NanoPolitic
Návrhy· tlač 206· podané 27. 8. 2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava SCHLOSÁRA, Martina BELUSKÉHO, Milana… – tlač 206

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava SCHLOSÁRA, Martina BELUSKÉHO, Milana MAZUREKA a Miroslava SUJU na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Poslanecký návrhNávrh zákona1 hlasovaníDokumenty tlače na nrsr.sk ↗

AI analýza návrhu

Čo sa navrhuje:

Návrh ústavného zákona mení Ústavu tak, aby sa znížil počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda z 350 000 na 250 000, stanoví kvórum na polovicu počtu voličov, ktorí sa zúčastnili posledných parlamentných volieb, a rozšíri zoznam otázok, pri ktorých referendum nie je povolené (zmena štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia SR).

Kto to predkladá:

Poslanci Národnej rady Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a Miroslav Suja – členovia strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Koho sa to týka:

Občania – ľahší prístup k iniciovaniu referenda; politické strany a orgány štátnej moci – budú musieť brať do úvahy nové podmienky a obmedzenia; štát – zvýšené administratívne a finančné náklady spojené s častejšími referendami.

Očakávané účinky:

  • Nižší podpisový prah môže viesť k častejším referendom.
  • Kvórum založené na účasti pri posledných voľbách môže uľahčiť alebo skomplikovať platnosť referenda v závislosti od volebnej účasti.
  • Vylúčenie citlivých tém obmedzí možnosť priamej občianskej kontroly nad ústavnými otázkami.

Účinnosť zákona je plánovaná 15 dní po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.

Argumenty za:

Podľa dôvodovej správy zmeny „zefektívnia inštitút referenda“, zvýšia demokratickú účasť občanov a zabezpečia, že rozhodovanie o zásadných otázkach bude založené na reálnej vôli voličov.

Možné riziká a výhrady:

  • Častejšie referenda môžu viesť k „referendovej únave“ a zníženiu ich legitímnosti.
  • Nižší podpisový prah a flexibilné kvórum môžu umožniť organizovanie referenda s menšou podporou verejnosti.
  • Vylúčenie tém ako zmena hraníc alebo postavenie orgánov môže byť vnímané ako obmedzenie priamej demokracie.
  • Nejasnosti v metodike výpočtu kvóra a možné náklady na organizáciu referendov.

Ďalší postup:

Návrh je v štádiu predkladania a zatiaľ nebol v parlamente hlasovaný. Po prerokovaní v príslušných výboroch bude potrebné schválenie v oboch komorách (troj‑pätinová väčšina) a následný

Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.

Hlasovania o tomto návrhu