Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Milana KRAJNIAKA, Petra… – tlač 580
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Milana KRAJNIAKA, Petra PČOLINSKÉHO, Adriany PČOLlNSKEJ a Petra ŠTARCHOŇA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Navrhuje sa doplniť občiansky zákonník ustanovením, ktoré zavádza povinnosť mať pri výkone záložného práva na nehnuteľnosti právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (alebo notársku zápisnicu s súhlasom dlžníka), a zároveň zmeniť zákon o dobrovoľných dražbách tak, aby organizátor dražby musel predložiť exekučný titul.
Kto to predkladá:
Návrh predkladajú poslanci Národnej rady SR Boris Kollár, Milan Krajný, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Peter Štarchoň.
Koho sa to týka:
‑ Záložných veriteľov (banky, správcovia domov, spoločenstvá vlastníkov).
‑ Dlžníkov, najmä spotrebiteľov, ktorých nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom.
‑ Notárov a súdy, ktoré budú musieť vydávať alebo overovať rozhodnutia použiteľné na výkon záložného práva.
‑ Organizátorov dobrovoľných dražieb, ktorí budú musieť predložiť exekučný titul.
Očakávané účinky:
‑ Zníženie rizika, že záložný veriteľ vymáha pohľadávku bez súdnej kontroly.
‑ Zvýšenie právnej istoty pre spotrebiteľov – výkon záložného práva bude podmienený súdnym rozhodnutím alebo notárskym súhlasom.
‑ Pre veriteľov sa nezmení možnosť uspokojiť pohľadávku, ale bude potrebné preukázať jej právnu vykonateľnosť.
‑ Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2017.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy je súčasná úprava neústavná a umožňuje „svojvoľu“ záložných veriteľov. Nové ustanovenia majú zabezpečiť súdnú kontrolu, chrániť spotrebiteľov a zachovať rovnosť medzi všetkými záložnými dlžníkmi a veriteľmi.
Možné riziká a výhrady:
‑ Zvýšenie administratívnej a súdnej záťaže pre veriteľov, čo môže spomaliť vymáhanie pohľadávok.
‑ Nejasnosti pri interpretácii, čo všetko sa považuje za „judikovanú“ pohľadávku (rozhodcovské rozsudky, notárske zápisnice).
‑ Potenciálny dopad na dostupnosť úverov, ak banky budú vnímať vyššie náklady.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania. Nasleduje prerokovanie v príslušných výboroch, prípadne druhé čítanie v pléne NR a následné hlasovanie.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.