Dôvodová správa (32 KB)
Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 534. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.
1 Dôvodová správa A. Všeobecná časť Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Samuel Migaľ. Predloženým návrhom zákona sa reflektuje najmä na legislatívne zmeny v Trestnom zákone v súvislosti s úpravou výšky škody, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť pri niektorých majetkových trestných činoch. V dôsledku úpravy výšky malej škody tak dochádza ku kvalifikovaniu protiprávneho konania, ktorým bola spôsobená škoda vo výške menšej ako 700 eur, za priestupok. Vzhľadom na uvedené je potrebné upraviť hornú hranicu sadzby pokuty, ktorú možno za priestupok proti majetku uložiť, nakoľko vo vzťahu k výške spôsobenej škody sa v súčasnosti nejaví ako primeraná, ani dostatočná na odradenie potenciálnych páchateľov od protiprávneho konania. Predmetom návrhu zákona je popri zvýšení pokút za priestupky proti majetku aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných služieb. Doplnenie nového druhu sankcie menších obecných služieb vychádza najmä z potreby efektívnejšieho riešenia priestupkov s cieľom zvyšovať zodpovednosť páchateľov priestupkov voči spoločnosti a zvýšiť efektivitu sankčného systému zákona o priestupkoch. Ide o moderný a flexibilný nástroj na riešenie priestupkov, ktorý zohľadňuje individuálne možnosti páchateľov, a zároveň má verejnoprospešný charakter. Zavedenie menších obecných služieb do právnej úpravy sleduje nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel sankcie voči spoločnosti navonok, so súbežným posilnením individuálnej zodpovednosti páchateľov priestupkov za svoje konanie. Súčasťou návrhu zákona sú aj úpravy reflektujúce na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky a rovnako aj dôsledného postihu protiprávneho konania. V tejto súvislosti sa návrhom zákona upravuje zodpovednosť za spáchanie priestupku spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a zavádzajú podmienky možnosti vyhotovovania zvukového záznamu z priebehu ústneho pojednávania o priestupku. Súčasťou návrhu zákona je aj novelizácia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oprávnením orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately navrhovať uloženie sankcie menších obecných služieb mladistvému páchateľovi. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a bude mať pozitívne i negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie. V navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2025 sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a dostatočná dĺžka legisvakancie na prípravu jeho vykonávania. 2 B. Osobitná časť K čl. I K bodu 1 (§ 5a a 5b) Aplikačná prax poukázala na potrebu riešenia situácií, v ktorých bol priestupok spáchaný konaním dvoch a viacerých osôb. V § 5b sa preto navrhuje upraviť zodpovednosť za spáchanie priestupku spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď sa priestupku dopustia dvaja alebo viacerí páchatelia spoločným konaním, bude každý z nich zodpovedať za daný priestupok, ako keby priestupok spáchal sám. V nadväznosti na vyššie uvedené je zároveň žiaduce do zákona o priestupkoch zaviesť aj pojem „páchateľ“, nakoľko v súčasnosti účinný zákon o priestupkoch neobsahuje definíciu tohto pojmu. K bodom 2 a 3 (§ 11 ods. 1 psím. e) a § 15a) Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh sankcií, ktoré možno uložiť páchateľovi v konaní o priestupku, o sankciu menších obecných služieb. Zavedenie sankcie menších obecných služieb vychádza z aplikačnej praxe. Častokrát sa vyskytujú prípady, kedy pokuty uložené v konaní o priestupku správnym orgánom nie je možné vymôcť. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch stráca účel samotného priestupkového konania, nakoľko de facto absentuje administratívny postih páchateľa. Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť. Menšie obecné služby poskytujú možnosť adekvátnejšej sankcie, ktorá zohľadňuje osobu páchateľa. Uloženie sankcie menších obecných služieb predstavuje efektívny nástroj, ktorý bude mať nielen represívny charakter vo vzťahu k páchateľovi, ale zároveň bude pôsobiť výchovne a preventívne. Menšie obecné služby môžu mať výchovný charakter a prispieť k zníženiu recidívy priestupkov tým, že páchateľ bude priamo prispievať k zlepšeniu svojho okolia. Práca v prospech spoločnosti môže viesť k zvýšeniu sociálnej zodpovednosti a uvedomeniu si dôsledkov priestupkového konania. Rozšírením okruhu sankcií sa pre správny orgán vytvára priestor na prispôsobenie druhu a rozsahu uloženej sankcie individuálnym okolnostiam prípadu. Ide o flexibilný nástroj, ktorý umožní individualizáciu sankcie za spáchaný priestupok s ohľadom na možnosti páchateľa, čo zvýši spravodlivosť a účinnosť sankcie. Správny orgán môže po zvážení všetkých okolností prípadu zistených v rámci dokazovania napr. uložiť popri sankcii menších obecných služieb aj iný druh sankcie vymedzenej príslušnou právnou úpravou (napr. pokutu). Menšie obecné služby ako nový druh sankcie v priestupkovom konaní sa javí ako efektívny a žiadaný aj v prípade mladistvých páchateľov, keďže aplikačná prax preukázala neúčelnosť ukladania sankcie v podobe pokuty, ktorú objektívne veľakrát za mladistvého uhradí jeho zákonný zástupca. V takomto prípade tak nedochádza k naplneniu výchovnej, preventívnej ani represívnej funkcie uloženej sankcie voči mladistvým páchateľom. V navrhovanom znení § 15a sa upravujú podrobnosti súvisiace so sankciou menších obecných služieb. Ustanovuje sa rozsah, v ktorom možno uložiť predmetnú sankciu s určením 3 dolnej a hornej hranice. Navrhuje sa také rozpätie, aby bolo aplikovateľné pri všetkých priestupkoch obsiahnutých tak v zákone o priestupkoch, ako aj v ďalších osobitných zákonoch s prihliadnutím na ich rôznorodosť. Poskytuje sa tak dostatočný priestor pre správny orgán pre určenie primeraného rozsahu menších obecných služieb s prihliadnutím na závažnosť priestupku a ďalšie aspekty, ktoré je nutné vziať do úvahy podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Zároveň sa ustanovuje časové ohraničenie, do kedy musia byť menšie obecné služby vykonané, a súčasne minimálny rozsah, ktorý musí byť vykonaný v kalendárnom mesiaci. Páchateľ je povinný menšie obecné služby vykonávať osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. Sankciu menších obecných služieb nemožno uložiť páchateľovi, ktorý je dlhodobo práceneschopný alebo invalidný, čo musí páchateľ správnemu orgánu preukázať. Ide o okolnosť, ktorú musí správny orgán brať do úvahy v každom konaní, v ktorom zvažuje uloženie sankcie menších obecných služieb. Zároveň sa ustanovujú subjekty, pre ktoré možno menšie obecné služby vykonávať. Ide o spravidla o obec, v územnom obvode ktorej má páchateľ bydlisko alebo sa zdržiava, prípadne jej rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. K bodom 4 a 5 (§ 19 ods. 5 a 7) Osobitne sa navrhuje upraviť postup správneho orgánu pri ukladaní sankcie menších obecných služieb páchateľovi, ktorý je mladistvý. Rozsah menších obecných služieb z časového hľadiska sa v prípade mladistvého znižuje na polovicu oproti rozsahu menších obecných služieb, v ktorom sa môže správny orgán pohybovať pri dospelom páchateľovi. Zároveň sa ustanovuje, že pri menších obecných službách sa prihliada na osobu mladistvého v tom zmysle, že ich povaha a okolnosti nesmú ohrozovať jeho zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj. Uloženie sankcie menších obecných služieb môže v konaní o priestupku navrhnúť aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K bodu 6 (§ 50) Navrhovaná úprava rozširuje objektívnu stránku priestupkov proti majetku a zavádza ďalší spôsob konania páchateľa, a to zatajenie veci. Dôvodom sú najmä v praxi sa často vyskytujúce prípady osôb, ktoré si úmyselne prisvoja peňažné prostriedky ponechané treťou osobou z nedbanlivosti, napríklad v bankomate. Navrhovaná úprava zavádza priestupkovú zodpovednosť za priestupky proti majetku aj v prípade tzv. účastníctva. Osoby, ktoré napríklad zosnujú, navedú, požiadajú alebo pomôžu pri páchaní priestupku proti majetku, budú zodpovedné rovnako, ako keby predmetný priestupok spáchali sami. Dôvodom trestania