Dôvodová správa (213 KB)
Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 732. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.
1 DÔVODOVÁ SPRÁVA Všeobecná časť Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024. Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) nadobudol účinnosť 1. júna 2017. Ide o základný právny predpis pre oblasť riadenia ľudských zdrojov v tzv. civilnej štátnej službe. Od nadobudnutia účinnosti po súčasnosť bol zákon o štátnej službe novelizovaný 29-krát. V prevažnej miere išlo o čiastkové novelizácie nadväzujúce na zmeny v súvisiacich právnych predpisoch. Jedna z doteraz vykonaných novelizácií (zákon č. 470/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) bola prioritne zameraná na riešenie problémov spojených s uplatňovaním právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov. Z aplikačnej praxe služobných úradov a z poznatkov Úradu vlády Slovenskej republiky, ako gestora právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, vyplynula potreba opätovne modifikovať viaceré právne vzťahy upravené zákonom. Základným cieľom navrhovanej úpravy je riešenie aplikačných problémov, flexibilnejšia úprava niektorých inštitútov a zefektívnenie fungovania vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa napríklad navrhuje úprava konania za služobný úrad v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je obsadená funkcia generálneho tajomníka služobného úradu (resp. štatutárneho orgánu), modifikuje sa úprava plynutia skúšobnej doby pri časovo nadväzujúcich vzťahoch, dopĺňa sa úprava funkcie (platovej triedy štátneho zamestnanca) v prípadoch plnenia úloh za vedúceho zamestnanca, spresňuje a dopĺňa sa úprava odstupného a odchodného, úprava služobného voľna sa dopĺňa o niektoré prípady pôsobenia štátneho zamestnanca v inštitúciách alebo orgánoch Európskej únie. So zámerom zvýšenia flexibilnosti právnej úpravy sa napríklad navrhuje všeobecnejšia úprava opakovaného obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na základe toho istého výberového konania, umožňuje sa realizovať tzv. on-line výberové konanie (s využitím bežne dostupných informačno-komunikačných technológií), mení a dopĺňa sa všeobecná úprava zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, navrhuje sa možnosť dohodnúť zmenu druhu štátnej služby zo stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu, vypúšťa sa úprava skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona, modifikuje sa úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a postupu služobného úradu pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca. Navrhuje sa precizovanie úpravy priznávania niektorých platových náležitostí a taktiež (na základe návrhu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky) osobitná úprava služobnej praxe školských inšpektorov. 2 S cieľom zatraktívniť štátnu službu sa navrhuje modifikovaná úprava služobného voľna (tzv. sabatikal) a zmierňuje sa úprava obmedzenia vykonávania inej zárobkovej činnosti a zákazu podnikania. V nadväznosti na právnu úpravu registra trestov, v súvislosti so zavedením nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov (odpis registra trestov, resp. špecializovaný výpis z registra trestov), sa navrhujú potrebné úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti, odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 sa navrhuje modifikácia úpravy kvalifikačných predpokladov v štátnej službe, s cieľom podporiť lepšiu uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom v štátnej službe. Zároveň sa v súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých ( z á kon č . 292/2024 Z. z. o vzdel á van í dospel ý ch a o zmene a doplnen í niektor ý ch z á konov) s účinnosťou od 1. januára 2026 navrhuje možnosť preukazovania splnenia kvalifikačných požiadaviek v štátnej službe získaním profesijnej kvalifikácie v danej oblasti mikroosvedčením. Na vrhuje sa tiež nový mechanizmus určovania platových taríf a platových koeficientov štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby v zahraničí. V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa upravuje možnosť rokovať v určenom rozsahu o kratšom služobnom čase a dlhšej výmere dovolenke nad rámec Zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve. Súčasťou zmien a doplnení v článku I je precizovanie existujúcej právnej úpravy, predovšetkým realizáciou legislatívno-technických úprav a formulačných upresnení. V článku II sa novelizuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a v článku III sa novelizuje zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa potrebné úpravy týkajúce sa bezúhonnosti, a to v súvislosti so zavedením nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov – odpisu registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces a špecializovaného výpisu z registra trestov. V článku IV sa novelizuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, a to s ohľadom na potrebu upraviť znenie zákona tak, aby bolo jednoznačné, že sa predmetná právna úprava vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o práci mimo pracovného pomeru. Uzatváranie týchto dohôd má byť výnimočným spôsobom, ako zamestnávateľ zabezpečuje plnenie svojich úloh; súčasne sa zavádza povinnosť zamestnávateľa upraviť potrebné náležitosti týkajúce sa dohôd v pracovnom poriadku zamestnávateľa alebo v inom internom predpise. V záujme umožnenia cieľovým skupinám občanov s obmedzenou spôsobilosťou na niektoré právne úkony, vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce s nižším stupňom náročnosti spadajúcich do oblasti sociálnych vecí a rodiny, navrhuje sa výnimka pri splnení kvalifikačného predpokladu, avšak za predpokladu, že to povaha príslušnej práce dovoľuje. Zároveň sa prispôsobuje znenie zákona novým typom verejných listín vydávaných z registra trestov. V článku V sa novelizuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aj v tejto právnej úprave sa navrhuje zmena spôsobu určovania platových taríf v zahraničí, ďalej sa navrhuje doplnenie platových náležitostí o príplatok 3 riaditeľa školy a precizovanie úpravy niektorých platových náležitostí, konkrétne osobného príplatku a odmeny. Článok VI obsahuje návrh na doplnenie úpravy centrálneho informačného systému štátnej služby – zákona č. 99/2024 Z. z. o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôvodom novelizácie je aj v tomto prípade právna úprava registra trestov - zavedenie nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov. Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pozitívne sociálne vplyvy a negatívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie. 4 Doložka vybraných vplyvov 1. Základné údaje Názov materiálu Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predkladateľ (a spolupredkladateľ) Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády SR“) ☐ Materiál nelegislatívnej povahy ☒ Materiál legislatívnej povahy Charakter predkladaného materiálu ☒ Transpozícia/ implementácia práva EÚ Zoznam transponovaných/implementovaných predpisov: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014) v platnom znení. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2019). Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019). Termín začiatku a ukončenia PPK Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie december 2024 Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP** Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR* február 2025 2. Definovanie problému Zákonná úprava štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2017, bola do dnešného dňa novelizovaná 29-krát. Iba v jednom prípade (zákon č. 470/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) išlo o vecnú novelizáciu zákona o štátnej službe, ktorá vychádzala z požiadaviek aplikačnej praxe. Právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavuje dynamické právne prostredie, v ktorom sa v rôznej miere odzrkadľuje vplyv politických, ekonomických, právnych a iných spoločenských faktorov. Z aplikačnej praxe služobných úradov a z poznatkov Úradu vlády SR ako gestora predmetnej právnej úpravy vyplynula potreba doplniť alebo zmeniť viaceré právne vzťahy upravené zákonom o štátnej službe. Od 1. januára 2026 nadobúda účinnosť nová právna úprava verejných listín vydávaných z registra trestov – túto skutočnosť je potrebné zohľadniť v úprave preukazovania bezúhonnosti v súvislosti s obsadzovaním štátnozamestnaneckých miesta pracovných miest pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023 – 2027 štát podporí lepšiu uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom (ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa) zmenou kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania v štátnej službe. Štátna školská inšpekcia má dlhodobo problémy s obsadzovaním štátnozamestnaneckých miest školských inšpektorov. Základným dôvodom tejto skutočnosti je nedostatočná úroveň finančného ohodnotenia práce (štátnej služby) školského inšpektora v porovnaní s pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom – o zamestnanie školského inšpektora medzi osobami, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené požiadavky na vykonávanie tejto činnosti, dlhodobo nie je dostatočný záujem. 5 Pre úspešné fungovanie vzdelávacieho systému je kľúčová funkcia riaditeľa školy. Mzdové ohodnotenie riaditeľa školy nezodpovedá nárokom a rozsahu povinností a zodpovednosti kladených na riaditeľa školy. V aplikačnej praxi je dlhodobo evidovaný problém s obsadzovaním pozície riaditeľa školy. 3. Ciele a výsledný stav Odstránenie nejasností, ktoré vznikajú pri uplatňovaní právnej úpravy. Zlepšenie základného právneho rámca pre manažment ľudských zdrojov (štátnych zamestnancov) v podmienkach služobného úradu a zefektívnenie fungovania vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby. Zohľadnenie zmien v právnej úprave registra trestov účinných od 1. januára 2026 (odpis registra trestov, špecializovaný výpis z registra trestov) na účely obsadzovania štátnozamestnaneckých miest. Lepšia uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom v štátnej službe. Vyriešenie situácie spojenej s nedostatočným záujmom o prácu (štátnu službu) školského inšpektora. Motivácia kvalitných pedagógov uchádzať sa o pozíciu riaditeľa školy, udržanie kvalitných a skúsených riaditeľov v školách. 4. Dotknuté subjekty Štátni zamestnanci, občania (uchádzači o štátnu službu), služobné úrady podľa zákona o štátnej službe, zamestnanci a zamestnávatelia pri výkone práce vo verejnom záujme 5. Alternatívne riešenia Neboli identifikované alternatívne riešenia. Tzv. nulový variant. Pri ponechaní existujúce úpravy budú pretrvávať aplikačné problémy na strane služobných úradov, štátnych zamestnancov i občanov (uchádzačov o štátnu službu). Úprava preukazovania bezúhonnosti nebude, od 1. januára 2026, v súlade s právnou úpravou registra trestov a stane sa čiastočne nevykonateľná. 6. Vykonávacie predpisy Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ☒ Áno ☐ Nie Predpokladá sa zmena : • vyhlášky Úradu vlády SR č. 126/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vzdelávaní štátnych zamestnancov • vyhlášky Úradu vlády SR č. 136/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení v znení vyhlášky č. 504/2019 Z. z. Predpokladá sa prijatie: • opatrenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify dočasne vyslaných štátnych zamestnancov 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ. ☐ Áno ☒ Nie 8. Preskúmanie účelnosti Účelnosť prijatia navrhovanej úpravy sa preskúma do piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti, na základe poznatkov z aplikačnej praxe a na základe dát z Centrálneho informačného systému štátnej služby. * vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky. *** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte. 6 9. Vybrané vplyvy materiálu Vplyvy na rozpočet verejnej správy ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☒ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☒ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení *** ☐ Áno ☒ Nie Vplyvy na limit verejných výdavkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na podnikateľské prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne z toho vplyvy na MSP ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje: ☐ Áno ☒ Nie Sociálne vplyvy ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne Vplyvy na životné prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ☐ Áno ☒ Nie Vplyvy na informatizáciu spoločnosti ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne 10. Poznámky K vplyvom na podnikateľské prostredie: Súčasťou návrhu zákona je zmiernenie obmedzení štátneho zamestnanca, pokiaľ ide o podnikanie – navrhuje sa, aby štátny zamestnanec mohol vykonávať podnikateľskú činnosť, pokiaľ predmet podnikania nie je zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú štátny zamestnanec vykonáva v štátnej službe. Počet štátnych zamestnancov má v niektorých rokoch stúpajúcu, v iných klesajúcu krivku. V rokoch 2007 až 2024 sa pohyboval približne v rozmedzí od 33 tisíc do 40 tisíc štátnych zamestnancov, resp. štátnozamestnaneckých miest. Podľa súhrnných údajov k systemizácii štátnozamestnaneckých miest, k 1. júlu 2024 bol celkový počet štátnozamestnaneckých miest 38270, z toho obsadených bolo 34 825 štátnozamestnaneckých miest. Navrhovaná úprava sa nemá vzťahovať na približne 400 štátnych zamestnancov (štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, veľvyslanec). To znamená, že približne 34 400 štátnych zamestnancov (podľa stavu k 1. júlu 2024) bude môcť, v súlade s navrhovanou úpravou, vykonávať podnikateľskú činnosť. Štátny zamestnanec v bežnom prípade vykonáva štátnu službu na tzv. plný úväzok. K vykonávaniu štátnej služby na tzv. čiastočný úväzok v bežnom prípade dochádza na základe iniciatívy štátneho zamestnanca, ktorý (z osobných dôvodov) nemôže plniť služobné úlohy v plnom rozsahu. Nedá sa bližšie predpokladať, koľko štátnych zamestnancov, využije možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť, aký bude predmet ich podnikania, výsledky tohto podnikania, ani doba vykonávania tejto činnosti. Vykonávanie podnikateľskej činnosti štátnymi zamestnancami sa môže v budúcnosti prejaviť napríklad na počte podnikateľských subjektov, konkurencii 7 v konkrétnej oblasti podnikania, apod. Na základe uvedeného možno predpokladať marginálny vplyv navrhovanej úpravy na podnikateľské prostredie. K sociálnym vplyvom: Súčasťou navrhovanej novej úpravy vhodného štátnozamestanneckého miesta (§ 29 zákona o štátnej službe) je pozitívne rozšírenie pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi, a to v nadväznosti na pretrvávajúce aplikačné nejasnosti, keď v podstate pretrvávajú dve základné tendencie výkladu existujúcej úpravy – podľa prvej sa ponuková povinnosť na (iné) riadiace pozície nevzťahuje, podľa druhej (aplikovanej v individuálnych prípadoch aj v súdnej praxi) sa má ponuková povinnosť vzťahovať aj na (iné) riadiace pozície v služobnom úrade. Obdobne, v prípade výslovnej úpravy ponukovej povinnosti vo vzťahu k pozíciám, o ktorých je v relevantnom čase zrejmé, že sa v služobnom úrade uvoľnia alebo vytvoria, ide o precizovanie existujúcej úpravy, ktorú možno vykladať v obdobnom kontexte. Aj v takomto prípade však dochádza k nejasnostiam v aplikačnej praxi. Vzhľadom na uvedené predkladateľ identifikoval možný pozitívny vplyv predmetnej úpravy ako zanedbateľný. Existujúca úprava vylúčenia skúšobnej doby (neplynutie skúšobnej doby podľa § 52 ods. 2 zákona o štátnej službe) sa navrhuje obmedziť na prípady nadväzujúcich štátnozamestnaneckých pomerov v tom istom služobnom úrade. To znamená, že keď nový štátnozamestnanecký pomer vznikne v inom služobnom úrade, súčasťou tohto nového vzťahu bude skúšobná doba. Nový vzťah môže vzniknúť len so súhlasom štátneho zamestnanca. Výnimka z plynutia skúšobnej doby sa vzťahovala a naďalej sa má vzťahovať len na bezprostredne časovo nasledujúce štátnozamestnanecké pomery; úprava sa nevzťahovala ani sa nebude vzťahovať na prípady preloženia štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, nakoľko v takomto prípade nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ide tu o špecifické prípady, pri ktorých, v porovnaní s existujúcou úpravou, dočasne (nová 3-mesačná skúšobná doba) dochádza k oslabeniu stability štátnozamestanenckého pomeru. Vzhľadom na zriedkavosť takýchto prípadov a striktnú dočasnosť obmedzenú trvaním skúšobnej doby predkladateľ identifikoval tento negatívny vplyv ako marginálny. V súvislosti s novým znením § 83 zákona o štátnej službe (odstupné) predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že základ existujúcej úpravy (dôvody priznania práva na odstupné, suma odstupného – násobky funkčného platu v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru, možný okruh oprávnených štátnych zamestnancov) sa preberá z existujúcej úpravy (zostáva zachovaný). Vo všeobecnosti, právo na odstupné nie je spojené s každým prípadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pričom suma odstupného závisí od konkrétnych okolností (dôvod skončenia, výška funkčného platu, doba trvania vzťahu). Podstata navrhovaných zmien v úprave odstupného neprináša v tomto smere zásadnú systémovú zmenu právnej úpravy – prioritne sa modifikujú podrobnosti (ich účelom je riešiť individuálne prípady, ktoré prináša aplikačná prax), ktoré sa týkajú otázky zohľadnenia existencie, resp. trvania bezprostredne predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru na účely doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru, a upravujú sa tiež dôvody, v ktorých priznanie nároku nie je opodstatnené (napr. odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z dôvodu na strane štátneho zamestnanca). Ide o marginálny pozitívny a súčasne negatívny vplyv, ktorý sa bude vzťahovať na individuálne prípady štátnych zamestnancov, ktoré nemožno kvantifikovať. V úprave kvalifikačných predpokladov vo štvrtej až šiestej platovej triede sa ako alternatívny kvalifikačný predpoklad k vysokoškolskému vzdelaniu navrhuje úplné stredné všeobecné/odborné vzdelanie spolu s odbornou praxou v trvaní jedného, troch alebo piatich rokov. Odborná prax je zákonom o štátnej službe definovaná ako vykonávanie činnosti, ktorá má obdobný alebo rovnaký charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Uchádzač, ktorý spĺňa (všetky požadované) predpoklady a požiadavky prijatia do štátnej služby, sa môže uchádzať o prijatie do štátnej služby. Skupinu potenciálnych uchádzačov o štátnu službu, ktorí budú (ako jednu z podmienok prijatia do štátnej služby) spĺňať alternatívny kvalifikačný predpoklad, a ktorí sa budú môcť uchádzať o prijatie do štátnej služby (spravidla vo výberovom konaní), nie je možné bližšie určiť ani kvantifikovať. Rovnako nie je možné odhadnúť, aký podiel z nich by mohol byť „na úkor“ uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním prijatý do štátnej služby. Vzhľadom na uvedené možno, vo vzťahu k uchádzačom o štátnu službu, uvažovať o marginálnom pozitívnom vplyve na časť občanov, ktorí spĺňajú alternatívny kvalifikačný predpoklad vzdelania, a o marginálnom negatívnom vplyve na časť občanov, ktorí spĺňajú kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa súčasnej právnej úpravy. Navrhované doplnenie fakultatívnych dôvodov pre úpravu (zníženie, zvýšenie alebo odňatie) osobného príplatku zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z. je podmienené zmenou pracovnej náplne (opisu pracovnej činnosti, podmieneného súhlasom dotknutého zamestnanca), teda zmenou pracovných úloh, ktoré má zamestnanec plniť. Zníženie alebo odňatie osobného príplatku je ďalej podmienené prerokovaním so zástupcami zamestnancov. Základným účelom navrhovanej úpravy je sledovať spravodlivosť v odmeňovaní – nemá ísť o nástroj v svojvoľnej dispozícii zamestnávateľa – príkladom bežnej 8 situácie, keď by mal zamestnávateľ uvažovať o znížení osobného príplatku v spojitosti môže byť zmena pracovnej zmluvy spojená so zmenou druhu vykonávanej práce. K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu: V nadväznosti na 2. a 3. bod predmetnej časti stanoviska komisie a nové znenie § 83 zákona o štátnej službe (odstupné) predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že základ existujúcej úpravy (dôvody priznania práva na odstupné, suma odstupného – násobky funkčného platu v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru, možný okruh oprávnených štátnych zamestnancov) sa preberá z existujúcej úpravy (zostáva zachovaný). Vo všeobecnosti, právo na odstupné nie je spojené s každým prípadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pričom suma odstupného závisí od konkrétnych okolností (dôvod skončenia, výška funkčného platu, doba trvania vzťahu). Podstata navrhovaných zmien v úprave odstupného neprináša v tomto smere zásadnú systémovú zmenu právnej úpravy – prioritne sa modifikujú podrobnosti (ich účelom je riešiť individuálne prípady, ktoré prináša aplikačná prax), ktoré sa týkajú otázky zohľadnenia existencie, resp. trvania bezprostredne predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru na účely doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru, a upravujú sa tiež dôvody, v ktorých priznanie nároku nie je opodstatnené (napr. odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z dôvodu na strane štátneho zamestnanca). Úprava teda prináša možný marginálny pozitívny a súčasne negatívny vplyv, ktorý môže vznikať v individuálnych prípadoch, ktoré nemožno kvantifikovať. 11. Kontakt na spracovateľa Vratko Tabaček, štátny zamestnanec, odbor štátnej služby Tel. kontakt: 02/20925975 e- mail: vratko.tabacek@vlada.gov.sk 12. Zdroje Podnety služobných úradov, interné zdroje. 13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 260/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☒ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: K vplyvom na podnikateľské prostredie Komisia žiada predkladateľa popísanie marginálneho pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov v časti 10.Poznámky. Odôvodnenie: Materiál nezakladá nový vplyv iba precizuje a upravuje podmienky podnikania pre štátnych zamestnancov. Preto ho žiadame stručne popísať v poznámkach. Vyhodnotenie predkladateľa: Pripomienka bola akceptovaná. K vplyvom na rozpočet verejnej správy V Doložke vybraných vplyvov je označený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. Zároveň je označený aj negatívny vplyv na LVV. V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1/A sú kvantifikované negatívne dopady na verejnú správu na rok 2025 v sume 394 260 eur (z toho mzdy v sume 290 004 eur, poistné 104 256 eur), na roky 2026 a 2027 v sume 788 521 eur ročne (z toho mzdy v sume 580 008 eur, poistné 208 513 eur). Tieto výdavky sú uvedené ako zabezpečené v rozpočte v kapitole MŠVVM SR, program 07817), rozpočtov nekrytý vplyv je nulový. V tab. č. 1/B je uvedený celkový vplyv na limit verejných výdavkov (ďalej len „LVV“) nulový, vplyv na LVV za kapitolu MŠVVM SR na rok 2024 je +394 260 eur, na roky 2026 a 2027 je +788 521 eur, vplyv na LVV za kapitolu VPS na rok je -394 260 eur, na roky 2026 a 2027 je -788 521 eur. V bode 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Financovanie predkladaného návrhu zákona bude v roku 2025 zabezpečené v rozpočte kapitoly MŠVVaM SR prostredníctvom rozpočtového opatrenia na úkor kapitoly VPS. Dopad v rokoch 2026 a 2027 bude riešený pri návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028.“. Komisia žiada všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy súvisiace s realizáciou zákona zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu stanovených na príslušný rozpočtový rok, t. j. bez dodatočnej potreby ich navyšovania. S materiálom s nekrytým vplyvom na rozpočet verejnej správy nebudeme súhlasiť. V návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2025 až 2027 nie sú na uvedený účel alokované prostriedky. 9 Žiadame upraviť vplyvy materiálu ako rozpočtovo zabezpečené a neuvádzať financovanie zabezpečené prostredníctvom rozpočtového opatrenia na úkor kapitoly VPS. Nadväzne na uvedené -Komisia žiada: - zosúladiť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet, t. j. v doložke v bode 9. označiť negatívny vplyv ako rozpočtovo zabezpečený, vplyv na LVV v doložke označiť ako žiadny; - v doložke pri žiadnom vplyve na rozpočty obcí a vyšších územných celkov neoznačovať rozpočtovú zabezpečenosť vplyvov; - v analýze vplyvov na rozpočet v tabuľke č. 1/B neuvádzať žiadne údaje, keďže podľa údajov uvedených v tabuľke č. 1/A je vplyv predloženého materiálu na rozpočet verejnej správy rozpočtovo zabezpečený; - v analýze vplyvov na rozpočet v časti 2.1.1. Financovanie návrhu nahradiť text takto: „Financovanie vplyvu predkladaného návrhu zákona bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov stanovených kapitole MŠVVM SR na rok 2025 a nasledujúce roky, bez dodatočnej potreby ich navyšovania.“; - v tabuľke č. 4/A analýzy upraviť chybné údaje v riadku „Vplyv na výdavky verejnej správy celkom“ za roky 2026 a 2027; - v tabuľke č. 4/B neuvádzať žiadne údaje, keďže podľa údajov uvedených v tabuľke č. 1/A je vplyv predloženého materiálu na rozpočet verejnej správy rozpočtovo zabezpečený; - v tabuľke č. 5 uviesť aj údaje o počte zamestnancov a o údaje o priemernom mzdovom výdavku. Vyhodnotenie predkladateľa: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Bola akceptovaná požiadavka neoznačovať rozpočtovú zabezpečenosť vplyvov (9. bod doložky vybraných vplyvov – vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov). Tabuľka č. 5 (analýza vplyvov na rozpočet) bola upravená tak, aby neobsahovala žiadne údaje. Navrhovaná úprava služobnej praxe školských inšpektorov nemá vplyv na zamestnanosť, resp. nedochádza k nárastu alebo k úbytku pracovných (štátnozamestnaneckých) miest vo verejnej správe. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky trvá na znení predmetných častí doložky vybraných vplyvov tak, ako bola doložka predložená na predbežné pripomienkové konanie. Pripomienka v ďalších bodoch nebola akceptovaná. K sociálnym vplyvom Komisia žiada zhodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, ktoré predkladateľ identifikoval ako žiadne sociálne vplyvy. Obsahom predloženého návrhu právnej úpravy sú aj návrhy opatrení s pozitívnymi sociálnymi vplyvmi ale aj návrhy opatrení s negatívnymi sociálnymi vplyvmi, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú práva, povinnosti, obmedzenia alebo nároky štátnych zamestnancov, zamestnancov resp. občanov alebo ktoré vyplývajú z navrhovaných zmien práv alebo povinností služobného úradu a ktoré sa týkajú všetkých bodov analýzy sociálnych vplyvov (všetkých okruhov hodnotených sociálnych vplyvov - body 4.1 až 4.4 tejto analýzy). V bode 9 doložky vybraných vplyvov je potrebné identifikovať pozitívne a aj negatívne sociálne vplyvy a vypracovať analýzu sociálnych vplyvov, ktorá sa tak stáva povinnou súčasťou predloženého návrhu. Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnymi vplyvmi vo všetkých jej bodoch hodnotené jednotlivo, pričom bol zrejmý opis navrhovaného/hodnoteného opatrenia, vplyv pri jeho porovnaní so súčasným stavom (vrátane aplikačnej praxe), špecifikácia dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu. Odôvodnenie: Napríklad ide o návrhy (so sociálnymi vplyvmi): návrh novely zákona č. 55/2017 Z. z. - zmena bližšie určenej ďalšej činnosti nebude na účely zákona organizačnou zmenou; zmiernenie úpravy, podľa ktorej môže služobný úrad jednostranne meniť obsah služobnej zmluvy, pokiaľ ide o pravidelné miesto výkonu štátnej služby v rámci obce (pôjde o prípad organizačnej zmeny); ponuková povinnosť vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi sa bude jednoznačne vzťahovať aj na (iné) riadiace pozície v služobnom úrade; ponuková povinnosť by sa mala vzťahovať aj na pozície, o ktorých je zrejmé, že budú v služobnom úrade vytvorené a na pozície, o ktorých je zrejmé, že sa stanú voľnými v relevantnom časovom období; skúšobná doba nebude súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru iba pri časovo nadväzujúcich štátnozamestnaneckých pomeroch v tom istom služobnom úrade; nová úprava odstupného; úprava tzv. sabatikalu; zmiernenie úpravy obmedzení štátneho zamestnanca, pokiaľ ide o vykonávanie podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti; zúženie obsahu výnimiek z obmedzenia vykonávania zhodnej alebo obdobnej činnosti (nejde o výnimky zo zákazu podnikania); odmeňovanie štátnych zamestnancov pri vykonávaní zahraničnej služby; úprava dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca (školskí inšpektori); vecné zmeny týkajúce sa obsahu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a obsahu podnikových kolektívnych zmlúv; zmeny kvalifikačných predpokladov vo štvrtej až šiestej platovej triede; návrh novely zákona č. 553/2003 Z. z. - odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí; navrhuje sa možnosť zvýšiť, 10 znížiť alebo odobrať osobný príplatok aj pri zmene opisu pracovných činností zamestnanca; navrhujú sa nové dôvody priznania odmeny pre zamestnanca. Vyhodnotenie predkladateľa: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Predkladateľ doplnil materiál o analýzu sociálnych vplyvov – identifikované v nej boli možné sociálne vplyvy v súvislosti s navrhovanou úpravou, ktorá sa týka zmeny bližšie určenej najnáročnejšej činnosti, zmeny pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce, tzv. sabatikalu, zmiernenia obmedzení štátneho zamestnanca a služobnej praxe školských inšpektorov. Predkladateľ v nadväznosti na požiadavku analyzovať navrhované zmeny vo vzťahu k okruhu hodnotených sociálnych vplyvov (podľa bodov 4.1 až 4.4 analýzy) poukazuje na to, že len niektoré opatrenia je možné vyhodnotiť, a to len vo vzťahu k niektorým okruhom hodnotených sociálnych vplyvov. Predkladateľ neidentifikoval vplyv navrhovanej úpravy na rovnosť príležitostí (bod 4.3), ani na zamestnanosť a na trh práce (bod 4.4 analýzy sociálnych vplyvov). Relevantná kvantifikácia vplyvu na hospodárenie domácností (bod 4.1) je možná len v prípade pozitívneho vplyvu úpravy služobnej praxe školských inšpektorov. Kvantifikácia vplyvu na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám (bod 4.2) je v podstatnej miere obmedzená absenciou dát ako aj charakterom navrhovanej úpravy. Možné negatívne alebo pozitívne vplyvy v súvislosti s úpravou ponukovej povinnosti služobného úradu, skúšobnej doby, odstupného, kvalifikačných predpokladov vo štvrtej až šiestej platovej triede a osobného príplatku (zákon č. 553/2003 Z. z.) boli identifikované ako marginálne – v tejto súvislosti bol doplnený bod „10. Poznámky“ tejto doložky vybraných vplyvov. V súvislosti s úpravou zúženia obsahu výnimiek z obmedzenia vykonávania inej zárobkovej činnosti, obsahu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, resp. podnikovej kolektívnej zmluvy, odmeňovania v zahraničí (štátna služba i výkon práce vo verejnoim záujme) a odmeny (zákon č. 553/2003 Z. z.) predkladateľ neidentifikoval pozitívne alebo negatívne vplyvy, ktoré by mohli významným spôsobom ovplyvniť práva, povinnosti, obmedzenia alebo nároky štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, prípadne občanov vo všeobecnosti, resp. ktoré by mali mať pozitívny alebo negatívny vplyv na prístup ku kvalitnej práci alebo k zamestnaniu. Pokiaľ ide o „užší rozsah“ výnimiek zo zákazu (obmedzenia) vykonávať zhodnú alebo obdobnú zárobkovú činnosť, ktorá nie je podnikaním, predkladateľ uvádza: 1. poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení [§ 112 ods. 3 písm. a súčasného zákona o štátnej službe] v prípade, ak pôjde o zhodnú alebo obdobnú činnosť, bude môcť štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu 2. súčasná úprava podľa § 112 ods. 3 písm. c) až e), vzhľadom na predmet činnosti, podľa predkladateľa nemá vecné opodstatnenie – nejde o prípady vykonávania činnosti, ktorá by mohla byť zhodná alebo obdobná s činnosťou vykonávanou v štátnej službe 3. súčasná výnimka podľa § 112 ods. 3 písm. l) zákona o štátnej službe je vecne zahrnutá pod úpravou navrhovanou v § 112 ods. 8 písm. c). Podstatou zmien a doplnení úpravy predmetu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe a podnikovej kolektívnej zmluvy v služobnom úrade je precizovanie obsahu podnikovej kolektívnej zmluvy, v nadväznosti na niektoré výkladové a aplikačné nejasnosti, pokiaľ ide o obsah a záväznosť podnikovej kolektívnej zmluvy. Navrhuje sa výslovne vylúčiť možnosť upraviť v podnikovej kolektívnej zmluve dovolenku a služobný čas. Dlhodobo pritom platí, že tieto podmienky vykonávania štátnej služby (služobný čas, dovolenka) nemožno priaznivejšie upraviť v podnikovej kolektívnej zmluve bez existencie dohody o týchto podmienkach v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa – v podnikových kolektívnych zmluvách sa v tomto smere len preberajú rovnaké ustanovenia z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Skrátenie služobného času a predĺženie základnej výbery dovolenky aj súčasný zákon o štátnej službe výslovne upravuje iba v prípade kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V nadväznosti na úpravu zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca a zahraničného funkčného platu zamestnanca pri výkone práce v zahraničí predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že v tejto súvislosti neboli identifikované vplyvy na rozpočet verejnej správy (negatívne ani pozitívne). Podľa predkladateľa navrhovaná úprava nemá vplyv na hospodárenie domácností, prístup ku kvalitnej práci, rovnosť príležitostí, ani na zamestnanosť a trh práce. 11 Pokiaľ ide o úpravu odmeny zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z., predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že a) v podstatnej miere ide o prevzatie existujúcej úpravy [v § 20 ods. 1 písm. a) až g) ide výlučne o legislatívno- technickú úpravu], b) všetky dôvody priznania odmeny sú zákonom upravené ako fakultatívne – nejde o garantované zlepšenie pracovných podmienok, resp. prístupu ku kvalitnej práci v kontexte benefitov priznaných zo strany zamestnávateľa, zákon ani v jednom prípade negarantuje priznanie odmeny ani jej sumu, c) dôvod priznania odmeny podľa písmena i) je v podstate legislatívnym „potvrdením“ praktických výsledkov kolektívneho vyjednávania na centrálnej úrovni v posledných rokoch. K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu 1.Práva na materskú a rodičovskú dovolenku (otcovskú dovolenku). Zamestnanci štátnej správy, rovnako ako iní zamestnanci môžu využívať práva na materskú a rodičovskú dovolenku. Tieto obdobia majú významný vplyv na ich rodinný život, pretože umožňujú osobnú starostlivosť o deti. 2.Odstupné. Odstupné ako forma finančného vyrovnania v prípade ukončenia pracovného pomeru môže mať rôzny vplyv na rodinný život a rodinu v závislosti od konkrétnej situácie zamestnanca a jeho rodiny. Pozitívny vplyv. Odstupné môže dočasne zlepšiť finančnú situáciu rodiny, najmä ak zamestnanec čelí nezamestnanosti alebo hľadá nový pracovný pomer. Odstupné napr. pomôže rodine udržať životný štandard v období, keď príjem rodiny klesne alebo je prerušený. Rodina získa viac času na prispôsobenie sa zmenám, napr. hľadaním nového zamestnania bez okamžitých finančných problémov. Negatívny vplyv. Ak je odstupné využité len na krátkodobé prežitie bez riadneho plánu na dlhodobú udržateľnosť, môže to spôsobiť problémy v prípade dlhodobého nezamestnania alebo hľadania nového zamestnania, čím by rodina čelila vážnym finančným ťažkostiam. 3.Ukončenie pracovného pomeru a následné vyplatenie odstupného môže mať emocionálny vplyv na zamestnanca , čo sa môže preniesť aj na jeho rodinu. Strata zamestnania môže spôsobiť stres, úzkosť, obavy o budúcnosť a môže mať vplyv na vzťahy v rodine. Pozitívny vplyv. Rodina môže mať viac času na prispôsobenie sa zmenám , napr. hľadaním nového zamestnania bez okamžitých finančných problémov. Finančná podpora v podobe odstupného môže zmierniť stres, čo môže mať pozitívny dopad na rodinnú pohodu, pretože zamestnanec sa nemusí obávať okamžitých finančných problémov. Ak je odstupné správne plánované, môže slúžiť ako most medzi zamestnaním , čo poskytuje rodine čas na adaptáciu , hľadanie nového zamestnania a zlepšenie pracovného života. Odstupné môže pomôcť prekonať krátkodobé finančné výpadky, ako sú náklady na bývanie , vzdelanie detí alebo iné bežné výdavky. Negatívny vplyv. Ak je odstupné využité len na krátkodobé prežitie, bez riadneho plánu na dlhodobú udržateľnosť, môže to spôsobiť problémy v prípade dlhodobého nezamestnania alebo hľadania nového zamestnania, čím by rodina čelila vážnym finančným ťažkostiam. Ak zamestnanec vníma stratu zamestnania ako osobný neúspech alebo ak rodina čelí dlhodobým finančným problémom po vyčerpaní odstupného, môže to zvýšiť napätie v rodinných vzťahoch. Ak sa zamestnanec rýchlo nevráti do práce a odstupné je vyčerpané, rodina môže čeliť dlhodobému finančnému stresu, čo môže ovplyvniť vzťahy, životnú úroveň a jej celkové rodinné fungovanie. Ak odstupné nevyváži dlhodobú zmenu v príjme, môže dôjsť k napätiu v rodinnom rozpočte a k potrebám úpravy životného štýlu. 4.Služobné voľno. Služobné voľno môže byť udelené z rôznych dôvodov, ktoré môžu mať rôzny vplyv na rodinu. (napr. starostlivosť o dieťa, člena rodiny a iné). V týchto prípadoch služobné voľno priamo podporuje rodinný život a zaisťuje, že zamestnanec môže byť pri svojej rodine v náročných obdobiach. Pozitívny vplyv. Možnosť byť s rodinou v čase potreby posilňuje rodinné vzťahy a poskytuje potrebnú emocionálnu podporu. Zároveň môže zamestnancovi pomôcť vyrovnať sa so stresom alebo smútkom. Negatívny vplyv. Ak služobné voľno trvá dlhšie a prichádza s finančnými obmedzeniami môže to vyvolať finančný tlak na rodinu. Na výšku platu zamestnanca môže mať vplyv dôvod, pre ktorý je služobné voľno udelené, a tiež jeho dĺžka. V niektorých prípadoch môže zamestnanec počas služobného voľna dostávať plný plat (mzdu), v iných prípadoch môže byť plat znížený alebo úplne pozastavený. Komisia odporúča predkladateľovi, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov doplnil v závere predkladacej správy text, že predkladaný materiál má vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, pretože predložený materiál môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Komisia odporúča predkladateľovi, aby vyčíslil, prípadne určil aký je počet rodín, kde aspoň jeden z rodičov je v štátnozamestnaneckom pomere, identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. pozitívne a negatívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu a vypracoval príslušnú analýzu vplyvov na manželstvo rodičovstvo 12 a rodinu, ktorá je povinnou súčasťou predkladaného materiálu. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu Komisia odporúčame zhodnotiť najmä v bodoch 8.1.5, 8.2.2, 8.2.4, 8.2.6, 8.3.2, 8.5.1 a 8.7.1. Vyhodnotenie predkladateľa: Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Predkladateľ doplnil materiál o analýzu vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, v ktorej bol identifikovaný možný pozitívny vplyv úpravy služobného voľna (§ 103 zákona o štátnej službe), ktorý nie je možné kvantifikovať. Negatívny vplyv navrhovanej úpravy V nadväznosti na bod 1 predmetnej časti stanoviska komisie predkladateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetom navrhovanej úpravy je precizovanie trvania tzv. ochrannej doby štátneho zamestnanca (resp. zákazu výpovede zo strany služobného úradu) v súvislosti s otcovskou dovolenkou. Predmetom navrhovanej úpravy nie je právo na rodičovskú dovolenku, materskú dovolenku ani právo na otcovskú dovolenku. V nadväznosti na body 2 a 3 predmetnej časti stanoviska komisie predkladateľ identifikoval možný marginálny vplyv navrhovanej úpravy - doplnený bol bod „10. Poznámky“ tejto doložky vybraných vplyvov. Podľa predkladateľa je bod 2 v podstate obsiahnutý aj v bode 3 predmetnej časti stanoviska a javí sa ako nadbytočný. Predkladateľ v tejto súvislosti neidentifikoval negatívny vplyv navrhovanej úpravy odstupného na manželstvo, rodičovstvo a rodinu uvedený v stanovisku. K odporúčaniu komisie vyčísliť, prípadne určiť počet rodín, kde aspoň jeden z rodičov je v štátnozamestnaneckom pomere, predkladateľ uvádza, že predmetné údaje nemá k dispozícii. Tzv. plošný zber a spracúvanie takýchto osobných údajov nepredpokladá ani nová právna úprava centrálneho informačného systému štátnej služby (zákon č. 99/2024 Z. z.). Počet štátnych zamestnancov (podľa údajov zo systemizácie poskytnutých služobnými úradmi) k 1. júlu 2024 bol 34 825. K odporúčaniu komisie zhodnotiť vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu v bode 8.7.1 predmetnej analýzy vplyvov predkladateľ poukazuje na vecné znenie úprav služobného voľna podľa § 103 zákona o štátnej službe – upravuje sa právo na čerpanie čiastočne plateného (40 % funkčného platu) služobného voľna, ktoré môže štátny zamestnanec využiť jedenkrát za päť rokov. Čerpanie služobného voľna je právom, nie povinnosťou štátneho zamestnanca. Predkladateľ nedisponuje podrobnejšími údajmi o rodinných pomeroch štátnych zamestnancov, zber a spracúvanie takýchto osobných údajov nepredpokladá ani nová právna úprava centrálneho informačného systému štátnej služby. Ako už bolo uvedené, aktuálny počet štátnych zamestnancov (k 1. júlu 2024) bol 34 825.Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky ( https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/Rodinne_spravanie.pdf ) počet rodín (resp. rodinných domácností) s troma alebo viacerými závislými deťmi dlhodobo klesá, stúpajúcu tendenciu má naopak podiel rodín bez detí, resp. podiel rodín bez závislých detí. V roku 2021 predstavoval podiel rodín s tromi a viac závislými deťmi približne 5,25 % z celkového počtu rodinných domácností. Súčasne, v rovnakom roku, viac ako 35 % z celkového počtu domácností tvorili jednočlenné domácnosti. Zamestnanie v štátnej službe vo všeobecnosti, nepatrí medzi tzv. lukratívne povolania. Záujem štátnych zamestnancov o čerpanie služobného voľna podľa navrhovanej úpravy nie je možné kvalifikovane a dostatočne spoľahlivo odhadnúť. Vzhľadom na uvedené predkladateľ neidentifikoval ani bližšie nekvantifikoval možný vplyv navrhovanej úpravy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. 14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 13 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu 2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1/A Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) Vplyvy na rozpočet verejnej správy 2024 2025 2026 2027 Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť 0 0 0 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 0 0 0 Rozpočtové prostriedky 0 0 0 0 EÚ zdroje 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Výdavky verejnej správy celkom 0 4 701 268 13 709 546 13 709 546 v tom: MŠVVaM SR / program 07817 0 0 0 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 4 701 268 13 709 546 13 709 546 Rozpočtové prostriedky / program 07817 0 394 260 788 521 788 521 Rozpočtové prostriedky / program 0781F 4 307 008 12 921 025 12 921 025 EÚ zdroje 0 0 0 0 spolufinancovanie 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na počet zamestnancov 0 0 0 0 - vplyv na ŠR 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na mzdové výdavky 0 442 966 1 038 894 1 038 894 - vplyv na ŠR 0 442 966 1 038 894 1 038 894 MŠVVaM SR / program 07817 290 004 580 008 580 008 MŠVVaM SR / program 0781F 152 962 458 886 458 886 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Financovanie zabezpečené v rozpočte 0 4 701 268 13 709 546 13 709 546 MŠVVaM SR / program 0781F 4 307 008 12 921 025 12 921 025 VPS 394 260 0 0 Financovanie zabezpečené v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 0 788 521 788 521 Iné ako rozpočtové zdroje 0 0 0 0 Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 0 0 0 14 Tabuľka č. 1/B 2024 2025 2026 2027 Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010) 0 0 0 0 v tom: 1. MŠVVaM SR / program 07817 0 +394 260 0 0 z toho: vplyv na limit verejných výdavkov ŠR 0 +394 260 0 0 2. VPS 0 -394 260 0 0 z toho: vplyv na limit verejných výdavkov ŠR 0 -394 260 0 0 2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Výdavky vyplývajúce z materiálu na rok 2025 sa navrhujú vykryť uvoľnením finančných prostriedkov z kapitoly Všeobecná pokladničná správa do rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v celkovej sume 394 260 eur. Dopad v rokoch 2026 a 2027 bude riešený pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Financovanie predkladaného návrhu zákona v časti upravujúcej príplatky riaditeľov škôl bude v roku 2025 až 2027 zabezpečené v rozpočte kapitoly MŠVVaM SR v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly určených na normatívne financovanie škôl a školských zariadení. 2.2. Popis a charakteristika návrhu 2.2.1. Popis návrhu: Základným predmetom návrhu zákona sú legislatívne zmeny, ktorých účelom je odstrániť podstatné aplikačné problémy a zjednodušiť prax služobných úradov pri uplatňovaní právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, pružnejšie nastaviť niektoré inštitúty, zefektívniť fungovanie vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby, precizovať existujúcu právnu reguláciu, a tak prispieť k posilneniu funkčnosti verejnej správy ako celku. Ďalším dôvodom navrhovanej úpravy je potreba korigovať, resp. odstrániť, dôsledky niektorých nesystematických zmien a doplnení právnej úpravy, ktoré boli prijaté v minulosti. V nadväznosti na právnu úpravu registra trestov, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2026, sa realizujú nevyhnutné úpravy, ktoré súvisia s požiadavkou bezúhonnosti v štátnej službe. Súčasťou návrhu je tiež modifikácia kvalifikačných predpokladov v štátnej službe a osobitná úprava služobnej praxe školských inšpektorov Štátnej školskej inšpekcie. Predmetom návrhu zákona je tiež doplnenie novej zložky platu pre riaditeľov materských, základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl, a to príplatku riaditeľa školy. Požiadavka na zavedenie príplatku riaditeľa školy vyplynula z aplikačnej praxe, kde je dlhodobo zaznamenávaný problém s obsadzovaním pracovnej pozície riaditeľa školy. Vo vzťahu k nárokom, rozsahu povinností a zodpovednosti, ktoré sú na riaditeľov škôl kladené, ich plat v mnohých prípadoch dosahujú aj bežní učitelia školy, napr. z dôvodu práce nadčas. Rozsah 15 povinností je však zásadne rozdielny pre učiteľa a riaditeľa školy. Okrem pedagogickej činnosti zodpovedá aj za chod školy, administratívu, financie, personalistiku, komunikáciu s rodičmi, zriaďovateľom, verejnosťou a pod. Príplatok má slúžiť na kompenzáciu zvýšenej miery zodpovednosti a náročnosti práce riaditeľov škôl, má motivovať kvalitných pedagógov, aby sa uchádzali o pracovnú pozíciu riaditeľa školy, má slúžiť na udržanie kvalitných a skúsených riaditeľov, ako aj zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie za prácu, ktorá je náročnejšia a zodpovednejšia ako práca bežného riadiaceho zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. ....................................................................................................................................................... 2.2.2. Charakteristika návrhu: zmena sadzby zmena v nároku nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) kombinovaný návrh x iné 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít: Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka. Tabuľka č. 2 Odhadované objemy Objem aktivít r r + 1 r + 2 r + 3 Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty. Výpočet pre započítanie praxe školských inšpektorov: Kvantifikácia mzdových nákladov na kalendárny rok pre 169 plánovaných štátno- zamestnaneckých miest školských inšpektorov ( od 1.1.2025) so započítaním 20-tich rokov pedagogickej praxe do služobnej praxe školského inšpektora (maximálne náklady) z aktuálnej platovej tarify 8. platovej triedy (1 429,- €) 20% z 1429 = 285,80 ; po zaokrúhlení = 286 € 286 x 169 ŠI = 48 334,00 € na mesiac 483 34,00 x 12 = 580 008,00 € na rok z toho odvody 35,95% = 208 512,88 Náklady na rok 2025 (od 1.7.2025): 394 260 eur Náklady na roky 2026 a 2027: 580 008 + 208 513 = 788 521 € 16 Výpočet pre príplatky riaditeľa školy: Kvantifikácia vplyvov na verejné financie sa týka osobných nákladov. Osobné náklady, v tom mzdy a odvody, na kalendárny rok na 1 riaditeľa materskej školy a na 1 riaditeľa základnej a strednej školy na poskytnutie príplatku riaditeľa školy sú uvedené v tabuľkách nižšie. Kvantifikácia vychádza z : - zo zaradenia riaditeľa školy do príslušnej pracovnej triedy. Riaditelia bežných škôl sú zaradení v 1. pracovnej triede a riaditelia špeciálnych škôl sú zaradení v 2. pracovnej triede, - z kvalifikovaného odhadu zaradenia riaditeľa do platovej triedy. Pri riaditeľoch materských škôl predpokladáme ich zaradenie do 8. platovej triedy a pri riaditeľoch základných a stredných škôl predpokladáme ich zaradenie do 9. platovej triedy, - z aktuálne platných platových taríf pedagogických zamestnancov podľa nariadenia vlády, - z navrhovanej percentuálnej výšky príplatku riaditeľa školy – 10 % z platovej tarify, - z aktuálne platnej percentuálnej výšky odvodov do poisťovní prislúchajúcim k vyplateným mzdám – 36,2 % a v prípade škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu školskej správy 35,95 %. Riaditeľ MŠ - 8. platová trieda 1. pracovná trieda 2. pracovná trieda Platová tarifa 8.PT 1 420 € 1 514,50 € 10% platovej tarify 142 € 151,50 € Odvody = 36,2% z miezd * 51,40 € 54,84 € Osobné náklady na 1 mesiac 193,40 € 206,34 € Osobné náklady na rok 2 320,80 2 476,08 *okrem riaditeľov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti RÚŠS (odvody v prípade riaditeľov škôl RÚŠS sú vo výške 35,95 %) Riaditeľ ZŠ a SŠ - 9. platová trieda 1. pracovná trieda 2. pracovná trieda Platová tarifa 9. PT 1 589 € 1 696,50 € 10% platovej tarify 159 € 170 € Odvody = 36,2% miezd* 57,56 € 61,54 € Osobné náklady na 1 mesiac 216,56 € 231,54 € Osobné náklady na rok 2 598,72 € 2 778,48 € *okrem riaditeľov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti RÚŠS (odvody v prípade riaditeľov škôl RÚŠS sú vo výške 35,95 %) Na základe vyššie uvedenej kvantifikácie, bola vyčíslená ročná potreba finančných prostriedkov na osobné náklady potrebných na poskytnutie príplatku riaditeľa školy pre všetky materské, základné a stredné školy, financované zo štátneho rozpočtu z kapitoly MŠVVaM SR. 17 Počet riaditeľov škôl a kvantifikácia ročnej potreby finančných prostriedkov na poskytnutie príplatku riaditeľa školy na kalendárny rok je uvedená v tabuľkách nižšie. Kvantifikácia vychádza: - z potreby osobných nákladov na 1 riaditeľa školy, - z počtu riaditeľov škôl na základe údajov o počtoch jednotlivých škôl, - z počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých bude príplatok v jednotlivých rokoch poskytovaný – v roku 2024 poskytovaný nebol, v roku 2025 vzhľadom k navrhovanej účinnosti zmeny zákona od 1. 9. 2025 sa predpokladá jeho poskytovanie 4 kalendárne mesiace a v ostatných rokoch 12 kalendárnych mesiacov. V kvantifikácii nie je zohľadnená prípadná valorizácia platových taríf pedagogických zamestnancov. Počet riaditeľov jednotlivých druhov škôl v štruktúre podľa typu zriaďovateľa počet riaditeľov samostatných MŠ bežné MŠ špeciálne MŠ spolu Zriaďovateľ 2 301 10 2 311 Regionálny úrad 0 7 7 Samosprávny kraj 0 0 0 Obec 2 002 0 2 002 Cirkevný zriaďovateľ 54 1 55 Súkromný zriaďovateľ 245 2 247 počet riaditeľov ZŠ, SŠ bežné ZŠ, SŠ špeciálne ZŠ, SŠ spolu Zriaďovateľ 2 660 232 2 892 Regionálny úrad 20 200 220 Samosprávny kraj 434 3 437 Obec 1 823 0 1 823 Cirkevný zriaďovateľ 158 6 164 Súkromný zriaďovateľ 225 23 248 sumár všetky školy bežné školy špeciálne školy spolu Zriaďovateľ 4 961 242 5 203 Regionálny úrad 20 207 227 Samosprávny kraj 434 3 437 Obec 3 825 0 3 825 Cirkevný zriaďovateľ 212 7 219 Súkromný zriaďovateľ 470 25 495 18 Kvantifikácia ročnej potreby finančných prostriedkov Mzdové prostriedky Odvody Osobné náklady MŠ bežné špeciálne spolu bežné špeciálne spolu Zriaďovateľ 3 920 904 18 180 3 939 084 1 419 368 6 549 1 425 917 5 365 001 Regionálny úrad 0 12 726 12 726 0 4 575 4 575 17 301 Samosprávny kraj 0 0 0 0 0 0 0 Obec 3 411 408 0 3 411 408 1 234 930 0 1 234 930 4 646 338 Cirkevný zriaďovateľ 92 016 1 818 93 834 33 310 658 33 968 127 802 Súkromný zriaďovateľ 417 480 3 636 421 116 151 128 1 316 152 444 573 560 ZŠ, SŠ bežné špeciálne spolu bežné špeciálne spolu Zriaďovateľ 5 075 280 473 280 5 548 560 1 837 157 170 307 2 007 464 7 556 024 Regionálny úrad 38 160 408 000 446 160 13 719 146 676 160 395 606 555 Samosprávny kraj 828 072 6 120 834 192 299 762 2 215 301 977 1 136 169 Obec 3 478 284 0 3 478 284 1 259 139 0 1 259 139 4 737 423 Cirkevný zriaďovateľ 301 464 12 240 313 704 109 130 4 431 113 561 427 265 Súkromný zriaďovateľ 429 300 46 920 476 220 155 407 16 985 172 392 648 612 sumár všetky školy bežné špeciálne spolu bežné špeciálne spolu Zriaďovateľ 8 996 184 491 460 9 487 644 3 256 525 176 856 3 433 381 12 921 025 Regionálny úrad 38 160 420 726 458 886 13 719 151 251 164 970 623 856 Samosprávn y kraj 828 072 6 120 834 192 299 762 2 215 301 977 1 136 169 Obec 6 889 692 0 6 889 692 2 494 069 0 2 494 069 9 383 761 Cirkevný zriaďovateľ 393 480 14 058 407 538 142 440 5 089 147 529 555 067 Súkromný zriaďovateľ 846 780 50 556 897 336 306 535 18 301 324 836 1 222 172 19 Tabuľka č. 3 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet verejnej správy Príjmy (v eurách) r r + 1 r + 2 r + 3 poznámka Daňové príjmy (100) 1 Nedaňové príjmy (200) 1 Granty a transfery (300) 1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Vplyv na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 20 Tabuľka č. 4/A 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet kapitoly MŠVVaM SR Výdavky (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Bežné výdavky (600) 0 4 701 268 13 709 546 13 709 546 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610): 442 966 1 038 894 1 038 894 Program 07817 290 004 580 008 580 008 Program 0781F 152 962 458 886 458 886 Poistné a príspevok do poisťovní (620): 159 246 373 483 373 483 Program 07817 104 256 208 513 208 513 Program 0781F 54 990 164 970 164 970 Tovary a služby (630) 2 Bežné transfery (640) 2 4 099 056 12 297 169 12 297 169 V tom: 641 013, program 0781F 3 127 920 9 383 761 9 383 761 641 014, program 0781F 378 723 1 136 169 1 136 169 642 004, program 0781F 185 022 555 067 555 067 642 005, program 0781F 407 391 1 222 172 1 222 172 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Vplyv na výdavky verejnej správy celkom 0 4 701 268 13 709 546 13 709 546 21 Tabuľka č. 4/B Vplyv na limit verejných výdavkov kapitoly MŠVVaM SR program 07817 Vplyvy (v metodike ESA 2010) 2024 2025 2026 2027 poznámka Kapitálové príjmy (230) Bežné výdavky (600) +394 260 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) +290 004 Poistné a príspevok do poisťovní (620) +104 256 Tovary a služby (630) 2 Bežné transfery (640) 2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom 0 +394 260 0 0 Vplyv na limit verejných výdavkov kapitoly VPS Vplyvy (v metodike ESA 2010) 2024 2025 2026 2027 poznámka Kapitálové príjmy (230) Bežné výdavky (600) -394 260 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630) 2 Bežné transfery (640) 2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom 0 -394 260 0 0 22 Tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet kapitoly MŠVVaM SR Zamestnanosť 2024 2025 2026 2027 poznámka Počet zamestnancov celkom z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách) z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 700 184 1 412 377 1 412 377 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 442 966 1 038 894 1 038 894 z toho vplyv na ŠR 442 966 1 038 894 1 038 894 Program 07817 290 004 580 008 580 008 Program 0781F 152 962 458 886 458 886 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 159 246 373 483 373 483 z toho vplyv na ŠR 159 246 373 483 373 483 Program 07817 104 256 208 513 208 513 Program 0781F 54 990 164 970 164 970 Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“. 23 2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané. Tabuľka č. 6 Vplyv na verejné financie Dlhodobá udržateľnosť d d + 10 d + 20 d + 30 d + 40 Poznámka Vplyv na výdavky v p. b. HDP Vplyv na príjmy v p. b. HDP Vplyv na bilanciu v p. b. HDP Poznámka: Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády. Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“ 24 Analýza sociálnych vplyvov Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť ( Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.) 4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností? Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? (V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv). a) 4.1.1 Pozitívny vplyv b) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov: 1. Navrhuje sa (§ 128 ods. 5 zákona o štátnej službe) osobitná úprava služobnej praxe školských inšpektorov Štátnej školskej inšpekcie, ktorej dôsledkom je zvýšenie tarifného platu (zjednodušene, základná zložka odmeny za prácu, resp. funkčného platu štátneho zamestnanca) v priemere o 20 percent. 2. Navrhuje sa zmiernenie obmedzení štátneho zamestnanca, pokiaľ ide o podnikanie a vykonávanie inej zárobkovej činnosti (ktorá nie je podnikaním) zhodnej alebo obdobnej s činnosťou, ktorú (dotknutý) štátny zamestnanec vykonáva v štátnej službe. Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ad 1: Štátni zamestnanci - Školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie c) Ovplyvnená skupina č. 3 Ad 2: Štátni zamestnanci podľa zákona o štátnej službe, s výnimkou osobitných kategórií, tzv. politických pozícií v systéme štátnej služby. d) Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ad 1: Očakáva sa priemerný rast príjmov domácností, ktorej členom je školský inšpektor približne o 200 eur mesačne. V Štátnej školskej inšpekcii je 169 štátnozamestnaneckých miest určených ako pozície pre školských inšpektorov. e) Ovplyvnená skupina č. 3 Ad 2: Nedá sa kvalifikovane a spoľahlivo predpokladať rozsah záujmu a iniciatívy štátnych zamestnancov, pokiaľ ide o podnikanie a vykonávanie inej zárobkovej činnosti zhodnej alebo obdobnej s činnosťou vykonávanou v štátnej službe. Rovnako nie je možné vyčísliť priemerný hospodársky výsledok podnikania, ani priemerný príjem z inej zárobkovej činnosti. f) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: g) 4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine) h) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov: bez vplyvu Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 i) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 j ) Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 k) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 25 l) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: a) 4.1.2 Negatívny vplyv b) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov: bez vplyvu Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 c) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 d) Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 e) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 f) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: g) 4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia ( V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine ) h) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov: bez vplyvu Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 i) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 j ) Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 k) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 l) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: 26 4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu. Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám? Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín. a) Rozumie sa najmä na prístup k: - sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím), - kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam, - pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, - zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce, - zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím, - k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, - bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám, - doprave, - ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom, - spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám, - informáciám, - k iným právam (napr. politickým). Navrhuje sa (§ 128 ods. 5 zákona o štátnej službe) osobitná úprava služobnej praxe školských inšpektorov Štátnej školskej inšpekcie, ktorej dôsledkom je zvýšenie tarifného platu (zjednodušene, základná zložka odmeny za prácu, resp. funkčného platu štátneho zamestnanca) v priemere o 20 percent. V tejto súvislosti sa predpokladá pozitívny vplyv navrhovanej úpravy (§ 128 ods. 5 zákona o štátnej službe) na prístup ku kvalitnej práci, pokiaľ ide o odmenu za vykonávanú prácu, v prípade uvedenej skupiny štátnych zamestnancov. Zmena úpravy bližšieho určenia ďalšej činnosti [§ 24 písm. c) a § 55 ods. 1 zákona o štátnej službe] v opise štátnozamestnaneckého miesta a v služobnej zmluve – tento druh zmeny opisu štátnozamestnaneckého mieste nebude viac spojený s organizačnou zmenou, nebude môcť viesť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru predmetnú dohodu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (a obsahu služobnej zmluvy) má nahradiť jednostranné oznámenie služobného úradu. V porovnaní so súčasnou úpravou teda bude štátny zamestnanec musieť takúto zmenu obsahu služobnej zmluvy strpieť. Navrhovaná úprava môže mať v prípade štátnych zamestnancov negatívny vplyv na prístup ku kvalitnej práci, pokiaľ ide o právnu istotu v otázke dohodnutého obsahu služobnej zmluvy. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru – modifikácia úpravy zmeny pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce – táto sa bude považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú je potrebné so štátnym zamestnancom dohodnúť. Na rozdiel od súčasnej úpravy štátny zamestnanec nebude viac povinný strpieť takúto zmenu obsahu služobnej zmluvy. Navrhovaná úprava môže mať pozitívny vplyv na prístup ku kvalitnej práci, pokiaľ ide o právnu istotu v otázke dohodnutého obsahu služobnej zmluvy. Zmena základných podmienok poskytovania služobného voľna podľa § 103 zákona o štátnej službe (tzv. sabatikal) – upravuje sa právo štátneho zamestnanca na dva mesiace čiastočne plateného (40 % funkčného platu) služobného voľna jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade. Čerpanie služobného voľna je právom, nie povinnosťou štátneho zamestnanca. Navrhovaná úprava môže mať pozitívny vplyv na prístup ku kvalitnej práci, pokiaľ ide benefity štátneho zamestnanca. b) Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín. c) Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.: - domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo bez vplyvu 27 patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom), - nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov, - deti (0 – 17), - mladí ľudia (18 – 25 rokov), - starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia, - ľudia so zdravotným postihnutím, - marginalizované rómske komunity - domácnosti s 3 a viac deťmi, - jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi), - príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl, - iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia 28 4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov. a) 4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? b) bez vplyvu c) 4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy. d) Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností: bez vplyvu e) Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné: bez vplyvu f) Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod. bez vplyvu g) Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi. V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria: - podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti - podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti, - zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, - podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní, - boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi, - podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej, bez vplyvu 29 - rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života. 30 4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce. V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov. a) Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu. b) Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. bez vplyvu c) Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu d) Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu. bez vplyvu e) Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako? f) Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce. bez vplyvu g) Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký? h) Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility). bez vplyvu i) Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny? j) Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií. bez vplyvu k) Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom? l) Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov. bez vplyvu 31 Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín 8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie. 8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie. 8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia? 8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie? 8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí? 8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj v prospech rodiny štátneho zamestnanca – štátny zamestnanec môže v tomto čase venovať zvýšenú pozornosť a čas vlastným deťom, rodinnému partnerovi alebo partnerke, a pod. 8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín? 32 8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny. 8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie. 8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj v prospech rodiny štátneho zamestnanca – štátny zamestnanec môže v tomto čase venovať zvýšenú pozornosť a čas vlastným deťom, rodinnému partnerovi alebo partnerke, a pod – dôsledkom takto využitého sabatikalu môže byť aj posilnenie väzieb medzi členmi rodiny štátneho zamestnanca. 8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín? 8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj v prospech rodiny štátneho zamestnanca – štátny zamestnanec môže v tomto čase venovať zvýšenú pozornosť a čas vlastným deťom, rodinnému partnerovi alebo partnerke, a pod. Nemožno vylúčiť pozitívny ani negatívny vplyv takto využitého (alebo, naopak nevyužitého) služobného voľna na vznik, pretrvávanie alebo zánik konfliktov medzi členmi rodiny. 8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín? 8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj na účel poskytovania pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny štátneho zamestnanca na pomoc. 33 8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí. 8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký? 8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj v prospech rodiny štátneho zamestnanca – štátny zamestnanec môže v tomto čase venovať zvýšenú pozornosť a čas vlastným deťom, môže mať teda vplyv aj na výchovu detí v rodinách. 8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu? 8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom. 8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký? 8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine. 8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký? Modifikuje sa existujúca úprava práva štátneho zamestnanca na služobné voľno, tzv. sabatikal (§ 103 zákona o štátnej službe). Štátny zamestnanec bude mať jedenkrát za päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru právo požiadať o poskytnutie dvoch mesiacov čiastočne plateného služobného voľna. Prvoradým účelom a zmyslom tzv. sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Disponovanie (resp. využitie) tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca. Služobné voľno bude možné využiť aj v prospech rodiny štátneho zamestnanca. Zmyslom ani účelom navrhovanej úpravy sabatikalu síce nie je napĺňanie zmyslu a obsahu základných zásad zákona o rodine, poskytnuté služobné voľno však možno v konkrétnych prípadoch využiť aj prednostne v prospech vlastnej rodiny – v tomto kontexte je návrh v súlade so základnými zásadami zákona o rodine. 8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva. 8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký? 8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva? 34 8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny? 8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev? 8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. 8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie. 35 DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: Úrad vlády Slovenskej republiky 2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie: a) v primárnom práve - Článok 16 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016), - Článok 8 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) ; b) v sekundárnom práve - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014) v platnom znení, gestor: ÚNMS SR, spolugestor: MDVRR SR, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) v platnom znení, gestor: MV SR, spolugestor: MS SR,GP SR, ÚOOÚ SR, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2019), gestor: PMÚ SR, spolugestor: MS SR, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019), gestor: MPSVR SR, spolugestor: MV SR, MF SR, MO SR, MS SR, ÚV SR; c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie - Nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení, 36 - Návrhom zákona sa nepreberá právny akt Európskej únie. b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, - V tejto súvislosti neprebieha proti Slovenskej republike žiadne konanie v rámci „EÚ Pilot“ ani Európska komisia nezačala postup alebo Súdny dvor Európskej únie nezačal konanie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení. c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav. - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu, - Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), - Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, - Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu; - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 - Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), - Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, 37 - Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, - Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, - Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, - Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, - Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, - Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 - Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok), - Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, - Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 575/2001 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, - Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, - Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - Vyhláška Úradu vlády Slovenskej republiky č. 400/2019 Z. z., ktorou sa vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca, - Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 191/2021 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti; - Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 - Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, - Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, - Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, 38 - Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, - Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, - Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - Zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 5. Návrh právneho predpisu je zlučiteľný s právom Európskej únie: - úplne 39 Osobitn á č as ť K č l. I (novela z á kona č . 55/2017 Z. z.) K bodu 1 ( Č l. 1) Navrhuje sa spresnenie formul á cie princ í pu politickej neutrality v s ú vislosti so z á kazom konania, ktor é by mohlo by ť pova ž ovan é za konanie zv ý hod ň uj ú ce politick ú stranu alebo hnutie. K bodu 2 ( Č l. 3) Navrhuje sa zos ú ladenie formul á cie princ í pu transparentn é ho zamestn á vania s ú pravou foriem (a okruhov uch á dza č ov) v ý berov é ho konania pod ľ a § 40 ods. 3 z á kona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“ alebo „zákon“). S úč asne sa navrhuje zjednodu š enie textu, ktor é nem á vplyv na vecn ý obsah princ í pu transparentn é ho zamestn á vania. K bodu 3 ( § 1 ods. 2) Pod ľ a sú č asného znenia § 1 ods. 2 zákona sa štátna služba vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Tento vz ť ah sa pod ľ a § 48 zákona o štátnej službe zakladá v bežnom prípade služobnou zmluvou, v osobitných prípadoch vymenovaním alebo zvolením do konkrétnej funkcie. Štátna služba sa vykonáva zásadne v konkrétnom služobnom úrade. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru vznikajú a uplat ň ujú sa medzi subjektmi, ktorými sú služobný úrad a štátny zamestnanec. Na ú č ely viacerých osobitných predpisov (napr. v oblasti sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, dane z príjmu fyzickej osoby, služieb zamestnanosti, bezpe č nosti a ochrany zdravia pri práci, č i doplnkového dôchodkového sporenia), ktorých aplikácia bezprostredne súvisí so štátnozamestnaneckým pomerom, má postavenie zamestnávate ľ a štátnych zamestnancov služobný úrad. Generálny tajomník služobného úradu ( ď alej len „generálny tajomník“) ako služobne najvyšší vedúci štátny zamestnanec je oprávnený kona ť v mene služobného úradu, výberové konania v štátnej službe vyhlasujú jednotlivé služobné úrady, funk č ný plat štátnemu zamestnancovi priznáva služobný úrad, výpove ď zo štátnozamestnaneckého pomeru dáva štátnemu zamestnancovi služobný úrad, a pod. Pod ľ a zákona o štátnej službe súdy prejednávajú a rozhodujú spory týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom (§ 176), práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru pri zmenách v organizácii štátnej správy (zánik služobného úradu, prevod časti služobného úradu) prechádzajú medzi služobnými úradmi (§ 177 a 178). Status zamestnávateľa má štát iba podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, na účely kolektívneho vyjednávania celoštátnej úrovni (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe). Záväzky zamestnávate ľ a vo č i štátnym zamestnancom vyplývajúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stup ň a však aj v tomto prípade plní služobný úrad. 40 Vzhľadom na uvedené sa navrhuje výslovne ustanovi ť , že realizácia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru sa uskuto č ň uje medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom. K bodom 4 a 15 ( § 1 ods. 4 a § 15 ods. 4) In š tit ú t justi č n é ho č akate ľ a sa v rezorte spravodlivosti viac nevyu ží va. Predmetn á pr á vna ú prava bola postupne vypusten á aj zo s ú visiacich osobitn ý ch predpisov (najm ä z á kon č . 385/2000 Z. z. o sudcoch a pr í sediacich a o zmene a doplnen í niektor ý ch z á konov a z á kon č . 548/2003 Z. z. o Justi č nej akad é mii a o zmene a doplnen í niektor ý ch z á konov). Ide o obsolentn ú ú pravu, ktor á stratila opodstatnenie. K bodom 5 a 6 ( § 4 ods. 4, nov ý § 4a) Navrhuje sa všeobecnejšia úprava zákazu zneužitia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru, konkrétne: a) zákaz zneužitia práv a povinností sa navrhuje rozšíriť o prípady, keď vzniká prospech, nakoľko dôsledok zneužitia práv alebo povinností nemusí byť nevyhnutne vždy negatívny, b) okruh tzv. dotknutých subjektov sa rozširuje o služobný úrad a iné právnické osoby – aj týmto subjektom môže vzniknúť prospech alebo neprospech v dôsledku zneužitia práv a povinností, c) termíny „ujma“ a „ponižovanie ľudskej dôstojnosti“ sa nahrádzajú všeobecnejším slovom „neprospech“, d) vyčlenením úpravy do nového § 4a sa zdôrazňuje skutočnosť, že povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi a zákaz zneužitia práv majú mať širšiu uplatniteľnosť (nielen v kontexte zákazu diskriminácie). K bodom 8 a ž 11 ( § 7 ods. 4, 6 a 8 a ž 11) Legislat í vno-technick é ú pravy. K bodom 7 a 12 ( § 7 ods. 4, § 8) Legislat í vno-technick é ú pravy, v nadv ä znosti na zmeny a doplnenia s ú visiace s pr á vnou ú pravou registra trestov, ktor á nadob ú da úč innos ť 1. janu á ra 2026. K bodom 13 a 14 ( § 15 ods. 1) Navrhuje sa vypustenie niektor ý ch subjektov (organiza č n á zlo ž ka ozbrojen ý ch s í l ur č en á Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Slovensk á informa č n á slu ž ba, organiza č n á zlo ž ka Zboru v ä zenskej a justi č nej str áž e) zo s ú stavy slu ž obn ý ch ú radov, nako ľ ko v t ý chto subjektoch (pr í padne ú tvaroch) sa nevykon á va š t á tna slu ž ba pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be. K bodu 16 ( § 15 ods. 6) Legislat í vno-technick á ú prava. 41 K bodu 17 ( § 17 ods. 1) Legislat í vno-technick á ú prava; zos ú ladenie s § 17 ods. 5. K bodu 18 ( § 18 ods. 5) Legislat í vno-technick á ú prava nadv ä zuj ú ca na vypustenie § 15 ods. 1 p í sm. d) a ž f). K bodu 19 ( § 18 ods. 6 a ž 9) V zmysle § 17 ods. 2 zákona o štátnej službe je generálny tajomník štatutárnym orgánom pre oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov. Obsadenie pozície generálneho tajomníka v ústrednej štátnej správe (okrem Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku) upravuje zákon o štátnej službe. Obsadenie pozície, ktorej vykonávanie je spojené s vykonávaním funkcie generálneho tajomníka (tzv. personálna únia) v decentralizovanej štátnej správe a v miestnej štátnej správe, ustanovujú osobitné predpisy. V praxi vznikajú situácie, ke ď funkcia generálneho tajomníka (prípadne funkcia, ktorá je príkladom tzv. personálnej únie) nie je obsadená. Napríklad, príslušnému orgánu vznikne povinnos ť odvola ť osobu z funkcie štatutárneho orgánu pod ľ a osobitného predpisu a k odvolaniu dôjde bez toho, aby bol sú č asne (z objektívnych dôvodov) vymenovaný do funkcie niekto iný. Účelom navrhovanej úpravy je riešiť uvedené, prípadne obdobné situácie a legislatívne zabezpe č i ť č innos ť služobného úradu, pokia ľ ide o vykonávanie kompetencií generálneho tajomníka, resp. štatutárneho orgánu v štátnozamestnaneckých veciach. Navrhuje sa variabilná úprava. Úlohy generálneho tajomníka bude plniť: a) v ústrednej štátnej správe vedúci štátny zamestnanec, ktorého poverí príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; návrh vychádza zo skutočnosti, že podanie tzv. personálneho návrhu (návrhu na vymenovanie samotného generálneho tajomníka adresovaného vláde) je v dispozícii týchto osôb, b) v služobných úradoch, kde funkciu generálneho tajomníka podľa zákona vykonáva štatutárny orgán, vedúci štátny zamestnanec ustanovený v služobnom predpise, c) tzv. generálny (všeobecný) zástupca štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (napríklad podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov SR, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, podpredseda súdu, ...). V prípade postupu podľa odsekov 6 a 7 by malo ísť o striktne dočasný režim. Obsadenie funkcie generálneho tajomníka, či obsadenie relevantnej funkcie podľa osobitného predpisu (napr. štatutárny orgán miestneho orgánu štátnej správy), je otázkou vykonávania kompetencií príslušného subjektu. Navrhované trojmesačné obdobie, počas ktorého bude môcť plniť funkciu generálneho tajomníka iný vedúci zamestnanec, by malo byť dostatočné na riadne obsadenie príslušnej (spravidla tzv. politickej) pozície. Výber vedúceho zamestnanca povereného plnením úloh generálneho tajomníka služobného úradu podľa odseku 6 bude v kompetencii príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Táto voľba by mala vychádzať z existujúcej hierarchie služobného úradu. To znamená, že v bežnom prípade by mal byť plnením úloh poverený napríklad vedúci kancelárie generálneho tajomníka, riaditeľ osobného úradu, prípadne iný vedúci zamestnanec patriaci do priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka alebo 42 štatutárneho orgánu. Obdobná postupnosť by mala platiť aj v prípadoch poverenia alebo zastupovania upravených v 17 ods. 2 až 4 zákona o štátnej službe. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah úpravy navrhovanej v § 18 ods. 6 a existujúcej úpravy podľa § 17 ods. 2, prípadne § 17 ods. 4, platí, že vedúci štátny zamestnanec má podľa navrhovanej úpravy plniť úlohy generálneho tajomníka. Z hľadiska hierarchie, poverenie (zabezpečenie plnenia úloh generálneho tajomníka) podľa § 18 ods. 6 bude v dispozícii štatutárneho orgánu (minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy). Poverenie podľa navrhovanej úpravy bude mať v prípade „konfliktu“ prednosť pred poverením podľa § 17 ods. 2, prípadne poverením podľa § 17 ods. 4 zákona o štátnej službe. Poverený vedúci zamestnanec sa stáva dočasne „náhradníkom“ generálneho tajomníka služobného úradu („vstupuje“ do jeho funkcie) a podľa § 18 ods. 9 sa na neho bude primerane vzťahovať § 17. V dispozícii povereného vedúceho zamestnanca bude teda aj aplikácia úpravy podľa § 17 ods. 2 až 4 zákona o štátnej službe. Takýto dočasný „náhradník“ bude mať možnosť (resp. aj povinnosť) aplikovať úpravu podľa § 17 – najmä poveriť konaním v štátnozamestnaneckých veciach iného vedúceho zamestnanca alebo poveriť svojho zástupcu pre prípad neprítomnosti. K bodu 20 ( § 20 ods. 6) Navrhuje sa precizova ť š pecifick ú ú pravu ved ú ceho zamestnanca v syst é me prokurat ú ry Slovenskej republiky, s cie ľ om zoh ľ adni ť osobitosti existuj ú cich riadiacich vz ť ahov spojen ý ch s plnen í m ú loh prokurat ú ry v s ú lade s osobitn ý mi predpismi. K bodu 21 ( § 21 ods. 1) Legislat í vno-technick á korekcia; ide o vypustenie nadbyto č n é ho textu. K bodom 22, 66 a 70 [ § 24 p í sm. b) a § 55 ods. 1 p í sm. c) a x)] Na z á klade opakovan ý ch po ž iadaviek aplika č nej praxe sa, s cie ľ om zmierni ť administrat í vne za ť a ž enie slu ž obn é ho ú radu spojen é s realiz á ciou organiza č nej zmeny, navrhuje flexibilnej š ia ú prava organiza č nej zmeny a s ň ou s ú visiacej zmeny š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. Ur č uj ú cim (a jedin ý m) krit é riom pre zaradenie š t á tnozamestnaneck é ho miesta do platovej triedy je najn á ro č nej š ia č innos ť . Obsahom bli žš ieho ur č enia ď al š ej č innosti je š pecifik á cia ď al š ej č innosti, ktor ú š t á tny zamestnanec vykon á va na š t á tnozamestnaneckom mieste. Ide teda konkr é tnej š ie obsahov é vymedzenie č innosti zaradenej z h ľ adiska n á ro č nosti do ni žš ej, pr í padne do ni žší ch platov ý ch tried ako najn á ro č nej š ia č innos ť . Zmena bli žš ie ur č enej ď al š ej č innosti nebude na úč ely z á kona organiza č nou zmenou. Bli žš ie ur č enie ď al š ej č innosti zostane obsahovou n á le ž itos ť ou slu ž obnej zmluvy, av š ak zmena tejto č asti slu ž obnej zmluvy bude v jednostrannej dispoz í cii slu ž obn é ho ú radu. Pr á vna ú prava najn á ro č nej š ej č innosti, bli žš ieho ur č enia najn á ro č nej š ej č innosti a ď al š ej č innosti, vo vz ť ahu k organiza č nej zmene, k obsahu slu ž obnej zmluvy a k zmene š t á tnozamestnaneck é ho pomeru zost á va nezmenen á . K bodu 23 [ § 24 p í sm. d) ] Zmeny v organiz á cii š t á tnej spr á vy, pr í padne verejnej spr á vy, sa realizuj ú na z á klade osobitn ý ch predpisov. Samotn ý prevod č asti slu ž obn é ho ú radu (prechod kompetencie medzi existuj ú cimi slu ž obn ý mi ú radmi) alebo z á nik slu ž obn é ho ú radu (zl úč enie, splynutie alebo 43 rozdelenie slu ž obn é ho ú radu) nemus í v ž dy vies ť k zmene pr á v a povinnost í š t á tneho zamestnanca vypl ý vaj ú cich zo slu ž obnej zmluvy. M ôž e doch á dza ť v ý lu č ne k zmene slu ž obn é ho ú radu. Navrhuje sa vyl úč i ť tak é to pr í pady z ú pravy organiza č nej zmeny, v nadv ä znosti na ú pravu pod ľ a § 179a ods. 2 (tohto n á vrhu z á kona). K bodu 24 ( § 29, nov é znenie) Navrhuje sa modifikovan á ú prava pojmu vhodn é š t á tnozamestnaneck é miesto, pri zachovan í podstaty existuj ú cej pr á vnej ú pravy. V odsekoch 1 a 2 sa preber á s úč asn é znenie z á kona – navrhuje sa systematicky odli š n é usporiadanie textu. V odseku 1 sa pojem vhodn é š t á tnozamestnaneck é miesto dop ĺň a o prepojenie s po ž iadavkami pod ľ a osobitn ý ch predpisov (kvalifika č n é predpoklady a po ž iadavky pod ľ a opisu š t á tnozamestnaneck é ho miesta sa preberaj ú z existuj ú cej ú pravy). V odseku 3 sa navrhuje, vzh ľ adom na pretrv á vaj ú ce aplika č n é nejasnosti, pozit í vne roz ší renie pojmu vhodn é š t á tnozamestnaneck é miesto vo vz ť ahu k ved ú cemu š t á tnemu zamestnancovi. Tzv. ponukov á povinnos ť sa bude jednozna č ne vz ť ahova ť aj na (in é ) riadiace poz í cie v slu ž obnom ú rade. Ponukov á povinnos ť sa bude vz ť ahova ť na situ á cie, ke ď d ô vod skon č enia vykon á vania š t á tnej slu ž by na p ô vodnej riadiacej poz í cii nie je na strane š t á tneho zamestnanca (napr. odvolanie z funkcie ved ú ceho zamestnanca bez uvedenia d ô vodu alebo organiza č n á zmena, resp. zru š enie š t á tnozamestnaneck é ho miesta). Úč elom ú pravy navrhovanej v odseku 4 p í sm. b) je precizovanie existuj ú cej ú pravy ponukovej povinnosti slu ž obn é ho ú radu v s ú lade s princ í pom stability. Ponukov á povinnos ť slu ž obn é ho ú radu, resp. ot á zka existencie vhodn é ho š t á tnozamestnaneck é ho miesta, by sa nemala vz ť ahova ť v ý lu č ne na poz í cie, ktor é skuto č ne existuj ú ( „ s ú vo ľ n é“ ) v č ase relevantnom pre danie v ý povede alebo pre uzatvorenie dohody o skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, pr í padne iba na poz í cie, ktor é vznikaj ú v bezprostrednej č asovej s ú vislosti (spravidla na z á klade organiza č nej zmeny). Pre slu ž obn ý ú rad (ako org á n š t á tnej spr á vy alebo in ý š t á tny org á n) je charakteristick á relat í vne vysok á miera stability, pokia ľ ide o rozsah a obsah plnen ý ch ú loh, ktor ý ch v š eobecn ý r á mec je spravidla pevne vymedzen ý pr á vnymi predpismi. Tomu zodpoved á napr í klad aj viacro č n é rozpo č tovanie n á kladov na ľ udsk é zdroje vo verejnom sektore. Slu ž obn ý ú rad by mal ma ť permanentne dostato č ne relevantn ý preh ľ ad v ot á zkach s ú visiacich s ru š en í m a vytv á ran í m nov ý ch š t á tnozamestnaneck ý ch miest. Rovnako by mal ma ť slu ž obn ý ú rad n á le ž it ý preh ľ ad o z á kladn ý ch ot á zkach t ý kaj ú cich sa š t á tnozamestnaneck é ho pomeru jednotliv ý ch š t á tnych zamestnancov. V č ase ponukovej povinnosti m á ma ť slu ž obn ý ú rad adekv á tny preh ľ ad o tom, ktor é vhodn é š t á tnozamestnaneck é miesta s ú vo ľ n é , resp. ktor é bud ú vo ľ n é v relevantnom č asovom obdob í na úč ely splnenia ponukovej povinnosti. Ponukov á povinnos ť pod ľ a odseku 4 p í sm. b) by sa preto mala vz ť ahova ť na poz í cie, o ktor ý ch je zrejm é , ž e bud ú v slu ž obnom ú rade vytvoren é a na poz í cie, o ktor ý ch je zrejm é , ž e sa stan ú vo ľ n ý mi v relevantnom č asovom obdob í . Pr í kladom vzniku novej (vhodnej) poz í cie m ôž e by ť situ á cia, ke ď sa m á vytvori ť nov é š t á tnozamestnaneck é miesto na z á klade v minulosti prijat é ho rozhodnutia slu ž obn é ho ú radu, na z á klade novej pr á vnej ú pravy, a pod. Pr í kladom trval é ho uvo ľ nenia existuj ú cej poz í cie m ôž e by ť situ á cia, ke ď m á v relevantnom č ase d ô js ť k trval é mu prelo ž eniu in é ho š t á tneho zamestnanca, ktor é ho aktu á lna poz í cia v slu ž obnom ú rade m ôž e by ť vhodn ý m 44 š t á tnozamestnaneck ý m miestom pre š t á tneho zamestnanca, u ktor é ho by inak do š lo k skon č eniu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. In ý m typick ý m pr í kladom m ôž e by ť situ á cia, ke ď na inom š t á tnozamestnaneckom mieste doch á dza k skon č eniu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru na z á klade z á kona v spojitosti s vekov ý m cenzom, pri č om k pred ĺž eniu trvania tohto vz ť ahu u ž ned ô jde alebo nem ôž e d ô js ť . V ú prave poradia vhodn é ho š t á tnozamestnaneck é ho miesta [odsek 5, p í sm. b), c), resp. ponuka v druhom a tre ť om rade] sa navrhuje uprednostni ť odbor š t á tnej slu ž by pred funkciou (platovou triedou). Negat í vne vymedzenie pojmu vhodn é š t á tnozamestnaneck é miesto (odsek 6) sa, v porovnan í s existuj ú cou ú pravou, dop ĺň a o riadiace poz í cie, so zoh ľ adnen í m š pecifickej ú pravy ponukovej povinnosti vo č i ved ú cemu š t á tnemu zamestnancovi, ktor á sa navrhuje v odseku 3. Úč elom negat í vneho vymedzenia ponukovej povinnosti pod ľ a odseku 6 p í sm. d) je upravi ť pr í pady, ke ď š t á tny zamestnanec nem ôž e vykon á va ť š t á tnu slu ž bu na inom š t á tnozamestnaneckom mieste zo zdravotn ý ch d ô vodov. Pr í kladom m ôž e by ť situ á cia, ke ď š t á tny zamestnanec predlo ží slu ž obn é mu ú radu lek á rsky posudok, pod ľ a ktor é ho nem ôž e ď alej vykon á va ť š t á tnu slu ž bu (na p ô vodnej poz í cii) bez v áž neho ohrozenia svojho ž ivota alebo zdravia [ § 79 ods. 1 p í sm. a) z á kona], alebo keď štátny zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na pôvodnom (konkrétnom) štátnozamestnaneckom mieste [§ 75 ods. 1 písm. a) zákona]. Iným príkladom môže byť situácia vyplývajúca z povinnosti služobného úradu zaraďovať štátnych zamestnancov na vykonávanie štátnej služby s ohľadom na ich zdravotný stav, v súlade s právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [§ 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z.]