Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a… – č. 52 (2. 2. 2022)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony (tlač 822) - prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Novela mení spôsob riadenia verejných vysokých škôl – zmení ustanovenia o výbere rektora, zložení správnej rady, postupe pri voľbe dekana a ďalších vedúcich, zavádza verejné vypočutie, obmedzuje funkčné obdobie rektora na dve po sebe idúce roky a stanovuje jednotné minimálne kritériá pre obsadenie miest docenta a profesora.
Koho sa to týka:
- Vysoké školy – ich orgány (rektor, dekan, správna rada) budú volené podľa nových pravidiel a budú podliehať verejnému vypočutiu.
- Akademickí zamestnanci – musia splniť jednotné kritériá pre postup na docentúru a profesúru, nezávisí to už od titulov.
- Študenti – získavajú možnosť podieľať sa na výberových konaniach a v správnych radách.
- Ministerstvo školstva – bude uzatvárať výkonnostné zmluvy s vysokými školami, pričom financovanie bude podmienené dosahovaním merateľných ukazovateľov.
Očakávané účinky:
Zrýchlenie a zvýšenie transparentnosti rozhodovacích procesov na školách, rovnaké podmienky pre povýšenie akademických pracovníkov, možnosť získania štátnych prostriedkov len pri splnení výkonnostných kritérií. Účinnosť novely nastane po jej vyhlásení v Zbierke zákonov (očakávané v roku 2023).
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy novela modernizuje riadenie škôl, spružní rozhodovanie, posilní postavenie správnej rady, zabezpečí rovnosť pri obsadzovaní akademických miest a zvýši kvalitu vzdelávania prostredníctvom výkonnostných zmlúv.
Možné riziká a výhrady:
Kritici upozorňujú na riziko byrokratizácie výberových konaní a na to, že výkonnostné zmluvy môžu zvýšiť tlak na kvantitatívne ukazovatele na úkor kvality výučby. Niektoré univerzity varujú pred možným obmedzením ich autonómie pri voľbe vedúcich.
Výsledok:
V 55. schôdzi NR SR 81 poslancov hlasovalo za, 40 proti, 29 neprítomných. Návrh bol schválený na druhé čítanie a bude pokračovať v legislatívnom procese.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.
Hlasy poslancov
Adriana Pčolinská
Alexandra Pivková
Alojz Baránik
Andrej Stančík
Anna Mierna
Anna Remiášová
Anna Zemanová
Anna Záborská
Boris Kollár
Dominik Drdul
Erik Ňarjaš
Eva Horváthová
György Gyimesi
Gábor Grendel
Igor Hus
Igor Kašper
Jana Bittó Cigániková
Jarmila Halgašová
Jarmila Vaňová
Jaromír Šíbl
Jaroslav Karahuta
Jozef Hlinka
Jozef Lukáč
Jozef Pročko
Juraj Šeliga
Ján Benčík
Ján Kerekréti
Ján Krošlák
Ján Mičovský
Ján Szőllős
Karol Kučera
Katarína Hatráková
Kristián Čekovský
Lucia Drábiková
Lukáš Kyselica
Marcel Mihalik
Marek Hattas
Marek Krajčí
Marek Šefčík
Marián Viskupič
Martin Borguľa
Martin Fecko
Martina Brisudová
Michal Luciak
Michal Šipoš
Milan Laurenčík
Milan Potocký
Milan Vetrák
Miloš Svrček
Miroslav Kollár
Miroslav Žiak
Monika Kavecká
Monika Kozelová
Monika Péter
Mária Šofranko
Ondrej Dostál
Patrick Linhart
Peter Cmorej
Peter Dobeš
Peter Kremský
Peter Liba
Peter Osuský
Peter Pollák
Peter Pčolinský
Peter Vons
Radovan Kazda
Radovan Sloboda
Richard Vašečka
Roman Foltin
Romana Tabák
Róbert Halák
Sebastián Kozarec
Tomáš Lehotský
Tomáš Šudík
Vladimír Ledecký
Vladimír Zajačik
Vladimíra Marcinková
Zita Pleštinská
Zuzana Šebová
Ľuboš Krajčír
Ľudovít Goga
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 52 – 55. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…