Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom… – tlač 56
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zákon by zaviedol minimálny povinný rozsah „stránkových hodín“ (úradných hodín pre verejnosť) pre vybrané orgány štátnej správy a územnej samosprávy – minimálne tri dni v týždni, spolu aspoň 18 hodín, pričom vždy v stredu medzi 14. a 18. hodinou.
Kto to predkladá:
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (návrh č. 56, 7. volebné obdobie).
Koho sa to týka:
Orgány uvedené v § 2 (úřady práce, sociálnych vecí a rodiny, daňové úrady, útvary Policajného zboru vydávajúce občianske, vodičské a cestovné doklady, obecné a mestské úrady, magistráty a miestne úrady mestských častí v Bratislave a Košiciach). Pre občanov to znamená jednotne dostupné úradné hodiny; pre úradníkov – povinnosť zabezpečiť a zverejniť tieto hodiny.
Očakávané účinky:
- Úradníci musia organizovať pracovný čas tak, aby splnili 18‑hodinový rozsah a stredu 14‑18 h.
- Povinnosť zverejniť hodiny na viditeľnom mieste a na webovej stránke ústavu.
- Účinnosť od 1. januára 2017, bez očakávaných dopadov na štátny rozpočet podľa dôvodovej správy (možná kompenzácia pracovného času v iných dňoch).
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy má návrh zabezpečiť občanom možnosť vybaviť úradné záležitosti bez čerpania dovolenky, znížiť dezorientáciu z variabilných úradných hodín, a to pri nulových nákladoch na štátny rozpočet, pretože úradníci môžu čas kompenzovať úpravou pracovného rozvrhu.
Možné riziká a výhrady:
- Nie je špecifikované, ako sa bude riešiť prípadná potreba nadštandardného personálu v úradných dňoch.
- Úprava pracovného času môže vyžadovať interné dohody alebo kolektívne zmluvy, čo nie je v texte podrobne rozpracované.
- Niektoré ústavy môžu mať špecifické činnosti, ktoré nie sú kompatibilné s pevne stanoveným časom stredu.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu predkladania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania. Nasleduje prerokovanie v príslušných výboroch NR SR, prípadne doplnenie alebo úprava, a následne hlasovanie na zasadnutí Národnej rady.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.