty na cestách II. a III. triedy, ale treba povedať, že za to môže aj trošku štát, lebo keďže nemáme diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy sú preťažené, tak automaticky doprava sa presúva na tieto cesty II. a III. tretej triedy, samozrejme, na to sú nie stavané. Ideálne by bolo, keby sa aj vážili napríklad kamióny, ktoré prepravujú drevnú hmotu, a nedochádzalo by k poškodzovaniu týchto mostov. Čo sa týka tých 600 mostov, Slovenská správa ciest, čo má v správe, tak na to by sme potrebovali zhruba miliardu eur, čo je obrovská suma a nehovorím o tých ďalších mostoch, 1 100 mostoch. Spomeniem napríklad most ponad Oravskú priehradu, potrebujeme rekonštruovať, ktorý je v šiestom stupni a VÚC-ka potrebuje na opravu tohto mostu až 20 miliónov eur, to je neskutočná suma a VÚC-ka na to peniaze nebude mať, tak dúfam, že štát bude musieť pomôcť, lebo, ako som spomínal, tieto cesty dvojky a trojky a tieto mostné objekty sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pekár. [18:54] Martin Pekár Ďakujem veľmi pekne za reakciu, kolega, a samozrejme, že som myslel kompletne všetky mosty, viac ako 1 700. To, čo tu ale musí zaznieť, to je to, že dokedy čakáme. Ty vieš najlepšie a ja to viem tiež, že v akom stave tie mosty sú. Dokedy čakáme? Dokedy padne most, železničný alebo cestný? Ďakujem. [18:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave, pán poslanec Dvořák, pripraví sa pani poslankyňa Remišová. [18:54] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za slovo. Zdravotníctvo by malo byť premiérskou témou. Rozprávala to aj premiérka, á, ministerka Dolinková, rozprávali to viacerí ľudia, ktorí sú dnes v koalícii a boli v kampani. Ide predsa doslova o životy. Je to veľmi dôležitá téma. Ale premiérom je však Robert Fico a mne sa zdá, že premiérskou témou je v prvom rade pomsta. Premiérskou témou je zaistenie si beztrestnosti pre svojich ľudí. Premiérskou témou nie je zdravotníctvo, ale premiérskou témou je nenávisť. Od prvého dňa tejto vlády sme videli tvrdé ťahy proti polícii a spravodlivosti, útoky na médiá, útoky na mimovládky, útoky na opozíciu. V skutočných témach, pri ktorých ide o zdravie, u ktorých ide doslovne o životy, však nevidím takú dravosť a také sebavedomie u vládnych predstaviteľov, že by o týchto témach rozprávali. Nevidím ich tu obhajovať tému zdravotníctva, nevidím ich tu riešiť dôležité témy, ako postavíme nemocnice, ako predĺžime priemerný vek dožitia alebo ako zabránime predčasným úmrtiam. Tento fakt sa ukazuje nielen v prístupe k rozprave a k tejto téme u vládnych predstaviteľov, aj v samotnom programovom vyhlásení o zdravotníctve. Ale prejdem ku konkrétnejším témam. Ja v programovom vyhlásení vlády nevidím jasnú víziu, kam nás chce táto vláda dostať. Ja zacitujem niekoľko oblastí: "Vláda preto pripraví dlhodobú stratégiu rozvoja zdravotníctva, ktorá bude výsledkom konštruktívneho dialógu..." Alebo: "Bude vypracovaná národná zdravotnícka stratégia a zverejnený zoznam projektov, ktoré sa budú realizovať počas najbližších štyroch rokov." Čiže vláda nám vlastne vo svojom programovom vyhlásení hovorí o tom, že, že ešte nám len vlastne povie, aká je jej vízia. Keď sa pozerám na to programové vyhlásenie vlády už v tejto forme, tak ja tam nevidím jasné priority, jasné nejaké odpočtovateľné ciele, venuje sa mnohým oblastiam, ale zároveň sa nevenuje niečomu, čo by malo byť prioritné. Ja si myslím, že v tomto programovom vyhlásení vlády by mali byť pomenované priority, ako napríklad sme na chvoste celej Európskej únie, čo sa týka investícií do prevencie. Prečo sa nevenujeme tomu, ako tieto investície navýšiť? Spomínajú sa síce nejaké skríningy, ale zvyšná časť o prevencii je relatívne vágna. Prečo nehovoríme o tom, že už tu stratégie máme? My tu máme tzv. stratégiu zdravia do roku 2030. Máme tu jednu stratégiu, ktorá sa nedarí, nedarí plniť, a zároveň ideme vypracovávať nové. Ja si myslím, že problémom Slovenska, ale aj zdravotníctva je to, že my vieme naozaj napísať pekné stratégie, ale problém ich je odpočtovať. A ja sa obávam, že naozaj toto bude ten istý prípad aj pri tomto programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, objavujú sa tam aj určité evergreeny. Ja som si pozrel programové vyhlásenia vlády asi tak 20 rokov dozadu. Samozrejme, nájdeme tam elektronizáciu zdravotníctva, nájdeme tam systém financovania nemocníc DRG, nájdeme tam nárok pacienta, nájdeme tam takéto rôzne evergreeny, zastavenie, zastavenie odchodu zdravotníkov, ale sú to zase len evergreeny, ktoré sa tu opakujú, a ja sa obávam, že o štyri roky tu budeme stáť a budeme zase konštatovať, že, že nič sa z nich nenaplnilo. Druhá dôležitá oblasť z môjho pohľadu je personálna kríza. Je pravda, že vláda sa v niektorých čiastkových opatreniach venuje personálnej kríze, ale napríklad tá, ale, ale aj v tejto dôležitej oblasti, a čo ja oceňujem, lebo to sme tu napríklad, je jedna zo stratégií, ktoré sme tu nemali, hovorí, že tiež musí vypracovať stratégiu ľudských zdrojov, aby teda vedela, čo má v tejto oblasti urobiť. Ale ja vám pripomeniem jednu krízu, ktorú sme tu mali ešte pred voľbami. Pred voľbami sme tu mali krízu pediatrickú. Žili sme tým, ako pediatri dávajú výpovede a nebudú môcť slúžiť na pohotovostiach a nebudú môcť slúžiť vo svojich ambulanciách. Rozprávalo sa o tom, ako musíme skracovať tieto pohotovosti alebo vyberať poplatky, aby sme, aby sme teda znížili, znížili nápor na týchto lekárov. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o riešení pediatrickej krízy. Ja to považujem za škandalózne, nám tu naozaj pediatri padajú na kolená, my tu budeme mať tretinu pediatrov do, do desiatich rokov, nebude mať kto liečiť naše, naše deti. My sme v Progresívnom Slovensku mali v programe už napríklad jasné opatrenia, vieme sa rozprávať o tom ako napríklad, podobne ako Česi, vieme využiť internistov na to, aby sme nafúkli všeobecných lekárov, ich stavy. Všeobecných lekárov vieme následne využiť na, za starostlivosť o niektorých pediatrických pacientov. Toto vôbec nie je adresované. Tvárime sa v programovom vyhlásení vlády, ako keby sme tu nemali žiadnu pediatrickú krízu, ako keby nám tí pediatri nedávali nedávno výpovede. Zároveň v programovom vyhlásení vlády je aspoň spomenuté to, taký ten typický evergreen, že chceme zastaviť odchod lekárov. Ja to veľmi oceňujem, ale napríklad zabudlo sa na to, že čo keby sme sa venovali aj tomu, že budeme prilákavať tie talenty, tie tisícky lekárov, sestier, ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí nám odišli do Česka alebo napríklad aj do Nemecka, do Rakúska. To sú destinácie, kam ľudia odchádzajú. Na ministerstve financií máme dlhoročné fungujúce štipendiá Martina Filka, ktoré vedia prilákavať tých najschopnejších úradníkov. Prečo toto nevieme urobiť v zdravotníctve? Prečo sa opäť raz venujeme iba tomu, ako zabránime odchodom a ako navýšime počty študentov? Ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády by sa malo oveľa viac venovať aj lákaniu mozgov, tých najschopnejších zo zahraničia. Nie je najväčší problém to, ak študent odíde do Brna alebo do Prahy alebo do Olomouca študovať. Problém je, ak sa tento kvalitný študent nevráti na Slovensko. Na to nemáme žiadnu odpoveď v programovom vyhlásení vlády. Ďalšou dôležitou oblasťou z môjho pohľadu je reforma nemocníc a reforma ambulancií, ktoré som teda ešte ako generálny riaditeľ na ministerstve zdravotníctva mal na starosti a započal som s ich implementáciou. Ja oceňujem, že táto vláda sa hlási k tomu, že v týchto reformách bude pokračovať. Však to hovorí aj vo svojom programovom vyhlásení vlády: "S plnou zodpovednosťou pristúpime k implementácii optimalizácie siete nemocníc s cieľom dosiahnutia bezpečnej, kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov." Ja sa ale obávam, že toto sú len gestá, ktoré, ktoré sú v niečom aj plané, len preto, aby boli. Lebo tieto peniaze sú, tieto peniaze sú naviazané na tzv. plán obnovy, na vyše miliardu na výstavbu nemocníc. To znamená, že preto je aj pre túto vládu kruciálne, je to absolútna priorita č. 1 tieto reformy splniť, aby vôbec mohla čerpať peniaze napríklad na výstavbu nemocníc. Čoho sa ja ale obávam, je to, že my už máme skúsenosti s tzv. stratifikáciou, ktorá je, ktorá je menej rozpracovaná tá optimalizácia siete. Premiér Fico už pri podpise memoranda alebo koaličnej dohody vyhlasoval, že... a strašil tu ľudí o rušení nemocníc. My už sme si zažili situáciu, keď sme mali stratifikáciu v parlamente, čo je bežný štandard západných krajín, že takto kategorizujú nemocnice. Je to zvyšovanie bezpečnosti kvality. Tak my už sme si zažili, že jednu reformu ministra Druckera a ministerky Kálavskej ponoril. Máme tu toho istého premiéra, máme tu veľmi podobnú reformu na stole. Ja sa obávam, že to, čo tu je napísané v programovom vyhlásení vlády a k čomu sa, k čomu sa prihlasuje táto vláda, je vlastne zdrap papiera, pretože my už vieme, ako sa v minulosti zachoval premiér k tejto reforme. Zároveň ministerka Dolinková sa teda prihlasuje k optimalizácii siete nemocníc, ale reálnymi skutkami, ktoré ja už dneska pozorujem, ešte keď nie je ani prijaté programové vyhlásenie vlády, ja vidím, ako tú reformu rozkladá na šróbiky. A to, že ju rozkladá na šróbiky, nám spôsobuje viacero rizík. Máme tu, máme tu tzv. posúva... alebo nestihnutie míľnikov v pláne obnovy. Druhá vec, Európska komisia môže vyhlásiť niektoré reformy za, za zvrhnuté alebo za, za, že ich, že ich niekto reverzol. Ak budeme túto reformu donekonečna odkladať alebo ju budeme dajme tomu tie nároky znižovať, tak ministerka Dolinková priamo ohrozuje vyše miliardy eur, ktoré tu máme na výstavbu nemocníc. Napríklad to môžme vidieť pri zaradení veľkej nemocnice Bory, ktorú tu máme v Bratislave, nezákonne, v rozpore so zákonom, do vyššej úrovne, ako by tam patrila. Zákon veľmi jasne hovorí, že máme určité spády a ak by sme tu chceli mať dve nemocnice takto vysokej kvality v Bratislave, na to, aby tí pracovníci, tí zdravotníci vedeli dosiahnuť dostatok výkonov, by sme tu potrebovali mať 900-tisíc ľudí. Bratislava má podľa ministerských analytikov, čo je zverejnené na ministerstve pani Dolinkovej na stránke, 780-tisíc ľudí. To znamená, že my priamo porušujeme zákon. Keď sa na toto niekto pozrie, tak môže sa pozrieť na to, že tú reformu neimplementujeme. Pozrime sa na kardiocentrum AGEL, ktoré vzniklo teraz v roku 2022, a zákon jasne hovorí, že ak takáto nemocnica neexistovala do roku 2021, tak nemôže vzniknúť, nemôže byť zaradená do siete. Ministerka Dolinková ju zaradila do siete. Ja teda očakávam, že čo sa bude diať zo strany Európskej komisie voči tejto reforme. Som na to veľmi zvedavý. Dneska som to tu už aj spomínal, my nemáme žiadnu zmienku o kvalitnejšom pôrodníctve v programovom vyhlásení vlády. Naopak, ministerka Dolinková už teraz podniká kroky, aby znižovala kvalitu pôrodníctva, teda bezpečnosť matiek a ich detí tuto na Slovensku. Pretože ja, keď sme tvorili reformu, tieto limity, že koľko musí byť minimálny počet na niektoré výkony, na pôrody a podobne, to si nerobili úradníci od stola, to si nerobili ani politici. Zavolali sa stovky odborníkov, medicínske špičky, kapacity, ktoré sú v tzv. odborných spoločnostiach združené, to sú naozaj stovky ľudí, tých najväčších expertov. A oni prišli s tým, že najbezpečnejší minimálny limit by mal byť tisíc pôrodov ročne na to, aby, aby pôrodníci, aby pôrodné asistentky, aby mali dostatok praxe, keď príde komplikácia, aby vedeli dieťaťu pomôcť, aby poznali tieto situácie. Neskôr, kvôli politickým vplyvom a debatám, sa táto hranica znížila na 800 pôrodov ročne, čo ešte akceptovali odborné špičky našej krajiny. Neskôr za ministra Palkoviča sa táto hranica znížila na 400 pôrodov ročne, čo už ja upozorňujem, že je kritická hranica. My tu máme nemecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že ak pôrodnica má pod 500 pôrodov ročne, tak úmrtnosť novorodencov a komplikácií u matiek je trojnásobne vyššia ako v pôrodniciach, ktoré majú viac ako 1 500 pôrodov. A ministerka Dolinková ide ešte ďalej. Ona povedala v čase nedostatku personálu: Ak nejaká menšia pôrodnica bude mať dostatok personálu alebo materiálno-technického vybavenia, tak môže v pohode existovať, môže ďalej fungovať. Je jedno, že má jeden pôrod ročne. Je jedno, že bude mať desať pôrodov ročne. Je jedno, že niektoré dni sa tam žiadny pôrod neudeje. Môže pokračovať. A je nám jedno bezpečnosť a kvalita starostlivosti, ktorú poskytneme matkám. A je to, je to v priamom rozpore s odborným