Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana KOTLEBU, Rastislava SCHLOSÁRA, Jozefa… – tlač 568
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana KOTLEBU, Rastislava SCHLOSÁRA, Jozefa ŠIMKA a Stanislava MIZÍKA na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Návrh ústavného zákona mení Ústavu tak, aby znížil počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda z 350 000 na 100 000, zrušil povinné kvórum 50 % účasti voličov a rozšíril zoznam otázok, ktoré nemôžu byť predmetom referenda (zmena štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia).
Kto to predkladá:
Poslanci Národnej rady Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Jozef Šimko a Stanislav Mizík (strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko).
Koho sa to týka:
Všetkých občanov, ktorí môžu iniciovať referendum, a všetky štátne inštitúcie, ktoré by mohli byť predmetom referenda. Pre občanov to znamená ľahší prístup k iniciovaniu referenda; pre štát to prináša zmeny v podmienkach platnosti výsledkov a v rozsahu otázok, ktoré môžu byť predmetom priamej demokracie.
Očakávané účinky:
- Nižší podpisový prah uľahčí vyhlásenie referenda.
- Zrušenie kvóra 50 % umožní, aby referendum bolo platné aj pri nižšej účasti voličov, pričom rozhoduje nadpolovičná väčšina hlasujúcich.
- Rozšírenie výnimiek zameraných na citlivé otázky (štátne hranice, štruktúra moci, územná jednota) obmedzí možnosti priameho rozhodovania v týchto oblastiach.
Ústavný zákon by nadobudol účinnosť 15 dní po vyhlásení v Zbierke zákonov.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy znižovanie podpisového prahu a zrušenie kvóra má zvýšiť použiteľnosť referenda, čím sa „posilní demokracia a vláda ľudu“. Rozšírenie výnimiek má podľa návrhateľov chrániť ústavný poriadok pred „irredentistickými“ alebo „protislovenskými“ iniciatívami.
Možné riziká a výhrady:
- Nižší podpisový prah a absencia kvóra môžu viesť k častejším a menej reprezentatívnym referendumom, čo by mohlo oslabiť stabilitu rozhodovacích procesov.
- Rozšírenie výnimiek obmedzuje priame rozhodovanie občanov v oblastiach, ktoré sú často predmetom politických debát (napr. zmena hraníc).
- Nie je uvedené, aký vplyv bude mať zmena na financovanie a organizáciu referenda.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania v Národnej rade. Ďalej bude prejednávaný v príslušných výboroch, následne sa očakáva plenárne hlasovanie a, ak bude schválený, podpis prezidenta a vyhlásenie v Zbierke zákonov.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.