Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa MIHÁLA, Jany KIŠŠOVEJ, Igora MATOVIČA a… – tlač 99
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa MIHÁLA, Jany KIŠŠOVEJ, Igora MATOVIČA a Jozefa RAJTÁRA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zmena zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov tak, aby sa povinnosti oznamovania, písomných dohôd a zodpovednosti zjednodušili a vrátili sa k podmienkam platným pred 18. 6. 2016.
Kto to predkladá:
Návrh predkladá skupina poslancov Národnej rady SR – Jozef Mihál, Jana Kiššová, Igor Matovič a Jozef Rajtar.
Koho sa to týka:
- Hosťujúci zamestnávatelia (zahraniční poskytovatelia služieb) – budú musieť oznamovať vyslaných zamestnancov len pri pobyte dlhšom ako 30 dní v posledných 12 mesiacoch.
- Domáci zamestnávatelia (slovenské firmy) – budú povinní uzatvárať písomnú dohodu a informovať o podmienkach len pri vyslaní dlhšom ako 30 dní; ruší sa ich povinnosť informovať pri kratších vyslaniach.
- Dodávatelia služieb – už nebudú zodpovední za výplatu mzdy hosťujúcim zamestnancom a nebudú spoluzodpovední za nelegálne zamestnávanie.
Očakávané účinky:
Zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, zjednodušenie procesov a návrat k predchádzajúcej právnej úprave. Návrh nemá mať dopad na verejné financie, sociálnu situáciu ani životné prostredie. Účinnosť je navrhnutá od 18. júna 2016.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy má návrh „pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie“, znižuje byrokraciu a je v súlade s ústavou, zákonmi a medzinárodnými záväzkami SR.
Možné riziká a výhrady:
Žiadne konkrétne riziká nie sú v tlači uvedené, avšak kritici môžu upozorniť na možnú zníženú ochranu zamestnancov pri krátkodobých vyslaniach a na riziko, že zodpovednosť dodávateľov za mzdy bude slabšia.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania. Ďalším krokom je jeho zaradenie do rokovacej poroty, prerokovanie v výboroch a následné hlasovanie v pléne Národnej rady.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.