Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana KOTLEBU, Milana UHRÍKA a Martina… – č. 201 (15. 2. 2018)

Čo sa mení:

Návrh ústavnej úpravy dopĺňa Ústavu § 58 ods. 1 vetou, že výdavky štátneho rozpočtu nesmú presiahnuť odhadované príjmy, a § 65 novým odsekom 3, ktorý rovnaký princíp ukladá rozpočtom obcí a vyšších územných celkov, s možnosťou výnimky schválenej vládou.

Koho sa to týka:

Štátne orgány (vláda, parlament) budú povinné predkladať vyrovnaný rozpočet; obce a mestá budú musieť rovnaký princíp dodržiavať, pričom výnimku môžu získať len v mimoriadnych situáciách po schválení vládnym uznesením. Pre občanov to znamená, že ich miestne samosprávy nebudú môcť schváliť deficitný rozpočet bez špeciálneho povolenia.

Očakávané účinky:

V prípade schválenia by deficitné rozpočty boli ústavne neústavné a neplatné, čím by sa teoreticky znížil rast verejného dlhu. Účinnosť by nastúpila 15 dní po vyhlásení zákona. V praxi by však mohla obmedziť flexibilitu rozpočtového riadenia v krízových obdobiach.

Argumenty za:

Predkladatelia uvádzajú, že ústavná povinnosť vyrovnaných rozpočtov zabezpečí trvalú udržateľnosť štátnych financií a obmedzí politické „deficitovanie“ nezávisle od hospodárskeho cyklu. Výnimka pre obce má podľa nich riešiť výnimočné situácie, napr. prírodné katastrofy.

Možné riziká a výhrady:

Kritici varujú, že prísny zákaz deficitov môže obmedziť schopnosť štátu a samospráv reagovať na neočakávané šoky (pandémia, kríza energetiky). Výnimkový mechanizmus môže byť administratívne náročný a spochybňovať nezávislosť miestnych rozpočtov. Nie je jasné, ako by sa riešili už schválené deficitné projekty.

Výsledok:

Návrh nebol schválený – za 14 hlasov, proti 41, 50 sa zdržalo, 19 nehlasovalo a 26 bolo neprítomných. Návrh tak nepostúpil do druhého čítania a zostáva v platnosti súčasná ústavná úprava.