Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Jozefa MIHÁLA a Miroslava… – tlač 1104
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Jozefa MIHÁLA a Miroslava BEBLAVÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zákon by doplnil antidiskriminačný zákon o povinnosť zamestnávateľov zverejňovať a analyzovať rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.
Kto to predkladá:
Poslanci Národnej rady Simona Petrík, Jozef Mihál a Miroslav Beblavý.
Koho sa to týka:
‑ verejné orgány, štátne podniky a spoločnosti s 100 % štátnym podielom,
‑ súkromní zamestnávatelia s ≥ 50 zamestnancami (povinnosť zverejniť údaje),
‑ súkromní zamestnávatelia s ≥ 500 zamestnancami (povinnosť okrem zverejnenia aj vypracovať porovnávaciu správu, ak sa preukáže rozdiel).
Zamestnávatelia s < 50 zamestnancami nie sú povinní.
Očakávané účinky:
‑ do 30. júna každého roka zverejniť na webovej stránke alebo v tlači počet zamestnancov, podiel pohlaví a priemerné mesačné mzdy podľa úrovne náročnosti práce,
‑ pre veľkých zamestnávateľov (≥ 500) vypracovať a do 31. augusta odoslať Ministerstvu práce porovnávaciu správu, ktorá sa do 30. septembra uverejní v registri účtovných závierok,
‑ možnosť sankcií pri nesplnení povinnosti (inšpektorát práce),
‑ zníženie administratívnej záťaže v daňovej oblasti (štvrťročné podávanie prehľadov o preddavkoch).
Účinnosť nastane po schválení zákona a vyhlásení v Zbierke zákonov.
Argumenty za:
‑ transparentnosť údajov má motivovať zamestnávateľov k znižovaniu 9 % priemerného rozdielu v platoch medzi ženami a mužmi,
‑ zodpovedá praxi v iných európskych krajinách a požiadavkám EÚ,
‑ „one‑in‑one‑out“ princíp vyrovnáva novú povinnosť znížením daňovej administratívy.
Možné riziká a výhrady:
‑ zvýšené náklady a administratívna náročnosť najmä pre stredne veľké firmy,
‑ otázky ochrany osobných a obchodných údajov pri zverejňovaní platových štruktúr,
‑ nejasnosti v definícii „rozsah rozdielu“, ktorý spúšťa povinnosť vypracovať správu, a v praktickom vymáhaní
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.