Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách (tlač 645) - druhé čítanie. Hlasovanie o… – č. 171 (2. 11. 2021)
Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách (tlač 645) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Kazda a Vetrák.
Prázdne (obrysové) sedadlá = neprítomní poslanci.
AI analýza
Čo sa mení:
Návrh zákona o elektronických komunikáciách transponuje do slovenského práva európsku smernicu 2018/1972, čím nahrádza štyri predchádzajúce smernice a aktualizuje definície, pravidlá pre správu spektra, prístup k sietiam a ochranu spotrebiteľov.
Koho sa to týka:
- Občania – získajú lepší prístup k vysokorýchlostnému internetu (minimálne 100 Mbit/s) a vyššiu ochranu pri využívaní telekomunikačných služieb.
- Telekomunikačné firmy – musia dodržiavať nové pravidlá o zdieľaní infraštruktúry, správe frekvencií a možnej dobrovoľnej súťažiacej povinnosti.
- Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ÚR‑EČ) – bude mať menší priestor pre ex‑ante reguláciu, viac sa spolieha na pravidlá hospodárskej súťaže.
- Štátne a verejné inštitúcie (školy, dopravné uzly, digitalizované podniky) – budú zahrnuté do referenčného porovnávania dostupnosti 5G a vysokokapacitných sietí.
Očakávané účinky:
- Zvýšenie investícií do 5G a gigabitových sietí, pretože regulácia sa zameriava na podporu súťaže a efektívne využívanie spektra.
- Predvídateľnejšie podmienky pre poskytovateľov, čo má priniesť rýchlejšiu výstavbu infraštruktúry.
- Očakáva sa, že do roku 2024 bude zákon plne účinný; referenčné porovnania s EU budú prebiehať pravidelne.
- Spotrebitelia môžu očakávať lepšiu kvalitu služieb a možnosť voľby medzi viacerými poskytovateľmi.
Argumenty za:
Podľa dôvodovej správy zákon podporí hospodársku súťaž, urýchli rozvoj vysokorýchlostného internetu, zabezpečí jednotné pravidlá v celej EÚ a posilní ochranu spotrebiteľov.
Možné riziká a výhrady:
Kritici upozorňujú na možnú administratívnu záťaž pre menších poskytovateľov pri zdieľaní infraštruktúry a na nejasnosti v definíciách „významného vplyvu“ na trh, čo by mohlo viesť k sporom s ÚR‑EČ.
Výsledok:
V 48. schôdzi NR SR 81 poslancov hlasovalo za, 40 proti, 6 sa zdržalo a 23 chýbalo. Návrh bol schválený a smeruje do ďalšej legislatívnej fázy – prípravy vyhlášok a implementácie.
Zhrnutie vygenerované umelou inteligenciou z dokumentov parlamentnej tlače. Nejde o právny výklad – záväzné je vždy znenie dokumentu na nrsr.sk.
Hlasy poslancov
Adriana Pčolinská
Alexandra Pivková
Alojz Baránik
Andrej Stančík
Anna Andrejuvová
Anna Mierna
Anna Remiášová
Anna Zemanová
Anna Záborská
Dominik Drdul
Erik Ňarjaš
Eva Horváthová
Eva Hudecová
György Gyimesi
Gábor Grendel
Igor Hus
Jana Bittó Cigániková
Jana Majorová Garstková
Jarmila Halgašová
Jarmila Vaňová
Jaromír Šíbl
Jaroslav Karahuta
Jozef Hlinka
Jozef Lukáč
Juraj Krúpa
Ján Benčík
Ján Kerekréti
Ján Krošlák
Ján Mičovský
Ján Szőllős
Karol Kučera
Katarína Hatráková
Kristián Čekovský
Lukáš Kyselica
Marcel Mihalik
Marek Krajčí
Marek Šefčík
Martin Borguľa
Martin Fecko
Martina Brisudová
Michal Luciak
Michal Šipoš
Milan Laurenčík
Milan Potocký
Milan Vetrák
Miloš Svrček
Miriam Šuteková
Miroslav Žiak
Monika Kavecká
Monika Kozelová
Monika Péter
Mária Šofranko
Ondrej Dostál
Patrick Linhart
Peter Cmorej
Peter Dobeš
Peter Kremský
Peter Liba
Peter Osuský
Peter Pollák
Peter Pčolinský
Peter Vons
Petra Hajšelová
Petra Krištúfková
Radovan Kazda
Radovan Marcinčin
Radovan Sloboda
Richard Nemec
Richard Vašečka
Roman Foltin
Romana Tabák
Róbert Halák
Sebastián Kozarec
Tomáš Lehotský
Vladimír Ledecký
Vladimír Zajačik
Vladimíra Marcinková
Vojtech Tóth
Zuzana Šebová
Ľuboš Krajčír
Ľudovít Goga
Zdroj
- Národná rada Slovenskej republikyParlament
Hlasovanie č. 171 – 48. schôdza
Komentáre
Načítavam komentáre…