Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení… – hlasovanie č. 129 (16. 4. 2026)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1080) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov - body 1 až 13.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Novela upresňuje úlohu správcu IT vo verejnej správe, rozširuje sankcionovateľné delikty a zvyšuje ich výšku podľa ceny projektu, upravuje kompetencie CSIRT a zosúlaďuje zákon s novými ustanoveniami zákona o kybernetickej bezpečnosti a s požiadavkami NIS2. Zavádza aj pravidlá proti „vendor lock‑in“ pri zmluvách o IT projektoch.
Koho sa to týka:
- Orgány verejnej správy a ich IT oddelenia (správcovia, projektoví manažéri).
- Dodávatelia a subdodávatelia IT riešení pre štát.
- Ústredná jednotka CSIRT a ďalšie bezpečnostné orgány.
Pre nich to znamená jasnejšie povinnosti, povinnosť predkladať projektové výstupy a možnosť vyšších pokút.
Očakávané účinky:
- Zvýšená právna istota pri určovaní a výkone funkcie správcu IT.
- Väčší tlak na dodržiavanie termínov a kvality projektov vďaka sankciám úmerným nákladom projektu.
- Lepšia koordinácia medzi zákonom o IT a zákonom o kybernetickej bezpečnosti, čím sa napomáha splneniu požiadaviek NIS2.
- Účinnosť od okamihu vyhlásenia zákona v Zbierke a po 15‑dňovej lehote (presný dátum zatiaľ nebol stanovený).
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy vláda uvádza, že úpravy riešia praktické problémy pri výklade pôvodného zákona, zjednodušujú určenie IT manažéra, zvyšujú motiváciu k dodržiavaniu projektových povinností a zabraňujú viazaniu na jedného dodávateľa (vendor lock‑in). Tiež zabezpečujú súlad s európskymi bezpečnostnými štandardmi NIS2.
Možné riziká a výhrady:
Vyššie sankcie môžu predstavovať značnú finančnú záťaž najmä pre menšie ústavy a subjekty, ktoré nemajú rozsiahle právne alebo finančné kapacity na riešenie prípadných porušení. Kritici varujú pred možným nejasným definovaním „správneho deliktu“ a zvýšenou administratívnou náročnosťou.
Výsledok:
Hlasy poslancov
Adam Lučanský
Alena Nováková
Andrea Szabóová
Andrej Danko
Andrej Sitkár
Anton Stredák
Augustín Hambálek
Boleslav Lešo
Branislav Becík
Dagmar Kramplová
Daniel Karas
Dušan Galis
Dušan Jarjabek
Dušan Muňko
Dušan Tittel
Dávid Demečko
Erik Vlček
František Petro
Igor Válek
Igor Šimko
Ivan Hazucha
Ivan Ševčík
Jaroslav Baška
Jaroslav Mego
Jozef Cech
Jozef Habánik
Jozef Ježík
Jozef Kačmár
Jozef Valocký
Justín Sedlák
Ján Blcháč
Ján Ferenčák
Ján Horváth
Ján Hrubý
Ján Kvorka
Ján Mažgút
Ján Podmanický
Ján Richter
Karol Farkašovský
Karol Janas
Marcela Čavojová
Marián Kéry
Marián Saloň
Michal Bartek
Michal Kapuš
Michal Lukša
Michal Stuška
Milan Garaj
Miroslav Radačovský
Miroslav Čellár
Paula Puškárová
Pavol Goga
Peter Kalivoda
Peter Kmec
Peter Kotlár
Peter Náhlik
Peter Sokol
Peter Šuca
Peter Žiga
Richard Eliáš
Richard Glück
Richard Raši
Roman Malatinec
Roman Michelko
Róbert Puci
Stanislav Kubánek
Tibor Gašpar
Viliam Zahorčák
Vladimír Baláž
Vladimír Faič
Vladimír Macášek
Zdenka Mačicová
Zdenko Svoboda
Zuzana Matejičková
Zuzana Plevíková
Ľubica Laššáková
Ľubomír Vážny
Štefan Gašparovič
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 129 – 49. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…