Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora MATOVIČA, Eduarda HEGERA, Jozefa… – tlač 224
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora MATOVIČA, Eduarda HEGERA, Jozefa VISKUPIČA, Mareka KRAJČÍHO a Eriky JURINOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zaviesť do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu „nevyplatenie faktúry“, ktorá by postihla osoby (fyzické aj právnické), ktoré v lehote 30 dní po splatnosti nevyplatia cenu práce z vystavenej faktúry a pritom mali prostriedky na jej úhradu.
Kto to predkladá:
Návrh predkladá skupina poslancov Národnej rady SR – Igor Matovič, Eduard Heeger, Jozef Viskupič, Marek Krajčík a Erika Jurinová (h. OĽaNO‑NOVA).
Koho sa to týka:
‑ Živnostníci a malé subdodávateľské firmy, ktoré často čelia nevyplácaniu faktúr veľkými zadávateľmi.
‑ Veľké firmy a organizácie, ktoré by mohli byť považované za páchateľov.
‑ Štátne orgány (polícia, prokuratúra) zodpovedné za stíhanie nového trestného činu.
Očakávané účinky:
‑ Vytvorenie trestnoprávnej ochrany pre živnostníkov, podobnej tej, ktorá existuje pre zamestnancov pri nevyplatení mzdy.
‑ Možné zníženie počtu prípadov úmyselného nevyplácania faktúr, zlepšenie podnikateľského prostredia pre malé subjekty.
‑ Návrh neuvádza konkrétny dátum účinnosti; po schválení by zákon vstúpil do platnosti podľa bežného legislatívneho postupu.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy ide o „prvú skutočnú trestno‑právnu ochranu“ pre živnostníkov, ktorá má zlepšiť ich finančnú stabilitu, zabrániť ich likvidácii a podporiť férové obchodné praktiky. Navrhovatelia uvádzajú, že existujúce ustanovenia Obchodného zákonníka riešia len lehoty splatnosti, nie úmyselné podvody.
Možné riziká a výhrady:
‑ Definícia „malých“ a „veľkých“ firiem nie je v texte jednoznačná, čo môže viesť k právnej neistote.
‑ Pridanie nového trestného činu môže zvýšiť administratívne a súdne náklady pre podniky a orgány činné v trestnom konaní.
‑ Niektorí experti môžu namietať, že existujúce civilné prostriedky (napr. vymáhacie konanie) postačujú a trestná úprava je nadbytočná.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania do legislatívneho procesu. Nasleduje prerokovanie v príslušnom výbore Národnej rady, prípadne úprava textu, a potom hlasovanie v pléne parlamentu. Po schválení bude potrebné vyhlásiť zákon a zabezpečiť jeho implementáciu príslušnými orgánmi.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.