Dôvodová správa (151 KB)
Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 512. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.
1 DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa vypracoval na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024 a na základe úlohy B.8. vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc (na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP do 12 mesiacov od prijatia doplňujúcich technických špecifikácií uvedených v článku 9 smernice Rady (EÚ) 2019/997). Právna úprava vydávania náhradných cestovných dokladov Európskej únie je v súčasnosti upravená v § 14 zákona o cestovných dokladoch, ktorý bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený na základe rozhodnutia zástupcov vlády členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 96/409/SZBP. V súčasnosti je potrebné pravidlá zavedené rozhodnutím aktualizovať, a to najmä z dôvodu lepšieho zabezpečenia formátu náhradného cestovného dokladu Európskej únie a uľahčenia konzulárnej ochrany nezastúpených občanov. Cieľom návrhu zákona je preto primárne transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019). V čl. I návrhu zákona (novela zákona o cestovných dokladoch) sa v nadväznosti na predmetnú smernicu upravujú okolnosti, za ktorých môže zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí vydať náhradný cestovný doklad Európskej únie občanovi členského štátu Európskej únie, okrem Slovenskej republiky, ktorý sa na území nečlenského štátu Európskej únie ocitol bez cestovného dokladu z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia, skončenia doby platnosti riadneho cestovného dokladu či nemožnosti získania riadneho cestovného dokladu, najmä z dôvodu, že v danom štáte sa nenachádza zastupiteľský úrad štátu jeho štátnej príslušnosti, ktorý by mu efektívne bol schopný poskytnúť v konkrétnom prípade náležitú konzulárnu ochranu vydaním národného cestovného dokladu alebo národného náhradného cestovného dokladu, ktorý by mu umožnil vrátiť sa do vlasti, resp. do štátu pobytu. Návrh zákona definuje náhradný cestovný doklad Európskej únie, určuje dĺžku jeho platnosti a štandardné lehoty procesu vydania. Rovnako ustanovuje postup konzultácie medzi zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí so zastupiteľským úradom štátnej príslušnosti žiadateľa o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie, resp. s ministerstvom zahraničných vecí tohto štátu, a to najmä s cieľom potvrdenia totožnosti a štátneho občianstva žiadateľa. V naliehavých mimoriadnych situáciách pripúšťa možnosť vydať náhradný cestovný doklad Európskej únie aj bez predchádzajúcej konzultácie s členským štátom štátnej príslušnosti žiadateľa. 2 Podrobnosti upraví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V čl. I sú zapracované aj niektoré ďalšie zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ide najmä o podanie žiadosti o vydanie cestovného dokladu pre osoby do 18 rokov a pre bezvládne osoby, pre ktorých sa podmienky žiadosti zjednocujú s podaním žiadosti o občiansky preukaz. Precizuje sa aj ú prava výkonu niektorých súdnych rozhodnutí v trestnom konaní tak, aby sa osobám, ktorým súd uložil zákaz vycestovať do zahraničia, osobám, na ktorých bol súdom vydaný príkaz na zatknutie, európsky zatýkací rozkaz alebo medzinárodný zatýkací rozkaz a osobám, ktorým bolo súdom nariadené obmedzenie osobnej slobody a ich predvedenie, bezodkladne znemožnilo používať cestovný doklad na cestovanie. Ide predovšetkým o cestovné pasy, ktoré sa používajú pri cestovaní najmä do krajín mimo Európskej únie, resp. mimo Schengenský priestor. Záujmom štátu je, aby výkon týchto súdnych rozhodnutí, a teda zabránenie zneužívania cestovných dokladov, bolo efektívne, administratívne nenáročné a rýchle. V čl. II. návrhu zákona (novela zákona o správnych poplatkoch) sa v časti XVIII. Konzulárne poplatky dopĺňa nová položka sadzobníka správnych poplatkov, a to za vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Okrem toho sa aj upravuje výška niektorých iných konzulárnych poplatkov tak, aby ich bolo možné vyberať v hotovosti bez nevyhnutnej potreby narábania s mincami. Táto zmena reflektuje na aplikačnú prax zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré vyberajú správne poplatky v hotovosti, čo je v súčasnosti spojené s pretrvávajúcou a prakticky náročnou potrebou zabezpečovania euromincí. Z dôvodu neproporčnej výšky konzulárnych poplatkov za vydanie cestovného pasu (60 eur) a za vydanie náhradného cestovného dokladu (14 eur) a z toho plynúceho žiadania a vydávania náhradného cestovného dokladu v rozpore s jeho zákonným účelom, sa zvyšuje konzulárny poplatok za vydanie náhradného cestovného dokladu na porovnateľnú úroveň za vydanie cestovného pasu (50 eur). Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, potrebnú legisvakanciu a na transpozičnú lehotu. Návrh zákona predpokladá pozitívny a minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu a negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 3 DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 2. Názov návrhu zákona : Návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie : a) v primárnom práve: − čl. 20 ods. 2 písm. c) a čl. 23 Zmluvy o fungovaní EÚ (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení − čl. 7 a 46 Charty základných práv EÚ (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) b) v sekundárnom práve: − smernica Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019) gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, spolugestor: Ministerstvo vnútra SR − delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2024/1986 zo 6. mája 2024, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2019/997, pokiaľ ide o strojovo čitateľnú časť náhradného cestovného dokladu EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1986, 16.7. 