Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava SCHLOSÁRA, Martina BELUSKÉHO, Milana… – tlač 206
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava SCHLOSÁRA, Martina BELUSKÉHO, Milana MAZUREKA a Miroslava SUJU na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Návrh ústavného zákona mení Ústavu tak, aby sa znížil počet podpisov potrebných na vyhlásenie referenda z 350 000 na 250 000, stanoví kvórum na polovicu počtu voličov, ktorí sa zúčastnili posledných parlamentných volieb, a rozšíri zoznam otázok, pri ktorých referendum nie je povolené (zmena štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia SR).
Kto to predkladá:
Poslanci Národnej rady Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a Miroslav Suja – členovia strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.
Koho sa to týka:
Občania – ľahší prístup k iniciovaniu referenda; politické strany a orgány štátnej moci – budú musieť brať do úvahy nové podmienky a obmedzenia; štát – zvýšené administratívne a finančné náklady spojené s častejšími referendami.
Očakávané účinky:
- Nižší podpisový prah môže viesť k častejším referendom.
- Kvórum založené na účasti pri posledných voľbách môže uľahčiť alebo skomplikovať platnosť referenda v závislosti od volebnej účasti.
- Vylúčenie citlivých tém obmedzí možnosť priamej občianskej kontroly nad ústavnými otázkami.
Účinnosť zákona je plánovaná 15 dní po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy zmeny „zefektívnia inštitút referenda“, zvýšia demokratickú účasť občanov a zabezpečia, že rozhodovanie o zásadných otázkach bude založené na reálnej vôli voličov.
Možné riziká a výhrady:
- Častejšie referenda môžu viesť k „referendovej únave“ a zníženiu ich legitímnosti.
- Nižší podpisový prah a flexibilné kvórum môžu umožniť organizovanie referenda s menšou podporou verejnosti.
- Vylúčenie tém ako zmena hraníc alebo postavenie orgánov môže byť vnímané ako obmedzenie priamej demokracie.
- Nejasnosti v metodike výpočtu kvóra a možné náklady na organizáciu referendov.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu predkladania a zatiaľ nebol v parlamente hlasovaný. Po prerokovaní v príslušných výboroch bude potrebné schválenie v oboch komorách (troj‑pätinová väčšina) a následný
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.