Dôvodová správa (118 KB)
Text v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR k tlači 485. Nejde o konsolidované znenie zákona v platnom znení – to vedie slov-lex.
1 Dôvodová správa Všeobecná časť Návrh zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny materiál. Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom navrhuje konsolidačné opatrenie , realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je nav rhnutý tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Návrhom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe. Návrh zákona predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov a v príslušných analýzach vplyvov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025. 2 Doložka vybraných vplyvov 1. Základné údaje Názov materiálu Návrh zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladateľ (a spolupredkladateľ) Ministerstvo financií Slovenskej republiky ☐ Materiál nelegislatívnej povahy ☒ Materiál legislatívnej povahy Charakter predkladaného materiálu ☐ Transpozícia/ implementácia práva EÚ V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov: Termín začiatku a ukončenia PPK Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP** Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR* september 2024 2. Definovanie problému Prijatie zákona predstavuje naplnenie opatrenia na konsolidáciu verejných financií a stabilizáciu verejného dlhu, nakoľko je nevyhnutné znížiť deficit štátneho rozpočtu. 3. Ciele a výsledný stav Vysoké úrovne deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy si vyžadujú prijať novú daň, čím sa prispeje k stabilizácii verejných financií a zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy v súlade s oznámenou trajektóriou čistých výdavkov zo strany Európskej komisie pre Slovenskú republiku. Návrhom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní a napĺňaniu štátnej pokladnice. 4. Dotknuté subjekty Právnická osoba, organizačná zložka zahraničnej osoby, fyzická osoba - podnikateľ ktorá, ktorá je klientom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vykonáva finančné transakcie. 5. Alternatívne riešenia Nulový variant by predstavoval neprijatie novej právnej úpravy. Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu. Neboli identifikované žiadne iné alternatívne riešenia. 6. Vykonávacie predpisy Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ☐ Áno ☒ Nie Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne: 7. Transpozícia/implementácia práva EÚ Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ. ☐ Áno ☒ Nie Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka: 8. Preskúmanie účelnosti 3 * vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky. *** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte. 9. Vybrané vplyvy materiálu Vplyvy na rozpočet verejnej správy ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☒ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy, v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu ☐ Áno ☐ Nie ☐ Čiastočne Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení *** ☐ Áno ☒ Nie Vplyvy na limit verejných výdavkov ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na podnikateľské prostredie ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne z toho vplyvy na MSP ☐ Pozitívne ☐ Žiadne ☒ Negatívne Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov sa uplatňuje: ☐ Áno ☐ Nie Sociálne vplyvy ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na životné prostredie ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ☐ Áno ☐ Nie Vplyvy na informatizáciu spoločnosti ☒ Pozitívne ☐ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ☐ Pozitívne ☒ Žiadne ☐ Negatívne 10. Poznámky Predloženým návrhom zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, daň z finančných transakcií bude príjmom štátneho rozpočtu. Z dôvodu úpravy informačného systému finančnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá nová úprava z dôvodu zavedenia dane z finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú na účtoch právnických osôb, organizačnej zložky zahraničnej osoby a fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá aj z dôvodu potreby úprav v informačných systémoch poskytovateľov platobných služieb, ktorý sú platiteľmi dane. 4 Súčasne sa deklaruje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu zavedenia povinnosti daňovníka realizovať finančné transakcie na transakčnom účte, ktorého vedenie podlieha bankovým poplatkom. V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vypracoval analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie. 11. Kontakt na spracovateľa JUDr. Ildiko Virágová Milkovičová, ildiko.viragova.milkovicova @mfsr.sk 12. Zdroje Inštitút finančnej politiky MF SR a FR SR 13. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 14. Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky) ☐ Súhlasné ☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie ☐ Nesúhlasné Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: 5 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu 2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1/A Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) Vplyvy na rozpočet verejnej správy 2024 2025 2026 2027 Príjmy verejnej správy celkom 0 517 118 000 722 883 000 755 296 000 z toho: 0 - vplyv na ŠR 0 517 118 000 726 161 000 759 878 000 Rozpočtové prostriedky 0 -3 874 000 -2 139 000 -1 077 000 v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb 0 -53 148 000 -74 296 000 -77 627 000 v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb 0 574 140 000 802 596 000 838 582 000 v tom: daň z finančných transakcií 0 517 118 000 726 161 000 759 878 000 EÚ zdroje 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 -2 135 000 -2 984 000 v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb 0 0 -2 135 000 -2 984 000 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 -1 143 000 -1 598 000 v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb 0 0 -1 143 000 -1 598 000 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Výdavky verejnej správy celkom 648 884 194 945 194 945 194 945 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0 0 0 0 z toho: - vplyv na ŠR 0 0 0 0 Rozpočtové prostriedky 0 0 0 0 v tom: zmeny v informačných systémoch MF SR (FR SR) 648 884 0 0 0 v tom: Portál finančnej správy (PFS) isvs_7213 (0EK0D0Q) 172 512 0 0 0 v tom: DR SCAN isvs_7149 (0EK0D1L) 40 000 0 0 0 v tom: Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD) isvs_7714 (0EK0D14) 436 372 0 0 0 EÚ zdroje 0 0 0 0 spolufinancovanie 0 0 0 0 - vplyv na obce 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na počet zamestnancov 0 6 6 6 - vplyv na ŠR 0 6 6 6 - vplyv na obce 0 0 0 0 6 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Vplyv na mzdové výdavky 0 194 945 194 945 194 945 - vplyv na ŠR 0 194 945 194 945 194 945 - vplyv na obce 0 0 0 0 - vplyv na vyššie územné celky 0 0 0 0 - vplyv na ostatné subjekty verejnej správy 0 0 0 0 Financovanie zabezpečené v rozpočte 648 884 194 945 194 945 194 945 Iné ako rozpočtové zdroje 0 0 0 0 Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 0 0 0 Tabuľka č. 1/B 2024 2025 2026 2027 Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010) 0 0 0 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť 0 0 0 0 z toho: vplyv na limit verejných výdavkov ŠR 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy 0 0 0 0 vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy 2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 648 884 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to: - Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) v sume 648 884 eur na rok 2024, - DR SCAN v sume 40 000 eur na rok 2024, - Portál finančnej správy (PFS) v sume 172 512 eur na rok 2024, Plnenie návrhu zákona je podmienené personálnymi nákladmi v sume 194 945 eur na roky 2025 až 2027. Personálne náklady budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly MF SR. Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy na rok 2024. 2.2. Popis a charakteristika návrhu 2.2.1. Popis návrhu: 7 Navrhuje sa zavedenie dane z finančných transakcií (ďalej DFT) s účinnosťou od 1.1.2025 (vznik daňovej povinnosti od 1.4.2025) . Finančné transakcie podliehajúce dani sú bankové prevody, výber z bankomatov, nákup CP, splátky úrokov z úverov, provízie, poplatky a platby kartou (paušálny poplatok). Parametre dane: • 0,40 % sadzba dane pri bankových prevodoch s maximálnu daňou 40 EUR za transakciu, • 0,80 % sadzba dane pri výberoch z bankomatu bez limitu, • 2 EUR ročný poplatok za transakcie kartou, • daň sa netýka fyzických osôb-nepodnikateľov. 2.2.2. Charakteristika návrhu: zmena sadzby zmena v nároku nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie) X kombinovaný návrh iné 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít: 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie Výnos DFT odhadujeme na základe preklopenia maďarského výberu dane na slovenské daňové základne . Podľa údajov maďarského ministerstva financií, 93 % výberu pochádza z prevodov a výberov z bankomatu. Na odhad slovenského výberu využívame detailné maďarské údaje o výbere z 1) bankových prevodov, 2) výberov z bankomatov, 3) obchodov z cennými papiermi, 4) zmenárenskej činnosti, 5) platobných kariet a 6) ostatných transakcií. • Objem DFT z bankových prevodov odhadujeme na základe pomeru maďarských a slovenských agregátnych tržieb, miezd a ziskov v ekonomike. Zohľadňujeme, že v niektorých odvetviach je výška priemernej transakcie vyššia než 10 000 eur, čo spôsobuje, že vybraná daň narazí na strop 40 eur a bude preto