Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení… – č. 242 (3. 10. 2024)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 410) - prvé čítanie. Hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Zákon o minimálnej mzde sa upraví tak, aby sa opäť určovala výška minimálnej mzdy ako 60 % priemernej mzdy pred dvoma rokmi a zruší sa § 4 o výpočte mzdy za domáce práce. Zároveň sa posilnia pravidlá pre kolektívne vyjednávanie a zavádzajú sa nové mechanizmy odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov.
Koho sa to týka:
- Zamestnanci – budú mať vyššiu garantovanú minimálnu mzdu (očakáva sa nárast oproti súčasnej úrovni).
- Zamestnávatelia – musia počítať s vyššími mzdovými nákladmi a s povinnosťou dodržiavať nové pravidlá pre kolektívne zmluvy.
- Sprostredkovatelia a rozhodcov – budú odmeňovaní podľa valorizovaného systému.
- Úrady a súdy – budú aktualizovať výpočty a kontrolovať dodržiavanie nových kritérií.
Očakávané účinky:
- Zvýšenie minimálnej mzdy od 57 % na 60 % priemernej mzdy, čo podľa odhadov zvýši mesačnú minimálnu mzdu o približne 200 € (presná suma bude známa po výpočte priemerných miezd).
- Účinnosť 15. novembra 2024 (väčšina ustanovení) a od 1. januára 2025 pre niektoré časti.
- Väčší podiel zamestnancov pod kolektívnym vyjednávaním (cieľ > 80 %).
- Zvýšené náklady pre podniky, najmä v sektore s nízkymi mzdami.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy návrh zabezpečuje transpozíciu EU smernice 2022/2041, podporuje dôstojné životné podmienky, zvyšuje kvalitu sociálneho dialógu a posilňuje kolektívne vyjednávanie v súlade s odporúčaním ILO a nálezom ÚS.
Možné riziká a výhrady:
Zvýšené mzdové náklady môžu ovplyvniť zamestnanosť v malých a stredných podnikoch, najmä v regiónoch s nižšou produktivitou. Niektorí kritici upozorňujú na riziko inflácie a potrebu doplnkových podporných opatrení pre zamestnávateľov.
Výsledok:
V 19. schôdzi NR SR 108 poslancov hlasovalo za návrh, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali, 26 bolo neprítomných. Návrh bol schválený a odovzdaný výborom s určením lehoty na prerokovanie.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.
Hlasy poslancov
Adam Lučanský
Alena Nováková
Andrea Szabóová
Andrej Danko
Andrej Sitkár
Anežka Škopová
Anna Záborská
Anton Stredák
Augustín Hambálek
Beáta Jurík
Boleslav Lešo
Branislav Becík
Branislav Vančo
Dagmar Kramplová
Daniel Karas
Darina Luščíková
Dušan Galis
Dušan Jarjabek
Dušan Muňko
Dušan Tittel
Dávid Dej
Dávid Demečko
Erik Vlček
František Petro
Igor Válek
Igor Šimko
Ingrid Kosová
Ivan Hazucha
Ivan Ševčík
Ivan Štefunko
Jana Hanuliaková
Jana Vaľová
Jaroslav Baška
Jaroslav Mego
Jaroslav Spišiak
Jozef Cech
Jozef Habánik
Jozef Ježík
Jozef Kačmár
Jozef Pročko
Jozef Valocký
Justín Sedlák
Ján Blcháč
Ján Ferenčák
Ján Horváth
Ján Kvorka
Ján Mažgút
Ján Podmanický
Ján Richter
Karol Farkašovský
Karol Janas
Lucia Plaváková
Lukáš Bužo
Marcela Čavojová
Marián Kéry
Marián Saloň
Martin Dubéci
Martina Bajo Holečková
Michal Bartek
Michal Kapuš
Michal Lukša
Michal Sabo
Michal Stuška
Michal Truban
Michal Šipoš
Milan Garaj
Miroslav Čellár
Natália Nash
Oskar Dvořák
Paula Puškárová
Pavel Ľupták
Pavol Goga
Peter Kalivoda
Peter Kotlár
Peter Náhlik
Peter Pollák
Peter Slyško
Peter Sokol
Peter Šuca
Peter Žiga
Radomír Šalitroš
Richard Eliáš
Richard Glück
Richard Vašečka
Roman Malatinec
Roman Michelko
Rudolf Huliak
Róbert Puci
Samuel Migaľ
Stanislav Kubánek
Tamara Stohlová
Tibor Gašpar
Tomáš Valášek
Viera Kalmárová
Viliam Tankó
Viliam Zahorčák
Vladimír Baláž
Vladimír Faič
Zdenka Mačicová
Zdenko Svoboda
Zora Jaurová
Zuzana Matejičková
Zuzana Plevíková
Zuzana Števulová
Ľubica Laššáková
Ľubomír Vážny
Štefan Gašparovič
Štefan Kišš
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 242 – 19. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…