účastníctva v prípade priestupkov proti majetku sú najmä v praxi sa často vyskytujúce prípady osôb, ktoré iné osoby (vo väčšine prípadov maloleté osoby) niektorým z uvedených spôsobov úmyselne privedú k spáchaniu priestupku proti majetku s cieľom vyhnúť sa stíhaniu za priestupok. Zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k navýšeniu sumy, pri ktorej sa spôsobená škoda považuje za malú z dovtedajších 266 eur na 700 eur. 4 Vzhľadom na predmetnú úpravu sa konania, ktoré boli do účinnosti vyššie uvedeného zákona majetkovými trestnými činmi, posudzujú ako priestupky proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch (ak bola spôsobená škoda do 700 eur). Tomu je potrebné prispôsobiť výšku hornej hranice sadzby pokuty, ktorú možno uložiť v priestupkovom konaní, vrátane blokového a rozkazného konania. Súčasné horné hranice (331 eur v neskrátenom konaní, 33 eur v blokovom konaní a 250 eur v rozkaznom konaní) nie sú dostatočné. V priestupkovom konaní sa prejednávajú aj priestupky proti majetku, pri ktorých bola spôsobená škoda, ktorá je vyššia ako maximálna pokuta, ktorú možno uložiť (331 eur). Súčasná horná hranica pokuty je preto neprimerane nízka a nemá pre potenciálnych páchateľov odradzujúci účinok. Navrhuje sa sprísnenie sadzieb v prípade priestupkovej recidívy páchateľa, pokiaľ sa priestupku proti majetku dopustí opakovane počas 12 mesiacov. K bodu 7 (§ 74 ods. 3 až 6) Navrhovanou úpravou sa zavádza fakultatívna možnosť pre správne orgány zaznamenávať priebeh ústneho pojednávania vo forme zvukového záznamu. Dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že v aplikačnej praxi sa často vyskytujú prípady, v ktorých dochádza k situáciám, kedy obvinení vystupujú konfliktne, sú vulgárni, dokonca až agresívni, či už k ostatným účastníkom konania, svedkom, alebo zamestnancom správneho orgánu. Vyvstala preto potreba ochrany osôb zúčastnených na ústnom pojednávaní, vrátane zamestnancov správneho orgánu v súvislosti s účasťou konfliktných osôb. Vyhotovovanie zvukového záznamu bude prostriedkom na preukázanie tohto konania. Navrhovaná úprava je koncipovaná ako fakultatívna možnosť správneho orgánu, ktorý si vyhodnotí potrebu vyhotovovania zvukového záznamu vzhľadom na osobitosti konkrétnej veci, o ktorej sa má pojednávať. Zároveň sa navrhuje, aby mal správny orgán povinnosť vopred upovedomiť osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní zúčastnia o skutočnosti, že sa bude z ústneho pojednávania vyhotovovať zvukový záznam. Zvukový záznam sa za účelom zhmotnenia zachová na nosiči dát a pripojí sa k administratívnemu spisu, nakoľko zachytáva priebeh pojednávania. Doba uloženia vyhotoveného zvukového záznamu zodpovedá dobe uloženia administratívneho spisu, ktorého je súčasťou. V odseku 4 sa zavádza možnosť osôb prítomných na ústnom pojednávaní vyhotovovať z jeho priebehu zvukový záznam. V odseku 5 sa upravuje možnosť správneho orgánu zakázať vyhotovovanie zvukového záznamu z ústneho pojednávania, a to v prípade, ak by to rušilo priebeh ústneho pojednávania, v súvislosti s ochranou utajovaných skutočností, skutočností chránených osobitnými predpismi (bankové tajomstvo, obchodné tajomstvo, atď.), a rovnako, ak by mohol byť ohrozený iný dôležitý záujem osôb prítomných na ústnom pojednávaní. V odseku 6 sa explicitne zakazuje vyhotovovanie obrazových a obrazovo-zvukových záznamov z priebehu ústneho pojednávania. K bodu 8 (§ 88b) V navrhovanom ustanovení sa upravujú podrobnosti týkajúce sa výkonu sankcie menších obecných služieb. Obci sa ukladá povinnosť zabezpečiť pre páchateľa výkon menších obecných služieb v uloženom rozsahu. Zároveň sa upravujú vzťahy a komunikácia medzi správnym 5 orgánom, ktorý sankciu uložil, obcou, u ktorej sa majú menšie obecné služby vykonať a páchateľom, v záujme čo najefektívnejšieho výkonu predmetnej sankcie. Správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku oznámi uloženie sankcie obci, u ktorej sa majú menšie obecné služby vykonať. Náležitosti oznámenia sú upravené v odseku 2. Z oznámenia musí byť obci zrejmé, kto má u nej vykonávať menšie obecné služby, v akom