efektívne nižšia ako 0,40 %. Zohľadňujeme tiež, že transakcie so štátom a od štátu nepodliehajú dani. Objem príjmov a výdavkov verejného sektora v Maďarsku je mierne vyšší ako na Slovensku, čo spôsobí, že daňové základne budú širšie. • Objem DFT z výberov z bankomatov odhadujeme podľa pomeru celkových maďarských a slovenských výberov z bankomatu kartami. • Objem DFT z obchodovania s cennými papiermi odhadujeme podľa pomeru obchodov na budapeštianskej a bratislavskej burze. • Objem DFT zo zmenárenskej činnosti odhadujeme podľa pomeru objemu vkladov v cudzej menej v Maďarsku a na Slovensku. • Objem DFT z platobných kariet odhadujeme podľa počtu platobných kariet na Slovensku z údajov Slovenskej bankovej asociácie . Predpokladáme, pokračovanie rastúceho trendu. • Objem DFT z ostatných transakcií (v Maďarsku predstavujú 2 % celkového výberu) odhadujeme rovnako ako objem DFT z prevodov. 8 Na základe týchto predpokladov odhadujeme celkový výnos 517 mil. eur. (pri účinnosti od 1.4.2025) v roku 2025, 722 mil. eur v roku 2026 a 755 mil. eur v roku 2027. Pri odhade vplyvu na SZČO vychádzame z toho, že SZČO tvoria 22 % zamestnanosti v súkromnom sektore. Po zohľadnení nižšej produktivity SZČO v porovnaní najmä so strednými a veľkými podnikmi odhadujeme, že v roku 2025 SZČO odvedú 68 mil. eur. Pri odhade priameho vplyvu DFT na DPPO a DPFO z dôvodu nižších ziskov a príjmov SZČO predpokladáme, že polovica firiem dosahuje zisk a preto odvedie nižšiu DPPO a iba 10 % SZČO odvedie nižšiu DPFO (keďže veľká časť si uplatňuje paušálne náklady alebo neodvádza žiadnu daň). 9 Tabuľka č. 3 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet obcí Príjmy obcí (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Daňové príjmy (100) 1 0 0 -2 135 000 -2 984 000 v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb 0 0 -2 135 000 -2 984 000 Nedaňové príjmy (200) 1 0 0 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy obcí 0 0 -2 135 000 -2 984 000 Vplyv na rozpočet verejnej správy Príjmy (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Daňové príjmy (100) 1 0 517 118 000 726 161 000 759 878 000 v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb 0 -3 874 000 -2 139 000 -1 077 000 v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb 0 -53 148 000 -74 296 000 -77 627 000 v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou 0 574 140 000 802 596 000 838 582 000 Nedaňové príjmy (200) 1 0 0 0 0 Granty a transfery (300) 1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Vplyv na príjmy verejnej správy celkom 0 517 118 000 726 161 000 759 878 000 10 Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov Príjmy vyšších územných celkov (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Daňové príjmy (100)1 0 0 -1 143 000 -1 598 000 v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb 0 0 -1 143 000 -1 598 000 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy vyšších územných celkov 0 0 -1 143 000 -1 598 000 Tabuľka č. 4/A 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na rozpočet verejnej správy Výdavky (v eurách) 2024 2025 2026 2027 poznámka Bežné výdavky (600) 194 945 194 945 194 945 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 194 945 194 945 194 945 Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630) 2 Bežné transfery (640) 2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) 648 884 Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 648 884 v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR 648 884 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Vplyv na výdavky verejnej správy celkom 648 884 194 945 194 945 194 945 11 Tabuľka č. 4/B 2 – výdavky rozpísať až do podpo ložiek platnej ekonomickej klasifikácie Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy Vplyvy (v metodike ESA 2010) 2024 2025 2026 2027 poznámka Kapitálové príjmy (230) Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630) 2 Bežné transfery (640) 2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650) 2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710) 2 Kapitálové transfery (720) 2 Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom 12 Tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy Zamestnanosť – Finančné riaditeľstvo SR 2024 2025 2026 2027 poznámka Počet zamestnancov celkom 0 5 5 5 z toho vplyv na ŠR 0 5 5 5 Priemerný mzdový výdavok (v eurách) 0 2 500 2 500 2 500 z toho vplyv na ŠR 0 2 500 2 500 2 500 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 150 000 150 000 150 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 110 132 110 132 110 132 z toho vplyv na ŠR 0 110 132 110 132 110 132 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 39 868 39 868 39 868 z toho vplyv na ŠR 0 39 868 39 868 39 868 Vplyv na rozpočet verejnej správy Zamestnanosť – Ministerstvo financií SR 2024 2025 2026 2027 poznámka Počet zamestnancov celkom 0 1 1 1 z toho vplyv na ŠR 0 1 1 1 Priemerný mzdový výdavok (v eurách) 0 3 745 3 745 3 745 z toho vplyv na ŠR 0 3 745 3 745 3 745 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 44 945 44 945 44 945 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 33 060 33 060 33 060 z toho vplyv na ŠR 0 33 060 33 060 33 060 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 0 11 885 11 885 11 885 z toho vplyv na ŠR 0 11 885 11 885 11 885 Poznámka: Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). 