2024) gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR − vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/2452 z 8. decembra 2022, ktorým sa stanovujú doplňujúce technické špecifikácie pre náhradný cestovný doklad EÚ zavedený smernicou Rady (EÚ) 2019/997 (Ú. v. EÚ L 320, 14.12.2022) gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, spolugestor: Ministerstvo vnútra SR c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a) lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení: − do 9. decembra 2024, pričom ustanovenia sa uplatňujú od 9. decembra 2025 b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: − konanie nebolo začaté 4 c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav: − zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisoch − zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov − zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch − zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: Úplná. Doložka vybraných vplyvov 1. Základné údaje Názov materiálu Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov Predkladateľ (a spolupredkladateľ) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ☐ Materiál nelegislatívnej povahy ☒ Materiál legislatívnej povahy Charakter predkladaného materiálu ☒ Transpozícia/ implementácia práva EÚ V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov: Smernica Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019). Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2024/1986 zo 6. mája 2024, ktorou sa mení smernica Rady (EÚ) 2019/997, pokiaľ ide o strojovo čitateľnú časť náhradného cestovného dokladu EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1986, 16.7.2024). Termín začiatku a ukončenia PPK 30. 5. 2024 - 10. 6. 2024 Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie júl 2024 Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP** Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR* s eptember/október 2024 2. Definovanie problému Právna úprava vydávania náhradných cestovných dokladov Európskej únie upravená v § 14 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch je v súčasnosti nepostačujúca. Náhradné cestovné doklady Európskej únie častokrát neboli akceptované členskými štátmi Európskej únie. Z dôvodu uľahčenia konzulárnej ochrany nezastúpených občanov a lepšieho zabezpečenia formátu náhradného cestovného dokladu Európskej únie je potrebné ustanoviť opatrenia na úrovni členských štátov Európskej únie. 5 3. Ciele a výsledný stav Harmonizácia vnútroštátneho práva s právom Európskej únie v oblasti konzulárnej ochrany nezastúpených občanov členských štátov Európskej únie. 4. Dotknuté subjekty Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, štátni občania Slovenskej republiky, občania členských štátov Európskej únie. 5. Alternatívne riešenia Žiadne. Nulový variant - nestransponovanie smernice by mohlo viesť ku konaniu Európskej komisie voči Slovenskej republike. 6. Vykonávacie predpisy Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ☒ Áno ☐ Nie Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne: Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o technickej špecifikácii a vzor náhradného cestovného dokladu Európskej únie. 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ. ☐ Áno ☒ Nie Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka: 8. Preskúmanie účelnosti Na základe čl. 17 transponovanej smernice vykoná Komisia najskôr päť rokov po dátume transpozície jej hodnotenie a správu o hlavných zisteniach predloží Európskemu parlamentu a Rade. * vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky. *** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte. 9. Vybrané vplyvy materiálu Vplyvy na rozpočet verejnej správy ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☒ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☐ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení *** ☐ Áno ☐ Nie Vplyvy na limit verejných výdavkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne 6 Vplyvy na podnikateľské prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne z toho vplyvy na MSP ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje: ☐ Áno ☐ Nie Sociálne vplyvy ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne Vplyvy na životné prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ☐ Áno ☐ Nie Vplyvy na informatizáciu spoločnosti ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne 10. Poznámky V návrhu zákona nie je možne jednoznačne kvalifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy. V návrhu zákona dochádza k minimálnym negatívnym aj pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice (EÚ) 2019/997. V rámci uvedeného bude potrebné zaobstarať čistopisy nových náhradných cestovných dokladov EÚ. Slovenská republika sa spolu s ďalšími 24 členskými štátmi rozhodla zaobstarať tieto čistopisy spoločne, pričom podľa poskytnutých informácii Európskou komisiou je odhadovaná cena čistopisu 2 eurá za kus. Zároveň návrh upravuje výšku správnych poplatkov na úseku konzulárnych poplatkoch. Na základe predpokladaného výberu bude zaznamenaný aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Presnú sumu vybraných poplatkov nie je možné kvantifikovať, keďže sa nedá dopredu určiť, aké úkony bude potrebné občanom poskytnúť. Na základe uvedenej skutočnosti nie je možné presne kvantifikovať ani potenciálny negatívny sociálny vplyv, nakoľko nie je možné určiť, koľko občanov, ktorí cestujú krátkodobo do zahraničia, využije služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, pričom ide o veľmi nízke % takýchto občanov. Rovnako nie je možné určiť ani to, koľko občanov dlhodobo žijúcich v zahraničí využije služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Všetky zmeny, s výnimkou vydania náhradného cestovného dokladu, sú však zvýšené v minimálnom rozsahu o 4 eur za poskytnutý konzulárny úkon. V prípade vydania náhradného cestovného dokladu ide o zvýšenie o 44 eur, resp. 70 eur v prípade opätovného vydania náhradného cestovného dokladu. K uvedenému uvádzame, že ide výhradne len o prípady, ak občan stratí/je mu odcudzený doklad potrebný na návrat na územie Slovenskej republiky a zároveň existuje zákonná možnosť upustiť od vybratia tohto správneho poplatku napr. z humanitárnych dôvodov . 