NanoPolitic

Dôvodová správa a doložky (25 KB)

Dôvodová správa7 193 znakovOriginál na nrsr.sk ↗

Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 986. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.

DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Igor ŠIMKO, Róbert PUCI, Karol JANAS, Ján BLCHÁČ, Štefan GAŠPAROVIČ, Zdenka MAČICOVÁ, Andrea SZABÓOVÁ, Richard ELIÁŠ, Michal BARTEK, Viliam ZÁHORČÁK, Andrej SITKÁR, František PETRO, Boleslav LEŠO, Ivan ŠEVČÍK, Roman MALATINEC, Adam LUČANSKÝ a Dagmar KRAMPLOVÁ. V súčasnosti legislatívna úprava, ktorá by sa zaoberala činmi na úrovni trestného konania, kedy dochádza k poškodzovaniu vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok absentuje. V ostatnom roku došlo k poškodeniu pamätníkov a vojnových hrobov na Dargove pri Košiciach, kde boli rôznymi farbami vyobrazené dokonca symboly pripomínajúce fašistické, v Košiciach je pravidelne poškodzovaný pamätník odtrhávaním symbolov, pomaľovaný bol pamätník na Slavíne, v ďalších krajoch SR boli poškodzované pamätníky rôznym spôsobom. Niektorí predkladatelia sú aj členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý je organizáciou chrániacou odkaz padlých v bojoch za našu slobodu, odkaz ochrany SR pred fašizmom, skoncovaním s holokaustom, ale aj chránením symbolov víťazstva nad fašizmom. Pamätníky a vojnové hroby majú dodnes za cieľ uctiť si na verejných miestach tých, ktorí padli za našu slobodu, pripomínať si to, čo sa nesmie už nikdy opakovať a poškodzovanie takýchto symbolov má značný charakter pohŕdania históriou, úctou voči padlým predkom, ale dáva bohužiaľ aj návod ďalším generáciám ako na históriu nazerať, zľahčovať ju, či popierať ju čo môže mať za následok vzostup extrémizmu. Uvedené konania, kedy dochádza k systematický poškodzovaniam vojnových hrobov, vojnových kultúrnych pamiatok, odkazu 1., 2. svetovej vojny a defacto poškodzovaniu odkazu holokaustu, s ktorým víťazstvo nad fašizmom skoncovalo, je potrebné v dnešnej dobe považovať za extrémistickejšie konania, ktoré je potrebné jednak spoločensky odsúdiť, ale aj prípadných páchateľov, ktorí majú v úmysle dopustiť sa obdobného konania odradiť, resp. udeliť im sankciu v podobe trestu v pri dokonanom skutku. Poškodzovanie, znehodnotenie alebo zničenie nehnuteľných alebo hnuteľných vecí, ktoré sú vojnovými pamätníkmi, vojnovými hrobmi, vojnovými kultúrnymi pamiatkami s tematikou obetí a hrdinov prvej, druhej svetovej vojny v podobe ich pomaľovania farbami, vyobrazeniami rôznych symbolov na nich, resp. ich poškodenia zlomením alebo ukradnutím sa v uplynulej dobe množia. Polícia SR v uvedených prípadoch začala trestné stíhania pre spáchanie trestných činov Poškodzovanie cudzej veci, či výtržníctvo. V uvedenej súvislosti s prihliadnutím na význam poškodených nehnuteľných alebo hnuteľných vecí je prinajmenšom z morálneho hľadiska potrebné nazerať na spáchanie uvedených skutkov, ako na osobité skutky a odlišovať ich od poškodenia iných „bežných“ vecí. Táto navrhovaná novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov uplatňuje v sebe jednak prevenčný charakter pre potenciálnych páchateľov uvedených skutkov, ktorí by k spáchaniu takýchto skutkov mali byť odradení, a zároveň charakter sankčný kedy páchatelia už dokonaných činov musia byť adekvátne potrestaní udelenou sankciou. História v podobe vojnových zločinov sa nesmie opakovať, a teda tieto nehnuteľné alebo hnuteľné veci znázorňujúce a pripomínajúce nielen hrdinov padlých v boji za slobodu a nezávislosť, ktoré sú pamätníkmi, vojnovými hrobmi, kultúrnymi pamiatkami je potrebné vyzdvihnúť na osobitý zreteľ a odlíšiť ich tak od „bežných“ vecí, ktorých poškodenie je predmetom iných trestných činov. Predkladaný návrh novely zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, či rodinu a manželstvo. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Národnej rady Slovenskej republiky. 2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona je bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti. DOLOŽKA vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3. Sociálne vplyvy x – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, x – sociálnu exklúziu, x – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x A.3. Poznámky bezpredmetné A.4. Alternatívne riešenia bezpredmetné A.5. Stanovisko gestorov Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu spravodlivosti SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu. B. Osobitná časť K čl. I Navrhuje sa zadefinovanie nového úmyselného trestného činu s názvom - Poškodzovanie vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok. Trestný zákon na obdobný trestný čin nepamätá, a preto zavedenie nového trestného činu do kapitoly trestných činov – Trestné činy proti majetku – nemôže ostať poškodzovanie vojnových hrobov a pamätníkov iba trestným činom na úrovni majetku a skončí ako priestupok, či Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky, ktoré nereflektuje priamo na odkaz tých, ktorí padli za našu slobodu, alebo skoncovali s fašistickým režimom, preto považujú predkladatelia za potrebné a v dnešnej dobe, kedy útoky na vojnové pamätníky naprieč SR, vojnové hroby a vojnové kultúrne pamiatky sa zvyšujú a zintenzívňujú za nevyhnutné. Sprísnenou trestnou sadzbou v odseku 2 poukazuje zákonodarca na konanie páchateľa, ktorý spôsobí trestným konaním značnú škodu alebo vykoná skutok z osobitného motívu alebo ako verejný činiteľ alebo závažnejším spôsobom konania alebo za krízovej situácie. Sprísnená trestná sadza odňatie slobody na dva roky až šesť rokov je zakotvená do odseku 3, kedy sa páchateľ dopustí spáchania trestného činu Poškodzovanie vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok ako člen nebezpečného zoskupenia a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu alebo na území požívajúcom ochranu podľa osobitného predpisu. K čl. II Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. januára 2026.