Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Milana KRAJNlAKA, Petra… – tlač 264
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Milana KRAJNlAKA, Petra PČOLINSKÉHO, Adriany PČOLlNSKEJ a Petra ŠTARCHOŇA na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zákon by zaviedol povinnú registráciu a oznamovanie lobistických aktivít, definoval práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov a stanovoval sankcie za ich porušenie.
Kto to predkladá:
Návrh predkladajú poslanci Národnej rady SR Boris Kollár, Milan Krajnlák, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Peter Štarchoň.
Koho sa to týka:
‑ Lobisti (osoby alebo firmy, ktoré za odplatu alebo v prospech tretích osôb ovplyvňujú verejné rozhodovanie).
‑ Verejní funkcionári a ich „spriaznene osoby“, ktoré musia oznamovať stretnutia s lobistami.
‑ Úrady, ktoré budú viesť verejný register lobistov a kontrolovať dodržiavanie povinností.
Očakávané účinky:
‑ Zvýšenie transparentnosti rozhodovacích procesov.
‑ Povinnosť lobistov registrovať sa, podávať štvrťročné zoznamy stretnutí a požadovať zverejnenie ich stanovísk.
‑ Sankcie: pokuta až 50 000 €, zákaz činnosti až 5 rokov.
‑ Zákon by vstúpil do platnosti po vyhlásení a registrácia by mala začať najneskôr 6 mesiacov od účinnosti.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy je lobing na Slovensku často spájaný s korupciou; regulácia má „jasne uviesť na správnu mieru obsah pojmu“, zabezpečiť transparentnosť a priblížiť slovenskú prax medzinárodným štandardom (Nemecko, EU, USA). Návrh nemá podľa predkladateľov zvyšovať výdavky štátneho rozpočtu ani negatívne ovplyvniť podnikateľské prostredie.
Možné riziká a výhrady:
‑ Administratívna záťaž pre malé firmy a jednotlivcov, ktorí lobing vykonávajú bezodplatne.
‑ Nejasnosti v definícii „lobistického kontaktu“ môžu viesť k nadmernej regulácii bežnej komunikácie (napr. petície, pripomienky).
‑ Riziko „chilling effect“ – odradenie legitímnej participácie občanov a odborníkov v legislatívnom procese.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania a zatiaľ nebol predmetom hlasovania. Nasleduje prerokovanie v príslušných výboroch NR SR, prípadné pozmeňovacie návrhy a následne hlasovanie v pléne.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.