konsenzom, čo nám tu medicínske špičky hovoria. Ja mám preto výrazné obavy o to, kam budú tieto reformy aj v praktickom slova zmysle smerovať. Ďalšia dôležitá oblasť, ktorá nadväzuje na tú reformu, na tú reformu nemocníc, pretože sú na ňu naviazané prostriedky z plánu obnovy, to je výstavba nemocníc. Ja keď pozerám na programové vyhlásenie vlády, je tam zaujímavá jedna veta: "Medzi krátkodobé priority vlády patrí prijatie rozhodnutia o Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave. (...) Po zohľadnení všetkých odborných pripomienok, auditu, lôžkového fondu a personálnych zdrojov vykonáme potrebné kroky, aby vláda mohla v čo najkratšom čase rozhodnúť o finálnej podobe Národnej univerzitnej nemocnice..." Tak my sme tu mali predsedu strany pani, pani Dolinkovej, súčasného predsedu parlamentu pána Pellegriniho, ktorý si robil tlačové konferencie tri mesiace, štyri mesiace pred voľbami a hovoril o tom, že Rázsochy majú pokračovať. Ministerka Dolinková v kampani rozprávala o tom, že jednoznačne potrebujeme národnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. A teraz si prečítam programové vyhlásenie vlády a vidím tu, že oni vlastne len o tom rozhodnú. Ja od nich nechcem, aby nám tu povedali lokalitu konkrétnu, ako tá, ako tá nemocnica bude veľká. Ale ja si myslím, že je to veľké zlyhanie, že táto vláda sa nevie zaviazať k tomu, že postaví jednu veľkú národnú univerzitnú nemocnicu tuto v Bratislave, ktorá bude slúžiť pre celé Slovensko, ktorá bude slúžiť pre tie najkomplikovanejšie prípady, ktorá bude slúžiť na vzdelávanie personálu, na vedu a výskum, na rozvoj inovácií, ktorá bude robiť fakt tie naj, to najväčšie penzum výkonov, tú najväčšiu kvantitu. Toto tu v programovom vyhlásení nemáme. My tu vlastne, oni nám tu len hovoria, že my si nad tým sadneme a zohľadníme nejaké fakty a potom sa rozhodneme. Takže to nám vlastne hovoria, že úplne v poriadku možno univerzitnú nemocnicu v Bratislave nebudeme mať. Ja si myslím, že tento záväzok by tam mal byť veľmi jasne urobený. Ja napríklad, podobne ako môj predrečník, ja som našiel zmienku o PPP projektoch v programovom vyhlásení vlády. My už sme tu jeden PPP projekt mali. Boli to zrovna Rázsochy, ktoré zlyhali, po prvé, takže moja druhá otázka je hneď, na aké typy nemocníc chceme PPP projekty našiť alebo využiť. Samozrejme, niektoré, niektoré také verejné, verejno-súkromné partnerstvá už tu fungujú, pretože väčšina vyšších územných celkov, samozrejme, prenajala už svoje, svoje nemocnice na dlhodobé prenájmy napríklad Pente alebo AGEL-u. Ale ja sa pýtam, že chceme PPP projekty využívať aj na veľké univerzitné, na štátne nemocnice? Čo si ja myslím, že kritická infraštruktúra tohto štátu, veľké univerzitné nemocnice, vzdeláva nám to personál, poskytuje to nejaké základné kritické body, keby tu, keď sme tu mali pandémiu, sme to mohli vidieť, veľké infekčné oddelenia držia. Ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad využívali PPP projekty na takéto niečo veľké, a tým pádom by sme strácali aj vlastnícku, aj manažérsku kontrolu nad kritickou infraštruktúrou. A finálne, my sme v postcovidovom svete. Máme tu takú miernejšiu vlnu covidu teraz, ktorú väčšinu, väčšina ľudí neregistruje. Registrujú ju len infektológovia na infekčných oddeleniach. Možno, možno to, možnože ešte registrujú ľudia, ktorí sa chcú zaočkovať a nemajú dostatočné kapacity, my sme sa stále nepoučili po tých štyroch rokoch, a v programovom vyhlásení vlády nemáme ani zmienku o tom, že budeme podporovať očkovanie, že je to najúčinnejšia zbraň na boj proti pandémiám, ale aj na predchádzanie rôznym iným chorobám. My tam nemáme žiadnu zmienku o tom, čo sme tu počúvali o ivermektínoch, o nejakých liekoch na kašeľ, zapíjaním ich vodkou a podobnými vecami, alebo, alebo Savo na vyliečenie rakoviny, tak my nemáme žiadnu zmienku o tom, že v rezorte, kde dezinformácie a hoaxy sú najviac prelezené, je to jeden z rezortov, kde sú najviac prelezené, tak my sa tomu nejdeme venovať. Ja oceňujem, že táto debata na výbore bola, bola taká, že mi aj dali niektoré odpovede a ukázali ambíciu venovať sa aj týmto témam, ale stále táto vláda nemá odvahu v postcovidovom dezinformačnom hoaxovitom svete sa postaviť proti týmto neduhom veľmi jasne. Toto z môjho pohľadu boli tie najhlavnejšie opatrenia. Ja by som to tu vedel rozoberať ešte veľmi dlho, ale nemám na to dostatok času, ale ja to celé programové vyhlásenie hodnotím veľmi negatívne, a to z toho dôvodu, že nie je tam jasná, jasne definovaná vízia. Je málo ambiciózne a v mnohých cieľoch sa snažilo pokryť všetko, ale zároveň to znamená aj to, že je nejasné a že ho nebudeme vedieť odpočtovať. Sú tam evergreeny, ktoré tu vidíme dvadsať rokov, a zároveň keď sa pozriem na politickú realitu, už konanie ministerky Dolinkovej teraz, tak ja vidím spochybňovanie tých viet, ktoré tu sú a ešte nie sú ani schválené. Ja neviem, či chce postupovať tým spôsobom, že programové vyhlásenie môžem porušovať do toho momentu, kým ho oficiálne neschválime a potom ho začíname porušovať, lebo to sa tu momentálne deje. Ale ja budem veľmi ostro sledovať, ako sa budú napĺňať hlavne míľniky a hlavne opatrenia, ktoré sú naviazané na plán obnovy, pretože nám tu reálne hrozí prepadnutie vyše jednej miliardy eur, ak tu niekto bude deformovať reformy, ku ktorým sme sa zaviazali. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [19:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Slyško. [19:09] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ja z vášho vystúpenia, prejavu normálne nadobúdam pocit, že pani ministerka, ktorá je vo funkcii doslova niekoľko dní, je zodpovedná za celý tento aktuálny stav a všetky problémy a vlastne neprináša riešenie. No, v úvode ste hovoril o vašom pôsobení na ministerstve zdravotníctva, kde ste priamo hovoril aj o tom, že ste bol pri tvorbe a nastavovaní optimalizácie siete nemocníc, čo bola jedna z tém aj dnešného výboru a kde si dovolím tvrdiť v tej diskusii nebola ani jednoznačná zhoda medzi bývalými opozičnými partnermi o nejakej pripravenosti a reálnosti implementácie aktuálneho stavu. Ja rozumiem, že každý má právo alebo pocit vystúpiť a, ale ja by som rád zdôraznil, že aj na našom výbore naozaj tá diskusia, si dovolím tvrdiť, že bola konštruktívna a bolo by rozumné, si dovolím tvrdiť, ostať pri tejto vecnej diskusii. Takže ako som povedal, aj pani ministerka, aj štátny tajomník predstavili detailnejšie obsah programového vyhlásenia vlády a mali sme možnosť sa venovať jednotlivým bodom. Takže ďakujem. [19:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Svoboda. [19:09] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy tvrdíte, že pani ministerka reformu rozkladá na šróbiky, alebo ju odkladá a posúva. Ale pani ministerka sa vyjadrila jasne, že reforma bude pokračovať, avšak z objektívnych dôvodov, ktoré boli pomenované, je nutné posunúť tento proces o jeden rok. Predchádzajúca vláda alebo ministri nedokázali pripraviť kroky, ktoré by súviseli s implementáciou danej reformy, a toto je výsledok. Len a len z tohto dôvodu, teda neschopnosti predošlého vedenia alebo vedení, musí dôjsť k posunu jednotlivých termínov. Ďakujem za slovo. [19:09] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [19:24] Ján Blcháč – Vstup predsedajúceho Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Oskar Dvořák, len s ohľadom na váš vek som si vypočul vaše vystúpenie a keď som bol pri pätnástom, pri pätnástom počítaní mena Dolinková, už som potom prestal, ešte to potom pokračovalo možno 25-krát. A je vlastne dobre, že vy negatívne hodnotíte toto programové vyhlásenie, lebo to znamená, že je kvalitné. Už vás, už váš predseda pri vystúpení včera, keď vystupoval tu pred plénom Národnej rady, jasne povedal, že Progresívne Slovensko toto programové vyhlásenie nepodporí, a tieto vaše vystúpenia vlastne to len potvrdzujú. Ja by som vám chcel položiť možno otázku, že či ste si vedomý, čo za systém, štruktúru OSN-ky ste to vlastne vymysleli, keď dneska treba zachraňovať veci na poslednú chvíľku. Ja dúfam, že keď príde o chvíľku skrátené legislatívne konanie na zmenu alebo na úpravu zákona o organizácii siete nemocníc, čo je nevyhnutný predpoklad pre to, aby mohla ďalej pokračovať, že budete pozitívne hlasovať za, pretože ak dnes nezahlasujete za tento návrh zákona, znamená to, že budete robiť prekážku ďalšej, ďalšej, ďalšieho procesu organizácie siete nemocníc. Ja neviem, presne dokedy ste na tom ministerstve zdravotníctva pracovali, myslím, že vláda pána Hegera skončila 15. mája uplynulého roku, no a odvtedy sa pán Palkovič a všetci trápia s tým, ako dostať tie vaše teórie, ktoré ste si nakreslili za zeleným stolom v Bratislave, do života. A keďže sa bez zmeny nedajú dostať do života, treba ich podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:24] Peter Pellegrini Pán poslanec Ba... pán poslanec Szalay. [19:24] Tomáš Szalay Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na vystúpenie Oskara Dvořáka v bode pôrodnice a dať mu za pravdu. Posun zatvárania malých pôrodníc nie je predmetom teraz tej novely zákona, o ktorej, ktorú teraz v skrátenom konaní budeme mať na schôdzi, lebo to avizované pani ministerkou Dolinkovou, že teda o rok sa posunie implementácia minimálneho počtu pôrodov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Pán poslanec, reagujete na predrečníka alebo na faktickú poznámku? Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Na pána Oskara Dvořáka reagujem, pretože on túto tému vytiahol a povedal, že je to nebezpečné a ja mu dávam za pravdu, že je to nebezpečné a toto je krok, ktorý sa dá urobiť bez ohľadu na to, či je, alebo nie je dobre napísaná OSN-ka. Tento krok sa dá urobiť a má sa urobiť veľmi rýchlo. Je absolútna pravda, že ženy, ktoré rodia v pôrodniciach s malým počtom pôrodov, tak vo výsledku majú 3-krát väčší počet hemorágií po pôrode a tie deti prichádzajú do nebezpečného prostredia. Na Slovensku máme takýchto pôrodníc asi päť a každý ďalší deň, čo tieto pôrodnice fungujú, sú rizikom pre tie matky a pre tie deti. Čiže v tomto dávam Oskarovi Dvořákovi za pravdu. [19:24] Peter Pellegrini Pán poslanec Bartek. [19:24] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega Dvořák, ja nie som expert na zdravotníctvo, ale ako podpredseda Trenčianskeho kraja sa vyjadrím k tomu, čomu sa venujem už posledného pol roka, a to je rekategorizácia nemocnice na Myjave, za ktorú my ako župa bojujeme a vyzbierali sme aj viac než 30-tisícovú petíciu proti tejto rekategorizácii, pretože stojí naozaj na hlinených nohách. Najdôležitejší parameter, a to geografická dostupnosť a dojazdnosť, ja osobne som bol párkrát aj na rokovaní na ministerstve zdravotníctva, ako aj túto tému konzultujem s primátorom mesta Myjavy Halabrinom, tak si predstavte, ministerskí úradníci úradovali s tým, že povedali, že geografická dostupnosť a dojazdnosť pre Myjavu je výhodná na to, aby bola rekategorizovaná do 1. kategórie. Čo nie je pravda a poviem vám to prečo. Pretože nechceli nám tú analýzu ukázať a pýtali sme sa tých ministerských úradníkov, že odkiaľ majú túto analýzu, a povedali, že ju majú z fakulty dopravy zo Žilinskej univerzity. A tak si predstavte, že my sme aj sa dotazovali Žilinskej univerzity, nech nám pošlú oni priamo túto, túto analýzu, a povedali, že nikdy takúto analýzu na geografickú dostupnosť a dojazdnosť pre nemocnicu na Myjave pre ministerstvo zdravotníctva nepripravili a môžu potvrdiť už iba na základe údajov, ktoré majú z prvej ruky, že takúto geografickú dostupnosť a dojazdnosť na rekategorizáciu do 1. kategórie nemocnica na Myjave nemá. Čiže keď tá reforma má byť, tak musí stáť na jasných, tvrdých a nespochybniteľných dátach. A podotýkam, že nemocnica na Myjave je jedna z mála nemocníc, ktorá dokáže hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a je personálne absolútne zastabilizovná. Ďakujem. [19:24] Peter Pellegrini S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dvořák. [19:24] Oskar Dvořák Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem reagovať primárne teda na poslancov HLAS-u, na pána Blcháča. Aj vzhľadom na môj vek si pamätám asi pravdepodobne niektoré veci, ktoré si vy nepamätáte. Ja vám pripomeniem, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Zachovajte, prosím vás, nejakú mieru slušnosti. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Ja to absolútne slušne držím. (Výkriky z pléna.) HLAS, poprosím priestor. (Výkriky z pléna.) Poprosil by som, poprosil by som vrátiť hlas. HLAS, HLAS mal troch ministrov zdravotníctva. Pána Rašiho, pána Druckera a pána Pellegriniho. Bol to HLAS, ktorý za pána Druckera prvýkrát predložil reformu nemocníc, tzv. stratifikáciu. Pán Pellegrini ju dokonca vtedy podporil. Postavil sa za ňu. A hovoril, že to je dobrá vec. My sme v tejto, my sme v tejto reforme pokračovali. Ja pani Dolinkovú nehodnotím na základe toho, čo napísala do programového vyhlásenia vlády. Ja ju hodnotím na základe reálnych krokov, ktoré podniká už teraz. A tie reálne kroky, ktoré vidím, tak rozoberá reformu, ktorú ministri za HLAS podporovali a aj predkladali veľakrát. Čiže finálne naozaj, ja si myslím, že je to dobrý, je to dobrý záväzok, ja ho podporujem, ale zároveň pripomínam, že áno, treba to robiť citlivo, treba zohľadniť všetky regionálne špecifiká, ale zároveň, ale zároveň pripomínam, my sme neboli prví, ja som bol ministerský úradník, my sme neboli prví, ktorí túto reformu navrhli. Boli to traja ministri za HLAS, ktorí tu predtým boli, ktorí sa snažili zreformovať túto sieť nemocníc, ktorá nefungovala, došli sme do tejto fázy, kde nám živelne zanikajú pôrodnice a nemocnice. Zatvárajú sa, pretože niekde sa maľuje, niekde nie je personál. My sme tu v tomto stave preto, pretože tí traja ministri za HLAS vrátane nich si nerobili svoju prácu a nechali to zdravotníctvo rozpadnúť. (Potlesk.) [19:24] Peter Pellegrini Ďalšou v poradí vystúpi pani poslankyňa Remišová. Nie je v sále, prepadá jej poradie. Pán poslanec Vašečka. Nie je v sále, prepadá mu poradie. Pán poslanec Šipoš, nie je v sále, prepadá mu poradie. Ďalšou vystupujúcou, ak je v sále, je pani poslankyňa Števulová. Nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Spišiak. [19:39] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslanectvo, ide vôbec o prvé programové vyhlásenie vlády, ktoré mám možnosť ako nová poslankyňa hodnotiť a musím vyjadriť svoje sklamanie. Z môjho pohľadu vo veciach, ktorým sa dlhodobo odborne venujem, a to sú témy spravodlivosti, ľudských práv a migrácie, je toto programové vyhlásenie asi najslabšie, aké si pamätám. Nevšíma si problémy, ktorými, a výzvy, ktorými žije moderná spoločnosť, najmä ženy alebo menšiny, a tieto, túto situáciu skôr konzervuje alebo vracia späť. Z môjho pohľadu sa tak v skutočnosti lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie okrem tejto vlády a jej spojencov nebude žiť nikomu z nás a to je podľa mňa nielen smutné, ale aj ďalšia premrhaná príležitosť zo strany tejto vlády. V prvom rade téma spravodlivosti. Snáď každý a každá osoba v tejto sále, ktorá skladala sľub na ústavu, vie, že spravodlivosť, právny štát, demokracia, rešpekt k ľudským právam všetkých ľudí sú základom štátu, v ktorom sa žije dobre, pokojne a bezpečne naozaj každému vrátane ľudí, ktorí sú v tom najslabšom postavení a majú najmenej moci v krajine. V tomto smere však programové vyhlásenie vlády neponúka takmer nič a zlyháva. Áno, na papieri deklaruje návrat k štandardnému prostrediu demokracie, ale vlastne tie reálne nejaké opatrenia v téme právneho štátu, justície, legislatívy, prokuratúry nachádzame až takmer v závere a ľudské práva všetkých, nielen majority, sú úplne na okraji. Okrem toho keď sme chceli o týchto otázkach diskutovať včera na pôde ľudskoprávneho výboru, koaliční poslanci na poslankyne nenašli ani len toľko odvahy, aby prišli prediskutovať aspoň svoje vlastné PVV-čko, keď už nie teda mimoriadny výbor k otázke daňovej asignácie mimovládnych organizácií. Preto by som sa aj z tohto miesta chcela spýtať kolegov a kolegýň z koalície, či sa nás tak boja, že nevedia prísť obhájiť vlastné programové vyhlásenie na ľudskoprávny výbor a baviť sa o tom, akým spôsobom funguje ochrana whistlebloverov, daňová asignácia pre občiansku spoločnosť alebo opatrenia týkajúce sa napríklad väzenstva, rodovej rovnosti alebo práv menšín. Keďže však na tomto výbore ostal štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý nám, s nami ostal diskutovať, avšak nepovedal nám veľa, chápem to aj tak, že možno v skutočnosti ani za týmito peknými rečami neexistujú reálne opatrenia, vízie a stratégie, o ktorých by sa v súčasnosti dalo diskutovať. Keď som sa tak totižto pýtala na konkrétne veci, nedozvedela som sa takmer nič. Programové vyhlásenie vlády hovorí o obnove a návrate k princípom demokracie, právneho štátu a rešpektu k ľudským právam, avšak nehovorí nič k témam ako segregácia rómskych detí v prístupe k vzdelaniu, odškodnenie nezákonne sterilizovaných rómskych žien, či o opatrení týkajúcich sa rodovej rovnosti, napríklad vyrovnávania platových rozdielov, o ktoré, o ktorých malo Progresívne Slovensko tlačovú besedu len pred pár hodinami pri príležitosti toho, že dnes tu máme európsky deň platovej rovnosti a že Slovenky už od začiatku novembra pracujú zadarmo. Pýtala som sa aj na deklarovanú snahu o modernizáciu a humanizáciu trestného práva v súlade s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu, ale dozvedela som sa od ministerstva spravodlivosti, že pôjde skôr o reakciu na rozsudky týkajúce sa kajúcnikov a nie o snahu vziať si ponaučenie z rozsudkov týkajúcich sa obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou, za ktorú bola zodpovedná predchádzajúca vláda pána Fica. Tak isto pokiaľ ide o snahu zaoberať sa podmienkami v trestnom konaní, ako si veľmi dobre spomínam, tak tieto napríklad CPZ-ky, pripútavanie zadržiavaných o predmety kedysi kritizovali predchádzajúce dve ombudsmanky, za to si však od predchádzajúcich vlád pána Fica vyslúžili kritiku a ignorovanie. Dnes to zrazu po tom, čo mnohí z politických predstaviteľov okúsili, čo to je byť v CPZ-ke alebo vo väznici, vládu zaujíma. V oblasti humanizácie väzenstva som sa tiež nedozvedela, akým spôsobom a za aké peniaze ideme zlepšovať podmienky v našich väzniciach, ktoré naozaj potrebujeme zlepšiť, aby boli v súlade s odporúčaniami CPT a keďže CPT nám vo svojich posledných odporúčaniach z roku 2019 napríklad odporúča zlepšiť to úbohé a slabé ohodnotenie práce väzňov, bolo by vhodné, keby sa o tomto našla aspoň jedna zmienka v aktuálnom programovom vyhlásení vlády. A ja budem dúfať, že túto vládu budú zaujímať aj problémy bežných väzňov, ktorí v našich väzniciach žijú, a nielen politicky exponovaných ľudí, ktorí museli absolvovať nejaký pobyt v našich väzniciach. Napriek tomu, že v posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých tragických príbehov rodovo podmieneného násilia na ženách a táto téma je dlhodobo problémom Slovenska a týka sa viac ako polovice tejto populácie, ktorá tu žije, programové vyhlásenie vlády obsahuje len deklarovanie, že vláda bude presadzovať nejaké zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím. Tieto sľuby sú však nekonkrétne a všeobecné. Absentuje akékoľvek pomenovanie príčin tejto situácie, ktorým je rodovo podmienené násilie, vrátane jeho prevencie, postihovania a najmä práce s celou spoločnosťou, ktorá v prvom rade musí takéto správanie jasne odmietnuť. Mnohí aj v tejto sále veľmi radi zdôrazňujú vznešenú úlohy ženy a matky, potrebu ochraňovať naše ženy, keď však majú navrhnúť skutočné a reálne opatrenia, ktoré by ženám v tejto krajine pomohli, ako sú napríklad dôstojné pôrody, vyrovnané platy, odstránenie dôchodkovej nespravodlivosti, prístup k bezpečnej a medikamentóznej interrupcii alebo napríklad redefinícia znásilnenia, keďže sa bavíme aj o reforme trestnoprávnych kódexov, a pomenovanie teda príčin rodovo podmieneného násilia, tam už mlčia. Ako bývalá riaditeľka centra právnej pomoci musím povedať, že ma veľmi mrzí, že napriek tomu, že táto vláda si hovorí sociálna, nenašla som v programovom vyhlásení vlády žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom chce vláda rozšíriť prístup ľudí v materiálnej núdzi k bezplatnej právnej pomoci, pričom sa už dlhodobo upozorňuje na to, že v súčasnosti stanovená finančná hranica, koeficient na to, aby človek mohol získať bezplatnú právnu pomoc od centra právnej pomoci, dnes nezahŕňa už ani bežného dôchodcu s priemerným dôchodkom. Veľmi ma mrzí, že ani na toto opatrenie alebo na pomyslenie, že ľudia v materiálnej núdzi na Slovensku naozaj potrebujú zlepšiť prístup k bezplatnej právnej pomoci, v programovom vyhlásení nie je miesto. Jedným z mojich najobľúbenejších častí tohto programového vyhlásenia vlády je záväzok prijať pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa. Nuž v tom vám držím, milá koalícia, naozaj palce, pretože ak sa podarí prijať takýto kódex a bude sa naozaj dodržiavať, nemali by sme už zo strany najvyšších štátnych funkcionárov zažívať nenávistné vyjadrenia alebo strašenia imaginárnym nepriateľom, či už sú ním ľudia v migračnom postavení, médiá alebo aktívna občianska spoločnosť. Veľmi by som si želela žiť v takej spoločnosti, kde sa takýto kódex podarí nielenže prijať, ale aj dodržiavať. Ak by to bolo myslené vážne, z programového vyhlásenia vlády by museli vypadnúť tie časti, ktoré sa napríklad týkajú delenia občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií na dobré a zlé, politické a nepolitické, tie, ktoré si peniaze zaslúžia, a tie, ktoré si peniaze nezaslúžia. Musím povedať, že snaha postihovať aktívnu občiansku spoločnosť pre mňa osobne nie je nič nové, stojím tu ako človek, ktorý v roku 2015 a 2016 bol riaditeľkou občianskeho združenia Liga za ľudské práva a stal sa obeťou pomsty vtedajšieho ministra vnútra pána Kaliňáka po tom, čo sme upozornili na zásah polície v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Následne sme stratili prístup do útvaru, projekty a peniaze, čiže vieme,, čo to znamená, keď vláda zaútočí na aktívnu občiansku spoločnosť. Tentoraz sa rozhodla, že zoberie cez daňovú asignáciu a zasiahne vlastne celý sektor a keď zvoláme ľudskoprávny výbor, tak koaliční poslanci odmietnu prísť o tomto opatrení diskutovať. Ja však musím povedať, že v Progresívnom Slovensku budeme tieto snahy vlády dôsledne sledovať a budeme si všímať snahy o obmedzovanie aktívneho občianskeho sektora, pretože aktívne občianky a aktívni občania sú základom zdravej demokratickej spoločnosť a nástrojom kontroly moci. No a na záver migrácia. Migrácia je téma, ktorá sa v tej či onej podobe vinie takmer celým programovým vyhlásením vlády, až mám pocit, že je to téma, ktorou je časť tejto novej vlády priam posadnutá. Nebolo by nič zlé na tom, ak by sa záujem o túto tému pretavil aj do reálnych opatrení, ktoré by krajinu posunuli ďalej. Musím však povedať, že toto sa nestalo a programové vyhlásenie vlády je konkrétne v tejto téme stratené kdesi v roku 2015 alebo ´16 a plné hoaxov a poloprávd. Pre súčasnú vládu je zjavne nelegálna migrácia jednou z hlavných bezpečnostných hrozieb pre krajinu, úplne však ignoruje skutočnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá sa nachádza hneď za našimi hranicami, a to je ruská vojna na Ukrajine. Rusko ako agresora alebo ako zdroj rôznych cyberútokov, ktoré aj samotná Európska únia označuje ako nebezpečenstvo, sa táto vláda bojí označiť v celom programovom vyhlásení vlády a tak úplne ignoruje agresívnu politiku Ruska, ktorá je pre našich obyvateľov a obyvateľky oveľa väčšou hrozbou ako pár zúbožených ľudí na našich hraniciach. Klimatická kríza, súťaž o zdroje, hybridné a cyberútoky, dezinformácie, to sú bezpečnostné hrozby, ktoré uvádza aj Európska únia, ale o tých vlastne veľa v programovom vyhlásení nenájdeme. Pokiaľ ide o klimatickú krízu, tak tam sa vláda v súvislosti s migráciou dokonca uchýlila k alarmistickému vyjadreniu o tom, ako nám hrozí masová imigrácia z Afriky a Ázie, pričom s autoritou človeka, ktorý sa téme migrácie venuje viac ako 15 rokov, musím povedať, že tento alarmistický argument je dlhodobo vyvrátený a takéto niečo nám v súčasnosti naozaj nehrozí. Namiesto toho, aby vlastne reagovali na skutočné hrozby, tu však nájdeme len strašenie a vytváranie imaginárneho nepriateľa, prípadne inšpirovanie sa autoritatívnymi politikmi ako Viktor Orbán, ktorí svojou politikou ohrozujú jednotu a súdržnosť Únie a hľadanie spoločných riešení zvládnutia príchodu mnohých ľudí v rôznej migračnej situácie najmä do južných štátov Európskej únie. Ak je politika Viktora Orbána v oblasti azylu, migrácie vzorom tejto vlády, treba pripomenúť na tomto mieste, že to, čo Viktor Orbán v tejto téme dosiahol, je celý rad rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie o tom, že Maďarsko svojimi tranzitnými zónami, nemožnosťou podania žiadosti o azyl na území Maďarska a kriminalizáciou pomoci žiadateľom o azyl porušuje právo Európskej únie. A keď sme už pri migrácii v Maďarsku a dodržiavaní spoločných pravidiel, programové vyhlásenie vlády neobsahuje ani zmienku o tom, že reálnou hrozbou je v skutočnosti maďarské ignorovanie readmisnej dohody a bezprecedentné prepustenie viac ako 1 400 prevádzačov z väzníc len tento august. Takisto pokiaľ ide o ten boj proti kvótam, toto možno bolo reálne v roku 2015 a 2016, dnes už to ale nie je na stole, čo táto vláda dobre vie, pretože v súčasnosti EÚ rokuje o určitej forme povinnej solidarity... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Poprosím o kľud v rokovacej sále, nech má pani poslankyňa dôstojné prostredie na vystúpenie. Nech sa páči. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Toto už vlastne dnes nie je na stole. V rámci Európskej únie, a to táto vláda dobre vie, sa rokuje o tom, že žiaden štát nebude nútený k premiestneniu žiadateľov o azyl, ale na stole je určitá forma flexibilných riešení, z ktorých si bude môcť každý štát vybrať. Nakoniec, veď to je niečo, čo vláda Roberta Fica predtým navrhovala pod pojmom flexibilná solidarita. Je škoda, že vláda radšej tému migrácie nevyužila na to, čo by Slovensku naozaj pomohlo, nedostatok ľudí v pracovných pozíciách naprieč pracovným trhom, potreba lákať na Slovensko talenty na naše školy do vedy a výskumu a praxe a starnutie populácie, keďže už Eurostat prognózuje, že Slovensko bude čoskoro treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou v rámci EÚ. Urgentný nedostatok pracovnej sily a potreba prijímať zahraničných zamestnancov a zamestnankyne je dlhodobo známy problém a zamestnávatelia dlhodobo žiadajú vlády po tom, aby sa prijímanie zahraničných zamestnancov zefektívnilo. Dnes totiž proces prijatia zamestnanca zo zahraničia do zamestnania trvá aj viac ako šesť mesiacov, je plný byrokracie a pre bežného zamestnávateľa príliš komplikovaný. Zároveň v lákaní talentov, ale aj v zamestnávaní ľudí z Ukrajiny, ktorí sú dnes na našom území, výrazne zaostávame dokonca aj za našimi susedmi. Zamestnanosť odídencov dosahuje dnes len okolo 30 % a len, a až 46 % z nich sa nedokáže uplatniť vo svojich profesiách, ktoré by zodpovedali ich vzdelaniu. Konkrétne riešenia okrem prázdnych sľubov, ako sa s týmto vysporiadať, však v tomto programovom vyhlásení nenájdeme. Dnes tu však žije viac ako 238-tisíc cudzincov, ktorí u náš žijú a pracujú, 165-tisíc z nich je z Ukrajiny. Toto sú ľudia, ktorými sa treba zaoberať a pre ktorých úspešnú integráciu treba navrhovať opatrenia, ak ich tu, samozrejme, chceme. Ľudia sa totižto dnes rozhodujú, talentovaní ľudia sa totižto dnes rozhodujú, že si vyberú krajinu, do ktorej prídu uplatňovať svoj talent, nadanie a pracovnú silu podľa toho, aké politiky v oblasti prijatia a inklúzie v tejto krajine nájdu. Veľmi dobre to zhrnula naša vlastná občianka len pred pár dňami, afgánska filmárka a utečenka, ktorej Slovensko poskytlo azyl a občianstvo, Sahraa Karimi a ktorá je dnes známejšia vo svete ako u nás doma, keď povedala, že byť migrantkou nie je až také zlé ani exil nie je až taký zlý. Je to síce bolestivé, plné smútku a osamelosti, ale zároveň aj plné príležitostí a možností, ale tie neprichádzajú samé od seba. Systém, pravidlá a zákony krajiny by mali človeka podporovať. Ak neexistujú programy uľahčujúce integráciu ľudí do novej kultúry, tak takýto človek bude v novej spoločnosti vždy len outsiderom. Slovensko naozaj takéto talenty, ako je Sahraa, potrebuje v mnohých oblastiach – IT, zdravotníctvo, kultúra, veda, výskum – a bolo by veľmi fajn, ak by sme v programovom vyhlásení vlády našli oveľa viac opatrení, ako ich na naše územie prilákať. Ak sem však v najbližších rokoch prídu, bude to podľa mňa skôr napriek ako vďaka tejto vláde. Aj z týchto dôvodov považujem toto programové vyhlásenie za nedostatočné a slabé, ktoré neprinesie obyvateľom a obyvateľkám tejto krajiny lepší, pokojnejší a bezpečný život, a preto ho nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.) [19:39] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Valášek, nech sa páči. [19:39] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa Zuzka, vďaka za tie slová, odznelo toho veľa dobrého a múdreho, nechcem, aby zaniklo tvoj postreh na margo vzniku migračného paktu, tej dohody, ktorá je momentálne na stole v Bruseli. Ten migračný pakt so svojimi províziami tej flexibilnej solidarity, že môžete prispieť či prijatím azylantov, či finančnou pomocou, či technickou pomocou, je slovenský vynález. Budem dokonca ešte adresnejší, je vynálezom z dielne vlády a koalície vedenej SMER-om z roku 2015 v čase, keď sme predsedali Európskej únii. Bol to, ak sa nemýlim, vtedy minister a podpredseda vlády pre zahraničné a európske záležitosti Miroslav Lajčák, to povedal, že okej, ak je teda nepriechodné, tie povinné kvóty pre migrantov nejakým spôsobom treba, samozrejme, v prípadoch veľkého príchodu ľudí nelegálne sa pokúšajúcich prejsť cez hranice zakročiť a on sám vtedy navrhol, skúsme na to ísť flexibilne, dajme ľuďom paletu možností. Toto je náš vynález, ktorý dáva zmysel, ktorý sa ujal. Mohol by sa úplne pokojne stať jadrom celkovej spoločnej politiky Európskej únie v oblasti migrácie a vláda, ktorá ho vymyslela, ho o štyri roky neskôr alebo nejakých osem rokov neskôr sama zavrhla. To je irónia, ktorá, myslím, by nemala ujsť pozornosti. Vďaka, Zuzka. (Potlesk.) [19:39] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Spišiak, ktorého nevidím v sále, prepadá mu poradie. Ďalší je pán poslanec Lackovič. Nech sa páči, pán poslanec. A pripraví sa pani poslankyňa Kosová. [19:54] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pozorne som si preštudoval programové vyhlásenie vlády a ešte predtým, než sa dostanem k samotnému obsahu, mi dovoľte povedať jeden vtip, ktorý mi v tejto súvislosti napadol a ktorý by som rád parafrázoval na, na túto skutočnosť alebo príležitosť. Neviem, či viete, ale vláda Slovenskej republiky má niečo spoločné so Schrödingerovou mačkou. Je súčasne neschopná i schopná všetkého. Presne taký pocit som nadobudol po prečítaní predloženého programového vyhlásenia vlády. Ani vlaky nezačnú chodiť načas, ani regióny sa nebudú rozvíjať a ani reformy, ktoré naša krajina veľmi potrebuje, sa, žiaľ, presadzovať nebudú. Programové vyhlásenie vlády je totiž plné nekonkrétnych a nejasných fráz, ktoré majú za cieľ síce vyzerať veľmi vábivo, ale sú len ďalším dôkazom toho, že nám vládnu strany bez vízie a bez túžby meniť Slovensko k lepšiemu. Strany bez túžby pozerať sa do budúcnosti. Miestami som mal dokonca pocit, že ide o rovnaké vyhlásenie vlády, ktoré Robert Fico predložil v roku 2006, keď začínal vládnuť vôbec po prvýkrát. Problémy našej krajiny ostali viac-menej rovnaké. Riešenia SMER-u, bohužiaľ, tiež. Krajina sa za vašich vlád zásadne neposunula, a preto je toto programové vyhlásenie vlády skôr vysvedčením než víziou do budúcnosti. Všetkým ste nám pripomenuli, že aj po dvanástich rokoch vašich vlád máme naďalej stagnujúcu ekonomiku, zdevastované zdravotníctvo, zastaralé školstvo, znevýhodnené menšiny, nerozvinuté regióny a mnoho ďalších problémov, ktoré ste neriešili, ale zakrývali pred zrakmi verejnosti. Pri každom odseku či vete mi napadla myšlienka, kde ste boli viac ako desať rokov, keď naši mladí utekali do zahraničia, keď nielen naši seniori umierali na liečiteľné choroby, keď sa naša pracujúca trieda prepadala do rizika chudoby. Boli ste tu vo svojich funkciách a bez akéhokoľvek náznaku hanby či pocitu viny ste prezentovali podobné dokumenty, ako je aj ten dnešný. Tí istí ľudia, tá istá rétorika. Jediné, čo sa zmenilo, sú vaše obleky a hodinky. Tie sú dnes novšie, drahšie, luxusnejšie. Len dátum v kalendári sa posunul o niekoľko rokov dopredu. Poďme však poporiadku. Aj ako starosta sa, prirodzene, venujem najmä regionálnej politike, našim regiónom. Tej regionálnej politike, ktorej ste vy, strany sociálnej demokracie, venovali až dve strany svojho programového vyhlásenia. Kiež by vás táto téma zaujímala aspoň tak ako snaha o zníženie trestov za korupciu, to by sme sa možno dočkali aj troch strán. Čo sa dozvie pozorný čitateľ o regiónoch, keď si programové vyhlásenie otvorí? Dozvie sa, že vláda bude každé dva mesiace pokračovať vo svojom obľúbenom populistickom turné s názvom výjazdové rokovania vlády. Divadlo a kabaret pre ľudí, ktoré vládne strany praktizovali niekoľko dlhých rokov s, čuduj sa svete, na obrovské prekvapenie tie regionálne rozdiely sa naďalej iba prehĺbili. Čuduj sa svete, že obce, ktoré ste navštívili, nezačali nijak výrazne prekvitať a ani tie ihriská, ktoré ste rozdávali, nepriniesli vyššiu zamestnanosť, lepšie životné podmienky či aktívnu prácu s mládežou. Bol to len politický marketing par excellence, z ktorého sa ešte nikto nikdy nenajedol, teda okrem vás. Ďalej ma prekvapilo, či skôr neprekvapilo, že nikde neprezentujete snahu o presadenie reformy samospráv, všetko, na čo ste sa zmohli po dvanástich rokoch vášho vládnutia, je snaha o pripravenie konceptu modernizácie samospráv. To je, dámy a páni z vládnej koalície, tragikomicky málo. Na to ste už ako strany marketingových odborníkov mali byť dávno pripravení a dnes tie riešenia pre obce, mestá a kraje súkať z rukáva. V dokumente 21-krát spomínate, že vytvoríte podmienky. Zabudli ste si tam však dať aj nejaké záväzky. Kde sú? Kde je zodpovednosť? Kde sú nejaké ambície? Kde je budúcnosť? Opäť zo snahy o pomoc ľuďom v regiónoch ostali len plané reči, rovnako ako ostali plané reči z energetickej pomoci pre samosprávy. Kde je spomínaných 200 miliónov z rezervy, ktorú tesne pred voľbami spomínal aj Robert Fico? Kde sú tie sľúbené peniaze, ktoré mali putovať do miest a obcí ako finančná pomoc, kvôli ktorej zvolával SMER mimoriadnu schôdzu ešte pár týždňov dozadu? V programovom vyhlásení žiadnu takúto pomoc nevidím. Stratila sa, už ju samosprávy nepotrebujú, už je po voľbách, však? Na druhej strane, keď som sa dočítal, že reformu ESO považujete za výborný príklad zmeny, ktorý chcete nasledovať, tak som ostal aj rád, že ambícia reformovať samosprávy ostane len pri koncepte, dodnes totiž čítame v správach NKÚ o tom, ako reforma ESO priniesla nehospodárne nakladanie s majetkom, že sa na nej obohatili komerčné spoločnosti, že nebola správne vyhodnotená, ale aj to, že spôsobila zmätok v riadení a financovaní viac ako 330 regionálnych škôl a školských zariadení. Ak by ste teda chceli presadiť rovnako kvalitnú reformu samospráv, mohlo by sa, žiaľ, veľmi pravdepodobne stať to, že by to bol posledný klinec do rakvy našim mestám a obciam. Preto veľmi ďakujeme, ale radšej nie. Je vidieť, že za 12 rokov vášho vládnutia a za viac ako 20 rokov existencie SMER-u a SNS ste stále nepochopili dôvody slabého rozvoja našich regiónov. Stále ste nepochopili, že chýbajúce kanalizácie a vodovody, ktoré trápia stovky našich obcí, sú problémom najmä zdĺhavej a robustnej administratívy, ktoré naše samosprávy nie sú schopné sprocesovať, že stavebné konania sú najmä problémom štátnej správy, ktorá dodnes nebola schopná prideliť okresným úradom na Slovensku ani len právnu subjektivitu, ani len vlastné IČO, ktoré dnes už majú aj niektoré salóny v nákupných centrách. Aj tie nás už v procesoch dávno predbehli. Sú to totiž práve okresné úrady a ich odbory starostlivosti o životné prostredie, a dnes som to už naznačil aj vo faktickej poznámke, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, ktoré tieto povolenia, takzvané vodoprávne povolenia, vydávajú. Len u nás sme na takéto povolenie čakali 899 dní a vydané nám, prekvapivo, bolo v deň zloženia môjho sľubu, poslaneckého sľubu tu v Národnej rade 25. októbra 2023. Neuveriteľné! Dodnes nie je právoplatné, čakáme naň od 6. mája 2021, avšak desaťmiliónová stavba dnes už medzitým stojí miliónov pätnásť. A opäť veta, ktorú som už dnes povedal, najsmutnejšie na tom celom je to, že babičky, ale i mladí si chodia po tú pitnú vodu do cisterny popri už vybudovaných smart lavičkách s wifi a fotovoltikou. Žiaľ, nevidíte do toho, nerozumiete tomu a ani tomu nechcete rozumieť. Z programového vyhlásenia jasne vyplýva, že občan v regiónoch pre vás nebol kľúčovou témou a nie je ani dôvodom, pre ktorý ste znovu kandidovali. Ten hlavný dôvod je pre vás zápas o zmenu Trestného zákona a trestných konaní. Ide o vašich ľudí a vašu slobodu. Myslím si, že každému, kto si prečítal vaše programové vyhlásenie, je to viac ako jasné. Vy ste dokonca dnes takí suverénni, že sa to ani len nesnažíte zakrývať. Občania si môžu byť istí jedine tým, že regionálne cesty, sociálne služby, zdravotnícke zariadenia, materské, základné, ale ani stredné školy či miestne kultúrne strediská, tie budú mať aj naďalej problémy, budú živoriť, budú mať problém prežiť a hodnotne sa rozvíjať. Pre tieto oblasti totiž nepredstavila vláda žiadny zásadný program a teda to, čo je k občanom najbližšie, bude opäť najďalej, bude trpieť nedostatkom materiálnych a ľudských kapacít. Naše menej rozvinuté regióny sa budú naďalej vyľudňovať a čo je najhoršie, že práve ľudia z týchto oblastí vložili do vašich rúk svoju najväčšiu dôveru. Je to od vás hanebné a verím, že vám čoskoro vystavia účet. Ja aj z tohto dôvodu vláde Roberta Fica dôveru nedám, dvanásť rokov vlád SMER-u je pre mňa jasným dôkazom, že papier, žiaľ, znesie všetko a programové vyhlásenie nie je výnimkou. Krajina je v zlom stave najmä v dôsledku vašich nesprávnych rozhodnutí a toto vyhlásenie vlády ma nijak nepresvedčilo o vašej snahe to zmeniť. Mojou snahou a našou snahou na najbližšie obdobie je preto byť silnou a dôstojnou profesionálnou opozíciou k vašej populistickej politike a nastaviť tu level opozičnej práce, aký tu doposiaľ nebol. Každé vaše rozhodnutie budeme s mojimi kolegami pozorne a pečlivo sledovať a občanom budeme predstavovať jasnú víziu lepšieho, modernejšieho a čestnejšieho spravovania Slovenskej republiky. Verím, že sa nám to podarí. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.) [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Pročko. [19:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Musím vás veľmi pochváliť, naozaj ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, veľmi to bolo dobré, mne sa to páčilo, naozaj jasné pomenovanie celého problému, celej tej, toho balastu, čo tu predložili. Čo je smutné, že naozaj, že počas celého vášho vystúpenia tamto Pellegrini, predseda, sa vám nevenoval, takže neviem, nevie, či vôbec budem môcť reagovať a v čom budem reagovať. Je to smutné, pretože naozaj tu vzadu sa bavia, vedie schôdzu, tak ako on chce, a vyrušilo, vyrušovali vás počas celého... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Reagujte na predrečníka, pán poslanec, v opačnom prípade vám vypnem mikrofón. Ja neviem, či nerozumiete, alebo nechcete rozumieť rokovaciemu poriadku. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Áno, reagujem. Takže budem na vás reagovať. Je mi naozaj smutné, že počas vášho vystúpenia reagujem na vás, sa tu diali veci a predseda Pellegrini robil to, čo robil, ale vy ste sa mi veľmi páčil. Ja takto si predstavujem prácu opozičného politika, človeka, ktorý naozaj vidí, čo sa tu dialo. Ja vám veľmi pekne chcem poďakovať. Ešte raz zopakujem, to, čo predvádza Pellegrini, je strašné. Veďte tú schôdzu naozaj spravodlivo a počúvajte, vy máte počúvať ako predseda, čo rozpráva predsedajúci. [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Čo rozpráva predsedajúci? Bol som ticho, nič som nerozprával ako predsedajúci. (Smiech v pléne.) Dobre? Pán poslanec Kalivoda. [19:54] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. No, pán kolega Lackovič, bude to možno zvláštne, ale rovnako ako pán Pročko, aj ja budem s vami súhlasiť. Úplne presne ste pomenovali, ako orgány tohto štátu nefungovali. Tak ako ste povedali aj teraz, aj počas dňa vo vašej faktickej, kedy naozaj došlo po voľbách v roku 2020 k absolútne bezbrehému uplatňovaniu moci, kedy sa vymenili v priebehu, ja neviem, týždňa-dvoch všetci prednostovia na základe pánbohvie akých kritérií a tak to aj vyzerá. Presne tak, ako ste povedali, čakáte od 21. roku na nejaké vodoprávkové povolenie, nuž, aspoň vidíte, ako tento štát fungoval, ale ja vám môžem povedať, že my urobíme maximum preto, aby začal fungovať konečne normálne. Ďakujem pekne. [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šimko. [19:54] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň. Pán starosta Lackovič vy ste zo západu Slovenska, ja verím, že ste nepociťovali tie výrazné regionálne rozdiely tak výrazne ako ľudia z východného Slovenska, a poviem len taký príklad. Keďže ste čakali na tú vodoprávku 890 aj niečo dní, tak obzrite sa za seba, nominanti OĽANO vám tam nanominovali na okresný úrad určite celú plejádu ľudí, ktorí vám ovplyvňovali život vo vašej obci a investičné zámery. Ale chcem vás ubezpečiť, že silný štát v podaní vládnej koalície a v podaní strany HLAS, kde ministrom regionálneho rozvoja je Richard Raši a štátnym tajomníkom Michal Kaliňák, podotýkam, že títo ľudia sú z regiónov, nie sú z bratislavskej kaviarne ani zo žiadnej západoslovenskej zóny, sú to ľudia, ktorí chodili dennodenne na rokovania, porady, výjazdové zasadnutia a na stretnutia s občanmi, na stretnutia so starostami aj v dedinkách, ktoré majú 40-50 obyvateľov. Čiže výjazdové rokovania ako jedna z ďalších vašich výtok voči, voči predošlému vládnutiu, myslím si, že je to trochu neoprávnené, pretože výjazdové rokovania dosť výrazne pozdvihli život v regiónoch a najmä v malých okresoch, ja len spomeniem Gelnica a Sobrance a mnohé iné, napríklad Snina, Stropkov, takže tam, keď prišiel milión eur do okresu, tak dosť výrazne pomohol tomu životu. Ja verím, že tentokrát v tejto koalícii tá podpora bude ešte výraznejšia a už ani jedno euro sa nedostane naspäť do Bruselu, ale všetky peniaze plus akékoľvek vládne peniaze a stimuly ostanú v regiónoch. Nie v Bratislave, nie na západnom Slovensku, ale na zvyšku Slovenska. Ďakujem veľmi pekne. [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Migaľ. [19:54] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja som si vás veľmi pozorne vypočul, hovorili ste o tom, že ste pozorne čítali programové vyhlásenie vlády. Ďakujem, že ste spomenuli aj výjazdové rokovania vlády, aj keď tie vaše nasledujúce slová, pán poslanec, zrejme pramenia z nevedomosti. Tak ja vám ich tak krátko a rýchlo doplním. Ešte za vlády Petra Pellegriniho v regiónoch nechala táto vláda skutočne milióny na konkrétne projekty, na vodovody, na kanalizácie a na domy smútkov, športoviská či do kultúrnych stánkov. A viete čo? Som naozaj rád, že tak ako strana HLAS sľubovala pred voľbami, táto vláda nebude rozhodovať od zeleného stola a naši ministri budú riešiť problémy tam, kde naozaj sú. Nie v Bratislave, ale v slovenských regiónoch, pretože strana HLAS je stranou regiónov a nie bratislavskej kaviarne. Ďakujem pekne. [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Slyško. Ešte predtým poprosím poslancov Národnej rady, aby nezhotovovali audiovizuálne záznamy z rokovania svojimi mobilnými telefónmi. Pán poslanec Pročko má pravdu a upozornil ma na to, že to niektorí poslanci robia, tak aby som bol spravodlivý, tak chcem upozorniť, aby nikto nezhotovoval ani fotky, ani videá, ani zvukové nahrávky z tejto rokovacej sály. [19:54] Peter Slyško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Pán kolega, ja by som iba rád nadviazal na mojich predrečníkov, pretože strana HLAS – sociálna demokracia sa počas komunálnych volieb stala stranou, ktorá má najviac starostov, primátorov, členov, poslancov, takže si dovolím tvrdiť, že našej strane v radoch mojich kolegov, v radoch jednotlivých členov je množstvo ľudí, ktorí pôsobia v samospráve, sú odborní a fundovaní a veríme, že sme plne pripravení riešiť otázky a potreby samosprávy, takže veríme, že prinesieme to, čo naozaj samospráva potrebuje. Ďakujem. [19:54] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ferenčák, pán predseda výboru. [20:09] Ján Ferenčák – Vstup predsedajúceho Ja som si vypočul kolegu takisto a ktorý rozobral, sa snažil rozobrať problémy samosprávy, keďže prečítal programové vyhlásenie vlády. Ja som zažil predchádzajúce obdobie, kedy nám tu vládla matovičovo-hegerovská vláda a v programovom vyhlásení mala možno 20 alebo 30 strán napísaných, čo všetko idú spraviť v rámci samosprávy.Dnes konštatujeme, že nespravili nič, a môžme povedať, že obdobie predchádzajúcej vlády bolo obdobie temna pre samosprávu, a to vám garantujú všetci starostovia obcí a miest. Bolo to najhoršie obdobie za všetkých tridsať rokov, ktoré sa udialo. Môžme povedať, že to bolo až sedem biblických rán, ktoré dostala samospráva, od financovania cez povinnosti, zvládnutie všetkých kríz a bolo to ponechané len na plecia starostov a primátorov. Vďaka nim tento štát ešte stojí a vďaka nim ako-tak fungujeme. Kto si prečítal programové vyhlásenie vlády, sú tam konkrétne veci, ale vy nemôžte hneď žiadať, že to bude zajtra alebo že sa to spraví. Strana HLAS, ako bolo povedané, má najviac starostov a primátorov a jasne sú tam definované priority. Ja možno len niektoré vám, vám poviem, ktoré možno treba aj čítať. Je tam presun pozemkov Slovenskej republiky, správy SP v intravilánoch obcí do majetku miest a obcí, plus sú tam v extravilánoch cesty. Toto opatrenie zabezpečí rozvoj miest a obcí a to je opatrenie, ktoré dokážu starostovia a primátori uchytiť tak, že jednoducho pomôžu v rozvoji. Zmena v riadení eurofondov, veď nikto to nerieši. Doteraz si vždy myslel, že jedno ministerstvo, ktoré skreuje, mala pani Remišová, že to dokáže. Absolútne zlyhanie nominantov, absolútne zlyhanie. Zlyhanie ministerstva vnútra v rámci rozvoja najmenej rozvinutých okresov, bol tam pán Mikulec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [20:09] Peter Pellegrini S reakciou na... pán Lackovič, nech sa páči. [20:09] Marek Lackovič Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem za také celkom zdvorilostné faktické poznámky, len dve veci rýchle. Pán kolega Ferenčák, ten intra- a extravilán nebude fungovať, lebo nie sú dobre scelené parcely v rámci katastra na Slovensku, čiže to treba úplne inak sprecizovať, pretože extravilán vám dneska niekedy začína desať metrov pomaly od nejakého centra v mnohých mestách, samosprávach po Slovensku, čiže toto nebude fungovať. Deliť to na intravilán, extravilán, treba, treba ešte prepracovať. A druhá vec, na sekundu k tým výjazdovým rokovaniam. Tie vaše slová beriem ako takú hodenú rukavicu, že by sme možno jedno z prvých teda mohli uskutočniť na opozičnej pôde, keď to myslíte tak vážne a úprimne, a vtedy možno aj uveríme, že to teda takto bude nejako dobre fungovať. Čiže ja navrhujem, že možno jedno z tých prvých by sa mohlo uskutočniť u nás hneď po Novom roku a budeme teda veľmi radi veriť tomu, že to všetko, čo tvrdíte, aj myslíte vážne. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [20:09] Peter Pellegrini Ďalšou v rozprave je pani poslankyňa Kosová, pripraví sa pán poslanec Kleinert. (správne pani poslankyňa Kleinert, pozn. red.) [20:24] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, programové vyhlásenie vlády deklaruje profesionalitu a zdravý rozum. Ja však musím povedať, že pri čítaní niektorých častí tohto programu som, bohužiaľ, ten zdravý rozum márne hľadala a musím povedať, že pri niektorých častiach som dokonca prišla o rozum aj ja. Mám na mysli napr. odsek, v ktorom vláda deklaruje vytvorenie priestoru na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu vyučovania sexuálnej a vzťahovej výchovy – spomínala to už aj moja kolegyňa, ktorá sa rovnako ako ja v Progresívnom Slovensku zaoberá oblasťou vzdelávania vrátane výchovy a rodičovstvu –, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. Napriek tomu, že tento odsek sa dostal do sociálnych politík a neviem prečo, keďže sa týka vzdelávania, ale zrejme na to mali autori, autorky svoj dôvod, napriek tomu, že je veľmi nekonkrétne, myslím si, že my všetci tak asi trochu predpokladáme, čo vlastne tento odsek vyjadruje. Ja osobne ako učiteľka musím povedať, že si naozaj neviem predstaviť, že by rodič rozhodoval o tom, čo v škole mám učiť. Predstavte si situáciu, že jednoducho rodič zo sociálne slabého prostredia, ktorý nemá ukončenú základnú školu, vám bude diktovať, čo si želá a čo si neželá, aby sa jeho dieťa učilo, alebo človek, ktorý je v bubline nejakých konšpiračných teórií a úplne pomýlený, z iného hodnotového spektra, ako je mainstream, alebo alternatíva, vám začne hovoriť, čo sa má a čo sa nemá, vám ako učiteľovi. Myslím si, že toto nie je úplne ten správny pohľad na to, aby teda vznikali takéto dohody s rodičom. A okrem toho chcem upozorniť vládu Slovenskej republiky aj na ten fakt, že vzťahová a sexuálna výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako súčasť výchovy k rodičovstvu a manželstvu už takmer tridsať rokov a doposiaľ to nikto nikdy nenamietal. Je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorý vznikol ako konsenzus odborníkov a odborníčok a na tomto konsenze, čiže dohode, sa podieľali aj cirkevné organizácie a cirkevné