Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení… – hlasovanie č. 135 (9. 5. 2023)

Čo sa mení:

Návrh ústavného zákona by zakázal zvoliť poslancovi funkciu predsedu alebo podpredsedu Národnej rady, ak je počas výkonu tejto funkcie obžalovaný z trestného činu korupcie alebo trestného činu verejných činiteľov. Prijatie obžaloby by automaticky viedlo k zániku tejto funkcie.

Koho sa to týka:

• Poslancov, ktorí by sa uchádzali o post predsedu alebo podpredsedu NR SR.
• Úradov: Národná rada (vedúci orgán) a súdy (rozhodujú o prijatí obžaloby).
• Prakticky by sa takým poslancom, u ktorých by súd prijal obžalobu, odňala možnosť vykonávať funkciu predsedu/podpredsedu, ale ich mandát poslanca by zostal.

Očakávané účinky:

• Zvýšenie požiadaviek na osobnú integritu najvyšších predstaviteľov parlamentu.
• Žiadny dopad na bežných poslancov ani na občanov, pretože návrh neobmedzuje ich voľby do NR.
• V prípade schválenia by úprava nadobudla účinnosť po prijatí ústavného zákona a vyhlásení v Zbierke zákonov; v praxi by sa uplatnila okamžite po právnom zverejnení.

Argumenty za:

Podľa dôvodovej správy ide o „posilnenie dôveryhodnosti demokratických inštitúcií“ a o „ochranu verejného záujmu“; návrh má zabezpečiť, že osoby s obžalobou za korupciu nebudú riadiť parlament, čím sa zvyšuje legitímnosť a verejná dôvera.

Možné riziká a výhrady:

• Kritika môže smerovať k možnému obmedzeniu princípu prezumpcie neviny, keďže obžaloba (nie vynesený rozsudok) už vedie k strate funkcie.
• Riziko politického zneužitia – rozhodnutie o tom, či je obžaloba „prijatá“ súdom, môže byť vnímané ako vstup do politického procesu.
• Nie je jasné, aký vplyv by mala úprava na stabilitu parlamentného vedenia v prípade častých obžalôb.

Výsledok:

V 90. schôdzi NR SR dňa 9. mája 2023 bola úprava zamietnutá – 93 hlasov proti, 1 hlas za, 47 sa zdržali a 8 chýbalo. Návrh tak neprešiel do ďalšej legislatívnej fázy a zostáva neúčinný.