Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o… – č. 79 (17. 10. 2018)
Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1067) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov - body 1 až 22.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Zákon zavádza Národný jadrový fond, do ktorého budú prevádzkovatelia jadrových zariadení povinní odvádzať príspevky na financovanie dekomisácie, dlhodobého skladovania a likvidácie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu. Zodpovednosť za tieto činnosti prejde na štátom poverenú organizáciu, pričom finančná výška príspevkov bude stanovená transparentnými kritériami. Zákon tiež transponuje európsku smernicu 2011/70/Euratom a upravuje kompetencie orgánov fondu.
Koho sa to týka:
- Prevádzkovatelia jadrových elektrární a ďalších jadrových zariadení – povinnosť platiť príspevky do fondu.
- Ministerstvo hospodárstva a štatútová organizácia poverená ministerstvom – správa fondu a zodpovednosť za dlhodobé skladovanie.
- Verejný rozpočet – možný dopad v prípade nedostatočného financovania fondu.
- Občania – zvýšená bezpečnosť a transparentnosť nakladania s jadrovým odpadom.
Očakávané účinky:
- Zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na dekomisáciu a likvidáciu odpadov.
- Jasnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi prevádzkovateľov (pôvodcov) a štát (správcu).
- Účinnosť po zverejnení zákona v Zbierke zákonov (pravdepodobne od 1. 1. 2019).
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy zákon napĺňa požiadavky EU‑smernice, zvyšuje jadrovú bezpečnosť, zabezpečuje transparentné financovanie a eliminuje konflikty záujmov v riadení fondu.
Možné riziká a výhrady:
- Finančná záťaž pre prevádzkovateľov môže ovplyvniť ich hospodársku stabilitu.
- Kritériá výšky príspevkov môžu byť predmetom sporov, ak nebudú dostatočne jasné.
Výsledok:
Hlasovanie 17. 10. 2018 – návrh bol schválený 83 hlasmi “za”, 61 sa zdržalo, 6 nebolo prítomných. Po prijatí zákona nastúpi legislatívny proces implementácie príslušných podzákonných predpisov.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.
Hlasy poslancov
Alena Zvarová Bašistová
Andrej Danko
Andrej Hrnčiar
Anton Hrnko
Augustín Hambálek
Béla Bugár
Dušan Bublavý
Dušan Galis
Dušan Jarjabek
Dušan Muňko
Dušan Tittel
Dušan Čaplovič
Eduard Adamčík
Elemér Jakab
Emil Ďurovčík
Erik Tomáš
Eva Antošová
Eva Smolíková
Igor Choma
Igor Federič
Igor Janckulík
Irén Sárközy
Jana Vaľová
Jaroslav Baška
Jaroslav Paška
Jozef Burian
Jozef Buček
Jozef Ježík
Jozef Rajtár
Jozef Valocký
Juraj Blanár
Juraj Soboňa
Ján Kvorka
Ján Podmanický
Ján Senko
Karol Farkašovský
Katarína Cséfalvayová
Ladislav Andreánsky
Ladislav Balódi
Ladislav Kamenický
Magdaléna Kuciaňová
Marek Maďarič
Marián Kéry
Maroš Kondrót
Martin Fedor
Martin Glváč
Martin Nemky
Martina Šimkovičová- Michal Bagačka
Mikuláš Krajkovič
Milan Panáček- Miroslav Číž
Mária Janíková
Pavol Goga
Peter Antal- Peter Chudík
Peter Kresák
Peter Marček
Peter Pamula
Peter Šuca
Péter Vörös
Radovan Baláž
Rastislav Holúbek
Robert Fico
Robert Kaliňák
Róbert Madej
Róbert Puci
Stanislav Kmec
Stanislav Kubánek
Tibor Bastrnák
Tibor Bernaťák
Tibor Glenda
Tibor Jančula
Vladimír Baláž
Vladimír Faič
Vladimír Matejička
Ľubomír Petrák
Ľubomír Vážny
Ľubomír Želiezka
Ľuboš Blaha
Ľuboš Martinák
Štefan Vavrek
Štefan Zelník
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 79 – 35. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…