. K bodom 25, 37, 85, 97, 100, 102, 104 a 203 [§ 29 ods. 3, § 38 ods. 7, § 61 ods. 2 a § 82 ods. 1 a 5, § 83 ods. 2, § 84 ods. 3 p í sm. d), § 175 ods. 4] Predmetn é ú pravy s ú visia so zaveden í m nov ý ch typov verejn ý ch list í n (men í sa ozna č enie i obsah t ý chto list í n) vyd á van ý ch z registra trestov. Ú prava preukazovania bez ú honnosti v ý pisom z registra trestov sa nemen í . Pod ľ a pr á vnej ú pravy registra trestov, úč innej od 1. janu á ra 2026 (napr. § 16 a § 21 ods. 5 z á kona č . 192/2023 Z. z.), na úč ely preuk á zania bez ú honnosti mo ž no v pr í pade š t á tneho zamestnanca po ž adova ť š pecializovan ý v ý pis z registra trestov. Navrhuje sa zos ú ladenie dotknut ý ch ustanoven í z á kona o š t á tnej slu ž be s obsahom š pecializovan é ho v ý pisu z registra trestov pod ľ a pr á vnej ú pravy úč innej od 1. janu á ra 2026. K bodu 26 ( § 32 ods. 9) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 27 [ § 36 ods. 3 p í sm. d)] Navrhuje sa doplnenie ú pravy prijatia uch á dza č a do do č asnej š t á tnej slu ž by bez v ý berov é ho konania. Z á kladnou podmienkou prijatia, okrem v š eobecn ý ch podmienok pod ľ a § 38 z á kona o š t á tnej slu ž be, bude ú spe š n é absolvovanie osobitn é ho š tudijn é ho programu, realizovan é ho na z á klade dohody (slu ž obn é ho ú radu) s vysokou š kolou. Ú prava vych á dza zo sk ú senost í z minulosti, najm ä z obdobia spojen é ho s predsedn í ctvom Slovenskej republiky v Rade Eur ó pskej ú nie. Na trvanie do č asnej š t á tnej slu ž by sa bude vz ť ahova ť ú prava pod ľ a § 37 p í sm. 45 h) – ke ďž e navrhovan á ú prava je zalo ž en á na z á sadne prechodnej potrebe posilnenia administrat í vnych kapac í t, tomu by mala zodpoveda ť aj doba trvania š t á tnozamestnaneck é ho pomeru dohodnut á v slu ž obnej zmluve. K bodu 28 [ § 36 ods. 4 p í sm. a)] Navrhuje sa roz ší renie mo ž nosti do č asne obsadi ť vo ľ n é š t á tnozamestnaneck é miesto pod ľ a § 36 ods. 3 p í sm. e) z á kona. K bodu 29 ( § 36 ods. 5) Existujúca úprava obsadzovania štátnozamestnaneckých miest pod ľ a § 36 ods. 3 písm. e) zákona je založená na: • prechodnej potrebe služobného úradu posilniť vlastné personálne kapacity (dôvodová správa k zákonu č. 126/2020 Z. z.), • striktne obmedzenej dočasnosti (dočasná štátna služba na takejto pozícii môže trvať najviac 6 mesiacov) a • predpoklade riadneho obsadenia pozície na základe výberového konania . V prípade pozície vedúceho štátneho zamestnanca upravuje zákon o štátnej službe viacero tzv. „náhradných riešení“, s využitím ktorých možno do č asne zabezpe č i ť plnenie úloh vedúceho štátneho zamestnanca v obdobných prípadoch. Ide o do č asné preloženie a o poverenie vykonávaním funkcie vedúceho štátneho zamestnanca (§ 60 ods. 2, 3 a 5 zákona). Ob č ana, ktorý nie je štátnym zamestnancom, je možné prija ť na pozíciu vedúceho štátneho zamestnanca (vrátane riadiacich pozícií v do č asnej štátnej službe) zásadne na základe výberového konania. Toto pravidlo (vo vzťahu k dočasnej štátnej službe) je upravené v § 36 ods. 4 zákona o štátnej službe. Napriek uvedenému, v aplika č nej praxi vznikajú nejasnosti vo vz ť ahu k niektorým prípadom obsadzovania pozícií v do č asnej štátnej službe pod ľ a § 36 ods. 3 zákona o štátnej službe. Navrhuje sa preto spresnenie predmetnej úpravy, a to výslovným vylú č ením možnosti obsadenia riadiacej pozície bez výberového konania v relevantných pr í padoch [ § 36 ods. 3 p í sm. d) a e) ] . Navrhuje sa (§ 36 ods. 5 druhá veta) ďalej upraviť, že dočasne uvoľnené štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby, ktorý nie je vedúcim štátnym zamestnancom, možno obsadzovať rovnakým spôsobom, ako v prípadoch, keď ide o zastupovanie radového štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. Účelom úpravy je odstrániť aplikačné nejasnosti týkajúce sa trvania dočasnej štátnej služby, prípadne ponukovej povinnosti služobného úradu a posudzovania vzniku nároku na odstupné v takýchto prípadoch. Právny režim štátneho zamestnanca (zástupcu odborníka) by mal byť rovnaký ako v prípade štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe prijatého na zastupovanie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. To znamená, že trvanie tohto právneho vzťahu je obmedzené potrebou zastupovania a existenciou štátnozamestnaneckého miesta [§ 37 písm. e)], štátnozamestnanecký pomer končí spravidla na základe zákona z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby [§ 82 ods. 1 písm. a)], nevzniká prípadná ponuková povinnosť služobného úradu (§ 29 v spojení s § 75 ods. 1) ani nárok na odstupné (§ 83). 46 K bodu 30 [ § 37 p í sm. i) ] Obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta podľa § 36 ods. 3 písm. e) zákona má plniť funkciu operatívneho nástroja na do č asné vyriešenie nedostatku personálnych kapacít v služobnom úrade. Trvanie dočasnej štátnej služby je v takýchto prípadoch limitované dobou, ktorá nesmie presiahnu ť šes ť mesiacov. Súčasťou vzťahu je 3-mesačná skúšobná doba. K predčasnému skončeniu trvania vzťahu v dočasnej štátnej službe môže podľa súčasnej úpravy dôjsť v prípade tzv. riadneho obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na základe výberového konania. Existujúca úprava nevylučuje zrušenie takéhoto štátnozamestnaneckého miesta (na tieto účely ide o bežné štátnozamestnanecké miesto), neupravuje však súvislosti. Navrhuje sa úprava analogická s trvaním štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe v prípadoch zastupovania [§ 37 písm. e) zákona o štátnej službe] – zrušením takéhoto štátnozamestnaneckého miesta sa skončí trvanie dočasnej štátnej služby. To znamená, že tento vzťah sa skončí na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona. K bodu 31 [ § 37 p í sm. k) ] Legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 32 [ § 38 ods. 2 p í sm. b) a d)] Spresnenie textu. K bodu 33 (pozn á mka pod č iarou k odkazu 23) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 34, 35, 38 a 39 ( § 38 ods. 3 a 8 a ž 11) V nadv ä znosti na uznesenie vl á dy SR č . 75 z 22. febru á ra 2023 sa navrhuje zos ú ladenie preukazovania bez ú honnosti s pr á vnou ú pravou registra trestov (z á kon č . 192/2023 Z. z.), ktor á sa t ý ka zavedenia nov ý ch typov verejn ý ch list í n vyd á van ý ch z registra trestov, a ktor á nadobudne úč innos ť 1. janu á ra 2026. Vzh ľ adom na uveden ú s ú visiacu ú pravu sa preukazovanie bez ú honnosti odpisom registra trestov navrhuje nahradi ť š pecializovan ý m v ý pisom z registra trestov. V § 38 ods. 3 a 8 a ž 11 sa realizuj ú s ú visiace terminologick é a legislat í vno-technick é ú pravy. V pozn á mke pod č iarou k odkazu 24 sa spres ň uje cit á cia z á kona o registri trestov. K bodu 36 ( § 38 ods. 4) Vzh ľ adom na zaveden ý mechanizmus preukazovania bez ú honnosti (slu ž obn ý ú rad zasiela gener á lnej prokurat ú re ž iados ť o v ý pis z registra trestov prostredn í ctvom centr á lneho informa č n é ho syst é mu š t á tnej slu ž by spravidla bezprostredne pred vznikom pr á vneho vz ť ahu; gener á lna prokurat ú ra poskytuje tento v ý pis spravidla v ten ist ý alebo v nasleduj ú ci pracovn ý de ň ) je ú prava č asov é ho obmedzenia, t ý kaj ú ca sa aktu á lnosti v ý pisu z registra trestov, nadbyto č n á . 47 K bodu 40 [ § 38 ods. 12 p í sm. c)] Navrhuje sa zoh ľ adni ť skuto č nos ť , ž e kvalifika č n ý predpoklad, ktor ý m je konkr é tny š tudijn ý odbor, m ôž e vypl ý va ť aj z osobitn é ho predpisu (napr. § 33 ods. 2 katastr á lneho z á kona). Ď alej sa navrhuje flexibilnej š ia ú prava ur č ovania tak é hoto kvalifika č n é ho predpokladu zo strany slu ž obn é ho ú radu, a to priamo v opise š t á tnozamestnaneck é ho miesta, bez potreby upravova ť vopred tieto po ž iadavky v slu ž obnom predpise. K bodu 41 ( § 38 ods. 15 a 16) Účelom novelizácie § 38 ods. 15 je zohľadnenie súvisiacich zmien v právnej úprave uznávania dokladov o vzdelaní získanom v zahraničí, ktorá nadobúda účinnosť 1. marca 2025 (zákon č. 400/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Tzv. základný spôsob preukazovania získaného vysokoškolského vzdelania získaného v zahraničí zostáva nezmenený (predkladá sa doklad o vzdelaní a dodatku k diplomu, resp. ich kópie a osvedčený preklad do štátneho jazyka). Tzv. alternatívny spôsob preukazovania získaného vysokoškolského vzdelania sa dopĺňa v nadväznosti na uvedenú novelu zákona č. 422/2015 Z. z. – kópiu rozhodnutia bude možné nahradiť kópiou doložky o uznaní stupňa zahraničného vzdelania v spojení s kópiou osvedčeného prekladu dokladu o vzdelaní (právny režim doložky upravuje § 39a zákona č. 422/2015 Z. z. v znení zákona č. 400/2024 Z. z.). To znamená, že uchádzač (podľa doplnenej úpravy) môže predložiť: a) kópiu dokladu o získaní vysokoškolského vzdelania, kópiu osvedčeného prekladu tohto dokladu a kópiu rozhodnutia, alebo b) kópiu dokladu o získaní vysokoškolského vzdelania, kópiu osvedčeného prekladu tohto dokladu a kópiu doložky o uznaní stupňa zahraničného vzdelania. Súčasne sa špecifikujú prípady, v ktorých bude môcť služobný úrad vyzvať uchádzača, aby predložil rozhodnutie o uznaní vzdelania (úplného stredného, vyššieho odborného alebo vysokoškolského) podľa zákona č. 422/2015 Z. z. V tomto smere bude podstatný obsah komunikácie služobného úradu smerom k uchádzačovi – je dôležité upozorniť uchádzača na spôsob uznávania dokladov o vzdelaní v príslušnom študijnom (§ 33 a nasledujúce v spojení s § 60 zákona č. 422/2015 Z. z.) a vyžiadať o predloženie relevantného dokladu – rozhodnutia o uznaní vzdelania, pokiaľ ide o stupeň vzdelania alebo študijný odbor. Požadovať od uchádzača kópiu rozhodnutia podľa odseku 15 štvrtej vety bude teda možné len v prípadoch, ak nie je z predložených dokladov zrejmý získaný stupeň vzdelania alebo požadovaný študijný odbor (ak konkrétny študijný odbor patrí medzi kvalifikačné predpoklady na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste). K bodu 42 ( § 38 ods. 17 a 18) Ofici á lny doklad o ú spe š nom skon č en í š t ú dia alebo o z í skan í vzdelania ( § 68 z á kona o vysok ý ch š kol á ch, § 90 š kolsk é ho z á kona) nevyd á vaj ú vysok é š koly ani stredn é š koly v SR bezprostredne. Medzi ukon č en í m š t ú dia a vydan í m dokladu spravidla ubehne ur č it é obdobie, po č as ktor é ho ú spe š n ý absolvent nie je schopn ý n á le ž ite preuk á za ť dosiahnutie po ž adovan é ho vzdelania. K obdobnej situ á cii doch á dza aj v pr í pade vzdelania z í skan é ho v zahrani čí . Š kola 48 alebo vysok á š kola m ôž e absolventovi, bezprostredne po ú spe š nom ukon č en í š t ú dia, vyda ť potvrdenie o tejto skuto č nosti, ktor é nie je form á lnym dokladom o z í skanom vzdelan í pod ľ a uvedenej ú pravy, pr í padne pod ľ a z á kona č . 422/2015 Z. z. V novom odseku 17 sa v podstate navrhuje podmiene č n é , resp. do č asn é akceptovanie k ó pie in é ho dokladu o vzdelan í , vydan é ho pr í slu š nou š kolou alebo vysokou š kolou, resp. ich osved č en é ho prekladu, na úč ely úč asti vo v ý berovom konan í . Vych á dza sa pritom z predpokladu, ž e do skon č enia v ý berov é ho konania, resp. do vzniku š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, bude ma ť uch á dza č (ktor ý na úč ely v ý berov é ho konania preuk á zal vzdelanie dokladom pod ľ a odseku 17) k dispoz í cii riadny doklad o vzdelan í (resp. jeho pr í padne osved č en ý preklad) – bude teda m ô c ť preuk á za ť vzdelanie sp ô sobom upraven ý m v § 38 ods. 15 a 16. V odseku 18 sa navrhuje upravi ť z á kladn ý postup slu ž obn é ho ú radu pri ur č ovan í stup ň a vzdelania po ž adovan é ho na konkr é tnom š t á tnozamestnaneckom mieste. Zmyslom ú pravy je zd ô razni ť , ž e ur č enie konkr é tneho stup ň a vzdelania (akceptovanie ka ž d é ho stup ň a vzdelania, pr í padne akceptovanie v ý hradne vy šš ieho stup ň a vzdelania) na konkr é tnej poz í cii m á by ť vecou slu ž obn é ho ú radu. K bodu 43 ( § 38 ods. 21) Navrhuje sa ú prava rozli š ovania medzi dobou odbornej praxe ako po ž iadavkou na vykon á vanie š t á tnej slu ž by ur č enou slu ž obn ý m ú radom a kvalifika č n ý m predpokladom pod ľ a pr í lohy č . 2 k z á konu. Úč elom n á vrhu je odstr á nenie aplika č n ý ch probl é mov pri posudzovan í splnenia kvalifika č n ý ch predpokladov v spojen í s po ž iadavkou pod ľ a § 38 ods. 2 p í sm. d) z á kona. Ak napr í klad slu ž obn ý ú rad ur čí ako po ž iadavku na vykon á vanie š t á tnej slu ž by pod ľ a § 38 ods. 2 p í sm. d) z á kona odborn ú prax v trvan í najmenej troch rokov, t á to po ž iadavka sa m á vz ť ahova ť rovnako na ka ž d é ho uch á dza č a, bez oh ľ adu na akceptovate ľ n ý alternat í vny kvalifika č n ý predpoklad – stupe ň vzdelania. To znamen á , ž e ak sa (napr í klad v 8. platovej triede) ako kvalifika č n ý predpoklad po ž aduje V Š -vzdelanie II. stup ň a a alternat í vne V Š -vzdelanie I. stup ň a spolu s odbornou praxou najmenej tri roky, potom celkov á doba odbornej praxe (ako po ž iadavka plus kvalifika č n ý predpoklad) bude najmenej tri (3+0) roky v pr í pade uch á dza č a s V Š -vzdelan í m II. stup ň a a najmenej š es ť (3+3) rokov v pr í pade uch á dza č a s V Š -vzdelan í m I. stup ň a. K bodom 44 a 46 ( § 38 ods. 23 a ods. 24) V nadv ä znosti na programov é vyhl á senie vl á dy SR a pl á n legislat í vnych ú loh vl á dy SR na rok 2024 sa navrhuje (nov ý odsek 23) zmena kvalifika č n ý ch po ž iadaviek v syst é me š t á tnej slu ž by, ktorej úč elom je podpora lep š ej uplatnite ľ nosti uch á dza č ov, ktor í maj ú ako najvy šš ie dosiahnut é vzdelanie vysoko š kolsk é vzdelanie I. stup ň a. N á vrh vych á dza tie ž z ú pravy profesijn é ho vzdelania pod ľ a z á kona č . 292/2024 Z. z. o vzdel á van í dospel ý ch a o zmene a doplnen í niektor ý ch z á konov a z po ž iadaviek Ministerstva š kolstva, v ý skumu, v ý voja a ml á de ž e Slovenskej republiky na modifik á ciu kvalifika č n ý ch po ž iadaviek v š t á tnej slu ž be. Nako ľ ko v pr í pade nov é ho znenia odseku 23 sa navrhuje delen á úč innos ť (od 1. janu á ra 2026), je potrebn á s ú visiaca legislat í vno-technick á ú prava ( § 38 ods. 24, resp. ods. 23 v znen í úč innom do 31. decembra 2025). 49 K bodu 45 ( § 38 ods. 23) Legislat í vno-technick á ú prava, navrhovan á v kontexte s ú visiacich zmien, ktor é maj ú nadobudn úť úč innos ť 1. j ú la 2025. K bodom 47 a 48 ( § 39 ods. 2, 3) V novom znen í odseku 2 sa navrhuje flexibilnej š ia (resp. š ir š ia) ú prava mo ž nosti obsadi ť š t á tnozamestnaneck é miesto „ opakovane “ na z á klade toho ist é ho v ý berov é ho konania. Ke ďž e sk úš obn á doba sa nemus í vz ť ahova ť na ka ž d é tak é to obsadenie š t á tnozamestnaneck é ho miesta (napr í klad v pr í pade jeho obsadenia prelo ž en í m), podmienka skon č enia vz ť ahu v sk úš obnej dobe sa nahr á dza adekv á tnym č asov ý m obdob í m. V novom odseku 3 sa navrhuje upravi ť zd ô raznenie povinnosti slu ž obn é ho ú radu dodr ž iava ť pri obsadzovan í š t á tnozamestnaneck ý ch miest obmedzenia pod ľ a § 54 z á kona (zaradenie bl í zkych os ô b). K bodu 49 [§ 41 ods. 11 písm. d)] Navrhuje sa doplniť možnosti tzv. alternatívneho spôsobu preukázania ovládania cudzieho jazyka, resp. odpustenie testu z cudzieho jazyka. Predpokladom prijatia na vysokoškolské štúdium v zahraničí (v prípade štátneho príslušníka z inej krajiny) je spravidla preukázanie ovládania jazyka, v ktorom sa štúdium realizuje, a to spravidla na úrovni B2 alebo na úrovni C1. U úspešného absolventa štúdia v cudzom jazyku v zahraničí možno odôvodnene predpokladať dosiahnutie pokročilej úrovne ovládania predmetného cudzieho jazyka, resp. funkčné ovládanie cudzieho jazyka na vyššej úrovni než v čase prijatia na štúdium v zahraničí. Uchádzač, ktorý dokladmi predkladanými v súlade s § 38 ods. 15 a 16 zákona o štátnej službe preukáže absolvovanie štúdia v zahraničí v predmetnom cudzom jazyku, teda nebude musieť v rámci výberového konania absolvovať test z tohto cudzieho jazyka. Súčasne sa navrhuje predĺžiť doba, počas ktorej bude možné uznať tento tzv. náhradný spôsob preukázania ovládania cudzieho jazyka. K bodom 50, 53 a 54 [§ 41 ods. 11 písm. f), ods. 18 a ods. 29] Predmetom testu na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností môže by ť výlu č ne overenie analytického, koncep č ného a strategického myslenia na požadovanej úrovni (§ 13a vyhlášky Úradu vlády SR č . 127/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberových konaniach). V § 41 ods. 11 písm. f), ods. 18 a 29 sa upravuje alternatívny spôsob preukázania požadovanej úrovne analytického, koncep č ného a strategického myslenia (výsledkom overenia v inom výberovom konaní). Postup by mal byť nasledovný: Ak bude sú č as ť ou výberového konania test pod ľ a § 13a vyhlášky, služobný úrad môže požiada ť o realizáciu tejto formy overenia uchádza č ov úrad vlády (§ 41 ods. 18). Po overení uchádza č a úrad vlády (psychológ) v prvom kroku poskytne výberovej komisii služobného úradu informáciu o výsledku overenia spolu s vyjadrením, č i uchádza č sp ĺ ň a požadovanú úrove ň analytického, koncep č ného a strategického myslenia. V druhom kroku úrad vlády vydá a poskytne služobnému úradu písomný doklad o preukázanej úrovni overovaných schopností uchádza č a, ktorý bol v teste úspešný. Po skon č ení výberového konania bude služobný úrad povinný (§ 41 ods. 29) vydať predmetný písomný doklad každému uchádzačovi, ktorý úspešne absolvoval takýto test. 50 Ak uchádza č následne (v inom výberovom konaní) predloží služobnému úradu doklad pod ľ a § 41 ods. 29, podľa ktorého má analytické, koncepčné a strategické myslenie na rovnakej alebo vyššej úrovni ako sa požaduje, služobný úrad by mal takýto spôsob preukázania schopností v danom výberovom konaní akceptova ť . To znamená, že uchádza č nebude povinný opätovne absolvova ť test pod ľ a § 13a vyhlášky o výberových konaniach. Doklad vydaný úradom vlády možno predkladať v rámci výberového konania najdlhšie päť rokov od jeho vydania. Zámerom predkladate ľ a nie je diskvalifikova ť uchádza č a, ktorý v minulosti (v priebehu iného výberového konania) absolvoval predmetný test neúspešne. V takomto prípade sa preto neupravuje povinnosť služobného úradu vydať predmetný doklad. Uchádzač bude mať možnos ť prihlásiť sa a zúčastniť sa výberového konania, ktorého súčasťou bude overenie analytického, koncep č ného a strategického myslenia podľa § 13a vyhlášky o výberových konaniach, bez oh ľadu na prípadné neúspešné absolvovanie obdobného testu v minulosti. Vzhľadom na navrhované relatívne rozšírenie použitia posudzovania požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra (§ 41 ods. 15 zákona) sa navrhuje upraviť poriadková lehota pre Úrad vlády SR na vykonanie tohto overenia. K bodu 51 [ § 41 ods. 11 p í sm. g) a ods. 16] Úrove ň ovládania cudzieho jazyka sa overuje písomným testom alebo dokladom o jeho ovládaní. Navrhuje sa zoh ľ adni ť túto zásadu aj v zákonnej úprave prípadovej štúdie, ktorou možno pod ľ a zákona nahradi ť test z cudzieho jazyka, t. j. v cudzom jazyku bude možné absolvova ť len písomnú prípadovú štúdiu (úplne alebo čiastočne realizovanú v písomnej č asti výberového konania). Obdobne, nahradi ť test z cudzieho jazyka bude možné len písomnou prípadovou štúdiou, ktorá sa (úplne alebo čiastočne) realizuje v písomnej č asti výberového konania. K bodu 52 ( § 41 ods. 15) Pod ľ a platnej ú pravy forma pos ú denia po ž adovan ý ch schopnost í a osobnostn ý ch vlastnost í met ó dou hodnotiaceho centra je povinnou s úč as ť ou v ý berov é ho konania iba pri obsadzovan í poz í cie ved ú ceho zamestnanca sekcie na z á klade vonkaj š ieho v ý berov é ho konania. V porovnan í s ď al ší mi z á konom upraven ý mi formami overenia po ž adovan ý ch schopnost í a osobnostn ý ch vlastnost í , met ó da hodnotiaceho centra predstavuje objekt í vnej ší a presnej ší n á stroj pos ú denia uch á dza č a. S cie ľ om posilni ť princ í p profesionality, nestrannosti, ako aj z á sadu rovnak é ho zaobch á dzania pri obsadzovan í k ľúč ov ý ch profesion á lnych poz í ci í v syst é me š t á tnej slu ž by, sa navrhuje roz ší ri ť existuj ú cu ú pravu, a to v dvoch smeroch: a) vo vz ť ahu k druhu v ý berov é ho konania (resp. k okruhu mo ž n ý ch uch á dza č ov) – met ó da hodnotiaceho centra bude s úč as ť ou ka ž d é ho v ý berov é ho konania, bez oh ľ adu na druh v ý berov é ho konania, resp. na okruh uch á dza č ov zvolen ý slu ž obn ý m ú radom pre v ý berov é konanie, b) vo vz ť ahu k obsadzovanej poz í cii, v nadv ä znosti na existuj ú cu r ô znorodos ť v organiza č nej š trukt ú re slu ž obn ý ch ú radov (v niektor ý ch pr í padoch je organiza č n é mu ú tvaru priznan ý status sekcie aj bez form á lneho ozna č enia t ý mto pojmom, v in ý ch pr í padoch existuj ú organiza č n é ú tvary hierarchicky nadraden é sekcii). 51 K bodu 55 (nov ý § 41a) Pr á vna ú prava v ý berov é ho konania sa navrhuje doplni ť o mo ž nos ť uskuto č ni ť v ý berov é konanie, pr í padne jeho č as ť , aj „ na dia ľ ku “ (bez fyzickej pr í tomnosti uch á dza č a), s pou ž it í m informa č n ý ch a komunika č n ý ch technol ó gi í (napr. internetov ý ch aplik á ci í ). V pr í pade realiz á cie v ý berov é ho konania alebo jeho č asti tak ý mto sp ô sobom bude ma ť slu ž obn ý ú rad povinnos ť ozn á mi ť t ú to skuto č nos ť potenci á lnym uch á dza č om vopred – vo vyhl á sen í v ý berov é ho konania. Vyu ž itie tejto mo ž nosti bude vecou slu ž obn é ho ú radu. Za dodr ž iavanie s ú visiacich princ í pov a z á sad - najm ä princ í pu transparentn é ho zamestn á vania, princ í pu rovnak é ho zaobch á dzania i z á kazu diskrimin á cie v s ú vislosti s v ý berov ý m konan í m je zodpovedn ý slu ž obn ý ú rad. To okrem in é ho znamen á , ž e podmienky v ý berov é ho konania by mali by ť vopred nastaven é (a n á sledne dodr ž an é ) rovnako pre v š etk ý ch uch á dza č ov prihl á sen ý ch do v ý berov é ho konania. Z á rove ň je potrebn é re š pektova ť z á konom ustanoven é formy overenia a sp ô sob ich realiz á cie, t. j. p í somn é formy overenia (napr. r ô zne testy) by mali aj „ na dia ľ ku “ prebieha ť p í somne a ú stne formy overenia ú stne. Zmyslom navrhovanej ú pravy nie je mo ž nos ť reagova ť ad hoc na individu á lne podnety uch á dza č ov prihl á sen ý ch do v ý berov é ho konania, ktor ý sa zo subjekt í vnych d ô vodov nem ôž u z úč astni ť v ý berov é ho konania priamo v mieste jeho konania. K bodu 56 (nov ý § 45) Navrhuje sa fakultat í vna mo ž nos ť slu ž obn é ho ú radu pou ž i ť (na úč el overenia ovl á dania po ž adovan é ho cudzieho jazyka) formu overenia, ktor á sa vyu ží va v r á mci v ý berov é ho konania. M ôž e í s ť napr í klad o pr í pady prijatia ob č ana do do č asnej š t á tnej slu ž by na zastupovanie š t á tneho zamestnanca pod ľ a § 36 ods. 3 p í sm. a) z á kona, alebo o prelo ž enie (do č asn é , trval é ) š t á tneho zamestnanca (v slu ž obnom ú rade alebo do in é ho slu ž obn é ho ú radu). V pr í pade potreby overi ť ovl á danie cudzieho jazyka by mal slu ž obn ý ú rad analogicky akceptova ť aj tzv. alternat í vne sp ô soby preuk á zania tejto po ž iadavky upraven é v § 41 ods. 11 p í sm. d), teda doklad o ovl á dan í cudzieho jazyka na po ž adovanej ú rovni alebo doklad absolvovan í vysoko š kolsk é ho š t ú dia v cudzom jazyku. K bodu 57 [ § 51 ods. 2 p í sm. n)] Úč elom navrhovanej ú pravy, spolu s ú pravou v § 55 ods. 10, je zjednodu š enie administrat í vneho postupu slu ž obn é ho ú radu v s ú vislosti s niektor ý mi (v podstate form á lnymi) zmenami obsahu slu ž obnej zmluvy. Ide o obsahov ú n á le ž itos ť , ktor á v z á sade nez á vis í od v ô le zmluvn ý ch str á n (rozsah – v ý meru dovolenky ustanovuje pr á vny predpis, pr í padne kolekt í vna zmluva vy šš ieho stup ň a). Pod ľ a s úč asnej ú pravy by sa mal aktualizova ť obsah slu ž obnej zmluvy v nadv ä znosti na ka ž d ú aktu á lnu kolekt í vnu zmluvu – teda spravidla ka ž d ý rok. Pod ľ a navrhovanej ú pravy bude slu ž obn ý ú rad oznamova ť š t á tnemu zamestnancovi (formou p í somn é ho dodatku k slu ž obnej zmluve) zmenu v n á roku na dovolenku iba v pr í pade, ak d ô jde k zmene v rozsahu dovolenky. K bodu 58 ( § 51 ods. 3) Navrhuje sa možnosť doplniť obsah služobnej zmluvy nad rámec existujúcej zákonnej úpravy. To znamená, že okrem obligatórnych náležitostí bude možné v služobnej zmluve dohodnú ť aj ď alší obsah, a to v prípadoch, keď takúto dohodu upravuje (resp. predpokladá) existujúca 52 zákonná úprava. Môže ísť napríklad o podmienky vykonávania štátnej služby v režime domáckej práce, v nadväznosti na § 52 ods. 4 Zákonníka práce. Priznávanie platových náležitostí, resp. určenie funkčného platu, podľa zákona nie je predmetom dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom. V záujme predísť aplikačným nejasnostiam sa navrhuje výslovne vylúčiť možnosť individuálnych dohôd, v otázkach týkajúcich sa odmeňovania (napr. priznávanie odmien) a iných finančných plnení (napr. odstupné alebo odchodné), v služobných zmluvách. K bodu 59 ( § 51 ods. 7) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 60 a ž 62 ( § 52 ods. 1 a ž 3) Precizuje sa ú prava sk úš obnej doby. V odsekoch 1 a 3 sa realizuj ú legislat í vno-technick é ú pravy. Navrhuje sa (odsek 2) zúžiť prípady vylúčenia skúšobnej doby; skúšobná doba nebude súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru iba pri časovo nadväzujúcich štátnozamestnaneckých pomeroch v tom istom služobnom úrade. Podmienka uplynutia skúšobnej doby v predchádzajúcom vzťahu zostáva zachovaná. K bodu 63 ( § 53 ods. 5) V s ú vislosti s poveren í m vykon á va ť funkciu ved ú ceho zamestnanca a v s ú vislosti s poveren í m zastupova ť ved ú ceho zamestnanca [zmena š t á tnozamestnaneck é ho pomeru pod ľ a § 55 ods. 1 p í sm. k) z á kona] doch á dza k spravidla podstatnej zmene povinnost í poveren é ho š t á tneho zamestnanca – k zmene najn á ro č nej š ej č innosti, ktor ú je š t á tny zamestnanec povinn ý pod ľ a slu ž obnej zmluvy vykon á va ť ; do č asne zmenen á najn á ro č nej š ia č innos ť m ôž e zodpoveda ť vy šš ej platovej triede (funkcii), ako je č innos ť vykon á van á pod ľ a slu ž obnej zmluvy pred zmenou š t á tnozamestnaneck é ho pomeru pod ľ a § 55 ods. 1 p í sm. k). V nadv ä znosti na aplika č n é nejasnosti sa navrhuje v ý slovn á ú prava pr á va š t á tneho zamestnanca na vy šš iu platov ú triedu, do ktorej je zaraden é predmetn é š t á tnozamestnaneck é miesto ved ú ceho zamestnanca. Pr á vu š t á tneho zamestnanca bude zodpoveda ť povinnos ť slu ž obn é ho ú radu prizna ť š t á tnemu zamestnancovi vy šš iu platov ú triedu v relevantn ý ch pr í padoch spojen ý ch so zmenou š t á tnozamestnaneck é ho pomeru pod ľ a § 55 ods. 1 p í sm. k). V spojitosti s ú pravou pod ľ a § 53 ods. 5 sa navrhuje s ú visiaca ú prava v § 55 ods. 2 z á kona. K bodom 64 a 65 ( § 54 ods. 2, 3) Spres ň uje sa ú prava oznamovacej povinnosti v s ú vislosti so zara ď ovan í m bl í zkych os ô b. S úč asn é znenie z á kona m ôž e vies ť k z á veru, ž e ú prava sa vz ť ahuje iba na obsadzovanie š t á tnozamestnaneck ý ch miest na z á klade v ý berov é ho konania (vzh ľ adom na zavedenie a pou ží vanie skratky „ uch á dza č“ ), pr í padne len na prijatie do š t á tnej slu ž by (vznik š t á tnozamestnaneck é ho pomeru). Modifikovan é vymedzenie okruhu os ô b a situ á ci í , na ktor é sa oznamovacia povinnos ť bude vz ť ahova ť , vych á dza z ú pravy obsadzovania š t á tnozamestnaneck ý ch miest ( § 39 ods. 1 z á kona). Doplnenie odseku 3 m á dva z á kladn é d ô vody: • zos ú ladenie s ú pravou navrhovanou v odseku 2, 53 • zd ô raznenie subjekt í vnej str á nky (vedomos ť š t á tneho zamestnanca) a prevent í vneho úč inku predmetnej ú pravy. K bodu 67 [ § 55 ods. 1 p í sm. e)] Navrhuje sa zovšeobecni ť úpravu zmeny štátnozamestnaneckého pomeru v do č asnej štátnej službe (v prípade štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou). Zmena dôvodu zastupovania sa nahrádza zmenou dôvodu prijatia do do č asnej štátnej služby. Úprava nemá vplyv na spôsob obsadzovania pozície v do č asnej štátnej službe, predovšetkým na možnos ť ani na povinnos ť služobného úradu obsadzova ť štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania. K bodu 68 [ § 55 ods. 1 p í sm. h)] Vypúš ť a sa nadbyto č ný text (potreba dohody je zrejmá zo znenia § 55 ods. 2 zákona). Znenie písmena h) sa súčasne zosúlaďuje s úpravou navrhovanou v odseku 10. Za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou je zmena dĺžky týždenného služobného času, a ktorú treba so štátnym zamestnancom dohodnúť, by sa mali považovať prípady zmeny: • určeného týždenného služobného času na kratší týždenný služobný čas, • kratšieho týždenného služobného času na určený týždenný služobný čas a • kratšieho týždenného služobného času na iný kratší týždenný služobný čas . K bodu 69 [ § 55 ods. 1 p í sm. t)] V ú prave zmeny š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, ktorou je pred ĺž enie trvania do č asnej š t á tnej slu ž by odborn í ka do č asne potrebn é ho na plnenie ú loh š t á tnej slu ž by, sa navrhuje vypusti ť niektor é obmedzenia spojen é s mo ž nos ť ou realizova ť t ú to zmenu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. N á vrh vych á dza z po ž iadaviek aplika č nej praxe. V zmysle navrhovanej ú pravy bude mo ž n é pred ĺž i ť trvanie do č asnej š t á tnej slu ž by odborn í ka nielen na p ô vodnej poz í cii, ale aj spolu s prelo ž en í m na in é š t á tnozamestnaneck é miesto odborn í ka. K bodu 71 ( § 55 ods. 2) Nové znenie § 55 ods. 2 súvisí s úpravou navrhovanou v § 53 ods. 5. Vychádza sa zo skutočnosti, že pri poverení zastupovaním a pri poverení vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca spravidla dochádza aj k niektorej zo zmien podľa § 55 ods. 1 písm. a) alebo c), prípadne aj k zmene podľa § 55 ods. 1 písm. b) zákona. To znamená, že súčasne sa mení činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom, prípadne aj funkcia alebo odbor štátnej služby. Zmyslom navrhovanej úpravy je zosúladenie vecného obsahu poverenia [zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k)] a jeho reálny vplyv na obsah služobnej zmluvy so skutočnosťou, že pri tejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru nedochádza k preloženiu. Ide o dočasný režim, ktorý v praxi nemá trvať viac ako šesť mesiacov (§ 60 ods. 3 až 5 zákona o štátnej službe). Poverený štátny zamestnanec naďalej plní služobné úlohy na svojej pôvodnej pozícii a taktiež je povinný plniť služobné úlohy na predmetnej riadiacej pozícii. Inak povedané, plní služobné úlohy podľa dvoch opisov – túto skutočnosť je možné v praxi zohľadniť napríklad tak, že spolu s poverením odovzdá služobný úrad štátnemu zamestnancovi aj opis štátnozamestnaneckého 54 miesta vedúceho zamestnanca. Vplyv poverenia na obsah štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné vyjadriť aj v služobnej zmluve (zmena vykonávanej činnosti, funkcie, prípadne aj odboru štátnej služby). Poverenie nie je príkladom organizačnej zmeny (§ 24 zákona). Z organizačného hľadiska, resp. z hľadiska štruktúry služobného úradu, nedochádza k zrušeniu dvoch štátnozamestnaneckých miest (tzv. radovej pozície a riadiacej pozície, prípadne dvoch riadiacich pozícií) ani k ich splynutiu. Predmetná riadiaca pozícia je na účely jej riadneho obsadenia (napríklad na základe výberového konania) naďalej voľná, resp. výberové konanie na jej obsadenie možno vyhlásiť a realizovať aj v čase, keď je niektorý štátny zamestnanec poverený vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca. V nadväznosti na uvedené, zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. k) zákona o štátnej službe nemá vplyv ani na systemizáciu štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Vypustenie vnútorného odkazu na odsek 1 písm. t) vyplýva z úpravy navrhovanej v tomto ustanovení. K bodu 72 ( § 55 ods. 3) Vnútorný odkaz na odsek 1 písm. r) sa vypúš ť a v nadväznosti na navrhované doplnenie § 55 odsek 5 a § 56 nový odsek 3 zákona. K bodu 73 ( § 55 ods. 4) Ú prava je potrebn á v nadv ä znosti na zmenu navrhovan ú v § 55 ods. 1 p í sm. t). Ke ďž e pred ĺž enie trvania do č asnej š t á tnej slu ž by odborn í ka do č asne potrebn é ho na plnenie ú loh š t á tnej slu ž by by viac nemalo by ť viazan é na to ist é š t á tnozamestnaneck é miesto, t ú to zmenu bude mo ž n é realizova ť aj prelo ž en í m. K bodom 74 a 81 ( § 55 ods. 5 a § 56 ods. 3) Tzv. klasick ú dohodu gener á lnych tajomn í kov o do č asnom prelo ž en í š t á tneho zamestnanca do in é ho slu ž obn é ho ú radu sa navrhuje nahradi ť jednostrann ý m ozn á men í m slu ž obn é ho ú radu. Ide o situ á cie, ke ď je š t á tny zamestnanec v st á lej š t á tnej slu ž be vymenovan ý alebo zvolen ý (spravidla pod ľ a osobitn é ho predpisu) do funkcie vykon á vanej v š t á tnozamestnaneckom pomere ( š t á tny zamestnanec vo verejnej funkcii, š t á tny zamestnanec – š tatut á rny org á n). Š t á tny zamestnanec m á vopred vedomos ť o tom, ž e m ôž e by ť do takejto funkcie vymenovan ý alebo zvolen ý . K vymenovaniu alebo vo ľ be nem ôž e d ô js ť bez s ú hlasu dotknutej osoby. V nadv ä znosti na vymenovanie alebo zvolenie do funkcie bude slu ž obn ý ú rad, v ktorom š t á tny zamestnanec vykon á va š t á tnu slu ž bu v st á lej š t á tnej slu ž be, povinn ý vykona ť jednostrann ú zmenu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. Úč elom navrhovanej ú pravy je zjednodu š enie administrat í vy spojenej s takouto zmenou š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. Slu ž obn ý m ú radom pr í slu š n ý m na vykonanie tejto zmeny, v zmysle ú pravy pod ľ a § 55 ods. 5 (pr í padne analogicky s ú pravou pr í slu š nosti na prelo ž enie š t á tneho zamestnanca do in é ho slu ž obn é ho ú radu) by mal by ť tzv. p ô vodn ý slu ž obn ý ú rad, teda slu ž obn ý ú rad, v ktorom š t á tny zamestnanec vykon á va š t á tnu slu ž bu v č ase vymenovania alebo zvolenia. 