13 Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“. 2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané. Tabuľka č. 6 Vplyv na verejné financie Dlhodobá udržateľnosť d d + 10 d + 20 d + 30 d + 40 Poznámka Vplyv na výdavky v p. b. HDP Vplyv na príjmy v p. b. HDP Vplyv na bilanciu v p. b. HDP Poznámka: Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády. Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“ 14 Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie Názov materiálu: Návrh zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky. 3.1 Náklady regulácie 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu 1 na podnikateľské prostredie. Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR , (ďalej len „Kalkulačka nákladov“): TYP NÁKLADOV Zvýšenie nákladov v € na PP Zníženie nákladov v € na PP A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality 517 118 000 0 B. Iné poplatky 11 400 000 0 C. Sankcie a pokuty 0 0 D. Nepriame finančné náklady 0 0 E. Administratívne náklady 2 150 855 0 Spolu = A+B+C+D+E 530 668 855 0 Harmonizácia práva EÚ Zvýšenie nákladov v € na PP Zníženie nákladov v € na PP F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality) 0 0 G. Goldplating 0 0 VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out: IN OUT H . Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F 13 550 855 0 1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky. 15 3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov): P.č . Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré su goldplatingom) Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.) Lokalizácia (§, ods., čl.,...) Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./ goldplating Účinnosť regulácie Kategória dotk. subjektov Počet dotk. subjektov spolu Vplyv na 1 podnik. v € Vplyv na kategór iu dotk. subjekt ov v € Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady) / Nemení sa 1in2o ut celko m Goldplatin g celkom 1 oboznámenie sa s novými povinnosťami – daňovník návrh zákona § 1 až § 13 1.SK 01.01.25 daňovník dane podľa § 3 700 000 3 2 130 242 In (zvyšuje náklady) 2 130 242 0 2 oboznámenie sa s novými povinnosťami – platiteľ dane návrh zákona § 1 až § 13 1.SK 01.01.25 platiteľ dane podľa § 3 23 14 315 In (zvyšuje náklady) 315 0 3 podanie oznámenia o výške dane návrh zákona § 10 ods. 1 a 2 1.SK 01.01.25 platiteľ dane podľa § 3 23 584 13 439 In (zvyšuje náklady) 13 439 0 4 vedenie a uchovávanie záznamov pre správne určenie dane návrh zákona § 11 ods. 1 a 2 1.SK 01.04.25 platiteľ dane podľa § 3 23 292 6 719 In (zvyšuje náklady) 6 719 0 5 doručenie záznamov na výzvu návrh zákona § 11 ods. 3 1.SK 01.01.25 platiteľ dane podľa § 3 23 6 140 In (zvyšuje náklady) 140 0 6 náklady na povinný transakčný účet návrh zákona § 13 ods. 1 1.SK 01.04.25 daňovník ktorý nemá zriadený platobný účet, na 190 000 60 11 400 000 In (zvyšuje náklady) 11 400 000 0 16 ktorom vykonáva finančné transakcie 7 zavedenie novej dane návrh zákona § 4 až § 10 1.SK 01.01.25 daňovník dane podľa § 3 700 000 624,285 714 5171180 00 In (zvyšuje náklady) 0 0 17 3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 7 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov sú regulácie súvisiace so zvýšením administratívnej záťaže: 1. Oboznámenie sa s novými povinnosťami – daňovník, administratívny vplyv Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 700 tisíc subjektov, čo predstavuje takmer všetky podnikateľské subjekty vrátane fyzických osôb – podnikateľov. Údaje o počte daňovníkov sme čerpali zo Štatistického úradu SR. Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov. 2. Oboznámenie sa s novými povinnosťami – platiteľ dane, administratívny vplyv Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť 23 subjektov, čo predstavuje banky a pobočky zahraničných bánk. Údaje o počte platiteľov dane sme čerpali z NBS. Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov. 3. Podanie oznámenia o výške dane, administratívny vplyv Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť najmenej 23 subjektov, čo predstavuje predovšetkým banky a pobočky zahraničných bánk. Údaje o počte platiteľov dane sme čerpali z NBS. Opatrenie sa môže potenciálne týkať vyššieho počtu subjektov, ktorých počet nie je možné odhadnúť. Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne. 4. Vedenie a uchovávanie záznamov pre správne určenie dane, administratívny vplyv Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť najmenej 23 subjektov, čo predstavuje predovšetkým banky a pobočky zahraničných bánk. Údaje o počte platiteľov dane sme čerpali z NBS. Opatrenie sa môže potenciálne týkať vyššieho počtu subjektov, ktorých počet nie je možné odhadnúť. Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne. 18 5. Doručenie záznamov na výzvu, administratívny vplyv Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť najmenej 23 subjektov, čo predstavuje predovšetkým banky a pobočky zahraničných bánk. Údaje o počte platiteľov dane sme čerpali z NBS. Opatrenie sa môže potenciálne týkať vyššieho počtu subjektov, ktorých počet nie je možné odhadnúť. Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne. 6. Náklady na povinný transakčný účet, priame finančné náklady Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť približne 190 000 subjektov, čo predstavuje subjekty bez podnikateľského účtu v banke alebo pobočke zahraničných bánk. Údaje o počte subjektov sme čerpali z FR SR. Predpokladá sa suma mesačných poplatkov vo výške 5 eur mesačne. 7. Zavedenie novej dane, priame finančné náklady Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť 700 tisíc subjektov, čo predstavuje takmer všetky podnikateľské subjekty vrátane fyzických osôb – podnikateľov. Údaje o počte daňovníkov sme čerpali zo Štatistického úradu SR. Výpočet vplyvov výberu dane bol získaný od Inštitútu finančnej politiky a ide o čistý vplyv zavedenia dane v prvom roku účinnosti zákona. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá aj z dôvodu potreby úprav v informačných systémoch poskytovateľov platobných služieb, ktorý sú platiteľmi dane. Náklady na úpravu informačných systémov z dôvodu chýbajúcich údajov nebolo možné kvantifikovať. 3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie 2 3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním 3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu Konkurencieschopnosť: Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť: ☐ zvyšuje X nemení ☐ znižuje Produktivita: 2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek). 19 Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi? Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu: ☐ zvyšuje X nemení ☐ znižuje 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie žiadne 20 Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti Budovanie základných pilierov informatizácie Biznis vrstva A – nová služba B – zmena služby C-zvýšené používanie služby Kód koncovej služby Názov koncovej služby Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní 6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb? B ks_380461 Podávanie oznámenia o výške dane k dani z finančných transakcií 12 Aplikačná a technologická vrstva A – nový systém B – zmena systému Kód systému Názov systému Vo vládnom cloude – áno / nie 6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude? B isvs_7714 Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD) nie B isvs_7149 DR SCAN nie B isvs_7213 Portál finančnej správy (PFS) nie Financovanie procesu informatizácie Rezortná úroveň Nadrezortná úroveň A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania 6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície? X B 21 (Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.) Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie Elektronické konanie 6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb? ☐ Áno ☒ Nie 6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky? ☐ Áno ☐ Nie 6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť? ☐ Áno ☐ Nie Zásada „jedenkrát a dosť“ 6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie? ☒ Áno ☐ Nie 6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom? ☐ Áno ☒ Nie 6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)? ☐ Áno ☒ Nie 6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, ☐ Áno ☒ Nie 22 po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci? Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci 6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov? ☒ Áno ☐ Nie 6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)? ☐ Áno ☒ Nie 6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom? ☐ Áno ☒ Nie 6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov? ☐ Áno ☒ Nie Referenčné údaje 6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente? ☐ Áno ☒ Nie 6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente? 23 DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky. 2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie: a) v primárnom práve b) v sekundárnom práve c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: a) bezpredmetné, b) proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260, c) bezpredmetné. 5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: a) bezpredmetné. 24 Dôvodová správa B. Osobitná časť K čl. I Zákon o dani z finančných transakcií K § 1 a 2 Zavádza sa nová daň, a to daň z finančných transakcií. Za finančnú transakciu sa podľa návrhu zákona považuje platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb. Platobnou službou sa rozumie najmä vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku a inkasom, vykonávanie platobných operácií z úveru, vydávanie platobného prostriedku alebo prijímanie platobných operácií a poukazovanie peňazí. Platobnou operáciou je aj vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb. Finančné transakcie je daňovník povinný vykonávať na tzv. transakčnom účte. Za transakčný účet sa považuje každý platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, je to platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Daňovník, ktorý nemá do účinnosti zákona zriadený osobitný platobný účet, na ktorom vykonáva len finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho činnosti, je povinný si takýto účet zriadiť v lehote do 31. marca 2025. K § 3 V ustanovení sa definuje pojem daňovník a platiteľ dane. Daňovníkom je fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba, organizačná zložka zahraničnej osoby vykonávajúca podnikanie, ktorá je zároveň klientom poskytovateľa platobných služieb. Za podnikateľa sa podľa Obchodného zákonníka považuje osoba zapísaná v Obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu. Zákon zároveň vyníma z okruhu daňovníka Sociálnu poisťovňu, rozpočtové a príspevkové organizácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie. 25 Platiteľom dane je poskytovateľ platobných služieb so sídlom v Slovenskej republike, organizačná zložka poskytovateľa platobných služieb umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorý vykonáva finančné transakcie na príkaz alebo so súhlasom daňovníka na jeho transakčnom účte (napr. banky). Platiteľom dane je aj daňovník, - ktorý vykonáva platby zo svojich účtov, ktoré má mimo územia Slovenska, platby, ktoré súvisia s jeho činnosťou na Slovensku, - ktorému sú preúčtované náklady od inej osoby, ktorá za neho vykonávala platby súvisiace s jeho činnosťou vykonávanou na území Slovenska, - ktorý vykonáva transakcie súvisiace s jeho podnikaním na inom ako transakčnom účte (napr. bežný bankový účet). V prípade, ak sa daňovník stáva zároveň platiteľom dane, musí plniť rovnaké povinnosti ako má platiteľ dane. K § 4 Definuje sa predmet dane, ktorým je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z transakčného účtu, použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu a výber hotovosti z transakčného účtu. Z dôrazom na vyvážený a efektívny daňový systém sa taxatívne ustanovujú najmä tieto výnimky z predmetu zdaňovania: - úhrada daní, odvodov, príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, odvody do Sociálnej poisťovne a odvody na zdravotné poistenie hradené na účet v Štátnej pokladnici. Zoznam predčísiel alebo čísiel týchto účtov sa zverejní vo Finančnom spravodajcovi; - platobné operácie vykonané poskytovateľom platobnej služby nesprávne, vrátane platobnej operácie zameranej na uvedenie do pôvodného stavu (neautorizovaná alebo autorizovaná chybne vykonaná platobná operácia), platobné operácie vykonané za účelom vrátenie finančnej straty z dôvodu straty, odcudzenia alebo zneužitie platobného prostriedku neoprávnenou osobou. Výnimka sa nevzťahuje na platobné operácie súvisiace s reklamáciou tovaru alebo služby; - platobné operácie na účte obchodníka s cennými papiermi, ktoré realizuje obchodník so zámerom nákupu cenných papierov v mene klienta, nie však platobné operácie súvisiace s nákupom cenných papierov vo vlastnom mene obchodníka s cennými papiermi; - platobné operácie na účtoch Štátnej pokladnice v Štátnej pokladnici vykonávané na jej príkaz, avšak platobné operácie daňovníkov, ktorí majú disponibilné práva k účtom v Štátnej pokladnici a ktorí nie sú oslobodení od daňovej povinnosti, sú zaťažené transakčnou daňou; - všetky platobné operácie daňovníkov v prípadoch, keď je potrebné vrátiť finančné prostriedky pôvodne poskytnuté na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, prostriedkov určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi 26 Slovenskou republikou a inými štátmi a vrátením prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o tie finančné prostriedky, ktoré majú byť vrátené do štátneho rozpočtu alebo rozpočtu Európskej únie, resp. iných štátov v súlade s medzinárodnými zmluvami; - platobné operácie subjektov zapojených do implementácie finančných nástrojov ako návratných foriem pomoci financovaných