rozsahu, na základe akého právneho titulu a v akej lehote sa má páchateľ osobne dostaviť na obec. Zároveň sa upravuje mechanizmus premeny sankcie menších obecných služieb alebo jej zvyšku na pokutu v prípade, ak sa páchateľ v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku osobne nedostaví na obec na výkon tejto sankcie alebo nevykoná sankciu menších obecných služieb v rozsahu určenom v rozhodnutí o priestupku. Ide o formu „náhradného výkonu“ sankcie vo forme peňažnej pokuty. Mantinely pre správny orgán pre určenie výšky pokuty sú dané jednak v konkrétnom ustanovení zákona o priestupkoch alebo v osobitnom zákone upravujúcom sadzbu pokuty, ktorú možno páchateľovi uložiť za priestupok, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného v rozhodnutí o priestupku, a jednak v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny orgán je povinný pri premene sankcie taktiež zohľadniť, ak páchateľ vykonal aspoň časť uložených menších obecných služieb. Pri určovaní výšky pokuty pri premene sankcie menších obecných služieb na pokutu bude správny orgán vychádzať z tej sadzby pokuty, ktorú právna úprava umožňovala uložiť v čase spáchania priestupku, neskoršiu právnu úpravu v prípade zmien sadzieb pokuty bude správny orgán aplikovať iba v prípade, ak by to bolo pre páchateľa priaznivejšie. Uvedené vychádza zo základných princípov, ktoré sa v právnom poriadku aplikujú pri ukladaní sankcií. Správnemu orgánu sa dáva možnosť v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti páchateľa (v prípade mladistvého aj zákonného zástupcu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) upustiť od výkonu menších obecných služieb alebo ich zvyšku. Takýmto odôvodneným prípadom je zmena zdravotného stavu, ktorú si páchateľ úmyselne neprivodil v priebehu výkonu sankcie, ale môže ísť aj o iný závažný dôvod, pre ktorý nemôže páchateľ menšie obecné služby vykonať. Posúdenie týchto dôvodov je na správnom orgáne. Upravujú sa zároveň podrobnosti v súvislosti s vydaním rozhodnutia o upustení od výkonu menších obecných služieb alebo ich zvyšku, nakoľko sa na toto rozhodnutie nevzťahuje správny poriadok. Za účelom kontroly vykonania sankcie v uloženom rozsahu sa ukladá obci, u ktorej boli menšie obecné služby vykonávané, bezodkladne, najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, oznámiť správnemu orgánu ukončenie menších obecných služieb a predložiť správu o ich priebehu. V prípade mladistvého páchateľa správny orgán následne zašle správu o priebehu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odsek 10 umožňuje obci, jej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii spracúvať a poskytovať osobné údaje páchateľa bez jeho súhlasu, pričom sa určuje rozsah osobných údajov a účel, na ktorý sa majú spracúvať a poskytovať. V navrhovaných odsekoch 9 a 11 sa upravujú pracovnoprávne aspekty a povaha vzťahu medzi páchateľom a obcou v súvislosti s výkonom menších obecných služieb. Explicitne sa uvádza, že páchateľovi nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovný vzťah. Vo veciach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa odkazuje na primeranú aplikáciu Zákonníka práce a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 6 Podľa odseku 12 náklady súvisiace s výkonom menších obecných služieb znáša samotný páchateľ, okrem pracovných pomôcok a prostriedkov potrebných na výkon práce. Tie znáša obec, resp. jej rozpočtová alebo príspevková organizácia, u ktorej sa menšie obecné služby vykonávajú. K čl. II Navrhovanou úpravou sa rozširujú oprávnenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v priestupkovom konaní, v ktorom ako obvinený vystupuje mladistvý. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže navrhnúť správnemu orgánu, aby s ohľadom na osobu mladistvého v prípadoch, kedy sa to vzhľadom na okolnosti konkrétneho konania javí ako vhodné a účelné, uložil mladistvému sankciu menších obecných služieb. Navrhovaná úprava súvisí s novelizačným bodom 5 v čl. I. K čl. III Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa dátum účinnosti návrhu zákona navrhuje na 1. január 2025.