55 K bodu 75 ( § 55 ods. 6) Vyl úč enie mo ž nosti zmeni ť druh š t á tnej slu ž by v pr í pade prelo ž enia š t á tneho zamestnanca bez jeho s ú hlasu ( § 57 ods. 1 a 3 z á kona) sa navrhuje v nadv ä znosti na navrhovan é roz ší renie ú pravy zmeny druhu š t á tnej slu ž by. Slu ž obn ý ú rad by nemal ma ť (ani v tak ý chto mimoriadnych pr í padoch) ma ť mo ž nos ť zmeni ť š t á tnemu zamestnancovi druh š t á tnej slu ž by. K bodu 76 ( § 55 ods. 7) Prelo ž enie š t á tneho zamestnanca na in ú identick ú poz í ciu v slu ž obnom ú rade je mo ž n é aj v pr í pade poz í ci í v st á lej š t á tnej slu ž be. Navrhuje sa preto roz ší renie predmetnej ú pravy zmeny š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. K bodom 77 a 98 [ § 55 ods. 9, § 82 ods. 1 p í sm. l)] Predmetné ustanovenia týkajúce sa trvania štátnozamestnaneckého pomeru po dovŕšení 65 rokov veku sa, na základe požiadavky z aplikačnej praxe, dopĺňajú o prípady, keď štátny zamestnanec dovŕši uvedený vek počas vykonávania funkcie veľvyslanca. K bodu 78 (§ 55 ods. 10) V nadv ä znosti na po ž iadavky aplika č nej praxe sa roz š iruje negat í vny v ý po č et pr í padov zmeny obsahu slu ž obnej zmluvy, ktor é sa nepova ž uj ú za zmenu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. V praxi patr í ur č enie t ýž denn é ho slu ž obn é ho č asu v slu ž obnom ú rade do dispoz í cie slu ž obn é ho ú radu, resp. uplat ň uje sa 40- hodinov ý t ýž denn ý slu ž obn ý č as, v nadv ä znosti na ú pravu pod ľ a Z á konn í ka pr á ce. Priaznivej š ia ú prava slu ž obn é ho č asu sa dojedn á va v r á mci kolekt í vneho vyjedn á vania na centr á lnej ú rovni (v kolekt í vnej zmluve vy šš ieho stup ň a). Modifik á cia ur č en é ho t ýž denn é ho slu ž obn é ho č asu (napr. zmena zo 40-hodinov é ho na 37,5-hodinov ý , resp. naopak), v nadv ä znosti na v ý sledok kolekt í vneho vyjedn á vania na centr á lnej (celo š t á tnej) ú rovni, by preto nemala z á visie ť od individu á lnej v ô le zmluvn ý ch str á n slu ž obnej zmluvy. Obdobne, zmena obsahu slu ž obnej zmluvy pod ľ a § 51 ods. 2 p í sm. m), n) a p) nie je v dispoz í cii zmluvn ý ch str á n. Š t á tnozamestnaneck é miesta mimoriadnej v ý znamnosti pod ľ a § 11 z á kona ur č uje vl á da Slovenskej republiky, zmena v z á kladnej v ý mere dovolenky z á vis í od v ý sledku kolekt í vneho vyjedn á vania na centr á lnej ú rovni a pr í padn á zmena d ĺž ky v ý povednej doby (resp. zmena odkazu na predmetn ú z á konn ú ú pravu) je ot á zkou zmeny pr á vnej ú pravy. K bodu 79 ( § 55 ods. 11) Legislat í vno-technick é ú pravy. K bodu 80 ( § 56 ods. 2) V z á ujme pr á vnej istoty š t á tneho zamestnanca sa roz š iruje v ý slovn á ú prava obsahov ý ch n á le ž itost í dohody gener á lnych tajomn í kov slu ž obn ý ch ú radov, ktorej predmetom je prelo ž enie š t á tneho zamestnanca do in é ho slu ž obn é ho ú radu. 56 K bodu 82 ( § 57 ods. 4) Pod ľ a existuj ú cej ú pravy mo ž no dobu do č asn é ho prelo ž enia skr á ti ť dohodou. V pr í pade zru š enia š t á tnozamestnaneck é ho miesta, na ktor é bol š t á tny zamestnanec do č asne prelo ž en ý , zanik á opodstatnenie (d ô vod) do č asn é ho prelo ž enia. V zmysle navrhovanej ú pravy zru š en í m š t á tnozamestnaneck é ho miesta doch á dza k skon č eniu do č asn é ho prelo ž enia – slu ž obn ý ú rad bude povinn ý vo č i š t á tnemu zamestnancovi postupova ť ako po uplynut í do č asn é ho prelo ž enia, teda pod ľ a § 57 ods. 8 z á kona. K bodu 83 ( § 59) Podstatou ú prav navrhovan ý ch v novom znen í § 59 z á kona o š t á tnej slu ž be, v nadv ä znosti na opakovan é po ž iadavky aplika č nej praxe, je doplnenie ú pravy zmeny druhu š t á tnej slu ž by o mo ž nos ť dohodn úť sa na zmene st á lej š t á tnej slu ž by na do č asn ú š t á tnu slu ž bu. Tak á to zmena š t á tnozamestnaneck é ho pomeru m á by ť spojen á s prelo ž en í m na in é š t á tnozamestnaneck é miesto a bude mo ž n á len na z á klade (predch á dzaj ú cej) p í somnej ž iadosti š t á tneho zamestnanca. S úč asne sa, v s ú vislosti s novou ú pravou pod ľ a odseku 2, dop ĺň a v odseku 1 ú prava pr í padov, v ktor ý ch mo ž no dohodn úť zmenu do č asnej š t á tnej slu ž by na st á lu š t á tnu slu ž bu. Ak napr í klad d ô jde k zmene druhu š t á tnej slu ž by zo st á lej š t á tnej slu ž by na do č asn ú š t á tnu slu ž bu pod ľ a odseku 2, v bud ú cnosti bude mo ž n é (v z á vislosti od okolnost í konkr é tneho pr í padu) aj bez v ý berov é ho konania op ä tovne dohodn úť zmenu druhu š t á tnej slu ž by z do č asnej š t á tnej slu ž by na st á lu š t á tnu slu ž bu. To znamen á , ž e na op ä tovn ú zmenu druhu š t á tnej slu ž by v r á mci toho ist é ho š t á tnozamestnaneck é ho pomeru nebude musie ť by ť splnen á niektor á z podmienok pod ľ a § 59 ods. 1 p í sm. a) alebo p í sm. b). Z á kladnou (posta č uj ú cou) podmienkou bude (okrem vhodn é ho š t á tnozamestnaneck é ho miesta) skuto č nos ť , ž e v minulosti (v r á mci toho ist é ho š t á tnozamestnaneck é ho pomeru) do š lo k zmene druhu š t á tnej slu ž by pod ľ a odseku 2, teda zo st á lej na do č asn ú š t á tnu slu ž bu Navrhovanou ú pravou nie je dotknut á ú prava ponukovej povinnosti slu ž obn é ho ú radu. K bodu 84 ( § 60 ods. 1) Vyp úšť a sa obmedzenie, pod ľ a ktor é ho je mo ž n é prelo ž i ť (na dobu dlh š iu ako š es ť mesiacov) ved ú ceho š t á tneho zamestnanca bez v ý berov é ho konania na in ú riadiacu poz í ciu len v rovnakej alebo v ni žš ej platovej triede. Obdobn é obmedzenie sa nevz ť ahuje na obsadzovanie tzv. radov ý ch š t á tnozamestnaneck ý ch miest, ani na ponukov ú povinnos ť slu ž obn é ho ú radu. Ú prava pod ľ a § 60 ods. 1 nie je dotknut á zmenou navrhovanou v § 41 ods. 15 z á kona, ktor á sa bude uplat ň ova ť v pr í pade obsadzovania š t á tnozamestnaneck é ho miesta na z á klade v ý berov é ho konania – vo vz ť ahu k ú prave pod ľ a § 60 ods. 1 druhej vety sa § 41 ods. 15 pou ž ije v z á vislosti od sp ô sobu obsadzovania š t á tnozamestnaneck é ho miesta. (V pr í pade obsadzovania takejto poz í cie na z á klade v ý berov é ho konania sa uplatn í § 41 ods. 15.) K bodu 86 (vypustenie § 62) Sú č asná úprava skon č enia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona, v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o štátnej službe, v podstatnej miere stráca zmysel a ú č el. Zrušením organiza č ného útvaru v dôsledku zmeny organiza č nej štruktúry služobného ú radu [ § 62 ods. 1 p í sm. a)] by malo dôjs ť súbežne k zrušeniu dotknutého štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, a to bu ď bez náhrady alebo spolu 57 s vytvorením nového štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca. V praxi tak absentuje osobitný význam zrušenia organiza č ného útvaru ako právnej skuto č nosti, ktorá má vplyv na právne postavenie vedúceho zamestnanca, a dochádza k vecnému prelínaniu so situáciou, ktorou je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, a následne k prelínaniu výpovedných dôvodov, resp. k aplika č ným problémom v súvislosti so správnou identifikáciou výpovedného dôvodu zo strany služobného úradu pod ľ a § 75 ods. 1 zákona. Obdobne nie je potrebná ani osobitná úprava skončenia vykonávania funkcie v spojení so zrušením služobného úradu [ § 62 ods. 1 p í sm. b)]. Zrušením služobného úradu totiž (v zmysle významu tohto pojmu na ú č ely § 179 zákona) dochádza aj k zrušeniu (všetkých) štátnozamestnaneckých miest v tomto služobnom úrade, vrátane pozícií vedúcich zamestnancov. Úprava pod ľ a odseku 2 bez úpravy pod ľ a odseku 1 nemá vlastný normatívny význam. Na základe uvedených dôvodov sa navrhuje úpravu podľa § 62 zrušiť. K bodu 87 ( § 63 – nov é znenie ) V odseku 1 sa navrhujú legislatívno-technické úpravy súvisiace s vypustením § 62 a so zmenami navrhovanými v § 75 ods. 1 zákona. V odseku 2 sa upravuje postup služobného úradu voči štátnemu zamestnancovi (po odvolaní z riadiacej pozície), ktorý bol na predmetné štátnozamestnanecké miesto prijatý alebo preložený iba dočasne. Odvolaním z funkcie zaniká dôvod dočasného preloženia, resp. dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe na základe zákona. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa v odseku 2 navrhuje výslovne upraviť postup služobného úradu v takýchto situáciách. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, vymenovaný do osobitnej funkcie vykonávanej v štátnozamestnaneckom pomere (verejná funkcia, štatutárny orgán), vykonáva túto funkciu na základe do č asného preloženia. Skon č ením vykonávania funkcie (odvolaním, vzdaním sa, uplynutím funk č ného obdobia) dochádza aj k skon č eniu do č asného preloženia. Osobitná úprava postupu služobného úradu (sú č asné znenie § 63 ods. 2 zákona), ktorá je prakticky zhodná s postupom pod ľ a § 57 ods. 8, sa nahrádza (v odseku 3) vnútorným odkazom na predmetné ustanovenie. K bodu 88 ( § 72 ods. 2) Ú prava vn ú torn é ho odkazu sa navrhuje vzh ľ adom na povahu (vecn ý zmysel) v ý povedn é ho d ô vodu navrhovan é ho v novom znen í § 75 ods. 1 p í sm. d). K bodu 89 ( § 72 ods. 4) Navrhuje sa, aby sa ú prava obmedzenia mo ž nosti vytvori ť rovnak é š t á tnozamestnaneck é miesto po skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru z organiza č n ý ch d ô vodov ( § 73 ods. 5) vz ť ahovala aj na skon č enie š t á tnozamestnaneck é ho pomeru dohodou. Predmetn é obmedzenie mo ž no pova ž ova ť aj za ist ú formu potvrdenia skuto č nosti, ž e slu ž obn ý ú rad predmetn é š t á tnozamestnaneck é miesto skuto č ne nepotrebuje. D ô vodom navrhovanej ú pravy je neexistencia adekv á tnych d ô vodov pre odli š n ú ú pravu v z á vislosti od toho, č i k skon č eniu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (z rovnak é ho d ô vodu, resp. z rovnak ý ch d ô vodov) d ô jde v ý pove ď ou alebo na z á klade dohody. 58 K bodu 90 ( § 73 ods. 4) V prvej č asti ide o ú pravu vn ú torn é ho odkazu vzh ľ adom na povahu (vecn ý zmysel) v ý povedn é ho d ô vodu navrhovan é ho v novom znen í § 75 ods. 1 p í sm. d). V druhej č asti sa navrhuje legislat í vno-technick á ú prava (vypustenie nadbyto č n é ho textu) a precizovanie ú pravy obmedzenia mo ž nosti vytvori ť zhodn é š t á tnozamestnaneck é miesto v č asovej n á slednosti po skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru dotknut é ho š t á tneho zamestnanca. K bodu 91 [ § 75 ods. 1 p í sm. c)] Legislat í vno-technick é ú pravy. K bodu 92 [§ 75 ods. 1 písm. d)] Podmienka vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu je na účely zákona o štátnej službe podmienkou (požiadavkou, predpokladom) vykonávania štátnej služby, resp. podmienkou možnosti plniť služobné úlohy v rozsahu a podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta. Výkon predmetnej funkcie je podstatnou súčasťou (určujúcim kritériom) charakteristiky daného štátnozamestnaneckého miesta. Odvolanie z funkcie znamená stratu tejto podmienky (predpokladu) vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu – štátny zamestnanec po odvolaní z funkcie nemôže (čiastočne, prípadne vôbec) plniť služobné úlohy na danom štátnozamestnaneckom mieste. Vymenovanie a odvolanie z funkcie pod ľ a osobitn é ho predpisu v t ý chto pr í padoch nes ú vis í s obsadzovan í m riadiacej poz í cie. Ak d ô jde k odvolaniu z funkcie pod ľ a osobitn é ho predpisu, postup slu ž obn é ho ú radu vo č i dotknut é mu š t á tnemu zamestnancovi nie je v z á kone bli žš ie upraven ý a problematick á je aj identifik á cia pr í padn é ho d ô vodu jednostrann é ho skon č enia š t á tnozamestnaneck é ho pomeru slu ž obn ý m ú radom. Z á kladn ý m zmyslom navrhovanej ú pravy je odstr á ni ť uveden ý nedostatok. Ponukov á povinnos ť slu ž obn é ho ú radu sa upravuje obdobne, resp. rovnako ako v pr í pade v ý povedn ý ch d ô vodov pod ľ a § 75 ods. 1 p í sm. a) a ž c). K bodu 93 ( § 75 ods. 3) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 94 a 96 [ § 76 ods. 1 p í sm. d) a ods. 2 p í sm. b)] Navrhuje sa zjednotenie ú pravy z á kazu v ý povede (ochrannej doby) po vecnej str á nke so Z á konn í kom pr á ce, v s ú vislosti s otcovskou dovolenkou. K bodu 95 [ § 76 ods. 1 p í sm. h)] Doplnenie úpravy ochrannej doby súvisí s návrhom na doplnenie služobného vo ľ na pod ľ a § 102 ods. 1 v súvislosti s výkonom dočasného zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie. Ú č elom návrhu je zabezpe č i ť zvýšenú ochranu pred skon č ením zamestnania tak, ako je tomu aj v niektorých ďalších prípadoch služobného voľna podľa § 102 ods. 1 zákona. 59 K bodu 99 ( § 82 ods. 3) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 101 ( § 83) Nov á ú prava odstupn é ho neprin áš a z á sadn é zmeny, pokia ľ ide o z á kladn ý n á rok na odstupn é v be ž nom pr í pade (aktu á lna ú prava pod ľ a odsekov 1 a 2), v podstatnej miere zost á va zachovan á aj ď al š ia existuj ú ca ú prava odstupn é ho. Vzh ľ adom na rozsah ú prav v dotknut ý ch ustanoveniach sa z h ľ adiska legislat í vneho rie š enia navrhuje nov é znenie § 83. V porovnan í s existuj ú cou ú pravou sa navrhuje nieko ľ ko zmien. Prvou z nich je zohľadňovanie časovo nadväzujúcich vzťahov pri posudzovaní doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru na účely odstupného. Úprava priamo súvisí s navrhovaným znením § 175a (trvanie štátnozamestnaneckého pomeru). V odseku 3 sa upravuje n á rok na odstupn é v s ú vislosti s ú pravou nov é ho v ý povedn é ho d ô vodu spojen é ho s odvolan í m z funkcie pod ľ a osobitn é ho predpisu [ § 75 ods. 1 p í sm. d)]. V pr í pade, ak k odvolaniu z funkcie d ô jde z d ô vodu poru š enia povinnost í š t á tneho zamestnanca, n á rok na odstupn é nevznikne. V in ý ch pr í padoch (napr í klad pri odvolan í pod ľ a osobitn é ho predpisu bez uvedenia d ô vodu) n á rok na odstupn é vznikne. Odvolanie pod ľ a osobitn é ho predpisu v t ý chto pr í padoch nie je odvolan í m z riadiacej poz í cie. Navrhuje sa tiež obmedziť vznik nároku na odstupné vo vybranom prípade spojenom s odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie z dôvodu negatívneho výsledku služobného hodnotenia [§ 61 ods. 3 písm. a) zákona] predstavuje situáciu, keď dôvod odvolania, a teda aj dôvod, ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k skončeniu vzťahu, je na strane štátneho zamestnanca. Vedúci štátny zamestnanec preukázateľne (výsledok služobného hodnotenia) nedosahuje pri vykonávaní štátnej služby požadované, ani priemerné výsledky. To znamená, že vedúci štátny zamestnanec náležite neplní svoje povinnosti zo služobnej zmluvy. V prípade skončenia vzťahu v nadväznosti na odvolanie z riadiacej pozície z predmetného dôvodu by preto nemal vznikať ani nárok na odstupné (ako satisfakcia, resp. „zmluvná pokuta“ za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu zo strany služobného úradu). Základný účel odstupného v takomto prípade nie je naplnený. V prípade štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo vo funkcii štatutárneho orgánu sa navrhuje nepriznať nárok na odstupné v situácii, keď je dôvod skončenia výkonu funkcie (napr. odvolanie) na strane štátneho zamestnanca, ako aj v prípade kontinuálneho pôsobenia v inej verejnej funkcii. Ak napríklad dôjde k odvolaniu z funkcie podľa osobitného predpisu z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, priznanie nároku na odstupné nie je opodstatnené. Návrh na vylúčenie nároku na odstupné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu začatia vykonávania inej verejnej funkcie vychádza z obdobnej úpravy obmedzenia platu člena vlády po skončení výkonu funkcie (§ 12 zákona NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky). Súčasťou navrhovaných zmien je modifikovaná úprava funkčného platu, ktorý má byť základom pre priznanie odstupného. Týmto funkčným platom má byť funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Základom pre určenie sumy odstupného v zmysle navrhovanej úpravy má byť funkčný plat, 60 ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nevznikol dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda ak by štátny zamestnanec pokračoval vo vykonávaní štátnej služby podľa služobnej zmluvy. Príklad A: Ak dôjde k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku organizačnej zmeny (nie je podstatné, či ide o radovú pozíciu alebo o pozíciu vedúceho štátneho zamestnanca), funkčným platom pre určenie sumy odstupného má byť funkčný plat, ktorý by patril štátnemu zamestnancovi na jeho pôvodnej pozícii, ak by na tejto pozícii naďalej vykonával štátnu službu. Príklad B: Po skončení dočasného preloženia má služobný úrad zaradiť štátneho zamestnanca na pôvodné štátnozamestnanecké miesto (§ 57 ods. 8 zákona). Ak takéto zaradenie nie je možné (pretože toto štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené), funkčným platom pre určenie sumy odstupného má byť funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi (v prípade pokračovania štátnozamestnaneckého pomeru) patril pri zaradení na túto pôvodnú pozíciu. K bodu 103 ( § 84 ods. 3, 4) V odseku 3 sa navrhuje výslovne upraviť prípady, v ktorých bude vznik práva na odchodné vylúčený zo zákona. Ide o situácie, keď možno priznanie odchodného považovať za neprimeranú alebo neopodstatnenú povinnosť zo strany služobného úradu (napr. skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe zo strany štátneho zamestnanca), ako aj o situácie, v ktorých k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dochádza zo závažného dôvodu na strane štátneho zamestnanca (prípady skončenia vzťahu založené na strate bezúhonnosti). Návrh čiastočne vychádza z úpravy podľa § 76a ods. 4 v spojení s § 68 ods. 1 Zákonníka práce. V odseku 4 sa navrhuje upraviť vznik práva na odchodné v prípade zániku štátnozamestnaneckého pomeru smrťou tak, aby bolo jednoznačné, že vznik práva predchádzal úmrtiu štátneho zamestnanca. Zmyslom úpravy je upraviť podmienky pre prechod nároku na odchodné na oprávnené osoby (manžel, deti, rodičia štátneho zamestnanca), v súlade s § 35 ods. 1 Zákonníka práce. Obdobná úprava existuje aj v prípade odstupného, obdobnú úpravu v prípade odchodného obsahuje aj Zákonník práce. K bodom 105 a ž 111 ( § 86 ods. 1 a ž 3) Vo v š eobecnom ustanoven í upravuj ú com potvrdenie o š t á tnej slu ž be (nov é znenie odseku 1) sa navrhuj ú dve z á kladn é zmeny: a) flexibilnej š ia ú prava č asu pre vydanie potvrdenia o š t á tnej slu ž be; zmyslom n á vrhu nie je poskytn úť slu ž obn é mu ú radu č asovo neohrani č en ý priestor (dobu) pre vydanie potvrdenia, ale zmierni ť existuj ú cu striktn ú ú pravu, b) povinnos ť vyda ť potvrdenie o š t á tnej slu ž be sa dop ĺň a o pr í pady skon č enia do č asn é ho prelo ž enia do in é ho slu ž obn é ho ú radu; ide o logick é doplnenie existuj ú cej ú pravy (skon č enie do č asn é ho prelo ž enia v inom slu ž obnom ú rade predstavuje situ á ciu, ktor á je obdobn á s prelo ž en í m do in é ho slu ž obn é ho ú radu). V odseku 2 v ú vodnej vete sa navrhuje spresnenie existuj ú cej ú pravy a doplnenie obsahu potvrdenia o ú daj o poskytnutom pr í platku k n á hrade pr í jmu pri do č asnej pracovnej 61 neschopnosti. Úč elom tejto ú pravy, spolu s n á vrhom na doplnenie § 150a ods. 3 z á kona, je vyl úč i ť pr í padn ý duplicitn ý vznik n á roku na pr í platok v pr í pade op ä tovn é ho vzniku š t á tnozamestnaneck é ho pomeru v r á mci kalend á rneho roka, v ktorom do š lo k skon č eniu in é ho š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. Ú prava v odseku 2 p í sm. b) s ú vis í s doplnen í m ú pravy slu ž obnej praxe ( § 128). Č innos ť zapo čí tan á do slu ž obnej praxe pod ľ a § 128 ods. 5 sa m á zoh ľ ad ň ova ť len po č as vykon á vania š t á tnej slu ž by na š t á tnozamestnaneckom mieste š kolsk é ho in š pektora. Potvrdenie o š t á tnej slu ž be (pre pr í pad preukazovania slu ž obnej praxe na inom š t á tnozamestnaneckom mieste) by teda nemalo zah ŕň a ť dobu zapo čí tan ú do slu ž obnej praxe pod ľ a § 128 ods. 5. V odseku 3 sa upravuje ú vodn á veta, v nadv ä znosti na nov é znenie odseku 1, a vykon á vaj ú sa s ú visiace legislat í vno-technick é ú pravy. K bodu 112 ( § 87 ods. 1) Ú prava vn ú torn é ho odkazu sa navrhuje vzh ľ adom na povahu (vecn ý zmysel) v ý povedn é ho d ô vodu navrhovan é ho v novom znen í § 75 ods. 1 p í sm. d). K bodu 113 ( § 91 ods. 5 a 6) V nadv ä znosti na po ž iadavku aplika č nej praxe sa navrhuje pred ĺž enie (poriadkovej) lehoty, v ktorej m á pre š etrovacia komisia pos ú di ť skon č enie š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (resp. postup slu ž obn é ho ú radu v predmetnej veci). Pred ĺž enie tejto lehoty nem á vplyv na riadny priebeh pre š etrenia v ý povede, teda, aby sa pre š etrenie mohlo ukon č i ť v dostato č nom č asovom predstihu pred uplynut í m v ý povednej doby dotknut é ho š t á tneho zamestnanca. K bodu 114 ( § 91 ods. 8) Ú prava sa vyp úšť a z d ô vodu nadbyto č nosti. K bodu 115 [ § 102 ods. 1 p í sm. c)] Úč elom navrhovanej ú pravy je vytvori ť priaznivej š ie podmienky pre vysielanie n á rodn ý ch expertov, pokia ľ ide o mo ž nos ť ich nasledovania man ž elsk ý mi partnermi do krajiny, v ktorej maj ú p ô sobi ť . V tomto smere sa zjednocuje ú prava platn á pri tzv. š tandardnom vyslan í š t á tneho zamestnanca alebo zamestnanca pri v ý kone pr á ce vo verejnom z á ujme v cudzine, ako aj pri doč asnom vysielan í n á rodn ý ch expertov do in š tit ú ci í a org á nov Eur ó pskej ú nie. K bodom 116 a ž 118 a 120 ( § 102 ods. 1 a 7) Povinnos ť služobného úradu poskytnú ť služobné vo ľ no, resp. právo štátneho zamestnanca na služobné vo ľ no sa dop ĺ ň a o služobné vo ľ no poskytnuté z dôvodu do č asného zamestnania v inštitúciách alebo orgánoch EÚ. Ú č elom navrhovanej úpravy je umožni ť štátnym zamestnancom pôsobiť v pozícii dočasného zamestnanca (a temporary agent) alebo zmluvného zamestnanca pre špecifické úlohy (a contract agent for temporary tasks). Navrhované č asové obmedzenie služobného vo ľ na (6 rokov) vychádza z existujúcich pravidiel pôsobenia do č asných zamestnancov (temporary agents) v inštitúciách alebo orgánoch EÚ. Pre prípad potreby sa však súčasne navrhuje možnosť poskytnúť služobné voľno (na potrebnú dobu) aj opakovane. 62 Ú č elom návrhu nie je regulova ť prípady, v ktorých by sa zamestnanie zmluvných zamestnancov pre špecifické úlohy (zásadne sú najskôr prijímaní na ur č itý č as), zmenilo na zamestnanie bez č asového obmedzenia (takáto možnos ť v prípade niektorých inštitúcií EÚ existuje). Spolo č ným cie ľ om úprav navrhovaných v § 76 ods. 1 písm. h) a v § 102 ods. 1 a 7 je podpora záujmu štátnych zamestnancov o prácu v inštitúciách a orgánoch EÚ a v širšom kontexte aj spätné profitovanie služobných úradov, resp. Slovenskej republiky z ich pôsobenia v EÚ. Pôsobenie štátnych zamestnancov v inštitúciách a orgánoch EÚ formou stáže je č iasto č ne zoh ľ adnené (ide o tzv. štrukturálnu stáž) v úprave zaradenia mimo č innej štátnej služby (§ 67 ods. 2 zákona). Krátkodobé pôsobenie v inštitúciách a orgánoch EÚ vo forme stáže má v podmienkach EÚ variabilnejší právny rámec. Vä č š ina stáží je ur č ená absolventom vysokých škôl, existujú aj stáže zamerané špecificky na zamestnancov verejnej (príp. štátnej) správy. Zmyslom návrhu (§ 102 ods. 7) je prija ť všeobecnú úpravu, ktorá umožní poskytnú ť služobné voľno z dôvodu absolvovania stáže, ktorá nie je štrukturálnou stážou podľa § 67 ods. 2 zákona. Vzh ľ adom na niektoré podstatné súvislosti (predmet, resp. odborné zameranie stáže; žiadne, prípadne iba čiastočné hradenie nákladov na stáž zo strany EÚ) sa poskytnutie služobného voľ na upravuje ako fakultatívna možnosť, nie povinnosť služobného úradu. K bodu 119 ( § 102 ods. 3) Pod ľ a č l. 77 ods. 1 Ú stavy Slovenskej republiky je funkcia poslanca N á rodnej rady Slovenskej republiky nezlu č ite ľ n á s v ý konom funkcie sudcu, prokur á tora, verejn é ho ochrancu pr á v, pr í slu š n í ka ozbrojen ý ch s í l, pr í slu š n í ka ozbrojen é ho zboru a poslanca Eur ó pskeho parlamentu. Na rozdiel napr í klad od funkcie č lena vl á dy Slovenskej republiky ( č l. 109 ods. 2), ú stava neupravuje nezlu č ite ľ nos ť funkcie poslanca so š t á tnozamestnaneck ý m pomerom. K princ í pom š t á tnej slu ž by, na strane druhej, patr í pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be princ í p politickej neutrality, premietnut ý aj do konkr é tnych povinnost í š t á tneho zamestnanca. S úč as ť ou person á lnej z á kladne š t á tnej slu ž by je aj tzv. politick á zlo ž ka (poz í cie obsadzovan é priamo, spravidla bez v ý berov é ho konania, vo ľ bou alebo vymenovan í m na z á klade tzv. politickej nomin á cie) Vzh ľ adom na uveden é sa navrhuje zachova ť ú pravu nezlu č ite ľ nosti vykon á vania š t á tnej slu ž by s funkciou poslanca iba v pr í pade tzv. profesion á lnej (z á kladnej) zlo ž ky š t á tnej slu ž by. Navrhovan á ú prava nem á vplyv na ú pravu nezlu č ite ľ nosti v ý konu konkr é tnej funkcie vo verejnom sektore s funkciou poslanca pod ľ a osobitn ý ch predpisov. Pokia ľ ide o ot á zku pr í padn é ho poskytovania slu ž obn é ho vo ľ na z d ô vodu v ý konu funkcie poslanca n á rodnej rady, slu ž obn ý ú rad bude povinn ý poskytova ť š t á tnemu zamestnancovi slu ž obn é vo ľ no (resp. „ pracovn é“ vo ľ no) v re ž ime relevantnej ú pravy prek áž ok v pr á ci pod ľ a Z á konn í ka pr á ce, v nadv ä znosti na § 171 z á kona o š t á tnej slu ž be, ako aj v s ú lade s § 8 ods. 1 z á kona NR SR č . 