školy a predstavitelia z rôznych názorových spektier. Myslím si, že by sme nemali teda podliehať nejakým ultrakonzervatívnym snahám, konšpiračným teóriám a nepodliehať populistickým fámam. Po druhé by som chcela spomenúť aj to, čo tu už častokrát bolo dnes spomínané, a to je vágnosť, nekonkrétnosť, nemerateľnosť a my vlastne ani nevieme, akými konkrétnymi nástrojmi chce vláda dosiahnuť jednotlivé ciele. V dokumente nenachádzame žiadne konkrétne záväzky, ktoré sa napr. týkajú už spomínaných platov pedagogických zamestnancov, ale my sa vlastne nedozvedáme ani to, akými nástrojmi chce vláda docieliť chýbajúce kapacity odborníkov a odborníčok, vyučujúcich, pedagogických zamestnancov práve v tých regiónoch, kde ich je nedostatok, alebo ešte nespomenutých psychológov a psychologičiek, ktorých je na Slovensku nedostatok, a my už od septembra tohto roku máme implementovať rôzne opatrenia podporné a stále doposiaľ nikto nerieši chýbajúcich psychológov a psychologičky. Mohli by sme sa spýtať aj to, odkiaľ chce na všetky tieto veci vziať vláda finančné prostriedky, ani to nám nehovorí. Bude navýšený rozpočet školstva, vedy a výskumu? Nič konkrétne v tom, bohužiaľ, nenájdete. K niektorým, ale dôležitým opatreniam v oblasti vzdelávania sme sa ani nedostali a vôbec sme sa nedopátrali o nich, napr. tu nenájdete žiadnu zmienku o špeciálnych školách, o chybnej diagnostike pri začleňovaní rómskych detí do špeciálnych škôl, o žiadnej reintegrácii rómskych detí do bežných škôl, nenájdete tu žiadnu zmienku o programoch v ranom detstve, o ktorých som mala aj faktickú poznámku, ale nenájdete tu ani žiadne opatrenia, ktoré by sa týkali vzdelávania cudzincov, resp. detí, ktoré hovoria iným jazykom, ako je vyučovací jazyk, materinským. Nehovorilo sa o nedostatku učebníc, ktorými v tejto oblasti naozaj v našom školstve trpíme, a zároveň sme nehovorili ani o dvojzmenných školách a o nízkej kvalite dvojzmenných škôl a, čudujme sa svete, kde tiež chodia najmä deti z rómskych marginalizovaných komunít. A napriek tomu, že sa dokument hlási k inkluzívnemu vzdelávaniu, ja si dovoľujem povedať, že vzdelávanie detí z rómskych marginalizovaných komunít je pre vládu tabu. Už tu pani Kalmárová, moja kolegyňa, spomínala tú vetu, kedy vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby, a dodáva ešte deti so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov. A takisto som vo faktickej poznámke hovorila o tom, že pojem generačná chudoba nie je to isté, čo špecifické konštatovanie opatrení smerom k marginalizovaným rómskym komunitám. Viete, dovoľte mi, aby som to vysvetlila. Ja sa zaoberám témou vzdelávania rómskych detí už naozaj cez desiatky rokov a musím povedať, že som bola účastná množstva koncepcií, stratégií, ktoré sa nikdy neplnili. A ak sa plnili, tak väčšina z nich bola vykázaná v zmysle, že robíme tieto opatrenia a plníme ich vo vzťahu k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Neviem o tom, že by tieto opatrenia naozaj zlepšili situáciu detí z marginalizovaných komunít, ale my si to vykazujeme v krabičke sociálneho znevýhodnenia. A rovnako je to aj pri rôznych sociálnych politikách. A mám taký pocit, že tak ako sme sa predtým schovávali za termín sociálne znevýhodnenie, tak dnes sa schovávame za termín chudoba, generačná chudoba. Nemám nič proti tomuto výrazu, takisto ako proti výrazu inkluzívne opatrenia a pod. a, ak sú však dobre využívané v inkluzívnej spoločnosti. Naša spoločnosť však inkluzívna nie je a mám obavy, že ak niečo nepomenujeme pravým slovom, ktorým táto vážnosť opatrení aj od toho závisí, teda marginalizované rómske komunity, tak vlastne neurobíme vôbec nič a schováme sa len za pekný pojem generačná chudoba alebo deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takže my, ktorým naozaj ide o to, aby sa situácia detí z rómskych marginalizovaných komunít zlepšila, sa len s takýmto vágnym pojmom uspokojiť nemôžeme. V kontexte toho bola spomenutá už aj tá najzávažnejšia vec, a to je, že v programovom vyhlásení vlády nenájdete ani zmienku o desegrácii rómskych detí, a to napriek tomu, že Slovensko čelí od roku 2015 impeachmentu za porušenie rasovej smernice. To, čo však nebolo povedané, je aj ten fakt, že my na Slovensku predsa máme aj ústavu, ktorá zakazuje diskrimináciu, a takisto máme aj antidiskriminačný zákon, ktorý dokonca v § 2 ods. 3 výslovne uvádza povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou. Z tohto ustanovenia je ale zároveň zrejmé, že porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri napĺňaní práva na vzdelanie je aj ne-ko-na-nie v situácii, keď si je štát vedomý nezákonného stavu, a aby toho nebolo málo, Najvyšší súd rozhodol, že Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva je zodpovedná za segregáciu rómskych detí. Štát je zodpovedný za segregáciu rómskych detí, nie školy. A zdôraznil takisto, že štátne orgány sú zodpovedné aj za takú segregáciu, ktorá vznikla spontánne a nie s cieľom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pardon, pani poslankyňa, poprosím ostatných pánov poslancov a poslankyne a členky vlády, aby rozprávali, keď už potrebujú, trochu tichšie, aby mohla pani poslankyňa predniesť svoje vystúpenie. Ďakujem. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi si to vážim. Takže, aby som dokončila, vznikla spontánne a nie s cieleným zámerom oddeliť rómske deti od majority. Ja by som len chcela dodať, niekde tu v pléne bolo dnes povedané, že Slovensko má veľký problém s rómskym etnikom. A ja sa zhodujem s kolegyňou, ktorá povedala, že to nie je tak, to Rómovia majú problém s nami, a ja len dodávam, to rómske etnikum má problém dôstojne žiť v tejto krajine. Je totiž zarážajúce, že štátne orgány doteraz neuznali fakt, ktorý uznal aj Najvyšší súd, a dokonca vôbec nepremietli žiadne z opatrení do našej legislatívy okrem toho, aby som nebola nespravodlivá, že tento rok sa do nového školského zákona dostala definícia segregácie, ktorá však nie je nejako metodicky podchytená a vlastne školy doposiaľ nevedia, ako túto situáciu majú v školách riešiť. Čo je najhoršie, táto segregácia je ďalej podporovaná tým, že v dôsledku toho, že nám chýbajú kapacity, tak v blízkosti týchto škôl sa stavajú ďalšie školy, ktoré sú v blízkosti vylúčených lokalít. Takže my ešte ďalej vlastne túto segregáciu prehlbujeme.No a výsledkom je potom to, čo už bolo spomenuté, že 65 % detí, rómskych detí, ktoré navštevujú školu, chodí do školy, kde väčšina spolužiakov sú rómskeho pôvodu. A tento stav tu trvá desaťročia. A ja mám pocit, že posledných dvadsať rokov nehovorím to, nič iné, len stále dookola to isté, situácia sa vôbec nemení. Ja by som očakávala, že programové vyhlásenie vlády bude obsahovať aspoň niečo, čo je napríklad v pláne obnovy, a očakávala by som, že tam bude nejaký systém monitorovania segregácie na slovenských školách. Alebo že vláda spustí pilotné desegregačné projekty na úrovni mikroregiónov. Je to v pláne obnovy, ale v programovom vyhlásení vlády nie. Alebo že prijme legislatívne opatrenia na zabránenie segregácie pri tvorbe školských obvodov, čo si myslím, že je jedno z najdôležitejších a najprimárnejších opatrení, ktoré by sme mali prioritne os... Ja osobne mám pocit, že očakávať nejaké uspokojené, uspokojivé riešenia v oblasti inklúzie Rómov od predstaviteľov vládnucich strán je asi utópia, pretože vo väčšine prípadov sme si zvykli len na ich slová a útoky hodné extrémistov a používania rómskej karty v snahe získať politické body, pretože asi inkluzívne politiky, ktoré sú založené na ľudskoprávnom a rešpektujúcom prístupe, nie sú vhodnou politikou pre ich voličov a voličky. Dokazuje to aj celý program, v podstate veľmi vágny, kde nenájdete absolútne žiadne opatrenia v oblasti inklúzie Rómov, či už je to v oblasti bývania, v oblasti prístupu k zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám alebo v oblasti uplatňovania protirómskeho rasizmu, alebo boja proti rómskemu rasizmu. Sú tam len strohé konštatovania o tom, že "zapojíme členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu", ktorý a to dodávam, je motivovaný nedostatkom pracovnej sily. Keby som mala byť naozaj veľmi mierna, tak poviem, že tento prístup je veľmi spiatočnícky, pretože absolútne neberie do úvahu to, že my potrebujeme naozaj podporovať príležitosti v politikách zamestnanosti, že musíme zvyšovať šance týmto ľuďom na to, aby sa dostali vôbec do týchto zamestnaní, a nielen to, ale aby si toto zamestnanie aj udržali. Nehovoríme vôbec o tom, že ak aj budeme stavať nejakú infraštruktúru v komunitách a budeme bojovať o dôstojnejšie bývanie v týchto komunitách, tak najprv musíme vysporiadať pozemky. A o tom, že dneska máme dvadsať percent osád, kde vôbec nemajú pitnú vodu, v 21. storočí (!), už hovoriť ani nemusíme, lebo je to absolútne nedôstojné pre Slovenskú republiku. Je viac ako zjavné, že vláda vo svojom PVV vôbec neprihliadala na žiadne výstupy monitorovania a to ani ako na národnej úrovni, tak ani z prvého hodnotenia a odporúčaní Európskej komisie a to aj napriek tomu, že práve zdroje EÚ sú naviazané na náš národný strategický rámec, ktorou je schválená stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do 2030, a môžete si tipnúť, koľko z tých opatrení v rámci tejto stratégie je nejako uspokojivo prijatých a uspokojivo spravených, implementovaných. Ani jedno. Vláda tvrdí, a toto sa mi páči veľmi, táto veta, že je rozhodnutá pokračovať len v takých projektoch a stratégiách podpory marginalizovanej rómskej komunity, ktoré sa osvedčili a priniesli merateľný efekt. Chvályhodné, ale ktoré to sú? My to nevieme, pretože my nič nemonitorujeme. My vlastne vôbec nevieme, aké sú výsledky. To je prvá vec. A druhá vec, mali by sme si uvedomiť, že v prvom rade sme to my, štát, ktorí zlyhávame pri implementácii týchto politík, pretože máme strašne vysokú záťaž pre žiadateľov administratívnu. Máme veľké problémy s verejným obstarávaním a tento štát nebol schopný ani len vyhlásiť integrované výzvy investičné a neinvestičné, ktoré by išli naraz a ktoré by uľahčili túto situáciu. Najlepšie na tom je, že posledná veta programového vyhlásenia vám hovorí vlastne o tom, že sú to vlastne Rómovia, ktorí sú za to zodpovední, že žijú v takých podmienkach, ako žijú, pretože poukazuje na filozofiu rovnováhy práv a povinností. To znamená, že Róm, ktorý nie je zodpovedný, tak vlastne nedostane nič. Osobne si myslím, že takáto rétorika je fakt hodná extrémistov a, bohužiaľ, je hodná SMER-u už od roku, uf, myslím, že 2001, kedy som prvýkrát, čo si spomínam, počula pána Fica povedať, že robia deti, lebo chcú peniaze. To znamená, že celá táto rétorika je už dlhodobo založená na stereotypizácii a na paušalizácii rómskeho etnika. Čiže uzavrela by som to asi tým, že nemám žiadny ideál, že vláda, ktorá pristupuje takýmto spôsobom k inklúzii Rómov a vlastne ktorá uplatňovanie ľudských práv považuje za prekážku efektívnych výsledkov, že nejako tej inkluzívnej politike a inklúzie Rómov naozaj dočkáme sa. Tomuto neverím. A preto táto vláda pre mňa nemá dôveru. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [20:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mesterová. [20:24] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Stotožňujem sa, Ingrid, s tebou s tým, že tejto vláde nezáleží na riešení problémov inklúzie, nezáleží jej na riešení problémov chudoby ani marginalizovaných rómskych komunít, rovnako tak ako jej nezáleží ani na tejto rozprave, absolútne ich nezaujíma, čo sa tu deje po väčšinu času, čo tu sme. A tým vlastne dávajú najavo aj to, akú vážnosť tento dokument, o ktorom tu rokujeme, má. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [20:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kleinert. Prosím, máte slovo. [20:39] Dana Kleinert – Vstup predsedajúceho Vážený pán predsedajúci, ministri, vážené poslankyne, poslanci, sme volení zástupcovia a zástupkyne a našou povinnosťou tu nie je bezbreho panovať, ale dobre spravovať krajinu s vedomím, že to robíme pre tých slabších, ale aj pre tých, ktorí chcú a potrebujú vysoko lietať. Návrh programového vyhlásenia vlády je, žiaľ, smutným obrazom hodnôt tejto garnitúry a mne je úprimne ľúto tých voličov a voličiek, ktorí v dobrej viere strany dnešnej vládnej koalície volili. Pretože táto vláda sa o nich nezaujíma, nevie a dokonca ani to, aby svoje, ako urobiť to, že svoje vlastné predvolebné sľuby pretaví do programového vyhlásenia. Samotné čítanie je často bezútešné, ocitáme sa v ňom v minulosti, v časoch adorácie priemernosti, v časoch bez odborných plánov a v časoch, kedy pojem krása v rôznorodosti nikomu nič nehovoril. V tomto programovom vyhlásení vlády sa ocitáme aj v časoch túžiacich po normalizácii. Je to tak. Pán premiér nás včera k programovému vyhláseniu vlády poučil, o čom všetkom nám ústava hovorí a čo máme v jej zmysle robiť. Problém je, že si vyberá len veci, ktoré sa mu z Ústavy Slovenskej republiky hodia. Ja by som mu na tomto mieste chcela pripomenúť napríklad jedno. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa na území Slovenskej republiky zaručujú základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. A keď sme pri tomto článku, prejdem ku kapitole programu, ktorá je v každej vyspelej krajine prierezová, ku kapitole, ktorá nie je iba obyčajným výsekom pár slov, ktorým je venovaná. Kultúra nie je iba časťou, čírym výsekom, ale je, naopak, spolu so vzdelávaním absolútnym základom. Je základom, na ktorom sa stavajú témy naprieč našou spoločnosťou od ekonomiky, cez zdravotníctvo, životné prostredie, sociálne veci, skrátka všetko. V programovom vyhlásení vlády je táto časť iba smutnou ukážkou smerovania ministerstva kultúry. Už samotné personálne obsadenie vedenia či tajomníkov, ich kompetencia a vzťah ku všetkému, čo kultúra reprezentuje, len potvrdzujú moje slová. Pri tak dôležitom dokumente, pláne, ako ďalej s našou krajinou a ľuďmi v nej, mi tu absolútne zásadne chýba prítomnosť všetkých ministrov a ministeriek. Vážené ministerky a ministri tejto vlády, prečo tu, až na výnimky, nikto z vás nie je? Aj táto neprítomnosť zástupcov a zástupkýň vlády je voči voličom arogantná, spupná a zároveň absolútne symptomatická. Veď vy sa vysmievate nielen svojim voličom a voličkám, ale všetkým ľuďom, ktorých zastupujete, keď si nie ste schopní nájsť čas a odvahu tento svoj plán obhájiť, plán, ktorý chcete a tvrdíte, že chcete štyri roky napĺňať. Programové vyhlásenie vlády si v časti o kultúre dovolím hodnotiť nielen ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako odborníčka, ktorá dlhodobo pôsobí v dizajne a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Chcem tým zdôrazniť, že sa dokážem na kultúru pozerať z viacerých strán a neodbornosť po rokoch praxe pre mňa a mojich kolegov a kolegyne nie je problém identifikovať. A preto mi dovoľte, uviesť pozornosť aspoň na pár zásadných vecí tohto programového vyhlásenia vlády. Obávam sa, že je tu snaha tejto vlády pretvoriť ministerstvo kultúry na ministerstvo propagandy. Celá kapitola o kultúre k tomu speje. Pri zmienkach o fondoch badáme úplne zjavnú snahu podvyživiť tvorbu nezávislej kultúrnej scény. Badáme tam jasnú snahu o väčšiu kontrolu štátu zasahovať do obsahu, množstva, formy, do spôsobu prezentácie a umeleckej slobody jednotlivcov, ako aj verejných kultúrnych inštitúcií. Veď málokto si nevšimol toľko odkazov na fondy, národnosť, odmeňovanie cirkví a podobne. Desivá je snaha implicitne legitimizovať dezinfomédiá pod rúškom slobody slova. Žiadna snaha o reguláciu dezinformácií vo verejnom priestore. Naopak, neprofesionálna a čisto politicky motivovaná je snaha rozdeliť RTVS bez akýchkoľvek odborných analýz či jasného plánu. Rozdeľovanie zatiaľ nemá iný logický motív ako politicky ovládnuť toto verejnoprávne médium. V programovom vyhlásení vlády chýba zásadné vnímanie prítomnosti kreatívneho priemyslu a kultúry ako zdroja ekonomického a sociálneho profitu, ako zdroja rozvoja regiónov, zdroja domácej výroby vrátane cestovného ruchu, environmentálnej zodpovednosti a kultúrneho rozvoja. Chýba mi hrdé prihlásenie sa k jednému z najväčších európskych podujatí, ktoré je v krátkodobom horizonte za dverami, a tým je Trenčín mesto kultúry, rok 2026. Chýba mi pochopenie, že je to príležitosť jedinečného formátu na rozvoj regiónov, na rozvoj cestovného ruchu, ekonomiky, sociálnej sféry, infraštruktúry a, samozrejme, kultúry a kreatívneho priemyslu, umenia, dizajnu, tvorivosti a komunít, ale napríklad aj poľnohospodárstva. Skrátka širokospektrálneho rozvoja regiónu. Chýba mi vízia byť silnou súčasťou tejto siete európskych miest, kde krajiny zo vzájomnej spolupráce ťažia ako reputačne, tak ekonomicky. Až skutočné pochopenie potenciálu ľudí a možnosti byť európskymi nás posunie ďalej a spraví nás jedinečnými a silnými. Chýba mi medzinárodný rozmer kultúry a plán vlády využiť potenciál v inovatívnosti, v podpore jedinečnosti a rôznorodosti v kultúre a umení, a to aj v kultúrnej diplomacii. Kultúra, umenie, kreatívny priemysel, dizajn, nezabúdajúc na prepojenie so vzdelávaním, sú práve tou investíciou, ktorá sa nám ako krajine mnohonásobne vráti. Nemôžem nespomenúť, že mi v programovom vyhlásení vlády chýba vnímanie mestskej kultúry. Je dôležité navnímať, že mestská kultúra v realite nestojí v konflikte s tradíciami vidieka. Tejto falošnej dileme sa nás však opätovne snažia vystaviť, ale nedajme sa, pretože nie je tomu tak. V programovom vyhlásení vlády prekypuje infantilné odvolávanie sa na tradičné a národné, bez akéhokoľvek pochopenia súvislostí a dôležitosti vzájomného obohacovania kultúr a inšpirácií, a tak ako v mestskom prostredí, tak aj v regiónoch mimo miest. A tak ako mestská kultúra nestojí v konflikte s regiónmi, tak je dôležité, aby ste ani vy, táto vláda, nerozdúchavali žiaden ďalší konflikt v našej unavenej spoločnosti, žiaden. Zatiaľ však robíte presný opak, čím vlastne idete proti hlavnému názvu tohto programového vyhlásenia "lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť". O naozajstnom pocite bezpečia na Slovensku by vám vedeli rozprávať napríklad príslušníci našich menším alebo novinárskej obce. Aj kultivovanosť diskusie vo verejnom priestore je kľúčová. Aj kultivovanosť diskusie v tomto priestore je kľúčová a zatiaľ sa nestíham čudovať. Tak prečo na to nemyslíte? Nakoniec kultúrnym by aj bolo, ak by tu pani ministerka Šimkovičová dnes sedela a vedela a chcela obhájiť svoju časť materiálu. Idúc ďalej cez toto programové vyhlásenie vlády, absentuje tu aj pochopenie rekonštrukcií historických pamiatok v kontexte s obsahovou náplňou a tým pádom aj udržateľnosťou investícií. Chýba mi nadviazanie na hotovú stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu rok 2030, ale rovnako tak aj na jeho implementáciu. Na výbore pre kultúru a médiá mi pani ministerka Šimkovičová na túto otázku nevedela kvalifikovane odpovedať a asi márne očakávam, že odpovede dostaneme aspoň tu v pléne. Chýba mi návrh naozaj funkčného konceptu podpory najslabšie zarábajúcich ľudí v kultúre, knižnice, základné umelecké školy, regionálne malé divadlá a množstvo iných dejísk vzdelania a kultúry, o ktorých možno pani ministerka doposiaľ ani netušila. Ľudia pracujúci v kultúre nepotrebujú zásahy do dramaturgie ani foriem prezentácie, ako je to v tomto programovom vyhlásení vlády. Potrebujú podnetné a férové podmienky na prácu a adekvátne ohodnotenie. Dobré podmienky sa nestanú rečami o národnom a ešte raz národnom, ale stanú sa podporou tvorivosti, výskumu, inovácií a autentickosti. Nie propagandou, pretože tou sa staneme iba akýmsi gýčovým skanzenom, miestom v Európe zahadzujúcim svoj potenciál, miestom uviaznutým v minulých storočiach, miestom, odkiaľ budú aj naďalej naše deti odchádzať za príležitosťami inam a už nikdy sa neobzrú naspäť. Mám na vás pár otázok. Viete, koľkokrát zaznelo v kapitole o kultúre slovo zvedavosť? Presne nulakrát. Viete, koľkokrát zaznelo slovo zvedavosť v kapitole vzdelávanie? Nulakrát. V kapitole o digitalizácii nulakrát. V celom programovom vyhlásení vlády slovo zvedavosť máme nulakrát. Tá zvedavosť, ktorá je základom ľudského poznania a pokroku. Odjakživa. Zvedavosť, ktorou sa začína každý dobrý projekt, štúdia, výskum, tá sa tu nenachádza. Je tam však jej opak. V lepšom prípade nezáujem o ľudí tvoriacich kultúru na Slovensku, v tom horšom prípade šírenie strachu z inakosti, a to akejkoľvek. Ako sa potom chceme ako krajina na základe tohto plánu posunúť ďalej, keď ani nie sme zvedaví na to, akú si budeme a chceme vytvoriť vlastnú budúcnosť. Premiér Fico na tlačovke pani ministerke Šimkovičovej radil, aby sa venovala s príslušným dôrazom určitému typu podujatí. Nerozumie však, že ministerstvo platené z našich daní nemá byť politickou eventovou agentúrou. Má byť inštitúciou poskytujúcou čo najlepšie podmienky pre rozvoj svojho rezortu. Ministerstvo kultúry nemá byť organizátorom podujatí a nemá ich preferovať podľa vlastného politického kľúča, tak ako ani nemá preferovať len niektoré politicky blízke stavovské organizácie, ako je to tiež v programovom vyhlásení vlády vypichnuté. Inak sa ministerstvo kultúry vlastne nestane ničím iným ako organizátorom festivalu. Bude to festival podpriemernosti a gýču. Kultúrna obec je jedným z najkritickejších divákov každej vlády a parlamentu a je to tak správne, aj keď sa vám to, milá koalícia nepáči. Toto programové vyhlásenie, zabúdajúce na profesionalitu, na rešpekt, zabúda na poctivosť, rozmanitosť, zvedavosť, európskosť aj princípy férovosti, my v Progresívnom Slovensku nemôžeme podporiť. Táto krajina vám totižto nepatrí a som presvedčená, že Slovensko má na viac. A až keď budeme mať naozaj dobré, ambiciózne, merateľné programové vyhlásenie vlády, až vtedy tu bude naozaj lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Ďakujem. (Potlesk.) [20:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky som zaznamenal. A ako prvý vystúpi pán Ondrej Prostredník. [20:39] Ondrej Prostredník Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa pani poslankyňa Kleinert vo svojom vystúpení zmienila aj cirkvi. Áno, všetci vieme že otázka financovania cirkví u nás spadá do gescie rezortu kultúry. A priznám sa, že ja si v poslednej dobe stále častejšie kladiem otázku, prečo vlastne uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku je zastrešované kultúrou. Ako keby sa náboženská sloboda, ktorá sa všeobecne všade vníma ako základné ľudské právo a sloboda, u nás radí pod rezort kultúry. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme v spolupráci aj s ľuďmi, ktorí sa kultúre venujú, začali uvažovať o tom, či by sme nemali toto, túto tému uplatňovania náboženskej slobody preniesť pod napríklad rezort spravodlivosti, ktorý sa venuje aj ľudským právam. Myslím si, že by to bolo primeranejšie. Pokiaľ ide o samotné financovanie cirkví a náboženských spoločností, je to tiež veľká téma, ktorá si zasluhuje pozornosť. Myslím si, že v spoločnosti už dozrel čas na to, aby sme ten model, ktorý tu de facto bez alebo len s drobnými zmenami funguje od roku 1948, prehodnotili a hľadali moderné spôsoby, ktoré vyhovujú jednak štátu a aj cirkvám. Ďakujem. [20:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Števulová. [20:39] Zuzana Števulová Danka, ďakujem ti veľmi pekne, že si tu už ako druhá po Zore Jaurovej vniesla tému kultúry. A je mi ľúto, že zrovna o kultúre si musela hovoriť za takýchto podmienok, kde teda zjavne sú tu už všetci rečníci a rečníčky, ktorí vystupujú v tomto pokročilom čase, pasovaní s vyrušovaním a nezáujmom. Ja naozaj nechápem, načo sme teda vlastne hlasovali o predĺžení tejto dnešnej schôdze, keď v postate tu nikto nie je a nikto tu nechce vlastne reálne diskutovať. Je mi to ľúto, Danka. [20:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Jaurová. [20:39] Zora Jaurová Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegyni Kleinert za to, že okrem teda mnohých iných dôležitých vecí spomenula jednu vec, ktorú, ktorá sa do môjho príspevku nedostala, a to je v podstate veľmi výrazná nekonzistentnosť celého dokumentu programového vyhlásenia vlády. Ja keď som si čítala tú kapitolu kultúra a potom som si prečítala napríklad kapitolu vzdelávanie alebo kapitolu hospodárstvo, tak som mala pocit, že to sú kapitoly z úplne odlišných dokumentov, že tie jednotlivé kapitoly ani nemohol napísať člo... nemohol napísať jeden človek, čo ani nenapísal teda, ale že to ani nemohla napísať vláda s jedným hodnotovým nastavením. A ja keď čítam vlastne kapitolu vzdelávanie, kde je naozaj snaha ako keby predstaviť nejaký moderný koncept vzdelávania pre 21. storočie, keď čítam kapitolu hospodárstvo, kde sa hovorí o inováciách, o kreatívnej a inovatívnej ekonomike, ktorá je pre Slovensko dôležitá, tak si kladiem otázku, že či napríklad pánovi ministrovi Druckerovi alebo pani ministerke Sakovej nevadí tá kapitola kultúra, ktorá je napísaná proste jazykom 90. rokov a ktorá aj je napísaná s myšlienkovým konceptom 90. rokov, a či im nevadí, že vlastne ich kolegovia vo vláde chcú vo svojej oblasti presadzovať niečo, čo pre mňa je v príkrom rozpore s tými inými cieľmi, ktoré sa v tom programovom vyhlásení vlády uvádzajú. To znamená, že ja by som bola veľmi rada, aby, aby tá kultúra na Slovensku a tiež kultúra tohto parlamentu v tých najbližších štyroch rokoch bola lepšia, ako bola doteraz. Ďakujem. (Potlesk.) [20:39] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Máme zhruba deväť minút a ja by som sa chcel spýtať poslankyne Jurík, ktorá by teraz mala vystúpiť, či je to, či jej vystúpenie je dlhšie a tým pádom, či si praje vystúpiť teraz, a či je všeobecný súhlas s tým, že budeme pokračovať desať minút po deviatej. (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, tak pani poslankyňa máte slovo. [20:54] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia a kolegyne, vážení traja členovia vlády a myslím, že žiadna členka vlády (Reakcia z pléna.) Tak neviem. Dobrý deň, dobrý večer. (Reakcie z pléna.) Ešte ideme počítať, alebo... veľmi ste zlatí. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, také je krédo programového vyhlásenia, o ktorom aj dnes v takto neveľmi hojnom počte diskutujeme. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ak, samozrejme nie ste žena. Pretože ak žena ste, hoc aj teda bez prípony -ová vo vašom priezvisku, máte smolu, pretože vláda Roberta Fica vás nevidí. V programovom vyhlásení sa slovo žena spomína presne šesťkrát, rovnosť dokonca len dvakrát a rodová rovnosť nulakrát, akoby bola neviditeľná. Čo však bije do očí, je absencia vôle novej vlády odstrániť rodové nerovnosti zo sféry pracovného života, ale aj sociálnej oblasti. Čo ďalej bije do očí, je aj absencia vôle zaviesť konkrétne a efektívne opatrenia na podporu rovného odmeňovania, o ktorých už hovorila moja kolegyňa Simona Petrík, ale aj riešenia neplatenej práce, alebo teda rodičov samoživiteľov, ktorými sú prevažne matky. Rovnako vládu netrápi ani zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti a to napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády niekoľkokrát spomína dôležitosť rodiny, avšak to, v akých podmienkach ženy rodia, tiež nie je prioritou. A ja by som teraz veľmi rada bola na chvíľu ticho, aby ste mi opäť mohli venovať pozornosť, avšak tým stratím čas, takže vás iba poprosím, už vydržme spolu, keď už sme si teda odhlasovali, že budeme tu až do deviatej. (Potlesk.) Ďakujem. Prioritou nie je dokonca ani prevencia a boj proti rodovo podmienenému násiliu a to napriek tomu, že snáď neprejde ani deň, aby sa v správach neobjavil nový tragický prípad ženy, ktorá bola napadnutá, alebo dokonca zavraždená. Zvýšený počet hliadok vo vlakoch, prisľúbený ministrom Šutajom Eštokom, je však rovnako efektívne riešenie ako čítanie kvalitnej beletrie či čítanie deťom – možno pred spaním – v časti verejná správa. Mrzí ma, že pre vládu sme my ženy neviditeľné, že ignoruje rodovú rovnosť a jej očividné benefity pre celú spoločnosť. Pretože áno, rovnosť má pozitívny vplyv aj na vás, milí muži, ktorých je tu teda väčšina. Verím, že prevencia a boj s rodovo podmieneným a nielen domácim násilím, ako uvádza PVV, je témou, ktorá by mala spájať strany demokratického spektra. Svedčí o tom napr. aj podobnosť, či dokonca zhoda v programoch Progresívneho Slovenska a KDH. Nikto z nás predsa nechce, aby každá tretia žena na Slovensku zažila násilie, aby ročne zomrelo niekoľko žien rukou partnera alebo manžela, aby iks znásilnených žien tento ohavný skutok nenahlásilo polícii zo strachu, z pocitu bezmocnosti alebo bezprávia. Alebo aby bolo okej dať žene facku, či dokonca ju zbiť a kľudne ďalej ostať vo verejnej funkcii. Napriek každodenným medializovaným informáciám o násilí na ženách a množstvu ďalších, ktoré sú mimo našich očí, je v PVV o násilí len jediná krátka zmienka, a to v časti trestná politika. Na rozdiel od programového vyhlásenia vlády z roku 2016, v ktorom vtedajšia tretia Ficova vláda hovorila o systémových opatreniach na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch a ženách, dostupnej právnej ochrane a sociálnych službách pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia, v roku 2023 stačí novej vláde oveľa menej. Akoby pandémia neodkryla aj ďalšiu pandémiu. Tú pandémiu násilia, ktorá sa odohráva nielen za zavretými dverami, ale aj na uliciach, vo verejnej doprave, na školách. Akoby sme nevedeli o nedostatočnej odpovedi štátu, ktorý nemá efektívne nástroje na jeho prevenciu a elimináciu ani pomoc a podporu osobám, ktoré násilie zažili či zažívajú. Akoby sme nevedeli, že je už slovenským národným zvykom, že aj túto úlohu štátu supluje tretí sektor. Nepotrebujeme snáď ako spoločnosť konečne zakričať hlasné NIE násiliu? Efektívne opatrenia pritom poznajú sociálni demokrati veľmi dobre. Jedná sa napr. o ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Veď Slovensko, a možno si to mnohí a mnohé pamätáte, stálo pri jeho zrode. Bolo dokonca medzi prvými štátmi, ktorie, ktoré ho podpísali. Čo sa stalo potom, prečo sme prepadli dezinformáciám? Odpovedzte si sami. Ak bol Istanbul zneužitý na kampaň v roku 2019/2020, dnes už nie sme v kampani. K jeho ratifikácii nás vyzýva Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie, pretože sa jedná o efektívny, dokonca najefektívnejší nástroj na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím. Pochopili to iné štáty, ja nechápem, prečo to nechápeme my. Ďalšími opatreniami sú napr. posilnenie trestnoprávnej ochrany pred rodovo podmieneným násilím vrátane redefinícií znásilnenia, ktorú sme aj my, mimochodom, minulý rok predkladali a v pléne sa jej dostalo iba vtipných komentárov a rôznych výsmešných, výsmešných komentárov, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti čo robiť. Jedná sa aj o zavedenie prečinu sexuálneho obťažovania alebo definícia femicídy. Ďalšími opatreniami sú tréningy pre všetky profesie prichádzajúce do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie alebo systematické a dostatočné financovanie bezpečných centier, alebo linky pre osoby zažívajúce násilie. Napríklad toto financovanie viac nemôžme vykrývať takpovediac nejakou záplatou, ako sa to stalo za Matovičovej vlády, keď na to použili premiérsku rezervu. To sú len niektoré z opatrení, ktoré sociálnodemokratické strany európskej úrovne podporujú a presadzujú už roky. Včera sa moja kolegyňa Zuzana Števulová na výbore pre ľudské práva pýtala pána štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, ako chcú na tomto ministerstve riešiť problém rodovo podmieneného násilia. Tak ako pri ostatných otázkach, sa aj tu vyhol odpovedi, vraj sa jedná o komplexnú tému, vraj teraz nejde granulovať. Nuž, nech tým už myslel čokoľvek, jasne z jeho odpovede vyplýva, že téma násilia nie je prioritou. Prioritou sú, a teraz ho citujem, kajúcnici a vysoké tresty za ekonomické trestné činnosti. Ja sa pýtam prečo. Opäť, môžte si odpovedať sami. Dôležitým bodom v PVV je aj pokrytecké vyjadrenie ohľadom vzťahovej a sexuálnej výchovy. Vzťahová a sexuálna výchova, ako to už dnes tu odznelo, nie je hodnotovou výchovou, práve naopak. Rovnako ako vlastiveda či chémia je odbornou témou, ktorej výučba musí byť založená na moderných vedeckých a odborných poznatkoch. Vzťahová a sexuálna výchova je zároveň najlepšou prevenciou už spomínaného násilia, ale aj sexuálne prenosných infekcií, neželaných tehotenstiev, a teda aj interrupcií, najmä u mladistvých. Inak povedané, vedie k zdravšej, rešpektujúcej a rovnejšej spoločnosti. Jazyk používaný v kampani a tiež PVV stavia medzi rodičov a školy také pomyselné bariéry. Šíri strach a nedôveru. Vzťahová a sexuálna výchova bola pritom predmetom nedávno schválenej kurikulárnej reformy, na ktorej pracovali odborníčky a odborníci z rôznych názorových spektier. Aj preto by sme mali napredovať napríklad v podpore učiteľov a učiteliek, v modernizácii učebníc, ale aj modernizácii potrieb, ktoré sú využívané na vyučovanie tohto predmetu, a spoločne budovať prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti dobre, v bezpečí, rešpektované a kde štát dbá o jeho zdravie. Namiesto toho robíme krok späť. Ďalšou z tém, ktorej by som sa chcela venovať, je ochrana a život žien, ktoré taktiež vládu nezaujímajú. Viete, čo ma mrzí? Celá politizácia témy interrupcií. Pretože interrupcie sú súčasťou zdravotnej starostlivosti tak, ako iné zdravotné zákroky. Opravte ma, ak sa mýlim, pretože som tu nová, ale hlasovali niekedy poslanci Národnej rady o tom, ako operovať koleno? Alebo o tom ako liečiť nejakú vážnu chorobu? Určite nechcem porovnávať situácie, ale v oboch prípadoch sa jedná o zdravotnú starostlivosť. A tá sa nemá riadiť ideológiou ani politikou, ale vedou. Majú o nej rozhodovať doktori a doktorky, gynekológovia, gynekologičky a nie my tu v Národnej rade. Ale keďže interrupcie sa v PVV predsa nachádzajú, asi sa im, žiaľ, aj tak budeme musieť takto neodborne, čisto politicko-ideologicky venovať. Počas kampane som ocenila deklarovanú vôľu ministerky Dolinkovej zaviesť interrupčnú tabletku ako bezpečný a šetrnejší spôsob prerušenia neželaného tehotenstva, avšak programové vyhlásenie vlády o interrupciách hovorí tónom, ktorý sa dá sotva interpretovať pozitívne. Ak, samozrejme, pod pozitívom rozumieme reálny pokrok k zlepšeniu dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy bez rozdielov. Ak sa, naopak, uspokojíme s tým, že vláda nechystá obmedzenia, čo je už v podstate akýsi pokrok v porovnaní s vládou Igora Matoviča z roku 2020, ktorá sa k téme pri, obmedzenia interrupcií jasne prihlásila aj vo svojom programovom vyhlásení, a budeme sa teda len musieť každých šesť mesiacov brániť útokom na práva žien vedeným či už z koalície, alebo opozície, PVV možno až tak nedesí. Text hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Je však príznačné, že práve politici a političky, ktorým tak veľmi záleží na ochrane života pred narodením, často zabúdajú na ochranu života po narodení. Napríklad aj na ochranu života žien a matiek, ktoré obmedzenia interrupcií môžu stáť zdravie, či dokonca život. Po konkrétne príklady, po všetky tie Izabely a Doroty, nemusíme chodiť ďaleko. Pre tých a tie, ktorí nepoznajú tieto mená, jedná sa o dve z niekoľkých možno až desiatok obetí obmedzenia interrupcií v Poľsku. Našťastie to vyzerá, že v susednom Poľsku sa nová vláda, zvolená aj vďaka veľkej mobilizácii žien, vyberie cestou opätovného sprístupnenia tejto zdravotnej starostlivosti. Je ťažké predpovedať, čo čaká nás. Práve Ficove minulé vlády sa, naopak, snažili o pomerne moderný prístup k interrupciám, založený na vedeckých poznatkoch a nie na ideológii. Napríklad v roku 2009 sa vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši snažil o zrušenie povinného súhlasu pre interrupciu pre neplnoleté osoby, až kým nenarazil na odpor biskupov. Prešlo viac ako desaťročie a prístup žien k interrupciám je u nás stále zlý. A namiesto toho, aby sme sa pohli vpred, tu zubami-nechtami musíme brániť status quo. Teraz to vyzerá, že ani nová vláda sa nebude snažiť o odstránenie bariér a prekážok, ktorým ženy čelia v prístupe k bezpečnej interrupcii, a teda k zdravotnej starostlivosti. Neostáva nám nič iné, len dúfať, kto chce teda, sa môže aj modliť, že pri prípadnom návrhu z dielne známych obmedzovačov a obmedzovačiek práv žien aspoň časť koalície nezdvihne ruku proti zdraviu a životom žien. Bezplatné, bezpečné a bezprekážkové, a teda dostupné interrupcie sú napriek tomu hudbou budúcnosti. Ak aj vláde záleží na znížení počtu neželaných tehotenstiev a interrupcií, najmä pre ženy zo sociálne znevýhodnených pomerov, okrem podpory už spomínanej vzťahovej a sexuálnej výchovy sa mohla v programovom vyhlásení vlády zamerať napr. na antikoncepciu. O tej nie je v PVV ani zmienka. To, že v ňom absentujú napr. bezplatné menštruačné potreby do škôl, na univerzity a pre najohrozenejšie kategórie osôb, tak ako sa to deje v iných štátoch a najmä v tých, ktoré majú sociálnodemokratickú vládu, alebo dostupnosť umelého oplodnenia pre všetky ženy, ktoré chcú otehotnieť, ma neprekvapila. Vláda zatvára oči aj pred viacnásobnou diskrimináciou a porušeniami základných ľudských práv, ktorým čelia rómske ženy. Vláda nás ženy jednoducho nevidí. A ďakujem pekne, že ste tu teda vydržali až do takejto neskorej hodiny. (Potlesk.) [20:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A týmto prerušujem rozpravu o tomto bode. Zajtra o deviatej ráno bude rozprava o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery pokračovať. Prajem všetkým pekný večer a dobrú noc. (Prerušenie rokovania o 21.06 hodine.)