Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií… – č. 217 (25. 5. 2022)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 897) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Viskupič, 1. návrh.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu (č. 371/2014) sa doplní o nové právomoci pre Radu pre riešenie krízových situácií a upravia sa aj ďalšie zákony (o cenných papieroch, burze a kolektívnom investovaní) tak, aby zodpovedali európskym pravidlám o krízach a udržateľnosti.
Koho sa to týka:
- Finančné inštitúcie (banky, burzy, správcovské spoločnosti) – budú musieť dodržiavať nové postupy pri riešení kríz a pri hodnotení udržateľnosti produktov.
- Investori a klienti – dostanú jednotnejší a prehľadnejší dokument o rizikách a udržateľnosti finančných produktov.
- Štátne orgány – Rada pre riešenie krízových situácií získa širšie kompetencie na zásah v prípade problémov centrálnych protistrán.
Očakávané účinky:
- Lepšia koordinácia a rýchlejší zásah pri finančných krízach.
- Zavedenie povinnosti zohľadňovať faktory udržateľnosti pri tvorbe a predaji finančných produktov, čo má podporiť „zelené“ investície.
- Od 1. januára 2023 už nebudú retailoví investori dostávať dva rovnaké informačné dokumenty.
- Zmeny vstúpia do platnosti po vyhlásení zákona a ich implementácia očakáva sa v nasledujúcich mesiacoch.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy ide hlavne o implementáciu európskej nariadenia 2021/23, ktoré vyžaduje jasné rozdelenie právomocí pri riešení kríz a o transpozíciu smerníc o udržateľnosti, čím sa zvyšuje ochrana investorov a podporuje trvalo udržateľný rozvoj.
Možné riziká a výhrady:
Niektoré subjekty môžu vnímať rozšírené povinnosti ako zvýšené administratívne náklady a potrebu prispôsobiť interné procesy. Otázky zostávajú napríklad ohľadom presného rozsahu kompetencií Rady a spôsobu ich financovania.
Výsledok:
Návrh bol schválený 83 hlasmi „za“, 9 „proti“, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval a 19 bolo neprítomných. Po podpisu prezidentom vstúpi do platnosti a nasleduje úprava príslušných podzákonných predpisov.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.
Hlasy poslancov
Adriana Pčolinská
Alexandra Pivková
Alojz Baránik
Andrej Stančík
Anna Andrejuvová
Anna Mierna
Anna Remiášová
Anna Zemanová
Anna Záborská
Boris Kollár
Dominik Drdul
Eva Horváthová
Eva Hudecová
György Gyimesi
Gábor Grendel
Igor Hus
Igor Kašper
Jana Majorová Garstková
Jana Žitňanská
Jarmila Halgašová
Jarmila Vaňová
Jaromír Šíbl
Jaroslav Karahuta
Jozef Hlinka
Jozef Kanuščák
Jozef Lukáč
Jozef Pročko
Juraj Krúpa
Juraj Šeliga
Ján Benčík
Ján Kerekréti
Ján Krošlák
Ján Szőllős
Karol Kučera
Katarína Hatráková
Lucia Drábiková
Lukáš Kyselica
Marcel Mihalik
Marek Krajčí
Marek Šefčík
Marián Viskupič
Martin Borguľa
Martin Fecko
Martina Brisudová
Michal Luciak
Michal Šipoš
Milan Kuriak
Milan Laurenčík
Milan Potocký
Milan Vetrák
Miloš Svrček
Miriam Šuteková
Miroslav Žiak
Monika Kavecká
Monika Kozelová
Monika Péter
Mária Šofranko
Patrick Linhart
Peter Dobeš
Peter Liba
Peter Osuský
Peter Pollák
Peter Pčolinský
Peter Vons
Petra Hajšelová
Petra Krištúfková
Radovan Kazda
Radovan Marcinčin
Radovan Sloboda
Richard Nemec
Richard Vašečka
Roman Foltin
Romana Tabák
Róbert Halák
Sebastián Kozarec
Tomáš Valášek
Vladimír Ledecký
Vladimír Zajačik
Vojtech Tóth
Zita Pleštinská
Zuzana Šebová
Ľuboš Krajčír
Ľudovít Goga
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 217 – 65. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…