120/1993 Z. z. o platov ý ch pomeroch niektor ý ch ú stavn ý ch č inite ľ ov Slovenskej republiky. K bodu 121 ( § 103) Podstatou existujúcej úpravy podľa § 103 zákona o štátnej službe je úprava tzv. sabatikalu ako práva štátneho zamestnanca na neplatené služobné voľno v rozsahu troch mesiacov za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v tom istom služobnom úrade. Služobný úrad má možnosť odmietnuť poskytnutie (resp. čerpanie) služobného voľna z vážnych 63 prevádzkových dôvodov. Pokiaľ štátny zamestnanec toto služobné voľno čerpá, nepatrí mu funkčný plat, nemá teda zo štátnozamestnaneckého pomeru žiaden príjem na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Praktické využitie tohto služobného voľna je dlhodobo na minimálnej až zanedbateľnej úrovni, v dôsledku čoho v podstate nedochádza k naplneniu účelu predmetnej úpravy. Navrhuje sa zachovať predmetný inštitút v právnej úprave štátnozamestnaneckých vzťahov, avšak v modifikovanej podobe. K základným navrhovaným zmenám v právnej úprave tzv. sabatikalu patrí: • priznanie časti (40%) funkčného platu počas čerpania služobného voľna, • štátny zamestnanec bude mať právo na dva mesiace nepretržitého služobného voľna za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru, • služobné voľno bude možné vyčerpať počas nasledujúcich piatich rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru (napríklad, služobné voľno za 1. až 5. rok bude možné čerpať v priebehu 6. až 10. roka) • jednotlivé doby služobného voľna nebude možné kumulovať, • zavádza sa povinnosť služobného úradu, ktorý odmietne poskytnúť toto služobné voľno, umožniť štátnemu zamestnancovi jeho čerpanie najneskôr do jedného roka od podania žiadosti. Spôsob vyjadrenia nároku na finančné plnenie (funkčný plat znížený o 60 percent) vychádza zo zámeru vyjadriť skutočnosť, že má ísť o platené služobné voľno, ktoré sa na účel § 128 zákona o štátnej službe započítava do služobnej praxe. Služobný úrad bude mať možnosť (nie povinnosť) upraviť podrobnosti o tomto type služobného voľna v služobnom predpise. V prechodnom ustanovení (§ 193la ods. 2) sa upravuje vzťah navrhovanej úpravy k trvaniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa predchádzajúcej úpravy. K bodom 122 a ž 124 ( § 104) Navrhuje sa precizovanie existujúcej úpravy stravovania štátnych zamestnancov. Návrh vychádza z obdobnej úpravy pod ľ a Zákonníka práce. Ú č elom návrhu je odstráni ť niektoré nejasnosti v aplikačnej praxi. Odsek 1 sa dopĺňa o úpravu poskytovania príspevku (na stravovanie) podľa zákona o sociálnom fonde (zákon NR SR č. 152/1994 Z. z.). Na ú č elovo viazaný finan č ný príspevok na stravovanie v prípade štátneho zamestnanca sa primerane vz ť ahujú niektoré ustanovenia § 152 Zákonníka práce. V novom odseku 2 (§ 104 zákona o štátnej službe) sa navrhuje úprava ur č ovania sumy finan č ného príspevku na stravovanie priamo v zákone o štátnej službe tak, aby bol zachovaný ú č el tohto benefitu (finan č ného príspevku) ako rovnocennej alternatívy k príspevku pod ľ a § 104 ods. 1 zákona o štátnej službe. V odseku 3 sa navrhuje doplnenie úpravy oslobodenia služobného úradu od povinností súvisiacich so stravovaním štátneho zamestnanca do č asne vyslaného na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Pokiaľ služobný úrad nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie, nemal by ma ť ani povinnos ť poskytova ť štátnemu zamestnancovi finan č ný príspevok, ktorého ú č el je vecne zhodný. 64 K bodu 125 ( § 109 ods. 2) Navrhuje sa vypusti ť osobitn ú ú pravu povinnosti slu ž obn é ho ú radu upravi ť v slu ž obnom poriadku tzv. kvalifikovan é pr í pady z á va ž n é ho poru š enia slu ž obnej discipl í ny. Konkretiz á cia pr í padov z á va ž n é ho poru š enia slu ž obnej discipl í ny v slu ž obnom poriadku bude teda fakultat í vna. Vych á dza sa z nasledovn ý ch d ô vodov: a) slu ž obn ý poriadok m á bli žš ie upravova ť najm ä slu ž obn é podmienky ustanoven é z á konom o š t á tnej slu ž be; existuj ú ca osobitn á (a jedin á konkr é tna) po ž iadavka t ý kaj ú ca sa obsahu tohto z á kladn é ho intern é ho predpisu slu ž obn é ho ú radu nie je opodstatnen á , b) bez oh ľ adu na kvalifik á ciu konkr é tnych pr í padov poru š enia slu ž obnej discipl í ny v slu ž obnom poriadku, s ú d, v pr í pade posudzovania z á konnosti skon č enia š t á tnozamestnaneck é ho pomeru z d ô vodu z á va ž n é ho poru š enia slu ž obnej discipl í ny, nie je obsahom slu ž obn é ho poriadku ani z á vermi slu ž obn é ho ú radu (pri posudzovan í miery poru š enia slu ž obnej discipl í ny dotknut ý m š t á tnym zamestnancom) viazan ý , c) samotn á identifik á cia konkr é tnych pr í padov poru š enia slu ž obnej discipl í ny (tzv. skutkov ý ch podst á t) m ôž e by ť v praxi problematick á , vzh ľ adom na skuto č nos ť , ž e na ka ž d é poru š enie slu ž obnej discipl í ny sa maj ú aplikova ť krit é ri á pod ľ a § 117 ods. 3 z á kona o š t á tnej slu ž be. K bodu 126 [ § 110 ods. 1 p í sm. h)] Legislat í vno-technick á ú prava textu, v s ú vislosti so zmenami navrhovan ý mi v § 116. K bodu 127 [ § 111 ods. 1 p í sm. g)] Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 128 a 210 ( § 112, § 193n) V odseku 1 p í sm. a) sa modifikuje ú prava z á kazu vykon á vania č innosti, resp. spr á vania sa š t á tneho zamestnanca sp ô sobom, ktor é nie s ú prijate ľ n é z h ľ adiska v áž nosti a d ô stojnosti š t á tnej slu ž by. Toto obmedzenie je od ô vodnen é existenciou š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, preto z č asov é ho h ľ adiska presahuje samotn é vykon á vanie š t á tnej slu ž by. Š t á tny zamestnanec bude viazan ý t ý mto obmedzen í m aj mimo svojho slu ž obn é ho č asu. Znenie vych á dza z obdobnej ú pravy platnej v pr í pade sudcov, prokur á torov, pr í slu š n í kov finan č nej spr á vy a pr í slu š n í kov policajn é ho zboru. Zmyslom ani účelom navrhovanej úpravy nie je obmedzovanie základných práv a slobôd, garantovaných Ústavou SR štátnemu zamestnancovi ako občanovi SR, resp. každému, komu ústava základné práva a slobody zaručuje. Ostatn é obmedzenia pod ľ a odseku 1 sa preberaj ú z existuj ú cej ú pravy. N á vrhom nov é ho znenia § 112 nie s ú dotknut é povinnosti š t á tneho zamestnanca s ú visiace s princ í pom nestrannosti, politickej neutrality a profesionality a s ú visiace s predch á dzan í m konfliktu z á ujmov v š t á tnej slu ž be. Navrhovanou ú pravou nie je dotknut á pr á vna regul á cia obmedzenia č lenstva v riadiacich, kontroln ý ch a dozorn ý ch org á noch pr á vnick ý ch os ô b vykon á vaj ú cich podnikate ľ sk ú č innos ť . V novom znen í odsekov 2 a ž 5 sa zachov á va a v podstate preber á (s úč asn á ) ú prava [platné znenie § 112 ods. 2 p í sm. c) a ods. 5 a ž 8 z á kona o š t á tnej slu ž be]. 65 Navrhuje sa (odseky 6 a ž 11) zmiernenie ú pravy obmedzen í š t á tneho zamestnanca, pokia ľ ide o vykon á vanie podnikate ľ skej č innosti a inej z á robkovej č innosti. Z á kladn é zmeny v predmetnej ú prave: • V š eobecn ý z á kaz podnikania a z á kaz vykon á vania inej z á robkovej č innosti zhodnej alebo obdobnej s č innos ť ou vykon á vanou v š t á tnej slu ž be sa bude vz ť ahova ť iba na vybran é skupiny š t á tnych zamestnancov. • Ostatn í š t á tni zamestnanci bud ú m ô c ť podnika ť v č innosti odli š nej od č innosti, ktor ú vykon á vaj ú v š t á tnej slu ž be. Navrhuje sa oznamovacia povinnos ť š t á tneho zamestnanca vo veci vykon á vania podnikate ľ skej č innosti. • Vykon á vanie inej (zhodnej alebo obdobnej) z á robkovej č innosti, ktor á nie je podnikan í m, v pr í pade ostatn ý ch š t á tnych zamestnancov, bude podmienen é predch á dzaj ú cim s ú hlasom slu ž obn é ho ú radu. Pod ľ a judikat ú ry Najvy šš ieho s ú du SR samotn á úč as ť v obchodnej spolo č nosti s ru č en í m obmedzen ý m nie je vykon á van í m vlastnej podnikate ľ skej č innosti spolo č n í ka, ale len ur č itou formou dispoz í cie s jeho vlastn ý m majetkom. Subjektom vykon á vaj ú cim podnikate ľ sk ú č innos ť je teda obchodn á spolo č nos ť . To znamen á , ž e ani samotn á úč as ť (podiel) š t á tneho zamestnanca v obchodnej spolo č nosti alebo dru ž stve by sa nemala pova ž ova ť za podnikanie š t á tneho zamestnanca. Podnikan í m sa vo v š eobecnosti ( § 2 ods. 1 Obchodn é ho z á konn í ka) rozumie s ú stavn á č innos ť vykon á van á samostatne podnikate ľ om vo vlastnom mene a na vlastn ú zodpovednos ť za úč elom dosiahnutia zisku. Vzh ľ adom na uveden é ú prava navrhovan á v § 112 vych á dza zo z á veru, ž e š t á tny zamestnanec (ako fyzick á osoba) m ôž e vykon á va ť podnikate ľ sk ú č innos ť len ako fyzick á osoba. V odseku 6 sa konkretizuj ú skupiny š t á tnych zamestnancov, ktor í nebud ú m ô c ť podnika ť ani pod ľ a novej ú pravy – ide o tzv. politick é poz í cie v syst é me š t á tnej slu ž by, k ľúč ov é pre riadenie a funk č nos ť slu ž obn ý ch ú radov, resp. š t á tnej spr á vy. Ú pravou obmedzenia vykon á vania zhodnej alebo obdobnej č innosti [odsek 6 p í sm. b)] nem á by ť dotknut ý z á kaz podnikania [odsek 6 p í sm. a]. To znamená, že rozsah obmedzenia podľa písmena b) nemožno súčasne považovať za výnimku, resp. za špecifickú úpravu vo vzťahu k zákazu podnikania podľa písmena a). Obmedzenia upravené v odseku 7 sa budú vzťahovať na tzv. bežných (radových i vedúcich) štátnych zamestnancov. Zákaz podnikania sa v prípade tejto skupiny štátnych zamestnancov bude vzťahovať na prípady, v ktorých je predmet podnikania zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú štátny zamestnanec vykonáva v štátnej službe. Pod činnosťou vykonávanou v štátnej službe treba rozumieť činnosť uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta. Rozsah obmedzenia podľa písmena b) nemožno ani v tomto prípade považovať za výnimku, resp. za špecifickú úpravu vo vzťahu k zákazu podľa písmena a). V odseku 8 sa navrhuje upraviť výnimky z obmedzenia vykonávania zhodnej alebo obdobnej činnosti. Nejde o výnimky zo zákazu podnikania. Návrh vychádza z existujúcej úpravy (§ 112 ods. 3 súčasného znenia zákona). Zúžený rozsah výnimiek nadväzuje na zmenu právnej úpravy predmetného obmedzenia (odseky 6 a 7) a na prehodnotenie, resp. zánik opodstatnenia niektorých existujúcich výnimiek. Pod činnosťou v poradnom orgáne služobného úradu [odsek 8 písm. c)] treba rozumieť činnosť v poradnom orgáne subjektu, ktorý je služobným úradom podľa zákona. (Právnym základom nemusí byť len zákon o štátnej službe; zriaďovanie poradných orgánov upravuje napríklad kompetenčný zákon, správny poriadok, a pod.) 66 V súvislosti s umožnením vykonávania podnikania sa v odseku 9 upravuje rozsah informačnej povinnosti štátneho zamestnanca. Zmyslom povinnosti vzťahujúcej sa na „vykonávanie“ podnikania je upraviť situácie, keď štátny zamestnanec (resp.) fyzická osoba podniká v čase vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Vykonávanie inej zárobkovej činnosti, zhodnej alebo obdobnej s činnosťou vykonávanou v štátnej službe podľa odseku 7 písm. b) je podmienené písomným súhlasom služobného úradu. Analogicky, služobný úrad má možnosť neudeliť súhlas, resp. vysloviť nesúhlas s vykonávaním takejto zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Zmyslom úpravy podľa odseku 10 je zabrániť prípadnému svojvoľnému (neodôvodnenému) postupu služobného úradu pri posudzovaní konkrétnych prípadov. V odseku 11 sa navrhuje úprava skončenia (prerušenia, pozastavenia) vykonávania činností, ktorých vykonávanie nie je v súlade s úpravou predmetných obmedzení štátneho zamestnanca. Navrhuje sa rozlišovať dve situácie – vznik štátnozamestnaneckého pomeru a preloženie na iné štátnozamestnanecké miesto. Obmedzenie alebo zákaz podľa navrhovanej úpravy sa v konkrétnom prípade nemusí na štátneho zamestnanca vzťahovať. Preložením na iné štátnozamestnanecké miesto môže však dôjsť k zmene okolností (zmena statusu štátneho zamestnanca, zmena činnosti vykonávanej v štátnej službe), ktorá vedie k vzniku rozporu s niektorým obmedzením alebo zákazom. Súčasne sa navrhuje predĺženie lehoty na splnenie predmetnej povinnosti štátneho zamestnanca. Účinnosť navrhovanej úpravy (nové znenie § 112, prechodné ustanovenie § 193n) sa navrhuje ustanoviť vzhľadom na novelizáciu zákona o štátnej službe vykonanú zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prechodnom ustanovení sa upravuje vzťah navrhovanej úpravy k inej zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca vykonávanej podľa § 112 ods. 4 zákona o štátnej službe v predchádzajúcom znení. K bodu 129 [ § 113 ods. 1 p í sm. c)] V súvislosti s kompetenciami vedúceho štátneho zamestnanca v oblasti služobného hodnotenia sa navrhuje výslovne ustanovi ť povinnos ť pripravova ť podklady pre služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov. V podstate ide o doplnenie jednej zo základných povinností vedúceho zamestnanca (povinnosť hodnotiť podriadených), ktorého účelom je doplni ť vhodným spôsobom základný právny rámec (§ 122 a § 123 zákona) pre adekvátne vykonávanie služobného hodnotenia vedúcim zamestnancom. Výsledkom náležitého plnenia tejto povinnosti by mal byť relevantný podklad pre vykonanie služobného hodnotenia. K bodu 130 ( § 113 ods. 2) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 131 ( § 114 ods. 1) Navrhuje sa adresnej š ia ú prava povinnosti š t á tneho zamestnanca pod á va ť majetkov é priznanie. T á to povinnos ť sa bude vz ť ahova ť na kateg ó rie š t á tnych zamestnancov, pri ktor ý ch zachovanie tohto prevent í vneho (protikorup č n é ho) n á stroja mo ž no pova ž ova ť za opodstatnen é . 67 Obmedzenie mo ž nosti nahradi ť majetkov é priznanie č estn ý m vyhl á sen í m sa bude viaza ť na uplynutie doby (viac ako tri roky) od tzv. riadneho majetkov é ho priznania, nie na po č et (4-kr á t) po sebe nasleduj ú cich č estn ý ch vyhl á sen í . D ô vodom tejto ú pravy je odli š n ý re ž im vzniku a z á niku povinnosti poda ť (resp. pod á va ť ) majetkov é priznanie, ktor ý sa bude viaza ť nielen na vznik š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, ale aj na zmenu statusu š t á tneho zamestnanca (napr. prelo ž enie na š t á tnozamestnaneck é miesto ved ú ceho zamestnanca) alebo na vykon á vanie inej z á robkovej č innosti v s ú lade s nov ý m znen í m § 112. Relat í vne skr á tenie doby, po č as ktorej mo ž no kontinu á lne nahr á dza ť majetkov é priznanie č estn ý m vyhl á sen í m, sa navrhuje v nadv ä znosti na adresnej š ie vymedzenie povinnosti š t á tneho zamestnanca deklarova ť svoje majetkov é pomery, ako aj s úč elom pred í s ť pr í padn ý m aplika č n ý m nejasnostiam v s ú vislosti s dobou uchov á vania majetkov ý ch priznan í . K bodu 132 ( § 114 ods. 3, § 115 ods. 3, pr í loha č . 5) Navrhuje sa zv ýš enie minim á lnej s ú hrnnej hodnoty hnute ľ n é ho majetku, majetkov ý ch pr á v a in ý ch majetkov ý ch hodn ô t, ako podmienky pre vznik povinnosti uv á dza ť tento majetok v majetkovom priznan í š t á tneho zamestnanca. S úč asn á suma ( 35 tis í c eur) plat í od roku 2009 (p ô vodn é znenie z á kona č . 400/2009 Z. z., § 63 ods. 3). Zv ýš enie minim á lnej sumy (na 50 tis í c eur) sa navrhuje s cie ľ om č iasto č ne zoh ľ adni ť v predmetnej ú prave niektor é z á kladn é ekonomick é s ú vislosti, resp. zmeny za posledn ý ch 15 rokov, konkr é tne infl á ciu, rast priemernej mzdy v n á rodnom hospod á rstve a celkov ú valoriz á ciu platov ý ch tar í f š t á tnych zamestnancov. K bodom 133 a ž 135 ( § 114 ods. 5) Doplnenie predvetia a nov é znenie p í smena a) sa navrhuje v nadv ä znosti na nov é znenie odseku 1. Vznik povinnosti poda ť tzv. prv é majetkov é priznanie sa bude viaza ť na skuto č nos ť uveden ú v odseku 1, ktorou m ôž e by ť napr í klad prijatie do š t á tnej slu ž by alebo prelo ž enie na miesto ved ú ceho zamestnanca alebo za č atie podnikania. Z á kladn ý m úč elom majetkov é ho priznania by malo by ť porovnanie, č i majetkov é pomery š t á tneho zamestnanca (resp. ich zmena) zodpoved á jeho platov ý m pomerom ( § 115 ods. 4 z á kona). V pr í pade do č asn é ho plnenia ú loh na riadiacej poz í cii na z á klade do č asn é ho prelo ž enia, ktor é nem ôž e trva ť viac ako 6 mesiacov, nie je úč eln é vy ž adova ť od š t á tneho zamestnanca deklarovanie jeho majetkov ý ch pomerov. Navrhuje sa preto ustanovi ť v ý nimku zo vzniku povinnosti poda ť majetkov é priznanie vo vz ť ahu k do č asn é mu prelo ž eniu radov é ho š t á tneho zamestnanca na poz í ciu ved ú ceho zamestnanca pod ľ a § 60 ods. 2. Ú prava nem á vplyv na vznik povinnosti poda ť majetkov é priznanie pod ľ a § 114 ods. 5 p í sm. a) z in é ho d ô vodu, ani na povinnos ť poda ť majetkov é priznanie pod ľ a § 114 ods. 5 p í sm. b) z á kona. Pokia ľ ide o poverenie zastupovan í m a poverenie vykon á van í m funkcie ved ú ceho zamestnanca ( § 60 ods. 3 a 4 z á kona), pod ľ a navrhovanej ú pravy m ôž e povinnos ť vznikn úť iba v pr í pade prelo ž enia na š t á tnozamestnaneck é miesto ved ú ceho zamestnanca. Pr í pady poverenia sa teda nemaj ú sp á ja ť so vznikom povinnosti poda ť majetkov é priznanie. V ý nimka z povinnosti pod á va ť tzv. ro č n é majetkov é priznanie sa navrhuje z d ô vodu straty opodstatnenia pod á va ť majetkov é priznanie v pr í padoch, ke ď š t á tny zamestnanec v predmetom obdob í (predch á dzaj ú ci kalend á rny rok) nevykon á val š t á tnu slu ž bu – nepatril mu pr í jem (funk č n ý plat) zo š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, ktor ý by mal by ť v ý chodiskom pre porovnanie s pr í padnou zmenou v jeho majetkov ý ch pomeroch. 68 Z h ľ adiska s ú visiacej administrat í vy pova ž uje predkladate ľ navrhovan é rie š enie za jednoduch š ie, ako napr í klad ustanovenie ur č itej minim á lnej doby vykon á vania š t á tnej slu ž by – podmienky pre vznik povinnosti poda ť majetkov é priznanie za predch á dzaj ú ci kalend á rny rok. K bodu 136 ( § 114 ods. 6) Majetkov é priznanie sa m á pod á va ť gener á lnemu tajomn í kovi ( § 17 z á kona), pr í padne tomu, kto na úč ely z á kona pln í funkciu gener á lneho tajomn í ka slu ž obn é ho ú radu. V novom znen í odseku 6 sa adekv á tne zoh ľ ad ň uje ú prava pod ľ a Ú stavn é ho z á kona č . 3572004 Z. z. o ochrane verejn é ho z á ujmu pri v ý kone funkci í verejn ý ch funkcion á rov v znen í neskor ší ch predpisov. K bodom 137, 138 a 218 ( § 115 ods. 1 a 4, pr í loha č . 5) V nadv ä znosti na po ž iadavku aplika č nej praxe sa precizuje ú prava pr í slu š nosti na presk ú manie ú plnosti, vyhodnotenie a uchovanie majetkov é ho priznania. Š t á tny zamestnanec, poveren ý (p í somne) gener á lnym tajomn í kom na predmetn é ú kony t ý kaj ú ce sa majetkov é ho priznania, v zmysle navrhovanej ú pravy, nemus í by ť ved ú ci š t á tny zamestnanec. K bodom 139 a ž 141 ( § 116) Zmeny a doplnenia v ú prave s ť a ž nosti pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be vych á dzaj ú z aplika č nej praxe. Spolo č n ý m d ô vodom ú prav v § 116 je z á mer priradi ť tieto podania jednozna č ne pod re ž im s ť a ž nosti pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be. Navrhuje sa v ý slovne upravi ť mo ž nos ť poda ť s ť a ž nos ť aj po skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (doba pre podanie s ť a ž nosti sa navrhuje analogicky s dobou, v ktorej mo ž no uplatni ť na s ú de neplatnos ť skon č enia š t á tnozamestnaneck é ho pomeru). Okruh fyzick ý ch os ô b opr á vnen ý ch poda ť s ť a ž nos ť sa roz š iruje na v š etk ý ch uch á dza č ov vo v ý berovom konan í (doba na podanie s ť a ž nosti je jeden mesiac od vyhl á senia v ý sledku v ý berov é ho konania). Predmetom pr á vnej ú pravy pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be s ú š t á tnozamestnaneck é vz ť ahy v s ú vislosti s vykon á van í m š t á tnej slu ž by. Nejde teda v ý lu č ne o pr á vne vz ť ahy reguluj ú ce samotn é vykon á vanie š t á tnej slu ž by. Typick ý m pr í kladom je ú prava v ý berov é ho konania. Ď alej plat í , ž e subjektom pr á vnych vz ť ahov pod ľ a z á kona o š t á tnej slu ž be, pokia ľ ide o fyzick ú osobu, nie je v ž dy š t á tny zamestnanec. Aj v tomto pr í pade sa typick ý pr í klad m ôž e vz ť ahova ť na v ý berov é konanie, resp. na okruh uch á dza č ov vo v ý berovom konan í . Ú prava nadpisu § 116 je potrebn á vzh ľ adom na vecn é zmeny navrhovan é v odsekoch 1 a 6. K bodu 142 ( § 117 ods. 1) Navrhuje sa modifik á cia vymedzenia pojmu „ poru š enie slu ž obnej discipl í ny “ , konkr é tne: a) V ý slovne sa upravuje, ž e mus í í s ť o zavinenie na strane š t á tneho zamestnanca. b) Vecn ý rozsah disciplin á rnej zodpovednosti sa dop ĺň a o ú pravu (povinnost í a obmedzen í ), ktor ú obsahuj ú (vo vz ť ahu k vybranej skupine alebo vo vz ť ahu k v š etk ý m š t á tnym zamestnancom) osobitn é predpisy. c) Vyp úšť a sa podmienka s ú vislosti predmetn é ho konania s v ý konom š t á tnej slu ž by. Mo ž no predpoklada ť , ž e v be ž nom pr í pade poru š enia slu ž obnej discipl í ny p ô jde o s ú vislos ť s v ý konom š t á tnej slu ž by. Z povahy viacer ý ch povinnost í a obmedzen í š t á tneho zamestnanca, ustanoven ý ch priamo v z á kone o š t á tnej slu ž be, je v š ak zrejm é , ž e presahuj ú 69 č asov ý r á mec v ý konu š t á tnej slu ž by (slu ž obn ý č as), resp. sa via ž u na existenciu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. K bodu 143 ( § 117 ods. 8) Predmetn á ú prava nem á opodstatnenie a nie je v s ú lade s § 32 ods. 1 p í sm. e) z á kona o š t á tnej slu ž be. Navrhuje sa preto jej vypustenie. K bodu 144 ( § 118 ods. 2) V prvej vete ide o legislat í vno-technick ú ú pravu; vypustenie textu sa navrhuje z d ô vodu zos ú ladenia s ú pravou pod ľ a § 118 ods. 5 a 8. V piatej vete sa navrhuje zjednodu š enie ú pravy kreovania poradnej komisie – najm ä v pr í padoch, ke ď sa komisia zria ď uje v slu ž obnom ú rade ako st á ly poradn ý org á n, po ž iadavka, aby jeden č len komisie bol z rovnak é ho odboru š t á tnej slu ž by (ako š t á tny zamestnanec, o ktor é ho poru š enie slu ž obnej discipl í ny ide), nie je primeran á . K bodu 145 ( § 118 ods. 3 a 4) Zjednocuje sa (odsek 3) postup gener á lneho tajomn í ka, resp. postup slu ž obn é ho ú radu, v pr í pade vzniku d ô vodu pre pos ú denie disciplin á rnej zodpovednosti š t á tneho zamestnanca. Bez oh ľ adu na stupe ň mo ž n é ho poru š enia slu ž obnej discipl í ny (z á va ž n é alebo menej z á va ž n é ) bude vec presk ú mava ť poradn á komisia. Predlo ž enie d ô kazov na podporu (preuk á zanie) tvrden í š t á tneho zamestnanca bude vecou (nie povinnos ť ou) š t á tneho zamestnanca. Spres ň uje sa ú prava plynutia (resp. preru š enia plynutia) leh ô t pod ľ a odseku 4. K bodu 146 ( § 118 ods. 8) Legislat í vno-technick á ú prava; skuto č nos ť , ž e stanovisko komisie m á odpor úč aj ú ci charakter, je zrejm á z textu § 118 ods. 8 druhej vety. K bodu 147 ( § 118 ods. 9) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 148 a 149 ( § 119 ods. 1 a § 120) Nov é znenie predmetn ý ch ustanoven í sa navrhuje v r á mci ú prav, ktor ý ch predmetom je zjednotenie postupu slu ž obn é ho ú radu, bez oh ľ adu na stupe ň poru š enia slu ž obnej discipl í ny. Navrhovan é znenie nem á vplyv na skuto č nos ť , ž e poru š enie slu ž obnej discipl í ny posudzuje gener á lny tajomn í k ( § 118 ods. 1), a to najm ä na z á klade stanoviska poradnej komisie ( § 118 ods. 8 z á kona). S úč asne sa navrhuje zjednotenie leh ô t pre gener á lneho tajomn í ka, pokia ľ ide o z á ver (upozornenie pod ľ a § 119 ods. 1, upovedomenie pod ľ a § 120) v ot á zke posudzovania disciplin á rnej zodpovednosti š t á tneho zamestnanca. 70 K bodu 150 ( § 121) Ustanovenie odseku 1 sa vyp úšť a z d ô vodu nadbyto č nosti a č iasto č n é ho vecn é ho nes ú ladu s odsekom 2. Skuto č nos ť , ž e upozornenie m á by ť s úč as ť ou osobn é ho spisu, vypl ý va z § 107 ods. 1 z á kona. Pod ľ a s úč asnej ú pravy m á slu ž obn ý ú rad povinnos ť vyradi ť upozornenie z osobn é ho spisu, bez oh ľ adu na z á va ž nos ť predmetn é ho poru š enia slu ž obnej discipl í ny, ako aj bez oh ľ adu na pr í padn é skon č enie š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (ku ktor é mu mohlo v priebehu z á konom uvedenej doby evidencie upozornenia v osobnom spise d ô js ť ). Podstatou § 121 je ú prava pod ľ a dne š n é ho odseku 2, ktor á je na predmetn ý úč el posta č uj ú ca. K bodu 151 ( § 122) V pr á vnej ú prave slu ž obn é ho hodnotenia sa navrhuj ú zmeny tzv. procesnej str á nky hodnotenia, konkr é tne: • pred ĺž enie doby na vykonanie slu ž obn é ho hodnotenia za kalend á rny rok (slu ž obn é hodnotenie bude mo ž n é vykona ť aj v priebehu decembra pr í slu š n é ho roka, teda “ vopred ” ; tak ý to postup by sa mal vyu ží va ť napr í klad v pr í pade, ak hodnotite ľ alebo hodnoten ý v z á vere kalend á rneho roka č erp á dovolenku, alebo ak v priebehu decembra doch á dza k skon č eniu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru hodnotite ľ a, a pod.), • flexibilnej š ia ú prava pre splnenie povinnosti vykona ť č iastkov é slu ž obn é hodnotenie (vyp úšť a sa mo ž nos ť vykona ť toto slu ž obn é hodnotenie iba pred skon č en í m vykon á vania š t á tnej slu ž by), • vypustenie komisie pre slu ž obn é hodnotenie, • ú prava minim á lnej doby vykon á vania š t á tnej slu ž by ako podmienky pre vykonanie opakovan é ho slu ž obn é ho hodnotenia (obdobn á podmienka sa pod ľ a z á kona vz ť ahuje aj na ostatné druhy služobného hodnotenia). V novom znení § 122 sa tiež mení systematické usporiadanie niektorých (aktuálne platných) ustanovení, bez zmeny obsahu alebo významu základných pojmov týkajúcich sa predmetnej úpravy. Nadpis § 122 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. K bodom 152 a ž 154 ( § 123 ods. 3 a ž 10) Vyp úšť a sa ú prava komisie pre slu ž obn é hodnotenie. Cie ľ om navrhovanej ú pravy je, aby slu ž obn é hodnotenie š t á tneho zamestnanca vykon á val v ý lu č ne priamy nadriaden ý (ved ú ci zamestnanec), teda ten, kto v zmysle zákona priebežne organizuje, riadi, kontroluje a hodnotí podriadeného. Tzv. odvolacím orgánom (v prípade námietok voči služobnému hodnoteniu) bude naďalej priamy nadriadený hodnotiteľa. V tejto s ú vislosti sa navrhuje aj flexibilnej š ia ú prava č asov é ho r á mca pre vykonanie slu ž obn é ho hodnotenia ( § 122 ods. 3, 4 a 6) a v ý slovn á ú prava povinnosti ved ú ceho zamestnanca pripravova ť priebe ž ne podklady pre slu ž obn é hodnotenie podriaden ý ch š t á tnych zamestnancov. Vypustenie komisie pre slu ž obn é hodnotenie s úč asne prispeje k zmierneniu administrat í vnej z áť a ž e slu ž obn é ho ú radu. V odsekoch 3 a 4 sa zjednocuje terminol ó gia s ú visiaca s opatreniami na zlep š enie vykon á vania š t á tnej slu ž by (navrhuje sa zhodne pou ží va ť slovo „ n á vrh “ v pr í slu š nom tvare). Zmyslom ď al ší ch ú prav navrhovan ý ch v odseku 4 a odseku 5 je zd ô raznenie v ý znamu hodnotiaceho rozhovoru pre slu ž obn é hodnotenie. Hodnotiaci rozhovor bude predch á dza ť vyhotoveniu 71 slu ž obn é ho hodnotenia. Predmetom hodnotiaceho rozhovoru bude návrh služobného hodnotenia, nie jeho výsledok. Súčasne sa výslovne upravuje možnosť hodnoteného štátneho zamestnanca v rámci hodnotiaceho rozhovoru ohodnotiť „sám seba“. A ž po hodnotiacom rozhovore bude hodnotite ľ povinn ý vyhotovi ť slu ž obn é hodnotenie. To znamen á , ž e aj samotn ý hodnotiaci rozhovor bude m ô c ť ma ť vplyv na v ý sledok slu ž obn é ho hodnotenia. V odseku 6 sa navrhuj ú spresnenia textu, potrebn é v nadv ä znosti na ú pravy v s ú visiacich ustanoveniach. S úč asne sa navrhuje v ý slovne vyl úč i ť mo ž nos ť pod á va ť opakovane n á mietku vo veciach slu ž obn é ho hodnotenia za to ist é hodnoten é obdobie. Precizuje sa ú prava postupu priameho nadriaden é ho (ved ú ceho zamestnanca) hodnotite ľ a v s ú vislosti s vyhodnocovan í m n á mietky (n á mietok) vo č i slu ž obn é mu hodnoteniu, a to v z á vislosti od v ý sledku ich prerokovania a vyhodnotenia. V odseku 9 sa navrhuje zjednotenie postupu pri vyhodnocovan í n á mietok s ú pravou pod ľ a odseku 8. V odseku 10 sa navrhuje s ú visiaca legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 155 ( § 123 ods. 11) Za úč elom zjednotenia postupu pri vykon á van í slu ž obn ý ch hodnoten í v oblasti s ú dnictva sa navrhuje doplni ť z á kon o š t á tnej slu ž be o splnomoc ň ovacie ustanovenie na vydanie slu ž obn é ho predpisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktor ý m sa explicitne uprav í , kto sa pova ž uje za hodnotite ľ a a za priameho nadriaden é ho ved ú ceho zamestnanca hodnotite ľ a na úč ely slu ž obn é ho hodnotenia š t á tnych zamestnancov zaraden ý ch do v ý konu s ú dnictva v jednotliv ý ch slu ž obn ý ch ú radoch, ktor ý mi s ú okresn é s ú dy, mestsk é s ú dy, krajsk é s ú dy, spr á vne s ú dy a Š pecializovan ý trestn ý s ú d. Obdobn á ú prava sa vz ť ahuje aj na rezort prokurat ú ry. Aktu á lna prax vykon á vania slu ž obn ý ch hodnoten í na prvostup ň ov ý ch i na odvolac í ch s ú doch nie je jednotn á . Vy šší ch s ú dnych ú radn í kov spravidla hodnot í sudca, od ktor é ho maj ú poverenie, t. j. do ktor é ho s ú dneho oddelenia s ú pod ľ a rozvrhu pr á ce dan é ho s ú du pridelen í . Ostatn ý ch š t á tnych zamestnancov zaraden ý ch do v ý konu s ú dnictva na niektor ý ch s ú doch hodnot í riadite ľ spr á vy s ú du, na in ý ch s ú doch je to dozorn ý ú radn í k alebo s á m predseda s ú du. Zmyslom navrhovan é ho z á konn é ho splnomocnenia je zjednotenie ú pravy vz ť ahuj ú cej sa na slu ž obn é hodnotenie š t á tnych zamestnancov zaraden ý ch do v ý konu s ú dnictva na konkr é tne s ú dne oddelenie zriaden é pre sudcu, resp. vy šš ieho s ú dneho ú radn í ka (asistent, s ú dny tajomn í k, vy šší s ú dny ú radn í k a vy šší s ú dny ú radn í k – koordin á tor), a tie ž t ý ch š t á tnych zamestnancov, ktor í nie s ú zaraden í do konkr é tneho s ú dneho oddelenia, ale s ú v tzv. v š eobecnom s ú dnom oddelen í (napr. š t á tni zamestnanci kancel á rie zbierky list í n obchodn é ho registra alebo proba č n í a media č n í ú radn í ci). K bodu 156 [ § 126 ods. 1 p í sm. g)] Legislat í vno-technick á ú prava, ktor á nadv ä zuje na navrhovan é nov é znenie § 147 z á kona. K bodom 157, 161 a 162 [ § 126 ods. 1 p í sm. k), § 127 ods. 1 p í sm. b) a ods. 2] Z á kon o verejnom obstar á van í v znen í úč innom od 31. 