11. Kontakt na spracovateľa Mgr. Gabriela Halászová, odbor dokladov a evidencií Prezídia Policajného zboru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, gabriela.halaszova@minv.sk , ode.ppz@minv.sk , tel.: +421-9610-50372 12. Zdroje Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť. Interné kapacity Ministerstva vnútra SR a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 7 13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 093/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☒ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: K doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča predkladateľovi doplniť chýbajúce údaje v časti 12. Zdroje – odkiaľ predkladateľ čerpal, uviesť použité zdroje, čísla, fakty. Odôvodnenie: Uvedené časti je potrebné uviesť v zmysle aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Vyhodnotenie : doplnený bod. č. 12. Ku goldplatingu Komisia žiada predkladateľa, aby k materiálu vypracoval a priložil tabuľku zhody (prílohu č. 3 Legislatívnych pravidiel vlády SR), v ktorej identifikuje, ktoré ustanovenia zo smernice EÚ sa preberajú do nášho právneho poriadku. Odôvodnenie : Podľa legislatívnych pravidiel vlády Čl.17, ak sa preberá alebo vykonáva právne záväzný akt Európskej únie, je povinnou náležitosťou materiálu aj tabuľka zhody. Predkladateľ uvádza aj v Doložke vybraných vplyvov aj v Dôvodovej správe, že cieľom tohto návrhu je transpozícia smernice EÚ. Vyhodnotenie : tabuľka zhody je súčasťou predkladaného materiálu. K vplyvom na rozpočet verejnej správy Návrhom zákona sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ. V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny vplyv a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je označený ako rozpočtovo zabezpečený a žiadny vplyv na limit verejných výdavkov. V analýze vplyvov je uvedená nasledovná kvantifikácia: 2024 2025 2026 2027 Príjmy VS celkom 0 171 799 171 799 171 799 V tom: Finančná správa 0 171 799 171 799 171 799 Výdavky VS celkom 0 57 000 12 500 0 V tom: MZVEZ SR /06U – Rozvoj zahraničných vzťahov 0 2 000 0 0 MZVEZ SR/0EK09 – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu MZVEZ SR 0 55 000 12 500 0 Rozpočtovo nekrytý vplyv 0 57 000 12 500 0 V časti 2.1.1. Financovanie návrhu sa uvádza, že „ Výdavky súvisiace so zabezpečením čistopisov náhradných cestovných dokladov a úpravou IS Doklady nie sú zabezpečené v rozpočte kapitoly MZVEZ SR na roky 2025 a 2026 .“. Komisia žiada, aby všetky negatívny vplyvy vyplývajúce z návrhu zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly MZVEZ SR, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť analýzu vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov, teda tak, aby z nej nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv. Technické pripomienky: Podľa analýzy vplyvov výdavky nie sú rozpočtovo kryté, preto je potrebné: • vyplniť aj tabuľku č. 1/B (tak aby bola v súlade s tabuľkou č. 4/B). • v doložke vybraných vplyvov označiť pri rozpočtovej zabezpečenosti možnosť „nie“ a negatívny vplyv na limit verejných výdavkov. Vyhodnotenie : v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov bola analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovaná MZVEZ SR, podľa analýzy výdavky nie sú rozpočtovo kryté na základe čoho bola vypracovaná tabuľka č. 1/B. 8 Vyjadrenie predkladateľa: Financovanie výdavkov je zabezpečené v rozpočte z kapitoly MZVEZ SR. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy ako aj doložka vybraných vplyvov boli v tomto zmysle prepracované. K vplyvom na informatizáciu spoločnosti Komisia súhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V bode 6.2. však treba pri názve systému uvádzať názov, pod ktorým je systém registrovaný v MetaIS a teda "Informačný systém Doklady (IS Doklady) a RADSK". V bode 6.3. sa neuvádza žiadna číselná hodnota, len sa vyznačí spôsob financovania, v tomto prípade sa v časti "rezortná úroveň" označí v zmysle metodiky X. Vyhodnotenie : doplnená príslušná analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti, podľa pripomienky komisie. K sociálnym vplyvom V bode 9 doložky vybraných vplyvov je potrebné označiť negatívne sociálne vplyvy predloženého materiálu a zároveň ich bližšie kvalitatívne pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť aspoň v podobe modelového príkladu. Odôvodnenie: Predloženým materiálom sa okrem iného napr. zvyšuje suma za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu (zo 14 eur na 50 eur), za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov (z 30 eur na 100 eur) a zvyšujú sa aj iné sumy poplatkov za konzulárne služby – napr. suma 22 eur sa zvyšuje na 25 eur, suma 14 eur sa zvyšuje na 15 eur, suma 1 euro sa zvyšuje na 5 eur, suma 7 eur sa zvyšuje na 10 eur. Z uvádzaného vyplýva, že predložený materiál zvyšuje výdavky dotknutých fyzických osôb a teda negatívnym spôsobom ovplyvňuje hospodárenie ich domácnosti. Na základe uvádzaného je potrebné korektne identifikovať negatívne sociálne vplyvy s ich bližším kvalitatívnym a kvantitatívnym zhodnotením. Vyhodnotenie : materiál je doplnený o príslušnú analýzu sociálnych vplyvov. Predkladaný návrh môže mať za následok zvýšenie výdavkov domácností, v prípade poskytovania konzulárnych činností v zahraničí. Uvedené sa bude týkať len tých občanov, ktorí budú chcieť alebo budú musieť využiť konzulárne služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, čo znamená, že sa dotknú len minimálneho % občanov cestujúcich do zahraničia na krátkodobé pobyty a len časti občanov dlhodobo žijúcich mimo Slovenskú republiku. 