NanoPolitic
Návrhy· tlač 143· podané 27. 5. 2016

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra OSUSKÉHO, Ondreja DOSTÁLA, Lucie ĎURIŠ… – tlač 143

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra OSUSKÉHO, Ondreja DOSTÁLA, Lucie ĎURIŠ NICHOLSONOVEJ, Martina POLlAČIKA a Martina KLUSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Poslanecký návrhNávrh zákona5 hlasovaníDokumenty tlače na nrsr.sk ↗Zákon č. 253/1998 Z. z. ↗

AI analýza návrhu

Čo sa navrhuje:

Navrhuje sa zmeniť zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu tak, aby sa povinnosť občana hlásiť prechodný pobyt na území SR a pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní nahradila právom – občan si bude môcť tieto informácie nechať evidovať dobrovoľne.

Kto to predkladá:

Návrh predkladajú poslanci Národnej rady SR Petra OSUSKÝ, Ondrej DOSTÁL, Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ, Martin POLLÁČIK a Martin KLUS.

Koho sa to týka:

  • Občania SR – budú môcť rozhodnúť, či chcú prechodný pobyt alebo dlhší pobyt v zahraničí evidovať.
  • Úrady (ohlášovňa pobytu, štátne štatistické orgány) – nebudú mať automatickú povinnosť získavať tieto údaje, budú ich spracovávať len na základe žiadosti občana.
  • Firmy a inštitúcie – nebudú mať priamy dopad, lebo ide o evidenciu štátnej správy.

Očakávané účinky:

  • Zníženie administratívnej záťaže pre občanov, ktorí nechcú podávať oznámenie.
  • Možné zníženie počtu evidovaných prechodných pobytov a zahraničných pobytov v štatistických registroch.
  • Návrh neuvádza konkrétny dátum účinnosti; po schválení by zákon vstúpil do platnosti podľa bežného legislatívneho postupu.

Argumenty za:

Podľa dôvodovej správy zmenou sa má zabezpečiť väčšia ochrana súkromia a osobných údajov občanov a odstrániť povinnosť, ktorá sa v praxi nevyžadovala a nebola sankcionovaná.

Možné riziká a výhrady:

  • Nedostatok údajov môže komplikovať plnenie úloh štátnej správy (napr. kontrola pobytu, štatistické analýzy).
  • Otázka, či dobrovoľná evidencia postačuje pre potreby verejného poriadku a bezpečnosti štátu.

Ďalší postup:

Návrh je v štádiu podania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania. Ďalej prejde legislatívnym procesom – najprv sa prerokuje v príslušnom výbore, potom v plenárnej schôdzi NR SR, po schválení nastúpi na podpis prezidenta.

Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.

Hlasovania o tomto návrhu