3. 2024 ( č l. V z á kona č . 32/2024 Z. z.) nevy ž aduje, aby č innosti vo verejnom obstar á van í boli vykon á van é prostredn í ctvom odborn é ho 72 garanta. Na úč ely z á kona o verejnom obstar á van í tak viac nie je rozdiel v tom, č i č innosti vo verejnom obstar á van í vykon á va odborn ý garant, alebo „ len “ tzv. be ž n ý š t á tny zamestnanec. V d ô sledku zmeny z á kona o verejnom obstar á van í stratila opodstatnenie osobitn á ú prava zv ýš enia platovej tarify za slu ž obn ú prax [ § 127 ods. 2 p í sm. a)], ako aj ú prava osobitn é ho zv ýš enia samotnej platovej tarify [ § 127 ods. 2 p í sm. b) z á kona]. Pod ľ a existuj ú cej ú pravy by sa mala rovnak á č innos ť odme ň ova ť dvoma odli š n ý mi sp ô sobmi. Navrhuje sa preto vypustenie predmetnej ú pravy zo z á kona o š t á tnej slu ž be. S navrhovanou ú pravou s ú vis í aj doplnenie zlo ž enia funk č n é ho platu a ú prava v prechodnom ustanoven í ( § 193la ods. 5). K bodom 158 a ž 160, 177, 180 a ž 182 a 211 [§ 127 ods. 1 písm. a), § 149 ods. 1, § 157, § 159 ods. 5, § 159a, § 193o ods. 3] Platový koeficient pre výpočet zahraničného funkčného platu je jedným z hlavných nástrojov odmeňovania štátnych zamestnancov pri vykonávaní zahraničnej služby. Na výpočet platového koeficientu príslušného štátu je v súčasnosti potrebná súčinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré každoročne realizuje výpočet platového koeficientu na nasledujúci rok, Ministerstva financií SR, ktoré stanovuje koeficient regulácie v nadväznosti na možnosti štátneho rozpočtu a úradu vlády v prípade zásahov potrebných do zákona o štátnej službe a valorizácie platov v štátnej správe, aj keď samotná výška zahraničného funkčného platu nie je predmetom rokovania tripartity. V nadväznosti na previazanosť postupu jednotlivých rezortov pri výpočte platového koeficientu (napríklad v závislosti od prijatia rozhodnutí o valorizácii platov v štátnej službe sa musí realizovať legislatívny proces v extrémne krátkom čase), je častokrát ohrozené včasné prijatie príslušných opatrení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré musia byť účinné od 1. januára nasledujúceho roka. Návrh zákona pri výpočte platového koeficientu príslušného štátu odstraňuje nespravodlivosť prepočtov, ku ktorej dochádza z dôvodu previazanosti výpočtu na Brusel. Previazanosť na bruselské premenné znamenala, že medziročný pokles priemerov indexov životných nákladov Belgicka v roku 2021 podľa štatistík Organizácie Spojených národov (OSN) spôsobil neprimeraný nárast hodnoty platového koeficientu v ostatných krajinách, pričom reálne životné náklady podľa štatistík OSN v niektorých krajinách bez prepočtu na Brusel v priemere medziročne klesali. V konečnom dôsledku (po regulácii zo strany Ministerstva financií SR), sa uvedené prejavilo aj v znížení platového koeficientu pre Brusel. V nadväznosti na vyššie uvedené sa platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok určí ako súčin platového koeficientu príslušného štátu platného na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa platový koeficient príslušného štátu určuje, pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky OSN k priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu podľa štatistiky OSN za rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa platový koeficient príslušného štátu určuje, a koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. 73 Stupnice platových taríf štátnych zamestnancov dočasne vyslaných podľa § 64 zákona o štátnej službe nebudú podliehať zvýšeniu, ktoré ustanoví vláda nariadením v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok. Tieto zvýšené platové tarify ustanoví opatrením Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR. Vzhľadom na potrebu upraviť mechanizmus valorizácie platových taríf dočasne vyslaných štátnych zamestnancov osobitným spôsobom, navrhuje sa ich každoročné automatické prepočítanie na základe pevne ustanoveného mechanizmu. Ukazovateľom bude miera medziročného rastu spotrebiteľských cien uplatňovaná v New Yorku za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platový koeficient určuje. Napríklad platové tarify platné k 31. decembru 2027 sa od 1. januára 2028 zvýšia opatrením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o mieru medziročného rastu spotrebiteľských cien uplatňovanú v New Yorku za rok 2026. Inflácia v New Yorku je stanovená z dôvodu, že New York je sídlom OSN. Platový koeficient pre New York, ktorý je referenčným miestom pre štatistiky OSN, by sa v opačnom prípade nikdy nemohol zvýšiť (v štatistikách OSN má New York vždy hodnotu 1) a platy v New Yorku by tak neustále klesali. Na základe analýzy dostupných systémov tvorby zahraničných funkčných platov možno konštatovať, že inflácia alebo zmena menových kurzov či indexov životných nákladov, respektíve spotrebiteľských cien a ich kombinácia značne tvarujú výsledné platové koeficienty predovšetkým v Česku, Estónsku, EÚ a OSN, a nepriamo v Lotyšsku a Slovinsku, podobne ako v tomto aktuálnom návrhu pre SR, kde sa navrhuje kombinácia inflácie a indexu životných nákladov. Východiskom pre ustanovenie zvýšených platových taríf dočasne vyslaných štátnych zamestnancov v roku 2026, resp. na rok 2026, budú platové tarify štátnych zamestnancov ustanovené podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025. V tejto súvislosti sa navrhuje relevantná úprava v prechodných ustanoveniach zákona. K bodu 163 ( § 128 ods. 5) Š t á tna š kolsk á in š pekcia m á dlhodobo ve ľ k é probl é my s obsadzovanom miest š kolsk ý ch in š pektorov, a to vzh ľ adom na rozdiely v platoch pedagogick ý ch zamestnancov a š kolsk ý ch in š pektorov, ktor é sa ka ž d ý m rokom st á le viac prehlbuj ú v s ú vislosti s vy šš ou valoriz á ciou platov pedagogick ý ch zamestnancov a odborn ý ch zamestnancovi oproti valoriz á cii platov š t á tnych zamestnancov, ktor ý mi s ú aj š kolsk í in š pektori. Okrem toho pedagogick í zamestnanci a odborn í zamestnanci poberaj ú aj ď al š ie pr í platky s ú visiace s v ý konom ich pracovnej č innosti. Teda platy pedagogick ý ch zamestnancov a odborn ý ch zamestnancov s ú v porovnan í s platmi š kolsk ý ch in š pektorov omnoho vy šš ie. Š kolsk í in š pektori maj ú z á konom č . 596/2003 Z. z. stanoven ý osobitn ý kvalifika č n ý predpoklad, pod ľ a ktor é ho „Š kolsk ý m in š pektorom m ôž e by ť ten, kto sp ĺň a kvalifika č n é predpoklady vysoko š kolsk é ho vzdelania pre pr í slu š n ý druh, typ a stupe ň š koly alebo š kolsk é ho zariadenia, najmenej osem rokov vykon á val pracovn ú č innos ť v š kole alebo v š kolskom zariaden í , absolvoval I. kvalifika č n ú sk úš ku alebo jej n á hradu a p ô sobil minim á lne tri roky v riadiacej funkcii v š kolstve alebo v pracovnom zaraden í metodika alebo v pracovnom zaraden í š kolsk é ho in š pektora, alebo absolvoval II. kvalifika č n ú sk úš ku alebo jej n á hradu. “ . 74 Teda, š kolsk í in š pektori musia sp ĺň a ť tak é ist é kvalifika č n é predpoklady, ako maj ú ustanoven é pedagogick í zamestnanci. Okrem toho musia ma ť 8 rokov v ý konu pedagogickej č innosti a prv ú atest á ciu, a tri roky riadiacej praxe alebo metodickej č innosti v š kolstve, ktor á m ôž e by ť nahraden á vykonan í m druhej atest á cie. K bodu 164 ( § 130 ods. 3) Doplnenie úpravy príplatku za riadenie nadväzuje na úpravu navrhovanú v 18 ods. 6 a 7 zákona. Vedúci štátny zamestnanec ur č ený príslušným ministrom, vedúcim ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo služobným predpisom bude v prípadoch, ke ď funkcia generálneho tajomníka nie je obsadená, plniť jeho úlohy. Za tento č as bude vedúcemu zamestnancovi patri ť samostatný príplatok za riadenie. V úprave pod ľ a § 18 ods. 6 a 7 ide v podstate o do č asnú substitúciu generálneho tajomníka vo vzťahu ku konaniu v štátnozamestnaneckých veciach. Navrhuje sa preto, aby sa stupeň riadenia (a príplatok za riadenie) ur č oval obdobne ako v prípade zástupcu generálneho tajomníka. To znamená, že v konkrétnom prípade pôjde o druhý alebo tretí stupeň riadenia podľa prílohy č. 4 zákona o štátnej službe. Vzh ľ adom na skuto č nos ť , že ide o plnenie povinností za generálneho tajomníka (paralelne s plnením vlastných povinností), navrhuje sa priamo zo zákona prizna ť príplatok za riadenie na hornej hranici rozpätia upraveného v prílohe č. 4 zákona. K bodom 165 a 166 ( § 137 ods. 1 a 2) Pod ľ a s úč asnej pr á vnej ú pravy za š t á tnu slu ž bu nad č as patr í š t á tnemu zamestnancovi prednostne platen é n á hradn é vo ľ no. V pr í pade neposkytnutia n á hradn é ho vo ľ na v z á konom ustanovenej dobe vznik á š t á tnemu zamestnancovi n á rok na plat za š t á tnu slu ž bu nad č as. V nadv ä znosti na po ž iadavky aplika č nej praxe sa navrhuje upravi ť mo ž nos ť dohodn úť sa so š t á tnym zamestnancom na alternat í vnom plnen í (teda na poskytnut í platu za š t á tnu slu ž bu nad č as), teda bez toho, aby bolo potrebn é sledova ť , č i bolo š t á tnemu zamestnancovi poskytnut é n á hradn é vo ľ no. K bodom 167 a 168 ( § 137 ods. 4 a 5) Medzi existuj ú cou ú pravou pod ľ a odsekov 4 a 5, napriek odli š nej formul á cii, nie je vecn ý rozdiel. Rozdiel je len v osobnej p ô sobnosti existuj ú cej ú pravy pod ľ a odseku 4 a odseku 5. Zmysel oboch ú prav je rovnak ý . Ak je funk č n ý plat ur č en ý s prihliadnut í m na pr í padn ú š t á tnu slu ž bu nad č as (s úč asn é znenie odseku 4), znamen á to, ž e š t á tnemu zamestnancovi nemo ž no, v pr í pade š t á tnej slu ž by nad č as, prizna ť osobitn ú platov ú n á le ž itos ť – plat za š t á tnu slu ž bu nad č as, ani n á hradn é vo ľ no. Na z á klade uveden é ho sa navrhuje zjednotenie ú pravy pod ľ a odsekov 4 a 5. K bodom 169 a 170 ( § 141 ods. 1 a 2) V ú prave pr í platku za š t á tnu slu ž bu vo sviatok sa navrhuje obdobn á ú prava ako v pr í pade platu za š t á tnu slu ž bu nad č as – mo ž nos ť dohodn úť sa na alternat í vnom plnen í (finan č n é plnenie) namiesto platen é ho n á hradn é ho vo ľ na. 75 K bodu 171 [ § 142 ods. 1 p í sm. e)] Navrhuje sa vypusti ť podmienka mo ž nosti poskytn úť odmenu pri skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (z taxat í vne ustanoven ý ch d ô vodov) za kvalitn é plnenie slu ž obn ý ch ú loh. Š t á tnemu zamestnancovi mo ž no poskytova ť odmenu za kvalitn é plnenie slu ž obn ý ch ú loh pod ľ a § 142 ods. 1 p í sm. a), ktorej suma navy š e nie je limitovan á , v priebehu š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (napr í klad aj po č as v ý povednej doby). Vzh ľ adom na uveden é , prepojenie fakultat í vnej odmeny, ktorej suma je limitovan á priamo z á konom a ktor ú mo ž no poskytn úť v z á konom ustanoven ý ch pr í padoch skon č enia š t á tnozamestnaneck é ho pomeru, pod ľ a predkladate ľ a str á ca opodstatnenie – navrhuje sa preto v š eobecnej š ia ú prava, pod ľ a ktorej poskytnutie tejto odmeny nebude viazan é na ď al ší š pecifick ý d ô vod, okrem niektor é ho z taxat í vne uveden ý ch d ô vodov skon č enia š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. K bodu 172 [ § 142 ods. 1 p í sm. i), j)] Navrhuje sa, v nadv ä znosti na aplika č n ú prax, doplnenie ú pravy mo ž n ý ch d ô vodov pre priznanie odmeny š t á tneho zamestnanca. K bodu 173 ( § 142 ods. 2) Pod ľ a existujúcej úpravy návrh na odmenu (vrátane jej sumy a odôvodnenia) podáva vedúci štátny zamestnanec (priamy nadriadený). Táto právna konštrukcia vychádza z kompetencií vedúceho zamestnanca (priameho nadriadeného) pod ľ a § 20 ods. 1 zákona, predovšetkým z výlučnej kompetencie hodnotiť jemu priamo podriadených štátnych zamestnancov. Navrhuje sa upravi ť tri výnimky – prípady, ke ď nebude nevyhnutne potrebný návrh vedúceho zamestnanca (priameho nadriadeného) na poskytnutie odmeny. Prvé dve výnimky sa budú môcť použiť na odmeny poskytované pri príležitosti letných dovoleniek (školských prázdnin) a pri príležitosti viano č ných sviatkov, čiže keď môže ísť o priznanie tzv. plošných odmien. Sú č asne ide o odmeny, ktorých poskytovanie nie je spojené s kvalitou plnenia služobných úloh – nemusí by ť teda nevyhnutne spojené s vykonávaním riadiacich kompetencií vedúceho zamestnanca podľa § 20 ods. 1 zákona. Treťou výnimkou budú odmeny poskytované na základe kolektívnej zmluvy (dohodnuté v kolektívnej zmluve). Pokia ľ nárok na odmenu vyplýva priamo z kolektívnej zmluvy (z tzv. normatívnej časti kolektívnej zmluvy), priznanie tohto nároku netreba podmieňovať osobitným návrhom vedúceho zamestnanca. V tomto prípade treba rozlišovať dve situácie: a) odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. j) v spojení s § 170 ods. 1 písm. f) zákona, resp. podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, b) odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d) až i) v spojení s § 170 ods. 2 písm. d) zákona, resp. podľa podnikovej kolektívnej zmluvy. K bodu 174 ( § 144 ods. 1) Vzh ľ adom na po ž iadavky aplika č nej praxe sa navrhuje zjednotenie podmienok slu ž obnej pohotovosti mimo pravideln é ho miesta vykon á vania š t á tnej slu ž by, pokia ľ ide o mobiln é prostriedky spojenia. Ur č uj ú cim krit é riom pre rozli š ovanie n á hrady pod ľ a odseku 1 alebo pod ľ a odseku 2 tak zost á va miera obmedzenia pohybu š t á tneho zamestnanca (slu ž obn á pohotovos ť 76 na dohodnutom mieste pod ľ a odseku 1, resp. slu ž obn á pohotovos ť bez dohodnut é ho miesta pod ľ a odseku 2). K bodu 175 ( § 147) Navrhuje sa terminologick é zos ú ladenie platovej n á le ž itosti v n á zve § 147 s tzv. vlastn ý m textom § 147. Namiesto pojmov „ pr í platok za vedenie slu ž obn é ho motorov é ho vozidla “ a „ pr í platok za vedenie slu ž obn é ho motorov é ho vozidla a pr í platok za starostlivos ť o slu ž obn é motorov é vozidlo “ sa navrhuje zavies ť jednotn ý pojem „ pr í platok za slu ž obn é motorov é vozidlo “ . Z á kladn é podmienky pre priznanie pr í platku, horn á hranica pr í platku a rozli š ovanie medzi dvoma z á kladn ý mi situ á ciami (jazdenie, resp. trval á starostlivos ť plus jazdenie) zost á vaj ú zachovan é . K bodu 176 ( § 148 ods. 8 – pozn á mka pod č iarou k odkazu 54) Legislat í vno-technick á ú prava, v nadv ä znosti na ú pravu navrhovan ú v bode 113 ( § 104 ods. 1). K bodu 178 ( § 150a ods. 3) Zmyslom doplnenia ú pravy pr í platku k n á hrade pr í jmu pri do č asnej pracovnej neschopnosti š t á tneho zamestnanca je spresnenie ú pravy n á roku v pr í pade op ä tovn é ho vzniku š t á tnozamestnaneck é ho pomeru v priebehu jedn é ho kalend á rneho roka. Pr í klad: Š t á tnemu zamestnancovi skon čí š t á tnozamestnaneck ý pomer 30. j ú na 2026, po č as trvania tohto vz ť ahu v roku 2026 bol š t á tnemu zamestnancovi priznan ý (patril mu) pr í platok za dobu 6 dn í . Nesk ô r, napr í klad od 1. septembra 2026 vznikne š t á tnemu zamestnancovi nov ý š t á tnozamestnaneck ý pomer. V pr í pade vzniku n á roku na pr í platok v tomto novom vz ť ahu v priebehu roka 2026 sa doba poskytovania pr í platku kr á ti v zmysle navrhovanej ú pravy – to znamen á , ž e nem ôž e by ť dlh š ia ako 4 dni. Celkov á doba poskytovania pr í platku tak nem ôž e presiahnu ť desa ť dn í . V s ú vislosti s ú pravou v § 150a ods. 3 sa navrhuje aj doplnenie obsahov ý ch n á le ž itosti potvrdenia o š t á tnej slu ž be pri skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru ( § 86 ods. 2 z á kona). K bodu 179 ( § 150a ods. 4) Na ú č ely vzniku nároku a poskytovania náhrady príjmu pri do č asnej pracovnej neschopnosti pod ľ a osobitného predpisu (zákon č . 462/2003 Z. z.) má štátny zamestnanec, ktorý je do č asne pracovne neschopný, rovnaký status ako štátny zamestnanec, ktorému bola nariadená karanténa alebo izolácia pod ľ a zákona č . 355/2007 Z. z. Inak povedané, podmienka, ktorou je do č asná práceneschopnos ť , je rovnocenná s podmienkou, ktorou je nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia. V praxi v minulom období (spojenom s pandémiou) tiež nezriedka vznikali situácie, v ktorých nebolo zrejmé, či skutočným dôvodom neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe bolo „iba“ karanténne opatrenie ( č i izolácia) alebo skuto č ná do č asná práceneschopnos ť . Na základe uvedeného sa navrhuje zjednoti ť podmienky vzniku nároku na príplatok k náhrade príjmu pod ľ a § 150a, pokia ľ ide o do č asnú pracovnú neschopnos ť , karanténne opatrenie a izoláciu. K bodu 183 ( § 160 ods. 4) 77 Pod ľ a § 51 ods. 4 (ods. 5 v znen í n á vrhu z á kona) slu ž obn ý ú rad je povinn ý odovzda ť š t á tnemu zamestnancovi ozn á menie o v ýš ke a zlo ž en í funk č n é ho platu. V nadv ä znosti na nejednotn ú aplika č n ú prax slu ž obn ý ch ú radov pri oznamovan í ú prav funk č n é ho platu š t á tnemu zamestnancovi sa navrhuje spresnenie ú pravy predmetnej povinnosti slu ž obn é ho ú radu. Na úč ely realiz á cie š t á tnozamestnaneck ý ch vz ť ahov je v z á ujme pr á vnej istoty oboch str á n (teda nielen š t á tneho zamestnanca, ale aj slu ž obn é ho ú radu), aby mal š t á tny zamestnanec jednozna č n ú , aktu á lnu a ú pln ú inform á ciu o v ýš ke a zlo ž en í svojho finan č n é ho ohodnotenia (funk č n é ho platu). K bodu 184 ( § 162 ods. 2) V nadväznosti na požiadavky aplika č nej praxe sa úprava obsahu kontinuálneho (resp. kompeten č ného) vzdelávania dop ĺ ň a o prepojenie s identifikovanými požiadavkami služobného úradu. Konkrétne požiadavky na vzdelávanie nemusia jednozna č ne vyplýva ť z opisu štátnozamestnaneckého miesta alebo z výsledkov služobného hodnotenia. Takáto situácia môže vzniknú ť napríklad pri zavádzaní osobitnej politiky v oblasti manažmentu ľ udských zdrojov realizovanej na úrovni služobného úradu. Iným príkladom môže by ť situácia, ke ď sa „plošne“ realizuje nejaká nová politika vlády Slovenskej republiky (napríklad v oblasti boja proti korupcii) a následne vzniká potreba poskytnú ť vhodné vzdelávanie štátnym zamestnancom naprie č systémom orgánov štátnej správy, prípadne štátnym zamestnancom v konkrétnom rezorte, a pod. Predmetná úprava je zoh ľ adnená aj v novom znení § 164 ods. 3 písm. c) zákona. K bodu 185 ( § 162 ods. 11) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodom 186 a ž 188 ( § 163 ods. 2 a ž 4) Navrhuje sa variabilnejšia úprava povinnosti štátneho zamestnanca absolvovať adaptačné (tzv. vstupné) vzdelávanie. Pri využívaní novej úpravy v praxi by mal služobný úrad vychádza ť najmä z okolností konkrétneho prípadu. Fakultatívna možnos ť odpusti ť adapta č né vzdelávanie (odsek 2) sa navrhuje rozšíri ť na všetkých štátnych zamestnancov. Na rozdiel od vedúceho štátneho zamestnanca sa však možnos ť odpusti ť adapta č né vzdelávanie tzv. radovému štátnemu zamestnancovi navrhuje podmieni ť existenciou adekvátneho dôvodu pre takýto postup. Prípadné konkrétne nastavenie pravidiel (napríklad v služobnom predpise), pod ľ a ktorých bude možné štátnemu zamestnancovi odpustiť adaptačné vzdelávanie, bude vecou služobného úradu. To znamená, že relevantné dôvody odpustenia adapta č ného vzdelávania by mal identifikova ť služobný úrad. [Môže ísť napríklad o opätovné prijatie bývalého štátneho zamestnanca do štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby v tom istom služobnom úrade, alebo o obsadenie pozície, na ktorej sa ako podmienka prijatia vyžaduje odborná prax podľa § 38 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej službe.] Návrat do pracovného prostredia po dlhšom časovom období (po odpadnutí dlhodobej prekážky v práci, napr. po skončení čerpania rodičovskej dovolenky, alebo uplynutí niektorých prípadov služobného voľna podľa § 102) môže by ť spojený s potrebou opätovne poskytnú ť štátnemu zamestnancovi adapta č né vzdelávanie. Obdobná potreba môže vzniknú ť po preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, kedy môže dochádzať k podstatným zmenám 78 okolností vykonávania štátnej služby a k vzniku potreby poskytnúť štátnemu zamestnancovi ur č itú formu vstupného vzdelávania. V novom odseku 3 sa preto navrhuje fakultatívna možnos ť uložiť štátnemu zamestnancovi povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie opakovane. Zmyslom úpravy podľa odseku 3 druhej vety je zosúladenie s úpravou uvedenou vo vnútornom odkaze. Nejde teda o úpravu jediného relevantného prípadu tzv. dlhodobej prekážky v práci, ktorá má predstavovať situáciu, keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu. Doba adaptačného vzdelávania nemusí striktne začať dňom opätovného začatia vykonávania štátnej služby alebo dňom preloženia z iného služobného úradu. Na strane druhej, zo strany služobného úradu možno očakávať racionálny prístup k využitiu navrhovanej úpravy a k zachovaniu časovej následnosti (súvislosti) medzi návratom alebo preložením štátneho zamestnanca. Ide o fakultatívne uloženie povinnosti v nadväznosti na konkrétnu skutočnosť – nepredpokladá sa teda, ani by nebolo v praxi odôvodniteľné, uložiť túto povinnosť napríklad niekoľko mesiacov po preložení štátneho zamestnanca z iného služobného úradu. Vzh ľ adom na predpokladané typické prípady, v ktorých sa o č akáva využitie možnosti uloži ť povinnos ť absolvova ť toto adapta č né vzdelávanie, sa navrhuje ustanoviť kratšiu dobu tohto vzdelávania (na rozdiel od „klasického“ adapta č ného vzdelávania) – najviac na dva mesiace. Prípadné kratšie trvanie tohto adaptačného vzdelávania bude možné – určenie časového rozsahu bude v dispozícii služobného úradu. K bodu 189 ( § 163 ods. 10) Legislat í vno-technick á ú prava. K bodu 190 ( § 164 ods. 3) V novom znení odseku 3 sa, v porovnaní so súčasnou úpravou, navrhuje: • modifikova ť termín na vypracovanie individuálneho plánu kompeten č ného vzdelávania z dôvodu umožni ť v opodstatnených prípadoch vypracova ť tento plán aj v priebehu kalendárneho roka (typickou môže by ť napríklad situácia, ke ď sa štátna zamestnanky ň a v priebehu kalendárneho roka vráti z rodičovskej dovolenky), • v nadväznosti na bežnú prax i v nadväznosti na požiadavky aplika č nej praxe v niektorých služobných úradoch výslovne zdôrazni ť participáciu štátneho zamestnanca na vypracovaní jeho individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania a • naviazanie obsahu individuálneho plánu kompeten č ného vzdelávania na identifikované požiadavky (potreby) služobného úradu. Medzi základných poskytovateľov vzdelávania štátnych zamestnancov patrí služobný úrad a vzdelávacia inštitúcia podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti, výstupom vzdelávania štátneho zamestnanca môžu byť rôzne formy dokladov o absolvovanom vzdelávaní (napr. certifikát, osvedčenie, mikroosvedčenie). K bodu 191 ( § 164 ods. 4) V nadväznosti na požiadavky aplika č nej praxe sa upravuje možnos ť meni ť individuálny plán kompeten č ného vzdelávania v priebehu roka, na ktorý sa tento plán vz ť ahuje. Dôvodom pre 79 zmenu individuálneho plánu kompeten č ného vzdelávania v priebehu kalendárneho roka môže by ť napríklad preloženie štátneho zamestnanca na iné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. K bodom 192 až 194 (§ 164 ods. 7 až 10) Legislatívno-technické úpravy. K bodom 195 až 199 (§ 170) V pr á vnej ú prave predmetu kolekt í vneho vyjedn á vania v š t á tnej slu ž be sa navrhuj ú niektor é legislat í vno-technick é zmeny ako aj vecn é zmeny t ý kaj ú ce sa obsahu kolekt í vnej zmluvy vy šš ieho stup ň a a obsahu podnikov ý ch kolekt í vnych zml ú v. Doplnenie ú vodnej vety v odseku 1, vypustenie odseku 2 a vypustenie p ô vodn é ho znenia p í smena e) v (p ô vodnom) odseku 3 sa navrhuj ú ako legislat í vno-technick é ú pravy; ú prava pod ľ a odseku 2 a pod ľ a odseku 3 p í sm. e) sa navrhuje vypusti ť z d ô vodu nadbyto č nosti. Predmet kolekt í vnej zmluvy vy šš ieho stup ň a sa navrhuje doplni ť v nadv ä znosti na doplnenie § 142 ods. 1 p í sm. j). Taktiež sa navrhuje rozšírenie možností dojednania odmien podľa § 142 ods. 1 v podnikovej kolektívnej zmluve. V § 170 ods. 2 p í sm. e) sa navrhuje ako tzv. doplnkov á mo ž nos ť dohodn úť niektor é z á kladn é benefity aj v podnikovej kolekt í vnej zmluve (skr á tenie slu ž obn é ho č asu, pred ĺž enie z á kladnej v ý mery dovolenky) v pr í padoch, ak kolekt í vna zmluva vy šš ieho stup ň a tieto podmienky neupravuje alebo ak kolekt í vna zmluva vy šš ieho stup ň a nie je uzatvoren á . K bodu 200 ( § 171 ods. 1) V praxi vznikaj ú pr í pady, ke ď slu ž obn ý ú rad poskytne š t á tnemu zamestnancovi odchodn é a ž dodato č ne (po preuk á zan í n á roku na d ô chodok). Povinnos ť slu ž obn é ho ú radu vyda ť š t á tnemu zamestnancovi potvrdenie o š t á tnej slu ž be (ktor é m á obsahova ť aj ú daj o poskytnut í odchodn é ho) pritom vznik á pri skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru. Pre tieto pr í pady sa preto navrhuje povinnos ť slu ž obn é ho ú radu vyda ť š t á tnemu zamestnancovi nov é potvrdenie o š t á tnej slu ž be obdobne, ako v Z á konn í ku pr á ce. K bodu 201 ( § 171 ods. 2) Legislat í vno-technick á ú prava; vypustenie odseku 2 s ú vis í s ú pravou trvania š t á tnozamestnaneck é ho pomeru v novom § 175a, v ktorom zostane obsah odseku 2 po vecnej str á nke zachovan ý . K bodu 202 ( § 175 ods. 3) Na štátnozamestnanecké vz ť ahy sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce taxatívne uvedené v § 170 zákona o štátnej službe, vrátane úpravy počítania času (resp. doby) podľa § 37 Zákonníka práce. Pod ľ a sú č asného znenia § 175 ods. 3 zákona na preml č anie a po č ítanie č asu sa použijú konkrétne ustanovenia Ob č ianskeho zákonníka. Rozdiel v po č ítaní č asu (doby) pod ľ a Zákonníka práce od po č ítania č asu pod ľ a Ob č ianskeho zákonníka (napr. lehoty) je zrejmý. S cie ľ om odstráni ť niektoré pretrvávajúce aplika č né nejasnosti sa navrhuje výslovne upravi ť , že v prípade, ak ide o dobu v zmysle § 37 Zákonníka práce, na jej plynutie a po č ítanie sa má 80 použi ť Zákonník práce, nie Ob č iansky zákonník. V praxi ide napríklad o skúšobnú dobu, maximálnu dobu zastupovania vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia, maximálnu dobu trvania do č asného preloženia radového štátneho zamestnanca na pozícii vedúceho zamestnanca bez výberového konania, dobu pred ĺ ž enia trvania štátnej služby po dosiahnutí 65 rokov veku, rok služobnej praxe a pod. K bodu 204 ( § 175 ods. 4) Spres ň uje sa ú prava prekl ú zie (z á niku pr á va). Vzh ľ adom na zmysel a v ý znam s ť a ž nosti v š t á tnozamestnaneck ý ch veciach, ako aj vzh ľ adom na analogick ú podobnos ť s niektor ý mi existuj ú cimi pr í padmi z á niku pr á va, sa navrhuje doplni ť pr í pady z á niku pr á va aj v pr í pade pr á va poda ť s ť a ž nos ť vo veciach š t á tnej slu ž by po skon č en í š t á tnozamestnaneck é ho pomeru ( § 116 ods. 1 druh á veta). S úč asne sa navrhuje vypusti ť neopodstatnen ú ú pravu prekl ú zie v pr í pade niektor ý ch ú konov slu ž obn é ho ú radu vo č i š t á tnemu zamestnancovi v s ú vislosti s poru š en í m slu ž obnej discipl í ny; d ô vodom pre t ú to ú pravu je tie ž navrhovan é skr á tenie predmetn ý ch d ô b v § 118 ods. 1 a 3. K bodu 205 ( § 175a) Navrhuje sa spolo č n á ú prava po čí tania č asu (resp. d ô b) na úč ely z á kona o š t á tnej slu ž be, v s ú vislosti s posudzovan í m vzniku a rozsahu dotknut ý ch pr á v š t á tneho zamestnanca, resp. povinnost í slu ž obn é ho ú radu. Ide o pr í pady, kedy je opodstatnen é , a v z á ujme pr á vnej istoty, pova ž ova ť nadv ä zuj ú ce š t á tnozamestnaneck é vz ť ahy alebo ten ist ý š t á tnozamestnaneck ý pomer (existuj ú ci postupne v dvoch alebo viacer ý ch slu ž obn ý ch ú radoch) za jeden kontinu á lny pr á vny vz ť ah. V pr í pade existencie vz ť ahu v tom istom slu ž obnom ú rade [ § 175a ods. 1 p í sm. a)] sa v podstate upravuje povinnos ť zoh ľ ad ň ova ť trvanie č asovo bezprostredne nadv ä zuj ú cich š t á tnozamestnaneck ý ch pomerov. T ý m ist ý m š t á tnozamestnaneck ý m pomerom v inom slu ž obnom ú rade [ § 175a ods. 1 p í sm. b)] treba rozumie ť kontinu á lne existuj ú ci š t á tnozamestnaneck ý pomer – m ôž e to by ť napr í klad doba trvania vz ť ahu pred trval ý m prelo ž en í m z in é ho slu ž obn é ho ú radu alebo doba trvania do č asn é ho prelo ž enia v inom slu ž obnom ú rade. V odseku 1 sa upravuj ú pr í pady, v ktor ý ch je ustanoven á doba podmienkou pre vznik pr á va (napr í klad pr á va na odstupn é ) – konkr é tna doba je spojen á so vznikom konkr é tneho pr á va (resp. n á roku), ktor é nemo ž no kr á ti ť . D ô vodom osobitnej ú pravy v odseku 2 je z á mer odl íš i ť situ á cie, v ktor ý ch sa m á pr á vo (resp. n á rok) posudzova ť ako jedno celistv é pr á vo z toho ist é ho vz ť ahu, nie ako dve samostatn é pr á va z dvoch r ô znych vz ť ahov. Ak by i š lo o samostatn é pr á va (n á roky), pri ka ž dom z nich by sa uplat ň ovali pravidl á kr á tenia pod ľ a Z á konn í ka pr á ce ( § 109, pr í padne § 141 ods. 6 Z á konn í ka pr á ce). K bodu 206 ( § 178 ods. 1) Sú č asná úprava prevodu č asti služobného úradu vychádza z pravidla, že k tejto zmene v organizácii služobných úradov by malo dochádza ť na základe zákona. Ú č elom navrhovanej úpravy je zosúladi ť úpravu pod ľ a zákona o štátnej službe s úpravou pod ľ a niektorých osobitných predpisov, napríklad podľa § 4 v spojení s § 45a ods. 1 a 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spolo č enstva v znení neskorších predpisov. Priamym dôsledkom zmeny riadiaceho orgánu podľa uvedenej osobitnej úpravy je 81 spravidla aj prevod časti služobného úradu – základom takéhoto prevodu č asti služobného úradu v týchto prípadoch však nie je zákon, ale rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. K bodu 207 ( § 179) V prvej č asti ide o legislat í vno-technick ú ú pravu; vypustenie č asti textu sa navrhuje v nadv ä znosti na nov é