14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 9 Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti Budovanie základných pilierov informatizácie Biznis vrstva A – nová služba B – zmena služby C-zvýšené používanie služby Kód koncovej služby Názov koncovej služby Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní 6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb? Aplikačná a technologická vrstva A – nový systém B – zmena systému Kód systému Názov systému Vo vládnom cloude – áno / nie 6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude? B isvs_4862 Informačný systém Doklady (IS Doklady) a RADSK Nie Financovanie procesu informatizácie Rezortná úroveň Nadrezortná úroveň A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania 6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície? (Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.) X B Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie Elektronické konanie 6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, o aké konanie ide.) 6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky? ☐ Áno ☒ Nie Pri vybavovaní agendy je nutná fyzická prítomnosť 6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť? ☐ Áno ☒ Nie (Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.) Zásada „jedenkrát a dosť“ 6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie? ☒ Áno ☐ Nie Preukázanie dokladu o totožnosti 6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, o akú evidenciu ide.) 10 6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.) 6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.) Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci 6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.) 6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.) 6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.) 6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.) Referenčné údaje 6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente? ☐ Áno ☒ Nie (Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod) 6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e- Governmente? (Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.) 11 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu 2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1/A Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) Vplyvy na rozpočet verejnej správy 2024 2025 2026 2027 Príjmy verejnej správy celkom 0 171 799 171 799 171 799 v tom: Finančná správa 0 171 799 171 799 171 799 z toho: - vplyv na ŠR 0 171 799 171 799 171 799 Rozpočtové prostriedky 0 171 799 171 799 171 799 EÚ zdroje 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Výdavky verejnej správy celkom 57 000 12 500 0 v tom: MZVEZ SR/06U – Rozvoj zahraničných vzťahov 0 2 000 0 0 MZVEZ SR/0EK09 – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu MZVEZ SR 0 55 000 12 500 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 57 000 12 500 0 Rozpočtové prostriedky 0 57 000 12 500 0 EÚ zdroje 0 0 0 0 spolufinancovanie 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na počet zamestnancov 0 0 0 0 - vplyv na ŠR 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na mzdové výdavky 0 0 0 0 - vplyv na ŠR 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Financovanie zabezpečené v rozpočte 0 57 000 12 500 0 v tom: MZVEZ SR/06U – Rozvoj zahraničných vzťahov 0 2 000 0 0 12 MZVEZ SR/0EK09 – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu MZVEZ SR 0 55 000 12 500 0 Iné ako rozpočtové zdroje 0 0 0 0 Rozpočtovo nekrytý vplyv 0 0 0 0 Tabuľka č. 1/B 2024 2025 2026 2027 Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010) 0 0 0 0 v tom: MZVEZ SR/06U – Rozvoj zahraničných vzťahov 0 0 0 0 z toho: vplyv na limit verejných výdavkov ŠR 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy 0 0 0 0 2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Výdavky súvisiace so zabezpečením čistopisov náhradných cestovných dokladov a úpravou systému IS Doklady sú zabezpečené v rozpočte kapitoly MZVEZ SR na roky 2025 a 2026. 2.2. Popis a charakteristika návrhu 2.2.1. Popis návrhu: Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať? Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 647/2007 Z. z. o cestových dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019). V rámci uvedeného bude potrebné zaobstarať rovnopisy nových náhradných cestovných dokladov EÚ. Slovenská republika sa spolu s ďalšími 24 členskými štátmi rozhodla zaobstarať tieto rovnopisy spoločne. Podľa informácií poskytnutých Európskou komisiou je odhadovaná cena za jeden čistopis náhradného cestovného dokladu, pri minimálnom odbere 100 000 kusov, 2 eurá za kus. Slovenská republika má v pláne objednať 1 000 kusov. Pozitívny vplyv bude zaznamenaný na základe výberu správnych poplatkov za vydané náhradné cestovné doklady Európskej únie. Návrh bude implementovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré bude zadávať objednávku na čistopisy náhradných cestovných dokladov Európskej únie a zároveň prostredníctvom svojich organizačných útvarov v zahraničí bude vydávať náhradné cestovné doklady Európskej únie. 13 2.2.2. Charakteristika návrhu: zmena sadzby zmena v nároku nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) kombinovaný návrh x iné 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít: Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka. Tabuľka č. 2 Odhadované objemy Objem aktivít r r + 1 r + 2 r + 3 Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty. Slovenská republika sa spolu s ďalšími 24 členskými štátmi rozhodla obstarať tieto rovnopisy spoločne. Podľa informácií poskytnutých Európskou komisiou je odhadovaná cena za jeden čistopis náhradné cestovného dokladu, pri minimálnom odbere 100 000 kusov, 2 eurá za kus. Slovenská republika má v pláne objednať 1 000 kusov. V súčasnosti však nie je známy ani minimálny počet kusov, ktorý si jednotlivé štáty budú musieť objednať, ani konečná cena. Príjmom štátneho rozpočtu budú správne poplatky za vydané náhradné cestovné doklady Európskej únie. Vychádzame zo skutočnosti, že v roku 2023 a v roku 2022 bolo vydané po jednom náhradnom cestovnom doklade Európskej únie. Uvedené navýšenie príjmu štátneho rozpočtu vyplýva z návrhu čl. II, ktorý upravuje správne poplatky vyberané zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné určiť koľko správnych poplatkov za jednotlivé úkony vyberú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí po nadobudnutí účinnosti návrhu, predkladateľ vychádzal z dostupných štatistických údajov za rok 2023, pričom počet vybraných správnych poplatkov v jednotlivých dostupných kategóriách bol vynásobený aktuálnou výškou daného správneho poplatku, ako aj navrhovanou novou výškou správneho poplatku, pričom následne bol vypočítaný rozdiel pre každú položku. Súčtom jednotlivých rozdielov bola získaná finálna suma. 14 Tabuľka č. 3 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet verejnej správy Príjmy (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Daňové príjmy (100) 1 0 0 0 0 Nedaňové príjmy (200) 1 0 171 799 171 799 171 799 221002 – Správne poplatky 0 171 799 171 799 171 799 Granty a transfery (300) 1 0 0 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 0 0 0 Vplyv na príjmy verejnej správy celkom 0 171 799 171 799 171 799 15 Tabuľka č. 4/A 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet verejnej správy Výdavky (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Bežné výdavky (600) 0 19 000 12 500 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 0 0 0 Tovary a služby (630) 2 19 000 12 500 0 Z toho: 637004 – Všeobecné služby 0 2 000 0 0 637040 – Služby v oblasti Informačno-komunikačných technológií 17 000 12 500 0 Bežné transfery (640) 2 0 0 0 0 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 0 0 0 0 Kapitálové výdavky (700) 0 38 000 0 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 0 38 000 0 0 Z toho: 718006 – Rekonštrukcia a modernizácia softvéru/IA 43805 – Rozvoj a rozšírenie IS Doklady 0 38 000 0 0 Kapitálové transfery (720) 2 0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0 0 0 0 Vplyv na výdavky verejnej správy celkom 0 57 000 12 500 0 16 Tabuľka č. 4/B 2 – výdavky rozpísať až do podpo ložiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy Vplyvy (v metodike ESA 2010) 2024 2025 2026 2027 poznámka Kapitálové príjmy (230) 0 0 0 0 Bežné výdavky (600) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 0 0 0 Tovary a služby (630) 2 0 0 0 0 Z toho: 637004 – Všeobecné služby 0 0 0 0 637040 – Služby v oblasti Informačno-komunikačných technológií 0 0 0 0 Bežné transfery (640) 2 0 0 0 0 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 0 0 0 0 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 0 0 0 0 Z toho: 718006 – Rekonštrukcia a modernizácia softvéru/IA 43805 – Rozvoj a rozšírenie IS Doklady 0 0 0 0 Kapitálové transfery (720) 2 0 0 0 0 Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom 0 0 0 0 17 Tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy Zamestnanosť r r + 1 r + 2 r + 3 poznámka Počet zamestnancov celkom z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách) z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620) z toho vplyv na ŠR Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“. 18 2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané. Tabuľka č. 6 Vplyv na verejné financie Dlhodobá udržateľnosť d d + 10 d + 20 d + 30 d + 40 Poznámka Vplyv na výdavky v p. b. HDP Vplyv na príjmy v p. b. HDP Vplyv na bilanciu v p. b. HDP Poznámka: Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády. Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“ 19 Analýza sociálnych vplyvov Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť ( Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.) 4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností? Návrh vedie k potenciálnemu zvýšeniu výdavkov domácností. Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? Občania cestujúci do zahraničia, ktorí budú využívať konzulárne služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a občania dlhodobo žijúci v zahraničí, ktorí budú využívať služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? Nie, uvedené skupiny nie sú medzi potenciálne ovplyvnenými. (V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv). a) 4.1.1 Pozitívny vplyv b) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov: Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 c) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 d) Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 e) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 f) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: g) 4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine) h) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov: Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 i) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 j ) Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 k) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 l) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: 20 a) 4.1.2 Negatívny vplyv b) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov: Predkladaný návrh môže mať za následok zvýšenie výdavkov domácností, v prípade poskytovania konzulárnych činností v zahraničí. Uvedené sa bude týkať len tých občanov, ktorí budú chcieť alebo budú musieť využiť konzulárne služby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, čo znamená, že sa dotknú len minimálneho % občanov cestujúcich do zahraničia na krátkodobé pobyty a len časti občanov dlhodobo žijúcich mimo Slovenskú republiku. Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 Veľmi nízke percento občanov, ktorí cestujú do zahraničia na krátkodobé pobyty. c) Ovplyvnená skupina č. 3 žiadna Ovplyvnená skupina č. 2 Časť občanov, ktorá dlhodobo žije mimo územia Slovenskej republiky. d) Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 Uvedené nie je možné kvalifikovať, nakoľko nie je možné odhadnúť koľko občanov sa rozhodne alebo bude musieť využiť niektorú z konzulárnych služieb zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. V prípade všetkých konzulárnych úkonov s výnimkou vydania náhradného cestovného dokladu však ide o navýšenie v rozsahu maximálne o 4 eurá na úkon, pričom realizácia týchto úkonov v zahraničí nie je pre občana nevyhnutná. V prípade vydania náhradného cestovného dokladu ide o navýšenie o vyššiu sumu, avšak uvedené sa bude týkať len tých občanov, ktorí sa v zahraničí ocitnú bez platného cestovného dokladu napr. z dôvodu straty, poškodenia či odcudzenia, avšak aj v tomto prípade je možné najmä z humanitárnych dôvodov upustiť od vybratia poplatku. e) Ovplyvnená skupina č. 3 - Ovplyvnená skupina č. 2 Uvedené nie je možné kvalifikovať, nakoľko nie je možné odhadnúť počet občanov, ktorí sa rozhodnú alebo budú nútení využiť niektorú z konzulárnych služieb zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Zároveň zostáva pre občanov naďalej možnosť požiadať o vykonanie úkonov priamo na území Slovenskej republiky. f) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: Nie je možné určiť, koľko občanov sa rozhodne využiť služby zastupiteľských úrad Slovenskej republiky v zahraničí. g) 4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia ( V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine ) h) Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov: Špecifikujte ovplyvnené skupiny: Ovplyvnená skupina č. 1 i) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 j ) Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom. - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie: - veľkosť skupiny (počet obyvateľov): Ovplyvnená skupina č. 1 k) Ovplyvnená skupina č. 3 Ovplyvnená skupina č. 2 l) Dôvod chýbajúcej kvantifikácie: 21 4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu. Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám? Nemá vplyv. Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín. a) Rozumie sa najmä na prístup k: - sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím), - kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam, - pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, - zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce, - zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím, - k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, - bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám, - doprave, - ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom, - spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám, - informáciám, - k iným právam (napr. politickým). b) Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín. c) Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.: - domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom), - nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov, - deti (0 – 17), - mladí ľudia (18 – 25 rokov), 22 - starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia, - ľudia so zdravotným postihnutím, - marginalizované rómske komunity - domácnosti s 3 a viac deťmi, - jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi), - príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl, - iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia 4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov. a) 4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom? Návrh dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu a nemôže viesť k nepriamej diskriminácii. b) c) 4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy. d) Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností: e) Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné: f) Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod. g) Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi. V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria: 23 - podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti - podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti, - zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, - podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní, - boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi, - podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej, - rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života. 4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce. V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov. Nemá vplyv. a) Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu. b) Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. c) Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu d) Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu. e) Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako? f) Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce. g) Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký? h) Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility). i) Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny? j) Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií. k) Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom? l) Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov. 24 B. Osobitná časť K čl. I K bodom 1 až 4 (§ 5 ods. 1 a 2) Vzhľadom na špecifiká náhradných cestovných dokladov sa spresňuje vymedzenie údajov, ktoré obsahujú tieto doklady oproti iným (štandardným) cestovným dokladom. Oba náhradné cestovné doklady z technických príčin neobsahujú biometrické a náhradný cestovný doklad Európskej únie neobsahuje ani rodné číslo (keďže sa vydáva občanom iných štátov). K bodu 5 [§ 7 písm. f)] Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/997, ktorá zrušila rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 96/409/SZBP z 25. júna 1996 o zavedení cestovného preukazu. K bodu 6 (§ 9 ods. 2 písm. j)) Legislatívno – technická úprava. K bodu 7 (§ 14) V nadväznosti na smernicu (EÚ) 2019/997 sa zavádza nová, komplexná úprava vydávania náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Tento doklad vydávajú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí nezastúpeným štátnym občanom iného členského štátu Európskej únie ako Slovenskej republiky, ktorý nemá na území tretieho štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie, ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu, Náhradný cestovný doklad Európskej únie sa definuje ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní. V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou. Príkladom takejto mimoriadnej situácie bola napríklad pandémia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, keď umiestnenie v karanténe a rôzne ďalšie obmedzenia predlžovali dobu cestovania. Ďalej môže ísť o prípady dlhodobého obmedzenia leteckej dopravy, nečakanej hospitalizácie nezastúpeného občana a ďalšie skutočnosti, ktoré bránia pricestovaniu do cieľovej krajiny v lehote 15 dní. Náhradný cestovný doklad Európskej únie bude vydávaný v spoločnom, jednotnom formáte. Zároveň návrh zákona demonštratívnym spôsobom uvádza, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad Slovenskej republiky vydať náhradný cestovný doklad Európskej únie nezastúpenému občanovi – napr. ak sa jeho cestovný doklad stratil, bol odcudzený alebo zničený alebo ho nemožno v primeranej lehote získať. Uvádzajú sa osobné údaje, ktoré uvádza nezastúpený občan v žiadosti o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Okrem osobných údajov nezastúpeného občana uvedených v odseku 6 písm. a) až h) možno od žiadateľa požadovať aj ďalšie údaje a podklady ako napríklad uvedenie cieľovej krajiny, tranzitných krajín, predpokladaná dĺžka cesty alebo iné údaje, ktoré môže vyžadovať členský štát jeho štátnej príslušnosti. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o tomto doklade a podrobnosti a vzor žiadosti o jeho vydanie. 25 K bodu 8 (§ 14a) V novom ustanovení § 14a sa upravujú procesné náležitosti vydania náhradného cestovného dokladu Európskej únie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí budú pred vydaním náhradného cestovného dokladu Európskej únie nezastúpenému občanovi povinné vykonať konzultácie s príslušným orgánom členského štátu s cieľom overiť totožnosť a štátnu príslušnosť žiadateľa so štátom, ktorého je občanom. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí poskytne príslušnému úradu členského štátu všetky relevantné informácie o nezastúpenom občanovi spolu s kópiami listín preukazujúcich totožnosť nezastúpeného občana. V praxi sú týmito dokladmi najčastejšie preukaz totožnosti a vodičský preukaz, ale v prípade, že žiadateľ nimi nedisponuje, možno uznať aj iný doklad obsahujúci osobné údaje žiadateľa. V mimoriadne naliehavých prípadoch sa ustanovuje možnosť vydať náhradný cestovný doklad Európskej únie bez potvrdenia štátnej príslušnosti nezastúpeného občana príslušným orgánom členského štátu za splnenia podmienky, že zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí sa predtým pokúsil využiť všetky dostupné komunikačné prostriedky s príslušným orgánom členského štátu, no tieto pokusy neboli úspešné. Určuje sa tiež informačný postup zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí smerom k členskému štátu Európskej únie, ktorého nezastúpenému štátnemu príslušníkovi bol za uvedených okolností vydaný náhradný cestovný doklad Európskej únie. Návrh zákona zároveň ustanovuje povinnosť pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky uchovávať kópie, resp. skeny vydaných náhradných cestovných dokladov Európskej únie, ako aj skutočnosť, že ak je výsledkom konzultácie s príslušným orgánom členského štátu nesúhlas iného členského štátu s vydaním tohto dokladu jeho občanovi, zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí náhradný cestovný doklad Európskej únie nevydá a zodpovednosť za poskytnutie konzulárnej ochrany prechádza na členský štát, ktorého je daná osoba občanom. Upravuje sa aj postup Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v prípade, že o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie požiada v tretej krajine slovenský štátny občan zastupiteľský úrad iného členského štátu Európskej únie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky overí do troch pracovných dní štátnu príslušnosť a totožnosť nezastúpeného slovenského občana. V odôvodnených prípadoch je možné lehotu troch pracovných dní predĺžiť, o čom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky informuje členský štát Európskej únie, ktorý slovenský občan požiadal o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie, a zároveň mu poskytne informáciu, ako dlho bude pravdepodobne overenie štátnej príslušnosti a totožnosti tohto občana trvať. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky môže tiež namietať vydanie náhradného cestovného dokladu Európske únie slovenskému štátnemu občanovi. Dôvodom namietania vydania náhradného cestovného dokladu Európskej únie môže byť napríklad skutočnosť, že občan neposkytuje súčinnosť, nepodieľa sa na riešení situácie, zneužil konzulárnu ochranu, uviedol nepravdivé informácie alebo zavádzajúce informácie alebo iné závažné skutočnosti. Upravuje sa tiež doba uchovávania osobných údajov spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie o overením štátnej príslušnosti a totožnosti nezastúpeného občana. Pod pojmom občan, ktorý je použitý v odsekoch 8 a 9 sa rozumie štátny občan Slovenskej republiky v zmysle legislatívnej skratky zavedenej v § 1 zákona. 26 K bodu 9 (§ 17 ods. 2) Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa – obdobne ako je tomu pri žiadostiach o vydanie občianskeho preukazu – dopĺňa do zákona možnosť pre štatutárne orgány zariadení na výkon rozhodnutí súdu poveriť podaním žiadosti pre osobu mladšiu ako 18 rokov aj inú osobu. K bodu 10 (§ 17 ods. 5) Zjednodušujú sa podmienky pri podaní žiadosti o cestovný doklad pre bezvládne osoby tým, že sa vypúšťa povinnosť disponovať osvedčenou plnou mocou. Zamestnanec v súčasnej dobe osobne kontroluje totožnosť žiadateľa pri spracovaní žiadosti, ktorá sa u bezvládnych osôb vykonáva mobilným pracoviskom. K bodu 11 (§ 23 ods. 3) V súčasnosti sa po uložení zákazu vycestovať do zahraničia podľa Trestného poriadku, resp. po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu, rozhoduje ešte v správnom konaní o odňatí cestovného dokladu. Vzhľadom na to, že ide o súdne rozhodnutia, dodatočné rozhodovanie o cestovnom doklade v správnom konaní možno považovať za v zásade neopodstatnené, a to nielen pri samotnom uložení zákazu vycestovať alebo príkazu na zatknutie, resp. zatýkacieho rozkazu, ale aj pri ich eventuálnom súdnom zrušení. Navrhovaná nová koncepcia o zaevidovaní takého cestovného dokladu ako odcudzeného namiesto vydávania správneho rozhodnutia o jeho odňatí, zrýchli a zefektívni výkon týchto súdnych rozhodnutí. Evidovanie cestovného dokladu ako odcudzeného sa prejaví v pátracích databázach a pri cestovných kontrolách na letiskách a pod. znemožní jeho použitie. V danom kontexte to možno vnímať ako technický výkon súdneho rozhodnutia, nie ako reálne rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Taktiež aj po zrušení zákazu vycestovať do zahraničia, príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu alebo medzinárodného zatýkacieho rozkazu sa bude bezodkladne obnovovať možnosť opätovného použitia cestovného dokladu tým, že sa evidovanie cestovného dokladu ako odcudzeného iba zruší v evidencii. Vzhľadom na podobnosť s ostatnými rozhodnutiami sa tieto postupy budú vzťahovať aj na súdom nariadené obmedzenie osobnej slobody a predvedenie svedka. K bodu 12 (§ 23 ods. 4) V novo navrhovanom ustanovení sa upravuje situácia, ak po uložení zákazu vycestovať do zahraničia podľa Trestného poriadku, resp. po vydaní príkazu na zatknutie, európskeho zatýkacieho rozkazu, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo po nariadení obmedzenia osobnej slobody a predvedení svedka, občan požiada o vydanie cestovného dokladu. V takom prípade už správne konanie začalo podaním žiadosti, teda musí byť aj riadne ukončené; vzhľadom na existenciu súdneho rozhodnutia sa však ukončí „bez ďalšieho konania“, teda bez ďalších úkonov vo vzťahu ku žiadateľovi. Ak sa v takej situácii zistí, že občan už je držiteľom iného cestovného dokladu, zároveň sa tento cestovný doklad vyznačí v evidencii ako odcudzený. Ak bola žiadosť o vydanie cestovného dokladu podaná na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí, tieto úkony bude vykonávať jeden policajný útvar určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I. 27 K bodu 13 (§ 27 ods. 3) Ustanovuje sa povinnosť pre štátneho občana Slovenskej republiky vrátiť jemu vydaný náhradný cestovný doklad Európskej únie po splnení jeho účelu orgánu Policajného zboru, ktorý o tom zo štatistických dôvodov informuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. K bodu 14 (§ 29 ods. 2 písm. d)) Evidencia cestovných dokladov a centrálna evidencia cestovných dokladov sa dopĺňa o ukazovateľ štátnej príslušnosti v prípade náhradného cestovného dokladu Európskej únie, keďže ten sa bude vydávať občanom iných štátov. K bodu 15 (§ 29 ods. 4) Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na doplnenie písmena d) v odseku 1. K bodu 16 (§ 32) Do ustanovenia, ktoré vylučuje aplikáciu určitých ustanovení zákona na osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osoby, ktorým bol na území Slovenskej republiky udelený azyl, sa navrhuje doplniť aj vylúčenie aplikácie § 14 a 14a vo vzťahu k týmto osobám, keďže žiadateľom o vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie môže byť len občan Európskej únie, nachádzajúci sa na území tretej krajiny, kde sa nenachádza zastúpenie členského štátu, ktorého je on štátnym príslušníkom. K bodu 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 23) Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa aktualizuje citácia odkazu na právnu úpravu ochrany osobných údajov. K bodu 18 (príloha bod 2) Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa smernica Rady (EÚ) 2019/997 z 18. júna 2019, ktorou sa zavádza náhradný cestovný doklad EÚ a zrušuje rozhodnutie 96/409/SZBP (Ú. v. EÚ L 163, 20.6.2019). K čl. II Navrhovanou zmenou sa upravuje suma konzulárnych poplatkov tak, aby ich bolo možné vyberať v hotovosti, bez nevyhnutnej potreby narábania s mincami. Všetky sumy konzulárnych poplatkov sa preto nastavujú tak, aby boli deliteľné piatimi, t. j. konzulárny poplatok 1 euro sa upravuje na 5 eur, 7 eur na 10 eur, 14 eur na 15 eur a 22 eur na 25 eur. Táto zmena reflektuje na aplikačnú prax zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré vyberajú správne poplatky v hotovosti, čo je v súčasnosti spojené s pretrvávajúcou a prakticky náročnou potrebou zabezpečovania euromincí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na to, že konzulárne poplatky môžu byť v odôvodnených prípadoch a z dôvodov všeobecného, politického alebo humanitného záujmu znížené alebo môže byť upustené od ich vybratia. Okrem úpravy sumy niektorých správnych poplatkov v tejto položky rovnako ako pri ostatných konzulárnych poplatkoch (deliteľnosť piatimi z dôvodu minimalizácie potreby narábania s mincami – z 22 eur na 25 eur, zo 14 eur na 15 eur, zo 7 eur na 10 eur) sa zvyšuje suma za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu (zo 14 eur na 50 eur) a za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovanie v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov (z 30 eur na 100 eur). 28 Navrhovaná zmena vyplýva z aplikačnej praxe, o. i. aj z toho, že občania Slovenskej republiky v niektorých prípadoch žiadajú o vydanie náhradného cestovného dokladu z dôvodu potreby preukázania svojej totožnosti v zahraničí, čo je v rozpore so zákonným účelom, na ktorý sa náhradný cestovný doklad vydáva, pričom dôvodom je výrazne nižší správny poplatok v porovnaní so správnym poplatkom za podanie žiadosti o vydanie cestovného dokladu (60 eur). Z dôvodu rešpektovania princípu rovnakého prístupu k zastúpeným občanom a nezastúpeným občanom iných členských štátov Európskej únie sa navrhuje, aby výška správneho poplatku za vydanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie bola rovnaká ako výška správneho poplatku za vydanie náhradného cestovného dokladu (t. j. 50 eur). K čl. III Dátum nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje tak, aby zohľadňoval predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu vrátane primeranej legisvakancie, pričom účinnosť transpozičných ustanovení smernice (EÚ) 2019/997 sa nastavuje v súlade s termínom podľa tejto smernice. V Bratislave, 2. októbra 2024 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok v. r. minister vnútra Slovenskej republiky