Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana KRAJNIAKA, Borisa KOLLÁRA, Petra… – tlač 1095
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana KRAJNIAKA, Borisa KOLLÁRA, Petra PČOLINSKÉHO, Adriany PČOLINSKEJ a Ľudovíta GOGU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
Predkladatelia:
AI analýza návrhu
Čo sa navrhuje:
Zmeniť zákon o dani z príjmov tak, aby právnické osoby boli rozdelené do troch daňových skupín – 18 % pre väčšinu podnikov, 33 % pre vybrané regulované odvetvia (poistovníctvo, telekomunikácie, zdravotná starostlivosť, banky, letecká doprava, vodárenstvo, farmácia) a 50 % pre energetické a mýtne monopoly. Zavádza sa aj zákaz zvyšovania regulovaných cien z dôvodu vyššej dane a podmienka minimálneho daňového základu 1 000 000 € pre vyššie sadzby. Účinnosť od 1. 1. 2019.
Kto to predkladá:
Skupina poslancov Národnej rady SR – Milan Krajnák, Boris Kollár, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga.
Koho sa to týka:
- Právnické osoby pôsobiace v uvedených regulovaných odvetvia (poistovne, telekomunikačné firmy, zdravotnícke poskytovateľe, banky, letecké spoločnosti, vodárne, farmaceutické firmy, energetické a mýtne spoločnosti).
- Malé a stredné podniky v týchto odvetviach, ktoré nedosiahnu ročný daňový základ 1 mil. €, budú platiť bežnú 18 % sadzbu.
- Spotrebitelia – zákonom je zakázané prenášať daňové zvýšenie do cien regulovaných služieb.
Očakávané účinky:
- Zvýšenie daňových príjmov štátu z odvetví s vysokými ziskami, odhadovaný prírastok rozpočtu (presná suma nie je v tlači uvedená).
- Rovnomernejšie rozdelenie daňovej záťaže medzi „monopolné“ a „oligopolné“ subjekty.
- Právnické osoby s daňovým základom pod 1 mil. € zostanú v 18 % sadzbe.
- Účinnosť od 1. 1. 2019, teda po legislatívnej lehote.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy návrh „spravodlivo prenáša bremeno konsolidácie verejných prostriedkov z bežných spotrebiteľov na vysokoziskové subjekty“, zvyšuje príjmy verejného rozpočtu, podporuje sociálnu spravodlivosť a nevedie k zvýšeniu cien regulovaných služieb, pretože je zakázané ich zvyšovať kvôli dani.
Možné riziká a výhrady:
- Nejasnosti pri definovaní, ktoré spoločnosti spadajú do jednotlivých skupín, najmä pri zahraničných pobočkách.
- Administratívne náklady na kontrolu daňového základu a oznamovanie regulovaného predmetu činnosti.
- Riziko, že zákaz zvyšovania cien nebude efektívne vymáhaný, čo by mohlo viesť k nelegálnym cenovým úpravám.
- Potenciálny dopad na investičnú atraktivitu regulovaných odvetví.
Ďalší postup:
Návrh je v štádiu podania (parlamentná tlač č. 109
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.