znenie § 1 ods. 2 (primerane plat í od ô vodnenie k tejto ú prave). K bodu 208 ( § 179a) Napriek relat í vnej stabilite v usporiadan í a rozdelen í subjektov, ktor é s ú slu ž obn ý mi ú radmi na úč ely z á kona o š t á tnej slu ž be, k zmen á m (najm ä v organiz á cii š t á tnej spr á vy) priebe ž ne doch á dza. K typick ý m pr í kladom patr í prechod kompetenci í medzi org á nmi ú strednej š t á tnej spr á vy. V minulosti do š lo tie ž k zl úč eniu ú stredn ý ch org á nov š t á tnej spr á vy alebo naopak k rozdeleniu ú stredn é ho org á nu š t á tnej spr á vy. K rozsiahlej person á lnej reorganiz á cii v miestnej š t á tnej spr á ve, ktor á sa dotkla viacer ý ch rezortov, do š lo v rokoch 2012 a 2013 (vytvorenie okresn ý ch ú radov person á lne za č lenen ý ch pod Ministerstvo vn ú tra SR; zl úč enie ú radov pr á ce, soci á lnych vec í a rodiny pod Ú stredie pr á ce, soci á lnych vec í a rodiny). In ý m pr í kladom bolo vytvorenie region á lnych ú radov š kolskej spr á vy v roku 2022, ke ď do š lo k ich osamostatneniu (od č leneniu) od okresn ý ch ú radov, resp. od Ministerstva vn ú tra SR. Obsahom navrhovanej úpravy je regulácia niektorých základných právnych vzťahov zo štátnozamestnaneckého pomeru, v súvislosti so zmenami v organizácii štátnej správy (zánik služobného úradu, prevod časti služobného úradu). Zánik služobného úradu (§ 177 zákona) alebo prevod č asti služobného úradu (§ 178) a s nimi súvisiaca úprava prechodu práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu nevedú automaticky k zmene alebo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dotknutej skupiny štátnych zamestnancov. Zmena služobného úradu je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorej dochádza na základe dohody štátneho zamestnanca a služobného úradu, a ktorá sa má podľa súčasnej úpravy (§ 55 zákona) vykonať písomným dodatkom k služobnej zmluve. V odseku 2 sa navrhuje upravi ť prípady, v ktorých nedochádza k inej zmene štátnozamestnaneckého pomeru okrem zmeny služobného úradu. To znamená, že nedochádza napríklad k zmene vykonávaných č inností, pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ani k inej zmene obsahu služobnej zmluvy, ktorá by viedla k zmene práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. Ide v podstate o formálnu zmenu štátnozamestnaneckého pomeru – zmenu názvu služobného úradu, alebo takú zmenu sídla služobného úradu, ktorá nevedie k zmene pravidelného miesta výkonu štátnej služby. Takúto zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad jednostranne, v súlade s § 55 ods. 5 a 8 zákona o štátnej službe. Ak okrem zmeny služobného úradu dochádza aj k inej zmene štátnozamestnaneckého pomeru (napríklad k zmene pravidelného miesta výkonu štátnej služby), preloženie do iného služobného úradu sa vykoná dohodou. V odseku 4 sa upravuje príslušnosť služobného úradu na vykonanie predmetnej zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. V bežnom prípade bude príslušným doterajší služobný úrad. Úprava podľa odseku 4 druhej vety sa má vzťahovať na situácie, keď štátny zamestnanec v čase prechodu práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru (účinnosť osobitného predpisu) dlhodobo nevykonáva štátnu službu v doterajšom 82 (pôvodnom) služobnom úrade. Môže ísť napríklad o poskytnutie dlhodobého služobného voľna podľa § 102 zákona, čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dočasné preloženie do iného služobného úradu. Obsah štátnozamestnaneckého pomeru bude v takýchto prípadoch povinný vysporiadať preberajúci služobný úrad, a to až následne, teda po prechode práv a povinností, resp. po odpadnutí dôvodu (prekážky), pre ktorý štátny zamestnanec v čase prechodu práv a povinností nevykonával štátnu službu v doterajšom (pôvodnom) služobnom úrade. V odseku 5 sa navrhuje upraviť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v prípadoch, keď štátny zamestnanec nebude súhlasiť so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 3, ku ktorej dochádza v nadväznosti na prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru. V prípade, ke ď štátny zamestnanec (v stálej štátnej službe alebo odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby) nebude súhlasiť so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru a nedohodne sa so služobným úradom inak (napríklad na preložení v rámci pôvodného služobného úradu), navrhuje sa ustanovi ť fikcia skon č enia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou z tzv. organizačných dôvodov (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta). Návrh vychádza z obdobnej úpravy podľa § 29a Zákonníka práce. Ak pôjde o štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 3 alebo ods. 4 písm. c) zákona o štátnej službe (teda napríklad o štátneho zamestnanca prijatého na zastupovanie iného štátneho zamestnanca), jeho štátnozamestnanecký pomer, v prípade nesúhlasu so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru, sa skončí na základe zákona, uplynutím dočasnej štátnej služby. Úprava nároku na odstupné (odsek 7) vychádza z obdobnej úpravy podľa § 29a Zákonníka práce a s úpravy odstupného podľa § 83 zákona o štátnej službe. Právny rámec odstupného (určenie skupín potenciálne oprávnených štátnych zamestnancov, dôvod skončenia vzťahu, rozsah nároku na odstupné) je v podstate zhodný s úpravou odstupného v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z tzv. organizačných dôvodov (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta). V odseku 8 sa upravuje situácia, keď sa zmena v organizácii štátnej správy dotkne štátneho zamestnanca, ktorý je v relevantnom čase dočasne preložený do služobného úradu, z ktorého majú práva a povinnosti prejsť na iný (preberajúci) služobný úrad. Nesúhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 3 v tomto prípade vedie k skončeniu dočasného preloženia. Následne by mal príslušný služobný úrad voči takémuto štátnemu zamestnancovi postupovať v súlade s § 57 ods. 8 zákona o štátnej službe. K bodu 209 ( § 193la) V prechodn ý ch ustanoveniach sa navrhuje ú prava relevantn ý ch pr á vnych vz ť ahov, ktor é m ôž u by ť dotknut é navrhovan ý mi zmenami v pr á vnej ú prave. V odseku 1 sa upravuje re ž im kontinu á lneho do č erpania slu ž obn é ho vo ľ na (tzv. sabatikal), ktor é š t á tny zamestnanec za č al č erpa ť pod ľ a ú pravy úč innej do 30. j ú na 2025, a v č erpan í ktor é ho pokra č uje po nadobudnut í úč innosti novej pr á vnej ú pravy. V odseku 2 sa navrhuje ustanovi ť horn ú hranicu trvania š t á tnozamestnaneck é ho pomeru (pod ľ a predpisov úč inn ý ch do 30. j ú na 2025), na úč ely posudzovania n á roku na slu ž obn é vo ľ no pod ľ a § 103 v znen í úč innom od 1. j ú la 2025. S úč asne sa navrhuje upravi ť situ á ciu, ke ď š t á tny zamestnanec č erpal slu ž obn é vo ľ no (pod ľ a pr á vnej ú pravy úč innej do 30. j ú na 2025) v priebehu posledn ý ch piatich rokov pred nadobudnut í m úč innosti novej pr á vnej ú pravy. 83 Prechodn é ustanovenie t ý kaj ú ce sa posudzovania poru š enia slu ž obnej discipl í ny (odsek 3) sa navrhuje v nadv ä znosti zmeny v tzv. procesnej str á nke pr á vnej ú pravy slu ž obnej discipl í ny š t á tneho zamestnanca ( § 117 a ž 121). Povinnos ť Š t á tnej š kolskej in š pekcie vyda ť š t á tnemu zamestnancovi – š kolsk é mu in š pektorovi nov é ozn á menie o v ýš ke a zlo ž en í funk č n é ho platu nadv ä zuje na osobitn ú ú pravu slu ž obnej praxe š kolsk ý ch in š pektorov ( § 128 ods. 5). Vzh ľ adom na vypustenie osobitnej ú pravy platovej tarify š t á tneho zamestnanca – obdobn é ho garanta na verejn é obstar á vanie ( § 127 ods. 1 a 2 v znen í z á kona č . 395/2021 Z. z.) sa navrhuje ú prava, zmyslom ktorej je zachova ť priznan ý n á rok š t á tneho zamestnanca na funk č n ý plat v s ú vislosti s pozmenenou ú pravou v § 127 ods. 1 p í sm. b) a ods. 2. Predmetn á platov á n á le ž itos ť (rozdiel pod ľ a § 193la ods. 5) m á patri ť š t á tnemu zamestnancovi, pokia ľ je odborn ý m garantom na verejn é obstar á vanie v slu ž obnom ú rade. K bodu 211 ( § 193o) V prechodn ý ch ustanoveniach sa navrhuje relevantn á ú prava v s s ú vislosti s ú pravou úč innou od 1. janu á ra 2026. K bodom 212 a ž 217 (pr í loha č . 2) V druhej a tretej platovej triede sa navrhuj ú legislat í vno-technick é ú pravy tak, aby bolo zrejm é , ž e pr í padn á kumul á cia osobitn é ho kvalifika č n é ho predpokladu sa m ôž e vz ť ahova ť na ka ž d ý stupe ň vzdelania uveden ý v predmetnej charakteristike platovej triedy. Zmeny kvalifika č n ý ch predpokladov vo š tvrtej a ž š iestej platovej triede sa navrhuj ú v nadv ä znosti na po ž iadavky Ministerstva š kolstva, v ý skumu, v ý voja a ml á de ž e Slovenskej republiky. V piatej platovej triede, v š pecifik á cii najn á ro č nej ší ch č innost í , ide o legislat í vno-technick ú ú pravu. K č l. II (novela z á kona č . 73/1998 Z. z.) K bodu 1 (§ 14 ods. 2) S účinnosťou od 1. januára 2026 sa v súvislosti s novou právnou úpravou registra trestov (z á kon č . 192/2023 Z. z.) zavádzajú nové typy verejných listín vydávaných z registra trestov. Zákon o registri trestov rozlišuje medzi ,,odpisom registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces“ a ,,odpisom registra trestov“, ktorý možno vydať len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu. Vzhľadom na uvedené je potrebné úpravu preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zosúladiť s úpravou registra trestov. K bodu 2 (§ 287r) Prechodným ustanovením sa zabezpečí plynulé pokračovanie prijímacích konaní, resp. procesov preukazovania bezúhonnosti, ktoré začali podľa predpisov účinných do 31. decembra 84 2025. Súčasne sa deklaruje, že ak bola bezúhonnosť preukázaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, nebude sa prehodnocovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. K č l. III (novela z á kona č . 315/2001 Z. z.) K bodu 1 (§ 17 ods. 2) S účinnosťou od 1. januára 2026 sa v súvislosti s novou právnou úpravou registra trestov zavádzajú nové typy verejných listín vydávaných z registra trestov. Zákon o registri trestov rozlišuje medzi „špecializovaným výpisom z registra trestov“ a ,,odpisom registra trestov“, ktorý možno vydať len na účely trestného konania a na účel obrany a bezpečnosti štátu. Vzhľadom na uvedené je potrebné úpravu preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov zosúladiť s úpravou zákona o registri trestov. K bodu 2 (§ 209l) Prechodným ustanovením sa zabezpečí plynulé pokračovanie prijímacích konaní, resp. procesov preukazovania bezúhonnosti, ktoré začali podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Súčasne sa deklaruje, že ak bola bezúhonnosť preukázaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, nebude sa prehodnocovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. K č l. IV (novela z á kona č . 552/2003 Z. z.) K bodu 1 ( § 2 ods. 1) Pristupuje sa k sprecizovaniu predmetn é ho ustanovenia za úč elom jasnej p ô sobnosti z á konnej ú pravy aj na zamestnancov vykon á vaj ú cich pr á cu na z á klade dohody o pr á ci vykon á vanej mimo pracovn é ho pomeru. Vzh ľ adom na aktu á lne znenie ustanovenia § 2 ods. 1 z á kona sa za zamestnanca pod ľ a tohto z á kona pova ž uje fyzick á osoba, ktor á je v pracovnopr á vnom vz ť ahu k zamestn á vate ľ ovi uveden é mu v § 1 ods. 2 z á kona. Pod ľ a § 1 ods. 4 z á kona sa na pracovnopr á vne vz ť ahy zamestnancov pri v ý kone pr á ce vo verejnom z á ujme vz ť ahuje Z á konn í k pr á ce, ak z á kon č . 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) alebo osobitn ý predpis neustanovuje inak. Za pracovnopr á vny vz ť ah sa v zmysle Z á konn í ka pr á ce pova ž uje nielen pracovn ý pomer, ale aj dohody o pr á cach vykon á van ý ch mimo pracovn é ho pomeru. V nadv ä znosti na § 2 ods. 1 tohto z á kona to znamen á , ž e sa za zamestnanca pri v ý kone pr á ce vo verejnom z á ujme pova ž uje aj zamestnanec, ktor ý pre zamestn á vate ľ a pri v ý kone pr á ce vo verejnom z á ujme vykon á va pr á cu na z á klade niektorej z doh ô d o pr á cach vykon á van ý ch mimo pracovn é ho pomeru, teda tzv. dohod á r. Nejedn á sa teda o nov ú pr á vnu ú pravu, ale len o precizovanie u ž exituj ú ceho ustanovenia, aby bolo dostato č ne zrejm é , ž e aj na tzv. dohod á ra sa vz ť ahuje z á kon č . 552/2003 Z. z. K bodom 2 a 3 ( § 3 ods. 2 a 3) Navrhuje sa upusti ť od potreby sp ĺň ania kvalifika č n é ho predpokladu v podobe sp ô sobilosti na pr á vne ú kony v plnom rozsahu v pr í pade zamestnancov vykon á vaj ú cich pr á cu v oblasti 85 soci á lnych vec í a rodiny na z á klade dohody o pr á ci vykon á vanej mimo pracovn é ho pomeru, av š ak za predpokladu, ž e na vykonávanie príslušnej pracovnej činnosti nie je s ohľadom na jej charakter potrebná predmetná spôsobilosť v plnom rozsahu. D ô vodom na tak ú to pr á vnu ú pravu je umo ž nenie cie ľ ov ý m skupin á m ob č anov s obmedzenou sp ô sobilos ť ou na niektor é pr á vne ú kony, vykon á va ť pracovn é č innosti s prevahou duševnej práce s nižším stupňom náročnosti spadajúcich do oblasti sociálnych vecí a rodiny, a to na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Doterajšia právna úprava limitovala inovatívne prístupy v sociálnej oblasti podporované okrem iného z európskych programov. Predmetnou úpravou sa zároveň zohľadňuje obsahová stránka Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. K bodom 4 a 6 a ž 8 (pozn á mky pod č iarou) Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmenu § 3 ods. 5 . K bodu 5 ( § 3 ods. 5) Navrhuje sa precizovanie právnej úpravy, nakoľko bezúhonnosť sa môže podľa osobitných právnych predpisov preukazovať nielen výpisom registra trestov ale aj inou verejnou listinou, ktorou je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 192/2023 z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj odpis z registra trestov. V zmysle právnej úpravy účinnej od 1.1.2026 bude možné preukazovať bezúhonnosť aj ďalšími druhmi verejných listín, nielen výpisom z registra trestov a odpisom registra trestov, z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť všeobecný pojem verejná listina. K bodu 9 (§ 12a) Zavádza sa povinnosť zamestnávateľa upraviť potrebné náležitosti v pracovnom poriadku alebo v inom internom predpise a zdôrazňuje sa zásada výnimočnosti uzatvárania dohôd mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ by mal v zmysle uvedeného upraviť náležitosti obsiahnuté v ustanoveniach § 224 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako napríklad spôsob vedenia evidencie uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, spôsob vedenia evidencie pracovného času a tiež evidencie vykonanej práce u zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody tak, aby bola prehľadným spôsobom každý deň zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom bola práca reálne vykonávaná, atď. Napriek skutočnosti, že požiadavka, aby sa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvárali len výnimočne, vyplýva z platnej legislatívy aj v súčasnosti, a to z ustanovení Zákonníka práce, potreba osobitnej a precíznejšej úpravy vzišla okrem iného aj z dlhodobej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vo svojej správe o výsledku kontroly týkajúcej sa využívania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru jasne deklaruje nedostatočnú legislatívnu úpravu a s tým súvisiace obchádzanie jej účelu. K č l. V (novela z á kona č . 553/2003 Z. z.) K bodu 1 (§ 1 ods. 2) V rámci komplexnej úpravy pôsobnosti zákona sa navrhuje explicitne vymedziť jeho pôsobnosť na zamestnancov, ktorých pracovnoprávny vzťah je založený dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Na túto skupinu zamestnancov sa navrhuje zúžiť pôsobnosť predmetnej právnej úpravy v podobe primeraného uplatňovania ustanovení § 1 až 3, 86 pričom prioritným cieľom daného návrhu je potreba spĺňania kvalifikačných predpokladov vyžadovaných na vykonávanie konkrétnych pracovných činností aj zo strany tzv. dohodárov vo vzťahu k zložitosti, zodpovednosti, psychickej a takisto aj fyzickej záťaže týchto činností. Povinnosť spĺňania kvalifikačných predpokladov a tiež prípadných osobitných kvalifikačných predpokladov aj zo strany dohodárov jednoznačne vyplýva zo zákona č. 552/2003 Z. z., pričom ich bližšia špecifikácia je obsiahnutá v ustanoveniach § 2 a 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Tento zákon bližším spôsobom upravuje napríklad záležitosti súvisiace s dosiahnutím potrebného stupňa vzdelania, ďalej tiež prípadnú potrebu absolvovania špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania nevyhnutných na vykonávanie určitých pracovných činností. S ohľadom na potrebu kvalitatívne vysokej úrovne vykonávaných činností zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme je tiež dôležitá skutočnosť, že vylúčenie udelenia výnimky z nadobudnutia kvalifikačných predpokladov zo strany zamestnávateľa je neprípustné (okrem explicitne uvedených prípadov) aj vo vzťahu k dohodárom. Pôsobnosť ustanovení § 1 až 3 zákona č. 553/2003 Z. z. aj na túto skupinu zamestnancov je teda z pohľadu predkladateľa nevyhnutný pre naplnenie dikcie a účelu zákona č. 552/2003 Z. z. Z tohto dôvodu sa navrhuje pristúpiť k jednoznačnej pôsobnosti daných ustanovení aj na dohodárov, pričom v kontexte skutočnosti, že tieto ustanovenia sú formulačne prispôsobené prioritne náležitostiam dohodnutým v pracovnej zmluve, t. j. nie v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, predkladateľ kladie akcent na ich primerané použitie. Pokiaľ ide o ostatné ustanovenia zákona č. 553/2003 Z. z., predkladateľ nepovažuje za vhodné ich použitie pre zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru, a to najmä z dôvodu, že týmto zamestnancom patrí odmena a nemajú priznaný funkčný plat, ktorý je základným atribútom pre výpočet príplatkov vyplývajúcich z tohto zákona. Nie je takisto účelné zaväzovať zamestnávateľa, aby dohodárov zaraďoval pri vzniku ich pracovnoprávneho vzťahu napríklad do platovej triedy alebo platového stupňa. Týmto však nie je dotknutá povinnosť primeraného odmeňovania dohodárov vo vzťahu k zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto kontexte slúži ako pomôcka pre zamestnávateľa charakteristika platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 1 zákona) a charakteristika platových tried pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 2 zákona). K bodu 2 (§ 1 ods. 3) Precizuje sa znenie ustanovenia tak, aby z predmetného ustanovenia bolo jednoznačne zrejmé, že sa jedná o zamestnanca zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý poskytuje starostlivosť v profesionálnej rodine. Zároveň dochádza k úprave ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že sa nedotýka civilného letectva, a to jednoznačným určením, že použité výrazy výkonný letec, člen palubného personálu alebo technik údržby predstavujú činnosť, ktorú vykonávajú zamestnanci leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K bodom 3 a 9 [§ 4 ods. 1 písm. l) a § 14b ] Navrhuje sa terminologické zosúladenie platovej náležitosti v názve § 14b s tzv. vlastným textom § 14b. Namiesto pojmov „príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového 87 vozidla“ a „príplatok za vedenie služobného motorového vozidla“ sa navrhuje zaviesť jednotný pojem „príplatok za služobné motorové vozidlo“. Základné podmienky pre priznanie príplatku, horná hranica príplatku a rozlišovanie medzi dvoma základnými situáciami (jazdenie, resp. trvalá starostlivosť plus jazdenie) zostávajú zachované. K bodu 4 a 7 [§ 4 ods. 1 písm. y) a § 8a ] Zavádza sa nový príplatok riaditeľa školy a určujú sa podrobnosti jeho priznávania a odoberania. Funkcia riaditeľa školy je kľúčová pre úspešné fungovanie vzdelávacieho systému. Príplatok riaditeľa školy je dôležitým nástrojom, ktorý má pomáhať k zabezpečeniu kvalitného vedenia škôl a motivácii riaditeľov k ich zodpovednej práci. Požiadavka na zavedenie príplatku riaditeľa školy vyplynula z aplikačnej praxe, kde je dlhodobo zaznamenávaný problém s obsadzovaním pracovnej pozície riaditeľa školy. Vo vzťahu k nárokom, rozsahu povinností a zodpovednosti, ktoré sú na riaditeľov škôl kladené, ich plat v mnohých prípadoch dosahujú aj bežní učitelia školy, napr. z dôvodu práce nadčas. Rozsah povinností je však zásadne rozdielny pre učiteľa a riaditeľa školy. Okrem pedagogickej činnosti zodpovedá aj za chod školy, administratívu, financie, personalistiku, komunikáciu s rodičmi, zriaďovateľom, verejnosťou a pod. Z dôvodu kompenzácie tejto zvýšenej miery zodpovednosti a pracovnej náplne sa navrhuje priznávanie novej zložky platu ktorou je okrem príplatku za riadenie aj príplatok riaditeľa školy. Tento príplatok má zároveň motivovať aj ďalších kvalitných pedagógov, aby sa o túto pracovnú pozíciu uchádzali. Taktiež má slúžiť na udržanie kvalitných a skúsených riaditeľov, ktorí sú pre školu cenní a zabezpečujú jej úspešné fungovanie. Príplatok má zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie za prácu, ktorá je náročnejšia a zodpovednejšia ako práca bežného riadiaceho zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. K bodom 5, 12 až 18 a 21 (§ 7 ods. 1, § 21b ods. 1, § 22 ods. 1, § 23, § 24 ods. 4, § 28 ods.1, § 28a a § 32k) Platový koeficient pre výpočet zahraničného funkčného platu je jedným z hlavných nástrojov odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Na výpočet platového koeficientu príslušného štátu je v súčasnosti potrebná súčinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré každoročne realizuje výpočet platového koeficientu na nasledujúci rok, Ministerstva financií SR, ktoré stanovuje koeficient regulácie v nadväznosti na možnosti štátneho rozpočtu a úradu vlády v prípade zásahov potrebných do zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a valorizácie platov pri výkone práce vo verejnom záujme, aj keď samotná výška zahraničného funkčného platu nie je predmetom rokovania tripartity. V nadväznosti na previazanosť postupu jednotlivých rezortov pri výpočte platového koeficientu (napríklad v závislosti od prijatia rozhodnutí o valorizácii platov pri výkone práce vo verejnom záujme sa musí realizovať legislatívny proces v extrémne krátkom čase), je častokrát ohrozené včasné prijatie príslušných opatrení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré musia byť účinné od 1. januára nasledujúceho roka. Návrh zákona pri výpočte platového koeficientu príslušného štátu odstraňuje nespravodlivosť prepočtov kvôli previazanosti výpočtu na Brusel. Previazanosť na bruselské premenné 88 znamenala, že medziročný pokles priemerov indexov životných nákladov Belgicka v roku 2021 podľa štatistík Organizácie Spojených národov (OSN) spôsobil neprimeraný nárast hodnoty platového koeficientu v ostatných krajinách, pričom reálne životné náklady podľa štatistík OSN v niektorých krajinách bez prepočtu na Brusel v priemere medziročne klesali. V konečnom dôsledku (po regulácii zo strany Ministerstva financií SR), sa uvedené prejavilo aj v znížení platového koeficientu pre Brusel. V nadväznosti na vyššie uvedené sa platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok určí ako súčin platového koeficientu príslušného štátu platného na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa platový koeficient príslušného štátu určuje, pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky OSN k priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu podľa štatistiky OSN za rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa platový koeficient príslušného štátu určuje, a koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa platový koeficient použije aj pri výpočte zahraničného funkčného platu zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, čím sa odstráni nutnosť objektivizácie platového koeficientu pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v zahraničí a platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov v zahraničí nebudú podliehať zvýšeniu, ktoré ustanoví vláda nariadením v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok. Tieto zvýšené platové tarify ustanoví opatrením Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR. Vzhľadom na potrebu upraviť mechanizmus valorizácie platových taríf osobitným spôsobom, navrhuje sa ich každoročné automatické prepočítanie na základe pevne stanoveného mechanizmu. Ukazovateľom bude miera medziročného rastu spotrebiteľských cien uplatňovaná v New Yorku za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa platový koeficient určuje. Napríklad platové tarify platné k 31. decembru 2026 sa od 1. januára 2027 zvýšia opatrením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o mieru medziročného rastu spotrebiteľských cien uplatňovanú v New Yorku za rok 2025. Inflácia v New Yorku je stanovená z dôvodu, že New York je sídlom OSN. Platový koeficient pre New York, ktorý je referenčným miestom pre štatistiky OSN, by sa v opačnom prípade nikdy nemohol zvýšiť (v štatistikách OSN má New York vždy hodnotu 1) a platy v New Yorku by tak neustále klesali. Na základe analýzy dostupných systémov tvorby zahraničných funkčných platov možno konštatovať, že inflácia alebo zmena menových kurzov či indexov životných nákladov, respektíve spotrebiteľských cien a ich kombinácia značne tvarujú výsledné platové koeficienty predovšetkým v Česku, Estónsku, EÚ a OSN, a nepriamo v Lotyšsku a Slovinsku, podobne ako v tomto aktuálnom návrhu pre SR, kde sa navrhuje kombinácia inflácie a indexu životných nákladov. 89 Vzhľadom na účinnosť zákona sa pri zvýšení platových taríf navrhujú prechodné ustanovenia. K bodu 6 (§ 7 ods. 18) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelou účinnou od 31.3.2024 nevyžaduje, aby činnosti vo verejnom obstarávaní boli vykonávané prostredníctvom odborných garantov. Vzhľadom na zavedenie dobrovoľnosti získania statusu odborného garanta nie je potrebné mať osobitne upravené zvýšenie platovej tarify u zamestnancov, ktorí získajú status odborných garantov. Navrhovaná zmena je zároveň vyjadrením princípu rovnakého zaobchádzania. K bodu 8 (§ 10 ods. 2) Navrhuje sa upraviť možnosť zvýšiť, znížiť alebo odobrať osobný príplatok aj pri zmene druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Predmetný návrh vychádza z potrieb aplikačnej praxe. K bodom 10 a 11 (§ 20 ods. 1 a 3) Navrhujú sa nové dôvody priznania odmeny pre zamestnanca. Možnosť priznať odmenu pri prvom skončení pracovného pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vychádza z idei priblíženia výkonu práce vo verejnom záujme v danej veci podmienkam vykonávania štátnej služby . Pokiaľ ide o odmenu podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, vzhľadom na skutočnosť, že vznik nároku na takúto odmenu vyplýva z kolektívnej zmluvy a nie je teda primárne podmienený napríklad kvalitným vykonávaním pracovných činností, jej charakter je formálny. Z tohto dôvodu sa navrhuje upusti ť od povinnosti vedúceho zamestnanca písomne odôvod ň ova ť priznanie predmetnej odmeny a jej výšky. Rovnako sa navrhuje upusti ť od povinnosti odôvod ň ova ť priznanie odmeny zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, keďže aj tieto dva inštitúty majú v praxi zväčša paušálny charakter a ich samotné priznanie nie je podmienené kvalitou vykonávania pracovných č inností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy zamestnanca. Kvalitu, respektíve objem vykonávaných č inností konkrétnych zamestnancov môže prípadne zamestnávateľ zohľadniť vo výške priznanej odmeny. K bodu 19 a 20 (§ 32ia a 32j ods. 2) V prechodných ustanoveniach sa navrhuje úprava relevantných právnych vzťahov, rozdelená z hľadiska účinnosti zmien a doplnení zákona. K č l. VI (novela z á kona č . 99/2024 Z. z.) K bodom 1 a 3 a ž 5 ( § 7 ods. 6, § 24, pr í loha) V nadv ä znosti na uznesenie vl á dy SR č . 75 z 22. febru á ra 2023 sa navrhuje zos ú ladenie preukazovania bez ú honnosti s pr á vnou ú pravou registra trestov (z á kon č . 192/2023 Z. z.), ktor á sa t ý ka zavedenia nov ý ch typov verejn ý ch list í n vyd á van ý ch z registra trestov, a ktor á nadobudne úč innos ť 1. janu á ra 2026. K bodu 2 ( § 7 ods. 7) 90 Navrhuje sa modifik á cia vo vz ť ahu k poskytovaniu ú dajov do modulu slu ž obn ý ch ú radov a modulu š t á tnych zamestnancov centr á lneho informa č n é ho syst é mu š t á tnej slu ž by. P ô vodn é sp ô soby poskytovania ú dajov zost á vaj ú zachovan é . Poskytovanie ú dajov do predmetn ý ch modulov na z á klade integr á cie nebude v š ak u ž viazan é v ý lu č ne na informa č n ý syst é m verejnej spr á vy; úč elom navrhovanej zmeny pr á vnej ú pravy je vytvori ť podmienky pre potenci á lne poskytovanie ú dajov zo strany slu ž obn é ho ú radu do predmetn ý ch modulov z jeho ekonomicko- person á lneho alebo mzdov é ho informa č n é ho syst é mu, ak to bude potrebn é . K č l. VII ( úč innos ť ) Navrhuje sa delen á úč innos ť . Úč innos ť tzv. aplika č nej č asti novely z á kona o š t á tnej slu ž be, z á kona o v ý kone pr á ce vo verejnom z á ujme a z á kona o odme ň ovan í sa navrhuje s oh ľ adom na predpokladan ú d ĺž ku legislat í vneho procesu, od 1. j ú la 2025. Osobitn á úč innos ť sa navrhuje v pr í pade ú pravy pr í platku riadite ľ a š koly (od 1. septembra 2025) a ú pravy obmedzen í š t á tneho zamestnanca (od 1. okt ó bra 2025). Úč innos ť legislat í vnych zmien t ý kaj ú cich sa novej ú pravy verejn ý ch list í n vyd á van ý ch z registra trestov sa navrhuje v s ú lade s predmetnou osobitnou ú pravou registra trestov, teda od 1. janu á ra 2026. Rovnako (od 1. janu á ra 2026) sa navrhuje úč innos ť zmien a doplnen í t ý kaj ú cich sa modifik á cie kvalifika č n ý ch predpokladov v š t á tnej slu ž be a platov ý ch koeficientov pri v ý kone š t á tnej slu ž by alebo pr á ce vo verejnom z á ujme v zahrani čí . Bratislava 5. marec 2025 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Juraj Gedra, v. r. vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky