NanoPolitic

Dôvodová správa (102 KB)

Dôvodová správa62 915 znakovOriginál na nrsr.sk ↗

Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 507. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.

1 DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá vláda Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024. Zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) (ďalej len „zákon o dôveryhodných službách“) bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky implementované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“). Cieľom nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej moci, čím sa mala zvýšiť účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii (ďalej len „Únia“). Pre dosiahnutie predmetného cieľa nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení vytvorilo podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových cezhraničných prostriedkov komunikácie ako sú elektronická identifikácia, elektronické dokumenty, elektronické podpisy a elektronické doručovacie služby. V politickom programe Európskej komisie „Digitálne desaťročie do roku 2030“, schváleného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 ( Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022) , sa stanovujú všeobecné a digitálne ciele rámca Únie, ktoré majú do roku 2030 viesť k rozsiahlemu zavádzaniu dôveryhodnej, dobrovoľnej a používateľsky kontrolovanej digitálnej identity, ktorá je uznávaná v celej Únii a umožňuje každému používateľovi kontrolovať svoje údaje v online interakciách. Návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L 2024/1183, 30.4.2024) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1183“) , do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež zabezpečuje nevyhnutnú právnu úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa zvýši celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb na národnej úrovni, ako aj v rámci európskeho spoločenstva. Jedným z najdôležitejších doplnení v návrhu zákona sú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity. Účelom európskej peňaženky digitálnej identity je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám v celej Únii harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý im umožní vykonávať autentifikáciu a zdieľať údaje súvisiace s ich totožnosťou. Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému dôveryhodných 2 služieb a prostredníctvom overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako sú napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie. V súvislosti s uvedeným sa návrhom zákona upravujú aj úlohy a pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti digitálnej identifikácie a elektronického osvedčenia atribútov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude na základe tohto zákona poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity ex offo, zároveň však poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity bude môcť každý subjekt verejného, ako aj súkromného sektora, ktorý je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby, alebo na tento účel preukáže, že má s kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby uzatvorenú zmluvu a spĺňa požiadavky podľa čl. 5a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Návrhom zákona sa tiež upravujú postupy ako sa stať poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity Ustanovenia upravujúce vydávanie mandátnych certifikátov budú aj naďalej platné, aj keď nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, v oddiely 9 (Elektronické osvedčenie atribútov) upravuje prvky elektronickej identifikácie, ktoré možno využívať na preukázanie konať za inú osobu. Taktiež sa dopĺňajú ustanovenia o kontrole, kde sa dopĺňa postavenie a právomoci Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“) v súvislosti s európskou peňaženkou digitálnej identity. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o správnych deliktoch a výškach pokút. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Únie. Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyvy na limit verejných výdavkov, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. 3 Doložka vybraných vplyvov 1. Základné údaje Názov materiálu Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov Predkladateľ (a spolupredkladateľ) Vláda Slovenskej republiky ☐ Materiál nelegislatívnej povahy ☒ Materiál legislatívnej povahy Charakter predkladaného materiálu ☒ Transpozícia / implementácia práva EÚ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L 2024/1183, 30.4.2024). Termín začiatku a ukončenia PPK Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie júl 2024 Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP** september 2024 Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR* október 2024 2. Definovanie problému Zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) (ďalej len „zákon o dôveryhodných službách“) bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky implementované nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“]. Cieľom nariadenia (EÚ) č. 910/2014 je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej moci, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii (ďalej len „Únia“). Pre dosiahnutie predmetného cieľa nariadenie (EÚ) č. 910/2014 vytvára podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových cezhraničných prostriedkov komunikácie ako sú elektronická identifikácia, elektronické dokumenty, elektronické podpisy a elektronické doručovacie služby. 3. Ciele a výsledný stav Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov je implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“] do právneho poriadku Slovenskej republiky a zároveň zabezpečiť nevyhnutnú právnu úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe. Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania dôveryhodných služieb, povinnosti poskytovateľov dôveryhodných služieb, pôsobnosť Ministerstva vnútra SR, Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „úrad“) 4 v oblasti dôveryhodných služieb, v oblasti elektronickej identifikácie, podmienky poskytovania európskych peňaženiek digitálnej identity, povinnosti poskytovateľov európskych peňaženiek digitálnej identity a sankcie za porušenie povinností podľa osobitného predpisu a tohto zákona. 4. Dotknuté subjekty orgány verejnej moci ústredné orgány štátnej správy poskytovatelia dôveryhodných služieb 5. Alternatívne riešenia Neboli identifikované žiadne alternatívne riešenia. Nulový variant Nariadenia Únie sa automaticky stávajú záväznými vo všetkých členských štátoch Únie odo dňa ich uplatňovania, avšak vzhľadom na rozsah nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení je potrebná aj úprava vnútroštátnych právnych predpisov. Úrad ako orgán dohľadu návrhom zákona upravuje nevyhnutné ustanovenia v zákone o dôveryhodných službách vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ako aj ustanovenia, ktoré sú z hľadiska aplikačnej praxe problematické. Neschválením návrhu zákona budú pretrvávať problémy aplikačnej praxe nielen na strane poskytovateľov dôveryhodných služieb, ale aj na strane regulačných a kontrolných orgánov. 6. Vykonávacie predpisy Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ☒ Áno ☐ Nie Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne: - certifikačné politiky a podpisové politiky, - schéma dohľadu, - schéma certifikácie európskych peňaženiek digitálnej identity a schéma elektronickej identifikácie a schémy, ktorými sa určia technické postupy, - podrobnosti pre kvalifikované dôveryhodné služby a európske peňaženky digitálnej identity podľa osobitného predpisu, na ktoré nie sú uplatňované vykonávacie akty podľa osobitného predpisu. 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ. ☐ Áno ☒ Nie Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka: -- 8. Preskúmanie účelnosti Preskúmanie účelnosti návrhu zákona sa bude vykonávať priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti, pričom sa budú zohľadňovať najmä skúsenosti z aplikačnej praxe a dodržiavanie bezpečnostných opatrení dotknutými subjektmi. * vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky. *** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte. 9. Vybrané vplyvy materiálu Vplyvy na rozpočet verejnej správy ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne 5 z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☒ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☐ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení *** ☐ Áno ☐ Nie Vplyvy na limit verejných výdavkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na podnikateľské prostredie ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho vplyvy na MSP ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje: ☐ Áno ☐ Nie Sociálne vplyvy ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na životné prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ☐ Áno ☒ Nie Vplyvy na informatizáciu spoločnosti ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne 10. Poznámky V návrhu zákona sa v čl. I § 13 sa upravuje pokuta za priestupky a v čl. I § 14 sa upravujú pokuty za správne delikty. V nadväznosti na vypracovanú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie nepredpokladá výrazný nárast počtu pokuty za priestupky a pokút za správne delikty, z toho dôvodu úrad predpokladá žiadny priamy vplyv na rozpočet verenej správy a na limit verejných výdavkov, po účinnosti novely zákona. 11. Kontakt na spracovateľa PhDr. Ľubomír Klačko, PhD. odbor regulácie a metodiky sekcia regulácie a dohľadu Národný bezpečnostný úrad legislativa@nbu.gov.sk +421 2 6869 2446 12. Zdroje Interné zdroje. Závery z rokovaní vnútroštátnych pracovných skupín a pracovných skupín v rámci Únie v oblasti dôveryhodných služieb. 13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky) 6 ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 161/2024 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky) ☒ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 7 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu 2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1/A Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) Vplyvy na rozpočet verejnej správy 2024 2025 2026 2027 Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť 0 0 0 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 0 0 0 Rozpočtové prostriedky 0 0 0 0 EÚ zdroje 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Výdavky verejnej správy celkom 0 149 977 150 802 150 802 v tom: Národný bezpečnostný úrad 0 0 0 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 149 977 150 802 150 802 Rozpočtové prostriedky 0 0 0 0 EÚ zdroje 0 0 0 0 spolufinancovanie 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na počet zamestnancov 0 +3 +3 +3 - vplyv na ŠR 0 +3 +3 +3 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na mzdové výdavky 0 94 176 94 176 94 176 - vplyv na ŠR 0 94 176 94 176 94 176 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Financovanie zabezpečené v rozpočte 0 149 977 150 802 150 802 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0 0 0 0 Iné ako rozpočtové zdroje 0 0 0 0 Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 0 0 0 Tabuľka č. 1/B 8 2024 2025 2026 2027 Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010) 0 0 0 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť 0 0 0 0 z toho: vplyv na limit verejných výdavkov ŠR 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy 2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Výdavky a limit počtu zamestnancov vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené zo schváleného/stanoveného rozpočtu kapitoly NBÚ na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet. 2.2. Popis a charakteristika návrhu 2.2.1. Popis návrhu: Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať? ....................................................................................................................................................... 2.2.2. Charakteristika návrhu: zmena sadzby zmena v nároku nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) kombinovaný návrh iné 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít: Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka. Tabuľka č. 2 Odhadované objemy Objem aktivít 2024 2025 2026 2027 Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 9 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty. 10 Tabuľka č. 3 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: V návrhu zákona sa v čl. I § 13 sa upravuje pokuta za priestupky a v čl. I § 14 sa upravujú pokuty za správne delikty. V nadväznosti na vypracovanú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie nepredpokladá výrazný nárast počtu pokuty za priestupky a pokút za správne delikty, z toho dôvodu úrad predpokladá žiadny priamy vplyv na rozpočet verenej správy a na limit verejných výdavkov, po účinnosti novely zákona. Vplyv na rozpočet verejnej správy Príjmy (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Daňové príjmy (100) 1 Nedaňové príjmy (200) 1 Granty a transfery (300) 1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Vplyv na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 11 Tabuľka č. 4/A 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Platné pre Národný bezpečnostný úrad. Vplyv na rozpočet verejnej správy Výdavky (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Bežné výdavky (600) 0 149 977 150 802 150 802 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 94 176 94 176 94 176 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 36 618 36 618 36 618 Tovary a služby (630) 2 0 0 825 825 Bežné transfery (640) 2 0 19 183 19 183 19 183 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Vplyv na výdavky verejnej správy celkom 0 149 977 150 802 150 802 12 Tabuľka č. 4/B 2 – výdavky rozpísať až do podpo ložiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy Vplyvy (v metodike ESA 2010) 2024 2025 2026 2027 poznámka Kapitálové príjmy (230) Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 0 0 0 Tovary a služby (630) 2 0 0 Bežné transfery (640) 2 0 0 0 0 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom 0 0 0 0 13 Tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy Zamestnanosť 2024 2025 2026 2027 poznámka Počet zamestnancov celkom 0 +3 +3 +3 z toho vplyv na ŠR 0 +3 +3 +3 Priemerný mzdový výdavok (v eurách) z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 130 794 130 794 130 794 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 94 176 94 176 94 176 z toho vplyv na ŠR 0 94 176 94 176 94 176 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 36 618 36 618 36 618 z toho vplyv na ŠR 0 36 618 36 618 36 618 Poznámka: Platné pre Národný bezpečnostný úrad. Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“. 14 2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané. Tabuľka č. 6 Vplyv na verejné financie Dlhodobá udržateľnosť d d + 10 d + 20 d + 30 d + 40 Poznámka Vplyv na výdavky v p. b. HDP Vplyv na príjmy v p. b. HDP Vplyv na bilanciu v p. b. HDP Poznámka: Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády. Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne. 15 Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie Názov materiálu: Zákon z ... 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov Predkladateľ: Národný bezpečnostný úrad 3.1 Náklady regulácie 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu 1 na podnikateľské prostredie. TYP NÁKLADOV Zvýšenie nákladov v € na PP Zníženie nákladov v € na PP A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality 0 0 B. Iné poplatky 0 0 C. Sankcie a pokuty 0 0 D. Nepriame finančné náklady 161 000 0 E. Administratívne náklady 132 148 0 Spolu = A+B+C+D+E 293 148 0 Harmonizácia práva EÚ Zvýšenie nákladov v € na PP Zníženie nákladov v € na PP F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality) 293 148 0 G. Goldplating 0 0 VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out: IN OUT H . Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F 0 0 1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky. 16 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov): P.č. Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom) Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.) Lokalizácia (§, ods., čl.,...) Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./ goldplating Účinnosť regulácie Kategória dotk. subjektov Počet dotk. subjektov spolu Vplyv na 1 podnik. v € Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v € Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa 1 Zavedenie povinnosti pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby vykonať audit 272/2016 Z.z. § 3 odsek 4 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 6 17 500 105 000 In (zvyšuje náklady) 2 Zavedenie povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity predložiť certifikát súladu európskych peňaženiek digitálnej identity 272/2016 Z.z. § 10 ods. 1 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 472 23 10 773 In (zvyšuje náklady) 3 Zavedenie povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity zrušiť platnosť vydanej peňaženky digitálnej identity 272/2016 Z.z. § 10 ods. 3 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 472 20 9 337 In (zvyšuje náklady) 4 Povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity 272/2016 Z.z. § 10 ods. 5a - 5f 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 472 237 112 039 In (zvyšuje náklady) 5 Zavedenie novej pokuty pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov 272/2016 Z.z. § 14 ods. 6 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 670 817 0 6 000 In (zvyšuje náklady) 6 Zavedenie novej pokuty pre nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb 272/2016 Z.z. § 14 ods. 8 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 1 20 000 20 000 In (zvyšuje náklady) 17 7 Zavedenie novej pokuty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodných služieb 272/2016 Z.z. § 14 ods. 10 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 6 3333,333 333 20000 In (zvyšuje náklady) 8 Zavedenie novej pokuty pre poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity 272/2016 Z.z. § 14 ods. 12 2. EÚ úplná harmonizácia 01.01.2025 Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ 472 21 10 000 In (zvyšuje náklady) 18 3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov 3.1.3.1. Vstupné faktory Základným vstupným faktorom je Početnosť jednotlivých dotknutých subjektov, ktorú zobrazuje nasledujúca tabuľka Dotknutý subjekt Početnosť Zdroj Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb (právnická osoba – podnikateľ) 6 NBÚ/EK 2 Nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodných služieb 0 3 NBÚ/EK 4 Poskytovateľ európskej peňaženky digitálnej identity 472 Odhad NBÚ na základe údajov poskytnutých NBS Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia 670 817 SBA na základe údajov ŠÚ SR 5 3.1.3.2. Zavedenie povinnosti auditu kybernetickej bezpečnosti pre nové subjekty Novela zákona v § 3 ods. 4 dopĺňa povinnosť pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby vykonať audit kybernetickej bezpečnosti. Dotknutý subjekt Počet človekodní Cena za človekodeň Cena celkom Kvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby 50 700 35 000 Zdroj: Počet človekodní vychádza z expertného odhadu Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej, cena vychádza z cenníku KCCKB https://cybercompetence.sk/wp- content/uploads/dokumenty/ine/KCCKB-Cennik.pdf Do samotnej kalkulačky pre Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií bol doplnený riadok pričom pre subjekty, ktoré vykonajú audit KB bola doplnená cena na základe odhadovaného počtu človekodní a trhovej ceny za človekodeň. 3.1.3.3. Zavedenie povinností pre poskytovateľov európskej peňaženky digitálnej identity Jedným z najdôležitejších doplnení v návrhu zákona sú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity. Účelom európskej peňaženky digitálnej identity je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám v celej Európskej únii (ďalej len „Únia“) harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý im umožní vykonávať autentifikáciu a zdieľať údaje súvisiace s ich totožnosťou. Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému 2 https://eidas.ec.europa.eu/efda/tl- browser/#/screen/search/type/3?searchCriteria=eyJjb3VudHJpZXMiOlsiU0siXSwicVNlcnZpY2VUeXBlcyI6WyJRQ 2VydEVTaWciLCJRVmFsUUVTaWciLCJRUHJlc1FFU2VhbCIsIlFDZXJ0RVNlYWwiLCJRUHJlc1FFU2lnIiwiUVRpbWVzd GFtcCIsIlFXQUMiLCJRVmFsUUVTZWFsIiwiUWVSRFMiXX0%3D 3 Keďže v súčasnosti je počet takýchto subjektov 0, do tabuľkovej časti sme použili prepočet pre 1 subjekt 4 https://eidas.ec.europa.eu/efda/tl- browser/#/screen/search/type/3?searchCriteria=eyJjb3VudHJpZXMiOlsiU0siXSwicVNlcnZpY2VUeXBlcyI6WyJDZ XJ0RVNpZyIsIlZhbEVTaWciLCJWYWxFU2VhbCIsIlRpbWVzdGFtcCIsIkNlcnRVbmRlZmluZWQiLCJDZXJ0RVNlYWwiL CJHZW5FU2lnIiwiR2VuRVNlYWwiLCJlUkRTIiwiV0FDIiwiUHJlc0VTaWciLCJQcmVzRVNlYWwiLCJOb25SZWd1bGF0 b3J5Il19 5 Zdroj: https://monitoringmsp.sk/wp-content/uploads/2023/07/MSP_v_cislach_2022.pdf 19 dôveryhodných služieb a pomocou overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako sú napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie. Cieľom európskeho rámca digitálnej identity je dosiahnuť posun od výlučného využívania vnútroštátnych riešení digitálnej identity k poskytovaniu elektronických osvedčení atribútov platných a právne uznávaných v celej Únii. Poskytovatelia elektronických osvedčení atribútov by mali profitovať z jasného a jednotného súboru pravidiel, zatiaľ čo orgány verejnej moci by mali mať možnosť využívať elektronické dokumenty v určitom stanovenom formáte. Návrhom zákona sa upravujú postupy ako sa stať poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity. Novela zákona určuje poskytovateľom európskej peňaženky digitálnej identity súbor povinností. Keďže poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity je inováciou, ktoré nebola doteraz zavedená, nie je možné stanoviť presnú kvantifikáciu časovej náročnosti. Z tohto dôvodu bola využitá Štandardná časová náročnosť povinnosti v zmysle metodického postupu pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie 3.1.3.4. Zavedenie novej pokuty 1. V § 14 ods. 6 sa zavádza nová pokuta, ktorú môže úrad uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi v maximálnej výške 3 000 EUR. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi, nepredpokladá sa výrazný počet nových pokút po účinnosti novely zákona. 2. V § 14 ods. 8 sa zavádza nová pokuta, ktoré môže Úrad uložiť nekvalifikovanému poskytovateľovi dôveryhodných služieb za správny delikt, do 5 000 000 eur, pre právnickú osobu pokutu do 5 000 000 eur alebo do 1 % jeho celosvetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, v ktorom k správnemu deliktu došlo, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný nárast ich počtu po účinnosti novely zákona. 3. V § 14 ods. 10 sa zavádza nová pokuta, ktoré môže Úrad uložiť kvalifikovanému poskytovateľovi dôveryhodných služieb za správny delikt, do 5 000 000 eur, pre právnickú osobu pokutu do 5 000 000 eur alebo do 1 % jeho celosvetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, v ktorom k správnemu deliktu došlo, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný nárast ich počtu po účinnosti novely zákona. 4. V § 14 ods. 12 sa zavádza nová pokuta, ktorú môže úrad uložiť poskytovateľovi európskej peňaženky digitálnej identity za správny delikt, a to vo výške do 500 000 eur. Keďže v roku 2023 nebola uložená žiadna pokuta, nepredpokladá sa výrazný počet nových pokút po účinnosti novely zákona. Sumár odhadovaných frekvencií uložených pokút (vstup do ďalšieho výpočtu) a ich výška je uvedená v nasledovnej tabuľke: Pokuta podľa Frekvencia Výška pokuty § 14 ods. 6 10 pokút každých 5 rokov 3 000 § 14 ods. 8 1 pokuta každých 5 rokov 100 000 § 14 ods. 10 1 pokuta každých 5 rokov 100 000 § 14 ods. 12 1 pokuta každých 5 rokov 50 000 3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie 6 6 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ 20 Nerelevantné nedochádza ku goldplatingu 3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním Účelom návrhu zákona je implementovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L 2024/1183, 30.4.2024) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“], do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež zabezpečenie nevyhnutnej právnej úpravy vyplývajúcej z aplikačnej praxe. Úpravou existujúcej právnej normy sa zvýši celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb na národnej úrovni, ako aj v rámci európskeho spoločenstva. Konzultácie boli realizované Európskou komisiou pred vypracovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024. Závery konzultácií sú dostupné na: https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-navrhov-aktov- eu?p_p_id=aktEUSearch_WAR_portletsel p_p_lifecycle=2 p_p_state=normal p_p_mode =view p_p_cacheability=cacheLevelPage p_p_col_id=column- 2 p_p_col_count=1 _aktEUSearch_WAR_portletsel_cooaddr=COO.2145.1000.3.4405070 _aktEUSearch_WAR_portletsel_nazovSuboru=1_EN_impact_assessment_part2_v3.docx _aktEUSearch_WAR_portletsel_action=getFile 3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nie Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Nie Akým spôsobom? N/A s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek). 21 Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? N/A Konkurencieschopnosť: Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť: ☐ zvyšuje X nemení ☐ znižuje Produktivita: Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi? Bez vplyvu Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu: ☐ zvyšuje X nemení ☐ znižuje 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie N/A 22 Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti Budovanie základných pilierov informatizácie Biznis vrstva A – nová služba B – zmena služby C-zvýšené používanie služby Kód koncovej služby Názov koncovej služby Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní 6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb? N/A N/A N/A N/A Aplikačná a technologická vrstva A – nový systém B – zmena systému Kód systému Názov systému Vo vládnom cloude – áno / nie 6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude? N/A N/A N/A Financovanie procesu informatizácie Rezortná úroveň Nadrezortná úroveň A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania 6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície? (Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.) nie áno A,B Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie Elektronické konanie 6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb? ☒ Áno ☐ Nie Konanie o splnení požiadaviek poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity 6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky? ☒ Áno ☐ Nie 6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť? ☒ Áno ☐ Nie Zásada „jedenkrát a dosť“ 6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie? ☒ Áno ☐ Nie K oznámeniu o zámere poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity sa predkladá certifikát súladu európskych peňaženiek digitálnej identity 6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom? ☐ Áno ☒ Nie 23 6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)? ☒ Áno ☐ Nie 6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci? ☐ Áno ☐ Nie N/A Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci 6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov? ☒ Áno ☐ Nie Zoznam poskytovateľov európskej peňaženky digitálnej identity Zoznam spoliehajúcich sa strán využívajúcich európske peňaženky digitálnej identity 6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)? ☒ Áno ☐ Nie 6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom? ☒ Áno ☐ Nie Viď §10 6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov? ☒ Áno ☐ Nie Viď §10,11 Referenčné údaje 6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e- Governmente? ☐ Áno ☒ Nie MV SR vydáva elektronické osvedčenie atribútov založených na referenčných údajoch v mene správcu alebo prevádzkovateľa referenčného registra, ktorý ho tým poverí 6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e- Governmente? (Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.) 24 Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky 2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie: a) v primárnom práve: Článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Kapitola 3 – Aproximácia práva) b) v sekundárnom práve: - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“); - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024) ďalej len „nariadenie (EÚ) 2024/1183“; - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019); - vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1505 z 8. septembra 2015, ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie a formáty týkajúce sa dôveryhodných zoznamov podľa článku 22 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015) v platnom znení. c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-362/21 Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 20. októbra 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Veliko Tarnovo - Bulharsko) – „Ekofrukt“ EOOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ - Veliko Tarnovo Výrok rozsudku 1. Článok 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bol správny akt vyhotovený vo forme elektronického 25 dokumentu vyhlásený za neplatný, ak je podpísaný elektronickým podpisom, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia, pod podmienkou, že jediným dôvodom vyhlásenia neplatnosti tohto aktu nie je len skutočnosť, že podpis na ňom má elektronickú podobu. 2. Článok 3 bod 12 nariadenia č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že neexistencia „kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 15 tohto nariadenia postačuje na preukázanie, že elektronický podpis nie je „kvalifikovaným elektronickým podpisom“ v zmysle tohto článku 3 bodu 12, pričom jeho prípadná kvalifikácia ako „profesionálneho elektronického podpisu“ nie je v tejto súvislosti relevantná. 3. Nariadenie č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že zápis elektronického podpisu do certifikátu vydaného poskytovateľom dôveryhodných služieb nestačí na to, aby tento podpis zodpovedal požiadavkám stanoveným týmto nariadením na to, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 tohto nariadenia. Ak je takáto kvalifikácia spochybnená v rámci súdneho konania, vnútroštátny súd je povinný overiť, či sú splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené v tomto článku 3 bode 12, z čoho vyplýva najmä jeho povinnosť overiť, či sú splnené podmienky uvedené v článku 26 a prílohe I toho istého nariadenia. 4. Článok 3 bod 12 a príloha I nariadenia č. 910/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že pri kontrole súladu kvalifikovaného elektronického podpisu s požiadavkami uvedenej prílohy nebráni okolnosť, že mená podpisovateľa, ktorý na ich napísanie obvykle používa cyriliku, boli prepísané do latinky, tomu, aby bol elektronický podpis tejto osoby považovaný za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle uvedeného článku 3 bodu 12 za predpokladu, že tento podpis je jedinečne spojený s podpisovateľom a umožňuje určenie jeho totožnosti, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. - rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-466/22 Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 29. februára 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen säd Veliko Tarnovo - Bulharsko) – V.B. Trade OOD/Direktor na Direkcija „Obžalvane i danăčno-osiguritelna praktika“ - Veliko Tarnovo Výrok rozsudku Článok 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa má vykladať v tom zmysle, že: pokiaľ sú splnené podmienky článku 3 bodu 12 tohto nariadenia, súdy členských štátov sú povinné priznať kvalifikovanému elektronickému podpisu rovnakú dôkaznú silu ako vlastnoručnému podpisu v rámci toho, čo pre tento vlastnoručný podpis stanovuje príslušný vnútroštátny právny režim. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení: 26 Bezpredmetné. Nariadenie záväzné odo dňa účinnosti. b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: Voči Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní ani uvedený postup Európskej komisie. c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav: K implementácií nariadenia (EÚ) 2024/1183 do slovenského právneho poriadku dochádza predkladaným návrhom zákona. 5. Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie. Úplne. 27 B. Osobitná časť K čl. I K bodu 1 Rozširuje sa predmet zákona v súlade s návrhom zákona podľa ktorého, sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti elektronickej identifikácie. Ustanovujú sa podmienky poskytovania európskej digitálnej peňaženky digitálnej identity a povinnosti poskytovateľa európskej digitálnej peňaženky digitálnej identity. Navrhovaná úprava vyplýva z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktoré sa vykonáva návrhom zákona. K bodom 2, 4, 7, 14 až 16 a 24 Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení“), ktoré majú vplyv na odkazy v poznámkach pod čiarou. K bodu 3 Ide o zosúladenie pojmu „preukaz totožnosti“ so zákonom č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pojmu „cestovný pas“ so zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K bodu 5 S cieľom digitalizácie výkonu verejnej správy, sledovania princípu hospodárnosti a efektívnosti sa vypúšťa možnosť listinnej podoby formulára, ktorý oznamuje zámer poskytovať kvalifikovanú dôveryhodnú službu. Navrhovaný ods. 1 písm. c) vyplýva z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktoré ukladá povinnosť predkladať pred udelením štatútu audit o splnení požiadaviek stanovených v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27. 12. 2022 [ďalej len „smernica (EÚ) 2022/2555“]. Transponovaním smernice (EÚ) 2022/2555 do právneho poriadku Slovenskej republiky je táto podmienka splnená auditom kybernetickej bezpečnosti podľa čl. 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení alebo podľa § 29 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K bodu 6 Navrhované ustanovenie § 3 ods. 4 je implementáciou čl. 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, ktorý ukladá povinnosť prevádzkovateľom základnej služby plniť povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaného ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení . Súčasne sa ustanovuje notifikačná povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby, ktorú si plní prostredníctvom formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle. Ustanovenie odseku 5 ustanovuje povinnosť kvalifikovaného poskytovateľa 28 dôveryhodnej služby oznámiť úradu každú zmenu v poskytovaní kvalifikovanej dôveryhodnej služby prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle, a predložiť úradu aktualizovaný certifikát príslušnej kvalifikovanej dôveryhodnej služby v elektronickej podobe a záverečnú správu z auditov orgánu dohľadu o výsledkoch auditu kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu, v elektronickej podobe, ktorá je splnená auditom kybernetickej bezpečnosti podľa § 29 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K bodu 8 Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení špecifikuje v čl. 24 ods. 2 písm. a) v platnom znení lehotu na oznámenie zmien v poskytovaných kvalifikovaných službách, čím zanikla potreba úpravy tohto procesu v národnej legislatíve. Zároveň sa rušia ustanovenia o povinných hláseniach poskytovateľov dôveryhodných služieb o vydaných certifikátov, keďže nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení ukladá v čl. 24 ods. 2 písm. 5) každému, kto vydáva kvalifikované certifikáty, zriadiť a aktualizovať databázu vydaných certifikátov. Návrhom sa zabraňuje duplicite ustanovení v zákone s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. K bodu 9 Ide o zosúladenie pojmu „cestovný pas“ so zákonom č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K bodu 10 Zverejnenie zoznamu oprávnení v strojovo spracovateľnej podobe umožňuje automatizované spracovanie dát, čo vedie k ich efektívnejšiemu využívaniu vo verejných elektronických službách. K bodu 11 Ustanovenie § 11 upravuje podmienky poskytovania európskej peňaženky digitálnej identity a povinnosti poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity Ministerstvo vnútra bude na základe tohto zákona poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity ex offo, zároveň však poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity bude môcť osoba, ktorá je kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby, alebo na tento účel preukáže, že má s kvalifikovaným poskytovateľom dôveryhodnej služby uzatvorenú platnú zmluvu a spĺňa požiadavky podľa čl. 5a nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Ide teda o každý subjekt verejného, ako aj súkromného sektora, ktorý bude spĺňať vyššie uvedené požiadavky v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Zmluvou sa preukazuje, že musí ísť o zabezpečenie funkcionalít podporovaných peňaženkou, pričom samotné posúdenie prebieha v rámci administratívneho konania. Subjektom, ktoré budú poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity sa ustanovuje základný rámec ich povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Z dôvodu výkonu dohľadu ex ante sa ukladá povinnosť subjektu, ktorý plánuje poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity, oznámiť tento zámer úradu prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverení na svojom webovom sídle, spolu s certifikátom európskej peňaženky digitálnej identity. Úrad ako orgán dohľadu má možnosť rozhodnutím pozastaviť plánované poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity, ak nie sú splnené požiadavky nariadenia (EÚ) č. 910/2014 29 v platnom znení. Návrhom sa tiež ukladá povinnosť poskytovateľovi európskej peňaženky digitálnej identity zrušiť európsku peňaženku digitálnej identity v prípadoch stanovených v čl. 5a ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Registrovať spoliehajúcu sa stranu je podľa návrhu zákona možné len na základe žiadosti a po overení identity, aby nemohli byť spochybnené právne následky využívania európskej peňaženky digitálnej identity. Používanie európskej peňaženky digitálnej identity musí byť dobrovoľné, a preto sa vyžaduje, aby osoba vykonala prejav vôle a zaviazala sa k dodržiavaniu pravidiel európskej peňaženky digitálnej identity. Navrhované povinnosti v odseku 6 majú za cieľ zefektívniť výkon dohľadu nad poskytovateľmi európskej peňaženky digitálnej identity a naplniť požiadavky nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Za autentifikačný certifikát sa bude považovať „access certificate“ podľa vykonávacieho nariadenia k nariadeniu (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. K bodu 12 Ministerstvo vnútra bude za Slovenskú republiku poskytovať elektronickú peňaženku digitálnej identity, čím bude naplnená povinnosť pre členské štáty vyplývajúca z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, poskytnúť aspoň jednu európsku peňaženku digitálnej identity. Ustanovením sa ministerstvu vnútra v oblasti digitálnej identifikácie priznávajú oprávnenia a zodpovednosti za centralizáciu zoznamu spoliehajúcich sa strán, poskytovanie európskej peňaženky digitálnej identity, spojenie osobných údajov s európskou peňaženkou digitálnej identity a ich validácia v súlade s požiadavkami čl. 5a ods. 18 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Čl. 11a ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení bude implementovaný v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorú predpokladá nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Súčasne sa v § 10a ods. 2 návrhu zákona ministerstvu vnútra určuje rozsah pôsobnosti v oblasti elektronického osvedčenia atribútov, ak o to požiada osoba zodpovedná za autentický zdroj a identifikuje subjekty verejného sektora, ktoré sú zodpovedné za elektronické atribúty, ktoré majú byť osvedčované. Ministerstvo vnútra na základe požiadavky subjektu verejného sektora zaregistruje typy atribútov oprávnení pre elektronické osvedčenia atribútov a bude zodpovedať za jednoznačné pridelenie elektronického osvedčenia atribútov oprávnenej osoby. Ministerstvo vnútra vydáva a ruší elektronické osvedčenie atribútov založené na údajoch z autentického zdroja subjektu verejného sektora. Týmto nie je dotknuté oprávnenie vydať alebo zrušiť elektronické osvedčenia atribútov inej osobe v súlade s čl. 45f nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. K bodu 13 Ustanovenie § 11 vymedzuje úlohy úradu vychádzajúc z obsahu nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení a zároveň z existujúcej praxe. Nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení zaviedlo inštitút jednotného kontaktného miesta na komunikáciu a spoluprácu s orgánmi Európskej únie, ako aj s ostatnými členskými štátmi a skupinu pre spoluprácu v oblasti digitálnej identity. Úrad sa podľa navrhovanej úpravy stane členom skupiny pre spoluprácu v oblasti digitálnej identity, ako aj jednotným kontaktným miestom pre dôveryhodné služby, európske peňaženky digitálnej identity a schémy elektronickej identifikácie. Úradu sa ukladajú oznamovacie povinnosti 30 vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Úrad pozastavuje poskytovanie alebo používanie európskej peňaženky digitálnej identity a ruší jej platnosť podľa čl. 5e ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) až m) ostávajú zachované. Ustanovenie § 12 oprávňuje úrad vykonávať kontrolu dodržiavania povinností poskytovateľa dôveryhodnej služby alebo poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity, ktorá sa má vykonávať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z“). Návrh reflektuje na problémy z aplikačnej praxe, ktoré vznikali limitovaním výkonu kontroly len na základe konkrétnych ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. Ustanovenie upravuje výkon dohľadu, podľa ktorého úrad dohliada na kvalifikovaných poskytovateľov dôveryhodných služieb a poskytovateľov európskych peňaženiek digitálnej identity s cieľom zaručiť prostredníctvom dohľadu ex ante a ex post, aby títo poskytovatelia dôveryhodných služieb a poskytovatelia európskych peňaženiek digitálnej identity spĺňali požiadavky stanovené nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. K bodu 17 Navrhovaná úprava reflektuje zmeny v rozsahu povinností v zákone ako aj v nariadení (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. V § 14 ods. 5 sa ustanovuje, že správneho deliktu sa orgán verejnej moci dopustím tým, že vydá elektronické osvedčenie atribútov v rozpore s čl. 45f ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení a ustanovuje sa výška pokuty. V § 14 ods. 6 sa ustanovujú správne delikty, ktorých sa dopustí nekvalifikovaný poskytovateľ dôveryhodnej služby tým, že poruší povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení . K bodu 18 V § 14 ods. 7 sa ustanovuje výška pokuty pre nekvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za správny delikt podľa § 14 ods. 6 v súlade s požiadavkami čl. 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. V § 14 ods. 8 sa ustanovujú správne delikty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení K bodu 19 V § 14 ods. 9 sa ustanovuje výška pokuty pre kvalifikovaného poskytovateľa dôveryhodnej služby za správny delikt podľa § 14 ods. 8 v súlade s požiadavkami čl. 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. V § 14 ods. 10 a 11 sa ustanovujú správne delikty poskytovateľa európskej peňaženky digitálnej identity a výška pokút v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení, aby stanovené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce. K bodu 20 Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v § 14. K bodu 21 31 V návrhu zákona sa vypúšťa ustanovenie o elektronickej podateľne, avšak táto úprava bude upravená v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je sprievodnou novelou ako čl. II návrhu zákona, spolu so splnomocňovacím ustanovením na vydanie podrobností o zabezpečení činností elektronickej podateľne súvisiace s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Presun právnej úpravy v oblasti elektronickej podateľne je odôvodnený skutočnosťou, že nariadenie (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení takýto inštitút nepozná a úprava je nad rámec predmetného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že elektronická podateľňa je etablovaný prvok v oblasti elektronickej komunikácie na vnútroštátnej úrovni a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a iné orgány verejnej moci prejavili potrebu tento inštitút zachovať na účely zabezpečenia elektronickej komunikácie v Slovenskej republike, dochádza po dohode s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky k presunu právnej úpravy do § 10 ods. 7 a § 59 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. K bodu 22 Vypúšťa sa splnomocňovacie ustanovenie týkajúce sa elektronickej podateľne, keďže táto úpravu bude upravená v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý je sprievodnou novelou ako čl. II návrhu zákona. Súčasne sa navrhuje ustanoviť splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia opatrenia v oblasti elektronickej identifikácie a dôveryhodných služieb podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. Ide o obdobné splnomocňovacie ustanovenie ako je ustanovené v zákone č. 69/2018 Z. z., ktoré vyplýva z aplikačnej praxe, kedy sa bežne stáva, že Európska komisia mešká s prijatím vykonávacích nariadení k európskemu nariadeniu. Ide teda o riešenie situácie, ktorá v budúcnosti môže vzniknúť a úrad, ako orgán zodpovedný za danú oblasť, má zámer byť pripravený legislatívne na to, ak táto situácia vznikne, aby mal právny základ na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. K bodu 23 Z dôvodu ponechania mandátnych certifikátov a zavedenia elektronického osvedčenia atribútov v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení sa ustanovuje vzťah medzi týmito inštitútmi. K bodu 25 Ide o opravu chyby v písaní v platnom znení zákona, keďže v poznámke pod čiarou k odkazom 43 a 44 je uvedený nesprávny odkaz na nariadenie (EÚ) č. 910/2016 a správne má ísť o nariadenie (EÚ) č. 910/2014. 32 K čl. II K bodu 1 V nadväznosti na vypustenie úpravy elektronickej podateľne zo zákona č. 272/2014 Z. z. sa navrhuje úprava v predmetnej úprave v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. K bodu 2 Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podrobností o zabezpečení činností elektronickej podateľne súvisiace s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov a elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou. K čl. III Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potreby implementácie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení. V Bratislave, 2. októbra 2024 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Roman Konečný, v. r. riaditeľ Národného bezpečnostného úradu