z fondov Európskej únie. Vylúčenými z platenia dane sú verejné subjekty, ktoré sú prijímateľmi týchto prostriedkov a ktoré ich následne distribuujú a poskytujú ďalej v rámci implementačných štruktúr finančných nástrojov. Nakoľko tieto subjekty majú v rôznych programových obdobiach a v rôznych nástrojoch, prostredníctvom ktorých Európska únia tieto prostriedky poskytuje, ale najmä aj v národnej legislatíve, ktorá upravuje poskytovanie týchto prostriedkov, rôzne definície, sú tu uvedené ako prijímateľ (v prípade európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020), prijímateľ príspevku na finančný nástroj (v prípade fondov Európske únie v programovom období 2021 – 2027) a osoba vykonávajúca finančné nástroje (v prípade prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti). Pri týchto subjektoch výnimka zahŕňa akúkoľvek operáciu vykonávanú na ich účtoch v súvislosti s poskytovaním a vracaním finančných prostriedkov; - banky pôsobiace v pozícii finančného sprostredkovateľa, prijímateľ príspevku na finančný nástroj môže vykonávať finančný nástroj priamo a vtedy nevyužíva finančného sprostredkovateľa, ale priamo uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom. V prípade, ak je do implementačnej štruktúry finančných nástrojov zapojený aj finančný sprostredkovateľ ako medzistupeň medzi prijímateľom príspevku na finančný nástroj a konečným prijímateľom, prijímateľ príspevku na finančný nástroj najprv uzatvára zmluvu s finančným sprostredkovateľom, ktorý následne poskytuje finančné prostriedky konečnému prijímateľovi. Keďže finančné nástroje s návratnými schémami pomoci, tieto prostriedky sa musia vrátiť podľa európskej legislatívy (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2021/1060) naspäť prijímateľovi/ prijímateľovi príspevku na finančný nástroj/osobe vykonávajúcej finančný nástroj, a preto sa ustanovuje výnimka pre túto platobnú operáciu; - interná platobná operácia poskytovateľa platobných služieb a platobná operácia medzi poskytovateľmi platobných služieb smerujúca k realizácii platobnej operácie klienta, a to vrátane prevedenia sumy platobnej operácie na účet poskytovateľa platobných služieb z účtu poskytovateľa platobnej brány, prevedenie sumy platobnej operácie z účtu poskytovateľa platobných služieb na účet prijímateľa; - platobné operácie podľa zákona o ochrane vkladov, najmä výplaty náhrad za nedostupné vklady prostredníctvom Fondu ochrany vkladov, t. j. v prípade úpadku banky; - finančné transakcie daňovníka vykonávané medzi jeho vlastnými účtami v rámci jedného poskytovateľa platobných služieb – tzv. vnútrobankové presuny medzi účtami. Oslobodenie sa vzťahuje aj na prevod medzi transakčným účtom daňovníka a bežným účtom daňovníka vedené v tej istej banke. - platobné operácie správcov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ide najmä o úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv; - medzibankové platobné operácie v rámci platobných systémov, tzv. klíringové operácie; 27 - platobné operácie v rámci skupinového financovania za predpokladu, že účty členov skupiny vedie ten istý poskytovateľ platobných služieb (tzv. cashpooling). K § 5 až 8 Základom dane je suma finančných prostriedkov odpísaná z účtu daňovníka (suma debetnej platby). Základom dane je aj suma finančných prostriedkov, ktoré od daňovníka vyžaduje osoba, ktorá za neho transakcie súvisiace s činnosťou daňovníka na Slovensku vykonala, napr. platy jeho zamestnancov, odplaty za spotrebované energie, platby dodávateľom. Výška sadzby dane sa navrhuje v závislosti od predmetu dane: 1. pre každú debetnú finančnú transakciu: 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, pričom maximálna výška dane je stanovená vo výške 40 eur za transakciu, 2. pre výber hotovosti z transakčného účtu (z bankomatu aj na pobočke): 0,8 % zo sumy výberu bez stanovenia maximálnej výšky dane za transakciu, 3. pre použitie platobnej karty minimálne jedenkrát za kalendárny rok sa zaplatí daň vo výške 2 eurá bez ohľadu na to, koľkokrát bola platobná karta počas roka použitá, 4. pri preúčtovaní nákladov v súvislosti s vykonaním finančných transakcií, ktoré sa vzťahujú na činnosť v tuzemsku: 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov bez stanovenia maximálnej výšky dane. Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a základu dane, s výnimkou dane z použitia platobnej karty daňovníkom, ktorá je stanovená pevnou sumou. Výška minimálnej dane za jednu transakciu sa stanovuje na 1 cent. Ak daň presiahne hodnotu minimálnej výšky, zaokrúhľuje sa matematicky na najbližší eurocent. Taktiež sa ustanovuje použitie referenčného výmenného kurzu pri prepočte finančnej transakcie, ktorá je vykonávaná v inej mene na menu euro. K § 9 Zdaňovacím obdobím pre odvedenie úhrnu daní z jednotlivých transakcií daňovníka je kalendárny mesiac. V prípade použitia platobnej karty vydanej k transakčnému účtu poskytovateľom platobných služieb je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola použitá platobná karta. Daň za použitie platobnej karty sa platí za každú jednu vydanú platobnú kartu v príslušnom kalendárnom roku, ak bola použitá aspoň raz bez ohľadu na to, že bola v priebehu tohto roka zrušená, resp. exspirovala. V prípade, ak daňovník v príslušnom kalendárnom roku platobnú kartu vydanú mal, ale ju nepoužil, daň sa neplatí. 28 Pri preúčtovaní nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka vykonávanou na území SR je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok. K § 10 Platiteľ dane je povinný vypočítať výšku dane, vybrať ju od daňovníka a odviesť ju za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote platiteľ dane predkladá elektronicky oznámenie podľa vzoru Finančného riaditeľstva, ktoré sa považuje za daňové priznanie podľa Daňového poriadku; pričom zákon definuje minimálne náležitosti tohto oznámenia. Daň sa považuje za vyrubenú podaním oznámenia. Posledný deň lehoty na podanie oznámenia je daň splatná. Za správnosť výpočtu, vybratia a odvedenia dane zodpovedá platiteľ dane. Ak platiteľ dane daň od daňovníka nevyberie alebo vybranú daň včas neodvedie, bude sa daň vymáhať od platiteľa dane. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nevyberie a neodvedie daň v správnej výške. Daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte alebo ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, sa v rozsahu týchto úkonov stáva platiteľom dane, to znamená, je povinný podať oznámenie elektronicky a daň v ustanovenej lehote zaplatiť. K § 11 Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vedenia záznamov na účely správy daní, obsah záznamov a dobu uchovávania záznamov v dĺžke najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň . Nakoľko záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu, platiteľ dane môže záznamy doručiť správcovi dane podľa Daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy. K § 12 Na správu dane sa primerane použije Daňový poriadok. Daňovníkovi sa ustanovuje právo na vysvetlenie o správnosti vybratej dane platiteľom dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa jej vybratia a právo podať sťažnosť správcovi dane do 60 dní odo dňa doručenia vysvetlenia, s ktorým daňovník nesúhlasí alebo odo dňa, kedy mal platiteľ dane vysvetlenie doručiť. Daňovník, ktorý preposiela finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie, z plánu obnovy a odolnosti, alebo iných obdobných zdrojov iným prijímateľom, môže požiadať správcu dane o vrátenie dane vybratej platiteľom dane z takýchto transakcií, a to do 12 mesiacov od vybratia tejto dane. 29 K § 13 ods. 2 až 5 Za prvé zdaňovacia obdobie sa navrhuje apríl 2025 . Zároveň sa umožňuje za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl – júl) odviesť daň do 31. júla 2025, pričom sa ustanovuje, že ak platiteľ vyberie za tieto zdaňovacie obdobia daň skôr, je povinný ju odviesť do konca kalendárneho mesiaca nesledujúceho po mesiaci, v ktorom daň vybral a zároveň doručiť správcovi dane aj oznámenie. V prípade, ak daňovník zruší transakčný účet od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025, je povinný daň sám vypočítať a odviesť správcovi dane za zdaňovacie obdobia, v ktorých mal zriadený účet a doručiť správcovi dane oznámenie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil transakčný účet. K čl. II. Daňový poriadok Novelizuje sa Daňový poriadok v rozsahu jeho použitia pri správe dane z finančných transakcií. Na ustanovenia Daňového poriadku sa budú aplikovať ustanovenia upravujúce napríklad daňovú kontrolu, miestne zisťovanie, zabezpečujúce inštitúty, ako napríklad predbežné opatrenie, záložné právo a nedoplatky na dani sa budú vymáhať v rámci daňového exekučného konania. Rovnako primerane sa pri porušení povinností súvisiacich so správou dane použijú ustanovenia Daňového poriadku upravujúce sankcie. K čl. III. Zákon o dani z príjmov V zákone o dani z príjmov sa ustanovuje, že daň z finančných transakcií sa bude považovať za daňový výdavok. K čl. IV. Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice Zavádza sa povinnosť pre podnikateľa, ktorý je povinný používať registračnú pokladnicu, umožniť kupujúcemu vykonať platbu bezhotovostne, prostredníctvom platobnej karty, online platobného prevodu, platby QR kódom a pod. Nadväzne sa za nesplnenie tejto povinnosti navrhuje uložiť pokutu v zakladenej výške od 50 do 330 eur, pričom sa uplatňuje inštitút druhej šance. 30 K čl. V. Účinnosť Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2025. V Bratislave dňa 18. septembra 2024 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, v.r. minister financií Slovenskej republiky